Návrh ROZHODNUTIE RADY o uzavretí Marakéšskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania v mene Európskej únie /* COM/2014/0638 final - 2014/0297 (NLE) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU Ľudia, ktorí sú nevidiaci, zrakovo
postihnutí alebo ktorým prístup k tlačeným materiálom je znemožnený iným
spôsobom (osoby s poruchou čítania), musia mať rovnaký prístup ku
knihám a tlačeným materiálom, aby sa mohli plne a účinne
zúčastňovať na živote spoločnosti. Podľa odhadov
Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije na svete 285 miliónov ľudí
so zrakovým postihnutím: Z toho je 39 miliónov nevidiacich a 246 miliónov
slabozrakých[1].
Svetová únia nevidiacich uvádza, že v Európe je len 5 % uverejnených kníh
dostupných vo formáte prístupnom pre osoby so zrakovým postihnutím, pričom
v rozvojových krajinách, kde žije približne 90–% ľudí so zrakovým
postihnutím, dosahuje tento podiel iba 1 %[2]. Kópie kníh v prístupnom formáte (kópie v
prístupnom formáte) teraz obyčajne vydávajú a na vnútroštátnej úrovni
distribuujú špecializované organizácie, napríklad knižnice pre nevidiacich, a
to na základe licencií alebo na základe obmedzení alebo výnimiek týkajúcich sa
autorských práv. Nedostatočný medzinárodný právny rámec umožňujúci
cezhraničnú výmenu prístupných formátov vydávaných na základe obmedzenia
alebo výnimky však vedie k duplikácii úsilia pri ich vyhotovovaní, a to dokonca
aj v krajinách, ktoré majú rovnaký jazyk. Ide o problém z dôvodu nákladov na
vydávanie kópií v prístupnom formáte a obmedzených zdrojov, ktoré majú k
dispozícii organizácie poskytujúce služby nevidiacim. Od januára 2011 je Európska únia viazaná
Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným
postihnutím. V ňom je zakotvené právo na prístup k informáciám
(článok 21) a právo ľudí so zdravotným postihnutím
zúčastňovať sa na rovnakom základe s ostatnými na kultúrnom
živote (článok 30). Dohovor sa stal neoddeliteľnou súčasťou
právneho poriadku EÚ. Zmluvnými stranami dohovoru je 25 členských štátov a
tri krajiny dokončujú ratifikáciu. V roku 2009 sa na úrovni Svetovej organizácie
duševného vlastníctva (WIPO) začali rokovania o možnej medzinárodnej
zmluve o zavedení obmedzení a výnimiek týkajúcich sa autorských práv v prospech
ľudí, ktorí sú nevidiaci, zrakovo postihnutí alebo postihnutí inou
poruchou čítania, s cieľom uľahčiť cezhraničnú
výmenu kníh v prístupnom formáte. Rada 26. novembra 2012 prijala rozhodnutie,
ktorým splnomocňuje Komisiu, aby sa zúčastnila na týchto rokovaniach
v mene Európskej Únie[3].
Rokovania v rámci WIPO boli úspešne ukončené na diplomatickej konferencii,
ktorá sa konala v Marákeši v období od 17. do 28. júna 2013. Ich výsledkom bolo
prijatie Marakéšskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam
pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou
čítania (zmluva) 27. júna 2013. V zmluve sa stanovuje súbor medzinárodných
pravidiel, ktoré zabezpečia obmedzenia alebo výnimky týkajúce sa
autorských práv na vnútroštátnej úrovni v prospech ľudí, ktorí sú
nevidiaci, zrakovo postihnutí alebo postihnutí inou poruchou čítania, a
umožnia cezhraničnú výmenu kópií uverejnených diel v prístupnom formáte
vyhotovených na základe obmedzenia alebo výnimky týkajúcich sa autorských práv
na území ktorejkoľvek zmluvnej strany. Rada schválila podpísanie zmluvy v mene
Európskej únie[4]
14. apríla 2014. Účelom tohto návrhu rozhodnutia Rady je,
aby Komisia získala od Rady po súhlase Európskeho parlamentu súhlas na
uzavretie zmluvy v mene Európskej únie. 2. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 2.1. Ustanovenia zmluvy Zmluva sa vzťahuje na ľudí, ktorí sú
nevidiaci, zrakovo postihnutí alebo majú poruchu vnímania alebo čítania,
alebo v dôsledku telesného postihnutia nie sú schopní držať knihu alebo manipulovať
s ňou, alebo zamerať svoj zrak alebo hýbať očami v rozsahu,
ktorý by bol bežne dostačujúci na čítanie. Zmluva zaväzuje každú zmluvnú stranu, aby vo
svojich vnútroštátnych právnych predpisoch o autorských právach stanovila
obmedzenie alebo výnimku týkajúcu sa práva na rozmnožovanie, distribúciu a
sprístupňovanie verejnosti s cieľom uľahčiť
dostupnosť diel v prístupnom formáte pre osoby, na ktoré sa vzťahuje
zmluva[5].
