10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/138

Spravodajca:

Michael McLOUGHLIN

1.1.

Výbor sa domnieva, že oznámenie Dôstojný život je ambiciózny a vhodne načasovaný dokument, ktorý sleduje osvedčené postupy v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci. EÚ si musí uvedomiť výzvy spojené s premenou tohto návrhu na skutočnosť.

1.2.

Výbor sa domnieva, že jasne vymedzené zemepisné regióny, v ktorých dochádza k nútenému vysídľovania, predstavujú príležitosť pripraviť na mieru šité a cielené reakcie a zabezpečiť spoločnú reakciu Európskej komisie a iných inštitúcií.

1.3.

Výbor odporúča, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť v spolupráci s členskými štátmi vytvorila v súvislosti s oznámením o dôstojnom živote politickú stratégiu na vysokej úrovni, do ktorej by sa zapojili štáty a medzinárodné organizácie, keďže sú v hre niektoré z kľúčových geopolitických výziev.

1.4.

Výbor odporúča, aby sa popri oznámení vyvinul osobitný prístup k hlavným problémom, ktoré sa týkajú žien a mladých ľudí, a s týmito skupinami sa musí konzultovať a musia byť zapojené do realizácie všetkých opatrení.

1.5.

Výbor sa nazdáva, že rozvojovo orientovaný prístup môže priniesť dobré výsledky v rámci súčasného rozpočtu, možno však budú potrebné dodatočné prostriedky.

1.6.

Výbor podporuje návrh, že občianska spoločnosť, koncoví používatelia, rozvojoví partneri a MVO by mali byť zapojení do realizácie a úsilia preniesť oznámenie do praxe.

1.7.

Výbor odporúča, aby sa v partnerských a hostiteľských krajinách posilnili a zlepšili štruktúry a postupy sociálneho a občianskeho dialógu v snahe pomôcť pri uplatňovaní oznámenia v praxi.

1.8.

Výbor odporúča, aby sa v postihnutých regiónoch zaviedli hospodárske opatrenia s cieľom podporiť a rozvinúť podnikanie ako životaschopný spôsob rozvoja pre mnohých nútene vysídlených ľudí.

1.9.

Výbor odporúča, aby sa v opatreniach v oblasti zdravotníctva venovala osobitná pozornosť duševnému zdraviu a duševným chorobám a aby boli tieto opatrenia v súlade s článkom 11 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

1.10.

Výbor odporúča, aby riešenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vychádzali zo zásady celoživotného vzdelávania a aby sa prípadne zvážila možnosť sprístupniť programy EÚ nútene vysídleným osobám.

1.11.

Výbor odporúča, aby sa pri prechode na rozvojový prístup uplatňovali najprísnejšie normy z hľadiska zodpovednosti a transparentnosti.

1.12.

Výbor žiada, aby v rámci prechodu na rozvojovo orientovaný prístup prevzali zodpovednosť parlamenty na úrovni EÚ a jednotlivých štátov a aby ďalšie príslušné orgány zabezpečovali dohľad.

2.1.

Počet nútene vysídlených osôb (utečencov, vnútorne vysídlených osôb a žiadateľov o azyl) predstavuje pre medzinárodné spoločenstvo jeden z kľúčových problémov, keďže ukončenie prebiehajúcich konfliktov v Sýrii, rôznych častiach Afriky a iných oblastiach je, žiaľ, v nedohľadne. Jedným z hlavných prejavov tejto politickej výzvy je vznik stálej kategórie vysídlených osôb, ktoré zostávajú na mieste mnoho rokov po svojom pôvodnom vysídlení.

2.2.

Táto situácia vedie k viacerým problémom, predovšetkým k tomu, že medzi reakciami medzinárodného spoločenstva prevládajú „núdzové“ reakcie, hoci by bol vhodnejší režim založený na dlhodobom rozvoji. Vyriešiť túto dilemu je však ťažké, keďže zmeny môžu v závislosti od prístupu priniesť mnoho otázok pre hostiteľské krajiny, darcov, mimovládne organizácie a tiež samotných vysídlených ľudí.

