EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu15. 12. 2015
COM(2015) 670 final
2015/0307(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ ide o posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Návrh obsahuje cielené zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), s cieľom zvýšiť bezpečnosť v oblasti bez kontrol na vnútorných hraniciach. Tento návrh je reakciou na výzvu vyjadrenú v záveroch Rady z 9. a 20. novembra, v ktorých bola Komisia vyzvaná, aby „predložila návrh na cielenú revíziu Kódexu schengenských hraníc s cieľom ustanoviť systematické kontroly štátnych príslušníkov členských štátov EÚ, vrátane overovania biometrických údajov, na základe relevantných databáz na vonkajších hraniciach schengenského priestoru, a to za plného využitia technických riešení v záujme zabezpečenia plynulosti pohybu“.
Cieľom návrhu je uložiť členským štátom povinnosť vykonávať systematické kontroly osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie (t. j. občania EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi EÚ), pri prekračovaní vonkajšej hranice s použitím databáz stratených a odcudzených dokladov, ako aj s cieľom overiť, či tieto osoby nepredstavujú hrozbu pre verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť. Táto povinnosť sa uplatňuje na všetkých vonkajších hraniciach, t. j. na vzdušných, námorných a pozemných hraniciach, a to pri vstupe aj pri výstupe. Ak by však systematické overovanie všetkých osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, v databázach mohlo viesť k neprimeranému vplyvu na tok dopravy na hraniciach, členské štáty môžu vykonávať len cielené kontroly s použitím databáz, ale len ak posúdenie rizika preukáže, že to nepovedie k riziku vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti, verejnému poriadku, medzinárodným vzťahom členských štátov alebo ohrozeniu verejného zdravia.
Hoci členské štáty sú povinné systematicky kontrolovať občanov tretích krajín s použitím všetkých databáz pri vstupe, v súčasných ustanoveniach nie je stanovené, že kontroly z dôvodov verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti musia byť vykonávané systematickým spôsobom na výstupe. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zosúladí povinnosť systematicky overovať aj pri výstupe, či štátny príslušník tretej krajiny nepredstavuje ohrozenie verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti.
Tento návrh je reakciou na zvýšenú mieru teroristickej hrozby v Európe, o ktorej svedčia útoky v Paríži, Kodani a Bruseli, mal by byť však zameraný na všetky možné riziká pre vnútornú bezpečnosť.
Teroristická hrozba nie je obmedzená na jeden členský štát a nie je len výsledkom pôsobenia vonkajších faktorov. Fenomén zahraničných teroristických bojovníkov zostáva hlavným zdrojom obáv. Počet občanov EÚ, ktorí cestujú do Sýrie a Iraku s cieľom podporiť teroristické skupiny, sa neustále zvyšuje. Odhaduje sa, že približne 5 000 občanov EÚ odišlo do oblastí konfliktov 1 a pravdepodobne sa pripojilo k silám ISIS. Mnohí z páchateľov nedávnych teroristických útokov, počnúc útokom na redakciu Charlie Hebdo v januári 2015, sa zdržiavali alebo boli vycvičení v zahraničí v oblastiach ovládaných teroristickými organizáciami. Zisťovanie cestovania a zabránenie cestovaniu do a z oblastí konfliktov (s úmyslom podporovať teroristické organizácie) boli označené za prioritu už v roku 2014. Európska komisia dôsledne podporuje posilnenie schengenského rámca vydávaním odporúčaní na zlepšenie hraničných kontrol v rámci súčasného právneho rámca. V tejto súvislosti a v nadväznosti na vyhlásenie o terorizme z neformálneho zasadnutia Európskej rady z 12. februára 2015 a na závery predsedníctva Rady 2 z marca 2015 Komisia opätovne zdôraznila možnosť a potrebu posilniť kontroly osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, a vykonávať takéto kontroly na systematickom základe v prípade osôb, na ktoré sa vzťahuje osobitné posúdenie rizík. Praktická príručka pre príslušníkov pohraničnej stráže bola následne upravená v júni 2015 3 .
Okrem toho, ako bolo oznámené v Európskom programe v oblasti bezpečnosti, Komisia v júni 2015 dokončila aj prvý súbor spoločných ukazovateľov rizika pre zahraničných teroristických bojovníkov, ktorý budú používať príslušníci pohraničnej stráže ako pomôcku pri vykonávaní kontrol 4 .
Fenomén zahraničných bojovníkov ukazuje, že na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti v oblasti bez kontrol na vnútorných hraniciach sa musia systematické kontroly vykonávať aj v prípade osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie.
