16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/96

Spravodajca:

José Isaías RODRÍGUEZ GARCÍA-CARO

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa nazdáva, že základom a východiskovým bodom politík slobody, bezpečnosti a spravodlivosti musí byť ochrana základných ľudských práv, ktoré sú zaručené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charte základných práv Európskej únie. To je v súlade s jeho už dlho zastávaným postojom, ktorý vyjadril v stanoviskách k oznámeniam Komisie o Haagskom programe (1) a neskôr o Štokholmskom programe (2). EHSV sa domnieva, že politiky, ktoré podporujú európske inštitúcie, musia zabezpečiť rovnováhu medzi základnými právami a bezpečnosťou. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o zrušení platnosti smernice č. 2006/24/ES o uchovávaní elektronických a telefonických komunikačných údajov občanov počas minimálne šiestich mesiacov je smernica neplatná z dôvodu porušenia zásady proporcionality. Súdny dvor však konštatuje, že uchovávanie údajov je legitímnym cieľom, ktorý zodpovedá všeobecnému záujmu

1.2

Výbor so znepokojením konštatuje, že v Európe rastie netolerancia, rasizmus a xenofóbia voči prisťahovalcom. Ďalej konštatuje, že v niektorých členských štátoch možno dochádza k zhoršovaniu ochrany základných práv. Rovnaké zaobchádzanie a politiky boja proti diskriminácii sú piliermi integračnej politiky. EHSV navrhuje, aby Komisia zriadila úrad samostatného komisára na zviditeľnenie, posilnenie a prijímanie opatrení v prospech ochrany základných práv.

1.3

Výbor so znepokojením konštatuje, že v Európe rastie netolerancia, rasizmus a xenofóbia voči prisťahovalcom. Ďalej konštatuje, že v niektorých členských štátoch možno dochádza k zhoršovaniu ochrany základných práv. Rovnaké zaobchádzanie a politiky boja proti diskriminácii sú piliermi integračnej politiky. EHSV navrhuje, aby Komisia zriadila úrad samostatného komisára na zviditeľnenie, posilnenie a prijímanie opatrení v prospech ochrany základných práv.

1.4

EHSV sa tiež domnieva, že Európska únia musí trvať na konsolidácii medzinárodného systému, ktorý by uľahčil a reguloval migráciu a mobilitu a bol založený na dohovoroch OSN o ľudských právach, Dohovore o právach dieťaťa, Medzinárodnom dohovore o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín a dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce.

1.5

Ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti by EHSV mal byť uznávaným partnerom a mal by sa zúčastňovať všetkých diskusií, ktoré Komisia, Európsky parlament a Rada vedú o otvorenej a bezpečnej Európe.

1.6

EHSV zastáva názor, že oznámenie Komisie malo mať konkrétnejšiu podobu. Myslíme si, že ide o súbor myšlienok, ktoré si vyžadujú vyššiu mieru konkretizácie a lepšiu štruktúru. Zároveň sa nazdávame, že sa Komisia mala v oznámení obzvlášť zamerať na najzávažnejšie skutočnosti, ktoré v súčasnosti bránia tomu, aby Európa bola otvorenejšia a bezpečnejšia.

1.7

Prisťahovalci pozitívne prispievajú k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju Európy, ktorá čelí veľkej demografickej výzve spôsobenej starnutím obyvateľstva. EÚ postihla vážna hospodárska kríza a čelí vysokej miere nezamestnanosti, ale aj v tejto situácii si trhy práce v niektorých členských štátoch vyžadujú nových prisťahovalcov. Bez existencie ozajstnej migračnej politiky a prijatia opatrení sa po prekonaní krízy a zmene hospodárskeho cyklu môžu vyhrotiť štrukturálne problémy spôsobené demografickou situáciou.

1.8

Európska únia musí vytvoriť spoločný azylový systém s harmonizovanými právnymi predpismi, a to na základe, ktorý pre spoločnú politiku v tejto oblasti stanovujú Zmluvy. Dublinský dohovor musí byť nahradený systémom s väčšou solidaritou v rámci EÚ, ktorý by tiež zohľadňoval želania žiadateľov o azyl.

1.9

EHSV sa domnieva, že záujem o riešenie nelegálnej migrácie a návratu migrantov bude dôveryhodný len vtedy, ak sa bude dôrazne a s využitím všetkých dostupných prostriedkov bojovať proti organizovaným mafiám, ktoré prevádzajú ľudí a obchodujú s nimi. Sme presvedčení o tom, že s cieľom využiť existujúce prostriedky a nástroje na boj proti osobám, ktoré kriminálnym spôsobom využívajú a sprostredkúvajú nelegálnu migráciu, je potrebná a bola by užitočná lepšia koordinácia medzi členskými štátmi.

1.10

EÚ musí prevziať zodpovednosť za kontrolu vonkajších hraníc, ktoré sú hranicami celej Európskej únie v schengenskom priestore. S prvoradým cieľom chrániť životy ľudí v ohrození a dbať o dodržiavanie platných právnych predpisov by sa Frontex mal premeniť na európsku službu hraničnej kontroly.

1.11

EHSV navrhuje, aby sa Europol transformoval na európsku agentúru pod záštitou politického alebo súdneho orgánu na európskej úrovni a zohrával dôležitejšiu než súčasnú úlohu koordinátora, a aby v čo najkratšom čase získal vlastné operatívne kapacity na vyšetrovanie na celom území Európskej únie v spolupráci s policajnými orgánmi členských štátov.

2.1

Napriek tomu, že ubehlo len niekoľko rokov od spustenia Štokholmského programu založeného na „otvorenej a bezpečnej Európe, ktorá slúži občanovi a chráni ho“, realizácia niektorých v ňom navrhovaných opatrení už umožnila Európskej únii vyvinúť politiku, ktorej cieľom je vytvorenie otvorenejšej a bezpečnejšej spoločnosti pre všetkých obyvateľov žijúcich v takom rozsiahlom priestore slobody a porozumenia, akým je Európska únia. Únia, ktorá neponecháva ani ten najmenší priestor pre diskrimináciu, rasizmus alebo xenofóbiu a v ktorej takéto prejavy v žiadnom prípade nesmieme pripustiť ani tolerovať.

2.2

Posilnenie schengenského priestoru, dohoda o spoločnom európskom azylovom systéme, zlepšenie spoločnej vízovej politiky, posilnenie európskej spolupráce v boji proti organizovanému zločinu v jeho podobách, ktoré sú pre ľudí najnebezpečnejšie (terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, počítačová kriminalita a pod.), ako aj zvýšenie spolupráce s tretími krajinami v oblasti migrácie predstavujú dohromady dôležité, ale nepostačujúce úspechy.

2.3

V stále viac prepojenom a vzájomne súvisiacom svete, v ktorom je tok informácií neprestajný a výzvy prichádzajú skôr ako ich vôbec možno predvídať, sa musíme snažiť o dosahovanie pokroku pri posilňovaní a zvyšovaní úrovne slobody a bezpečnosti tak pre všetkých občanov Únie, ako aj pre ľudí z tretích krajín, ktorí si želajú začleniť a integrovať sa do našej spoločnosti, aby svojím úsilím prispeli k jej rozvoju, rozšírili naše hodnoty a zlepšili svoje životné podmienky.

2.4

Krátko pred koncom obdobia trvania Štokholmského programu (3), ku ktorému EHSV prijal príslušné stanovisko (4), je potrebné odpovedať na otázku, ktorú Komisia kladie vo svojom oznámení a ku ktorej sa musíme vyjadriť: ako premeníme víziu otvorenej a bezpečnej Európy na skutočnosť?

2.5

Súdny dvor Európskej únie (5)8. apríla 2014 vyhlásil smernicu č. 2006/24/ES (6), ktorá členským štátom ukladala povinnosť, aby od poskytovateľov sietí a komunikačných služieb požadovali uchovávať po dobu najmenej šesť mesiacov údaje týkajúce sa elektronických a telefonických komunikácií občanov, za neplatnú. Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že smernica tým, že stanovuje povinnosť uchovávať tieto údaje a umožňuje, aby k nim príslušné vnútroštátne orgány mali prístup, mimoriadne závažným spôsobom zasahuje do základných práv týkajúcich sa rešpektovania súkromného života a ochrany osobných údajov. Navyše skutočnosť, že k uchovávaniu a následnému využitiu údajov dochádza bez informovania účastníka alebo registrovaného užívateľa, môže v príslušných osobách vzbudzovať dojem, že ich súkromie je pod neustálym dohľadom. Súdny dvor spresnil, že uchovávanie prevádzkových údajov (a implicitne i smernica) predstavuje závažný zásah do základného práva na súkromný život zakotveného v článku 7 Charty základných práv Európskej únie. Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 potvrdzuje význam, ktorý má dodržiavanie občianskych práv a slobôd pre európsku integráciu. Súdny dvor EÚ vyhlásil smernicu za neplatnú z dôvodu porušenia zásady proporcionality, pričom sa ale vyjadril, že uchovávanie údajov je legitímnym cieľom, ktorý zodpovedá všeobecnému záujmu.

