Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade, smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov, smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení /* COM/2014/0397 final - 2014/0201 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT
NÁVRHU 1.1 Všeobecný kontext Hospodárstvo Únie v súčasnosti stráca
značné množstvo potenciálnych druhotných surovín, ktoré končia v toku
odpadov. Celková produkcia odpadu v EÚ dosiahla v roku 2011 úroveň
približne 2,5 miliardy ton. Recykloval sa napríklad len obmedzený podiel
komunálneho odpadu vytvoreného v Únii (40 %), zvyšok sa skládkoval (37 %) alebo
spaľoval (23 %), z čoho by sa inak okolo 500 miliónov ton mohlo
recyklovať alebo opätovne použiť. EÚ tak prichádza o cenné
príležitosti zlepšovať efektívnosť využívania zdrojov a budovať
širšie obehové hospodárstvo vedúce k hospodárskemu rastu a vytváraniu
pracovných miest, a teda zároveň aj k znižovaniu emisií skleníkových
plynov a závislosti od dovážaných surovín. V Únii existujú aj značné rozdiely medzi
členskými štátmi vo vykonávaní predpisov. V roku 2011 šesť krajín
skládkovalo menej než 3 % svojho komunálneho odpadu, 18 krajín stratilo
skládkovaním viac ako 50 % zdrojov, pričom v niektorých krajinách podiel
skládkovania presiahol 90 %. Z týchto skutočností vyplýva značná
nejednotnosť pri nakladaní s odpadom, ktorá si vyžaduje urýchlenú
nápravu. 1.2 Dôvody a ciele návrhu Zo súčasných trendov vyplýva, že
ďalší pokrok v efektívnosti využívania zdrojov možno dosiahnuť a že
tento pokrok môže mať významný hospodársky a sociálny prínos. Premena
odpadu na zdroj je základným predpokladom zvyšovania efektívnosti využívania
zdrojov a uzatvorenia cyklu v rámci obehového hospodárstva. Európske právne predpisy, a predovšetkým stanovovanie
právne záväzných cieľov, pôsobia ako kľúčový katalyzátor úsilia
zlepšiť postupy v rámci odpadového hospodárstva, stimulovať inovácie
v oblasti recyklácie, obmedzovať skládkovanie a vytvárať podnety na
zmenu spotrebiteľského správania. Ďalší rozvoj politiky odpadového
hospodárstva môže mať významný prínos v podobe udržateľného rastu a
vytvárania pracovných miest pri pomerne nízkych nákladoch, a pritom
prispievať k zlepšovaniu stavu životného prostredia. Tento návrh je reakciou na právny záväzok
preskúmať ciele v oblasti odpadového hospodárstva uvedené v troch
smerniciach: smernici 2008/98/ES o odpade[1],
smernici 1999/31/ES o skládkach odpadov[2]
a smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov[3]. V návrhu sa uvedená
situácia rieši v súlade s cieľmi Plánu pre Európu efektívne využívajúcu
zdroje[4]
a siedmeho environmentálneho akčného plánu[5]
vrátane celkovej realizácie hierarchie odpadového hospodárstva[6] vo všetkých
členských štátoch, zníženia tvorby odpadu v absolútnych hodnotách, ako aj
v prepočte na obyvateľa, vypracovania komplexnej stratégie boja proti
zbytočnému vytváraniu potravinového odpadu, zabezpečenia vysokej
kvality recyklácie a využívania recyklovaného odpadu ako významného a
osvedčeného zdroja surovín pre Úniu, obmedzenia energetického zhodnocovania
na nerecyklovateľné materiály a obmedzenia skládkovania na
nezhodnotiteľný odpad. Návrh zároveň prispieva k vykonávaniu
iniciatívy EÚ v oblasti surovín[7]. Návrh okrem toho obsahuje prvky zjednodušenia
požiadaviek týkajúcich sa podávania správ, ktoré sa uvádzajú v smernici 94/62/ES
o obaloch a odpadoch z obalov, smernici 2000/53/ES o vozidlách po dobe
životnosti[8]
a v smernici 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a
akumulátoroch[9]. 2. VÝSLEDKY
KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU 2.1 Štúdie Podkladom pre posúdenie vplyvu a právny návrh
boli tri hlavné štúdie, ktoré sa realizovali v priebehu uplynulých dvoch rokov[10] a v ktorých sa
posúdili technologické a sociálno-ekonomické prínosy, ako aj prínosy týkajúce
sa nákladovej efektívnosti v súvislosti s uplatňovaním a ďalším
vývojom právnych predpisov EÚ v oblasti odpadového hospodárstva. 2.2 Interné konzultácie 16. apríla 2012 bola vytvorená riadiaca
skupina pre posúdenie vplyvu. Na päť zasadnutí skupiny boli pozvané tieto
generálne riaditeľstvá: SG, ECFIN, ENTR, CLIMA, JRC a ESTAT. Riadiaca
skupina pre posúdenie vplyvu sledovala prípravu posúdenia vplyvu. 2.3 Externé konzultácie Komisia vypracovala indikatívny zoznam
problémov, ktoré je potrebné riešiť a vo februári 2013 sa začali prvé
rozhovory s kľúčovými zainteresovanými stranami.
Verejná online konzultácia v súlade s minimálnymi normami pre konzultácie sa
začala v júni 2013 a skončila v septembri 2013. Predložených bolo 670 reakcií, čo je
odrazom značného znepokojenia verejnosti nad situáciou v oblasti
odpadového hospodárstva v EÚ a vysokých očakávaní v súvislosti s
opatreniami EÚ v tejto oblasti. 2.4 Posúdenie vplyvu Spolu s týmto návrhom sa zverejňuje aj
správa o posúdení vplyvu a zhrnutie. V posúdení vplyvu sa hodnotia hlavné
environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy rôznych možností politiky,
ktorých cieľom je zlepšiť výsledky v oblasti odpadového hospodárstva
v EÚ. Posudzujú sa rôzne úrovne ambícií, ktoré sa porovnávajú so základným
scenárom s cieľom určiť najvhodnejšie nástroje a ciele, a pritom
minimalizovať náklady a maximalizovať prínosy. Výbor Komisie pre posudzovanie vplyvu vydal 8.
apríla 2014 k posúdeniu vplyvu kladné stanovisko a zároveň poskytol
niekoľko odporúčaní v súvislosti s doladením správy. Výbor požiadal o
podrobnejšie vymedzenie problému, objasnenie potreby nových strednodobých
cieľov, posilnenie argumentov v prospech zákazu skládkovania z
hľadiska subsidiarity a proporcionality, o posilnenie argumentov v
prospech jednotných cieľov pre všetky členské štáty, ako aj o
podrobnejšie vysvetlenie toho, ako sa v návrhu zohľadňujú rozdielne
výsledky členských štátov. Na základe ďalšieho posúdenia možností
politiky stanovených v posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že kombinácia
možností 2 a 3.7 bude mať takéto prínosy: –
zníženie administratívnej záťaže, predovšetkým
pre malé zariadenia alebo podniky, zjednodušenie a lepšie vykonávanie vrátane
zabezpečenia toho, aby ciele spĺňali daný účel, –
vytváranie pracovných miest – do roku 2030 by sa
mohlo vytvoriť viac ako 180 000 priamych pracovných miest, z ktorých
väčšinu by nebolo možné presunúť mimo EÚ, –
zníženie emisií skleníkových plynov – počas
obdobia rokov 2014 až 2030 by sa dalo zabrániť emisiám skleníkových plynov
v objeme približne 443 miliónov ton, –
kladný vplyv na konkurencieschopnosť odvetví
odpadového hospodárstva a recyklácie v EÚ, ako aj výrobných odvetví EÚ
(posilnenie rozšírenej zodpovednosti výrobcu, zníženie rizika v oblasti
prístupu k surovinám), –
opätovný prílev druhotných surovín do hospodárstva
EÚ, čím sa zníži závislosť EÚ od dovozu surovín. 3. PRÁVNE
PRVKY NÁVRHU 3.1 Zhrnutie navrhovaného
opatrenia Hlavnými zmenami v návrhu
sú: –
zosúladenie vymedzenia pojmov a odstránenie
zastaraných právnych požiadaviek, –
zjednodušenie a zefektívnenie povinností týkajúcich
sa podávania správ, –
zavedenie systému včasného varovania na
účely monitorovania plnenia cieľov v oblasti recyklácie, –
zavedenie minimálnych prevádzkových podmienok pre
rozšírenú zodpovednosť výrobcu, –
zvýšenie náročnosti cieľa v oblasti
prípravy na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu na 70 % do roku 2030, –
zvýšenie náročnosti cieľov v oblasti
opätovného použitia a recyklácie odpadu z obalov, –
obmedzenie skládkovania iného ako zvyškového
komunálneho odpadu do roku 2030, –
zosúladenie delegovaných a vykonávacích aktov s
článkami 290 a 291 ZFEÚ. Uvedenými zmenami sa
vytvorí potrebný právny rámec pre politiky a právne predpisy členských
štátov, ktoré sa majú vypracovať v oblasti predchádzania vzniku odpadu a
recyklácie odpadu. 3.2 Právny základ a právo
konať Touto smernicou sa mení
šesť smerníc, ktoré sa vzťahujú na nakladanie s rôznymi druhmi
odpadu. Štyri z týchto smerníc (smernica 2008/98/ES, smernica 1999/31/ES,
smernica 2000/53/ES a smernica 2012/19/EÚ) boli prijaté na základe článku 192
ods. 1 ZFEÚ, kým smernica 2006/66/ES bola prijatá na základe článku 192
ods. 2, ako aj článku 114 ZFEÚ, a smernica 94/62/ES zase na základe
článku 114 ZFEÚ. Preto je táto smernica založená na článku 192 ods. 1
ZFEÚ a na článku 114 ZFEÚ vo vzťahu k článku 2. V článku 11 ods. 2
smernice 2008/98/ES sa stanovuje cieľ do roku 2020 na úrovni 50 % týkajúci
prípravy odpadu z domácností a podobného odpadu na opätovné použitie a jeho
recykláciu a cieľ na úrovni 70 % týkajúci sa prípravy stavebného a demolačného
odpadu, ktorý nie je nebezpečný, na opätovné použitie, recykláciu a iné
zhodnotenie materiálu. Podľa článku 11 ods. 4 Komisia uvedené ciele
najneskôr do 31. decembra 2014 preskúma so zámerom v prípade potreby tieto
ciele posilniť a zvážiť vytýčenie cieľov pre ostatné toky
odpadov s prihliadnutím na príslušné environmentálne, hospodárske a sociálne
vplyvy stanovenia týchto cieľov. Podľa článku 9 písm. c) by
Komisia mala do konca roku 2014 stanoviť ciele týkajúce sa predchádzania
vzniku odpadu a zastavenia rastu objemu odpadov na rok 2020, ktoré sú založené
na najosvedčenejších postupoch vrátane prípadnej revízie ukazovateľov
uvedených v článku 29 ods. 4. Okrem toho, podľa článku 37 ods. 4
Komisia v prvej správe, ktorú vypracuje do 12. decembra 2014, posúdi viaceré
opatrenia vrátane systémov zodpovednosti výrobcu za konkrétne toky odpadov,
ciele, ukazovatele a opatrenia súvisiace s recykláciou, ako aj činnosti
týkajúce sa zhodnocovania materiálu a energie, ktoré môžu účinnejšie
prispieť k splneniu cieľov stanovených v článkoch 1 a 4. V článku 5 ods. 2
smernice 1999/31/ES sa stanovujú tri ciele týkajúce sa znižovania množstva
biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládkach a zákaz
skládkovania určitých druhov odpadu. Posledný cieľ týkajúci sa
znižovania množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na
skládkach musia členské štáty splniť do 16. júla 2016. Podľa
článku 5 ods. 2 sa tento cieľ do 16. júla 2014 opätovne prehodnotí
na základe praktických skúseností získaných členskými štátmi pri plnení
dvoch predchádzajúcich cieľov na účely jeho potvrdenia alebo zmeny a
s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany životného
prostredia. V článku 6 ods. 1
smernice 94/62/ES sú stanovené ciele týkajúce sa zhodnocovania a recyklácie
odpadov z obalov, ktoré sa podľa článku 6 ods. 5 každých päť
rokov stanovujú na základe praktických skúseností získaných v členských
štátoch a zistení vyplývajúcich z vedeckého výskumu a hodnotiacich techník, ako
sú posudzovania životného cyklu a analýzy nákladov a prínosov. 3.3 Zásada subsidiarity
a proporcionality Návrh je v súlade so
zásadou subsidiarity a proporcionality uvedenou v článku 5 Zmluvy o
Európskej únii. Obmedzuje sa na zmenu uvedených smerníc vytvorením rámca
slúžiaceho na vytýčenie spoločných cieľov, pričom
členským štátom ponecháva voľnosť pri rozhodovaní o konkrétnych
spôsoboch vykonávania. 3.4 Vysvetľujúce dokumenty Komisia považuje
vysvetľujúce dokumenty za potrebné na účely zvýšenia kvality
informácií o transponovaní smernice, a to z týchto dôvodov: Právne predpisy o odpadoch
sa v členských štátoch často transponujú vysoko decentralizovaným
spôsobom – v závislosti od administratívnej štruktúry členského štátu na
