OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Usmernenia pre analýzu rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami podľa článku 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike[1].

1. Úvod

Kľúčovou príčinou dlhodobého nadmerného využívania rybolovných zdrojov v európskych vodách je nerovnováha medzi flotilami a nimi využívanými zdrojmi. Nová spoločná rybárska politika (ďalej len „SRP“) potvrdzuje potrebu prijať opatrenia na riadenie rybolovnej kapacity. Od členských štátov sa vyžaduje, aby časom zaviedli opatrenia na prispôsobenie rybolovnej kapacity svojich flotíl jednotlivým rybolovným možnostiam. V súlade so súčasnými spoločnými usmerneniami, ktoré vypracovala Komisia[2], vykonáva každý členský štát analýzu a hodnotenie rovnováhy medzi flotilami a nimi využívanými zdrojmi. Tieto usmernenia by sa mali použiť aj na účely vypracovania výročnej správy Komisie Rade a Parlamentu o rovnováhe medzi rybolovnou kapacitou flotíl členských štátov a ich rybolovnými možnosťami[3].

Spoločné usmernenia, ktoré vypracovala Komisia, budú od roku 2014 zohrávať dôležitú úlohu aj preto, že vďaka nim vznikne prepojenie medzi správami jednotlivých členských štátov o ich flotilách a opatreniami týkajúcimi sa jednotlivých flotíl v rámci nového Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF)[4], ktorý bude naďalej umožňovať verejnú finančnú podporu na trvalé ukončenie rybolovných činností rybárskych plavidiel v období rokov 2014 – 2020[5]. V súvislosti so správami o jednotlivých flotilách sa zaviedla osobitná kondicionalita ex ante, čo môže mať priamy vplyv na dosiahnutie osobitných cieľov nového ENRF[6]. Podľa pravidiel ENRF je podpora trvalého ukončenia činností obmedzená a zameraná na prípady, keď istý segment flotily nie je v skutočnej rovnováhe s rybolovnými možnosťami, ktoré má k dispozícii[7].

V nových usmerneniach, ktoré sa týkajú prípravy správy o flotile a ktoré sú obsiahnuté v tomto dokumente, sa stanovuje spoločný prístup k odhadovaniu rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami. Pritom je potrebné zohľadniť dostupné rybolovné možnosti, ako aj vplyv flotíl na ne. Na tieto účely sa odporúča, aby sa pre každý segment flotily posúdilo, do akej miery závisia jednotlivé flotily od populácií, ktorých lov presahuje cieľové úrovne, a koľko populácií predstavujúcich významnú časť výlovov jednotlivých flotíl je biologicky ohrozených v dôsledku nízkej početnosti a významného vplyvu flotily. Vďaka tomu bude možné posúdiť mieru nerovnováhy medzi každým segmentom flotily a populáciami, od ktorých závisí. Dôsledky tejto nerovnováhy možno vyvodiť aj z iných parametrov. V prípade nevýnosných alebo nedostatočne využitých segmentov flotily sa možno domnievať, že daný segment flotily nie je v rovnováhe so zdrojmi. V prípade, že viaceré plavidlá rybárskej flotily sú opakovane alebo nepretržite vyťažené alebo neaktívne, alebo ak sa viaceré plavidlá využívajú na rybolov menej často, ako by mohli, potom môže byť dotknutý segment flotily nadmerne veľký vzhľadom na dostupné zdroje, od ktorých závisia dotknuté plavidlá, najmä ak je ich ekonomická výkonnosť nedostatočná.

2. Účel a zásady

Účelom týchto usmernení je poskytnúť spoločnú metodiku posudzovania priebežnej rovnováhy medzi kapacitou flotily a rybolovnými možnosťami na úrovni segmentu flotily.

Cieľom týchto usmernení je, aby sa:

na zabezpečenie rovnakých podmienok pri porovnávaní rôznych segmentov flotily používali štandardné metódy;

využívali najlepšie vedecké, ekonomické a technické postupy[8] a zabezpečoval súlad so štandardnými biologickými, ekonomickými a sociálnymi hodnoteniami;

využívali údaje zhromaždené v súlade s rámcom pre zber údajov („DCF“) s cieľom ľahšie ich porovnávať a zabrániť duplicitným činnostiam.

Posúdenie segmentu flotily by malo byť súhrnným posúdením vychádzajúcim z uvedených prvkov. Štandardná metodika celkového hodnotenia pre každý segment flotily sa uvádza ďalej.

3. Meranie parametrov

Členské štáty majú každý rok uskutočniť výpočty malého množstva biologických, ekonomických a technických parametrov a výsledky porovnať so štandardnými hodnotami. S cieľom zabezpečiť prijateľné pracovné zaťaženie a vypracovať štandardizované analýzy by sa tieto parametre mali počítať s využitím údajov zhromaždených v súlade s rámcom zberu údajov[9].

Biologické ukazovatele sú navrhnuté tak, aby z nich bola zrejmá miera nerovnováhy medzi veľkosťou jednotlivých segmentov flotily a populáciami, ktoré tieto segmenty využívajú. Na základe týchto ukazovateľov (pokiaľ je to možné a pokiaľ sú k dispozícii) sa určí, odkiaľ pramení takáto nerovnováha.

Mali by sa vypočítať aj krátkodobé a dlhodobé ukazovatele ziskovosti, ako aj ukazovatele vyťaženosti plavidiel. Tieto ukazovatele poskytujú informácie o ekonomickom a prevádzkovom stave určitého segmentu rybárskej flotily, čo môže mať informatívnu hodnotu pri analýze rovnováhy, ale aj pri iných prevádzkových rozhodnutiach na úrovni členského štátu.