2.3.

V roku 2015 sa za nútene vysídlených považovalo vyše 65 miliónov osôb, pričom 21,2 milióna z nich bolo utečencov, 40,8 milióna vnútorne vysídlených osôb a 3,2 milióna žiadalo o azyl. Väčšina nútene vysídlených osôb pochádza zo Sýrie, Afganistanu, Somálska, Sudánu, Južného Sudánu a Konžskej demokratickej republiky. Najväčšia časť utečencov nájde útočisko v susedných krajinách, pričom vnútorne vysídlené osoby zostávajú v rámci hraníc uvedených štátov.

2.4.

Hlavnými susednými krajinami, kam smerujú utečenci, sú Pakistan, Irán, Turecko, Libanon, Jordánsko a Etiópia. Turecko je krajinou s najväčším počtom utečencov na svete. V mnohých krajinách, napríklad v Jordánsku a Libanone, je tiež veľmi vysoký počet utečencov na obyvateľa. Krajinami s najvyšším počtom vnútorne vysídlených osôb sú Sýria (6,6 milióna), Kolumbia (3,6 milióna), Irak (3,3 milióna), Sudán (3,2 milióna), Jemen (2,5 milióna) a Nigéria (2,1 milióna).

2.5.

Európska únia je v súčasnosti najväčším poskytovateľom rozvojovej a núdzovej pomoci na svete. Táto skutočnosť je jedným z charakteristických znakov hodnôt EÚ a jej členských štátov. EÚ sa tiež v rámci svojej pomoci a núdzových reakcií snaží o väčšiu jednotnosť a efektívnosť, a to prostredníctvom väčšej koordinácie úsilia členských štátov v cieľových krajinách a prístupu na úrovni EÚ.

2.6.

EÚ poskytla v roku 2015 viac ako 1 miliardu EUR na humanitárnu pomoc určenú pre nútene vysídlené osoby. V apríli 2016 prijala Európska komisia spoločne s ESVČ rozvojovo orientovaný prístup k nútenému vysídľovaniu. V oznámení o dôstojnom živote sa prvýkrát načrtáva, ako si EÚ predstavuje prechod na nový spôsob poskytovania pomoci nútene vysídleným osobám.

2.7.

V oznámení o dôstojnom živote sa uvádzajú výzvy, ktorým čelia nútene vysídlení ľudia. Jasne sa v ňom stanovuje, že v prvom rade by sa mala venovať pozornosť zraniteľnosti vysídlených osôb, až potom ich právnemu postaveniu. V oznámení sa navrhuje komplexný prístup k rozvojovej pomoci a prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti v tejto oblasti s cieľom vyhnúť sa „lineárnemu prístupu“. Komisia sa v ňom usiluje zanechať izolovanosť z hľadiska politického prístupu a zblížiť svet humanitárnej a svet rozvojovej pomoci, medzi ktorými môžu byť často veľké rozdiely.

2.8.

Komisia sa domnieva, že tento nový prístup by nemal spôsobovať dodatočné náklady, keďže sa v ňom spoja existujúce finančné prostriedky. Veľký dôraz sa kladie na vlády hostiteľských krajín a realizačných partnerov. Presadzujú sa tiež systémy včasného varovania a včasné zapojenie všetkých aktérov. Uvádzajú sa príklady existujúcich postupov týkajúcich sa spoločného plánovania krajín a strategického programovania. Majú sa uprednostňovať spoločné ciele a programovanie.

2.9.

