OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Za obnovu európskeho priemyslu /* COM/2014/014 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Za obnovu európskeho priemyslu 1.
ÚVOD Európska únia sa
dostáva z najdlhšej recesie vo svojej histórii. HDP 28 členských štátov EÚ
v treťom štvrťroku 2013 vzrástol o 0,2 %. Zlepšenie
podnikateľskej nálady a ukazovateľov dôvery naznačuje, že
vďaka štrukturálnym reformám, zlepšeniu makroekonomického riadenia a
opatreniam vo finančnom sektore sa podarilo stabilizovať európsku
ekonomiku. EÚ je na správnej ceste, ale zotavovanie zostáva pomalé, na čo
poukazujú prognózy Komisie o náraste HDP EÚ-28
v roku 2014 o 1,4 % a miere nezamestnanosti dosahujúcej v nasledujúcich
dvoch rokoch skoro 11 %. Preto sa hlavnou prioritou Komisie a
členských štátov EÚ stala podpora rastu a konkurencieschopnosti so zámerom
udržať a posilniť oživenie a dosiahnuť ciele programu Európa
2020. Kríza zvýraznila
význam reálnej ekonomiky a silného priemyslu. Vzájomná súčinnosť
priemyslu so zvyškom hospodárskej štruktúry Európy siaha ďaleko za výrobu,
počnúc surovinami a energiou až po podnikateľské služby (napr.
logistika), spotrebiteľské služby (napr. záručný
a pozáručný servis pri tovare dlhodobej spotreby) alebo cestovný
ruch. Priemyselné činnosti sú začlenené do čoraz bohatších a
zložitejších hodnotových reťazcov, ktoré spájajú vedúce spoločnosti s
malými alebo strednými podnikmi (MSP) naprieč odvetviami a krajinami. Hospodársky
význam priemyselných činností je
oveľa väčší, ako naznačuje podiel výroby v rámci HDP. Na odvetvie
priemyslu pripadá 80 % vývozu z Európy a 80 % investícií súkromného
sektora v oblasti výskumu a inovácií. Takmer jedno zo štyroch pracovných
miest v súkromnom sektore, často vysoko kvalifikovaných, je v priemysle,
zatiaľ čo každé ďalšie pracovné miesto vo výrobe vytvára 0,5 – 2
pracovné miesta v iných odvetviach.[1]
Komisia sa domnieva, že silná priemyselná základňa bude mať
kľúčový význam pre oživenie hospodárstva Európy a jej
konkurencieschopnosť. Priemysel
EÚ vo všeobecnosti preukázal svoju odolnosť voči hospodárskej kríze. Zastáva
vedúce postavenie v oblasti udržateľnosti a zaznamenáva prebytok vo výške
365 miliárd EUR z obchodovania s výrobkami (1 miliarda EUR za
deň)[2],
ktorý sa vytvoril najmä v niekoľkých odvetviach so vysoko alebo stredne
vyspelými technológiami. Do nich patrí automobilový priemysel, výroba strojov a
zariadení, farmaceutický priemysel, chemický priemysel, aeronautika, vesmírny
priemysel a tvorivé odvetvie, ako aj mnohé iné odvetvia vyrábajúce luxusné
výrobky vrátane potravín. Dôsledky krízy
sú však vážne: od roku 2008 došlo k strate 3,5 milióna pracovných miest vo
výrobnom odvetví, podiel výrobného priemyslu na HDP sa znížil z 15,4 %
na 15,1 % v minulom roku[3]
a produktivita EÚ sa naďalej zhoršuje v porovnaní s produktivitou
našich konkurentov. Dve posledné
správy Komisie[4]
odhalili niekoľko nedostatkov, ktoré bránia rastu. Domáci dopyt
zostáva slabý, čo podkopáva domáce trhy európskych spoločností a tlmí
obchod v rámci EÚ po kríze. Podnikateľské prostredie sa vo
všeobecnosti v EÚ zlepšilo, napriek tomu však pokrok zostáva nevyrovnaný.
Nepružné administratívne a regulačné prostredie, nepružnosť
niektorých pracovných trhov a slabé začlenenie do vnútorného trhu aj
naďalej spomaľujú potenciál rastu podnikov, a to najmä MSP.
Investície do výskumu a inovácií zostávajú príliš nízke, čím brzdia
potrebnú modernizáciu našej priemyselnej základne a bránia budúcej
konkurencieschopnosti EÚ. Podniky EÚ čelia vyšším cenám energie než
väčšina našich hlavných konkurentov[5]
a ťažkostiam s prístupom k základným vstupom ako sú suroviny,
kvalifikovaná pracovná sila a za dostupných podmienok. V tomto kontexte
Komisia presadzovala prístup integrovanej priemyselnej politiky, ako je uvedené
v oznámení o priemyselnej politike na roky 2010 a 2012[6] a v
rámci európskeho semestra vydala odporúčania členským štátom zamerané
na podporu rastu. Úplné zavedenie tohto prístupu politiky na európskej a
vnútroštátnej úrovni je rozhodujúce pre zabezpečenie našej budúcej
konkurencieschopnosti a pre zvýšenie potenciálu rastu. Aby boli tieto politické
opatrenia účinné, musí za zabezpečiť ich riadna koordinácia a
súdržnosť na rôznych úrovniach, od regionálnej úrovne až po úroveň
EÚ. Ako príspevok do
diskusie Európskej rady o priemyselnej politike, toto oznámenie
stanovuje kľúčové priority Komisie v oblasti priemyselnej politiky. Vychádza
z ročného prieskumu rastu, poskytuje prehľad už prijatých opatrení a
navrhuje vybrané nové opatrenia s cieľom urýchliť dosiahnutie týchto
priorít. Ukazuje, že priemyselná politika a ostatné politiky EÚ sú
postupne stále viac a viac začleňované, ako to bolo
naznačené v hlavnom oznámení o priemyselnej politike v roku
2010 a zdôvodňuje, prečo je potrebné v tomto procese
začleňovania pokračovať. A čo je najdôležitejšie, toto
oznámenie kladie dôraz na význam úplného a účinného vykonávania
priemyselnej politiky v EÚ a usiluje sa o uľahčenie v tomto
smere. Členské
štáty budú zohrávať hlavnú úlohu v tomto procese vykonávania reforiem
v záujme zlepšenia konkurencieschopnosti. Vytvorenie nových nástrojov, ako
napríklad „Partnerstvá pre rast, zamestnanosť
a konkurencieschopnosť“, môže významne prispieť k zlepšeniu
účinnosti vykonávania týchto reforiem.[7] 2.
INTEGROVANÝ JEDNOTNÝ EURÓPSKY TRH: VYTVÁRANIE ATRAKTÍVNEHO MIESTA PRE
PODNIKANIE A VÝROBU Vnútorný trh
zostáva základným kameňom hospodárskeho úspechu EÚ. V polovici
osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia vnútorný trh zmenil vyhliadky
európskeho hospodárstva a po skončení krízy sa môže vnútorný trh znovu
ujať tejto úlohy pri oživovaní hospodárstva EÚ, aby sa EÚ stala
atraktívnejším miestom na výrobu tovaru a poskytovanie služieb. Vnútorný trh
poskytuje spoločnostiam EÚ veľký domáci trh, uľahčuje
zlepšenie produktivity znížením vstupných nákladov, čím umožňuje
efektívne podnikateľské postupy a zvyšuje návratnosť inovácií.
Vnútorný trh však stále má významný potenciál rastu a ďalšie zjednodušenie
pravidiel vnútorného trhu môže ešte výraznejšie zlepšiť hospodársku
efektívnosť. Prehĺbenie vnútorného trhu môže priniesť rýchle
technologické zmeny. Pevnejšie začlenenie podnikov v EÚ do regionálnych a
globálnych hodnotových reťazcov je kľúčové pre zvýšenie
produktivity. Dobre navrhnuté, včasné európske normy urýchlia šírenie
inovácií a reformy EÚ v oblasti práv duševného vlastníctva takisto podporia tvorivosť
a inovácie. Uvoľnenie plného potenciálu vnútorného trhu si však
vyžaduje lepšiu integráciu sietí infraštruktúry, lepšie vykonávanie a
zjednodušenie pravidiel pre tovar a služby, a predvídateľný a
stabilný regulačný rámec v kombinácii s modernou a efektívnou verejnou
správou. 2.1.
Ukončenie integrácie sietí: informačné siete, energetika a doprava Vnútorný trh
nemôže plynule fungovať bez integrovanej infraštruktúry. Akt o jednotnom
trhu II predkladá štyri opatrenia na podporu rozvoja námornej, leteckej a
železničnej dopravy, ako aj iniciatívy na posilnenie vykonávania a
presadzovania tretieho energetického balíka v záujme liberalizácie a
integrácie európskych trhov s energiou. Na začiatku roka 2013 Komisia
navrhla štvrtý železničný balík s cieľom uľahčiť
prevádzkovateľom železničnej dopravy vstup a pôsobenie na trhu EÚ.[8] V
odvetví námornej dopravy Komisia stanovila plány v júli 2013 zamerané na
zjednodušenie colných formalít pre lodnú dopravu, obmedzenie byrokracie,
zníženie meškaní v prístavoch a podporu konkurencieschopnosti tohto odvetvia.