Zmluvné strany sa môžu rozhodnúť, že takéto obmedzenia alebo výnimky
obmedzia na prípady, v ktorých nie sú kópie v prístupnom formáte komerčne
dostupné za prijateľných podmienok pre osoby na ich území, na ktoré sa
vzťahuje zmluva. V zmluve sa vymedzujú „diela“ ako literárne a
umelecké diela v zmysle článku 2 ods. 1 Bernského dohovoru o ochrane
literárnych a umeleckých diel (Bernský dohovor), vo forme textu, notácií
a/alebo súvisiacich ilustrácií, či už uverejnené alebo inak verejne
sprístupnené v akýchkoľvek médiách. V zmysle dohodnutého stanoviska toto
vymedzenie zahŕňa aj zvukové nahrávky kníh. „Kópia v prístupnom formáte“ je kópia diela
vyhotovená alternatívnym spôsobom a formou v porovnaní s formátom, v ktorom
bolo dielo uverejnené, pričom poskytuje osobám, na ktoré sa vzťahuje
zmluva, prístup k dielu rovnako pohodlne ako vidiacim ľuďom. Kópiu v
prístupnom formáte smú používať výlučne iba osoby, na ktoré sa
vzťahuje zmluva, a táto kópia musí rešpektovať celistvosť
pôvodného diela. Kópie v prístupnom formáte vyhotovené na
základe obmedzení alebo výnimiek týkajúcich sa autorských práv môžu
vyvážať „oprávnené subjekty“ vymedzené ako štátne inštitúcie alebo iné
organizácie, ktoré zabezpečujú vzdelávanie, inštruktážne školenia,
adaptačné čítanie alebo prístup k informáciám pre osoby
nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania na
neziskovom základe. Tieto subjekty musia zaistiť, aby kópie v prístupnom
formáte distribuovali osobám, na ktoré sa vzťahuje zmluva, iba ony, aby
odradili od rozmnožovania, distribúcie a sprístupňovania neoprávnených
kópií a aby zachovali náležitú starostlivosť pri vyhotovovaní kópií diel a
nakladaní s nimi. Zmluvné strany môžu umožniť vývoz kópií v
prístupnom formáte iba vtedy, ak zaistia, aby príslušné obmedzenia alebo
výnimky týkajúce sa práv na rozmnožovanie, distribúciu
a sprístupňovanie verejnosti podliehali „trojstupňovému testu“.
To znamená, že buď musia byť zmluvnou stranou zmluvy WIPO o autorskom
práve (WCT), alebo musia inak zaistiť, aby sa príslušné obmedzenia alebo
výnimky obmedzili na určité osobitné prípady, ktoré nie sú v rozpore s bežným
využitím diela a neodôvodnene nezasahujú do oprávnených záujmov nositeľa
práv. V zmluve sa objasňuje, že ak zmluvná
strana povolí osobe, na ktorú sa vzťahuje zmluva, alebo oprávnenému
subjektu vyhotovenie kópie diela v prístupnom formáte, mala by takisto
povoliť dovoz kópií v prístupnom formáte. Zmluvné strany sú povinné prijať
podľa potreby primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby
pri poskytovaní primeranej právnej ochrany a účinných právnych
prostriedkov nápravy proti obchádzaniu účinných technologických opatrení
táto právna ochrana nebránila osobám, na ktoré sa vzťahuje zmluva,
využívať obmedzenia a výnimky stanovené v zmluve.