Týmto návrhom sa tiež posilňuje potreba overovať biometrické identifikačné znaky uvedené v nariadení Rady (ES) č. 2252/2004. Uvedeným nariadením bola zavedená fotografia tváre a odtlačky prstov ako bezpečnostné prvky v cestovnom pase občanov EÚ s cieľom zaručiť ich bezpečnosť a vytvoriť spoľahlivejšie prepojenie medzi držiteľom a pasom. Preto by príslušníci pohraničnej stráže v prípade pochybností o pravosti pasu alebo o legitímnosti držiteľa mali overiť tieto biometrické identifikačné znaky.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v oblasti politiky
Navrhovanou zmenou bude zabezpečené, aby:
1) cestovné doklady osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, boli systematicky kontrolované s použitím príslušných databáz odcudzených, zneužitých, stratených a neplatných dokladov s cieľom zabezpečiť, aby tieto osoby nezatajovali svoju skutočnú totožnosť, a
2) osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, boli systematicky kontrolované s použitím príslušných databáz aj z dôvodov verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti.
Takáto kombinácia systematických kontrol dokladov a časti príslušných databáz týkajúcich sa osôb umožní synergie v oblasti architektúry systému, ktoré v súčasnosti nie sú možné z dôvodu asymetrie medzi možnými systematickými kontrolami dokladov a nesystematickými kontrolami z bezpečnostných dôvodov. Navrhovaná zmena je v súlade s jedným z účelov hraničných kontrol, a to zabrániť akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku členských štátov.
Návrhom sa okrem toho rozšíri povinnosť kontrolovať aj na výstupe, či štátni príslušníci tretích krajín neohrozujú verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Po navrhovanej zmene bude Kódex schengenských hraníc naďalej v súlade so slobodou pohybu, ktorá je zaručená Zmluvou a je podrobnejšie upravená v smernici 2004/38/ES.
Opatrenia prijaté v dôsledku tejto zmeny na vonkajších hraniciach, ktoré spočívajú v kontrole databáz z dôvodov bezpečnosti, neovplyvňujú práva na voľný pohyb, ktoré občanom EÚ a ich rodinným príslušníkom vyplývajú zo zmluvy a zo smernice 2004/38/ES, ktoré neobsahujú právo byť oslobodený od bezpečnostných kontrol pri prechode cez vonkajšie hranice.
Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré môžu prijať príslušníci pohraničnej stráže na základe výsledkov kontrol databáz („pozitívna lustrácia“), v súlade s ustanoveniami kapitoly VI smernice 2004/38/ES majú členské štáty možnosť obmedziť slobodu pohybu a pobytu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov na základe dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti za podmienky, že dodržiavajú hmotnoprávne a procesnoprávne záruky stanovené v uvedenej smernici, ako ich vykladá Súdny dvor Európskej únie. V prípade pozitívnej lustrácie sú pravidlá, ktoré sa majú dodržiavať, tie, na ktoré poukázal Súdny dvor v rozsudku vo veci C-503/03 Komisia/Španielsko, ktoré sú podrobne uvedené v príručke SIRENE.
So zreteľom na skutočnosť, že overovanie prostredníctvom databáz funguje na základe pozitívnej lustrácie/negatívnej lustrácie a že samotné overenie v databáze nie je ani evidované, ani ďalej spracúvané, systematické kontroly osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, ovplyvňujú osobné údaje iba v obmedzenom rozsahu, ktorý je odôvodnený bezpečnostnými cieľmi.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Právnym základom tohto návrhu je článok 77 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Týmto návrhom sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), ktoré vychádzalo zo zodpovedajúceho ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, t. j. z článkov 62 ods. 1 (vnútorné hranice) a ods. 2 písm. a) (vonkajšie hranice).
•Subsidiarita
Činnosť v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti patrí do oblasti spoločných právomocí EÚ a členských štátov v súlade s článkom 4 ods. 2 ZFEÚ. V dôsledku toho sa uplatňuje zásada subsidiarity v súlade s článkom 5 ods. 3 ZEÚ, podľa ktorého Únia koná len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele navrhovanej činnosti nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.
Cieľom tohto návrhu je zmena Kódexu schengenských hraníc s cieľom zabezpečiť systematické kontroly osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz, s plným využitím technických riešení, pričom by nemala byť obmedzená plynulosť cezhraničného pohybu.
Kontroly na vonkajších hraniciach sú vykonávané v záujme všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontroly na vnútorných hraniciach (odôvodnenie 6 Kódexu schengenských hraníc); mali by pomôcť zabrániť akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti členských štátov. Preto sa musia tieto kontroly vykonávať v súlade so spoločnými pravidlami.
