EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 3. 2016

COM(2016) 140 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Druhá správa o pokroku Turecka v plnení požiadaviek jeho plánu liberalizácie vízového režimu

{SWD(2016) 97 final}

1. ÚVOD

Európska únia (ďalej len „EÚ“) začala 16. decembra 2013 s Tureckom dialóg o liberalizácii vízového režimu súbežne s podpisom dohody o readmisii medzi EÚ a Tureckom. 1 Tento dialóg je založený na pláne na dosiahnutie bezvízového režimu s Tureckom (ďalej len „plán“), čo je dokument so stanovenými požiadavkami, ktoré Turecko musí splniť, aby Komisia mohla Európskemu parlamentu a Rade predložiť návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 539/2001, na základe ktorého by tureckí občania mohli cestovať do schengenského priestoru na krátky pobyt (t. j. 90 dní v rámci 180 dní) bez víz. V pláne je 72 požiadaviek, ktoré sú usporiadané v piatich tematických skupinách (ďalej len „oblasti“): bezpečnosť dokladov; riadenie migrácie; verejný poriadok a bezpečnosť; základné práva a readmisia neregulárnych migrantov

Komisia prijala 20. októbra 2014 prvú správu o pokroku Turecka v plnení požiadaviek jeho plánu liberalizácie vízového režimu (ďalej len „prvá správa“). 2 V prvej správe sa hodnotilo plnenie jednotlivých požiadaviek a boli vydané odporúčania na dosiahnutie ďalšieho pokroku pri ich plnení.

Po zverejnení prvej správy sa 26. februára 2015, 14. decembra 2015 a 19. januára 2016 uskutočnili stretnutia na vysokej úrovni medzi Komisiou a tureckými orgánmi v súvislosti s dialógom o liberalizácii vízového režimu. Komisia zorganizovala sedem technických misií do Turecka od apríla do júla 2015, na ktorých sa zúčastnili experti z členských štátov, Komisie, agentúry Frontex, úradu EASO, Europolu a delegácie EÚ v Turecku, aby preskúmali právne predpisy a administratívne postupy Turecka a zhodnotili možný pokrok dosiahnutý pri vykonávaní požiadaviek plánu. Okrem toho sa 15. júla 2015 a 19. januára 2016 uskutočnili dve stretnutia spoločného readmisného výboru na posúdenie vykonávania dohody o readmisii medzi EÚ a Tureckom.

Rozhovory s tureckými orgánmi o možnostiach podpory pokroku Turecka pri vykonávaní plánu sa uskutočnili aj pri príležitosti rokovaní o spoločnom akčnom pláne EÚ a Turecka, ktorý bol dohodnutý ad referendum 15. októbra 2015 3 , a pri príležitosti samitu EÚ – Turecko 29. novembra 2015. Turecká strana vyjadrila na samite svoj prísľub urýchliť plnenie plánu, a to aj predvídaním uplatňovania všetkých ustanovení dohody o readmisii medzi EÚ a Tureckom s cieľom potenciálne dosiahnuť liberalizáciu do októbra 2016 4 . Európska únia tento prísľub uvítala.

Táto druhá správa o pokroku Turecka v plnení požiadaviek jeho plánu na dosiahnutie liberalizácie vízového režimu (ďalej len „druhá správa“) je založená na informáciách, ktoré Komisia zhromaždila počas uvedených misií expertov, stretnutí a prostredníctvom komunikácie tureckých orgánov, členských štátov, agentúr EÚ a iných zdrojov. Uvádza sa analýza stavu vykonávania požiadaviek plánu zo strany Turecka k februáru 2016 a konkrétne odporúčania o opatreniach, ktoré by Turecko malo prijať na dosiahnutie ďalšieho pokroku smerom k úplnému splneniu týchto požiadaviek.