Dva prvky nového politického rámca budú mať doplnkové opatrenia, a to silnejší vzťah medzi humanitárnym a rozvojovým aspektom a strategické vzťahy s partnermi vrátane súkromného sektora. Takisto sa počíta s odvetvovým zameraním zahŕňajúcim opatrenia v oblasti vzdelávania, trhu práce (vrátane sociálneho dialógu) a prístupu k rôznym službám, napríklad k bývaniu, vode, sanitácii a pod.

3.1.

Oznámenie o dôstojnom živote predstavuje vo všeobecnosti veľmi užitočnú iniciatívu, keďže sa v ňom stanovuje odvážna vízia strategického prispôsobenia politiky s cieľom riešiť skutočné problémy a zamerať sa na potrebu zmeny v prospech tých, ktorí to najviac potrebujú. Do veľkej miery zohľadňuje vývoj myslenia v tomto sektore a názory ľudí, ktorí v ňom pracujú, pričom prepája humanitárnu prácu a pomoc a zameriava sa na dlhodobejšie potreby, ako je zdravie a vzdelávanie. EÚ má v tejto oblasti značnú autoritu, je dôležitou zainteresovanou stranou a spoločne s členskými štátmi môže mať v tejto súvislosti reálny vplyv. Oceňujeme ambicióznosť návrhov uvedených v oznámení. EÚ a ostatní aktéri musia jasne vymedziť rozsah tejto úlohy a zároveň si zachovať ambiciózny prístup.

3.2.

Mal by sa náležite zohľadniť význam geopolitiky v tejto oblasti. Už aj v samotnej EÚ sme boli svedkami toho, ako môžu dopadnúť dobre mienené plány v súvislosti s presídlením oveľa menšieho počtu utečencov. Vysídlení ľudia zažili zložité a chúlostivé konflikty, ktoré na nich, žiaľ, neprestanú vplývať ani po vysídlení. Akákoľvek zmena politiky alebo prístupu, bez ohľadu na tie najlepšie úmysly alebo širokú podporu zo strany darcov, môže mať nečakané dôsledky alebo nepredvídateľný vplyv na samotný konflikt. Môže ovplyvniť okolité štáty alebo regióny či veľmi krehkú etnickú, mocenskú alebo geopolitickú rovnováhu. Ide predovšetkým o prípad, keď sa určité obyvateľstvo, ktoré je síce formálne „dočasné“, začne považovať za „stále“. Krajiny ako Libanon a Jordánsko už pociťujú takéto tlaky. Pozitívne príklady uvedené v oznámení, ako je prístup k pôde v Ugande, môžu v tejto súvislosti pomôcť.

3.3.

Štáty, ktoré prichýlili značné množstvo nútene vysídlených ľudí, sú často nestabilné alebo slabé štáty, takže otázka geopolitickej citlivosti je ešte reálnejšia. V iných prípadoch môže byť v „hostiteľskom“ štáte autokratický režim, no ide tiež o chúlostivé prípady. Rozlišovať medzi „susednými“ a „hostiteľskými“ krajinami a stranami konfliktu môže byť ťažké, prípadne sa tieto označenia môžu dosť často meniť. Často bude existovať spojenie medzi samotným konfliktom a susednými krajinami alebo časťami ich obyvateľstva. Hostiteľ, sused alebo región môže v dôsledku zmeny postavenia nútene vysídlených osôb „získať“ alebo „stratiť“ a môže na to reagovať.

3.4.

Zohľadňovanie miestnych názorov je téma, ktorá sa v oznámení často opakuje, a môžeme to len uvítať. Za určitých obmedzených okolností však môže ísť o názory prívržencov alebo názory ovplyvnené konfliktom alebo väčším súborom okolností, ktoré viedli ku konfliktu. Problém, ako podnietiť viaceré regióny, aby boli ochotné poskytnúť vysídleným osobám trvalejšie postavenie, nemožno podceňovať. Nedávne rozhodnutie zatvoriť tábor v Dadaabe v Keni, ktorý existoval 24 rokov, a poskytovanie finančných stimulov afganským utečencom v Pakistane ilustrujú výzvy spojené s touto otázkou. Možno smutnou, ale neodmysliteľnou realitou je, že v medzinárodnom práve stále prevažuje suverenita hostiteľskej krajiny, hoci je nevyhnutné zamerať sa na nútene vysídlené osoby.

