DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1.        Všeobecný kontext, dôvody a ciele návrhu

Index je miera, zvyčajne ceny alebo množstva, priebežne stanovovaná na základe reprezentatívneho súboru podkladových údajov. Keď sa index používa ako referenčná cena finančného nástroja alebo zmluvy, stane sa referenčnou hodnotou. V súčasnosti rôzni poskytovatelia vytvárajú širokú škálu referenčných hodnôt s použitím rôznych metodík, od verejných subjektov až po nezávislých poskytovateľov špecializovaných referenčných hodnôt.

Dohody, ku ktorým dospeli viaceré príslušné orgány s niektorými bankami týkajúce sa manipulácie s referenčnými hodnotami úrokovej sadzby LIBOR a EURIBOR zdôraznili dôležitosť referenčných hodnôt a ich zraniteľnosť. Príslušné orgány prešetrujú aj informácie o údajnom pokuse o manipuláciu posúdení cien komodít zo strany organizácií pre správu cien komodít (OSC) a IOSCO vykonala preskúmanie posúdení cien ropy zo strany OSC. Integrita referenčných hodnôt je nevyhnutná pre stanovovanie cien mnohých finančných nástrojov, ako sú úrokové swapy a komerčné a nekomerčné zmluvy, ako napr. hypotéky. Manipulácia s referenčnou hodnotou spôsobí významné straty niektorým investorom, ktorí vlastnia finančné nástroje, ktorých hodnota sa určuje porovnaním s referenčnou hodnotou. Vyslanie klamlivých signálov o stave základného trhu môže narušiť reálnu ekonomiku. Obavy týkajúce sa rizika manipulácie s referenčnou hodnotou vo všeobecnosti ohrozujú dôveru v trh. Referenčné hodnoty môžu byť predmetom manipulácie v prípade, že v postupe zostavovania referenčnej hodnoty existujú konflikty záujmov a priestor na vlastné uváženie, ktoré nepodliehajú primeranej správe, riadeniu a kontrolám.

Prvou časťou reakcie Komisie na údajnú manipuláciu s indexmi LIBOR a EURIBOR bola zmena existujúcich návrhov nariadenia o zneužívaní trhu a smernice o trestných sankciách za zneužívanie trhu s cieľom objasniť, že akákoľvek manipulácia s referenčnými hodnotami je jasne a jednoznačne nezákonná a podlieha administratívnym alebo trestným sankciám.

Samotnou zmenou systému sankcií sa však nedosiahne zlepšenie spôsobu, akým sa referenčné hodnoty vytvárajú a používajú; udeľovaním sankcií sa neodstránia riziká manipulácie vyplývajúce z neprimeraného riadenia postupu zostavovania referenčnej hodnoty v prípade existencie konfliktov záujmov a priestoru na vlastné uváženie. Po druhé, na účely ochrany investorov a spotrebiteľov je potrebné, aby boli referenčné hodnoty odolné, spoľahlivé a vhodné na daný účel. V súvislosti s týmito úvahami má tento návrh nariadenia štyri hlavné ciele, ktorých zámerom je zlepšiť rámec, v ktorom sú referenčné hodnoty poskytované, k čomu prispievajú a na čo sa používajú:

– zlepšiť správu, riadenie a kontroly nad postupom zostavovania referenčnej hodnoty a najmä zabezpečiť, aby správcovia predchádzali konfliktom záujmov alebo ich aspoň primerane riadili;

– zlepšiť kvalitu vstupných údajov a metodík, ktoré používajú správcovia referenčných hodnôt, a najmä zabezpečiť, aby sa na určovanie referenčných hodnôt používali dostatočné a presné údaje;

– zabezpečiť, aby subjekty prispievajúce do referenčných hodnôt podliehali primeraným kontrolám, najmä s cieľom predchádzať konfliktom záujmov, a aby ich príspevky do referenčných hodnôt podliehali primeraným kontrolám. V prípade potreby by príslušný orgán mal mať právomoc poveriť prispievateľov, aby pokračovali v prispievaní do referenčných hodnôt; a

– zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľov a investorov, ktorí používajú referenčné hodnoty, a to zlepšením transparentnosti, zabezpečením primeraných práv na náhradu škody a zabezpečením toho, že sa v prípade potreby posúdi vhodnosť.

1.2.        Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Právnymi predpismi EÚ sa v súčasnosti riešia určité aspekty používania referenčných hodnôt:

– V návrhoch nariadenia o zneužívaní trhu[1] v článku 2 ods. 3 písm. d) a článku 8 ods. 1 písm. d) a smernice o trestných sankciách za zneužívanie trhu[2] (nariadenie o zneužívaní trhu je predmetom politickej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou z júna 2013) sa objasňuje, že akákoľvek manipulácia s referenčnými hodnotami je jasne a jednoznačne nezákonná a podlieha administratívnym alebo trestným sankciám.

– V nariadení o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou[3] sa stanovuje, že manipulácia s referenčnými hodnotami, ktoré sa používajú pre veľkoobchodné energetické produkty, je nezákonná.

– V smernici o trhoch s finančnými nástrojmi[4] sa vyžaduje, aby finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu boli obchodovateľné spravodlivým, riadnym a efektívnym spôsobom. Vo vykonávacom nariadení[5] uvedenej smernice sa ďalej spresňuje, že cena alebo iná hodnotová miera podkladového aktíva musí byť spoľahlivá a verejnosti dostupná.

– Článok 30 návrhu nariadenia Európskej komisie o trhoch s finančnými nástrojmi (MIFIR)[6] (o ktorom v súčasnosti rokuje Európsky parlament a Rada) obsahuje ustanovenie, ktorým sa vyžaduje nevýhradné udeľovanie licencií na referenčné hodnoty na účely zúčtovania a obchodovania.

– V smernici a vykonávacom nariadení o prospekte[7] sa stanovuje, že v prípade, že prospekt obsahuje odkaz na index, emitent by mal stanoviť druh podkladového aktíva a podrobnosti o tom, kde je možné získať informácie o podkladovom aktíve, informácie o tom, kde možno získať informácie o minulej a ďalšej výkonnosti podkladového aktíva a o jeho volatilite, ako aj názov indexu. Ak príslušný index zostavuje emitent, je potrebné, aby emitent uviedol aj opis indexu. Ak index nezostavuje emitent, je potrebné, aby emitent objasnil, kde je možné získať informácie o indexe, a v prípade, že je podkladovým aktívom úroková sadzba, je potrebné, aby emitent poskytol opis úrokovej sadzby.

– V smernici o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov[8] sa stanovuje, že fondy PKIPCP môžu mať v držbe vo svojom portfóliu maximálny podiel nástrojov emitovaných rovnakým orgánom. Členské štáty môžu zvýšiť limity, ktoré sa uplatňujú na podiel celkového portfólia, ktoré môže PKIPCP mať v držbe, maximálne na 20 % v prípade investícií do akcií alebo dlhových cenných papierov emitovaných rovnakým orgánom, pokiaľ ide o index, ktorý chce PKIPCP sledovať, za predpokladu, že zloženie indexu je dostatočne diverzifikované, index predstavuje primeranú referenčnú hodnotu pre trh, na ktorý sa vzťahuje, a je uverejnený náležitým spôsobom.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

2.1.        Konzultácie

Trojmesačná verejná konzultácia bola spustená 3. septembra a ukončená 29. novembra 2012. Od prispievateľov, poskytovateľov referenčných hodnôt a používateľov vrátane búrz, bánk, investorov, spotrebiteľských skupín, obchodných orgánov a verejných orgánov bolo doručených 84 príspevkov. Zúčastnené strany uznali nedostatky vo vytváraní a používaní referenčných hodnôt a vo všeobecnosti podporili opatrenia na úrovni EÚ. Respondenti takisto zdôraznili potrebu medzinárodnej koordinácie a starostlivého nastavenia rozsahu pôsobnosti akejkoľvek iniciatívy.

ESMA a EBA spoločne preskúmali nedostatky v poskytovaní sadzby EURIBOR zo strany EBF-EURIBOR a 11. januára 2013 spustili konzultáciu o zásadách postupu stanovovania referenčných hodnôt v EÚ[9]. Listom zo 7. marca 2013 EBA, ESMA a EIOPA poskytli poradenstvo k obsahu týchto navrhovaných právnych predpisov v nadväznosti na túto prácu. Útvary Komisie sa zúčastnili na verejnom vypočutí ESMA – EBA dňa 13. februára 2013[10] o týchto zásadách postupov stanovovania referenčných hodnôt. Útvary Komisie sa takisto zúčastnili verejného vypočutia o boji proti kultúre manipulácie s trhom – celosvetové opatrenie po kauze LIBOR/EURIBOR, ktoré 29. septembra 2012 zorganizoval Európsky parlament.

2.2.        Posúdenie vplyvu

V súlade so svojou politikou „lepšej právnej regulácie“ Komisia vykonala posúdenie vplyvu alternatív politiky. Možnosti politiky zahŕňali možnosti obmedziť motiváciu manipulovať, minimalizovať priestor na vlastné uváženie a zabezpečiť, aby boli referenčné hodnoty založené na dostatočných, spoľahlivých a reprezentatívnych údajoch; zabezpečiť mechanizmy vnútornej správy a kontroly; riešiť riziká, zabezpečiť účinný dohľad nad referenčnými hodnotami a posilniť transparentnosť a ochranu investorov. Každá možnosť politiky sa posudzovala na základe týchto kritérií: vplyv na zúčastnené strany, účinnosť a efektívnosť.

Obzvlášť dôležité sú tieto základné práva Charty základných práv: rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana osobných údajov, sloboda prejavu a právo na informácie.

Obmedzenia týchto práv a slobôd sú povolené na základe článku 52 tejto charty. Vyššie uvedené ciele sú v súlade s povinnosťami EÚ, pokiaľ ide o rešpektovanie základných práv. Akékoľvek obmedzenie vykonávania týchto práv a slobôd však musí umožňovať zákon, pričom sa musí dodržiavať podstata týchto práv a slobôd. V súlade so zásadou proporcionality sa obmedzenia môžu uplatňovať len vtedy, keď sú nevyhnutné a reálne napĺňajú ciele všeobecného záujmu, ktoré uznáva Únia, alebo potrebu chrániť práva a slobody iných. V prípade referenčných hodnôt je cieľom všeobecného záujmu, ktorý opodstatňuje určité obmedzenia základných práv, cieľ zabezpečiť integritu trhu. Potreba chrániť právo na majetok (článok 17 charty) takisto opodstatňuje určité obmedzenia základných práv, pretože investori sú oprávnení na to, aby hodnota ich majetku (napr. úverov, derivátov) bola chránená pred stratami spôsobenými narušeniami trhu.

Právo na slobodu prejavu a informácie si vyžaduje rešpektovanie slobody médií. Toto nariadenie by sa malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmto základným právom. Preto v prípade, že osoba iba uverejní alebo odkazuje na referenčnú hodnotu v rámci svojej novinárskej činnosti, ale nemá kontrolu nad poskytovaním tejto referenčnej hodnoty, nemali by sa na túto osobu vzťahovať požiadavky, ktoré správcom ukladá toto nariadenie. Novinári môžu teda pri výkone novinárskej činnosti slobodne informovať o finančných a komoditných trhoch. Vymedzenie správcu referenčnej hodnoty je preto úzko definované, aby sa zabezpečilo zahrnutie poskytovania referenčnej hodnoty, ale aby jej rozsah nezahŕňal novinársku činnosť.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Právny základ

Návrh vychádza z článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

3.2.        Subsidiarita a proporcionalita

Návrh Komisie regulovať referenčné hodnoty je v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ (ZEÚ), v ktorej sa vyžaduje, aby Únia vyvíjala činnosť len vtedy a v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhovanej činnosti nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty, a ktoré preto z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti môže lepšie dosiahnuť Únia.

Hoci sú mnohé referenčné hodnoty vnútroštátne, odvetvie referenčných hodnôt ako celok je medzinárodné, pokiaľ ide o ich vytváranie aj používanie. Zatiaľ čo opatrenie na vnútroštátnej úrovni v súvislosti s vnútroštátnymi indexmi môže pomôcť zabezpečiť, aby bol akýkoľvek zásah náležite prispôsobený problémom na vnútroštátnej úrovni, môže zároveň viesť k zmesi nesúrodých pravidiel, nerovnakým podmienkam v rámci jednotného trhu a vyústiť do nekonzistentného a nekoordinovaného prístupu. Referenčné hodnoty sa používajú na oceňovanie najrozmanitejších cezhraničných transakcií, najmä na trhu medzibankového financovania a pri derivátoch. Ak by existovala zmes nesúrodých vnútroštátnych pravidiel, bola by tým narušená možnosť vytvárať cezhraničné referenčné hodnoty, čo by pre tieto cezhraničné transakcie pôsobilo ako prekážka. Tento problém uznali aj na úrovni G20 a FSB, ktorá poverila IOSCO, aby vypracovala globálny súbor zásad, ktoré by sa uplatňovali na finančné referenčné hodnoty. Iniciatíva EÚ pomôže zlepšiť jednotný trh vytvorením spoločného rámca pre spoľahlivé a správne používané referenčné hodnoty v rôznych členských štátoch.

Hoci vo väčšine členských štátov v súčasnosti na vnútroštátnej úrovni neexistuje právna úprava týkajúca sa tvorby referenčných hodnôt, dva členské štáty už prijali vnútroštátne právne predpisy o úrokových referenčných hodnotách vo svojich národných menách. IOSCO navyše nedávno schválila zásady pre referenčné hodnoty, ktoré majú jej členovia zaviesť. Tieto zásady však poskytujú flexibilitu, pokiaľ ide o rozsah a prostriedky ich vykonávania, a v spojení s určitými podmienkami. Keďže v oblasti referenčných hodnôt neexistuje harmonizovaný európsky rámec, niektoré členské štáty pravdepodobne prijmú predpisy na vnútroštátnej úrovni, ktorých ustanovenia by boli nesúrodé. V súčasnosti by sa napríklad rozsah pôsobnosti právnych predpisov jedného členského štátu mohol zdať taký široký, ako rozsah pôsobnosti predpisov organizácie IOSCO, zatiaľ čo právne predpisy iného členského štátu, ktorý zaviedol pravidlá týkajúce sa referenčných hodnôt, sa vzťahujú iba na referenčné hodnoty úrokových sadzieb. Tieto nesúrodé prístupy by viedli k roztriešteniu vnútorného trhu, keďže správcovia a používatelia referenčných hodnôt by v rôznych členských štátoch podliehali rôznym predpisom. Bez legislatívneho rámca Únie by jednotlivé vnútroštátne opatrenia zároveň boli neúčinné, pretože neexistuje povinnosť alebo motivácia, aby členské štáty navzájom spolupracovali, a táto nespolupráca ponecháva priestor na regulačnú arbitráž.

Určitými aspektmi ochrany investorov v tejto oblasti sa vo všeobecnosti zaoberá smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID). Konkrétne, táto smernica obsahuje požiadavku, aby spoločnosti vykonali posúdenie vhodnosti. Tento test určí, či má klient potrebné skúsenosti a znalosti, aby si uvedomil riziká spojené s ponúkaným alebo požadovaným produktom alebo investičnou službou. Poskytuje teda dostatočnú úroveň ochrany investorov.

Pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov, smernica o spotrebiteľskom úvere obsahuje pravidlá o zverejňovaní vhodných informácií, rovnako ako smernica o hypotekárnych úveroch, ktorá sa má čoskoro prijať a ktorá zahŕňa požiadavku na poskytnutie odporúčaní v súvislosti s vhodnými úverovými zmluvami. Tieto predpisy EÚ na ochranu spotrebiteľov sa však nevenujú konkrétnej otázke vhodnosti referenčných hodnôt vo finančných zmluvách. Navyše nerovná vyjednávacia pozícia a používanie štandardných podmienok znamená, že spotrebitelia môžu mať v súvislosti s použitou referenčnou hodnotou obmedzený výber. Spotrebitelia nedisponujú potrebnými znalosťami alebo skúsenosťami, aby primerane posúdili vhodnosť referenčnej hodnoty. Týmto návrhom by sa preto mali doplniť existujúce právne predpisy EÚ v danej oblasti prostredníctvom zabezpečenia toho, že zodpovednosť za posúdenie vhodnosti referenčných hodnôt pre maloobchodné zmluvy ostane na strane veriteľov. Tým sa zabezpečia aj harmonizované predpisy EÚ o ochrane spotrebiteľov týkajúce sa používania referenčných hodnôt pre finančné zmluvy. Spoločný regulačný rámec pre spotrebiteľov a veriteľov v súvislosti s finančnými zmluvami je potrebný aj preto, aby bolo možné používať cezhraničné referenčné hodnoty, a nie nesúrodé vnútroštátne postupy. V dôsledku sťažností spotrebiteľov a žaloby v súvislosti s používaním nevhodných referenčných hodnôt v niektorých členských štátoch je pravdepodobné, že na vnútroštátnej úrovni sa prijmú nesúrodé opatrenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. To by mohlo viesť k roztriešteniu vnútorného trhu.

Navrhované nariadenie je aj proporcionálne, ako sa vyžaduje v článku 5 ods. 4 ZEÚ. Je zamerané len na tie indexy, ktoré sa používajú ako odkazy na finančné nástroje alebo finančné zmluvy, ako sú hypotéky, pretože to sú referenčné hodnoty, ktoré môžu mať priamy a určitý hospodársky vplyv, ak sa s nimi manipuluje. Okrem toho návrh nariadenia obsahuje ustanovenia o prispôsobení jeho požiadaviek rôznym odvetviam a jednotlivým druhom referenčnej hodnoty, ako je komodita, medzibanková úroková sadzba a referenčné hodnoty, v ktorých sa využívajú údaje z búrz. Primeraný prístup je zabezpečený, keďže veľkú väčšinu povinností nesie správca referenčnej hodnoty. Mnohí správcovia referenčných hodnôt už spĺňajú aspoň niektoré požiadavky, z čoho vyplýva, že administratívne zaťaženie by sa nemalo neprimerane zvýšiť. Navyše procesy vnútornej správy, riadenia a kontroly sa vyžadujú iba od prispievateľov pod dohľadom, čo znamená, že vplyv na prispievateľov do referenčnej hodnoty, ktorí nepodliehajú dohľadu, napríklad neregistrovaných obchodníkov, nebude výrazný. Všetky dôležité časti tohto nariadenia sú napokon zosúladené s medzinárodne dohodnutými zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách uverejnenými 17. júla 2013, ktoré sa vo veľkej miere konzultovali so zúčastnenými stranami. Tým sa obmedzia náklady na prispôsobovanie.

V tomto kontexte sú opatrenia na úrovni EÚ z hľadiska zásady subsidiarity a proporcionality vhodným nástrojom.

3.3.        Výber nástroja

Nariadenie sa považuje za najvhodnejší právny nástroj na zavedenie jednotných pravidiel týkajúcich sa poskytovania referenčných hodnôt, prispievania vstupnými údajmi k týmto referenčným hodnotám a používania referenčných hodnôt v rámci Únie. Ustanovenia tohto návrhu obsahujú určité požiadavky na správcov, prispievateľov a používateľov referenčných hodnôt. Cezhraničný charakter mnohých referenčných hodnôt vytvára potrebu maximálnej harmonizácie týchto požiadaviek. Keďže regulácia referenčných hodnôt zahŕňa opatrenia, ktoré špecifikujú presné požiadavky týkajúce sa údajov a metodiky, aj malé rozdiely v uplatnenom prístupe by mohli viesť k výrazným prekážkam pri cezhraničnom poskytovaní referenčných hodnôt. Použitím nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné bez nutnosti vnútroštátnej právnej úpravy, sa obmedzí možnosť, aby príslušné orgány na vnútroštátnej úrovni prijali nesúrodé opatrenia a zabezpečí sa konzistentný prístup a väčšia právna istota v rámci EÚ.

3.4.        Podrobné vysvetlenie návrhu

3.4.1.     Rozsah pôsobnosti (článok 2)

Navrhované nariadenie sa vzťahuje na všetky uverejnené referenčné hodnoty, ktoré sa používajú ako odkaz na finančný nástroj, s ktorým sa obchoduje na regulovanom obchodnom mieste alebo ktorý je prijatý na obchodovanie na takomto mieste, alebo ako odkaz na finančnú zmluvu (ako sú hypotéky) a referenčné hodnoty, ktorými sa meria výkonnosť investičného fondu.

Ak v postupe zostavovania referenčnej hodnoty existuje priestor na vlastné uváženie, ktorý podlieha konfliktu záujmu, v prípade, že nie je k dispozícii vhodná správa, riadenie a kontroly, existuje riziko manipulácie. Na indexy, ktoré poskytujú priestor na vlastné uváženie, by sa preto mali vzťahovať regulačné opatrenia. Keďže miera priestoru na vlastné uváženie býva rôzna, všetky indexy poskytujú určitý priestor na takéto vlastné uváženie. V rozsahu by preto mali byť zahrnuté všetky referenčné hodnoty, a to bez ohľadu na metódu výpočtu alebo charakter príspevkov.

Rozsah by mal zahŕňať všetky indexy vrátane uverejnených indexov, pretože akékoľvek pochybnosti o presnosti a spoľahlivosti takýchto indexov by pravdepodobne spôsobili väčšiu ujmu širšej časti obyvateľstva než indexy, ktoré nie sú verejné.

Ak sa referenčné hodnoty používajú ako referenčná cena finančného nástroja alebo zmluvy, akákoľvek manipulácia spôsobí hospodársku ujmu. V prípade, že prispievateľ používa aj finančný nástroj, ktorý na ňu odkazuje, dochádza k vnútornému konfliktu záujmov a vzniká motivácia k manipulácii. Okrem toho, ak sa referenčné hodnoty použijú ako ukazovateľ výkonnosti finančných nástrojov, môžu byť predmetom konfliktu záujmov a ich manipulácia bude viesť k suboptimálnym investičným rozhodnutiam zo strany investorov. Je preto dôležité zamerať sa na všetky referenčné hodnoty, na základe ktorých sa oceňuje finančný nástroj alebo spotrebiteľská zmluva alebo pomocou ktorých sa meria výkonnosť investičných fondov.

V prípade bežne používaných referenčných hodnôt môže mať aj menšia manipulácia výrazný vplyv, zraniteľnosť a význam referenčnej hodnoty sa však časom mení. Obmedzením rozsahu pôsobnosti prostredníctvom odkazu na dôležité alebo zraniteľné indexy by sa neriešili riziká, ktoré môže ktorákoľvek referenčná hodnota v budúcnosti predstavovať.

Vzhľadom na všetky tieto úvahy a v záujme zabezpečenia jednoznačného a komplexného uplatňovania nariadenia nezávisí rozsah pôsobnosti ani od charakteru vstupných údajov, t. j. či majú vstupné údaje charakter ekonomického (napr. cena akcií) alebo neekonomického (napr. parameter počasia) údaja alebo hodnoty. Je to preto, lebo kritickým prvkom pri určovaní rozsahu je otázka, ako výstupná hodnota ovplyvňuje hodnotu finančného nástroja, finančnej zmluvy alebo ukazovateľov výkonnosti investičného fondu. Ak sa v tomto kontexte použije hodnota ako odkaz na finančnú zmluvu alebo nástroj, jej predchádzajúci neekonomický charakter stratí význam.

Pokiaľ ide o správcov referenčných hodnôt, všetci správcovia potenciálne podliehajú konfliktu záujmov, využívajú priestor na vlastné uváženie a môžu mať zavedené nevhodné systémy správy, riadenia a kontroly. Je preto nevyhnutné, aby podliehali primeranej regulácii. Keďže navyše kontrolujú postup zostavovania referenčných hodnôt, na všetkých správcov referenčných hodnôt sa ukladá požiadavka týkajúca sa udelenia povolenia, pretože dohľad je najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť integritu referenčných hodnôt.

Pokiaľ ide o prispievateľov do referenčných hodnôt, potenciálne podliehajú konfliktu záujmov, využívajú priestor na vlastné uváženie, a môžu teda byť zdrojom manipulácie. Prispievanie do referenčnej hodnoty je dobrovoľná činnosť. Ak si niektorá iniciatíva vyžaduje, aby prispievatelia výrazne zmenili svoje obchodné modely, môžu do tejto referenčnej hodnoty prestať prispievať. Neočakáva sa však, že v prípade subjektov, ktoré už podliehajú regulácii a dohľadu (tzv. prispievatelia pod dohľadom), by potreba riadnych systémov správy, riadenia a kontroly viedla k výrazným nákladom alebo k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu. Je preto vhodné zahrnúť všetkých prispievateľov pod dohľadom do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

V prípade prispievateľov, ktorí nepodliehajú regulácii a dohľadu, by povolenie alebo iná forma podliehania pravidlám mohla predstavovať značné náklady a administratívne zaťaženie. Ani regulačné orgány by neboli účinné pri vykonávaní dohľadu nad spoločnosťami, o ktorých nemajú žiadne poznatky. Zavedenie dohľadu nad subjektmi a osobami, ktoré v súčasnosti nepodliehajú dohľadu, by preto predstavovalo značné náklady a prinieslo by minimálne výhody. Určité časti tohto nariadenia, napríklad potreba poskytovať presné a spoľahlivé vstupné údaje, však majú nepriamy význam pre všetkých prispievateľov, keďže tí naďalej podliehajú nariadeniu o zneužívaní trhu a budú zmluvne viazaní, aby splnili požiadavku kódexu správania správcu podľa tohto nariadenia.

Z jeho pôsobnosti sú vyňaté centrálne banky, ktoré sú členmi Európskeho systému centrálnych bánk.