regionálnej či miestnej úrovni – a v podobe mnohých právnych aktov,. V
dôsledku toho sa môže stať, že členské štáty sú pri transponovaní
zmenených smerníc nútené meniť širokú škálu legislatívnych aktov na
vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Touto smernicou sa mení
šesť rôznych smerníc o odpadoch. Smernica sa zároveň týka významného
počtu právne záväzných povinností vrátane komplexnej zmeny cieľov
obsiahnutých v rámcovej smernici o odpade, smernici o skládkach odpadov a
smernici o obaloch, ako aj zjednodušení smernice o odpade z elektrických a
elektronických zariadení, smernice o vozidlách po dobe životnosti a smernice o
batériách. Ide o komplexné preskúmanie legislatívy týkajúcej sa odpadového
hospodárstva, ktoré bude mať potenciálny vplyv na viaceré vnútroštátne
právne predpisy. Revidované ciele týkajúce
sa odpadového hospodárstva, ktoré sa uvádzajú v zmenených smerniciach, sú
vzájomne prepojené, a preto by sa mali dôsledne transponovať do
vnútroštátnych právnych predpisov a neskôr uplatňovať vo
vnútroštátnych systémoch odpadového hospodárstva. Ustanovenia zmenených
smerníc sa dotknú širokej škály súkromných a verejných zainteresovaných strán v
členských štátoch a budú mať významný vplyv na plánované investície a
budúcu infraštruktúru systémov odpadového hospodárstva. Zásadný význam v tejto
súvislosti má úplná a správna transpozícia zmenených smerníc, ktorá predstavuje
záruku dosiahnutia v nich stanovených cieľov (t. j. cieľov ochrany
ľudského zdravia a životného prostredia, zvýšenia efektívnosti využívania
zdrojov a zabezpečenia fungovania vnútorného trhu a odstraňovania
prekážok obchodu a obmedzení hospodárskej súťaže v rámci EÚ). Je pravdepodobné, že
vedené faktory zvýšia riziká nesprávnej transpozície a nesprávneho vykonávania
smernice a skomplikujú úlohu Komisie týkajúcu sa monitorovania
uplatňovania právnych predpisov EÚ. Jasné informácie v súvislosti s
transpozíciou revidovaných smerníc o odpadoch zohrávajú kľúčovú
úlohu pri zabezpečovaní súladu vnútroštátnych právnych predpisov
s ustanoveniami predmetných smerníc. Požiadavka predkladať
vysvetľujúce dokumenty môže pre niektoré členské štáty vytvárať
dodatočnú administratívnu záťaž. Vysvetľujúce dokumenty sú však
potrebné na to, aby bolo možné účinne overiť úplnosť a
správnosť transpozície, ktorá má z uvedených dôvodov zásadný význam, a
pritom nie sú k dispozícii menej zaťažujúce opatrenia, ktorými by sa dal
stav transpozície účinne overiť. Vysvetľujúce dokumenty môžu
okrem toho významne prispieť k zníženiu administratívnej záťaže v
súvislosti s monitorovaním súladu zo strany Komisie. Bez týchto dokumentov by
boli potrebné značné zdroje a početné kontakty s vnútroštátnymi
orgánmi na sledovanie transpozičných postupov vo všetkých členských
štátoch. Možná dodatočná administratívna záťaž spôsobená predkladaním
vysvetľujúcich dokumentov je teda primeraná sledovanému cieľu, ktorým
konkrétne je zabezpečiť účinnú transpozíciu a úplné dosiahnutie
cieľov uvedených v revidovaných smerniciach. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti je vhodné požiadať členské štáty, aby k oznámeniu o
svojich transpozičných opatreniach pripojili jeden alebo viacero dokumentov
vysvetľujúcich vzťah medzi ustanoveniami tejto smernice, ktorou sa
menia právne predpisy o odpadoch, a zodpovedajúcimi časťami
vnútroštátnych transpozičných nástrojov. 3.5 Delegované a vykonávacie
právomoci Komisie V článku 1 ods. 2, 3,
5, 7, 8, 13, 14, 16, 18, 20 a 21, v článku 2 ods. 2, 5, 6, 8, 9, v článku
3 ods. 6 a 7, v návrhu uvedenom v článku 4 a v článku 6 ods. 1 tohto
návrhu sa vymedzujú delegované a vykonávacie právomoci Komisie vymedzené v
smerniciach 2008/98/ES, 94/62/ES a 1999/31/ES, v uvedenom poradí, a stanovujú
zodpovedajúce postupy týkajúce sa prijatia týchto aktov. 4. VPLYV
NA ROZPOČET Návrh nebude mať
vplyv na rozpočet Európskej únie, a preto k nemu nie je
pripojený finančný výkaz stanovený v článku 31 nariadenia
o rozpočtových pravidlách [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových
pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení
nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002]. 2014/0201 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
A RADY, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade,
smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, smernica 1999/31/ES o
skládkach odpadov, smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica
2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a
smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY
PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 a článok 114, vo
vzťahu k článku 2 tejto smernice, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[11], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[12], konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) V záujme ochrany, zachovania
a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí a rozvážneho
a racionálneho využívania prírodných zdrojov by sa malo nakladanie s odpadom v
Únii zlepšiť. (2) Právnym základom je preto
článok 192 ods. 2 zmluvy, pokiaľ ide o zmeny smerníc 1999/31/ES,
2000/53/ES, 2006/66/ES, 2008/98/ES a 2012/19/EÚ. Keďže však smernica 94/62/ES
predstavuje opatrenie na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu, mala by
sa zmeniť na základe článku 114 zmluvy. Z dôvodov zjednodušenia
a racionalizácie postupov je vhodné zmeniť všetky uvedené smernice jedným
pozmeňujúcim aktom. (3) Komisia preskúmala ciele
stanovené v článku 11 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/98/ES[13],
článku 5 ods. 2 smernice Rady 1999/31/ES[14]
a článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES[15]. Vo svojom preskúmaní
Komisia dospela k zisteniu, že je potrebné zmeniť tieto ciele tak, aby sa
v nich lepšie odrážali potreby obehového hospodárstva, a to prostredníctvom
intenzívnejšej prípravy na opätovné používanie a recykláciu komunálneho odpadu
a odpadu z obalov a eliminovaním skládkovania odpadu určeného na skládky
odpadu, ktorý nemá nebezpečný charakter. (4) Mnohé členské štáty
zatiaľ úplne nevybudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva
a v súčasnosti plánujú investície do tejto oblasti. Je preto veľmi
dôležité stanoviť jasné politické ciele, aby sa predišlo zaradeniu druhotných
surovín do spodnej časti hierarchie odpadového hospodárstva. (5) Komunálny odpad predstavuje
približne 7 až 10 % celkového odpadu vytvoreného v Únii. Z hľadiska
nakladania s ním však ide o jeden z najnáročnejších druhov odpadu. Dobrým
ukazovateľom kvality celkového systému odpadového hospodárstva v krajine
je práve spôsob, ako sa s ním nakladá. Problémy nakladania s komunálnym
odpadom vyplývajú z jeho výrazne rôznorodého a zmiešaného zloženia, situovania
vzniknutého dopadu v bezprostrednej blízkosti k obyvateľom a jeho
značnej viditeľnosti vo verejnom priestore. V dôsledku toho si
nakladanie s týmto druhom odpadu vyžaduje komplexný systém odpadového
hospodárstva vrátane efektívneho systému zberu odpadu, aktívne zapojenie
občanov a podnikov, infraštruktúru prispôsobenú špecifickému zloženiu
odpadu a premyslený systém financovania. Krajiny, ktoré vybudovali efektívne
systémy nakladania s komunálnym odpadom, vo všeobecnosti dosahujú lepšie
výsledky v celej oblasti odpadového hospodárstva. (6) Odpady z obalov a biologicky
rozložiteľný komunálny odpad tvoria veľkú časť komunálneho
odpadu, ako aj odpadu z domácností a podobného odpadu. Preto je zároveň
potrebné preskúmať vplyvy stanovenia cieľov pre nakladanie s týmito
druhmi odpadu. (7) V prípade priemyselného,
komerčného a banského odpadu ide z hľadiska zloženia a objemu o
mimoriadne rôznorodý odpad, ktorý má odlišný charakter v závislosti od
hospodárskej štruktúry členského štátu, štruktúry daného priemyselného
alebo obchodného odvetvia produkujúceho odpad, alebo hustoty priemyslu či
obchodu v danej zemepisnej oblasti. Pre väčšinu priemyselného a banského
odpadu je teda vhodným riešením priemyselne orientovaný prístup s použitím
referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách (BREF) na
riešenie konkrétnych otázok týkajúcich sa nakladania s daným druhom odpadu[16]. Na odpady z
priemyselných alebo komerčných obalov sa však naďalej budú
vzťahovať požiadavky smernice 96/42/ES a smernice 2008/98/ES vrátane
ich príslušných vylepšení. (8) Ďalším zvyšovaním
náročnosti existujúcich cieľov týkajúcich sa prípravy komunálneho
odpadu na opätovné použitie a recykláciu, ako aj eliminácie skládkovania
recyklovateľného odpadu tak, aby jeho podiel predstavoval do roku 2025
najviac 25 %, by sa malo zabezpečiť, aby sa prostredníctvom
náležitého nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva
progresívnejšie a efektívnejšie zhodnocovali hospodársky významné odpadové
materiály. Takto by sa malo zabezpečiť, aby sa hodnotné materiály
nachádzajúce sa v odpade vrátili späť do európskeho hospodárstva, čím
sa dosiahne pokrok pri vykonávaní smernice o surovinách[17] a vytváraní obehového
hospodárstva. (9) Ďalšie zvyšovanie
náročnosti cieľov stanovených v smerniciach 2008/98/ES, 94/62/ES a 1999/31/ES,
ktoré sa týkajú opätovného používania a recyklácie komunálneho odpadu a odpadu
z obalov, počnúc ľahko recyklovateľnými druhmi odpadu (napríklad
plasty, kovy, sklo, papier, drevo a biologický odpad), bude mať jasné
environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy. (10) V záujme zintenzívnenia prípravy
na opätovné používanie a recykláciu komunálneho odpadu v členských štátoch
je nevyhnutné splnenie povinnosti zaviesť systémy separovaného zberu
papiera, kovov, plastov a skla. Separovaný zber biologického odpadu, ktorý sa
uvádza v tomto návrhu, by mal navyše prispieť k predchádzaniu kontaminácii
recyklovateľných materiálov. (11) Vďaka kombinácii
cieľov recyklácie a obmedzenia skládkovania, ktoré sa uvádzajú v tomto
návrhu, už nie sú potrebné celoúniové ciele týkajúce sa energetického
zhodnocovania a maximálne ciele recyklácie odpadu z obalov, ktoré sa stanovujú
v smernici 94/62/ES, a preto by sa mali vypustiť. (12) Z cieľov uvedených
v tomto návrhu vyplýva, že členské štáty by mali v súlade s
hierarchiou odpadového hospodárstva podporovať využívanie zhodnotených
materiálov, ako je napríklad zhodnotený papier a drevo, s cieľom
zabezpečiť dodávky surovín a priblížiť Úniu k „recyklujúcej
spoločnosti“, a pritom podľa možnosti vždy odmietať podporovanie
skládkovania alebo spaľovania týchto materiálov. Členské štáty by
nemali podporovať spaľovanie odpadu, ktorý možno recyklovať
technicky a hospodársky uskutočniteľným spôsobom a za podmienok,
ktoré nemajú škodlivý vplyv na životné prostredie. Odôvodnenie 29 smernice 2008/98/ES
by sa malo chápať v tomto kontexte. (13) Cieľom tohto návrhu je
vytýčiť jasné smerovanie odpadového hospodárstva Únie, a takto
zabezpečiť bezpečnosť investícií pre členské štáty a
sektor priemyslu. V rámci rozvoja vnútroštátnych stratégií odpadového hospodárstva
a plánovania investícií do jeho infraštruktúry by mali členské štáty
riadne využívať európske štrukturálne a investičné fondy v súlade s
hierarchiou odpadového hospodárstva, a to podporou prípravy na opätovné
použitie a recykláciu odpadu. (14) Komisia stanovila ciele v
oblasti recyklácie odpadu z plastových obalov do roku 2025, pričom brala
do úvahy technicky uskutočniteľné možnosti v čase revízie