3.1

Oznámenie je výsledkom reflexie, ktorej sa zúčastnili všetky inštitúcie a subjekty so záujmom o túto politiku Európskej únie. Svoje príspevky mali možnosť odovzdať na konferencii „Otvorená a bezpečná Európa: Čo bude ďalej?“, ktorá sa konala v januári 2014 v Bruseli s účasťou EHSV, a prostredníctvom verejnej konzultácie, ktorá mala silnú odozvu.

3.2

Oznámenie pozostáva z úvodnej časti, v ktorej je stručne zhrnutý priebeh a pokroky dosiahnuté pri plnení ambicióznych cieľov stanovených v Štokholmskom programe. Toto zhrnutie podnecuje k úvahe, ktorá uvádza druhú časť dokumentu obsahujúcu celý rad politických priorít.

3.3

Navrhované priority sa delia na nasledujúce podskupiny:

4.1.1

EHSV sa v minulosti opakovane vyjadril na témy migrácie, mobility a integrácie. Na tomto mieste chceme potvrdiť platnosť všetkých týchto vyjadrení a predovšetkým návrhov, ktoré obsahujú a ktoré ešte neboli zohľadnené. V tomto kontexte EHSV úplne súhlasí s tým, že je potrebné maximalizovať výhody migrácie a integrácie, ktoré môžu bez pochýb viesť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ako sa uvádza v dokumente Komisie. Nesmieme však zabúdať, že v Európe so silnejúcimi rasistickými a xenofóbnymi ideológiami by mala byť tolerancia voči takýmto tendenciám nulová. Okrem toho by mal boj proti diskriminácii, rasizmu a xenofóbii predstavovať prvoradú črtu všetkých opatrení zameraných na vytvorenie otvorenejšej a bezpečnejšej Európy.

4.1.2

Priťahovať nadaných ľudí a vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ponúkať atraktívne možnosti štúdia pre mladých ľudí z tretích krajín a zabezpečiť, aby zostali a neskôr pracovali v Európskej únii, uznávať kvalifikácie získané v týchto krajinách, poskytovať pomoc a asistenciu možným emigrantom v krajinách ich pôvodu, aby sa im uľahčil vstup do Únie – to všetko sú dôležité a veľmi cenné opatrenia, ktoré obohatia štáty Únie v intelektuálnej i hospodárskej oblasti, a ktoré preto EHSV musí podporovať. Najprv si však treba uvedomiť, že nie je to isté získať nadaných a vysoko kvalifikovaných ľudí z tretích krajín s vysokým potenciálom vytvárania intelektuálnych a hospodárskych hodnôt a z krajín, ktoré bojujú o to, aby sa vzmohli a nadobudli vyššiu úroveň bohatstva a prosperity. Z pozície členských štátov Únie je to síce vynikajúca stratégia, ale pre tretie krajiny môže znamenať podstatnú stratu dôležitého ľudského kapitálu. Vyžaduje sa spolupráca medzi EÚ a tretími krajinami v rámci partnerstiev v oblasti mobility.

4.1.3

EHSV vyjadruje obavy, pokiaľ ide o dosah, ktorý táto stratégia môže mať na rozvojové krajiny, ktoré nevyhnutne potrebujú vzdelaných a kvalifikovaných ľudí, ak sa chcú dostať zo stavu núdze, v ktorom sa v súčasnosti nachádzajú. Získavanie ľudského kapitálu z tretích krajín musí byť spojené s kompenzačnými opatreniami v týchto krajinách, aby nebol ovplyvnený ich rast. Táto zásada sa musí dodržiavať pri príprave opatrení na získavanie nadaných pracovníkov pre trh EÚ. Nemalo by sa pritom zabúdať na to, že dlhodobé zabezpečenie lepšej budúcnosti pre občanov pochádzajúcich z rozvojových krajín nespočíva v ich prilákaní do EÚ a integrácii v nej, aby získali lepšiu prácu a lepšie životné podmienky, ale mali by sme sa snažiť, aby krajiny pôvodu dosiahli takú úroveň rozvoja, aby ich občania nepovažovali emigráciu za jediný spôsob, ako si zabezpečiť živobytie.