V niektorých prípadoch môže osoba vytvoriť index, ale nemusí si byť vedomá toho, že tento index je referenčnou hodnotou, pretože sa napríklad používa ako odkaz na finančný nástroj bez vedomia tvorcu. Nariadenie preto poskytuje mechanizmus s cieľom informovať tvorcov o tom, že ich index sa stal alebo sa môže stať referenčnou hodnotou, a poskytnúť im právomoc odmietnuť jeho použitie ako referenčnej hodnoty. Ak tvorca udelí súhlas, bude sa naňho v súvislosti s touto referenčnou hodnotou vzťahovať navrhované nariadenie. Ak odmietne, index nemožno použiť ako referenčnú hodnotu a požiadavky na správcu podľa tohto nariadenia sa naňho vzťahovať nebudú.

3.4.2.     Správa a kontrola správcov (články 5 až 6)

Návrhom sa zabezpečuje predchádzanie konfliktom záujmov a zabezpečuje sa, aby boli správa a kontroly účinné. Rieši sa to požiadavkami na správu a kontroly, pričom podrobnejšie požiadavky sú uvedené v prílohe.

3.4.3.     Vstupné údaje a metodika (článok 7)

V návrhu sa stanovujú tri požiadavky, spresnené v prílohe, v súvislosti so vstupnými údajmi a metodikou používanou na vytváranie referenčnej hodnoty s cieľom znížiť priestor na vlastné uváženie a zlepšiť integritu a spoľahlivosť:

– vstupné údaje by mali byť dostatočné a presné, aby zodpovedali skutočnému trhu alebo ekonomickej realite, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená;

– vstupné údaje by sa mali získavať zo spoľahlivej a reprezentatívnej skupiny alebo vzorky prispievateľov; a

– správca by mal na určovanie referenčnej hodnoty používať odolnú a spoľahlivú metodiku.

3.4.4.     Požiadavky na prispievateľa (články 9 a 11)

Správca je povinný vypracovať kódex správania prispievateľa, v ktorom sa jasne uvedú povinnosti a zodpovednosti prispievateľov pri poskytovaní vstupných údajov na určenie referenčnej hodnoty. V prípade, že sú prispievatelia už regulovanými subjektmi, sú takisto povinní predchádzať konfliktom záujmov a vykonávať primerané kontroly.

3.4.5.     Odvetvové požiadavky (články 10 a 12 až 14)

S cieľom zaistiť proporcionalitu a zabezpečiť, aby bol návrh náležite prispôsobený rozličným sektorom a druhom referenčných hodnôt, prílohy II a III obsahujú podrobnejšie ustanovenia o komoditných referenčných hodnotách a úrokových referenčných hodnotách. Ďalšie požiadavky sa kladú na kritické referenčné hodnoty vrátane právomoci dotknutého príslušného orgánu nariadiť príspevky. Referenčné hodnoty, ktorých vstupné údaje poskytujú regulované obchodné miesta, sú zároveň oslobodené od určitých povinností, aby sa predišlo dvojitej regulácii.

3.4.6.     Transparentnosť a ochrana spotrebiteľov (články 15 až 18)

Ochrana investorov je posilnená ustanoveniami o transparentnosti. Správcovia sú povinní poskytnúť vyhlásenie, v ktorom sa stanovuje, čo sa referenčnou hodnotou meria, jej zraniteľnosť, spolu s uverejnením podkladových údajov, aby sa používateľom umožnilo vybrať si najnáležitejšiu a najvhodnejšiu referenčnú hodnotu. Toto vyhlásenie takisto obsahuje informáciu o tom, že používatelia by sa mali primerane zabezpečiť pre prípad, že správca prestane poskytovať referenčnú hodnotu. Nakoniec sa bankám ukladá povinnosť posúdiť vhodnosť pri ich obchodoch so spotrebiteľmi v oblasti finančných zmlúv, ako sú úvery zabezpečené hypotékami.

3.4.7.     Dohľad a postup udeľovania povolenia správcom (články 22 až 37)

Činnosť poskytovania referenčných hodnôt bude podliehať udeleniu povolenia vopred a priebežnému dohľadu. V návrhu sa stanovujú podmienky a postup pre správcov referenčných hodnôt so sídlom v Únii na získanie povolenia od dotknutého príslušného orgánu. Návrhom sa vytvára mechanizmus na zabezpečenie účinného vynucovania nariadenia. Príslušným orgánom sa priznávajú potrebné právomoci, aby sa zabezpečilo, že správcovia budú dodržiavať súlad s týmto nariadením.

V prípade kritických referenčných hodnôt by sa malo vytvoriť kolégium orgánov dohľadu s cieľom zlepšiť výmenu informácií a zabezpečiť jednotné udeľovanie povolení a dohľad.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh má vplyv na rozpočet Spoločenstva.

Osobitný vplyv návrhu na rozpočet sa týka úloh pridelených orgánu ESMA, ako sa stanovuje v legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k tomuto návrhu. Nové úlohy sa budú vykonávať s ľudskými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii v rámci ročného postupu prideľovania rozpočtových prostriedkov vzhľadom na rozpočtové obmedzenia, ktoré sa vzťahujú na všetky orgány EÚ, a v súlade s finančným programom pre agentúry.

Najmä zdroje, ktoré agentúra potrebuje na nové úlohy, budú konzistentné a zlučiteľné s plánovaním ľudských a finančných zdrojov pre orgán ESMA, ktoré boli stanovené v nedávnom oznámení Európskemu parlamentu a Rade – Plánovanie ľudských a rozpočtových zdrojov pre decentralizované agentúry na roky 2014 – 2020 [COM(2013) 519].

Osobitný vplyv na rozpočet pre Komisiu sa posudzuje aj vo finančnom výkaze pripojenom k tomuto návrhu. Možno zhrnúť, že medzi hlavné vplyvy návrhu na rozpočet patria:

a) zamestnanci GR MARKT: 1 zamestnanec AD (plný pracovný úväzok) na vypracovanie delegovaných aktov, ako aj na hodnotenie, monitorovanie vykonávania a prípadné preskúmanie iniciatívy. Celkové náklady sa odhadujú na 0,141 milióna EUR ročne;

b) ESMA:

i) náklady na zamestnancov: dvaja dočasní zamestnanci na účasť a sprostredkovanie v kolégiách orgánov dohľadu pre kritické referenčné hodnoty, ktorí poskytujú technické poradenstvo Komisii v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia, koordinujú uzatváranie dohôd o spolupráci s tretími krajinami, vypracúvajú návrhy usmernení na posilnenie konvergencie a medziodvetvovej konzistentnosti sankčných režimov a vedú registre oznámení o používaní referenčných hodnôt a zoznam zaregistrovaných správcov referenčných hodnôt.

Celkové ročné náklady na týchto 2 dočasných zamestnancov predstavujú 0,326 mil. EUR, na ktoré Komisia prispeje 40 % (0,130 milióna EUR) a členské štáty 60 % (0,196 milióna EUR) ročne;

ii) prevádzkové náklady a náklady na infraštruktúru: v roku 2015 sa aj pre orgán ESMA odhadujú počiatočné náklady vo výške 0,25 milióna EUR, na ktoré Komisia prispeje 40 % (0,1 milióna EUR) a členské štáty 60 % (0,15 milióna EUR). Tieto výdavky súvisia najmä s IT systémami pre ESMA na účely plnenia požiadaviek týkajúcich sa:

– vedenia zoznamu správcov zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením a spoločností tretích krajín, ktoré poskytujú referenčné hodnoty v Únii,

– prijímania oznámení o používaní referenčnej hodnoty vo finančnom nástroji alebo finančnej zmluve v rámci Únie, vedenia registra a zabezpečenia toho, aby boli správcovia informovaní o tomto používaní.

Orgán ESMA bude tiež musieť do 1. januára 2018 vypracovať správu o uplatňovaní tohto nariadenia s celkovými nákladmi vo výške 0,3 milióna EUR, na ktoré Komisia v roku 2017 prispeje 40 % (0,12 milióna EUR) a členské štáty 60 % (0,18 milióna EUR).

2013/0314 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[11],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Oceňovanie mnohých finančných nástrojov a finančných zmlúv závisí od presnosti a integrity referenčných hodnôt. Prípady manipulácie s úrokovými referenčnými hodnotami ako LIBOR a EURIBOR, ako aj tvrdenia, že s energetickými, ropnými a devízovými referenčnými hodnotami sa manipulovalo, preukázali, že referenčné hodnoty, ktorých postupy zostavovania majú spoločné určité charakteristické znaky, ako napr. podliehanie konfliktom záujmov, používanie vlastného uváženia a slabá správa a riadenie, môžu byť ľahko manipulovateľné. Chyby alebo pochybnosti v súvislosti s presnosťou a integritou indexov používaných ako referenčné hodnoty môžu ohroziť dôveru v trh, spôsobiť spotrebiteľom a investorom straty a narúšať reálnu ekonomiku. Preto je potrebné zabezpečiť presnosť, odolnosť a integritu referenčných hodnôt a postupu ich stanovovania.

(2)       Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi[12] obsahuje určité požiadavky, pokiaľ ide o spoľahlivosť referenčných hodnôt používaných na oceňovanie kótovaného finančného nástroja. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie[13], obsahuje určité požiadavky na referenčné hodnoty používané emitentmi. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)[14] obsahuje určité požiadavky na používanie referenčných hodnôt investičnými fondmi PKIPCP. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou[15] obsahuje určité ustanovenia, ktorými sa zakazuje manipulácia s referenčnými hodnotami, ktoré sa používajú pre veľkoobchodné energetické produkty. Tieto legislatívne akty sa však vzťahujú len na niektoré aspekty niekoľkých málo referenčných hodnôt a neriešia všetky zraniteľnosti postupu vypracúvania všetkých referenčných hodnôt.

(3)       Referenčné hodnoty sú nevyhnutné na oceňovanie cezhraničných transakcií, čím umožňujú účinné fungovanie vnútorného trhu so širokou paletou finančných nástrojov a služieb. Mnohé referenčné hodnoty používané ako referenčné sadzby vo finančných zmluvách, najmä hypotékach, sa vypracúvajú v jednom členskom štáte, no používajú ich úverové inštitúcie a spotrebitelia v iných členských štátoch. Tieto úverové inštitúcie sa okrem toho často zabezpečujú proti rizikám alebo získavajú finančné prostriedky na uzatváranie týchto finančných zmlúv na cezhraničnom medzibankovom trhu. Iba dva členské štáty prijali vnútroštátne právne predpisy o referenčných hodnotách, medzi ich príslušnými právnymi rámcami v oblasti referenčných hodnôt však už existujú rozdiely týkajúce sa aspektov, ako je napríklad rozsah pôsobnosti. Okrem toho Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) nedávno schválila zásady pre referenčné hodnoty a keďže tieto zásady poskytujú určitú flexibilitu, pokiaľ ide o ich presný rozsah pôsobnosti a prostriedky ich vykonávania, a v spojení s určitými podmienkami, členské štáty pravdepodobne prijmú právne predpisy na vnútroštátnej úrovni, prostredníctvom ktorých by sa takéto zásady zaviedli nesúrodým spôsobom.

(4)       Tieto nesúrodé prístupy by viedli k roztriešteniu vnútorného trhu, keďže správcovia a používatelia referenčných hodnôt by v rôznych členských štátoch podliehali rôznym predpisom a referenčné hodnoty vytvorené v členskom štáte by nemuselo byť možné použiť v ostatných členských štátoch. Bez harmonizovaného rámca na zabezpečenie presnosti a integrity referenčných hodnôt použitých vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách v Únii je preto pravdepodobné, že rozdiely v právnych predpisoch členských štátov vytvoria prekážky bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu v súvislosti s poskytovaním referenčných hodnôt.

(5)       Predpisy EÚ na ochranu spotrebiteľov sa nezaoberajú konkrétnou otázkou vhodnosti referenčných hodnôt vo finančných zmluvách. V dôsledku sťažností spotrebiteľov a žaloby v súvislosti s používaním nevhodných referenčných hodnôt v niektorých členských štátoch je pravdepodobné, že vzhľadom na odôvodnené obavy o ochranu spotrebiteľov sa na vnútroštátnej úrovni prijmú nesúrodé opatrenia, ktoré by mohli viesť k roztriešteniu vnútorného trhu v dôsledku nesúrodých podmienok hospodárskej súťaže týkajúcich sa rôznych úrovní ochrany spotrebiteľov.

(6)       Na zabezpečenie správneho fungovania vnútorného trhu a zlepšenie podmienok jeho fungovania, najmä v súvislosti s finančnými trhmi, a na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov je preto vhodné stanoviť regulačný rámec pre referenčné hodnoty na úrovni Únie.

(7)       Je vhodné a potrebné, aby tieto pravidlá mali legislatívnu podobu nariadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ustanovenia, ktorými sa osobám zapojeným do vytvárania a používania referenčnej hodnoty a prispievania k nej priamo ukladajú povinnosti, uplatňovali jednotným spôsobom v celej Únii. Keďže právny rámec pre poskytovanie referenčných hodnôt nevyhnutne zahŕňa opatrenia, ktoré špecifikujú presné požiadavky týkajúce sa všetkých rôznych aspektov poskytovania referenčných hodnôt, aj malé rozdiely v uplatnenom prístupe v súvislosti s jedným z týchto aspektov by mohli viesť k výrazným prekážkam pri cezhraničnom poskytovaní referenčných hodnôt. Použitím nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné bez nutnosti vnútroštátnej právnej úpravy, by sa preto mala znížiť možnosť prijatia nesúrodých opatrení na vnútroštátnej úrovni, mal by sa zabezpečiť konzistentný prístup, väčšia právna istota a malo by sa zabrániť vzniku podstatných prekážok pri cezhraničnom poskytovaní referenčných hodnôt.

(8)       Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal byť široký do takej miery, ktorá je potrebná na vytvorenie potrebného preventívneho regulačného rámca. Vytváranie referenčných hodnôt zahŕňa priestor na vlastné uváženie pri ich určovaní a vnútorne podlieha niektorým druhom konfliktov záujmov, z čoho vyplýva existencia príležitostí a motivácie na manipuláciu s týmito referenčnými hodnotami. Tieto rizikové faktory sú spoločné pre všetky referenčné hodnoty a všetky by mali podliehať primeraným požiadavkám na správu, riadenie a kontrolu. Keďže zraniteľnosť a význam referenčnej hodnoty sa časom mení, obmedzením rozsahu pôsobnosti prostredníctvom odkazu na aktuálne dôležité alebo zraniteľné indexy by sa neriešili riziká, ktoré môže ktorákoľvek referenčná hodnota v budúcnosti predstavovať. Najmä referenčné hodnoty, ktoré v súčasnosti nie sú bežne používané, sa môžu bežne používať v budúcnosti, takže v súvislosti s nimi môže mať aj malá manipulácia významný vplyv.

(9)       Kritickým faktorom pre určenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mala byť otázka, či výstupná hodnota referenčnej hodnoty podmieňuje hodnotu finančného nástroja, finančnej zmluvy alebo ukazovateľov výkonnosti investičného fondu. Rozsah pôsobnosti by teda nemal závisieť od charakteru vstupných údajov. Z tohto dôvodu by sa mali zahrnúť referenčné hodnoty vypočítané na základe ekonomických vstupných údajov, ako sú napríklad ceny akcií, a neekonomických údajov alebo hodnôt, ako sú napríklad parametre počasia. Rámec by sa mal vzťahovať na referenčné hodnoty podliehajúce týmto rizikám, ale mal by takisto zabezpečiť primeranú reakciu na riziká, ktoré rôzne referenčné hodnoty predstavujú. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na všetky referenčné hodnoty, ktoré sa používajú na oceňovanie finančných nástrojov kótovaných alebo obchodovaných na regulovaných miestach.

(10)     Mnohí spotrebitelia majú uzavreté finančné zmluvy (najmä dohody o spotrebiteľskom úvere zabezpečené hypotékou), ktoré odkazujú na referenčné hodnoty podliehajúce tým istým rizikám. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na indexy alebo referenčné sadzby uvedené v [smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/.../EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smernice 2008/48/ES].

(11)     Mnohé investičné indexy zahŕňajú významné konflikty záujmov a používajú sa na meranie výkonnosti fondu, ako je napr. fond PKIPCP. Niektoré z týchto referenčných hodnôt sa uverejňujú a iné sa sprístupňujú verejnosti alebo určitej časti verejnosti, či už bezplatne alebo za poplatok, a manipulácia s nimi môže mať negatívny vplyv na investorov. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na indexy alebo referenčné sadzby, ktoré sa používajú ako meradlo výkonnosti investičného fondu.

(12)     Všetci správcovia referenčných hodnôt potenciálne podliehajú konfliktu záujmov, využívajú priestor na vlastné uváženie a môžu mať zavedené nevhodné systémy správy, riadenia a kontroly. Okrem toho, keďže správcovia kontrolujú postup zostavovania referenčných hodnôt, požiadavka na povolenia pre správcov a dohľad nad nimi predstavuje najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť integritu referenčných hodnôt.

(13)     Prispievatelia potenciálne podliehajú konfliktu záujmov, využívajú priestor na vlastné uváženie, a môžu byť teda zdrojom manipulácie. Prispievanie do referenčnej hodnoty je dobrovoľná činnosť. Ak si niektorá iniciatíva vyžaduje, aby prispievatelia výrazne zmenili svoje obchodné modely, môžu prestať prispievať. Neočakáva sa však, že v prípade subjektov, ktoré už podliehajú regulácii alebo dohľadu, by potreba riadnych systémov správy, riadenia a kontroly viedla k výrazným nákladom alebo k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu. Toto nariadenie preto prispievateľom pod dohľadom ukladá určitú povinnosť.

(14)     Správca je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má kontrolu nad poskytovaním referenčnej hodnoty a ktorá predovšetkým spravuje referenčnú hodnotu, zbiera a analyzuje vstupné údaje, stanovuje referenčnú hodnotu a v niektorých prípadoch uverejňuje referenčnú hodnotu. Ak však osoba iba uverejní alebo odkazuje na referenčnú hodnotu v rámci svojej novinárskej činnosti, ale nemá kontrolu nad poskytovaním tejto referenčnej hodnoty, nemali by sa na túto osobu vzťahovať požiadavky, ktoré správcom ukladá toto nariadenie.

(15)     Index sa vypočítava pomocou vzorca alebo nejakej inej metodiky na základe podkladových hodnôt. Pri tvorbe tohto vzorca, výkone výpočtu alebo stanovovaní vstupných údajov dochádza k uplatneniu vlastného uváženia. Toto vlastné uváženie vedie k riziku manipulácie, a to je dôvod, prečo by sa na všetky referenčné hodnoty majúce tento spoločný charakteristický prvok malo vzťahovať toto nariadenie. Ak sa však ako odkaz na finančný nástroj používa jediná cena alebo hodnota, napr. keď je referenčnou cenou opcie cena jediného cenného papiera, nedochádza k žiadnemu výpočtu, využitiu vstupných údajov ani uplatneniu vlastného uváženia. Referenčné ceny s jedinou cenou či jedinou hodnotou by sa preto na účely tohto nariadenia nemali považovať za referenčné hodnoty. Referenčné ceny alebo zúčtovacie ceny produkované centrálnymi protistranami (CP) by sa nemali považovať za referenčné hodnoty, pretože sa používajú na určenie zúčtovania, marží a riadenie rizík, a teda neurčujú sumu splatnú na základe finančného nástroja alebo hodnotu finančného nástroja.

(16)     Referenčné hodnoty, ktoré vytvárajú centrálne banky v Únii, podliehajú kontrole verejných orgánov a spĺňajú zásady, normy a postupy, ktoré zabezpečujú presnosť, integritu a nezávislosť referenčných hodnôt, ako sa ustanovuje v tomto nariadení. Nie je preto potrebné, aby tieto referenčné hodnoty podliehali tomuto nariadeniu. Referenčné hodnoty, ktoré sa používajú v Únii, však môžu poskytovať aj centrálne banky tretích krajín. Je potrebné určiť, aby z povinností podľa tohto nariadenia boli vyňaté iba tie centrálne banky tretích krajín vytvárajúce referenčné hodnoty, ktoré spĺňajú podobné normy, ako sú normy stanovené týmto nariadením.

(17)     Ak postup poskytovania referenčnej hodnoty obsahuje slabé miesta, ktoré nepodliehajú primeranej správe a riadeniu, znamená to príležitosť manipulovať s referenčnou hodnotou. V prípade, že sú referenčné hodnoty dostupné verejnosti, nemožno zohľadniť plný rozsah týchto rizík, a preto sa môžu zaviesť nedostatočné kontroly, správa a riadenie. S cieľom zabezpečiť integritu referenčných hodnôt by správcovia referenčných hodnôt mali byť povinní zaviesť primerané mechanizmy správy a riadenia na kontrolu týchto konfliktov záujmov a na ochranu dôvery v integritu referenčných hodnôt. Aj v prípade účinného riadenia podlieha väčšina správcov určitým konfliktom záujmov a možno budú musieť robiť úsudky a prijímať rozhodnutia, ktoré ovplyvnia rôznorodú skupinu zúčastnených strán. Z toho dôvodu je potrebné, aby správcovia mali nezávislú funkciu dohliadať na zavádzanie a účinnosť mechanizmov správy a riadenia, ktoré zabezpečujú účinný dohľad.

(18)     Manipulácia s referenčnými hodnotami alebo ich nespoľahlivosť môže investorom a spotrebiteľom spôsobiť ujmu. Týmto nariadením by sa preto mal stanoviť rámec na uchovávanie záznamov správcami a prispievateľmi, pričom sa súčasne zabezpečí transparentnosť v súvislosti s účelom referenčnej hodnoty a vstupnými údajmi, ktorá umožní efektívnejšie a spravodlivejšie riešenie akýchkoľvek prípadných nárokov v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie.

(19)     Vykonávanie auditu a účinné presadzovanie tohto nariadenia si vyžaduje analýzu ex post a dôkazy, a preto je potrebné, aby správcovia referenčnej hodnoty uchovávali primerané záznamy týkajúce sa výpočtu referenčnej hodnoty počas dostatočne dlhého obdobia. Skutočnosť, ktorú má referenčná hodnota merať, a prostredie, v ktorom sa meria, sa pravdepodobne časom menia. Z toho dôvodu je potrebné, aby postup a metodika stanovovania referenčnej hodnoty podliehali pravidelnému auditu alebo preskúmaniu s cieľom identifikovať nedostatky a možné zlepšenia. Mnohé zainteresované strany môžu byť ovplyvnené zlyhaniami v poskytovaní referenčnej hodnoty a môžu pomôcť identifikovať tieto nedostatky. Je preto potrebné, aby bol zavedený nezávislý postup podávania sťažností s cieľom zabezpečiť, aby tieto zainteresované strany mohli oznámiť správcovi referenčnej hodnoty sťažnosti a aby správca referenčnej hodnoty objektívne vyhodnotil podstatu akejkoľvek sťažnosti.

(20)     Poskytovanie referenčných hodnôt často zahŕňa externé zabezpečovanie dôležitých funkcií, ako napríklad výpočet referenčnej hodnoty, zber vstupných údajov a šírenie referenčnej hodnoty. S cieľom zabezpečiť účinnosť mechanizmov správy a riadenia je potrebné zaistiť, aby sa akýmkoľvek takýmto externým zabezpečením činností nezbavoval správca referenčnej hodnoty akýchkoľvek záväzkov a povinností a aby sa uskutočňovalo takým spôsobom, aby nezasahovalo do schopnosti správcu spĺňať tieto povinnosti alebo zodpovednosti alebo do schopnosti dotknutého príslušného orgánu vykonávať dohľad nad nimi.

(21)     Správca referenčnej hodnoty je ústredným prijímateľom vstupných údajov a dokáže na konzistentnom základe vyhodnotiť integritu a presnosť týchto vstupných údajov. Je preto potrebné, aby správca referenčnej hodnoty mal primerané kontroly na posúdenie presnosti vstupných údajov a aby dotknutému príslušnému orgánu oznamoval podozrivé údaje.

(22)     Zamestnanci správcu môžu identifikovať možné porušenia tohto nariadenia alebo potenciálne zraniteľnosti, ktoré by mohli viesť k manipulácii alebo k pokusu o manipuláciu. Toto nariadenie by preto malo zabezpečiť, aby boli zavedené primerané mechanizmy, ktoré zamestnancom umožnia dôverným spôsobom upovedomiť správcov o možných porušeniach tohto nariadenia.

(23)     Akýkoľvek priestor na vlastné uváženie, ktorý možno využívať pri poskytovaní vstupných údajov, vytvára príležitosť na manipuláciu s referenčnou hodnotou. Ak sú vstupné údaje údajmi založenými na transakciách, priestor na vlastné uváženie je menší, a preto je znížená možnosť manipulácie s údajmi. Preto platí všeobecné pravidlo, že správcovia referenčných hodnôt by mali používať vstupné údaje zo skutočných transakcií, ak je to možné, no možno používať aj iné údaje v prípade, že sú údaje o transakciách nedostatočné na zabezpečenie integrity a presnosti referenčnej hodnoty.

(24)     Presnosť a spoľahlivosť referenčnej hodnoty pri meraní ekonomickej reality, na ktorej zaznamenanie je určená, závisí od použitej metodiky a vstupných údajov. Preto je nevyhnutné prijať metodiku, ktorou sa zabezpečí spoľahlivosť a presnosť referenčnej hodnoty.

(25)     Metodiku môže byť potrebné zmeniť s cieľom zabezpečiť neustálu presnosť referenčnej hodnoty, akékoľvek zmeny metodiky však majú vplyv na používateľov a zainteresované strany danej referenčnej hodnoty. Preto je nevyhnutné spresniť postupy, ktoré treba uplatniť pri zmenách metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty, a to vrátane potreby konzultácií, aby používatelia a zainteresované strany mohli v nadväznosti na tieto zmeny prijať nevyhnutné opatrenia alebo informovať správcu v prípade, že majú obavy o tieto zmeny.

(26)     Integrita a presnosť referenčných hodnôt závisí od integrity a presnosti vstupných údajov poskytnutých prispievateľmi. Je nevyhnutné, aby dané povinnosti prispievateľov v súvislosti s týmito vstupnými údajmi boli jasne konkretizované, aby sa na ne dalo spoľahnúť a aby boli v súlade s kontrolami a metodikou správcu referenčnej hodnoty. Je preto potrebné, aby správca referenčnej hodnoty vytvoril kódex správania, v ktorom spresní tieto požiadavky, a aby prispievatelia boli týmto kódexom správania viazaní.

