5.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 64/5


Závery Rady o investovaní do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcia na oznámenie Komisie s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov a na ročný prieskum rastu na rok 2013

2013/C 64/06

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

VZHĽADOM NA

1.

články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

2.

stratégiu Európa 2020, a najmä na ročný prieskum rastu na rok 2012 a rok 2013 a odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2012,

3.

závery Rady z 12. mája 2009, ktorými sa vytvára strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (1), ktorého prvoradým cieľom je podpora ďalšieho rozvoja systémov vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch, ktoré majú zabezpečiť osobné, spoločenské a profesijné naplnenie všetkých občanov, ako aj udržateľnú hospodársku prosperitu a zamestnateľnosť a súčasne presadzovať demokratické hodnoty, sociálnu súdržnosť, tvorivosť a inováciu, aktívne občianstvo a medzikultúrny dialóg,

4.

spoločnú správu Rady a Komisie z februára 2012 o vykonávaní strategického rámca „ET 2020“ (2), v ktorej sa uvádzajú kroky na mobilizáciu procesu „ET 2020“ na podporu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti rastu a zamestnanosti a určuje niekoľko prioritných oblastí pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v období 2012 – 2014,

5.

pretrvávajúcu hospodársku krízu, ktorú potvrdzujú najnovšie prognózy Komisie, podľa ktorých bude oživenie hospodárstva pomalšie ako sa očakávalo a nezamestnanosť v roku 2013 vyvrcholí na úrovni takmer 11 % (3), pričom úroveň nezamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovníkov bude o 60 % vyššia (4),

6.

potrebu zastaviť nárast nezamestnanosti mladých ľudí v Európe, ktorá teraz dosahuje v priemere úroveň takmer 23 % a vo viacerých členských štátoch stúpla nad 50 % (5),

7.

rastúce množstvo dôkazov, že ponúkané zručnosti nevyhovujú potrebám pracovného trhu, pričom takmer dva milióny pracovných miest v Európe ostáva v súčasnosti neobsadených (6),

8.

potrebu položiť základy budúceho rastu a konkurencieschopnosti v kontexte nedostatku verejných financií, a to prostredníctvom efektívnejších investícii do systémov vzdelávania a odbornej prípravy a na základe nepopierateľnej spoločenskej a hospodárskej návratnosti takýchto investícií,

9.

závery Rady z 26. novembra o vzdelávaní a odbornej príprave v rámci stratégie Európa 2020 – príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k oživeniu hospodárstva, rastu a zamestnanosti (7), v ktorých sa dohodlo, že odvetvie vzdelávania a odbornej prípravy by malo zohrávať, a to aj na úrovni ministrov, významnejšiu úlohu pri vymedzovaní spoločných prístupov a cieľov súvisiacich so vzdelávaním a odbornou prípravou, ako aj pri vykonávaní aspektov vzdelávania a odbornej prípravy v rámci európskeho semestra stratégie Európa 2020,

10.

závery Európskej rady z 13. a 14. decembra 2012, v ktorých sa (8):

Rada, členské štáty a Komisia vyzvali, aby zabezpečili urýchlené nadviazanie na oznámenie Komisie o prehodnotení vzdelávania  (9),

privítal pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s komplexným prístupom EÚ k zamestnanosti mládeže, a Rada vyzvala, aby zvážila návrhy predložené v rámci balíka opatrení v oblasti zamestnanosti mladých,

zdôraznilo, že je dôležité, aby sa uskutočňovali diferencované a zdravé fiškálne politiky priaznivé pre rast, a aby boli v rovnováhe potreby produktívnych verejných investícií a ciele v oblasti fiškálnej disciplíny,

11.

vytvorenie prepojenia, ktoré je predmetom rokovaní týkajúcich sa viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, medzi výberom investičných priorít a činností v rámci programovania budúcich štrukturálnych fondov na roky 2014 – 2020 a politickými výzvami, na ktoré sa upozornilo v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a národných programoch reforiem členských štátov.

VÍTA

1.

Ústrednú úlohu, ktorá sa v ročnom prieskume rastu na rok 2013 pripisuje vzdelávaniu a odbornej príprave, ako aj odkaz na kľúčovú úlohu investícií do ľudského kapitálu s cieľom riešiť nezamestnanosť, predchádzať jej a pripraviť pôdu pre oživenie hospodárstva sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných miest.

2.

Prístup, ktorý sa prijal v rámci ročného prieskumu rastu na rok 2013 vo vzťahu k diferencovanej fiškálnej konsolidácii, pričom sa členské štáty vyzývajú, aby zachovali budúci rastový potenciál tým, že sa budú prioritne zameriavať na vzdelávanie a odbornú prípravu a podľa možnosti posilnia investície do nich.