4.1.4

Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti už v júni 2007 uznala dodatočný a neoddeliteľný vzťah existujúci medzi integráciou a prisťahovalectvom. V priebehu rokov EHSV na túto tému pripravil niekoľko stanovísk a opakovane k nej vyjadril svoj názor. Predovšetkým v dnešných časoch hospodárskych problémov je ešte viac potrebné uvedomiť si a poukázať na to, že „rovnaké zaobchádzanie a politiky boja proti diskriminácii sú piliermi integračnej politiky“. Toto odporúčanie EHSV vyslovil vo svojom prieskumnom stanovisku na tému „Integrácia pracovníkov z radov prisťahovalcov“ (7), ktoré vypracoval v roku 2010. Toto stanovisko je naďalej v plnej miere aktuálne, preto začleňujeme jeho obsah do tohto dokumentu.

4.1.5

Vynikajúcou platformou pre organizácie občianskej spoločnosti a prisťahovalcov je Európske fórum pre integráciu. Výbor potvrdzuje svoj záväzok pokračovať v spolupráci s Komisiou, pokiaľ ide o činnosti tohto fóra a prípravu európskeho programu integrácie.

4.1.6

EHSV sa domnieva, že záujem o riešenie problematiky nelegálnej migrácie a návratu migrantov bude vierohodný len vtedy, ak sa bude dôrazne a s použitím všetkých dostupných prostriedkov bojovať proti organizovaným mafiám, ktoré využívajú ľudí ako tovar generujúci príjem v prípade, že sa im podarí nelegálne ich previesť do EÚ, proti obchodníkom s ľuďmi, ktorí sexuálne zneužívajú ženy a maloletých, a podnikateľom vykorisťujúcim nelegálnych pracovníkov takmer ako otrokov. Zároveň je potrebné zabezpečiť ochranu obetí pomocou prostriedkov medzinárodného humanitárneho práva a európskych dohovorov o ochrane ľudských práv, keďže ide o zraniteľné skupiny, ktoré vyžadujú zvláštnu ochranu. Sme presvedčení o tom, že v záujme využitia existujúcich prostriedkov a nástrojov na boj proti osobám, ktoré kriminálnym spôsobom podporujú a sprostredkúvajú nelegálnu migráciu, je potrebná a bola by užitočná lepšia koordinácia medzi členskými štátmi.

4.1.7

EHSV podporuje spoluprácu s tretími krajinami, ktorú pokladá za kľúč k zabezpečeniu humánneho a regulovaného návratu tých migrantov do krajín ich pôvodu, ktorí zvolili nelegálny spôsob vstupu na územie členských štátov Únie. Výbor súhlasí s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na podporu dobrovoľného asistovaného návratu.

4.1.8

Na tento účel je potrebná politika spolupráce s krajinami subsaharskej Afriky, južného pobrežia Stredozemného mora a Blízkeho východu v aspoň takom rozsahu, v akom sa rozvíja spolupráca s európskymi krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, alebo štátmi Ázie. Španielsko, Grécko, Taliansko, Cyprus a Malta čelia veľkému tlaku nelegálnej migrácie z tejto časti sveta. Tieto migračné toky vedú cez Stredozemné more a Balkán a často spôsobujú dramatické situácie, ako napríklad pri pobreží ostrova Lampedusa, ktorým treba všetkými dostupnými prostriedkami zabrániť. EHSV žiada Komisiu a Radu, aby sa Európska únia vo väčšom rozsahu zapájala do riešenia problému, ktorý je problémom samotnej Európskej únie, a teda všetkých členských štátov a nielen štátov na svojich hraniciach. Zároveň by štátom mala predostierať viac návrhov na riešenie situácie a vznášať menej výhrad.

4.1.9

Ako reakcia na nešťastie, ktoré sa odohralo pri brehoch ostrova Lampedusa, bola v októbri 2013 zriadená osobitná skupina pre Stredozemie. Skupina uzavrela svoju činnosť zverejnením oznámenia o vykonanej práci (8), v ktorom navrhuje balík krátko-, stredno- a dlhodobých opatrení v piatich hlavných oblastiach činnosti. Tieto zodpovedajú prioritám oznámenia Komisie, na ktoré sa vzťahuje toto stanovisko. Podľa EHSV má zásadný význam, aby krátkodobé opatrenia dopĺňali dlhodobé opatrenia zamerané na riešenie hlbších príčin nedobrovoľnej migrácie (chudoba, porušovanie ľudských práv, konflikty, nedostatok hospodárskych príležitostí, zlé pracovné podmienky, nezamestnanosť atď.)

