DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Komisia 6. októbra 2011 predložila svoj návrh nariadenia, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR), Európskom sociálnom fonde (ESF), Kohéznom fonde (KF), Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva (EFNRH) a všeobecné ustanovenia o fondoch politiky súdržnosti, (KOM(2011) 615 v konečnom znení).

V pôvodnom návrhu Komisie týkajúcom sa nariadenia o Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva (EFNRH) sa zosúlaďovali systémy riadenia a kontroly EFNRH s ustanoveniami navrhnutými pre Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV). Dôvodom uvedeného návrhu bola najmä skutočnosť, že EPFRV a EFNRH majú často rovnaký orgán riadenia a pre tieto dva fondy by bola výhodná harmonizovaná úprava.

Pri posudzovaní návrhu o EFNRH v pracovnej skupine pre rybolov v Rade niekoľko členských štátov vyjadrilo výhrady, pokiaľ ide o prechod na systém, ktorý Komisia navrhla pre riadenie a kontrolu a pre finančné riadenie. V predchádzajúcom programovom období (2000–2006) a súčasnom programovom období (2007–2013) bol systém čerpania prostriedkov z EFNRH zosúladený s ustanoveniami stanovenými v rámci politiky súdržnosti a členské štáty sa domnievajú, že by sa mala zabezpečiť čo najvyššia úroveň kontinuity. Vyjadrili názor, že pokiaľ by takéto ustanovenia zostali v platnosti, mohli by sa čo najlepšie využiť odborné poznatky, ktoré získali vnútroštátne orgány v súčasnosti zapojené do riadenia fondov EÚ v oblasti rybolovu.

Hoci väčšina členských štátov uviedla, že dáva prednosť zosúladeniu EFNRH so systémom čerpania prostriedkov v rámci politiky súdržnosti, zdôraznili tiež potrebu zohľadniť zásadu proporcionality (článok 4 ods. 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach). Operačné programy v oblasti rybolovu sú vo väčšine prípadov menšie ako operačné programy v rámci politiky súdržnosti a majú tiež špecifické črty, aby zabezpečovali prínos EFNRH pre reformu spoločnej rybárskej politiky.

S cieľom uľahčiť už prebiehajúce rokovania v Rade a v Európskom parlamente Komisia navrhuje simultánnu zmenu svojich návrhov nariadenia o spoločných ustanoveniach a nariadení o EFNRH, aby tak zabezpečila jednoduchú a plynulú integráciu EFNRH do už existujúceho súboru pravidiel politiky súdržnosti.

Čo najužšie zosúladenie systémov čerpania prostriedkov z EFNRH a systémov navrhovaných pre politiku súdržnosti v navrhovanej podobe prispeje k harmonizácii a konzistencii pravidiel v týchto rôznych fondoch (EFRR, ESF, KS a EFNRH). Umožní to využitie skúseností získaných v predchádzajúcich programových obdobiach a uľahčí plynulý prechod z jedného programového obdobia do ďalšieho.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie o spoločných ustanoveniach a nariadenie o EPFR, predchádzali podrobné diskusie o vykonávacích ustanoveniach EPFR v pracovnej skupine pre rybolov v Rade a bilaterálne kontakty s členskými štátmi.

Posúdenie vplyvu bolo vykonané pre pôvodné legislatívne návrhy.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Návrh sa týka paralelnej zmeny návrhov Komisie týkajúcich sa nariadenia o spoločných ustanoveniach a nariadenia o EFNRH:

· EFNRH je začlenený do príslušných ustanovení nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktoré sa pôvodne osobitne týkali politiky súdržnosti; v nariadení o spoločných ustanoveniach tak vznikla nová časť IV, ktorá sa týka politiky súdržnosti a EFNRH;

· príslušné ustanovenia (ktoré zodpovedajú vykonávacím ustanoveniam EPFR alebo sa prekrývajú s článkami nariadenia o spoločných ustanoveniach v jeho zmenenej forme) boli v nariadení o EFNRH vymazané a v prípade potreby v ňom boli doplnené príslušné odkazy na nariadenie o spoločných ustanoveniach.

Odôvodnenia a definície boli zosúladené podľa zmien článkov a zmeny štruktúry nariadení. Terminológia použitá v novej časti IV je prispôsobená špecifickým potrebám EFNRH a v určitých prípadoch sa spresňuje, že v pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu, pokiaľ ide o EFNRH, stanoviť doplňujúce pravidlá.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Zmenený návrh nebude mať žiadny vplyv na rozpočet. Dostupnosť nových údajov a makroekonomických prognóz, ako aj pristúpenie Chorvátskej republiky však vedú k zmenám, pokiaľ ide o prostriedky určené na politiku súdržnosti.

Týmito zmenami nie sú dotknuté prebiehajúce rokovania o nariadení o VFR ani nariadenie o rozpočtových pravidlách.

5.           ZHRNUTIE ZMIEN A DOPLNENÍ

Pokiaľ ide o nariadenie o spoločných ustanoveniach, zmena sa týka odôvodnení 3, 75, 78, 80, 84 a 87. Zmenené boli aj články 1 a 3 s cieľom jasne stanoviť použiteľnosť každej časti nariadenia o spoločných ustanoveniach, pokiaľ ide o každý z fondov (EFRR, ESF, KS, EFNRH a EPFRV). To si vyžiadalo obmedzené prispôsobenie vymedzení pojmov stanovených v ods. 5, 7, 25 a 26 článku 2 s cieľom nahradiť odkazy na časť III odkazmi na časť IV.

Zahŕňa zmeny článkov 55 ods. 7, 64 ods. 6, 74 ods. 1, 112 ods. 3, 113 ods. 5, 114 ods. 3 písm. b) a g), 117 ods. 4, 120, 121 ods. 1, 124, 126 ods. 4, 128, 130 ods. 1, 131 ods. 1, 133 ods. 1, 134 ods. 1, 135, 136, 137 a 140 ods. 1.

Pokiaľ ide o nariadenie o EFNRH, zmena sa týka odôvodnení 86, 89, 101, 103, 104 a vypustenia odôvodnení 91, 93, 94 a 97. Zahŕňa zmeny článkov 3, 12, 14, 20, 24, 25, 28, 33, 37, 38, 39, 45, 46, 54, 56, 61, 62, 63, 64, 67, 75, 78, 92, 94, 95, 102, 103, 105, 108, 117, 118, 119, 120, 122, 126, 128, 129, 131, 132, 133, 134, 135, 1369, 137, 138, 139, 140, 141, 142,143, 144, 145, 146, 147, 148, 149, 150,151, 152, 153, 154 a vypustenie článkov 96, 97, 98, 99, 100, 101, 104, 106, 107, 109, 110, 111, 112, 113, 114, 115, 116, 121, 123, 124, 125, 127 a 130.

V záujme jasnosti sa tento pozmeňujúci návrh predkladá v konsolidovanej forme vrátane všetkých zmien nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktoré doposiaľ prijala Komisia, t. j. COM(2012) 496 z 11. septembra 2012 a COM(2013) 146 z 12. marca 2013. Avšak iba zmeny, ktoré sú navrhnuté v tomto pozmeňujúcom návrhu, sú uvedené v zvýraznenom formáte.

2011/0276 (COD)

Zmenený a doplnený návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[1],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[2],

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov[3],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       V článku 174 zmluvy sa stanovuje, že Únia sa v záujme posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov alebo ostrovov, najmä vidieckych regiónov, regiónov zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónov závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými a demografickými podmienkami. V článku 175 zmluvy sa vyžaduje, aby Únia podporila dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu, usmerňovacej sekcie, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskej investičnej banky a ďalších finančných nástrojov.

(2)       V súlade so závermi Európskej rady zo 17. júna 2010, ktorými sa prijala stratégia Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, by Únia a členské štáty mali zabezpečovať dosahovanie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a súčasne podporovať harmonický rozvoj Únie a znižovať regionálne rozdiely.

(3)       S cieľom zlepšiť koordináciu a harmonizovať využívanie fondov, ktoré poskytujú podporu v rámci politiky súdržnosti, konkrétne Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF) s fondmi určenými na rozvoj vidieka, konkrétne Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka (EPFRV), a pri sektore námorných záležitostí a rybného hospodárstva, konkrétne Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva (EFNRH), by sa pre všetky tieto fondy (ďalej len „fondy spoločného strategického rámca“ alebo „fondy SSR“) mali stanoviť spoločné ustanovenia. Okrem toho, toto nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre EFRR, ESF a KF, ale nevzťahujú sa na EPFRV a EFNRH, ako aj ustanovenia, ktoré sú spoločné pre EFRR, ESF, KF a EFNRH, ale nevzťahujú sa na EPFRV. V dôsledku osobitostí, ktoré existujú pre každý fond SSR, by sa mali v samostatných nariadeniach určiť osobitné pravidlá pre jednotlivé fondy SSR, ako aj osobitné pravidlá uplatniteľné pre cieľ Európskej územnej spolupráce v rámci EFRR.

(4)       Pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), výrazné synergie sa už dosiahli prostredníctvom zjednodušenia a zosúladenia pravidiel riadenia a kontroly pre prvý pilier (EPZF – Európsky poľnohospodársky záručný fond) a druhý pilier (EPFRV) SPP. Preto by sa malo zachovať silné prepojenie medzi EPZF a EPFRV a posilniť štruktúry, ktoré sú už v členských štátoch zavedené.

(5)       Najvzdialenejšie regióny by mali mať prospech z osobitných opatrení a dodatočného financovania na vyváženie nedostatkov vyplývajúcich z faktorov uvedených v článku 349 zmluvy.

(6)       S cieľom zabezpečiť správny a jednotný výklad ustanovení a prispieť k právnej istote členských štátov a príjemcov je potrebné zadefinovať určité pojmy používané v nariadení.

(7)       Stanovilo sa, že toto nariadenie pozostáva z troch častí, z ktorých prvá obsahuje odôvodnenia a vymedzenie pojmov, druhá pravidlá uplatniteľné na všetky fondy SSR a tretia obsahuje ustanovenia, ktoré sa vzťahujú len na EFRR, ESF a KF („fondy“).

(8)       Podľa článku 317 zmluvy a so zreteľom na spoločné riadenie by sa mali určiť podmienky, za ktorých môže Komisia uplatniť svoju zodpovednosť za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie, a mala by sa spresniť zodpovednosť, ktorá z tejto spolupráce vyplýva pre členské štáty. Tieto podmienky by mali umožniť Komisii uistiť sa, že členské štáty využívajú fondy SSR zákonne a správne, ako aj v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia v zmysle nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“)[4]. Členské štáty a orgány, ktoré sa tento účel určili, by mali zodpovedať za vykonávanie programov na príslušnej územnej úrovni v súlade s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom členského štátu. Tieto ustanovenia ďalej zabezpečujú, aby sa venovala pozornosť potrebe zaistiť komplementárnosť a konzistentnosť zásahu Únie, proporcionalitu administratívnych opatrení a zníženie administratívneho zaťaženia príjemcov finančných prostriedkov z fondov SSR.

(9)       Pre zmluvu o partnerstve a pre každý program osobitne by členský štát mal utvoriť partnerstvo so zástupcami príslušných regionálnych, miestnych, mestských a ostatných verejných orgánov; hospodárskych a sociálnych partnerov; a subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, vrátane partnerov z oblasti životného prostredia, mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za presadzovanie rovnosti a nediskriminácie. Účelom tohto partnerstva je rešpektovať zásadu viacúrovňového riadenia, zabezpečiť, aby sa zainteresované strany stotožnili s plánovanými opatreniami, a vychádzať zo skúseností a know-how príslušných aktérov. Komisia by mala byť splnomocnená na prijímanie delegovaných aktov na zabezpečenie kódexu správania s cieľom zabezpečiť zapojenie partnerov do prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia zmlúv o partnerstve a programov konzistentným spôsobom.

(10)     Činnosti fondov SSR a nimi podporované operácie by mali byť v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sú priamo alebo nepriamo spojené s realizáciou operácie.

(11)     V súvislosti s úsilím Únie o posilnenie hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti by sa Únia vo všetkých fázach využívania fondov SSR mala zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti mužov a žien, ako aj na boj proti diskriminácii na základe rodu, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

(12)     Ciele fondov SSR by sa mali realizovať z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa ochrany a zlepšovania životného prostredia podľa článku 11 a 19 zmluvy, zohľadňujúc zásadu „znečisťovateľ platí“. Členské štáty by v súlade s ambíciou venovať najmenej 20 % rozpočtu Únie na tento cieľ poskytovať informácie o podpore cieľov v oblasti zmeny klímy s použitím metodiky prijatej Komisiou vykonávacím aktom.

(13)     S cieľom dosiahnuť čiastkové a celkové ciele stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by sa podpora fondov SSR mala zamerať na obmedzený počet spoločných tematických cieľov. Presný rozsah každého z fondov SSR by mal byť stanovený v pravidlách pre jednotlivé fondy a môže byť obmedzený len na niektoré z tematických cieľov vymedzených v tomto nariadení.

(14)     S cieľom maximalizovať príspevok fondov SSR a poskytnúť jasnejšie strategické usmernenie pre proces programovania na úrovni členských štátov a regiónov by sa mal stanoviť spoločný strategický rámec. Spoločný strategický rámec by mal uľahčiť sektorovú a územnú koordináciu zásahov Únie v rámci fondov SSR a s ostatnými relevantnými politikami a nástrojmi Únie.

(15)     Spoločný strategický rámec by mal preto stanoviť prostriedky na dosiahnutie súdržnosti a súladu s hospodárskymi politikami členských štátov a Únie, s mechanizmami koordinácie medzi fondmi SSR a s ostatnými príslušnými politikami a nástrojmi Únie, horizontálne zásady a prierezové ciele politiky, opatrenia na riešenie územných výziev, indikačné opatrenia s vysokou európskou pridanou hodnotou a príslušné zásady vykonávania a priority.

(16)     Na základe spoločného strategického rámca by mal každý členský štát pripraviť v spolupráci s partnermi a s Komisiou zmluvu o partnerstve. Zmluva o partnerstve by mala transformovať prvky vymedzené v spoločnom strategickom rámci do vnútroštátneho kontextu a vymedzovať pevné záväzky na dosiahnutie cieľov Únie prostredníctvom programovania fondov SSR.

(17)     Členské štáty by sa mali zamerať na zabezpečenie výrazného príspevku k dosiahnutiu cieľov Únie v súlade so svojimi osobitnými vnútroštátnymi a regionálnymi potrebami rozvoja. Mali by sa vymedziť podmienky ex ante, ktoré zabezpečia zavedenie potrebných rámcových podmienok účinného využívania podpory Únie. Splnenie týchto podmienok ex ante by mala posúdiť Komisia v rámci jej hodnotenia zmluvy o partnerstve a programov. V prípadoch neplnenia podmienok ex ante by Komisia mala mať právomoc pozastaviť platby pre program.

(18)     Pre každý program by sa mal vymedziť výkonnostný rámec s cieľom monitorovať v priebehu celého programového obdobia pokrok v dosahovaní čiastkových a celkových cieľov stanovených pre každý program. Komisia v spolupráci s členskými štátmi by mala preskúmať výkonnosť v rokoch 2017 a 2019. Mala by naplánovať výkonnostnú rezervu a prideliť ju v roku 2019 tam, kde boli dosiahnuté čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci. Pre programy Európskej územnej spolupráce by výkonnostná rezerva nemala existovať z dôvodu ich rozmanitosti a medzinárodnej povahy. V prípadoch výrazného zaostávania v dosahovaní míľnikov alebo cieľov by Komisia mala byť schopná pozastaviť platby pre program, alebo na konci programového obdobia požiadať o finančné opravy s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočet Únie nevyužíval zbytočne alebo neefektívne.

(19)     Vytvorenie užšieho prepojenia medzi politikou súdržnosti a hospodárskym riadením Únie zabezpečí, aby sa účinnosť výdavkov v rámci fondov SSR opierala o zdravé hospodárske politiky a aby fondy SSR mohli byť v prípade potreby presmerované na riešenie hospodárskych problémov, ktorým krajina čelí. Tento proces musí byť postupný a začať zmenou zmluvy o partnerstve a programov, aby sa podporili odporúčania Rady na riešenie makroekonomických nerovnováh a sociálnych a hospodárskych problémov. Pokiaľ aj napriek intenzívnejšiemu využívaniu fondov SSR členský štát neprijme účinné opatrenia v súvislosti so správou hospodárskych záležitostí, Komisia by mala mať právo pozastaviť všetky platby a záväzky alebo ich časť. Rozhodnutia o pozastavení by mali byť primerané a účinné a mali by zohľadniť vplyv jednotlivých programov na riešenie hospodárskej a sociálnej situácie v príslušnom členskom štáte a predošlé zmeny a doplnenia zmluvy o partnerstve. Komisia by pri rozhodovaní o pozastavení platieb mala rešpektovať aj rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi, berúc do úvahy najmä vplyv pozastavenia platieb na hospodárstvo dotknutého členského štátu. Pozastavenie platieb by sa malo zrušiť a finančné prostriedky opäť sprístupniť dotknutému členskému štátu ihneď ako členský štát prijme potrebné opatrenie.

(20)     S cieľom zabezpečiť zameranie na dosiahnutie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, mali by sa vymedziť spoločné prvky pre všetky programy. Na zabezpečenie zosúladenia programových opatrení pre fondy SSR, by sa mali zosúladiť postupy pre schvaľovanie a zmenu a doplnenie programov. Plánovanie by malo zabezpečiť súlad so spoločným strategickým rámcom a zmluvou o partnerstve, koordináciu fondov SSR, a to navzájom, ako aj s ostatnými existujúcimi finančnými nástrojmi a Európskou investičnou bankou.

(21)     Na základe zmluvy sa k cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti pridala územná súdržnosť a preto je zvlášť nevyhnutné zaoberať sa úlohou miest, funkčných geografických oblastí a subregionálnych oblastí, ktoré čelia osobitným zemepisným alebo demografickým problémom. Na tento účel, s cieľom lepšie mobilizovať potenciál na miestnej úrovni, je potrebné posilniť a uľahčiť rozvoj riadený spoločenstvom stanovením spoločných pravidiel a úzkou koordináciou všetkých fondov SSR. Zodpovednosť za realizáciu stratégií miestneho rozvoja by sa v podstate mala prideliť miestnym akčným skupinám, ktoré zastupujú záujmy spoločenstva.

(22)     Finančné nástroje majú rastúci význam, pokiaľ ide o ich pákový efekt na fondy SSR, ich schopnosť kombinovať rôzne formy verejných a súkromných zdrojov na podporu cieľov verejnej politiky, a pretože vďaka revolvingovým formám financovania je takáto podpora v dlhodobom horizonte udržateľnejšia.

(23)     Finančné nástroje podporované fondmi SSR by sa mali využiť na riešenie konkrétnych potrieb trhu nákladovo efektívnym spôsobom a v súlade s cieľmi programov a nemali by vytláčať súkromné financovanie. Z tohto dôvodu by sa k rozhodnutiu financovať podporné opatrenia prostredníctvom finančných nástrojov malo dospieť na základe analýzy ex ante.

(24)     Finančné nástroje by sa mali vytvoriť a zaviesť tak, aby podporovali výraznú účasť investorov zo súkromného sektora a finančných inštitúcií na základe primeraného znášania rizika. Na to, aby boli finančné nástroje pre súkromný sektor dostatočne atraktívne, musia byť vytvorené a zavedené flexibilným spôsobom. Riadiace orgány by mali preto navrhnúť čo najprimeranejšie formy zavedenia finančných nástrojov, aby sa spĺňali osobitné potreby cieľových regiónov v súlade s cieľmi príslušných programov.

(25)     Riadiace orgány by mali mať možnosť poskytovať prostriedky z programov na finančné nástroje zriadené na úrovni Únie alebo na nástroje zriadené na úrovni regiónov. Riadiace orgány by mali mať tiež možnosť zaviesť finančné nástroje priamo, prostredníctvom konkrétnych fondov alebo cez fondy fondov.

(26)     Výška prostriedkov poskytovaných z fondov SSR na finančné nástroje by mala vždy zodpovedať výške potrebnej na realizáciu plánovaných investícií a platieb konečným príjemcom vrátane nákladov a poplatkov na riadenie, určenej na základe podnikateľských plánov a prognóz toku hotovosti na vopred stanovené obdobie, ktoré však nesmie byť dlhšie ako dva roky.

(27)     Je potrebné stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa súm, ktoré budú prijateľné ako oprávnené náklady v čase ukončenia programov, aby sa zaistilo účinné využívanie súm vrátane nákladov a poplatkov na riadenie, vyplácaných z fondov SSR na finančné nástroje na investície a platby konečným príjemcom. Je tiež potrebné stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa opätovného použitia zdrojov pridelených na podporu z fondov SSR, vrátane využitia odkázaných zdrojov po ukončení programov.

(28)     Členské štáty by mali monitorovať programy, aby vedeli zhodnotiť ich realizáciu a pokrok pri napĺňaní cieľov programu. Na tento účel by sa mali zriadiť monitorovacie výbory a ich zloženie a funkcie by sa mali vymedziť pre fondy SSR. Na to, aby sa uľahčila koordinácia medzi fondmi SSR, mali by sa zriadiť spoločné monitorovacie výbory. S cieľom zabezpečiť účinnosť by mali mať monitorovacie výbory možnosť vydávať odporúčania riadiacim orgánom, pokiaľ ide o realizáciu programu, a mali by sledovať činnosti vykonané v nadväznosti na ich odporúčania.

(29)     Zosúladenie mechanizmov monitorovania a podávania správ, pokiaľ ide o fondy SSR, je nevyhnutné na zjednodušenie mechanizmov riadenia na všetkých úrovniach. Dôležité je zabezpečiť primerané požiadavky na podávanie správ, ale aj dostupnosť komplexných informácií o dosiahnutom pokroku v kľúčových bodoch preskúmania. Preto je potrebné, aby požiadavky na podávanie správ odzrkadľovali potreby informácií v daných rokoch a boli zosúladené s načasovaním preskúmaní výkonnosti.

(30)     S cieľom monitorovať pokrok dosiahnutý v realizácii programov by sa každý rok malo konať revízne zasadnutie členského štátu a Komisie. Členský štát a Komisia by však mali mať možnosť dohodnúť sa na nezorganizovaní takéhoto stretnutia, aby nedochádzalo k zbytočnému administratívnemu zaťaženiu.

(31)     Členské štáty by mali predkladať správy o pokroku dosiahnutom pri realizácii svojich zmlúv o partnerstve, aby Komisia mohla sledovať pokrok v napĺňaní cieľov Únie. Na základe týchto správ by Komisia mala vypracovať strategickú správu o pokroku v roku 2017 a 2019.

(32)     S cieľom zlepšiť kvalitu vykonávania a vytvárania programov a stanoviť dosah programov v súvislosti s cieľmi stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a prípadne v súvislosti s HDP a nezamestnanosťou je potrebné vyhodnotiť účinnosť, efektívnosť a dosah pomoci z fondov SSR. V tomto zmysle treba spresniť zodpovednosti členských štátov a Komisie.

(33)     S cieľom zlepšiť kvalitu a vytváranie všetkých programov a overiť splniteľnosť celkových a čiastkových cieľov by sa malo vykonať hodnotenie ex ante každého programu.

(34)     Orgán zodpovedný za prípravu programu by mal pripraviť plán hodnotenia. Počas programového obdobia by riadiace orgány mali vykonávať hodnotenia posudzujúce účinnosť a vplyv programu. O výsledkoch hodnotení by mali byť informovaní monitorovací výbor a Komisia, aby uľahčovali rozhodnutia týkajúce sa riadenia.

(35)     Mali by sa vykonať hodnotenia ex post s cieľom posúdiť účinnosť a efektivitu fondov SSR a ich vplyv na celkové ciele fondov SSR a stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(36)     Bolo by vhodné vymedziť druhy akcií, ktoré sa môžu uskutočniť na podnet Komisie a členských štátov vo forme technickej pomoci s podporou z fondov SSR.

(37)     S cieľom zabezpečiť účinné využívanie prostriedkov Únie a zabrániť nadmernému financovaniu operácií generujúcich príjem, je potrebné stanoviť pravidlá výpočtu príspevku z fondov SSR na operáciu generujúcu príjem.

(38)     Mal by sa stanoviť počiatočný a konečný dátum pre oprávnenosť výdavkov, aby sa na využívanie fondov SSR v celej Únii vzťahovalo jednotné a spravodlivé pravidlo. V záujme uľahčenia vykonávania programov je vhodné stanoviť, že počiatočný dátum pre oprávnenosť výdavkov môže byť pred 1. januárom 2014, ak dotknutý členský štát predloží program pred týmto dátumom. S cieľom zabezpečiť účinné využívanie fondov EÚ a znížiť riziko pre rozpočet EÚ je potrebné zaviesť obmedzenia na podporu pre ukončené operácie.

(39)     V súlade so zásadou subsidiarity a s výnimkami stanovenými v nariadení(-iach) (EÚ) č. […] [nariadenia o EFRR, ESF, KF, EÚS, EPFRV, EFNRH] by členské štáty mali prijať vnútroštátne predpisy pre oprávnenosť výdavkov.

(40)     S cieľom zjednodušiť využívanie fondov SSR a znížiť riziko chýb a zároveň v prípade potreby umožniť rozlíšenie špecifík politiky je vhodné vymedziť formy podpory, zosúladené podmienky poskytovania grantov a paušálneho financovania, osobitné pravidlá oprávnenosti na granty a osobitné podmienky uplatniteľnosti operácií v závislosti od miesta.

(41)     V záujme účinnosti, spravodlivosti a trvalo udržateľného vplyvu intervencie z fondov SSR by mali existovať ustanovenia, ktoré zaručia, že investície do podnikov a infraštruktúr sú trvalé, a zabránia využitiu fondov SSR na neoprávnené zvýhodnenie. Zo skúseností vyplýva, že dostatočne dlhé obdobie je minimálne päť rokov s výnimkou prípadov, v ktorých pravidlá štátnej pomoci predpokladajú iné obdobie. Zo všeobecnej požiadavky trvalosti je vhodné vylúčiť opatrenia, ktoré spadajú do rozsahu pomoci z ESF, a opatrenia, ktoré nezahŕňajú investovanie do výroby alebo investovanie do infraštruktúry, pokiaľ tieto požiadavky nevyplývajú z uplatniteľných pravidiel štátnej pomoci, a je vhodné vylúčiť príspevky do alebo z finančných nástrojov.

(42)     Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia, aby zabezpečili správne vytvorenie a fungovanie svojich systémov riadenia a kontroly s cieľom poskytnúť istotu, pokiaľ ide o zákonné a regulárne využívanie fondov SSR. Preto by sa mali vymedziť povinnosti členských štátov v súvislosti so systémami riadenia a kontroly programov a v súvislosti so zabránením, zisťovaním a opravou nezrovnalostí a porušení právnych predpisov Únie.

(43)     V súlade so zásadami spoločného riadenia by hlavnú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu operácií v rámci programov mali niesť členské štáty prostredníctvom svojich riadiacich a kontrolných systémov. S cieľom posilniť účinnosť kontroly nad výberom a realizáciou operácií a fungovaním riadiaceho a kontrolného systému by sa mali vymedziť funkcie riadiaceho orgánu.

(44)     S cieľom zabezpečiť riadne predbežné potvrdenie zriadenia a navrhnutia hlavných systémov riadenia a kontroly by členské štáty mali vymenovať akreditačný orgán, ktorý bude zodpovedný za udeľovanie a odoberanie akreditácií riadiacich a kontrolných orgánov.

(45)     Mali by sa stanoviť právomoci a povinnosti Komisie pri overovaní účinného fungovania systémov riadenia a kontroly a pri vyžadovaní, aby členský štát prijal opatrenie. Komisia by mala mať tiež právomoc vykonávať audity zamerané na otázky súvisiace s riadnym finančným riadením, aby mohla dospieť k záverom týkajúcim sa výkonnosti fondov.

(46)     Rozpočtové záväzky Únie by sa mali realizovať každoročne. V záujme zabezpečenia účinného riadenia programov je potrebné stanoviť spoločné pravidlá pre žiadosti o priebežné platby, vyplácanie ročného zostatku a prípadne záverečnej platby bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá, ktoré sa vyžadujú v prípade každého z fondov SSR.

(47)     Zálohové platby na začiatku programov zabezpečujú, aby členský štát mal prostriedky na poskytovanie podpory príjemcom pri vykonávaní programu od schválenia programu. Z tohto dôvodu je potrebné prijať ustanovenia pre prvé zálohové platby z fondov SSR. Zálohové platby by sa mali úplne zúčtovať pri ukončení programu.

(48)     S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by mali byť k dispozícii časovo obmedzené opatrenia, ktoré by umožnili poverenému povoľovaciemu úradníkovi prerušiť platby, ak existuje dôkaz o závažných nedostatkoch v riadení systémov riadenia a kontroly, dôkaz o nezrovnalosti týkajúcej sa žiadosti o platbu alebo o nepredložení dokladov na účel zúčtovania.

(49)     S cieľom zabezpečiť, aby sa výdavky spolufinancované z rozpočtu Únie v príslušnom rozpočtovom roku použili v súlade s uplatniteľnými pravidlami, mal by sa vytvoriť vhodný rámec pre ročné zúčtovanie. V tomto rámci by akreditované subjekty mali predložiť Komisii pre každý program vyhlásenie o zabezpečení riadenia spolu s potvrdenou ročnou účtovnou závierkou, súhrnnou správou o kontrolách, stanoviskom nezávislého audítora a kontrolnou správou.

(50)     S cieľom chrániť rozpočet Únie bude Komisia možno musieť vykonať finančné opravy. Na zabezpečenie právnej istoty pre členské štáty je dôležité vymedziť okolnosti, za ktorých porušenie právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov povedie k finančným opravám Komisiou. S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné opravy, ktoré môže Komisia uložiť členskému štátu, vzťahovali na ochranu finančných záujmov EÚ, mali by sa obmedziť na prípady, v ktorých sa porušenie právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov priamo alebo nepriamo týka oprávnenosti, regulárnosti, riadenia alebo kontroly operácií a príslušných výdavkov. V snahe zabezpečiť proporcionalitu je potrebné, aby Komisia pri rozhodovaní o finančnej oprave posúdila povahu a závažnosť porušenia.

(51)     S cieľom podporiť finančnú disciplínu je náležité zadefinovať podmienky pre zrušenie viazanosti akejkoľvek časti záväzku tvoriaceho súčasť programu, osobitne ak sa suma môže vyňať zo zrušenia viazanosti, a to najmä v prípade, ak oneskorenie vo vykonávaní spôsobili okolnosti nezávislé od dotknutej strany, nezvyčajné alebo nepredvídateľné okolnosti a okolnosti, ktorých následkom sa napriek preukázanému úsiliu nemožno vyhnúť.

(52)     Dodatočné všeobecné ustanovenia sú potrebné v súvislosti s osobitným fungovaním fondov. Najmä s cieľom zvýšiť ich pridanú hodnotu a zlepšiť ich prínos k prioritám stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by sa malo fungovanie týchto fondov zjednodušiť a zamerať na ciele Investovanie do rastu a zamestnanosti a Európska územná spolupráca.

(53)     Dodatočné ustanovenia pre osobitné fungovanie EPFRV a EFNRH sú stanovené v príslušných právnych predpisoch pre dané sektory.

(54)     S cieľom presadiť ciele zmluvy týkajúce sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by sa v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti mali podporiť všetky regióny. Aby sa poskytovala vyvážená a postupná podpora a odzrkadľovala úroveň hospodárskeho a sociálneho rozvoja, zdroje z EFRR a ESF by sa v súlade s týmto cieľom mali rozdeliť medzi tri rôzne kategórie regiónov, a to medzi menej rozvinuté regióny, prechodné regióny a rozvinutejšie regióny podľa ich hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa vo vzťahu k priemernému HDP v EÚ. Na zabezpečenie trvalej udržateľnosti investícií zo štrukturálnych fondov by mali regióny, ktorých HDP na obyvateľa bol v období rokov 2007 – 2013 nižší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-25 v referenčnom období, ale ktorých HDP na obyvateľa vzrástol na viac ako 75 % priemerného HDP v EÚ-27, dostávať dve tretiny rozpočtových prostriedkov, ktoré im boli pridelené na roky 2007 – 2013. Členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru Únie, by mali v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti získavať príspevok z KF.

(55)     Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na určovanie regiónov a oblastí oprávnených na získanie podpory z fondov. Na tieto účely by malo určovanie prioritných regiónov a oblastí na úrovni Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS)[5].

(56)     S cieľom zriadiť primeraný finančný rámec by Komisia mala prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť orientačné ročné rozdelenie dostupných rozpočtových záväzkov na základe objektívnej a transparentnej metódy, aby sa prostriedky sústredili do zaostávajúcich regiónov vrátane regiónov, ktoré dostávajú prechodnú podporu.

(57)     Je potrebné stanoviť limity týchto zdrojov na cieľ „Investovanie do rastu a zamestnanosti“ a prijať objektívne kritériá ich prideľovania regiónom a členským štátom. S cieľom povzbudiť potrebné urýchlenie rozvoja infraštruktúry v doprave a energetike, ako aj rozvoja informačných a komunikačných technológií naprieč Úniou je potrebné zriadiť Nástroj na prepojenie Európy. Vyčlenenie ročných finančných prostriedkov z fondov a súm prevedených z Kohézneho fondu na Nástroj na prepojenie Európy určitému členskému štátu by malo byť obmedzené do výšky stanovenej na základe schopnosti daného členského štátu prijímať tieto finančné prostriedky. Okrem toho, v súlade s hlavným cieľom zmierňovania chudoby je potrebné presmerovať systém na podporu potravín pre znevýhodnené osoby s cieľom podporovať sociálne začlenenie a harmonizovaný rozvoj Únie. Plánuje sa mechanizmus, ktorý prevedie prostriedky do tohto nástroja a zabezpečí, aby tieto prostriedky pozostávali z rozpočtových prostriedkov ESF prostredníctvom implicitného zodpovedajúceho zníženia minimálneho percentuálneho podielu zo štrukturálnych fondov, ktorý sa prideľuje na ESF v každej krajine.

(57 a) Vzhľadom na naliehavú prioritu zamerať sa na nezamestnanosť mladých ľudí v najviac zasiahnutých regiónoch Únie by mala byť vytvorená iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí financovaná z osobitných rozpočtových prostriedkov a z cielených investícií z Európskeho sociálneho fondu. Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí by mala mať za cieľ podporu mladých ľudí, ktorí sú nezamestnaní a nezúčastňujú sa na vzdelávaní ani odbornej príprave a bývajú v oprávnených regiónoch. Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa mala vykonávať ako súčasť cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.

(58)     S cieľom posilniť zameranie na výsledky a dosiahnutie celkových a čiastkových cieľov stratégie Európa 2020 bude päť percent finančných prostriedkov určených na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti vyčlenených ako výkonnostná rezerva pre každý fond a každú kategóriu regiónu v každom členskom štáte.

(59)     Pokiaľ ide o fondy a s cieľom zabezpečiť primerané pridelenie finančných prostriedkov na každú kategóriu regiónov by sa prostriedky nemali presúvať medzi menej rozvinutými regiónmi, prechodnými regiónmi a rozvinutejšími regiónmi s výnimkou náležite opodstatnených okolností súvisiacich s dosahovaním jedného alebo viacerých tematických cieľov, a nie vo vyššej sume ako sú 2 % z celkového množstva finančných prostriedkov pridelených danej kategórii regiónu.

(60)     Ak sa má zabezpečiť skutočný vplyv na hospodárstvo, pomoc z fondov by nemala nahrádzať verejné výdavky alebo rovnocenné štrukturálne výdavky členských štátov v zmysle tohto nariadenia. Okrem toho, v záujme zabezpečiť, aby pomoc z fondov prihliadala na širší hospodársky kontext, sa výška verejných výdavkov určí s ohľadom na všeobecnú makroekonomickú situáciu, v ktorej sa financovanie uskutočňuje na základe ukazovateľov uvedených v stabilizačných a konvergenčných programoch, ktoré členské štáty predkladajú každý rok v súlade s nariadením (ES) č. 1466/1997 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[6]. Preverovanie zásady doplnkovosti Komisiou by sa vzhľadom na výšku pridelených finančných prostriedkov malo zamerať na členské štáty, v ktorých minimálne 15 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch.

(61)     Je nevyhnutné prijať dodatočné ustanovenia týkajúce sa plánovania, riadenia, monitorovania a kontroly operačných programov podporovaných fondmi. V operačných programoch by sa mali určiť prioritné osi, ktoré by zodpovedali tematickým cieľom, mala by sa vypracovať dôsledná logika zásady na riešenie zistených potrieb rozvoja a stanoviť rámec pre hodnotenie výkonnosti. Programy by mali zahŕňať aj ostatné prvky potrebné na podchytenie účinnej a efektívnej realizácie týchto fondov.

(62)     Podpora z KF a EFRR by sa v spoločných operačných programoch mohla kombinovať s podporou z ESF v rámci cieľa rastu a zamestnanosti, aby sa zlepšila komplementárnosť a zjednodušilo vykonávanie.

(63)     Veľké projekty predstavujú podstatnú časť výdavkov Únie a často sú strategicky dôležité vo vzťahu k dosiahnutiu výsledkov stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Preto je opodstatnené, aby operácie podstatných rozmerov naďalej podliehali súhlasu Komisie podľa tohto nariadenia. V záujme zabezpečenia jasnosti je vhodné na tento účel definovať obsah veľkého projektu. Komisia by mala mať ďalej možnosť odmietnuť podporu pre veľký projekt, ak poskytnutie takejto podpory nie je opodstatnené.

(64)     Aby členské štáty dostali možnosť vykonávať časť operačného programu s využitím prístupu orientovaného na výsledky, je vhodné vytvoriť spoločný akčný plán pozostávajúci z niekoľkých akcií, ktoré má príjemca vykonať, aby prispel k cieľom operačného programu. S cieľom zjednodušiť a posilniť orientáciu fondov na výsledky by riadenie spoločného akčného plánu malo vychádzať výhradne zo spoločne dohodnutých čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov vymedzených v rozhodnutí Komisie o prijatí spoločného akčného plánu. Kontrola a audit spoločného akčného plánu by mali byť tiež obmedzené podľa plnenia týchto čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov. Preto je potrebné stanoviť pravidlá jeho prípravy, obsahu, prijatia, finančného riadenia a kontroly spoločných akčných plánov.

(65)     Keď stratégia mestského a územného rozvoja vyžaduje integrovaný prístup, keďže zahŕňa investície z viac ako jednej prioritnej osi jedného alebo viacerých operačných programov, akcia podporovaná fondmi by sa mala vykonať ako integrovaná územná investícia v rámci operačného programu.

(66)     Je potrebné prijať osobitné pravidlá týkajúce sa funkcií monitorovacieho výboru a výročných správ o vykonávaní operačných programov podporovaných z fondov. Dodatočné ustanovenia pre osobitné fungovanie EPFRV sú stanovené v príslušných právnych predpisoch platných pre dané odvetvie.

(67)     S cieľom zabezpečiť dostupnosť dôležitých a aktuálnych informácií o vykonávaní programu, je potrebné, aby členské štáty pravidelne poskytovali Komisii kľúčové údaje. Aby nedochádzalo k dodatočnému zaťaženiu členských štátov, tieto údaje by mali byť obmedzené na nepretržite zhromažďované údaje a ich prenos by sa mal realizovať prostredníctvom elektronickej výmeny údajov.

(68)     V súlade s článkom 175 zmluvy Komisia predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov každé tri roky správy o súdržnosti týkajúce sa pokroku dosiahnutého v napĺňaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie. Je potrebné stanoviť obsah tejto správy.

(69)     Považuje sa za vhodné, aby Komisia v spolupráci s členskými štátmi vykonala hodnotenie ex post fondov s cieľom získať informácie o výsledkoch a vplyve financovaných opatrení na príslušnej úrovni. Potrebné sú aj osobitné ustanovenia na vytvorenie postupu pre schvaľovanie plánov hodnotení fondov.

(70)     Je dôležité upozorniť verejnosť na úspechy fondov Únie. Občania majú právo vedieť, do čoho sa investujú finančné zdroje Únie. Občania majú právo vedieť, ako sa finančné zdroje Únie investujú. Zodpovednosť za zabezpečenie podávania príslušných informácií verejnosti by mali niesť riadiace orgány aj príjemcovia. Na zabezpečenie vyššej efektívnosti komunikácie so širokou verejnosťou a silnejších synergií medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými na podnet Komisie musia prostriedky pridelené na komunikačné akcie podľa tohto nariadenia prispievať aj na financovanie oznamovania politických priorít Európskej únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia.

(71)     S cieľom zabezpečiť šírenie informácií o úspechoch fondov a úlohe Únie v nich a v záujme informovania potenciálnych príjemcov o možnostiach financovania je potrebné v tomto nariadení vymedziť podrobné pravidlá týkajúce sa opatrení na informovanie a publicitu, ako aj určité technické vlastnosti takýchto opatrení.

(72)     S cieľom posilniť prístup k informáciám o možnostiach financovania a príjemcoch projektov, ako aj transparentnosť takýchto informácií, by v každom členskom štáte mala byť dostupná jednotná webová stránka alebo webový portál, ktorý by poskytoval informácie o všetkých operačných programoch, vrátane zoznamu operácií, ktoré sú v rámci každého operačného programu podporované.

(73)     Je potrebné určiť prvky na úpravu úrovne spolufinancovania z fondov na operačné programy, a to najmä preto, aby sa zvýšil multiplikačný účinok zdrojov Únie. Takisto je potrebné stanoviť maximálnu mieru spolufinancovania podľa kategórie regiónov s cieľom rešpektovať zásadu spolufinancovania prostredníctvom vhodnej úrovne vnútroštátnej podpory.

(74)     Je potrebné, aby členské štáty vymenovali riadiaci orgán, certifikačný orgán a funkčne nezávislý audítorský orgán pre každý jeden operačný program. S cieľom poskytnúť členským štátom flexibilitu pri zostavovaní kontrolných systémov, je vhodné poskytnúť možnosť, aby funkcie certifikačného orgánu vykonával riadiaci orgán. Členský štát by mal mať tiež možnosť poveriť sprostredkovateľské subjekty na vykonávanie určitých úloh riadiaceho orgánu alebo certifikačného orgánu. Členský štát by v tomto prípade mal jasne vymedziť ich príslušné zodpovednosti a funkcie.