(27)     Mnoho referenčných hodnôt sa stanovuje na základe vstupných údajov, ktoré poskytujú regulované obchodné miesta, energetické burzy a aukcie emisných kvót. Tieto obchodné miesta podliehajú regulácii a dohľadu, ktoré zabezpečujú integritu vstupných údajov, ustanovujú požiadavky na správu a riadenie a na postupy oznamovania porušení. Tieto referenčné hodnoty sú preto oslobodené od určitých povinností, aby sa predišlo dvojitej regulácii, a tiež preto, lebo dohľad nad nimi zabezpečuje integritu použitých vstupných údajov

(28)     Prispievatelia môžu podliehať konfliktom záujmov a môžu pri určovaní vstupných údajov využiť priestor na vlastné uváženie. Z toho dôvodu je potrebné, aby prispievatelia podliehali mechanizmom správy a riadenia na zabezpečenie toho, aby tieto konflikty boli riadené a aby vstupné údaje boli presné, zodpovedali požiadavkám správcu a mohli byť overené.

(29)     Rôzne druhy referenčnej hodnoty a rôzne odvetvia referenčnej hodnoty majú rôzne charakteristické znaky, zraniteľnosti a riziká. Ustanovenia tohto nariadenia by mali byť ďalej spresnené pre jednotlivé odvetvia a druhy referenčných hodnôt. Referenčné hodnoty medzibankových úrokových sadzieb sú referenčné hodnoty, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri realizácii menovej politiky, a preto je potrebné spresniť, akým spôsobom by sa tieto ustanovenia uplatňovali na tieto referenčné hodnoty v tomto nariadení. Komoditné referenčné hodnoty sa bežne používajú a majú špecifické sektorové charakteristiky, takže je potrebné špecifikovať, ako sa tieto ustanovenia budú vzťahovať na dané referenčné hodnoty podľa tohto nariadenia.

(30)     Ak budú určité kritické referenčné hodnoty nesprávne, môže to mať významný vplyv na finančnú stabilitu, usporiadanosť trhu alebo investorov, a je preto potrebné, aby sa uplatňovali ďalšie požiadavky na zabezpečenie integrity a odolnosti týchto kritických referenčných hodnôt. Ak referenčná hodnota odkazuje na podstatnú hodnotu finančných nástrojov, bude mať takýto vplyv. Je preto nevyhnutné, aby Komisia určila tie referenčné hodnoty, ktoré odkazujú na finančné nástroje nad určitou prahovou hodnotou a ktoré by sa mali by sa považovať za kritické referenčné hodnoty.

(31)     Prispievatelia, ktorí prestanú prispievať, môžu ohroziť dôveryhodnosť kritických referenčných hodnôt. S cieľom riešiť túto zraniteľnosť je preto potrebné zahrnúť pre dotknutý príslušný orgán právomoc vyžadovať povinné prispievanie do kritických referenčných hodnôt.

(32)     Na to, aby sa používatelia referenčných hodnôt mohli vhodne rozhodovať, pokiaľ ide o referenčné hodnoty, a aby chápali ich riziká, musia vedieť, čo sa referenčnou hodnotou meria a aké má zraniteľnosti. Správca referenčnej hodnoty by preto mal uverejniť vyhlásenie, v ktorom spresní tieto prvky, a uverejniť vstupné údaje použité na stanovenie referenčnej hodnoty.

(33)     Spotrebitelia môžu uzatvárať finančné zmluvy, najmä zmluvy o hypotékach a spotrebiteľských úveroch, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, ale nerovná vyjednávacia pozícia a používanie štandardných podmienok znamená, že môžu mať v súvislosti s použitou referenčnou hodnotou obmedzený výber. Je preto potrebné zabezpečiť, aby zodpovednosť za posúdenie vhodnosti takejto referenčnej hodnoty pre spotrebiteľa ostala na strane veriteľov, ktorí sú subjektmi pod dohľadom, pretože majú väčšiu schopnosť vybrať referenčnú hodnotu. Posúdenie vhodnosti by sa však podľa tohto nariadenia nemalo vyžadovať v prípade finančných nástrojov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, keďže ho už stanovuje smernica o trhoch s finančnými nástrojmi [MIFID].

(34)     V tomto nariadení by sa mali zohľadňovať zásady finančných referenčných hodnôt, ktoré 17. júla 2013 vydala Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) (ďalej len „zásady IOSCO“) a ktoré slúžia ako globálny štandard pre regulačné požiadavky v oblasti referenčných hodnôt. Na účely ochrany investorov je potrebné posúdiť, či sú dohľady a regulácia v akejkoľvek tretej krajine rovnocenné s reguláciou a dohľadom nad referenčnými hodnotami Únie predtým, ako môže byť akákoľvek referenčná hodnota poskytovaná z tejto tretej krajiny použitá v Únii.

(35)     Správcovi by mal udeliť povolenie a mal by nad ním vykonávať dohľad príslušný orgán členského štátu, v ktorom má správca sídlo.

(36)     V niektorých prípadoch môže osoba poskytnúť index, ale nemusí si byť vedomá toho, že tento index sa používa ako odkaz na finančný nástroj. Stáva sa to najmä v prípade, keď sa sídla používateľov a správcu referenčnej hodnoty nachádzajú v rôznych členských štátoch. Je preto potrebné, aby príslušné orgány vždy, keď sa dozvedia o použití referenčnej hodnoty vo finančnom nástroji, o tom informovali ústredný koordinačný orgán, ako je ESMA, ktorý by mal informovať správcu.

(37)     Súborom účinných nástrojov a právomocí a zdrojov pre príslušné orgány členských štátov sa zaručí účinnosť dohľadu. V tomto nariadení by sa preto mal najmä ustanovovať minimálny súbor právomocí dohľadu a vyšetrovacích právomocí, ktoré by v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi mali byť zverené príslušným orgánom členských štátov. Ak príslušné orgány a ESMA vykonávajú svoje právomoci podľa tohto nariadenia, mali by konať objektívne a nestranne a mali by ostať pri svojom rozhodovaní autonómne.

(38)     Na účely zistenia porušení tohto nariadenia je potrebné, aby príslušné orgány mali v súlade s vnútroštátnym právom možnosť prístupu do priestorov fyzických a právnických osôb s cieľom zhabať dokumenty. Prístup do týchto priestorov je potrebný v prípade, že existuje dôvodné podozrenie, že existujú dokumenty a iné údaje týkajúce sa predmetu inšpekcie alebo vyšetrovania a môžu slúžiť na dokázanie porušenia tohto nariadenia. Prístup do týchto priestorov je okrem toho potrebný, ak: osoba, ktorej už bola poslaná žiadosť o informácie, tejto žiadosti nevyhovela, alebo ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v prípade predloženia žiadosti jej nebude vyhovené, alebo že dokumenty a informácie, na ktoré sa žiadosť o informácie vzťahuje, by boli odstránené, zmanipulované alebo zničené. Ak je potrebné povolenie vopred od súdneho orgánu dotknutého členského štátu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, takáto právomoc prístupu do priestorov sa použije po tom, ako sa vopred získa toto súdne povolenie.

(39)     Existujúce záznamy telefonických rozhovorov a záznamy o prenose údajov od subjektov pod dohľadom môžu predstavovať zásadne dôležité a niekedy jediné dôkazy na odhalenie a dokázanie existencie porušenia tohto nariadenia, najmä dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa správy, riadenia a kontroly. Takéto záznamy môžu pomôcť overiť totožnosť osoby zodpovednej za predkladanie údajov, orgánov zodpovedných za ich schvaľovanie a overiť, či je zabezpečené fyzické oddelenie zamestnancov. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť požadovať existujúce záznamy telefonických rozhovorov, elektronických komunikácií a záznamov prenosu údajov v držbe subjektov pod dohľadom v tých prípadoch, keď existuje dôvodné podozrenie, že takéto záznamy týkajúce sa predmetu kontroly alebo vyšetrovania môžu byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia.

(40)     Niektoré z ustanovení tohto nariadenia sa uplatňujú na fyzické alebo právnické osoby v tretích krajinách, ktoré môžu používať referenčné hodnoty, byť prispievateľmi do referenčných hodnôt alebo môžu byť iným spôsobom zapojené do postupu zostavovania referenčnej hodnoty. Príslušné orgány by preto mali uzatvoriť dohody s orgánmi dohľadu v tretích krajinách. ESMA by mal koordinovať prípravu týchto dohôd o spolupráci a výmenu informácií prijatých od tretích krajín medzi príslušnými orgánmi.

(41)     Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo rešpektovať súkromný a rodinný život, právo na ochranu osobných údajov, právo na slobodu prejavu a na informácie, slobodu podnikania, právo vlastniť majetok, právo na ochranu spotrebiteľa, právo na účinný prostriedok nápravy a právo na obhajobu. Toto nariadenie by sa preto malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(42)     Právo dotknutých osôb na obhajobu by sa malo plne dodržiavať. Platí najmä to, že osobám, voči ktorým sa vedie konanie, sa poskytne prístup k zisteniam, na ktorých príslušné orgány založili svoje rozhodnutie, a poskytne sa im právo na vypočutie.

(43)     Transparentnosť týkajúca sa referenčných hodnôt je potrebná z dôvodu stability finančného trhu a ochrany investorov. Akákoľvek výmena alebo prenos informácií príslušnými orgánmi by sa mali uskutočňovať v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov[16]. Akákoľvek výmena alebo prenos informácií orgánom ESMA by sa mali uskutočňovať v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[17].

(44)     So zreteľom na zásady stanovené v oznámení Komisie o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb a v právnych aktoch Únie prijatých v nadväznosti na toto oznámenie by členské štáty mali určiť pravidlá týkajúce sa sankcií a administratívnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na porušenia ustanovení tohto nariadenia, a mali by zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie a administratívne opatrenia by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(45)     Preto by sa mal stanoviť súbor administratívnych opatrení, sankcií a pokút, aby sa v členských štátoch zaistil spoločný prístup a aby sa zlepšil ich odrádzajúci účinok. Sankcie uplatňované v osobitných prípadoch by sa mali stanovovať po prípadnom zohľadnení faktorov, ako napr. vrátenie akýchkoľvek identifikovaných finančných výhod, závažnosť a trvanie porušenia, prípadné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, potreba, aby pokuty mali odrádzajúci účinok, a prípadne by mali byť znížené za spoluprácu s príslušným orgánom. Najmä skutočná výška administratívnych pokút, ktoré sa majú uložiť v osobitnom prípade, môže dosiahnuť maximálnu úroveň stanovenú v tomto nariadení alebo, pri obzvlášť závažných porušeniach, vyššiu úroveň stanovenú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, zatiaľ čo pri menších porušeniach alebo v prípade urovnania sporu môžu byť uložené pokuty výrazne nižšie, než je maximálna úroveň. Príslušné orgány by mali mať k dispozícii možnosť uložiť dočasný zákaz vykonávania riadiacich pozícii v správcoch alebo prispievateľoch referenčných hodnôt. Toto nariadenie by nemalo obmedzovať členské štáty v ich schopnosti stanoviť vyššie úrovne administratívnych sankcií.

(46)     Aby sa zaistilo, že rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi budú mať na všeobecnú verejnosť odrádzajúci účinok, obvykle by sa mali uverejňovať. Uverejnenie rozhodnutí je zároveň pre príslušné orgány dôležitým nástrojom na to, aby informovali účastníkov trhu o tom, aké chovanie sa považuje za porušenie tohto nariadenia, a aby medzi účastníkmi trhu vo väčšej miere podporili správne chovanie. Ak by hrozilo, že takéto uverejnenie spôsobí dotknutým osobám neprimeranú ujmu, ak by ohrozovalo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce prešetrovanie, príslušný orgán by mal uverejniť sankcie a opatrenia anonymným spôsobom alebo uverejnenie odložiť. Príslušné orgány my mali mať možnosť sankcie neuverejniť, ak sa ich anonymné alebo neskoršie uverejnenie považuje za nedostatočné na zabezpečenie toho, aby stabilita finančných trhov nebola ohrozená. Príslušné orgány zároveň nemusia uverejňovať opatrenia, ktorých povaha sa považuje za menej podstatnú, ak by uverejnenie bolo neprimerané.

(47)     Kritické referenčné hodnoty môžu zahŕňať prispievateľov, správcov a používateľov vo viac než jednom členskom štáte. Zrušenie poskytovania takejto referenčnej hodnoty alebo akákoľvek udalosť, ktorá môže výrazne ohroziť jej integritu, preto môže mať vplyv vo viac než jednom členskom štáte, čo znamená, že samotný dohľad nad takouto referenčnou hodnotou príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, nebude efektívny a účinný z hľadiska riešenia rizík, ktoré kritická referenčná hodnota predstavuje. S cieľom zabezpečiť účinnú výmenu informácií v oblasti dohľadu medzi príslušnými orgánmi, koordináciu ich činnosti a opatrenia dohľadu by sa mali zriadiť kolégiá príslušných orgánov. Činnosť kolégií by mala prispievať k harmonizovanému uplatňovaniu predpisov vyplývajúcich z tohto nariadenia a ku zbližovaniu postupov v oblasti dohľadu. Právne záväzná mediácia ESMA je kľúčovým prvkom k zabezpečeniu koordinácie, konzistentnosti a zbližovaniu postupov v oblasti dohľadu. Referenčné hodnoty môžu odkazovať na dlhodobé finančné nástroje a finančné zmluvy. V určitých prípadoch po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia už nemusí byť poskytovanie takýchto referenčných hodnôt povolené, pretože sa vyznačujú charakteristickými znakmi, ktoré nemožno upraviť tak, aby boli splnené požiadavky tohto nariadenia. Zakázanie nepretržitého poskytovania takejto referenčnej hodnoty však môže mať za následok ukončenie alebo zmarenie finančných nástrojov alebo finančných zmlúv, a spôsobiť tak investorom ujmu. Je preto potrebné vypracovať ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné nepretržité poskytovanie takýchto referenčných hodnôt počas prechodného obdobia.

(48)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a bližšie určiť technické prvky návrhu by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o určenie technických prvkov definícií, požiadavky na správcov a prispievateľov pod dohľadom týkajúce sa správy, riadenia a kontroly, požiadavky týkajúce sa vstupných údajov a metodiky, kódexu správania, osobitné požiadavky na rôzne druhy referenčných hodnôt a sektorov a informácií, ktoré sa majú uviesť v žiadostiach o povolenie pre správcov.

(49)     Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov, ktoré vypracoval ESMA a ktoré stanovujú minimálny obsah dohôd o spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín, prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(50)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci vzhľadom na niektoré ich aspekty mali zveriť Komisii. Tieto aspekty sa týkajú overenia rovnocennosti právneho rámca, ktorý sa vzťahuje na centrálne banky a poskytovateľov referenčných hodnôt tretích krajín, ako aj skutočnosti, že referenčná hodnota je svojou povahou kritická. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011[18], ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

(51)     Komisia by mala byť poverená aj prijatím vykonávacích technických predpisov, ktoré vypracoval ESMA a ktorými sa stanovujú postupy a formy výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA, prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne ustanovenie konzistentného a účinného režimu riešenia zraniteľností, ktoré predstavujú referenčné hodnoty, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty vzhľadom na skutočnosť, že celkový vplyv otázok týkajúcich sa referenčných hodnôt sa môže v celom rozsahu vnímať len v kontexte Únie, a možno ich preto lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1 Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zavádza spoločný rámec na zabezpečenie presnosti a integrity indexov používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách v Únii. Nariadenie tak prispieva k správnemu fungovaniu vnútorného trhu pri súčasnom dosahovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov.

Článok 2  Rozsah pôsobnosti

1.           Toto nariadenie sa vzťahuje na poskytovanie referenčných hodnôt, prispievanie vstupnými údajmi do referenčnej hodnoty a používanie referenčnej hodnoty v rámci Únie.

2.           Toto nariadenie na nevzťahuje na:

(a) členov Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB);

(b) centrálne banky tretích krajín, v prípade ktorých Komisia uznala, že ich právny rámec stanovuje zásady, normy a postupy rovnocenné s požiadavkami na presnosť, integritu a nezávislosť poskytovania referenčných hodnôt stanovenými týmto nariadením.

3.           Komisia vypracuje zoznam centrálnych bánk tretích krajín, na ktoré odkazuje odsek 2 písm. b).

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2.

Článok 3 Vymedzenie pojmov

1.           Na účely tohto nariadenia sa používajú tieto vymedzenia pojmov:

1.      „index“ je akékoľvek číslo, ktoré je:

(a) publikované alebo zverejnené;

(b) pravidelne určované, v celku alebo čiastočne, pomocou vzorca alebo akejkoľvek inej metódy výpočtu alebo pomocou posúdenia;

(c) určené na základe hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien vrátane odhadu cien alebo iných hodnôt;

2.      „referenčná hodnota“ je akýkoľvek index, s odkazom na ktorý je určená splatná suma v rámci finančného nástroja alebo finančnej zmluvy alebo hodnota finančného nástroja, alebo index použitý na meranie výkonnosti investičného fondu;

3.      „poskytnutie referenčnej hodnoty“ je:

(a) spravovanie opatrení na určenie referenčnej hodnoty; a

(b) zber, analýza alebo spracovanie vstupných údajov na účel určenia referenčnej hodnoty; a

(c) určenie referenčnej hodnoty pomocou vzorca alebo inej metódy výpočtu alebo posúdením vstupných údajov poskytnutých na uvedený účel;

4.      „správca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má kontrolu nad poskytovaním referenčnej hodnoty;

5.      „používateľ referenčnej hodnoty“ je akákoľvek osoba, ktorá emituje alebo vlastní finančný nástroj alebo je účastníkom finančnej zmluvy, ktorá odkazuje na referenčnú hodnotu;

6.      „prispievanie vstupnými údajmi“ je poskytovanie akýchkoľvek vstupných údajov správcovi alebo inej osobe na účely ich postúpenia správcovi, ktoré sú potrebné v súvislosti s určením uvedenej referenčnej hodnoty a ktoré sa poskytujú na uvedený účel;

7.      „prispievateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prispieva vstupnými údajmi;

8.      „prispievateľ pod dohľadom“ je subjekt pod dohľadom, ktorý prispieva vstupnými údajmi správcovi, ktorý sa nachádza v Únii;

9.      „predkladateľ“ je fyzická osoba zamestnaná prispievateľom na účel prispievania vstupnými údajmi;

10.    „vstupné údaje“ sú údaje týkajúce sa hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien vrátane odhadu cien alebo iných hodnôt použitých správcom na určenie referenčnej hodnoty;

11.    „regulované údaje“ sú vstupné údaje, ktorými sa prispieva priamo z miesta obchodovania podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 25 nariadenia [MIFIR] alebo zo schváleného mechanizmu zverejňovania podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 18 [MIFIR] alebo zo schváleného mechanizmu podávania správ podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 20 [MIFIR] v súlade s požiadavkami povinných údajov po uzavretí obchodu alebo na základe výmeny elektriny podľa článku 37 ods. 1 písm. j) smernice 2009/72/ES[19] alebo výmeny zemného plynu podľa článku 41 ods. 1 písm. j) smernice 2009/73/ES[20] alebo z aukčnej platformy, na ktorú odkazuje článok 26 alebo 30 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1031/2010;

12.    „údaje o transakciách“ sú pozorovateľné ceny, sadzby, indexy, alebo hodnoty predstavujúce transakcie medzi nespriaznenými protistranami na aktívnom trhu, ktorý podlieha konkurenčným silám ponuky a dopytu;

13.    „finančný nástroj“ je akýkoľvek z nástrojov uvedených v oddiele C prílohy I k smernici 2004/39/ES, pre ktorý bola predložená žiadosť o jeho prijatie na obchodovanie na obchodnom mieste alebo s ktorým sa obchoduje na obchodnom mieste;

14.    „subjekt pod dohľadom“ znamená tieto subjekty:

(a) úverové inštitúcie podľa vymedzenia v článku 3 bode 1 smernice 2013/36/EÚ[21];

(b) investičné spoločnosti vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 1 [MIFIR];

(c) poisťovne podľa vymedzenia v článku 13 bode 1 smernice 2009/138/ES[22];

(d) zaisťovne podľa vymedzenia v článku 13 bode 1 smernice 2009/138/ES;

(e) podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) podľa vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/EÚ[23];

(f) správcovia alternatívnych investičných fondov (správcovia AIF) podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/ES[24];

(g) centrálne protistrany podľa vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012[25];

(h) archívy obchodných údajov podľa vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

(i) správca;

15.    „finančná zmluva“ je:

(a) akákoľvek úverová zmluva podľa vymedzenia v článku 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES[26];

(b) akákoľvek úverová dohoda podľa vymedzenia v článku 3 bode 3 [smernice Európskeho parlamentu a Rady [2013/.../...] o úverových zmluvách týkajúcich sa obytných nehnuteľností];

16.    „investičný fond“ je AIF podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ alebo podnik kolektívneho investovania, na ktorý sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES;

17.    „riadiaci orgán“ je riadiaci orgán, ktorý zahŕňa funkciu dohľadu a riadenia, ktorý má konečnú rozhodovaciu právomoc a je oprávnený stanovovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie subjektu;

18.    „spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá pri finančných zmluvách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodnou, podnikateľskou ani profesijnou činnosťou;

19.    „referenčná hodnota medzibankových úrokových sadzieb“ je referenčná hodnota, pri ktorej je podkladovým aktívom na účely tohto článku ods. 1 písm. c) sadzba, za ktorú banky môžu požičiavať iným bankám alebo si vypožičiavať od iných bánk;

20.    „komoditná referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, pri ktorej je podkladovým aktívom na účely tohto článku ods. 1 písm. c) komodita v zmysle článku 2 bodu 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006[27]; emisné kvóty podľa vymedzenia v oddiele C ods. 11 prílohy I k smernici [MiFID] sa nepovažujú za komodity na účely tohto nariadenia;

21.    „kritická referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, v prípade ktorej je väčšina prispievateľov subjektmi pod dohľadom a ktorá odkazuje na finančné nástroje v nominálnej hodnote najmenej 500 miliárd EUR;

22.    „so sídlom v“ znamená v súvislosti s právnickou osobou, členským štátom alebo treťou krajinou miesto, kde sa nachádza sídlo danej osoby alebo iná oficiálna adresa, a v súvislosti s fyzickou osobou, členským štátom alebo treťou krajinou miesto, kde je daná osoba rezidentom na daňové účely.

2.           Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 37 delegované akty s cieľom spresniť ďalšie technické prvky vymedzení pojmov stanovených v odseku 1, najmä spresniť, čo predstavuje sprístupnenie verejnosti na účely vymedzenia indexu a v záujme zohľadniť vývoj na trhu alebo technologický vývoj.

Komisia náležite zohľadní medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

Článok 4 Vylúčenie správcov, ktorí si nie sú vedomí používania referenčných hodnôt, ktoré poskytujú, a správcov, ktorí na ich používanie neudelili súhlas

1.           Toto nariadenie sa nevzťahuje na správcu v súvislosti s referenčnou hodnotou, ktorú poskytuje, v prípade, že si správca nie je vedomý a nemohol si byť opodstatnene vedomý toho, že referenčná hodnota sa používa na účely uvedené v článku 3 ods. 1 bode 2.

2.           Toto nariadenie sa nevzťahuje na správcu referenčnej hodnoty, na ktorú odkazuje článok 25 ods. 3, v súvislosti s danou referenčnou hodnotou.

HLAVA II  INTEGRITA A SPOĽAHLIVOSŤ REFERENČNÝCH HODNÔT

Kapitola 1 Správa, riadenie a kontrola správcov

Článok 5 Požiadavky na správu a riadenie

1.           Na správcu sa uplatňujú tieto požiadavky na správu a riadenie:

(a) Správca musí mať spoľahlivý systém správy a riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s jasne vymedzenými transparentnými a konzistentnými úlohami a zodpovednosťami pre všetky osoby zapojené do poskytovania referenčnej hodnoty.

Správca prijme všetky potrebné opatrenia na zaistenie toho, aby poskytovanie referenčnej hodnoty nebolo ovplyvňované akýmkoľvek existujúcim alebo potenciálnym konfliktom záujmov a v prípade, že sa v rámci postupu stanovovania referenčnej hodnoty vyžaduje priestor na vlastné uváženie alebo úsudok, aby sa tieto úkony vykonávali nezávisle a čestne („správa, riadenie a konflikty záujmov“).

(b) Správca zriadi funkciu dohľadu s cieľom zabezpečiť dohľad nad všetkými aspektmi poskytovania svojich referenčných hodnôt („dohľad“).

(c) Správca musí mať kontrolný rámec, ktorým zabezpečí, aby sa referenčná hodnota poskytovala a uverejňovala alebo sprístupňovala v súlade s týmto nariadením („kontroly“).

(d) Správca musí mať rámec zodpovednosti, ktorý zahŕňa uchovávanie záznamov, vykonávanie auditu a preskúmanie a postup riešenia sťažností, ktorým sa preukazuje dodržiavanie súladu s požiadavkami tohto nariadenia („zodpovednosť“).

2.           Správca dodržiava požiadavky na správu, riadenie a kontrolu stanovené v prílohe 1 oddiele A.

3.           Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 37 delegované akty na ďalšie spresnenie požiadaviek na správu, riadenie a kontrolu podľa prílohy 1 oddielu A. Komisia zohľadní tieto skutočnosti:

(a) vývoj v oblasti referenčných hodnôt a na finančných trhoch vzhľadom na medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s požiadavkami na správu a riadenie referenčných hodnôt;

(b) osobitné vlastnosti rozličných druhov referenčných hodnôt a správcov;

(c) existujúce alebo potenciálne konflikty záujmov pri poskytovaní referenčných hodnôt, náchylnosti referenčných hodnôt na manipuláciu a význam referenčných hodnôt pre finančnú stabilitu, trhy a investorov.