Druhú správu dopĺňa pracovný dokument útvarov Komisie (ďalej len „CSWD“) 5 , v ktorom sa podrobne opisuje veľký počet opatrení, ktoré Turecko prijalo a vykonáva na splnenie požiadaviek plánu od októbra 2014. Navyše, ako sa požaduje na základe metodiky dialógu o liberalizácii vízového režimu, v CSWD sa analyzuje predpokladaný migračný efekt prípadnej budúcej liberalizácie vízového režimu 6 .

Druhá správa má rovnakú štruktúru ako plán, takže sa v nej po jednom opisuje päť oblastí, pričom v každej sú označené požiadavky, ktoré ešte nie sú úplne splnené, a odporúčajú sa opatrenia, ktoré tureckým orgánom umožnia splniť tento cieľ.

 2. OBLASŤ 1: BEZPEČNOSŤ DOKLADOV

V prvej správe sa uvádza, že Turecko už dosiahlo dobrý pokrok v plnení kritérií v oblasti bezpečnosti dokladov.

V poslednom čase došlo k ďalšiemu pozitívnemu vývoju, ktorý je podrobne opísaný v CSWD, konkrétne stiahnutie niekoľkých zvyšných pasov bez biometrických prvkov z obehu, zavedenie bezpečnejšieho postupu na zrušenie platnosti pasov s uplynutou platnosťou s cieľom zabrániť ich opätovnému použitiu na falšovanie a prijatie právnych a technických opatrení na umožnenie začatia skorého vydávania nových spoľahlivejších preukazov totožnosti vrátane biometrických údajov s platnosťou 10 rokov.

Turecko musí napriek tomuto pokroku prijať ďalšie dôležité opatrenia na úplné splnenie požiadaviek stanovených v tejto oblasti:

bezpečnostné prvky tureckých pasov by mali byť zosúladené s normami EÚ, ako sa uvádza v nariadení Rady 2252/2004, t. j. Turecko by malo začať vydávať pasy s bezkontaktným čipom, čo zahŕňa nielen fotografiu tváre držiteľa pasu, ale aj jeho odtlačky prstov, 7

turecké orgány presadzovania práva by si mali včas začať vymieňať informácie o falošných a podvodných dokladoch nájdených u pasažierov cestujúcich do EÚ s partnermi v členských štátoch,

mala by sa zlepšiť schopnosť tureckej polície a pozemného personálu leteckých spoločností, ktoré pôsobia na hlavných tureckých medzinárodných letiskách, odhaľovať falošné alebo podvodné cestovné doklady, víza a povolenia na pobyt, ktoré používajú pasažieri cestujúci do EÚ, najmä zvýšením odbornej prípravy a zlepšením spolupráce so styčnými dôstojníkmi pre prisťahovalectvo z členských štátov v Turecku.

3. OBLASŤ 2: RIADENIE MIGRÁCIE

V prvej správe bolo uznané, že Turecko už dosiahlo dobrý pokrok v plnení kritérií druhej oblasti plánu.

Turecké orgány podnikli od októbra 2014 ďalšie a významné kroky na ďalšie posilnenie prevádzkových kapacít generálneho riaditeľstva pre riadenie migrácie. Turecko prijalo tiež viaceré právne akty v oblasti medzinárodnej ochrany vrátane nariadenia z 22. októbra 2014, ktorým sa udeľuje dočasný štatút ochrany všetkým utečencom zo Sýrie, a nariadenia z 15. januára 2016, ktorým sa týmto utečencom umožňuje požiadať o pracovné povolenie.

Turecké orgány zintenzívnili spoluprácu pri riadení hraníc s gréckymi a bulharskými partnermi na svojich spoločných pozemných hraniciach. Prijali tiež viaceré dôležité opatrenia na posilnenie systému riadenia víz a hraníc. Turecko 8. januára zaviedlo vízovú povinnosť pre Sýrčanov vstupujúcich do Turecka letecky alebo po mori z tretích krajín a 5. februára zrušilo možnosť irackých občanov získať víza na hranici. Turecko navrhlo 14 krajinám rokovať o dvojstranných dohodách o readmisii a začalo pracovať na zavedení tranzitných víz pre občanov 18 krajín, ktoré sa považujú za možné zdroje neregulárnej migrácie.