(75)     Riadiaci orgán nesie hlavnú zodpovednosť za účinnú a efektívnu realizáciu fondov a EFNRH, a teda plní podstatný počet funkcií súvisiacich s riadením a monitorovaním programu, finančným riadením a kontrolami, ako aj s výberom projektu. Jeho zodpovednosti a funkcie by mali byť vymedzené.

(76)     Certifikačný orgán by mal zostavovať a predkladať Komisii žiadosti o platbu. Mal by vypracúvať účtovné závierky, osvedčovať úplnosť, presnosť a správnosť účtovných závierok a skutočnosť, že výdavky zadané do účtov zodpovedajú uplatniteľným pravidlám Únie a vnútroštátnym pravidlám. Jeho zodpovednosti a funkcie by mali byť vymedzené.

(77)     Orgán auditu by mal zabezpečiť, aby sa audity riadiacich a kontrolných systémov vykonávali za použitia vhodnej vzorky operácií a účtovnej závierky. Jeho zodpovednosti a funkcie by mali byť vymedzené.

(78)     S cieľom zohľadniť špecifickú organizáciu systémov riadenia a kontroly v prípade EFRR, ESF, a KF a EFNRH, a vzhľadom na potrebu zabezpečiť primeraný prístup sa na udeľovanie a odoberanie akreditácie riadiaceho orgánu a certifikačného orgánu vyžadujú osobitné ustanovenia.

(79)     Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie týkajúce sa finančnej kontroly, by sa mala v tejto oblasti zosilniť spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou a mali by sa stanoviť kritériá, ktoré Komisii v rámci jej stratégie kontroly vnútroštátnych systémov umožnia určiť úroveň záruky, ktorú má dostať od vnútroštátnych kontrolných orgánov.

(80)     V prípade EFRR, ESF, a KF a EFNRH sú okrem spoločných pravidiel pre finančné riadenie potrebné dodatočné ustanovenia. Najmä vzhľadom na zabezpečenie primeranej istoty pre Komisiu pred ročným zúčtovaním by sa žiadosti o priebežné platby mali uhrádzať vo výške 90 % z výslednej sumy, ktorá vyplýva z uplatňovania miery spolufinancovania pre každú prioritu os stanovenú v rozhodnutí, ktorým sa prijíma operačný program, na oprávnené výdavky na danú prioritu os. Zvyšné sumy by sa členským štátom mali vyplatiť po ročnom zúčtovaní za predpokladu dosiahnutia primeranej istoty, pokiaľ ide o oprávnenosť výdavkov za rok, na ktorý sa vzťahuje zúčtovanie.

(81)     V snahe zabezpečiť, že príjemcovia dostanú podporu čo najskôr, a posilniť istotu Komisie je vhodné vyžadovať, aby žiadosti o platby obsahovali iba výdavky, na ktoré sa príjemcom vypláca podpora. S cieľom zabezpečiť, aby mal členský štát dostatok prostriedkov na fungovanie v rámci týchto opatrení, malo by sa každý rok počítať so zálohovou platbou. Táto zálohová platba by sa mala každý rok zúčtovať pri uzatváraní účtov.

(82)     S cieľom zabezpečiť vhodné uplatňovanie všeobecných pravidiel o zrušení záväzku, v pravidlách stanovených pre fondy by sa malo podrobne uviesť, ako sa určujú termíny pre zrušenie záväzku a ako sa vypočítavajú príslušné sumy.

(83)     S cieľom zabezpečiť jasný základ a právnu istotu týchto mechanizmov, treba vymedziť podrobný postup pre ročnú účtovnú závierku uplatniteľný na fondy. Dôležité je stanoviť, aby členský štát mal možnosť vymedziť vo svojom ročnom zúčtovaní sumu, ktorá je predmetom prebiehajúceho postupu s orgánom auditu.

(84)     Proces každoročného uzatvárania účtov by malo sprevádzať každoročné uzatváranie ukončených operácií (pre EFRR, a KF a EFNR) alebo výdavkov (pre ESF). S cieľom znížiť náklady spojené s konečným uzavretím operačných programov, znížiť administratívne zaťaženie príjemcov a poskytnúť právnu istotu by ročná závierka mala byť povinná, čím by sa obmedzila lehota, počas ktorej je potrebné udržiavať podporné dokumenty a počas ktorej možno vykonávať audity operácií a ukladať finančné opravy.

(85)     S cieľom ochrany finančných záujmov Únie a poskytnutia prostriedkov na zabezpečenie účinného vykonávania programu by mali byť k dispozícii opatrenia, na základe ktorých by Komisia mohla prerušiť platby na úrovni priority osi alebo operačného programu.

(86)     Je vhodné stanoviť v súvislosti s fondmi osobitné mechanizmy a postupy pre finančné opravy vykonávané členskými štátmi a Komisiou s cieľom poskytnúť členským štátom právnu istotu.

(87)     Frekvencia auditov operácií by mala byť úmerná rozsahu podpory Únie z fondov. Mal by sa znížiť najmä počet vykonávaných auditov, ak celkové oprávnené náklady neprevyšujú 100 000 EUR, alebo v prípade EFNRH 50 000 EUR s cieľom zohľadniť malý objem operácií podporovaných z tohto fondu. Napriek tomu by malo byť možné uskutočniť audit kedykoľvek, ak existuje dôkaz o nezrovnalosti alebo podvode, alebo po uzavretí ukončenej operácie ako súčasť kontrolovanej vzorky. Na to, aby bola táto úroveň auditu vykonávaného Komisiou primeraná riziku, Komisia by mala byť schopná znížiť svoju audítorskú prácu v súvislosti s operačnými programami v prípade, že neexistujú závažné nedostatky, alebo v prípade, že sa možno spoľahnúť na orgán auditu.

(88)     S cieľom doplniť a zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa na Komisiu malo delegovať právo prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy v súvislosti s kódexom správania, pokiaľ ide o ciele a kritériá na podporu vykonávania partnerstva, prijatie prvkov spoločného strategického rámca, ktoré sa týkajú indikačných opatrení s vysokou európskou pridanou hodnotou a príslušných zásad vykonávania a priorít v oblasti spolupráce, dodatočné pravidlá rozdeľovania výkonnostnej rezervy, vymedzenie oblasti a obyvateľstva, ktoré sú zahrnuté do stratégie miestneho rozvoja, podrobné pravidlá pre finančné nástroje (hodnotenie ex ante, kombinovanie pomoci, oprávnenosť, druhy nepodporovaných aktivít), pravidlá týkajúce sa určitých typov finančných nástrojov zriadených na vnútroštátnej, regionálnej, nadnárodnej alebo cezhraničnej úrovni, pravidlá týkajúce sa dohôd o financovaní, prevod a správa aktív, opatrenia riadenia a kontroly, pravidlá týkajúce sa žiadostí o platbu a zriadenie systému kapitalizácie ročných splátok, definíciu paušálnej sadzby pre operácie generujúce príjmy, definíciu paušálnej sadzby uplatňovanej na nepriame náklady na granty na základe existujúcich metód a zodpovedajúcich sadzieb uplatniteľných pre politiky Únie, povinnosti členských štátov týkajúce sa postupu oznamovania nezrovnalostí a vymáhania neoprávnene vyplatených súm, modality výmeny informácií o operáciách, opatrenia pre primeraný audit trail, podmienky vnútroštátneho auditu, akreditačné kritériá pre riadiace orgány a certifikačné orgány, určenie spoločne uznávaných nosičov dát a kritériá pre stanovenie úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť. Komisia by mala byť splnomocnená meniť a dopĺňať prostredníctvom delegovaných aktov prílohy I a VI, ktoré obsahujú nepodstatné prvky tohto nariadenia, s cieľom riešiť budúce potreby prispôsobenia sa. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na úrovni odborníkov.

(89)     Komisia by pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov mala zaručiť súbežné, včasné a primerané odosielanie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(90)     Pokiaľ ide o všetky fondy SSR, Komisia by mala byť splnomocnená prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia, ktorými sa schvaľujú zmluvy o partnerstve, rozhodnutia o pridelení výkonnostnej rezervy, rozhodnutia, ktorými sa pozastavujú platby súvisiace s hospodárskymi politikami členských štátov a v prípade zrušenia viazania rozhodnutia, ktorými sa menia a dopĺňajú rozhodnutia, ktorými sa prijímajú programy, a pokiaľ ide o fondy, rozhodnutia, ktorými sa identifikujú regióny a členské štáty spĺňajúce kritérium investovania do rastu a zamestnanosti, rozhodnutia, ktorými sa stanovuje ročné rozdelenie viazaných rozpočtových prostriedkov pre členské štáty, rozhodnutia, ktorými sa stanovuje suma, ktorá má byť presunutá z pridelených finančných prostriedkov z KF od každého členského štátu na Nástroj na prepojenie Európy, rozhodnutia, ktorými sa stanovuje suma, ktorá má byť presunutá z pridelených finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov od každého členského štátu na potraviny pre znevýhodnené osoby, rozhodnutia, ktorými sa prijímajú a menia a dopĺňajú o operačné programy, rozhodnutia o hlavných projektoch, rozhodnutia o pozastavení platieb a rozhodnutia o finančných opravách.

(91)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, vykonávacie právomoci v súvislosti s metodikou týkajúcou sa cieľov v oblasti zmeny klímy, so štandardnými podmienkami na monitorovanie finančných nástrojov, s jednotnými podmienkami týkajúcimi sa monitoringu a poskytovania informácií z monitorovania finančných nástrojov, metodikou výpočtu čistých príjmov z projektov generujúcich príjmy, so systémom elektronickej výmeny údajov medzi členskými štátmi a Komisiou, s modelom operačného programu pre fondy, nomenklatúrou kategórií intervencií, formou poskytovania informácií o významných projektoch a metodikou, ktorá sa má použiť na vykonanie analýzy nákladov a prínosov hlavných projektov, so vzorom spoločného akčného plánu, vzorom výročných a záverečných správ o vykonávaní, s určitými technickými charakteristikami opatrení na informovanie a publicitu a so súvisiacimi pokynmi, s pravidlami o výmene informácií medzi príjemcami a riadiacimi orgánmi, certifikačnými orgánmi, orgánmi auditu a sprostredkovateľskými subjektmi, so vzorom vyhlásenia o hospodárení, so vzormi pre stratégiu auditu, so stanoviskom a s výročnou kontrolnou správou a s metodikou výberu vzoriek, pravidlami týkajúcimi sa používania údajov zhromaždených počas auditov a so vzorom žiadostí o platbu by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[7].

(92)     Toto nariadenie nahrádza nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999[8]. Uvedené nariadenie by sa preto malo zrušiť.

(93)     Keďže členské štáty nemôžu sami dostatočne dosiahnuť cieľ tohto nariadenia, a to znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov alebo ostrovov, najmä vidieckych regiónov, regiónov zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónov závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými a demografickými podmienkami, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku sa toto nariadenie neuplatňuje nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

ČASŤ I PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1 Predmet úpravy

Toto nariadenie stanovuje spoločné pravidlá platné pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond (KF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva (EFNRH), ktoré fungujú na základe spoločného strategického rámca („fondy SSR“). Vymedzujú sa v ňom aj opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnosti fondov SSR a ich vzájomnej koordinácie a koordinácie s ďalšími nástrojmi Únie. Spoločné pravidlá sú stanovené v časti II.

V časti III tohto tomto nariadenia sa stanovujú aj všeobecné pravidlá, ktorými sa riadia EFRR, ESF (ďalej spoločne len „štrukturálne fondy“) a KF, pokiaľ ide o. V nariadení sa vymedzujú úlohy, prioritné ciele a organizácia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu („fondy“), kritériá oprávnenosti členských štátov a regiónov na podporu z fondov SSR, dostupné finančné prostriedky a kritériá ich prideľovania

V časti IV tohto nariadenia sa stanovujú všeobecné pravidlá pre fondy a EFNRH, pokiaľ ide o riadenie a kontrolu, finančné riadenie, účtovníctvo a finančné opravy.

Pravidlá stanovené v tomto nariadení sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. […]/2012 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky[9] („nariadenie o SPP“) a osobitné ustanovenia uvedené v týchto nariadeniach:

(1) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. […]/2012 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[10] („nariadenie o EFRR“);

(2) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. /2012 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1081/2006[11] („nariadenie o ESF“);

(3) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. /2012, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1084/2006[12] („nariadenie o KF“);

(4) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. /2012 o Európskej územnej spolupráci[13] („nariadenie o EÚS);

(5) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. /2012 o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1698/2005[14] („nariadenie o EPFRV“), a

(6) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. /2012 o Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1198/2006[15] („nariadenie o EFNRH“).

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa na finančné nástroje podporované z fondov SSR uplatňujú vymedzenia pojmov finančných nástrojov stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak.

Okrem toho sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(7) „stratégia Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ znamená ciele a spoločné zámery usmerňujúce činnosť členských štátov a Únie uvedené v oznámení Komisie Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, obsiahnuté v záveroch prijatých Európskou radou 17. júna 2010 ako príloha I (Nová európska stratégia pre zamestnanosť a rast, hlavné ciele EÚ), v odporúčaní Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie[16] a v rozhodnutí Rady z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov[17] a akúkoľvek revíziu týchto zámerov a spoločných cieľov;

(8) spoločný strategický rámec“ znamená prvky, ktoré poskytujú jasné strategické smerovanie pre proces tvorby programov a uľahčujú sektorovú a územnú koordináciu zásahov Únie v rámci fondov SSR a s ostatnými relevantnými politikami a nástrojmi Únie v súlade s celkovými a čiastkovými cieľmi stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

(9) „opatrenie“ znamená druh operácie, ktorú podporujú fondy SSR, aby sa dosiahli ciele programu;

(10) „indikačné opatrenie s vysokou európskou pridanou hodnotou“ znamená opatrenie, pri ktorom možno očakávať, že významne prispeje k dosiahnutiu celkových a čiastkových cieľov stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a ktoré bude pri príprave programov slúžiť ako referenčný bod;

(11) „pravidlá pre jednotlivé fondy“ znamenajú ustanovenia uvedené v časti III alebo v časti IV tohto nariadenia alebo stanovené na jej základe, alebo v osobitných alebo všeobecných nariadeniach, ktorými sa riadi jeden alebo viaceré fondy SSR uvedené alebo vymenované vo štvrtom treťom pododseku článku 1;

(12) „programovanie“ znamená proces organizovania, rozhodovania a prideľovania finančných prostriedkov v niekoľkých fázach určených na realizáciu spoločného opatrenia Únie a členských štátov na viacročnom základe s cieľom plniť stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

(13) „program“ znamená „operačný program“ uvedený v časti III alebo v časti IV tohto nariadenia a v nariadení o EFNRH a „program rozvoja vidieka“ uvedený v nariadení o EPFRV;

(14) „priorita“ znamená „prioritnú os“ uvedenú v časti III tohto nariadenia a „prioritu Únie“ uvedenú v nariadení o EFNRH a nariadení o EPFRV;

(15) „operácia“ znamená projekt, zmluvu, opatrenie alebo súbor projektov, ktorý bol vybraný riadiacimi orgánmi príslušných programov alebo na ich zodpovednosť a ktorý prispieva k napĺňaniu cieľov priority alebo priorít, na ktorú sa vzťahuje; v súvislosti s finančnými nástrojmi operáciu tvoria finančné príspevky z programu na finančné nástroje a následná finančná podpora, ktorú poskytujú tieto finančné nástroje;

(16) „príjemca“ je verejný alebo súkromný orgán zodpovedný za začatie alebo za začatie a vykonávanie operácií; v kontexte štátnej pomoci pojem „príjemca“ znamená orgán, ktorému je poskytnutá pomoc; v kontexte finančných nástrojov pojem „príjemca“ znamená orgán, ktorý uplatňuje finančný nástroj;

(17) „konečný príjemca“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá dostáva finančnú podporu z finančného nástroja;

(18) „štátna pomoc“ znamená pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, ktorá na účely tohto nariadenia zahŕňa tiež pomoc de minimis[18] v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis, nariadenia Komisie (ES) č. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárskej výroby[19] a nariadenia Komisie (ES) č. 875/2007 z 24. júla 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore rybného hospodárstva, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1860/2004[20];

(19) „ukončená operácia“ znamená operáciu, ktorá bola fyzicky ukončená alebo plne vykonaná a všetky s ňou súvisiace platby boli uhradené príjemcami a príjemcom bol vyplatený príslušný verejný príspevok;

(20) „verejná podpora“ znamená akúkoľvek finančnú podporu na financovanie operácie, ktorá pochádza z rozpočtu vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych verejných orgánov, rozpočtu Únie súvisiaceho s fondmi SSR, rozpočtu verejnoprávnych subjektov alebo rozpočtu združení verejných orgánov alebo verejnoprávnych subjektov;

(21) „verejnoprávny orgán“ predstavuje akúkoľvek inštitúciu, ktorá sa spravuje verejným právom v zmysle článku 1 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES[21], a akékoľvek európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) zriadené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006[22] bez ohľadu na to, či príslušné vnútroštátne vykonávacie ustanovenia považujú EZÚS za verejnoprávny orgán alebo súkromnoprávny subjekt;

(22) „dokument“ znamená papier alebo elektronické médium s informáciami relevantnými v rámci tohto nariadenia;

(23) „sprostredkovateľský subjekt“ znamená každý verejný alebo súkromný subjekt, ktorý koná pod vedením riadiaceho alebo certifikačného orgánu alebo ktorý vykonáva povinnosti v mene takéhoto orgánu vo vzťahu k príjemcom vykonávajúcim operácie;

(24) „stratégia miestneho rozvoja“ znamená ucelený súbor operácií s cieľom splniť miestne ciele a uspokojiť miestne potreby, ktoré prispievajú k plneniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a ktoré sa realizujú v rámci partnerstva na primeranej úrovni;

(25) „priebežné ukončenie“ znamená ukončenie operácií v dôsledku ročného zúčtovania pred celkovým ukončením programu;

(26) „zmluva o partnerstve“ znamená dokument pripravený členským štátom spolu s partnermi v súlade s prístupom viacúrovňového riadenia, ktorý stanovuje stratégiu, priority a podmienky členského štátu na využívanie fondov SSR efektívnym a účinným spôsobom s cieľom dodržiavať stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý schvaľuje Komisia po hodnotení a dialógu s členským štátom;

(27) „kategória regiónov“ znamená začlenenie regiónov do kategórie „menej rozvinuté regióny“, „prechodné regióny“ alebo „vyspelejšie regióny“ podľa článku 82 ods. 2;

(28) „žiadosť o platbu“ znamená žiadosť o platbu alebo vyhlásenie o výdavkoch, ktoré predložil členský štát Komisii;

(29) „EIB“ znamená Európsku investičnú banku, Európsky investičný fond alebo akúkoľvek dcérsku spoločnosť Európskej investičnej banky;

(30) „MSP“ znamená mikropodnik, malý alebo stredný podnik v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES alebo jeho následných zmien a doplnení.

(31) „účtovný rok“ znamená na účely časti III a časti IV obdobie od 1. júla do 30. júna s výnimkou prvého účtovného roka, v súvislosti s ktorým znamená obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2015.

(32) „finančný rok“ znamená na účely časti III a časti IV obdobie od 1. januára do 31. decembra.

ČASŤ II SPOLOČNÉ USTANOVENIA PLATNÉ PRE FONDY SSR

HLAVA I Zásady podpory Únie pre fondy SSR

Článok 3 Rozsah pôsobnosti

Pravidlá vymedzené v tejto časti sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedené v časti III a v časti IV.

Článok 4 Všeobecné zásady

1.           Fondy SSR poskytujú podporu pre napĺňanie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu prostredníctvom viacročných programov, ktoré dopĺňajú národné, regionálne a miestne opatrenia, so zreteľom na integrované usmernenia a odporúčania pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a príslušné odporúčania Rady prijaté podľa článku 148 ods. 4 zmluvy.

2.           Komisia a členské štáty zabezpečujú, aby bola pomoc z fondov SSR konzistentná s politikami a prioritami Únie a komplementárna s inými nástrojmi Únie.

3.           Podpora z fondov SSR sa poskytuje v úzkej spolupráci Komisie s členskými štátmi.

4            Členské štáty a nimi poverené orgány na tento účel sú zodpovedné za vykonávanie programov a plnenie ich úloh podľa tohto nariadenia a pravidiel pre jednotlivé fondy na príslušnej územnej úrovni v súlade s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom členského štátu a v súlade s týmto nariadením a pravidlami pre jednotlivé fondy.

5.           Pri opatreniach týkajúcich sa uplatňovania a využívania fondov SSR, a najmä finančných a administratívnych prostriedkov potrebných na využívanie fondov, ktoré súvisia s podávaním správ, hodnotením, riadením a kontrolou, sa zohľadňuje zásada proporcionality vzhľadom na výšku pridelenej podpory.

6.           Komisia a členské štáty zabezpečujú v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami koordináciu medzi fondmi SSR a s inými politikami a nástrojmi Únie vrátane tých, ktoré tvoria rámec vonkajších opatrení Únie.

7.           Časť rozpočtu Únie pridelená fondom SSR sa plní prostredníctvom spoločného riadenia členských štátov a Komisie v súlade s článkom 53 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, s výnimkou sumy z KF prevedenej na Nástroj na prepojenie Európy, ktorý je uvedený v článku 84 ods. 4, a inovatívnych činností na podnet Komisie uvedených v článku 9 nariadenia o EFRR a s výnimkou technickej pomoci na podnet Komisie.

8.           Komisia a členské štáty uplatňujú zásadu riadneho finančného hospodárenia v súlade s článkom 27 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

9.           Komisia a členské štáty zabezpečujú účinnosť fondov SSR, a to najmä prostredníctvom monitorovania, podávania správ a hodnotenia.

10.         Komisia a členské štáty vykonávajú svoje úlohy súvisiace s fondmi SSR s cieľom znížiť administratívne zaťaženie príjemcov.

Článok 5 Partnerstvo a viacúrovňové riadenie

1.           V rámci zmluvy o partnerstve a v rámci každého programu vytvorí členský štát partnerstvo s týmito partnermi:

(a) príslušnými regionálnymi, miestnymi, mestskými a ostatnými orgánmi verejnej správy;

(b) hospodárskymi a sociálnymi partnermi a

(c) subjektmi, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť vrátane partnerov z oblasti životného prostredia, mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za podporu rovnosti a nediskriminácie.

2.           V súlade s prístupom viacúrovňového riadenia členské štáty zapoja partnerov do prípravy zmlúv o partnerstve a správ o dosiahnutom pokroku, ako aj do prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia programov. Partneri sa zúčastňujú monitorovacích výborov programov.

3.           Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 142 s cieľom zabezpečiť Európsky kódex správania, v ktorom sa stanovia ciele a kritériá na podporu vykonávania partnerstva a na uľahčenie využívania informácií, skúseností, výsledkov a osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

4.           Aspoň raz za rok Komisia v prípade každého fondu SSR prerokuje využívanie podpory z fondov SSR s organizáciami zastupujúcimi partnerov na úrovni Únie.

Článok 6 Súlad s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi

Operácie financované z fondov SSR sú v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 7 Podpora rovnosti mužov a žien a nediskriminácie

Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa v priebehu prípravy a vykonávania programov podporovala rovnosť mužov a žien a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti.

Členské štáty a Komisia prijmú primerané opatrenia na to, aby zabránili akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy a vykonávania programov.

Článok 8 Udržateľný rozvoj

Ciele fondov SSR sa uskutočňujú v rámci trvalo udržateľného rozvoja a podpory cieľa Únie ochraňovať a zlepšovať životné prostredie podľa článku 11 zmluvy, pričom sa zohľadňuje zásada „znečisťovateľ platí“.

Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa v priebehu prípravy a vykonávania zmlúv o partnerstve a programov podporovali požiadavky na ochranu životného prostredia, efektívnosť zdrojov, zmierňovanie zmien klímy a prispôsobovanie sa im, odolnosť voči prírodným katastrofám a predchádzanie riziku a jeho riadenie. Členské štáty poskytnú informácie o podpore cieľov v oblasti zmien klímy pomocou metodiky prijatej Komisiou. Komisia prijme túto metodiku prostredníctvom vykonávacieho aktu. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom prešetrovania uvedenom v článku 143 ods. 3.

HLAVA II STRATEGICKÝ PRÍSTUP

KAPITOLA I Tematické ciele pre fondy SSR a spoločný strategický rámec

Článok 9 Tematické ciele

Z každého fondu SSR sa podporujú tieto tematické ciele v súlade s ich poslaním, aby sa prispelo k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu:

(1) posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií,

(2) zlepšenie prístupu k informáciám a ku komunikačným technológiám a zlepšenie ich využívania a kvality,

(3) zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, sektora poľnohospodárstva (v prípade EPFRV) a sektora rybného hospodárstva a akvakultúry (v prípade EFNRH),

(4) podporovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch;

(5) podpora prispôsobovania sa zmenám klímy, predchádzania a riadenia rizika,

(6) ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívnosti zdrojov;

(7) podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach,

(8) podpora zamestnanosti a mobility pracovnej sily,

(9) podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe,

(10) investovanie do vzdelania, zručností a celoživotného vzdelávania,

(11) zvyšovanie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správ.

Tematické ciele sa prevedú do priorít špecifických pre každý fond SSR a vymedzia sa v pravidlách pre jednotlivé fondy.

Článok 10 Spoločný strategický rámec

S cieľom presadiť harmonický, vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj Únie spoločný strategický rámec poskytne jasné strategické smerovanie pre proces tvorby programov a uľahčí sektorovú a územnú koordináciu zásahov Únie v rámci fondov SSR a s ostatnými relevantnými politikami a nástrojmi Únie v súlade s celkovými a čiastkovými cieľmi stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Článok 11 Obsah

Spoločný strategický rámec zavedie:

a)         prostriedky na dosiahnutie súladu a konzistencie programovania fondov SSR s konkrétnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a s príslušnými odporúčaniami Rady prijatými podľa článku 148 ods. 4 zmluvy;

b)         mechanizmy koordinácie medzi fondmi SSR a s ostatnými príslušnými politikami a nástrojmi Únie vrátane vonkajších nástrojov pre spoluprácu;

c)         horizontálne zásady a prierezové ciele politiky pre využívanie fondov SSR;

d)         opatrenia na riešenie územných výziev a kroky, ktoré je potrebné prijať na podporu integrovaného prístupu, ktorý odzrkadľuje úlohu mestských, vidieckych, pobrežných a rybárskych oblastí, ako aj špecifických výziev oblastí s osobitnými územnými charakteristikami uvedenými v článkoch 174 a 349 zmluvy;

e)         pre každý tematický cieľ indikačné opatrenia s vysokou európskou pridanou hodnotou, ktoré budú podporované z každého fondu SSR, a príslušné zásady vykonávania;

f)          priority v rámci spolupráce pre fondy SSR, v prípade potreby so zreteľom na stratégie pre makroregióny a prímorské oblasti.

Článok 12 Prijatie a preskúmanie

Prvky spoločného strategického rámca, ktoré sa vzťahujú na súlad a konzistenciu s hospodárskymi politikami členských štátov a Únie, mechanizmy koordinácie medzi fondmi SSR a s ostatnými príslušnými politikami a nástrojmi Únie, horizontálne zásady a prierezové ciele politiky a opatrenia na riešenie územných výziev, sú uvedené v prílohe I.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 142, v ktorých stanoví špecifické prvky spoločného strategického rámca, ktoré sa týkajú vytvorenia indikačných opatrení s vysokou európskou pridanou hodnotou a príslušných zásad vykonávania pre každý tematický cieľ a priorít v oblasti spolupráce.

V prípade významných zmien stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Komisia preskúma spoločný strategický rámec a v prípade potreby prijme prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 142 zmeny a doplnenia prílohy I.

Do 6 mesiacov od prijatia revízie spoločného strategického rámca členské štáty v prípade potreby navrhnú zmeny a doplnenia zmlúv o partnerstve a programov, aby zabezpečili ich súlad s revidovaným spoločným strategickým rámcom.

KAPITOLA II Zmluva o partnerstve

Článok 13 Príprava zmluvy o partnerstve

1.           Každý členský štát pripraví zmluvu o partnerstve na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.Warning:

2.           2.       Členské štáty vypracujú zmluvu o partnerstve v spolupráci s partnermi uvedenými v článku 5. Zmluva o partnerstve sa pripraví na základe dialógu s Komisiou.

3.           V zmluve o partnerstve sa upravuje všetka podpora poskytnutá z fondov SSR príslušnému členskému štátu.

4.           Každý členský štát zašle svoju zmluvu o partnerstve Komisii do 3 mesiacov od prijatia spoločného strategického rámca.

Článok 14 Obsah zmluvy o partnerstve

              Zmluva o partnerstve musí obsahovať:

(a) opatrenia zabezpečujúce súlad so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vrátane:

(i)      analýzy rozdielov a potrieb v oblasti rozvoja vzhľadom na tematické ciele, spoločný strategický rámec a čiastkové ciele stanovené v odporúčaniach Rady pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 a príslušných odporúčaniach Rady podľa článku 148 ods. 4 zmluvy;

(ii)      súhrnnej analýzy hodnotení ex ante programov, na základe ktorej sa odôvodní výber tematických cieľov a orientačné pridelenie finančných prostriedkov z fondov SSR;

(iii)     zhrnutia hlavných výsledkov očakávaných pre každý z fondov SSR v prípade každého tematického cieľa;

(iv)     orientačného rozdelenia podpory Únie podľa tematického cieľa na vnútroštátnej úrovni pre každý z fondov SSR, ako aj celkovú orientačnú sumu podpory plánovanej na ciele súvisiace so zmenami klímy;

(v)     hlavných prioritných oblastí spolupráce v prípade potreby so zreteľom na stratégie pre makroregióny a prímorské oblasti;

(vi)     horizontálnych zásad a cieľov politiky pre využívanie fondov SSR;

vii)     zoznamu programov v rámci EFRR, ESF a KF s výnimkou programov v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce a zoznamu programov v prípade EPFRV a EFNRH spolu s príslušnými orientačnými pridelenými finančnými prostriedkami podľa fondu SSR a roku;

(b) integrovaný prístup k územnému rozvoju podporovaný z fondov SSR, ktorý vymedzuje:

(i)      mechanizmy na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktoré zabezpečujú koordináciu medzi fondmi SSR a inými finančnými nástrojmi Únie alebo vnútroštátnymi finančnými nástrojmi s EIB;

(ii)      opatrenia na zabezpečenie integrovaného prístupu na využívanie fondov SSR, s cieľom územného rozvoja mestských, vidieckych, pobrežných a rybárskych oblastí a oblastí s osobitnými územnými charakteristikami, predovšetkým opatrenia na uplatňovanie článkov 28, 29 a 99, v prípade potreby doplnené o zoznam miest, ktoré sa majú zapojiť do platformy rozvoja miest, ako sa uvádza v článku 8 nariadenia o EFRR;

(c) integrovaný prístup k riešeniu osobitných potrieb zemepisných oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované skupiny obyvateľstva, a v prípade potreby vrátane orientačných pridelených finančných prostriedkov pre príslušné fondy SSR;

(d) opatrenia na zabezpečenie efektívneho vykonávania, vrátane:

(i)      konsolidovanej tabuľky míľnikov a čiastkových cieľov stanovených v rámci programov pre rámec výkonnosti uvedený v článku 19 ods. 1 spolu s metodikou a mechanizmom na zabezpečenie súladu medzi programami a fondmi SSR;

(ii)      súhrnného hodnotenia plnenia predbežných podmienok a činností, ktoré sa majú vykonať na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a časového plánu ich vykonania v prípade, že predbežné podmienky neboli splnené;

(iii)     informácií potrebných na overenie ex ante súladu s pravidlami o doplnkovosti, ako sa definujú v časti III tohto nariadenia;

(iv)     činností vykonaných s cieľom zapojiť partnerov a ich úlohy v rámci prípravy zmluvy o partnerstve a správy o dosiahnutom pokroku, ako sa stanovuje v článku 46 tohto nariadenia;

(e) opatrenia na zabezpečenie efektívneho využívania fondov SSR vrátane:

(i)      posúdenia, či je potrebné posilniť administratívnu kapacitu orgánov a prípadne príjemcov, a činností, ktoré je potrebné vykonať na tento účel;

(ii)      zhrnutia plánovaných činností a zodpovedajúcich cieľov programov s cieľom dosiahnuť zníženie administratívneho zaťaženia príjemcov;

(iii)     hodnotenia existujúcich systémov elektronickej výmeny údajov a plánovaných činností s cieľom umožniť, aby sa všetky výmeny informácií medzi príjemcami a orgánmi zodpovednými za riadenie a kontrolu programov vykonávali výlučne formou elektronickej výmeny údajov.

Článok 15 Prijatie a zmena a doplnenie zmluvy o partnerstve

1.           Komisia posúdi súlad zmluvy o partnerstve s týmto nariadením, so spoločným strategickým rámcom a s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a odporúčaniami Rady prijatými podľa článku 148 ods. 4 zmluvy pri zohľadnení hodnotení ex ante programov a predloží pripomienky do 3 mesiacov od dátumu predloženia zmluvy o partnerstve. Členský štát poskytne všetky potrebné dodatočné informácie a v prípade potreby upraví zmluvu o partnerstve.

2.           Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o schválení zmluvy o partnerstve najneskôr šesť mesiacov po jej predložení členským štátom za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli uspokojujúco zohľadnené. Zmluva o partnerstve nenadobudne platnosť pred 1. januárom 2014.

3.           Ak členský štát navrhne zmenu a doplnenie zmluvy o partnerstve, Komisia vykoná posúdenie v súlade s odsekom 1 a v prípade potreby prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o schválení zmeny a doplnenia.

KAPITOLA III Tematická koncentrácia, podmienky ex ante a preskúmanie výkonnosti

Článok 16 Tematická koncentrácia

Členské štáty v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy zameriavajú podporu na opatrenia, ktoré prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu, pokiaľ ide o stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu s cieľom riešiť výzvy definované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a v príslušných odporúčaniach Rady prijatých podľa článku 148 ods. 4 zmluvy a s ohľadom na celonárodné a regionálne potreby.

Článok 17 Podmienky ex ante

1.           Podmienky ex ante sa vymedzia pre každý fond SSR v pravidlách pre jednotlivé fondy.

2.           Členské štáty posúdia, či sú uplatniteľné podmienky ex ante splnené.

3.           V prípade podmienok ex ante, ktoré nie sú splnené v deň predloženia zmluvy o partnerstve, členské štáty v zmluve o partnerstve uvedú súhrn činností, ktoré sa majú vykonať na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a časový plán ich vykonávania s cieľom zabezpečiť ich splnenie najneskôr dva roky po prijatí zmluvy o partnerstve alebo do 31. decembra 2016, podľa toho, čo nastane skôr.

4.           Členské štáty podrobne opíšu činnosti súvisiace so splnením podmienok ex ante, vrátane časového plánu ich vykonania, v príslušných programoch.

5.           Komisia posúdi poskytnuté informácie o plnení podmienok ex ante v rámci jej hodnotenia zmluvy o partnerstve a programov. Pri prijímaní programu môže rozhodnúť o pozastavení všetkých alebo niektorých priebežných platieb určených na program do uspokojivého ukončenia činností na splnenie podmienok ex ante. Ak činnosti na splnenie podmienok ex ante nebudú ukončené v rámci lehoty stanovenej pre daný systém, predstavuje to základ pre pozastavenie platieb Komisiou.

6.           Odseky 1 až 5 sa neuplatňujú na programy v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce.

Článok 18 Výkonnostná rezerva

Päť percent finančných prostriedkov pridelených pre každý fond SSR a členský štát s výnimkou finančných prostriedkov pridelených na cieľ Európska územná spolupráca, na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a na hlavu V nariadenia EFNRH tvorí výkonnostnú rezervu, ktorá sa má prideliť v súlade s ustanoveniami článku 20.

Článok 19 Preskúmanie výkonnosti

1.           Komisia v spolupráci s členskými štátmi skontroluje výkonnosť programov v každom členskom štáte v roku 2017 a v roku 2019 s ohľadom na výkonnostný rámec stanovený v príslušnej zmluve o partnerstve a programoch. Spôsob vytvorenia výkonnostného rámca a prideľovania výkonnostnej rezervy sa uvádza v prílohe II.

2.           Počas týchto kontrol sa preskúma dosiahnutie čiastkových cieľov programov na úrovni priorít na základe informácií a hodnotení predložených v správach o dosiahnutom pokroku, ktoré predložia členské štáty v rokoch 2017 a 2019.

Článok 20 Pridelenie výkonnostnej rezervy

1.           Ak kontrola výkonnosti uskutočnená v roku 2017 ukáže, že sa v rámci priority programu nedosiahli míľniky stanovené na rok 2016, Komisia predloží príslušnému členskému štátu odporúčania.

2.           Na základe preskúmania uskutočneného v roku 2019 Komisia prijme rozhodnutie prostredníctvom vykonávacích aktov, ktorým pre každý fond SSR a členský štát určí programy a priority, ktoré dosiahli svoje čiastkové ciele. Členský štát navrhne pridelenie výkonnostnej rezervy na programy a priority uvedené v tomto rozhodnutí Komisie. Komisia schváli zmenu a doplnenie dotknutých programov v súlade s článkom 26. Ak členský štát nepredloží informácie v súlade s článkom 46 ods. 2 a ods. 3, výkonnostná rezerva pre programy alebo príslušné priority sa nemôže prideliť.

3.           Ak existuje dôkaz z kontroly výkonnosti o tom, že priorite sa nepodarilo dosiahnuť míľniky stanovené vo výkonnostnom rámci, Komisia môže pozastaviť celú priebežnú platbu alebo jej časť pre danú prioritu programu v súlade s postupom stanoveným v pravidlách pre jednotlivé fondy.

4.           Ak Komisia na základe preskúmania záverečnej správy o vykonávaní programu zistí vážne nesplnenie cieľov stanovených vo výkonnostnom rámci, môže uplatniť finančné opravy v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 142 s cieľom stanoviť kritériá a metodiku zisťovania úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť.

5.           Odsek 2 sa neuplatňuje na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca a na hlavu V nariadenia o EFNRH.

KAPITOLA IV Makroekonomická podmienenosť

Článok 21 Podmienenosť spojená s koordináciou hospodárskych politík členských štátov

1.           Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju zmluvu o partnerstve a programy a v prípade potreby navrhol zmeny a doplnenia zmluvy o partnerstve a príslušných programov s cieľom:

(f) podporiť vykonávanie odporúčania Rady adresovaného príslušnému členskému štátu a prijatého v súlade s článkom 121 ods. 2 a/alebo článkom 148 ods. 4 zmluvy, alebo podporiť vykonávanie opatrení adresovaných príslušnému členskému štátu a prijatých v súlade s článkom 136 ods. 1 zmluvy;

(g) podporiť vykonávanie odporúčania Rady adresovaného príslušnému členskému štátu a prijatého v súlade s článkom 126 ods. 7 zmluvy;

(h) podporiť vykonávanie odporúčania Rady adresovaného príslušnému členskému štátu a prijatého v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. .../2011 [o predchádzaní a oprave makroekonomických nerovnováh] za predpokladu, že tieto zmeny a doplnenia sa považujú za potrebné s cieľom pomôcť napraviť makroekonomické nerovnováhy;

(i) maximálne zvýšiť rast a vplyv konkurencieschopnosti dostupných fondov SSR podľa článku 4, ak členský štát spĺňa jednu z týchto podmienok:

(i)      má sprístupnenú finančnú pomoc Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010;

(ii)      má sprístupnenú strednodobú finančnú pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č. 332/2002[23];

(iii)     má sprístupnenú finančnú pomoc vo forme pôžičky EMS v súlade so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

2.           Členský štát predloží návrh na zmenu a doplnenie zmluvy o partnerstve a príslušných programov do jedného mesiaca. Komisia v prípade potreby vyjadrí pripomienky do jedného mesiaca od predloženia zmien a doplnení a členský štát má potom mesiac na to, aby znova predložil svoj návrh.

3.           Ak Komisia nevyjadrí pripomienky, alebo ak boli jej pripomienky uspokojivo zohľadnené, Komisia bezodkladne prijme rozhodnutie schvaľujúce zmeny a doplnenia zmluvy o partnerstve a príslušných programov.

4.           Odchylne od odseku 1, ak sa finančná pomoc sprístupní členskému štátu v súlade s odsekom 1 písm. d) a je spojená s upraveným programom, Komisia môže bez akéhokoľvek návrhu členského štátu zmeniť a doplniť zmluvu o partnerstve a programy s cieľom maximálne zvýšiť rast a dosah konkurencieschopnosti dostupných fondov SSR. Na zabezpečenie efektívneho vykonávania zmluvy o partnerstve a príslušných programov sa Komisia zapojí do ich riadenia, ako je uvedené v upravenom programe alebo v Spoločnom vyhlásení úmyslu podpísanom s príslušným členským štátom.

5.           Ak členský štát nezareaguje na žiadosť Komisie uvedenú v odseku 1 alebo neodpovie uspokojivo do jedného mesiaca na pripomienky Komisie uvedené v odseku 2, Komisia môže do troch mesiacov od zaslania svojich pripomienok prijať prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o pozastavení časti alebo všetkých platieb na príslušné programy.

6.           Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov pozastaví časť platieb alebo všetky platby a záväzky v prípade príslušných programov, ak:

(a) Rada zistí, že členský štát nedodržiava osobitné opatrenia stanovené Radou v súlade s článkom 136 ods. 1 zmluvy;

(b) Rada v súlade s článkom 126 ods. 8 alebo článkom 126 ods. 11 rozhodne, že príslušný členský štát neprijal účinné opatrenie na nápravu svojho nadmerného deficitu;

(c) Rada v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. .../2011 [o predchádzaní a oprave makroekonomických nerovnováh] dospeje k záveru, že členský štát v dvoch po sebe nasledujúcich prípadoch nepredložil dostatočný nápravný akčný plán, alebo Rada prijme rozhodnutie deklarujúce nesúlad v súlade s článkom 10 ods. 4 uvedeného nariadenia;

(d) Komisia dospeje k záveru, že členský štát neprijal opatrenia na vykonávanie ozdravného programu uvedeného v nariadení Rady (EÚ) č. 407/2010 alebo nariadení Rady (ES) č. 332/2002, a v dôsledku toho rozhodne nepovoliť vyplatenie finančnej pomoci udelenej tomuto členskému štátu, alebo

(e) predstavenstvo Európskeho mechanizmu pre stabilitu dospeje k záveru, že nebola splnená podmienka spojená s finančnou pomocou EMS vo forme pôžičky EMS pre príslušný členský štát, a v dôsledku toho sa rozhodne nevyplatiť stabilizačnú podporu, ktorá mu bola udelená.