4. Posúdenie rovnováhy

Ukazovatele sa majú kombinovať, aby bolo možné vyvodiť samostatné závery o nerovnováhe každého jednotlivého segmentu flotily. Súhrnné analýzy rôznych druhov rybolovu v jednom členskom štáte nie sú užitočné.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že segmenty flotily, ktoré závisia od zdravých populácií a sú takisto ziskové z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska, sú pravdepodobne v rovnováhe.

Segmenty flotily, ktoré nie sú v rovnováhe s rybolovnými možnosťami, ktoré využívajú, by sa zvyčajne považovali za segmenty v nerovnováhe, aj keby z ekonomických ukazovateľov vyplývala krátkodobá a dlhodobá ziskovosť. V rámci spoločnej rybárskej politiky sa odkazuje na rovnováhu (a nerovnováhu) v priebehu času, preto je vhodné uvažovať o niekoľkých rokoch namiesto uvažovania o jedinom roku.

Vzhľadom na to, že v prípade významného počtu populácií chýbajú úplné posúdenia populácií, čo bráni výpočtu biologických ukazovateľov, bude potrebné zvoliť alebo vypracovať alternatívne ukazovatele. Ak vzhľadom na chýbajúce hodnoty F a Fmsy v prípade viac ako 60 % populácií, ktoré tvoria výlov, nie je k dispozícii biologický ukazovateľ, použiť ukazovateľ udržateľného lovu na posúdenie rovnováhy alebo nerovnováhy segmentov flotily nemá zmysel. Členské štáty by v takýchto prípadoch mali v záujme posúdenia nerovnováhy použiť dostupné informácie o posúdení jedného alebo viacerých druhov, ktoré by bolo možné z dôvodov ich historickej vysokej početnosti alebo konzistentnosti považovať za ukazovatele vplyvu rybolovu na využívaný ekosystém.

Segmenty flotily, ktoré majú nedostatočnú ekonomickú výkonnosť a ktoré lovia zdravé populácie, môžu čeliť nízkej ziskovosti súvisiacej s inými faktormi (napr. nízke predajné ceny rýb, vysoké výrobné náklady, preferencie spotrebiteľov, nízky dopyt, nárast cien pohonných hmôt, vysoká úroveň dovozu alebo substitučný účinok), ktoré nie sú nevyhnutne spojené s nerovnováhou medzi kapacitou a dostupnými zdrojmi. Vnútroštátne orgány budú musieť pozorne monitorovať segmenty flotily v takej situácii, aby sa zabránilo negatívnemu vplyvu predmetnej situácie na populácie v strednodobom až dlhodobom horizonte.

V prípade absencie jasných biologických a ekonomických ukazovateľov a v prípade výkyvov ukazovateľov používania plavidla mimo svojich prahových hodnôt by takisto mohlo ísť o nerovnovážnu situáciu.

V každom prípade by sa pri analýze mali uplatňovať štandardné parametre, aby sa mohli vyvodiť závery na spoločnom základe. Príslušné hodnoty sa uvádzajú v oddiele 7. Ak ukazovatele naznačujú nerovnovážnu situáciu, ale členský štát sa domnieva, že segment flotily je napriek tomu v rovnováhe so zdrojmi (alebo naopak), Komisia bude očakávať predloženie podpornej analýzy.

5. Postupné vykonávanie

Celkovým cieľom by malo byť, aby členské štáty dosiahli stabilnú a trvalú priebežnú rovnováhu medzi rybolovnou kapacitou svojich flotíl a rybolovnými možnosťami. Zatiaľ čo rybolovné možnosti nemusia nevyhnutne zodpovedať cieľu MSY (maximálny udržateľný výnos) po celý čas, prvý biologický ukazovateľ bol navrhnutý tak, aby spĺňal tento celkový cieľ.

Ak sa využíva postupný prechod na cieľ MSY, ročné rybolovné možnosti počas prechodu na MSY môžu presiahnuť hodnoty, ktoré by vyplývali z bezprostredného uplatňovania cieľa MSY. V takýchto situáciách existuje pravdepodobnosť, že biologické ukazovatele presiahnu prahové hodnoty týkajúce sa MSY. Nebolo by však vhodné konštatovať, že segment flotily je nevyhnutne v nerovnováhe, ak sa nachádza v prechodnej fáze k zosúladeniu rybolovných možností s cieľom MSY, ako sa stanovuje v SRP. Podobné okolnosti by členské štáty mali vysvetliť vo svojich výročných správach.

6. Akčný plán

Pre segmenty flotily, pri ktorých sa jasne preukázala nerovnováha, príslušný členský štát pripraví a do správy o rovnováhe medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami zahrnie akčný plán, v ktorom stanoví ciele prispôsobenia, nástroje na dosiahnutie rovnováhy a jasný časový rámec jeho plnenia. V pláne by sa mali uvádzať príčiny nerovnováhy, a to najmä vtedy, ak majú biologické, ekonomické alebo technické dôvody vypočítané podľa oddielu 7.

7. Ukazovatele

7.1 Biologické ukazovatele

Na posúdenie toho, či plavidlá závisia od nadmerne lovených populácií, alebo predstavujú vysoké biologické riziko pre vyčerpané populácie, sa používajú dva ukazovatele. Opis ukazovateľov a metód výpočtu sa uvádza v oddiele 10.

Ukazovateľ udržateľného lovu predstavuje mieru toho, nakoľko segment flotily závisí od populácií, ktoré sú lovené nadmerne. V tomto prípade sa miera „nadmerného výlovu“ posudzuje s ohľadom na priebežné hodnoty Fmsy a závislosť sa vypočíta z ekonomického hľadiska. V prípade, že Fmsy sa vymedzuje ako rozsah, prekročenie hornej hranice tohto rozsahu sa interpretuje ako „nadmerný výlov“.