Napokon, pokiaľ ide o pašovanie, Turecko zvýšilo úsilie svojich orgánov presadzovania práva vrátane ich spoločných operácií na zemi a zriadilo špeciálne jednotky na boj proti pašovaniu a obchodovaniu s ľuďmi v rámci tureckej národnej polície a žandárskeho zboru.

Podrobné informácie o všetkých prijatých opatreniach sa uvádzajú v CSWD.

Viaceré požiadavky druhej oblasti však zostávajú čiastočne nesplnené.

Jedna z nich súvisí so skutočnosťou, že Turecko naďalej uplatňuje na členské štáty diskriminačný vízový režim 8 .

Najdôležitejšia požiadavka, ktorú Turecko musí splniť, sa týka jeho povinnosti „Vykonávať náležité hraničné kontroly a hraničný dozor […] takým spôsobom, ktorým sa zabezpečí podstatné a trvalé zníženie počtu osôb, ktorým sa darí nelegálne prekračovať turecké hranice, či už pri vstupe alebo výstupe z Turecka.“ V roku 2015 dosiahol počet migrantov a utečencov, ktorí sa dostali na pozemné a morské hranice EÚ nelegálnym odchodom z tureckého územia, číslo 888 457. Je to približne 17 násobok počtu, ktorý bol zaznamenaný v priebehu roka 2014. Tento problém, žiaľ, pretrváva a v januári 2016 bolo zaznamenaných 68 650 migrantov a utečencov 9 .

Zvýšené nelegálne prekročenia hraníc súvisia aj so širšou utečeneckou krízou spôsobenou pretrvávajúcim konfliktom v Sýrii a v niektorých ďalších krajinách. Turecké orgány, ktoré by im v tom mali zabrániť, čelia obrovskej výzve, lebo na tureckom území sa nachádza viac ako 2,5 milióna utečencov zo Sýrie a viac ako 200 000 migrantov a utečencov z iných krajín. Musí sa uznať skutočnosť, že turecká pobrežná stráž v roku 2015 zadržala a zachránila približne 91 612 migrantov a utečencov, ktorí sa pokúsili nelegálne dostať do EÚ, čo je sedemkrát viac ako v roku 2014. Opatrenia, ktoré prijali turecké orgány, však stále nepostačujú so zreteľom na obrovský rozsah nelegálnych príchodov.

Na úspešnejšie riešenie tejto výzvy je potrebné a naliehavo nutné, aby turecké orgány naďalej prijímali opatrenia komplexne zamerané na rôzne aspekty problému. Komisia v tejto súvislosti odporúča, aby Turecko zvážilo tu opísané opatrenia:

Po prvé, mali by sa posilniť kapacity tureckej pobrežnej stráže na dohľad a zadržiavanie v oblasti Egejského mora. Na tento účel by sa mala urýchliť realizácia rôznych projektov financovaných Tureckom a EÚ zameraných na vývoj radarového systému dohľadu nad pobrežím a na zvýšenie počtu, kvality, prítomnosti na pobreží a prevádzkovej kapacity dostupných hliadkových plavidiel. Kým bude zriadený pobrežný radarový systém, môže sa na zabránenie neregulárnym odchodom zvážiť používanie radarového systému vojnového loďstva.

V záujme zníženia zaťaženia pobrežnej stráže by sa mali posilniť kapacity polície a žandárskeho zboru na odhaľovanie a prevenciu neregulárnych odchodov migrantov, kým sú ešte na pobreží alebo ďaleko od pozemnej hranice, vykonávaním hliadok a dozoru vrátane zvýšenia počtu systémov leteckého dozoru.

Všetky orgány, ktoré sú zodpovedné za ochranu hraníc a za boj proti neregulárnej migrácii 10 by mali byť inštruované, aby zlepšili vzájomnú spoluprácu vrátane systematickej koordinácie svojich činností, vymieňania si tajných správ, informácií a aktív a zvýšili počet spoločných operácií. Súrne by malo byť zriadené aj Centrum vnútroštátnej koordinácie a analýzy spoločných rizík (NACORAC), ktoré pomáha zriadiť EÚ.