Článok 6 Externé zabezpečovanie činnosti (outsourcing)

1.           Správcovia nesmú pri poskytovaní referenčnej hodnoty funkcie zabezpečovať externým spôsobom tak, aby sa podstatne narušila kontrola správcu nad poskytovaním referenčnej hodnoty alebo schopnosť dotknutého príslušného orgánu vykonávať dohľad nad referenčnou hodnotou.

2.           V prípade externého zabezpečovania činností správca zabezpečí, aby boli splnené požiadavky na externé zabezpečovanie stanovené v prílohe 1 oddiele B.

3.           Ak správca externe zabezpečuje funkcie alebo akékoľvek relevantné služby alebo činnosti týkajúce sa poskytovania referenčnej hodnoty prostredníctvom akéhokoľvek poskytovateľa služieb, ostáva plne zodpovedný za plnenie všetkých svojich povinností podľa tohto nariadenia.

             

Kapitola 2 Vstupné údaje a metodika a ohlasovanie porušení

Článok 7 Vstupné údaje a metodika

1.           Pokiaľ ide o vstupné údaje a metodiku, poskytovanie referenčnej hodnoty sa riadi týmito požiadavkami:

(a) Vstupné údaje musia byť dostatočné a presne a spoľahlivo odzrkadľovať trhovú alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená („dostatočné a presné údaje“).

Vstupné údaje sú údaje o transakciách. V prípade, že dostupné údaje o transakciách nie sú dostatočné na to, aby presne a spoľahlivo odzrkadľovali trhovú alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená, môžu sa použiť aj vstupné údaje, ktoré nie sú údajmi o transakciách, za predpokladu, že tieto údaje sú overiteľné.

(b) Správca získava vstupné údaje zo spoľahlivej a reprezentatívnej skupiny alebo vzorky prispievateľov, aby zabezpečil, že výsledná referenčná hodnota bude spoľahlivá a reprezentatívna pre trhovú a ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená („reprezentatívni prispievatelia“).

(c) Ak vstupné údaje pre referenčnú hodnotu nie sú údajmi o transakciách a ak je prispievateľ zmluvnou stranou transakcií s hodnotou viac než 50 % trhu, na ktorého meranie sa má daná referenčná hodnota používať, správca overí, či vstupné údaje reprezentujú trh, ktorý podlieha konkurenčným silám ponuky a dopytu. Ak správca zistí, že vstupné údaje nereprezentujú trh, ktorý podlieha konkurenčným silám ponuky a dopytu, buď zmení vstupné údaje, prispievateľov alebo metodiku s cieľom zabezpečiť, aby vstupné údaje reprezentovali trh podliehajúci konkurenčným silám ponuky a dopytu, alebo danú referenčnú hodnotu prestane poskytovať („vplyv na trh“).

(d) Správca použije na určenie referenčnej hodnoty metodiku, ktorá je odolná a spoľahlivá a ktorá má jasné pravidlá, ktorými sa určuje, ako a kedy sa môže na určenie referenčnej hodnoty využiť vlastné uváženie („odolná a spoľahlivá metodika“).

(e) Správca vypracúva, prevádzkuje a spravuje údaje a metodiku týkajúce sa referenčnej hodnoty transparentným spôsobom („transparentnosť“).

2.           Správca musí dodržiavať požiadavky týkajúce sa vstupných údajov a metodiky stanovené v prílohe I oddiele C.

3.           Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 37 delegované akty týkajúce sa opatrení na ďalšie spresnenie kontrol v súvislosti so vstupnými údajmi, okolnosťami, za ktorých údaje o transakciách nemusia byť dostatočné, ako to možno preukázať orgánom dohľadu, a požiadavkami na vypracovanie metodiky. Komisia zohľadní tieto skutočnosti:

(a) vývoj v oblasti referenčných hodnôt a na finančných trhoch vzhľadom na medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami;

(b) osobitné vlastnosti rozličných referenčných hodnôt a druhov referenčných hodnôt; a

(c) náchylnosť referenčných hodnôt na manipuláciu v nadväznosti na použité metodiky a vstupné údaje.

Článok 8 Ohlasovanie porušení

1.           Správca zaistí, aby existovali primerané systémy a účinné kontroly na zaistenie integrity vstupných údajov na účely odseku 2.

2.           Správca monitoruje vstupné údaje a prispievateľov s cieľom zistiť porušenia [nariadenia o zneužívaní trhu] a akékoľvek konanie, ktoré môže zahŕňať manipuláciu alebo pokus o manipuláciu s referenčnou hodnotou a v súlade s článkom 11 odsekom 2 [nariadenia o zneužívaní trhu] informuje dotknutý príslušný orgán a poskytne všetky relevantné informácie v prípade, že má podozrenie, že v súvislosti s referenčnou hodnotou došlo:

(a) k závažnému porušeniu [nariadenia o zneužívaní trhu];

(b) ku konaniu, ktoré môže zahŕňať manipuláciu alebo pokus o manipuláciu s referenčnou hodnotou; alebo

(c) ku kolúzii s cieľom manipulovať alebo pokúsiť sa o manipuláciu s referenčnou hodnotou.

3.           Správca zavedie postupy pre riadiacich pracovníkov, zamestnancov a akékoľvek iné fyzické osoby, ktorých služby sú mu dané k dispozícii alebo pod jeho kontrolu, na interné ohlasovanie porušení tohto nariadenia prostredníctvom osobitného autonómneho kanála.

Kapitola 3 Kódex správania a požiadavky na prispievateľov

Článok 9 Kódex správania

1.           Správca prijme kódex správania pre každú referenčnú hodnotu, v ktorom jasne určí zodpovednosti a povinnosti správcu a prispievateľov, pokiaľ ide o poskytovanie referenčnej hodnoty, pričom zahrnie jasný opis poskytovaných vstupných údajov, ktoré sa majú poskytovať, a aspoň prvky stanovené v oddiele D prílohy I.

2.           Správca a prispievatelia kódex správania podpíšu a tento je právne záväzný pre všetky jeho zúčastnené strany.

3.           Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 37 delegované akty týkajúce sa opatrení na ďalšie spresnenie podmienok kódexu správania v oddiele D prílohy I pre rozličné druhy referenčných hodnôt s cieľom zohľadniť vývoj v oblasti referenčných hodnôt a na finančných trhoch.

Komisia zohľadní rozličné charakteristické znaky referenčných hodnôt, prispievateľov, najmä pokiaľ ide o rozdiely vstupných údajov a metodiky, rizík, že so vstupnými údajmi sa manipulovalo, a medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

Článok 10 Regulované údaje

1.           Keď sú vstupné údaje, ktoré sa prispievajú do referenčnej hodnoty, regulovanými údajmi, článok 7 ods. 1 písm. b), článok 8 ods. 1 a 2 a článok 9 tohto nariadenia sa neuplatňujú.

2.           Správca uzavrie s prispievateľom regulovaných údajov dohodu, v ktorej sú pre prispievateľa jasne stanovené referenčné hodnoty, ktoré správca určuje pomocou týchto regulovaných údajov, a zabezpečí dodržiavanie súladu s týmto nariadením.

Článok 11  Správa, riadenie a kontroly

1.           Na prispievateľa pod dohľadom sa uplatňujú tieto požiadavky na správu, riadenie a kontrolu:

(a) Prispievateľ pod dohľadom zabezpečí, aby poskytovanie vstupných údajov nebolo ovplyvňované existujúcim alebo potenciálnym konfliktom záujmov a v prípade, že sa vyžaduje vlastné uváženie, aby sa tieto úkony vykonávali nezávisle a čestne na základe relevantných informácií v súlade s kódexom správania („konflikty záujmov“).

(b) Prispievateľ pod dohľadom musí mať kontrolný rámec, ktorým zabezpečuje integritu, presnosť a spoľahlivosť vstupných údajov a to, že vstupné údaje sú poskytované v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a kódexu správania („primerané kontroly“).

2.           Prispievateľ pod dohľadom dodržuje požiadavky týkajúce sa systémov a kontrol stanovené v prílohe I oddiele E.

3.           Prispievateľ pod dohľadom v plnej miere spolupracuje so správcom a dotknutým príslušným orgánom na vykonávaní auditu a dohľadu nad poskytovaním referenčnej hodnoty a sprístupní informácie a uchovávané záznamy v súlade s prílohou I oddielom E.

4.           Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 37 delegované akty týkajúce sa opatrení na ďalšie spresnenie požiadaviek týkajúcich sa systémov a kontrol stanovených v prílohe I oddiele E pre rozličné druhy referenčných hodnôt.

Komisia zohľadní rozličné charakteristické znaky referenčných hodnôt a prispievateľov pod dohľadom, najmä pokiaľ ide o rozdiely týkajúce sa poskytnutých vstupných údajov a použitej metodiky, riziká manipulácie so vstupnými údajmi, charakter činností vykonávaných prispievateľmi pod dohľadom a vývoj v oblasti referenčných hodnôt a na finančných trhoch vzhľadom na medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

HLAVA III ODVETVOVÉ POŽIADAVKY A KRITICKÉ REFERENČNÉ HODNOTY

Kapitola 1 Odvetvia referenčných hodnôt

Článok 12 Osobitné požiadavky na rôzne druhy referenčných hodnôt a odvetvia

1.           Okrem požiadaviek hlavy II sa na medzibankové referenčné hodnoty úrokovej sadzby uplatňujú osobitné požiadavky stanovené v prílohe II.

2.           Okrem požiadaviek hlavy II sa na komoditné referenčné hodnoty uplatňujú osobitné požiadavky stanovené v prílohe III.

3.           Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 39 delegované akty, pokiaľ ide o ďalšie spresnenie alebo upravenie nasledujúcich prvkov príloh II a III v nadväznosti na vývoj na trhu a technologický vývoj, ako aj medzinárodný vývoj:

(a) obdobie, po ktorom sa vstupné údaje uverejnia (príloha II bod 6),

(b) postupy výberu a nominácie a zodpovednosti výboru pre dohľad (príloha II body 8, 9 a 10),

(c) frekvencia auditov (príloha II bod 12),

(d) postupy, prostredníctvom ktorých sa poskytujú údaje, ktoré sa spresnia v kódexe správania (príloha II bod 13),

(e) systémy a kontroly prispievateľa (príloha II bod 16),

(f) záznamy, ktoré musí prispievateľ uchovávať, a médium, na ktorom sa majú uchovávať (príloha II body 17 a 18),

(g) zistenia, ktoré sa majú oznámiť riadiacim orgánom prostredníctvom funkcie prispievateľa týkajúcej sa dodržiavania (príloha II bod 19),

(h) frekvencia vnútorných kontrol vstupných údajov a postupov (príloha II bod 20),

(i) frekvencia externých auditov vstupných údajov prispievateľa (príloha II bod 21),

(j) kritériá a postupy pre tvorbu referenčnej hodnoty [príloha III bod 1 písm. a)],

(k) prvky, ktoré sa majú zahrnúť do metodiky a uviesť v opise metodiky (príloha III body 1 a 2),

(l) požiadavky správcu týkajúce sa kvality a integrity výpočtu referenčnej hodnoty a obsahu opisu pripojeného ku každému výpočtu (príloha III body 5 a 6).

Kapitola 2 Kritické referenčné hodnoty

Článok 13 Kritické referenčné hodnoty

1.           Komisia vypracuje zoznam referenčných hodnôt, ktoré sa nachádzajú v Únii a ktoré sú kritickými referenčnými hodnotami, v súlade s vymedzením uvedeným v článku 3 ods. 21.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2.

2.           Do 5 pracovných dní odo dňa uplatňovania rozhodnutia, ako aj kritickej referenčnej hodnoty na zozname uvedenom v ods. 1 tohto článku správca tejto kritickej referenčnej hodnoty oznámi dotknutému príslušnému orgánu kódex správania. Dotknutý príslušný orgán do 30 dní overí, či obsah kódexu správania spĺňa požiadavky tohto nariadenia. V prípade, že dotknutý príslušný orgán nájde prvky, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia, informuje správcu. Správca do 30 dní od zaslania takejto žiadosti upraví kódex správania tak, aby zabezpečil, že spĺňa požiadavky tohto nariadenia.

Článok 14 Povinné prispievanie

1.           Ak v ktoromkoľvek roku prestalo do kritickej referenčnej hodnoty prispievať minimálne 20 % prispievateľov, alebo existujú dostatočné údaje o tom, že pravdepodobne prestane prispievať minimálne 20 % prispievateľov, má príslušný orgán správcu kritickej referenčnej hodnoty právomoc:

(a) požadovať od subjektov pod dohľadom, vybraným v súlade s odsekom 2, aby prispievali vstupnými údajmi správcovi v súlade s metodikou, kódexom správania alebo inými pravidlami;

(b) určiť formu, v ktorej sa majú vstupné údaje poskytnúť, a lehotu, v rámci ktorej sa majú poskytnúť;

(c) zmeniť kódex správania, metodiku alebo iné pravidlá kritickej referenčnej hodnoty.

2.           Pri kritickej referenčnej hodnote platí, že subjekty pod dohľadom, od ktorých sa vyžaduje prispievanie v súlade s odsekom 1, určujú príslušné orgány správcu na základe týchto kritérií:

(a) veľkosť skutočnej a potenciálnej účasti subjektu pod dohľadom na trhu, na ktorého meranie má referenčná hodnota slúžiť;

(b) expertné znalosti subjektu pod dohľadom a jeho schopnosť poskytovať vstupné údaje požadovanej kvality.

3.           Príslušný orgán prispievateľa pod dohľadom, od ktorého sa vyžaduje prispievanie do referenčnej hodnoty na základe opatrení prijatých v súlade s ods. 1 písm. a) a b), pomáhajú príslušnému orgánu správcu pri presadzovaní týchto opatrení.

4.           Príslušný orgán správcu preskúma každé opatrenie prijaté podľa ods. 1 jeden rok po jeho prijatí. Zruší ho, ak:

(a) usúdi, že je pravdepodobné, že prispievatelia budú pokračovať v prispievaní vstupnými údajmi po dobu najmenej jedného roka, ak by sa právomoc zrušila, čo musí byť podložené minimálne:

(1) písomným záväzkom prispievateľov správcovi a príslušnému orgánu o pokračovaní prispievania do kritickej referenčnej hodnoty vstupnými údajmi po dobu najmenej jedného roka, ak by sa právomoc v súvislosti s povinným prispievaním zrušila;

(2) písomnou správou správcu príslušnému orgánu, ktorá svedčí o jeho posúdení, že po zrušení povinného prispievania bude možné zabezpečiť nepretržité poskytovanie kritickej referenčnej hodnoty;

(b) usúdi, že k dispozícii je prípustná náhradná referenčná hodnota a používatelia kritickej referenčnej hodnoty môžu prejsť na túto náhradnú referenčnú hodnotu pri minimálnych nákladoch, čo je podložené minimálne písomnou správou správcu, v ktorej sa podrobne uvádzajú prostriedky prechodu na náhradnú referenčnú hodnotu a možnosti a náklady prechodu na túto referenčnú hodnotu pre používateľov.

5.           Správca informuje dotknutý príslušný orgán v prípade, že ktorýkoľvek prispievateľ poruší požiadavky ods. 1 tohto článku, hneď ako to bude technicky možné.

HLAVA IV TRANSPARENTNOSŤ A OCHRANA SPOTREBITEĽOV

Článok 15 Vyhlásenie o referenčnej hodnote

1.           Správca uverejní pre každú referenčnú hodnotu vyhlásenie o referenčnej hodnote, ktoré spĺňa tieto požiadavky:

(a) jasne a jednoznačne sa v ňom vymedzí trh alebo ekonomická realita meraná referenčnou hodnotou a okolnosti, za ktorých sa takýto ukazovateľ môže stať nespoľahlivým;

(b) opisujú a uvádzajú sa v ňom účely, na ktoré je vhodné použiť referenčnú hodnotu, a okolnosti, za ktorých môže prestať byť vhodná na tieto účely;

(c) stanovujú sa v ňom technické špecifikácie, v ktorých sa jasne a jednoznačne určia prvky výpočtu, v prípade ktorých možno využiť vlastné uváženie, kritériá, ktoré sa na toto vlastné uváženie vzťahujú, a osoby, ktoré majú priestor na vlastné uváženie, a ako sa môže tento priestor na vlastné uváženie následne posúdiť;

(d) poskytuje sa v ňom informácia o možnosti, že faktory vrátane vonkajších faktorov nezávislých od vôle správcu si môžu vyžadovať zmeny alebo zánik referenčnej hodnoty; a

(e) obsahuje radu, že akékoľvek finančné zmluvy alebo iné finančné nástroje, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, by mali odolávať možným zmenám alebo zániku referenčnej hodnoty alebo ich iným spôsobom riešiť.

2.           S cieľom zabezpečiť súlad s odsekom 1 správca dodržuje podrobné požiadavky stanovené v prílohe 1 oddiele F.

Článok 16 Transparentnosť vstupných údajov

1.           Správca uverejní vstupné údaje použité na určenie referenčnej hodnoty ihneď po uverejnení referenčnej hodnoty okrem prípadu, keď by uverejnenie malo vážne nepriaznivé dôsledky pre prispievateľov alebo nepriaznivo ovplyvnilo spoľahlivosť alebo integritu referenčnej hodnoty. V takýchto prípadoch sa môže uverejnenie odložiť na dobu, ktorá tieto dôsledky výrazne zníži. Akékoľvek osobné údaje, ktoré vstupné údaje obsahujú, sa neuverejnia.

2.           Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 37 delegované akty týkajúce sa opatrení na bližšie spresnenie informácií, ktoré sa majú zverejniť v súlade s odsekom 1, spôsobu uverejnenia, ako aj okolností, za ktorých môže byť uverejnenie odložené a akým spôsobom sa bude šíriť.

Článok 17 Zánik referenčnej hodnoty

1.           Správca uverejní postup týkajúci sa opatrení, ktoré má správca prijať v prípade zmeny alebo zániku referenčnej hodnoty.

2.           Subjekty pod dohľadom, ktoré emitujú alebo vlastnia finančné nástroje alebo sú zmluvou stranou finančných zmlúv, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, vypracujú odolné písomné plány, v ktorých stanovia opatrenia, ktoré by prijali v prípade zásadnej zmeny alebo zániku referenčnej hodnoty. Subjekty pod dohľadom na požiadanie predložia tieto plány dotknutému príslušnému orgánu.

Článok 18 Posúdenie vhodnosti

1.           Ak subjekt pod dohľadom zamýšľa uzavrieť finančnú zmluvu so spotrebiteľom, uvedený subjekt pod dohľadom najskôr musí získať potrebné informácie týkajúce sa znalosti a skúsenosti spotrebiteľa v súvislosti s referenčnou hodnotou, jeho finančnej situácie a jeho cieľov v súvislosti s uvedenou finančnou zmluvou, ako aj vyhlásenie o referenčnej hodnote uverejnené v súlade s článkom 15 a posúdiť, či je preňho odkazovanie na uvedenú referenčnú hodnotu vo finančnej zmluve vhodné.

2.           Ak sa subjekt pod dohľadom na základe posúdenia podľa odseku 1 domnieva, že referenčná hodnota nie je pre spotrebiteľa vhodná, subjekt pod dohľadom spotrebiteľa písomne upozorní a uvedie dôvody.

HLAVA V POUŽÍVANIE REFERENČNÝCH HODNÔT POSKYTOVANÝCH SPRÁVCAMI S POVOLENÍM ALEBO SPRÁVCAMI Z TRETÍCH KRAJÍN

Článok 19 Používanie odolných referenčných hodnôt

Subjekt pod dohľadom môže použiť referenčnú hodnotu v Únii ako odkaz vo finančnom nástroji alebo finančnej zmluve alebo na meranie výkonnosti investičného fondu, ak ju poskytuje správca, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 23, alebo správca so sídlom v tretej krajine, ktorý je zaregistrovaný v súlade s článkom 21.

Článok 20 Rovnocennosť

1.           Referenčné hodnoty, ktoré poskytol správca usadený v tretej krajine, môžu v Únii používať subjekty pod dohľadom za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

(a) Komisia prijala rozhodnutie o rovnocennosti v súlade s odsekom 2, pričom uznala, že právny rámec a prax v oblasti dohľadu danej tretej krajiny sú rovnocenné s požiadavkami tohto nariadenia;

(b) správca je držiteľom povolenia alebo je registrovaný v danej tretej krajine a podlieha v nej dohľadu;

(c) správca informoval ESMA o svojom súhlase, že subjekty pod dohľadom v Únii môžu používať jeho skutočné alebo prospektívne referenčné hodnoty, zoznam referenčných hodnôt, ktoré sa môžu používať v Únii, a príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad ním v tretej krajine;

(d) správca je riadne registrovaný podľa článku 21; a

(e) dohody o spolupráci uvedené v odseku 3 tohto článku sú funkčné.

2.           Komisia môže prijať rozhodnutie, v ktorom uvedie, že právnym rámcom a praxou v oblasti dohľadu tretej krajiny sa zabezpečuje, že:

(a) správcovia, ktorí majú povolenie alebo sú zaregistrovaní v tejto tretej krajine, spĺňajú záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami vyplývajúcimi z tohto nariadenia, pričom sa zohľadní najmä skutočnosť, či je prostredníctvom právneho rámca a praxe v oblasti dohľadu tretej krajiny zabezpečený súlad so zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách uverejnenými 17. Júla 2013; a

(b) záväzné požiadavky podliehajú nepretržitému účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2.

3.           ESMA uzatvorí dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a prax v oblasti dohľadu boli uznané za rovnocenné v súlade s odsekom 2. V týchto dohodách sa stanoví aspoň:

(a) mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín vrátane prístupu ku všetkým informáciám týkajúcim sa správcu, ktorý získal povolenie v tejto tretej krajine, ktoré požaduje ESMA;

(b) mechanizmus rýchleho oznamovania orgánu ESMA, keď sa príslušný orgán tretej krajiny domnieva, že správca s povolením v tejto tretej krajine, nad ktorým sa vykonáva dohľad, porušuje podmienky svojho povolenia alebo iných vnútroštátnych právnych predpisov;

(c) postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu vrátane kontrol na mieste.

4.           ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na stanovenie minimálneho obsahu dohody o spolupráci uvedenej v odseku 3 s cieľom zaistiť, aby príslušné orgány a ESMA boli schopné vykonávať všetky svoje právomoci dohľadu podľa tohto nariadenia.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [XXX].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 21 Registrácia

1.           ESMA zaregistruje správcov, ktorí ho informovali o svojom súhlase v súlade s článkom 20 odsekom 1 písm. c). Register je verejne dostupný na webovej lokalite ESMA a obsahuje informácie o referenčných hodnotách, na poskytovanie ktorých majú príslušní správcovia povolenie, a o príslušnom orgáne zodpovednom za dohľad nad nimi v danej tretej krajine.

2.           ESMA odoberie registráciu správcovi, na ktorého odkazuje odsek 1, zapísanému v registri podľa odseku 1, keď:

(a) má ESMA opodstatnené dôvody založené na zdokumentovaných dôkazoch domnievať sa, že správca koná spôsobom, ktorým jasne poškodzuje záujmy používateľov jeho referenčnej hodnoty alebo riadne fungovanie trhov; alebo

(b) ESMA má opodstatnené dôvody založené na zdokumentovaných dôkazoch domnievať sa, že správca vážne porušil vnútroštátne právne predpisy alebo iné ustanovenia, ktoré sa naňho vzťahujú v tretej krajine a na základe ktorých Komisia prijala rozhodnutie v súlade s článkom 20 ods. 2.

3.           ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 2 iba vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:

(a) ESMA postúpil záležitosť príslušnému orgánu tretej krajiny a daný príslušný orgán neprijal vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov a riadneho fungovania trhov v Únii alebo nepreukázal, že dotknutý správca spĺňa požiadavky, ktoré sa naňho v tretej krajine vzťahujú;

(b) ESMA informoval príslušný orgán tretej krajiny o svojom úmysle odobrať registráciu správcovi aspoň 30 dní pred jej odobratím.

4.           ESMA bezodkladne informuje ostatné príslušné orgány o každom opatrení prijatom v súlade s odsekom 2 a svoje rozhodnutie uverejní na svojej webovej lokalite.

HLAVA VI POVOLENIE PRE SPRÁVCOV A DOHĽAD NAD NIMI

Kapitola 1 Povolenie

Článok 22 Požiadavka na udelenie povolenia

1.           Správca požiada o povolenie poskytovať referenčné hodnoty, ak poskytuje indexy, ktoré sa používajú alebo sa majú používať ako odkaz na finančné nástroje alebo finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičného fondu.

2.           Správca s povolením po celý čas spĺňa podmienky na udelenie povolenia a oznamuje príslušnému orgánu akékoľvek podstatné zmeny podmienok týkajúcich sa pôvodného povolenia.

Článok 23 Žiadosť o udelenie povolenia

1.           Správca predloží žiadosť o udelenie povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má správca sídlo.

2.           Žiadosť o povolenie v súlade s odsekom 1 je potrebné podať:

(a) do 30 pracovných dní od akejkoľvek dohody, ktorú uzavrel subjekt pod dohľadom s cieľom používať index poskytovaný daným správcom ako odkaz na finančný nástroj alebo finančnú zmluvu alebo na meranie výkonnosti investičného fondu;

(b) do 30 pracovných dní odo dňa udelenia súhlasu správcu v súlade s článkom 25 ods. 2 na odkazovanie na index vo finančnom nástroji podľa článku 25 ods. 1.

3.           Žiadajúci správca poskytne všetky informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje, aby sa presvedčil o tom, že žiadajúci správca mal v čase udelenia povolenia zavedené všetky potrebné opatrenia na splnenie požiadaviek ustanovených týmto nariadením.