3.

Výzvu v rámci ročného prieskumu rastu na rok 2013 uskutočniť reformy s cieľom zlepšiť výsledky systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj celkovú úroveň zručností, pričom sa užšie prepojí akademická a pracovná sféra, berúc ohľad na skutočnosť, že žiadny program sa nehodí na všetky situácie a že niektoré reformy môžu priniesť želaný efekt až po uplynutí dlhšieho času.

4.

Význam, ktorý sa prikladá zručnostiam, vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu pri zvyšovaní zamestnateľnosti a najmä pri predchádzaní nezamestnanosti mladých ľudí a jej riešení zameraním sa na jej základné príčiny, z ktorých sa mnohé skúmajú v nedávnom oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

1.

zabezpečili zachovanie sociálnych aspektov vzdelávania a odbornej prípravy a rovnaké možnosti prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy mohli naďalej prispievať k podpore sociálnej súdržnosti, udržateľného rozvoja, aktívneho občianstva a osobného uspokojenia v európskych spoločnostiach;

2.

posilnili úlohu vzdelávania a odbornej prípravy v rámci stratégie Európa 2020 s prihliadnutím na oznámenie Prehodnotenie vzdelávania, ako aj aspekty vzdelávania a odbornej prípravy v ročnom prieskume rastu a odporúčania pre jednotlivé krajiny a pritom sa v súlade s vnútroštátnymi prioritami a prioritami v rámci „ET2020“ a na základe dostupných zdrojov zamerali na tieto oblasti:

a)

zlepšenie výsledkov systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj zvýšenie celkovej úrovne zručností a kompetencií, napríklad užším prepojením akademickej a pracovnej sféry, zabezpečením účinnej komunikácie a zabezpečením efektívnej komunikácie a silných partnerstiev v relevantných oblastiach politík, medzi pododvetviami vzdelávania a odbornej prípravy, sociálnymi partnermi a rôznymi úrovňami správy,

b)

podpora excelentnej úrovne v odbornom vzdelávaní a príprave v spolupráci so sociálnymi partnermi, napríklad prostredníctvom rozvoja systémov odborného vzdelávania a prípravy so zaručenou kvalitou a s výraznou zložkou vzdelávania na pracovisku, zváženia rozvoja kvalifikácií získaných počas krátkych post-sekundárnych alebo terciárnych študijných cyklov, a to v súlade s európskym kvalifikačným rámcom alebo napojených na prvý cyklus v kontexte bolonského procesu a so zameraním na prípadné oblasti rastu alebo oblasti s nedostatočnými zručnosťami, ako aj prostredníctvom zosúladenia politiky v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s národnými, regionálnymi alebo miestnymi stratégiami v oblasti hospodárskeho rozvoja,

c)

zlepšenie výsledkov mladých ľudí s vysokým rizikom predčasného ukončenia školskej dochádzky a nízkymi základnými zručnosťami v súlade s rámcom stanoveným v odporúčaní Rady z roku 2011 (10), napríklad prostredníctvom včasnej identifikácie žiakov dosahujúcich nízku úroveň základných zručností vo všetkých fázach vzdelávania, poskytovaním individualizovanej podpory – zároveň potvrdzovaním znalostí, zručností a kompetencií získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ako aj odstraňovaním príčin nízkej úrovne výsledkov s prispením vysokokvalitného a dostupného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve,

d)

zníženie počtu dospelých s nízkou kvalifikáciou, napríklad posilnením stimulov pre odbornú prípravu dospelých, poskytovaním informácií o prístupe k službám v oblasti celoživotného vzdelávania, ako sú napríklad informácie o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia (11) a kariérne poradenstvo, ktoré jednotlivým študentom ponúka príležitosti vzdelávania „na mieru“,

e)

zavedenie opatrení s cieľom rozvíjať prierezové zručnosti a kompetencie uvedené v odporúčaní o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie z roku 2006 (12), a to od prvých etáp vzdelávania až po vysokoškolské vzdelávanie s využitím inovačných pedagogických postupov,

f)

prehodnotenie a skvalitnenie profesionálneho profilu učiteľského povolania (vrátane učiteľov, ich školiteľov a vedenia škôl) v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami, napríklad zabezpečením účinného počiatočného vzdelávania učiteľov a zabezpečením koherentných a primerane zdrojovo zabezpečených systémov náboru, výberu pracovníkov, počiatočného vzdelávania učiteľov, ich podpory na začiatku kariéry a pokračujúceho profesionálneho rozvoja pedagogických pracovníkov na základe kompetencií;

g)