4.1.10

Niet pochýb o tom, že proti nelegálnej migrácii, ktorá ohrozuje životy všetkých, ktorí na ňu v subsaharskej oblasti pristúpia, sa ľahšie bojuje na mieste jej vzniku ako v jej priebehu alebo cieli. EHSV podporí akúkoľvek činnosť, ktorá umožní konať v krajinách pôvodu, ráznejšie zasahovať v prípade humanitárnych kríz, zlepšiť životné podmienky v krajinách pôvodu a v konečnom dôsledku vykonať to, o čom sa toľkokrát hovorilo, ale nikdy sa neuskutočnilo, a to napriek zúfalému úteku státisícov, ak nie miliónov ľudí.

4.2.1

Jediné, čo občania rozumejú pod pojmom Schengen, je pravdepodobne to, že sa vzťahuje na voľný pohyb osôb medzi signatármi príslušnej zmluvy. Sloboda pohybu a pobytu občanov Únie je právo, ktoré chránia a regulujú zmluvy. Doplniť spoločnú vízovú politiku a zvýšiť jej flexibilitu, individuálne a bez predsudkov voči konkrétnym národnostiam zhodnotiť každú žiadosť, zriadiť konzulárne strediská na udeľovanie schengenských víz, prehodnotiť zoznam krajín s vízovou povinnosťou – všetky tieto aspekty sú dôležité a mali by sa stať predmetom spoločného konania v záujme ich rýchlejšieho schválenia a lepšej realizácie.

4.2.2

Vzhľadom na určité konanie niektorých členských štátov sa výbor obáva, že nemožno očakávať, že členské štáty pomôžu občanom tretích krajín pri vstupe do štátov Únie, ak zároveň existujú členské štáty, ktoré dokonca samotným občanom Únie hrozia odsunutím do ich krajín pôvodu, pretože sú nezamestnaní, alebo im jednoducho zakazujú vstup. EHSV s poľutovaním konštatuje, že ak sa neobmedzená sloboda pohybu neuplatňuje v prípade občanov Únie, nemožno veriť, že bude platiť pre občanov tretích krajín.

4.2.3

Pokiaľ ide o vonkajšie hranice Európskej únie, EHSV sa pýta, či je účasť EÚ na ochrane južnej a východnej hranice Únie primeraná realite, ktorej táto oblasť momentálne čelí. Napriek posilneniu kompetencií agentúry Frontex, ktoré sa uskutočnilo zmenou a doplnením nariadenia Rady (ES) č. 2007/2004, je otázne, či je integrované riadenie vonkajších hraníc Únie v súčasnosti možné. EHSV pripomína a opakuje odporúčania, ktoré vyslovil vo svojom stanovisku (9) k návrhu zmien a doplnení uvedeného nariadenia, a nazdáva sa, že agentúra Frontex by sa mala zmeniť na európsku službu pohraničnej stráže a mala by pozostávať z európskeho zboru príslušníkov pohraničnej stráže.

4.2.4

Balík predpisov o inteligentnej hraničnej kontrole sa zakladá na programe registrovaných cestujúcich, ktorým sa pravidelným cestujúcim z tretích krajín po predchádzajúcej kontrole a previerke umožní vstup do EÚ pomocou zjednodušených hraničných kontrol. Uplatňovanie tohto balíka, o ktorom EHSV vypracoval stanovisko (10), a systém vstupu/výstupu, v ktorom sa zaznamená čas a miesto vstupu a výstupu príslušníkov tretích krajín cestujúcich do EÚ, umožní zrýchliť, uľahčí a posilní tak procesy hraničnej inšpekcie, ako aj prekračovanie hraníc občanmi tretích krajín cestujúcich do EÚ. EHSV vyjadruje svoju podporu uplatňovaniu uvedeného balíka v presvedčení o tom, že zavedenie nových technológií umožní modernejšie riadenie hraníc Únie. Preto žiada európske inštitúcie, aby urýchlili prijatie právnych prostriedkov, ktoré umožnia čo najrýchlejšie zaviesť uvedené technológie.

