1. Úvod

V roku 2011 vydala Komisia oznámenie o modrom raste[1], v ktorom poukázala na potenciál európskych pobreží, morí a oceánov stať sa významným zdrojom nových pracovných miest a rastu[2], čím by mohli prispieť k stratégii Európa 2020 a zlepšiť spôsob, akým využívame zdroje našej planéty. Komisia v tomto oznámení vyčlenila konkrétne nové vznikajúce priemyselné odvetvia, ktorým by sa mala venovať osobitná pozornosť. V januári 2014[3] načrtla svoj postup na realizáciu potenciálu energie z oceánu a následne otvorila Fórum pre energiu oceánov s cieľom identifikovať prekážky obmedzujúce rast a navrhnúť spôsoby, ako ich odstrániť.

Na realizáciu potenciálu modrej ekonomiky v oblasti rastu a tvorby pracovných miest je nevyhnutná inovácia naprieč jej všetkými odvetviami. Inovácia môže mať významný prínos aj v environmentálnej oblasti, napríklad prostredníctvom tzv. ekologických inovácií na zníženie emisií síry z lodí[4] pomocou vylepšených palubných čistiacich systémov výfukových plynov, čistejších tradičných palív alebo alternatívnych zdrojov paliva. Inovácia môže zároveň pomôcť vyvinúť nákladovo efektívne opatrenia na ochranu morského prostredia, ktoré môžu prispieť k realizácii rámcovej smernice o morskej stratégii[5].

Hlavná iniciatíva EÚ s názvom Inovácia v Únii[6] už pomáha vyvárať prostredie naklonené inovácii. Malé a stredné podniky (MSP) sú podporované prostredníctvom rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu, z ktorého MSP čerpali v rokoch 2007 – 2012 viac ako 15 miliárd EUR[7]. Nový program Horizont 2020 v hodnote 79 miliárd EUR sa stal najväčším programom EÚ pre výskum a inovácie a zahŕňa posilnené opatrenia na podporu MSP. Okrem toho bola na inovácie vyčlenená významná časť štrukturálnych a investičných fondov EÚ.

Je však potrebné riešiť niekoľko nedostatkov zistených  iniciatívou „Únia inovácií“ – nedostatočné investície do znalostí, nedostatočný prístup k financiám, vysoké náklady na práva duševného vlastníctva, nedostatočný pokrok smerom k interoperabilným normám, neefektívne využívanie verejných obstarávaní a zdvojený výskum. Komisia v ročnom prieskume rastu na rok 2014[8] taktiež uviedla, že vzájomná spolupráca súkromného a verejného sektora v oblasti inovácie je ešte stále nedostatočná a že nedostatočné prenášanie výsledkov výskumu do tovarov a služieb a narastajúci nesúlad medzi dopytom a ponukou požadovaných zručností sa prejavujú najmä v odvetviach s intenzívnym využívaním znalostí.

V záujme rozvoja potenciálu modrej ekonomiky v Európe je potrebné, aby členské štáty zaviedli politiky a riešenia na miestnej úrovni, ktoré tieto prekážky účinne odstránia. V kontexte európskeho semestra Komisia zaistí, aby členské štáty vo väčšinových politikách svojich národných programov reforiem zohľadňovali priority modrého rastu.

Je však potrebné zaviesť aj doplňujúce opatrenia. Komisia preto preskúma, ako môžu opatrenia na úrovni EÚ vyriešiť nasledujúce otázky špecifické pre modrú ekonomiku:

– nedostatočné znalosti a údaje o stave našich oceánov, zdrojoch na morskom dne, živote v mori a rizikách pre biotopy a ekosystémy;

– rozptýlené výskumné úsilie v oblasti morskej a námornej vedy, ktoré bráni medziodborovému vzdelávaniu a spomaľuje tempo technických objavov v oblasti kľúčových technológií a v inovačných podnikateľských odvetviach;

– nedostatok vedcov, inžinierov a kvalifikovaných pracovníkov schopných uplatniť nové technológie v morskom prostredí.

Tento dokument stanovuje plány Komisie na riešenie týchto troch otázok.

2. Poznatky o mori a mapovanie morského dna

Inováciu v modrej ekonomike brzdí nedostatok informácií o mori, morskom dne a živote v ňom. Lepšie znalosti o našich moriach podporia rast modrej ekonomiky, a to jednak prostredníctvom lepších znalostí o zdrojoch, ktoré sa v nich nachádzajú, a jednak aj lepším pochopením, ako možno tieto zdroje využiť a súčasne splniť ciele v oblasti životného prostredia[9].