Komisia takisto prijala opatrenia na presadzovanie povinností členských
štátov v rámci iniciatívy Jednotného európskeho neba.[9] V
súčasnej dobe je prijatie, úplné zavedenie a/alebo presadzovanie týchto
iniciatív oneskorené. Rozvoj vnútorného
trhu s energiou si vyžaduje úplné vykonávanie právneho rámca všetkými
členskými štátmi a integrované energetické siete, ktoré by mali
podporiť hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu a znížiť
náklady na energiu pre európske spoločnosti. Významné investície sú
potrebné pre modernizáciu európskej energetickej infraštruktúry v záujme
prepojenia energetických ostrovov, čo by uvoľnilo tok energie v rámci
vnútorného trhu a umožnilo priemyslu EÚ ťažiť z väčšej
bezpečnosti dodávok a nižších cien.[10] Infraštruktúra
EÚ musí reagovať na sociálne požiadavky a prispôsobiť sa
technologickým zmenám. Výroba ekologických vozidiel a plavidiel
je kľúčovou výzvou pre priemysel EÚ, keďže sa snaží v tejto
súťaži udržať svoju pozíciu. Tento vývoj závisí od dodávok nových
technológií a od inštalácie potrebnej infraštruktúry pre
používateľov. Prijatie navrhovanej smernice[11]
o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá zaviaže členské
štáty k tomu, aby zaistili minimálnu infraštruktúru pre alternatívne palivá
vrátane elektrických dobíjacích staníc so spoločným štandardizovaným
rozhraním. Komisia
vyzýva Radu a Európsky parlament, aby prijali tento návrh do začiatku roka
2014. Ako je uvedené v
záveroch zo zasadnutia Európskej rady v októbri 2013, digitálne produkty
a služby sú veľmi dôležité pre modernizáciu európskeho priemyslu. S
cieľom podporiť rozvoj komunikačných služieb Komisia v septembri
2013 podala návrh na ambiciózny program na vytvorenie jednotného trhu v oblasti
telekomunikácií, ktorý sa zameriava na podporu investícií a vytvorenie opatrení
na ďalšie zníženie regulačnej roztrieštenosti v EÚ
a zároveň podporuje hospodársku súťaž v oblasti služieb
širokopásmového pripojenia. Okrem vývoja
infraštruktúry zblíženie informačných a komunikačných technológií
s energetickými a logistickými sieťami vytvára nové príležitosti a
výzvy v oblasti priemyslu. Výzva spočíva v rozvoji digitálne aktivovaných
sietí, ktoré dosahujú úroveň bezpečnosti a odolnosti potrebnej
na podporu činností podnikov. Začínajú byť viditeľné
dôsledky týchto zmien, ktoré poskytnú trhové príležitosti najmä v oblasti
kľúčových podporných technológií. Usporiadanie inteligentných sietí
bude tiež vyžadovať vhodný regulačný rámec, ako aj rozvoj vhodných
noriem interoperability. EÚ, členské štáty, regióny a priemysel zohrávajú
dôležitú úlohu pri podpore digitalizácie podnikateľských postupov a
rozvoji priemyselného rozmeru digitálnej agendy. Vesmírne
infraštruktúry a príslušné aplikácie priemyslu a služieb
ponúkajú potenciál zvýšiť priemyselnú konkurencieschopnosť, vytvárať
rast a pracovné miesta. EÚ v tejto oblasti zohráva významnú úlohu, pretože
v dôsledku vysokých nákladov na vesmírne projekty je pre členské štáty
výhodnejšie, aby spojili investície a spoločne ťažili z
príležitostí, ktoré z nich plynú. V spolupráci s členskými štátmi
a špecializovanými organizáciami a agentúrami [ako napríklad Európska
vesmírna agentúra a Agentúra pre európsky globálny navigačný
satelitný systém (GSA)] Komisia v priebehu nasledujúceho viacročného rámca
finančného plánovania dokončí vesmírne infraštruktúry svojich
hlavných projektov Galileo a Copernicus. Navrhne pravidlá, ktoré vytvoria
technologické a regulačné podmienky pre ich komerčné využitie. Komisia
vyzýva Radu a Parlament, aby prioritne prijali a uplatňovali uvedené
opatrenia a právne predpisy týkajúce sa informačných, energetických,
dopravných, vesmírnych a komunikačných sietí v EÚ v nadväznosti na
návrhy predložené Komisiou. Oneskorené
zavádzanie týchto infraštruktúr bude obmedzovať našu budúcu
konkurencieschopnosť. Keďže súčasné ekonomické prostredie nie je
priaznivé pre dlhodobé investície, Komisia bude naďalej využívať projektové
dlhopisy s cieľom uľahčiť financovanie týchto projektov
v oblasti infraštruktúry. 2.2. Otvorený
a integrovaný vnútorný trh s tovarom a službami Komisia poskytla
nový podnet na integráciu trhu v celej EÚ prostredníctvom Aktov
o jednotnom trhu I a II. Vyzýva zákonodarcov, aby prijali návrhy, ktoré sú
v nich obsiahnuté, a to najmä tie, ktoré sa týkajú iniciatív ako je
dohľad nad trhom a balík opatrení pre bezpečnosť výrobkov. Komisia
naďalej aktívne podporuje bezproblémový trh s výrobkami. Preskúmanie
vnútorného trhu s priemyselným tovarom preukázalo, že vnútorný trh s
priemyselným tovarom vyhovuje svojmu účelu[12].
Priemysel ťaží zo svojho rozvoja a obchod s výrobkami v rámci EÚ sa v
priebehu rokov zvýšil. V rámci
iniciatívy jednotného trhu s ekologickými výrobkami sa navrhuje súbor opatrení
na prekonanie problémov spojených s voľným pohybom týchto výrobkov.[13]
Ak však členské štáty neprijmú ďalšie opatrenia na vykonávanie
súčasného rámca, podniky budú aj naďalej čeliť
zbytočne vysokým nákladom a rozdielom v nákladoch, ktoré môžu ešte
narásť. Komisia zabezpečí, aby sa presadila harmonizácia a
predovšetkým sa sústredí na vykonávanie a presadzovanie existujúce právneho
rámca a bude podporovať účasť malých a stredných podnikov na
vnútornom trhu. Oznámenie
„Vízia pre vnútorný trh s priemyselnými výrobkami“ predstavuje opatrenia
na dosiahnutie integrovanejšieho vnútorného trhu, ktorý je založený na
racionalizácii existujúceho regulačného rámca. Komisia bude uvažovať
o vypracovaní legislatívneho návrhu o spôsobe zefektívnenia
a harmonizácie hospodárskych správnych alebo občianskoprávnych
sankcií za nedodržanie harmonizačných právnych predpisov Únie
s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými
podnikmi v rámci celého vnútorného trhu s priemyselnými výrobkami. Posilní
sa sieť Enterprise Europe Network s cieľom intenzívnejšie
podporiť MSP na vnútornom trhu a ďalej rozvíjať pomoc pre
prístup k finančným prostriedkom, zlepšiť ich energetickú
účinnosť a efektívne využívanie zdrojov, a zvýšiť schopnosť
MSP riadiť inovácie. V rámci
priemyslu sa obchoduje s tovarom aj službami. Úplné vykonávanie smernice
o službách je stále dôležité pre priemyselnú konkurencieschopnosť Európy.
Je zrejmá nerovnováha medzi mierou integrácie dosiahnutej na trhoch s tovarom a
službami, a v záujme účinnej modernizácie priemyslu je potrebné
ďalej zlepšovať fungovanie vnútorného trhu služieb.[14] Mnoho sa už
dosiahlo, ale členské štáty musia v niektorých oblastiach aj naďalej
uskutočňovať reformy a zlepšiť vykonávanie pravidiel
vnútorného trhu. Už vo svojom oznámení v roku 2012[15]
Európska komisia vyzvala členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané
na ambiciózne vykonávanie smernice o službách. Úplné vykonávanie smernice o
službách by výrazne zlepšilo hladké fungovanie vnútorného trhu, najmä
v prípade malých a stredne veľkých krajín, ako aj spotrebiteľov.
Posilnenie konkurencieschopnosti by mohlo viesť k dodatočnému celkovému
hospodárskemu zisku zodpovedajúcemu asi 2,6 % HDP EÚ. Pokrok sa monitoruje
v rámci európskeho semestra a Komisia nadviazala dialóg s členskými
štátmi v záujme dosiahnutia cieľov dohodnutých na politickej úrovni. Konkurencieschopnosť
priemyslu by mala prospech z integrovanejšieho vnútorného trhu služieb, najmä v
prípade podnikateľských služieb, ktoré predstavujú asi 12 % pridanej
hodnoty EÚ. Toto je dobrý príklad oblasti, v ktorej môže začlenenie
priemyselnej konkurencieschopnosti prispieť k zvýšeniu celkovej
konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ. Podnikateľské služby by mali
byť riadne zohľadnené pri navrhovaní a vykonávaní stratégií
priemyselnej politiky. Po predložení oznámenia o priemyselnej politike na rok
2012 Komisia na začiatku roka 2013 zriadila skupinu na vysokej úrovni pre
podnikateľské služby. Komisia posúdi potrebu ďalších opatrení,
keď táto skupina vydá svoje odporúčania v marci 2014. Nedávno
aktualizovaný európsky systém normalizácie sa bude dôkladne
monitorovať s cieľom posúdiť, či je potrebné viac ho
prispôsobiť rýchlo sa meniacemu prostrediu, aby mohol naďalej
prispievať k plneniu strategických cieľov Európy, najmä v oblasti
priemyselnej politiky, služieb, inovácií a technologického rozvoja. Účinné
stanovovanie noriem a ochrana duševného vlastníctva (ktoré predstavuje 50 %
celkového nehmotného majetku v rámci EÚ) navyše zohrávajú
významnú úlohu pri podpore inovácií a vývoja nových technologických oblastí. Komisia
bude pozorne sledovať prebiehajúcu debatu o používaní a úlohe práv
duševného vlastníctva v oblasti noriem a posúdi, či je
k riešeniu tejto otázky potrebná osobitná iniciatíva. 2.3.