7.           Pri rozhodovaní o pozastavení časti platieb alebo všetkých platieb alebo záväzkov v súlade s odsekmi 5 a 6 Komisia zabezpečí, aby bolo pozastavenie primerané a účinné so zreteľom na hospodárske a sociálne okolnosti príslušného členského štátu a rešpektovalo rovnosť zaobchádzania medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o vplyv pozastavenia na hospodárstvo príslušného členského štátu.

8.           Komisia bezodkladne zruší pozastavenie platieb a záväzkov, ak členský štát navrhol zmeny a doplnenia zmluvy o partnerstve a príslušných programov na požiadanie Komisie, ktoré Komisia schválila, a v prípadoch, keď:

(f) Rada rozhodla, že členský štát dodržiava osobitné opatrenia stanovené Radou v súlade s článkom 136 ods. 1 zmluvy;

(g) sa postup pri nadmernom schodku dočasne pozastavil v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 1467/97, alebo Rada v súlade s článkom 126 ods. 12 zmluvy rozhodla zrušiť rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu;

(h) Rada schválila opravný akčný plán predložený príslušným členským štátom v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. [...] [nariadenie o postupe pri nadmernej nerovnováhe], alebo sa postup pri nadmernej nerovnováhe pozastavil v súlade s článkom 10 ods. 5 uvedeného nariadenia, alebo Rada uzavrela postup pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 11 uvedeného nariadenia;

(i) Komisia dospela k záveru, že členský štát prijal opatrenia na vykonávanie upraveného programu uvedeného v nariadení Rady (EÚ) č. 407/2010, alebo nariadení Rady (ES) č. 332/2002 a v dôsledku toho povolila vyplatenie finančnej pomoci udelenej tomuto členskému štátu, alebo

(j) predstavenstvo Európskeho mechanizmu pre stabilitu dospelo k záveru, že bola splnená podmienka spojená s finančnou pomocou vo forme pôžičky EMS pre príslušný členský štát, a v dôsledku toho sa rozhodlo vyplatiť podporu pre stabilitu, ktorá mu bola udelená.

Rada na návrh Komisie súčasne rozhodne znova zaradiť do rozpočtu pozastavené záväzky v súlade s článkom 8 nariadenia Rady (EÚ) č. [...], ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 až 2020.

Článok 22 Zvýšenie platieb pre členské štáty s dočasnými rozpočtovými problémami

1.           Na požiadanie členského štátu možno priebežné platby a záverečné platby zvýšiť o 10 percentuálnych bodov nad mieru spolufinancovania uplatniteľnú na každú prioritu pre EFRR, ESF a KF, alebo na každé opatrenie pre EPFRV a EFNRH. Zvýšená miera, ktorá nesmie prekročiť 100 %, sa uplatňuje na žiadosti o platbu týkajúce sa účtovného obdobia, v ktorom členský štát predložil svoju žiadosť, a v nasledujúcich účtovných obdobiach, počas ktorých členský štát spĺňa jednu z týchto podmienok:

(k) ak príslušný členský štát prijal euro, dostáva makrofinančnú pomoc od Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010[24];

(l) ak príslušný členský štát neprijal euro, dostane strednodobú finančnú pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č. 332/2002[25];

(m) finančná pomoc je členskému štátu k dispozícii v súlade so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu podpísanou 11. júla 2011.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na programy v rámci nariadenia o EÚS.

2.           Bez ohľadu na odsek 1 nie je podpora Únie prostredníctvom priebežných platieb a platieb konečného zostatku vyššia než verejná podpora a maximálna výška podpory z fondov SSR na každú prioritu pre EFRR, ESF a KF, alebo na každé opatrenie pre EDFRV a EFNRH, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie o schválení programu.

HLAVA III PROGRAMOVANIE

KAPITOLA I Všeobecné ustanovenia týkajúce sa fondov SSR

Článok 23 Príprava programov

1.           Fondy SSR sa využívajú prostredníctvom programov v súlade so zmluvu o partnerstve. Každý program sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

2.           Programy vypracujú členské štáty alebo akýkoľvek nimi poverený orgán v spolupráci s partnermi.

3.           Členský štát predloží programy zároveň so zmluvou o partnerstve s výnimkou programov Európskej územnej spolupráce, ktoré sa predkladajú do šiestich mesiacov od schválenia spoločného strategického rámca. Všetky programy musia byť doplnené o hodnotenie ex ante, ako sa uvádza v článku 48.       

Článok 24 Obsah programov

1.           V každom programe sa stanoví stratégia pre príspevok programu k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v súlade so spoločným strategickým rámcom a so zmluvou o partnerstve. Každý program obsahuje opatrenia na zabezpečenie účinného, efektívneho a koordinovaného využívania fondov SSR a opatrenia na dosiahnutie zníženia administratívnej záťaže pre príjemcov.

2.           V každom programe sa vymedzia priority, pričom sa stanovia konkrétne ciele, finančné rozpočtové prostriedky na podporu z fondov SSR a zodpovedajúce národné spolufinancovanie.

3.           V každej priorite sa stanovia ukazovatele pre posúdenie pokroku vo vykonávaní programu s cieľom dosiahnuť ciele ako základe pre monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie výkonnosti. Patria medzi ne:

(a) finančné ukazovatele súvisiace s vyčlenenými výdavkami;

(b) ukazovatele výstupov súvisiace s podporovanými operáciami;

(c) ukazovatele výsledkov súvisiace s prioritami.

Pre každý fond SSR sa v pravidlách pre jednotlivé fondy vymedzia všeobecné ukazovatele a môžu sa uviesť ukazovatele špecifické pre jednotlivé programy.

4.           Každý program s výnimkou tých, ktoré sa vzťahujú výlučne na technickú pomoc, obsahuje opis opatrení na zohľadnenie zásad uvedených v článkoch 7 a 8.

5.           V každom programe s výnimkou tých, kde sa technická pomoc vykonáva v rámci osobitného programu, sa uvádza orientačná výška podpory, ktorá sa má použiť na ciele týkajúce zmien klímy.

6.           Členské štáty navrhnú program v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

Článok 25

Postup prijímania programov

1.           Komisia posúdi súlad programov s týmto nariadením, pravidlami pre jednotlivé fondy, ich efektívnym prínosom pre tematické ciele a priority Únie špecifické pre každý fond SSR, spoločným strategickým rámcom, zmluvou o partnerstve, odporúčaniami pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a odporúčaniami Rady prijatými podľa článku 148 ods. 4 zmluvy, a to s ohľadom na hodnotenie ex ante. Posúdenie sa predovšetkým zameriava na vhodnosť stratégie programu, zodpovedajúce ciele, ukazovatele, čiastkové ciele a pridelenie rozpočtových zdrojov.

2.           Komisia vznesie svoje pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia programu. Členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie a v prípade potreby upraví navrhovaný program.

3.           Komisia v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy schváli každý program najneskôr šesť mesiacov po jeho formálnom predložení členským štátom alebo členskými štátmi za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli uspokojivo zohľadnené, avšak nie skôr ako 1. januára 2014 alebo pred tým, ako Komisia prijme rozhodnutie, ktorým schváli zmluvu o partnerstve.

Článok 26 Zmena a doplnenie programov

1.           Žiadosti členského štátu o zmenu a doplnenie programov musia byť riadne odôvodnené a musia najmä obsahovať opis očakávaného dosahu zmien programu na dosiahnutie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a osobitných cieľov stanovených v programe, a to pri zohľadnení spoločného strategického rámca a zmluvy o partnerstve. K žiadostiam sa pripojí upravený program a v prípade potreby upravená zmluva o partnerstve.

V prípade zmien a doplnení programov v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce sa príslušná zmluva o partnerstve nemení a nedopĺňa.

2.           Komisia posúdi informácie poskytnuté v súlade s odsekom 1, pričom zohľadní odôvodnenie poskytnuté členským štátom. Komisia môže mať pripomienky a členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie. Komisia v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy schváli žiadosti o zmenu a doplnenie programu najneskôr päť mesiacov po ich formálnom predložení členským štátom za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli uspokojujúco zohľadnené. Komisia v prípade potreby súčasne zmení a doplní rozhodnutie o schválení zmluvy o partnerstve v súlade s článkom 15 ods. 3.

Článok 27 Účasť Európskej investičnej banky

1.           EIB sa na žiadosť členských štátov môže zúčastniť prípravy zmluvy o partnerstve, ako aj činností súvisiacich s prípravou operácií, najmä veľkých projektov, finančných nástrojov a verejno-súkromných partnerstiev.

2.           Komisia sa môže pred prijatím zmluvy o partnerstve alebo programov poradiť s EIB.

3.           Komisia môže požiadať EIB o preskúmanie technickej kvality a hospodárskej a finančnej životaschopnosti veľkých projektov a o pomoc, pokiaľ ide o finančné nástroje, ktoré sa majú vykonať alebo vytvoriť.

4.           Komisia môže v rámci vykonávania ustanovení tohto nariadenia udeliť granty EIB alebo uzavrieť zmluvu s EIB o poskytovaní služieb, ktorá sa vzťahuje na iniciatívy vykonávané na viacročnom základe. Záväzok týkajúci sa príspevkov z rozpočtu Únie vo vzťahu k týmto grantom alebo zmluvám o poskytovaní služieb sa uplatňuje ročne.

KAPITOLA II

Miestny rozvoj riadený spoločenstvom

Článok 28 Miestny rozvoj riadený Spoločenstvom

1.           Miestny rozvoj riadený spoločenstvom, ktorý sa v súvislosti s EPFRV označuje ako miestny rozvoj LEADER:

(a) sa zameriava na osobitné subregionálne územia;

(b) sa riadi spoločenstvom, miestnymi akčnými skupinami zloženými zo zástupcov verejných a súkromných lokálnych spoločensko-hospodárskych záujmov, pričom na úrovni rozhodovania nesmie ani verejný sektor, ani žiadna samostatná zainteresovaná strana mať viac ako 49 % hlasovacích práv;

(c) sa uskutočňuje prostredníctvom integrovaných a viacsektorových stratégií miestneho rozvoja;

(d) je navrhnutý s ohľadom na miestne potreby a možnosti rozvoja a zahŕňa inovatívne prvky vzhľadom na miestnu situáciu, vytváranie sietí a prípadne spoluprácu.

2.           Podpora miestneho rozvoja z fondov SSR musí byť zhodná a zosúladená s podporou medzi fondmi SSR. To sa zabezpečí okrem iného prostredníctvom koordinovaného budovania kapacít, výberu, schválenia a financovania stratégií miestneho rozvoja a skupín miestneho rozvoja.

3.           Keď výberová komisia pre stratégie miestneho rozvoja zriadená podľa článku 29 ods. 3 stanoví, že vykonávanie zvolenej stratégie miestneho rozvoja vyžaduje podporu z viac ako jedného fondu, možno pre danú stratégiu miestneho rozvoja určiť hlavný fond.

4.           Ak bol určený hlavný fond, prevádzkové náklady, oživovanie a vytváranie sietí v rámci stratégie miestneho rozvoja sa financujú iba z tohto hlavného fondu.

5.           Miestny rozvoj podporovaný z fondov SSR sa uskutočňuje v rámci jednej alebo viacerých priorít programu.

Článok 29 Stratégie miestneho rozvoja

1.           Stratégia miestneho rozvoja obsahuje aspoň tieto prvky:

(a) vymedzenia oblasti a obyvateľstva, ktoré stratégia zahŕňa;

(b) analýzy potrieb a možností rozvoja oblasti vrátane analýzy silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb;

(c) opis stratégie a jej cieľov, opis integrovaného a inovatívneho charakteru stratégie a hierarchického usporiadania cieľov vrátane jasných a merateľných cieľových hodnôt pre výstupy a výsledky. Táto stratégia sa musí zhodovať s príslušnými programami všetkých zapojených fondov SSR;

(d) opis postupu zapojenia spoločenstva do vytvárania stratégie;

(e) akčný plán, ako sa ciele transformujú do akcií;

(f) opis prevádzkových a monitorovacích opatrení stratégie, ktorými sa preukáže schopnosť miestnej akčnej skupiny uskutočňovať stratégiu, a opis osobitných opatrení na hodnotenie;

(g) plán financovania stratégie, vrátane plánovaných finančných prostriedkov pridelených z každého z fondov SSR.

2.           Členské štáty stanovia kritériá výberu stratégií miestneho rozvoja. Kritériá výberu sa môžu vymedziť v pravidlách pre jednotlivé fondy.

3.           Výber stratégií miestneho rozvoja uskutoční výbor, ktorý na tento účel zriadia príslušné riadiace orgány programov.

4.           Výber a schvaľovanie všetkých stratégií miestneho rozvoja sa ukončí najneskôr 31. decembra 2015.

5.           V rozhodnutí o výbere a schválení stratégie miestneho rozvoja riadiacim orgánom sa určí výška pridelených finančných prostriedkov z každého fondu SSR. Určia sa v ňom aj funkcie orgánov zodpovedných za vykonávanie príslušných programov, pokiaľ ide o všetky úlohy súvisiace s vykonávaním stratégie.

6.           Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 142 v prípade vhodnosti pre každý fond SSR týkajúce sa vymedzenia oblasti a obyvateľstva, na ktoré sa stratégia vzťahuje, podľa odseku 1 písm. a).

Článok 30 Miestne akčné skupiny

1.           Miestne akčné skupiny navrhujú a uskutočňujú stratégie miestneho rozvoja.

Členské štáty určia jednotlivé úlohy miestnej akčnej skupiny a orgánov zodpovedných za vykonávanie príslušných programov, pokiaľ ide o všetky úlohy súvisiace s vykonávaním stratégie.

2.           Riadiaci orgán zabezpečí, aby si miestne akčné skupiny buď zvolili jedného partnera zo skupiny za hlavného partnera pre administratívne a finančné záležitosti, alebo sa spojili do zákonne stanovenej spoločnej štruktúry.

3.           Medzi úlohy miestnej akčnej skupiny patrí:

(a) budovanie kapacity miestnych aktérov na vytváranie a vykonávanie operácií;

(b) vypracovanie nediskriminačného a transparentného výberového procesu a kritérií výberu operácií, ktoré zabránia vzniku konfliktu záujmov, ktorým sa zabezpečí, aby aspoň 50 % hlasov rozhodnutí o výbere patrilo partnerom z neverejného sektora, čím sa zabezpečí možnosť odvolať sa proti rozhodnutiam o výbere a umožní sa výberový proces prostredníctvom písomného konania;

(c) zaistenie súladu so stratégiou miestneho rozvoja počas výberu operácií tak, že sa operácie zoradia podľa ich prispievania k dosahovaniu celkových a čiastkových cieľov stratégií;

(d) príprava a uverejnenie výzev na predkladanie návrhov alebo prebiehajúcich projektov počas výzev vrátane vymedzenia výberových kritérií;

(e) prijímanie žiadostí o podporu a ich hodnotenie;

(f) výber operácií a stanovenie výšky podpory a v náležitých prípadoch predloženie návrhov orgánu zodpovednému za konečné overenie oprávnenosti pred schválením;

(g) monitorovanie vykonávania stratégie miestneho rozvoja a podporovaných operácií a vykonávanie špecifických hodnotiacich aktivít súvisiacich so stratégiou miestneho rozvoja.

Článok 31 Podpora miestneho rozvoja z fondov SSR

Podpora miestneho rozvoja pokrýva:

(a) náklady na predbežnú podporu;

(b) vykonávanie operácií v rámci stratégie miestneho rozvoja;

(c) prípravu a vykonávanie aktivít vzájomnej spolupráce miestnej akčnej skupiny;

(d) prevádzkové náklady a oživenie stratégie miestneho rozvoja až do 25 % celkových verejných výdavkov vynaložených v rámci stratégie miestneho rozvoja.

HLAVA IV

FINANČNÉ NÁSTROJE

Článok 32 Finančné nástroje

1.           Fondy SSR možno využiť na podporu finančných nástrojov v rámci programu vrátane situácií, keď je takýto program organizovaný cez fondy fondov, s cieľom prispieť k dosiahnutiu konkrétnych cieľov stanovených v rámci priority na základe hodnotenia ex ante, ktorým sa zistili trhové nedostatky alebo neoptimálne investície a investičné potreby.

Finančné nástroje možno kombinovať s grantmi, bonifikáciami úrokov a dotáciami záručných poplatkov. V tomto prípade je potrebné viesť samostatné záznamy o každej forme financovania.

Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 142, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá týkajúce sa hodnotenia ex ante finančných nástrojov, kombinovania podpory poskytnutej konečným príjemcom vo forme grantov, bonifikácie úrokov, dotácií záručných poplatkov a finančných nástrojov, dodatočné osobitné pravidlá o oprávnenosti výdavkov a pravidlá stanovujúce druhy aktivít, ktoré nemožno podporovať prostredníctvom finančných nástrojov.

2.           Koneční príjemcovia, ktorí získavajú podporu z finančných nástrojov, môžu dostať tiež granty alebo inú pomoc z programu alebo iného nástroja, na ktorý je poskytovaná podpora z rozpočtu Únie. V tomto prípade je potrebné viesť samostatné záznamy o každom zdroji financovania.

3.           Vecné príspevky nie sú oprávneným výdavkom v súvislosti s finančnými nástrojmi s výnimkou príspevkov vo forme pozemkov alebo nehnuteľností v súvislosti s investíciami s cieľom podporiť rozvoj miest alebo obnovenie miest, keď pozemok alebo nehnuteľnosť tvorí časť investície. Takéto príspevky vo forme pozemku alebo nehnuteľnosti sú oprávnené za predpokladu splnenia podmienok uvedených v článku 59.

Článok 33 Uplatňovanie finančných nástrojov

1.           Pri vykonávaní článku 32 môžu riadiace orgány poskytnúť finančný príspevok na tieto finančné nástroje:

(a) finančné nástroje zriadené na úrovni Únie, ktoré sú riadené priamo alebo nepriamo Komisiou;

(b) finančné nástroje zriadené na vnútroštátnej, regionálnej, nadnárodnej alebo cezhraničnej úrovni, ktoré riadi alebo má na zodpovednosť riadiaci orgán.

2.           Hlava [VIII] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňuje na finančné nástroje uvedené v odseku 1 písm. a). Príspevky z fondov SSR na finančné nástroje podľa odseku 1 písm. a) sa musia vložiť na osobitné účty a používať v súlade s cieľmi príslušných fondov SSR na podporu opatrení a konečných príjemcov, ktorí sú v súlade s programom alebo programami, z ktorých sú tieto príspevky poskytnuté.

3.           V prípade finančných nástrojov podľa odseku 1 písm. b) môže riadiaci orgán poskytnúť finančný príspevok na tieto finančné nástroje:

(a) finančné nástroje, ktoré spĺňajú štandardné podmienky stanovené Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3;

(b) už existujúce alebo novo vytvorené finančné nástroje, ktoré sú osobitne navrhnuté, aby dosahovali zamýšľaný účel, a ktoré spĺňajú príslušné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy.

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 142, ktorými sa ustanovia osobitné pravidlá týkajúce sa určitých druhov finančných nástrojov, ktoré sú uvedené v písmene b), ako aj výsledkov, ktoré možno dosiahnuť pomocou týchto nástrojov.

4.           V rámci podpory finančných nástrojov uvedených v odseku 1 písm. b) môže riadiaci orgán:

(a) investovať do základného imania existujúcich alebo novo vytvorených právnych subjektov vrátane subjektov financovaných z iných fondov SSR, ktoré sa venujú uplatňovaniu finančných nástrojov v súlade s cieľmi príslušných fondov SSR a ktoré podnikajú úlohy vykonávania; podpora na takéto investície sa obmedzí na sumu nevyhnutnú na uplatnenie nových finančných nástrojov, ktoré sú v súlade s cieľmi tohto nariadenia; alebo

(b) poveriť úlohami vykonávania:

(i)      Európsku investičnú banku;

(ii)      medzinárodné finančné inštitúcie, ktorých akcie členský štát vlastní, alebo finančné inštitúcie založené v členskom štáte s cieľom získať verejný záujem pod kontrolu verejného orgánu, vybrané v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

(iii)     orgán, ktorý sa riadi verejným alebo súkromným právom, vybraný v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(c) priamo podniknúť úlohy vykonávania v prípade, že finančné nástroje pozostávajú výlučne z pôžičiek alebo záruk.

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 142, ktorými sa stanovia pravidlá týkajúce sa dohôd o financovaní, funkcie a zodpovednosti subjektov, ktoré sú poverené úlohami vykonávania, ako aj nákladov a poplatkov na riadenie.

5.           Pri uplatňovaní finančných nástrojov cez fondy fondov môžu subjekty uvedené v odseku 4 písm. b) bodoch i) a ii) zveriť časť úloh vykonávania finančným sprostredkovateľom, a to za predpokladu, že tieto subjekty sa na vlastnú zodpovednosť zaručia, že finanční sprostredkovatelia splnia kritéria stanovené v [článku 57 a článku 131 ods. 1, ods. 1 písm. a) a ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Finanční sprostredkovatelia sa vyberú na základe otvorených, transparentných, primeraných a nediskriminačných postupov, ktoré bránia vzniku konfliktu záujmov.

6.           Subjekty uvedené v odseku 4 písm. b), ktoré boli poverené úlohami vykonávania, si môžu otvoriť zverenecké účty vo vlastnom mene a v mene riadiaceho orgánu. Aktíva uložené na takýchto zvereneckých účtoch sa spravujú v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a príslušnými pravidlami obozretného podnikania a majú primeranú likviditu.

7.           Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 142, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá týkajúce sa osobitných požiadaviek súvisiacich s prevodom a správou aktív spravovaných subjektmi, ktoré boli poverené úlohami vykonávania, ako aj s prevodom aktív medzi eurom a národnými menami.

Článok 34 Uplatňovanie niektorých finančných nástrojov

1.           Subjekty akreditované v súlade s článkom 64 nevykonávajú kontroly operácií na mieste zahŕňajúce finančné nástroje uplatňované na základe článku 33 ods. 1 písm. a). Dostávajú pravidelné správy o kontrole od subjektov poverených uplatňovaním týchto finančných nástrojov.

2.           Subjekty zodpovedné za audit programov nevykonávajú audity operácií, ktoré zahŕňajú finančné nástroje uplatňované na základe článku 33 ods. 1 písm. a), ani systémov riadenia a kontroly týkajúcich sa týchto nástrojov. Dostávajú pravidelné správy o kontrole od audítorov menovaných v dohodách o zriadení týchto finančných nástrojov.

3.           Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 142 týkajúce sa opatrení na riadenie a kontrolu finančných nástrojov uplatňovaných na základe článku 33 ods. 1 písm. a) a článku 33 ods. 4 písm. b) bodov i), ii) a iii).

Článok 35 Žiadosti o platby vrátane výdavkov na finančné nástroje

1.           Pokiaľ ide o finančné nástroje uvedené v článku 33 ods. 1 písm. a), v žiadosti o platbu sa uvádza a osobitne uverejňuje celková výška podpory vyplatená na finančný nástroj.

2.           Pokiaľ ide o finančné nástroje uvedené v článku 33 ods. 1 písm. b) zavedené v súlade s článkom 33 ods. 4 písm. a) a b), celkové oprávnené výdavky uvedené v žiadosti o platbu zahŕňajú a osobitne vymedzujú celkovú výšku podpory, ktorá bola vyplatená alebo sa má vyplatiť na finančný nástroj na investovanie do konečných príjemcov, ktoré sa má uskutočniť počas vopred stanoveného obdobia nepresahujúceho dva roky, vrátane výdavkov alebo poplatkov na riadenie.

3.           Suma vypočítaná v súlade s odsekom 2 sa v nasledujúcich žiadostiach o platbu upraví tak, aby zohľadňovala rozdiel medzi výškou už vyplatenej podpory na príslušný finančný nástroj a sumami, ktoré boli v skutočnosti investované do konečných príjemcov, a uhradené výdavky a poplatky na riadenie. Tieto sumy sa osobitne uvedú v žiadosti o platbu.

4.           Pokiaľ ide o finančné nástroje uvedené v článku 33 ods. 1 písm. b) uplatňované v súlade s článkom 33 ods. 4 písm. c), žiadosť o platbu zahŕňa celkovú výšku platieb uskutočnených riadiacim orgánom na investície do konečných príjemcov. Tieto sumy sa osobitne uvedú v žiadosti o platbu.

5.           Komisia je splnomocnená prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 142 prijať osobitné pravidlá týkajúce sa platieb a zrušenia platieb na finančné nástroje a možných dôsledkov súvisiacich so žiadosťami o platby.

Článok 36 Oprávnené výdavky v čase ukončenia programu

1.           Oprávnené výdavky finančného nástroja predstavujú v čase ukončenia programu celkovú sumu, ktorá bola v skutočnosti vyplatená alebo v prípade záručných fondov viazaná prostredníctvom finančného nástroja počas obdobia oprávnenosti uvedeného v článku 55 ods. 2 a ktorá zodpovedá:

(a) platbám konečným príjemcom;

(b) prostriedkom určeným na záručné zmluvy, či už neuhradené alebo už splatné, s cieľom uhradiť možné žiadosti o uplatnenie záruky v prípade strát, ktoré sa vypočítajú podľa obozretného hodnotenia rizika ex ante a zahŕňajú súhrnnú sumu základných nových úverov alebo iných zabezpečujúcich nástrojov na nové investície do konečných príjemcov;

(c) kapitalizovanej bonifikácii úrokov alebo dotáciám záručných poplatkov, ktoré sa majú uhrádzať počas obdobia nepresahujúceho 10 rokov po uplynutí obdobia oprávnenosti stanoveného v článku 55 ods. 2, využívaným v kombinácii s finančnými nástrojmi, vloženým na viazaný účet osobitne založený na tento účel, s cieľom ich účinného vyplatenia po období oprávnenosti stanovenom v článku 55 ods. 2, avšak v prípade pôžičiek alebo iných zabezpečujúcich nástrojov vyplatených na investovanie do konečných príjemcov v rámci obdobia oprávnenosti stanoveného v článku 55 ods. 2;

(d) náhrade vzniknutých nákladov na riadenie alebo zaplateným poplatkov za riadenie finančného nástroja.

2.           V prípade nástrojov vlastného imania a mikroúverov možno kapitalizované náklady na riadenie alebo poplatky za riadenie platené počas obdobia nepresahujúceho 5 rokov po uplynutí obdobia oprávnenosti stanoveného v článku 55 ods. 2 s ohľadom na investície do konečných príjemcov, ktoré sa uskutočnili počas tohto obdobia oprávnenosti a na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia článkov 37 a 38, považovať za oprávnené výdavky, ak boli vložené na viazaný účet osobitne založený na tento účel.

3.           Oprávnené výdavky stanovené v súlade s odsekmi 1 a 2 nesmú byť vyššie ako súčet:

(i)      celkovej sumy podpory vyplatenej z fondov SSR na finančný nástroj a

(ii)     zodpovedajúcej sumy národného spolufinancovania.

4.           Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 142 týkajúce sa vytvorenia systému kapitalizácie ročných splátok pre úrokové dotácie a dotácie záručných poplatkov.

Článok 37 Úroky a iné výnosy získané z podpory udelenej z fondov SSR na finančné nástroje

1.           Podpora z fondov SSR vyplatená na finančné nástroje sa uloží na úročené účty finančných inštitúcií so sídlom v členských štátoch alebo sa dočasne investuje v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

2.           Úroky a iné výnosy prináležiace podpore z fondov SSR vyplatenej na finančné nástroje sa použijú na rovnaké účely a v rámci toho istého finančného nástroja ako pôvodná podpora z fondov SSR.

3.           Riadiaci orgán zabezpečí vedenie primeraných záznamov o využití prostriedkov a výnosov uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 38 Opätovné využitie prostriedkov získaných z podpory z fondov SSR do ukončenia programu

1.           Kapitálové zdroje získané späť na finančné nástroje a pochádzajúce z investícií alebo z uvoľnenia prostriedkov vyčlenených na záručné zmluvy, ktoré možno pripísať podpore z fondov SSR, sa môžu opätovne využiť na ďalšie investovanie prostredníctvom rovnakých alebo iných finančných nástrojov a v súlade s cieľmi programu alebo programov.

2.           Výnosy a iné zárobky alebo zisky vrátane úrokov, záručných poplatkov, dividend, kapitálových ziskov alebo akýchkoľvek iných príjmov z investícií, ktoré možno pripísať podpore z fondov SSR na finančný nástroj, sa v prípade potreby môžu opätovne využiť do potrebnej výšky na tieto účely:

(e) náhradu vzniknutých nákladov na riadenie alebo zaplatenie poplatkov za riadenie finančného nástroja;

(f) preferenčnú odmenu investorov pôsobiacich v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, ktorí poskytujú dodatočné prostriedky na podporu finančného nástroja z fondov SSR alebo ktorí spoluinvestujú na úrovni konečných príjemcov;

(g) ďalšie investície prostredníctvom rovnakých alebo iných finančných nástrojov v súlade s cieľmi programu alebo programov.

3.           Riadiaci orgán zabezpečí vedenie primeraných záznamov o využití zdrojov a výnosov uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 39 Použitie odkázaných zdrojov po ukončení programu

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa kapitálové zdroje a výnosy a iné príjmy alebo zisky pripísateľné k podpore z fondov SSR na finančné nástroje využívali v súlade s cieľmi programu počas obdobia minimálne 10 rokov od ukončenia programu.

Článok 40 Správa o uplatňovaní finančných nástrojov

1.           Riadiaci orgán pošle Komisii osobitnú správu o operáciách, ktoré zahŕňajú finančné nástroje, ako prílohu k výročnej správe o vykonávaní.

2.           Správa uvedená v odseku 1 obsahuje v prípade každého finančného nástroja tieto informácie:

(a) vymedzenie programu a priority, v rámci ktorých sa poskytuje podpora z fondov SSR;

(b) opis finančného nástroja a vykonávacích opatrení;

(c) určenie orgánov, ktoré boli poverené úlohami vykonávania;

(d) celková výška podpory na finančný nástroj podľa programu a priority alebo opatrenia, ktorá je uvedená v žiadostiach o platby predložených Komisii;

(e) celková výška podpory vyplatenej alebo viazanej v záručných zmluvách z finančného nástroja konečným príjemcom podľa programu a priority alebo opatrenia, ktorá je uvedená v žiadostiach o platby predložených Komisii;

(f) príjmy finančného nástroja a spätné platby na účet finančného nástroja;

(g) multiplikačný účinok investícií vykonaných z finančných nástrojov a hodnota investícií a účastí;

(h) príspevok finančného nástroja k dosiahnutiu ukazovateľov príslušného programu a priority.

3.           Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 143 ods. 3 prijme prostredníctvom vykonávacích aktov jednotné podmienky týkajúce sa monitorovania a poskytovania informácií o monitorovaní Komisii, aj v súvislosti s finančnými nástrojmi uvedenými v článku 33 ods. 1 písm. a).

HLAVA V MONITOROVANIE A HODNOTENIE

KAPITOLA I Monitorovanie

Oddiel I Monitorovanie programov

Článok 41 Monitorovacie výbory

1.           Členský štát zriadi výbor na monitorovanie vykonávania programu po porade s riadiacim orgánom do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia, ktorým sa prijíma program, členskému štátu.

Členský štát môže zriadiť jeden monitorovací výbor pre programy spolufinancované z fondov SSR.

2.           Každý monitorovací výbor vypracuje a prijme vlastný rokovací poriadok.

Článok 42 Zloženie monitorovacieho výboru

1.           Monitorovací výbor tvoria zástupcovia riadiaceho orgánu a akýchkoľvek sprostredkovateľských subjektov a zástupcovia partnerov. Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo.

Monitorovací výbor programu v rámci cieľa Európska územná spolupráca zahŕňa aj zástupcov z akejkoľvek tretej krajiny, ktorá sa podieľa na tomto programe.

2.           Komisia sa na práci monitorovacieho výboru zúčastňuje v poradnej funkcii.

3.           Ak EIB prispieva na program, môže sa zúčastňovať na práci monitorovacieho výboru v poradnej funkcii.

4.           Monitorovaciemu výboru predsedá zástupca členského štátu alebo riadiaceho orgánu.

Článok 100 Funkcie monitorovacieho výboru

1.           Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz do roka a kontroluje vykonávanie programu a pokrok dosiahnutý v napĺňaní jeho cieľov. Pri tom zohľadňuje finančné údaje, spoločné a špecifické ukazovatele týkajúce sa programu vrátane zmien ukazovateľov výsledkov a pokroku dosiahnutého v napĺňaní kvantifikovaných cieľových hodnôt a čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci.

2.           Monitorovací výbor podrobne preskúma všetky záležitosti, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu.

3.           Monitorovací výbor sa konzultuje v otázke zmien a doplnení programu, ktoré navrhol riadiaci orgán, a vydá k nim stanovisko.

4.           Monitorovací výbor môže riadiacemu orgánu dať odporúčania týkajúce sa vykonávania programu a jeho hodnotenia. Výbor monitoruje činnosti vykonané v nadväznosti na jeho odporúčania.

Článok 44 Správy o vykonávaní

1.           Členský štát predloží Komisii výročnú správu o vykonávaní programu počas predchádzajúceho finančného roka od roku 2016 až do roku 2022 vrátane.

Členský štát predloží záverečnú správu o vykonávaní programu do 30. septembra 2023 v prípade EFRR, ESF a Kohézneho fondu a výročnú správu o vykonávaní v prípade EPFRV a EFNRH.

2.           Výročné správy o vykonávaní podajú informácie o vykonávaní programu a jeho priorít na základe finančných údajov, spoločných a špecifických ukazovateľov a kvantifikovaných cieľových hodnôt vrátane zmien ukazovateľov výsledkov a čiastkových cieľov stanovených vo výkonnostnom rámci. Poskytnuté údaje sa majú týkať hodnôt ukazovateľov plne vykonaných operácií a takisto vybraných operácií. Uvádzajú sa v nich aj akcie prijaté na splnenie podmienok ex ante a akékoľvek problematiky, ktoré ovplyvňujú výkon programu, a prijaté nápravné opatrenia.

3.           Vo výročnej správe o vykonávaní predloženej v roku 2017 sa podajú a zhodnotia informácie uvedené v odseku 2 s informáciami o pokroku dosiahnutom v napĺňaní cieľov programu, vrátane príspevku fondov SSR na zmeny ukazovateľov výsledkov, ak hodnotenia o tom poskytujú dôkaz. Posúdi sa v nej aj vykonávanie opatrení s cieľom zohľadniť zásady uvedené v článkoch 6, 7 a 8 a podajú sa informácie o podpore použitej na ciele súvisiace so zmenami klímy.

4.           Výročná správa o vykonávaní predložená v roku 2019 a záverečná správa o vykonávaní v prípade fondov SSR obsahujú okrem informácií a hodnotení uvedených v odsekoch 2 a 3 informácie a hodnotenia pokroku dosiahnutého v napĺňaní cieľov programu a jeho príspevku k napĺňaniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

5.           Výročné správy o vykonávaní uvedené v odsekoch 1 až 4 sú prijateľné len vtedy, keď obsahujú všetky informácie požadované v týchto odsekoch a v pravidlách pre jednotlivé fondy. Komisia informuje členský štát o neprijateľnosti výročnej správy o vykonávaní do 15 pracovných dní od dátumu jej prijatia, ak tak Komisia neurobí, správa sa považuje za prijateľnú. Komisia preskúma výročné správy o vykonávaní a informuje členský štát o jej pripomienkach do dvoch mesiacov od prijatia výročnej správy o vykonávaní a do piatich mesiacov od prijatia záverečnej správy.

6.           Ak Komisia nepredloží svoje pripomienky v rámci týchto lehôt, správy sa považujú za prijateľné. Komisia môže vydať odporúčania na riešenie akýchkoľvek problematík, ktoré ovplyvňujú vykonávanie programu.

7.           Komisia môže vydať odporúčania na riešenie akýchkoľvek problematík, ktoré ovplyvňujú vykonávanie programu. Ak sa poskytnú takého odporúčania, riadiaci orgán do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých nápravných opatreniach.

8.           Zhrnutie pre občanov týkajúce sa obsahu výročných a záverečných správ o vykonávaní sa uverejňuje.

Článok 45 Výročné kontrolné zasadnutie

1.           Výročné kontrolné zasadnutie Komisie a každého členského štátu sa organizuje každý rok od roku 2016 do roku 2022 vrátane s cieľom preskúmať výkon každého programu, pričom sa zoberie do úvahy výročná správa o vykonávaní a v náležitých prípadoch pripomienky a odporúčania Komisie.

2.           Výročné kontrolné zasadnutie sa môže týkať viac ako jedného programu. V roku 2017 a roku 2019 sa výročné kontrolné zasadnutie bude týkať všetkých programov vykonávaných v členskom štáte a zohľadní tiež správy o dosiahnutom pokroku predložené členským štátom v súlade s článkom 46 v daných rokoch.

3.           Členský štát a Komisia sa môžu dohodnúť, že nezorganizujú výročné kontrolné zasadnutie týkajúce sa niektorého programu v ďalších rokoch s výnimkou rokov 2017 a 2019.

4.           Výročnému kontrolnému zasadnutiu predsedá Komisia.

5.           Členský štát zabezpečí, aby sa pripomienky Európskej komisie po zasadnutí náležite preskúmali.

Oddiel II Strategický pokrok

Článok 46 Správa o dosiahnutom pokroku

1.           Do 30. júna 2017 predloží členský štát Komisii správu o dosiahnutom pokroku pri vykonávaní zmluvy o partnerstve k 31. decembru 2016 a do 30. júna správu o dosiahnutom pokroku pri vykonávaní zmluvy o partnerstve 2019 k 31. decembru 2018.

2.           Správa o dosiahnutom pokroku podá a zhodnotí informácie o:

(a) zmenách rozvojových potrieb členského štátu od prijatia zmluvy o partnerstve;

(a) pokroku dosiahnutom v plnení stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to najmä vzhľadom na plnenie čiastkových cieľov stanovených pre každý program vo výkonnostnom rámci a o podpore použitej na ciele súvisiace so zmenami klímy;

(b) tom, či opatrenia prijaté s cieľom splniť podmienky ex ante, ktoré neboli splnené v čase prijatia zmluvy o partnerstve, boli vykonané podľa stanoveného časového plánu;

(c) zavedení mechanizmov na zabezpečenie koordinácie medzi fondmi SSR a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB;

(d) pokroku dosiahnutom v plnení stanovených prioritných oblastí spolupráce;

(e) opatreniach prijatých na posilnenie kapacity orgánov a príjemcov členského štátu na správu a využívanie fondov SSR;

(f) plánovaných opatreniach a zodpovedajúcich cieľoch v programoch zameraných na zníženie administratívnej záťaže pre príjemcov;

(g) úlohe partnerov uvedených v článku 5 pri vykonávaní zmluvy o partnerstve.

3.           Ak Komisia do troch mesiacov od predloženia správy o pokroku zistí, že poskytnuté informácie sú neúplné alebo nejasné, môže členský štát požiadať o doplňujúce informácie. Členský štát poskytne Komisii požadované informácie do troch mesiacov a v prípade potreby náležite upraví správu o pokroku.

4.           V roku 2017 a v roku 2019 Komisia pripraví strategickú správu, v ktorej zhrnie správy o pokroku členských štátov a ktorú predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5.           V roku 2018 a v roku 2020 Komisia zahrnie do svojej výročnej správy o pokroku pripravenej na jarné zasadnutie Európskej rady oddiel, v ktorom zhrnie strategickú správu, najmä pokiaľ ide o pokrok dosiahnutý v plnení stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

KAPITOLA II Hodnotenie

Článok 47 Všeobecné ustanovenia

1.           Cieľom hodnotení je zlepšiť kvalitu vytvárania a vykonávania programov, ako aj hodnotiť ich účinnosť a vplyv. Vplyv programov sa hodnotí v súlade s poslaním príslušných fondov SSR v súvislosti s cieľmi pre stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu[26], ako aj v pomere k HDP a nezamestnanosti, keď je to vhodné.

2.           Členské štáty poskytnú potrebné zdroje na vykonanie hodnotení a zabezpečia zavedenie postupov, prostredníctvom ktorým možno vytvárať a zbierať údaje potrebné na hodnotenie, vrátane údajov týkajúcich sa spoločných a prípadne ukazovateľov špecifických pre program.

3.           Hodnotenia vykonávajú odborníci, ktorí sú funkčne nezávislí od orgánov zodpovedných za vykonávanie programu. Komisia poskytne informácie o tom, ako vykonať hodnotenia.

4.           Všetky hodnotenia sa zverejnia v celom rozsahu.

Článok 48 Hodnotenie ex ante

1.           Členské štáty uskutočnia hodnotenia ex ante s cieľom zlepšiť kvalitu vytvárania každého programu.

2.           Hodnotenia ex ante sa vykonajú pod vedením orgánu zodpovedného za prípravu programov. Hodnotenia sa predložia Komisii súbežne s programom a jeho zhrnutím. V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu stanoviť hraničné hodnoty, pod úrovňou ktorých sa hodnotenie ex ante môže spojiť s hodnotením iného programu.