Z toho vyplýva, že cieľ stanovenia spoločných pravidiel týkajúcich sa rozsahu a druhu kontrol vykonávaných na vonkajších hraniciach, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity.
• Proporcionalita
Obsah overovaných databáz je obmedzený na aspekty významné pre vnútornú bezpečnosť; všetky dôvody vedúce k zápisu v Schengenskom informačnom systéme vzhľadom na absenciu kontrol na vnútorných hraniciach súvisia s ochranou vnútornej bezpečnosti v schengenských štátoch. Takže systematické vykonávanie kontrol s použitím príslušných databáz, aj pokiaľ ide o osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jedného z cieľov kontrol na vonkajších hraniciach.
V návrhu sa rozlišuje medzi vonkajšími vzdušnými hranicami a inými vonkajšími hranicami s cieľom vziať do úvahy tok cestujúcich a infraštruktúru na rozličných druhoch vonkajších hraníc. Napríklad v prípade, keď systematická kontrola môže s ohľadom na infraštruktúru a tok cestujúcich viesť k neprimeranému vplyvu na tok dopravy na hraniciach, možno systematické kontroly s použitím databáz zrušiť na pozemných a námorných hraniciach, ak z posúdenia rizika vyplynie, že to nepovedie k rizikám vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti, verejnému poriadku, medzinárodným vzťahom členských štátov alebo ohrozeniu verejného zdravia. Analýza rizika by mala byť oznámená Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len „Frontex“) a mala by byť predmetom pravidelného podávania správ Komisii a agentúre Frontex. Uplatňovanie týchto ustanovení členskými štátmi môže byť potom predmetom analýzy rizika a zraniteľnosti vykonávanej agentúrou Frontex. Komisia bude vo svojej polročnej správe o fungovaní schengenského priestoru venovať osobitnú pozornosť možnosti zmiernenia systematických hraničných kontrol na niektorých pozemných a námorných hraničných priechodoch.
Pokiaľ ide o kontroly štátnych príslušníkov tretích krajín pri výstupe, súčasná možnosť nevykonávať systematické kontroly z dôvodov verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti bude zrušená a postup bude zosúladený s existujúcim postupom pri vstupe, t. j. povinné systematické kontroly s použitím databáz. V súlade s prílohou VII bodom 5.2. Kódexu schengenských hraníc sa cezhraniční pracovníci, ktorých príslušníci pohraničnej stráže dobre poznajú, pretože často prekračujú hranicu na rovnakom hraničnom priechode a o ktorých na základe počiatočnej kontroly nebolo zistené, že by boli predmetom zápisu v SIS alebo vo vnútroštátnom súbore údajov, podrobia len náhodným kontrolám. Z času na čas budú aj tieto osoby bez upozornenia a v nepravidelných intervaloch podrobené dôkladným kontrolám.
•Výber nástroja
Návrh sa týka zmeny nariadenia, neexistujú žiadne náznaky, že by bol vhodný iný nástroj než nariadenie.
3.VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ
Otázka systematického overovania v príslušných databázach, pokiaľ ide o občanov EÚ a iné osoby požívajúce právo voľného pohybu podľa práva Únie, pri prekračovaní vonkajších hraníc je na programe od jari 2014 po teroristickom útoku na židovské múzeum v Bruseli a následnej diskusii o boji proti zahraničným teroristickým bojovníkom.
V záujme zaručenia vnútornej bezpečnosti už bolo v priebehu uplynulého roka a pol vynaložené úsilie na prijatie vhodných, okamžite účinných a efektívnych opatrení v rámci existujúceho acquis EÚ. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovala odporúčania s cieľom zlepšiť hraničné kontroly na vonkajších hraniciach, ktoré smerovali k intenzívnejšiemu overovaniu v príslušných databázach, v prípade potreby na základe posúdenia rizika systematickým spôsobom. Po útoku v redakcii Charlie Hebdo a následnej výzve Rady z 12. marca 2015 boli vypracované a príslušníkom pohraničnej stráže oznámené spoločné ukazovatele rizík na lepšie zacielenie kontrol. V júni 2015 bola Praktická príručka pre príslušníkov pohraničnej stráže upravená tak, aby zohľadňovala vyššie uvedené odporúčania 5 .
O tejto otázke sa diskutovalo niekoľkokrát aj v pracovnej skupine pre hranice v rokoch 2014 a 2015. Luxemburské predsedníctvo v októbri 2015 informovalo o vývoji v tejto oblasti 6 .
