19.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/36

Spravodajca:

Jorge PEGADO LIZ

1.1

EHSV na žiadosť holandského predsedníctva o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a samoregulácia predkladá po ukončení svojej práce toto stanovisko a formuluje nasledujúce závery.

1.2

EHSV už vo viacerých stanoviskách, ktoré prirodzene dopĺňa aj predkladané stanovisko, predvídal viaceré aspekty týkajúce sa tohto javu, ktorý v rôznych jazykoch a v závislosti od uhlu pohľadu nesie rôzne názvy.

1.3

V súlade s predloženou žiadosťou sa teraz pokúsil vymedziť špecifické vlastnosti hospodárstva spoločného využívania zdrojov tak, aby toto vymedzenie zahŕňalo hospodárske postupy spadajúce do jeho koncepcie, a tiež spôsob, akým by sa tieto hospodárske a sociálne činnosti mali upravovať v právnych predpisoch, v akej forme a akými prostriedkami, a to najmä samoreguláciou alebo spoločnou reguláciou.

1.4

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov nadobudlo sociálny a hospodársky význam po roku 2000 v súvislosti s používaním internetu a sociálnych sietí a nepredstavuje vzájomnú výmenu, ktorá je taká stará ako človek sám, ale skôr „sociálne orientované nerecipročné správanie“ alebo presnejšie „poskytnutie a proces poskytovania toho, čo je naše, na používanie iným a/alebo prijatie alebo prevzatie a proces prijímania a preberania niečoho od druhých a to, aby sme to použili“.

1.5

Skôr než definovať túto činnosť, o čo sa usilujeme, je však dôležitejšie vymedziť jej vlastnosti, z ktorých sú najvýraznejšie:

1.6

Táto charakteristika podložená relatívne jednotnou koncepciou umožňuje vymedziť model tohto druhu ekonomických vzťahov a rozlíšiť medzi činnosťami, ktoré skutočne patria do hospodárstva spoločného využívania zdrojov a mali by podliehať osobitnému režimu, a činnosťami, pri ktorých sa niekedy neoprávnene používa toto označenie s cieľom vyhnúť sa regulácii, ktorá sa na ne uplatňuje, a ktorých príkladom sú v súčasnosti služby spoločnosti Uber. Presnejšie analytické odlíšenie pojmu „spoločné využívanie“ od činností využívajúcich platformu by pomohlo pri prijímaní politických rozhodnutí a zavádzaní vhodnejšej regulácie.

1.7

Taktiež sme svedkami čoraz väčšieho hospodárskeho významu prejavov hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktoré už v Európe a na celom svete dosiahlo značný obrat, a treba zdôrazniť aj jeho sociálny a environmentálny rozmer, ktorý môže viesť k rozšíreniu solidarity medzi občanmi, obnoveniu miestnej ekonomiky, vytváraniu pracovných miest, racionalizácii spotreby domácností spoločným využívaním niektorých výrobkov, zníženiu energetickej stopy a uprednostňovaniu zodpovednejšej a udržateľnejšej spotreby. V bode 5.2 je uvedených niekoľko relevantných príkladov.

1.8

Za týchto okolností EHSV opätovne vyzýva Komisiu, aby prijala celý rad politických opatrení, ktoré sú nevyhnutné na podporu, zavádzanie a budovanie dôveryhodnosti a spoľahlivosti rôznych foriem a variantov hospodárstva spoločného využívania zdrojov na úrovní EÚ a jednotlivých členských štátov.

1.9

Ďalej upozorňuje, že je potrebné, aby boli tieto nové obchodné modely v súlade s právnymi predpismi platnými v jednotlivých členských štátoch a v EÚ, a zaručili sa okrem iného práva zamestnancov, primerané zdanenie, ochrana údajov a súkromia zúčastnených strán, sociálne práva, spravodlivá hospodárska súťaž a boj proti monopolom a praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, zodpovednosť platforiem pri transakciách uzatváraných medzi partnermi a dbanie na zákonnosť ich ponúk, a predovšetkým ochrana práv všetkých partnerov, ktorí sa podieľajú na hospodárstve spoločného využívania zdrojov vrátane výrobcov-spotrebiteľov (tzv. prosumers), pričom sa všetkým týmto vzťahom musí prispôsobiť platné acquis Únie v oblasti práv spotrebiteľov, konkrétne pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé obchodné praktiky, bezpečnosť a ochranu zdravia a elektronický obchod.