príslušnej smernice. Komisia môže navrhnúť novú úroveň cieľov
pre plasty do roku 2030 na základe preskúmania pokroku, ktorý členské štáty
dosiahli pri plnení daných cieľov, a pritom zohľadniť vývoj
rôznych druhov plastov uvádzaných na trh a rozvoj nových recyklačných
technológií. (15) Separovaný zber a recyklácia
železných kovov a hliníkových materiálov by mali mať výrazný hospodársky a
environmentálny prínos, pretože by sa takto zachytilo viac hliníka. Cieľ
spočívajúci v opätovnom používaní a recyklácii kovových obalov by sa preto
mal rozdeliť na samostatné ciele týkajúce sa týchto dvoch druhov odpadu. (16) Medzi členskými štátmi
existujú veľké rozdiely v nakladaní s odpadmi, najmä pokiaľ ide o
komunálny odpad. S cieľom zabezpečiť lepšie, včasnejšie a
jednotnejšie uplatňovanie právnych predpisov o odpade a predchádzať
problémom v ich vykonávaní je potrebné zaviesť systém včasného
varovania, vďaka ktorému bude ešte pred uplynutím termínov splnenia
cieľov možné odhaliť nedostatky a podnikať potrebné opatrenia. (17) V smernici 2008/98/ES sa
uvádzajú základné vymedzenia pojmov týkajúce sa odpadového hospodárstva. S
cieľom zaistiť väčšiu mieru koherentnosti právnych predpisov o
odpade by sa mali zosúladiť vymedzenia pojmov uvedené v smerniciach 94/62/ES
a 1999/31/ES s vymedzeniami pojmov uvedenými v smernici 2008/98/ES. (18) V záujme objasnenia rozsahu
týchto pojmov by sa do smernice 2008/98/ES malo zahrnúť vymedzenie pojmov
komunálny odpad, potravinový odpad a spätné zasypávanie a do smernice 1999/31/ES
pojem zvyškový odpad. (19) Štatistické údaje predkladané členskými
štátmi majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia
súladu s právnymi predpismi o odpade. Kvalitu a spoľahlivosť štatistiky
by malo zlepšiť vytvorenie jedného vstupného miesta pre všetky údaje o
odpadoch, zrušenie zastaraných požiadaviek na podávanie správ a stanovenie
referenčných metodík podávania správ na vnútroštátnej úrovni, spolu s
overovaním kvality údajov treťou stranou. (20) Výrobcovia tovaru a výrobkov
by mali byť zodpovední za nakladanie s odpadom vznikajúcim po spotrebovaní
týchto tovarov a výrobkov. Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu tvoria
podstatnú súčasť efektívneho odpadového hospodárstva, ale ich účinnosť
a fungovanie sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líšia. V
záujme zníženia nákladov a zvýšenia výkonnosti, ako aj zabezpečenia
rovnakých podmienok a odstránenia prekážok fungovania vnútorného trhu, je teda
potrebné stanoviť minimálne prevádzkové požiadavky týkajúce sa rozšírenej
zodpovednosti výrobcu. Ich cieľom je internalizovať náklady na
nakladanie s výrobkom po uplynutí jeho životnosti v súlade s prísnymi
environmentálnymi normami a poskytnúť výrobcom stimul, aby počas
celého životného cyklu výrobku, od fázy jeho návrhu až po fázu nastávajúcu po
uplynutí jeho životnosti, brali do úvahy environmentálne hľadiská. (21) Správne nakladanie s
nebezpečným odpadom predstavuje v EÚ stále problém a čiastočne
chýbajú údaje o spracovaní odpadu. Preto je potrebné vytvoriť
elektronické registre nebezpečného odpadu v členských štátoch, a tak
posilniť mechanizmy evidencie záznamov a vysledovateľnosti.
Elektronický zber údajov by sa mal rozšíriť aj na ďalšie druhy odpadu
s cieľom zjednodušiť podnikom a úradom evidenciu záznamov a
zlepšiť monitorovanie tokov odpadov v Únii. (22) S cieľom zaistiť
bezpečnosť dodávok kľúčových surovín a v súlade s
iniciatívou v oblasti surovín, ako aj s cieľmi a úlohami vyplývajúcimi z
európskeho inovačného partnerstva v oblasti surovín[18], by mali členské
štáty prijať opatrenia zamerané na dosiahnutie čo najlepšieho
nakladania s odpadmi obsahujúcimi značné množstvo kľúčových
surovín[19]
v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a s prihliadnutím na jeho
hospodársku a technickú uskutočniteľnosť, ako aj prínosnosť
pre životné prostredie. Opatrenia uvedené v tejto smernici, napr. ciele
recyklácie komunálneho odpadu a zákaz ukladania kovov vrátane kovov
obsiahnutých vo vyradených výrobkoch na skládky určené pre odpad, ktorý
nie je nebezpečný, slúžia na podporu opatrení prijatých na vnútroštátnej
úrovni. (23) Členské štáty by v záujme
podpory účinného vykonávania iniciatívy v oblasti surovín mali do
svojich plánov odpadového hospodárstva na vnútroštátnej úrovni zahrnúť
vhodné opatrenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadov obsahujúcich
významné množstvá kľúčových surovín. (24) Vzhľadom na negatívne
účinky plytvania potravinami na životné prostredie by sa mal pre
členské štáty vytvoriť rámec, na základe ktorého by sa
porovnateľným spôsobom zbierali údaje a podávali správy o úrovniach
plytvania potravinami vo všetkých odvetviach, pričom by sa od nich
vyžadovalo vypracovanie vnútroštátnych plánov na predchádzanie vzniku
potravinového odpadu, zameraných na dosiahnutie ambiciózneho cieľa
znížiť objem potravinového odpadu do roku 2025 o 30 %. (25) Pri príprave vnútroštátnych
programov týkajúcich sa predchádzania vzniku potravinového odpadu by si
členské štáty mali stanoviť priority vychádzajúce z hierarchie
odpadového hospodárstva, ktorými sú: prevencia, príprava na opätovné použitie,
recyklácia, zhodnotenie a zneškodnenie odpadu. V prípade potravinového odpadu
treba dôsledne posúdiť, či a pre ktoré kategórie potravinového odpadu
by sa malo pred kompostovaním, vytváraním obnoviteľnej energie či
skládkovaním tohto druhu odpadu uprednostniť jeho darovanie, ako aj možné
použitie bývalých potravín v krmivách pre zvieratá. V tomto posúdení, ktoré by
malo byť vždy v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti
bezpečnosti potravín a krmív a zdravia zvierat, by sa mali
zohľadniť predovšetkým hospodárske okolnosti, ako aj normy týkajúce
sa zdravia a kvality. (26) Znečisťovanie, a to
predovšetkým plastovým odpadom, má priamy a škodlivý vplyv na životné
prostredie, pričom v dôsledku vysokých nákladov na jeho odstraňovanie
vzniká zbytočné ekonomické zaťaženie. Pri odstraňovaní tohto
problému by mali pomôcť konkrétne opatrenia uvedené v programoch
odpadového hospodárstva, finančná podpora zo strany výrobcov v rámci
systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu a správne presadzovanie právnych
predpisov zo strany príslušných orgánov. (27) Oznámenie Komisie
Regulačná vhodnosť a efektívnosť (REFIT): Výsledky a
ďalšie kroky[20]
zaväzuje Komisiu vyhodnotiť, zjednodušiť alebo zrušiť
určité legislatívne opatrenia EÚ s cieľom znížiť zaťaženie
podnikov, podporiť rast a tvorbu pracovných miest. Hlavnou úlohou
programu REFIT je znižovanie regulačného zaťaženia malých zariadení a
podnikov. Z konzultácií týkajúcich sa 10 právnych predpisov, ktoré v
najväčšej miere zaťažujú MSP[21],
vyplynulo, že práve legislatíva týkajúca sa problematiky odpadov predstavuje
oblasť, v ktorej existuje potreba zníženia zaťaženia. V odpovedi na
túto výzvu a po podrobnejších konzultáciách s účasťou malých
zariadení alebo podnikov počas špecializovaného seminára, ktorý sa
uskutočnil 16. septembra 2013, sa dospelo k záveru, že by sa malo
zaviesť zjednodušenie požiadaviek na povolenie a registráciu pre malé
zariadenia alebo podniky. (28) Nepreukázalo sa, že správy o
vykonávaní, ktoré členské štáty pripravujú každé tri roky, sú účinným
nástrojom na overenie súladu a zaistenie dobrého vykonávania, no pritom
spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Je preto vhodné zrušiť
ustanovenia, ktoré zaväzujú členské štáty, aby takéto správy vypracovali a
na účely monitorovania súladu namiesto týchto správ výlučne
používať štatistické údaje, ktoré členské štáty každoročne
predkladajú Komisii a z ktorých vyplýva, kedy sa pravdepodobne podarí stanovené
ciele dosiahnuť. (29) Naďalej
je potrebné predkladať správy o určitých aspektoch vykonávania
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES[22]. V záujme lepšieho
monitorovania vykonávania uvedenej smernice by sa toto podávanie správ malo
uskutočňovať na ročnom základe. (30) Spoľahlivé vykazovanie
štatistických údajov týkajúcich sa odpadového hospodárstva má kľúčový
význam z hľadiska účinného vykonávania a zabezpečenia rovnakých
podmienok v rámci jednotlivých členských štátov. Preto pri príprave správ
o súlade s cieľmi stanovenými v právnych predpisoch o odpadoch musia
členské štáty uplatňovať najnovšiu metodiku, ktorú vypracovala
Komisia a národné štatistické úrady členských
štátov. (31) S cieľom doplniť
alebo zmeniť smernicu 94/62/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala
na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty vo vzťahu k
článku 3 ods. 1, článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a
článku 20 ods. 1. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich
prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej
úrovni. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala
zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných
dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. (32) S cieľom doplniť
alebo zmeniť smernicu 2008/98/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy
mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty vo vzťahu k
článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1, článku 27
ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 1, článku 38 ods. 2 a
článku 38 ods. 3. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich
prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.
Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala
zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných
dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. (33) S cieľom doplniť
alebo zmeniť smernicu 1999/31/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy
mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty vo vzťahu k
článku 16. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich
prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.
Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala
zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných
dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Každá zmena príloh by sa mala
uskutočniť len v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici,
ktoré sa vysvetľujú v prílohách. Na tento účel by Komisia
v súvislosti s prílohou II mala brať do úvahy všeobecné zásady a
všeobecné postupy testovania a akceptačné kritériá stanovené v prílohe II,
pričom by sa mali pre každú kategóriu skládok stanoviť osobitné
kritériá a/alebo testovacie metódy a s nimi súvisiace limitné hodnoty, v
prípade potreby aj pre špecifické druhy skládok v rámci každej kategórie
skládok vrátane podzemných skládok. V prípade potreby by sa malo do dvoch rokov
od nadobudnutia účinnosti tejto smernice rozhodnúť o tom, či
Komisia prijme návrhy na štandardizáciu metód kontroly, odberu vzoriek a
vykonávania analýz v súvislosti s predmetnými prílohami. (34) S cieľom
zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 94/62/ES by sa
mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 12
ods. 3b a článku 19 ods. 1. Tieto právomoci by sa mali vykonávať
v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[23]. (35) S cieľom
zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 1999/31/ES by sa
mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 3
ods. 3, článku 5 ods. 2, článku 5 ods. 2 písm. a), článku 5 ods.
2 písm. b), prílohe I časti 3.5 a prílohe II časti 5. Tieto právomoci
by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[24]. (36) S cieľom
zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2008/98/ES by sa
mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 9
ods. 3, článku 11 ods. 3, článku 24 ods. 2, článku 29 ods. 4,
článku 33 ods. 2, článku 35 ods. 4, článku 37 ods. 4 a
článku 38 ods. 4. Dané právomoci by sa mali vykonávať
v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[25]. (37) V súlade so spoločným
politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra
2011 k vysvetľujúcim dokumentom sa členské štáty zaviazali
v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam
transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich
vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami
vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto
smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie týchto dokumentov je
odôvodnené. (38) Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť stav odpadového hospodárstva v Únii, a tak prispieť k
ochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality životného prostredia a k rozvážnemu a
racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov v celej Únii, nemožno uspokojivo dosiahnuť na
úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov daných
opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať
opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity v zmysle článku 5 Zmluvy o
Európskej únii. V súlade so zásadou
proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica
neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daných cieľov, PRIJALI TÚTO SMERNICU: Článok 1 Zmena smernice 2008/98/ES Smernica 2008/98/ES sa týmto mení takto: 1. Článok 3 sa mení takto: a) Vkladá sa tento odsek 1a: „1a. „komunálny odpad“ je odpad, ako sa stanovuje
v prílohe VI;“; b) Vkladajú sa tieto odseky 4a a 4b: „4a. „potravinový odpad“ sú potraviny (vrátane
nejedlých častí), ktoré stratili miesto v potravinovom reťazci, medzi
ktoré nepatria potraviny, v prípade ktorých sa zmenil účel ich použitia na
iné materiálové použitie, napríklad ako výrobky z biologického materiálu,
krmivo pre zvieratá alebo potraviny zaslané na redistribúciu; 4b. „stavebný a demolačný odpad“ je odpad
zodpovedajúci kategóriám odpadov v kapitole 17 prílohy k rozhodnutiu 2000/532/ES
a vo všetkých jej ďalších úpravách, s výnimkou nebezpečného odpadu a
prirodzene sa vyskytujúceho materiálu vymedzeného v kategórii 17 05 04;“; c) Vkladá sa tento odsek 15a: „15a. „zhodnotenie materiálu“ je akákoľvek
činnosť zhodnocovania okrem energetického zhodnocovania a opätovného
spracovania na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo;“; d) Vkladá sa tento odsek 17a: „17a. „spätné zasypávanie“ je ktorýkoľvek z
týchto druhov zhodnotenia: i) zhodnotenie, pri ktorom sa odpad používa vo
vyťažených oblastiach, ako sú podzemné bane alebo štrkoviská, na
účely rekultivácie svahov, z bezpečnostných dôvodov alebo na
technické účely pri terénnych úpravách; ii) zhodnotenie, pri ktorom sa odpad používa na
stavebné účely, spevnenie baní a lomov, rekultiváciu a regeneráciu územia
alebo terénne úpravy a v prípade, že sa daným odpadom nahrádzajú iné neodpadové
materiály, ktoré by sa inak použili na daný účel;“; e) Dopĺňa sa tento odsek 20a: „20a. „malé zariadenia alebo podniky“ sú
zariadenia, ktoré majú menej ako 250 zamestnancov a ktorých ročný obrat
nepresahuje 50 miliónov EUR alebo ktorých ročná súvaha nepresahuje 43
miliónov EUR;“; 2. Článok 5 sa mení takto: a) Do odseku 1 sa dopĺňa toto
písmeno e): „e) akékoľvek iné
podmienky, ktoré sa musia v prípade konkrétnej látky alebo veci splniť,
stanovené v súlade s odsekom 2.“; b) Odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Komisia je
splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty, v
ktorých sa určujú kritériá, ktoré musí daná látka alebo vec
spĺňať, aby ju bolo možné považovať za vedľajší
produkt , a nie za odpad v zmysle odseku 1 článku 3.“; 3. V článku 6 sa odsek 2 nahrádza
takto: „2. Komisia je
splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty, ktoré
sa týkajú prijatia kritérií uvedených v odseku 1 a v ktorých sa osobitne uvádza
druh odpadu, na ktorý sa dané kritériá vzťahujú. Mali by sa zvážiť
osobitné kritériá na určenie, kedy odpad prestáva byť odpadom, a to
okrem iného aspoň v prípade agregátov, papiera, skla, kovov, pneumatík,
textílií a biologického odpadu.“; 4. V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Odpad, ktorý
prestáva byť odpadom v súlade s odsekmi 1 a 2, sa považuje za recyklovaný
na účely výpočtu cieľov stanovených v tejto smernici, v
smerniciach 94/62/ES, 2000/53/ES, 2006/66/ES a v smernici Európskeho parlamentu
a Rady 2012/19/EÚ*, pokiaľ tento materiál nie je určený na použitie
ako palivo alebo na spätné zasypávanie, s výnimkou agregátov pozostávajúcich zo
stavebného a demolačného odpadu.“; Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických
zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38). 5. Článok 7 sa mení takto: a) V odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto: „1. Komisia je
splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty týkajúce
sa aktualizácie zoznamu odpadov stanoveného rozhodnutím 2000/532/ES.“; b) Odsek 5 sa vypúšťa. 6. Článok 8 sa mení takto: a) V odseku 1 sa dopĺňa tento
prvý pododsek: „1a. Rozšírená
zodpovednosť výrobcu je prevádzková a/alebo finančná
zodpovednosť výrobcu za výrobok, ktorá sa rozširuje aj na štádium
životného cyklu výrobku po jeho spotrebovaní.“; b) Odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na
podporu navrhovania výrobkov s cieľom znížiť ich vplyv na životné
prostredie, ako aj objem vytvoreného odpadu počas výroby a nasledujúceho
použitia výrobkov tak, aby nedochádzalo k narušeniu vnútorného trhu. Medzi uvedené opatrenia patria opatrenia slúžiace
na podporu vývoja, výroby a odbytu výrobkov, ktoré sú vhodné na viacnásobné
použitie, ktoré sú trvanlivé z technického hľadiska a ktoré sú potom,
čo sa stanú odpadom, vhodné na opätovné použitie a recykláciu s
cieľom umožniť správne uplatňovanie hierarchie odpadového
hospodárstva. V týchto opatreniach sa zohľadňujú vplyvy výrobkov
počas ich celého životného cyklu.“; c) Odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Pri príprave a uplatňovaní rozšírenej
zodpovednosti výrobcu musia členské štáty dodržiavať minimálne
požiadavky stanovené v prílohe VII.“; 7. Článok 9 nahrádza takto: „Článok 9 Predchádzanie vzniku odpadu „1. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na
predchádzanie vzniku odpadu. 2. Európska environmentálna agentúra
každoročne vydáva správu o pokroku v oblasti predchádzania vytváraniu
odpadu za každý členský štát a Európsku úniu ako celok vrátane oddelenia
tvorby odpadu od hospodárskeho rastu. 3. Členské štáty prijmú opatrenia na
predchádzanie vytvárania potravinového odpadu v celom potravinovom
dodávateľskom reťazci. Cieľom týchto opatrení je znížiť v období
od 1. januára 2017 do 31. decembra 2025 množstvo potravinového odpadu v rámci
výroby, predaja/distribúcie, stravovacích/gastronomických služieb a domácností
najmenej o 30 %. Do 31. decembra 2017 prijme Komisia vykonávacie
akty na vytvorenie jednotných podmienok pre monitorovanie vykonávania opatrení
určených na predchádzanie vzniku potravinového odpadu, ktoré prijali
členské štáty. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade
s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“; 8. Článok 11 sa mení takto: a) Odsek 2 sa mení takto: i) Písmeno a) sa nahrádza týmto textom: „a)
najneskôr do 1. januára 2020 sa zvýši recyklácia komunálneho odpadu a príprava
na jeho opätovné použitie najmenej na 50 % podľa hmotnosti;“; ii) Vkladá sa toto písmeno c): „c) najneskôr do 1. januára 2030 sa zvýši
recyklácia komunálneho odpadu a príprava na jeho opätovné použitie
najmenej na 70 % podľa hmotnosti.“; b) Odseky 3, 4 a 5 sa nahrádzajú takto: „3. Komisia môže prijať vykonávacie akty
potrebné na zabezpečenie jednotného plnenia cieľa stanoveného
v ods. 2 písm. b), pokiaľ ide o spätné zasypávanie. Uvedené
vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným
v článku 39 ods. 2. 4. Na účely výpočtu dosiahnutia
cieľov stanovených v ods. 2 písm. a) a c) sa za hmotnosť odpadu
pripraveného na opätovné použitie a recyklovaného odpadu považuje hmotnosť
odpadu, ktorý postúpil do záverečnej fázy procesu prípravy na opätovné
použitie alebo recyklácie mínus hmotnosť všetkého materiálu, ktorý bol v
priebehu tohto procesu vyradený kvôli prítomnosti nečistôt a ktorý sa musí
zneškodniť alebo prejsť ďalšími činnosťami zhodnotenia.“
Ak však vyradené materiály predstavujú 2 %
alebo menej hmotnosti odpadu podrobeného danému procesu, za hmotnosť
odpadu pripraveného na opätovné použitie a recyklovaného odpadu sa považuje
hmotnosť odpadu, ktorý postúpil do záverečnej fázy procesu prípravy
na opätovné použitie alebo recyklácie.“ 5. Na účely výpočtu dosiahnutia
cieľa stanoveného v ods. 2 písm. b) sa za hmotnosť odpadu
pripraveného na opätovné použitie, recyklovaného odpadu alebo materiálne
zhodnoteného odpadu považuje hmotnosť odpadu, ktorý postúpil do
záverečnej fázy procesu prípravy na opätovné použitie alebo recyklácie
alebo iného procesu materiálneho zhodnotenia mínus hmotnosť všetkého
materiálu, ktorý bol v priebehu procesu záverečnej prípravy na opätovné
použitie, recyklácie alebo materiálneho zhodnotenia vyradený kvôli prítomnosti
nečistôt a ktorý sa musí zneškodniť alebo prejsť ďalšími
činnosťami zhodnotenia.“ Ak však vyradené materiály predstavujú 2 %
alebo menej hmotnosti odpadu podrobeného danému procesu, za hmotnosť
odpadu pripraveného na opätovné použitie a recyklovaného odpadu sa považuje
hmotnosť odpadu, ktorý postúpil do záverečnej fázy procesu prípravy
na opätovné použitie alebo recyklácie.“ 9. Vkladá sa tento článok 11a: „Článok 11a Systém včasného varovania 1. Komisia s podporou Európskej
environmentálnej agentúry uverejní tieto správy: a) v roku 2017 správu o dosahovaní
cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 písm. a) a b); b) v roku 2022 správu o dosahovaní
cieľov stanovených v článku 9 ods. 3; c) v roku 2027 správu o dosahovaní
cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 písm. 2. V správach uvedených v odseku 1 sa uvádza: a) odhad stavu plnenia cieľov za každý
členský štát; b) posúdenie očakávaného času
dosiahnutia cieľov za každý členský štát; c) zoznam členských štátov, ktorým
hrozí, že nesplnia uvedené ciele v rámci príslušných lehôt, spolu s náležitými
odporúčaniami. V prípade potreby sa v týchto správach môžu
riešiť aj otázky plnenia dodatočných požiadaviek okrem požiadaviek
uvedených v odseku 1. 3. Členské štáty, v prípade ktorých
existuje riziko nesplnenia daných cieľov, musia do šiestich mesiacov od uverejnenia
príslušnej správy Komisie predložiť Komisii plán na dosiahnutie súladu,
kde podrobne uvedú opatrenia, ktoré plánujú prijať na dosiahnutie predmetných
cieľov. V pláne na dosiahnutie súladu sa musia zohľadňovať
odporúčania Komisie uvedené v odseku 2 písm. c), opatrenia uvedené v
prílohe VIII alebo akékoľvek iné vhodné opatrenia. V tomto pláne sa musí
uvádzať očakávaný termín dosiahnutia súladu. 4. Pri predkladaní plánu na dosiahnutie súladu v
reakcii na správu vydanú Komisiou podľa odseku 1 písm. a) môžu
členské štáty požiadať o predĺženie lehoty stanovenej v
článku 11 ods. 2 písm. a), a to najviac o tri roky. Pokiaľ Komisia nevznesie námietky voči plánu
na dosiahnutie súladu do piatich mesiacov od jeho prijatia, žiadosť
o predĺženie lehoty sa považuje za schválenú. V prípade námietok Komisia požiada dotknutý
členský štát o predloženie revidovaného plánu na dosiahnutie súladu
do dvoch mesiacov od prijatia pripomienok Komisie. Komisia posúdi revidovaný plán na dosiahnutie
súladu do dvoch mesiacov od jeho prijatia a písomne schváli alebo zamietne
žiadosť o predĺženie lehoty. Ak členský štát nedostane reakciu
Komisie do daného termínu, žiadosť o predĺženie lehoty sa
považuje za schválenú.“ 10. Článok 17 sa nahrádza takto: „Článok 17 Kontrola nebezpečného odpadu Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia,
ktorými sa zabezpečí, aby sa produkcia, zber a preprava nebezpečného
odpadu, ako aj jeho skladovanie a spracovanie, vykonávali za podmienok
zaisťujúcich ochranu životného prostredia a zdravia ľudí s
cieľom dodržiavať zásady stanovené v článku 13 vrátane krokov na
zabezpečenie vysledovateľnosti od výroby až po miesto konečného
určenia a vrátane kontroly nebezpečného odpadu na účely splnenia
požiadaviek uvedených v článkoch 35 a 36. Na tento účel členské štáty využívajú
informácie, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány a ktoré sú získané
v súlade s článkom 35.“; 11. V článku 22 sa druhý odsek
nahrádza takto: „Členské štáty do roku 2025 zabezpečia
separovaný zber biologického odpadu s cieľom minimalizovať
kontamináciu odpadových materiálov. Komisia uskutoční posúdenie nakladania s
biologickým odpadom s cieľom v prípade potreby predložiť návrh. V
tomto posúdení sa preskúma možnosť stanovenia minimálnych požiadaviek
týkajúcich sa nakladania s biologickým odpadom a kvalitatívnych kritérií
týkajúcich sa vykonávania kompostovania a digescie biologického odpadu s
cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného
prostredia.“; 12. Článok 24 sa nahrádza takto: „Článok 24 Výnimky z požiadavky získať povolenie Členské štáty môžu od požiadavky stanovenej v
článku 23 ods. 1 oslobodiť zariadenia alebo podniky pri týchto
činnostiach: a) zber odpadu, ktorý nemá nebezpečný
charakter; b) preprava odpadu, ktorý nemá nebezpečný
charakter; c) zneškodňovanie vlastného odpadu, ktorý
nemá nebezpečný charakter, na mieste jeho vzniku; alebo d) zhodnocovanie odpadu.“; 13. Článok 26 sa nahrádza takto: „Článok 26 Registrácia 1. Členské štáty zabezpečia, aby
príslušný orgán viedol register nasledujúcich subjektov, ak tieto subjekty
nepodliehajú požiadavkám na získanie povolenia: a) zariadenia alebo podniky, ktoré zbierajú
alebo prepravujú odpad v rámci svojej profesionálnej činnosti; b) obchodníci alebo sprostredkovatelia, ako
aj c) zariadenia alebo podniky, na ktoré sa
vzťahujú výnimky z požiadaviek získať povolenie podľa
článku 24. V záujme zníženia administratívnej záťaže sa
na získanie relevantných informácií v súvislosti s týmto registračným
procesom podľa možnosti použijú existujúce záznamy, ktoré má k dispozícii
príslušný orgán. 2. Členské štáty môžu od požiadavky
stanovenej v odseku 1 oslobodiť malé zariadenia alebo podniky,
ktoré vykonávajú zber alebo prepravu veľmi malých množstiev odpadu, ktorý
nemá nebezpečný charakter. Komisia môže prijať vykonávacie akty potrebné
na stanovenie spôsobu určenia prahovej hodnoty tohto veľmi malého
množstva. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v
článku 39 ods. 2.“; 14. Článok 27 sa mení takto: a) Odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Komisia je splnomocnená prijímať
v súlade s článkom 38a delegované akty stanovujúce
minimálne technické normy pre činnosti týkajúce sa spracovania odpadu,
ktoré si vyžadujú povolenie podľa článku 23, ak existujú dôkazy o
tom, že by dané minimálne normy mali prínos z hľadiska ochrany zdravia
ľudí a životného prostredia.“; b) Odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade
s článkom 38a delegované akty stanovujúce minimálne technické normy pre
činnosti, ktoré si vyžadujú registráciu podľa článku 26 ods. 1
písm. a) a b), ak existujú dôkazy o tom, že by dané minimálne normy mali prínos
z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, alebo by
slúžili na predchádzanie narušeniu vnútorného trhu.“; 15. Článok 28 sa mení takto: a) v odseku 3 sa písmeno b) mení takto: „b) existujúce systémy zberu odpadu a hlavné
zariadenia slúžiace na zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadu vrátane
akýchkoľvek osobitných opatrení pre odpadové oleje, nebezpečný odpad,
odpad obsahujúci značné množstvá kľúčových surovín alebo toky
odpadov, na ktoré sa vzťahujú osobitné právne predpisy Únie;“; b) V odseku 3 sa dopĺňa
toto písmeno f): „f) opatrenia na boj proti znečisťovaniu
odpadom.“; c) Odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Programy odpadového hospodárstva musia
byť v súlade s požiadavkami programovania odpadového hospodárstva
stanovenými v článku 14 smernice 94/62/ES a požiadavkami stanovenými
v článku 11 ods. 2 tejto smernice a v článku 5 smernice
1999/31/ES.“; 16. Článok 29 sa mení takto: a) Do odseku 2 sa dopĺňa táto
veta: „Členské štáty uvedú vo svojich programoch
konkrétne opatrenia určené na zníženie tvorby potravinového odpadu, ako sa
uvádza v článku 9 ods. 3 tejto smernice.“; b) Odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Komisia môže prijať vykonávacie akty s
cieľom stanoviť ukazovatele týkajúce sa opatrení na predchádzanie
vzniku odpadu. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom
uvedeným v článku 39 ods. 2.“; 17. Článok 33 ods. 2 sa nahrádza
takto: „2. Komisia prijíma vykonávacie akty s cieľom
stanoviť formát na oznamovanie informácií o prijímaní daných plánov
a programov a ich podstatných revíziách. Uvedené vykonávacie akty sa
prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“; 18. Článok 35 sa mení takto: a) Odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Zariadenia alebo podniky uvedené v článku
23 ods. 1, pôvodcovia odpadu a zariadenia a podniky, ktoré zbierajú alebo
prepravujú odpad v rámci svojej profesionálnej činnosti, alebo ktoré
pôsobia ako obchodníci s odpadom, alebo jeho sprostredkovatelia, vedú
chronologické záznamy o množstve, povahe a pôvode odpadu a prípadne aj mieste
určenia, frekvencii zberu, spôsobe prepravy a plánovanej metóde
spracovania daného odpadu a tieto informácie sprístupňujú príslušným
orgánom: a) v prípade nebezpečného odpadu sa tieto
informácie sprístupnia každý rok do 31. decembra; b) v prípade odpadu, ktorý nemá nebezpečný
charakter, sa tieto informácie sprístupnia na žiadosť príslušného
orgánu.“; b) Dopĺňa sa tento odsek 4: „4. Členské štáty vytvárajú elektronické
registre alebo koordinované registre na zaznamenávanie údajov
o nebezpečnom odpade a v prípade potreby aj o iných
druhoch odpadu, ktoré sa vzťahujú na celé geografické územie daného
členského štátu. Členské štáty využívajú údaje o odpade, ktoré
im poskytujú priemyselné subjekty v súlade s Európskym registrom
uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok zriadeným
na základe nariadenia (ES) č. 166/2006**. Komisia
môže prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť minimálne
podmienky prevádzky týchto registrov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v
súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“; **Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra
uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa
menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES
(Ú. v. EÚ L 033, 4.2.2006, s. 1). 19. Článok 36 ods. 1 sa
nahrádza takto: „1. Členské štáty prijímajú potrebné
opatrenia s cieľom zakázať zanechanie odpadu, neriadené skládkovanie
odpadu alebo nekontrolované nakladanie s ním vrátane znečisťovania
odpadom.“; 20. Článok 37 sa nahrádza takto: „Článok 37 Podávanie správ 1. Členské štáty Komisii raz ročne
predkladajú svoje údaje týkajúce sa vykonávania článku 9 ods. 3,
článku 11 ods. 2 písm. a), článku 11 ods. 2 písm. b) a článku
11 ods. 2 písm. c), a to elektronicky do 31. decembra roka nasledujúceho po
roku, za ktorý sa zbierajú údaje. Tieto údaje sa predkladajú vo formáte
stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 6. Prvá správa sa týka obdobia od 1.
januára 2019 do 31. decembra 2019. 2. Ak sa odpad posiela na prípravu na opätovné
použitie, recykláciu alebo iné zhodnotenie materiálu do iného členského
štátu, možno ho na účely správ uvedených v odseku 1 zahrnúť do
plnenia cieľov len toho členského štátu, v ktorom sa uskutočnil
jeho zber. 3. Odpad vyvážaný z Únie na prípravu na opätovné
použitie alebo recykláciu sa zahrnie do plnenia cieľov stanovených v
článku 11 ods. 2 len vtedy, ak vývozca dokáže v súlade s nariadením
(ES) č. 1013/2006 preukázať, že spracovanie odpadu mimo územia Únie
sa uskutočnilo za podmienok, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami uvedenými
v príslušných právnych predpisoch Únie v oblasti životného prostredia. 4. Na účely overenia súladu
s článkom 11 ods. 2 písm. b) sa údaje o množstve
odpadu použitého na spätné zasypávanie musí v správach uvádzať
oddelene od údajov o množstve odpadu pripraveného na opätovné použitie,
recyklovaného odpadu alebo odpadu použitého na iné činnosti materiálového
zhodnotenia. Opätovné spracovanie odpadu na materiály, ktoré sa majú
použiť na činnosti spätného zasypávania, sa oznamuje ako spätné
zasypávanie. 5. K údajom oznamovaným členskými štátmi v
súlade s týmto článkom musí byť pripojená správa o kontrole
kvality. Tieto údaje musia byť overené nezávislou treťou stranou. 6. Komisia môže prijímať vykonávacie akty
potrebné na stanovenie jednotných podmienok overovania súladu
s cieľmi stanovenými v článku 9 ods. 3,
článku 11 ods. 2 písm. a), článku 11 ods. 2
písm. b) a článku 11 ods. 2 písm. c) na
stanovenie formátu podávania správ o údajoch týkajúcich sa daných
cieľov, ako aj na stanovenie minimálnych podmienok týkajúcich sa
overovania treťou stranou. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade
s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“; 21. Článok 38 sa mení takto: a) V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza
takto: „Komisia je splnomocnená prijímať
v súlade s článkom 38a delegované akty s cieľom
špecifikovať uplatňovanie vzorca pre spaľovne, ktorý sa uvádza v
prílohe II časti R1. Môžu sa zohľadniť miestne klimatické
podmienky, ako napr. tuhosť zimy a potreba kúrenia, pokiaľ
ovplyvňujú množstvá energie, ktoré možno technicky využiť alebo
vyrobiť vo forme elektrickej energie, kúrenia, chladenia alebo spracovania
pary. Môžu sa zohľadniť aj miestne podmienky najvzdialenejších
regiónov uznaných v článku 299 ods. 2 štvrtom pododseku zmluvy a území
uvedených v článku 25 Aktu o pristúpení z roku 1985.“; b) Odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Komisia je splnomocnená prijímať
v súlade s článkom 38a delegované akty s cieľom
zmeniť prílohy I až V vzhľadom na vedecký a technický pokrok.“; c) Dopĺňajú sa tieto odseky 3 a 4: „3. Komisia je splnomocnená prijímať
v súlade s článkom 38a delegované akty potrebné na zmenu
príloh VII a VIII. 4. Komisia môže prijímať vykonávacie
akty na účely revízie prílohy VI. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v
súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“; 22. Vkladá sa tento článok 38a: „Článok 38a Vykonávanie delegovania právomoci 1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať
delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku. 2. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať
delegované akty uvedené v článku 5 ods. 2,
článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1,
článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4,
článku 38 ods. 1, článku 38 ods. 2 a článku 38
ods. 3 na dobu neurčitú od [uvedie sa dátum nadobudnutia
účinnosti tejto revízie]. 3. Delegovanie právomocí uvedených
v článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1,
článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 1,
článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 môže Európsky parlament alebo
Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje
delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Toto rozhodnutie nadobúda
účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom
vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom
určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už
nadobudli účinnosť. 4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po
prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade. 5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5
ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1,
článku 27 ods. 1 a ods. 4, článku 38
ods. 1, článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 nadobudne
účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu
nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného
aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty
Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí
nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto
lehota predĺži o dva mesiace. 23. Článok 39 sa nahrádza takto: „Článok 39 Postup výboru 1. Na účely uplatňovania
článku 9 ods. 3, článku 11 ods. 3, článku 24
ods. 2, článku 29 ods. 4, článku 33 ods. 2,
článku 35 ods. 4, článku 37 ods. 4 a článku 38
ods. 4 Komisii pomáha Výbor pre prispôsobenie sa vedecko-technickému pokroku
a pre vykonávanie smernice 2008/98/ES o odpade. Tento výbor je
výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011***.
2. Pri odkazovaní na tento odsek sa uplatňuje
článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. *** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a
všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú
vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“; 24. Prílohy VI, VII a VIII sa
dopĺňajú v súlade s prílohou k tejto smernici. Článok 2 Zmena smernice 94/62/ES Smernica 94/62/ES sa mení takto: 1. Článok 3 sa mení takto: a) V odseku 1 sa vypúšťa tento text: „Komisia v prípade potreby preskúma a podľa
potreby zmení ilustračné príklady definície obalov uvedené v prílohe I.
Prednostne sa riešia tieto položky: obaly na CD a videá, kvetináče, rúrky
a valce, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál, podkladový papier zo
samolepiek a baliaci papier. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných
prvkov tejto smernice sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s
kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 3.“; b) Odsek 2 sa nahrádza takto: „2. „odpady z obalov“ sú všetky obaly alebo
obalový materiál, na ktorý sa vzťahuje definícia odpadu stanovená v
článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES*;“; *Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES
z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312,
22.11.2008, s. 3). c) Odseky 3 až 10 sa vypúšťajú; d) Dopĺňa sa tento odsek 13: 13. Uplatňujú sa vymedzenia pojmov „odpad“,
„komunálny odpad“, „nebezpečný odpad“, „predchádzanie vzniku odpadu“,
„príprava na opätovné použitie“, „opätovné použitie“, „zhodnotenie“, „recyklácia“,
„zneškodňovanie“, „nakladanie s odpadom“, „pôvodca odpadu“ a „držiteľ
odpadu“, ktoré sa uvádzajú v článku 3 smernice 2008/98/ES.“; 2. Dopĺňa sa tento článok 3a: „Článok 3a Zmena prílohy I Komisia je splnomocnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 21a s cieľom meniť názorné príklady
uvedené v prílohe I.“; 3. Článok 6 sa mení takto: a) Názov článku sa nahrádza názvom
„Príprava na opätovné použitie, recyklácia a zhodnotenie“; b) V odseku 1 sa dopĺňajú tieto
písmená f) až k): „f) do konca roka 2020 sa pripraví na opätovné
použitie a zrecykluje sa aspoň 60 % hmotnosti všetkého odpadu z
obalov; g) v prípade týchto špecifických materiálov
obsiahnutých v odpade z obalov sa do konca roka 2020 dosiahnu nasledujúce
minimálne ciele týkajúce sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie: i) 45 % v prípade plastov; ii) 50 % v prípade dreva; iii) 70 % v prípade železných kovov; iv) 70 % v prípade hliníka; v) 70 % v prípade skla; vi) 85 % v prípade papiera a lepenky; „h) do konca roka 2025 sa pripraví na opätovné
použitie a zrecykluje sa aspoň 70 % hmotnosti všetkého odpadu z
obalov; i) v prípade týchto špecifických materiálov
obsiahnutých v odpade z obalov sa do konca roka 2025 dosiahnu nasledujúce
minimálne ciele týkajúce sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie: i) 60 % v prípade plastov; ii) 65 % v prípade dreva; iii) 80 % v prípade železných kovov; iv) 80 % v prípade hliníka; v) 80 % v prípade skla; vi) 90 % v prípade papiera a lepenky; „j) do konca roka 2030 sa pripraví na opätovné
použitie a zrecykluje sa aspoň 80 % hmotnosti všetkého odpadu z
obalov; k) v prípade týchto špecifických materiálov
obsiahnutých v odpade z obalov sa do konca roka 2030 dosiahnu nasledujúce
minimálne ciele týkajúce sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie: i) 80 % v prípade dreva; ii) 90 % v prípade železných kovov; iii) 90 % v prípade hliníka; iv) 90 % v prípade skla.“; c) Vkladá sa tento odsek 1a: „1°. Na účely výpočtu dosiahnutia
cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. a) až k) sa za
hmotnosť odpadu pripraveného na opätovné použitie a recyklovaného odpadu
považuje hmotnosť odpadu, ktorý postúpil do záverečnej fázy procesu
prípravy na opätovné použitie alebo recyklácie mínus hmotnosť všetkého
materiálu, ktorý bol v priebehu tohto procesu vyradený kvôli prítomnosti
nečistôt a ktorý sa musí zneškodniť alebo prejsť ďalšími
činnosťami zhodnotenia.“ Ak však vyradené materiály predstavujú 2 %
alebo menej hmotnosti odpadu podrobeného danému procesu, za hmotnosť
odpadu pripraveného na opätovné použitie a recyklovaného odpadu sa považuje
hmotnosť odpadu, ktorý postúpil do záverečnej fázy procesu prípravy
na opätovné použitie alebo recyklácie.“ ; d) Vkladá sa tento odsek 1b: „1b. Ak obal pozostáva z rôznych materiálov, každý
materiál je potrebné osobitne zohľadniť na účely výpočtu
cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f) až k).“; e) Odseky 3, 5, 8 a 9 sa vypúšťajú. f) Dopĺňa sa tento odsek 12: „12. Členské štáty prijímajú vhodné opatrenia
na podporu navrhovania obalov s cieľom zmierniť ich vplyv na životné
prostredie a tvorbu odpadu počas výroby a následného používania za
predpokladu, že tieto opatrenia zabraňujú narušeniu vnútorného trhu a
nebránia dodržiavaniu tejto smernice zo strany iných členských štátov. Medzi tieto opatrenia patria opatrenia na podporu
vývoja, výroby a odbytu obalov, ktoré sú vhodné na viacnásobné použitie,
ktoré sú z technického hľadiska trvanlivé a ktoré sú potom, ako
sa stanú odpadom, vhodné na opätovné použitie a recykláciu v záujme riadneho
uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva. V daných opatreniach sa
zohľadňujú vplyvy obalov počas celého ich životného cyklu.“; 4. Vkladá sa tento článok 6a: „Článok 6a Systém včasného varovania 1. Komisia s podporou Európskej
environmentálnej agentúry uverejní tieto správy: a) v roku 2017 správu o dosahovaní
cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f) a g); b) v roku 2022 správu o dosahovaní
cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. h) a i); c) v roku 2027 správu o dosahovaní
cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. j) a k); 2. V správach uvedených v odseku 1 sa uvádza: a) odhad stavu plnenia cieľov za každý
členský štát; b) posúdenie očakávaného času
dosiahnutia cieľov za každý členský štát a c) zoznam členských štátov, ktorým
hrozí, že nesplnia uvedené ciele v rámci príslušných lehôt, spolu s náležitými
odporúčaniami. V prípade potreby sa v týchto správach môžu
riešiť aj otázky plnenia dodatočných požiadaviek okrem požiadaviek
uvedených v odseku 1. 3. Členské štáty, v prípade ktorých
existuje riziko nesplnenia daných cieľov, musia do šiestich mesiacov od
vydania príslušnej správy Komisie predložiť Komisii plán na dosiahnutie
súladu, kde podrobne uvedú opatrenia, ktoré plánujú prijať na dosiahnutie
predmetných cieľov. V pláne na dosiahnutie súladu sa musia
zohľadňovať odporúčania Komisie uvedené v odseku 2 písm.
c), opatrenia uvedené v prílohe VIII k smernici 2008/98/ES alebo akékoľvek
iné vhodné opatrenia. V tomto pláne sa musí uvádzať očakávaný termín
dosiahnutia súladu.“; 5) Článok 11 ods. 3 sa
nahrádza takto: „3. Komisia je splnomocnená prijímať
v súlade s článkom 21a delegované akty s cieľom
určiť podmienky, za ktorých sa hladiny koncentrácie uvedené
v odseku 1 nevzťahujú na recyklované materiály a reťazce
výrobkov, ktoré sa vyrábajú v uzatvorenom a kontrolovanom okruhu, ako aj druhy
obalov, na ktoré sa vzťahuje výnimka z požiadavky uvedenej v odseku 1
tretej zarážke.“; 6. Článok 12 sa mení takto: a) Názov článku sa nahrádza názvom
„Informačné systémy a podávanie správ“; b) Odsek 3 sa vypúšťa; c) Vkladajú sa tieto odseky 3a až 3d: „3a. Členské štáty Komisii raz ročne
predkladajú svoje údaje týkajúce sa vykonávania článku 6 ods. 1 písm. a)
až k), a to elektronicky do 31. decembra roka nasledujúceho po roku, za ktorý
sa zbierajú údaje. Prvá správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára [uvedie
sa rok nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu + 1 rok] do 31. decembra [uvedie
sa rok nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu + 1 rok]. 3b. Ak sa odpad posiela na prípravu na opätovné
použitie, recykláciu alebo iné zhodnotenie materiálu do iného členského
štátu, možno ho na účely správ uvedených v odseku 1 zahrnúť do
plnenia cieľov len toho členského štátu, v ktorom sa uskutočnil
jeho zber. 3c. Odpad z obalov, ktorý sa vyváža z Únie na
prípravu na opätovné použitie alebo recykláciu, sa zahrnie do plnenia
cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. a) až k) len
vtedy, ak vývozca dokáže v súlade s nariadením (ES) č. 1013/2006
preukázať, že spracovanie odpadu mimo územia Únie sa uskutočnilo za
podmienok, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami uvedenými v príslušných právnych
predpisoch Únie v oblasti životného prostredia. 3d. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v
ktorých sa vymedzia jednotné podmienky overovania plnenia cieľov
stanovených v článku 6 ods. 1 písm. a) až k),
stanoví formát podávania správ o údajoch týkajúcich sa daných
cieľov, ako aj jednotné podmienky týkajúce sa overovania treťou
stranou. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v
článku 21 ods. 2.“; d) Odsek 5 sa vypúšťa; 7. Článok 17 sa vypúšťa. 8. Článok 19 sa nahrádza takto: „1. Komisia prijíma vykonávacie akty potrebné na
prispôsobenie identifikačného systému uvedeného v článku 8
ods. 2 a článku 10 druhom pododseku, šiestej zarážke, vedeckému
a technickému pokroku. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade
s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2. 2. Komisia prijíma vykonávacie akty potrebné na
stanovenie formátov podávania správ uvedených v článku 12 ods. 3
písm. d). Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v
článku 21 ods. 2.“; 9. Článok 20 sa nahrádza takto: „Článok 20 Osobitné opatrenia Komisia je splnomocnená prijímať
v súlade s článkom 21a delegované akty potrebné na riešenie
akýchkoľvek ťažkostí, ktoré sa objavia pri uplatňovaní
ustanovení tejto smernice, najmä pokiaľ ide o inertné obalové materiály
uvedené na trh Únie vo veľmi malých množstvách (t. j. približne 0,1 %
hmotnosti), primárne obaly pre zdravotnícke pomôcky a farmaceutické výrobky,
malé obaly a luxusné obaly.“; 10. Článok 21 sa nahrádza takto: „Článok 21 Postup výboru 1. Na účely uplatňovania
článku 12 ods. 3 písm. b) a článku 19 ods. 1 Komisii pomáha
Výbor pre prispôsobenie sa vedecko-technickému pokroku a vykonávanie
smernice 2008/98/ES o odpade, zriadený na základe článku 39
smernice 2008/98/ES. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011**. 2. Pri odkazovaní na tento odsek sa uplatňuje
článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. **Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a
všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú
vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“; 11. Dopĺňa sa nový článok 21a: „Článok 21a Vykonávanie delegovania právomoci 1. Na komisiu sa deleguje právomoc prijímať
delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku. 2. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať
delegované akty uvedené v článku 1 ods. 1,
článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2
a článku 20 ods. 1 na dobu neurčitú od [uvedie sa
dátum nadobudnutia účinnosti tejto revízie]. 3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 1
ods. 1, článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 ods. 1
môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o
odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza.
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho
uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu,
ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných
aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. 4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po
prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade. 5. Delegovaný akt prijatý podľa
v článku 1 ods. 1, článku 11 ods. 3,
článku 19 ods. 2 a článku 20 ods. 1
nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči
nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia
uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej
lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť
námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota
predĺži o dva mesiace.“. Článok 3 Zmena smernice 1999/31/ES Smernica 1999/31/ES sa mení takto: 1. Článok 2 sa mení takto: a) Bod a) sa nahrádza takto: „a)
uplatňujú sa vymedzenia pojmov „odpad“, „komunálny odpad“,
„nebezpečný odpad“, „zhodnotenie“, „recyklácia“, „zneškodnenie“, „pôvodca
odpadu“ a „držiteľ odpadu“ uvedené v článku 3 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES; *Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES
z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312,
22.11.2008, s. 3).“; b) Vkladá sa tento bod aa): „aa) „zvyškový odpad“ je odpad, ktorý vzniká pri
zhodnocovaní vrátane recyklácie, ktorý sa ďalej nedá zhodnotiť, v
dôsledku čoho sa musí zneškodniť;“; c) Body b), c) a n) sa
vypúšťajú. d) Bod d) sa nahrádza takto: „d) „odpad, ktorý nie je nebezpečný“ je
odpad, na ktorý sa nevzťahuje vymedzenie pojmu nebezpečný odpad
uvedené v smernici 2008/98/ES;“; e) Bod m) sa nahrádza takto: „m) „biologicky rozložiteľný odpad“ je odpad
z dreva, potravín, záhradný odpad, odpad z papiera a lepenky a iný odpad, v
prípade ktorého môže dôjsť k anaeróbnemu alebo aeróbnemu rozkladu;“; 2. Článok 5 sa mení takto: a) Vkladajú sa tieto odseky 2a, 2b
a 2c: „2a. Od 1. januára 2025 členské štáty nesmú
na skládky určené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný, prijať
nasledujúci odpad, a to recyklovateľný odpad vrátane plastov, kovov, skla,
papiera a lepenky a iného biologicky rozložiteľného odpadu. 2b. Od 1. januára 2025 členské štáty nesmú v
danom roku na skládky určené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný,
prijať množstvo odpadu prevyšujúce 25 % celkového množstva komunálneho
odpadu vzniknutého v predchádzajúcom roku. 2c. Do 1. januára 2030 sa musia členské štáty
usilovať na skládky určené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný,
prijať len zvyškový odpad, takže celkové množstvo odpadu, ktoré sa na dané
skládky dostane, nepresiahne 5 % celkového množstva komunálneho odpadu
vzniknutého v predchádzajúcom roku. Pred rokom 2025 Komisia tento cieľ
podrobí preskúmaniu a v prípade potreby predloží legislatívny návrh na
právne záväzný cieľ spočívajúci v znížení objemu skládkovania do roku
2030. 2d. Členské štáty nesmú na skládky
určené pre inertný odpad prijímať komunálny odpad. Komisia posúdi uskutočniteľnosť
zavedenia obmedzení skládkovania nezvyškového odpadu na skládkach pre inertný
odpad a do roku 2018 vydá správu so svojimi závermi, pričom v
prípade vhodnosti predloží aj legislatívny návrh.“; 3. Vkladá sa tento článok 5a: „Článok 5a Systém včasného varovania 1. Komisia s podporou Európskej
environmentálnej agentúry uverejní tieto správy: a) v roku 2022 správu o dosahovaní
cieľov stanovených v článku 5 ods. 2a písm. a) a v
článku 5 ods. 2b písm. a); b) v roku 2027 správu o dosahovaní
cieľov stanovených v článku 5 ods. 2a písm. b) a v
článku 5 ods. 2b písm. b). 2. V správach uvedených v odseku 1 sa uvádza: a) odhad stavu plnenia cieľov za každý
členský štát; b) posúdenie očakávaného času
dosiahnutia cieľov za každý členský štát a c) zoznam členských štátov, ktorým
hrozí, že nesplnia uvedené ciele v rámci príslušných lehôt, spolu s náležitými
odporúčaniami. V prípade potreby sa v týchto správach môžu
riešiť aj otázky plnenia dodatočných požiadaviek okrem požiadaviek
uvedených v odseku 1. 3. Členské štáty, v prípade ktorých je
riziko nesplnenia cieľov, musia do šiestich mesiacov od vydania príslušnej
správy Komisie predložiť Komisii plán na dosiahnutie súladu
s podrobne uvedenými opatreniami, ktoré chce členský štát prijať
na dosiahnutie cieľov. V pláne na dosiahnutie súladu sa musia
zohľadňovať odporúčania Komisie uvedené v odseku 2 písm.
c), opatrenia uvedené v prílohe VIII k smernici 2008/98/ES alebo akékoľvek
iné vhodné opatrenia. V tomto pláne sa musí uvádzať očakávaný termín
dosiahnutia súladu.“; 4. V článku 11 ods. 2 sa vypúšťa druhý pododsek. 5. Článok 12 písm. c) sa mení takto: „c). kontrola kvality analytických operácií
kontrolných a monitorovacích postupov a/alebo analýz uvedených v
článku 11 ods. 1 písm. b) sa bude vykonávať v
príslušných laboratóriách akreditovaných podľa nariadenia (ES)
č. 765/2008[26].“; 6. Článok 15 sa nahrádza takto: „Článok 15 Podávanie správ 1. Členské štáty Komisii raz ročne
predkladajú svoje údaje týkajúce sa plnenia cieľov a povinností
stanovených v článku 5 ods. 2 , 2a a 2b, a to elektronicky do 31. decembra
roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa zbierajú údaje. Tieto údaje sa
predkladajú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 3. Prvá správa sa
vzťahuje na obdobie od 1. januára [uvedie sa rok nadobudnutia účinnosti
tohto pozmeňujúceho aktu + 1 rok] do 31. decembra [uvedie sa rok
nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu + 1 rok]. 2. Členské štáty oznamujú údaje týkajúce sa
dosahovania cieľov stanovených v článku 5 ods. 2 do 1.
januára 2025. 3. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v
ktorých sa vymedzia jednotné podmienky overovania plnenia cieľov
stanovených v článku 5 ods. 2, 2a a 2b, stanoví formát
podávania správ o údajoch týkajúcich sa daných cieľov, ako aj
minimálne podmienky týkajúce sa overovania treťou stranou. Uvedené
vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným
v článku 17 ods. 2 tejto smernice. 4. K údajom oznamovaným členskými štátmi v
súlade s odsekmi 1 a 2 musí byť pripojená správa o kontrole kvality.
Tieto údaje musia byť overené nezávislou treťou stranou. 7. Článok 16 sa nahrádza takto: „Článok 16 Zmeny príloh Komisia je splnomocnená prijímať
v súlade s článkom 17a a delegované akty v súvislosti
s potrebnými zmenami na účely prispôsobenia príloh vedeckému a technickému
pokroku.“; 8. Článok 17 sa nahrádza takto: „Článok 17 Postup výboru 1. Na účely uplatňovania
článku 3 ods. 3, článku 5 ods. 2, článku 5 ods. 2a,
článku 5 ods. 2b, odseku 3.5 prílohy I a odseku 5 prílohy II Komisii
pomáha Výbor pre prispôsobenie sa vedecko-technickému pokroku
a vykonávanie smernice 2008/98/ES o odpade, zriadený na základe
článku 39 smernice 2008/98/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011**. Pri
odkazovaní na tento odsek sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ)
č. 182/2011. 2. Pri odkazovaní na tento odsek sa uplatňuje
článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“; **Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a
všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú
vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). 9. Dopĺňa sa nový článok 17a: „Článok 17a Vykonávanie delegovania právomoci 1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať
delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku. 2. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať
delegované akty uvedené v článku 16 na dobu neurčitú od [uvedie
sa dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu]. 3. Delegovanie právomoci uvedené
v článku 16 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek
odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci,
ktoré sa v ňom uvádza. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť
dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie
alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním
dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli
účinnosť. 4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po
prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade. 5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16
nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči
nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia
uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej
lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí
nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto
lehota predĺži o dva mesiace.“. Článok 4 Zmena smernice 2000/53/ES V článku 9 smernice 2000/53/ES sa
vkladajú tieto odseky 1a a 1c: „1a. Členské štáty uplatňujú podrobné
pravidlá, ktoré sa okrem iného môžu týkať stanovenia formátov, ktoré
Komisia prijala v súlade s článkom 7 ods. 2 tretím pododsekom poslednou
vetou na účely podávania správ týkajúcich sa overovania plnenia
cieľov stanovených v článku 7 ods. 2 prvom pododseku. Údaje
sa predkladajú Komisii do 31. decembra roku nasledujúceho po roku, za
ktorý sa zbierajú údaje. 1b. K údajom oznamovaným členskými štátmi v
súlade s týmto článkom musí byť pripojená správa o kontrole
kvality. Tieto údaje musia byť overené nezávislou treťou stranou. 1c. Komisia môže prijímať vykonávacie akty s
cieľom stanoviť minimálne podmienky týkajúce sa overovania
treťou stranou. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade
s postupom uvedeným v článku 11.“; Článok 5 Zmena smernice 2006/66/ES Smernica 2006/66/ES sa mení takto: 1. Článok 22 sa vypúšťa; 2. Článok 23 sa mení takto: a) Odsek 1 sa nahrádza takto: „Najneskôr do konca roku 2016 Komisia predloží
správu o vykonávaní tejto smernice a jej vplyve na životné prostredie
a na fungovanie vnútorného trhu.“; b) V odseku 2 sa úvodná veta nahrádza
takto: „Do tejto správy Komisia zahrnie hodnotenie
nasledujúcich aspektov tejto smernice:“ Článok 6 Zmena smernice 2012/19/EÚ Smernica 2012/19/EÚ sa mení takto: 1. Článok 16 sa mení takto: a) Odsek 5 sa nahrádza takto: „5a. Členské štáty Komisii raz ročne
predkladajú svoje údaje týkajúce sa vykonávania článku 16 ods. 4, a to
elektronicky do 31. decembra roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa zbierajú
údaje. Tieto údaje sa predkladajú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s
odsekom 5d. Prvá správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára [uvedie
sa rok nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu] do 31. decembra [uvedie
sa rok nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu]. 5c. K údajom oznamovaným členskými štátmi v
súlade s týmto odsekom 5a musí byť pripojená správa o kontrole
kvality. Tieto údaje musia byť overené nezávislou treťou stranou. 5d. Komisia môže prijímať vykonávacie akty s
cieľom stanoviť minimálne podmienky týkajúce sa overovania
treťou stranou. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom
uvedeným v článku 21 ods. 2.“; 2. Článok 21 sa nahrádza takto: „Článok 21 Postup výboru 1. Na účely uplatňovania
článku 7 ods. 5, článku 8 ods. 5, článku 11 ods. 3,
článku 16 ods. 3, článku 16 ods. 6 a článku 23 ods. 4 Komisii
pomáha Výbor pre prispôsobenie sa vedecko-technickému pokroku
a vykonávanie smernice 2008/98/ES o odpade, zriadený na základe
článku 39 smernice 2008/98/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle
nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2. Pri odkazovaní na tento odsek sa uplatňuje
článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 3. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia
neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4
tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“ Článok 7 Transpozícia 1. Členské štáty uvedú do
účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na
dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr [vloží sa dátum
dvanásť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. Komisii
bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Členské štáty uvedú priamo v prijatých
ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu.
Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2. Členské štáty oznámia
Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré
prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Článok 8 Nadobudnutie
účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť
dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie Článok 9 Adresáti Táto smernica
je určená členským štátom. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda [1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19.
novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008,
s. 3). [2] Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach
odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1). [3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20.
decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10). [4] KOM(2011) 571. [5] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady
č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom
environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život
v rámci možností našej planéty“ ( Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013,
s. 171). [6] V rámci hierarchie odpadového hospodárstva sa
uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu, potom nasleduje jeho opätovné
používanie a recyklovanie a až po ňom energetické zhodnocovanie či
zneškodňovanie vrátane skládkovania a spaľovania bez energetického
zhodnocovania. [7] COM(2013) 442. [8] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra
2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34 – 43). [9] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6.
septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a
akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006,
s. 1 – 14). [10] http://www.wastetargetsreview.eu/ http://www.eea.europa.eu/publications/waste-opportunities-84-past-and http://www.wastemodel.eu/ [11] Ú. v EÚ C , , s. . [12] Ú. v EÚ C , , s. . [13] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19.
novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008,
s. 3). [14] Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach
odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1). [15] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20.
decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10). [16] Na priemyselné a banské činnosti sa vzťahujú
referenčné dokumenty (BREF) o najlepších dostupných technikách (BAT)
vypracované podľa smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách
(Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17) a smernice 2006/21/ES o
odpade z ťažobného priemyslu (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006,
s. 15), ktoré obsahujú informácie týkajúce sa predchádzania využívaniu
zdrojov a vzniku odpadu, ako aj jeho opätovného používania, recyklovania a
zhodnocovania. Po revízii referenčných dokumentov BREF, ktorá v
súčasnosti prebieha, a po prijatí záverov o BAT zo strany Komisie sa
posilní vplyv týchto referenčných dokumentov na priemyselné postupy,
čo povedie k ďalšiemu zvyšovaniu efektívneho využívania zdrojov a
intenzívnejšej recyklácii a zhodnocovaniu odpadu. [17] COM(2013) 442. [18] http://ec.europa.eu/eip/raw-materials/en/content/about-european-innovation-partnership-eip-raw-materials [19] COM(2014) 297. [20] Oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 Regulačná
vhodnosť a efektívnosť (REFIT): Výsledky a ďalšie kroky
[COM(2013)685]. [21] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/public-consultation-new/index_en.htm. [22] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18.
septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34). [23] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011
zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady
mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie
vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). [24] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011
zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady
mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie
vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). [25] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011
zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady
mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie
vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). [26] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008
z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad
trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30). PRÍLOHA VI Zloženie
komunálneho odpadu Komunálny odpad
zahŕňa odpad z domácností a jemu povahou a zložením podobný odpad z
maloobchodu, malých podnikov, kancelárskych budov a inštitúcií (napríklad škôl,
nemocníc, vládnych budov), ktorý zbierajú obce alebo ktorý sa zbiera v ich
mene. Zahŕňa: –
objemný odpad (napr. biela technika, nábytok,
matrace), –
záhradný odpad, listy, pokosenú trávu,
pouličný odpad, obsah smetných kontajnerov a odpad vznikajúci pri
čistení trhov, –
odpad tvorený určitými komunálnymi službami,
t. j. odpad vznikajúci pri údržbe parkov a záhrad a čistení ulíc. Zahŕňa aj odpad rovnakého pôvodu a
podobného druhu alebo zloženia, ktorý: –
sa nezbiera v mene miest a obcí, ale priamo v rámci
systémov zodpovednosti výrobcu alebo ho zbierajú súkromné neziskové inštitúcie
na účely opätovného použitia a recyklácie, najmä formou separovaného
zberu, –
pochádza z vidieckych oblastí, kde neexistuje
pravidelný odvoz odpadu. Nezahŕňa: –
odpad z kanalizačnej siete a čistiarní
vrátane čistiarenského kalu, –
stavebný odpad a odpad z demolácie. PRÍLOHA VII Minimálne
požiadavky na rozšírenú zodpovednosť výrobcu Pri formulácii a
uplatňovaní rozšírenej zodpovednosti výrobcu členské štáty: 1.
zohľadnia uskutočniteľnosť z
technického a ekonomického hľadiska, ako aj celkový dosah na životné
prostredie, ľudské zdravie a spoločnosť, rešpektujúc potrebu
zaistiť riadne fungovanie vnútorného trhu; 2.
zabezpečia jasné vymedzenie úloh a
zodpovedností aktérov angažovaných v realizácii rozšírenej zodpovednosti
výrobcu vrátane výrobcov a dovozcov uvádzajúcich tovar na trh Únie a ich
systémov plnenia záväzkov, súkromných či verejných subjektov pôsobiacich v
oblasti nakladania s odpadom, orgánov samosprávy a podľa potreby aktérov
sociálnej ekonomiky; 3.
stanovia merateľné ciele v oblasti prevencie,
prípravy na opätovné použitie, opätovného použitia, recyklácie a/alebo
zhodnotenia, ktoré budú smerovať k naplneniu aspoň existujúcich
kvantitatívnych cieľov stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie
o odpadoch; 4.
zabezpečia náležité informovanie držiteľov
odpadu, na ktorých sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu, o
dostupných systémoch zberu; 5.
stanovia postup podávania správ na zber údajov o
tom, ktoré výrobky sa uvádzajú na trh a ako sa po skončení ich životnosti
zbierajú a spracúvajú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva,
pričom sa podľa potreby uvedú materiálne toky; 6.
zaistia, aby finančné príspevky výrobcov alebo
dovozcov výrobkov uvádzaných na trh Únie do systémov rozšírenej zodpovednosti
výrobcu: 6.1.
celkom pokrývali náklady odpadového hospodárstva
vrátane separovaného zberu a spracovania, primeraného informovania
držiteľov odpadu, zberu údajov a podávania správ; 6.2.
zohľadňovali výnosy z predaja druhotných surovín
pochádzajúcich z odpadu; 6.3.
boli počítané v závislosti od skutočných
nákladov na nakladanie s jednotlivými výrobkami uvádzanými na trh Únie, ktorých
sa systém týka, po skončení ich životnosti; 6.4.
podporovali predchádzanie znečisťovania
odpadom a iniciatívy na jeho odstraňovanie. 7.
zavedú postup uznávania systémov rozšírenej
zodpovednosti výrobcu so zameraním na: 7.1.
zaistenie transparentnosti systémov z hľadiska
príspevkov výrobcov vrátane dosahu na predajné ceny, ako aj z hľadiska
dosahu na konkurencieschopnosť a otvorenosť malým zariadeniam a
podnikom; 7.2.
vymedzenie geografického pokrytia systémov; 7.3.
zaistenie rovnakého zaobchádzania s domácimi
výrobcami a dovozcami; 7.4.
zabezpečenie mechanizmu vnútornej kontroly
pravidelnými auditmi, v rámci ktorých tretie strany systémy skontrolujú z
hľadiska: –
7.4.1. riadneho finančného hospodárenia
systému – výpočtu celkových nákladov na každý typ výrobku; použitia
vyzbieraných finančných prostriedkov a –
7.4.2. riadneho zberu a spracovania odpadu,
kontroly nad zákonnosťou zásielok odpadu a kvality údajov a vykazovania; 8.
stanovia primerané sankcie v prípade nedosiahnutia
cieľov a/alebo nerešpektovania týchto požiadaviek; 9.
zavedú náležité prostriedky na monitorovanie a
presadzovanie a zriadia pravidelný formálny dialóg zúčastnených aktérov. PRÍLOHA VIII Opatrenia,
ktoré treba zohľadniť v rámci plánu podľa článku 11a
(systém včasného varovania) V pláne na dosiahnutie súladu navrhnutom
členskými štátmi, ktorým hrozí nesplnenie cieľov, sa zohľadnia
tieto opatrenia: –
opatrenia na zvýšenie kvality štatistiky a jasnú
prognostiku kapacít odpadového hospodárstva a rozdielov oproti cieľom
stanoveným v článku 11 ods. 2 tejto smernice, článku 6 ods. 1
smernice 94/62/ES a článku 5 ods. 2 písm. a), b) a c) smernice 1999/31/ES, –
lepšie využívanie kľúčových hospodárskych
nástrojov vrátane: –
progresívneho zvyšovania skládkových daní pre
všetky kategórie odpadu (komunálny, inertný, iné), –
zavedenia alebo zvýšenia daní zo spaľovania
alebo osobitných zákazov spaľovania recyklovateľného odpadu, –
postupného rozšírenia programov platby podľa
množstva odpadu na celé územie členských štátov, čo pôvodcov
komunálneho odpadu motivuje k zníženiu, opätovnému používaniu a recyklácii
odpadu, –
opatrení na zvýšenie nákladovej efektívnosti
existujúcich a plánovaných systémov zodpovednosti výrobcov (vrátane podrobných opatrení
a harmonogramu zavedenia minimálnych požiadaviek rozšírenej zodpovednosti
výrobcu podľa prílohy VII); rozšírenia pôsobnosti systémov zodpovednosti
výrobcu na nové toky odpadov, –
hospodárskych stimulov pre samosprávy na podporu
prevencie, ako aj na rozvoj a posilnenie systémov separovaného zberu, –
opatrení na podporu rozvoja v oblasti opätovného
používania, –
opatrení na potlačenie škodlivých subvencií,
ktoré nie sú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, –
technické a fiškálne opatrenia na podporu rozvoja
trhov s opätovne používanými výrobkami a recyklovanými materiálmi (vrátane
kompostovaných) a na zvýšenie kvality recyklovaných materiálov, –
opatrenia na zvýšenie verejného povedomia o riadnom
odpadovom hospodárstve a znižovaní znečisťovania odpadom vrátane ad
hoc kampaní na zaistenie znižovania objemu odpadu pri zdroji a vysokej
miery zapojenia sa do systémov separovaného zberu, –
opatrenia na zaistenie náležitej koordinácie
všetkých príslušných verejných orgánov zapojených do odpadového hospodárstva a
angažovania ďalších kľúčových zainteresovaných strán, –
využívanie európskych štrukturálnych a
investičných fondov s cieľom financovať budovanie infraštruktúry
odpadového hospodárstva potrebné na splnenie príslušných cieľov, –
prípadné ďalšie alebo alternatívne relevantné
opatrenia s rovnakým účelom. Plán sa vypracuje na základe vyhodnotenia
existujúcich plánov odpadového hospodárstva a po konzultácii s príslušnými
zainteresovanými stranami a príslušnými verejnými orgánmi pôsobiacimi v oblasti
odpadového hospodárstva. K plánu sa pripoja výsledky týchto konzultácií a
vyhodnotenie jeho očakávaných prínosov k dosiahnutiu príslušných
cieľov. Pripojí sa aj presný harmonogram uplatňovania navrhovaných
opatrení. Podľa potreby sa v pláne uvedie
revidované plánovanie potrebnej infraštruktúry a v náležitých prípadoch sa
pripojí navrhovaný harmonogram úpravy existujúcich vnútroštátnych alebo
regionálnych plánov odpadového hospodárstva vymedzených v článku 28 a
programov predchádzania vzniku odpadu vymedzených v článku 29.“