Prahová hodnota: Hodnoty ukazovateľa väčšie ako 1 naznačujú, že pokiaľ ide o príjem, segment flotily priemerne závisí od rybolovných možností, ktoré sú štrukturálne stanovené nad úrovňami zodpovedajúcimi využívaniu na úrovniach zodpovedajúcich MSY. To by mohlo byť signálom nerovnováhy, ak by k tomu došlo počas troch po sebe nasledujúcich rokov. V prípade malých pelagických druhov by sa malo zvažovať kratšie obdobie.

Ukazovateľ ohrozených populácií predstavuje mieru toho, koľko biologicky zraniteľných populácií (inými slovami, populácií, ktoré sú na nízkych úrovniach a hrozí im riziko, že sa nedokážu obnoviť, a ktoré tvoria dôležitú súčasť výlovov segmentu flotily, alebo dotknutý segment flotily má zásadný význam z hľadiska celkového vplyvu rybolovu na dotknutú populáciu) je ovplyvnených činnosťami dotknutého segmentu flotily. V prípade, že segment flotily má vplyv na jednu alebo viaceré populácie s vysokým stupňom biologického rizika, ide o ukazovateľ možnej nerovnováhy týkajúcej sa kapacity.

Prahová hodnota: Ak viac ako 10 % výlovov segmentu flotily pochádza z ohrozenej populácie, mohlo by sa to považovať za ukazovateľ nerovnováhy.

7.2 Ekonomické ukazovatele

Na posúdenie toho, či sú plavidlá dlhodobo ekonomicky udržateľné (umožňujúce kapitálové investície) a schopné krátkodobo pokrývať svoje náklady, sa používajú dva ukazovatele. Technický základ pre výpočet týchto ukazovateľov sa uvádza v oddiele 11.

Prvý ukazovateľ (návratnosť investícií) slúži na porovnanie dlhodobej ziskovosti segmentu rybárskej flotily v porovnaní s inými dostupnými investíciami. Ak je táto hodnota menšia ako nízkorizikové dlhodobé úrokové sadzby, ktoré sú dostupné inde, potom z nej vyplýva možné prekapitalizovanie segmentu flotily.

Prahová hodnota: Ak návratnosť investícií („NI“)[10] je menšia ako nula a menšia ako najlepšie dostupné dlhodobé bezrizikové úrokové sadzby, poukazuje to na dlhodobú ekonomickú neefektívnosť, čo by mohlo naznačovať, že ide o nerovnováhu.

Druhý ukazovateľ vyjadruje pomer medzi bežnými príjmami a príjmami pokrývajúcimi náklady. Predstavuje mieru schopnosti segmentu flotily udržiavať každodenný rybolov z ekonomického hľadiska: pokrýva odmeny posádky, náklady na pohonné hmoty a prevádzkové náklady plavidla? Ak nie, možno ide o nerovnováhu.

Prahová hodnota: Ak je pomer bežných príjmov a príjmov pokrývajúcich náklady menší ako jedna, poukazuje to na krátkodobú ekonomickú neefektívnosť, čo by mohlo naznačovať, že ide o nerovnováhu.

7.3 Ukazovatele používania plavidla

Z týchto ukazovateľov vyplýva intenzita využívania lodí v dotknutom segmente flotily. Výpočet týchto ukazovateľov je opísaný v oddiele 12.

Prvým ukazovateľom sa opisuje podiel plavidiel, ktoré v danom čase nie sú vôbec aktívne (t. j. tých, ktoré sa v dotknutom roku vôbec nepoužívali na rybolov).

Druhý ukazovateľ sa týka priemernej úrovne činnosti plavidiel, ktoré sa na rybolov použili najmenej raz v dotknutom roku, pričom sa zohľadňuje sezónny charakter daného rybolovu a iné obmedzenia. Za normálnych podmienok možno predpokladať, že najviac 10 % plavidiel v segmente flotily by malo byť neaktívnych, čo by mohlo byť spôsobené rozsiahlymi opravami, prestavbami alebo prebiehajúcim predajom a prevodom.

Prahová hodnota: Ak je viac ako 20 % plavidiel segmentu flotily opakovane neaktívnych alebo ak je priemerná úroveň činnosti plavidiel v segmente flotily opakovane menej ako 70 % potenciálnej realizovateľnej činnosti porovnateľného plavidla, mohlo by to naznačovať technickú neefektívnosť, čo môže poukazovať na existenciu nerovnováhy, pokiaľ uvedenú nečinnosť nemožno vysvetliť inými dôvodmi, napríklad neočakávanými klimatickými udalosťami alebo udalosťami spôsobenými ľudskou činnosťou alebo núdzovými opatreniami tak, ako sa predpokladá v rámci SRP.

8. Pracovné metódy a použitie údajov

S cieľom zabrániť duplicitným činnostiam a zachovať súlad s ďalšími ekonomickými a biologickými údajmi by sa pri výpočte tu uvádzaných hodnotení mali použiť údaje zhromaždené a štruktúrované v súlade s platným rámcom pre zber údajov. Prirodzene, je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie úplnosti údajov DCF v súlade s povinnosťami členských štátov podľa SRP.

Je dôležité, aby hodnotenie ukazovateľov prebiehalo osobitne podľa jednotlivých segmentov flotily, pretože rôzne segmenty flotily každého členského štátu môžu mať veľmi rozdielne charakteristiky.