3.           V hodnotení ex ante sa zhodnotí:

(a) prínos k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu s ohľadom na vybrané tematické ciele a priority pri zohľadnení vnútroštátnych a regionálnych potrieb;

(b) vnútorná koherencia navrhovaného programu alebo činnosti a jeho vzťah s inými príslušnými nástrojmi;

(c) súlad pridelených rozpočtových zdrojov s cieľmi programu;

(d) súlad vybraných tematických cieľov, priorít a súvisiacich cieľov programov so spoločným strategickým rámcom, zmluvou o partnerstve a s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a odporúčaniami Rady prijatými podľa článku 148 ods. 4 zmluvy;

(e) dôležitosť a jasnosť navrhovaných ukazovateľov pre jednotlivé programy;

(f) ako očakávané výstupy prispejú k výsledkom;

(g) či sú kvantifikované cieľové hodnoty ukazovateľov realistické vzhľadom na plánovanú podporu z fondov SSR;

(h) dôvody formy navrhovanej podpory;

(i) primeranosť množstva ľudských zdrojov a administratívnej kapacity na riadenie programu;

(j) vhodnosť postupov na monitorovanie programu a zbieranie údajov potrebných na vykonanie hodnotení;

(k) vhodnosť čiastkových cieľov zvolených pre výkonnostný rámec;

(l) primeranosť plánovaných opatrení na podporu rovnosti príležitostí mužov a žien a predchádzanie diskriminácii;

(m) primeranosť plánovaných opatrení na podporu udržateľného rozvoja.

4.           Hodnotenie ex ante v prípade vhodnosti zahŕňa požiadavky týkajúce sa strategického environmentálneho hodnotenia stanovené pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie[27].

Článok 49 Hodnotenie počas programového obdobia

1.           Riadiaci orgán vypracuje plán hodnotenia pre každý program, ktorý sa predkladá v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii primerané hodnotiace kapacity.

3.           Riadiace orgány počas programového obdobia vykonajú hodnotenia, vrátane hodnotení účinnosti, efektívnosti a vplyvu každého programu na základe plánu hodnotenia. Aspoň raz za programové obdobie sa v hodnotení zhodnotí, ako podpora z fondov SSR prispela k napĺňaniu cieľov každej priority. Monitorovací výbor preskúma všetky hodnotenia a zašle ich Komisii.

4.           Komisia môže uskutočniť hodnotenia operačných programov na vlastný podnet.

Článok 50 Hodnotenie Ex post

Hodnotenie ex post vykonajú Komisia alebo členské štáty v úzkej spolupráci. V rámci hodnotení ex post sa preskúma účinnosť a efektívnosť fondov SSR a ich príspevok k plneniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v súlade s osobitnými požiadavkami stanovenými v pravidlách pre jednotlivé fondy. Hodnotenia ex post sa ukončia do 31. decembra 2023.

HLAVA VI TECHNICKÁ POMOC

Článok 51 Technická pomoc z podnetu Komisie

1.           Na podnet Komisie a/alebo v jej mene môžu fondy SSR podporiť opatrenia na prípravu, monitorovanie, administratívnu a technickú pomoc, hodnotenie, audit a kontrolu, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto nariadenia.

Takéto opatrenia okrem iného zahŕňajú:

(a) pomoc pri príprave projektov a ich posudzovaní vrátane posudzovania spolu s EIB;

(b) podporu na inštitucionálne posilnenie a budovanie administratívnych kapacít s cieľom účinného riadenia fondov SSR;

(c) štúdie súvisiace s podávaním správ Komisie o fondoch SSR a so správou o súdržnosti;

(d) opatrenia týkajúce sa analýzy, riadenia, monitorovania, výmeny informácií a uplatňovania fondov SSR, ako aj opatrenia týkajúce sa vykonávania systémov kontroly a technickej a administratívnej pomoci;

(e) hodnotenia, odborné posudky, štatistiky a štúdie vrátane všeobecných štúdií o súčasnom a budúcom fungovaní fondov SSR, ktoré môže v určitých prípadoch vypracovať EIB;

(f) opatrenia zamerané na šírenie informácií, budovanie sietí, vykonávanie komunikačných aktivít, zvyšovanie povedomia a podporu spolupráce a výmeny skúseností vrátane výmeny skúseností s tretími krajinami. S cieľom zaviesť do komunikácie so širokou verejnosťou väčšiu efektívnosť a silnejšie synergie medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými na podnet Komisie prostriedky prideľované na komunikačné akcie podľa tohto nariadenia prispievajú aj na spoločné oznamovanie politických priorít Európskej únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia;

(g) zriadenie, prevádzku a vzájomné prepojenie počítačových systémov riadenia, monitorovania, auditu, kontroly a hodnotenia;

(h) akcie na zlepšenie metód hodnotenia a výmenu informácií o zaužívaných postupoch hodnotenia;

(i) akcie súvisiace s auditom;

(j) posilnenie národnej a regionálnej kapacity, pokiaľ ide o plánovanie investícií, hodnotenie potrieb, prípravu, návrh a uplatňovanie finančných nástrojov, spoločné akčné plány a veľké projekty vrátane spoločných iniciatív s EIB.

Článok 52 Technická pomoc členských štátov

1.           Na podnet členského štátu sa z fondov SSR môžu podporovať činnosti týkajúce sa príprav, riadenia, monitorovania, hodnotenia, informovania a komunikácie, vytvárania sietí, riešenia sťažností a kontroly a auditu. Členský štát môže využiť fondy SSR na podporu opatrení zameraných na zníženie administratívneho zaťaženia príjemcov vrátane podpory systémov elektronickej výmeny údajov a opatrení prijatých na posilnenie kapacity orgánov a príjemcov členského štátu na správu a využívanie fondov SSR. Tieto opatrenia sa môžu týkať predchádzajúcich a nasledujúcich programových období.

2.           V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu pridať alebo vylúčiť opatrenia, ktoré sa môžu financovať z technickej pomoci každého fondu SSR.

HLAVA VII FINANČNÁ PODPORA Z FONDOV SSR

KAPITOLA I Podpora z fondov SSR

Článok 53 Vymedzenie podielov spolufinancovania

1.           V rozhodnutí Komisie, ktorým sa prijme program, sa stanoví miera alebo miery spolufinancovania a maximálnu výšku podpory z fondov SSR podľa pravidiel pre jednotlivé fondy.

2            Opatrenia technickej pomoci vykonávané na podnet Komisie alebo v jej mene sa môžu financovať do výšky 100 %.

Článok 54 Operácie generujúce príjmy

1.           Čisté príjmy, ktoré sa vygenerujú po ukončení operácie za stanovené referenčné obdobie, sa určia vopred na základe jednej z týchto metód:

a)      uplatnenie paušálneho percentuálneho vyjadrenia príjmov pre príslušný druh operácie;

b)      výpočet súčasnej hodnoty čistých príjmov z operácie pri zohľadnení uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ a v prípade potreby aspektov spravodlivosti v súvislosti s relatívnou prosperitou dotknutého členského štátu.

Oprávnené výdavky na operáciu, ktorá sa má spolufinancovať, nepresiahnu súčasnú hodnotu investičných nákladov na operáciu očistenú o súčasnú hodnotu čistých príjmov, ktorá sa určí na základe jednej z týchto metód.

Komisia je oprávnená prijať v súlade s článkom 142 delegované akty týkajúce sa vymedzenia paušálnej sadzby uvedenej v písmene a).

Komisia prijme metodiku v zmysle písmena b) prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3.

2.           Ak nie je objektívne možné vopred stanoviť príjem podľa metód uvedených v odseku 1, čisté príjmy vygenerované do troch rokov od ukončenia operácie alebo do 30. septembra 2023 podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, sa odpočítajú z výdavkov vykázaných Komisii.

3.           Odseky 1 a 2 sa uplatňujú iba na operácie, ktorých celkové náklady sú vyššie ako 1 000 000 EUR.

4.           Tento článok sa neuplatňuje na ESF.

5.           Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na operácie podliehajúce pravidlám o štátnej pomoci alebo na podporu finančných nástrojov alebo z finančných nástrojov.

KAPITOLA II  Oprávnenosť výdavkov a dĺžka trvania

Článok 55 Oprávnenosť

1.           Oprávnenosť výdavkov sa stanoví na základe vnútroštátnych pravidiel s výnimkou prípadov, keď sú stanovené osobitné pravidlá v tomto nariadení alebo na základe tohto nariadenia alebo pravidiel pre jednotlivé fondy.

2.           2.       Oprávneným výdavkom na príspevok z fondov SSR je taký výdavok, ktorý skutočne vznikol a bol zaplatený príjemcom medzi dátumom predloženia programu Komisii alebo 1. januárom 2014, podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, a 31. decembrom 2022. Okrem toho, výdavky sú oprávnené na príspevok z EPFRV a EFNRH iba vtedy, keď platobná agentúra príslušnú pomoc skutočne vyplatila v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2022.

3.           V prípade preplatenia nákladov na základe článku 57 ods. 1 písm. b) a c) sa činnosti predstavujúce základ pre úhradu vykonajú medzi 1. januárom 2014 a 31. decembrom 2022.

4.           Podpora z fondov SSR sa neudelí na operácie, ktoré boli fyzicky ukončené alebo plne zavedené ešte pred predložením žiadosti o financovanie príjemcom v rámci programu riadiacemu orgánu bez ohľadu na to, či príjemca uhradil všetky súvisiace platby.

5.           Tento článok sa nedotýka pravidiel oprávnenosti na technickú pomoc na podnet Komisie stanovených v článku 51.

6.           Čisté príjmy vygenerované priamo operáciou počas jej vykonávania, ktoré neboli zohľadnené v čase schvaľovania operácie, sa odpočítajú od oprávnených výdavkov operácie v žiadosti o záverečnú platbu predloženú príjemcom. Toto pravidlo sa neuplatňuje na finančné nástroje a odmeny.

7.           V prípade zmeny a doplnenia programu sú výdavky, ktorý sa stanú oprávnenými z dôvodu zmeny a doplnenia programu, oprávnené len odo dňa predloženia žiadosti o zmenu a doplnenie Komisii.

Pravidlá týkajúce sa EFNRH sa môžu odchyľovať od prvého pododseku.

8.           Na jednu operáciu možno udeliť podporu z jedného alebo viacerých fondov SSR alebo z iných nástrojov Únie v prípade, že na výdavkovú položku zahrnutú do žiadosti o platbu na úhradu jedným z fondov SSR nebola poskytnutá podpora z iného fondu alebo nástroja Únie, ani podpora z rovnakého fondu v rámci iného programu.

Článok 56 Formy podpory

Fondy SSR sa využívajú na poskytovanie podpory vo forme grantov, odmien, návratnej pomoci a finančných nástrojov alebo ich kombinácie.

V prípade návratnej pomoci sa podpora vyplatená orgánu, ktorý podporu poskytol, alebo inému príslušnému orgánu členského štátu uchová na samostatnom účte a znovu sa použije na rovnaký účel alebo v súlade s cieľmi programu.

Článok 57 Formy grantov

1.           Granty môžu mať jednu z týchto foriem:

(a) úhrada oprávnených výdavkov skutočne vynaložených a zaplatených spolu s prípadnými vecnými príspevkami a odpismi;

(b) štandardné stupnice jednotkových nákladov;

(c) paušálne sumy nepresahujúce 100 000 EUR vo forme verejného príspevku;

(d) paušálne financovanie stanovené uplatnením percentuálneho podielu na jednu alebo viaceré určené kategórie výdavkov.

2.           Možnosti uvedené v odseku 1 možno kombinovať iba vtedy, ak sa každá vzťahuje na rôzne kategórie nákladov alebo ak sa použijú na rôzne projekty, ktoré tvoria súčasť operácie alebo za sebou nasledujúce fázy operácie.

3.           Ak sa operácia alebo projekt, ktorý tvorí súčasť operácie, vykonáva výhradne prostredníctvom obstarávania prác, tovarov alebo služieb, uplatňuje sa iba odsek 1 písm. a). Ak sa obstarávanie v rámci operácie alebo projektu, ktorý tvorí časť operácie, obmedzuje na určité kategórie nákladov, všetky možnosti uvedené v odseku 1 sa môžu uplatniť.

4.           Sumy uvedené v odsekoch 1 písm. b), c) a d) sa stanovia na základe:

(e) spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu založenej na:

(i)      štatistických údajoch alebo iných objektívnych informáciách, alebo

(ii)      overiteľných údajoch o jednotlivých príjemcoch alebo na základe uplatnenia ich zvyčajných postupov pre účtovanie nákladov;

(f) metód a zodpovedajúcich stupníc jednotkových nákladov, paušálnych súm a paušálnych sadzieb uplatňovaných v prípade politík Únie pri podobnom druhu operácie a príjemcu;

(g) metód a zodpovedajúcich stupníc jednotkových nákladov, paušálnych súm a paušálnych sadzieb uplatňovaných v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom druhu operácie a príjemcu;

(h) sadzieb stanovených týmto nariadením alebo na základe pravidiel pre jednotlivé fondy.

5.           V dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory pre každú operáciu, sa stanoví metóda, ktorá sa má uplatniť na určenie nákladov operácie a podmienok na vyplatenie grantu.

Článok 58

Paušálne financovanie nepriamych nákladov v prípade grantov

Ak vykonávanie operácie vedie k nepriamym nákladom, výšku týchto nákladov možno vypočítať ako paušálnu sadzbu jedným z nasledujúcich spôsobov:

(n) ako paušálnu sadzbu až do výšky 20 % oprávnených priamych nákladov s tým, že táto sadzba sa vypočíta pomocou spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu alebo pomocou metódy uplatňovanej v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom druhu operácie a príjemcovi;

(o) ako paušálnu sadzbu až do výšky 15 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov;

(p) ako paušálnu sadzbu uplatňovanú na oprávnené priame náklady pomocou existujúcich metód a príslušných sadzieb uplatňovaných v prípade politík Únie pri podobnom druhu operácie a príjemcu.

Komisia má právomoc prijať v súlade s článkom 142 delegované akty týkajúce sa vymedzenia paušálnej sadzby a súvisiacich metód uvedených v písmene c).

Článok 59 Osobitné pravidlá oprávnenosti pre granty

1.           Vecné príspevky vo forme poskytnutia prác, tovarov, služieb, pozemkov a nehnuteľností, v prípade ktorých neboli vykonané platby v hotovosti, ktoré by boli podložené faktúrami alebo dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty, možno považovať za oprávnené, ak to dovoľujú pravidlá oprávnenosti fondov SSR a programu a ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

(a) verejná podpora vyplácaná na operáciu, ktorá zahŕňa vecné príspevky, nesmie na konci operácie s výnimkou vecných príspevkov prekročiť celkové uplatniteľné výdavky;

(b) hodnota pripísaná vecným príspevkom nesmie prekročiť výšku nákladov, ktorá je všeobecne prijateľná na príslušnom trhu;

(c) hodnotu a poskytnutie príspevku možno nezávisle posúdiť a overiť;

(d) v prípade poskytnutia pozemku alebo nehnuteľnosti osvedčí ich hodnotu nezávislý kvalifikovaný znalec alebo náležite oprávnený úradný orgán, pričom ich hodnota nesmie byť vyššia ako limit uvedený v odseku 3 písm. b);

(e) v prípade vecných príspevkov vo forme neplatenej práce sa hodnota tejto práce určí tak, že sa zoberie do úvahy dĺžka vynaloženého času a výška odmeny za podobnú prácu.

2.           Odpisy sa môžu považovať za oprávnené za týchto podmienok:

(a) umožňujú to pravidlá oprávnenosti programu;

(b) výška výdavkov je riadne oprávnená podpornými dokladmi dôkaznej hodnoty rovnocennej faktúram, keď sa uhrádzajú vo forme uvedenej v článku 57 ods. 1 písm. a);

(c) výdavky sa vzťahujú výlučne na obdobie podpory operácie;

(d) verejné granty neprispeli k nadobudnutiu odpísaných aktív.

3.           Na príspevok z fondov SSR nie sú oprávnené tieto výdavky:

(a) úroky z dlžných súm;

(b) kúpa nezastavaného a zastavaného pozemku vo výške nepresahujúcej 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch možno povoliť vyššiu percentuálnu sadzbu pre operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia;

(c) daň z pridanej hodnoty. Sumy DPH sú však oprávnené, ak nie sú vymáhateľné podľa vnútroštátnych právnych predpisov o DPH a vyplácajú sa príjemcovi, ktorý nie je nezdaniteľným subjektom podľa vymedzenia v prvom pododseku článku 13 ods. 1 smernice 2006/112/ES za predpokladu, že tieto sumy DPH nevzniknú v súvislosti so zabezpečením infraštruktúry.

Článok 60  Oprávnenosť operácií v závislosti od miesta

1.           Operácie podporované z fondov SSR, ktoré sú predmetom výnimiek uvedených odsekoch 2 a 3 a pravidlách pre jednotlivé fondy, sú umiestnené do oblasti, na ktorú sa vzťahuje program, v rámci ktorého získali podporu („oblasť programu“).

2.           Riadiaci orgán môže odsúhlasiť vykonávanie operácie mimo oblasti programu, ale v rámci Únie, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

(a) operácia je v prospech oblasti programu;

(b) celková suma pridelená v rámci programu na operácie umiestnené mimo oblasti programu nepresahuje 10 % podpory poskytnutej z EFRR, Kohézneho fondu a EFNRH na úrovni priority alebo 3 % podpory z EPFRV na úrovni programu;

(c) monitorovací výbor odsúhlasil operáciu alebo príslušné druhy operácií;

(d) povinnosti orgánov zodpovedných za program súvisiace s riadením, kontrolou a auditom týkajúce sa operácie sú splnené orgánmi zodpovednými za program, v rámci ktorého je na danú operáciu poskytnutá podpora, alebo uzatvoria dohody s orgánmi v oblasti, v ktorej sa operácia vykonáva.

3.           V prípade operácií týkajúcich sa propagačných aktivít môžu výdavky vzniknúť mimo Únie za predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 písm. a) a povinnosti súvisiace s riadením, kontrolou a auditom týkajúce sa operácie.

4.           Odseky 1 až 3 sa neuplatňujú na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca a odseky 2 a 3 sa neuplatňujú na operácie, na ktoré je vyčlenená podpora z ESF.

Článok 61 Dĺžka trvania operácií

1.           Príspevok z fondov SSR na operáciu pozostávajúcu z investície do infraštruktúry alebo investície do výroby sa musí vrátiť, ak je operácia do piatich rokov od konečnej platby poskytnutej príjemcovi alebo prípadne do obdobia stanoveného v pravidlách o štátnej pomoci predmetom:

(e) ukončenia alebo premiestnenia výrobnej činnosti;

(f) zmeny vlastníctva položky infraštruktúry, ktorá poskytuje firme alebo orgánu verejnej správy neoprávnené zvýhodnenie, alebo

(g) podstatnej zmeny, ktorá ovplyvňuje jej povahu, ciele alebo podmienky vykonávania, čo spôsobuje narúšanie jej pôvodných cieľov.

Sumy vyplatené neoprávnene v súvislosti s operáciou vráti členský štát späť.

2.           V prípade operácií podporovaných z ESF a operácií podporovaných z iných fondov SSR, ktoré nepredstavujú investície do infraštruktúry alebo investície do výroby, sa príspevok z fondu vráti späť iba vtedy, ak tieto operácie podliehajú povinnosti zachovať investíciu podľa uplatniteľných pravidiel o štátnej pomoci a ak sa v ich prípade ukončí alebo premiestni výrobná činnosť v rámci obdobia stanoveného v týchto pravidlách.

3.           Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na príspevky na finančné nástroje alebo z finančných nástrojov alebo na akúkoľvek operáciu, v prípade ktorej sa ukončila výrobná činnosť v dôsledku nepodvodného bankrotu.

4.           Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na fyzické osoby, ktoré sú príjemcami investičnej podpory a po ukončení investičnej operácie sa stanú oprávnenými a dostanú podpory na základe EGF (nariadenie č. [/ 2012], ktorým sa zriaďuje Európsky globalizačný fond), keď je príslušná investícia priamo spojená s druhom činnosti označenej za oprávnenú na podporu z EGF.

HLAVA VIII RIADENIE A KONTROLA

KAPITOLA I Systémy riadenia a kontroly

Článok 62 Všeobecné zásady systémov riadenia a kontroly

Systémy riadenia a kontroly stanovujú:

(a) opis funkcie jednotlivých subjektov zapojených do riadenia a kontroly a rozdelenie týchto funkcií v rámci každého subjektu;

(b) povinnosť dodržiavania zásady oddelenia funkcií medzi týmito subjektmi alebo v rámci nich;

(c) postupy na zabezpečenie bezchybnosti a správnosti vykázaných výdavkov;

(d) počítačové systémy účtovníctva, uchovávania a prenosu finančných údajov a údajov o ukazovateľoch, monitorovania a podávania správ;

(e) systémy podávania správ a monitorovania v prípadoch, keď zodpovedný orgán poverí výkonom úloh iný orgán;

(f) mechanizmy auditu fungovania systémov riadenia a kontroly;

(g) systémy a postupy na zabezpečenie adekvátneho revízneho záznamu;

(h) predchádzanie, zisťovanie a opravu nezrovnalostí vrátane podvodu a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm vrátane všetkých úrokov.

Článok 63 Zodpovednosti členských štátov

1.           Členské štáty plnia povinnosti riadenia kontroly a auditu a preberajú výsledné zodpovednosti stanovené v pravidlách spoločného riadenia vymedzených v nariadení o rozpočtových pravidlách a pravidlách pre jednotlivé fondy. V súlade so zásadou spoločného riadenia členské štáty zodpovedajú za riadenie a kontrolu programov.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby ich systémy riadenia a kontroly programov boli zavedené v súlade s ustanoveniami osobitných nariadení o fondoch a aby tieto systémy účinne fungovali.

3.           Členské štáty vytvoria a zavedú postup nezávislého posudzovania a riešenia sťažností týkajúcich sa výberu alebo realizácie operácií, ktoré sú spolufinancované z fondov spoločného strategického rámca. Členské štáty predložia Komisii na požiadanie správu o výsledkoch týchto posúdení.

4.           Všetky úradné výmeny informácií medzi členským štátom a Komisiou sa uskutočnia pomocou systému elektronickej výmeny údajov zriadeného v súlade s podmienkami stanovenými Komisiou prostredníctvom vykonávacích právnych predpisov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3.

KAPITOLA II Akreditácia riadiacich a kontrolných orgánov

Článok 64 Akreditácia a koordinácia

1.           V súlade s [článkom 56 ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách je každý subjekt zodpovedný za riadenie a kontrolu výdavkov v rámci fondov spoločného strategického rámca akreditovaný úradným rozhodnutím akreditačného orgánu na ministerskej úrovni.

2.           Akreditácia sa udeľuje, ak subjekt spĺňa akreditačné kritériá pre vnútorné prostredie, kontrolné činnosti, informácie, komunikáciu a monitorovanie stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy.

3.           Akreditácia vychádza zo stanoviska nezávislého audítorského orgánu, ktorý hodnotí dodržiavanie akreditačných kritérií orgánom. Nezávislý audítorský orgán vykonáva svoju prácu v súlade s medzinárodne prijatými audítorskými štandardmi.

4.           Akreditačný orgán vykonáva dohľad nad akreditovaným subjektom a zruší jeho akreditáciu úradným rozhodnutím, ak prestane spĺňať jedno alebo viac akreditačných kritérií, pokiaľ tento akreditovaný subjekt neprijme potrebné nápravné opatrenia v rámci skúšobnej lehoty, ktorú určí akreditačný orgán podľa závažnosti problému. Akreditačný orgán okamžite oznámi Komisii stanovenie každej skúšobnej lehoty pre akreditovaný subjekt a každé zrušenie akreditácie.

5.           Členský štát môže určiť koordinačný orgán, ktorý zodpovedá za styk s Komisiou a poskytovanie informácií Komisii, podporu harmonizovaného uplatňovania pravidiel Únie, vytvorenie súhrnnej správy poskytujúcej prehľad všetkých vyhlásení o riadení a stanovísk auditu na vnútroštátnej úrovni a koordináciu vykonávania nápravných opatrení, pokiaľ ide o akékoľvek nezrovnalosti bežného charakteru.

6.           Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy, subjekty akreditované podľa odseku 1 sú:

(a) v prípade EFRR, ESF, a Kohézneho fondu a EFNRH – riadiace orgány a v príslušných prípadoch certifikačné orgány;

(b) v prípade EPFRV a EFNRH – platobné agentúry.

KAPITOLA III Právomoci a zodpovednosti Komisie

Článok 65 Právomoci a zodpovednosti Komisie

1.           Komisia sa na základe dostupných informácií vrátane akreditačného postupu, ročného vyhlásenia o riadení, výročných správ o kontrole, ročného stanoviska auditu, výročnej správy o vykonávaní a auditov vykonaných vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Únie uistí, či si členské štáty vytvorili systémy riadenia a kontroly, ktoré zodpovedajú tomuto nariadeniu a pravidlám pre jednotlivé fondy, a či tieto systémy efektívne fungujú počas vykonávania programov.

2.           Bez toho, aby boli dotknuté audity vykonávané členskými štátmi, úradníci Komisie alebo oprávnení zástupcovia Komisie môžu vykonať audity alebo kontroly na mieste na základe oznámenia podaného primerane vopred. Rozsah týchto auditov alebo kontrol môže zahŕňať najmä overovanie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly v programe alebo jeho časti, operácie a hodnotenie riadneho finančného riadenia operácií alebo programov. Týchto auditov sa môžu zúčastniť úradníci alebo oprávnení zástupcovia členského štátu.

Úradníci Komisie alebo oprávnení zástupcovia Komisie, riadne splnomocnení na vykonávanie auditov na mieste, majú prístup ku všetkým záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa operácií podporovaných z fondov SSR, alebo systémom riadenia a kontroly, bez ohľadu na nosič, na ktorom sú uložené. Členské štáty poskytnú Komisii na požiadanie kópie týchto záznamov, dokumentov a metaúdajov.

Právomoci uvedené v tomto odseku neovplyvňujú uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré vyhradzujú určité úkony agentom osobitne určeným vnútroštátnymi právnymi predpismi. Úradníci a oprávnení zástupcovia Komisie sa o. i. nezúčastňujú domácich návštev ani úradného vypočúvania osôb v rámci vnútroštátnych právnych predpisov. Majú však prístup k takto získaným informáciám.

3.           Komisia môže od členského štátu vyžadovať prijatie opatrení potrebných na zabezpečenie účinného fungovania jeho systémov riadenia a kontroly alebo správnosti výdavkov v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

4.           Komisia môže od členského štátu vyžadovať, aby preskúmal sťažnosť predloženú Komisii, ktorá sa týka výberu alebo vykonávania operácií spolufinancovaných z fondov spoločného strategického rámca, alebo fungovania systému riadenia a kontroly.

HLAVA IX FINANČNÉ RIADENIE, ZÚČTOVANIE A FINANČNÉ OPRAVY, ZRUŠENIE ZÁVÄZKU

KAPITOLA I Finančné riadenie

Článok 66 Rozpočtové záväzky

Rozpočtové záväzky Únie vo vzťahu ku každému programu sa realizujú pre každý fond každý rok v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma program, predstavuje finančné rozhodnutie v zmysle článku 75 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a po oznámení danému členskému štátu právny záväzok v zmysle tohto nariadenia.

Pri každom programe sa rozpočtový záväzok na prvú splátku prijme po prijatí programu Komisiou.

Rozpočtové záväzky na nasledujúce splátky prijíma Komisia každý rok do 1. mája na základe rozhodnutia uvedeného v druhom odseku s výnimkou prípadov, v ktorých sa uplatňuje článok 13 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Pokiaľ ide o výkonnostnú rezervu, rozpočtové záväzky dodržiavajú rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje zmena a doplnenie programu.

Článok 67 Spoločné pravidlá platieb

1.           Komisia vykonáva platby príspevku z fondov spoločného strategického rámca v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov. Každá platba sa priradí k najstaršiemu otvorenému rozpočtovému záväzku príslušného fondu.

2.           Platby majú formu zálohových platieb, priebežných platieb, platieb ročného zostatku a v príslušných prípadoch záverečnej platby.

3.           V prípade foriem podpory podľa článku 57 ods. 1 písm. b), c) a d) sa sumy vyplácané príjemcovi považujú za oprávnené výdavky.

Článok 68 Spoločné pravidlá výpočtu priebežných platieb, platby ročného zostatku a prípadne platby konečného zostatku

Pravidlá pre výpočet sumy vyplácanej ako priebežné platby, platba ročného zostatku a prípadne záverečná platba sú stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy. Táto suma je funkciou osobitnej sadzby spolufinancovania uplatňovanej sa na oprávnené výdavky.

Článok 69 Žiadosti o platby

1.           Osobitný postup a informácie predkladané pri žiadosti o platbu sú stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy.

2.           Žiadosť o platbu predkladaná Komisii obsahuje všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na predkladanie účtov v súlade s článkom 61 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 70 Akumulácia zálohových platieb a priebežných platieb

1.           Celkový súčet zálohových platieb a priebežných platieb, a v príslušných prípadoch ročného zostatku, uskutočnených Komisiou, nesmie prekročiť 95 % príspevku z fondov spoločného strategického rámca na program.

2.           Po dosiahnutí hornej hranice 95 % členské štáty naďalej posielajú žiadosti o platbu Komisii.

Článok 71 Používanie eura

Sumy stanovené v programoch predložených členskými štátmi, odhady výdavkov, výkazy výdavkov, žiadosti o platbu, ročné účtovné závierky a výdavky uvedené vo výročnej a záverečnej správe o vykonávaní sú vyjadrené v eurách.

Článok 72 Prvá zálohová platba

1.           Po rozhodnutí Komisie, ktorým sa prijíma program, Komisia zaplatí prvú sumu zálohovej platby pre celé programové obdobie. Táto prvá suma zálohovej platby sa vyplatí v splátkach podľa rozpočtových potrieb. Splátky sú vymedzené v pravidlách pre jednotlivé fondy.

2.           Zálohové platby sa používajú iba na uhradenie platieb príjemcom pri vykonávaní programu. Na tento účel sú bezodkladne k dispozícii zodpovednému subjektu.

Článok 73 Zúčtovanie prvej zálohovej platby

Suma vyplatená ako zálohová platba sa plne odpíše z účtov Komisie najneskôr pri ukončení programu.

Článok 74 Prerušenie lehoty na platbu

1.           Lehotu na úhradu priebežnej platby môže povoľujúci úradník delegovaný v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách prerušiť najviac na deväť mesiacov, ak:

(c) na základe informácií poskytnutých vnútroštátnym audítorským subjektom alebo audítorským subjektom Únie existujú dôkazy, ktoré naznačujú závažné nedostatky vo fungovaní systémov riadenia a kontroly;

(d) povoľujúci delegovaný úradník musí vykonať dodatočné overenie po tom, čo dostal na vedomie informácie, ktoré ho varovali, že výdavky v žiadosti o platbu sú spojené s nezrovnalosťou, ktorá má vážne finančné dôsledky;

(e) nebol predložený niektorý z dokumentov požadovaných v zmysle článku 75 ods. 1.

V špecifických pravidlách pre EFNRH sa môže stanoviť dodatočný dôvod na prerušenie platieb, ak si členský štát neplní svoje povinnosti podľa spoločnej rybárskej politiky.

2.           Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže obmedziť prerušenie na časť výdavkov, ktorých sa týka žiadosť o platbu a ktoré sú ovplyvnené prvkami uvedenými v odseku 1. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním informuje členský štát a riadiaci orgán ihneď o dôvode prerušenia a požiada ich o napravenie tejto situácie. Prerušenie sa ukončí, len čo sa prijmú potrebné opatrenia.

KAPITOLA II Zúčtovanie a finančné opravy

Článok 75 Predkladanie informácií

1.           Do 1. februára roku nasledujúceho po konci účtovného obdobia členský štát predloží Komisii tieto dokumenty a informácie v súlade s [článkom 56] nariadenia o rozpočtových pravidlách:

(f) osvedčenú ročnú účtovnú závierku príslušných subjektov akreditovaných podľa článku 64;

(g) vyhlásenie hospodárskeho subjektu o zabezpečení úplnosti, presnosti a vierohodnosti ročnej účtovnej závierky, riadneho fungovania systémov vnútornej kontroly, ako aj legálnosti a regulárnosti základných transakcií a rešpektovania zásady riadneho finančného riadenia;

(h) súhrnnú správu o všetkých dostupných vykonaných auditoch a kontrolách vrátane analýzy systémových alebo opakovaných nedostatkov, ako aj o prijatých alebo plánovaných nápravných opatreniach;

(i) audítorské stanovisko určeného nezávislého audítorského orgánu k vyhláseniu hospodárskeho subjektu o zabezpečení úplnosti, presnosti a vierohodnosti ročnej účtovnej závierky, riadneho fungovania systémov vnútornej kontroly, ako aj legálnosti a regulárnosti základných transakcií a rešpektovania zásady riadneho finančného riadenia spolu s kontrolnou správou, v ktorej sú uvedené zistenia auditov vykonaných v súvislosti s účtovným rokom, ktorého sa stanovisko týka.

2.           Na požiadanie Komisie poskytne členský štát Komisii ďalšie informácie. Ak členský štát neposkytne požadované informácie v lehote stanovenej na ich predloženie Komisiou, Komisia môže prijať rozhodnutie o účtovnej závierke na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

3.           Do [15. februára] roka nasledujúceho po ukončení účtovného roka členský štát predloží Komisii súhrnnú správu v súlade s posledným pododsekom [článku 56 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 76 Zúčtovanie

1.           Do 30. apríla roku nasledujúceho po konci účtovného roku rozhodne Komisia v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy o zúčtovaní príslušných subjektov akreditovaných podľa článku 64 pre každý program. Rozhodnutie o zúčtovaní sa týka úplnosti, presnosti a správnosti predložených ročných účtovných závierok a nie sú ním dotknuté žiadne následné finančné opravy.

2.           Postupy pre výročné zúčtovanie sú stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy.

Článok 77 Finančné opravy Komisie

1.           Komisia uskutočňuje finančné opravy zrušením celého príspevku Únie na program alebo jeho časti a jeho vymáhaním od členského štátu s cieľom vylúčiť financovanie tých výdavkov Úniou, ktoré porušujú uplatniteľné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy, vrátane výdavkov súvisiacich s nedostatkami v riadiacich a kontrolných systémoch členských štátov, ktoré zistila Komisia alebo Európsky dvor audítorov.

2.           Porušenie uplatniteľných právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov vedie k finančnej oprave len vtedy, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

(a) porušenie ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť výber operácie subjektom zodpovedným za podporu z fondov spoločného strategického rámca;

(b) existuje riziko, že porušenie ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť výšku výdavkov uznaných na preplatenie z rozpočtu Únie.

3.           Komisia pri rozhodovaní o výške finančnej opravy podľa odseku 1 zohľadní povahu a závažnosť porušenia uplatniteľných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov a jeho finančné dôsledky pre rozpočet Únie.

4.           Kritériá a postupy pre uplatňovanie finančných opráv sú stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy.

KAPITOLA III Zrušenie záväzku

Článok 78 Zásady

1.           Všetky programy podliehajú postupu zrušenia záväzku stanovenému na základe uvoľnenia súm súvisiacich so záväzkom, ktoré nie sú kryté zálohovou platbou alebo žiadosťou o platbu v rámci určeného obdobia.

2.           Záväzok súvisiaci s posledným rokom obdobia sa zrušuje v súlade s pravidlami ukončovania programov.

3.           Presné uplatňovanie pravidla zrušenia záväzku každého fondu spoločného strategického rámca je uvedené v pravidlách pre jednotlivé fondy.

4.           Časť záväzkov, ktorá je stále otvorená, sa zruší, ak Komisii nebol predložený niektorý z dokumentov potrebných na ukončenie programu v rámci lehôt stanovených v pravidlách pre jednotlivé fondy.

Článok 79  Výnimka zo zrušenia záväzku

1.           Suma, s ktorou sa uvažuje na zrušenie, sa zníži o sumy, ktoré riadiaci orgán nedokázal nahlásiť Komisii z dôvodu:

a)      pozastavenia operácií spôsobeného súdnym konaním alebo správnym odvolaním, ktoré majú odkladný účinok; alebo

b)      z dôvodov vyššej moci, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje vykonávanie celého operačného programu alebo jeho časti. Vnútroštátne orgány, ktoré vyhlásili pôsobenie vyššej moci, musia dokázať priame následky vyššej moci na vykonávanie celého programu alebo jeho časti.

O zníženie možno požiadať raz, ak odklad alebo pôsobenie vyššej moci netrvalo dlhšie ako jeden rok, alebo niekoľkokrát podľa dĺžky pôsobenia vyššej moci alebo počtu rokov medzi dátumom súdneho alebo správneho rozhodnutia, ktoré majú odkladný účinok na plnenie operácie, a dátumom konečného súdneho alebo správneho rozhodnutia.

2.           Členský štát zašle Komisii do 31. januára informácie o výnimkách uvedených v odseku 1, pokiaľ ide o sumu priznanú ku koncu predchádzajúceho roka.

Článok 80 Postup

1.           Komisia včas informuje členský štát a riadiaci orgán, ak existuje riziko uplatnenia zrušenia záväzku podľa článku 78.

2.           Komisia informuje členský štát a riadiaci orgán o sume zrušenia záväzku, ktorá vyplýva z informácií, ktorými disponuje k 31. januáru.

3.           Členský štát má dva mesiace na to, aby súhlasil so sumou zrušenia záväzku alebo predložil svoje pripomienky.

4.           Členský štát predloží Komisii do 30. júna zrevidovaný finančný plán pre príslušný finančný rok s uvedením zníženej sumy podpory na jednu alebo niekoľko priorít programu. Ak takýto plán nepredloží, Komisia zreviduje finančný plán tým, že zníži príspevok z fondov spoločného strategického rámca na príslušný finančný rok. Toto zníženie sa úmerne uplatní na každú prioritu.

5.           Komisia zmení a doplní rozhodnutie o prijatí programu vykonávacími aktmi najneskôr do 30. septembra.

ČASŤ III VŠEOBECNÉ USTANOVENIA UPLATŇOVANÉ NA EFRR, ESF A KF

HLAVA I CIELE A FINANČNÝ RÁMEC

KAPITOLA I Poslanie, ciele a zemepisné pokrytie podpory

Článok 81 Poslanie a ciele

1.           Fondy prispievajú k rozvoju a uskutočňovaniu činností Únie vedúcich k posilneniu jej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 zmluvy.

Činnosti, ktoré podporujú fondy, prispievajú k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

2.           V tejto súvislosti sa sledujú nasledujúce ciele:

a)      „Investovanie do rastu a zamestnanosti“ členských štátov a regiónov, ktorý podporujú všetky fondy, a

b)      „Európska územná spolupráca“, ktorú podporuje EFRR.

Článok 82 Investovanie do rastu a zamestnanosti

1.           Štrukturálne fondy podporujú cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti všetkých regiónov zodpovedajúcich úrovni 2 spoločnej klasifikácie územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len „úroveň 2 NUTS“) stanovenej v nariadení (ES) č. 1059/2003.

2.           Prostriedky pre cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti sa rozdelia medzi tieto tri kategórie regiónov úrovne 2 NUTS:

(a) menej rozvinuté regióny, ktorých HDP na obyvateľa je menej ako 75 % priemerného HDP v EÚ-27;

(b) prechodné regióny, ktorých HDP na obyvateľa je medzi 75 % a 90 % priemerného HDP v EÚ-27;

(c) rozvinutejšie regióny, ktorých HDP na obyvateľa je viac ako 90 % priemerného HDP v EÚ-27.

Tieto tri kategórie regiónov sú určené na základe pomeru ich HDP na obyvateľa, meraného paritou kúpnej sily a vypočítaného na základe údajov Únie za obdobie rokov 2006 až 2008, k priemernému HDP EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

3.           Z Kohézneho fondu sa podporujú členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa, meraný pomocou parity kúpnej sily a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie rokov 2007 – 2009, je menej ako 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

Členské štáty oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu v roku 2013, ale ktorých nominálny HND na obyvateľa presahuje na základe výpočtov podľa prvého pododseku 90 % priemerného HND na obyvateľa v krajinách EÚ-27, dostanú podporu z Kohézneho fondu na základe prechodného a osobitného financovania.

4.           Komisia bezprostredne po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce zoznam regiónov, ktoré spĺňajú kritériá týchto troch kategórií regiónov podľa odseku 2, a členských štátov, ktoré spĺňajú kritériá podľa odseku 3. Tento zoznam platí od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020

5.           V roku 2017 Komisia prehodnotí oprávnenosť členských štátov na podporu z Kohézneho fondu na základe údajov Únie o HND pre EÚ-27. Členské štáty, ktorých nominálny HND na obyvateľa presahuje 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27, dostanú podporu z Kohézneho fondu prechodne a na osobitnom základe.

KAPITOLA II Finančný rámec

Článok 83 Zdroje pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť

1.           Zdroje pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť disponibilné pre rozpočtový záväzok na obdobie rokov 2014 – 2020 predstavujú [x] EUR v cenách roku 2011 v súlade s ročným rozdelením uvedeným v prílohe III. Z tejto sumy [x] EUR prestavuje celkové zdroje pridelené fondom EFRR, ESF a KF a suma [3 000 000 000] EUR prestavuje osobitné rozpočtové prostriedky pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Na účely plánovania a následného zahrnutia súm do všeobecného rozpočtu Únie sa výška zdrojov pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť indexuje sadzbou 2 % ročne.

2.           Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie stanovujúce ročné rozdelenie celkových zdrojov pre fondy podľa členských štátov v súlade s kritériami a metodikou stanovenou v prílohe IIIa a ročné rozdelenie zdrojov z osobitných rozpočtových prostriedkov pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí podľa členských štátov spoločne so zoznamom regiónov v súlade s kritériami a metodikou stanovenou v prílohe IIIb bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku a článok 84 ods. 7.

3.           Na podnet Komisie sa pridelí 0,35 % celkových zdrojov na technickú pomoc.

Článok 84 Prostriedky na Investovanie do rastu a zamestnanosti a na Európsku územnú spoluprácu

1.           Prostriedky na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti predstavujú 96,50 % celkových zdrojov (t. j. 327 115 655 850 EUR) a rozdelia sa takto:

(a) 48,25 % (t. j. spolu 163 560 715 122 EUR) pre menej rozvinuté regióny;

(b) 10,76 % (t. j. spolu 36 471 144 190 EUR) pre prechodné regióny;

(c) 16,35 % (t. j. spolu 55 419 403 116 EUR) pre rozvinutejšie regióny;

(d) 20,87 % (t. j. spolu 70 739 863 599 EUR) pre členské štáty podporované z Kohézneho fondu;

(e) 0,27 % (t. j. spolu 924 529 823 EUR) ako dodatočné prostriedky pre najvzdialenejšie regióny vymedzené v článku 299 zmluvy a regióny úrovne 2 NUTS, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Zmluvy o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska.