4.           Dotknutý príslušný orgán do 15 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje žiadateľa. Ak žiadosť nie je úplná, žiadateľ predloží ďalšie informácie, ktoré dotknutý príslušný orgán požaduje.

5.           Dotknutý príslušný orgán do 45 pracovných dní od prijatia úplnej žiadosti túto žiadosť preskúma a prijme rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia žiadajúcemu správcovi. Do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia o udelení alebo zamietnutí povolenia príslušný orgán informuje dotknutého správcu. Ak príslušný orgán odmietne udeliť žiadajúcemu správcovi povolenie, poskytne dôvody svojho rozhodnutia.

6.           Príslušný orgán oznámi orgánu ESMA každé rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia žiadajúcemu správcovi a ESMA uverejní zoznam správcov s povolením podľa tohto nariadenia. Uvedený zoznam sa aktualizuje do 7 pracovných dní od akéhokoľvek oznámenia uvedeného v tomto odseku.

7.           Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 39 delegované akty, pokiaľ ide o opatrenia na bližšie spresnenie informácií, ktoré sa majú poskytnúť v žiadosti o povolenie so zohľadnením zásady proporcionality a nákladov pre správcov a príslušné orgány.

Článok 24 Odobratie alebo pozastavenie povolenia

1.           Príslušný orgán odoberie alebo pozastaví správcovi povolenie, ak správca:

(a) výslovne sa vzdá povolenia alebo neposkytol žiadne referenčné hodnoty za predchádzajúcich dvanásť mesiacov;

(b) získal povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými nezákonnými prostriedkami;

(c) už nespĺňa podmienky, za ktorých mu bolo povolenie udelené; alebo

(d) závažne alebo opakovane porušil ustanovenia tohto nariadenia.

2.           Príslušný orgán oznámi orgánu ESMA svoje rozhodnutie do piatich pracovných dní.

Kapitola 2

Oznamovanie referenčných hodnôt

Článok 25 Oznámenie orgánu ESMA o použití indexu vo finančnom nástroji

1.           Vždy, keď sa príslušný orgán dozvie o tom, že sa index používa ako odkaz na finančný nástroj alebo že bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na mieste obchodovania, nad ktorým uvedený príslušný orgán vykonáva dohľad, pokiaľ ide o finančný nástroj, v ktorom sa odkazuje na index, uvedený príslušný orgán o tom informuje ESMA do 10 pracovných dní.

2.           Do 10 pracovných dní od akéhokoľvek oznámenia ESMA informuje príslušného správcu referenčnej hodnoty a poskytne úplné podrobnosti o jej použití a požiada správcu, aby do 10 pracovných dní potvrdil, že súhlasil s použitím uvedenej referenčnej hodnoty.

3.           Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 [MIFIR], ak správca nepotvrdí orgánu ESMA svoj súhlas v lehote stanovenej v odseku 2, ESMA informuje dotknutý príslušný orgán, ktorý požiada miesto obchodovania, aby do 10 pracovných dní zrušil kótovanie uvedeného finančného nástroja alebo odmietol jeho prijatie na obchodovanie.

4.           ESMA uverejní na svojej webovej lokalite zoznam všetkých oznámení podľa odsekov 1, 2 a 3.

ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť postupy a formy výmeny informácií uvedených v odseku 1 a 2.

ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvých pododsekoch Komisii do [XXXX].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Kapitola 3

Spolupráca v oblasti dohľadu

Článok 26 Delegovanie úloh medzi príslušnými orgánmi

1.           Príslušný orgán môže v súlade s článkom 28 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 delegovať svoje úlohy podľa tohto nariadenia príslušnému orgánu iného členského štátu. Delegovanie úloh nemá vplyv na zodpovednosť delegujúceho príslušného orgánu a príslušné orgány oznámia orgánu ESMA akýkoľvek návrh delegovania 60 dní pred nadobudnutím účinnosti takéhoto delegovania.

2.           Príslušný orgán môže delegovať niektoré svoje úlohy podľa tohto nariadenia orgánu ESMA na základe dohody s ESMA. Delegovanie úloh nemá vplyv na zodpovednosť delegujúceho príslušného orgánu.

3.           ESMA oznámi navrhované delegovanie členským štátom do siedmich dní. ESMA uverejní podrobnosti o každom dohodnutom delegovaní do piatich pracovných dní od oznámenia.

Článok 27 Zverejňovanie informácií od iného členského štátu

1.           Príslušný orgán môže zverejniť informácie prijaté od iného príslušného orgánu iba vtedy:

(a) ak získal písomný súhlas daného príslušného orgánu a informácie sa zverejňujú iba na účely, na ktoré daný príslušný orgán poskytol svoj súhlas; alebo

(b) ak je takéto zverejnenie nevyhnutné na právne konanie.

Článok 28 Spolupráca v prípade žiadosti týkajúcej sa kontrol na mieste alebo vyšetrovaní

1.           Dotknutý príslušný orgán môže požiadať iný príslušný orgán o pomoc, pokiaľ ide o kontroly na mieste alebo vyšetrovanie.

2.           Príslušný orgán, ktorý predkladá žiadosť uvedenú v odseku 1, o tom informuje orgán ESMA. V prípade vyšetrovania alebo kontroly s cezhraničným účinkom môžu príslušné orgány požiadať ESMA, aby koordinoval kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie.

3.           Ak príslušný orgán dostane žiadosť od iného príslušného orgánu, aby vykonal kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie, môže:

(a) vykonať kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie sám;

(b) umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sa zúčastnil kontroly na mieste alebo vyšetrovania;

(c) určiť audítorov alebo expertov, aby vykonali kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie.

Kapitola 4 Úloha príslušných orgánov

Článok 29 Príslušné orgány

1.           V prípade správcov a prispievateľov pod dohľadom určí každý členský štát dotknutý príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia a informuje o tom Komisiu a orgán ESMA.

2.           V prípade, že členský štát určí viac než jeden príslušný orgán, jasne stanoví jednotlivé úlohy a určí jeden orgán, ktorý bude zodpovedný za koordináciu spolupráce a výmenu informácií s Komisiou, ESMA a ostatnými príslušnými orgánmi členských štátov.

3.           ESMA uverejní na svojej webovej lokalite zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekom 1.

Článok 30 Právomoci príslušných orgánov

1.           V záujme plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia musia mať príslušné orgány v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi minimálne tieto právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania:

(a) mať prístup k akémukoľvek dokumentu a iným údajom v akejkoľvek podobe a môžu získať alebo si urobiť ich kópiu;

(b) požadovať alebo vyžadovať informácie od ktorejkoľvek osoby vrátane osôb, ktoré sú postupne zapojené do predmetného prenosu príkazov alebo vykonávania operácií, ako aj od ich nadriadených a v prípade potreby zvolávať všetky takéto osoby a klásť im otázky s cieľom získať informácie;

(c) v súvislosti s referenčnými hodnotami, ktorých vstupnými údajmi sú komodity, žiadať informácie od účastníkov trhu o súvisiacich spotových trhoch podľa štandardizovaných formátov, získať správy o transakciách a mať priamy prístup do systémov obchodníkov;

(d) vykonávať kontroly na mieste alebo vyšetrovania, a to v lokalitách iných než súkromné obydlia fyzických osôb;

(e) vstupovať do priestorov fyzických a právnických osôb s cieľom zhabať dokumenty a iné údaje v akejkoľvek podobe, ak existuje primerané podozrenie, že dokumenty a iné údaje súvisiace s predmetom kontroly alebo vyšetrovania môžu byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia. Ak je potrebné povolenie vopred od súdneho orgánu dotknutého členského štátu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, takáto právomoc sa použije iba po tom, ako sa vopred získa toto povolenie;

(f) požadovať existujúce záznamy telefonických rozhovorov, elektronickej komunikácie alebo iných záznamov o prenose údajov, ktoré majú v držbe subjekty pod dohľadom;

(g) žiadať o zmrazenie alebo zaistenie aktív alebo o oboje;

(h) pozastaviť obchodovanie s predmetným finančným nástrojom, ktorý odkazuje na referenčnú hodnotu;

(i) žiadať o dočasné pozastavenie akejkoľvek činnosti, ktorú príslušný orgán považuje za činnosť v rozpore s týmto nariadením;

(j) uložiť dočasný zákaz na vykonávanie profesionálnej činnosti;

(k) prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bola verejnosť správne informovaná o poskytovaní referenčnej hodnoty, a to aj požadovaním, aby osoba, ktorá uverejnila alebo rozšírila referenčnú hodnotu, uverejnila opravné vyhlásenie o minulých príspevkoch do referenčnej hodnoty alebo údajoch o referenčnej hodnote.

2.           Príslušné orgány vykonávajú svoje funkcie a právomoci uvedené v odseku 1 jedným z týchto spôsobov:

(a) priamo;

(b) v súčinnosti s ostatnými orgánmi alebo s trhovými subjektmi;

(c) v rámci svojich právomocí delegovaním na takéto orgány alebo trhové subjekty;

(d) obrátením sa na príslušné súdne orgány.

Na vykonávanie uvedených právomocí musia mať členské štáty zavedené primerané a účinné ochranné mechanizmy v súvislosti s právom na obhajobu a základnými právami.

3.           Členské štáty zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú nevyhnutné na plnenie ich povinností.

4.           Ak osoba zverejní informácie v súlade s odsekom 2, nebude sa považovať za osobu porušujúcu akékoľvek obmedzenie týkajúce sa zverejňovania informácií, ktoré vyplýva zo zmluvy alebo akéhokoľvek legislatívneho, regulačného alebo administratívneho ustanovenia.

Článok 31 Administratívne opatrenia a sankcie

1.           Bez toho, aby boli dotknuté právomoci dohľadu príslušných orgánov v súlade s článkom 34, členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc prijímať primerané administratívne opatrenia a ukladať administratívne opatrenia a sankcie minimálne za:

(a) porušenie článku 5 ods. 1, článku 6, článku 7 ods. 1, článkov 8, 9, 10, 11, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 22 a 23 tohto nariadenia; a

(b) nespoluprácu v rámci vyšetrovania alebo nesúlad s vyšetrovaním alebo požiadavkou podľa článku 30.

2.           V prípade porušenia uvedeného v odseku 1 členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi prenesú na príslušné orgány právomoci uplatniť aspoň tieto administratívne opatrenia a sankcie:

(a) príkaz, na základe ktorého sa nariaďuje, aby osoba zodpovedná za porušenie zastavila konanie a upustila od opakovania tohto konania;

(b) vrátenie získaných ziskov alebo zabránených strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť;

(c) verejné varovanie, v ktorom sa uvedie zodpovedná osoba a povaha porušenia;

(d) odobratie alebo pozastavenie povolenia regulovanému subjektu;

(e) dočasný zákaz zastávať za takéto porušenie riadiace funkcie v správcoch alebo prispievateľoch pre ktorúkoľvek fyzickú osobu, ktorá sa považuje za zodpovednú za takéto porušenie;

(f) uloženie maximálnych administratívnych peňažných sankcií do výšky aspoň trojnásobku sumy získaných ziskov alebo zabránených strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť; alebo

(1) pokiaľ ide o fyzickú osobu, maximálne administratívne peňažné sankcie aspoň do výšky:

i) za porušenia článku 5 ods. 1, článku 6, článku 7 ods. 1, článkov 8, 9, 10, 11, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 22 a 23, 500 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúcu hodnotu v národnej mene k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia; alebo

ii) za porušenia článku 7 ods. 1 písm. b) alebo c), 100 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúcu hodnotu v národnej mene k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia;

(2) pokiaľ ide o právnickú osobu, maximálne administratívne peňažné sankcie aspoň do výšky:

i) za porušenia článku 5 ods. 1, článku 6, článku 7 ods. 1, článkov 8, 9, 10, 11, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 22 a 23, 1 000 000 EUR alebo 10 % z celkového ročného obratu podľa najnovšej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom, podľa toho, ktorá suma je vyššia. V prípade, že právnická osoba je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá musí zostavovať konsolidované účtovné závierky podľa smernice 2013/34/EÚ, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmov podľa smernice 86/635/ES pre banky a smernice 91/674/ES pre poisťovne podľa najnovších dostupných konsolidovaných účtovných závierok schválených riadiacim orgánom najvyššej materskej spoločnosti, alebo ak je osoba združením, 10 % súhrnných obratov jeho členov; alebo

ii) za porušenia článku 6 ods. 1 písm. b) a c), 250 000 EUR alebo 2 % z celkového ročného obratu podľa najnovšej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom, podľa toho, ktorá suma je vyššia; v prípade, že právnická osoba je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá musí zostavovať konsolidované účtovné závierky podľa smernice 2013/34/EÚ, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmov podľa smernice 86/635/ES pre banky a smernice 91/674/ES pre poisťovne podľa najnovších dostupných konsolidovaných účtovných závierok schválených riadiacim orgánom najvyššej materskej spoločnosti, alebo ak je osoba združením, 10 % súhrnných obratov jeho členov.

3.           Do [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] členské štáty oznámia Komisii a ESMA pravidlá týkajúce sa odsekov 1 a 2. Komisii a ESMA bezodkladne oznámia ich akúkoľvek následnú zmenu.

4.           Členské štáty môžu stanoviť, aby príslušné orgány v rámci vnútroštátnych právnych predpisov mali iné sankčné právomoci popri tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, a môžu ustanoviť vyššie úrovne sankcií, než sú sankcie stanovené v uvedenom odseku.

Článok 32 Výkon právomocí v oblasti dohľadu a sankcií

1.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu a úrovne administratívnych sankcií zohľadnili všetky relevantné okolnosti, prípadne vrátane:

(a) závažnosti a trvania porušenia;

(b) stupňa zodpovednosti zodpovednej osoby;

(c) finančnej sily zodpovednej osoby, ako to vyplýva najmä z celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

(d) úrovne získaných ziskov alebo zabránených strát zodpovednej osoby, ak ich možno určiť;

(e) úrovne súčinnosti zodpovednej osoby s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zabezpečiť vrátenie získaných ziskov alebo zabránených strát touto osobou;

(f) predchádzajúcich porušení zo strany dotknutej osoby;

(g) opatrení, ktoré po porušení prijala zodpovedná osoba s cieľom predísť opakovaniu porušenia.

2.           Pri vykonávaní svojich sankčných právomocí za okolností vymedzených v článku 31 príslušné orgány úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania a administratívne sankcie viedli k želaným výsledkom tohto nariadenia. Svoje kroky zároveň koordinujú s cieľom predísť možnej duplicite a prelínaniu pri uplatňovaní právomocí v oblasti dohľadu a vyšetrovania a administratívnych sankcií a pokút na cezhraničné prípady.

Článok 33 Uverejňovanie rozhodnutí

1.           Rozhodnutie o uložení administratívnej sankcie alebo opatrenia za porušenie tohto nariadenia uverejňujú príslušné orgány na svojej oficiálnej webovej lokalite hneď po tom, ako o tomto rozhodnutí informujú sankcionovanú osobu. Uverejnenie musí zahŕňať minimálne informácie o druhu a povahe porušenia a totožnosť zodpovedných osôb. Táto povinnosť sa nevzťahuje na rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia, ktoré sú vyšetrovacej povahy.

2.           Ak príslušné orgány považujú uverejnenie totožnosti právnických osôb alebo osobných údajov fyzických osôb za neprimerané po posúdení primeranosti uverejnenia takýchto údajov jednotlivého prípadu, alebo ak sa uverejnením ohrozí stabilita finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, príslušné orgány môžu buď:

(a) odložiť uverejnenie rozhodnutia o uložení sankcie alebo opatrenia do momentu, keď dôvody pre neuverejnenie prestanú existovať;

(b) uverejniť rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia anonymne spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ak sa takýmto anonymným uverejnením zabezpečí účinná ochrana predmetných osobných údajov. V prípade rozhodnutia uverejniť sankciu alebo opatrenie anonymne môže byť uverejnenie príslušných údajov odložené na primeranú dobu, ak sa predpokladá, že v priebehu takejto doby dôvody anonymného uverejnenia prestanú existovať;

(c) vôbec neuverejniť rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia v prípade, že sa možnosti uvedené v písm. a) a b) vyššie v texte považujú za nedostatočné na to, aby sa nimi zabezpečilo:

(1) že sa neohrozí stabilita finančných trhov; alebo

(2) primeranosť uverejnenia takýchto rozhodnutí s ohľadom na opatrenia, ktoré sa považujú za opatrenia menšej povahy.

3.           Ak je rozhodnutie uložiť sankciu alebo opatrenie predmetom odvolania na príslušnom súde alebo u iného orgánu, príslušné orgány na svojej oficiálnej webovej lokalite ihneď uverejnia aj túto informáciu a akékoľvek následné informácie o výsledku takéhoto odvolania. Uverejní sa navyše aj akékoľvek rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie alebo opatrenia.

4.           Príslušné orgány zabezpečia, aby akékoľvek uverejnenie v súlade s týmto článkom zostalo na ich oficiálnej webovej lokalite počas obdobia minimálne piatich rokov po jeho uverejnení. Osobné údaje obsiahnuté v uverejnení sa uchovajú na oficiálnej webovej lokalite príslušného orgánu na obdobie, ktoré potrebné v súlade s príslušnými predpismi o ochrane údajov.

Článok 34 Kolégiá príslušných orgánov

1.           Príslušný orgán do 30 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia uvedeného v článku 13 ods. 1, na základe ktorého bola referenčná hodnota označená za kritickú referenčnú hodnotu, zriadi kolégium príslušných orgánov.

2.           Toto kolégium pozostáva z príslušného orgánu správcu, orgánu ESMA a príslušných orgánov prispievateľov.

3.           Príslušné orgány ostatných členských štátov majú právo byť členmi kolégia, ak by sa daná kritická referenčná hodnota mala prestať poskytovať, čo by malo výrazne nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu, organizované fungovanie trhov, spotrebiteľov alebo reálnu ekonomiku týchto členských štátov.

Ak príslušný orgán zamýšľa stať sa členom kolégia podľa prvého pododseku, predloží príslušnému orgánu správcu žiadosť, ktorou preukáže splnenie požiadaviek tohto ustanovenia. Dotknutý príslušný orgán správcu žiadosť zváži a do 20 pracovných dní od prijatia žiadosti žiadajúcemu orgánu oznámi, či tieto požiadavky považuje za splnené alebo nie. V prípade, že tieto požiadavky nepovažuje za splnené, môže žiadajúci orgán postúpiť záležitosť orgánu ESMA v súlade s odsekom 10.

4.           ESMA prispieva k podpore a monitorovaniu efektívneho, účinného a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu uvedených v tomto článku v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. S týmto cieľom sa ESMA do tohto procesu zapája a na tento účel sa považuje za príslušný orgán.

5.           Príslušný orgán správcu predsedá zasadnutiam kolégia, koordinuje konanie kolégia a zabezpečuje efektívnu výmenu informácií medzi členmi kolégia.

6.           Príslušný orgán správcu uzavrie v rámci kolégia písomné dohody, pokiaľ ide o tieto záležitosti:

(a) informácie, ku ktorých výmene má dochádzať medzi príslušnými orgánmi;

(b) proces rozhodovania medzi príslušnými orgánmi;

(c) prípady, v ktorých príslušné orgány musia vzájomne konzultovať;

(d) pomoc, ktorá sa má poskytnúť podľa článku 14 ods. 3 pri presadzovaní opatrení uvedených v článku 14 ods. 1 písm. a) a b).

Ak správca poskytuje viac než jednu referenčnú hodnotu, môže príslušný orgán správcu v súvislosti so všetkými referenčnými hodnotami poskytovanými týmto správcom zriadiť jedno kolégium.

7.           V prípade neexistencie dohody týkajúcej sa dohôd podľa odseku 6 môže ktorýkoľvek člen kolégia okrem ESMA záležitosť postúpiť orgánu ESMA. Príslušný orgán správcu náležitým spôsobom zohľadní akékoľvek poradenstvo, ktoré poskytne orgán ESMA, týkajúce sa písomných dohôd o koordinácii pred tým, ako schváli ich konečné znenie. Písomné dohody o koordinácii musia byť ustanovené v jedinom dokumente, ktorý obsahuje kompletné zdôvodnenie akéhokoľvek výrazného odklonenia sa od poradenstva ESMA. Príslušný orgán správcu tieto písomné dohody o koordinácii zašle členom kolégia a orgánu ESMA.

8.           Pred tým, než sa prijmú akékoľvek opatrenia uvedené v článkoch 14, 23, 24 a 31, príslušný orgán správcu záležitosť skonzultuje s členmi kolégia. Členovia kolégia urobia všetko, čo je primerane v ich silách, aby dosiahli dohodu.

Pri každom rozhodnutí príslušného orgánu správcu prijať takéto opatrenia sa zohľadní vplyv na ostatné príslušné orgány a ich zodpovedajúce členské štáty, najmä prípadný vplyv na stabilitu finančného systému v akýchkoľvek ďalších dotknutých členských štátoch.

9.           Ak sa nedosiahne dohoda medzi členmi kolégia o tom, či prijať nejaké opatrenie uvedené v odseku 8, príslušný orgán správcu môže do 15 pracovných dní po tom, ako bola záležitosť oznámená kolégiu, prijať rozhodnutie. Akýkoľvek odklon tohto rozhodnutia od názorov vyjadrených ostatnými členmi kolégia a prípadne ESMA sa musí plne zdôvodniť. Príslušný orgán správcu bez zbytočného odkladu oznamuje svoje rozhodnutie kolégiu a orgánu ESMA.

10.         Príslušné orgány okrem ESMA sa môžu na orgán ESMA obrátiť v ktorejkoľvek z nasledovných situácií:

(a) ak príslušný orgán neinformoval o základných informáciách;

(b) ak na základe žiadosti podanej podľa odseku 3 príslušný orgán správcu informoval žiadajúci orgán, že požiadavky tohto odseku nie sú splnené, alebo ak v súvislosti s takouto žiadosťou nekonal v primeranom čase;

(c) ak sa príslušné orgány nedohodli na otázkach ustanovených v odseku 6;

(d) ak je referenčná hodnota kritickou referenčnou hodnotou, v prípade nesúhlasu s opatrením prijatým v súlade s článkami 14, 23, 24 a 31.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, môže ESMA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA môže tiež z vlastnej iniciatívy pomáhať príslušným orgánom pri vypracúvaní konzistentných metód spolupráce v súlade s druhým pododsekom článku 19 ods. 1 tohto nariadenia.

Článok 35 Spolupráca s ESMA

1.           Príslušné orgány spolupracujú na účely tohto nariadenia s ESMA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

2.           Príslušné orgány bezodkladne poskytnú ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.           ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom stanoviť postupy a formy výmeny informácií uvedených v odseku 2.

ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do [XXXX].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 36 Služobné tajomstvo

1.           Na všetky dôverné informácie prijaté, vymieňané alebo prenášané podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky služobného tajomstva ustanovené v odseku 2.

2.           Povinnosť služobného tajomstva sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušný orgán alebo pre akýkoľvek orgán, trhový podnik, fyzickú alebo právnickú osobu, na ktorú príslušný orgán delegoval právomoci, vrátane zmluvných audítorov a expertov príslušného orgánu.

3.           Informácie, ktorých sa týka služobné tajomstvo, sa nesmú zverejniť žiadnej inej osobe alebo orgánu s výnimkou zverejnenia na základe ustanovení uvedených v právnych predpisoch.

4.           Všetky informácie vymieňané medzi príslušnými orgánmi podľa tohto nariadenia, ktoré sa týkajú obchodných alebo prevádzkových podmienok a iných ekonomických či personálnych záležitostí, sa považujú za dôverné a vzťahuje sa na ne služobné tajomstvo s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán v čase oznámenia uvedie, že táto informácia môže byť zverejnená alebo keď je takéto zverejnenie potrebné na súdne konanie.

HLAVA VII DELEGOVANÉ A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 37 Výkon delegovania právomocí

1.           Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 3 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 9 ods. 3, článku 11 ods. 4, článku 12 ods. 3, článku 16 ods. 2 a článku 23 ods. 7 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.           Delegovanie právomocí uvedených v článku 3 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 9 ods. 3, článku 11 ods. 4, článku 12 ods. 3, článku 16 ods. 2 a článku 23 ods. 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.           Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 9 ods. 3, článku 11 ods. 4, článku 12 ods. 3, článku 16 ods. 2 a článku 23 ods. 7 nadobúda účinnosť len vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 38 Komitologický postup

1.           Komisii pri jej činnosti pomáha Európsky výbor pre cenné papiere. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 so zreteľom na jeho článok 8.

HLAVA VIII Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 39 Prechodné ustanovenia

1.           Správca poskytujúci referenčnú hodnotu k [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] požiada o povolenie v súlade s článkom 23 do [24 mesiacov od dátumu žiadosti].

2.           Správca, ktorý predložil žiadosť o povolenie v súlade s odsekom 1, môže naďalej vytvárať existujúcu referenčnú hodnotu, pokiaľ a dovtedy, kým nie je toto povolenie zamietnuté.

3.           V prípade, že existujúca referenčná hodnota nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, ale zmena uvedenej referenčnej hodnoty tak, aby spĺňala požiadavky tohto nariadenia, by spôsobila výskyt udalosti vyššej moci, zmarila alebo inak porušila podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, ktorý odkazuje na uvedenú referenčnú hodnotu, uplatňuje sa odsek 4 tohto článku.

4.           Používanie referenčnej hodnoty dotknutý príslušný orgán členského štátu, v ktorom má správca sídlo, povolí dovtedy, kým daná referenčná hodnota odkazuje na finančné nástroje a finančné zmluvy v hodnote najviac 5 % hodnoty finančných nástrojov a finančných zmlúv, ktoré odkazovali na túto referenčnú hodnotu v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia nesmú žiadne finančné nástroje alebo finančné zmluvy odkazovať na takúto existujúcu referenčnú hodnotu.