Práca všetkých týchto orgánov by ako súčasť zabraňovania neregulárnym odchodom migrantov a náhodného zadržiavania sprostredkovateľov mala byť tiež výslovne zameraná na identifikáciu a zadržanie vyšších a stredne postavených členov organizácií pašujúcich migrantov a na zabavenie ich majetku. .

Na zníženie počtu osôb, ktoré nelegálne vstupujú do Turecka, by sa mal zlepšiť dozor pozdĺž juhovýchodných a východných pozemných hraníc krajiny. Turecké pozemné sily by sa na tento účel mali naďalej modernizovať zvyšovaním nasadenia zmluvných zamestnancov s dobrou odbornou prípravou namiesto odvedencov, ako aj používaním moderných zariadení na sledovanie a zavedením flexibilného hliadkovania.

Vždy, keď to je možné, by turecké orgány pri činnostiach hraničného dozoru a pri vymieňaní informácií o organizáciách pašujúcich migrantov mali spolupracovať s orgánmi krajín pôvodu neregulárnych migrantov a tranzitných krajín.

Súbežne by sa malo ďalej pracovať na vykonávaní ostatných požiadaviek a odporúčaní vydaných v tejto oblasti, ktorých splnenie tiež prispeje k lepšiemu zamedzeniu neregulárnej migrácii.

V oblasti hraničnej spolupráce so susednými členskými štátmi Komisia odporúča, aby turecké orgány zvážili tieto opatrenia:

dohoda o zriadení trojstranného centra Kapitana Andreeva, ktorá bola podpísaná v máji 2015, by mala bezodkladne nadobudnúť platnosť,

medzi tureckými a helénskymi pobrežnými strážami by mal byť zriadený bezpečný komunikačný kanál, ktorý sa bude používať na včasnú výmenu informácií o činnostiach pašovania migrantov,

Turecko by malo rozviť svoju operačnú spoluprácu s agentúrou Frontex, aby mohlo ťažiť z jej odborných znalostí pri poučeniach zadržaných migrantov a získavaní prístupu k informáciám týkajúcich sa spôsobu fungovania siete pašerákov, ktoré boli zhromaždené takýmto spôsobom.

Turecký vízový systém by sa mal tiež prehodnotiť, aby bolo možné lepšie zabrániť občanom tretích krajín vstúpiť do Turecka s úmyslom prejsť do EÚ nelegálnym prekročením jej vonkajších hraníc.

Turecké orgány by sa na tento účel na základe opatrení, ktoré už boli prijaté 8. januára 2016 v súvislosti so sýrskymi občanmi nachádzajúcimi sa mimo Sýrie a 5. februára 2016 v súvislosti s irackými občanmi, mali upriamiť na posilnenie vízového režimu uplatňovaného na občanov ostatných krajín, ktorí v roku 2015 predstavovali najväčší počet nelegálnych vstupov do EÚ cez Turecko, a to sú Afganci, Pakistanci, Iračania, Maročania, Palestínčania, Somálčania, Bangladéšania, Libanončania, Alžírčania atď.. 11 Ďalej by sa mal starostlivo posúdiť potenciál neregulárnej migrácie z akýchkoľvek iných krajín, ktorých občanom Turecko zrušilo víza alebo poskytuje možnosť získať elektronické víza. Referenčnými bodmi by mali byť zoznam zostavený EÚ krajín, ktorých občania nepotrebujú víza, a zoznam krajín, ktorých občania musia mať víza 12 .