Obrázok 1Percentuálny podiel vybraných európskych morských oblastí, ktoré doteraz neboli preskúmané[10]

V posledných desaťročiach sa do systémov na pozorovanie oceánov investovali značné prostriedky. To viedlo k zlepšeniu v oblasti oceánografie a predpovedí počasia prostredníctvom následného použitia získaných údajov pri modelovaní. K dispozícii sú aj lepšie postupy, ako tieto údaje získané z pozorovania sprístupniť.

Naopak hydrografické, geologické a biologické výskumné spoločenstvá, ktoré sa zaoberajú pozorovaním a skúmaním morského dna v Európe, síce podnikli prvé kroky na zjednotenie svojho úsilia, no čaká ich ešte veľa práce. Výsledkom sú neúplné poznatky o základných vlastnostiach morského dna – až 50 % morského dna nebolo doteraz podrobených hĺbkovému prieskumu vo vysokom rozlíšení (viď obrázok 1 vyššie) a na omnoho väčšej ploche morského dna sa doteraz neuskutočnil výskum biotopov a spoločenstiev.

Navyše údaje z tých častí morského dna, ktoré už boli preskúmané, nie sú ľahko dostupné. Rôzne súbory údajov o mori sú v rukách mnohých rôznych organizácií. Zistiť, kto údaje vlastní a získať povolenie na ich používanie môže byť časovo náročné a nákladné. Hodnotenia naznačujú, že uľahčením prístupu k údajom a ich lepšej dostupnosti pre používateľov z verejného i súkromného sektora sa podporí inovácia a posilní hospodársku súťaž.

Odhaduje sa, že sprístupnenie vysoko kvalitných údajov o moriach, ktoré majú v rukách verejné orgány v EÚ, by zvýšilo produktivitu o viac ako 1 miliárd EUR ročne[11]. Sprístupnenie informácií o správaní morí a geológii morského dna by zároveň podnietilo inováciu v modrej ekonomike. Prínos zvýšeného počtu inovácií by mohol predstavovať rádovo 200 – 300 miliónov EUR ročne. Okrem toho by kvalitnejšie a ľahšie dostupné údaje o moriach uľahčili vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii[12]. Verejnému a súkromnému sektoru by pomohli riadiť riziká a nepredvídané udalosti spojené s morom – napríklad počasie, veľké dopravné nehody, znečisťovanie mora či straty kritickej infraštruktúry.

Komisia preto ako hlavnú iniciatívu zavádza udržateľný proces, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby boli údaje o moriach ľahko dostupné, interoperabilné a použiteľné bez obmedzenia, s konkrétnym cieľom vytvoriť do roku 2020 mnohomierkovú mapu morského dna a nadložného vodného stĺpca európskych vôd[13]. Tento cieľ sa dosiahne nasledujúcim spôsobom:

– zlepšenie európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (European Marine Observation and Data Network, EMODnet). Tá je súčasťou iniciatívy EÚ „Otvorený prístup k údajom“[14] a okrem mapovania morského dna zahŕňa informácie o fyzikálnych, chemických a biologických vlastnostiach nadložného vodného stĺpca. Viac ako 100 európskych organizácií už spolupracuje na tom, aby ich údaje o mori boli dostupnejšie, interoperabilné a užitočné pre koncových používateľov. V súčasnosti sú údaje k dispozícii prostredníctvom jednotného webového portálu[15] a nízke rozlíšenie mapy morského dna všetkých vôd EÚ, ktorá bude k dispozícii od roku 2016, sa bude postupne zlepšovať,

– integrácia systémov údajov. So sieťou EMODnet budú prostredníctvom spoločných noriem, ako je napríklad Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE)[16] a v súlade so zásadami spoločného systému environmentálnych informácií[17] prepojené tri ďalšie iniciatívy EÚ na zbieranie environmentálnych údajov – námorná služba Copernicus, rámec zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva[18] a systém informácií o vode pre Európu WISE-Marine. Do európskej námornej monitorovacej a dátovej siete prispejú svojimi údajmi aj spoločné výskumné infraštruktúry ako napríklad Euro-Argo[19] a Európske interdisciplinárne observatórium morského dna a vodného stĺpca, ktoré sú v súčasnosti zoskupené do právneho rámca Konzorcia pre európsku výskumnú infraštruktúru[20],

– zabezpečenie toho, aby boli do európskej námornej monitorovacej a dátovej siete začlenené údaje, ktoré nie sú dôverné a ktoré zhromaždili súkromné spoločnosti, a to najmä údaje vyplývajúce z požiadaviek na udeľovanie povolení a posudzovania vplyvov na životné prostredie,

– podpora konzorcií výskumných programov EÚ pri udeľovaní otvoreného prístupu k údajom o moriach vrátane tých, ktoré sú dostupné prostredníctvom európskej námornej monitorovacej a dátovej siete,

– vytvorenie mechanizmu pre strategickú koordináciu systémov pozorovania, programov odberov vzoriek a skúmaní priorít morských oblastí v Európe prostredníctvom financovania z Európskeho námorného a rybárskeho fondu. To zároveň prispeje k rozvoju politiky EÚ pre oblasť Arktídy[21], napríklad prostredníctvom určenia oblastí, kde neistota ohľadom hĺbky mora obmedzuje navigáciu vo vodách, ktoré boli donedávna pokryté ľadom.

Spoločne tieto snahy rozšíria priestor pre inováciu a investície verejných i súkromných subjektov v modrej ekonomike. Posilnia aj pozíciu Európskej únie v rámci medzinárodného úsilia, ako je napríklad globálny systém systémov pozorovania Zeme (GEOSS)[22].

Hlavné body a časový harmonogram postupov týkajúcich sa poznatkov o mori a mapovania morského dna podľa požiadaviek Rady[23] a Parlamentu[24] podrobnejšie stanoví Pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je súčasťou tohto oznámenia.

3. Informačná platforma pre morský výskum

Od chvíle, čo Komisia v roku 2008 prijala Európsku stratégiu pre morský a námorný výskum[25] , sa dosiahol pozoruhodný pokrok. V rámci siedmeho rámcového programu pre výskum (2007 – 2013) prispievala Komisia na morský a námorný výskum v priemere približne 350 miliónmi EUR ročne.

Okrem toho, ako je znázornené na obrázku 2, sa podstatná časť morského výskumu uskutočňuje prostredníctvom programov členských štátov.

Obrázok 2: Odhadovaná výška výdavkov, ktoré na na morský výskum vynakladajú vybrané členské štáty EÚ (2011) Zdroj: Iniciatíva spoločnej tvorby programov v oblasti oceánov JPI Oceans

V rámci programu Horizont 2020 sa výskum zameria na to, ako môžu nové technológie prispieť k produktívnemu využívaniu morských zdrojov, zaisteniu udržateľného rastu a tvorbe pracovných miest a zároveň zabezpečiť, aby tieto zdroje mohli využívať aj budúce generácie.

S cieľom zohľadniť prierezovú povahu morského výskumu a potenciálneho uplatňovania objavov z jednej oblasti aj v iných oblastiach bolo z iniciatívy Oceány zajtrajška financovaných 31 projektov, pričom celkový príspevok EÚ tvoril takmer 195 miliónov EUR. Prierezový prístup pokračuje prostredníctvom hlavnej oblasti záujmu programu Horizont 2020 zameranej na modrý rast, s rozpočtom 145 miliónov EUR na obdobie rokov 2014 – 2015, z ktorých je 8 miliónov EUR vyčlenených pre MSP.

V rámci celého programu Horizont 2020 existujú aj ďalšie možnosti na morský výskum v oblastiach ako potravinová bezpečnosť, energetika, doprava, materiály, informačné technológie a výskumná infraštruktúra.

Pri úsilí zabezpečiť komplementárnosť strategického výskumu a inovačného programu členských štátov s programom Horizont 2020 bude Komisia úzko spolupracovať s iniciatívou spoločnej tvorby programov „Zdravé a produktívne moria a oceány“, ktorá bola zavedená na to, aby umožnila členským štátom zosúladiť ich vnútroštátne programy morského výskumu. Povedie to k zlepšeniu vedomostnej a faktickej základne pre politiku životného prostredia, čo je jeden z prioritných cieľov 7. environmentálneho akčného programu[26].

Dôležitú úlohu zohráva aj súkromný sektor, keďže pomáha Komisii formulovať potreby výskumu v rámci programu Horizont 2020 prostredníctvom existujúcich iniciatív špecifických pre jednotlivé odvetvia ako napríklad LeaderShip 2020, lodná platforma (Waterborne Platform), platforma pre akvakultúru (Aquaculture Platform) a Európske fórum pre udržateľnú lodnú dopravu (European Sustainable Shipping Forum). Na účely skúmania možností výmeny vzájomne sa obohacujúcich nápadov a výsledkov výskumu medzi priemyselnými odvetviami, mimovládnymi organizáciami a inými zainteresovanými stranami so spoločným záujmom v modrej ekonomike bude založené Fórum pre vedu a podnikanie v modrej ekonomike (Blue Economy Business and Science Forum). Jeho prvé zasadnutie sa uskutoční v rámci Európskeho námorného dňa (European Maritime Day) 2015 v meste Pireus (Grécko).

Viaceré problémy, ktorým čelí modrý rast, ako napríklad acidifikácia oceánov, sú globálneho charakteru a najlepšie je riešiť ich na medzinárodnej úrovni. Z medzinárodnej koordinácie môžu okrem toho ťažiť určité podporné výskumy. Medzinárodná spolupráca sa zintenzívni prostredníctvom programu Horizont 2020 na základe nedávno podpísaného Galwayského vyhlásenia a otvorenia aliancie v oblasti výskumu Atlantického oceánu, ktorú vytvorili Kanada, EÚ a USA.

V záujme sprístupnenia nových možností výskumu a zvýšenia súčinnosti vnútroštátne financovaných výskumných činností a programu Horizont 2020 Komisia rozvinie a doplní existujúce informačné systémy[27] s cieľom zriadiť naprieč celým programom Horizont 2020 informačnú platformu pre morský výskum a spolupracovať s členskými štátmi[28] na začlenení informácií o vnútroštátne financovaných projektoch morského výskumu. Bude to vstupná brána do poznatkov získaných z výskumných projektov, ktoré môžu urýchliť prenos nových myšlienok do priemyslu.  Zároveň sa tým pomôže zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky vynaložené na výskum vrátili v podobe inovácií v oblasti podnikania.

4. Zručnosti pre modrú ekonomiku

Rast v modrej ekonomike si vyžaduje primerane kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá bude schopná uplatňovať najnovšie technológie v strojárstve a mnohých ďalších odboroch.[29] V súčasnosti pretrváva nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ktorý sa musí riešiť.

Nasledujúci obrázok znázorňuje nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v odvetví veternej energie pri pobreží do roku 2030.

Obrázok 3 Predpokladaný nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v odvetví veternej energie pri pobreží na roky 2013 – 2030 (zdroj: prieskum Európskej technologickej platformy pre veternú energiu TPWind)

Hlavným podporným mechanizmom v rámci programu Horizont 2020 pre ľudské zdroje vo všetkých oblastiach výskumu a inovácií sú akcie Marie Skłodowskej-Curie (MSCA). Akcie Marie Skłodowskej-Curie kombinujú excelentnosť výskumu s mobilitou, odbornou prípravou a atraktívnymi kariérnymi možnosťami, pričom kladú silný dôraz na dlhodobý rozvoj zručností výskumných pracovníkov. S cieľom podporiť zamestnateľnosť výskumných pracovníkov a lepšie zosúladiť ich schopnosti s požiadavkami trhu práce MSCA výskumných pracovníkov podporujú v tom, aby spoznali neakademické prostredie už od počiatočného štádia svojej kariéry. MSCA podporujú udržateľnú spolupráca medzi akademickou obcou a priemyslom, a to aj zabezpečením účasti širokého spektra malých a veľkých podnikov na profesnom rozvoji výskumných pracovníkov. MSCA vo svojej povahe fungujú smerom zdola nahor a nepredurčujú nijaký konkrétny vedecký odbor. V rámci programu, ktorý predchádzal MSCA, bolo v období rokov 2007 – 2013 udelených takmer 165 miliónov EUR na 374 výskumných projektov týkajúcich sa morskej a námornej oblasti (vrátane výskumu Arktídy). 39 týchto projektov sa týkalo neakademického sektora. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že viaceré tieto projekty zahŕňali vedeckú spoluprácu za hranicami Európy.

Na uľahčenie mobility budú opatrenia EÚ na zvýšenie uznávania a transparentnosti zručností, kompetencií a kvalifikácií a s nimi súvisiace nástroje, ako napríklad európsky kvalifikačný rámec[30], Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (European Skills, Competences, qualifications and Occupations, ESCO), portál Europass[31], systém zabezpečenia kvality a kreditné systémy musieť zohľadniť požiadavky modrej ekonomiky.