3.5.

Keďže bezpečnosť sa jednoznačne považuje za hlavnú motiváciu, ktorá vedie ľudí k tomu, aby odišli alebo zostali, systém včasného varovania načrtnutý v oznámení je nevyhnutný. Takisto sa mnohé pohyby považujú za predvídateľné. To opäť potvrdzuje, že sú potrebné rázne politické opatrenia a záväzky, ktoré umožnia dosiahnuť ciele uvedené v oznámení.

3.6.

V oznámení sa oprávnene uvádza potreba spoločnej politiky a myslenia, a to najmä medzi oblasťou núdzových reakcií a rozvojovej politiky. EHSV to víta a podporuje ešte väčšie ambície v tomto smere. Možno by sa dalo zamerať na ešte širší súbor politík, prostredníctvom ktorých by Európska únia a jej členské štáty mohli zlepšiť životy nútene vysídlených ľudí. Vzhľadom na vymedzenú skupinu krajín by tieto oblasti mohli zahŕňať obchod, pomoc, zbrane a ľudské práva. Oznámenie je tiež veľmi dôrazné, pokiaľ ide o synergie a spoločné myslenie, ktoré sa nesmú obmedzovať na tradičné oblasti núdzových reakcií a rozvojovej pomoci. Bolo by zaujímavé zistiť, ktoré ďalšie GR Komisie, napríklad GR pre obchod, by sa mohli do tejto práce zapojiť. V oznámení sa uvádza niekoľko pozitívnych príkladov, ako je spoločný humanitárno-rozvojový rámec na riešenie podvýživy v severnej Nigérii, bolo by však dobré ukázať, že takýto prístup je systematický, najmä v Bruseli.

3.7.

Niektoré MVO vyjadrili pochybnosti, či sú tieto úlohy vhodné pre humanitárnych pracovníkov a či sa pri týchto zmenách bude humanitárna pomoc aj naďalej rozlišovať. Inštitút ODI so sídlom v Londýne zastáva názor, že systém humanitárnej pomoci potrebuje radikálnu reformu vzhľadom na zmenené podmienky, v ktorých sa ocitol, a na prevažne obmedzený počet darcov a príjemcov.

3.8.

Oznámenie o dôstojnom živote sa zameriava na otázky, ktoré sú samostatné a odlišné od politík EÚ týkajúcich sa utečencov a azylu. Existuje však medzi nimi súvislosť, a to najmä pokiaľ ide o vytvorenie reálnej a aktuálnej politiky na presídlenie určitého počtu nútene vysídlených osôb. Okrem toho dohody uzavreté s Tureckom môžu naštrbiť morálnu autoritu EÚ aj niektorých členských štátov v tejto súvislosti. Z tohto dôvodu je ešte dôležitejšie, aby sa pri vykonávaní tohto oznámenia dodržiavali najvyššie normy medzinárodného práva a uplatňovali najlepšie postupy. Dôležité je zapojiť do vykonávania politiky koncových používateľov. Veľký potenciál z tohto hľadiska ponúka sociálny a občiansky dialóg. Takisto treba zlepšiť integračné politiky v EÚ, ktoré sa týkajú nútene vysídlených osôb, keďže presídlenie mnohých z nich bude musieť byť jednou z možností. Okrem iného ide o právo pracovať, jazykovú pomoc a antidiskriminačné opatrenia. Vytváranie tzv. humanitárnych koridorov, ktoré nedávno zaviedla talianska vláda, ale aj iné krajiny EÚ a tiež Švajčiarsko, Kanada a USA, možno v súvislosti s presídľovaním len odporučiť.