optimalizovanie vzdelávania s podporou informačných a komunikačných technológií (IKT) a zlepšenie prístupu k vysokokvalitným otvoreným vzdelávacím zdrojom (OER), napríklad podporovaním vzdelávacích a hodnotiacich postupov založených na IKT, propagovanie transparentnosti práv a povinností užívateľov a výrobcov digitalizovaného obsahu, ako aj podporovaním inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy pri prispôsobovaní novým OER, a to s osobitným zreteľom na zabezpečenie kvality a monitorovanie,

h)

uprednostnenie, a ak je to možné, zvýšenie investícií do vzdelávania a odbornej prípravy pri súčasnej snahe o posilnenie efektívnosti takýchto výdavkov, ako aj stimulovanie celospoločenských debát o udržateľných a vyrovnaných mechanizmoch financovania, do ktorých sa zapojí široké spektrum zainteresovaných strán.

SÚHLASÍ S TÝM, ŽE:

zástupcovia členských štátov, ktorí sa schádzajú na zasadnutí Rady pre vzdelávanie, mládež a kultúru, a/alebo podľa potreby príslušné prípravné orgány, by s cieľom zohrávať významnejšiu úlohu pri vykonávaní európskeho semestra mali so súhlasom dotknutých členských štátov zvážiť pokrok, ktorý členské štáty dosiahli v reakcii na výzvy uvedené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (13). Navyše, a to v súlade s plánom pre európsky semester, ktorý vypracovalo predsedníctvo, by mohli príslušné výbory, ako je napr. Výbor pre zamestnanosť, podľa potreby podporiť výbor pre vzdelávanie, a to so zreteľom na preskúmanie návrhu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

BERIE NA VEDOMIE ZÁMER KOMISIE:

1.

rešpektovať zásadu subsidiarity a zodpovednosť jednotlivých štátov za vzdelávanie odbornú prípravu, ako aj inštitucionálnu autonómiu poskytovateľov vzdelávania a pritom podporovať členské štáty v ich úsilí o zlepšovanie systémov vzdelávania a odbornej prípravy za plného využitia programov a fondov EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a prostredníctvom lepšej vedomostnej základne, podrobných analýz nákladov a prínosov a väčšej transparentnosti, a to aj prostredníctvom:

a)

posilnenia svojich odborných znalostí špecifických a prospešných pre dané krajiny, ako aj svojich analytických kapacít,

b)

udržiavania štruktúrovaných kontaktov s členskými štátmi, a to aj prostredníctvom dvojstranných stretnutí v kľúčových momentoch prípravnej fázy pred tým, ako Komisia prijme návrh odporúčaní pre jednotlivé krajiny,

c)

zabezpečenia užšej koordinácie činností, ktoré vykonávajú pracovné skupiny v rámci OMK (14) zriadené v rámci „ET 2020“, a zabezpečenia toho, aby sa všetky takéto skupiny zameriavali na kľúčové politické výzvy určené v procesoch „ET 2020“, stratégia Európa 2020 a európskeho semestra,

d)

preskúmania uskutočniteľnosti poskytovania podpory členským štátom, ak sa o ňu požiada, tým, že sa partneri vyzvú na podrobné rokovania o konkrétnych problémoch v ich krajine za využitia príslušných finančných nástrojov vrátane podpory účasti medzinárodne uznávaných odborníkov,

e)

toho, že sa v spolupráci s členskými štátmi preskúma spätná väzba týkajúca sa prvého vykonávania nového monitoringu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a fóra pre vzdelávanie a odbornú prípravu a predložia sa návrhy na zabezpečenie pridanej hodnoty uplatňovania týchto nových nástrojov počas európskeho semestra;

f)

toho, že sa v spolupráci s členskými štátmi zváži ďalšia metodická práca v súvislosti so zberom príslušných údajov s cieľom podporiť návrh (15), aby Rada prijala prípadné referenčné kritérium v oblasti jazykových kompetencií.

2.

podporovať iniciatívy, ako je napr. navrhované združenie učňovskej prípravy na úrovni EÚ, ktorého cieľom je zlepšovať učenie sa vychádzajúce z pracovnej praxe a zapájať silné partnerstvá medzi sférou vzdelávania a zamestnanosti, najmä medzi sociálnymi partnermi, zástupcami podnikov a poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy, a to v súlade s kodanským procesom;

3.

skúmať (spolu so sociálnymi partnermi na úrovni EÚ) možnosti zvýšenia úrovne a kvality poskytovania vzdelávania a odbornej prípravy pre dospelých s cieľom rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovných síl;

4.

v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami posúdiť vplyv prípadného vytvorenia európskeho priestoru pre zručnosti a kvalifikácie na podporu silnejšej konvergencie medzi rôznymi nástrojmi pre transparentnosť a uznávanie na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť jednoduché uznávanie zručností a kvalifikácií za hranicami štátov;