Všetky regióny, ktorých HDP na obyvateľa v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-25 v referenčnom období, ale ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 75 % priemerného HDP v EÚ-27, dostanú pridelené rozpočtové prostriedky v rámci štrukturálnych fondov vo výške minimálne dvoch tretín prostriedkov, ktoré im boli pridelené na roky 2007 – 2013.

2.           Na rozdelenie podľa členských štátov sa použijú tieto kritériá:

(a) oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, prosperita štátu a miera nezamestnanosti v prípade menej rozvinutých regiónov a prechodných regiónov;

(b) oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, miera nezamestnanosti, miera zamestnanosti, úroveň vzdelania a hustota zaľudnenia v prípade rozvinutejších regiónov;

(c) počet obyvateľstva, prosperita štátu a rozloha v prípade Kohézneho fondu.

3.           V každom členskom štáte sa do ESF vyčlení aspoň 25 % prostriedkov zo štrukturálnych fondov pre menej rozvinuté regióny, 40 % pre prechodné regióny a 52 % pre rozvinutejšie regióny. Na účely tohto ustanovenia sa podpora pre členský štát prostredníctvom [nástroja Potraviny pre znevýhodnené osoby] považuje za súčasť podielu štrukturálnych fondov prideleného pre ESF.

3a.          Zdroje pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí tvoria [3 000 000 000] EUR z osobitných rozpočtových prostriedkov pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a aspoň [3 000 000 000] EUR vo forme cielených investícií z ESF.

4.           Podpora dopravnej infraštruktúry z Kohézneho fondu v rámci Nástroja na prepojenie Európy predstavuje 10 000 000 000 EUR.

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce sumu, ktorá sa má previesť z príspevku prideleného každému členskému štátu z Kohézneho fondu na celé obdobie. Príspevok z Kohézneho fondu pre každý členský štát sa tým primerane zníži.

Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore z Kohézneho fondu uvedenej v prvom pododseku sa zahrnú do príslušných rozpočtových položiek Nástroja na prepojenie Európy počnúc rozpočtovým postupom roku 2014.

Podpora z Kohézneho fondu v rámci Nástroja na prepojenie Európy sa vykonáva v súlade s článkom [13] nariadenia (EÚ) [...]/2012 o zriadení Nástroja na prepojenie Európy[28] v súvislosti s projektmi uvedenými v prílohe 1 k tomuto nariadeniu, pričom poskytuje najvyššiu prioritu projektom rešpektujúcim vnútroštátne rozpočtové prostriedky pridelené v rámci Kohézneho fondu.

5.           Podpora zo štrukturálnych fondov na [Potraviny pre znevýhodnené osoby] v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti predstavuje 2 500 000 000 EUR.

Komisia prijme vykonávacím aktom rozhodnutie stanovujúce sumu, ktorá sa v každom členskom štáte prevedie z rozpočtových prostriedkov štrukturálnych fondov každého členského štátu na celé obdobie. Rozpočtové prostriedky štrukturálnych fondov každého členského štátu sa tým primerane znížia.

Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore zo štrukturálnych fondov uvedenej v prvom pododseku sa zahrnú do príslušných rozpočtových položiek [nástroja Potraviny pre znevýhodnené osoby] v rámci rozpočtového postupu na rok 2014.

6.           Päť percent prostriedkov na Investovanie do rastu a zamestnanosti tvorí výkonnostnú rezervu, ktorá sa pridelí v súlade s článkom 20.

7.           Z EFRR sa na cieľ Investovania do rastu a zamestnanosti na podnet Komisie pridelí 0,2 % prostriedkov na inovatívne činnosti v oblasti udržateľného rozvoja miest.

8.           Prostriedky na cieľ Európska územná spolupráca predstavujú 3,50 % z celkových zdrojov disponibilných pre rozpočtové záväzky z fondov na obdobie rokov 2014 až 2020 (t. j. spolu 11 878 104 182 EUR).

Článok 85 Neprevoditeľnosť zdrojov

1.           Celkové prostriedky, ktoré sú každému členskému štátu pridelené pre menej rozvinuté regióny, prechodné regióny a rozvinutejšie regióny, nemožno prevádzať medzi jednotlivými kategóriami regiónov.

2.           Odchylne od odseku 1 Komisia môže za náležite opodstatnených okolností súvisiacich s dosahovaním jedného alebo viacerých tematických cieľov prijať návrh členského štátu predložený v prvej verzii zmluvy o partnerstve na prevod maximálne 2 % celkových prostriedkov pridelených pre jednu kategóriu regiónov do iných kategórií regiónov.

Článok 86 Doplnkovosť

1.           Na účely tohto článku sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1) „verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky“ znamenajú tvorbu hrubého fixného kapitálu verejnej správy uvedenú v stabilizačných a konvergenčných programoch pripravených členskými štátmi v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1466/97[29] s cieľom predstaviť ich strednodobú rozpočtovú stratégiu;

(2) „fixné aktíva“ znamenajú všetky hmotné alebo nehmotné aktíva vyprodukované ako výstupy z výrobných procesov, ktoré sú opakovane alebo priebežne používané vo výrobných procesoch počas obdobia dlhšieho ako jeden rok;

(3) „tvorba hrubého fixného kapitálu“[30] znamená akvizície všetkých rezidenčných výrobcov po odpočítaní odpredaja fixných aktív počas daného obdobia a pripočítaní určitých dodatkov k hodnotám nevyprodukovaných aktív realizovaných výrobnou aktivitou výrobcu alebo inštitucionálnych jednotiek;

(4) „verejná správa“ znamená všetky inštitucionálne jednotky, ktoré okrem plnenia svojich politických zodpovedností a úloh v rámci hospodárskej regulácie poskytujú v prvom rade nekomerčné služby (prípadne tovary) pre individuálnu alebo kolektívnu spotrebu a prerozdeľujú príjmy a bohatstvo[31].

2.           Podpora z fondov na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti nenahrádza verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky členského štátu.

3.           Členské štáty si v období rokov 2014 – 2020 zachovajú úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov prinajmenšom na referenčnej úrovni stanovenej v zmluve o partnerstve.

Referenčná úroveň pre priemerné ročné verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky na obdobie rokov 2014 – 2020 sa stanoví v zmluve o partnerstve na základe overenia ex ante informácií predložených v zmluve o partnerstve Komisiou a so zreteľom na priemernú úroveň ročných verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov v období rokov 2007 – 2013.

Komisia a členské štáty zohľadnia všeobecné makroekonomické podmienky a osobitné alebo výnimočné okolnosti, akými je privatizácia alebo výnimočná výška verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov členského štátu počas obdobia rokov 2007 – 2013. Takisto zohľadnia zmeny vo výške vnútroštátne pridelených prostriedkov zo štrukturálnych fondov v porovnaní s rokmi 2007 – 2013.

4.           Zachovanie úrovne verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti pre dané obdobie sa overí iba v tých členských štátoch, v ktorých minimálne 15 % všetkých obyvateľov žije v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch.

V členských štátoch, v ktorých minimálne 70 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch, sa overenie uskutoční na vnútroštátnej úrovni.

V členských štátoch, v ktorých viac ako 25 % a menej ako 70 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch, sa overenie uskutoční na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Na tento účel príslušné členské štáty poskytnú Komisii informácie o výdavkoch v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch v každej etape procesu overovania.

5.           Overenie toho, či sa zachovala úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, sa uskutoční v čase predloženia zmluvy o partnerstve (overenie ex ante), v roku 2018 (overenie v polovici obdobia) a v roku 2022 (overenie ex post).

Podrobné pravidlá overovania doplnkovosti sú uvedené v bode 2 prílohy IV.

6.           Ak Komisia v rámci overovania ex post zistí, že členský štát nezachoval referenčnú úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti stanovenú v zmluve o partnerstve tak, ako sa uvádza v prílohe IV, Komisia môže uskutočniť finančnú opravu. Komisia pri rozhodovaní, či uskutočniť alebo neuskutočniť finančnú opravu, zohľadní skutočnosť, či sa ekonomická situácia členského štátu od overenia v polovici obdobia výrazne zmenila a či sa zmena v tom čase zohľadnila. Podrobné pravidlá týkajúce sa sadzieb finančnej opravy sú uvedené v bode 3 prílohy IV.

7.           Odseky 1 až 6 sa nevzťahujú na operačné programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

HLAVA II PROGRAMOVANIE

KAPITOLA I Všeobecné ustanovenia o fondoch

Článok 87 Obsah a prijatie operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti

1.           Operačný program pozostáva z prioritných osí. Prioritná os sa týka jedného fondu pre kategóriu regiónu a bez toho, aby bol dotknutý článok 52, zodpovedá tematickému cieľu a zahŕňa jednu alebo viacero investičných priorít tohto tematického cieľa v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. V prípade ESF možno v rámci prioritnej osi zlučovať investičné priority rôznych tematických cieľov stanovených v článku 9 ods. 8, 9, 10 a 11 s cieľom uľahčiť ich prínos k iným prioritným osiam, a to v prípade náležite opodstatnených okolností.

2.           Operačný program vymedzuje:

(a) stratégiu, ako operačný program prispeje k prioritám Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vrátane:

(i)      určenia potrieb na riešenie výziev uvedených v osobitných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 a odporúčaniach Rady prijatých podľa článku 148 ods. 4 zmluvy, pri zohľadnení integrovaných usmernení a vnútroštátnych a regionálnych osobitostí;

(ii)      odôvodnenia výberu tematických cieľov a súvisiacich investičných priorít s ohľadom na zmluvu o partnerstve a výsledky hodnotenia ex ante;

(b) pre každú prioritnú os:

(i)      investičné priority a súvisiace osobitné ciele;

(ii)      osobitné a špecifické ukazovatele výstupov a výsledkov, prípadne spolu s východiskovou hodnotou a hodnotou kvantifikovaných cieľov, a to v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy;

(iii)     opis činností, ktoré sa majú podporiť vrátane určenia hlavných cieľových skupín, osobitných cieľových území a v náležitých prípadoch typov príjemcov a plánovaného využitia finančných nástrojov;

(iv)     zodpovedajúce kategórie opatrení na základe nomenklatúry prijatej Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3 a orientačné rozdelenie plánovaných zdrojov;

(c) príspevok k integrovanej stratégii územného rozvoja stanovenej v zmluve o partnerstve vrátane:

(i)      mechanizmov, ktoré zabezpečujú koordináciu medzi fondmi, EPFRV, EFNRH a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB;

(ii)      v príslušných prípadoch plánovaného integrovaného prístupu pre územný rozvoj mestských, vidieckych, pobrežných a rybolovných oblastí a oblastí s osobitnými územnými vlastnosťami, najmä vykonávacích opatrení pre články 28 a 29;

(iii)     zoznamu miest, v ktorých sa uskutočnia integrované akcie na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja miest, orientačnej výšky ročnej podpory pridelenej z EFRR na tieto akcie vrátane finančných prostriedkov udelených mestám na riadenie v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. […] [EFRR] a orientačnej výšky ročnej podpory pridelenej z ESF na integrované akcie;

(iv)     vymedzenia oblastí, v ktorých sa zavedie miestny rozvoj riadený spoločenstvom;

(v)     opatrení pre medziregionálne a nadnárodné akcie, ktorých príjemcovia sa nachádzajú aspoň v jednom členskom štáte;

(vi)     prípadného prínosu plánovaných opatrení k stratégiám pre makroregióny a stratégiám pre prímorské oblasti;

(d) prínos k integrovanej stratégii stanovenej v zmluve o partnerstve na riešenie osobitných potrieb zemepisných oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované skupiny obyvateľstva, a orientačné pridelené finančné prostriedky;

(e) opatrenia na zabezpečenie efektívneho využívania fondov vrátane:

(i)      výkonnostného rámca v súlade s článkom 19 ods. 1;

(ii)      v prípade každej podmienky ex ante, ktorá nie je splnená ku dňu predloženia zmluvy o partnerstve a operačného programu, opis činností, ktoré sa majú vykonať na splnenie podmienky ex ante stanovenej v súlade s prílohou V, a časový plán týchto činností;

(iii)     činností uskutočnených s cieľom zapojiť partnerov do prípravy operačného programu a úloh partnerov pri príprave, monitorovaní a hodnotení operačných programov;

(f) opatrenia na zabezpečenie účinného využívania fondov vrátane:

(i)      plánovaného využitia technickej pomoci vrátane činností na posilnenie administratívnej kapacity orgánov a príjemcov spolu s príslušnými informáciami v zmysle odseku 2 písm. b) týkajúcimi sa danej prioritnej osi;

(ii)      posúdenia administratívneho zaťaženia príjemcov a činností plánovaných na dosiahnutie zníženia spolu s cieľmi;

(iii)     zoznamu veľkých projektov, v prípade ktorých sa termín začatia realizácie hlavných prác odhaduje na obdobie pred 1. januárom 2018;

(g) plán financovania obsahujúci dve tabuľky:

(i)      tabuľku, v ktorej sa za každý rok v súlade s článkami 53, 110 a 111 uvádza výška celkových finančných prostriedkov plánovaných ako podpora z každého fondu;

(ii)      tabuľku, v ktorej sa na celé programové obdobie uvádza výška celkových finančných prostriedkov podpory pridelenej z fondov a národného spolufinancovania pre daný operačný program a pre každú prioritnú os a čiastkovú prioritu. V prípade, že národné spolufinancovanie pozostáva z verejného a súkromného spolufinancovania, tabuľka prinesie orientačné členenie medzi verejnými a súkromnými zložkami. Na informatívne účely poukazuje na plánovanú účasť EIB;

(h) vykonávacie ustanovenia pre operačný program vrátane:

(i)      identifikácie akreditačného orgánu, riadiaceho orgánu, prípadne certifikačného orgánu a orgánu auditu;

(ii)      identifikáciu orgánu, ktorému má Komisia poukazovať platby.

3.           Každý operačný program s výnimkou osobitných operačných programov, v rámci ktorých sa uskutočňuje technická pomoc, obsahuje:

(i)      opis osobitných činností určených na to, aby sa pri výbere operácií zohľadnili požiadavky ochrany životného prostredia, efektívnosti zdrojov, zmierňovanie zmien klímy a prispôsobenie sa týmto zmenám, odolnosti voči katastrofám, prevencie a manažmentu rizík;

(ii)     opis konkrétnych činností na podporu rovnosti príležitostí a zabránenie akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy, návrhu a vykonávania operačného programu, zvlášť v súvislosti s prístupom k finančným prostriedkom s ohľadom na potreby rôznych cieľových skupín, ktorým hrozí takáto diskriminácia, a najmä na požiadavky na zabezpečenie prístupu osôb so zdravotným postihnutím;

(iii)     opis jeho prispievania k podpore rovnosti medzi mužmi a ženami a v prípade potreby opis opatrení na zabezpečenie začlenenia hľadiska rodovej rovnosti na úrovni operačného programu a operácie.

Členské štáty predložia stanovisko vnútroštátnych orgánov pre rovnosť k opatreniam uvedeným v bodoch ii) a iii) spolu s návrhom na operačný program v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.

4.           Členské štáty vypracujú operačný program podľa vzoru prijatého Komisiou.

Komisia prijme tento vzor prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 143 ods. 2.

5.           Komisia prijme rozhodnutie o prijatí operačného programu prostredníctvom vykonávacích aktov.

Článok 88 Spoločná podpora z fondov

1.           Fondy môžu poskytovať podporu operačným programom v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti spoločne.

2.           EFRR a ESF môžu komplementárnym spôsobom a najviac do výšky 5 % prostriedkov Únie vyčlenených pre každú prioritnú os operačného programu financovať časť operácie, ktorej náklady majú nárok na podporu z iného fondu na základe pravidiel oprávnenosti platných pre daný fond za predpokladu, že sú potrebné na uspokojivé vykonávanie operácie a sú s ňou priamo spojené.

3.           Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

Článok 89 Geografický rozsah operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti

Operačné programy čerpajúce z EFRR a ESF sa musia vypracovať na náležitej geografickej úrovni a aspoň na úrovni 2 NUTS, a to v súlade s inštitucionálnym systémom špecifickým pre členský štát, ak nie je medzi Komisiou a členským štátom dohodnuté inak.

Operačné programy čerpajúce podporu z Kohézneho fondu sa musia vypracovať na vnútroštátnej úrovni.

KAPITOLA II Veľké projekty

Článok 90

Obsah

V rámci operačného programu alebo operačných programov sa z EFRR a Kohézneho fondu môže podporiť operácia zahŕňajúca série prác, činností alebo služieb určené svojím charakterom na uskutočnenie nedeliteľnej úlohy presnej ekonomickej alebo technickej povahy, ktorá má presne určené ciele a ktorej celkové náklady presahujú 50 000 000 EUR („veľký projekt“). Finančné nástroje sa nepovažujú za veľké projekty.

Článok 91 Informácie, ktoré sa majú predkladať Komisii

1.           Členský štát alebo riadiaci orgán predloží Komisii ihneď po ukončení prípravnej práce tieto informácie o veľkých projektoch:

(a) údaje o orgáne zodpovednom za vykonávanie veľkého projektu a jeho funkcii;

(b) opis a informácie o investícii a jej lokalite;

(c) celkové výdavky a celkové oprávnené výdavky so zohľadnením požiadaviek vymedzených v článku 54;

(d) informácie o zrealizovaných štúdiách uskutočniteľnosti vrátane analýzy možností, výsledkov a nezávislého hodnotenia kvality;

(e) analýzu nákladov a prínosov vrátane hospodárskej a finančnej analýzy a posúdenia rizika;

(f) analýzu vplyvu na životné prostredie so zohľadnením prispôsobenia sa zmene klímy, potrieb jej zmierňovania a odolnosti voči katastrofám;

(g) súlad s príslušnými prioritnými osami príslušného operačného programu alebo operačných programov a očakávaný príspevok k dosiahnutiu osobitných cieľov uvedených prioritných osí;

(h) plán financovania uvádzajúci celkové plánované finančné prostriedky a plánovanú podporu z fondov, EIB a všetkých ostatných zdrojov financovania spolu s fyzickými a finančnými ukazovateľmi pre monitorovanie pokroku s ohľadom na identifikované riziká;

(i) časový harmonogram vykonávania veľkého projektu a ak sa očakáva, že obdobie vykonávania bude dlhšie ako obdobie programovania, etapy, na ktoré sa požaduje podpora z fondov počas programového obdobia rokov 2014 až 2020.

Komisia poskytne orientačné usmernenie o metodike, ktorá sa má použiť na vykonanie analýzy nákladov a prínosov uvedenej v písmene e) v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 143 ods. 2.

Štruktúra informácií o veľkých projektoch, ktoré sa majú poskytnúť, má zodpovedať vzoru prijatému Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 143 ods. 2.

2.           Veľké projekty predložené Komisii na schválenie musia byť na zozname veľkých projektov operačného programu. Členský štát alebo riadiaci orgán skontroluje zoznam dva roky po prijatí operačného programu. Na žiadosť členského štátu možno zoznam upraviť v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2, najmä s cieľom zahrnúť veľké projekty s očakávaným termínom ukončenia do konca roku 2022.

Článok 92 Rozhodnutie o veľkom projekte

1.           Komisia posúdi veľký projekt na základe informácií uvedených v článku 91 s cieľom zistiť, či je navrhovaná podpora z fondov opodstatnená.

2.           Komisia prijme rozhodnutie najneskôr tri mesiace od dátumu poskytnutia informácií, na základe ktorých sa schvaľuje veľký projekt v súlade s článkom 91. V tomto rozhodnutí uvedie fyzický opis projektu, sumu, na ktorú sa vzťahuje podiel spolufinancovania pre prioritnú os, fyzické a finančné ukazovatele pre monitorovanie pokroku a očakávané prispenie veľkých projektov k napĺňaniu cieľov príslušnej prioritnej osi alebo osí. Schvaľujúce rozhodnutie je podmienené uzavretím prvej zmluvy o diele do 2 rokov odo dňa prijatia rozhodnutia.

3.           Ak Komisia odmietne dať súhlas na poskytnutie podpory z fondov na veľký projekt, oznámi členskému štátu svoje dôvody v lehote stanovenej v odseku 2.

4.           Výdavky súvisiace s veľkými projektmi nie sú zahrnuté do žiadostí o platbu skôr, než Komisia prijme schvaľujúce rozhodnutie.

KAPITOLA III Spoločný akčný plán

Článok 93 Rozsah pôsobnosti

1.           Spoločný akčný plán je operácia definovaná a riadená v súvislosti s výstupmi a výsledkami, ktoré má dosiahnuť. Zahŕňa skupinu projektov, ktoré nepredstavujú tvorbu infraštruktúry, za ktorých vykonávanie zodpovedá príjemca v rámci operačného programu alebo operačných programov. Členský štát a Komisia sa dohodnú na výstupoch a výsledkoch spoločného akčného plánu, ktoré budú prispievať k dosahovaniu osobitných cieľov operačných programov a predstavovať základ pre podporu z fondov. Výsledky predstavujú priame účinky spoločného akčného plánu. Príjemcom je verejný právny subjekt. Spoločné akčné plány sa nepovažujú za veľké projekty.

2.           Verejná podpora pridelená na spoločný akčný plán predstavuje minimálne 10 000 000 EUR alebo 20 % verejnej podpory vyčlenenej na operačný program alebo operačné programy podľa toho, ktorá suma je nižšia.

       Prvý pododsek sa neuplatňuje na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Článok 94 Príprava spoločných akčných plánov

1.           Členský štát, riadiaci orgán, alebo akýkoľvek poverený verejnoprávny subjekt môže predložiť návrh na spoločný akčný plán pri predkladaní príslušných operačných programov alebo po ich predložení. Musí obsahovať všetky prvky uvedené v článku 95.

2.           Spoločný akčný plán sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2022. Výstupy a výsledky spoločného akčného plánu sú dôvodom na platbu iba vtedy, ak sa dosiahnu po dátume prijatia rozhodnutia o schválení spoločného akčného plánu a pred koncom stanoveného vykonávacieho obdobia.

Článok 95 Obsah spoločných akčných plánov

Spoločný akčný plán obsahuje:

(1) analýzu potrieb a cieľov rozvoja, ktoré odôvodňujú spoločný akčný plán, berúc do úvahy ciele operačných programov a v príslušných prípadoch odporúčania špecifické pre dané krajiny a rozsiahle usmernenia hospodárskych politík členských štátov a Únie podľa článku 121 ods. 2 a odporúčania Rady v zmysle článku 148 ods. 4 zmluvy, ktoré členské štáty zohľadnia vo svojich politikách zamestnanosti;

(2) rámec opisujúci vzťah medzi všeobecnými a konkrétnymi cieľmi spoločného akčného plánu, čiastkové ciele a cieľové hodnoty výstupov a výsledkov, ako aj plánované projekty alebo druhy projektov;

(3) v príslušných prípadoch spoločné a osobitné ukazovatele používané na monitorovanie výstupov a výsledkov podľa prioritnej osi;

(4) informácie o geografickom rozsahu a cieľových skupinách spoločného akčného plánu;

(5) očakávané obdobie vykonávania spoločného akčného plánu;

(6) analýzu vplyvov spoločného akčného plánu na presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami a predchádzanie diskriminácii;

(7) v príslušných prípadoch analýzu vplyvu spoločného akčného plánu na podporu udržateľného rozvoja;

(8) vykonávacie ustanovenia spoločného akčného plánu vrátane:

(a) určenia príjemcu zodpovedného za vykonávanie spoločného akčného plánu spolu s poskytnutím záruky jeho spôsobilosti v príslušnej oblasti, ako aj v administratívnom a finančnom riadení;

(b) opatrení na riadenie spoločného akčného plánu v súlade s článkom 97;

(c) opatrení na monitorovanie spoločného akčného plánu vrátane opatrení na zabezpečenie kvality, zbierania a uloženia údajov o dosiahnutých čiastkových cieľoch, výstupoch a výsledkoch;

(d) opatrení na zabezpečenie šírenia informácií a publicity o spoločnom akčnom pláne a o fondoch;

(9) finančné opatrenia spoločného akčného plánu vrátane:

(a) nákladov na dosiahnutie stanovených čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov uvedených v bode 2 pomocou metód stanovených v článku 57 ods. 4 a v článku 14 nariadenia o ESF;

(b) orientačného rozvrhu platieb príjemcovi prepojeného s čiastkovými a celkovými cieľmi;

(c) plánu financovania podľa operačného programu a prioritnej osi, ktorý zahŕňa celkovú oprávnenú sumu a verejný príspevok.

Štruktúra spoločného akčného plánu má zodpovedať vzoru prijatému Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 143 ods. 2.

Článok 96 Rozhodnutie o spoločnom akčnom pláne

1.           Komisia posúdi spoločný akčný plán na základe informácií uvedených v článku 95 s cieľom určiť, či je podpora z fondov odôvodnená.

Ak Komisia do troch mesiacov po predložení návrhu spoločného akčného plánu usúdi, že plán nespĺňa požiadavky na hodnotenie, predloží členskému štátu pripomienky. Členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie a v prípade potreby náležite upraví spoločný akčný plán.

2.           Za predpokladu, že všetky pripomienky boli uspokojivo zohľadnené, Komisia prijme rozhodnutie o schválení spoločného akčného plánu najneskôr 6 mesiacov po jeho predložení členským štátom, avšak nie pred prijatím príslušných operačných programov.

3.           V rozhodnutí uvedenom v odseku 2 sa určí príjemca a ciele spoločného akčného plánu, čiastkové ciele a cieľové hodnoty výstupov a výsledkov, náklady na dosiahnutie týchto čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov, a plán financovania podľa operačného programu a prioritnej osi vrátane celkovej oprávnenej sumy a verejného príspevku, vykonávacie obdobie spoločného akčného plánu a v náležitých prípadoch geografický rozsah pôsobnosti a cieľové skupiny spoločného akčného plánu.

4.           Ak Komisia odmietne dať súhlas na poskytnutie podpory z fondov na spoločný akčný plán, členskému štátu oznámi svoje dôvody v lehote stanovenej v odseku 2.

Článok 97 Riadiaci výbor a zmena a doplnenie spoločného akčného plánu

1.           Členský štát alebo riadiaci orgán zostaví riadiaci výbor spoločného akčného plánu, ktorý je odlišný od monitorovacieho výboru operačných programov. Riadiaci výbor sa schádza najmenej dvakrát do roka.

O jeho zložení rozhodne členský štát po dohode s riadiacim orgánom, a to v súlade so zásadou partnerstva.

Komisia sa môže zúčastňovať práce riadiaceho výboru v poradnej funkcii.

2.           Riadiaci výbor vykonáva tieto činnosti:

(a) sleduje pokrok dosiahnutý v plnení čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov spoločného akčného plánu;

(b) posudzuje a schvaľuje všetky návrhy na zmenu a doplnenie spoločného akčného plánu s cieľom zohľadniť všetky problémy ovplyvňujúce jeho vykonávanie.

3.           Žiadosti o zmenu a doplnenie spoločného akčného plánu predložené členským štátom musia byť plne odôvodnené. Komisia posúdi, či je žiadosť o zmenu a doplnenie opodstatnená na základe informácií poskytnutých členským štátom. Komisia môže mať pripomienky a členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie. Komisia prijme rozhodnutie o žiadosti o zmenu a doplnenie najneskôr tri mesiace po jej oficiálnom predložení členským štátom za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli uspokojivo zohľadnené. Zmena a doplnenie nadobúda účinnosť od dátumu prijatia rozhodnutia, pokiaľ nie je inak uvedené v rozhodnutí.

Článok 98

Finančné riadenie a kontrola spoločného akčného plánu

1.           Platby príjemcom spoločného akčného plánu sa považujú za jednorazové platby alebo štandardné stupnice jednotkových nákladov. Odchylne od článku 57 ods. 1 písm. c) sa neuplatňuje horná hranica jednorazovej platby.

2.           Cieľom finančného riadenia, kontroly a auditu spoločného akčného plánu je výlučne overenie, či boli splnené podmienky pre platby vymedzené v rozhodnutí, ktorým sa schvaľuje spoločný akčný plán.

3.           Príjemca a orgány, za ktorých konanie zodpovedá, môžu na náklady vykonávacích operácií uplatňovať vlastné účtovné postupy. Tieto účtovné postupy a náklady, ktoré príjemcovi skutočne vznikli, nie sú predmetom auditu vykonávaného orgánom auditu alebo Komisiou

KAPITOLA IV

Územný rozvoj

Článok 99 Integrovaná územná investícia

1.           Ak stratégia mestského rozvoja alebo iná územná stratégia alebo pakt uvedený v článku 12 ods. 1 nariadenia …[ESF] vyžaduje integrovaný prístup zahŕňajúci investície v rámci viac ako jednej prioritnej osi jedného alebo viacerých operačných programov, vykoná sa akcia ako integrovaná územná investícia („IUI“).

2.           V rámci príslušných operačných programov sa určia plánované IUI a stanovia orientačné finančné prostriedky pridelené z každej prioritnej osi na IUI.

3.           Členský štát alebo riadiaci orgán môže riadením a vykonávaním IUI poveriť jeden alebo viacero sprostredkovateľských orgánov vrátane miestnych orgánov, orgánov regionálneho rozvoja alebo mimovládnych organizácií.

4.           Členský štát alebo príslušné riadiace orgány zabezpečia, aby monitorovací systém operačného programu vedel identifikovať operácie a výstupy prioritnej osi, ktoré prispievajú k IUI.

HLAVA III MONITOROVANIE, HODNOTENIE, INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA

KAPITOLA I Monitorovanie a hodnotenie

Článok 100 Funkcie monitorovacieho výboru

1.           Monitorovací výbor skúma najmä:

(a) všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkon operačného programu;

(b) pokrok dosiahnutý v zavádzaní plánu hodnotenia a následné opatrenia prijaté vzhľadom na zistenia hodnotení;

(c) realizáciu komunikačnej stratégie;

(d) vykonávanie veľkých projektov;

(e) vykonávanie spoločných akčných plánov;

(f) akcie na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, rovnakých príležitostí a nediskriminácie vrátane prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím;

(g) akcie na presadzovanie udržateľného rozvoja;

(h) akcie operačného programu súvisiace s napĺňaním podmienok ex ante;

(i) finančné nástroje.

2.           Monitorovací výbor skúma a schvaľuje:

(a) metodiku a kritériá výberu operácií;

(b) výročné a záverečné správy o vykonávaní;

(c) plán hodnotenia operačného programu a všetky zmeny a doplnenia tohto plánu;

(d) komunikačnú stratégiu pre operačný program a všetky zmeny a doplnenia tejto stratégie;

(e) všetky návrhy riadiaceho orgánu na zmenu a doplnenie operačného programu.

Článok 101 Správy o vykonávaní cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti

1.           Do 30. apríla 2016 a do 30. apríla každého nasledujúceho roka až do roku 2022 vrátane predkladá členský štát Komisii výročnú správu v súlade s článkom 44 ods. 1. Správa predložená v roku 2016 sa týka finančných rokov 2014 a 2015, ako aj obdobia od počiatočného dátumu oprávnenosti výdavkov do 31. decembra 2013.

2.           Vo výročných správach o vykonávaní sú uvedené informácie o:

(a) vykonávaní operačného programu v súlade s článkom 44 ods. 2;

(b) pokroku dosiahnutom v rámci prípravy a vykonávania veľkých projektov a spoločných akčných plánov.

3.           Vo výročných správach o vykonávaní predložených v rokoch 2017 a 2019 sú uvedené a zhodnotené informácie požadované podľa článku 44 ods. 3 a 4, informácie uvedené v odseku 2 spolu s informáciami o:

(a) pokroku dosiahnutom pri implementácii integrovaného prístupu k územnému rozvoju vrátane udržateľného mestského rozvoja a miestneho rozvoja riadeného spoločenstvom podľa operačného programu;

(b) pokroku dosiahnutom pri implementácii akcií na posilnenie kapacity orgánov a príjemcov členského štátu na správu a využívanie fondov;

(c) pokroku dosiahnutom pri implementácii všetkých medziregionálnych a nadnárodných akcií;

(d) pokroku dosiahnutom pri implementácii plánu hodnotenia a následných opatrení prijatých s ohľadom na zistenia hodnotení;

(e) osobitných akciách prijatých s cieľom podporiť rovnosť mužov a žien a predchádzať diskriminácii, vrátane zabezpečenia prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím, a opatreniach vykonaných na zabezpečenie začlenenia rodovej rovnosti do operačného programu a operácií;

(f) akciách prijatých na presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja v súlade s článkom 8;

(g) výsledkoch opatrení fondov na informovanie a publicitu realizovaných v rámci komunikačnej stratégie;

(h) v príslušných prípadoch o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní akcií v oblasti sociálnej inovácie;

(i) pokroku dosiahnutom pri vykonávaní opatrení na riešenie osobitných potrieb zemepisných oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované skupiny obyvateľstva, a v prípade potreby vrátane použitých finančných prostriedkov;

(j) zapojení partnerov do vykonávania, monitorovania a hodnotenia operačného programu.

4.           Výročné a záverečné správy o vykonávaní sa musia vypracovať podľa vzorov prijatých Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 143 ods. 2.

Článok 102 Prenos finančných údajov

1.           Riadiaci orgán zašle Komisii na monitorovacie účely do 31. januára, 30. apríla, 31. júla a 31. októbra elektronickou poštou pre každý operačný program a podľa prioritnej osi:

(a) celkové a verejné oprávnené náklady na operácie a počet operácií vybraných na podporu;

(b) celkové a verejné oprávnené náklady vyplývajúce zo zmlúv alebo iných právnych záväzkov prijatých príjemcami v rámci vykonávania operácií vybraných na podporu;

(c) celkové oprávnené náklady deklarované príjemcami riadiacemu orgánu.

2.           Prenos údajov 31. januára musí okrem toho zahŕňať uvedené údaje rozdelené podľa kategórií opatrení. Tento prevod sa považuje za splnenie požiadaviek na predloženie finančných údajov uvedených v článku 44 ods. 2.

3.           Súčasťou prevodu údajov uskutočneného k 31. januáru a k 31. júlu je odhad sumy, na ktorú členský štát očakáva, že predloží žiadosti o platbu v aktuálnom finančnom roku a nasledujúcom finančnom roku.

4.           Dátum, ku ktorému sa majú predložiť údaje podľa tohto článku, je koniec mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom sa údaje predkladajú.

Článok 103 Správa o súdržnosti

Správa Komisie uvedená v článku 175 zmluvy obsahuje:

(b) záznam o pokroku dosiahnutom v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vrátane sociálno-ekonomickej situácie a rozvoja regiónov, ako aj integrácie priorít Únie;

(c) záznam o úlohe fondov, EIB a ostatných nástrojov, ako aj o účinku ostatných politík Únie a vnútroštátnych politík na dosiahnutý pokrok.

Článok 104 Hodnotenie

1.           Plán hodnotenia vypracuje riadiaci orgán pre každý operačný program. Plán hodnotenia sa predkladá na prvom zasadnutí monitorovacieho výboru. Ak sa jeden monitorovací výbor zaoberá viac ako jedným operačným programom, plán hodnotenia sa môže týkať všetkých príslušných operačných programov.

2.           Do 31. decembra 2020 predložia riadiace orgány Komisii správu o každom programe, v ktorej zhrnú zistenia hodnotení uskutočnených počas programového obdobia, vrátane hodnotenia hlavných výstupov a výsledkov programu.

3.           Komisia uskutočňuje ex post hodnotenia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a riadiacimi orgánmi.

KAPITOLA II Informácie a komunikácia

Článok 105 Informovanie a publicita

1.           Členské štáty a riadiace orgány zodpovedajú za:

(a) zabezpečenie vytvorenia jednej webovej stránky alebo jedného webového portálu, ktorý bude poskytovať informácie o všetkých operačných programoch v danom členskom štáte a prístupe k nim;

(b) informovanie potenciálnych príjemcov o možnostiach financovania v rámci operačných programov;

(c) informovanie občanov Únie o úlohe a úspechoch fondov prostredníctvom informačných a komunikačných akcií podávajúcich informácie o výsledkoch a vplyve zmlúv o partnerstve, operačných programov a operácií.

2.           S cieľom zabezpečiť transparentnosť podpory udeľovanej z fondov, členské štáty spravujú zoznam operácií operačného programu a fondov vo formáte CSV alebo XML, ktorý je dostupný na jednotnej webovej stránke alebo jednotnom webovom portáli, na ktorom je k dispozícii zoznam a zhrnutie všetkých operačných programov v tomto členskom štáte.

Tento zoznam operácií sa aktualizuje aspoň každé tri mesiace.

Informácie, ktoré musia byť minimálne uvedené v tomto zozname operácií, sú stanovené v prílohe VI.

3.           Podrobné pravidlá týkajúce sa opatrení na informovanie a publicitu zameraných na verejnosť a informačných opatrení zameraných na uchádzačov a príjemcov sú stanovené v prílohe VI.

4.           Technické vlastnosti opatrení na informovanie a publicitu zamerané na operáciu a pokynov na vytvorenie emblému a vymedzenie štandardných farieb prijme Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3.

Článok 106 Komunikačná stratégia

1.           Riadiaci orgán vypracuje komunikačnú stratégiu pre každý operačný program. Spoločnú komunikačnú stratégiu možno vypracovať pre niekoľko operačných programov.

Komunikačná stratégia obsahuje prvky stanovené v prílohe VI a každoročné aktualizácie s podrobnými údajmi o plánovaných informačných a komunikačných činnostiach, ktoré sa budú vykonávať.

2.           Komunikačnú stratégiu prerokuje a schváli monitorovací výbor na prvom zasadnutí nasledujúcom po prijatí operačného programu.

Monitorovací výbor musí prerokovať a schváliť všetky úpravy komunikačnej stratégie.

3.           Riadiaci orgán informuje monitorovací výbor pre každý operačný program aspoň raz do roka o pokroku dosiahnutom pri implementácii komunikačnej stratégie a o posúdení jej výsledkov.

Článok 107 Úradníci pre informovanie a komunikáciu a ich siete

1.           Každý členský štát vymenuje úradníka pre informovanie a komunikáciu, ktorý bude koordinovať informačné a komunikačné činnosti týkajúce sa jedného alebo viacerých fondov a príslušne informovať Komisiu.

2.           Úradník pre informovanie a komunikáciu koordinuje a predsedá zasadnutiam vnútroštátnej siete komunikátorov fondov vrátane príslušných programov Európskej územnej spolupráce, vytvorenia a údržby webovej stránky alebo webového portálu uvedeného v prílohe VI a povinnosti poskytovať prehľad o komunikačných opatreniach vykonávaných na vnútroštátnej úrovni.

3.           Každý riadiaci orgán určí jednu osobu, ktorá bude zodpovedať za informovanie a komunikáciu na úrovni operačného programu, a informuje o tom Komisiu.

4.           Komisia vytvorí siete Únie pozostávajúce z členov určených členskými štátmi a riadiacimi orgánmi s cieľom zabezpečiť výmenu informácií o výsledkoch vykonávania komunikačných stratégií, výmenu skúseností získaných pri vykonávaní opatrení na informovanie a publicitu a výmenu osvedčených postupov.

HLAVA IV TECHNICKÁ POMOC

Článok 108 Technická pomoc z podnetu Komisie

Fondy môžu podporovať technickú pomoc do maximálnej výšky 0,35 % ich príslušných ročných pridelených rozpočtových prostriedkov.

Článok 109 Technická pomoc členských štátov

1.           Operácie technickej pomoci oprávnené na pomoc z ktoréhokoľvek z fondov možno financovať z každého z fondov. Výška finančných prostriedkov pridelených na technickú pomoc je obmedzená na 4 % celkovej sumy fondov pridelenej na operačné programy patriace pod každú kategóriu regiónu v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.

2.           Technická pomoc má podobu prioritnej osi financovanej z jedného fondu v rámci operačného programu alebo podobu osobitného operačného programu.

3.           Prostriedky pridelené na technickú pomoc z fondu nesmú prevýšiť 10 % celkových prostriedkov pridelených z daného fondu na operačné programy v členskom štáte v rámci každej kategórie regiónov, ktorej sa týka cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti.

HLAVA V FINANČNÁ PODPORA Z FONDOV

Článok 110 Vymedzenie podielov spolufinancovania

1.           Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijme operačný program, stanoví podiel spolufinancovania a maximálnu výšku podpory z fondov pre každú prioritnú os.

2            V prípade každej prioritnej osi rozhodnutie Komisie stanoví, či sa podiel spolufinancovania prioritnej osi uplatní na:

a)      celkové oprávnené náklady vrátane verejných a súkromných výdavkov; alebo

b)      verejné oprávnené výdavky.

3.           Podiel spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti nesmie byť vyšší ako:

(a) 85 % pre Kohézny fond;

(b) 85 % v prípade menej rozvinutých regiónov členských štátov, ktorých priemerný HDP na obyvateľa za obdobie rokov 2007 až 2009 bol nižší ako 85 % priemerného HDP krajín EÚ-27 počas rovnakého obdobia, a v prípade najvzdialenejších regiónov;

(c) 80 % v prípade iných menej rozvinutých regiónov členských štátov ako tých, ktoré sú uvedené v písmene b), oprávnených na prechodný režim financovania z Kohézneho fondu 1. januára 2014;

(d) 75 % v prípade iných menej rozvinutých regiónov členských štátov ako tých, ktoré sú uvedené v písmenách b) a c), a v prípade všetkých regiónov, ktorých HDP na obyvateľa v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-25 v referenčnom období, ale ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-27;

(e) 60 % v prípade iných regiónov s prechodným financovaním ako tých, ktoré sú uvedené v písmene d);

(f) 50 % v prípade iných rozvinutejších regiónov ako tých, ktoré sú uvedené v písmene d).

Podiel spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi operačných programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca nesmie byť vyšší ako 75 %.

4.           Podiel spolufinancovania doplnkových rozpočtových prostriedkov v súlade s článkom 84 ods. 1 písm. e) nesmie byť vyšší ako 50 %.

Rovnaký podiel spolufinancovania sa uplatňuje na doplnkové rozpočtové prostriedky prideľované podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [nariadenie o EÚS].