1.10

EHSV sa preto domnieva, že EÚ – a samozrejme aj členské štáty združené v Rade pod holandským predsedníctvom – musí čo najskôr stanoviť jasný a prehľadný právny rámec, v ktorom by sa tieto činnosti rozvíjali a vykonávali v rámci európskeho priestoru, v zmysle vymedzenom v bode 8.2.4, a vyzýva Komisiu, aby urýchlene zverejnila očakávaný program v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktorý sa už oneskoril.

1.11

V ňom by mala jasne vymedziť doplňujúcu úlohu samoregulácie a spoločnej regulácie v súlade so zásadami a postupmi, ktoré EHSV už definoval pred niekoľkými rokmi vo svojich stanoviskách a informačných správach osobitne zameraných na tieto aspekty, a ktoré znova potvrdzuje a opakuje.

2.1

Listom ministerstva sociálnych vecí a práce požiadalo holandské predsedníctvo EHSV, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a samoregulácia, pričom neuviedlo žiadne presnejšie usmernenia ani otázky.

2.2

Otázka hospodárstva spoločného využívania zdrojov je veľmi aktuálna a kontroverzná, a to počnúc jeho definíciou a konceptuálnym vymedzením, až po rôzne pojmy či postupy, ktoré zahŕňa, alebo jeho vplyvy.

2.3

Existuje množstvo postupov, ktoré boli v uplynulých rokoch začleňované do jeho koncepcie, a na túto tému sa toho tiež už veľa a v rôznej podobe napísalo.

2.4

Preto sa nemožno čudovať, že EHSV, ktorý vždy sleduje rôzne trendy v rámci občianskej spoločnosti, už vo viacerých svojich stanoviskách, ktoré samozrejme dopĺňa aj toto stanovisko (1) a ktorých základnú filozofiu zachováva a rozvíja, predvídal viaceré aspekty týkajúce sa tohto javu, ktorý v rôznych jazykoch a v závislosti od uhlu pohľadu nesie rôzne názvy.

2.5

Cieľom tohto stanoviska je odpovedať na žiadosť holandského predsedníctva a pokúsiť sa vymedziť špecifické vlastnosti hospodárstva spoločného využívania zdrojov tak, aby toto vymedzenie bolo koncepčne autonómne a zahŕňalo hospodárske činnosti patriace do tejto koncepcie, ako aj spôsob, akým by sa tieto hospodárske a sociálne činnosti mali upravovať v právnych predpisoch, v akej forme a akými prostriedkami, a to najmä samoreguláciou alebo spoločnou reguláciou.

3.1

Určité druhy postupov nazývaných hospodárstvo spoločného využívania zdrojov vznikli už pred konceptualizáciou tohto pojmu, a to na základe postoja týkajúceho sa koncepcií „byť“ a „mať“, ktorý vychádza predovšetkým z myšlienky, že „nie si tým, čo máš“, ale „tým, k čomu máš prístup“.

3.2

Samozrejme, že určitá forma hospodárstva spoločného využívania zdrojov je stará ako ľudstvo samo a jeho historické korene spočívajú vo „výmennom hospodárstve“ primitívnych spoločností, ktoré bolo postupne vytláčané zavádzaním peňazí, ktoré tomu, kto ich vlastní, dávajú schopnosť kupovať a tak vlastne aj mať.

3.3

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov nadobudlo sociálny a hospodársky význam po roku 2000 v súvislosti s používaním internetu a sociálnych sietí a nepredstavuje vzájomnú výmenu, ale skôr „sociálne orientované nerecipročné správanie“ alebo presnejšie „poskytnutie a proces poskytovania toho, čo je naše, na používanie iným a/alebo prijatie alebo prevzatie a proces prijímania a preberania niečoho od druhých a to, aby sme to použili“. Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov sa teda inšpiruje viacerými myšlienkovými prúdmi, ktoré siahajú od voľného, bezplatného a univerzálneho prístupu k vedomostiam až po hospodárstvo zamerané na funkčnosť alebo hospodárstvo darovania (Gift Economy) zamerané na výmenu bez zisku. Na rozdiel od čistého výmenného hospodárstva je hospodárstvo spoločného využívania zdrojov založené na myšlienke finančného alebo nefinančného protiplnenia.

4.1

Práve z tejto skutočnosti by sa malo vychádzať pri vymedzovaní osobitného a konkrétneho rozsahu hospodárstva spoločného využívania zdrojov v jeho rôznych formách, pričom by sa mali vymedziť vlastnosti, ktorými sa musia činnosti tohto hospodárstva vyznačovať a vďaka ktorým ich možno odlíšiť od iných hospodárskych činností na trhu.

4.2

V prvom rade treba uviesť dominantnú a spoločnú vlastnosť, ktorou je skutočnosť, že táto činnosť nevedie k vlastníctvu majetku ani jeho spoluvlastníctvu, ale k spoločnému využívaniu alebo používaniu.

4.3

Ďalej je nevyhnutné sprostredkovanie vo forme platformy, v rámci ktorej sa najmä elektronickými prostriedkami (vyhľadávač alebo aplikácia) dostáva do kontaktu široká škála osôb, ktoré majú k dispozícii tovar alebo služby, a široká škála používateľov.

4.4

Spoločným a charakteristickým cieľom tejto činnosti je lepšie využívanie (idling capacity) daného tovaru alebo služieb prostredníctvom ich spoločného využívania.

4.5

Za dôležité sa tiež považuje, že v tomto obchodnom modeli bývajú koncové strany primárne „partnermi“ (P2P) a nikdy nejde o zmluvné vzťahy (B2C), a to či už ide o fyzické alebo právnické osoby vrátane spoločností, pokiaľ si z takéhoto spoločného využívania nespravia predmet podnikania (napríklad jedna spoločnosť môže s druhou spoločne využívať automobilový park alebo zariadenia na rozmnožovanie materiálov). Nemožno však vylúčiť možnosť, že sa medzi „partnermi“ vytvorí „obchod“ zo všetkým, čo k nemu patrí.

4.6

V nasledujúcom grafe sú ukázané rozdiely medzi porovnávanými obchodnými modelmi:

4.7

V tomto type obchodu sa predpokladá komplexný trojstranný zmluvný model, ktorý sa prejavuje formou zmluvných vzťahov medzi držiteľom tovaru alebo poskytovateľom služby a subjektom, ktorý riadi platformu, medzi používateľom a subjektom, ktorý sprostredkúva transakciu na platforme prípadne cenu, a medzi používateľmi platformy navzájom s cieľom využívania daného predmetu alebo služby.

4.8

Preto sa domnievame, že charakteristickými a špecifickými vlastnosťami nie sú:

5.1

Obmedzenie rozsahu tohto stanoviska neumožňuje široké vymedzenie charakteru množstva rôznych situácií, ktoré sa údajne vyznačujú vlastnosťami vymedzenými pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ani diskusiu o nich.

5.2

Niektoré si však na priblíženie predmetu tohto stanoviska zaslúžia osobitnú zmienku:

5.2.1

V oblasti ubytovania sú najvýraznejšie platformy Airbnb, Rentalia, Homeaway, Couchsurfing a Bedycasa, v rámci ktorých sa registrujú majitelia nehnuteľností, ktorí chcú dočasne prenajať izbu alebo celý dom, pričom na týchto platformách môžu zatiaľ ubytovanie ponúkať aj hostely, penzióny a iné turistické ubytovacie zariadenia. Vzhľadom na jednoduchosť, s akou môže každý na tieto siete pridať svoju nehnuteľnosť, a na zisky, ktoré z týchto činností majitelia majú, viedlo široké využívanie takéto typu ubytovania k dohode medzi platformami a príslušnými daňovými orgánmi o spolupráci pri vyberaní a platení daní, a to konkrétne v Paríži a Amsterdame. V Amsterdame, Barcelone, Londýne a Berlíne vznikol režim povinnej registrácie týchto ubytovacích služieb a pravidlá časovej obmedzenosti s cieľom nepoškodiť oblasť dlhodobého prenájmu a zabrániť následnému zvyšovaniu nájmov.