3.9.

Pre humanitárne a rozvojové financovanie sa jednoznačne musia zabezpečiť najprísnejšie normy z hľadiska zodpovednosti a transparentnosti. Pri akomkoľvek prechode na nový prístup v súvislosti s nútene vysídlenými osobami musia byť splnené najprísnejšie normy z hľadiska zodpovednosti. Na všetky výdavky by mal dohliadať Európsky parlament, Európsky dvor audítorov, OLAF a európsky ombudsman a v prípade potreby príslušné orgány jednotlivých štátov.

4.1.

Komisia sa v oznámení zameriava na zabudnuté konflikty a oblasti, v ktorých existuje veľký počet nútene vysídlených ľudí, pričom zdôrazňuje tie, v ktorých bolo najviac dlhodobo vysídlených osôb. Bez ohľadu na politickú citlivosť danej situácie si niektoré konflikty môžu vyžadovať osobitnú pozornosť vzhľadom na ich mimoriadne dlhé trvanie. Názornými príkladmi sú Západná Sahara a Palestína. Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj situácia na Ukrajine, keďže tento štát leží v bezprostrednom susedstve EÚ.

4.2.

V oznámení sa výstižne uvádza, a výbor to oceňuje, že právne postavenie nútene vysídlených ľudí by sa pri humanitárnej pomoci a dlhodobej rozvojovej pomoci nemalo brať do úvahy. Za určitých okolností však môže byť výhodou, keď z právneho postavenia vyplýva pre vysídlenú osobu určitá istota a užitočnosť, napríklad ak spĺňa kritéria uvedené v dohovore z roku 1951, je občanom hostiteľskej krajiny alebo tretej krajiny, jej deti sú občanmi takýchto krajín alebo je sama maloletou osobou alebo sa nachádza v inej situácii, na ktorú sa prihliada. Bolo by to obzvlášť vhodné napríklad v prípade maloletých osôb bez sprievodu.

4.3.

Pri prístupe uvedenom v oznámení by sa mohlo využiť vonkajšie alebo nezávislé overenie a vedecká expertíza z oblasti spoločenských vied alebo psychológie. Príkladom takéhoto prístupu môže byť Maslowova hierarchia potrieb alebo komunitný rozvoj založený na aktívach. Samozrejme, existuje množstvo takýchto príkladov, ale nevyhnutný je dôraz na širšie ľudské potreby, nielen na holú existenciu.

4.4.

Hlavný realizačný rozmer plánovanej zmeny je v oznámení načrtnutý na základe súčasných príkladov, ktoré sú veľmi cenné. Realizačným rozmerom sa síce možno stačí zaoberať až v budúcnosti, bolo by však prospešné objasniť ho a rozpracovať. Inými slovami, ako bude vyzerať, aké budú jeho nástroje, bude založený len na pomoci? Pre mnohé zainteresované strany, ako napríklad členské štáty, mimovládne organizácie, humanitárnych pracovníkov a, samozrejme, samotných vysídlených ľudí, sú to dôležité otázky. Akákoľvek zmena môže vyvolať strach. Bez ohľadu na to, či daný systém fungoval alebo nie, sa po jeho zmene zvyčajne objavia porazení aj víťazi a včasné stanovenie realizačných aspektov môže pomôcť pri riešení takejto situácie.

4.5.

Podobne by sa malo stanoviť, ako bude prebiehať plánované vykonávanie a odovzdávanie nového prístupu, a to najmä pokiaľ ide o príslušné mnohostranné agentúry, štáty mimo EÚ a mimovládne organizácie. Hoci je EÚ dôležitým aktérom a skutočne sa považuje za lídra v tejto oblasti, nie je jediná. Uvedené zainteresované strany môžu mať iné rôzne a protichodné priority. Keďže pri väčšine činností sa spájajú finančné prostriedky aj úsilie, je nesmierne dôležitý spoločný program.