Návrh je priamou odpoveďou na výzvu Rady z 20. novembra 2015 na zmenu Kódexu schengenských hraníc v nadväznosti na teroristické útoky v Paríži 13. novembra 2015.
•Základné práva
V navrhovanej zmene sa rešpektujú základné práva a zásady stanovené v Charte základných práv Európskej únie, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7), ochrana osobných údajov (článok 8) a sloboda pohybu a pobytu (článok 45). Záruky podľa článku 3 písm. a) Kódexu schengenských hraníc budú platiť naďalej.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Navrhovaná zmena nemá vplyv na rozpočet EÚ.
OSTATNÉ PRVKY
• Monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ
Navrhovaná zmena sa týka Kódexu schengenských hraníc, ktorého vykonávanie sa hodnotí prostredníctvom mechanizmu schengenského hodnotenia v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013 7 (článok 37a Kódexu schengenských hraníc), bez toho, aby bola dotknutá úloha Komisie ako ochrankyne zmlúv (čl. 17 ods. 1).
• Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Predloženou zmenou sa do súčasného článku 7 ods. 2 zavádza povinnosť vykonávať systematické kontroly osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie (t. j. občania EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi EÚ), s použitím databáz stratených a odcudzených dokladov, ako aj s cieľom overiť, či osoba nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť. Táto povinnosť sa uplatňuje na všetkých vonkajších hraniciach, t. j. na vzdušných, námorných a pozemných hraniciach. Ak by však systematické overovanie všetkých osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, v databázach mohlo viesť k neprimeranému vplyvu na tok dopravy na hraniciach, členské štáty môžu vykonávať len cielené kontroly s použitím databáz, ale len ak posúdenie rizika preukáže, že to nepovedie k riziku vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti, verejnému poriadku, medzinárodným vzťahom členských štátov alebo ohrozeniu verejného zdravia.
Analýzy rizík by mali byť oznamované agentúre Frontex a mali by byť predmetom pravidelného podávania správ Komisii a agentúre Frontex. Komisia bude vo svojej polročnej správe o fungovaní schengenského priestoru venovať osobitnú pozornosť možnosti zmiernenia systematických hraničných kontrol.
Týmto návrhom sa tiež posilňuje potreba overovať biometrické identifikačné znaky uvedené v nariadení Rady (ES) č. 2252/2004. Uvedeným nariadením bola zavedená fotografia tváre a odtlačky prstov ako bezpečnostné prvky v cestovnom pase občanov EÚ s cieľom zaručiť ich vyššiu bezpečnosť a vytvoriť spoľahlivé prepojenie medzi držiteľom a cestovným pasom. Preto by príslušníci pohraničnej stráže v prípade pochybností o pravosti cestovného pasu alebo o totožnosti držiteľa mali overiť tieto biometrické identifikačné znaky.
Navrhovanou zmenou sa tiež odstraňuje možnosť upustiť od kontroly štátnych príslušníkov tretích krajín pri výstupe, ktorá bola ponechaná členským štátom, čím sa článok 7 ods. 3 písm. b) a c) zosúladí s existujúcou povinnosťou systematicky kontrolovať štátnych príslušníkov tretích krajín s použitím databáz pri vstupe.
2015/0307 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ ide o posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. b),
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
Keďže:
(1)Kontroly na vonkajších hraniciach zostávajú jednou z hlavných záruk priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach. Vykonávané sú v záujme všetkých členských štátov. Jedným z cieľov týchto kontrol je zabrániť akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku členských štátov bez ohľadu na pôvod tohto ohrozenia.
(2)Fenomén zahraničných teroristických bojovníkov, z ktorých mnohí sú občanmi Európskej únie, poukazuje na nevyhnutnosť posilniť kontroly na vonkajších hraniciach, pokiaľ ide o občanov Únie.
(3)Doklady osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, by preto mali byť systematicky kontrolované s použitím príslušných databáz týkajúcich sa odcudzených, zneužitých, stratených a neplatných cestovných dokladov s cieľom zabrániť tomu, aby osoby zatajili svoju skutočnú totožnosť.
(4)Príslušníci pohraničnej stráže by mali z rovnakého dôvodu tiež systematicky overovať osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, s použitím príslušných vnútroštátnych a európskych databáz s cieľom zabezpečiť, aby nepredstavovali hrozbu pre vnútornú bezpečnosť alebo verejný poriadok.