V zmluve sa takisto vyžaduje, aby zmluvné
strany chránili súkromie osôb, na ktoré sa vzťahuje zmluva, a aby
spolupracovali s cieľom uľahčiť cezhraničnú výmenu
kópií v prístupnom formáte. WIPO zriadi informačné prístupové miesto na
pomoc oprávneným subjektom pri nadväzovaní vzájomných kontaktov v záujme
spolupráce. V zmluve sa navyše oprávnené subjekty nabádajú, aby zainteresovaným
stranám a verejnosti poskytovali informácie o svojich politikách
a postupoch. V zmluve sa potvrdzuje, že zmluvné strany si
môžu slobodne určiť primeranú metódu vykonávania zmluvy v rámci
svojho vlastného právneho systému a praxe. Musia však dodržiavať
existujúce medzinárodné záväzky v rámci Bernského dohovoru, Dohody
o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva a WCT. V zmluve sa uznáva, že zmluvné strany môžu zachovávať
alebo uplatňovať iné obmedzenia a výnimky mimo rámca zmluvy pre
osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva, a osoby s iným zdravotným postihnutím. Články 13 až 22 obsahujú administratívne
a procesné ustanovenia, ktoré sú veľmi podobné ustanoveniam v iných
zmluvách WIPO v oblasti autorských práv (napr. WCT). Zmluva nadobudne platnosť po tom, ako ju
ratifikuje dvadsať zmluvných strán. Európska únia sa môže stať zmluvnou
stranou zmluvy na základe vyhlásenia počas marakéšskej diplomatickej
konferencie, že je kompetentná v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje táto
zmluva, že má vlastné právne predpisy záväzné pre všetky jej členské štáty
v týchto záležitostiach a že je v súlade so svojimi vnútornými postupmi
riadne oprávnená stať sa zmluvnou stranou zmluvy. Európska únia podpísala
záverečný akt diplomatickej konferencie 28. júna 2013 a zmluvu podpísala
30. apríla 2014 v Ženeve. 2.2. Právny základ Vzhľadom na predmet úpravy zmluvy a rovnako
ako v prípade rozhodnutia Rady 2014/221/EÚ, ktorým sa schvaľuje podpísanie
zmluvy, by rozhodnutie Rady o uzavretí zmluvy malo byť založené na
článkoch 114 a 207, ako aj na článku 218 ods. 6 písm. a) bode v)
Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Cieľom hlavných ustanovení zmluvy
(články 5, 6 a 9) je zabezpečiť cezhraničnú výmenu kópií v
prístupnom formáte medzi zmluvnými stranami zmluvy, a to aj medzi EÚ a tretími
krajinami. Na túto výmenu sa vzťahuje ustanovenie ZFEÚ o spoločnej
obchodnej politike. Autorské práva dotknuté výnimkami a
obmedzeniami požadovanými zmluvou (právo na rozmnožovanie, právo na distribúciu
a právo na verejný prenos vrátane práva na sprístupňovanie) boli
zosúladené na úrovni EÚ článkami 2 až 4 smernice 2001/29/ES o zosúladení
niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v
informačnej spoločnosti[6].
Úplný zoznam výnimiek z týchto práv alebo ich obmedzení je uvedený v
článku 5 ods. 2 a článku 5 ods. 3 uvedenej smernice. V odôvodnení 32
je objasnené, že členské štáty nemôžu do svojho vnútroštátneho práva
zaviesť odlišné alebo dodatočné výnimky z týchto práv. Výnimky alebo
obmedzenia by sa mali uplatňovať v súlade s článkom 5 ods. 5
(trojstupňový test), ako je zdôraznené aj v odôvodnení 44. V článku 5 ods. 3 písm. b) smernice
2001/29/ES sa stanovuje voliteľná výnimka alebo obmedzenie v súvislosti s
autorskými právami, pokiaľ ide o použitie v prospech ľudí s telesným
postihnutím, ktoré sa priamo viaže na postihnutie a je nekomerčnej povahy,
v rozsahu, ktorý vyžaduje daný druh postihnutia. Na rozdiel od zmluvy tento
článok nie je obmedzený na žiadne konkrétne telesné postihnutie a
členské štáty majú možnosť vybrať si, či toto obmedzenie
alebo výnimku zavedú. Podľa ustálenej judikatúry sa toto právo na vlastné
uváženie, ktoré majú členské štáty v súvislosti s výnimkami alebo
obmedzeniami podľa článku 5 smernice 2001/29/ES, musí vykonávať
v rámci limitov uložených právom EÚ[7].
V článku 6 smernice 2001/29/ES sa
stanovuje komplexná právna ochrana technologických opatrení, ktoré používajú
nositelia práv, a v článku 6 ods. 4 sa stanovuje, že členské štáty
musia zabezpečiť, aby osoby oprávnené na určité výnimky alebo
obmedzenia mohli v prípade absencie dobrovoľných dohôd využívať tieto
výnimky, ak sú zavedené technologické ochranné opatrenia.