Článok 40 Preskúmanie

Komisia do 1. júla 2018 preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a podá o jeho uplatňovaní správu Európskemu parlamentu a Rade, najmä pokiaľ ide o:

(a) fungovanie a účinnosť kritickej referenčnej hodnoty a režim povinnej účasti podľa článkov 13 a 14 a vymedzenie kritickej referenčnej hodnoty v článku 3;

(b) účinnosť režimu dohľadu podľa hlavy VI a kolégií podľa článku 34 a primeranosť dohľadu orgánu Únie nad určitými referenčnými hodnotami; a

(c) význam požiadavky na vhodnosť podľa článku 18.

Článok 41  Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Článok 13 ods. 1 a článok 34 sa však uplatňujú od [6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I

Oddiel A – Požiadavky na správu, riadenie a kontroly v záujme zabezpečenia súladu s článkom 5 ods. 1

I. Požiadavky týkajúce sa správy, riadenia a konfliktov záujmov v záujme zabezpečenia súladu s článkom 5 ods. 1 písm. a)

1.           Poskytovanie referenčnej hodnoty je z prevádzkového a funkčného hľadiska oddelené od akejkoľvek časti podniku správcu, ktorá môže viesť ku skutočnému alebo potenciálnemu konfliktu záujmov. Ak tieto konflikty nemožno riadiť, prevádzkovateľ referenčných hodnôt ukončí všetky činnosti alebo vzťahy, ktoré vedú k týmto konfliktom, alebo prestane vytvárať referenčnú hodnotu.

2.           Správca uverejní alebo poskytne prispievateľom a používateľom referenčnej hodnoty, ako aj dotknutému príslušnému orgánu všetky existujúce alebo potenciálne konflikty záujmov vrátane konfliktov záujmov vyplývajúcich z vlastníctva alebo kontroly správcu.

3.           Správca zavedie primerané politiky a postupy na identifikáciu, zverejnenie, riadenie alebo zmiernenie a predchádzanie konfliktom záujmov s cieľom chrániť integritu a nezávislosť určovania referenčných hodnôt. Tieto politiky a postupy by sa mali pravidelne preskúmavať a aktualizovať. Tieto politiky a postupy by mali zohľadňovať a riešiť úroveň konfliktov záujmov, mieru priestoru na vlastné uváženie v postupe zostavovania referenčnej hodnoty a riziká, ktoré referenčná hodnota predstavuje, a malo by sa nimi zabezpečiť:

(a) dôvernosť informácií, ktorými prispel alebo ktoré vytvoril správca, ktorá podlieha povinnostiam zverejnenia a transparentnosti v súlade s týmto nariadením; a

(b) konkrétne zmiernenie konfliktov, ktoré vznikli z dôvodu vlastníctva alebo kontroly správcu, alebo z dôvodu iných záujmov v jeho skupine či v dôsledku iných osôb, ktoré môžu mať vplyv na správcu alebo ho kontrolovať, pokiaľ ide o stanovovanie referenčnej hodnoty.

4.           Správca zabezpečí, aby zamestnanci a všetky ostatné fyzické osoby, ktorých služby má k dispozícii alebo pod kontrolou a ktorí sa priamo zúčastňujú na poskytovaní referenčnej hodnoty:

(a) mali potrebné zručnosti, vedomosti a skúsenosti zodpovedajúce prideleným úlohám a podliehali účinnému riadeniu a dohľadu;

(b) nepodliehali neprimeranému vplyvu alebo konfliktom záujmov a aby odmeňovanie a hodnotenie výkonu týchto osôb neviedlo ku konfliktom záujmov alebo inak nezasahovalo do integrity zostavovania referenčnej hodnoty;

(c) ich záujmy a obchodné styky neohrozovali funkcie správcu;

(d) mali zákaz prispievať k stanovovaniu referenčnej hodnoty svojou účasťou na ponukách, návrhoch a obchodoch, a to buď osobne alebo v mene účastníkov trhu; a

(e) podliehali účinným postupom kontroly výmeny informácií s ostatnými zamestnancami a akýmikoľvek inými subjektmi vykonávajúcimi činnosti, ktoré môžu predstavovať riziko konfliktov záujmov alebo v prípadoch, keď uvedené informácie môžu mať vplyv na referenčnú hodnotu.

5.           Správca zavedie konkrétne postupy vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca alebo osoby určujúcej referenčnú hodnotu minimálne vrátane interného schválenia manažmentom pred šírením danej referenčnej hodnoty.

6.           Odseky 7 a 8 tohto oddielu sa uplatňujú vtedy, keď vstupnými údajmi prispieva tzv. útvar „front office“, čo znamená ktorýkoľvek odbor, divíziu, skupinu alebo personál prispievateľov alebo akýchkoľvek jeho pridružených subjektov, ktoré vykonávajú akékoľvek oceňovanie, obchodovanie, predaj, marketing, reklamné aktivity, predvádzanie, štrukturovanie alebo maklérske činnosti.

7.           Keď správcovia dostanú vstupné údaje od zamestnancov útvaru front office, správca si vyžiada aj údaje z iných zdrojov, ktorými sa potvrdia tieto vstupné údaje.

8.           Správca nesmie prijímať vstupné údaje od útvarov front office, pokiaľ pre údaje od útvarov front office neexistujú primerané vnútorné postupy dohľadu a overovania, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

(a) dochádza k overeniu vstupných údajov pred ich použitím pri stanovovaní referenčnej hodnoty vrátane postupov viacnásobného preskúmania nadradenými zamestnancami s cieľom skontrolovať vstupné údaje a postupy interného schvaľovania vedením pri predkladaní vstupných údajov;

(b) existuje fyzické oddelenie zamestnancov útvaru front office od jednotlivých hierarchických línií;

(c) úplné zohľadnenie opatrení na riadenie konfliktov záujmov s cieľom identifikovať, zverejniť, riadiť, zmierňovať alebo predchádzať existujúcej alebo potenciálnej motivácii manipulovať alebo inak ovplyvňovať vstupné údaje, a to aj prostredníctvom politík odmeňovania a konfliktov záujmov medzi činnosťami súvisiacimi s prispievaním vstupnými údajmi a akýmikoľvek inými obchodnými aktivitami prispievateľa alebo ktoréhokoľvek z jeho pridružených subjektov alebo ktoréhokoľvek z jeho príslušných klientov alebo zákazníkov.

II. Požiadavky týkajúce sa dohľadu v záujme zabezpečenia súladu s článkom 5 ods. 1 písm. b)

9.           Správca zavedie a udržiava stálu a účinnú funkciu dohľadu, ktorá funguje nezávisle a ktorá zahŕňa niektoré alebo všetky nasledujúce zodpovednosti, ktoré sa upravia v závislosti od zložitosti, používania a zraniteľnosti referenčnej hodnoty:

(a) preskúmanie vymedzenia a metodiky referenčnej hodnoty;

(b) dohľad nad všetkými zmenami metodiky referenčnej hodnoty a poverenie správcu vedením konzultácií o týchto zmenách;

(c) dohľad nad kontrolným rámcom správcu, kódexom správania a riadením a prevádzkovaním referenčnej hodnoty;

(d) preskúmanie a schválenie postupov zameraných na ukončenie referenčnej hodnoty vrátane akýchkoľvek konzultácií o tomto ukončení;

(e) dohľad nad účasťou tretej strany na poskytovaní referenčnej hodnoty vrátane agentov na výpočet alebo distribúciu;

(f) vyhodnotenie interných a externých auditov alebo preskúmaní a monitorovanie vykonávania identifikovaných opatrení;

(g) monitorovanie vstupných údajov a prispievateľov a opatrení správcu pri napadnutí alebo overovaní príspevkov vstupných údajov;

(h) prijatie účinných opatrení v prípade akýchkoľvek porušení kódexu správania; a

(i) informovanie dotknutých príslušných orgánov o akomkoľvek pochybení prispievateľov alebo správcov, o ktorom sa orgán dohľadu dozvie, a o akýchkoľvek neobvyklých alebo podozrivých vstupných údajoch.

10.         Funkciu dohľadu bude vykonávať jeden z týchto útvarov:

(a) v prípade, že je správca vo vlastníctve prispievateľov alebo používateľov alebo je nimi kontrolovaný, osobitná rada alebo výbor, ktorého zložením sa zabezpečí jeho nezávislosť a neexistencia konfliktov záujmov. V prípade, že je správca vo vlastníctve prispievateľov alebo je nimi kontrolovaný, prispievatelia by nemali mať vo výbore väčšinu. V prípade, že je správca vo vlastníctve používateľov alebo je nimi kontrolovaný, používatelia by nemali mať vo výbore väčšinu;

(b) v prípade, že správca nie je vo vlastníctve svojich prispievateľov alebo používateľov, ani nimi kontrolovaný, interná rada alebo výbor. Členovia internej rady alebo výboru sa nesmú zúčastňovať na poskytovaní žiadnej referenčnej hodnoty, nad ktorými vykonávajú dohľad;

(c) v prípade, že je správca schopný preukázať, že vzhľadom na charakter, rozsah a komplexnosť poskytovania referenčnej hodnoty a riziká a vplyv referenčnej hodnoty nie sú požiadavky uvedené v písmenách a) a b) primerané, môže funkciu úradníka pre dohľad vykonávať fyzická osoba. Úradník pre dohľad sa nesmie zúčastňovať na poskytovaní žiadnej referenčnej hodnoty, nad ktorou vykonáva dohľad.

11.         Funkcia dohľadu môže vykonávať dohľad nad viac než jednou referenčnou hodnotou poskytovanou správcom za predpokladu, že inak spĺňa ostatné požiadavky tohto oddielu.

III. Požiadavky týkajúce sa kontroly v záujme zabezpečenia súladu s článkom 5 ods. 1 písm. c)

12.         Správca zabezpečí, aby pre poskytovanie referenčnej hodnoty existoval primeraný kontrolný rámec. Tento kontrolný rámec by mal zodpovedať úrovni zistených konfliktov, rozsahu priestoru na vlastné uváženie v postupe zostavovania referenčnej hodnoty a charakteru vstupných údajov referenčnej hodnoty a mal by zahŕňať:

(a) riadenie operačného rizika;

(b) primerané a účinné plány na zabezpečenie kontinuity podnikateľskej činnosti a obnovy po havárii.

13.         V prípade, že vstupné údaje nie sú údajmi o transakciách, správca:

(a) zavedie opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby prispievatelia dodržiavali kódex správania a platné normy pre vstupné údaje;

(b) zavedie opatrenia s cieľom monitorovať vstupné údaje vrátane monitorovania vstupných údajov pred uverejnením referenčnej hodnoty a overenia vstupných údajov po uverejnení s cieľom zistiť chyby a odchýlky.

14.         Kontrolný rámec sa náležite zdokumentuje, preskúma a aktualizuje podľa potreby a na požiadanie sa sprístupní používateľom a dotknutému príslušnému orgánu.

IV. Požiadavky týkajúce sa zodpovednosti v záujme zabezpečenia súladu s článkom 5 ods. 1 písm. d)

15.         Správca určí internú funkciu s potrebnými schopnosťami na preskúmanie a podávanie správ o dodržiavaní metodiky referenčnej hodnoty a tohto nariadenia zo strany správcu.

16.         Pokiaľ ide o kritické referenčné hodnoty, správca menuje nezávislého externého audítora, ktorý preskúma dodržiavanie metodiky referenčnej hodnoty a tohto nariadenia zo strany správcu a podá o tom správu, ak veľkosť a zložitosť operácií správcu týkajúcich sa referenčnej hodnoty predstavujú výrazné riziko pre finančnú stabilitu.

17.         Správca na žiadosť dotknutého príslušného orgánu alebo ktoréhokoľvek používateľa referenčnej hodnoty poskytne alebo uverejní podrobné údaje o preskúmaní podľa bodu 15 alebo o auditoch podľa bodu 16.

18.         Správca uchováva záznamy o:

(a) všetkých vstupných údajov;

(b) používaní týchto vstupných údajov na určenie referenčnej hodnoty a o použitej metodike;

(c) akomkoľvek použití úsudku alebo vlastného uváženia zo strany správcu pri určovaní referenčnej hodnoty vrátane plného odôvodnenia úsudku alebo vlastného uváženia, záznamov o nezohľadnení vstupných údajov, najmä v prípadoch, že to bolo v súlade s požiadavkami metodiky referenčnej hodnoty, a logiky takéhoto nezohľadnenia;

(d) predkladateľoch a fyzických osobách, ktoré správca zamestnáva na určenie referenčných hodnôt;

(e) všetkých dokumentoch týkajúcich sa akejkoľvek sťažnosti vrátane tých, ktoré predložil sťažovateľ, ako aj záznamy správcu; a

(f) záznamoch telefonických rozhovorov alebo elektronickej komunikácie medzi akoukoľvek osobou, ktorú zamestnáva správca, a prispievateľmi, pokiaľ ide o referenčnú hodnotu.

19.         Správca uchováva záznamy stanovené v bode 1 najmenej päť rokov v takej forme, aby bolo možné zreprodukovať a plne pochopiť výpočty referenčnej hodnoty a vykonať audit alebo hodnotenie vstupných údajov, výpočtov, úsudkov a vlastného uváženia. Záznamy telefonických rozhovorov alebo elektronickej komunikácie zaznamenané v súlade s bodom 18 písm. f) sa na požiadanie poskytnú osobám, ktoré sa na rozhovoroch alebo komunikácii zúčastnili, a uchovávajú sa počas obdobia troch rokov.

20.         Správca stanoví a uverejní postupy na oznamovanie, vybavovanie a včasné riešenie sťažností týkajúcich sa referenčnej hodnoty osobou alebo osobami, ktoré sú nezávislé od akýchkoľvek osôb, ktorých sa táto sťažnosť týka.

Oddiel B – Požiadavky týkajúce sa externého zabezpečovania činností (outsourcing) v záujme zabezpečenia súladu s článkom 6

1.         Správca v prípade externého zabezpečovania činností zaistí splnenie týchto podmienok:

(a) poskytovateľ služieb musí byť schopný, musí mať kapacitu a akékoľvek zákonom predpísané povolenie na činnosť, aby mohol spoľahlivo a profesionálne vykonávať externe zabezpečované funkcie, služby alebo činnosti;

(b) ak sa zdá, že poskytovateľ služieb možno tieto funkcie nevykonáva účinne a v súlade s platnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami, správca prijme primerané opatrenia;

(c) správca si zachová potrebnú odbornosť na účinný dohľad nad externe zabezpečenými činnosťami a na riadenie rizík spojených s týmto externým zabezpečovaním činností;

(d) poskytovateľ služieb oznámi správcovi akýkoľvek vývoj, ktorý môže mať podstatný vplyv na jeho schopnosť vykonávať externe zabezpečované funkcie účinne a v súlade s platnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami;

(e) poskytovateľ služieb spolupracuje s dotknutým príslušným orgánom v súvislosti s externe zabezpečovanými činnosťami a správca a dotknutý príslušný orgán majú účinný prístup k údajom týkajúcim sa externe zabezpečovaných činností, ako aj do obchodných priestorov poskytovateľa služieb, a dotknutý príslušný orgán musí byť schopný vykonávať tieto práva prístupu;

(f) správca musí byť v prípade potreby schopný tieto dohody ukončiť.

Oddiel C – Požiadavky týkajúce sa údajov a metodiky v záujme zabezpečenia súladu s článkom 7 ods. 1

I. Požiadavky týkajúce sa dostatočných a presných údajov a reprezentatívnych prispievateľov v záujme zabezpečenia súladu s článkom 7 ods. 1 písm. a) a b)

1.           Správca zabezpečí, aby kontroly, pokiaľ ide o vstupné údaje, zahŕňali:

(a) kritériá, ktorými sa vymedzuje, kto môže správcovi predkladať vstupné údaje, ako aj postup výberu prispievateľov;

(b) postup hodnotenia vstupných údajov prispievateľa a zastavenia prispievateľa v poskytovaní ďalších vstupných údajov alebo uplatňovania iných sankcií voči prispievateľovi za nedodržanie súladu s predpismi podľa potreby; a

(c) postup overovania vstupných údajov, a to aj na základe iných ukazovateľov alebo údajov, s cieľom zabezpečiť jeho integritu a presnosť.

II. Požiadavky týkajúce sa odolnej a spoľahlivej metodiky v záujme zabezpečenia súladu s článkom 7 ods. 1 písm. d)

2.           Keď správca referenčnej hodnoty vypracúva metodiku stanovovania referenčnej hodnoty, musí:

(a) zohľadniť faktory zahŕňajúce veľkosť a bežnú likviditu trhu, transparentnosť obchodovania a pozície účastníkov trhu, koncentráciu trhu, dynamiku trhu a vhodnosť akejkoľvek vzorky na odzrkadlenie ekonomickej reality, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená.

(b) určiť, čo na účely danej referenčnej hodnoty predstavuje aktívny trh; a

(c) stanoviť prioritu vzhľadom na rozličné druhy vstupných údajov.

3.           Správca použije metodiky referenčnej hodnoty, ktoré:

(a) sú prísne, priebežné a dajú sa overiť vrátane spätného testovania; a

(b) sú odolné a spoľahlivé a zabezpečia, aby sa referenčná hodnota mohla vypočítať v čo najširšom súbore možných okolností.

4.           Správca má zavedené jasné uverejnené dohody, v ktorých sú vymedzené okolnosti, za ktorých množstvo alebo kvalita vstupných údajov nespĺňa normy potrebné pre metodiku na účel presného a spoľahlivého určenia referenčnej hodnoty a v ktorých je opísané, či a ako sa táto referenčná hodnota za takýchto okolností vypočíta.

III. Požiadavky týkajúce sa transparentnosti v záujme zabezpečenia súladu s článkom 7 ods. 1 písm. e)

5.           Správca určí, akým spôsobom sa uskutoční konzultácia o zmenách metodiky. Správca uverejní postupy a dôvody pre všetky navrhované podstatné zmeny svojej metodiky vrátane vymedzenia toho, čo predstavuje podstatnú zmenu a kedy budú používatelia o zmenách informovaní. Tieto postupy:

(a) poskytujú oznámenie vopred, s jasným časovým rámcom, vďaka ktorému je k dispozícii príležitosť na analyzovanie a pripomienkovanie vplyvu navrhovaných zmien; a

(b) zabezpečujú, aby pripomienky a odpoveď správcu na uvedené pripomienky boli sprístupnené po každej konzultácii okrem prípadov, v ktorých sa požiadalo o dôvernosť.

Oddiel D – Požiadavky týkajúce sa kódexu správania v záujme zabezpečenia súladu s článkom 9

1.           Kódex správania vypracovaný podľa článku 9 zahŕňa aspoň tieto prvky:

(a) požiadavky potrebné na zabezpečenie poskytovania vstupných údajov v súlade s článkami 7 a 8; kto môže správcovi prispievať vstupnými údajmi a postupy na vyhodnotenie totožnosti prispievateľa a všetkých predkladateľov a povolenie všetkých predkladateľov;

(b) zásady, ktorými sa zabezpečí, že prispievatelia poskytnú všetky relevantné vstupné údaje; a

(c) systémy a kontroly, ktoré je prispievateľ povinný zaviesť, vrátane:

– postupov na predkladanie vstupných údajov vrátane požiadaviek, aby prispievateľ uviedol, či sú vstupné údaje údajmi o transakcii a či vstupné údaje zodpovedajú požiadavkám správcu;

– politiky využívania vlastného uváženia pri poskytovaní vstupných údajov;

– akýchkoľvek požiadaviek na overenie vstupných údajov pred tým, ako budú poskytnuté správcovi;

– zásad vedenia evidencie;

– požiadaviek na nahlasovanie podozrivých vstupných údajov;

– požiadaviek na riešenie konfliktov.

2.           Správca zabezpečí, aby kódex správania spĺňal ustanovenia tohto nariadenia.

Oddiel E – Požiadavky týkajúce sa správy, riadenia a kontrol prispievateľa uplatňované na prispievateľov pod dohľadom v záujme zabezpečenia súladu s článkom 11

1.           Prispievateľ pod dohľadom musí mať účinné systémy a kontroly na zabezpečenie integrity a spoľahlivosti všetkých príspevkov vstupných údajov správcovi vrátane:

(a) kontrol týkajúcich sa toho, kto môže vstupné údaje predkladať správcovi, a ak je to primerané, vrátane postupu schvaľovania fyzickou osobou, ktorá je pre predkladateľa nadradenou;

(b) primeranej odbornej prípravy pre predkladateľov zahŕňajúcej aspoň toto nariadenie a [nariadenie o zneužívaní trhu];

(c) opatrení v oblasti riadenia konfliktov, v prípade potreby vrátane fyzického oddelenia zamestnancov, a zohľadnenia toho, ako odstrániť motiváciu na manipulovanie s referenčnou hodnotou, ktorá vznikla v dôsledku politík odmeňovania;

(d) uchovávanie záznamov o komunikácii v súvislosti s poskytovaním vstupných údajov počas primeraného časového obdobia.

2.           V prípade, že vstupné údaje nie sú údajmi o transakciách, prispievatelia pod dohľadom stanovia okrem systémov a kontrol uvedených v bode 1 aj politiky, ktorými sa usmerní akékoľvek použitie úsudku alebo vlastného uváženia a uchovajú záznamy o dôvodoch pre takýto úsudok alebo vlastné uváženie, ak je to primerané so zohľadnením povahy referenčnej hodnoty a vstupných údajov.

Oddiel F – Požiadavky týkajúce sa vyhlásenia o referenčnej hodnote v záujme zabezpečenia súladu s článkom 15

Vyhlásenie o referenčnej hodnote musí obsahovať aspoň:

(a) vymedzenia všetkých kľúčových pojmov týkajúcich sa referenčnej hodnoty;

(b) dôvody na prijatie metodiky a postupy na preskúmanie a schválenie metodiky;

(c) kritériá a postupy používané na určenie referenčnej hodnoty vrátane opisu vstupných údajov, uprednostnenia rôznych druhov vstupných údajov, používania akýchkoľvek modelov alebo metód extrapolácie a akéhokoľvek postupu na vyváženie prvkov indexu referenčnej hodnoty;

(d) kontroly a pravidlá, ktorými sa riadi používanie vlastného uváženia alebo úsudku správcom alebo prispievateľmi s cieľom zabezpečiť jednotnosť v používaní takéhoto vlastného uváženia alebo úsudku;

(e) postupy, ktorými sa určovanie referenčnej hodnoty riadi v obdobiach napätia alebo v obdobiach, keď môžu byť zdroje údajov o transakciách nedostatočné, nepresné alebo nespoľahlivé, a potenciálne obmedzenia referenčnej hodnoty v týchto obdobiach; a

(f) postupy na riešenie chýb vo vstupných údajoch alebo určenie referenčnej hodnoty, a to aj v prípade, keď bude potrebné opätovné určenie referenčnej hodnoty.

PRÍLOHA II

Referenčné hodnoty úrokových sadzieb

1.           Táto príloha sa vzťahuje na referenčné hodnoty medzibankových úrokových sadzieb.

2.           Popri požiadavkách stanovených v prílohe I alebo namiesto nich sa uplatňujú nasledujúce požiadavky.

Presné a dostatočné údaje

3.           Body 4 a 5 sa vzťahujú na referenčné hodnoty medzibankových úrokových sadzieb, keď sú vstupné údaje odhadmi alebo kotáciami.

4.           Medzi údaje o transakciách na účely článku 7 ods. 1 písm. a) patria:

(a) transakcie prispievateľa, ktoré zodpovedajú požiadavkám na vstupné údaje v kódexe správania na:

– nezabezpečenom medzibankovom trhu vkladov;

– ostatných nezabezpečených trhoch vkladov vrátane vkladových certifikátov a komerčných cenných papierov; a

– ostatných súvisiacich trhoch, do ktorých patria jednodňové indexové swapy, zmluvy o repo transakciách, devízové forwardy, úrokové futurity a opcie a operácie centrálnych bánk;

(b) zistenia prispievateľa o transakciách tretej strany v transakciách opísaných v odseku 2 písm. a).

5.           V prípade nedostatočných údajov o transakciách, ktoré sú uvedené v odseku 1 v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a), sa na určenie vstupných údajov môžu použiť kotácie tretích strán pre prispievateľov na rovnakých trhoch a odborný úsudok. Vstupné údaje môžu byť aj upravené tak, aby zabezpečili reprezentatívnosť vstupných údajov, pokiaľ ide o medzibankový trh, a súlad s týmto trhom. Vstupné údaje uvedené v odseku 1 sa konkrétne môžu upraviť na základe uplatňovania týchto kritérií:

(a) blízkosť transakcií k času poskytovania vstupných údajov a vplyv diania na trhu medzi časom transakcií a časom poskytovania vstupných údajov;

(b) interpolácia alebo extrapolácia z údajov o transakciách; a

(c) úpravy s cieľom odzrkadliť zmeny úverovej bonity prispievateľov a ostatných účastníkov trhu.

Transparentnosť vstupných údajov

6.           Ak sú vstupné údaje odhadmi, správca tieto vstupné údaje uverejní tri mesiace po ich poskytnutí, v opačnom prípade sa vstupné údaje uverejnia v súlade s článkom 16.

Funkcia dohľadu

7.           Body 7, 8 a 9 oddielu A prílohy I sa neuplatňujú.

8.           Správcovia musia disponovať nezávislým výborom pre dohľad. Prispievatelia predstavujú menšinu členov výboru pre dohľad. Podrobnosti o členstve sa zverejňujú spolu s vyhláseniami o konfliktoch záujmov a postupmi výberu alebo menovania členov výboru pre dohľad.

9.           Výbor pre dohľad organizuje aspoň jedno stretnutie každé dva mesiace a následne urýchlene uverejní transparentné zápisnice.