Keďže biologické a ekonomické parametre sú v čase premenlivé, odporúča sa, aby členské štáty pri zvažovaní rovnováhy počítali a brali do úvahy časové rady v dĺžke najmenej troch rokov.

Je možné, že problémy týkajúce sa súladu budú pretrvávať, najmä s ohľadom na ekonomická údaje a ukazovatele. Ak segmenty flotily vykazujú kolísavú ekonomickú výkonnosť, od členských štátov sa očakáva, že skontrolujú a v prípade pozitívneho výsledku uvedú, či príjmy alebo náklady boli ovplyvnené náhlymi krátkodobými šokmi.

9. Dodatočné informácie, ktoré sa majú zahrnúť do vnútroštátnych správ rybárskych flotíl.

 Vnútroštátnej správy rybárskych flotíl by mali obsahovať aj tieto informácie:

a) opis segmentov rybárskych flotíl v súvislosti s rybolovom: vývoj počas predchádzajúceho roku vrátane rybolovu zahrnutého do viacročných plánov riadenia alebo obnovy;

b) vplyv schém na zníženie rybolovného úsilia, ktoré sa prijali na základe viacročných plánov riadenia alebo obnovy, alebo ak je to vhodné, na základe vnútroštátnych schém, na rybolovnú kapacitu;

c) informácie o súlade so systémom vstupu/výstupu;

d) súhrnnú správu o slabých a silných stránkach systému riadenia flotily spolu s plánom na zlepšenie a s informáciami o celkovej úrovni súladu s nástrojmi politiky flotily;

e) všetky informácie o zmenách správnych postupov týkajúcich sa riadenia flotily.

Je prijateľné, aby sa tieto body uvádzali formou odkazu na iné dokumenty, pokiaľ sú verejne dostupné;

f) v prípade segmentov flotily, v ktorých sa preukázala nerovnováha, sa musí doložiť akčný plán, v ktorom sa stanovia ciele prispôsobenia a nástroje na dosiahnutie rovnováhy spolu s jasným časovým rámcom realizácie uvedeného plánu.

10. Ukazovatele biologickej udržateľnosti

10.1 Ukazovateľ udržateľného lovu

Tento ukazovateľ vyjadruje, v akom rozsahu je segment flotily závislý od nadmerne lovených populácií. V tomto prípade „nadmerný výlov“ znamená, že populácia sa loví nad hodnotou Fmsy, čo je miera rybolovnej úmrtnosti zodpovedajúca maximálnemu udržateľnému výnosu.

Požiadavky na údaje sú tieto: úplné biologické hodnotenie lovených populácií, t. j. ak bola určená súčasná rybolovná úmrtnosť; odhady hodnoty Fmsy alebo existujúceho náhradného údaja (Fmax alebo F0.1) a hodnota výlovu pre každú lovenú populáciu.

V prípade, že segment flotily loví jednu populáciu, ukazovateľ sa jednoducho vypočíta ako

kde F je najaktuálnejšia hodnota rybolovnej úmrtnosti dostupná na základe vedeckých hodnotení (napr. odporúčaní ICES a STECF). Tento parameter sa veľmi podobá na predchádzajúci ukazovateľ F/Ft s tým rozdielom, že Fmsy sa teraz používa ako štandardný cieľ v rámci celej spoločnej rybárskej politiky.

Ukazovateľ bol rozšírený tak, aby zahŕňal flotily pôsobiace v rôznych rybolovných oblastiach (počas roka) a v rôznych situáciách zmiešaného rybolovu. V prípade, že segment flotily loví ryby viacerých druhov (n), ukazovateľ je priemerom uvedeného ukazovateľa pre každú populáciu (i) váženým hodnotou vylodených rýb Vi tejto populácie ([11]). Ukazovateľ je preto

Tento ukazovateľ funguje rovnakým spôsobom, či už daný segment flotily loví rôzne populácie v rámci tej istej rybolovnej operácie alebo či sa tak deje následne v rámci rôzne zameraných rybolov v tom istom rybárskom hospodárskom roku.

Keďže si výpočet tohto ukazovateľa vyžaduje určitú prípravu a výpočty s údajmi z databázy, Komisia plánuje poskytnutie týchto hodnôt členským štátom, a to na základe údajov DCF a hodnotení ICES a STECF.

Výpočet uvedeného ukazovateľa závisí od dostupnosti kvantifikovaného vedeckého odporúčania pre dotknutú populáciu[12].

Výpočet biologických ukazovateľov na základe výlovu na jednotku úsilia (cpue) alebo indexov biomasy sa všeobecne neodporúča, keďže tieto hodnoty väčšinou nemajú informatívnu hodnotu.

10.2 Ukazovateľ ohrozených populácií

Ukazovateľom ohrozených populácií uvádzaným v oddiele 7.1 sa neurčujú prípady využívania populácií na vysokej úrovni biologického rizika.

Ako doplnkový ukazovateľ na identifikáciu takýchto situácií sa od členských štátov vyžaduje, aby zistili počet populácií, ktoré sa v súčasnosti hodnotia ako populácie na vysokej úrovni biologického rizika a ktoré dotknutá flotila využíva. V tejto súvislosti sa výrazom „využíva“ rozumie, že každá z populácií na vysokej úrovni rizika samostatne tvorí viac ako 10 % výlovov flotily, alebo že flotila uloví viac ako 10 % výlovov z dotknutej populácie.

Na účely tohto výpočtu je populácia na vysokej úrovni biologického rizika buď populácia:

a) ktorá bola posúdená ako populácia, ktorej biologická úroveň je pod hraničným referenčným bodom biomasy (ďalej len „Blim“), alebo

b) na ktorú sa vzťahuje vedecké odporúčanie, podľa ktorého sa má uzavrieť rybolov, zakázať cielený rybolov, obmedziť rybolov na najnižšiu možnú úroveň, alebo podobné odporúčanie medzinárodného poradného orgánu, aj keď sa takéto odporúčanie vydáva na základe obmedzených údajov, alebo

c) na ktorú sa vzťahuje nariadenie o rybolovných možnostiach, v ktorom sa uvádza, že ryby by mali byť vrátené do mora nepoškodené alebo že vyloďovanie je zakázané, alebo

d) ktorá je na „červenom zozname“ IUCN alebo na zozname CITES.

Pre každý segment flotily loviaci n populácií rýb možno tento ukazovateľ vyjadriť ako:

kde:

Ci = výlov, Ct = celkový výlov všetkých populácií, ktoré segment flotily ulovil, Ti = celkový výlov populácie i ulovený všetkými segmentmi v prípade n populácií, ktoré patria do niektorej z uvedených kategórií a) až c).

11. Ekonomické ukazovatele

Ekonomické ukazovatele môžu poukazovať na rozsah prekapitalizovania alebo podkapitalizovania flotily tak z krátkodobého, ako aj z dlhodobého ekonomického hľadiska.

Musia sa vypočítať dva ukazovatele: Návratnosť investícií v porovnaní s potenciálnou návratnosťou, ktorá by sa dosiahla investovaním hodnoty dlhodobého majetku inde (dlhodobá životaschopnosť) a pomer medzi bežnými príjmami a príjmami pokrývajúcimi náklady (krátkodobá životaschopnosť).

Na účely porovnania si obidva ukazovatele vyžadujú použitie úrokovej sadzby nízkorizikových dlhodobých investícií v každom členskom štáte. Komisia navrhuje, aby sa na účely posúdenia konvergencie použili harmonizované dlhodobé úrokové sadzby, ktoré vypočítala Európska centrálna banka a ktoré sú k dispozícii na webovej lokalite http://www.ecb.int/stats/money/long/html/index.en.html.

S cieľom zohľadniť vysokú variabilitu úrokových sadzieb, ku ktorej za posledné roky došlo vo väčšine členských štátov v dôsledku ekonomickej krízy, Komisia navrhuje použiť aritmetický priemer úrokovej sadzby za predchádzajúcich 5 rokov. Preto sa má na účely posúdenia rovnováhy z roku 2013 použiť úroková sadzba zodpovedajúca sadzbe v období rokov 2008 – 2012.

 V roku 2013 Komisia požiadala STECF, aby dal tieto parametre k dispozícii členským štátom na základe informácií DCF. 

Čo sa týka ostatných ukazovateľov, tieto parametre by sa mali vypočítať na základe segmentu flotily.

11.1 Návratnosť investícií verzus ďalšia optimálna alternatíva

Návratnosť investícií (ďalej len „NI“) pre flotilu je čistý zisk (zisk po odpise kapitálu) flotily vydelený celkovou hodnotou dlhodobého majetku flotily. Komerčná hodnota rybolovných práv nie je zahrnutá. Všetky údaje pre výpočet NI by mali byť k dispozícii v rámci DCF. Údaje o priamych dotáciách by sa z výpočtu mali vylúčiť. Od ČŠ sa však očakáva poskytnutie tabuľky subvencií pridelených pre každý segment flotily od roku 2008.

Navrhuje sa táto metóda výpočtu:

NI = čistý zisk/hodnota dlhodobého majetku,

kde:

čistý zisk = (príjmy z vylodenia + ostatné príjmy) – (náklady na posádku + neplatená práca + náklady na energiu + náklady na opravy a údržbu + iné variabilné náklady + nevariabilné náklady + odpisy)

a kde:

hodnota dlhodobého majetku = hodnota náhrady plavidla + odhadovaná hodnota rybolovných práv

V ideálnom prípade by hodnota dlhodobého majetku mala pozostávať z dlhodobého hmotného majetku (lode, zariadenia, elektronika atď.) a nehmotného majetku (odhadovaná hodnota rybolovných práv, ako sú kvóta, licencie atď.). Pri výpočte hodnoty dlhodobého majetku flotily sa od členských štátov vyžaduje, aby zvážili používanie metódy permanentnej inventarizácie (ďalej len „PIM“) a zohľadnili aktuálne odporúčania pracovnej skupiny PGECON[13] o osvedčených postupoch výpočtu odpísaných hodnôt v dôsledku obnovy flotily.

V prípadoch, keď údaje o nehmotnom majetku nie sú k dispozícii, by sa namiesto toho mala vypočítať návratnosť dlhodobého hmotného majetku (ROFTA) s použitím presne tej istej metódy výpočtu, ale bez uvedenia odhadovanej hodnoty rybolovných práv.

Vypočítaná NI (alebo ROFTA) predstavuje ziskovosť na jednotku (v percentách) kapitálu investovaného v sektore rybolovu.

NI (alebo ROFTA) by sa potom porovnala s úrokovou sadzbou nízkorizikových dlhodobých investícií vypočítanou podľa návrhu vyššie. Táto úroková sadzba predstavuje ziskovosť, ktorá by sa dosiahla, ak by sa ten istý kapitál investoval do ďalšej optimálnej alternatívy (zvyčajne do dlhodobých štátnych dlhopisov).

Výsledný vzorec pre ukazovateľ by bol NI – nízkoriziková dlhodobá úroková sadzba.

Ak hodnota dlhodobého majetku nie je k dispozícii alebo chýba niekoľko rokov, prípadne nie je z istého dôvodu spoľahlivá, členské štáty by mohli na účely uvedeného porovnania použiť čistý zisk v percentách. V každom prípade by členské štáty museli uviesť, ktorý ukazovateľ použili na konkrétne obdobie a segment flotily.

11.2 Uplatňovanie a interpretácia

Hodnoty NI, ktoré sú kladné a väčšie ako nízkorizikové dlhodobé úrokové sadzby, by mali za následok kladnú hodnotu ukazovateľa, z čoho by vyplývalo vytváranie mimoriadnych ziskov, čo je znakom podkapitalizácie z ekonomického hľadiska. Hodnoty NI, ktoré sú kladné, ale menšie ako nízkorizikové úrokové sadzby, by znamenali záporné hodnoty ukazovateľa, z čoho by vyplývalo, že v dlhodobom horizonte by bolo prospešnejšie investovať inde, čo je znakom pravdepodobnej prekapitalizácie, a teda ekonomickej neefektívnosti flotily. Samotná negatívna NI by naznačovala prekapitalizáciu z ekonomického hľadiska.

Príklad výpočtu (predpokladaná nízkoriziková dlhodobá úroková sadzba 5 %)

Hodnoty pre kalendárny rok (v tisícoch EUR) || Segment flotily 1 || Segment flotily 2 || Segment flotily 3

Príjmy z vylodení + ostatné príjmy                 || 1500 || 700 || 1000

náklady na posádku + náklady na neplatenú prácu + náklady na palivo + náklady na opravy a údržbu + iné variabilné náklady + nevariabilné náklady || 800 || 481 || 850

kapitálové náklady (odpisy + platby úrokov) || 400 || 200 || 200

čistý zisk || 300 || 39 || – 50

hodnota dlhodobého majetku flotily (hodnota náhrady plavidla + odhadovaná hodnota rybolovných práv) || 2000 || 1500 || 1500

NI = čistý zisk/hodnota dlhodobého majetku || 15 % || 2,6 % || – 2,5 %

NI – bezriziková dlhodobá úroková sadzba || + 10 % || – 2,4 % || – 7,5 %

11.3 Pomer medzi bežnými príjmami a príjmami pokrývajúcimi náklady

Príjmy pokrývajúce náklady (break even revenue, BER) sú príjmy požadované na pokrytie fixných a variabilných nákladov bez vzniku strát a vytvorenia zisku. Bežné príjmy (current revenue, CR) sú celkové prevádzkové príjmy segmentu flotily, ktoré pozostávajú z príjmov z vylodení a nerybárskych príjmov. Všetky údaje potrebné na tento výpočet by mali byť k dispozícii v rámci vnútroštátnych programov DCF jednotlivých členských štátov s výnimkou príležitostných nákladov. Údaje o priamych dotáciách by sa z výpočtu mali vylúčiť. Okrem toho by sa mali do výpočtu zahrnúť príjmy a výdavky z prenájmu rybolovných práv (ak sú k dispozícii). Zahrnutie takýchto údajov by sa malo uviesť.

BER sa vypočíta podľa tohto vzorca:

BER = (fixné náklady)/[1 – (variabilné náklady/bežné príjmy)],

kde:

variabilné náklady =

náklady na posádku + neplatená práca + náklady na energie + náklady na opravy a údržbu + iné variabilné náklady

a kde:

fixné náklady = nevariabilné náklady + odpisy

a bežné príjmy = príjmy z vylodení + ostatné príjmy

Pomer sa vypočíta vydelením bežných príjmov hodnotou BER, t. j.

Pomer      =    bežné príjmy (CR)/BER

Uvádzaný výpočet pomeru udáva krátkodobý náhľad finančnej životaschopnosti. Ak to údaje umožnia, členské štáty by sa takisto mohli rozhodnúť pre analýzu dlhodobej ekonomickej životaschopnosti CR/BER. To by si vyžadovalo doplnenie fixných nákladov o príležitostné náklady:

fixné náklady = nevariabilné náklady + odpisy + príležitostné kapitálové náklady

príležitostné kapitálové náklady = hodnota dlhodobého majetku * nízkoriziková dlhodobá úroková sadzba.

Členské štáty budú musieť uviesť, ktorý koncept CR/BER uplatňujú.

11.4 Uplatňovanie a interpretácia

Pomer medzi bežnými príjmami flotíl a ich príjmami pokrývajúcimi náklady ukazuje, do akej miery sa bežné príjmy flotily približujú príjmom potrebným na to, aby bola flotila z krátkodobého hľadiska rentabilná. Ak je pomer väčší ako 1, potom sa vytvára dostatok príjmu na krytie variabilných, fixných a kapitálových nákladov, čo naznačuje ziskovosť segmentu s možnou podkapitalizáciou. Naopak, ak je pomer menší ako 1, potom sa nevytvára dostatočný príjem na krytie variabilných, fixných a kapitálových nákladov, čo naznačuje neziskovosť segmentu s možnou prekapitalizáciou. Ak je výsledok pomeru CR/BER negatívny, znamená to, že samotné variabilné náklady presahujú bežné príjmy, čo naznačuje, že čím sa vytvára vyšší príjem, tým väčšie budú straty.

Ak sa z výpočtu vynechajú parametre ako odpisy a príležitostné kapitálové náklady, daný pomer je iba signálom toho, koľko príjmu sa vyžaduje na pokrytie prevádzkových nákladov len v krátkodobom horizonte bez toho, aby sa zisťovalo, či existujú mimoriadne zisky. Zahrnutím týchto konceptov sa získa dlhodobý pohľad na očakávania v súvislosti s budúcou životaschopnosťou flotily, ale do určitej miery sa tieto budú prekrývať s použitím NI (alebo ROFTA) ako dlhodobého ukazovateľa.

Príklad výpočtu Pomer bežných príjmov a príjmov pokrývajúcich náklady (CR/BER)

|| Hodnoty za kalendárny rok (v tisícoch EUR) Použite súčty za segment || Segment flotily 1 || Segment flotily 2

1 || bežné príjmy (CR) = príjmy z vylodení + ostatné príjmy || 113 000 || 115 000

2 || fixné náklady = nevariabilné náklady + odpisy + príležitostné kapitálové náklady || 24 000 || 28 000

3 || variabilné náklady = náklady na posádku + náklady na neplatenú prácu + náklady na energie + náklady na opravy a údržbu + iné variabilné náklady || 90 000 || 85 000

4 || BER = 2 / [1 – (3 / 1)] || 117 913 || 107 333

5 || CR / BER = 1 / 4 || 0,96 || 1,07

12. Ukazovatele používania plavidla

12.1 Ukazovateľ neaktívnej flotily

Neaktívne plavidlá predstavujú nevyužitú kapacitu a ako také znižujú celkovú technickú efektívnosť a mieru využitia kapacity celkovej flotily. Ukazovateľ sa počíta na základe DCF dĺžkových tried plavidiel v rámci segmentu, a nie na základe segmentov plavidiel, keďže informácie o výstroji a cielenom robylove nie sú k dispozícii. Mala by sa predkladať tabuľka znázorňujúca podiel neaktívnych plavidiel z celkovej flotily s ohľadom na počet plavidiel, GT a kW.

12.2 Ukazovateľ využitia plavidla

Ukazovateľ využitia plavidla je pre každý segment flotily priemerom pomeru skutočne vyvinutého rybolovného úsilia a maximálneho rybolovného úsilia, ktoré by flotila mohla vyvinúť. Tento ukazovateľ je založený na údajoch, od ktorých sa očakáva spoľahlivosť, a poskytuje rýchlo vypočítané posúdenie využitia flotily za prevládajúcich podmienok rybolovnej činnosti. Existujú dve verzie tohto ukazovateľa, ktoré vychádzajú buď z pozorovaných, alebo teoretických maximálnych úrovní činnosti. Členské štáty by si mali vybrať, ktorý ukazovateľ je vhodnejší, a len ten oznámiť Komisii.

Ukazovateľ vychádzajúci z pozorovanej maximálnej činnosti sa vypočíta takto:

Pomer priemerného rybolovného úsilia na plavidlo v rámci segmentu flotily a zisteného skutočne vynaloženého maximálneho úsilia plavidla v dotknutom segmente (v kW-dňoch alebo GT-dňoch) v referenčnom roku.

Tento ukazovateľ možno takisto vypočítať aj za rybolovné dni, a to:

Pomer medzi priemerným počtom dní na mori pripadajúcich na jedno plavidlo a maximálnym počtom dní na mori zisteným v danom segmente flotily.

Druhá verzia technického ukazovateľa sa uplatňuje v prípadoch, ak by zistený maximálny počet dní na mori v rámci segmentu flotily pre každý referenčný rok mohol byť obmedzený v dôsledku vonkajších faktorov. Mohlo by isť o ekonomické dôvody (napr. palivová kríza), environmentálne dôvody (napr. výnimočné poveternostné podmienky) a sociálne dôvody (napr. rybolov neuskutočňovaný počas víkendov), ktoré ovplyvňujú maximálny pozorovaný počet dní na mori pripadajúcich na jedno plavidlo počas určitých rokov, takže toto číslo nemusí odrážať skutočnú technickú kapacitu flotily.

V takýchto prípadoch môže členský štát vypočítať tento pomer aj na základe teoretického maximálneho počtu dní na mori.  Pre tento výpočet sa „zistené skutočne vynaložené maximálne úsilie plavidla v dotknutom segmente“ z predchádzajúcich výpočtov nahrádza teoretickým maximálnym počtom dní na mori, počas ktorých sa mohli vykonávať rybolovné činnosti, keby neexistovali vonkajšie obmedzenia (napr. ak by sa na úsilie neuplatňoval žiaden režim). V prípade, že nie sú k dispozícii žiadne údaje, táto hodnota by sa považovala za štandardnú hodnotu predstavujúcu obdobie 220 dní, ale inak by sa mala odhadnúť na základe fyzických, technických a sociálnych podmienok.  Túto hodnotu by mal určiť každý členský štát na základe odborného posudku a dostupných informácií.

Zvolený ukazovateľ by sa mal predložiť a posúdiť na obdobie niekoľkých rokov s cieľom preukázať, či sú pomery v priebehu času stabilné.

Výpočet možno uskutočniť buď v kW-dňoch alebo GT-dňoch podľa toho, čo je pre flotilu vhodné, napr. uprednostňovať kW-dni v prípade vlečeného výstroja, keďže plavidlá s väčšími motormi majú tendenciu uloviť viac ako plavidlá s menšími motormi, a v prípade pasívneho výstroja zase uprednostňovať GT-dni.

12.3 Uplatňovanie a interpretácia

Údaje (počet dní na mori pripadajúci na jedno plavidlo, GT a kW) sú k dispozícii na úrovni členských štátov v rámci pre zber údajov podľa požiadaviek DCR a DCF. Pokiaľ ide o maximálny počet dní na mori, ide o dodatočný výpočet, ktorý v súčasnosti nie je obsiahnutý v základnom DCF, ale každoročne sa bude vydávať obežník týkajúci sa tohto parametra.