Ďalším spôsobom, ako podporiť rozvoj zručností v modrej ekonomike a užšiu spoluprácu medzi vyšším vzdelávaním a súkromným sektorom sú znalostné aliancie, nový projekt v rámci programu Erasmus. Znalostné aliancie sú štruktúrované partnerstvá združujúce relevantné subjekty z prostredia vyššieho vzdelávania a podnikov na podporu inovácie v rámci a prostredníctvom vyššieho vzdelávania.

Preklenúť nesúlad medzi vzdelávaním/odbornou prípravou a trhom práce by mohla pomôcť aj aliancia pre sektorové zručnosti. V roku 2013 EÚ podporila štyri pilotné aliancie pre sektorové zručnosti s cieľom prehĺbiť dialóg medzi priemyselnými odvetviami a orgánmi, ktoré sa podieľajú na navrhovaní, akreditácii, realizácii a hodnotení vzdelávania a odbornej prípravy. Cieľom týchto aliancií pre sektorové zručnosti je navrhnúť a zaviesť spoločné učebné osnovy a metódy, ktoré študentom poskytnú zručnosti požadované na trhu práce. Komisia vyzýva zainteresované strany modrej ekonomiky, aby sa prihlásili do znalostnej aliancie a aliancie zručností pre námorný sektor.

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) a jeho znalostné a inovačné spoločenstvá združujú hlavných zástupcov z oblasti vyššieho vzdelávania, výskumu a podnikania, aby takto stimulovali inováciu prostredníctvom úplnej integrácie znalostného trojuholníka. EIT doteraz vytvoril tri znalostné a inovačné spoločenstvá na riešenie zmeny klímy, udržateľnej energie a otázok súvisiacich s informačnými a komunikačnými technológiami. V rámci programu Horizont 2020 sa plánuje zriadenie ďalších piatich znalostných a inovačných spoločenstiev v oblasti inovácie pre zdravý životný štýl a aktívne starnutie, surovín, potravín budúcnosti, výroby s pridanou hodnotou a mestskej mobility. V súčasnosti neexistujú žiadne plány na vytvorenie znalostných a inovačných spoločenstiev zameraných špecificky na modrú ekonomiku. V kontexte prípravy strategického inovačného programu a zmeneného právneho základu Európskeho inovačného a technologického inštitútu na obdobie po roku 2020 Komisia posúdi, či by bolo užitočné vytvoriť špecifické znalostné a inovačné spoločenstvo pre modrú ekonomiku po roku 2020.

5. Záver

Inovácie môžu pomôcť pri rozvoji modrej ekonomiky spôsobom, ktorý nielen podnieti rast a vytváranie pracovných miest v EÚ, ale zároveň aj využije verejnú podporu na komerčné využívanie morských zdrojov, pričom zabezpečí ochranu morského prostredia. Keďže stojíme na prahu storočia, ktoré bude do veľkej miery ovplyvnené tým, ako dokážeme využiť naše oceány a ich zdroje, je dôležité podniknúť konkrétne kroky na rozvoj nášho pochopenia morí a rozvoj technológií, aby sme mohli udržateľným spôsobom ďalej rozvíjať ich ekonomický potenciál.

V tomto oznámení sa navrhujú nasledujúce opatrenia:

Opatrenie || Harmonogram

Zavedenie udržateľného postupu, ktorým sa zabezpečí, že údaje o mori budú ľahko dostupné, interoperabilné a použiteľné bez obmedzení (vybudovaného na základe európskej námornej monitorovacej a dátovej siete, rámca pre zber údajov, námornej služby Copernicus a systému informácií o vode pre Európu (WISE-Marine) || od roku 2014

Vytvorenie mnohomierkovej mapy celého morského dna európskych vôd || január 2020

Vytvorenie informačnej platformy pre morský výskum naprieč celým programom Horizont 2020 a dodanie informácií o vnútroštátne financovaných projektoch morského výskumu || do 31. decembra 2015

Vytvorenie Fóra pre vedu a podnikanie v modrej ekonomike || prvé zasadnutie v rámci Európskeho námorného dňa 2015

Podpora rozvoja aliancie sektorových zručností v rámci námorného sektora || 2014 – 2016

Komisia uvíta stanoviská Európskeho parlamentu, Rady a ostatných inštitúcií k tomuto oznámeniu.