(5)Technologický vývoj v zásade umožňuje overovanie v príslušných databázach bez zdržania procesu prekračovania hranice, keďže kontroly dokladov a osôb možno vykonávať paralelne. Preto je možné bez negatívneho vplyvu na osoby cestujúce v dobrej viere posilniť kontroly na vonkajších hraniciach s cieľom lepšie identifikovať osoby, ktoré majú v úmysle zatajiť svoju skutočnú totožnosť alebo ktoré sú predmetom príslušných zápisov z bezpečnostných dôvodov alebo na účely ich zadržania. Systematické kontroly by sa mali vykonávať na všetkých vonkajších hraniciach. Ak by však systematické kontroly na pozemných a námorných hraniciach mali neprimeraný vplyv na tok dopravy na hraniciach, členské štáty by mali mať možnosť nevykonávať systematické kontroly s použitím databáz, avšak len na základe analýzy rizika, z ktorej vyplynie, že takéto zmiernenie kontrol nepovedie k bezpečnostným rizikám. Toto posúdenie rizík by malo byť zaslané Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadenej nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 8 a malo by byť predmetom pravidelného podávania správ Komisii a aj agentúre Frontex.
(6)Európska únia nariadením Rady (ES) č. 2252/2004 9 zaviedla fotografiu tváre a odtlačky prstov ako bezpečnostné prvky v cestovnom pase občanov Únie. Tieto bezpečnostné prvky boli zavedené s cieľom zvýšiť bezpečnosť cestovných pasov a vytvoriť spoľahlivé prepojenie medzi držiteľom a pasom. Členské štáty by preto v prípade pochybností o pravosti cestovného pasu alebo o totožnosti jeho držiteľa mali overiť tieto biometrické identifikačné znaky.
(7)Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES 10 .
(8)Členské štáty sú povinné pri vstupe systematicky kontrolovať štátnych príslušníkov tretích krajín s použitím databáz. Malo by sa zaistiť, aby sa takéto kontroly systematiky vykonávali aj pri výstupe.
(9)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím databáz najmä v reakcii na nárast teroristickej hrozby, sa týka jednej zo záruk priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach, a ako taký sa týka riadneho fungovania schengenského priestoru, nemožno ho uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
(10)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.
(11)Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES 11 ; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.
(12)Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES 12 ; Írsko sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.
(13)Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis 13 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES 14 .
(14)Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 15 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/EÚ 16 .
(15)Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 17 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ 18 .
(16)Pokiaľ ide o využívanie Schengenského informačného systému, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003 a článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2011.
(17)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie.
(18)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 19 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (ES) č. 562/2006 sa mení takto:
1. Článok 7 sa mení takto:
a) odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Pri vstupe a pri výstupe osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, podliehajú týmto kontrolám:
a) overenie totožnosti a štátnej príslušnosti osoby a platnosti a pravosti cestovného dokladu nahliadnutím do príslušných databáz, najmä:
1.Schengenského informačného systému;
2.databázy Interpolu odcudzených a stratených cestovných dokladov;
3.vnútroštátnych databáz obsahujúcich informácie o odcudzených, zneužitých, stratených a neplatných cestovných dokladoch;
b)overenie, či osoba, ktorá požíva právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, nie je považovaná za hrozbu pre vnútornú bezpečnosť, verejný poriadok, medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek z členských štátov alebo pre verejné zdravie, a to aj nahliadnutím do príslušných databáz Únie a vnútroštátnych databáz, najmä Schengenského informačného systému.
Ak existujú pochybnosti o pravosti cestovného dokladu alebo o totožnosti jeho držiteľa, kontroly zahŕňajú overenie biometrických identifikačných znakov v cestovných pasoch a cestovných dokladoch vydaných v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2252/2004*.
Ak by kontroly uvedené v prvom pododseku písm. a) a b) na vonkajších pozemných hraniciach a námorných hraniciach mali neprimeraný vplyv na plynulosť premávky, môžu členské štáty uskutočniť tieto kontroly cielene na základe posúdenia rizík týkajúcich sa vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, medzinárodných vzťahov členských štátov alebo ohrozenia verejného zdravia.
Každý členský štát zasiela svoje posúdenie rizika Agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadenej nariadením (ES) č. 2007/2004 a každé tri mesiace predloží Komisii a tejto agentúre správu o uplatňovaní kontrol vykonaných na cielenom základe.
____________
*Nariadenie Rady (ES) č. 2252/2004 z 13. decembra 2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 385, 29.12.2004, s. 1).“
b) V odseku 3 písm. b) sa bod iii) nahrádza takto:
„iii) overenie, či dotknutý štátny príslušník tretej krajiny nie je považovaný za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, a to aj nahliadnutím do príslušných databáz Únie a vnútroštátnych databáz, najmä Schengenského informačného systému;“.
c) V odseku 3 písm. c) sa vypúšťa bod iii).
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda