4.9.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 291/45 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Podpora európskeho jednotného trhu spojením biomedicínskeho inžinierstva s odvetvím služieb zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti
(2015/C 291/07)
Spravodajca:
Edgardo Maria IOZIA
Pomocný spravodajca:
Dirk JARRÉ
Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 10. júla 2014 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému
Podpora európskeho jednotného trhu spojením biomedicínskeho inžinierstva s odvetvím služieb zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti.
Poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI), ktorá bola poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 24. marca 2015.
Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 507. plenárnom zasadnutí 22. a 23. apríla 2015 (schôdza z 23. apríla) prijal 135 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:
1. Závery a odporúčania
1.1. |
Biomedicínske inžinierstvo nie je iba podmnožinou modernej medicíny. Moderná medicína zabezpečuje významný pokrok predovšetkým využívaním produktov biomedicínskeho inžinierstva (1). |
1.2. |
Význam odvetvia biomedicínskeho inžinierstva bude rásť vďaka technologickému rozvoju a potenciálu nových techník na zlepšovanie starostlivosti a rehabilitácie, čo predstavuje významný krok vpred z hľadiska zdravotnej starostlivosti a kvality života. Toto odvetvie samozrejme nie je jediné, ktoré je v tejto súvislosti relevantné, jeho význam však neustále rastie. |
1.3. |
Európa čelí rastúcemu dopytu po kvalitných, dostupných, bezpečných a trvale spoľahlivých zdravotných službách v čase, keď sú verejné výdavky pod tlakom. Vzhľadom na rastúcu populáciu starších ľudí a znižujúci sa daňový základ nastal čas, aby Európska únia prehodnotila svoje systémy zdravotnej starostlivosti a zabezpečila ich všeobecnú dostupnosť, účinnosť a udržateľnosť poskytnutím dostatočných zdrojov. |
1.4. |
Pre zdravé obyvateľstvo, ktoré má k dispozícii dobrú starostlivosť, potrebujeme v 21. storočí prístupy systémového inžinierstva, pomocou ktorých sa prepracujú postupy poskytovania starostlivosti podľa meniacich sa potrieb a integrujú miestne, regionálne, vnútroštátne a globálne IT siete v oblasti zdravotníctva. |
1.5. |
Prístup k službám zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti sa musí považovať za základné právo. Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôrazňuje význam úzkeho zapojenia potenciálnych užívateľov produktov biomedicínskeho inžinierstva, predovšetkým pacientov a ich rodín, ale aj pracovníkov zdravotníckych a ošetrovateľských zariadení, do rozhodovacích procesov, aby spolu s odborníkmi v oblasti biomedicínskeho inžinierstva určovali smerovanie výskumu v tejto oblasti a následného navrhovania produktov a služieb tak, aby zodpovedali skutočným potrebám a prioritám, dali sa ľahko spravovať, a teda lepšie slúžili svojmu účelu. Do úvahy treba brať aj otázky dostupnosti, bezpečnosti, možnej závislosti a ochrany údajov. |
1.6. |
Je potrebné podporiť prístup k technológiám biomedicíny a súvisiacim službám najmä v krajinách s výraznými nedostatkami v tejto oblasti. Aj keď určité finančné prostriedky už boli vyčlenené na opatrenia v oblasti zdravia súvisiace so starnutím, s elektronickým zdravotníctvom a odbornou prípravou, dôrazne odporúčame rozsiahlejšie využívanie štrukturálnych fondov v oblasti zdravia. |
1.7. |
Vytvorenie jednotného trhu prepájajúceho biomedicínske inžinierstvo s odvetvím služieb zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, v kombinácii s informačnými a komunikačnými technológiami a systematickým prístupom k zdravotníckej informatike vrátane získavania, spravovania a využívania informácií v oblasti zdravotníctva, ako aj medicíny na diaľku, bude mať pre Európsku úniu obrovské výhody a značne zvýši kvalitu a účinnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých. |
1.8. |
Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje lepšie uplatňovanie koncepcie „viac Európy v oblasti zdravia“, ktorá má štyri základné prvky:
|
1.9. |
EHSV podporuje a odporúča:
|
1.10. |
Európa by mala nasledovať príklad USA a uznať túto disciplínu za samostatný vedný odbor. Pomohlo by to tiež posilniť medzinárodnú konkurencieschopnosť európskych spoločností. |
1.11. |
Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje ciele EÚ:
|
1.12. |
Odborná príprava a zamestnateľnosť biomedicínskych a biomolekulárnych inžinierov sú strategickými faktormi rozvoja vyspelej spoločnosti, keďže úzky vzťah medzi produktívnou činnosťou a ľudským zdravím je v súčasnosti stále dôležitejší pre organizáciu spoločnosti, a teda aj pre odvetvia výroby prístrojov a služieb. |
1.13. |
Hlavné činnosti, ktoré si v súčasnosti vyžadujú odborníkov v oblasti biomedicínskeho inžinierstva, sú:
|
1.14. |
Európske a vnútroštátne regulačné rámce nedokázali udržať krok s rýchlym tempom technologických zmien hlavne v aditívnej výrobe, a preto tu existuje dvojnásobná potreba regulácie: na jednej strane je potrebná špecifická legislatíva zameraná hlavne na normy a certifikáciu a na strane druhej je potrebné prehodnotiť jestvujúcu legislatívu z hľadiska aditívnej výroby. |
1.15. |
Jedným z hlavných problémov je skutočnosť, že zdravotnícke pomôcky sa považujú za priemyselné výrobky, a teda môžu dostávať osvedčenia od súkromných subjektov. Je preto nevyhnutné vytvoriť špecifickejšie a primerané osvedčovanie záruky kvality. Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje uznesenie Európskeho parlamentu z 2. apríla 2014 o zdravotníckych pomôckach. |
1.16. |
Osobitná pozornosť by sa mala venovať úlohe programov kozmického výskumu, ktoré tiež môžu viesť ku kľúčovým inováciám v oblasti zdravotníctva. |
1.17. |
Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča, aby Komisia iniciovala vypracovanie štúdie o biomedicínskom inžinierstve v Európe, ktorá by analyzovala jeho prínosy pre priemysel a služby zdravotnej starostlivosti. Mimoriadne dôležité je analyzovať vzájomný vzťah medzi politikami, ktoré ovplyvňujú trh so zdravotníckymi službami, a politikami, ktoré sa týkajú odvetvia biomedicínskeho inžinierstva. |
1.18. |
Na realizáciu koherentného programu zdravotnej starostlivosti s cieľom účinne uplatňovať nové technológie v zdravotnej starostlivosti je potrebný časový rámec najmenej desiatich rokov. To je v rozpore s funkčným obdobím Európskej komisie, ktoré trvá iba päť rokov, čo znamená, že vízie a stratégie sa neustále menia. Ako základ efektívnej zdravotnej starostlivosti v budúcnosti je veľmi potrebná stabilná vízia a pevné ciele. Zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov a rovnaký prístup k nej je potrebné zabezpečiť inováciou produktov a služieb, ako aj prostredníctvom súdržnej politiky a stratégie na realizáciu príslušných cieľov s dlhodobou perspektívou. |
2. Úvod
2.1. |
„Naším spoločným cieľom by malo byť, aby sme každému európskemu občanovi umožnili používať digitálne technológie, byť pripojený a zdravý. A aby Európa využila túto príležitosť a ujala sa vedenia na tomto rastúcom a vysoko inovatívnom trhu“, povedala Neelie Kroes, bývalá podpredsedníčka Európskej komisie. |
2.2. |
„Biomedicínske inžinierstvo je interdisciplinárna veda založená na medicíne, biológii a inžinierstve. Je základom pre mnohé vysoko inovatívne technológie a výrobky alebo postupy v odvetví zdravotnej starostlivosti. Biomedicínske inžinierstvo by sa malo chápať ako samostatná disciplína s cieľom lepšie zužitkovať zdroje a plne využiť príslušné možnosti. Preto je dôležité, že EÚ plne uznáva potenciál biomedicínskeho inžinierstva a dôsledne podporuje spoločný výskum v tejto oblasti.“ Takto bolo biomedicínske inžinierstvo definované v rámci odborného seminára o politike v oblasti biomedicínskeho inžinierstva, ktorý sa konal 27. marca 2012 v Európskom parlamente. |
2.3. |
Biomedicínske inžinierstvo alebo medicínske a biologické inžinierstvo zahŕňa oblasti ako biomedicínska elektronika, biomechatronika, biomedicínska inštrumentácia, biomateriály, biomechanika, bionika, bunkové, tkanivové a genetické inžinierstvo, klinické inžinierstvo, inžinierstvo aplikované v neurovede, diagnostické a medicínske zobrazovanie, ortopedické bioinžinierstvo, rehabilitačné inžinierstvo, systémová fyziológia, bionanotechnológia a neurálne inžinierstvo. |
2.4. |
Biomedicínske inžinierstvo je kľúčové odvetvie z hľadiska konkurencieschopnosti Európy. Na ilustráciu niekoľko údajov (3) o tomto odvetví:
|
2.5. |
Starnúca spoločnosť, zvyšujúca sa závažnosť chronických ochorení a rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť sa stávajú celosvetovými problémami. Keďže technológia zohráva kľúčovú úlohu v odvetví služieb zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, výskumné, inovačné, bezpečnostné otázky a vývojové činnosti v oblasti biomedicínskeho inžinierstva týkajúce sa služieb zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti sú náročnými úlohami a v dnešnej spoločnosti nadobúdajú čoraz väčší sociálno-ekonomický význam. |
2.6. |
Dobrý zdravotný stav je základom pre ľudské blaho, hospodársku prosperitu a udržateľný rozvoj. Odvetvie zdravotníctva závisí od vedeckého a technologického pokroku, ktorý ovplyvňuje zamestnanosť, inováciu, udržateľný rozvoj a rast. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je zdravotnícka technológia dôležitá pre rastúcu kvalitu zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vrátane riešenia zdravotných problémov a zvyšovania kvality ľudských životov. |
2.7. |
Dôležitou výzvou je okrem iného:
|
2.8. |
Nová oblasť zameraná na presné medicínske postupy (5) by sa mohla zaoberať týmito otázkami:
|
2.9. |
Hoci disciplína biomedicínskeho inžinierstva bola uznaná vo štvrtom rámcovom programe pre výskum a inováciu v roku 1998, súčasná politika EÚ v tejto oblasti je rozdrobená. V Spojených štátoch sa biomedicínske inžinierstvo považuje za samostatnú disciplínu s osobitnými metodickými a analytickými postupmi. |
2.10. |
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uvádza, že celkové výdavky na zdravotnú starostlivosť všetkých krajín OECD dosiahli v roku 2012 priemernú výšku 9,3 % HDP, pričom v Spojených štátoch to bolo 16,9 % HDP, čo je najvyšší podiel v rámci OECD (6). V Európe predstavujú výdavky na zdravotnú starostlivosť v priemere 10,4 % HDP. Z tohto podielu sa približne 7,5 % vyčleňuje na zdravotnícke technológie, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ sú výrazné rozdiely. Navyše výdavky na zdravotnícke technológie dosahujú v Európe výšku približne 195 EUR na obyvateľa (vážený priemer) v porovnaní so sumou 380 EUR na obyvateľa v USA (7). |
2.11. |
Predpokladá sa, že biomedicínske inžinierstvo bude v Spojených štátoch v nasledujúcich rokoch najrýchlejšie rastúcim trhom práce. Podľa amerického Úradu pre štatistiku trhu práce (Bureau of Labor Statistics – BLS) sa v rokoch 2012 až 2022 predpokladá nárast zamestnanosti biomedicínskych inžinierov o 27 % (8). |
2.12. |
V rokoch 2012 a 2013 sa profesia biomedicínskeho inžiniera umiestnila na prvom mieste rebríčka najlepších zamestnaní v Amerike (9). |
2.13. |
V Európe je v tomto odvetví priamo zamestnaných približne 5 75 000 ľudí, mnohí z nich na vysoko odborných, prínosných a inovatívnych pracovných miestach. V oblasti zdravotníckej technológie pôsobí takmer 25 000 spoločností, z ktorých 95 % predstavujú malé a stredné podniky, ktoré investujú aj do výskumu a vývoja. Veľkosť trhu sa v súčasnosti odhaduje približne na 100 miliárd EUR. Na základe výrobných cien sa podiel európskeho trhu so zdravotníckymi technológiami odhaduje približne na 30 % svetového trhu. Ide o druhý najväčší trh so zdravotníckymi technológiami po USA (približne 40 % celosvetového trhu) (10). |
2.14. |
Európska komisia aktívne preskúmava právne predpisy a technologické požiadavky týkajúce sa pomôcok a diagnostiky a zapája sa do šírenia poznatkov a kvalifikácie. |
2.15. |
Odvetvie zdravotníckych technológií významne prispieva k európskej ekonomike a jej konkurencieschopnosti tým, že poskytuje veľký počet kvalitných pracovných miest, priťahuje značné investície a vytvára centrá inovácií. Toto odvetvie ponúka európskemu priemyslu obrovský potenciál na globálnom trhu, ktorý treba využiť. |
2.16. |
Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú nanotechnológie (11). Dnes už existujú prístupy založené na nanotechnológiách a biomateriáloch v týchto oblastiach:
|
Súčasný stav v EÚ: viac ako 700 spoločností pôsobiacich v odvetví nanotechnológií a biomateriálov v EÚ: 650 miliónov EUR investovaných v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (12).
2.17. |
Veľmi dobrý príklad spolupráce, ktorá je v tejto oblasti nevyhnutná, možno nájsť vo Flámsku (Belgicko) pod názvom MedTech Flanders (13). Komplexne sa zameriava na všetky potreby, ktoré sú predpokladom pokroku v implementácii biomedicínskych inovácií – počínajúc medzisektorovou spoluprácou až po optimalizáciu postupov, účinné využívanie ľudských zdrojov, finančné hľadiská atď. Pomáha existujúcim medicínsko-technologickým spoločnostiam v týchto oblastiach:
|
3. Pripomienky
3.1. |
Možnosti vyplývajúce z čoraz väčšmi personalizovanej liečby a sofistikovaného navrhovania individualizovaných liekov, pomôcok, liečby, softvéru atď. vytvárajú nové príležitosti pre európske odvetvia a malé a stredné podniky. Obrovské a stále rýchlo rastúce odvetvie všeobecnej starostlivosti o starších, zdravotne postihnutých a chronicky chorých ľudí, najmä pokiaľ ide o domácu starostlivosť, okrem toho znamená, že pomoc týmto osobám pri samostatnom bývaní sa stáva dôležitou otázkou, ktorú treba brať do úvahy, keďže zvyšuje kvalitu života a bezpečnosť v domácnosti, najmä v prípade ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť pobyt v opatrovateľských zariadeniach. Nové technológie by mali zlepšiť zdravie a bezpečnosť pri práci a umožniť pracovníkom venovať viac času osobnej asistencii (tzv. teplé ruky) deťom, starším osobám, osobám so zdravotným postihnutím a chronicky chorým. |
3.2. |
Európsky parlament prijal 2. apríla 2014 legislatívne uznesenie k návrhu nariadenia Európskej komisie o zdravotníckych pomôckach. Jedným z opatrení, ktoré je mimoriadne dôležité, je uvedenie Európskej agentúry pre lieky (EMA) v nariadení o zdravotníckych pomôckach, najmä v súvislosti s kvalifikáciou a monitorovaním notifikovaných orgánov. Ďalšie opatrenie sa týka posilnenia úlohy iných orgánov vrátane novej Koordinačnej skupiny pre zdravotnícke pomôcky (MDCG), vytvorenej zo zástupcov príslušných orgánov členských štátov, a Výboru pre posudzovanie zdravotníckych pomôcok (ACMD), vedeckej odbornej skupiny, ktorá asistuje koordinačnej skupine MDCG. Uznesenie Európskeho parlamentu obsahuje požiadavky na posilnenie právomoci notifikovaných orgánov, ako aj „špeciálnych notifikovaných orgánov“ pre špecifické kategórie pomôcok. |
3.3. |
Iniciatíva pre inovačné lieky (IMI), ktorá bola spustená v roku 2008, je najväčšia verejno-súkromná iniciatíva v Európe. Jej cieľom je urýchliť vývoj lepších a bezpečnejších liekov pre pacientov prostredníctvom podpory spoločných výskumných projektov a vytvárania sietí expertov z priemyselnej a akademickej sféry, čo má povzbudiť farmaceutické inovácie v Európe. |
3.4. |
Používanie informačných a komunikačných technológií v systémoch zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti môže zvýšiť ich efektívnosť, zlepšiť kvalitu života a uvoľniť inovácie na trhoch so zdravotníckymi službami. Cieľom nového akčného plánu elektronického zdravotníctva je odstraňovať existujúce bariéry, ktoré bránia vývoju úplného a interoperabilného systému elektronického zdravotníctva v Európe, v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a iniciatívy Digitálna agenda pre Európu. Článok 14 smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorým sa zavádza sieť elektronického zdravotníctva, predstavuje ďalší krok smerom k oficiálnej spolupráci medzi členskými štátmi v oblasti elektronického zdravotníctva. |
3.5. |
V tejto súvislosti by sa mal osobitný dôraz klásť na elektronické predpisovanie liekov. Grécko ponúka príklady osvedčených postupov v oblasti elektronického predpisovania liekov, pričom ukázalo, že elektronické zdravotníctvo nie je luxus, ale nevyhnutnosť. Zámerom prvého návrhu usmernení EÚ pre elektronické predpisovanie liekov, ktoré mali byť prijaté v novembri 2014, je umožniť cezhraničnú interoperabilitu elektronického predpisovania liekov tak, aby sa elektronické lekárske predpisy dali jednoducho spracovať v každej krajine Európskej únie. |
3.6. |
V rámci spoločného koordinačného a podporného projektu spolufinancovaného Európskou komisiou (Future Internet Challenge eHealth – FICHe) sú k dispozícii finančné prostriedky pre európske malé a stredné podniky a začínajúce podniky v oblasti elektronického zdravotníctva, ktoré chcú vyvíjať inovatívne aplikácie v doméne elektronického zdravotníctva s použitím technológie FIWARE. |
3.7. |
Vyspelá medicína by mala:
|
3.8. |
Čoraz inovatívnejšie pomôcky, materiály a postupy, ako aj rýchle zmeny v oblastiach ako biotechnológia si vyžadujú pružné právne predpisy bez ďalších byrokratických postupov, ktoré spomaľujú prístup pacienta k inovatívnym technológiám. V tomto prípade sa zdá byť vhodné použitie delegovaných aktov, ak sa týkajú technických požiadaviek. |
4. Výzvy a možnosti
4.1. |
Podľa Medzinárodnej federácie pre zdravotnícke a biologické inžinierstvo (IFMBE) existujú výzvy a možnosti pre biomedicínske inžinierstvo v týchto oblastiach:
|
4.2. |
Vďaka efektívnejšiemu využívaniu zdravotníckych pomôcok a vďaka integrovanému využívaniu zdravotníckych pomôcok a liekov (t. j. elektrochemoterapie) sa už rakovina považuje za chronickú chorobu, pri ktorej sa v priebehu posledných desiatich rokov prakticky trojnásobne zlepšila očakávaná dĺžka a kvalita života. |
4.3. |
Inovatívna zdravotnícka technológia predstavuje pre európskych občanov mimoriadny prínos, keďže im pomáha žiť zdravšie a dlhšie. Mnohí ľudia, ktorí trpeli chronickým ochorením, boli zdravotne postihnutí alebo trpeli chronickou bolesťou môžu teraz viesť normálny alebo takmer normálny život. Tu je niekoľko príkladov:
|
4.4. |
Inovatívna oblasť 3D tlače bude v budúcnosti zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore lekárov, výskumníkov a výrobcov zdravotníckych pomôcok. Technológie 3D tlače umožňujú individuálne prispôsobovanie v širokej škále aplikácií v oblasti zdravotníctva, a teda výrobu pomôcok, ktoré sú úplne prispôsobené potrebám konkrétneho jedinca. Už teraz existujú viaceré oblasti využitia 3D tlače s použitím špeciálnych materiálov, ktoré musia spĺňať prísne a striktné normy biokompatibility (biokompatibilné, materiály vhodné na styk s liekmi atď.). Okrem toho sa pripravujú právne predpisy týkajúce sa zaobchádzania s výrobkami vyrobenými pomocou 3D tlačiarní a vymedzujúce použitie týchto výrobkov v oblasti zdravotníctva. |
5. Vzdelávanie a rozvoj v oblasti biomedicínskeho inžinierstva v Európe
5.1. |
Európska rada vo svojich záveroch z 20. a 21. marca 2014 naliehavo vyzvala Komisiu a členské štáty, aby za zvýšenej účasti priemyslu venovali prioritnú pozornosť nedostatku vedeckých, technických, inžinierskych a matematických zručností. |
5.2. |
Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú reakciu na túto požiadavku Európskej rady na európskej, vnútroštátnej aj miestnej úrovni. |
5.3. |
Budúca stratégia Európa 2020 by mala zahŕňať opatrenia na podporu kvality a dostupnosti vedeckých, technických, inžinierskych a matematických zručností v súkromnom aj verejnom sektore. |
5.4. |
Biomedicínske inžinierstvo v službách zdravotnej a opatrovateľskej starostlivosti môže zohrávať dôležitú úlohu pri riešení všeobecných spoločenských problémov, ako je demografický vývoj, zmenšovanie daňového základu a nárast dopytu po zariadeniach zdravotnej starostlivosti. |
5.5. |
V tejto súvislosti Svetová zdravotnícka organizácia uznáva, že je potrebný väčší počet biomedicínskych inžinierov, aby sa zabezpečilo koncipovanie, preverovanie, pravidelná údržba a prevádzka zdravotníckych pomôcok a vyškolenie pracovníkov systémov zdravotnej starostlivosti na celom svete na ich bezpečné používanie (14). |
5.6. |
Členské štáty by mali prijať dlhodobé súdržné programy zdravotnej starostlivosti a akčné plány na rozvoj inovatívneho výskumu, nových technológií a vysokokvalitného vzdelávania v oblasti biomedicínskeho inžinierstva a v ďalších dôležitých oblastiach inžinierstva. |
5.7. |
EÚ by mala podporovať jednotný trh pre európske odvetvie zdravotníckej technológie okrem iného prostredníctvom primeranej normalizácie v oblasti biomedicínskeho inžinierstva v kombinácii s odvetvím služieb ošetrovateľskej starostlivosti, informačnými a komunikačnými technológiami a zdravotníckou informatikou. To by mohlo priniesť obrovské výhody európskemu priemyslu a zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti. |
5.8. |
Osobitná pozornosť by sa mala venovať malým a stredným podnikom, napríklad čo sa týka ich prístupu k financovaniu pre začínajúce podniky, podpory inovatívnej spolupráce medzi malými a strednými podnikmi a príslušnými výskumnými inštitúciami a opatrení na uľahčenie uvádzania ich produktov na trh. |
5.9. |
Biomedicínske inžinierstvo je najrýchlejšie sa rozvíjajúcou oblasťou inžinierstva a dnes sa považuje za jednu z najsľubnejších kariérnych dráh. Prepája zdravotnícke a biologické odborné disciplíny s inžinierskymi, a tým posilňuje a zvyšuje celkovú efektívnosť zdravotnej starostlivosti. Biomedicínski inžinieri navrhujú a vytvárajú inovatívne pomôcky, ako sú umelé končatiny a orgány, zobrazovacie zariadenia novej generácie a moderné protézy. Zlepšujú aj postupy genetického testovania či prípravy a podávania liekov. |
5.10. |
Zatiaľ čo USA zaznamenali pokrok v rozvoji vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti biomedicínskeho inžinierstva, Európa má napriek rozsiahlemu odvetviu biotechnológie, medicínskeho a biologického inžinierstva a skvelému vzdelávaciemu systému problémy s vytvorením jednotných noriem v dôsledku pretrvávajúcich jurisdikčných bariér medzi členskými štátmi. Cieľom iniciatívy BIOMEDEA, ktorá sa začala realizovať v roku 2004, je vypracovať a zaviesť vzdelávacie a profesionálne normy v tejto oblasti. |
5.11. |
Biomedicínske inžinierstvo by sa malo uznať v smernici EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií (15). |
5.12. |
Európske a národné stratégie služieb zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti a programy univerzitného výskumu sa vzájomne dopĺňajú s cieľom zabezpečiť širokú vedomostnú základňu a skúsenosti, ktoré umožnia jednoducho spolupracovať s priemyslom, najmä s malými a strednými podnikmi, zakladanie podnikov, ktoré sú odnožou existujúcich a nadväzovanie medzinárodnej spolupráce. Malo by sa požadovať využívanie nových rozvíjajúcich sa technológií a lekárskych a biologických vied, aby sa Európa stala celosvetovým lídrom v medicínskych technológiách (a riešila skutočné výzvy v oblasti medicíny). |
5.13. |
V rámci projektu Tempus CRH – BME 150 univerzít v celej Európe ponúka spolu 309 programov biomedicínskeho inžinierstva v podobe bakalárskeho, magisterského a postgraduálneho štúdia. Cieľom európskeho magisterského programu CEMACUBE, vytvoreného v rámci programu Európskej komisie Erasmus Mundus na roky 2009 – 2013, je posilniť spoluprácu medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania a akademickou obcou v Európe a v tretích krajinách. Erasmus Mundus už nie je študijný program, čo znamená, že v rámci programu CEMACUBE už nie sú k dispozícii žiadne štipendiá. |
V Bruseli 23. apríla 2015
Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Henri MALOSSE
(1) J. F. Kennedy, André C Linnenbank, EAMBES (diskusia v EHSV).
(2) Manfred Bammer, vedúci oddelenia pre biomedicínske systémy, AIT (diskusia v EHSV).
(3) Ruxandra Draghia-Akli, riaditeľka pre zdravie, GR pre výskum a inováciu, Európska komisia (diskusia v EHSV).
(4) Pozri poznámku pod čiarou č. 3.
(5) Prof. Ştefan N. Constantinescu, vedúci oddelenia signálnej transdukcie a molekulárnej hematológie, člen Ludwigovho inštitútu pre výskum rakoviny, de Duve Institute, Université Catholique de Louvain (diskusia v EHSV).
(6) Štatistika OECD týkajúca sa verejného zdravia za rok 2014.
(7) Európsky priemysel zdravotníckych technológií v číslach. MedTech Europe 2013.
(8) http://www.bls.gov/ooh/architecture-and-engineering/biomedical-engineers.htm
(9) http://money.cnn.com/pf/best-jobs/2013/snapshots/1.html
(10) Pozri poznámku pod čiarou č. 7.
(11) Pozri stanovisko EHSV na tému Nanovedy a nanotechnológie: Akčný plán pre Európu 2005 – 2009 (Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 1).
(12) Nicolas Gouze, generálny tajomník európskej technologickej platformy pre nanomedicínu (diskusia v EHSV).
(13) Prof. Pascal Verdonck, NCBME, profesor biomedicínskeho inžinierstva, Univerzita v Gente; riaditeľ inštitútu Maria Middelares’, Gent (diskusia v EHSV).
(14) Internetová stránka WHO, posledná konzultácia 23. marca 2015: http://www.who.int/medical_devices/support/en/
(15) André C Linnenbank, generálny tajomník EAMBES (diskusia v EHSV).