[1]               Modrý rast: príležitosti v oblasti udržateľného rastu morskej a námornej dopravy, COM(2012) 494.

[2]               Modrý rast: scenáre a hnacie sily udržateľného rastu z oceánov, morí a pobreží, záverečná správa, výzva na predloženie ponúk č. MARE/2010/01, august 2012.

[3]               Modrá energia - Opatrenia potrebné na využívanie potenciálu energie z oceánov v európskych moriach a oceánoch do roku 2020 a v ďalšom období, COM(2014) 8.

[4]               1999/32/ES v znení 2012/33/EÚ. V oblasti SECA (v EÚ: Baltské a Severné more) sa obsah síry v lodných palivách od roku 2015 zníži z 1,50 % na 0,10 % a v iných morských oblastiach od roku 2020 z 3,50 % na 0,50 %.

[5]               Smernica 2008/56/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii).

[6]               Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií, KOM(2010) 546 v konečnom znení.

[7]               Tlačová správa Európskej komisie MEMO/13/393 z 2.5.2013.

[8]               Ročný prieskum rastu na rok 2014, COM(2013) 800.

[9]               V zmysle požiadaviek rámcovej smernici o morskej stratégii (2008/56/ES), ktorej cieľom je dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia a iných environmentálnych politík.

[10]             Zdroj: Prípravné opatrenia pre európsku námornú monitorovaciu a dátovú sieť. Zmluva o poskytnutí služby č. „MARE/2009/07 – Mapovanie morského dna – SI 2.563144“ založená na 6 000 prieskumoch morského dna, pričom približne v 1 000 prípadoch šlo o prieskumy technológiou multi-beam vo vysokom rozlíšení.

[11]             Odhad týchto prínosov sa uvádza v „Pláne pre poznatky o mori 2020“, ktorý je súčasťou tohto oznámenia.

[12]             Komisia vo svojej správe o prvom kole vykonávania uvedenej smernice s názvom „Prvá fáza vykonávania smernice o morskej stratégii (52008/56/ES), Posúdenie a usmernenia Európskej komisie COM(2014) 097“ identifikovala celý rad nedostatkov v posúdení stavu morských vôd, ktoré vykonali členské štáty.

[13]             Zelená kniha „Poznatky o mori 2020: od mapovania morského dna k oceánskym prognózam“, 29. august, KOM(2012) 473.

[14]             Otvorený prístup k údajom – Motor inovácie, rastu a transparentnej správy vecí verejných, KOM(2011) 882.

[15]             http://emodnet.eu/.

[16]             Nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva.

[17]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE).

[18]             Výhľadový vykonávací plán spoločného systému environmentálnych informácií EÚ, SWD(2013) 18.

[19]             Sústava unášaných robotických sond rozmiestnených po celom svete.

[20]             Nariadenie Rady (ES) č. 723/2009 z 25. júna 2009.

[21]             Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky, JOIN(2012) 19.

[22]             http://www.earthobservations.org/geoss.shtml.

[23]             Zasadnutie Rady Integrovanej námornej politiky pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu 24. júna 2013.

[24]             Správa Európskeho parlamentu o Poznatkoch o mori 2020: zlepšenie mapovania morského dna na účely rybolovu (2013/2101(INI)), Výbor pre rybárstvo (spravodajkyňa Maria do Céu Patrão Neves).

[25]             Európska stratégia pre morský a námorný výskum: Ucelený rámec európskeho výskumného priestoru na podporu trvalo udržateľného využívania oceánov a morí, KOM(2008) 534.

[26]             Rozhodnutie č. 1386/2013.

[27]             Ako napríklad vnútroštátne kontaktné miesta a sieť Enterprise Europe Network.

[28]             Prostredníctvom iniciatívy spoločnej tvorby programov pre moria a oceány.

[29]             Podľa správy iniciatívy Leadership 2020 od zúčastnených strán v odvetví lodného priemyslu EÚ vznikol v dôsledku čoraz komplexnejších produktov dodatočný dopyt po vysoko kvalifikovaných pracovníkoch. Veľká časť tohto odvetvia preto trpí výrazným nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, čo bráni rastu.

[30]             Európsky kvalifikačný rámec (European Qualifications Framework, EQF) slúži ako porovnávacia pomôcka na zabezpečenie väčšej zrozumiteľnosti vnútroštátnych kvalifikácií v celej Európe.

[31]             Iniciatíva za jasnejšie a ľahšie pochopenie vašich zručností a kvalifikácií.