10.         Medzi povinnosti funkcie dohľadu patrí:

(a) preskúmanie vymedzenia a metodiky referenčnej hodnoty;

(b) dohľad nad všetkými zmenami metodiky referenčnej hodnoty a poverenie správcu vedením konzultácií o týchto zmenách;

(c) dohľad nad kontrolným rámcom správcu, kódexom správania a riadením a prevádzkovaním referenčnej hodnoty;

(d) preskúmanie a schválenie postupov zameraných na ukončenie referenčnej hodnoty vrátane akýchkoľvek konzultácií o tomto ukončení;

(e) dohľad nad účasťou tretej strany na poskytovaní referenčnej hodnoty, ako sú napríklad zástupcovia pre výpočet alebo distribuční zástupcovia;

(f) vyhodnotenie interných a externých auditov alebo preskúmaní a monitorovanie vykonávania identifikovaných opatrení;

(g) monitorovanie vstupných údajov a prispievateľov a opatrení správcu pri napadnutí alebo overovaní príspevkov vstupných údajov;

(h) uloženie sankcií za porušenie kódexu správania, ak je to primerané; a

(i) informovanie dotknutých príslušných orgánov o akomkoľvek pochybení prispievateľov alebo správcov, o ktorom sa dozvedia, a o akýchkoľvek neobvyklých alebo podozrivých vstupných údajoch.

Audit

11.         Body 15 a 16 oddielu A prílohy I sa neuplatňujú.

12.         Externý audit správcov sa vykonáva každé dva roky, pričom prvý šesť mesiacov po zavedení kódexu správania a následne každé dva roky. Výbor pre dohľad môže vyžadovať externý audit prispievajúcich spoločností v prípade, že nie je spokojný s akýmikoľvek aspektmi ich správania.

Kódex správania

13.         V kódexe správania sa okrem požiadaviek uvedených v prílohe I oddiele D podrobne špecifikuje postup poskytovania vstupných údajov vrátane:

(a) používania medzibankových transakcií a ostatných údajov o transakciách, ostatných príslušných a súvisiacich trhov, ktoré môžu byť použité na vypracovanie presného hodnotenia trhu medzibankového financovania;

(b) požiadavky na vedenie presných vnútorných záznamov o všetkých transakciách na medzibankovom trhu a ostatných príslušných trhoch spolu s požiadavkou poskytovania týchto záznamov správcovi referenčnej hodnoty a jeho výboru pre dohľad pravidelne a na požiadanie;

(c) postupov na overenie príspevkov vstupných údajov pred ich uverejnením a potvrdenia príspevkov vstupných údajov po ich uverejnení;

(d) podmienok na odbornú prípravu akéhokoľvek predkladateľa vrátane toho, ktoré vstupy treba zohľadniť pri určovaní príspevkov vstupných údajov a ako využívať odborný úsudok, a vrátane jeho regulačných povinností;

(e) požiadavky na odbornú prípravu obchodníkov, ktorí uskutočňujú obchody s derivátmi odkazujúcimi na dané referenčné hodnoty, s podrobným vymedzením ich úlohy v postupe určovania a neprijateľného kontaktu s predkladateľmi; a

(f) požiadavky, aby všetci prispievatelia zaviedli postupy nahlasovania podozrivých údajov správcovi referenčnej hodnoty a výboru pre dohľad na účel preskúmania.

Systémy a kontroly prispievateľa

14.         Okrem požiadaviek stanovených v prílohe I oddiele E sa na prispievateľov vzťahuje nasledujúca požiadavka.

15.         Každý predkladateľ prispievateľa a ich priami nadriadení písomne potvrdia, že si kódex správania prečítali a že ho budú dodržiavať.

16.         Systémy a kontroly prispievateľa zahŕňajú:

(a) prehľad zodpovedností v rámci každej spoločnosti vrátane interného ohlasovania a zodpovednosti vrátane umiestnenia predkladateľov a správcov a mien príslušných fyzických osôb a náhradníkov;

(b) vnútorné postupy schvaľovania príspevkov vstupných údajov;

(c) disciplinárne konanie týkajúce sa pokusov o manipuláciu alebo neohlásenia skutočnej manipulácie externých účastníkov postupu prispievania alebo takejto manipulácie v štádiu pokusu;

(d) účinné postupy riešenia konfliktu záujmov a kontroly komunikácie medzi prispievateľmi samotnými, ako aj medzi prispievateľmi a ostatnými tretími stranami, s cieľom predísť neprimeranému externému vplyvu na osoby zodpovedné za predloženie sadzieb. Predkladatelia pracujú na miestach, ktoré sú fyzicky oddelené od obchodníkov s úrokovými derivátmi;

(e) účinné postupy na zamedzenie alebo kontrolu výmeny informácií medzi osobami vykonávajúcimi činnosti, ktoré znamenajú riziko konfliktu záujmov, ak by výmena uvedených informácií mohla ovplyvniť údaje o referenčnej hodnote, ktorými sa prispelo;

(f) pravidlá na zamedzenie kolúzii medzi prispievateľmi a medzi prispievateľmi a správcami referenčnej hodnoty;

(g) opatrenia s cieľom zamedziť alebo obmedziť, aby akákoľvek osoba neprimerane ovplyvňovala spôsob, akým osoby zapojené do poskytovania vstupných údajov vykonávajú uvedené činnosti;

(h) odstránenie akéhokoľvek priameho prepojenia medzi odmeňovaním zamestnancov poskytujúcich vstupné údaje a odmeňovaním osôb alebo príjmami generovanými osobami, ktoré vykonávajú inú činnosť, v prípade, že v súvislosti s uvedenými činnosťami môže vzniknúť konflikt záujmov;

(i) kontroly zamerané na odhalenie spätnej transakcie nasledujúcej po poskytnutí vstupných údajov.

17.         Prispievateľ vedie podrobné záznamy o:

(a) všetkých relevantných aspektoch príspevkov vstupných údajov;

(b) postupe, ktorým sa riadi určovanie vstupných údajov a schvaľovanie vstupných údajov;

(c) menách predkladateľov a ich zodpovednostiach;

(d) akejkoľvek komunikácii medzi predkladateľmi a ostatnými osobami vrátane interných a externých obchodníkov a sprostredkovateľov, týkajúcej sa určenia alebo príspevku vstupných údajov;

(e) vzájomnom pôsobení predkladateľov so správcom alebo akýmkoľvek zástupcom pre výpočty;

(f) otázkach týkajúcich sa vstupných údajov a výsledkoch týchto otázok;

(g) výkazoch citlivosti týkajúcich sa kníh o obchodovaní s úrokovými swapmi a akejkoľvek inej knihy o obchodovaní s derivátmi s významnou expozíciou voči fixáciám medzibankových úrokových sadzieb v súvislosti so vstupnými údajmi; a

(h) zisteniach interných a externých auditov.

18.         Záznamy sa uchovávajú na médiu umožňujúcom ukladať informácie tak, aby boli dostupné na použitie v budúcnosti so zdokumentovaným audit trailom.

19.         Funkcia prispievateľa týkajúca sa dodržiavania súladu s predpismi pravidelne podáva manažmentu správu o všetkých zisteniach vrátane spätných transakcií.

20.         Vstupné údaje a postupy podliehajú pravidelnému internému preskúmaniu.

21.         Externý audit vstupných údajov prispievateľa, dodržiavanie kódexu správania a ustanovení tohto nariadenia sa vykonáva každé dva roky, pričom prvý šesť mesiacov po zavedení kódexu správania a následne každé dva roky.

PRÍLOHA III

Referenčné hodnoty komodít

Táto príloha sa vzťahuje na „referenčné hodnoty komodít“, čo je referenčná hodnota, ktorej podkladovým aktívom na účely článku 3 ods. 1 písm. c) je komodita v zmysle článku 2 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006[28].

Metodika

1.           Na účely článkov 8, 9 a 16 metodika a opis metodiky vo vyhlásení o referenčnej hodnote zahŕňajú tieto prvky:

(a) všetky kritériá a postupy používané na vypracovanie referenčnej hodnoty vrátane spôsobu, akým správca používa vstupné údaje vrátane konkrétneho objemu, uzavretých a ohlásených transakcií, ponúk, návrhov a ostatných informácií o trhu vo svojom posúdení a/alebo lehotách alebo okamihoch posúdenia, prečo sa používa konkrétna referenčná jednotka, akým spôsobom správca zhromažďuje tieto vstupné údaje, usmernenia, ktorými sa kontroluje použitie úsudku hodnotiteľmi a akékoľvek ďalšie informácie, ako sú predpoklady, modely a/alebo extrapolácia zo zhromaždených údajov, ktoré sa pri posudzovaní berú do úvahy;

(b) ich postupy a metódy, ktoré sú navrhnuté tak, aby zabezpečili jednotnosť hodnotiteľov v používaní úsudku;

(c) relatívny význam, ktorý sa pridelí každému kritériu použitému vo výpočte referenčnej hodnoty, najmä druhu použitých údajov o trhu a druhu kritérií použitých na usmernenie úsudku s cieľom zabezpečiť kvalitu a integritu výpočtu referenčnej hodnoty;

(d) kritériá, ktorými sa určuje minimálne množstvo údajov o transakciách potrebné na výpočet konkrétnej referenčnej hodnoty. Ak sa takáto prahová hodnota nestanoví, vysvetlia sa dôvody, prečo nebola stanovená minimálna prahová hodnota, vrátane stanovenia postupov v prípade, že nie sú k dispozícii žiadne údaje o transakciách;

(e) kritériá, ktoré sa týkajú období posúdenia, ak predložené údaje nedosahujú hraničnú hodnotu údajov o transakciách odporúčanú v metodike alebo normy kvality požadované správcom vrátane alternatívnych metód posúdenia zahŕňajúcich modely teoretického odhadu;

(f) kritériá týkajúce sa včasnosti príspevkov vstupných údajov a prostriedky takýchto príspevkov vstupných údajov, či už elektronicky, telefonicky alebo inak;

(g) kritériá a postupy týkajúce sa období posúdenia, ak jeden alebo viac prispievateľov predkladá údaje o trhu, ktoré tvoria významný podiel celkových vstupných údajov pre danú referenčnú hodnotu. Správca vo svojich kritériách a postupoch takisto vymedzí, čo predstavuje významný podiel pre výpočet každej referenčnej hodnoty;

(h) kritériá, na základe ktorých môžu byť údaje o transakciách vyňaté z výpočtu referenčnej hodnoty.

2.           Správca uverejní:

(a) dôvody prijatia konkrétnej metodiky vrátane techník na úpravu cien a dôvodov, prečo sú lehoty alebo okamih, v rámci ktorých boli vstupné údaje prijaté, spoľahlivým ukazovateľom fyzických trhových hodnôt;

(b) postup interného preskúmania a schválenia danej metodiky, ako aj periodicita tohto preskúmania; a

(c) postup externého preskúmania danej metodiky vrátane postupov na prijatie tejto metodiky trhom prostredníctvom konzultácie s používateľmi o dôležitých zmenách v postupoch výpočtu ich referenčnej hodnoty.

Zmeny metodiky

3.           Správca v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. e) prijme a zverejní pre používateľov explicitné postupy a dôvody akejkoľvek navrhnutej podstatnej zmeny svojej metodiky. Uvedené postupy musia byť v súlade s hlavným cieľom, ktorým je, že správca musí zabezpečiť nepretržitú integritu svojich výpočtov referenčnej hodnoty a zaviesť zmeny pre poriadok konkrétneho trhu, ktorého sa tieto zmeny týkajú. Tieto postupy zabezpečujú:

(a) oznámenie vopred v jasnom časovom rámci, ktoré používateľom poskytne dostatočnú príležitosť na analyzovanie a pripomienkovanie vplyvu týchto navrhovaných zmien so zreteľom na výpočet celkových okolností správcu;

(b) aby pripomienky používateľov a odpoveď správcu na uvedené pripomienky boli sprístupnené všetkým používateľom na trhu po každom danom období konzultácií s výnimkou prípadu, keď predkladateľ pripomienok požiadal o dôvernosť.

4.           Správca pravidelne skúma svoje metodiky s cieľom zabezpečiť, aby spoľahlivo odzrkadľovali fyzický trh, ktorý sa posudzuje, a musia obsahovať postup na zohľadnenie stanovísk príslušných používateľov.

Kvalita a integrita výpočtu referenčných hodnôt

5.           Správca v súlade s článkami 8 a 9:

(a) spresní kritériá, ktorými sa vymedzuje fyzická komodita, ktorá je predmetom konkrétnej metodiky;

(b) uprednostní vstupné údaje v nasledovnom poradí, ak sú v súlade s metodikou správcov:

(1) uzavreté a nahlásené transakcie;

(2) ponuky a návrhy;

(3) ostatné informácie;

Ak sa neuprednostnia uzavreté a nahlásené transakcie, mali by sa vysvetliť dôvody, ako sa to požaduje v bode 6 písm. b).

(c) použije dostatočné opatrenia zamerané na používanie údajov o trhu, ktoré boli predložené a zohľadnené vo výpočte trhovej hodnoty a ktoré sú bona fide, to znamená, že strany predkladajúce údaje o trhu vykonali alebo sú pripravené vykonať transakcie generujúce takéto údaje o trhu a ukončené transakcie boli vykonané navzájom nezávislým spôsobom a osobitná pozornosť sa musí venovať transakciám medzi pridruženými subjektmi;

(d) zavedie a uplatní postupy s cieľom určiť neobvyklé alebo podozrivé údaje o transakciách a uchováva záznamy o rozhodnutiach týkajúcich sa vylúčenia údajov o transakciách z postupu výpočtu referenčnej hodnoty správcu;

(e) podporí prispievateľov, aby predložili všetky svoje údaje o trhu, na ktoré sa vzťahujú kritériá správcu pre uvedený výpočet. Správcovia, v rámci svojich možností a pokiaľ to je primerané, zabezpečia, aby predložené údaje zodpovedali skutočne uzatvoreným transakciám prispievateľov; a

(f) uplatnia systém primeraných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby prispievatelia dodržiavali normy kvality a integrity správcu pre údaje o trhu.

6.           Správca pre každý výpočet opíše a uverejní v možnej miere a bez toho, aby to malo vplyv na uverejnenie referenčnej hodnoty:

(a) stručné vysvetlenie, ktoré odberateľovi referenčnej hodnoty alebo príslušnému orgánu zjednoduší chápanie vypracovania postupu výpočtu a aspoň veľkosť a likviditu posudzovaného fyzického trhu (ako je počet a objem predložených transakcií), rozsah a priemerný objem a rozsah a priemernú cenu a orientačné percentuálne podiely každého druhu údajov o trhu, ktoré boli v tomto výpočte zohľadnené; zahrnutie pojmov vzťahujúcich sa na metodiku oceňovania, napríklad „transakčný”, „na základe spreadu“ alebo „interpolovaný alebo extrapolovaný“;

(b) stručné vysvetlenie miery, do akej a na základe ktorej sa v akomkoľvek výpočte použil úsudok vrátane vylúčenia údajov, ktoré inak zodpovedali požiadavkám príslušnej metodiky pre uvedený výpočet, s cenami založenými na rozpätiach alebo interpolácii, extrapolácii alebo vážených ponukách alebo návrhoch, ktoré boli vyššie než prípadné ukončené transakcie.

Integrita procesu oznamovania

7.           Správca v súlade s článkom 5:

(a) spresní kritériá, ktorými sa vymedzí, kto môže správcovi predkladať údaje o trhu;

(b) disponuje postupmi kontroly kvality zameranými na vyhodnotenie totožnosti prispievateľa a akéhokoľvek zamestnanca prispievateľa, ktorý nahlasuje vstupné údaje, a oprávnenie tejto osoby nahlasovať vstupné údaje v mene prispievateľa;

(c) spresní kritériá uplatňované na zamestnancov prispievateľa, ktorí majú povolenie v mene prispievateľa predkladať správcovi vstupné údaje; podnieti prispievateľov, aby predložili údaje o transakciách získané od podporných administratívnych funkcií („back office“) a vyhľadali potvrdzujúce údaje z iných zdrojov v prípade, že údaje o transakciách získali priamo od obchodníka; a

(d) zavedie vnútorné kontroly a písomné postupy s cieľom identifikovať komunikáciu medzi prispievateľmi a hodnotiteľmi, ktorí sa snažia ovplyvniť výpočet v prospech niektorej obchodnej pozície (či už ide o prispievateľa, jeho zamestnancov alebo tretiu stranu), ktorí sa snažia dosiahnuť, aby hodnotiteľ porušil pravidlá alebo usmernenia správcu, alebo identifikovať prispievateľov, ktorí sa podieľajú na modeli predkladania neobvyklých alebo podozrivých údajov o transakciách. Tieto postupy zahŕňajú zabezpečenie eskalácie vyšetrovania správcom v rámci spoločnosti prispievateľa. Kontroly zahŕňajú krížovú kontrolu trhových ukazovateľov zameranú na overenie predložených informácií.

Hodnotitelia

8.           Správca v súlade s článkom 5:

(a) prijme a zavedie explicitné vnútorné pravidlá a usmernenia pre výber hodnotiteľov vrátane ich minimálnej úrovne odbornej prípravy, skúseností a zručností, ako aj postup pravidelného preskúmania ich spôsobilosti;

(b) zachová plánovanie kontinuity a nástupníctva svojich hodnotiteľov s cieľom zabezpečiť, aby sa výpočty uskutočňovali jednotne a aby ich uskutočňovali zamestnanci, ktorí disponujú primeranou úrovňou odborných znalostí;

(c) zavedie postupy vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť integritu a spoľahlivosť výpočtov. Tieto vnútorné kontroly a postupy vyžadujú minimálne priebežný dohľad nad hodnotiteľmi v záujme zabezpečenia náležitého uplatňovania metodiky.

Audit traily

9.           Správca v súlade s článkom 5 zavedie pravidlá a postupy na dokumentovanie informácií, ktoré sú relevantné v danom čase, vrátane:

(a) všetkých údajov o trhu;

(b) úsudkov od hodnotiteľov v rámci výpočtu každej referenčnej hodnoty;

(c) skutočnosti, či sa vo výpočte vylúčila konkrétna transakcia, ktorá inak spĺňala požiadavky príslušnej metodiky pre uvedený výpočet, ako aj dôvody jej vylúčenia;

(d) totožnosti každého hodnotiteľa a akejkoľvek inej osoby, ktorá predložila alebo inak vytvorila ktorékoľvek s informácií uvedených v písm. a), b) alebo c).

10.         Správca v súlade s článkom 5 disponuje pravidlami a postupmi s cieľom zabezpečiť uchovanie audit trailov o relevantných informáciách aspoň na obdobie piatich rokov s cieľom zdokumentovať postup výpočtov.

Konflikty záujmov

11.         V súlade s článkom 5 sa zásadami a postupmi správcu týkajúcimi sa konfliktov záujmov:

(a) zabezpečí, aby výpočty referenčnej hodnoty neboli ovplyvnené existenciou alebo potenciálom komerčného alebo osobného obchodného vzťahu alebo záujmu medzi správcom alebo jeho pridruženými subjektmi, pracovníkmi, klientmi, akýmikoľvek účastníkmi trhu alebo osobami s nimi spojenými;

(b) zabezpečí, aby osobné záujmy a obchodné styky zamestnancov správcu nemohli ohrozovať funkcie správcu, a to aj mimo zamestnania vrátane cestovania, zábavy, prijímania darov a pohostenia poskytovaných klientmi správcu alebo inými účastníkmi komoditného trhu;

(c) v prípade zistených konfliktov zabezpečí vhodné oddelenie funkcií u správcu prostredníctvom dohľadu, kompenzácie, prístupu k systémom a informačných tokov;

(d) chráni dôvernosť informácií, ktoré predložil alebo vytvoril správca, pokiaľ sa na ne nevzťahujú povinnosti správcu zverejňovať informácie;

(e) zakazuje manažérom správcu, hodnotiteľom a ostatným zamestnancom prispievať k výpočtu referenčnej hodnoty svojou účasťou na ponukách, návrhoch a obchodoch, a to buď osobne alebo v mene účastníkov trhu;

(f) účinne riešia identifikované konflikty záujmov, ktoré môžu existovať medzi poskytovaním referenčnej hodnoty z jeho strany (ako aj zo strany všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú alebo sa inak podieľajú na zodpovednostiach v súvislosti s výpočtom referenčnej hodnoty) a akýmkoľvek iným podnikaním správcu.

12.         Správca zabezpečí, aby sa v rámci jeho ostatných podnikateľských činností zaviedli postupy a mechanizmy určené na minimalizáciu pravdepodobnosti vplyvu konfliktu záujmov na integritu výpočtov referenčnej hodnoty.

13.         Správca zabezpečí oddelenie hierarchických línií medzi svojimi manažérmi, hodnotiteľmi a ostatnými zamestnancami, ako aj od manažérov vrcholovému manažmentu správcu a jeho rade s cieľom zaistiť:

(a) že správca uspokojivým spôsobom spĺňa požiadavky nariadenia; a

(b) že budú jasne vymedzené zodpovednosti, ktoré nebudú rozporuplné ani nepovedú k tomu, aby tak boli vnímané.

14.         Ihneď, ako sa správca dozvie o konflikte záujmov vyplývajúcom z vlastníctva správcu, poskytne túto informáciu svojim používateľom.

Sťažnosti

15.         V súlade s článkom 5 správca zavedie a uverejní písomné postupy na prijímanie, vyšetrovanie a uchovávanie záznamov o podaných sťažnostiach týkajúcich sa postupu výpočtu správcu. Týmito mechanizmami podávania sťažností sa zabezpečí, že:

(a) správca zavedie mechanizmus podrobne opísaný v písomných zásadách riešenia sťažností, pomocou ktorého môžu odberatelia podávať sťažnosti týkajúce sa toho, či výpočet referenčnej hodnoty zodpovedá trhovej hodnote, navrhovaným zmenám vo výpočte referenčnej hodnoty, uplatňovaniu metodiky v súvislosti s konkrétnym výpočtom referenčnej hodnoty a ostatným redakčným rozhodnutiam v súvislosti s postupom výpočtu referenčnej hodnoty;

(b) správca zabezpečí, aby jeho písomné zásady riešenia sťažností zahŕňali okrem iného postup a cieľovú lehotu na riešenie sťažností;

(c) formálne sťažnosti podané voči správcovi a jeho pracovníkom daný správca včas a spravodlivo vyšetrí;

(d) vyšetrovanie sa uskutoční nezávisle od akýchkoľvek pracovníkov, ktorých sa môže týkať predmet sťažnosti;

(e) cieľom správcu je rýchle ukončenie vyšetrovania;

(f) správca sťažovateľovi a ostatným príslušným stranám oznámi výsledok vyšetrovania v písomnej forme a v primeranej lehote;

(g) existuje možnosť obrátiť sa na nezávislú tretiu stranu vymenovanú správcom v prípade, že sťažovateľ nebude spokojný so spôsobom riešenia svojej sťažnosti príslušným správcom alebo s rozhodnutím správcu o tejto skutočnosti, a to najneskôr šesť mesiacov od podania pôvodnej sťažnosti; a

(h) všetky dokumenty týkajúce sa sťažnosti vrátane dokumentov, ktoré predložil sťažovateľ, a vlastných záznamov správcu, sa budú uchovávať aspoň počas obdobia piatich rokov.

16.         Spory týkajúce sa každodenného určovania cien, pri ktorých nejde o formálne sťažnosti, rieši správca podľa svojich štandardných primeraných postupov. Ak sťažnosť povedie k zmene ceny, táto skutočnosť sa čo najskôr oznámi trhu.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

Názov návrhu/iniciatívy

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách

Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[29]

Vnútorný trh – finančné trhy

Druh návrhu/iniciatívy

X Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[30]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

Ciele

Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Posilniť dôveru investorov; obmedziť riziká nestability trhov; znížiť systémové riziká

Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétne ciele:

– znížiť riziko manipulácie s referenčnými hodnotami;

– zabezpečiť náležité používanie odolných a reprezentatívnych referenčných hodnôt.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Vymenované konkrétne ciele si vyžadujú splnenie týchto operačných cieľov:

– obmedziť motiváciu a príležitosti na manipulovanie s referenčnými hodnotami;

– minimalizovať priestor na vlastné uváženie – zabezpečiť, aby boli referenčné hodnoty založené na dostatočných a reprezentatívnych údajoch;

– zabezpečiť odolnú správu, riadenie a kontroly, ktorými sa rieši riziko;

– posilniť transparentnosť a zabezpečiť, aby bolo používanie referenčných hodnôt založené na vhodnosti;

– zabezpečiť účinný dohľad.

Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Cieľom návrhu je:

– regulovanie poskytovania referenčných hodnôt a poskytovania vstupných údajov pre referenčné hodnoty;

– zabezpečenie toho, aby sa na poskytovanie referenčných hodnôt uplatňovali náležitá správa, riadenie a kontroly a aby sa zabránilo konfliktom záujmov;

– zabezpečenie toho, aby boli metodiky a vstupné údaje referenčných hodnôt odolné a spoľahlivé;

– zabezpečenie toho, aby činnosť prispievania do referenčných hodnôt podliehala náležitým kontrolám a aby sa zabránilo konfliktom záujmov;

– zabezpečenie toho, aby sa referenčné hodnoty poskytovali transparentným spôsobom;

– zabezpečenie toho, aby sa vykonalo posúdenie vhodnosti, keď sa referenčné hodnoty používajú ako odkaz vo finančnej zmluve so spotrebiteľom.

Ukazovatele výsledkov a vplyvu

1. zníženie rizika manipulácie s referenčnými hodnotami

– počet porušení nariadenia o zneužívaní trhu, pokiaľ ide o referenčné hodnoty;

– počet uložených sankcií a pokút;

– počet kontrol na mieste;

– počet opatrení dohľadu.

2. Zabezpečenie náležitého používania odolných a reprezentatívnych referenčných hodnôt

– počet porušení nariadenia;

– počet uložených sankcií a pokút;

– počet kontrol na mieste;

– počet opatrení dohľadu.

– počet občianskoprávnych žalôb správcov a prispievateľov od používateľov referenčnej hodnoty za nedodržanie tohto nariadenia;

– počet sťažností doručených Komisii od používateľov referenčných hodnôt.