4.3.1

Nazdávame sa, že bol dosiahnutý dôležitý pokrok, pokiaľ ide o zavedenie právneho rámca Únie, ktorý zlepšuje možnosť získať azyl pre tých, ktorí potrebujú ochranu, a to vďaka rýchlejším a spoľahlivejším rozhodnutiam v procese udeľovania azylu. Napriek tomu a v súvislosti s transpozíciou európskych právnych predpisov do národných legislatív a ich uplatňovaním EHSV pripomína a opätovne vyslovuje pripomienky uvedené v stanovisku (11) k oznámeniu Komisie na tému „Plán politiky v oblasti azylu. Integrovaný prístup k ochrane v rámci celej EÚ“ (12). V tomto stanovisku sa k uplatňovaniu právnych predpisov o azyle v členských štátoch odporúča: „EÚ by mala vypracovať spoločné právne predpisy, ktoré by nijako neznižovali normy ochrany, čiže svoju legislatívu by museli zmeniť tie členské štáty, v ktorých je úroveň ochrany nedostatočná. Členské štáty budú mať pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ týkajúcich sa azylu vždy istý manévrovací priestor. Avšak EHSV bude podporovať iba také právne predpisy Spoločenstva, ktoré zaručia vysoký stupeň ochrany a obmedzia existujúci manévrovací priestor, ktorý bráni ich náležitému uplatňovaniu.“

4.3.2

Je potrebné konsolidovať spoločný európsky azylový systém, aby všetky štáty s určitosťou uplatňovali tie isté kritériá a aby bola zaručená právna istota žiadateľov o azyl. EHSV sa nazdáva, že solidarita medzi štátmi by mohla byť jedným z aspektov, ktoré si vyžadujú najviac úsilia. Z mnohých dôvodov môžu skutočne vzniknúť situácie, v ktorých je tlak na určitý štát obzvlášť vysoký. V tejto súvislosti, podobne ako v prípade ochrany vonkajších hraníc je potrebné, aby bola Únia aktívnejšia.

4.3.3

Napriek tomu a vzhľadom na skúsenosti a dôkazy v súvislosti s nelegálnou migráciou si musíme položiť otázku, či v súčasných podmienkach neexistuje možnosť dosiahnuť v tejto oblasti vyššiu mieru solidarity a spoločnej zodpovednosti. Odpovedajúc na otázku, ako možno posilniť solidaritu a rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty, preto súhlasíme s názorom Komisie, že treba podporovať presun migrantov do iných štátov s nižším náporom migrácie a spoločné zriaďovanie prijímacích centier. Ako sa vyjadril EHSV vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému „Neregulárne prisťahovalectvo cez more v regióne Euromed“ (13), „nejde len o preukázanie solidarity, ale aj o to, aby členské štáty prevzali zodpovednosť prostredníctvom mechanizmov na rozdelenie záťaže, ktorú so sebou prináša neregulárne prisťahovalectvo“.

4.3.4

Pokiaľ ide o vyjadrenia Komisie o zvládaní veľkého počtu osôb v krízových situáciách, ako v prípade Sýrie, a v oblasti udeľovania azylu uplatňovaním flexibilnejších nástrojov, treba podotknúť, že EHSV už svojho času podporil vytvorenie jednotného spoločného azylového konania, ktoré by neponechávalo žiaden priestor na rozširovanie rozdielnych procesných úprav v členských štátoch (14). Flexibilita, ktorú navrhuje Komisia, by sa mala obmedzovať na oblasť dočasnej ochrany a vyžaduje väčšie úsilie úradov pri hodnotení žiadostí, keďže budú musieť odlíšiť uchádzačov o azyl, ktorí ho naozaj potrebujú, od tých, ktorí sa svojimi žiadosťami snažia zneužiť zákon.

4.4.1

Je nepopierateľné, že mobilita a migrácia nie sú dané len túžbou po lepšej budúcnosti. Nestála situácia, politické nepokoje, klimatické zmeny a mnohé ďalšie faktory počas storočí spôsobovali a spôsobujú podstatné migračné toky. To, čím sa migrácia v minulosti a dnes od seba líšia, je záruka a dodržiavanie základných ľudských práv, ktorých nositeľom je každá ľudská bytosť. Európska únia ako najväčší priestor slobody a bezpečnosti na Zemi preto musí spolupracovať s krajinami pôvodu, aby podporila regulovaný pohyb migrantov, ktorý zaručí dodržiavanie práv občanov týchto krajín a tiež to, že nepadnú do rúk kriminálnych organizácií obchodujúcich s ľuďmi.

4.4.2

EHSV vo svojom stanovisku (15) na tému „Globálny prístup k migrácii a mobilite“ (16) výslovne súhlasil „s globálnym prístupom k migrácii a mobilite, ktorý úzko prepája prisťahovaleckú a azylovú politiku s vonkajšou politikou EÚ“. V tomto zmysle EHSV v priebehu rokov pri mnohých príležitostiach opakovane vyjadril svoj názor. Priebežne teda podporuje stále užšie prepojenie vnútornej a vonkajšej dimenzie migračnej politiky a politiky mobility, zvyšovanie konzistentnosti medzi migračnou a azylovou politikou Únie a spoluprácu v záujme rozvoja.