Podnikateľské prostredie, regulačný rámec a verejná správa v EÚ Konkurencieschopnosť
EÚ bola vždy postavená na pevnom a predvídateľnom inštitucionálnom
prostredí, kvalitnej infraštruktúre, silnej vedomostnej základni v oblasti
technológií a zdravej a vzdelanej pracovnej sile. Európa bola tradične
pozitívne hodnotená ako miesto pre podnikanie a priemyselnú výrobu, ale
v porovnaní s ostatnými regiónmi vo svete stráca konkurencieschopnosť.[16] Skutočnosť,
že vnútorný trh (najmä v oblasti služieb) nie je plne integrovaný je dôležitý
faktor, ktorý brzdí rast produktivity. Európa sa celkovo nedokázala
dostatočne prispôsobiť meniacim sa okolnostiam. Administratívna
záťaž a regulačná zložitosť sa odstraňujú príliš pomaly a
nerovnomerne a niektoré pracovné trhy nie sú dostatočne flexibilné. V
nadväznosti na finančnú krízu dôsledky znižovania zadlženosti naďalej
vplývajú na podnikateľskú náladu a brzdia ďalšie investície a nové
úvery na podnikanie a v dôsledku toho modernizáciu priemyslu EÚ. Komisia
pravidelne monitoruje výkonnosť EÚ v oblasti konkurencieschopnosti a jej
podnikateľské prostredie, najmä prostredníctvom procesu európskeho
semestra a správy o konkurencieschopnosti členských štátov podľa
článku 173 ZFEÚ. Najnovšie správy vykazujú známky zlepšenia, keďže sa
začínajú prejavovať dôsledky štrukturálnych reforiem, ale tento
pokrok zostáva nevyvážený vo všetkých členských štátoch. Od roku 2014 sa
„Správa o výkonnosti a politike členských štátov v oblasti
konkurencieschopnosti“ podľa článku 173 ZFEÚ posilní s
cieľom hodnotiť a jasne prepojiť vplyv zlepšení v
podnikateľskom prostredí na pokrok v oblasti skutočnej výkonnosti
členských štátov, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, a rozsah
ich ročných správ sa rozšíri s cieľom monitorovať úsilie na
vnútroštátnej úrovni s cieľom začleniť aspekty
konkurencieschopnosti do ostatných oblastí politiky.[17] Komisia na
úrovni EÚ naďalej zlepšuje kvalitu právnych predpisov a regulačného
prostredia, aby sa stali prispôsobivejšími, stabilnejšími a
predvídateľnejšími. Vykonávanie Programu regulačnej vhodnosti a
efektívnosti (REFIT) a nadväzné opatrenia zamerané na desať najhorších
regulačných zaťažení (podľa obchodných organizácií a
zainteresovaných strán) zjednodušia právne predpisy EÚ a znížia regulačné
zaťaženie podnikov. Previerka konkurencieschopnosti bola plne
integrovaná do posúdenia vplyvu Komisie v prípade všetkých dôležitých návrhov,
ktoré majú závažné dôsledky na konkurencieschopnosť. Štúdie o posúdení
kumulatívnych nákladov sa vykonali v mnohých odvetviach (oceliarstvo,
hutníctvo) a uskutočnia sa aj v iných (napr. chemický priemysel a odvetvie
lesného hospodárstva) v snahe formulovať ex post odhady
spoločných nákladov v rôznych oblastiach právnych predpisov členských
štátov a EÚ na priemyselné odvetvia. Kontrola vhodnosti právnych
predpisov v oblasti rafinovania ropy bude ukončená v roku 2014.
V budúcnosti Komisia postupne vykoná rozsiahle hodnotenia
konkurencieschopnosti a regulačných rámcov v každom z hlavných
priemyselných hodnotových reťazcov prostredníctvom kontrol vhodnosti a
posúdenia kumulatívnych nákladov.[18] Komisia
vyzýva členské štáty, aby prijali porovnateľné opatrenia na
vnútroštátnej úrovni s cieľom zaistiť, aby politické úsilie zvýšilo
konkurencieschopnosť v rámci celej EÚ. Komisia bude monitorovať
pokrok v tejto oblasti. V 28
členských štátoch existujú významné rozdiely v prístupoch verejnej správy
k súkromnému sektoru. Aby umožnila všetkým členským štátom
využívať skúsenosti ostatných, Komisia predloží iniciatívu zameranú na verejnú
správu podporujúcu rast. V rámci tejto iniciatívy poskytne ucelený
prehľad osvedčených postupov vo verejnej správe, ktoré sú dostupné v
celej EÚ, najmä v súvislosti s nástrojmi elektronickej verejnej správy a
verejného obstarávania. 3.
PRIEMYSELNÁ MODERNIZÁCIA: INVESTOVANIE DO INOVÁCIÍ, NOVÝCH TECHNOLÓGIÍ,
VÝROBNÝCH VSTUPOV A ZRUČNOSTÍ V dôsledku
nedostatkových prírodných a energetických zdrojov a ambicióznych sociálnych
a environmentálnych cieľov nemôžu spoločnosti EÚ konkurovať
nízkymi cenami a výrobkami s nízkou kvalitou. Aby mohli konkurovať na
celosvetových trhoch, musia sa prikloniť k inováciám, produktivite,
efektívnemu využívaniu zdrojov a vysokej pridanej hodnote. Komparatívna výhoda
Európy vo svetovej ekonomike bude aj naďalej spočívať v tovaroch
a službách s vysokou pridanou hodnotou, účinnom riadení hodnotových
reťazcov a prístupe na trhy na celom svete. Inovácie a technologický
pokrok tak zostanú hlavným zdrojom konkurencieschopnosti priemyslu EÚ. Z tohto
dôvodu je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na dosiahnutie cieľa
Európa 2020, ktorý spočíva v investovaní 3 % HDP do výskumu
a vývoja. Najmä digitálne
technológie sú ústredným prvkom nárastu produktivity európskeho priemyslu. Ich
transformačná schopnosť a rastúci vplyv vo všetkých odvetviach nanovo
vymedzujú tradičné obchodné a výrobné modely a povedú k celej škále
potenciálne nových výrobkov a najmä k inováciám služieb zo strany
priemyslu (zavádzanie priemyslu ako služby, tzv. „servitization“). Digitálny prechod prebieha v rámci globálnej
ekonomiky a priemyselná politika musí integrovať nové technologické
možnosti, ako napríklad cloud computing, vývoj hodnotového reťazca údajov
a obšírnych údajov, nové priemyselné internetové aplikácie, inteligentné továrne,
robotika, 3 D tlač a dizajn. 3.1.
Stimulácia investícií do inovácií a nových technológií Výrazne znížená
úroveň investícií do inovácií je od začiatku hospodárskej krízy
veľkým problémom pre priemyselnú budúcnosť Európy. Komisia dala
rastúci podiel svojich politických, regulačných a finančných pák k
dispozícii členským štátom, regiónom a priemyslu s cieľom
podporiť investície do inovácií. Program Horizont 2020 poskytne
takmer 80 miliárd EUR na výskum a inovácie, najmä prostredníctvom svojho
piliera pre vedúce postavenie priemyslu. To zahŕňa podporu pre
kľúčové technológie, ktoré nanovo vymedzia globálne hodnotové
reťazce, zefektívnia využívanie zdrojov a pretvoria medzinárodnú
deľbu práce. Na uľahčenie obchodného využívania výsledkov
výskumu bude program Horizont 2020 tiež vo väčšej miere než dnes
financovať prototypy a demonštračné projekty pred uvedením na
trh. Hlavný prvok nového rámcového programu spočíva v spojení síl so
súkromným sektorom prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev v
kľúčových priemyselných oblastiach s cieľom stimulovať
ďalšie súkromné investície. Okrem toho,
prijatím nového viacročného finančného rámca 2014 – 2020 je
členským štátom k dispozícii aspoň 100 miliárd EUR v
európskych štrukturálnych a investičných
fondov (EŠIF) na financovanie investícií do inovácií,
ktoré sú v súlade s priemyselnými politickými prioritami. V období rokov 2014 –
2020 sa investície do inovácií prostredníctvom EŠIF budú riadiť konceptom
„inteligentnej špecializácie“ s cieľom umožniť členským
štátom a regiónom, aby sústredili investície na svoje komparatívne výhody a na
podporu vytvárania celoeurópskych hodnotových reťazcov. Mnoho tém
navrhnutých v rámci stratégií inteligentnej špecializácie členskými štátmi
a regiónmi je spojených so šiestimi strategickými oblasťami stanovenými v
rámci priemyselnej politiky, v dôsledku čoho majú regióny k dispozícii
komplexný finančný balík. Keďže
členské štáty sa čoraz viac snažia o investície do strategických
priemyselných oblastí, Komisia modernizuje rámec pre štátnu pomoc pre
výskum, vývoj a inovácie a uskutočňuje reformu pravidiel
verejného obstarávania, aby vytvorila kritické množstvo na strane dopytu a
zefektívnila prideľovanie zdrojov plne dodržiavajúc pravidlá hospodárskej
súťaže a vnútorného trhu. Hlavným dôvodom,
prečo sa Komisia rozhodla v rámci oznámenia o priemyselnej politike 2012
určiť šesť oblastí, v ktorých by sa mali podporiť
investície, bola potreba urýchliť investície do prelomových technológií v
rýchlo rastúcich oblastiach. Tieto
strategické, prierezové oblasti sú: vyspelá výroba, kľúčové podporné
technológie, ekologické vozidlá a doprava, biovýrobky, výstavba a suroviny a
inteligentné siete. Práca šiestich pracovných skupín, ktoré boli vytvorené pred
rokom, umožnila Komisii určiť možnosti a prekážky inovácií vyžadujúce
ďalšie politické opatrenia. Na základe tejto práce sa Komisia zameria
na tieto priority: ·
Vyspelá
výroba:
využívanie znalostných a inovačných spoločenstiev v rámci výroby
s pridanou hodnotou a zriadenie verejno-súkromného partnerstva v oblasti
udržateľného spracovateľského priemyslu pomocou efektívneho
využívania zdrojov a energetickej efektívnosti, továrne budúcnosti, robotika a
fotonika, zlepšovanie inovačnej kapacity a konkurencieschopnosti
európskeho výrobného odvetvia. Vzhľadom na rastúci význam internetu
v priemysle sa prioritou pre budúcu prácu stane integrácia digitálnych
technológií do výrobného procesu. Používanie obšírnych údajov („big data“) sa
postupne začlení do výrobného procesu.[19] ·
Kľúčové
podporné technológie: táto skupina sa snaží
identifikovať potenciálne projekty európskeho záujmu zamerané na
kľúčové podporné technológie v niekoľkých oblastiach, ako
napríklad batérie, inteligentné materiály, vysoko výkonná práca a priemyselné
bioprocesy, v záujme uľahčenia celoeurópskeho prístupu MSP k
technologickým infraštruktúram a využitia ďalších možností memoranda o
porozumení podpísaného s Európskou investičnou bankou. ·
Biovýrobky:
poskytnutie prístupu k udržateľným surovinám v cenách na svetovom trhu na
výrobu biovýrobkov. To bude vyžadovať uplatňovanie zásady postupného
využívania biomasy a eliminovanie prípadných narušení pri vyčlenení
biomasy pre alternatívne využitie, ktoré by mohli vyplynúť z podpory a
iných mechanizmov podporujúcich využívanie biomasy na iné účely (napr. energie).[20] ·
Ekologické
vozidlá a plavidlá: prijatie a úplné vykonávanie návrhu Komisie
o infraštruktúre pre alternatívne palivá, ktorým sa vykonáva iniciatíva v
oblasti ekologických vozidiel a ďalšie iniciatívy v rámci programu
Horizont 2020 podporujúce ekologickú a energeticky efektívnu dopravu,
presadzujú celosvetové normy pre elektrické automobily a vykonávajú
priority stanovené v rámci CARS 2020. ·
Udržateľná
výstavba a suroviny: vytvorenie úverovej kapacity EIB vo výške
25 miliárd EUR na podporu energetickej účinnosti v bytových
výstavbách a zlepšenie recyklácie a udržateľného odpadového hospodárstva v
odvetví stavebníctva. ·
Inteligentné
siete a digitálne infraštruktúry: vymedzenie ďalších cieľov
pre rozvoj prvkov inteligentných sietí, revidovanie a rozšírenie poverení na
štandardizáciu a vývoj a poradenstva týkajúceho sa ukazovateľov
výkonnosti.[21]
Infraštruktúra a prepojovací softvér pre priemyselný internet sú vzhľadom
na jeho narastajúci význam prioritnou oblasťou a mali by pomôcť pri
začleňovaní vysoko výkonných procesov, vrátane cloud computingu. Komisia
v nadväznosti na činnosť pracovných skupín navrhuje členským
štátom, aby spojili nástroje regionálnej a priemyselnej politiky s cieľom
vytvoriť platformy inteligentnej špecializácie, ktoré by pomohli regiónom
pri zavádzaní programov inteligentnej špecializácie sprostredkovaním kontaktov
medzi firmami a klastrami a umožnil by sa prístup k inovatívnym
technológiám a trhovým príležitostiam. A na záver, na
základe analýzy silných stránok a hlavných výhod európskeho priemyslu bude
Komisia skúmať oblasti priemyselnej činnosti, v ktorých Európa
pravdepodobne bude mať v budúcnosti komparatívnu výhodu. Okrem toho
bude monitorovanie investičných trendov zohrávať stále dôležitejšiu
úlohu pri posúdení vykonanom v rámci európskeho semestra. 3.2.