Dôvody návrhu/iniciatívy

Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

V dôsledku uplatňovania nariadenia v členských štátoch:

– sa zníži riziko manipulácie s referenčnými hodnotami;

– sa zabezpečí používanie odolných a vhodných referenčných hodnôt.

Prínos zapojenia Európskej únie

Pokiaľ ide o používanie a poskytovanie, referenčné hodnoty sú cezhraničné. Bez legislatívneho rámca EÚ by boli jednotlivé vnútroštátne opatrenia členských štátov neúčinné, pretože neexistuje povinnosť alebo motivácia, aby členské štáty navzájom spolupracovali a táto nespolupráca ponecháva priestor na regulačnú arbitráž. Zapojením EÚ sa zabezpečuje konzistentná a koordinovaná reakcia, ktorou sa minimalizujú nedostatky, ktoré by boli spôsobené rôznymi prístupmi a možnosťami regulačnej arbitráže, ktoré by inak existovali.

Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Referenčné hodnoty sú podobné úverovým ratingom v tom, že oba druhy údajov slúžia ako referenčné body pre investície alebo finančné zmluvy. V oboch prípadoch finančná kríza odhalila, ako môžu pochybnosti o ich integrite a presnosti ohroziť trhy a spôsobiť škodu reálnej ekonomike aj investorom. V tomto návrhu sa vychádza z regulačných skúseností súvisiacich s reguláciou ratingových agentúr, najmä pokiaľ ide o najefektívnejšie a najúčinnejšie regulačné štruktúry a štruktúry dohľadu a požiadavky na správu a riadenie.

Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

Tento návrh má významné synergie s návrhom nariadenia o zneužívaní trhu v článku 2 ods. 3 písm. d) a článku 8 ods. 1 písm. d) a trestnými sankciami v smernici o zneužívaní trhu, v ktorých sa objasňuje, že akákoľvek manipulácia s referenčnými hodnotami je zreteľne a jednoznačne nezákonná a je predmetom administratívnych alebo trestných sankcií. V nariadení o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou sa stanovuje, že manipulácia s referenčnými hodnotami, ktoré sa používajú pre veľkoobchodné energetické produkty, je nezákonná. Týmito nástrojmi sa teda rieši správanie jednotlivcov, pokiaľ ide o manipuláciu s referenčnými hodnotami, zatiaľ čo v tomto návrhu sa riešia nedostatky v rámci na vytváranie referenčných hodnôt, ktorými sa uľahčuje manipulácia s referenčnými hodnotami.

Smernicou o trhoch s finančnými nástrojmi a vykonávacím nariadením uvedenej smernice, smernicou o prospekte a vykonávacím nariadením a smernicou o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov sa reguluje používanie a transparentnosť referenčných hodnôt, a dopĺňajú preto opatrenia tohto návrhu.

Trvanie a finančný vplyv

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

Návrh/iniciatíva sú v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Plánovaný spôsob hospodárenia[31]

X Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

X Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

výkonné agentúry

X         subjekty zriadené spoločenstvami[32]

národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Spojenie priameho centralizovaného hospodárenia (GR MARKT) a nepriameho centralizovaného hospodárenia s delegovaním vykonávacích úloh na orgán vytvorený ES (ESMA)

OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Článkom 81 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, sa zabezpečuje hodnotenie skúseností získaných v dôsledku fungovania orgánu každé tri roky od účinného začiatku jeho fungovania. Podľa článku 35 uvedeného nariadenia sa do 1. januára 2019 vypracuje správa o uplatňovaní tohto nariadenia.

Systémy riadenia a kontroly

Zistené riziká

Posúdenie vplyvu sa vykonalo pre návrh reformy systému finančného dohľadu v EÚ, ktorý má sprevádzať návrhy nariadení na zriadenie Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA).

Pre ESMA sa predpokladajú dodatočné zdroje, plánované v dôsledku súčasného návrhu, s cieľom umožniť ESMA vykonávať jeho kompetencie, a najmä jeho úlohu pri:

– účasti v kolégiách dohľadu nad kritickými referenčnými hodnotami a vytvorení mechanizmu mediácie vrátane záväznej mediácie v súvislosti s dôležitými témami uvedenými v tomto nariadení na pomoc pri dosahovaní spoločného názoru príslušných orgánov v prípade akejkoľvek nezhody týkajúcej sa tohto nariadenia;

– koordinovaní rozvoja dohôd o spolupráci s tretími krajinami a výmene informácií prijatých od tretích krajín medzi príslušnými orgánmi;

– vypracúvaní návrhov usmernení na posilnenie konvergencie a medziodvetvovej konzistentnosti sankčných režimov, pokiaľ ide o porušenia tohto nariadenia;

– vedení zoznamu správcov zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením a spoločností tretích krajín, ktoré poskytujú referenčné hodnoty v Únii,

– prijímaní oznámení o používaní referenčnej hodnoty vo finančnom nástroji alebo finančnej zmluve v rámci Únie, vedení registra a zabezpečení toho, aby boli správcovia informovaní o tomto používaní.

Bez potrebných zdrojov nemôže byť zabezpečené včasné a efektívne plnenie úlohy orgánu.

Plánované metódy kontroly

Systémy riadenia a kontroly, ako sa ustanovujú v nariadení o ESMA, sa budú vzťahovať aj na úlohu ESMA podľa tohto návrhu.

Komisia rozhodne o konečnom súbore ukazovateľov na posúdenie výkonnosti ESMA v čase vykonania prvého požadovaného hodnotenia. Pre konečné posúdenie budú kvantitatívne ukazovatele rovnako dôležité ako kvalitatívne dôkazy získané pri konzultáciách. Hodnotenie sa bude opakovať každé tri roky.

Náklady a prínosy kontrol a pravdepodobná miera pochybenia

Odhad nákladov je uvedený v časti 3. Hlavné výhody zahŕňajú:

– zníženie rizika manipulácie, a teda zlepšenie stability trhu a obnovu dôvery vo finančné trhy;

– zlepšenie spoľahlivosti referenčných hodnôt, a tým zlepšenie spravodlivosti, integrity a efektívnosti finančných trhov;

– zabezpečenie vhodného používania odolných a reprezentatívnych referenčných hodnôt, a tým zlepšenie ochrany spotrebiteľov a investorov.

V dôsledku toho by tento návrh mal prispieť k zlepšenej spravodlivosti na trhu a zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a investorov. Tieto prínosy je zložité vyčísliť. Vzhľadom na celosvetový význam odolných a spoľahlivých referenčných hodnôt pre udržanie stability trhu a obnovu dôvery v trhy sú však prínosy v porovnaní s nákladmi podstatné.

Odhaduje sa nízka miera nedodržania súladu s predpismi, pretože v iniciatíve sa navrhujú jasné a vynútiteľné pravidlá so stimulmi na zabezpečenie dodržiavania súladu.

Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na ESMA bez akéhokoľvek obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF).

ESMA pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF), a bezodkladne prijme náležité opatrenia pre všetkých zamestnancov orgánu ESMA.

V rozhodnutiach a dohodách o financovaní a z nich vyplývajúcich vykonávacích nástrojov sa výslovne ustanovuje, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonať kontroly na mieste u príjemcov peňažných prostriedkov vyplatených orgánom, ako aj zamestnancov zodpovedných za prideľovanie týchto finančných prostriedkov.

ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Počet [Opis] || DRP || krajín EZVO[33] || kandidátskych krajín[34] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| 12.03.04 Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

Táto legislatívna iniciatíva bude mať nasledujúce vplyvy na výdavky:

a) GR MARKT za vypracovanie návrhu delegovaných aktov, ako aj za hodnotenie, monitorovanie vykonávania a prípadné preskúmanie iniciatívy:

1 zamestnanec AD (plný pracovný úväzok) a súvisiace náklady; odhadované náklady 0,142 milióna EUR ročne.

b) ESMA

i) Náklady na ľudské zdroje: dvaja dočasní zamestnanci na účasť a sprostredkovanie v kolégiách orgánov dohľadu pre kritické referenčné hodnoty, ktorí poskytujú technické poradenstvo Komisii v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia, koordinujú uzatváranie dohôd o spolupráci s tretími krajinami, vypracúvajú návrhy usmernení na posilnenie konvergencie a medziodvetvovej konzistentnosti sankčných režimov a vedú registre oznámení o používaní referenčných hodnôt a zoznam zaregistrovaných správcov referenčných hodnôt.

Celkové ročné náklady na týchto 2 dočasných zamestnancov predstavujú 0,326 mil. EUR, na ktoré Komisia prispeje 40 % (0,130 milióna EUR) a členské štáty 60 % (0,196 milióna EUR) ročne.

Nepredpokladá sa, že by sa mohol počet zamestnancov pridelených orgánu ESMA v budúcnosti (po roku 2020) znížiť, pretože nie je pravdepodobné, že by sa počet referenčných hodnôt vrátane kritických referenčných hodnôt v budúcnosti znižoval, ale skôr zvyšoval, a ESMA sa stále bude musieť zúčastňovať a vykonávať mediáciu v kolégiách orgánov dohľadu pre kritické referenčné hodnoty, ako aj iné uvedené relevantné úlohy.

ii) prevádzkové náklady a náklady na infraštruktúru: počiatočné náklady vo výške 0,25 milióna EUR sa odhadujú aj pre ESMA, na ktoré Komisia prispeje 40 % (0,1 milióna EUR) a členské štáty 60 % (0,15 milióna EUR). Tieto výdavky súvisia najmä s IT systémami pre ESMA na účely plnenia požiadaviek týkajúcich sa:

– vedenia zoznamu správcov zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením a spoločností tretích krajín, ktoré poskytujú referenčné hodnoty v Únii,

– prijímania oznámení o používaní referenčnej hodnoty vo finančnom nástroji alebo finančnej zmluve v rámci Únie, vedenia registra a zabezpečenia toho, aby boli správcovia informovaní o tomto používaní.

ESMA bude musieť zároveň do 1. januára 2018 vypracovať správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Celkové náklady sú vo výške 0,3 milióna EUR, na ktoré Komisia v roku 2017 prispeje 40 % (0,12 mil. EUR) a členské štáty 60 % (0,18 mil. EUR).

Odhadovaný vplyv na výdavky

Nové úlohy sa budú vykonávať s ľudskými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii v rámci ročného postupu prideľovania rozpočtových prostriedkov v nadväznosti na rozpočtové obmedzenia, ktoré sa vzťahujú na všetky orgány EÚ, a v súlade s finančným programom pre agentúry. Najmä zdroje, ktoré agentúra potrebuje na nové úlohy a ktoré sú uvedené v tomto finančnom výkaze, budú konzistentné a zlučiteľné s plánovaním ľudských a finančných zdrojov pre ESMA, ktoré boli stanovené v nedávnom oznámení Európskemu parlamentu a Rade – Plánovanie ľudských a rozpočtových zdrojov pre decentralizované agentúry na roky 2014 – 2020 [COM(2013) 519].

Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo 1A || Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

GR: MARKT || || || Rok 2015[35] || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || ||

12.03.04 – Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) || Záväzky || (1) || 0,240 || 0,130 || 0,250 || 0,130 || 0,130 || 0,130 || 1,010

Platby || (2) || 0,240 || 0,130 || 0,250 || 0,130 || 0,130 || 0,130 || 1,010

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov[36] || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || 12.03.04 || (3) || || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Rozpočtové prostriedky SPOLU za GR MARKT || Záväzky || = 1 + 1a + 3 || 0,240 || 0,130 || 0,250 || 0,130 || 0,130 || 0,130 || 1,010

Platby || = 2 + 2a +3 || 0,240 || 0,130 || 0,250 || 0,130 || 0,130 || 0,130 || 1,010

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 ||

Platby || (5) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU číslo 1A viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || = 4 + 6 || 0,240 || 0,130 || 0,250 || 0,130 || 0,130 || 0,130 || 1,010

Platby || = 5 + 6 || 0,240 || 0,130 || 0,250 || 0,130 || 0,130 || 0,130 || 1,010

 

Okruh viacročného finančného rámca || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

GR: MARKT || ||

Ÿ Ľudské zdroje (GR MARKT) || 0,132 || 0,132 || 0,132 || 0,132 || 0,132 || 0,132 || 0,792

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,010 || 0,010 || 0,010 || 0,010 || 0,010 || 0,010 || 0,060

GR MARKT SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,852

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,852

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,382 || 0,272 || 0,392 || 0,272 || 0,272 || 0,272 || 1,862

Platby || 0,382 || 0,272 || 0,392 || 0,272 || 0,272 || 0,272 || 1,862

Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

¨         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

X         Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené nižšie:

Veľká časť operačných rozpočtových prostriedkov Komisie by sa týkala zvýšenia financovania ESMA v dôsledku požiadaviek podľa tohto nariadenia. Konkrétne bude ESMA potrebovať 2 ďalších zamestnancov (dočasných zamestnancov) s celkovými nákladmi vo výške 0,326 milióna EUR ročne, ktoré bude spolufinancovať Komisia (0,130 milióna EUR) a členské štáty (0,196 milióna EUR). Budú vykonávať tieto činnosti:

– účasť a mediácia v kolégiách orgánov dohľadu nad referenčnými hodnotami;

– poskytovanie technického poradenstva Komisii v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia;

– koordinácia vypracúvania dohôd o spolupráci s tretími krajinami;

– vypracúvanie návrhov usmernení na posilnenie konvergencie a medziodvetvovej konzistentnosti sankčných režimov;

– vedenie zoznamov oznámení o používaní referenčných hodnôt a zoznamu zaregistrovaných správcov referenčných hodnôt.

Počiatočné prevádzkové náklady na úrovni 0,25 milióna EUR sú odhadnuté takisto pre ESMA, na ktoré by Komisia prispela 40 % (0,1 milióna EUR) a členské štáty 60 % (0,15 milióna EUR). Tieto výdavky súvisia najmä s IT systémami pre ESMA na účely plnenia požiadaviek týkajúcich sa:

– vedenia zoznamu správcov zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením a spoločností tretích krajín, ktoré poskytujú referenčné hodnoty v Únii;

– prijímania oznámení o používaní referenčnej hodnoty vo finančnom nástroji alebo finančnej zmluve v rámci Únie a vedenie registra.

Táto iniciatíva si takisto vyžaduje zvýšenie financovania ESMA v roku 2017 na krytie nákladov na vypracovanie správy o uplatňovaní tohto nariadenia do 1. januára 2018. Celkové náklady na vypracovanie tejto správy by mali byť 0,3 milióna EUR (ktoré sa majú zaviazať a previesť na ESMA v roku 2017), na ktoré by v roku 2017 Komisia prispela 40 % (0,12 milióna EUR) a členské štáty 60 % (0,18 milióna EUR).

Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

Zhrnutie

¨         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

X         Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2015[37] || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,852

Ľudské zdroje || 0,132 || 0,132 || 0,132 || 0,132 || 0,132 || 0,132 || 0,792

Ostatné administratívne výdavky || 0,010 || 0,010 || 0,010 || 0,010 || 0,010 || 0,010 || 0,060

OKRUH 5 viacročného finančného rámca – medzisúčet || 0,142 || 0,141 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,852

SPOLU || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,142 || 0,852

Rozpočtové prostriedky na požadované ľudské zdroje budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené ďalšími zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Predpoklady:

– na základe 1 pracovníka triedy AD pracujúceho na plný pracovný úväzok na tejto iniciatíve na GR MARKT (priemer. náklady 132 000 EUR ročne);

– priemerné ročné mzdové náklady na zamestnancov vychádzajú z usmernení GR BUDG;

– náklady na služobné cesty 10 000 EUR ročne; odhad vychádzajúci z návrhu rozpočtu na rok 2012 pre služobné cesty na daný počet pracovníkov.

 Odhadované potreby ľudských zdrojov

¨         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

X         Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie 1 úradníka Komisie triedy AD v ústredí Komisie (GR MARKT), ako je vysvetlené ďalej. MARKT predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu. Uvedený 1 úradník Komisie triedy AD bude financovaný prostredníctvom presunu.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať: prijatie delegovaných aktov, ktorými sa spresňujú právne predpisy, vrátane prebiehajúcich delegovaných aktov, ktorými sa spresňujú rôzne odvetvia referenčných hodnôt v súvislosti s vývojom trhu a technologickým vývojom. Určenie kritických cezhraničných referenčných hodnôt a spresnenie ich podmienok.

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

|| Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

|| Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || ||

|| Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[38]

XX 01 02 01 (ZZ, DAZ, VNE z celkového finančného krytia) || || || || || ||

XX 01 02 02 (ZZ, DAZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || ||

XX 01 04 yy[39] || – ústredie || || || || || ||

– delegácie || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum) || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum) || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || ||

SPOLU || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Súlad s platným viacročným finančným rámcom

X Návrh/iniciatíva je v súlade s novým viacročným finančným rámcom.

¨         Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

neuplatňuje sa

¨         Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.[40]

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

neuplatňuje sa

Príspevky od tretích strán

¨         Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

X Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || Členské štáty || Členské štáty || Členské štáty || Členské štáty || Členské štáty || Členské štáty || Členské štáty

Spolufinancované príspevky SPOLU || 0,361 || 0,196 || 0,376 || 0,196 || 0,196 || 0,196 || 1,521

Príspevky tretích strán na rok 2015 sa týkajú spolufinancovania ESMA členskými štátmi. Financované náklady súvisia najmä s týmito položkami:

a) Náklady na zamestnancov: Členské štáty prispejú 60 % na financovanie 2 dočasných zamestnancov, ktorí sú v ústredí ESMA potrební na účely plnenia požiadaviek podľa tohto nariadenia. To by znamenalo ročný príspevok členských štátov vo výške 0,196 milióna EUR.

b) Počiatočné prevádzkové náklady: Členské štáty budú takisto musieť prispieť 60 % na sumu 0,25 milióna EUR počiatočných prevádzkových výdavkov ESMA v roku 2015, v celkovej výške 0,15 milióna EUR. Tieto výdavky sa týkajú najmä IT systémov, aby ESMA mohol plniť požiadavky podľa tohto nariadenia.

c) Správa o vykonávaní: Členské štáty takisto prispejú na financovanie správy ESMA o uplatňovaní tohto nariadenia do 1. januára 2018. Predpokladá sa, že celkové náklady na správu dosiahnu 0,3 milióna EUR[41], na ktoré členské štáty v roku 2017 prispejú 60 % (0,18 milióna EUR).

Odhadovaný vplyv na príjmy

X         Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

¨         Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené nižšie:

PRÍLOHA k Legislatívnemu finančnému výkazu návrhu nariadenia o referenčných hodnotách o odhade nákladov pre ESMA v súlade s požiadavkami návrhu

Náklady súvisiace s úlohami ESMA boli odhadnuté podľa troch kategórií nákladov: náklady na zamestnancov, náklady na infraštruktúru a prevádzkové náklady v súlade s klasifikáciou vo všeobecnom návrhu rozpočtu ESMA.

a) Náklady na zamestnancov: potreba vyššieho počtu zamestnancov súvisí s novými povinnosťami, ktoré pre ESMA vyplývajú z tohto nariadenia. Tieto povinnosti sa týkajú účasti a mediácie ESMA v kolégiách orgánov dohľadu pre kritické referenčné hodnoty. Týkajú sa tiež poskytovania technického poradenstva Komisii pri vykonávaní tohto nariadenia, koordinácie dohôd o spolupráci s tretími krajinami, vypracúvania návrhov usmernení na posilnenie konvergencie a medziodvetvovej konzistentnosti sankčných režimov a vedenia registrov oznámení o používaní referenčných hodnôt a zoznamu zaregistrovaných správcov referenčných hodnôt.

Podľa súčasných odhadov z vlastných odhadov Komisie a odhadov ESMA si činnosti budú vyžadovať 2 dočasných zamestnancov. Ide o ďalších zamestnancov k tým zamestnancom, ktorí v súčasnosti v ESMA pracujú na referenčných hodnotách. Dodatočné ročné náklady na zamestnancov ESMA sa odhadujú na 0,326 milióna EUR, na ktoré Komisia prispeje 40 % (0,130 milióna EUR) a členské štáty 60 % (0,196 milióna EUR).

b) Prevádzkové náklady a náklady na infraštruktúru: počiatočné prevádzkové náklady na úrovni 0,25 milióna EUR sú odhadnuté takisto pre ESMA, na ktoré by v roku 2015 Komisia prispela 40 % (0,1 milióna EUR) a členské štáty 60 % (0,15 milióna EUR). Tieto výdavky súvisia najmä s IT systémami pre ESMA na účely plnenia požiadaviek týkajúcich sa:

– vedenia zoznamu správcov zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením a spoločností tretích krajín, ktoré poskytujú referenčné hodnoty v Únii,

– prijímania oznámení o používaní referenčnej hodnoty vo finančnom nástroji alebo finančnej zmluve v rámci Únie, vedenia registra a zabezpečenia toho, aby boli správcovia informovaní o tomto používaní.

Táto iniciatíva si takisto vyžaduje zvýšenie financovania ESMA o 0,3 milióna EUR v roku 2017 na pokrytie nákladov na vypracovanie správy o uplatňovaní tohto nariadenia do 1. januára 2018. Celkové náklady na vypracovanie tejto správy by mali podľa odhadov byť 0,3 milióna EUR (ktoré sa majú zaviazať a zaplatiť v roku 2017), na ktoré by Komisia prispela 40 % (0,12 milióna EUR) a členské štáty 60 % (0,18 milióna EUR). Tieto náklady boli odhadnuté na základe priemerných nákladov na vypracovanie podobných správ na GR MARKT a aplikovala sa korekcia, aby sa zohľadnil vplyv inflácie.

Návrh NEMÁ finančný vplyv na príjmy ESMA.

Podrobný rozpis odhadovaných nákladov na zamestnancov podľa rôznych kategórií sa uvádza nižšie v tabuľke 1.

Ďalšie predpoklady:

– na základe rozdelenia pracovníkov na plný úväzok v návrhu rozpočtu na rok 2012 sa predpokladá, že 2 dodatoční pracovníci na plný úväzok budú pozostávať z 2 dočasných zamestnancov s celkovými nákladmi vo výške 0,326 milióna EUR ročne, ktoré by ročne spolufinancovala Komisia (0,130 milióna EUR) a členské štáty (0,196 milióna EUR);

– priemerné ročné mzdové náklady vo výške 132 000 EUR ročne na rôzne kategórie pracovníkov vychádzajú z usmernení GR BUDG;

– koeficient váženia miezd pre Paríž je 1,161;

– náklady na služobné cesty vo výške 10 000 EUR, odhadnuté na základe návrhu rozpočtu na rok 2012 pre služobné cesty na daný počet pracovníkov;

– náklady spojené s najímaním pracovníkov (cestovné, hotelové ubytovanie, zdravotné prehliadky, náklady pri nástupe do práce a iné príspevky, náklady na sťahovanie atď.) vo výške 12 700 EUR, odhadované na základe návrhu rozpočtu na rok 2012 pre najímanie pracovníkov na daný počet nových zamestnancov.

NÁKLADY NA ZAMESTNANCOV ESMA || || || || EUR (v miliónoch, 3 desatinné miesta) || ||

Druh nákladov || Počet || Priem. náklady || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Hlava 1: Výdavky na zamestnancov || || || || || || || || ||

z toho dočasní zamestnanci || 2 || 0,153 || 0,306 || 0,306 || 0,306 || 0,306 || 0,306 || 0,306 || 1,836

|| || || || || || || || ||

Výdavky spojené s prijímaním zamestnancov || || 0,025 || || || || || || 0,025

|| || || || || || || || ||

Výdavky na služobné cesty || || || 0,020 || 0,020 || 0,020 || 0,020 || 0,020 || 0,020 || 0,120

|| || || || || || || || ||

Hlava 1 spolu – výdavky na zamestnancov || || 0,351 || 0,326 || 0,326 || 0,326 || 0,326 || 0,326 || 1,981

|| || || || || || || || ||

z toho príspevok Spoločenstva (40 %) || || 0,140 || 0,130 || 0,130 || 0,130 || 0,130 || 0,130 || 0,790

z toho príspevok členských štátov (60 %) || || 0,211 || 0,196 || 0,196 || 0,196 || 0,196 || 0,196 || 1,191

[1]               KOM(2011) 651 v konečnom znení 2011/0295 (COD) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0651:FIN:SK:PDF

[2]               Brusel, 20.10.2011 KOM(2011) 654 v konečnom znení 2011/0297 (COD) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0654:FIN:SK:PDF

[3]               Nariadenie o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:326:0001:01:SK:HTML

[4]               Článok 40 ods. 1 smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MIFID): http://ec.europa.eu/internal_market/securities/isd/mifid_en.htm

[5]               Článok 37 ods. 1 písm. b) nariadenia, ktorým sa vykonáva smernica o trhoch s finančnými nástrojmi http://ec.europa.eu/internal_market/securities/isd/mifid2_en.htm

[6]               http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0652:FIN:SK:PDF

[7]               Smernica 2003/71/ES a nariadenie (ES) č. 809/2004, príloha XII, bod 4.2.2.

[8]               Smernica o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (2009/65/ES), článok 53.

[9]               http://www.esma.europa.eu/consultation/Consultation-Principles-Benchmarks-Setting-Processes-EU

[10]             http://www.esma.europa.eu/system/files/2013-150.pdf

[11]             [xxx]

[12]             Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

[13]             Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64.

[14]             Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

[15]             Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1.

[16]             Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[17]             Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[18]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[19]             Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55.

[20]             Ú. v. EÚ L 9, 14.8.2009, s. 112.

[21]             Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013 s. 338.

[22]             Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

[23]             Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009 s. 32.

[24]             Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

[25]             Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

[26]             Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.

[27]             Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1.

[28]             Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1.

[29]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[30]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[31]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[32]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[33]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[34]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[35]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[36]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[37]            

[38]             ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

[39]             Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[40]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[41]             Tieto náklady boli odhadnuté na základe priemerných nákladov na vypracovanie podobných správ na GR MARKT a aplikovala sa korekcia, aby sa zohľadnil vplyv inflácie.