5.           Maximálna výška podielu spolufinancovania podľa odseku 3 na úrovni prioritnej osi sa zvýši o desať percentuálnych bodov, keď sa všetko v rámci prioritnej osi dosahuje prostredníctvom finančných nástrojov alebo cez miestny rozvoj riadený spoločenstvom.

6.           Príspevok z fondov na každú prioritnú os nepredstavuje menej ako 20 % oprávnených verejných výdavkov.

7.           Konkrétna prioritná os s podielom spolufinancovania až 100 % môže byť zriadená v rámci operačného programu na podporu operácií vykonávaných prostredníctvom finančných nástrojov vytvorených na úrovni Únie a riadených priamo alebo nepriamo Komisiou. Ak sa na tento účel stanoví konkrétna priorita, podpora v rámci tejto osi sa nesmie realizovať iným spôsobom.

Článok 111 Zmena podielov spolufinancovania

Podiel spolufinancovania prioritnej osi z fondov možno zmeniť s cieľom zohľadniť:

(1) dôležitosť prioritnej osi pre zabezpečenie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu so zreteľom na konkrétne nedostatky, ktoré treba riešiť;

(2) ochranu a zlepšovanie životného prostredia, predovšetkým prostredníctvom uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti, zásady prevencie a zásady „znečisťovateľ platí“;

(3) mieru mobilizácie súkromného financovania;

(4) pokrytie oblastí s nepriaznivými a trvalo znevýhodnenými prírodnými a demografickými podmienkami, ktoré sú definované takto:

(a) ostrovné členské štáty oprávnené v rámci Kohézneho fondu a iné ostrovy s výnimkou tých, na ktorých je umiestnený kapitál členského štátu alebo ktoré majú pevné spojenie s pevninou;

(b) horské oblasti vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu;

(c) riedko (menej ako 50 obyvateľov na km2) a veľmi riedko (menej ako 8 obyvateľov na km2) osídlené oblasti.

ČASŤ IV VŠEOBECNÉ USTANOVENIA UPLATNITEĽNÉ NA FONDY A EFNRH

HLAVA IVI RIADENIE A KONTROLA

KAPITOLA I Systémy riadenia a kontroly

Článok 112 Zodpovednosti členských štátov

1.           Členské štáty zabezpečia, aby boli systémy riadenia a kontroly operačných programov zavedené v súlade s článkami 62 a 63.

2.           Členské štáty predchádzajú, zisťujú a opravujú nezrovnalosti a vymáhajú neoprávnene vyplatené sumy spolu s úrokmi z omeškania. O týchto nezrovnalostiach, ako aj o priebežnom pokroku súvisiacich správnych a súdnych konaní informujú Komisiu.

Ak sumy neoprávnene vyplatené príjemcovi nemožno vymôcť z dôvodu viny alebo nedbanlivosti na strane členského štátu, členský štát je zodpovedný za vrátenie príslušných súm do všeobecného rozpočtu Únie.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 142 stanovujúcim podrobné pravidlá týkajúce sa povinností členských štátov uvedených v tomto odseku.

3.           Členské štáty zabezpečia, aby sa najneskôr do 31. decembra 2014 všetky výmeny informácií medzi príjemcami a riadiacimi orgánmi, certifikačnými orgánmi, orgánmi auditu a sprostredkovateľskými subjektmi uskutočňovali výhradne prostredníctvom systémov elektronickej výmeny údajov.

Tieto systémy uľahčia interoperabilitu medzi vnútroštátnymi rámcami a rámcami Únie a umožnia príjemcom predkladať všetky informácie uvedené v prvom pododseku iba jedenkrát.

Podrobné pravidlá týkajúce sa výmeny informácií v súlade s týmto odsekom prijme Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3.

Prvý, druhý a tretí pododsek sa neuplatňuje na EFNRH.

KAPITOLA II Riadiace a kontrolné orgány

Článok 113 Určenie orgánov

1.           Členský štát určí pre každý operačný program ako riadiaci orgán vnútroštátny, regionálny alebo miestny orgán alebo subjekt verejnej správy. Ten istý orgán alebo subjekt verejnej správy môže byť určený ako riadiaci orgán pre viac ako jeden operačný program.

2.           Členský štát urči pre každý operačný program ako certifikačný orgán vnútroštátny, regionálny alebo miestny orgán alebo subjekt verejnej správy bez toho, aby bol dotknutý odsek 3. Ten istý certifikačný orgán môže byť určený pre viac ako jeden operačný program.

3.           Členský štát môže za riadiaci orgán operačného programu určiť orgán, ktorý okrem toho vykonáva funkciu certifikačného orgánu.

4.           Členský štát určí pre každý operačný program ako orgán auditu vnútroštátny, regionálny alebo miestny orgán alebo subjekt verejnej správy, ktorý je funkčne nezávislý od riadiaceho orgánu a certifikačného orgánu. Ten istý orgán auditu môže byť určený pre viac ako jeden operačný program.

5.           Za predpokladu splnenia zásady oddelenia funkcií môže pre cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti a EFNRH riadiaci orgán, v príslušných prípadoch certifikačný orgán a orgán auditu tvoriť súčasť toho istého orgánu alebo subjektu verejnej správy.

V prípade tých operačných programov, ktorých celková výška podpory pridelená z fondov presahuje 250 000 000 EUR, alebo presahuje 100 000 000 EUR z EFNRH, však nemôže byť orgán auditu súčasťou toho istého orgánu alebo subjektu verejnej správy ako riadiaci orgán.

6.           Členský štát môže určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských subjektov na plnenie určitých úloh riadiaceho alebo certifikačného orgánu, ktoré spadajú do zodpovednosti tohto orgánu. Príslušné dohovory medzi riadiacim orgánom alebo certifikačným orgánom a sprostredkovateľskými subjektmi sa musia zaznamenať úradne v písomnej forme.

7.           Členský štát alebo riadiaci orgán môže poveriť riadením časti operačného programu sprostredkovateľský orgán formou písomnej dohody uzavretej medzi sprostredkovateľským subjektom a členským štátom alebo riadiacim orgánom („globálny grant“). Sprostredkovateľský subjekt poskytne záruky svojej solventnosti a spôsobilosti v príslušnej oblasti, ako aj v administratívnom a finančnom riadení.

8.           Členský štát ustanoví písomne pravidlá, ktorými sa spravujú jeho vzťahy s riadiacimi orgánmi, certifikačnými orgánmi a orgánmi auditu, vzťahy medzi týmito orgánmi a vzťahy týchto orgánov s Komisiou.

Článok 114 Funkcie riadiaceho orgánu

1.           Riadiaci orgán zodpovedá za riadenie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

2.           Pokiaľ ide o programové riadenie operačného programu, riadiaci orgán:

(a) podporuje prácu monitorovacieho výboru a poskytuje mu informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie úloh, a to najmä údaje o pokroku operačného programu v dosahovaní cieľov, finančné údaje a údaje týkajúce sa ukazovateľov a čiastkových cieľov;

(b) zostavuje a po schválení monitorovacím výborom predkladá výročnú a záverečnú správu o vykonávaní Komisii;

(c) sprístupňuje sprostredkovateľským subjektom a príjemcom informácie, ktoré sa dotýkajú vykonávania ich úloh a vykonávania ich operácií;

(d) vybuduje systém na zaznamenávanie a uchovávanie údajov v elektronickej podobe o každej operácii, ktoré sú potrebné na monitorovanie, finančné riadenie, preverovanie a audit, vrátane v prípade potreby údajov o jednotlivých účastníkoch operácií;

(e) zabezpečuje, aby údaje uvedené v písmene d) boli zozbierané, vložené a uložené do systému a aby údaje o ukazovateľoch boli rozdelené podľa pohlavia v prípadoch, keď to vyžaduje príloha I k nariadeniu o ESF.

3.           Pokiaľ ide o výber operácií, riadiaci orgán:

(a) zostavuje a po ich schválení uplatňuje príslušné výberové postupy a kritériá, ktoré:

(i)      sú nediskriminačné a transparentné;

(ii)      zohľadňujú všeobecné zásady stanovené v článkoch 7 a 8;

(b) zabezpečuje, aby vybraná operácia patrila do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu alebo fondov a do kategórie opatrení alebo, v prípade EFNRH, opatrenie identifikované v rámci priority alebo priorít prioritnej osi alebo osí operačného programu;

(c) poskytne príjemcovi dokument, ktorým sa stanovujú podmienky udelenia podpory pre každú operáciu, vrátane osobitných požiadaviek týkajúcich sa výrobkov a služieb dodávaných v rámci operácie, ako aj vrátane finančného plánu a časového obmedzenia realizácie operácie;

(d) sa uistí, že príjemca má administratívnu, finančnú a prevádzkovú kapacitu na splnenie podmienok stanovených v písmene c) pred tým, ako operáciu schváli;

(e) sa uistí, že ak sa operácia začala ešte pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, boli splnené právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa operácie;

(f) zabezpečí, aby žiadateľ, voči ktorému sa začalo alebo malo začať vymáhacie konanie v súlade s článkom 61 po presune výrobnej činnosti v rámci Únie, nedostával podporu z fondov;

(b) určí kategórie intervencie alebo, v prípade EFNRH, opatrenia, ktorým sa má pripísať výdavok operácie.

4.           Pokiaľ ide o finančné riadenie a kontrolu operačného programu, riadiaci orgán:

(a) overí, že spolufinancované výrobky sa dodávajú a spolufinancované služby sa poskytujú a že výdavky na operácie vykázané príjemcami príjemcovia skutočne zaplatili a sú v súlade s príslušnými predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi, operačným programom a podmienkami pre získanie podpory na operáciu;

(b) zabezpečí, aby príjemcovia zapojení do vykonávania operácií, ktoré sa preplácajú na základe skutočne vzniknutých oprávnených nákladov, viedli buď samostatný účtovný systém, alebo vhodné kódové označenie účtov pre všetky transakcie súvisiace s operáciou;

(c) zavedie účinné a primerané opatrenia proti podvodom pri zohľadnení identifikovaných rizík;

(d) stanoví postupy na zabezpečenie toho, aby sa všetky doklady týkajúce sa výdavkov a auditov, ktoré sú potrebné na účely adekvátneho revízneho záznamu, uchovávali v súlade s podmienkami stanovenými v článku 62 písm. g);

(e) vypracuje vyhlásenie hospodáriaceho subjektu o vierohodnosti týkajúce sa fungovania systému riadenia a kontroly, zákonnosti a správnosti príslušných transakcií a dodržiavania zásady riadneho finančného hospodárenia, spolu so správou o výsledkoch uskutočnených kontrol riadenia, slabých stránkach nájdených v systémoch riadenia a kontroly a o akýchkoľvek prijatých opravných opatreniach.

5.           Overenia podľa odseku 4 písm. a) zahŕňajú tieto postupy:

(a) administratívne overovanie každej žiadosti príjemcov o úhradu;

(b) overovanie operácií na mieste.

Frekvencia a pokrytie overovaní na mieste je primeraná výške verejnej podpory udelenej na operáciu a úrovni rizika stanovenej týmito overovaniami a auditmi celého systému riadenia a kontroly, ktoré vykonáva orgán auditu.

6.           Overovanie jednotlivých operácií na mieste podľa odseku 5 písm. b) sa môže vykonávať na vzorke.

7.           Ak je riadiaci orgán súčasne príjemcom na základe operačného programu, opatreniami na overovanie uvedenými v odseku 4 písm. a) sa zabezpečí primerané oddelenie funkcií.

8.           Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 142, ktorý stanovuje modality výmeny informácií uvedenej v odseku 2 písm. d).

9.           Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 142, ktorý stanovuje pravidlá týkajúce sa mechanizmov revízneho záznamu uvedených v odseku 4 písm. d).

10.         Komisia prijme vzor vyhlásenia hospodáriacich subjektov uvedeného v odseku 4 písm. e) prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 143 ods. 2.

Článok 115 Funkcie certifikačného orgánu

Certifikačný orgán operačného programu je zodpovedný najmä za:

(a) zostavenie a predloženie žiadostí o platby Komisii a za osvedčenie, že výsledky pochádzajú zo spoľahlivých systémov účtovníctva, sú založené na overiteľných podporných dokumentoch a boli predmetom overovaní vykonaných riadiacim orgánom;

(b) vypracovanie ročnej účtovnej závierky;

(c) osvedčenie úplnosti, presnosti a pravdivosti ročnej účtovnej závierky a súladu účtovaných výdavkov s platnými predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi a osvedčenie, že tieto výdavky boli vynaložené na operácie vybrané na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na operačný program a predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi;

(d) zabezpečenie systému na zaznamenávanie a uchovávanie účtovných záznamov o každej operácii v elektronickej podobe, ktorý podporuje všetky údaje potrebné na vypracovanie žiadostí o platbu a účtovných závierok, vrátane záznamov vymáhateľných súm, vrátených súm a súm vybraných po zrušení celého príspevku alebo jeho časti na operáciu alebo operačný program;

(e) zabezpečenie toho, aby na účely vypracovávania a predkladania žiadostí o platbu dostal od riadiaceho orgánu primerané informácie o postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti s výdavkami;

(f) zohľadnenie výsledkov všetkých auditov vykonaných orgánom auditu alebo pod jeho vedením pri vypracovávaní a predkladaní žiadostí o platbu;

(g) vedenie účtovných záznamov v elektronickej podobe o výdavkoch vykázaných Komisii a príslušných verejných príspevkoch vyplatených príjemcom;

(h) vedenie záznamov o vymáhateľných sumách a sumách vybraných po zrušení celého príspevku na operáciu alebo jeho časti. Vrátené sumy sa vyplatia naspäť do všeobecného rozpočtu Únie pred ukončením operačného programu tak, že sa odpočítajú z nasledujúceho výkazu výdavkov.

Článok 116 Funkcie orgánu auditu

1.           Orgán auditu zabezpečí, aby sa audity systémov riadenia a kontroly vykonávali na primeranej vzorke operácií a na účtovnej závierke.

Komisia sa splnomocní na prijatie delegovaných zákonov podľa článku 142, ktorými sa stanovia podmienky, ktoré sa musia počas týchto auditov plniť.

2.           Ak audity vykonáva iný subjekt ako orgán auditu, orgán auditu zabezpečí potrebnú funkčnú nezávislosť tohto subjektu.

3.           Orgán auditu zabezpečí, aby sa pri audite zohľadňovali medzinárodne uznávané audítorské štandardy.

4.           Do šiestich mesiacov od prijatia operačného programu pripraví orgán auditu stratégiu auditu pre výkon auditov. V rámci stratégie auditu sa stanoví metóda auditu, metóda výberu vzorky na audity operácií a plán auditov na aktuálny účtovný rok a dva nasledujúce účtovné roky. Stratégia auditu sa aktualizuje každý rok od roku 2016 do roku 2022 vrátane. Ak sa na viac ako jeden operačný program uplatňuje spoločný systém riadenia a kontroly, možno pre príslušné operačné programy vypracovať jednu stratégiu auditu. Orgán auditu predloží Komisii na požiadanie stratégiu auditu.

5.           Orgán auditu vypracuje:

(i)      stanovisko audítora k ročnej uzávierke za predchádzajúci účtovný rok, ktoré sa dotýka úplnosti, presnosti a pravdivosti údajov v ročnej uzávierke, fungovania systému riadenia a kontroly a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií;

(ii)     výročnú kontrolnú správu, ktorá obsahuje nálezy auditov vykonaných počas predchádzajúceho účtovného roka.

Správa podľa bodu ii) určí všetky nedostatky systému riadenia a kontroly a opravné opatrenia, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať.

Ak sa na viac ako jeden operačný program uplatňuje spoločný systém riadenia a kontroly, môžu sa informácie uvedené v bode ii) spojiť do jednej správy.

6.           Komisia prijme vzory stratégie auditu, stanoviska audítora a výročnej kontrolnej správy, ako aj metodiku odberu vzoriek, ktorá sa uvádza v odseku 4, prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3.

7.           Vykonávacie pravidlá týkajúce sa používania údajov zhromaždených v priebehu auditov uskutočnených úradníkmi Komisie alebo oprávnenými zástupcami Komisie prijme Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3.

KAPITOLA III Akreditácia

Článok 117 Udeľovanie a odoberanie akreditácie riadiaceho orgánu a certifikačného orgánu

1.           Akreditačný orgán prijme formálne rozhodnutie o akreditovaní tých riadiacich orgánov a certifikačných orgánov, ktoré spĺňajú akreditačné kritériá stanovené Komisiou prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 142.

2.           Formálne rozhodnutie podľa odseku 1 vychádza zo správy a stanoviska nezávislého audítorského subjektu, ktorý hodnotí systém riadenia a kontroly, vrátane úlohy, ktorú v ňom zohrávajú sprostredkovateľské subjekty, a jeho súladu s článkami 62, 63, 114 a 115. Akreditačný organ zohľadní, či sú systémy riadenia a kontroly operačného programu podobné systémom zavedeným v predchádzajúcom programovom období, ako aj každý dôkaz ich efektívneho fungovania.

3.           Členský štát predloží formálne rozhodnutie podľa odseku 1 Komisii do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia, ktorým sa prijíma operačný program.

4.           Ak celková výška podpory pridelená na operačný program z fondov presahuje 250 000 000 EUR alebo presahuje 100 000 000 EUR z EMF, Komisia do dvoch mesiacov od prijatia formálneho rozhodnutia podľa odseku 1 môže požiadať o správu a stanovisko nezávislého audítorského subjektu a opis systému riadenia a kontroly.

Komisia môže predložiť pripomienky do dvoch mesiacov od prijatia týchto dokumentov.

Komisia pri rozhodovaní o tom, či požiada o tieto dokumenty, zohľadní, či sú systémy riadenia a kontroly operačného programu podobné systémom zavedeným v predchádzajúcom programovom období, či riadiaci orgán vykonáva aj funkciu certifikačného orgánu a každý dôkaz ich efektívneho fungovania.

Článok 118 Spolupráca s orgánmi auditu

1.           Komisia spolupracuje s orgánmi auditu, aby koordinovala ich plány auditu a audítorské metódy, a okamžite si vymieňa výsledky auditov systémov riadenia a kontroly

2.           S cieľom uľahčiť túto spoluprácu v prípadoch, keď členský štát určí viac ako jeden orgán auditu, môže členský štát určiť koordinačný orgán.

3.           Komisia, orgány auditu a každý koordinačný orgán sa pravidelne stretávajú, a to najmenej raz ročne, ak sa nedohodnú inak, aby preskúmali výročnú kontrolnú správu, stanovisko a stratégiu auditu a aby si vymenili názory na ostatné otázky týkajúce sa zlepšovania systémov riadenia a kontroly.

HLAVA VII FINANČNÉ RIADENIE, ZÚČTOVANIE A FINANČNÉ OPRAVY

KAPITOLA I Finančné riadenie

Článok 119 Spoločné pravidlá platieb

Členský štát zabezpečí, aby sa najneskôr do uzavretia operačného programu suma verejnej podpory vyplatená príjemcom aspoň rovnala príspevku z fondov vyplatenému členskému štátu zo strany Komisie.

Článok 120 Spoločné pravidlá výpočtu priebežných platieb a vyplácania ročných a záverečných platieb

1.           Komisia uhrádza ako priebežné platby 90 % z výslednej sumy, na ktorú sa vzťahuje podiel spolufinancovania pre každú prioritu os stanovený v rozhodnutí, ktorým sa prijíma operačný program, na oprávnený výdavok tejto prioritnej osi zahrnutý v žiadosti o platbu. Záverečnú platbu stanoví v súlade s článkom 130 ods. 1.

2.           Príspevok z fondov alebo z EFNRH na prioritu os vo forme priebežných platieb a ročných a záverečných platieb nesmie byť vyšší ako:

(a) verejná podpora uvedená v žiadosti o platbu na prioritu os a

(b) príspevok z fondov alebo z EFNRH na prioritu os stanovený v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program.

3.           Bez ohľadu na článok 22, podpora Únie vo forme priebežných platieb a záverečných platieb nesmie byť vyššia ako verejná podpora a maximálna výška podpory z fondov alebo z EFNRH pre každú prioritu os, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program.

Článok 121 Žiadosti o platbu

1.           Žiadosti o platby zahŕňajú pre každú prioritu os:

(a) celkovú výšku oprávnených výdavkov uhradených príjemcami počas vykonávania operácií, ako ich zaúčtoval certifikačný orgán;

(b) celkovú výšku verejnej podpory získanej počas vykonávania operácií, ako ju zaúčtoval certifikačný orgán;

(c) zodpovedajúcu oprávnenú výšku verejnej podpory vyplatenej príjemcovi, ako ju zaúčtoval certifikačný orgán;

2.           Výdavky zahrnuté do žiadosti o platbu sú doložené faktúrami s potvrdením o zaplatení alebo účtovnými dokumentmi rovnocennej dôkaznej hodnoty s výnimkou foriem podpory podľa článku 57 ods. 1 písm. b), c) a d), článku 58, článku 59 ods. 1 a článku 93 a podľa článku 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. […]/2012 o Európskych sociálnych fondoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 1081/2006 [ESF]. Pre takéto formy podpory sú sumy zahrnuté v žiadosti o platbu nákladmi, ktoré príjemcovi prepláca riadiaci orgán.

3.           Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov vzor žiadostí o platby. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 143 ods. 2.

Článok 122 Platby príjemcom

Riadiace orgány zabezpečia, aby príjemcovia dostávali celú sumu verejnej podpory čo najrýchlejšie a v plnej výške a v každom prípade pred zahrnutím príslušného výdavku do žiadosti o platbu. Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa nesmie vyberať žiadny ďalší osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by tieto sumy pre príjemcov znižoval.

Článok 123 Používanie eura

1.           Členské štáty, ktoré neprijali euro za svoju menu ku dňu žiadosti o platbu, prepočítajú výšku vynaložených výdavkov v národnej mene na euro. Táto suma sa prepočíta na euro s použitím mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v tom mesiaci, v ktorom riadiaci orgán príslušného operačného programu výdavok zaznamenal v účtovníctve. Komisia tento kurz uverejňuje v elektronickej podobe každý mesiac.

2.           Ak sa euro stane menou členského štátu, postup prepočítania uvedený v odseku 1 zostane v platnosti pre všetky výdavky, ktoré riadiaci orgán zaznamenal v účtovníctve pred dátumom nadobudnutia účinnosti pevného prepočítacieho kurzu medzi národnou menou a eurom.

Článok 124 Predbežné financovanie

1.           Prvá suma predbežného financovania sa vyplatí v splátkach takto:

a)      v roku 2014: 2 % výšky podpory z fondov a z EFNRH na operačný program na celé programové obdobie.

b)      v roku 2015: 1 % výšky podpory z fondov a z EFNRH na operačný program na celé programové obdobie.

c)      v roku 2016: 1 % výšky podpory z fondov a z EFNRH na operačný program na celé programové obdobie.

Ak sa operačný program prijme v roku 2015 alebo neskôr, skoršie splátky sa vyplatia v roku prijatia.

2.           V rokoch 2016 až 2022 sa suma ročného predbežného financovania zaplatí pred 1. júlom. V roku 2016 bude vo výške 2 % sumy podpory z fondov a z EFNRH na operačný program na celé programové obdobie. V rokoch 2017 až 2022 bude vo výške 2,5 % sumy podpory z fondov a z EFNRH na operačný program na celé programové obdobie.

Článok 125  Zúčtovanie predbežného financovania

Suma vyplatená ako ročné predbežné financovanie sa odpíše z účtov Komisie v súlade s článkom 130.

Článok 126 Lehoty na predkladanie žiadostí o priebežné platby a ich uhradenie

1.           Certifikačný orgán predkladá pravidelne žiadosť o priebežnú platbu zahŕňajúcu sumy zaúčtované ako verejná podpora vyplatená príjemcom v účtovnom roku končiacom 30. júnom.

2.           Certifikačný orgán predloží konečnú žiadosť o priebežnú platbu do 31. júla nasledujúceho po konci predchádzajúceho účtovného roka a v každom prípade pred prvou žiadosťou o priebežnú platbu v nadchádzajúcom účtovnom roku.

3.           Prvá žiadosť o priebežnú platbu sa nevykoná pred tým, ako Komisia prijme formálny úkon, ktorým sa udelí akreditácia riadiacemu orgánu.

4.           Priebežné platby sa neuhradia na operačný program, ak výročná správa o vykonávaní nebola zaslaná Komisii v súlade s článkom 101 pravidlami špecifickými pre fond.

5.           V závislosti od dostupných finančných prostriedkov Komisia uhradí priebežnú platbu najneskôr do 60 dní odo dňa, keď Komisia zaevidovala žiadosť o platbu.

Článok 127 Zrušenie záväzku

1.           Komisia zruší záväzok na akúkoľvek časť sumy vypočítanej v súlade s druhým pododsekom v operačnom programe, ktorý sa nepoužil na platbu počiatočného a ročného predbežného financovania, priebežné platby a ročné vyúčtovanie do 31. decembra druhého finančného roku nasledujúceho po roku prijatia rozpočtového záväzku v rámci operačného programu, alebo v prípade ktorého nebola v súlade s článkom 126 predložená žiadosť o platbu vyhotovená v súlade s článkom 121.

Na účely zrušenia záväzku Komisia vypočíta sumu pripočítaním jednej šestiny ročného rozpočtového záväzku k celkovému príspevku na rok 2014 ku každému rozpočtovému záväzku rokov 2015 až 2020.

2.           Odchylne od prvého pododseku odseku 1 sa termíny pre zrušenie záväzku nevzťahujú na ročný rozpočtový záväzok súvisiaci s celkovým príspevkom na rok 2014.

3.           Ak sa prvý ročný rozpočtový záväzok, odchylne od odseku 1, vzťahuje na celkový ročný príspevok na rok 2015, termíny zrušenia záväzku sa nevzťahujú na ročný rozpočtový záväzok na celkový ročný príspevok za rok 2015. V takýchto prípadoch Komisia vypočíta sumu podľa prvého pododseku odseku 1 pripočítaním jednej pätiny ročného rozpočtového záväzku, ktorý sa vzťahuje na celkovú sumu príspevku na rok 2015, ku každému rozpočtovému záväzku rokov 2016 až 2020.

4.           Tá časť záväzkov, ktorá je 31. decembra 2022 ešte otvorená, sa zruší, ak nebol Komisii do 30. septembra 2023 predložený ktorýkoľvek z dokumentov požadovaných podľa článku 130 ods. 1.

KAPITOLA II Zúčtovanie a ukončenie operačných programov

Oddiel I Zúčtovanie

Článok 128 Obsah ročných účtovných závierok

1.           Osvedčená ročná účtovná závierka každého operačného programu sa týka účtovného roka a na úrovni každej priority osi obsahuje:

(a) celkovú výšku oprávnených výdavkov zaúčtovaných certifikačným orgánom ako uhradené príjemcami počas vykonávania operácií a príslušnú oprávnenú výšku vyplatenej verejnej podpory a celkovú výšku verejnej podpory získanej počas vykonávania operácií;

(b) vybrané a vrátené sumy v účtovnom roku, sumy, ktoré sa majú vrátiť na konci účtovného roka, sumy vrátené podľa článku 61 a nevymožiteľné sumy;

(c) pre každú prioritu os zoznam operácií ukončených počas účtovného roka, ktoré dostali podporu z EFRR, a Kohézneho fondu a EFNRH;

(d) pre každú prioritu os porovnanie výdavkov uvedených podľa písmena a) a výdavkov uvedených pre ten istý účtovný rok v žiadostiach o platbu, spolu s vysvetlením všetkých rozdielov.

2.           Certifikačný orgán zaúčtuje pre každú prioritu os rezervu, ktorá nesmie prekročiť 5 % celkových výdavkov uvedených v žiadostiach o platbu v príslušnom účtovnom roku, ak hodnotenie zákonnosti a správnosti výdavkov podlieha súčasnému postupu orgánu auditu. Príslušná suma nie je zahrnutá do celkovej výšky oprávnených výdavkov uvedenej v odseku 1 písm. a). Tieto sumy sú definitívne zahrnuté alebo vylúčené z ročnej účtovnej závierky na nasledujúci rok.

Článok 129 Predkladanie informácií

Členské štáty predložia každý rok od roku 2016 do roku 2022 (vrátane) dokumenty uvedené v článku 75 ods. 1.

Článok 130 Výročné zúčtovanie

1.           Na účely výpočtu sumy účtovateľnej na fondy a na EFNRH za daný účtovný rok Komisia zohľadní

a)      celkovú výšku zaúčtovaných výdavkov podľa článku 128 ods. 1 písm. a), na ktorú sa uplatňuje podiel spolufinancovania každej priority osi;

b)      celkovú výšku platieb uhradených Komisiou počas tohto účtovného roka, pozostávajúcej zo:

(i)      súm priebežných platieb uhradených Komisiou v súlade s článkom 120 ods. 1 a článkom 22;

(ii)      sumy ročného predbežného financovania vyplatenej podľa článku 124 ods. 2.

2.           Koncoročný preplatok alebo zostatok vyplývajúci zo zúčtovania, ktorý má členský štát vrátiť, je predmetom príkazu Komisie na vymáhanie. Ročný zostatok splatný pre členský štát, sa pripočíta k najbližšej priebežnej platbe vystavenej Komisiou, ktorá nasleduje po zúčtovaní.

3.           Ak Komisia nie je schopná vyrovnať účty členského štátu do 30. apríla roku nasledujúceho po konci účtovného roku pre príčiny zo strany príslušného členského štátu, Komisia oznámi členskému štátu opatrenia, ktoré musí riadiaci orgán alebo orgán auditu prijať, alebo ďalšie šetrenia, ktoré Komisia navrhuje vykonať v súlade s článkom 65 ods. 2 a ods. 3.

4.           Úhrada koncoročného zostatku Komisiou vychádza zo zaúčtovaných výdavkov, od ktorých je odpočítaná akákoľvek rezerva vytvorená vzhľadom na výdavky oznámené Komisii, ktoré sú predmetom námietkového konania s orgánom auditu.

Článok 131 Prechodná závierka

1.           V prípade EFRR, a Kohézneho fondu a EFNRH ročná účtovná závierka každého operačného programu obsahuje na úrovni každej priority osi zoznam operácií ukončených počas príslušného účtovného roka. Výdavky súvisiace s týmito operáciami zahrnuté do účtov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o zúčtovaní, sa považujú za uzavreté.

2.           V prípade ESF výdavky zahrnuté do účtov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o zúčtovaní, sa považujú za uzavreté.

Článok 132 Dostupnosť dokumentov

1.           Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá, ktorými sa spravuje štátna pomoc, riadiaci orgán zabezpečí, aby všetky podporné dokumenty týkajúce sa operácií boli na požiadanie k dispozícii Komisii a Európskemu dvoru audítorov počas obdobia troch rokov. Toto trojročné obdobie trvá od 31. decembra roku, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie o zúčtovaní podľa článku 130, alebo najneskôr odo dňa uhradenia záverečnej platby.

Toto trojročné obdobie je prerušené buď v prípade súdneho alebo správneho konania, alebo na základe riadne odôvodnenej žiadosti Komisie.

2.           Dokumenty sa uchovávajú buď vo forme originálov, alebo úradne overených kópií originálov alebo na všeobecne prijímaných nosičoch dát vrátane elektronických verzií originálnych dokumentov alebo dokumentov, ktoré existujú iba v elektronickej forme.

3.           Dokumenty sa uchovávajú vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých údajov po obdobie nie dlhšie ako nevyhnutné na účely, na ktoré boli údaje zozbierané alebo na ktoré boli ďalej spracované.

4.           Komisia sa splnomocní na prijatie delegovaných zákonov podľa článku 142, ktorými sa stanoví, ktoré nosiče dát možno považovať za všeobecne prijateľné.

5.           Postupy osvedčovania zhody dokumentov uchovávaných na všeobecne prijímaných nosičoch údajov s originálnymi dokumentmi stanovujú vnútroštátne orgány a zabezpečujú, aby uchovávané verzie spĺňali vnútroštátne zákonné požiadavky a boli spoľahlivé na účely auditu.

6.           Ak dokumenty existujú len v elektronickej podobe, používané počítačové systémy musia spĺňať uznávané bezpečnostné štandardy, ktoré zabezpečujú, že uchovávané dokumenty spĺňajú vnútroštátne zákonné požiadavky a sú spoľahlivé na účely auditu.

Oddiel II Ukončenie operačných programov

Článok 133 Predkladanie dokumentov o ukončení programov a úhrada záverečnej platby

1.           Členské štáty predložia do 30. septembra 2023 tieto dokumenty:

(a) žiadosť o záverečnú platbu;

(b) záverečnú správu o vykonávaní operačného programu, programu, ktorý čerpá podporu z fondov alebo najnovšiu výročnú správu o vykonávaní  operačného programu, ktorý čerpá podporu z EFNRH, a

(c) dokumenty uvedené v článku 75 ods. 1 za posledný účtovný rok, od 1. júla 2022 do 30. júna 2023.

2.           Záverečná platba sa uhradí najneskôr tri mesiace po dátume zúčtovania posledného účtovného roku alebo jeden mesiac po dátume prijatia záverečnej správy o vykonávaní, podľa toho, ktorý dátum nastal neskôr.

Oddiel III pozastavenie platieb

Článok 134 Pozastavenie platieb

1.           Komisia môže pozastaviť všetky priebežné platby na úrovni priorít prioritných osí alebo programov alebo časť z nich, ak:

(a) existuje závažný nedostatok v systéme riadenia a kontroly operačného programu, pre ktorý neboli prijaté nápravné opatrenia;

(b) výdavky vo výkaze výdavkov sú spojené s nezrovnalosťou majúcou závažné finančné dôsledky, ktorá nebola napravená;

(c) členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie, ktorá viedla k prerušeniu podľa článku 74;

(d) je monitorovací systém alebo údaje o spoločných a špecifických ukazovateľoch podľa článku 44 ods. 2 nedostatočnej kvality a spoľahlivosti;

(e) členský štát neprijal opatrenia uvedené v operačnom programe, ktoré sa vzťahujú na splnenie podmienok ex ante;

(f) existuje dôkaz, vyplývajúci z preskúmania výkonnosti, že priorita os nedosahuje čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci;

(g) členský štát neodpovie alebo neodpovie uspokojivo podľa článku 20 ods. 3.

V špecifických pravidlách pre EMFF sa môžu stanoviť dodatočné dôvody na pozastavenie platieb, ak si členský štát neplní svoje povinnosti podľa spoločnej rybárskej politiky.

2.           Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť o pozastavení všetkých priebežných platieb alebo ich časti po tom, čo poskytla členskému štátu príležitosť predložiť svoje pripomienky.

3.           Komisia ukončí pozastavenie všetkých priebežných platieb alebo ich časti, ak členský štát prijal potrebné opatrenia, ktoré umožňujú zrušenie takéhoto pozastavenia.

KAPITOLA III Finančné opravy

Oddiel I Finančné opravy členských štátov

Článok 135 Finančné opravy členských štátov

1.           Členské štáty by mali byť v prvom rade zodpovedné za vyšetrovanie nezrovnalostí, uskutočňovanie požadovaných finančných opráv a vymáhanie. V prípade systémovej nezrovnalosti členský štát rozšíri svoje vyšetrovanie na všetky operácie, ktoré by mohli byť nepriaznivo ovplyvnené.

2.           Členský štát vykoná požadované finančné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v operáciách alebo operačných programoch. Finančné opravy pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operáciu alebo operačný program alebo jeho časti. Členský štát vezme do úvahy i povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu spôsobenú fondom alebo EFNRH a uplatní primeranú opravu. Riadiaci orgán zaznamená finančné opravy do účtovníctva za účtovný rok, v ktorom sa rozhodlo o zrušení.

3.           Príspevok z fondov alebo z EFNRH zrušený v súlade s odsekom 2 môže členský štát opätovne použiť v rámci príslušného operačného programu podľa odseku 4.

4.           Príspevok zrušený v súlade s odsekom 2 nemožno opätovne použiť na žiadnu operáciu, ktorá bola predmetom opravy, a v prípade, že sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, ani na žiadnu operáciu, ktorá bola negatívne ovplyvnená systémovou nezrovnalosťou.

5.           V pravidlách špecifických pre fond sa môžu v prípade EFNRH stanovovať dodatočné požiadavky na finančné opravy zo strany členských štátov, ktoré sa týkajú nesúladu s pravidlami uplatniteľnými v rámci spoločnej rybárskej politiky.

Oddiel II Finančné opravy Komisie

Článok 136  Kritériá na vykonávanie finančných opráv

1.           Komisia uskutoční finančné opravy prostredníctvom vykonávacích aktov zrušením celého príspevku Únie na operačný program alebo jeho časti v súlade s článkom 77, keď po vykonaní potrebného preskúmania príde k záveru, že:

a)      v systéme riadenia a kontroly operačného programu existujú závažné nedostatky, ktoré ohrozili príspevok Únie už vyplatený v prospech operačného programu;

b)      členský štát si pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neplnil svoje povinnosti podľa článku 135;

c)      výdavky uvedené v žiadosti o platbu sú neregulárne a členský štát ich pred začatím nápravného konania podľa tohto odseku neopravil;

Komisia vychádza pri finančných opravách z jednotlivých zistených prípadov nezrovnalostí a zohľadňuje systémovú povahu nezrovnalosti. Keď sa suma neuplatniteľných výdavkov pre fondy alebo EFNRH nedá presne určiť, Komisia uplatní paušálnu sadzbu alebo extrapolovanú finančnú opravu.

2.           Komisia pri rozhodovaní o výške opravy podľa odseku 1 zohľadní povahu a závažnosť nezrovnalosti a rozsah a finančné dôsledky nedostatkov systémov riadenia a kontroly zistených v operačnom programe.

3.           Keď Komisia vo svojom stanovisku vychádza zo správ iných audítorov než tých, ktorí sú v jej službách, vyvodí vlastné závery o finančných dôsledkoch po preskúmaní opatrení prijatých predmetným členským štátom podľa článku 135 ods. 2, oznámení zaslaných v súlade s článkom 112 ods. 3 a akýchkoľvek odpovedí členského štátu.

4.           Ak Komisia na základe preskúmania záverečnej správy o vykonávaní operačného programu pre fondy alebo záverečnej správy o vykonávaní v prípade EFNRH zistí vážne nesplnenie cieľov stanovených vo výkonnostnom rámci, môže uplatniť finančné opravy v súvislosti s príslušnými prioritami prioritnými osami prostredníctvom vykonávacích aktov.

5.           Ak členský štát nedodržiava svoje záväzky uvedené v článku 86, Komisia môže s ohľadom na stupeň nedodržania týchto záväzkov urobiť finančnú opravu zrušením celého alebo časti príspevku štrukturálnych fondov príslušnému členskému štátu.

6.           Komisia sa splnomocní na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 142, ktorý stanovuje kritériá pre stanovenie úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť.

Článok 137 Postup

1.           Pred prijatím rozhodnutia o finančnej oprave Komisia začne konanie tým, že informuje členský štát o predbežných záveroch jej skúmania a požiada členský štát, aby do dvoch mesiacov predložil svoje pripomienky.

2.           Ak Komisia navrhne nejakú finančnú opravu na základe extrapolácie alebo paušálnej sadzby, členský štát dostane príležitosť preukázať prostredníctvom preskúmania príslušnej dokumentácie, že skutočný rozsah nezrovnalosti bol menší ako v posudku Komisie. Po dohode s Komisiou môže členský štát obmedziť rozsah tohto preskúmania na primeraný podiel alebo vzorku príslušnej dokumentácie. Okrem riadne odôvodnených prípadov, čas povolený na takéto preskúmanie nepresiahne ďalšiu lehotu dvoch mesiacov po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1.

3.           Komisia zohľadní akékoľvek dôkazy predložené členským štátom v lehote stanovenej v odsekoch 1 a 2.

4.           Keď členský štát neprijme predbežné závery Komisie, Komisia ho pozve na vypočutie s cieľom zabezpečiť dostupnosť všetkých relevantných informácií a zistení, ktoré tvoria základ pre závery Komisie týkajúce sa žiadosti o finančné opravy.

5.           S cieľom uplatniť finančné opravy Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie do šiestich mesiacov od dátumu vypočutia alebo od dátumu prijatia dodatočných informácií, ak členský štát po vypočutí odsúhlasí predloženie takýchto dodatočných informácií. Komisia zohľadní všetky informácie a pripomienky predložené v priebehu postupu. Ak sa vypočutie neuskutoční, šesťmesačné obdobie začne plynúť dva mesiace od dátumu pozývacieho listu na vypočutie, ktorý poslala Komisia.

6.           Ak Komisia alebo Európsky dvor audítorov zistia nezrovnalosti ovplyvňujúce ročné vyúčtovanie zasielané Komisii, výsledná finančná oprava vykonaná Komisiou zníži podporu z fondov na operačný program.

7.           V pravidlách špecifických pre EFNRH sa môžu stanovovať dodatočné pravidlá pre finančné opravy v prípade nesúladu s pravidlami uplatniteľnými v rámci spoločnej rybárskej politiky.

Článok 138 Povinnosti členských štátov

Finančnú opravu vykoná Komisia bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členského štátu usilovať sa o vrátenie podľa článku 135 ods. 2 tohto nariadenia a vymáhať štátnu pomoc poskytnutú podľa článku 107 ods. 1 zmluvy a podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999[32].

Článok 139 Vrátenie platieb

1.           Splatenie akejkoľvek sumy, ktorá sa má vrátiť do všeobecného rozpočtu Únie, sa uskutoční pred dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vrátenie vypracovanom v súlade s článkom 73 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Týmto dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca, ktorý nasleduje po vydaní príkazu.

2.           Akékoľvek omeškanie pri vrátení platby má za následok vznik úroku z dôvodu oneskorenej platby, ktorý začína dňom splatnosti a končí dňom skutočnej úhrady. Sadzba takého úroku je o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia ako sadzba, ktorú v súvislosti s jej veľkými operáciami refinancovania uplatňuje Európska centrálna banka v prvý pracovný deň mesiaca, v ktorom nastane deň splatnosti.