V závislosti od vízového režimu, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje na rôzne krajiny, a od migračných a pašeráckych trendov pozorovaných u ich štátnych príslušníkov by Turecko malo prijať tieto opatrenia:

zavedenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov určitých krajín, ktoré predstavujú vysoké riziko migrácie a ktoré v súčasnosti využívajú bezvízový režim,

ak sa turecké orgány rozhodnú nezaviesť víza pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú možným zdrojom neregulárnej migrácie: podmieniť túto možnosť rýchlym podpísaním a účinným vykonávaním dohôd o readmisii s týmito krajinami,

odstrániť možnosť štátnych príslušníkov určitých krajín s vysokým rizikom migrácie vstúpiť do Turecka s elektronickými vízami, pre ktorých je to v súčasnosti možné, a namiesto toho zaviesť povinnosť, že musia žiadať o víza v tureckej diplomatickej misii, kde by malo byť vykonané riadne overenie rizika migrácie a bezpečnostného rizika,

ak sa turecké orgány rozhodnú zachovať pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú možným zdrojom neregulárnej migrácie, vstup do Turecka s elektronickými vízami: vykonať dôkladnejšie kontroly týchto držiteľov elektronických víz v momente prekročenia hranice na overenie, či naozaj spĺňajú kritériá požadované na získanie elektronických víz,

zlepšiť znalosti a schopnosti tureckých konzulárnych pracovníkov zodpovedných za vydávanie víz na overenie, že žiadatelia o udelenie víza majú legitímne dôvody prísť do Turecka a že sa plánujú vrátiť do svojich domovských krajín, a pritom zlepšiť aj normy vnútorných kontrol integrity celkového systému vydávania víz, najmä na veľvyslanectvách vo veľmi rizikových krajinách,

mali by sa začať vyžadovať letiskové tranzitné víza od štátnych príslušníkov krajín, ktoré boli identifikované ako hlavné zdroje neregulárnej migrácie.

Turecko by malo urobiť ďalší pokrok v plnení požiadaviek tejto oblasti týkajúcej sa medzinárodnej ochrany, pričom by sa malo vychádzať zo značného, už vynaloženého úsilia 13 . Najmä:

turecké orgány by mali naďalej pracovať na umožnení účinného prístupu osôb pod medzinárodnou ochranou k sociálnym službám (najmä k vzdelávaniu ich detí), legálnym možnostiam zamestnania, dôstojnému bývaniu, odbornej príprave a jazykovej príprave a k akejkoľvek iniciatíve prispievajúcej k ich sociálnemu začleneniu a hospodárskej sebestačnosti v rámci tureckej spoločnosti,

turecké orgány by ďalej mali zabezpečiť, aby žiadosti žiadateľov o medzinárodnú ochranu boli posúdené čo najrýchlejšie, pričom výsledkom by malo byť buď získanie jedného zo štatútov ochrany stanovených v tureckom právnom poriadku, alebo v neúspešnom prípade prijatie príkazu na opustenie Turecka. V tejto súvislosti je veľmi dôležité, aby generálne riaditeľstvo pre riadenie migrácie prijalo konkrétne opatrenia na:

ozníženie počtu zvyšných nevyriešených žiadostí, ktoré sú otvorené už dlhý čas 14 ,

ozabezpečenie, aby migranti, ktorí do Turecka vstúpili nelegálne a predložili žiadosť o medzinárodnú ochranu a ktorí boli následne posúdení ako neoprávnení žiadatelia, boli včas vrátení do svojej krajiny pôvodu,

ozabránenie, aby sa žiadatelia o azyl, ktorých žiadosti sú otvorené, ako aj neúspešní žiadatelia o azyl, ktorí majú odísť z Turecka, neskryli a nepresunuli sa ďalej smerom k EÚ.

Na dosiahnutie týchto cieľov bude užitočné zjednodušiť postupy, najmä prijatím predpisov, v ktorých budú vymedzené konkrétne pravidlá, ktoré musia byť splnené na uplatnenie zákona o cudzincoch a medzinárodnej ochrane.

4. OBLASŤ 3: VEREJNÝ PORIADOK A BEZPEČNOSŤ

V prvej správe boli opísané silné stránky a aj nedostatky tureckého systému, pokiaľ ide o plnenie požiadaviek v tejto oblasti.