5.2.2

V oblasti dopravy by sme mohli spomenúť aplikácie Blablacar, Umcoche, Liftshare a Karzoo, ktoré umožňujú registráciu majiteľov súkromných vozidiel, ktorí chcú počas svojich ciest ponúknuť voľné miesta vo svojich vozidlách iným ľuďom (carpooling). V rámci niektorých týchto platforiem sa môžu cestujúci zložiť na cestovné náklady, ale nie je dovolené vyberať platby na účely zisku. Spoločnosť Uber však predstavuje prípad, ktorý treba odlíšiť, pretože poskytuje služby spoločného využívania súkromných vozidiel (UberPop – zakázané takmer v celej EÚ), ale umožňuje tiež požiadať o prepravnú službu profesionálnych vodičov (Uberblack a UberX – podobné tradičným taxislužbám). Z dôvodu neprehľadného obchodného modelu nemožno spoločnosť jasne charakterizovať, pričom z právneho hľadiska sa už dokonca diskutovalo o tom, či sú vodiči spoločnosti Uber zamestnancami spoločnosti (2). Tieto služby boli dôvodom demonštrácii, v niektorých prípadoch násilných, a dokonca súdnych procesov takmer v celej Európe. Zatiaľ ich legalizovalo len Anglicko a Estónsko a na objasnenie ich povahy sa čaká na odpoveď Súdneho dvora na prejudiciálne otázky, ktoré zaslal súd v Barcelone a Bruseli (3).

5.2.3

Ako príklady kolektívneho financovania možno uviesť financovanie pomocou pôžičky s odmenou v podobe úrokov, napr. služby Zopa a Auxmoney, kapitálové financovanie so spoločnou účasťou vo vytvorenom podniku, napr. platformy Fundedbyme a Crowdcube, financovanie prostredníctvom odmien, napr. platformy Kickstart alebo Indiegogo, a nakoniec financovanie prostredníctvom darov, v rámci ktorého nie je za poskytnutie peňažnej sumy dohodnutá žiadna protihodnota.

6.1

Snaha o vymedzenie koncepcie nebýva zvyčajne priama, a to najmä v prípade metódy indukcie, a dospieť k jednotnému chápaniu, ktoré by sa udržalo, si vyžaduje istý čas. To platí aj v prípade pojmu „hospodárstvo spoločného využívania zdrojov“, ktorý sa objavuje v médiách spolu s inými pojmami, ako napr. „sociálne alebo solidárne hospodárstvo“, „obehové hospodárstvo“, „funkčné hospodárstvo“, „ekologické hospodárstvo“, „modré hospodárstvo“, „hospodárstvo riešení“, „horizontálne hospodárstvo“, „hospodárstvo založené na dopyte (on demand)“, „hospodárstvo platforiem“ a tzv. „Gig Economy“.

6.2

Niektorí autori sa preto radšej ani nesnažia o jeho vymedzenie, pretože sa obávajú, že by nebolo dostatočne široké alebo že by sa naopak správne nevymedzil jeho rozsah.

6.3

EHSV sa vo svojich stanoviskách napriek viacerým odkazom na tento pojem nikdy neusiloval o jeho vymedzenie. Podobne aj Výbor regiónov sa vo svojom stanovisku (4) napriek pokusu o klasifikáciu do dvoch hlavných kategórií a štyroch foriem neodvážil tento pojem vymedziť. Komisia zase vo svojom nedávnom oznámení s názvom Zlepšovanie jednotného trhu (5) používa radšej výraz „kolaboratívna ekonomika“, ktorý sa považuje za synonymum, ale namiesto jeho vymedzenia uvádza iba prínosy tejto ekonomiky pre niektoré zainteresované strany (spotrebiteľov, pracujúcich), poukazuje na jej dôsledky v oblasti produktivity a udržateľnosti a sľubuje, že v roku 2016 vypracuje európsky program pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov. Pokiaľ ide o EP, doteraz nepredložil na túto tému nič zásadné s výnimkou uznesenia z 21. decembra 2015 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu (6), niektorých kvalitných štúdií a niekoľkých briefingov na konkrétne témy. Doteraz sa však v žiadnom z týchto dokumentov nevypracovalo posúdenie vplyvu na tvorbu pracovných miest a rast.