HLAVA IIIVIII

Proporcionálna kontrola operačných programov

            Článok 140 Proporcionálna kontrola operačných programov

1.           Na operácie, ktorých celkové oprávnené výdavky nepresahujú 100 000 EUR, v prípade fondov alebo 50 000 v prípade EMFF sa nevzťahuje viac ako jeden audit vykonaný buď orgánom auditu alebo Komisiou pred zúčtovaním všetkých príslušných výdavkov podľa článku 131. Ostatné operácie nie sú predmetom viac ako jedného auditu za účtovný rok vykonaného orgánom auditu a Komisiou pred zúčtovaním všetkých príslušných výdavkov podľa článku 131. Týmito ustanoveniami nie je dotknutý odsek 4

2.           V prípade operačných programov, v prípade ktorých z posledného stanoviska audítora vyplýva, že neboli zistené závažné nedostatky, sa Komisia na najbližšom zasadnutí s orgánom auditu podľa článku 118 ods. 3 môže dohodnúť na znížení miery požadovanej audítorskej práce, aby bola úmerná zistenému riziku. V takýchto prípadoch Komisia vykoná svoje vlastné audity na mieste iba vtedy, ak existuje dôkaz o nedostatkoch v systéme riadenia a kontroly, ktoré ovplyvňujú výdavky oznámené Komisii v účtovnom roku, v ktorom boli účty predmetom rozhodnutia o zúčtovaní.

3.           V prípade operačných programov, v prípade ktorých Komisia dospeje k záveru, že sa môže spoľahnúť na stanovisko orgánu auditu, sa s orgánom auditu môže dohodnúť na obmedzení vykonávania jej vlastných auditov na mieste s cieľom kontroly práce orgánu auditu s výnimkou, keď existuje dôkaz o nedostatkoch v práci orgánu auditu za účtovný rok, v ktorom boli účty predmetom rozhodnutia o zúčtovaní.

4.           Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, orgán auditu a Komisia môžu vykonať audity operácií v prípade, že z vyhodnotenia rizika vyplynie, že existuje osobitné riziko nezrovnalosti alebo podvodu, v prípade, že existuje dôkaz o vážnych nedostatkoch v systéme riadenia a kontroly príslušného operačného programu a ako súčasť kontrolovanej vzorky počas 3 rokov nasledujúcich po zúčtovaní všetkých výdavkov na operáciu podľa článku 131. Komisia môže kedykoľvek vykonať audity operácií na účely hodnotenia práce orgánu auditu zopakovaním jeho audítorskej činnosti.

ČASŤ V IV

DELEGOVANIE PRÁVOMOCI A VYKONÁVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia

Článok 141 Zmeny a doplnenia príloh

Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 142 prijať zmeny a doplnenia príloh I a VI k tomuto nariadeniu v rámci predmetu úpravy príslušných ustanovení tohto nariadenia.

Článok 142 Vykonávanie delegovania právomoci

1.           Právomoc prijímať delegované akty sa udeľuje Komisii za podmienok ustanovených v tomto článku.

2.           Delegovanie právomoci uvedenej v tomto nariadení sa poskytuje na dobu neurčitú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.           Delegovanie právomoci uvedenej v článku 5 ods. 3, v článku 12, v článku 20 ods. 4, v článku 29 ods. 6, v článku 32 ods. 1, v článku 33 ods. 3, 4 a 7, v článku 34 ods. 3, v článku 35 ods. 5, v článku 36 ods. 4, v článku 54 ods. 1, v článku 58, v článku 112 ods. 2, v článku 114 ods. 8 a 9, v článku 116 ods. 1, v článku 117 ods. 1, v článku 132 ods. 4, v článku 136 ods. 6 a v článku 141 môže byť kedykoľvek odvolané Európskym parlamentom alebo Radou.

Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Účinnosť nadobudne dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu v ňom uvedenému. Nemá vplyv na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4.           Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.           Delegované akty nadobudnú účinnosť až vtedy, keď Európsky parlament ani Rada nevyjadria žiadne námietky v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informujú Komisiu, že nebudú mať žiadne námietky. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace.

Ak do uplynutia uvedenej lehoty nevznesie ani Európsky parlament ani Rada námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a účinnosť nadobúda dňom, ktorý je v ňom uvedený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, že Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku. Inštitúcia, ktorá proti delegovanému aktu vznáša námietky, tieto námietky odôvodní.

Článok 143 Komitologický postup

1.           Komisii pomáha výbor pre koordináciu fondov. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Keď sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.           Keď sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Pokiaľ sa má stanovisko výboru podľa odsekov 2 a 3 získať prostredníctvom písomného postupu, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v lehote na doručenie stanoviska rozhodne predseda výboru, alebo ak o to požiadajú (…) [počet členov] (väčšina) [väčšina sa spresní: jednoduchá väčšina, dve tretiny členov atď.] členovia výboru.

Ak výbor nepredloží žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatní sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA II

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 144 Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra 20XX v súlade s článkom 177 zmluvy.

Článok 145 Prechodné ustanovenia

1.           Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani na úpravu, vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia, príslušných projektov do ich ukončenia alebo na úpravu pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1083/2006 alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc 31. decembra 2013.

2.           Žiadosti podané na základe nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 zostávajú v platnosti.

Článok 146 Zrušenie

1.           Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 sa týmto zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

2.           Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 147 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I

Prvky spoločného strategického rámca, ktoré sa vzťahujú na súlad a konzistenciu s hospodárskymi politikami členských štátov a Únie, mechanizmy koordinácie medzi fondmi SSR a s ostatnými príslušnými politikami a nástrojmi Únie, horizontálne zásady a prierezové ciele politiky a opatrenia na riešenie územných výziev

1.           Úvod

V záujme dosiahnutia čo najväčšieho prínosu fondov SSR k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ktorý umožní zmenšovať územné rozdiely, je potrebné zabezpečiť, aby sa politické záväzky prijaté v kontexte stratégie Európa 2020 opierali o investície prostredníctvom fondov SSR a ďalších nástrojov Únie. Členské štáty preto určia ako môžu ich programy prispieť k dosiahnutiu politických cieľov a hlavných cieľov stratégie Európa 2020 a hlavných iniciatív.

2.           Súlad a konzistencia so správou ekonomických záležitostí Únie

1.           Členské štáty venujú osobitnú pozornosť priorizácii výdavkov podporujúcich rast vrátane výdavkov na vzdelávanie, výskum, inovácie a energetickú účinnosť a výdavkov na uľahčenie prístupu malých a stredných podnikov (MSP) k financovaniu a na zabezpečenie environmentálnej udržateľnosti, hospodárenia s prírodnými zdrojmi a opatrenia v oblasti klímy a mali by zabezpečiť ich efektívne vynakladanie. Členské štáty venujú tiež pozornosť zachovaniu alebo posilneniu záberu a účinnosti služieb zamestnanosti a aktívnych politík v oblasti trhu práce, pričom sa zameriavajú na nezamestnanosť mladých ľudí.

2.           Pri príprave zmlúv o partnerstve členské štáty plánujú fondy SSR s ohľadom na najnovšie príslušné odporúčania, ktoré Rada vydala na základe článku 121 ods. 2 a článku 148 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súlade s ich príslušnými úlohami a povinnosťami. Členské štáty berú do úvahy aj príslušné odporúčania Rady na základe Paktu stability a rastu a programov hospodárskeho ozdravenia. Každý členský štát v súlade s článkom 14 písm. a) bod i) tohto nariadenia v zmluve o partnerstve stanoví, ako jednotlivé zdroje financovania na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni prispievajú k riešeniu výziev uvedených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a k riešeniu cieľov stanovených v národných programoch reforiem v úzkej spolupráci so zodpovednými regionálnymi a miestnymi orgánmi.

3.           Mechanizmy koordinácie jednotlivých fondov SSR

3.1         Úvod

1.           Členské štáty zabezpečia, aby sa zásahy podporované z fondov SSR vzájomne dopĺňali a vykonávali sa koordinovaným spôsobom vedúcim k zníženiu administratívnych nákladov a administratívneho zaťaženia v praxi.

3.2         Koordinácia a komplementárnosť

1.           Členské štáty a riadiace orgány zodpovedné za využívanie fondov SSR úzko spolupracujú na príprave, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení zmlúv o partnerstve a programov. Členské štáty zaistia, aby sa vykonali najmä tieto opatrenia:

(a) stanovenie oblastí zásahu, kde môžu jednotlivé fondy SSR pôsobiť spoločne a vzájomne sa dopĺňať s cieľom dosiahnuť tematické ciele stanovené v tomto nariadení;

(b) podpora zapojenia riadiacich orgánov zodpovedných za iné fondy SSR alebo iných riadiacich orgánov a príslušných ministerstiev do vypracovávania podporných programov v záujme zabezpečenia koordinácie a predchádzania prekrývaniu;

(c) zriadenie, podľa možnosti, spoločných monitorovacích výborov pre programy, na ktoré sa čerpajú prostriedky z fondov SSR, a vypracovanie ďalších opatrení spoločného riadenia a kontroly v záujme uľahčenia koordinácie medzi orgánmi zodpovednými za využívanie fondov SSR;

(d) využívanie spoločných riešení elektronickej štátnej správy zameraných na žiadateľov a príjemcov a jednotné kontaktné miesta pri poskytovaní poradenstva o možnostiach podpory zo všetkých fondov SSR;

(e) vytvorenie mechanizmov na koordináciu činností spolupráce, ktoré sa financujú z fondov EFRR a ESF s podporou investícií prostredníctvom programov v rámci cieľa Investície pre rast a zamestnanosť.

3.3         Podpora integrovaných prístupov

1.           Členské štáty v prípade potreby kombinujú fondy SSR do integrovaných balíkov na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni, ktoré sú prispôsobené na riešenie špecifických potrieb s cieľom podporiť dosiahnutie vnútroštátnych cieľov stratégie Európa 2020 a využiť integrované územné investície, integrované operačné plány a spoločné akčné plány.

2.           Členské štáty podporujú rozvoj miestnych a subregionálnych prístupov, najmä cez miestny rozvoj riadený spoločenstvom prostredníctvom delegovania rozhodovania a vykonávania na miestne partnerstvo aktérov z verejného a súkromného sektora a z občianskej spoločnosti. Miestny rozvoj riadený spoločenstvom sa uskutočňuje v rámci strategického prístupu, aby sa zabezpečilo, že pri stanovovaní miestnych potrieb smerom „zdola nahor“ sa zohľadnia priority stanovené na vyššej úrovni. Členské štáty preto vymedzia prístup k miestnemu rozvoju riadenému spoločenstvom vo všetkých fondoch SSR a v zmluvách o partnerstve uvedú hlavné výzvy, ktoré chcú riešiť týmto spôsobom, hlavné ciele a priority pre miestny rozvoj riadený spoločenstvom, typy území, na ktoré sa má vzťahovať, ako aj konkrétne úlohy, ktoré budú mať jednotlivé miestne akčné skupiny pri realizácii stratégií a úlohu, ktorú by jednotlivé fondy SSR mali mať pri vykonávaní stratégií miestneho rozvoja na rôznych typoch území, ako sú vidiecke, mestské alebo pobrežné oblasti, a príslušné mechanizmy koordinácie.

4.           Koordinácia fondov SSR s ostatnými politikami a nástrojmi Únie

Programy Únie uvedené v tejto časti nepredstavujú úplný zoznam

4.1         Úvod

1.           Členské štáty vykonajú analýzu vplyvu politík Únie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a na sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť s cieľom podporiť účinnú koordináciu a identifikovať a presadzovať najvhodnejšie spôsoby využívania európskych fondov na podporu miestnych, regionálnych a vnútroštátnych investícií.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby jednotlivé zásahy podporované z fondov SSR a ciele ostatných politík Únie boli vo fáze plánovania a vykonávania konzistentné. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je dôležité, aby sa členské štáty usilovali zohľadniť tieto aspekty:

(a) stanovenie možností, ako by sa jednotlivé nástroje Únie mohli na vnútroštátnej a regionálnej úrovni vzájomne dopĺňať, a využívanie týchto možností;

(b) optimalizácia existujúcich štruktúr a v prípade potreby vytvorenie nových štruktúr, ktoré uľahčia strategické stanovenie priorít pre jednotlivé nástroje, a štruktúr pre koordináciu na vnútroštátnej úrovni, pre predchádzanie zdvojenému úsiliu a určenie oblasti, v ktorých je potrebná ďalšia finančná podpora;

(c) plné využitie možnosti spájať podporu z rôznych nástrojov na podporu jednotlivých operácií a úzka spolupráca s orgánmi zodpovednými za využívanie iných vnútroštátnych nástrojov s cieľom poskytnúť príjemcom koherentné a jednoduché možnosti financovania.

4.2         Koordinácia so spoločnou poľnohospodárskou politikou a spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva

1.           EPFRV je integrálnou súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky a dopĺňa opatrenia v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, ktorý poskytuje priamu podporu poľnohospodárom a podporuje trhové opatrenia. Členské štáty preto riadia tieto zásahy spoločne, aby sa maximalizoval synergický účinok a pridaná hodnota podpory EÚ.

2.           EFNRH sa zameriava na dosiahnutie cieľov reformovanej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a integrovanej námornej politiky. Členské štáty preto využívajú EFNRH na podporu úsilia na zlepšenie zhromažďovania údajov a posilnenie kontroly a zabezpečujú, aby sa vyvíjalo úsilie aj na dosiahnutie synergického účinku na podporu priorít integrovanej námornej politiky, ako sú poznatky v námornej oblasti, námorné priestorové plánovanie, integrované riadenie pobrežných zón, integrovaný námorný dohľad, ochrana morského prostredia a biodiverzity a prispôsobenie sa nepriaznivým účinkom zmeny klímy na pobrežné oblasti.

4.3         Program Horizont[33] 2020 a ostatné centrálne riadené programy EÚ v oblastiach výskumu a inovácií

1.           Členské štáty a Komisia venujú pozornosť posilneniu koordinácie a komplementárnosti medzi fondmi SSR a programom Horizont 2020, Programom pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME)[34] a ďalšími relevantnými centrálne riadenými programami financovania Únie a zároveň tiež medzi nimi stanovujú jasné hranice oblastí zásahu.

2.           Členské štáty vypracujú predovšetkým vnútroštátne a/alebo regionálne stratégie v oblasti výskumu a inovácií (R&I) pre inteligentnú špecializáciu v súlade s národným reformným programom. Na vypracovaní týchto stratégií sa zúčastňujú vnútroštátne alebo regionálne orgány a zainteresované strany, ako sú napríklad univerzity a ďalšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri, prostredníctvom ich zapojenia do procesu podnikateľského objavovania. Do tohto procesu sú úzko zapojené orgány, ktorých sa program Horizont 2020 priamo týka. V rámci týchto stratégií (okrem iného):

(a) Predchádzajúce opatrenia zamerané na prípravu regionálnych subjektov pôsobiacich v oblasti výskumu a inovácií na účasť v projektoch v rámci programu Horizont 2020 (dosahovanie excelentnosti) sa budú rozvíjať prostredníctvom budovania kapacít. Posilní sa komunikácia a spolupráca medzi vnútroštátnymi kontaktnými miestami programu Horizont 2020 a riadiacimi orgánmi fondov SSR.

(b) Nadväzujúce opatrenia poskytnú prostriedky na trhové využívanie a šírenie výsledkov výskumu a inovácií, ktoré priniesol program Horizont 2020, pričom osobitný dôraz sa bude klásť na vytváranie podnikateľského prostredia pre MSP priaznivého pre inovácie a v súlade s prioritami určenými pre územia v príslušnej stratégii pre inteligentnú špecializáciu.

3.           Členské štáty využívajú v plnej miere ustanovenia uvedené v tomto nariadení, ktoré umožňujú kombinovať fondy SSR s fondmi v rámci programu Horizont 2020 v príslušných programoch využívaných na realizáciu častí stratégií. Spoločná podpora sa vnútroštátnym a regionálnym orgánom poskytuje pri návrhu a vykonávaní týchto stratégií s cieľom určiť možnosti spoločného financovania infraštruktúr európskeho záujmu v oblasti výskumu a inovácií, podpory medzinárodnej spolupráce, metodickej podpory prostredníctvom partnerského hodnotenia (peer reviews), výmeny osvedčených postupov a odbornej prípravy v regiónoch.

4.           Členské štáty zvážia tieto ďalšie opatrenia, ktoré sa zameriavajú na uvoľnenie potenciálu excelentnosti vo výskume a inováciách s cieľom dopĺňať program Horizont 2020 a vytvárať s ním synergie, najmä prostredníctvom spoločného financovania:

(a) prepojenie nových centier excelentnosti a inovačných regiónov v menej rozvinutých členských štátoch s poprednými partnermi v iných regiónoch Európy;

(b) vytváranie prepojení s inovačnými zoskupeniami a uznávanie excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch;

(c) zriaďovanie „predsedníctiev Európskeho výskumného priestoru“ (ERA Chairs) na prilákanie vynikajúcich akademických pracovníkov, najmä do menej rozvinutých regiónov.

(d) podpora prístupu výskumných pracovníkov a inovátorov, ktorí sú menej zapojení do EVP alebo z menej rozvinutých regiónov, k medzinárodným sieťam;

(e) prispievanie, vo vhodnom rozsahu, k Európskemu partnerstvu v oblasti inovácií;

(f) príprava vnútroštátnych inštitúcií a/alebo zoskupení excelentnosti na účasť v znalostných a inovačných spoločenstvách (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) a

(g) usporadúvanie medzinárodných programov mobility vysokokvalitných výskumných pracovníkov so spolufinancovaním z akcií Marie Skłodowskej-Curie.

4.4         Program NER 300 (rezerva pre nových účastníkov)[35] na financovanie demonštračných projektov

Členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby sa financovanie z fondov SSR koordinovalo s podporou z programu NER 300, ktorý využíva výnosy získané z 300 miliónov kvót vyhradených v rámci rezervy pre nových účastníkov európskeho systému obchodovania s emisiami na spolufinancovanie širokej škály rozsiahlych demonštračných projektov zachytávania a geologického ukladania CO2, ako aj inovačných technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov v celej EÚ.

4.5         Program LIFE[36] a právne predpisy v oblasti životného prostredia (acquis)

1.           Tam, kde je to možné, členské štáty sa usilujú využívať synergie s politickými nástrojmi Únie (nástrojmi financovania aj nástrojmi, ktoré neslúžia na financovanie), ktoré slúžia na zmiernenie zmeny klímy a na prispôsobenie sa zmenám klímy, ochranu životného prostredia a efektívne využívanie zdrojov.

2.           Členské štáty zabezpečujú podľa potreby komplementárnosť a koordináciu s programom LIFE, najmä s integrovanými projektmi v oblastiach prírody, vody, odpadu, ovzdušia, zmiernenia zmeny klímy a na prispôsobenie sa zmenám klímy. Táto koordinácia sa dosiahne najmä prostredníctvom podpory financovania z fondu SSR pre tie činnosti, ktoré dopĺňajú integrované projekty v rámci programu LIFE, a podpory využívania riešení, metód a koncepcií schválených v rámci programu LIFE.

3.           Príslušné sektorové plány, programy alebo stratégie (vrátane prioritného akčného rámca, plánu riadenia povodia, plánu odpadového hospodárstva, vnútroštátneho plánu na zmiernenie zmeny klímy alebo stratégie prispôsobenia sa zmenám klímy), ktoré sú uvedené v nariadení LIFE, budú slúžiť ako koordinačný rámec pre podporu z rôznych fondov.

4.6         Program ERASMUS pre všetkých[37]

1.           Členské štáty sa snažia využívať fondy SSR na presadzovanie nástrojov a metód vyvinutých a úspešne otestovaných v rámci programu Erasmus pre všetkých.

2.           Členské štáty zabezpečia účinnú koordináciu medzi fondmi SSR a programom Erasmus pre všetkých na vnútroštátnej úrovni jasným rozlišovaním medzi podporovanými druhmi investícií a cieľovými skupinami. Členské štáty sa usilujú o komplementárnosť v súvislosti s financovaním akcií v oblasti mobility, pričom skúmajú možné synergie.

3.           Koordinácia sa dosiahne zavedením vhodných mechanizmov spolupráce medzi radiacimi orgánmi a národnými agentúrami ustanovenými v rámci programu Erasmus pre všetkých.

4.7         Program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (program PSCI)[38]

1.           Členské štáty sa v prípade potreby usilujú o účinnú koordináciu medzi programom v oblasti sociálnej zmeny a inovácie a podporou, ktorú poskytujú fondy SSR v rámci tematických cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania.

2.           Členské štáty sa podľa potreby snažia o rozšírenie najúspešnejších opatrení vyvinutých v rámci osi Progress programu PSCI, najmä v oblasti sociálnej inovácie a experimentovania v oblasti sociálnej politiky s podporou ESF.

3.           S cieľom podporovať geografickú mobilitu pracovníkov a rozširovať pracovné príležitosti členské štáty zabezpečia komplementárnosť opatrení zameraných na zvýšenie medzinárodnej mobility pracovnej sily, ktorú podporuje ESF, vrátane cezhraničných partnerstiev s podporou, ktorá sa poskytuje v rámci osi EURES programu PSCI.

4.           Členské štáty sa usilujú o komplementárnosť a koordináciu medzi podporou z fondov SSR poskytovanou na samostatnú zárobkovú činnosť, podnikanie, zakladanie podnikov a sociálne podniky a podporou programu PSCI v rámci osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie, ktorá sa zameriava na uľahčenie prístupu k mikrofinancovaniu pre osoby, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, a pre mikropodniky, ako aj na podporu vytvárania sociálnych podnikov.

4.8         Nástroj Spájame Európu (CEF)[39]

1.           Nástroj Spájame Európu je špecializovaný fond Únie, ktorý slúži na realizáciu politík Únie pre transeurópske dopravné siete (TEN) v oblasti dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr. S cieľom dosiahnuť čo najväčšiu európsku pridanú hodnotu členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa zásahy EFRR a Kohézneho fondu plánovali v úzkej spolupráci s podporou poskytovanou z nástroja Spájame Európu, aby sa zabránilo zdvojeniu úsilia a zabezpečilo sa optimálne prepojenie rôznych druhov infraštruktúry na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a v celej Únii. Zabezpečí sa maximálny pákový efekt rôznych nástrojov financovania pre projekty s európskym rozmerom a rozmerom jednotného trhu, najmä pre tie projekty, ktoré realizujú prioritné infraštruktúry dopravných, energetických a digitálnych sietí, tak ako sú určené v príslušných politických rámcoch TEN.

2.           Plány v oblasti dopravy sa zakladajú na skutočných a plánovaných dopravných potrebách a uvádzajú sa v nich chýbajúce prepojenia a miesta, kde dochádza k spomaleniu, pričom zohľadňujú rozvoj cezhraničných prepojení Únie a rozvoj prepojení v regiónoch v rámci daného členského štátu. Investície do regionálneho pripojenia ku komplexnej transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) a k základnej sieti TEN-T zabezpečia, aby mestské a vidiecke oblasti mohli využívať možnosti, ktoré poskytujú veľké siete.

3.           Priorizovanie investícií, ktoré majú vplyv za hranicami určitého členského štátu, najmä pozdĺž koridorov základnej siete TEN-T, sa koordinuje s plánovaním TEN-T a realizačnými plánmi koridorov základnej siete, aby investície do dopravnej infraštruktúry poskytované z EFRR a kohézneho fondu boli plne v súlade s usmerneniami TEN-T.

4.           Členské štáty zohľadnia bielu knihu Komisie o doprave, v ktorej je predstavená vízia konkurencieschopného a nákladovo efektívneho dopravného systému[40], pričom sa zdôrazňuje, že od odvetvia dopravy sa požaduje, aby sa podstatne znížili emisie skleníkových plynov. Z hľadiska fondov SSR to znamená zamerať sa na udržateľné formy dopravy a udržateľnú mestskú mobilitu a investovať do oblastí, ktoré ponúkajú najväčšiu európsku pridanú hodnotu. Po identifikácii investícií sa určí priorita investícií podľa ich príspevku k mobilite, udržateľnosti, zníženiu emisií skleníkových plynov a jednotnému európskemu dopravnému priestoru.

5.           Fondy SSR zabezpečia vybudovanie miestnych a regionálnych infraštruktúr a ich previazanosť s prioritnými sieťami Únie v oblasti energetiky a telekomunikácií.

6.           Členské štáty a Komisia zavedú vhodné mechanizmy koordinácie a technickej podpory s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a efektívne plánovanie opatrení v oblasti informačných a komunikačných technológií, aby sa na financovanie infraštruktúr širokopásmových sietí a digitálnych služieb v plnej miere využili rôzne nástroje Únie (fondy SSR, nástroj Spájame Európu, transeurópske siete, program Horizont 2020). V záujme zabezpečenia, aby sa verejné prostriedky využili čo najefektívnejšie, pri výbere najvhodnejšieho finančného nástroja sa zohľadňuje potenciál operácie na vytváranie zisku a jej úroveň rizika. Ak bola operácia predložená na financovanie prostredníctvom nástroja Spájame Európu, ale nebola vybratá, členský štát v kontexte výberu na podporu z fondov SSR zohľadní jej hodnotenie v rámci nástroja Spájame Európu.

4.9         Nástroj predvstupovej pomoci (IPA), nástroj európskeho susedstva (ENI) a Európsky rozvojový fond (ERF)[41]

1.           Členské štáty a Komisia sa usilujú o zvýšenie koordinácie medzi vonkajšími nástrojmi a fondmi SSR s cieľom zlepšiť účinnosť pri dosahovaní mnohých cieľov politík Únie. Osobitne dôležitá je koordinácia a komplementárnosť s Európskym rozvojovým fondom, nástrojom predvstupovej pomoci a nástrojom európskeho susedstva.

2.           S cieľom podporiť hlbšiu územnú integráciu sa členské štáty usilujú využívať synergie medzi činnosťami územnej spolupráce v rámci politiky súdržnosti a nástrojmi európskeho susedstva, najmä pokiaľ ide o činnosti cezhraničnej spolupráce. Členské štáty v prípade potreby tiež zabezpečia, aby existujúce činnosti boli prepojené s novo vytvoreným Európskym zoskupením územnej spolupráce (EZÚS) s osobitným dôrazom na koordináciu a výmenu osvedčených postupov.

5.           Koordinácia s činnosťami zameranými na spoluprácu

1.           Členské štáty sa usilujú o komplementárnosť medzi činnosťami zameranými na spoluprácu a ostatnými činnosťami podporovanými z fondov SSR.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby činnosti zamerané na spoluprácu účinne prispievali k cieľom stratégie Európa 2020 a aby sa táto spolupráca zameriavala na podporu širších politických cieľov. V záujme dosiahnutia tohto cieľa členské štáty zabezpečia komplementárnosť a koordináciu s ďalšími programami alebo nástrojmi, ktoré financuje Únia.

3.           S cieľom zvýšiť účinnosť politiky súdržnosti sa členské štáty usilujú o koordináciu a komplementárnosť medzi programom Európskej územnej spolupráce a programom v rámci cieľa Investície pre rast a zamestnanosť, najmä s cieľom zabezpečiť ucelené plánovanie a uľahčiť realizáciu rozsiahlych investícií.

4.           Členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby ciele stratégie pre makroregióny a stratégie pre prímorské oblasti tvorili súčasť celkového strategického plánovania v programoch politiky súdržnosti v príslušných regiónoch a členských štátoch. Ak boli zavedené stratégie pre makroregióny a stratégie pre prímorské oblasti, členské štáty tiež zabezpečia, aby vykonávanie týchto stratégií v prípade potreby podporovali všetky fondy SSR. Na zabezpečenie účinného vykonávania musí tiež existovať koordinácia s ďalšími nástrojmi financovanými Úniou a s ostatnými príslušnými nástrojmi.

5.           Členské štáty v prípade potreby využívajú možnosť vykonávať medziregionálne a nadnárodné činnosti v rámci operačných programov a cieľa Investície pre rast a zamestnanosť, pričom príjemcovia sa nachádzajú aspoň v jednom ďalšom členskom štáte, vrátane vykonávania príslušných opatrení v oblasti výskumu a inovácií vychádzajúcich z ich stratégií pre inteligentnú špecializáciu.

6.           Horizontálne zásady a prierezové ciele politiky

A. Horizontálne zásady

6.1         Partnerstvo a viacúrovňové riadenie

V súlade s článkom 5 členské štáty dodržiavajú zásadu partnerstva a viacúrovňového riadenia s cieľom uľahčiť dosahovanie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zabezpečenie priorít Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. To si vyžaduje koordinovaný postup vykonávaný v súlade so zásadami subsidiarity, proporcionality a partnerstva. Takisto musí mať formu operačnej a inštitucionalizovanej spolupráce, najmä vzhľadom na vypracovanie a vykonávanie politík Únie. Členské štáty preto musia plne využívať partnerstvo ustanovené v rámci fondov SSR.

6.2         Udržateľný rozvoj

1.           V záujme zabezpečenia plného začlenenia udržateľného rozvoja do fondov SSR a dodržiavania zásady udržateľného rozvoja, ktorá je stanovená v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, povinnosti začleniť požiadavky na ochranu životného prostredia podľa článku 11 a zásady „znečisťovateľ platí“, ktorá je uvedená v článku 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, riadiace orgány prijímajú opatrenia v priebehu celej životnosti programu s cieľom odstrániť alebo znížiť škodlivé účinky zásahov na životné prostredie a zabezpečiť výsledky v čistých sociálnych, environmentálnych a klimatických prínosoch pomocou týchto opatrení:

(a) nasmerovanie investícií do alternatív, ktoré najefektívnejšie využívajú zdroje a sú udržateľné,

(b) vyhýbanie sa investíciám, ktoré by mohli mať významný negatívny vplyv na životné prostredie alebo na klímu a podpora opatrení na zmiernenie všetkých zostatkových vplyvov,

(c) porovnávanie nákladov na životný cyklus alternatívnych možností investovania na základe dlhodobej perspektívy,

(d) zvýšenie využívania zeleného verejného obstarávania.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby investície uskutočnené s podporou fondov SSR zohľadňovali potenciál zmierňovania zmien klímy a aby boli odolné voči vplyvu zmeny klímy a prírodným katastrofám, ako sú zvýšené riziká záplav, vlny horúčav a extrémne výkyvy počasia.

3.           Členské štáty sledujú výdavky súvisiace s biodiverzitou pomocou metodiky, ktorá sa zakladá na kategóriách zásahov alebo opatreniach prijatých Komisiou.

4.           Investície musia byť tiež v súlade so systémom priorít v oblasti vody, pričom by sa mali zamerať na možnosti riadenia dopytu. O alternatívnych možnostiach dodávok by sa malo uvažovať len v prípade, keď sa vyčerpali možnosti úspor vody a jej efektívneho využívania. Verejné zásahy v odvetví odpadového hospodárstva dopĺňa úsilie súkromného sektora, najmä v oblasti zodpovednosti výrobcov. Opatrenia by mali podporovať inovatívne prístupy, ktoré podporujú ekonomiku uzavretých cyklov a mali by byť v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.

6.3         Podpora rovnosti mužov a žien a nediskriminácie

1.           Členské štáty v súlade s článkom 7 sledujú cieľ rovnosti mužov a žien a musia prijať primerané opatrenia na zabránenie akejkoľvek diskriminácii a na zabezpečenie dostupnosti počas prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia operácií v programoch spolufinancovaných z fondov SSR. Pri plnení cieľov článku 7 členské štáty podrobne opíšu všetky prijímané opatrenia, najmä v súvislosti s výberom operácií, stanovením cieľov zásahov a mechanizmov monitorovania a podávania správ. Členské štáty vykonávajú v prípade potreby aj analýzy rovnosti žien a mužov.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zodpovedné za podporu rodovej rovnosti, nediskriminácie a prístupnosti boli zapojené do partnerstva, a v súlade s vnútroštátnymi postupmi zaistia primerané štruktúry, ktoré budú poskytovať poradenstvo v otázkach rodovej rovnosti, nediskriminácie a prístupnosti, s cieľom zabezpečiť, aby pri príprave, monitorovaní a hodnotení fondov SSR boli k dispozícii potrebné odborné znalosti. Zloženie monitorovacích výborov je z hľadiska zastúpenia mužov a žien vyvážené a zahŕňa funkciu odborníka na otázky rodovej rovnosti alebo osobu zodpovednú za túto problematiku.

3.           Riadiace orgány v spolupráci s monitorovacími výbormi pravidelne vykonávajú osobitné hodnotenia alebo sebahodnotenie so zameraním na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti.

4.           Členské štáty primeraným spôsobom riešia potreby znevýhodnených skupín, aby sa mohli lepšie začleniť do trhu práce a plne sa zúčastňovať na živote spoločnosti.

B. Prierezové ciele politiky

6.4         Dostupnosť

1.           Riadiace orgány zabezpečia, aby všetky výrobky, tovar, služby a infraštruktúry, ktoré sú otvorené pre verejnosť alebo sa poskytujú verejnosti a spolufinancujú sa z fondov SSR, boli dostupné všetkým občanom vrátane občanov so zdravotným postihnutím. Na dosiahnutie začlenenia znevýhodnených skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím musí sa zabezpečiť najmä prístup k fyzickému prostrediu, doprave, informačným a komunikačným technológiám. Riadiace orgány prijímajú opatrenia na identifikáciu a odstránenie existujúcich prekážok dostupnosti alebo na predchádzanie vzniku nových prekážok v priebehu celej životnosti programu.

6.5         Riešenie demografických zmien

1.           Výzvy vyplývajúce z demografických zmien sa musia zohľadňovať na všetkých úrovniach. Členské štáty preto v prípade potreby využijú fondy SSR na rozvoj stratégií prispôsobených na riešenie demografických problémov spojených so starnúcou spoločnosťou a na vytváranie podmienok pre rast.

2.           Členské štáty využijú fondy SSR na prijímanie opatrení na uľahčenie začlenenia všetkých vekových skupín. Podporia najmä pracovné príležitosti pre starších a mladých ľudí. Investície do zdravotnej infraštruktúry budú slúžiť na cieľ dlhého a zdravého pracovného života pre všetkých občanov Únie.

3.           V oblastiach, ktoré sú najviac postihnuté demografickými zmenami, členské štáty určia opatrenia na:

(a) podporu demografickej obnovy prostredníctvom lepších podmienok pre rodiny a lepšieho vyváženia pracovného a rodinného života;

(b) zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie produktivity a hospodárskej výkonnosti prostredníctvom investícií do vzdelávania, IKT a výskumu;

(c) zameranie na vhodnosť a kvalitu vzdelávania a štruktúr sociálnej podpory a

(d) zabezpečenie poskytovania nákladovo efektívnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti vrátane investícií do elektronického zdravotníctva, elektronickej starostlivosti a infraštruktúry.

6.6         Zmierňovanie zmien klímy a prispôsobovanie sa zmenám klímy

Zmierňovanie zmien klímy, prispôsobovanie sa zmenám klímy a predchádzanie rizikám sa začlenia do prípravy, programovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia všetkých fondov.

Zabezpečí sa viditeľnosť príspevkov k dosiahnutiu cieľa, aby sa na zmierňovanie následkov zmien klímy vynakladalo minimálne 20 % výdavkov rozpočtu Únie.

7. Opatrenia na riešenie územných zmien

7.1.        Členské štáty a regióny prijmú na účely prípravy zmlúv o partnerstve a programov tieto kroky:

(a) Analýza rozvojového potenciálu členského štátu alebo regiónu a jeho schopnosti rozvíjať sa, najmä vo vzťahu ku kľúčovým výzvam stanoveným v stratégii Európa 2020, národných programoch reforiem a príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. Zodpovedné orgány uskutočnia podrobnú analýzu vnútroštátnych, regionálnych a miestnych charakteristík.

(b) Posúdenie najdôležitejších výziev, ktorými sa daný región alebo členský štát má zaoberať, stanovenie prekážok a chýbajúcich väzieb, nedostatkov v inovácii vrátane nedostatočnej kapacity v oblasti plánovania a vykonávania, ktoré brzdia dlhodobý potenciál pre rast a zamestnanosť. To bude tvoriť základ na určenie možných oblastí a činností pre stanovenie priorít politík, ich zásahu a zamerania.

(c) Posúdenie výziev spojených s koordináciou medzi jednotlivými odvetviami, jurisdikciami alebo cezhraničnou koordináciou, najmä v rámci stratégií pre makroregióny a pre prímorské oblasti.

(d) Určenie krokov na dosiahnutie lepšej koordinácie na jednotlivých územných úrovniach a v rámci jednotlivých zdrojov financovania s cieľom zabezpečiť integrovaný prístup spájajúci stratégiu Európa 2020 s regionálnymi a miestnymi aktérmi.

7.2.        Členské štáty a regióny v záujme zohľadnenia cieľa územnej súdržnosti zabezpečia, aby celkový prístup k podpore inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu:

(a) zohľadňoval úlohu miest, vidieckych oblastí, rybolovných a pobrežných oblastí, oblastí, ktoré čelia osobitným geografickým alebo demografickým problémom;

(b) zohľadňoval osobitné výzvy, ktorým čelia najodľahlejšie regióny, najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné a horské regióny;

(c) riešil väzby medzi mestom a vidiekom z hľadiska prístupu k cenovo dostupnej a kvalitnej infraštruktúre a službám a problémy v regiónoch s vysokou koncentráciou sociálne marginalizovaných komunít.

PRÍLOHA II

Metóda na určenie výkonnostného rámca

1.           Výkonnostný rámec pozostáva z čiastkových cieľov stanovených na každú prioritnú os na roky 2016 a 2018 a celkových cieľov stanovených na rok 2022. Čiastkové a celkové ciele sa predložia v súlade s formátom uvedeným v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1: Štandardný formát výkonnostného rámca

Priorita || Ukazovateľ, príp. jednotka merania || Čiastkový cieľ na rok 2016 || Čiastkový cieľ na rok 2018 || Celkový cieľ na rok 2022

|| || || ||

|| || || ||

|| || || ||

|| || || ||

2.           Čiastkové ciele predstavujú strednodobé ciele na dosiahnutie konkrétneho cieľa priority vyjadrujúcej zamýšľané postupné dosahovanie cieľov stanovených na koniec obdobia. Čiastkové ciele stanovené na rok 2016 zahŕňajú finančné ukazovatele a ukazovatele výstupov. Čiastkové ciele stanovené na rok 2018 zahŕňajú finančné ukazovatele, ukazovatele výstupov a prípadne ukazovatele výsledkov. Čiastkové ciele sa môžu stanoviť tiež pre kľúčové vykonávacie kroky.

3.           Čiastkové ciele musia byť:

– relevantné a odzrkadľujúce základné informácie o pokroku dosiahnutom v rámci priority;

– transparentné, t. j. objektívne preveriteľné ciele s identifikovateľnými a verejne dostupnými vstupnými údajmi;

– preveriteľné a bez neúmerného administratívneho zaťaženia;

– jednotné pri všetkých operačných programoch tam, kde je to nutné.

PRÍLOHA III

Ročné rozdelenie rozpočtových záväzkov na obdobie rokov 2014 - 2020

[…]

PRÍLOHA IIIb Metodika pre osobitné rozpočtové prostriedky pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí podľa článku 83

I. Na ročné rozdelenie osobitných rozpočtových prostriedkov pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa použijú tieto kroky:

1. V regiónoch na úrovni NUTS 2 s mierou nezamestnanosti nad 25 % v roku 2012 (ďalej ako „oprávnené regióny“) sa určí počet mladých nezamestnaných osôb vo veku od 15 do 24 rokov.

2. Rozpočtové prostriedky pre každý oprávnený región sa vypočítajú ako pomer medzi počtom mladých nezamestnaných osôb v tomto oprávnenom regióne a celkovým počtom všetkých mladých nezamestnaných osôb podľa bodu 1 vo všetkých oprávnených regiónoch.

3. Rozpočtové prostriedky pre jednotlivé členské štáty sa rovnajú súčtu rozpočtových prostriedkov pre každý jeho oprávnený región. “

II. Osobitné rozpočtové prostriedky pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa nezapočítavajú na účely uplatnenia pravidiel pre stanovenie stropu ustanovených v prílohe IIIa v súvislosti s  rozdelením celkových zdrojov.

PRÍLOHA IV Doplnkovosť

1.           Verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky

Hodnota tvorby hrubého fixného kapitálu v stĺpci X-1 vyjadrená ako podiel HDP, ako sa uvádza v tabuľke 2 prílohy 2 „Usmernení k forme a obsahu programov stability a konvergenčných programov“[42], sa použije na stanovenie verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov.

2.           Overovanie

Overovania doplnkovosti v súlade s článkom 86 ods. 3 podliehajú týmto pravidlám:

2.1       Overovanie ex ante

(a) Potom, ako členský štát predloží zmluvu o partnerstve, poskytne informácie o plánovanom profile výdavkov vo formáte uvedenej tabuľky 1. Tie členské štáty, v ktorých viac ako 15 % a menej ako 70 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch a regiónoch s prechodným financovaním, poskytnú informácie o výdavkoch v [menej rozvinutých regiónoch a regiónoch s prechodným financovaním] v rovnakom formáte.

                Tabuľka 1

Výdavky verejnej správy vyjadrené ako podiel HDP || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

P51 || X || X || X || X || X || X || X

(b) Členský štát poskytne Komisii informácie o hlavných makroekonomických ukazovateľoch a odhadoch príslušnej úrovne verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov.

(c) Po uzavretí zmluvy medzi Komisiou a členským štátom sa uvedená tabuľka 1 vloží do zmluvy o partnerstve príslušného členského štátu ako referenčná úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov, ktorú je potrebné zachovať v období rokov 2014 – 2020.

2.2       Overovanie v polovici obdobia

(a) V čase overovania v polovici obdobia má členský štát záujem zachovať úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov, ak priemerné ročné výdavky počas rokov 2014 až 2017 sa rovnali alebo boli vyššie ako referenčná úroveň výdavkov stanovená v zmluve o partnerstve.

(b) Komisia po uskutočnení overenia v polovici obdobia môže, po porade s členským štátom, upraviť referenčnú úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov uvedenú v zmluve o partnerstve, ak sa ekonomická situácia členského štátu od prijatia zmluvy o partnerstve výrazne zmenila a táto zmena nebola zohľadnená pri stanovovaní referenčnej úrovne v zmluve o partnerstve.

2.3       Dodatočné overovanie

V čase dodatočného overovania má členský štát záujem zachovať úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov, ak priemerné ročné výdavky počas rokov 2014 až 2020 sa rovnali alebo boli vyššie ako referenčná úroveň výdavkov stanovená v zmluve o partnerstve.