Zvyšovanie produktivity a efektívneho využívania zdrojov a
uľahčovanie prístupu k cenovo dostupným výrobným vstupom Podniky v EÚ
musia mať prístup k dôležitým vstupom udržateľným spôsobom a za
čo najlepších podmienok, ale značné problémy týkajúce sa trhov s
kapitálom, energiou a surovinami stále pretrvávajú. a)
Prístup k financovaniu Regulačné
reformy vo finančných trhoch, rozvážna menová politika a nová štruktúra
dohľadu zriadená bankovou úniou úspešne prispeli k obnove finančnej stability.
Zníženie zadlženia bánk však sťažuje prístup podnikov k úverom, najmä v
prípade MSP v tých členských štátoch, ktoré výrazne pocítili dôsledky
krízy. Politické
opatrenia prispievajú k zmierneniu kapitálových potrieb na špecifické
účely. V období 2014 – 2020 bude politika súdržnosti podnikom
naďalej poskytovať prístup k financovaniu prostredníctvom
finančných nástrojov. V novom programovom období sa uvažuje, okrem
tradičných finančných nástrojov vytvorených na vnútroštátnej/regionálnej
alebo nadnárodnej alebo cezhraničnej úrovni, o možnosti prispieť
prostriedkami na zriadenie finančného nástroja na úrovni Únie. To
zahŕňa iniciatívu MSP týkajúcu sa nástroja na rozdelenie rizika so
zárukami EÚ v súlade s požiadavkou Európskej rady z októbra 2013. Vyplýva to z iniciatívy
navrhnutej Komisiou a EIB, ktorá členským štátom umožňuje
na dobrovoľnej báze využívať EŠIF s cieľom podporiť
finančné nástroje poskytujúce úvery MSP. Členské štáty sa
vyzývajú, aby prispeli k tejto iniciatíve európskymi štrukturálnymi a investičnými
fondmi z ich vnútroštátnych pridelených prostriedkov, aby tento
nástroj dosiahol kritické množstvo a mal významný vplyv na zvýšenie
poskytovania úverov MSP. Prijatie
programov COSME a Horizont 2020 takisto prispeje k znásobeniu kapacity financovania
verejného sektora prostredníctvom kapitálových investícií cez finančných
sprostredkovateľov, ako sú fondy rizikového kapitálu a dobre fungujúci
celoeurópsky trh s rizikovým kapitálom. Financovanie spoločností sa
zlepší aj vďaka úplnému vykonávaniu smernice o oneskorených platbách[22].
Nedávne legislatívne zmeny uľahčia prístup MSP k finančným
prostriedkom. Napríklad nariadenie o kapitálových požiadavkách obsahuje
opravný faktor, ktorý znižuje kapitálové požiadavky týkajúce sa úverového
rizika spojeného s expozíciou voči malým a stredným podnikom;
revidovaná smernica o trhoch s finančnými nástrojmi vytvorí špecializované
obchodné platformy s označením „rastové trhy MSP“; revidovaná smernica o
transparentnosti ruší požiadavku na zverejnenie štvrťročných finančných
informácií; a v rámci nových pravidiel o európskych fondoch rizikového kapitálu
a európskych fondoch sociálneho podnikania sa vytvorí špeciálne európske
povolenie pre správcov fondov, ktorí investujú do začínajúcich MSP a
sociálnych podnikov. Očakáva sa,
že aj napriek týmto opatreniam bude prístup k finančným prostriedkom
problematický. Aj keď sa veľké spoločnosti stále viac usilujú o
financovanie na trhoch s dlhopismi, európske MSP sú stále do veľkej
miery závislé od bánk ako hlavného zdroja ich financovania. Táto závislosť
je oveľa intenzívnejšia než v iných častiach sveta. Kríza
roztrieštila vnútorný trh s bankovými úvermi v EÚ a úrokové sadzby sa v
niektorých krajinách neprimerane zvýšili. Vnútorný trh s kapitálom, v
rámci ktorého môžu mať MSP cezhraničný prístup k financiám, stále
zostáva cieľom, ktorý je potrebné dosiahnuť. V tejto
súvislosti sa vďaka vynaloženému úsiliu naďalej zlepšujú úverové
kanály a diverzifikujú sa zdroje financovania podnikov. Pokrok sa dosiahol v
rámci viacerých iniciatív zahrnutých v aktualizovanom pláne priemyselnej
politiky na rok 2012. Analýza odpovedí na Zelenú knihu o dlhodobom
financovaní bude teraz viesť k návrhom na opatrenia zamerané na
diverzifikáciu zdrojov financovania pre MSP a uľahčenie dlhodobých
investícií. Sú potrebné aj
ďalšie opatrenia na zníženie vplyvu nedostatkov financovania, s ktorými sa
stretávajú niektoré podniky a Komisia bude naďalej pracovať so
skupinou EIB a podporovať bilaterálne iniciatívy medzi členskými
štátmi zamerané na riešenie týchto nedostatkov. b) Energetika Napriek
zvýšeniu efektívnosti a postupnému otvoreniu trhov s energiou hospodárskej
súťaži, ktoré viedlo k zníženiu veľkoobchodných cien elektrickej
energie a plynu, maloobchodné ceny týchto dôležitých energetických vstupov do
odvetví sa zvýšili. Maloobchodné ceny elektrickej energie v odvetví v rámci EÚ
vzrástli v priemere o 3,5 % za rok a ceny plynu o 1 % v
období rokov 2008 a 2012. V dôsledku toho sú podľa údajov Medzinárodnej
agentúry pre energiu ceny elektrickej energie pre priemysel v EÚ podľa
odhadov dvakrát vyššie ako v USA a v Rusku a o 20 % vyššie ako v
Číne.[23] Cenový rozdiel je väčší v
cenách za plyn: plyn je pre priemysel EÚ tri až štyrikrát drahší ako pre
konkurentov v USA, Rusku a Indii, o 12 % drahší ako v Číne, ale je
lacnejší ako v Japonsku. Ceny, ktoré priemyselní užívatelia skutočne
zaplatia však môžu byť v jednotlivých členských štátoch odlišné. Oznámenie
o cenách energie a jeho sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie
predstavuje riadne zdokumentované údaje o vývoji cien energie a ich troch
hlavných zložiek, t. j. energie, sieťových nákladov, daní a poplatkov
vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie. Náklady na energiu sú
naďalej najväčšou zložkou, aj keď jej podiel klesá a existujú
výrazné rozdiely medzi členskými štátmi. Sieťové náklady, dane a
poplatky sú hlavnými hybnými silami zvyšovania cien energie, vzhľadom na
to, že sa najviac podieľajú na konečnej maloobchodnej cene. [24] Vývoj
nákladov na energiu je predmetom obáv v oblasti konkurencieschopnosti energeticky
náročných výrobných odvetví. Náklady na energiu predstavujú významný
podiel na celkových nákladoch na výrobky z papiera a tlačiarenské výrobky,
chemické výrobky, sklo a keramiku, železo, oceľ a neželezné kovy,
hoci existujú rozdiely medzi závodmi, technológiami a krajinami. Priemyselná
konkurencieschopnosť a energetická účinnosť zostávajú hlavnými
cieľmi Únie, ako bolo uvedené v stratégii Európa 2020. Rôzne politiky EÚ
sa usilujú o dosiahnutie našich cieľov nákladovo najefektívnejším
spôsobom. -
Na strane dodávateľov poskytuje program Horizont 2020 priamo
dostupné finančné prostriedky určené na výskum a inovácie v oblasti
energie a zmeny klímy, predovšetkým prostredníctvom spoločenskej výzvy
„Bezpečná, čistá a efektívna energia“ a hlavných priemyselných
iniciatív, ako napríklad SPIRE (Udržateľný spracovateľský priemysel
pomocou efektívneho využívania zdrojov a energetickej efektívnosti), plán SET
(strategický plán pre energetické technológie) a SILC II (Program pre
udržateľný nízkouhlíkový priemysel), ktorých cieľom je rozvíjať
a podporovať zavádzanie prelomových technológií potrebných na dosiahnutie
cieľov v oblasti klímy a energie. -
Dokončenie plne integrovaného vnútorného trhu s energiou a
posilnenie hospodárskej súťaže na trhoch s energiou umožní priemyselným a
domácim používateľom ťažiť z nižších veľkoobchodných
cien energie. -
Ďalší rozvoj efektívnej celoeurópskej infraštruktúry plynu a
elektrickej energie, ako aj infraštruktúry na prepravu hlavných východiskových
surovín ako je etylén a propylén, by pomohol znížiť náklady na dopravu a
riziká v rámci energeticky náročných odvetví. Existujúce potrubia by mali
byť spojené najmä s južnou a východnou Európou s cieľom zlepšiť
synergiu medzi odvetviami v rôznych členských štátoch a dosiahnuť
vyššiu energetickú účinnosť v celej Európe. -
Je potrebné vyhnúť sa neprimeranému zvýšeniu nákladov na
energiu v dôsledku daňového zaťaženia, odvodov alebo iných nástrojov
zavedených členskými štátmi s cieľom vykonávať rôzne
politiky. Je to dôležité na zabezpečenie nákladovej efektívnosti a
posilnenie konkurencieschopnosti EÚ. Spolu
s týmto oznámením Komisia prijala klimaticko-energetický balík, v ktorom
vyjadrila svoje stanovisko až do roku 2030[25]. S výnimkou jedného prípadu ide o
nelegislatívny balík, ktorý umožní, aby rokovania v Európskej rade a Európskom
parlamente mohli prispieť k vymedzeniu stanoviska Európskej únie,
pokiaľ ide o boj proti zmene klímy a súvislosť s energetickou
politikou a konkurencieschopnosťou hospodárstva EÚ. c)
Suroviny a efektívne využívanie zdrojov Priemysel EÚ
závisí najmä od dodávok surovín z medzinárodných trhov[26],
predovšetkým v prípade dodávok neopracovaných minerálov a kovov. Čelí
mnohým problémov, pokiaľ ide o prístup k prvotným aj druhotným
surovinám v rámci celého hodnotového reťazca (prieskum, ťažba,
spracovanie/rafinácia, recyklácia a nahrádzanie). Komisia je od roku 2008
zapojená do stratégie v oblasti surovín („Iniciatíva v oblasti surovín“).