5.

koordinovane s inými iniciatívami členských štátov v tejto oblasti spustiť novú iniciatívu zameranú na „otvorenie vzdelávania“, v ktorej sa bude analyzovať vplyv podpory EÚ na rozšírenie prístupu k otvoreným zdrojom vzdelávania so zaručenou kvalitou a IKT a na rozšírenie ich využívania;

6.

zaviesť opatrenia na podporu vzdelávania v oblasti podnikania, najmä v podobe politických usmernení, ako aj rámec na podporu takéhoto vzdelávania na úrovni inštitúcií;

7.

analyzovať efektívnosť verejných výdavkov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a začať na úrovni EÚ diskusiu s príslušnými zainteresovanými stranami o výhodách investícií do rôznych sektorov vzdelávania a odbornej prípravy.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY:

1.

Vytvorili užšie prepojenie medzi hlavnými strategickými politickými výzvami, ktoré sa identifikovali v rámci európskeho semestra, a činnosťami otvorenej metódy koordinácie (OMK) a v prípade potreby vypracovali plány pre jednotlivé krajiny s cieľom pomôcť jednotlivým členským štátom a ich zoskupeniam pri napĺňaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

2.

Naplno využívali podľa potreby potenciál spolupráce a partnerského učenia vytvorený v rámci OMK prostredníctvom zdokonalených pracovných metód vrátane:

a)

lepšej doplnkovosti činností a zamedzenia duplicite, čo sa dosiahne lepším využívaním zastúpenia členských štátov EÚ v iných medzinárodných organizáciách, ako je napr. OECD (16), UNESCO a Rada Európy,

b)

štruktúr a postupov, ktoré zvyšujú účinnosť a efektivitu v procese OMK a zodpovednosť členských štátov, napríklad na úrovni generálnych riaditeľov a čelných tvorcov politík na najvyššej úrovni,

c)

štruktúrovaného dobrovoľného procesu partnerského preskúmania zameraného na vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny a vychádzajúceho zo skúseností získaných z pilotného partnerského preskúmania zo septembra 2012,

d)

pravidelnej spätnej väzby od všetkých pracovných skupín pre výbor pre vzdelávanie a/alebo iné relevantné skupiny, ako aj prezentácie ich hlavných politických zistení Rade v štandardnom formáte,

e)

pravidelnej komunikácie, a to najmä medzi výborom pre vzdelávanie a všetkými pracovnými tematickými skupinami s cieľom zabezpečiť, aby boli pracovné skupiny plne informované o kontexte, v ktorom pracujú, a o akomkoľvek vývoji, ktorý sa týka ich právomocí,

f)

jasných mandátov a štandardných pracovných postupov (t. j. referenčný rámec, termíny, podmienky členstva a ustanovenia o ukončení platnosti) pre všetky tematické pracovné skupiny a tiež zabezpečenia využitia potenciálu IKT, napríklad usporadúvaním virtuálnych zasadnutí,

g)

štruktúrovaných dohôd o šírení, ktoré sa týkajú úrovne EÚ aj členských štátov a ktoré sa uzavrú pred zverejnením výsledkov pracovných skupín, čoho súčasťou je aj viacjazyčná publikácia zhrnutia výsledkov činnosti pracovných skupín.

3.

Stimulovali konštruktívny proces nadviazania na odporúčania pre jednotlivé krajiny tým, že budú spoločne a pravidelne využívať výsledky uvedených mechanizmov spolupráce v rámci OMK spolu s príslušnými politickými výbormi (t. j. Výbor pre hospodársku politiku a Výbor pre zamestnanosť).


(1)  Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 70, 8.3.2012, s. 9.

(3)  Jesenná hospodárska prognóza Európskej komisie (november 2012).

(4)  Štatistika nezamestnanosti Eurostatu (november 2012).

(5)  „Dostať mladých do zamestnania“ – COM(2012) 727 final, 5. december 2012.

(6)  Európske stredisko pre monitorovanie voľných pracovných miest, 7. december 2012.

(7)  Ú. v. EÚ C 393, 19.12.2012, s. 5.

(8)  EUCO 205/12.

(9)  14871/12 + ADD 1 – 8.

(10)  Odporúčanie Rady o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky (Ú. v. EÚ C 191, 1.7.2011, s. 1).

(11)  V súlade s odporúčaním Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1).

(12)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10).

(13)  Výhrada delegácie DE k druhej časti tejto vety (od slov „mali so súhlasom …“).

(14)  Otvorená metóda koordinácie.

(15)  Pozri dokument 14871/12 ADD 2, s. 3.

(16)  Malo by sa zaručiť právo všetkých členských štátov zúčastňovať sa na práci tejto organizácie.