6.4

Nemyslíme si, že je v tejto oblasti potrebná originalita, keďže jedna z viacerých uvádzaných definícií sa zdá byť preferovaná. Preto prijímame definíciu hospodárstva spoločného využívania zdrojov od Botsmanovej a Rogersa, ktorí ho definujú ako „hospodársky systém založený na spoločnom využívaní málo používaného tovaru alebo služieb priamo jednotlivcami, a to bezplatne alebo za určitú cenu“ prostredníctvom online platforiem,, a to napriek tomu, že presnejšie analytické vymedzenie toho, čo je to „spoločné využívanie“, teda že je „neziskové“ a že je založené na platforme, by mohlo pomôcť pri prijímaní lepších politických rozhodnutí a vhodnejšej regulácii.

6.5

Táto definícia je dostatočne široká, aby zahrnula také rôznorodé oblasti ako výrobu, spotrebu, financovanie (crowdfunding) alebo samotné vedomosti, a aby umožňovala rozdelenie do štyroch relatívne samostatných oblastí: spoločná spotreba; spoločné vzdelávanie, odborná príprava a vedomosti; spoločné financovanie a spoločná výroba (7).

6.6

Táto definícia takisto umožňuje odlíšiť obchodné modely, ktoré sa síce odvolávajú na hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ale v skutočnosti ide o činnosti, ktorých jediným cieľom je zisk a ktoré predstavujú modely B2C. Tento záver možno overiť analýzou spôsobu fungovania týchto platforiem (ktoré však nemusia byť vždy transparentné) a môžeme tak nájsť prípady skutočného hospodárstva spoločného využívania zdrojov, v rámci ktorých sú vzťahy vytvorené prostredníctvom platformy typu P2P a jedinou úlohou platformy je umožniť kontakt medzi partnermi, ale aj príklady podnikov, ktoré pod záštitou platformy P2P zasahujú do obchodných aktivít takým spôsobom (vyberajú poplatky, sú cieľovými príjemcami platieb, poskytujú doplnkové služby), že ich činnosť nemožno považovať za hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ale musia sa považovať za poskytovateľov služieb typu B2C, a to so všetkými dôsledkami.

6.7

Táto definícia na druhej strane umožňuje hneď na začiatku z koncepcie hospodárstva spoločného využívania zdrojov vylúčiť určitý typ prejavov, ktoré sú predmetom snáh o zahrnutie do tejto koncepcie, ako napríklad:

7.1

Napriek tomu, že ešte neexistuje jasné vymedzenie rozsahu tohto javu, v poslednom čase narastá počet štúdií a prieskumov, ktorých cieľom je zistiť jeho hospodársku silu v EÚ a vo svete.

7.2

Od začiatku je nepochybné, že v uplynulých rokoch, a najmä v súčasnom období krízy a v rámci reakcie na ňu, sa počet iniciatív hospodárstva spoločného využívania zdrojov neustále zvyšuje. Na internetovej stránke www.collaborativeconsumption.com je zaznamenaných vyše 1000 takýchto iniciatív.

7.3

Z odhadov, ktoré používa Európska komisia, vyplýva, že v roku 2013 dosiahol objem celosvetového obchodu označeného ako hospodárstvo spoločného využívania zdrojov 3,5 miliárd dolárov, čo by predstavovalo ročný nárast o 25 %. V súčasnosti by to malo byť už 20 miliárd. Prognózy výskumného oddelenia spoločnosti PwC poukazujú na výrazný nárast do roku 2025 (8).

7.4

Okrem toho, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov vytvára v rámci svojho sociálneho a environmentálneho rozmeru ekonomickú hodnotu, môže viesť k rozšíreniu solidarity medzi občanmi, obnoveniu miestnej ekonomiky, vytváraniu pracovných miest, racionalizácii spotreby domácností spoločným využívaním niektorých výrobkov, zníženiu energetickej stopy a uprednostňovaniu zodpovednejšej a udržateľnejšej spotreby.