4.6.

Demokracia a dobrá správa majú zásadný význam, ak má byť pomoc prínosom a skutočne sa dostať k príjemcom, ktorým je určená. V tejto súvislosti je veľmi dôležitý právny štát, ako aj účinné antikorupčné opatrenia. V minulosti sa odhadovalo, že až 40 % financií ide pomimo, buď na nákup zbraní alebo na osobné obohatenie politických lídrov. Právny štát je tiež nevyhnutný na to, aby sa zabezpečilo, že občianska spoločnosť môže skutočne vyjadriť svoje názory a zohrávať dôležitú monitorovaciu úlohu, a nemusí sa báť následkov v podobe zastrašovania, či dokonca uväznenia.

4.7.

V dokumente sa správne kladie značný dôraz na plánovanie, no v tejto oblasti sa udalosti môžu rýchlo meniť a čas môže mať zásadný význam. Všetky prístupy alebo operačné plány by malo byť možné okamžite zaviesť.

4.8.

Tak ako v každej oblasti, aj pre túto oblasť môže byť špecifický istý jazyk a terminológia používané v oznámení a inde. Pri vypracúvaní politiky sa treba čo najviac vyhnúť používaniu žargónu. Veľa pozornosti sa venuje aj úvahám o synergiách, stratégiách, plánoch a spoločnom myslení. V týchto oblastiach by sa mohli využiť konkrétnejšie prístupy alebo usmernenia.

4.9.

Ustanovenia o sociálnom dialógu uvedené v oznámení sú vítané a mali by byť uznané vo všetkých jeho relevantných ustanoveniach. V prvkoch navrhovaných opatrení týkajúcich sa vzdelávania a trhu práce by sa mal zohľadniť väčší dôraz na samostatnú zárobkovú činnosť a podnikanie. Takúto činnosť možno často vidieť v táboroch pre vysídlených ľudí, pričom kreativita môže byť nevyhnutným riešením situácie, v ktorej sa ľudia nachádzajú. Svetová banka vo svojej správe o nútenom vysídľovaní podporuje tieto činnosti.

4.10.

Je správne pýtať sa, aký prístup sa v budúcnosti zaujme. Tak ako pri každej zmene politiky, aj tu nastane prechodné obdobie. Dôjde k zablokovaniu alebo dvojúrovňovému systému? V súčasnosti sa za dlhodobo vysídlených považuje 25,1 milióna ľudí. Ako sa takéto odlišné prostredie bude riadiť, ak bude táto situácia pokračovať?

4.11.

Dôležitým prvkom je lokálne zapojenie občianskej spoločnosti, ako aj koncových používateľov (vysídlených ľudí). V súčasných táboroch väčšinou existujú poradenské štruktúry, ale čo v hostiteľských krajinách? Môže to predstavovať značnú výzvu, ale malo by to byť súčasťou každej zmeny politiky. Nie je zložité predstaviť si, aké ťažké by to mohlo byť pre vnútorne vysídlené osoby v rôznych konfliktoch.

4.12.

Tak ako pri každom posune v politike, a najmä vzhľadom na potrebu transparentnosti, by sa mali v rámci nového prístupu zaručiť opatrenia v oblasti dohľadu so zapojením príslušných aktérov z radov občianskej spoločnosti a MVO. Užitočný by tu mohol byť príklad monitorovacích mechanizmov občianskej spoločnosti v súvislosti s kapitolami o obchode a udržateľnom rozvoji v existujúcich obchodných dohodách EÚ.

4.13.