Turecké orgány od októbra 2014 prijali ďalšie kroky, ako napríklad 19. februára 2016 ratifikácia Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu, Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a Dodatkového protokolu k Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb.

Treba však poznamenať, že napriek tomu vykonávanie požiadaviek tretej oblasti značne zaostáva za vykonávaním požiadaviek prvej a druhej oblasti. Turecko sa v záujme splnenia požiadaviek nabáda, aby prijalo tieto opatrenia:

zvýšiť počet pozitívnych odpovedí na žiadosti o justičnú spoluprácu v trestných veciach predložených členskými štátmi, ako aj rýchlosti odpovedí a ich vykonania; treba zvážiť aj prijatie jedného komplexného právneho predpisu na zjednodušenie vykonávaných postupov pri plnení medzinárodných záväzkov Turecka týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach,

aktívne sa zapájať do policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach s príslušnými orgánmi všetkých členských štátov,

začať vykonávať Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z roku 1981 a ratifikovať jeho dodatkový protokol (CETS č. 181). Prijať právne predpisy o ochrane osobných údajov v súlade s normami EÚ a Rady Európy,

uzavrieť dohodu o operačnej spolupráci s Europolom a dohodu o spolupráci s Eurojustom čo najskôr, ako začne platiť príslušný legislatívny rámec o ochrane osobných údajov; turecké orgány sa vyzývajú, aby dovtedy vynaložili všetko možné úsilie na zvýšenie výmeny informácií a zintenzívnenie spolupráce s týmito dvoma agentúrami,

prijať nový akčný plán na boj proti organizovanej trestnej činnosti na obdobie 2016 – 2018, čo umožní posilniť opatrenia v boji proti všetkým formám organizovanej trestnej činnosti, najmä obchodovanie s drogami, ľuďmi, zbraňami a falšovaným tovarom,

poskytovať EÚ informácie o vnútroštátnych a medzinárodných zločineckých organizáciách, ktoré sú v súčasnosti v Turecku, s uvedením ich spôsobu fungovania a postupu tureckých orgánov na boj proti ich trestnej činnosti,

začať vykonávať nedávno ratifikovaný Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a zosúladiť turecký vnútroštátny legislatívny rámec v tejto oblasti s normami stanovenými v tomto dohovore a v acquis EÚ,

posilniť kapacitu generálneho riaditeľstva pre riadenie migrácie identifikovať obete obchodovania s ľuďmi a poskytovať im útočisko,

začať vykonávať nedávno ratifikovaný Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (CETS č. 198) a zosúladiť turecký vnútroštátny legislatívny rámec v tejto oblasti s normami stanovenými v tomto dohovore,

pokračovať v posilňovaní kapacít odboru finančného vyšetrovania (MASAK) analyzovať podozrivé transakcie a odhaľovať prípady prania špinavých peňazí a financovania terorizmu,

úplne zosúladiť turecký legislatívny rámec s ustanoveniami Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite,

prijať právne predpisy na účinne nadviazanie na všetky odporúčania Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) a prijať nový národný akčný plán proti korupcii vypracovaný po konzultácii s občianskou spoločnosťou a poveriť monitorovaním jeho vykonávania orgán oprávnený konať s potrebným stupňom nezávislosti a transparentnosti,

zriadiť programy odbornej prípravy a prijať etické kódexy o boji proti korupcii zamerané na úradníkov zúčastňujúcich sa na riadení hraníc a zabraňovaní neregulárnej migrácii a zvýšiť úsilie na systematické stíhanie deliktov podplácania spáchaných zo strany akéhokoľvek verejného činiteľa,

podpísať a ratifikovať tri dodatkové protokoly z rokov 1975, 2010 a 2012 k Dohovoru Rady Európy o vydávaní (CETS č. 24 z roku 1957), Dodatkového protokolu z roku 2001 k Dohovoru Rady Európy o vzájomnej pomoci v trestných veciach (CETS č. 30 z roku 1959); a začať vykonávať Dodatkový protokol z roku 1997 k Dohovoru Rady Európy o odovzdávaní odsúdených osôb (CETS č. 112 z roku 1983),

podpísať a ratifikovať haagsky Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996, ako aj haagsky Dohovor o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny z roku 2007,

znížiť oneskorenia pri realizácii súdnych konaní na základe haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980.