Komisia takisto podporuje efektívne využívanie zdrojov a rozvoj
podnikateľských a výrobných modelov využívajúcich odpad. Iniciatíva
Komisie v oblasti surovín má silný vonkajší rozmer s cieľom
zabezpečiť spravodlivý a spoľahlivý prístup k surovinám po celom
svete v snahe zaistiť rovnaké podmienky pre všetky zainteresované strany v
oblasti obchodu so surovinami. V rámci dvojstranných a mnohostranných
obchodných dohôd EÚ úspešne dohodla pravidlá týkajúce sa vývozu surovín a
úspešne monitorovala a presadzovala pravidlá týkajúce sa obchodných prekážok,
ktoré ovplyvňujú suroviny. Komisia bude aj
naďalej používať všetky dostupné nástroje vrátane mapovania
diplomacie v oblasti surovín, ktoré v súčasnej dobe prebieha, s
cieľom zabezpečiť prístup k surovinám udržateľným spôsobom.
Tejto kapitole sa bude venovať osobitná pozornosť v prebiehajúcich a
budúcich obchodných rokovaniach. Komisia bude
uvažovať o vypracovaní oznámenia o Európskom partnerstve pre inovácie
(EIP) v oblasti surovín, v ktorom vysvetlí, akým spôsobom chcú
Európska komisia, členské štáty, priemyselné odvetvie a akademická
obec spolupracovať v snahe posunúť strategický plán vykonávania
partnerstva na 2013 smerom k zlepšeniu v oblasti výskumu a inovácií,
legislatívneho prostredia alebo normalizácie. Medzi konkrétne
ciele bude patriť spustenie až desiatich pilotných projektov na podporu
technológií na výrobu a spracovanie prvotných a druhotných surovín, získanie
náhrady aspoň pre tri použitia kritických a vzácnych surovín, ako aj
vytvorenie lepších rámcových podmienok týkajúcich sa surovín v Európe[27]. V snahe
uľahčiť tento posun v oblasti priemyslu Komisia predloží v roku
2014 legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa efektívneho využívania zdrojov a
odpadu. Táto iniciatíva bude stavať na pokroku dosiahnutom počas
vykonávania plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a stanoví hlavné
prostriedky potrebné na uvoľnenie hospodárskeho potenciálu EÚ, aby sa
stala produktívnejšou a zároveň využívala menej zdrojov a smerovala
k cyklickému hospodárstvu. Bude zahŕňať závery získané
vďaka vypracovaniu vhodných ukazovateľov a cieľov, a preskúmanie
kľúčových cieľov v rámci právnych predpisov EÚ o odpadoch
(v súlade s doložkami o preskúmaní uvedených v rámcovej smernici o odpadoch,
smernici o skládkach odpadov a smernici o obaloch) a vykoná hodnotenie ex
post viacerých smerníc o toku odpadov vrátane posúdenia možností týkajúcich
sa posilnenia vzájomnej súdržnosti. Komisia na
základe predbežných posúdení okrem toho navrhne v prípade potreby opatrenia
s cieľom odstrániť cenové nezrovnalosti, ktoré bránia podnikom
EÚ v prístupe ku kľúčovým vstupom v oblasti priemyslu za
medzinárodné trhové ceny. Komisia zabezpečí politickú neutralitu,
pokiaľ ide o prístup k biomase na rôzne účely, aby tak umožnila
účinné uplatňovanie zásady postupného využívania biomasy
s cieľom zabezpečiť efektívne a udržateľné
využívanie prírodných zdrojov. Komisia takisto v prípade potreby zváži
opatrenia, ktoré používateľom v priemyselnom odvetví umožnia prístup ku
kľúčovým vstupom ako sú bioetanol alebo škrob pre činnosti
priemyselných biotechnológií vychádzajúcich z tradičných odvetví ako
je chemický priemysel, papierenský priemysel a iné odvetvia lesného
hospodárstva, a to za
medzinárodné trhové ceny.[28] 3.3.
Zlepšovanie zručností a uľahčenie priemyselnej zmeny Zručnosti
sú hlavným politickým prvkom v programe Európa 2020. Komisia zaviedla všeobecnú
stratégiu na zlepšenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom
predvídania a investovania do ľudského kapitálu s finančnou
podporou EÚ, nástroje na monitorovanie potrieb v oblasti zručností
a odbornej prípravy a trendov, a konkrétne iniciatívy zamerané na
prepojenie príslušných subjektov, ktoré sa zaoberajú učňovskou
prípravou, a to najmä tých, ktoré majú kľúčové zručnosti v
oblasti informačných a komunikačných technológií vrátane
sociálnych partnerov. Nesúlad
medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami,
ako aj otázky týkajúce sa odbornej prípravy budú pravdepodobne aj naďalej
kľúčovou výzvou pre priemysel EÚ v najbližších rokoch, a to najmä v
čase, keď pokrok vo výrobných technológiách prispeje k zvyšovaniu
dopytu po osobitných zručnostiach a odbornej príprave. V jednotlivých
členských štátoch existujú významné rozdiely v oblasti nadobúdania
zručností a v efektívnosti systémov odbornej prípravy. Tieto rozdiely
spolu s vysokou mierou nezamestnanosti v členských štátoch postihnutých
krízou vyžadujú okamžité opatrenia s cieľom investovať viac do
vzdelávania a odbornej prípravy. Takisto je nevyhnutné posilniť
medzinárodnú mobilitu. Na tento účel Komisia prijala komplexnú reformu
EURES, ktorá bude viesť k užšej spolupráci medzi európskymi verejnými
službami zamestnanosti EÚ a EHP s cieľom uľahčiť mobilitu
a prispôsobovanie zručností prostredníctvom série nových služieb a
produktov. Úloha
učňovskej prípravy zameraná na podporu priemyselnej
konkurencieschopnosti je široko uznávaná. Veľké rozdiely v oblasti
nadobúdania zručností a v efektívnosti systémov odbornej prípravy v
jednotlivých členských štátoch úzko súvisia s kritickou
nezamestnanosťou v členských štátoch postihnutých krízou. Iniciatívy
ako Európske združenie učňovskej prípravy budú naďalej
podporovať rozvoj kvalitnej a efektívnej učňovskej prípravy,
ktorá je výsledkom silného partnerstva medzi zamestnávateľmi
a školstvom v rámci EÚ. Okrem toho
Komisia vyvíja novú generáciu programu Erasmus pre mladých podnikateľov,
ako aj iné nástroje, ktoré by mali sprístupniť stáže vo firmách na
medzinárodnej úrovni[29]
prostredníctvom aktívnej účasti priemyslu a MSP. V oznámení
o prehodnotení vzdelávania[30]
sa vyzýva, aby sa kládol dôraz na zosúladenie ponuky zručností s potrebami
na pracovnom trhu v rámci Európy. Nový program financovania Erasmus+ aktuálne
posilňuje a podporuje túto oblasť. Komisia vyzýva členské
štáty, aby podporili tieto snahy. V
súčasnosti sa iba 0,3 % obyvateľov EÚ každoročne
sťahuje do iného členského štátu na profesionálne účely, v
porovnaní s 2,4 % v USA. EÚ má jedinečnú úlohu, ktorá spočíva
v uľahčovaní vzdelávacej mobility medzi inštitúciami
vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom programu Erasmus+ na
všetkých úrovniach: učňovská príprava, stáže a výmeny
v rámci vysokoškolského vzdelávania. Účasť priemyselného
odvetvia a MSP v rámci týchto iniciatív sa bude ďalej podporovať. Znalostné
a inovačné spoločenstvá prispejú k dostupnosti zručností
potrebných na trhoch rozvíjajúcich sa odvetví a oblastí hospodárskej
činnosti. Zainteresované
strany na všetkých úrovniach by sa mali snažiť predvídať
a riadiť potreby v oblasti zručností a odbornej
prípravy. Priemyselná politika musí takisto uľahčiť priemyselnú
zmenu a pomôcť modernizovať priemyselné štruktúry s cieľom
zabrániť drastickej, zbytočnej reštrukturalizácii. Keďže vplyv
reštrukturalizácie je najviac citeľný na regionálnej úrovni, riadenie
a predvídanie zmeny si vyžaduje aktívnu účasť regiónov. V rámci
úspešných stratégií „inteligentnej špecializácie“ by politické iniciatívy na
regionálnej úrovni (týkajúce sa infraštruktúry, odbornej prípravy, výskumu a
inovácií) mali vziať do úvahy dôsledky pripravovanej reštrukturalizácie. Komisia
navrhne komplexný prístup zameraný na predvídanie a uľahčovanie
priemyselných zmien na regionálnej úrovni,
aby tak pomohla regiónom modernizovať priemyselnú základňu
prostredníctvom smerovania zdrojov do produktívnejších odvetví, ako aj
podporila snahy minimalizovať možné sociálne vplyvy. Komisia predloží
na začiatku roka 2014 oznámenie o tvorbe pracovných miest
v ekologickom hospodárstve s cieľom sústrediť úsilie na
kľúčové hospodárske odvetvia, ktoré majú potenciál vytvárať
pracovné miesta, a na rozvoj príslušných nových zručností. [31] 4.