4.5.1

V platnej stratégii vnútornej bezpečnosti, ktorá bola prijatá v roku 2010, sa navrhuje čeliť hlavným bezpečnostným rizikám pomocou spoločných opatrení Únie. Je založená na piatich strategických cieľoch, ktoré i keď majú naďalej svoje opodstatnenie, by mali byť revidované, aby existovala aktualizovaná verzia, ktorá bude ponúkať riešenia na výzvy nasledujúcich piatich rokov. Pritom treba uprednostniť synergie s inými dôležitými oblasťami, pre ktorých fungovanie a pokrok je bezpečnosť prvoradá.

4.5.2

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že rozloženie medzinárodných zločineckých sietí, ktoré vyvíjajú svoju činnosť v rámci Únie, by malo byť jednou z priorít všetkých členských štátov a koordinácia vyžadovaná na jeho dosiahnutie by mala byť jedným z cieľov Únie. Organizovaný zločin má vždy náskok pred opatreniami, ktoré prijímajú legislatívne orgány a polícia. Internacionalizácia organizovaného zločinu vyžaduje vynaloženie nemalého úsilia v oblasti spolupráce medzi štátmi, ktorá musí byť zo strany Európskej únie veľmi dobre koordinovaná.

4.5.3

Nesmieme dovoliť, aby odlišujúce sa legislatívy, policajné kompetencie, opakované podávanie opravných prostriedkov v súdnych konaniach a celá spleť právnych nástrojov umožnili kriminálnym sieťam zabrániť ich rozloženiu alebo oddialiť ho. Ak existuje kriminalita bez hraníc, musíme v rámci Únie rýchlejšie dosiahnuť pokrok i pri vytváraní spravodlivosti bez hraníc. EHSV sa domnieva, že si nemôžeme dovoliť naďalej odďaľovať globálne riešenia v boji proti organizovanému zločinu.

4.5.4

EHSV sa nazdáva, že vzdelávanie a osveta samy o sebe nepostačujú na úspešné rozloženie kriminálnych sietí. Preto navrhujeme, aby sa popri rozvoji európskeho programu vzdelávania úradníkov činných v oblasti presadzovania práva otvorila možnosť premeniť Europol na operatívnu políciu, ktorá by pri stíhaní organizovaného cezhraničného zločinu, predovšetkým v oblasti obchodovania s ľuďmi, mala právomoc vykonávať vyšetrovania v celej Únii. Tým by sa výrazne rozšírili jeho kompetencie z koordinačných na plne operatívne. V tomto zmysle preberáme do tohto dokumentu odporúčanie, ktoré výbor predostrel vo svojom prieskumnom stanovisku na tému „Účasť občianskej spoločnosti v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu“ (17), ktoré znie: „EHSV navrhuje, aby sa Europol transformoval na európsku agentúru pod záštitou politického alebo súdneho orgánu na európskej úrovni a zohrával dôležitejšiu úlohu než súčasnú rolu koordinátora, a aby v čo najkratšom čase získal vlastné operatívne kapacity pre vyšetrovania na celom území Európskej únie v spolupráci s policajnými orgánmi členských štátov.“

4.5.5

Neustále stanovovanie dlhodobých plánov, lehôt a cieľov môže občanov unavovať, keďže to, čo očakávajú, sú riešenia. Aj čo sa týka týchto, pre každodenný život občanov tak veľmi dôležitých aspektov, treba zrýchliť postupy a odstrániť byrokraciu, ak nechceme, aby sa táto oblasť stala ďalším zdrojom euroskepticizmu.

4.5.6

Posledná správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o boji proti korupcii v Európskej únii dokazuje, že korupcia je naďalej problémom európskeho rozmeru. Zneužívanie moci v osobnom záujme je nutné stíhať a trestať, a to obzvlášť, ak je spojené s organizovaným zločinom. EHSV plne podporuje spoluprácu medzi inštitúciami a s členskými štátmi, aby sa vykorenila táto pliaga, ktorá podkopáva vierohodnosť nášho politického systému.