Články 3, 4, 7, 10 a 11 zmluvy majú vplyv na tieto ustanovenia práva EÚ. Preto sa zastáva názor, že: a) cezhraničná výmena kópií v
prístupnom formáte s tretími krajinami je hlavným prvkom zmluvy, a preto jej
príslušné články patria do spoločnej obchodnej politiky (článok
207 ZFEÚ), a b) články zmluvy o povinných
výnimkách alebo obmedzeniach patria do rozsahu pôsobnosti práva EÚ,
ovplyvňujú alebo menia rozsah pôsobnosti spoločných pravidiel, najmä
tých, ktoré sú stanovené v smernici 2001/29/ES, a v každom prípade patria do
oblasti, na ktorú sa už vo veľkej miere vzťahujú pravidlá EÚ
(článok 114 ZFEÚ)[8]. Komisia preto predkladá návrh rozhodnutia Rady
o uzavretí zmluvy. V súlade s článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v) ZFEÚ sa
pred prijatím rozhodnutia vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu. 2014/0297 (NLE) Návrh ROZHODNUTIE RADY o uzavretí Marakéšskej zmluvy o
uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo
postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania v mene Európskej únie RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej články 114 a 207 v spojení s jej
článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v), so zreteľom na návrh Európskej komisie, so zreteľom na súhlas Európskeho
parlamentu[9], keďže: (1) Od 22. januára 2011 je
Európska únia na základe rozhodnutia Rady 2010/48/ES[10] viazaná dohovorom
Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím,
ktorého ustanovenia sa stali neoddeliteľnou súčasťou právneho
poriadku Únie. (2) Rada 26. novembra 2012
splnomocnila Komisiu, aby na úrovni Svetovej organizácie duševného vlastníctva
rokovala v mene Európskej únie o medzinárodnej dohode o zlepšení
prístupu ku knihám pre osoby postihnuté poruchou čítania. (3) Rokovania boli úspešne
ukončené na diplomatickej konferencii, ktorá sa konala v Marákeši v období
od 17. do 28. júna 2013. Marakéšska zmluva o uľahčení prístupu k
uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté
inou poruchou čítania (Marakéšska zmluva) bola prijatá 27. júna 2013. (4) V súlade s rozhodnutím Rady
2014/221/EÚ[11]
bola Marakéšska zmluva podpísaná v mene Európskej únie, pokiaľ ide o
otázky patriace do právomoci Únie, 30. apríla 2014 s výhradou jej uzavretia k
neskoršiemu dátumu. (5) V Marakéšskej zmluve sa
stanovuje súbor medzinárodných pravidiel, ktoré zabezpečia obmedzenia
alebo výnimky týkajúce sa autorských práv na vnútroštátnej úrovni v prospech
ľudí, ktorí sú nevidiaci, zrakovo postihnutí alebo postihnutí inou
poruchou čítania. Príslušné ustanovenia týkajúce sa autorských práv boli
zosúladené právom Únie, keďže majú vplyv na fungovanie vnútorného trhu.
Zmluvou sa takisto umožní cezhraničná výmena kópií uverejnených diel,
ktoré boli vyhotovené v prístupnom formáte na základe obmedzení autorských práv
alebo výnimiek z autorských práv, a preto tiež patrí do oblasti obchodnej
politiky. Na základe zmluvy sa uľahčí prístup osobám, na ktoré sa
vzťahuje zmluva, k uverejneným dielam v Európskej únii a mimo nej. (6) Marakéšska zmluva by sa mala
schváliť v mene Európskej únie, PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Marakéšska zmluva o uľahčení
prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo
postihnuté inou poruchou čítania sa týmto schvaľuje v mene Európskej
únie. Text Marakéšskej zmluvy je pripojený k tomuto
rozhodnutiu. Článok 2 Týmto sa predseda Rady poveruje
určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) uložiť v mene Európskej únie
ratifikačnú listinu stanovenú v článku 19 Marakéšskej zmluvy na
účely vyjadrenia súhlasu Únie s tým, že bude viazaná zmluvou. Článok 3 Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť
dňom jeho prijatia. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Informačný leták č. 282, jún 2012; http://www.who.int. [2] http://www.worldblindunion.org. [3] Rozhodnutie Rady o účasti Európskej únie na
rokovaniach týkajúcich sa medzinárodnej dohody na úrovni Svetovej organizácie
duševného vlastníctva o zlepšení prístupu ku knihám pre osoby postihnuté
poruchou čítania; 16259/12 EU RESTRICTED. [4] Rozhodnutie Rady 2014/221/EÚ zo 14. apríla 2014
o podpise Marakéšskej zmluvy o uľahčení prístupu
k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo
postihnuté inou poruchou čítania v mene Európskej únie. (Ú. v. EÚ L
115, 17.4.2014, s. 1.) [5] Zmluvné strany môžu takisto stanoviť obmedzenie
alebo výnimku, pokiaľ ide o právo na verejné predvádzanie a podľa
pripojeného dohodnutého stanoviska aj o právo na preklad v rozsahu, aký
umožňuje Bernský dohovor. [6] Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10. [7] Pozri napríklad vec C-145/10, Eva Maria Painer, bod 104. [8] Pozri rozsudok vo veci C-114/12 Komisia/Rada zo 4.
septembra 2014. [9] Ú. v. EÚ C , , s. . [10] Rozhodnutie Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o
uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným
postihnutím Európskym spoločenstvom (Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010,
s. 35). [11] Rozhodnutie Rady 2014/221/EÚ zo 14. apríla 2014
o podpise Marakéšskej zmluvy o uľahčení prístupu
k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo
postihnuté inou poruchou čítania v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L
115, 17.4.2014, s. 1).