MALÉ A STREDNÉ PODNIKY A PODNIKANIE Priemyselná
politika EÚ tradične venovala veľkú pozornosť MSP, ktoré sú
začlenené do nášho politického prístupu. Do konca roka 2013 program pre
konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) poskytol pomoc finančným
inštitúciám pri poskytovaní nových prostriedkov vo výške približne 30
miliárd EUR pre viac ako 315 000 MSP a vytvoril alebo priamo udržal približne
380 000 pracovných miest. V rovnakom období
štrukturálne fondy poskytli približne 70 miliárd EUR na podporu podnikov,
a to najmä MSP. Podporu získalo takmer 200 000 projektov. Každý
z týchto projektov podporil viacero MSP vrátane 78 000
začínajúcich podnikov a vytvorenie aspoň 268 000 stálych
pracovných miest (a záchranu mnohých ďalších). Regulačné
a administratívne náklady môžu mať až
desaťnásobne väčší vplyv na MSP než na veľké spoločnosti.
Komisia systematicky podporovala zjednodušenie pre MSP prostredníctvom
oslobodení pre mikropodniky a uplatňovaním zásady „najskôr myslieť
v malom“. Rámcové podmienky pre MSP sa výrazne zlepšili vďaka
iniciatíve na podporu malých a stredných podnikov „Small Business Act“ (SBA)
prijatej pred piatimi rokmi. Priemerný čas a náklady na založenie podniku
sa znížili (z deviatich na päť dní a zo 463 EUR na 372 EUR). Čas
a náklady potrebné na získanie všetkých povolení potrebných na začatie
obchodných činností sú však v niektorých členských štátoch stále
veľmi vysoké. Nové
finančné výhľady na obdobie 2014 – 2020 sprístupnili nové a
výkonnejšie nástroje na podporu podnikania a MSP. Prvýkrát zahrnuli program
COSME špeciálne zameraný na MSP. Má rozpočet 2,3 miliardy EUR, ktorý sa
pripája k príspevkom ostatných politík EÚ. V rámci novej politiky súdržnosti sa
osobitná pozornosť venuje konkurencieschopnosti MSP. Cielený nástroj v
rámci programu Horizont 2020 poskytuje financovanie včasných fáz vysoko
rizikového výskumu a inovácií MSP. Nová politika
rozvoja vidieka ďalej posilňuje začínajúce podniky a
konkurencieschopnosť MSP vo vidieckych oblastiach.[32] Okrem tejto
finančnej podpory usmernenia o štátnej pomoci vo forme rizikového
financovania obzvlášť citlivo vnímajú problémy, ktorým čelia MSP v
rámci financovania ich činností. MSP
však musia prekonať prekážky, ktoré ich brzdia v raste, aby
mohli uvoľniť svoj potenciál. Priemerné MSP sú menšie v Európe
než v USA. Takisto existujú rozdiely vo veľkosti MSP v rámci EÚ. Priemerný
MSP v Nemecku má 7,6 zamestnancov v porovnaní s 3,6 zamestnancami v Španielsku
a 3,2 zamestnancami v Taliansku. To má závažné dôsledky: čím menší je
podnik, tým väčšie má problémy investovať do inovácií, vývozu a
integrovania globálnych hodnotových reťazcov, čím ohrozuje svoju
konkurencieschopnosť. Potenciál
klastrov vytvárať vhodné inovačné ekosystémy pre vzájomne sa
podporujúce skupiny MSP sa musí lepšie využiť v záujme presadzovania rastu.
Komisia bude uľahčovať vytváranie kontaktov MSP, ktoré sa budú
chcieť začleniť do klastrov na svetovej úrovni
s cieľom zamerať sa na vysokú kvalitu a celoeurópske hodnotové
reťazce. Pozornosť nebude sústredená len na priemyselné odvetvia, ale
aj na uľahčenie medzinárodnej spolupráce a inovácií naprieč
odvetviami. Reťazce s
pridanou hodnotou, počnúc obstarávaním surovín až po podnikateľské
služby a distribúciu, ako aj prepojenia so strediskami výskumu, odbornej
prípravy a vzdelávania musia byť lepšie integrované. V programe Horizont
2020 sa budú financovať aj demonštračné projekty zamerané na inováciu
hodnotového reťazca vykonávané v rámci klastrov s cieľom
podporiť vykonávanie stratégií inteligentnej špecializácie. Okrem toho Komisia
posilní akčný plán pre podnikanie s cieľom rozvinúť
podnikateľské zručnosti a postoje a uľahčiť
jednotlivcom rozvíjanie nových nápadov na komerčné účely. Aktualizovaná
iniciatíva Small Business Act (SBA) by mohla prispieť k vytvoreniu
viacerých synergií s reformným procesom v rámci európskeho semestra s
cieľom pomôcť MSP rásť a vytvárať pracovné miesta. Komisia
zváži opatrenia a prípadne navrhne nové legislatívne opatrenia umožňujúce
založenie spoločnosti v každom členskom štáte pri nákladoch
nepresahujúcich 100 EUR a do troch dní. Takisto zváži cieľ, v rámci
ktorého sa lehota na vybavenie potrebných povolení obmedzí na jeden mesiac.
Komisia nakoniec skúma opatrenia s cieľom znížiť trvanie súdneho
konania vo veci oživenia úverov spoločnostiam, pomôcť spoločnostiam
dostať sa z finančných ťažkostí a zabrániť platobnej
neschopnosti prostredníctvom umožnenia prístupu k nákladovo efektívnym postupom
zameraným na reštrukturalizáciu dlhu, ako aj poskytnúť druhú šancu
poctivým podnikateľom a uľahčiť prevod podniku. Komisia
dôrazne žiada členské štáty, aby v rámci svojho rozhodovacieho procesu
zaviedli test vplyvu na MSP alebo rovnocenný systém a znížili administratívne
zaťaženie.[33] Komisia nakoniec
ďalej skúma možnosti, ako pomôcť MSP vytvoriť cezhraničné
synergie a zároveň zachovať pružný a ľahký regulačný rámec
pre MSP. Obchodné siete predstavujú zaujímavé podnikateľské príležitosti
najmä v rámci posilnenia cezhraničnej spolupráce. Obchodné siete by
prostredníctvom rozšírenej špecializácie vnútri spoločenstva takisto mohli
byť dôležitým faktorom prispievajúcim k inováciám. Komisia bude
skúmať, do akej miery, napr. prostredníctvom praktických usmernení, by sa
mohlo navrhnúť niekoľko cielených opatrení (napr. otázky noriem,
terminológia alebo označovanie), ktoré môžu posilniť rozvoj obchodných
sietí. 5. INTERNACIONALIZÁCIA
SPOLOČNOSTÍ EÚ Vývozy EÚ a
obchodný prebytok zohrávali dôležitú úlohu v súvislosti so zmierňovaním
dôsledkov krízy. Vzhľadom na odhadovaný globálny rast zo zámoria
dosahujúci 90 % do roku 2015 bude prístup na trhy tretích krajín aj
naďalej kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti Európy. Aj
keď priemyselné odvetvie EÚ zostalo z veľkej časti
konkurencieschopné na medzinárodných trhoch, pretrvávajúcu silnú výkonnosť
v oblasti vývozu nemožno považovať za samozrejmosť. Európske podniky
musia zostať inovatívne a začleniť sa do rastúcej siete
hodnotového reťazca, ktorý sa rozrastá po celom svete. Integrácia v
globálnom hospodárstve úzko súvisí s presadzovaním otvorených
a spravodlivých svetových trhov. Obchodná
politika je základným kameňom programu internacionalizácie EÚ s
cieľom nielen otvoriť trhy, ale aj brániť záujmy EÚ a aktívne
podporovať rovnaké podmienky na trhoch tretích krajín. EÚ je odhodlaná naďalej podporovať voľný
obchod prostredníctvom WTO, ako je uvedené v nedávno prijatej dohode o
uľahčení obchodu. EÚ zároveň presadzuje jedinečný
program v oblasti dvojstranného obchodu a investícií prostredníctvom dohôd o
voľnom obchode, ktoré sú v súčasnosti najdôležitejším nástrojom
uľahčujúcim prístup na trh. Zavŕšenie prebiehajúcich rokovaní o
dohodách o voľnom pohybe by mohlo prispieť k zvýšeniu HDP EÚ o
2 % (250 miliárd EUR). Komisia takisto navrhla zmenu nástrojov
na ochranu obchodu a vyzýva Radu a Parlament, aby dosiahli rýchlu dohodu v
záujme posilnenia systému nástrojov na ochranu obchodu a zníženia
súvisiacich nákladov s cieľom umožniť účinné presadzovanie
spravodlivej hospodárskej súťaže. 5.1.
Prístup na trh V nadväznosti na
pokroky dosiahnuté v oblasti spoločnej zahraničnej politiky a
začatie misií zameraných na rast a rozvoj stratégie pre prístup na trh by
EÚ mala zintenzívniť svoje snahy s cieľom zapojiť sa do
hospodárskej diplomacie založenej na solidarite medzi členskými štátmi a
voči hospodárskym partnerom sa dôrazne zasadzovať za ochranu
európskych investícií a záujmov v zahraničí. Podmienky hospodárskej
súťaže nie sú rovnaké v rámci celosvetového trhu a európske
spoločnosti pôsobiace v kľúčových rozvíjajúcich sa trhoch musia
čeliť nespravodlivým podmienkam. Aj keď je
európske verejné obstarávanie najotvorenejším odvetvím na svete, podniky EÚ
musia čeliť ťažkostiam pri vstupe na trhy verejného obstarávania
v zahraničí. EÚ v rámci nedávnych dohôd o voľnom pohybe dosiahla
zlepšenia, ktoré uľahčia vstup na trhy obstarávania. Napríklad dvojstranné
rokovania s Kanadou priniesli významný pokrok v oblasti otvárania trhov
obstarávania na subfederálnej úrovni. Podobné pokroky budú cieľom
ďalších dvojstranných rokovaní, najmä so Spojenými štátmi americkými a
Japonskom. Komisia navyše
navrhla nový nástroj, ktorý v prípade, že ho schvália členské štáty
a Európsky parlament, umožní EÚ riešiť nerovnováhy na medzinárodných
trhoch verejného obstarávania.[34]
Prostredníctvom tohto postupu by verejní obstarávatelia v členských
štátoch mali možnosť vylúčiť uchádzačov o veľké
zákazky, ktorí používajú výrobky a služby s pôvodom mimo Európskej únie, v
rámci ktorých sú trhy obstarávania vysoko chránené. Je to dobrý príklad toho,
ako môže reciprocita priniesť pozitívne výsledky pre EÚ v medzinárodnom
kontexte. Služby
predstavujú približne 40 % pridanej hodnoty vo vývoze tovaru vyrobeného v
Európe. Približne jedna tretina pracovných miest vytvorených týmito vývozmi
vznikla v spoločnostiach, ktoré poskytujú vývozcom tovaru podporné služby.
Preto sú lepšie a lacnejšie služby kľúčovou premennou v rovnici
vyjadrujúcej priemyselnú konkurencieschopnosť. Zlepšenie začlenenia
podnikov EÚ do globálnych hodnotových reťazcov uľahčí prístup k
vysoko kvalitným službám a posilní konkurencieschopnosť v oblasti
vývozu tovaru a služieb EÚ. Úsilie zamerané
na zvýšenie internacionalizácie MSP je hlavnou prioritou. V EÚ sa 10 %
vyvážajúcich podnikov s najväčším objemom vývozu vo všeobecnosti
podieľa na 70 % – 80 % objemu vývozu a Komisia sa bude
snažiť nielen o zvýšenie objemu vývozu, ale aj počtu vyvážajúcich
podnikov s cieľom uľahčiť začlenenie podnikov EÚ do
globálnych hodnotových reťazcov. Na
zlepšenie prístupu na trhy je potrebné použiť rôzne nástroje obchodnej
politiky zamerané na konkrétne problémy, ktorým čelia naše
spoločnosti v rámci vývozu alebo investovania do tretích krajín. Stratégia
prístupu na trh zohráva kľúčovú úlohu pri riešení týchto problémov
prostredníctvom spoločného úsilia Komisie, členských štátov a
predstaviteľov obchodnej sféry. Posilnenie spolupráce medzi rôznymi zainteresovanými
stranami prispeje k zvýšeniu účinnosti a úspešnosti pri odstraňovaní
týchto prekážok. S
cieľom poskytnúť prístup na trhy po celom svete, Komisia bude: •
pokračovať v našej všeobecnej stratégii pri rokovaniach o
dohodách o voľnom pohybe s kľúčovými obchodnými partnermi, okrem
iných s USA, Kanadou, Japonskom a Indiou, s cieľom zlepšiť prístup na
trh európskemu priemyslu a nadviazať na existujúce dohody o voľnom
pohybe prostredníctvom pravidelného monitorovania, hodnotenia a vykonávania, •
pokračovať v rokovaniach o podrobných a komplexných dohodách o
voľnom pohybe, ako aj v presadzovaní dohôd o akreditáciách a uznávaní
priemyselných výrobkov medzi EÚ a krajinami južného Stredomoria a krajinami
Východného partnerstva, •
naďalej pracovať v rámci orgánov WTO s cieľom zabrániť a
čeliť tretím krajinám, ktoré vytvárajú technické prekážky obchodu, v
prípade potreby aj prostredníctvom použitia mechanizmov urovnávania sporov, •
posilňovať misie zamerané na rast a využívať služby siete
Entreprise Europe Network s cieľom podporiť internacionalizáciu MSP,
ako aj organizovanie misií pre rast a zavádzanie následných opatrení, •
viesť dialógy s MSP a upevňovať spoluprácu s našimi
medzinárodnými partnermi – bilaterálne s USA, Čínou, Ruskom a Brazíliou,
a multilaterálne prostredníctvom Východného partnerstva, priemyselnej
spolupráce v rámci euro-stredozemského partnerstva, rozšírenia a krajín AKT, •
naďalej vykonávať stratégiu prístupu na trh s cieľom riešiť
konkrétne problémy, ktorým čelia európske spoločnosti, pričom sa
osobitne zameria na MSP, ktoré často čelia najväčším problémom
pri prekonávaní prekážok obchodu v tretích krajinách. 5.2.
Normalizácia, regulačná spolupráca a práva duševného vlastníctva Komisia bude aj
naďalej presadzovať medzinárodné normy a spoluprácu
v oblasti regulácie, pričom sa bude opierať o úlohu EÚ,
ktorá v skutočnosti spočíva vo vytváraní noriem a vedúcej úlohe pri
posilňovaní medzinárodného systému normalizácie. Spolupráca v oblasti
regulácie s ostatnými krajinami bude aj naďalej prioritou, najmä
v prebiehajúcich dvojstranných rokovaniach so Spojenými štátmi a
Japonskom, v rámci ktorých sa prvoradá pozornosť sústredí na prekážky
obchodu a investícií „za hranicami“. Zvyšovanie úrovne transparentnosti a
zosúladenie právnych predpisov výrazne posilnia príležitosti v zámorí pre
spoločnosti EÚ a pomôže znížiť náklady spojené so vstupom na trh, Vo svete, kde
konkurencieschopnosť často vyplýva z výhody „prvého ťahu“ a
presadzovania značiek, je pre spoločnosti EÚ čoraz dôležitejšie,
aby si chránili práva duševného vlastníctva na všetkých príslušných trhoch,
najmä v tvorivom odvetví, v ktorom je falšovanie vážnym problémom. S
cieľom zväčšiť podporu poskytovanú podnikom Komisia už rozšírila
svoje siete asistenčnej podpory pre práva duševného vlastníctva do krajín
ASEAN a MERCOSUR, aby tak mohla poskytovať služby v rámci širšej
zemepisnej oblasti a bude zvažovať ďalšie zemepisné rozšírenie
takýchto podporných služieb. 6. Záver Európa naliehavo
potrebuje posilniť základňu pre udržateľný rast a
modernizáciu po skončení krízy. Na tento účel musí vyslať
jasný signál o svojom odhodlaní reindustrializovať a modernizovať
európsku priemyselnú základňu a podporovať konkurenčný rámec pre
priemyselné odvetvie EÚ. Význam budúcich
výziev, ktoré budú rozhodujúce pre budúcnosť Európy, vyžaduje pozornosť
a politické usmernenie na najvyššej politickej úrovni – na úrovni Európskej
rady. Je to dôležité na zabezpečenie súdržnosti a prioritizácie všetkých
nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii. Priemyselná stratégia nemôže byť
uvedená do praxe ako samostatná politika, keďže súvisí a prekrýva sa s
mnohými ďalšími oblasťami politiky. Preto
Komisia vyzýva členské štáty, aby uznali zásadný význam priemyselného
odvetvia pri podpore konkurencieschopnosti a udržateľného rozvoja v Európe
a pri systematickom zohľadňovaní otázok konkurencieschopnosti vo
všetkých oblastiach politiky. Komisia
sa domnieva, že na tento účel by sa mali presadzovať tieto priority
zamerané na podporu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu: ·
Pokračovanie
v posilňovaní začleňovania priemyselnej
konkurencieschopnosti do ďalších oblastí politiky s cieľom
posilniť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ, vzhľadom na to,
že priemyselná konkurencieschopnosť má pozitívny vplyv na celkovú
výkonnosť EÚ v oblasti konkurencieschopnosti. Osobitná pozornosť sa
musí venovať napríklad narastajúcej produktivite v oblasti
podnikateľských služieb v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti priemyslu
a konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ vo všeobecnosti. ·
Maximalizácia potenciálu vnútorného trhu
prostredníctvom rozvoja potrebných infraštruktúr s cieľom ponúknuť
stabilný, zjednodušený a predvídateľný regulačný rámec, ktorý
prispeje k vytvoreniu vhodných podmienok na podnikanie a inovácie, integrácia
kapitálových trhov, zlepšovanie možností odbornej prípravy a mobility pre
občanov a dokončenie vnútorného trhu pre služby, čím sa prispeje
k priemyselnej konkurencieschopnosti. ·
Rozhodné vykonávanie nástrojov
regionálneho rozvoja spolu s vnútroštátnymi nástrojmi a nástrojmi EÚ
podporujúcimi inovácie, zručnosti a podnikanie s cieľom
uskutočniť priemyselnú zmenu a posilniť
konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ. ·
Podniky na podporu investovania vyžadujú
prístup ku vstupom zásadného významu, najmä k energii a surovinám, za
prijateľné ceny odrážajúce medzinárodné cenové podmienky. Navrhovanie a
vykonávanie politických nástrojov na rôzne účely na úrovni EÚ, ako aj na
vnútroštátnej úrovni nesmie mať za následok cenové nezrovnalosti, ktoré
predpokladajú neúmerne vyššie príslušné ceny za tieto vstupy. Takisto je
potrebné prijať opatrenia v rámci vnútorného trhu a na medzinárodnej
úrovni s cieľom zabezpečiť vhodné poskytovanie týchto vstupov,
ako aj zvýšiť energetickú účinnosť a efektívnosť
využívania zdrojov a znížiť množstvo odpadu. ·
V maximálnej možnej miere by sa malo
uľahčiť začlenenie podnikov EÚ do globálnych hodnotových
reťazcov s cieľom posilniť ich konkurencieschopnosť a
zabezpečiť prístup na celosvetové trhy za priaznivejších
konkurenčných podmienok. ·
A na záver, cieľ oživenia
hospodárstva EÚ vyžaduje podporu úsilia súvisiaceho s reindustrializáciou,
ktoré je v súlade so snahou Komisie zvýšiť príspevok priemyslu k HDP
do roku 2020 až na 20 %. [1] Rueda-Cantuche, M.a,
Sousa, Nb., Andreoni, Va. a Arto, Ia. „Jednotný
trh ako motor rastu zamestnanosti prostredníctvom zahraničného obchodu“ („The
Single Market as an engine for employment growth through the external trade“),
Spoločné výskumné centrum, IPTS, Sevilla, 2012. V tomto oznámení sa výroba
chápe v zmysle sekcie C a oddielov 10 až 33 NACE Rev. 2. Priemysel sa
vzťahuje na širší súbor činností vrátane ťažby a dobývania a
energetiky. [2] Odhady založené na obchodných štatistikách Eurostatu. Táto hodnota sa
vzťahuje len na výrobky, a preto nezahŕňa obchodné toky energie
a surovín, v rámci ktorých EÚ zaznamenáva zápornú obchodnú bilanciu. [3] Stojí za to poznamenať, že zatiaľ čo v niektorých
krajinách (Slovensko, Litva, Rakúsko, Nemecko a Holandsko) sa podiel
výrobného priemyslu na HDP od roku 2007 zvýšil, v iných krajinách klesol. [4] Správa o európskej konkurencieschopnosti v roku 2013 „Smerom k
reindustrializácii založenej na vedomostiach“ (Towards knowledge-driven
Reindustrialisation), dostupná na http://ec.europa.eu/enterprise/policies/industrial-competitiveness/competitiveness-analysis/european-competitiveness-report/files/eu-2013-eur-comp-rep_en.pdf
a správa „Výkonnosť členských štátov v oblasti konkurencieschopnosti
a vykonávanie priemyselnej politiky EÚ“ (Member states Competitiveness
Performance and Implementation of EU Industrial Policy), dostupná na http://ec.europa.eu/enterprise/policies/industrial-competitiveness/monitoring-member-states/files/scoreboard-2013_en.pdf.
[5] V prípade elektriny a plynu sa cenový rozdiel v porovnaní s cenami
vonkajších konkurentov (s hlavnou výnimkou Japonska) zvyšuje. [6] COM(2012) 582 final „Silnejší európsky
priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva“ z 10. októbra 2012 a
KOM(2010) 614 final „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie.
Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu“ z 28.
októbra 2010. Viaceré členské štáty vrátane Francúzska, Španielska,
Nemecka alebo Spojeného kráľovstva takisto v posledných rokoch vymedzili
priemyselné politiky alebo stratégie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. [7] Tieto zmluvné záväzky, na ktorých sa členské
štáty vzájomne, dohodli by mohli podporiť vykonávanie príslušných aspektov
priemyselnej politiky odrážajúc priority hospodárskej politiky stanovené v
spoločnej analýze Európskej rady o hospodárskej situácii v členských
štátoch a eurozóne ako takej na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny. [8] Tento balík je významným krokom k vytvoreniu fungujúceho jednotného
európskeho železničného priestoru, v rámci ktorého štandardizované
vlaky a komponenty železničnej infraštruktúry postupne nahradia širokú
škálu personalizovaných železničných koľajových vozidiel a
zjednodušia sa postupy pri udeľovaní povolení pre koľajové vozidlá.
Spoločný podnik Shift2Rail podporí tento postup zlúčením verejných a
súkromných prostriedkov s cieľom urýchliť rozvoj a zavádzanie nových
technológií a riešení. [9] Pre ďalšie otváranie trhu v odvetví nákladnej cestnej dopravy je
potrebné lepšie presadzovanie ustanovení týkajúcich sa prístupu na trh. Už
došlo k zosúladeniu bezpečnostných a technických pravidiel v odvetví nákladnej
cestnej dopravy, čím sa vytvoril priestor pre možnú liberalizáciu tohto
odvetvia na úrovni EÚ. [10] Dňa 14. októbra 2013 Komisia prijala zoznam 248
kľúčových projektov v oblasti energetickej infraštruktúry,
v prípade ktorých sa na základe nových usmernení pre transeurópsku
energetickú infraštruktúru (TEN-E) uplatní rýchlejší a účinnejší postup
udeľovania povolenia a lepšie regulačné zaobchádzanie . Okrem toho sa
Rada a Európsky parlament dohodli v decembri 2013 o vytvorení nástroja na
prepájanie Európy (NPE), fondu vo výške 33,2 miliárd EUR na financovanie a
prilákanie investícií na zlepšenie európskej dopravnej, energetickej a
digitálnej siete. NPE bude prispievať k vytváraniu vysoko výkonných a
environmentálne udržateľných prepojených sietí po celej Európe. V rámci
NPE bolo pridelených 5,85 miliárd EUR na transeurópsku energetickú
infraštruktúru pre obdobie 2014 – 2020, ktorá prispeje k integrácii trhu a
bezpečnosti dodávok v energetickom systéme EÚ [11] COM(2013)
18 final z 24. januára 2013 „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o
zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá“. [12] Oznámenie Komisie COM(2014) 25 final z 22. januára 2014 „Vízia pre
vnútorný trh s priemyselnými výrobkami“ (A vision for the internal market
for industrial products). [13] Táto iniciatíva navrhuje spoločné metódy na meranie vplyvu
výrobkov a organizácií na životné prostredie. Poskytnutím porovnateľných a
spoľahlivých informácií o životnom prostredí týkajúcich sa výrobkov sa
uľahčí integrácia trhu s týmto tovarom v rámci celej EÚ. [14] Správa o integrácii jednotného trhu dostupná na http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2013:0785:FIN:SK:PDF
[15] Oznámenie (COM(2012) 261 final z 8. júna 2012 „Partnerstvo pre
nový rast v oblasti služieb 2012 – 2015”. [16] V roku 2008 Svetová banka v správe Doing Business uviedla osem
členských štátov v top 20, pričom tri z nich sa nachádzali
v rebríčku top 10. V roku 2013 sa len šesť členských štátov
umiestnilo v rebríčku top 20 a dva v rebríčku top 10. [17] Pozri závery Rady pre konkurencieschopnosť z 2. a 3. decembra
2013 [18] Okrem toho sa vykonávajú ďalšie iniciatívy s cieľom
uľahčiť vykonávanie právnych predpisov v konkrétnych oblastiach.
Napríklad, právne predpisy EÚ o odpadoch sú predmetom preskúmania na účely
ich objasnenia a ľahšej vymožiteľnosti a s cieľom
uľahčiť recykláciu druhotných surovín. [19] Pozri pripravovaný pracovný dokument útvarov Komisie „Pokrok výroby -
pokrok Európy“ (Advancing Manufacturing – Advancing Europe). [20] Pre opis a výklad zásady postupného
využívania pozri http://ec.europa.eu/research/bioeconomy/pdf/201202_commision_staff_working.pdf
– Pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k
oznámeniu Komisie o stratégii biohospodárstva – pozri druhý odsek v časti
1.3.3.1. na stranách 25 a 26, a http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+REPORT+A7-2013-0201+0+DOC+PDF+V0//SK
– Stanovisko Európskeho parlamentu k oznámeniu Komisie o stratégii pre
biohospodárstvo – pozri bod 28 na stranách 6 a 7. [21] Komisia nedávno vybrala dva projekty zamerané na inteligentné siete
ako projekty spoločného záujmu v oblasti transeurópskej energetickej
infraštruktúry. [22] Európska smernica 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných
transakciách zo 16. februára 2011 dostupná na http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:048:0001:0010:sk:PDF
[23] Tieto ceny nie sú opravené na základe rozdielov v kvalite, keďže
dodávky elektrickej energie v EÚ sú spoľahlivejšie s menšími výpadkami,
ako v týchto krajinách. [24] COM(2014) 21 final z 22. januára 2014 „Ceny energie a náklady na
energiu v Európe“. V tomto oznámení sa uvádza podrobný prehľad o
vývoji nákladov a cien za energiu. [25] COM(2014)
15 final „Politický rámec v oblasti klímy a energetiky
v období 2020 – 2030“, COM(2014)
20 final „Návrh na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o zriadení a
prevádzke rezervy pre stabilitu trhu pre systém obchodovania Únie s emisiami
skleníkových plynov, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES“, COM(2014)
23 final „O prieskume a ťažbe uhľovodíkov (ako napr. bridlicový
plyn) prostredníctvom vysoko tlakového hydraulického štiepenia v EÚ“
a C(2014) 267 final „Odporúčanie Komisie o minimálnych zásadách pre
prieskum a ťažbu uhľovodíkov (ako napr. bridlicový plyn)
prostredníctvom vysoko tlakového hydraulického štiepenia v EÚ“, všetky
dokumenty z 22. januára 2014. [26] Náklady
na materiály predstavujú v priemere viac ako 40 % výrobných nákladov podľa
analýzy VDI (Nemecká asociácia inžinierov) „Štruktúra nákladov výrobného
odvetvia“
(Cost Structure of the Manufacturing Sector). Odhaduje sa,
že zlepšenie v oblasti efektívneho využívania zdrojov môže znížiť potrebu
materiálových vstupov o 17 % až 24 % do roku 2030. Pozri „Makroekonomické
modelovanie udržateľného rozvoja a prepojenie medzi hospodárstvom a
životným prostredím“ (Macroeconomic modelling of sustainable development
and the links between the economy and the environment) (2011), GWS et
al pre Komisiu, dostupné na http://ec.europa.eu/environment/enveco/studies_modelling/pdf/report_macroeconomic.pdf [27] V rámci druhého piliera iniciatívy v oblasti surovín Komisia zverejní
v roku 2014 správu o ukazovateľoch vnútroštátnej politiky v oblasti
nerastných surovín, ktorá sa bude týkať činností členských
štátov zameraných na udeľovanie povolení a územné plánovanie. Zároveň
začne verejnú konzultáciu s cieľom preskúmať so všetkými
zainteresovanými stranami politické možnosti zamerané na možnú harmonizáciu
niektorých aspektov postupov povoľovania a územného plánovania. [28] Pozri časti o chemickom priemysle a odvetviach lesného
hospodárstva v pracovnom dokumente útvarov Komisie. [29] Pozri návrh odporúčania Rady o rámci kvality pre stáže zo 4.
decembra 2013, COM(2013) 857 final. [30] COM(2012) 669 final, „Prehodnotenie vzdelávania: investície do
zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov“ z 20.
novembra 2012. [31] Oznámenie Komisie z 13. decembra 2013 sa týkalo zamestnanosti a
sociálnych aspektov predvídania zmien a reštrukturalizácie (COM/2013) 882
final). [32] Pre viac informácií o osobitnom potenciáli „modrého rastu“ pozri
COM(2012) 494 final „Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v
morskom a námornom odvetví” z 13. septembra 2012. [33] Tieto návrhy budú koordinované a doplnia ďalšie pripravované
opatrenia v oblasti spravodlivosti s cieľom uľahčiť
cezhraničné vymáhanie pohľadávok. Zároveň v tejto oblasti a v
nadväznosti na oznámenie o „novom prístupe k neúspechu v podnikaní a platobnej
neschopnosti“ z roku 2012, minimálne normy umožnia spoločnostiam vo
finančných ťažkostiach efektívne reštrukturalizovať svoje dlhy a
vyhnúť sa tak platobnej neschopnosti. [34] COM(2012)
124 final z 21. marca 2012, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o
prístupe tovaru a služieb tretích krajín na vnútorný trh verejného obstarávania
Únie a o postupoch podporujúcich rokovania o prístupe tovaru a služieb Únie na
trhy verejného obstarávania tretích krajín.