5. OBLASŤ 4: ZÁKLADNÉ PRÁVA

V prvej správe sa uvádza, že mnohé z požiadaviek v tejto oblasti už sú splnené, identifikuje sa v nej však aj niekoľko veľmi dôležitých oblastí, v ktorých je potrebný ďalší pokrok.

Odvtedy sa v týchto oblastiach zmenilo málo, a preto zostávajú príslušné odporúčania vydané v prvej správe zväčša platné. So zreteľom na uvedené sa Turecko vyzýva:

revidovať turecké právne predpisy o terorizme s cieľom zosúladiť ich s acquis EÚ, normami Rady Európy a s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti terorizmu,

prijať právne predpisy na boj proti diskriminácii inšpirované acquis EÚ v oblasti rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

prijať národný akčný plán na zlepšenie situácie Rómov v Turecku a zabezpečiť zapojenie rómskych organizácií občianskej spoločnosti do jeho monitorovania,

ratifikovať protokoly č. 4 a 7 k Európskemu dohovoru o ľudských právach alebo zabezpečiť či preukázať začlenenie rovnocenných ustanovení do tureckého právneho rámca,

pokračovať vo vykonávaní akčného plánu na zabránenie porušovania Dohovoru o ľudských právach a nadviazať na judikatúru EDĽP v skupine vecí Incal,

pokračovať v poskytovaní odbornej prípravy, podpore a inštruktáže príslušníkom orgánov presadzovania práva, sudcom a prokurátorom, aby vedeli vykladať platné právne predpisy, pričom musí byť zohľadnený EDĽP a judikatúra EDĽP,

prijať zákon na zriadenie nezávislej komisie pre dohľad nad možnými porušeniami práv osôb zo strany príslušníkov orgánov presadzovania práva.

6. OBLASŤ 5: READMISIA NELEGÁLNYCH MIGRANTOV

V prvej správe sa hovorí o veľmi slabom plnení požiadaviek v tejto oblasti. V CSWD sa píše o určitých pozitívnych krokoch, ktoré boli odvtedy prijaté.

Turecko konkrétne od novembrového samitu zintenzívnilo svoje styky s gréckymi orgánmi s cieľom zlepšiť vykonávanie existujúceho dvojstranného protokolu. Uskutočnilo sa viacero technických stretnutí, ktoré viedli k tomu, že Turecko zrýchlilo posudzovanie všetkých 864 otvorených žiadostí o readmisiu, ktoré Grécko podalo v roku 2016. Turecko tiež vo februári 2016 navrhlo Bulharsku uzatvorenie dvojstranného protokolu na základe dohody o readmisii medzi EÚ a Tureckom.

Turecko však musí ustanoviť viaceré dôležité opatrenia. Turecko musí najmä:

začať uplatňovať a účinne vykonávať s ohľadom na všetky členské štáty ustanovenia dohody o readmisii medzi EÚ a Tureckom týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích strán, k čomu sa Turecko zaviazalo od 1. júna 2016,

dovtedy značne zlepšiť plnenie existujúcich dvojstranných readmisných záväzkov, najmä v súvislosti s dohodou s Gréckom by Turecko malo:

ozintenzívniť svoje úsilie, aby odpovedalo v lehotách na žiadosti o readmisiu, najmä uplatňovaním zrýchleného postupu stanoveného v dvojstrannom protokole,

ozvýšiť počet pozitívnych odpovedí, v ostatných prípadoch systematicky poskytovať odôvodnenia zamietnutí,

ootvoriť ďalšie námorné prístavy na uľahčenie odovzdávania vrátených osôb,

ovymieňať si styčných úradníkov na uľahčenie identifikácie a readmisie nelegálnych prisťahovalcov,

zlepšiť vykonávanie už platných ustanovení dohody o readmisii medzi EÚ a Tureckom týkajúcich sa vrátenia a readmisie vlastných štátnych príslušníkov a osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré v súčasnosti nepresadzujú systematicky všetky turecké diplomatické misie.