7.5

EHSV je presvedčený, že vďaka tomuto druhu hospodárstva „sa hospodárstvo založené na produkcii inovatívne a hospodársky, sociálne a ekologicky výhodne doplní“ a „okrem toho predstavuje jednu z možností, ako prekonať hospodársku a finančnú krízu“ (9).

7.6

EHSV preto neváha opätovne vyzvať Komisiu, aby prijala celý rad politických opatrení, ktoré sú nevyhnutné na podporu, zavádzanie a budovanie dôveryhodnosti a spoľahlivosti rôznych foriem a variantov hospodárstva spoločného využívania zdrojov na úrovní EÚ a jednotlivých členských štátov. V rámci tohto stanoviska môžeme len zopakovať, čo už v tejto súvislosti EHSV prijal a na čo sa vyslovene odkazuje. Myslíme si teda, že nové obchodné modely, ktoré predstavujú platformy, vyvolávajú naliehavé otázky okrem iného, pokiaľ ide o uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov, zabezpečenie práv zamestnancov a zabezpečenie primeraného zdanenia. EHSV vyzýva Komisiu, aby sa venovala týmto problémom, pokiaľ sa sociálne výhody týchto obchodných modelov majú naozaj realizovať.

7.7

Tiež je dôležité vyzvať na urýchlené prijatie vymedzení a usmernení na európskej úrovni, keďže niektoré členské štáty už vzhľadom na meškanie a zjavnú nerozhodnosť európskych inštitúcii jednotlivo pokročili pri stanovovaní vlastných politík.

8.1.1

Tak ako všetky činnosti, v rámci ktorých sa spájajú ľudia s vlastnými a často protichodnými záujmami, aj hospodárstvo spoločného využívania zdrojov podlieha právu a právnej regulácii dotknutých záujmov. Preto nemožno brať vážne názory, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov by malo byť „bezprávnou“ zónou, v ktorej by vládla sloboda bez akýchkoľvek prekážok a obmedzení a ktorá by sa zakladala výlučne na dôvere a prirodzenom dobre (podľa vzoru Rousseauovho „ušľachtilého divocha“).

8.1.2

EHSV neustále obhajuje jednotný názor, že akákoľvek hospodárska činnosť sa musí riadiť právom, avšak nazdáva sa tiež, že takáto regulácia môže mať rôzne podoby, ktoré sa musia jednotne vymedziť.

8.1.3

EHSV najmä vo svojom najnovšom stanovisku o úlohe samoregulácie a spoločnej regulácie v EÚ (10), na ktorého obsah sa odkazuje, osobitne zdôraznil, že „samoregulácia a spoločná regulácia“ by sa ako „mechanizmy, spontánne alebo zavedené, regulácie hospodárskych a sociálnych záujmov alebo vzťahov a tiež obchodných postupov rôznych hospodárskych aktérov“ mali považovať za dôležité doplnkové alebo dodatočné nástroje, ale nikdy nie za alternatívu záväzných právnych predpisov (hard law), pre ktorých platnosť „ich súlad alebo rozsah pôsobnosti musia byť definované jednoznačnými a jasnými záväznými právnymi predpismi, ktoré sú súdne vymáhateľné buď na národnej, alebo európskej úrovni, pričom sa musí rešpektovať povaha týchto nástrojov, najmä dobrovoľný súhlas zúčastnených strán“.

8.2.1

Z toho dôvodu, keď čisto spontánne činnosti jednotlivcov nadobudnú význam hospodárskej činnosti a vzájomné práva a povinnosti jednotlivých strán získajú zmluvný charakter, mali by následne začať podliehať vnútroštátnym alebo európskym právnym predpisom, ktoré zákonným spôsobom zahŕňajú práva a povinnosti jednej aj druhej strany.

8.2.2

Komplexnosť vzťahov, ktoré tento jav zahŕňa a ktoré sú opísané v bode 4.7, poskytuje dôvod na vytvorenie právneho rámca, v ktorom by sa zúčastnené strany mali pohybovať, najmä pokiaľ sú ich činnosti hybridného charakteru, čo je prípad modelov freemium alebo donationware, ktoré boli dobre opísané na vzorovom príklade hry geocaching.