Pri výpočte tohto ukazovateľa by sa mali zohľadňovať všetky aktívne plavidlá flotily.  Aktívne plavidlo je plavidlo, ktorému bola udelená licencia na rybolov v priebehu referenčného roka a ktoré má zaznamenaný aspoň jeden deň na mori počas referenčného roka.  Neaktívne plavidlo je plavidlo, ktorému bola ale nemusela byť udelená licencia na rybolov počas referenčného roka, ale ktoré počas referenčného roka nemá zaznamenaný žiaden čas na mori a neuskutočnilo počas neho žiadne vyloďovanie.

Tieto ukazovatele vyjadrujú, o koľko by sa mohla znížiť kapacita flotily bez toho, aby sa znížil celkový výstup flotily (vyloďovanie). Technický ukazovateľ možno preto považovať za východiskový ukazovateľ pre každý segment flotily.

Rozpätie medzi vypočítanou hodnotou a hodnotou 1 vyjadruje nedostatočné využívanie plavidla z technického hľadiska.  Ak použijeme „systém svetelnej signalizácie“, ukazovateľ väčší ako 0,9 (t. j. ak je priemerná aktivita viac ako 90 % maximálnej aktivity) možno pozorovať len v tých segmentoch flotily, ktoré vykazujú prevažne homogénnu úroveň aktivity a ktoré by sa v praxi mohli zatriediť ako segmenty, ktoré majú zelenú. Hodnoty (v závislosti od homogenity flotily) pod 0,7 by sa mohli považovať za hodnoty poukazujúce na výrazné nedostatočné využívanie, čo môže naznačovať nadmernú kapacitu z technického hľadiska (segmenty, ktoré majú červenú).

Ak sa namiesto zisteného maximálneho počtu dní použije teoretický maximálny počet dní, môžu sa objaviť významné rozdiely medzi vypočítanými hodnotami technického ukazovateľa a dôsledky by sa mali patrične vysvetliť.

Príklad výpočtu: Pomer medzi skutočne vyvinutým úsilím na plavidlo a maximálnym úsilím (zisteným a teoretickým) pre skupinu troch plavidiel.

Plavidlo || Kapacita1) || Súčasné úsilie2) || Maximálne úsilie (na základe zistených max.)3) || Teoretické maximálne úsilie4) || Technický ukazovateľ (zist.) 5) || Technický ukazovateľ (teoret.)6)

kW || dni || kW-dni || dni || kW-dni || dni || kW-dni

Plavidlo 1 || 100 || 80 || 8 000 || 150 || 15 000 || 220 || 22 000 || 0,53 || 0,36

Plavidlo 2 || 200 || 110 || 22 000 || 150 || 30 000 || 220 || 44 000 || 0,73 || 0,50

Plavidlo 3 || 400 || 150 || 60 000 || 150 || 60 000 || 220 || 88 000 || 1,00 || 0,68

|| || || Spolu 90 000 || || Spolu 105 000 || || Spolu 154 000 || Priemer 0,86 || Priemer 0,58

1. Kapacita by sa v prípade všetkých segmentov mala podľa možnosti uvádzať v kW, a najmä v prípade pasívneho výstroja sa odporúča použiť aj GT.

2. V tomto stĺpci sa uvádzajú jednotlivé aktivity plavidla a údaje o úsilí.

3. Tento stĺpec obsahuje maximálne zistené využitie (150 dní) na každé plavidlo flotily.

4. Tento stĺpec obsahuje maximálne teoretické využitie (220 dní) na každé plavidlo flotily.

5. Tento stĺpec obsahuje technický ukazovateľ vypočítaný na základe zistenej maximálnej miery využitia (kW-dni v stĺpci 2 vydelené kW-dňami v stĺpci 3, potom vypočítaný priemer segmentu).

6. Tento stĺpec obsahuje technický ukazovateľ vypočítaný na základe teoretickej maximálnej miery využitia (kW-dni v stĺpci 2 vydelené kW-dňami v stĺpci 4, potom vypočítaný priemer segmentu).

Každý členský štát by si mal vybrať technický ukazovateľ, ktorý bude uvádzať, ako sa opisuje v oddiele 7.3. Výber je potrebné vysvetliť.

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28. 12. 2013, s. 22).

[2] Článok 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

[3] Článok 22 ods. 4 druhý pododsek nariadenia č. 1380/2013.

[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1).

[5] Verejná finančná podpora na trvalé ukončenie činností v rámci ENRF je časovo takisto obmedzená (do 31. decembra 2017).

[6] Príloha IV k nariadeniu (EÚ) č. 508/2014.

[7]Článok 34 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 508/2014.

[8] Tieto usmernenia vychádzajú z odporúčaní Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (ďalej len „STECF“) (SGBRE 10-01, EWG 11-10 a PLEN 10-03) vrátane pripomienok štyroch členských štátov a zohľadňujú sa v nich skúsenosti z roku 2013, ktoré sa uvádzajú v správe STECF EWG 13-28.

[9] Nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 60, 5.3.2008, s. 1).

[10] Zo skúseností vyplýva, že hodnota dlhodobého majetku často nie je k dispozícii, alebo nie je spoľahlivá. V takýchto prípadoch by čistý zisk mohol nahradiť návratnosť investícií (alebo návratnosť fixných hmotných aktív, ďalej len „ROFTA“).

[11] Ak takéto hodnoty nie sú dostupné, možno použiť objemy, členské štáty však musia uviesť, či ide o druhy vysokej alebo nízkej hodnoty.

[12] Ak viac ako 60 % hodnoty výlovu pozostáva z populácií, pre ktoré hodnoty F a Fmsy neexistujú, ukazovateľ sa takisto považuje za neexistujúci.

[13] Planning Group on Economic Issues (plánovacia skupina pre ekonomické záležitosti, PGECON), 16. – 19. apríla 2012, Salerno (Taliansko).