4.5.7

EHSV vyjadruje svoju podporu akýmkoľvek iniciatívam, ktoré sa prijmú v záujme predchádzania terorizmu a v boji proti radikalizácii a rozrastaniu kriminálnych skupín, a súhlasí s nimi, ak sú legitímne a demokratické. Nepochybne treba na úrovni Únie aj mimo jej hraníc podporovať akúkoľvek legitímnu a demokratickú činnosť, ktorá zabráni tomu, aby sa mladí ľudia stali prívržencami extrémistických hnutí alebo strán, ktoré ich privedú priamo k teroristickým praktikám a nabádajú ich na ne. Prioritou zabezpečenia našej individuálnej i kolektívnej bezpečnosti je identifikovať rizikové miesta a vypátrať centrá, v ktorých sa robí nábor nových prívržencov extrémistických teórií. Výmena informácií v tejto oblasti musí byť priebežná, aby bolo už pri prvých náznakoch radikalizácie alebo náboru nových členov možné prijať tvrdé opatrenia, ktoré ich potlačia hneď v zárodku. V tomto zmysle výbor pripomína a potvrdzuje aktuálnosť svojich odporúčaní obsiahnutých v stanovisku k oznámeniu Komisie na tému „Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy“.

4.5.8

Musíme mať na pamäti, že terorizmus môže síce prísť spoza našich hraníc, ale, ako ukázala nedávna história Európy, tiež môže vzniknúť na území Únie. Preto musíme zabrániť tomu, aby sa radikalizácia a používanie extrémneho násilia počas pouličných nepokojov v európskych mestách stali zdrojom náboru pre činnosť budúcich výslovne teroristických skupín. Pouličné násilie nepozná hranice a osoby, ktoré sa na ňom zúčastňujú, v mnohých prípadoch cestujú z jednej krajiny do druhej, zapájajúc sa do nepokojov, ktoré tam vznikajú. EHSV sa preto nazdáva, že je potrebná lepšia koordinácia medzi policajnými službami jednotlivých štátov, aby bolo možné odhaliť a potlačiť tieto násilné skupiny, ktoré sa neskôr môžu začleniť do teroristických združení.

4.5.9

EHSV vyjadruje svoju podporu opatreniam, ktoré sa uplatňujú v záujme zvýšenia úrovne bezpečnosti občanov a podnikov v kybernetickom priestore. Vzhľadom na očakávaný nárast internetovej kriminality si opatrenia Európskej únie v oblasti počítačovej kriminality zaslúžia plnú podporu. Podobne musí spolupráca s tretími krajinami umožňovať riešiť kriminalitu globálnych rozmerov, ktorá presahuje akékoľvek hranice, globálnym spôsobom. V tejto oblasti je prevencia opäť zásadným prvkom, ak nechceme, aby nás pri používaní nových technológií kybernetickí zločinci predbehli. Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite vyžaduje napriek svojej krátkej existencii a histórii posilnenie prostriedkov a zvýšenie financovania.

4.5.10

EHSV ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti v EÚ vyjadruje svoj údiv nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty Únie ešte stále neratifikovali Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite.

4.5.11

V Európe založenej okrem iných slobôd na voľnom pohybe osôb a tovarov sa musí posilňovanie bezpečnosti prostredníctvom riadenia hraníc stať spoločnou politikou, ktorá zaručí bezpečnosť všetkým občanom Únie. Vstup tovarov cez akúkoľvek hranicu a ich voľný pohyb v Únii si vyžaduje uplatňovanie náležitých jednotných nástrojov v záujme účinného riadenia vonkajších hraníc, aby sa zabránilo tomu, že niektoré hranice budú strážené prísne a iné len slabo.

4.5.12

Niekedy vzniknú spoločné riešenia vážnych situácií i bez potreby regulácie, a síce spontánnym konaním samotných občanov, ktorí svoju pomoc ponúknu bez toho, aby to od nich nejaký úrad požadoval. Koordinovaná činnosť a spoločná odpoveď na krízové situácie a katastrofy však predstavuje prínos, ktorý zvyšuje účinnosť a efektivitu reakcií na tieto situácie.

4.5.13

EHSV sa stotožňuje s názorom Komisie, že vytváranie vnútornej bezpečnosti si tiež vyžaduje konanie za našimi hranicami, teda konanie v globálnom kontexte. Vo všetkých oblastiach súvisiacich so slobodou a bezpečnosťou sa spolupráca medzi členskými štátmi a tretími krajinami stáva nenahraditeľnou, ak chceme i naďalej prispievať k tomu, aby bol svet lepší a spravodlivejší a aby v ňom organizovaný zločin a terorizmus neohrozovali slobody a práva, ktoré sme s vynaložením toľkého úsilia spoločne dosiahli.