7. ZÁVER A CESTA VPRED

Po období v roku 2015, v ktorom Turecko dosiahlo len obmedzený pokrok vo vykonávaní plánu, sa situácia zmenila na samite EÚ – Turecko, ktorý sa konal 29. novembra 2015, a turecké orgány odvtedy stupňujú svoje úsilie týmto smerom.

Komisia víta novú úroveň angažovanosti a odhodlania, ktoré preukázali turecké orgány, berie na vedomie viaceré dôležité kroky vpred, ktoré už urobili, a podporuje ich, aby ďalej zrýchľovali proces reforiem naliehavým riešením otvorených otázok uvedených v tejto správe s cieľom splniť všetky požiadavky plánu do októbra 2016, ako sa Turecko ambiciózne snaží.

Komisia bude Turecku naďalej pomáhať pri vykonávaní plánu a bude aktívne sledovať vývoj v tomto ohľade s cieľom predložiť novú správu o pokroku na jeseň 2016.

(1)

http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-1259_en.htm

(2)

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o pokroku Turecka v plnení požiadaviek jeho plánu liberalizácie vízového režimu (COM(2014) 646 final ), http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-1173_en.htm

(3)

Znenie spoločného akčného plánu je k dispozícii na stránke http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-5860_en.htm

(4)

Úplné znenie vyhlásenia prijatého na stretnutí hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ s Tureckom je k dispozícii na stránke http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/11/29-eu-turkey-meeting-statement/

(5)

Pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k druhej správe o pokroku Turecka v plnení požiadaviek jeho plánu na dosiahnutie liberalizácie vízového režimu, SWD(2016)97.

(6)

Posúdenie vplyvu liberalizácie vízového režimu s Tureckom na bezpečnosť bude predložené pri zverejnení ďalšej správy.

(7)

Ako sa uvádza v pláne, po udelení práva na bezvízové cestovanie sa toto právo bude vzťahovať len na tureckých občanov s biometrickým pasom v súlade s normami nariadenia Rady 2252/2004.

(8)

Informácie o vízových povinnostiach uplatňovaných na členské štáty sa uvádzajú v CSWD.

(9)

Číselné údaje uvedené na tejto strane vypracovali útvary Komisie na základe informácií od agentúry Frontex a tureckých orgánov. Všetky údaje sú orientačné a podliehajú zmenám.

(10)

Turecké orgány informovali Komisiu, že so zreteľom na súčasnú geopolitickú situáciu zrušili pôvodný plán uvedený v Národnom akčnom pláne na vykonávanie stratégie Turecka týkajúcej sa integrovaného riadenia hraníc z roku 2006 zriadiť jednotnú nevojenskú špecializovanú organizáciu a preniesť do jej kompetencie všetky úlohy a zdroje na riadenie hraníc.

(11)

Štatistické údaje o štátnej príslušnosti osôb, ktoré nelegálne vstúpili na územie EÚ cez Turecko, sú uvedené v CSWD.

(12)

Vízový režim, ktorý Turecko uplatňuje na krajiny, ktoré sú hlavnými zdrojmi neregulárnej migrácie, a porovnanie s vízovým systémom EÚ uplatniteľným na tieto krajiny sú opísané v CSWD.

(13)

Pokiaľ ide o pokrok, ktorý Turecko dosiahlo v plnení požiadaviek plánu týkajúcich sa medzinárodnej ochrany počas obdobia, za ktoré sa predkladá správa, pozri CSWD.

(14)

Vysvetlenie o týchto nevyriešených žiadostiach sa uvádza v príslušnom odseku v CSWD.