Bude potrebné oživiť hospodárstvo regiónov, ak to má byť prospešné pre nútene vysídlených ľudí, ktorí v nich žijú. Regióny, v ktorých sa nútené vysídľovanie sústreďuje, však často patria medzi najchudobnejšie na svete a je v nich nepriaznivé prostredie pre obchod a sociálnu ochranu. Geograficky zamerané nútené vysídľovanie by malo priniesť riešenia v tejto súvislosti, ako sú regionálne investičné plány, daňová politika a rozvoj infraštruktúry. Každý prístup k hospodárskemu rozvoju by mal zahŕňať aj väčšiu podporu podnikania. Dôstojné podmienky zamestnávania a kvalitné pracovné miesta musia byť takisto prioritou spolu so zapojením sociálnych partnerov.

4.14.

Mnoho regiónov a krajín, ktoré hostia nútene vysídlených ľudí, má slabé výsledky, pokiaľ ide o väčšinu ekonomických ukazovateľov, a možno ich považovať za nepriaznivé pre podnikanie. Svetová banka a iné organizácie upozorňujú aj na to, že sú potrebné kvalitné údaje. Hospodárska príležitosť musí byť stredobodom rozvojovo orientovanej reakcie na nútené vysídľovanie, preto je potrebné, aby aj ďalší aktéri v EÚ aktívne podporili toto oznámenie.

4.15.

Zamestnávanie v miestnych organizáciách občianskej spoločnosti a v táboroch a v rámci všeobecných reakcií na vysídľovanie je v súčasnosti bežné a považuje sa za najlepší postup. Malo by ísť o dôležitý a jasný aspekt opatrení týkajúcich sa zamestnanosti.

4.16.

Pri opatreniach týkajúcich sa zdravia by sa mala venovať osobitná pozornosť duševnému zdraviu a duševným chorobám, teda oblasti, ktorá je v prípade nútene vysídlených ľudí mimoriadne dôležitá a často zanedbávaná. Veľká väčšina vysídlených ľudí trpí v dôsledku stresujúcich zmien posttraumatickou stresovou poruchou a inými duševnými poruchami. Systematickej a dlhodobej starostlivosti o ich duševné zdravie v hostiteľských krajinách bráni nedostatok kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov. Tento nedostatok by sa mohol vykompenzovať zapojením nútene vysídlených osôb s duševnými poruchami do verejných služieb psychologickej podpory a pomocou iniciatív občianskej spoločnosti na zabezpečenie miestneho psychologického poradenstva pre vysídlené osoby.

4.17.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a najmä jeho článok 11, by mal byť určujúcim dokumentom, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa nútene vysídlených osôb so zdravotným postihnutím.

4.18.

Nútené vysídlenie má obzvlášť výrazný dosah na ženy a dievčatá. Hoci je potrebné získať viac informácií, hlavným problémom je zvýšené riziko sexuálne a rodovo motivovaného násilia a vlastne aj obchodovania. Okrem toho by sa na rozdiely medzi pohlaviami malo prihliadať aj pri poskytovaní služieb, napríklad pokiaľ ide o súkromie. Takisto bolo zaznamenané väčšie riziko komplikácií v tehotenstve.

4.19.

Jednou z kľúčových odpovedí je rozhodne poskytovanie vzdelávania. Každý posun smerom k efektívnejšiemu dlhodobejšiemu prístupu by sa mal odraziť na druhu, miere a objeme pomoci vo vzdelávaní. Celoživotné vzdelávanie môže v tejto súvislosti pomôcť identifikovať rôzne potreby. Vzhľadom na význam a počet detí a mladých ľudí medzi nútene vysídlenými osobami by sa malo zvážiť rozšírenie programov EÚ, napríklad programu Erasmus+ a iných relevantných programov, aby boli prístupné pre nútene vysídlených mladých ľudí.

4.20.

Nútené vysídľovanie sa stáva čoraz viac mestským problémom a neobmedzuje sa len na tábory. Pohľad verejnosti a darcov na túto problematiku sa musí zmeniť. Politické opatrenia v rámci prechodu na rozvojovo orientovaný prístup musia rozhodne na to prihliadať pri plánovaní a riešení problémov, ako je bývanie, doprava, zdravie a vzdelávanie.