8.2.3

Keďže dnes tento jav vzhľadom na svoju podstatu zjavne prekračuje hranice členských štátov, mala by EÚ pre svoj spoločný a integrovaný priestor veľkého jednotného trhu stanoviť právny rámec, ktorý by sa uplatňovať vždy, keď tento druh činností nadobudne cezhraničnú pôsobnosť. Neexistencia takéhoto rámca už viedla k viacerým rôznorodým a protichodným stanoviskám viacerých členských štátov k určitým konkrétnym prípadom (napr. Uber), podobne, ako sa to deje v USA.

8.2.4

Tento právny rámec by mal zahŕňať predovšetkým tieto prioritné oblasti:

8.3.1

EHSV sa domnieva, že na európskej úrovni, ktorá jediná je pre toto stanovisko relevantná, musí byť cieľom európskych inštitúcii na čele s Komisiou, ktorá má právo iniciatívy, ale aj Rady a EP, naliehavo venovať obzvlášť osobitnú pozornosť prijatiu regulačného rámca, v ktorom sa presne vymedzí rozsah pôsobnosti a parametre, v rámci ktorých sa tento druh činností bude vyvíjať, pričom dané opatrenia sa určite musia prispôsobiť rôznym druhom hospodárstva spoločného využívania zdrojov.

8.3.2

Tento rámec musí obsahovať spoločné zásady verejného záujmu a poriadku, ktoré musia povinne dodržiavať strany zapojené do tohto druhu hospodárskej činnosti, a to najmä tie, ktoré sa uvádzajú v bode 8.2.4.

8.3.3

Ako však EHSV stále pripomína, paralelne existuje celá jedna oblasť, ktorá by sa mala ponechať samoregulácii a spoločnej regulácii, a dokonca sa domnieva, že ide o vzorový príklad, ktorý sa niekedy nazýva „spoločná regulácia“ (shared regulation), ako ho nedávno definovala londýnska spoločnosť Royal Society for the Encouragement of Arts, Manufactures and Commerce, RSA HOUSE, alebo združenie Sharing Economy UK (SEUK) vo svojom modeli kódexu správania (12).

8.4.1

EHSV sa vždy domnieval, že kódexy samoregulácie by nemali stanovovať inštitúcie EÚ ani vnútroštátne orgány, ale mali by sa úplne ponechať na voľné uváženie zúčastnených strán, pokiaľ cieľom týchto kódexov nemá byť, aby ich strany záväzne uznávali.

8.4.2

Pokiaľ sa však takéto dohody majú uznávať ako „doplnkový nástroj regulácie príslušného právneho poriadku“, EHSV vo svojom vyššie uvedenom stanovisku uviedol, že EÚ musí pri tejto regulácii „jasne stanovovať parametre ich uznávania, zásady, ktorými sa majú riadiť, a ich obmedzenia“. Ide o koncepciu, ktorá sa v plnej miere vzťahuje na hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ktoré by z nej nemalo vyť vyňaté.

8.4.3

EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada, Parlament a Komisia nezlepšili novú medziinštitucionálnu dohodu, ktorú medzi sebou uzavreli a ktorá bola schválená 13. apríla 2016, a to spôsobom, aký EHSV navrhol v uvedenom stanovisku o samoregulácii a spoločnej regulácii, pričom predchádzajúca dohoda túto tému obsahovala, ale v súčasnosti sa jej venuje len neurčitý odkaz v oznámení o balíku opatrení lepšej právnej regulácie (Better Regulation), ktorý vedie k poznámke pod čiarou, kde sú uvedené zásady lepšieho využívania samoregulácie a spoločnej regulácie a platformy CoP, a niekoľko ojedinelých zmienok v usmerneniach a dokumente „Toolbox“.

8.4.4

Ak existuje oblasť, v ktorej je nevyhnutné vymedziť uvedené parametre s cieľom získať viac dôvery zo strany používateľov, je to nepochybne hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ktorému by prospeli pevné základy v podobe spoľahlivého rámca samoregulácie a spoločnej regulácie na európskej úrovni.

8.4.5

Preto so záujmom očakávame ohlásený Európsky program pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a pri tejto príležitosti vyzývame Komisiu, aby neopomenula aspekty regulácie tejto činnosti a úlohu, ktorú by v tejto oblasti mala zohrávať samoregulácia a spoločná regulácia.