3.           Sadzby finančných opráv po následnom overení

Ak sa Komisia rozhodne vykonať finančnú opravu v súlade s článkom 86 ods. 4, sadzba finančnej opravy sa vypočíta odpočítaním 3 % z rozdielu medzi referenčnou úrovňou zmluvy o partnerstve a dosiahnutou úrovňou, ktorá sa vyjadrí ako percento referenčnej úrovne, a následným vydelením výsledku 10. Finančná oprava sa určí uplatnením tejto sadzby finančnej opravy na príspevok z fondov pridelený príslušnému členskému štátu pre menej rozvinuté regióny a regióny s prechodným financovaním na celé programové obdobie.

Ak rozdiel medzi referenčnou úrovňou zmluvy o partnerstve a dosiahnutou úrovňou, ktorá sa vyjadrí ako percento referenčnej úrovne uvedenej v zmluve o partnerstve, predstavuje 3 % alebo menej, nevykoná sa žiadna finančná oprava.

Finančná oprava nepresiahne 5 % z finančných prostriedkov pridelených príslušnému členskému štátu z fondov pre menej rozvinuté regióny a regióny s prechodným financovaním na celé programové obdobie.

PRÍLOHA V

Podmienky ex ante

Tematické podmienky ex ante

Tematické ciele || Podmienky ex ante || Kritériá plnenia

1. Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií (cieľ výskum a vývoja) (podľa článku 9 ods. 1) || 1.1. Výskum a inovácie: Existencia vnútroštátnej a/alebo regionálnej inovačnej stratégie pre inteligentnú špecializáciu, ktorá je v súlade s národným programom reforiem, na získanie súkromných financií na výskum a vývoj, ktoré spĺňajú znaky vnútroštátnych a regionálnych systémov výskumu a inovácií[43] dosahujúcich vynikajúce výsledky. || – Je zavedená vnútroštátna alebo regionálna inovačná stratégia pre inteligentnú špecializáciu, ktorá: – je založená na SWOT analýze s cieľom sústrediť zdroje na obmedzený počet priorít v oblasti výskumu a inovácií; – opisuje opatrenia na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja; – zahŕňa monitorovací a kontrolný systém. – členský štát prijal rámec opisujúci dostupné rozpočtové zdroje na výskum a vývoj; – členský štát prijal viacročný plán pre zostavenie rozpočtu a zoradenia investícií súvisiacich s prioritami EÚ podľa dôležitosti (ESFRI).

2. Zlepšenie prístupu k informačným a komunikačným technológiám, ako aj ich využívania a kvality (cieľ v oblasti širokého pásma) (podľa článku 9 ods. 2) || 2.1. Rast v oblasti digitálnych služieb: Existencia samostatnej kapitoly o raste v oblasti digitálnych služieb v rámci vnútroštátnej a/alebo regionálnej inovačnej stratégie pre inteligentnú špecializáciu na podporu finančne dostupných, kvalitných a interoperabilných súkromných a verejných služieb v oblasti IKT a zvýšenie ich využívania občanmi vrátane citlivých skupín, podnikateľskými subjektmi a verejnou správou, vrátane cezhraničných iniciatív. || – V rámci vnútroštátnej alebo regionálnej inovačnej stratégie pre inteligentnú špecializáciu je zavedená kapitola o raste v oblasti digitálnych služieb, ktorá obsahuje: – zostavenie rozpočtu a zoradenie akcií podľa priorít pomocou SWOT analýzy vykonanej s ohľadom na hodnotiacu tabuľku Digitálnej agendy pre Európu[44]; – analýzu vyváženej podpory pre dopyt a ponuku IKT, ktoré sa mali vykonať; – merateľné ciele pre výsledky opatrení v oblasti digitálnej gramotnosti, zručností, digitálneho začlenenia, digitálnej dostupnosti a elektronického zdravotníctva, ktoré súvisia s existujúcimi dôležitými sektorovými vnútroštátnymi alebo regionálnymi stratégiami; – posúdenie potrieb na posilnenie budovania kapacít IKT.

2.2. Infraštruktúra NGA (prístupové siete novej generácie): Existencia vnútroštátnych plánov NGA, ktoré zohľadňujú regionálne akcie s cieľom dosiahnuť ciele EÚ týkajúce sa vysokorýchlostného prístupu na internet[45], zameriavajúc sa na oblasti, kde trh neposkytuje otvorenú infraštruktúru za dostupnú cenu a primeranú kvalitu v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a štátnej pomoci v EÚ, a poskytovanie dostupných služieb pre citlivé skupiny obyvateľov. || – Vnútroštátny plán NGA, ktorý obsahuje: – pravidelne aktualizovaný plán investícií do infraštruktúry prostredníctvom zhromažďovania požiadaviek a mapovania infraštruktúry a služieb; – udržateľné investičné modely, ktoré podporujú hospodársku súťaž a poskytujú prístup k otvorenej, finančne dostupnej, kvalitnej a nadčasovej infraštruktúre a službám; – opatrenia na podporu súkromných investícií.

3. Zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (MSP) (podľa článku 9 ods. 3) || 3.1. S cieľom účinnej realizácie iniciatívy „Small Business Act“ (SBA) a jej preskúmania z 23. februára 2011[46], vrátane zásady „najskôr myslieť v malom“, sa uskutočnili konkrétne činnosti. || – Konkrétne činnosti zahŕňajú: – mechanizmus monitorovania na zabezpečenie realizácie SBA, vrátane subjektu povereného koordináciou otázok MSP naprieč rôznymi administratívnymi úrovňami („vyslanec MSP“); – opatrenia na zníženie času na založenie podniku na 3 pracovné dni a nákladov na 100 EUR; – opatrenia na zníženie času potrebného na získanie licencií a povolení na začatie a vykonávanie určitých činností podniku na 3 mesiace; – mechanizmus na systematické posudzovanie vplyvu právnych predpisov na MSP pri použití „testu MSP“ a v prípade potreby zohľadnení rôznych veľkostí podnikov.

3.2. Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách[47] do vnútroštátneho práva. || – transpozícia smernice v súlade s článkom 12 smernice (do 16. marca 2013).

4. podporovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch; (podľa článku 9 ods. 4) || 4.1. Energetická účinnosť: Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov v súlade s článkom 28 tejto smernice[48]. Dodržiavanie článku 6 ods. 1 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020[49]. Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách do vnútroštátnych právnych predpisov[50]. Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS, do vnútroštátnych právnych predpisov[51]. || – zavedenie minimálnych požiadaviek súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov požadovanej v súlade s článkom 3, článkom 4 a článkom 5 smernice 2010/31/EÚ; – prijatie opatrení potrebných na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov v súlade s článkom 11 smernice 2010/31/EÚ; – realizácia požadovanej miery renovácie verejných budov; – koneční zákazníci majú individuálne merače; – presadzuje sa účinnosť vykurovania a chladenia v súlade so smernicou 2004/8/ES.

4.2. Obnoviteľné energie: Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES do vnútroštátneho práva.[52] || – členský štát zaviedol transparentné systémy podpory, prioritný prístup a zákaz prístupu do siete, štandardné pravidlá týkajúce sa znášania a rozdelenia nákladov na technické úpravy, ktoré boli uverejnené; – členský štát prijal vnútroštátny akčný plán pre obnoviteľné zdroje energie v súlade s článkom 4 smernice 2009/28/ES.

5. Podpora prispôsobovaniu sa zmenám klímy a predchádzaniu rizika (cieľ v oblasti zmeny klímy) (podľa článku 9 ods. 5) || 5.1. Predchádzanie rizikám a manažment rizika: Existencia národných alebo regionálnych hodnotení rizík na účely riadenia katastrof s ohľadom na prispôsobovanie sa zmenám klímy[53]. || – Vnútroštátny alebo regionálny systém, ktorý zahŕňa: – opis postupu, metodiky, metód a necitlivých údajov používaných pri vnútroštátnom posudzovaní rizika; – opis scenárov s jedným rizikom a viacerými rizikami; – v prípade potreby zohľadnenie vnútroštátnych stratégií pre prispôsobovanie sa zmenám klímy.

6. Ochrana životného prostredia a presadzovanie udržateľného využívania zdrojov (podľa článku 9 ods. 6) || 6.1. Vodné hospodárstvo: Existencia a) cenovej politiky v oblasti vôd, ktorá poskytuje primerané stimuly pre používateľov na efektívne využívanie vody a b) primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby v súlade s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva.[54] || – Členský štát zabezpečil príspevok rôznych spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby podľa sektorov v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES. – Prijatie plánu riadenia povodia pre oblasť povodia, ak sa investície realizujú v súlade s článkom 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[55].

6.2. Odpadové hospodárstvo: Vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc[56], najmä pokiaľ ide o vypracovanie programov odpadového hospodárstva v súlade so smernicou a hierarchiou odpadového hospodárstva. || – Členský štát informoval Komisiu o pokroku dosiahnutom v napĺňaní cieľov uvedených v článku 11 smernice 2008/98/ES, dôvodoch ich nesplnenia a plánovaných akciách na splnenie týchto cieľov; – Členský štát zabezpečil, aby príslušné orgány, v súlade s článkami 1, 4, 13 a 16 smernice 2008/98/ES, stanovili jeden alebo viacero programov odpadového hospodárstva, ako sa vyžaduje v článku 28 smernice; – Členský štát najneskôr 12. decembra 2013 v súlade s článkami 1 a 4 smernice 2008/98/ES stanovil programy na predchádzanie vzniku odpadu, ako sa vyžaduje v článku 29 smernice; – Členský štát prijal potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľa v oblasti opätovného použitia a recyklácie na rok 2020 v súlade s článkom 11 smernice 2008/98/ES.

7. podporovanie udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach; (podľa článku 9 ods. 7) || 7.1. Cestná doprava: Existencia komplexného vnútroštátneho plánu dopravy, ktorý zahŕňa primerané prioritné zoradenie investícií do základnej siete TEN-T, úplnej siete (investície do inej ako základnej siete TEN-T) a sekundárnej siete (vrátane verejnej dopravy na regionálnej a miestnej úrovni). || – Komplexný plán dopravy, ktorý obsahuje: – prioritné zoradenie investícií do základnej siete TEN-T, úplnej siete a sekundárnej siete. Zoradenie podľa priorít by malo zohľadňovať príspevok investícií na mobilitu, udržateľnosť, zníženie emisií skleníkových plynov a príspevok na jednotný európsky dopravný priestor; – realisticky a kvalitne vypracovaný plán realizácie projektov (vrátane časového plánu a rozpočtového rámca); – strategické environmentálne hodnotenie spĺňajúce právne požiadavky na plán dopravy; – opatrenia na posilnenie kapacity sprostredkovateľských subjektov a príjemcov pri vykonávaní naplánovaných projektov.

7.2. Železničná doprava: Existencia komplexného vnútroštátneho plánu dopravy so samostatnou kapitolou o rozvoji železničnej siete, s vhodným prioritným zoradením investícií do základnej Transeurópskej siete dopravnej infraštruktúry (TEN-T), do komplexnej siete (iné investície než do základnej siete TEN-T) a sekundárnej siete systému železníc podľa ich príspevkov na mobilitu, udržateľnosť a vplyvy na vnútroštátnu a celoeurópsku sieť. Investície zahŕňajú mobilné aktíva, interoperabilitu a budovanie kapacít. || – V rámci komplexného plánu dopravy existuje kapitola o rozvoji železničnej siete, ktorá obsahuje: – realisticky a kvalitne vypracovaný plán realizácie projektov (vrátane časového plánu a rozpočtového rámca); – strategické environmentálne hodnotenie spĺňajúce právne požiadavky na plán dopravy; – opatrenia na posilnenie kapacity sprostredkovateľských subjektov a príjemcov pri vykonávaní naplánovaných projektov.

8. presadzovanie zamestnanosti a podporovanie mobility pracovnej sily; (cieľ Zamestnanosť) (podľa článku 9 ods. 8) || 8.1. Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu vrátane miestnych iniciatív v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej sily: Vytváranie a realizácia aktívnych politík trhu práce v spojitosti s usmerneniami politiky zamestnanosti[57]; || – Služby zamestnanosti majú možnosť zabezpečiť a zabezpečujú: – personalizovaných služieb a včasných aktívnych a preventívnych opatrení na trhu práce, ktoré sú prístupné pre všetkých uchádzačov o prácu; – predvídanie a poradenstvo v oblasti možností dlhodobého zamestnania vytvorených na základe štrukturálnych posunov na trhu práce, akými je napr. prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo; – transparentné a systematické informácie o nových voľných pracovných miestach. – Služby zamestnanosti vytvorili siete medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami.

8.2. Samostatná zárobková činnosť, podnikanie a zakladanie podnikov: existencia komplexnej stratégie pre komplexnú podporu na začatie činnosti v súlade s iniciatívou „Small Business Act“[58] a v súlade s usmernením o zamestnanosti a všeobecnými usmerneniami k hospodárskym politikám členských štátov a Únie[59], ktoré sa týkajú podmienok umožňujúcich vytvárať pracovné miesta. || – Zavedená komplexná stratégia, ktorá zahŕňa: – opatrenia na zníženie času na založenie podnikov na tri pracovné dni a nákladov na 100 EUR; – opatrenia na zníženie času potrebného na získanie licencií a povolení na začatie a vykonávanie určitej činnosti podniku na tri mesiace; – opatrenia spájajúce vhodné služby rozvoja podnikania a finančné služby (prístup ku kapitálu), vrátane služieb pre znevýhodnené skupiny a oblasti.

8.3. Modernizácia a posilňovanie inštitúcií trhu práce, vrátane opatrení zameraných na zvýšenie medzinárodnej mobility pracovnej sily:[60] – Inštitúcie trhu práce sú modernizované a posilnené v súlade s usmerneniami zamestnanosti. – Reformám inštitúcií trhu práce predchádza jednoznačná stratégia a hodnotenie ex ante zahŕňajúce rodovú dimenziu. || – Opatrenia na reformu služieb zamestnanosti s cieľom vybaviť ich kapacitou na zabezpečovanie[61]: – personalizovaných služieb a včasných aktívnych a preventívnych opatrení na trhu práce, ktoré sú prístupné pre všetkých uchádzačov o prácu; – poradenstva v oblasti možností dlhodobého zamestnania vytvorených štrukturálnymi posunmi na trhu práce, ku ktorým patrí napr. prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo; – transparentných a systematických informácií o nových voľných pracovných miestach na úrovni Únie. – V rámci reforiem služieb zamestnanosti sa vytvoria siete medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami.

8.4. Aktívne a zdravé starnutie: Vytváranie a realizácia politík aktívneho starnutia v súlade s usmerneniami politiky zamestnanosti[62]. || – Operácie zamerané na napĺňanie výzev spojených s aktívnym a zdravým starnutím[63]: – do vytvárania a vykonávania politík aktívneho starnutia sú zapojené príslušné zainteresované strany; – členský štát zaviedol opatrenia na podporu aktívneho starnutia a zníženie miery predčasného odchodu do dôchodku.

|| 8.5. Prispôsobenie pracovníkov, podnikov a podnikateľov zmenám: Existencia politík zameraných na uľahčenie predvídania zmeny a dobrého riadenia zmeny a na reštrukturalizáciu na všetkých relevantných úrovniach (vnútroštátnej, regionálnej, miestnej a sektorovej)[64]. || – Sú zavedené účinné nástroje na podporu sociálnych partnerov a verejných orgánov pri vytváraní proaktívnych prístupov k zmene a reštrukturalizácii.

|| 8.6. Udržateľné začleňovanie mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov, ktorí nemajú zamestnanie, ani nie sú zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy, na trh práce: Existencia komplexného strategického politického rámca na dosiahnutie cieľov balíka pre zamestnanosť mladých a najmä vytvorenie systému záruk pre mladých v súlade s odporúčaním Rady z [xxx] || –     Existencia komplexného strategického politického rámca na dosiahnutie cieľov balíka pre zamestnanosť mladých a najmä vytvorenie systému záruk pre mladých v súlade s odporúčaním Rady z [xxx], ktorý –        sa zakladá na dôkazoch hodnotiacich výsledky pre mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov, ktorí nemajú zamestnanie, ani nie sú zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy: - zabezpečuje systém na zber a analýzu údajov a informácií o systéme záruk pre mladých ľudí na relevantných úrovniach, ktoré poskytujú dostatok dôkazov, na základe ktorých sa dajú stanoviť cielené politiky, a monitoruje pokrok, s možnosťou neustáleho hodnotenia protichodných situácií; –        určuje relevantný verejný orgán zodpovedný za zostavenie a riadenie systému záruk pre mladých a koordináciu partnerstiev na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach; –        zahŕňa všetky zainteresované strany, ktoré sa podieľajú na riešení otázky nezamestnanosti mladých; –        sa zakladá na včasnej intervencii a aktivácii; –        obsahuje podporné opatrenia na začlenenie do trhu práce vrátane opatrení na zlepšovanie zručností a opatrenia orientované na trh práce.

9. 9. Investovanie do zručností, vzdelania a celoživotného vzdelávania (cieľ vzdelávanie) (podľa článku 9 ods. 10) || 9.1. Predčasné ukončovanie školskej dochádzky: Existencia komplexnej stratégie na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky v súlade s odporúčaním Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky[65]. || – Je zavedený systém na zhromažďovanie a analýzu údajov a informácií o predčasnom ukončovaní školskej dochádzky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktorý: – poskytuje dostatok dôkazov, na základe ktorých sa dajú stanoviť cielené politiky; – - sa využíva systematicky na sledovanie pokrokov na príslušnej úrovni. – Je zavedená stratégia týkajúca sa predčasného ukončovania školskej dochádzky, ktorá: – je založená na dôkazoch; – je komplexná (t. j zahŕňa všetky oblasti vzdelávania vrátane predškolského) a zaoberá sa primerane preventívnymi, intervenčnými a kompenzačnými opatreniami; – stanovuje ciele, ktoré sú v zhode s odporúčaním Rady o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky; – sa týka všetkých sektorov a zahŕňa a koordinuje všetky oblasti politík a zainteresované strany, ktorých sa dotýka riešenie predčasného ukončovania školskej dochádzky.

9.2. Vyššie vzdelávanie: Existencia vnútroštátnych alebo regionálnych stratégií na zvýšenie dosahovania, kvality a účinnosti vzdelávania tretieho stupňa v súlade s oznámením Komisie z 20. septembra 2011 o modernizácii európskych systémov vysokoškolského vzdelávania[66]. || – Zavedená je vnútroštátna alebo regionálna stratégia vzdelávania tretieho stupňa, ktorá zahŕňa: – opatrenia na zvýšenie účasti a výsledkov, ktoré: – zlepšujú poradenstvo poskytované možným budúcim študentom; – zvyšujú účasť na vyššom vzdelávaní u skupín s nižším príjmom a u ostatných nízko zastúpených skupín; – zvyšujú účasť dospelých študentov; – (v prípade potreby) znižujú počet študentov, ktorí školu neskončia/zvyšujú počet študentov, ktorí školu úspešne dokončia; – opatrenia na zvýšenie kvality, ktoré: – podporia inovatívny obsah a tvorbu učebných osnov; – podporujú nadštandardnú kvalitu výučby; – opatrenia na zvýšenie zamestnateľnosti a podnikania, ktoré: – podporujú rozvoj tzv. prierezových zručností, vrátane podnikania vo všetkých programoch vyššieho vzdelávania; – znižujú rodové rozdiely, pokiaľ ide o voľbu univerzity a povolania, a povzbudzujú študentov vo výbere kariér v sektoroch, v ktorých majú malé zastúpenie, s cieľom znížiť rodovú segregáciu trhu práce; – zabezpečujú kvalitnú výučbu, ktorá využíva poznatky z výskumu a vývoja obchodných postupov.

9.3.  Celoživotné vzdelávanie: Existencia vnútroštátneho a/alebo regionálneho rámca politiky celoživotného vzdelávania v súlade s usmerneniami politiky na úrovni EÚ[67]. || – Je zavedený vnútroštátny alebo regionálny rámec politiky celoživotného vzdelávania, ktorý zahŕňa: – opatrenia na podporu vykonávania celoživotného vzdelávania, rozširovania zručností a zabezpečenia účasti a partnerstva so záujmovými skupinami vrátane sociálnych partnerov a združení občianskej spoločnosti; – opatrenia na efektívne zabezpečovanie rozvoja zručností mladých ľudí v učňovskom školstve, dospelých, žien vracajúcich sa na trh práce, nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov a ostatných znevýhodnených skupín; – opatrenia na rozšírenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu vrátane prostredníctvom účinného zavádzania transparentných nástrojov (EQF, NQF, ECVET, EQAVET) a rozvoja a zjednotenia služieb celoživotného vzdelávania (vzdelávanie a odborná príprava, poradenstvo, validácia); – opatrenia na zlepšenie relevantnosti vzdelania a odbornej prípravy a ich prispôsobenie potrebám identifikovaných cieľových skupín.

10. Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe (cieľ v oblasti chudoby) (podľa článku 9 ods. 9) || 10.1. Aktívne začleňovanie  Začleňovanie marginalizovaných skupín, akými sú Rómovia: – Existencia a vykonávanie vnútroštátnej stratégie na zníženie chudoby v súlade s odporúčaním Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce[68] a s usmerneniami o zamestnanosti. – Zavedená je vnútroštátna stratégia začleňovania Rómov v súlade s rámcom EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov[69]. – Poskytovanie podpory príslušným záujmovým skupinám pri prístupe k fondom || – Zavedená je vnútroštátna stratégia na zníženie chudoby, ktorá – vychádza z dôkazov. To si vyžaduje systém pre zhromažďovanie a analýzu údajov a informácií, ktorý poskytne dostatočné dôkazy na vytvorenie politík na zníženie chudoby. Tento systém sa využíva na sledovanie pokroku; – sa zhoduje s vnútroštátnym cieľom v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia (ako sa uvádza v národnom reformnom programe), ktorý zahŕňa rozšírenie príležitostí na zamestnanie pre znevýhodnené skupiny; – zahŕňa mapovanie územnej koncentrácie marginalizovaných a znevýhodnených skupín, vrátane Rómov, za hranicou úrovne regiónov/ na úrovni NUTS3; – dokazuje, že sociálni partneri a relevantné záujmové skupiny sú zapojení do vytvárania aktívneho začleňovania; – obsahuje opatrenia pre prechod od rezidenčnej starostlivosti k starostlivosti na úrovni spoločenstva; – uvádza jednoznačné opatrenia na zabránenie a boj proti segregácii vo všetkých oblastiach – Zavedená je vnútroštátna stratégia začleňovania Rómov, ktorá – stanovuje dosiahnuteľné ciele pre integráciu Rómov na premostenie medzery existujúcej vo vzťahu k ostatnému obyvateľstvu. Tieto ciele by mali riešiť minimálne štyri ciele EÚ týkajúce sa integrácie Rómov, ktoré zahŕňajú prístup ku vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu; – je v súlade s národným reformným programom; – v príslušných prípadoch identifikuje znevýhodnené mikroregióny alebo segregované susedstvá, kde sú spoločenstvá najviac pripravené o možnosti, s použitím už dostupných sociálno-ekonomických a územných ukazovateľov (t. j. veľmi nízka úroveň vzdelanosti, dlhodobá nezamestnanosť atď.); – prideľuje dostatočné finančné prostriedky z vnútroštátneho rozpočtu, ktoré v príslušných prípadoch dopĺňajú medzinárodné finančné prostriedky a financie z EÚ; – zahŕňa výkonné metódy sledovania na posúdenie vplyvu opatrení na integráciu Rómov a mechanizmy preskúmania na prispôsobovanie stratégie; – je navrhnutá, vykonáva sa a monitoruje v úzkej spolupráci a neustálom dialógu s rómskou občianskou spoločnosťou, regionálnymi a miestnymi orgánmi; – obsahuje vnútroštátny kontaktný bod pre vnútroštátnu stratégiu integrácie Rómov s orgánom s cieľom koordinovať vývoj a vykonávanie stratégie. – Príslušným záujmovým skupinám sa poskytuje podpora pri predkladaní žiadostí o projekty a pri vykonávaní a riadení vybraných projektov.

10.2. Zdravie: Existencia vnútroštátnej alebo regionálnej stratégie pre zdravie, ktorá zabezpečuje prístup ku kvalitným zdravotným službám a udržateľnosti hospodárstva. || – Zavedená je vnútroštátna stratégia pre zdravie, ktorá – zahŕňa opatrenia na zlepšenie prístupu ku kvalitným zdravotným službám; – zahŕňa opatrenia na podporu efektívnosti sektora zdravotníctva vrátane prostredníctvom zavádzania účinných inovatívnych technológií, modelov poskytovania služieb a infraštruktúry; – zahŕňa monitorovací a kontrolný systém. – Členský štát alebo región prijal rámec opisujúci dostupné rozpočtové zdroje na zdravotnú starostlivosť.

11. Zvyšovanie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy (podľa článku 9 ods. 11) – || Efektivita verejnej správy členských štátov: – Existencia stratégie na posilňovanie efektivity verejnej správy členských štátov vrátane reformy verejnej správy[70]. || – Zavedená je stratégia na posilňovanie efektivity verejnej správy členského štátu, ktorá sa vykonáva[71]. Táto stratégia zahŕňa: – analýzu a strategický plán právnych, organizačných a/alebo procesných reformných opatrení; – vývoj systémov riadenia kvality; – zjednotené akcie na zjednodušenie a racionalizáciu administratívnych postupov; – vývoj a vykonávanie stratégií a politík ľudských zdrojov, ktoré zahŕňajú plány náboru a cesty ku kariére zamestnancov, budovanie a získavanie spôsobilosti; – rozširovanie zručností na všetkých úrovniach; – vývoj postupov a nástrojov na monitorovanie a hodnotenie.

Všeobecné podmienky ex ante

Oblasť || Podmienka ex ante || Kritériá plnenia

1. Nediskriminácia || Existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné vykonávanie a uplatňovanie smernice 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní[72] a smernice 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[73]. || – Účinné vykonávanie a uplatňovanie smernice EÚ 2000/78/ES a smernice 2000/43/ES o nediskriminácii je zaručené prostredníctvom: – inštitucionálnych dohôd o vykonávaní a uplatňovaní smerníc EÚ o nediskriminácii a dohľade nad nimi; – stratégie odbornej prípravy a informovania zamestnancov zapojených do využívania fondov; – opatrení na posilnenie administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie smerníc EÚ o nediskriminácii.

2. Rodová rovnosť || Existencia stratégie na podporu rodovej rovnosti a mechanizmu, ktorý zabezpečuje jej účinné vykonávanie. || – Účinné vykonávanie a uplatňovanie jednoznačnej stratégie na podporu rodovej rovnosti sa zabezpečuje prostredníctvom: – systému pre zhromažďovanie a analýzu údajov a ukazovateľov rozdelených podľa pohlavia a vytvorenia rodových politík založených na dôkazoch; – plánu a ex ante kritérií pre začlenenie cieľov rodovej rovnosti pomocou štandardov a usmernení; – vykonávacích mechanizmov, vrátane zapojenia orgánu pre rodovú rovnosť a príslušných skúseností do vypracovania, monitorovania a hodnotenia opatrení.

3. Zdravotné postihnutie || Existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné vykonávanie a uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. [74] || – Účinné vykonávanie a uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa zabezpečuje prostredníctvom: – zavádzania opatrení v súlade s článkom 9 dohovoru OSN s cieľom predchádzať, identifikovať a odstrániť prekážky a bariéry prístupu osôb so zdravotným postihnutím; – inštitucionálnych dohôd o vykonávaní dohovoru OSN v súlade s článkom 33 dohovoru a dohľade nad ním; – plánu pre školenie a informovanie zamestnancov zapojených do využívania fondov; – opatrení na posilnenie administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie dohovoru OSN, vrátane primeraných dohôd na monitorovanie zhody s požiadavkami na prístupnosť.

4.Verejné obstarávanie || Existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné vykonávanie a uplatňovanie smerníc 2004/18/ES a 2004/17/ES a primeraný dohľad nad nimi. || – Účinné vykonávanie a uplatňovanie smerníc 2004/18/ES a 2004/17/ES sa zabezpečuje prostredníctvom: – úplnej transpozície smerníc 2004/18/ES a 2004/17/ES; – inštitucionálnych dohôd o vykonávaní a uplatňovaní právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní a dohľade nad nimi; – opatrení, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí primeraný dohľad nad transparentnosťou postupov prideľovania zákaziek a primeraná informovanosť o nich; – stratégie odbornej prípravy a informovania zamestnancov zapojených do využívania fondov; – opatrení na posilnenie administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní.

5. Štátna pomoc || Existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ o štátnej pomoci. || – Účinné vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ o štátnej pomoci sa zabezpečuje prostredníctvom: – inštitucionálnych dohôd o vykonávaní a uplatňovaní právnych predpisov EÚ o štátnej pomoci a dohľade nad nimi; – stratégie odbornej prípravy a informovania zamestnancov zapojených do využívania fondov; – opatrení na posilnenie administratívnej kapacity pre vykonávanie a uplatňovanie pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

6. Právne predpisy v oblasti životného prostredia týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a strategického environmentálneho posudzovania (SEA) || Existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia týkajúcich sa EIA a SEA v súlade so smernicou (85/337/EHS) z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie[75] a smernicou (2001/42/ES) z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie[76]. || – Účinné vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia sa zabezpečuje prostredníctvom: – úplnej a správnej transpozície smerníc EIA a SEA; – inštitucionálnych dohôd o vykonávaní a uplatňovaní smerníc EIA a SEA a dohľade nad nimi; – stratégie školenia a informovania zamestnancov zapojených do vykonávania smerníc EIA a SEA; – opatrení na zabezpečenie dostatočnej administratívnej kapacity.

7. 7. Štatistické systémy a ukazovatele výsledkov || Existencia štatistického systému potrebného na uskutočnenie hodnotení pre posúdenie účinnosti a vplyvu programov. Existencia účinného systému ukazovateľov výsledkov nevyhnutných pre monitorovanie pokroku pri dosahovaní výsledkov a vykonanie posúdenia vplyvu. || – Existencia viacročného plánu pre včasné zozbieranie a zhromaždenie údajov, ktorý obsahuje: – identifikáciu zdrojov a mechanizmov na zaručenie validácie štatistických údajov; – dohody o uverejnení a sprístupnení verejnosti;. – účinný systém ukazovateľov výsledkov vrátane: – - výberu ukazovateľov výsledkov pre každý program poskytujúcich informácie o tých aspektoch prosperity a pokroku ľudí, ktoré motivujú politické opatrenia financované týmto programom; – - určenia cieľov týchto ukazovateľov; – - rešpektovania nasledujúcich náležitostí pre každý ukazovateľ: odolnosť a štatistická validácia, jasný normatívny výklad, citlivosť voči politike, včasné zhromažďovanie údajov a ich verejné sprístupnenie; – - existencie primeraných postupov, aby sa zaručilo, že všetky operácie financované programom prijmú účinný systém ukazovateľov.

PRÍLOHA VI

Informácie a komunikácia o podpore z fondov

1.           Zoznam operácií

Zoznam operácií uvedený v článku 105 ods. 2 obsahuje, a to aspoň v jednom z úradných jazykov členského štátu, tieto rubriky s údajmi:

– názov príjemcu (iba právnické osoby, žiadne fyzické osoby sa nemenujú);

– názov operácie;

– zhrnutie operácie;

– začiatočný dátum operácie;

– koncový dátum operácie (očakávaný dátum fyzického dokončenia alebo úplnej realizácie operácie);

– celkové oprávnené výdavky pridelené na operáciu;

– miera spolufinancovania EÚ (podľa prioritných osí);

– poštové smerové číslo operácie;

– krajina;

– názov kategórie intervencie na operáciu;

– dátum poslednej aktualizácie zoznamu operácií.

Názvy rubrík s údajmi a názvy operácií sú uvedené aj v aspoň jednom ďalšom úradnom jazyku Európskej únie.

2.           Opatrenia na informovanie a publicitu zamerané na verejnosť

Členský štát, riadiaci orgán a príjemcovia vykonajú potrebné kroky na poskytnutie informácií a publicity verejnosti o operáciách podporovaných operačným programom v súlade s týmto nariadením.

2.1.        Povinnosti členského štátu a riadiaceho orgánu

1.           Členský štát a riadiaci orgán zabezpečia, aby sa opatrenia v oblasti informovania a publicity vykonávali v súlade s komunikačnou stratégiou a so zámerom čo najširšieho mediálneho pokrytia, s použitím rôznych foriem a metód komunikácie na primeranej úrovni.

2.           Členský štát alebo riadiaci orgán je zodpovedný za organizáciu prinajmenšom týchto opatrení v oblasti informovania a publicity:

(a) hlavnú informačnú aktivitu, ktorou sa zverejní spustenie operačného programu,

(b) aspoň jednu hlavnú informačnú aktivitu za rok, ktorá podporuje príležitosti v oblasti financovania, realizované stratégie a informuje o úspechoch operačného programu, vrátane prípadne veľkých projektov, spoločných akčných plánov a iných príkladov projektov,

(c) vyvesenie vlajky Európskej únie pred budovu alebo na miesto viditeľné verejnosťou pri budove každého riadiaceho orgánu,

(d) elektronické zverejnenie zoznamu operácií v súlade s oddielom 1,

(e) uvedenie príkladov operácií podľa operačných programov na jedinej webovej stránke alebo webovej stránke operačného programu s prístupom z jediného webového portálu; príklady majú byť v široko používanom úradnom jazyku Európskej únie inom, než je úradný jazyk alebo jazyky príslušného členského štátu;

(f) aktualizovanie informácií o vykonávaní operačného programu, vrátane jeho hlavných úspechov, na jedinej webovej stránke alebo webovej stránke operačného programu s prístupom z jediného webového portálu.

3.           V súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi zapojí riadiaci orgán do opatrení na informovanie a publicitu tieto subjekty:

(g) partnerov uvedených v článku 5,

(h) informačné strediská o Európe, ako aj zastúpenia Komisie v členských štátoch,

(i) vzdelávacie a výskumné inštitúcie.

Tieto subjekty intenzívne rozšíria informácie opísané v článku 105 ods. 1 písm. a) a b).

2.2.        Povinnosti príjemcov

1.           Všetky opatrenia v oblasti informovania a publicity uskutočnené príjemcom oznamujú podporu operácie z fondov zobrazením:

(j) emblému EÚ v súlade s technickými vlastnosťami stanovenými vo vykonávacom akte prijatom Komisiou podľa článku 105 ods. 4, spolu s odkazom na Európsku úniu,

(k) odkazu na fond alebo fondy, ktoré operáciu podporujú.

2.           Počas realizácie operácie príjemca informuje verejnosť o podpore získanej z fondov tým, že:

(l) uverejní na webovej stránke príjemcu, ak existuje, krátky opis operácie, vrátane jej cieľov a výsledkov, a zdôrazní finančnú podporu z Európskej únie,

(m) umiestni aspoň jeden plagát s informáciami o projekte (minimálnej veľkosti A3), vrátane uvedenia výšky finančnej podpory z Európskej únie, na mieste ľahko viditeľné verejnosťou, ako sú vstupné priestory budovy.

3.           Pri operáciách podporovaných ESF, a v primeraných prípadoch pri operáciách podporovaných EFRR alebo Kohéznym fondom, príjemca zabezpečí, že tí, ktorí sa zúčastňujú na operácii, sú informovaní o tomto financovaní.

Vo všetkých dokumentoch vrátane potvrdení o účasti alebo iných potvrdení týkajúcich sa takejto operácie sa uvádza vyhlásenie v tom zmysle, že operačný program bol podporovaný fondom alebo fondmi.

4.           Počas vykonávania operácie EFRR alebo Kohézneho fondu príjemca postaví na mieste ľahko viditeľnom verejnosťou dočasný pútač značnej veľkosti pre každú operáciu, ktorá spočíva vo financovaní operácií v oblasti infraštruktúry alebo stavebných činností s celkovou podporou operácie z verejných prostriedkov nad 500 000 EUR.

5.           Najneskôr tri mesiace po ukončení operácie postaví príjemca na mieste ľahko viditeľnom verejnosťou stálu tabuľu alebo pútač značnej veľkosti pre každú operáciu, ktorá spĺňa tieto kritériá:

(n) celková podpora z verejných prostriedkov na operáciu je vyššia ako 500 000 EUR,

(o) operácia spočíva v zakúpení fyzického objektu alebo vo financovaní infraštruktúry alebo stavebných činností.

Tabuľa alebo pútač uvádzajú druh, názov a účel operácie a vyhotoví sa v súlade s technickými vlastnosťami prijatými Komisiou v súlade s článkom 105 ods. 4.

3.           Informačné opatrenia pre potenciálnych príjemcov a príjemcov

3.1.        Informačné opatrenia pre potenciálnych príjemcov

1.           V súlade s komunikačnou stratégiou zabezpečí riadiaci orgán, aby sa informácie o stratégii a cieľoch operačného programu a jeho možnostiach financovania ponúkaných v rámci spoločnej podpory z Európskej únie a členského štátu intenzívne rozširovali medzi potenciálnych príjemcov a všetky zainteresované strany spolu s podrobnými informáciami o finančnej podpore z príslušných fondov.

2.           Riadiaci orgán zabezpečí, aby boli potenciálni príjemcovia informovaní aspoň o:

(p) podmienkach oprávnenosti výdavkov, ktoré majú splniť na to, aby sa kvalifikovali na podporu na základe operačného programu,

(q) opise postupov na preskúmanie žiadostí o financovanie a o príslušných lehotách,

(r) kritériách na výber operácií, ktoré získajú podporu,

(s) kontaktoch na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré môžu poskytnúť informácie o operačných programoch,

(t) tom, že žiadosti majú navrhnúť komunikačné aktivity úmerné veľkosti operácie, aby informovali verejnosť o cieľoch operácie a podpore operácie EÚ.

3.2.        Informačné opatrenia pre príjemcov

1.           Riadiaci orgán informuje príjemcov o tom, že prijatie financovania znamená tiež súhlas so začlenením do zoznamu operácií, ktorý sa uverejňuje v súlade s článkom 105 ods. 2.

2.           Riadiaci orgán poskytne informačné a propagačné pomôcky, vrátane šablón v elektronickej podobe, ktoré pomôžu príjemcom splniť ich povinnosti uvedené v oddiele 2.2.

4.           Kľúčové prvky komunikačnej stratégie

Komunikačná stratégia vypracovaná riadiacim orgánom zahŕňa aspoň tieto prvky:

(c) opis prijatého komunikačného prístupu, vrátane hlavných opatrení na informovanie a publicitu prijatých členským štátom alebo riadiacim orgánom, zameraného na potenciálnych príjemcov, príjemcov, multiplikátorov a širokú verejnosť s ohľadom na ciele opísané v článku 105,

(d) opis materiálov, ktoré budú k dispozícii vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím,

(e) opis podpory, ktorú príjemcovia dostanú na svoje komunikačné aktivity,

(f) orientačný rozpočet na vykonanie stratégie,

(g) opis orgánov verejnej správy, vrátane ľudských zdrojov, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie opatrení na informovanie a publicitu,

(h) dohody na vykonanie opatrení na informovanie a publicitu uvedené v oddiele 2, vrátane webovej stránky alebo webového portálu, na ktorom takéto údaje možno nájsť,

(i) naznačenie, ako sa opatrenia na informovanie a publicitu budú posudzovať z hľadiska viditeľnosti a známosti politiky, operačných programov, operácií a úlohy zohrávanej fondmi a Európskou úniou,

(j) kde to je vhodné, opis využitia hlavných výsledkov predchádzajúceho operačného programu,

(k) každoročnú aktualizáciu vymedzujúcu informačné a komunikačné činnosti, ktoré majú byť vykonané.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v štruktúre ABM/ABB

              1.3.    Povaha návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie a finančný dosah

              1.7.    Predpokladané metódy hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Pravidlá monitorovania a predkladania správ

              2.2.    Systém riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ DOSAH NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Okruh(-y) viacročného finančného rámca a ovplyvnený(-é) rozpočtový(-é) riadok/riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú niektoré spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006

1.2.        Príslušné oblasti politiky v štruktúre ABM/ABB[77]

13.Regionálna politika, činnosti ABB 13 03 (Európsky fond regionálneho rozvoja a ďalšie regionálne operácie); 13 04 Kohézny fond

4. Zamestnanosť a sociálne veci, činnosť ABB 04 02 (Európsky sociálny fond)

1.3.        Povaha návrhu/iniciatívy

■ Návrh/iniciatíva sa týka nového opatrenia

¨ Návrh/iniciatíva sa týka nového opatrenia nasledujúceho po pilotnom projekte/prípravnom opatrení[78]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia súčasného opatrenia

¨ Návrh/iniciatíva sa týka opatrenia presmerovaného na nové opatrenie

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Cieľom politiky súdržnosti je zmenšovať rozdiely medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov, najmä v prípade vidieckych oblastí, oblastí ovplyvnených priemyselnými zmenami a regiónov, ktoré trpia nepriaznivými a trvalými prírodnými alebo demografickými znevýhodneniami, a prispievať k dosiahnutiu cieľov stanovených v stratégii pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast Európa 2020, a najmä k dosiahnutiu kvantitatívnych hlavných cieľov identifikovaných v uvedenej stratégii.

1.4.2.     Konkrétny(-e) cieľ/ciele a príslušná(-é) ABM/ABB činnosť/činnosti

EFRR sa zameriava na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii tým, že sa podieľa na financovaní investícií v členských štátoch, zatiaľ čo ESF podporuje zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie.

Kohézny fond pomáha členským štátom investovať do dopravných sietí a životného prostredia.

Osobitné ciele zasahovania fondov sú takéto:

-        posilnenie výskumu, technického rozvoja a inovácií;

-         zvýšenie dostupnosti informačných a komunikačných technológií, ich používania a kvality;

-        zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov a sektora poľnohospodárstva (pre EPFRV) a sektora rybolovu a akvakultúry (pre EFNRH);

-        podporovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch;

-        presadzovanie prispôsobenia sa zmene klímy a prevencie a riadenia rizika;

-        ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívnosti zdrojov;

-        podporovanie udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach;

-        presadzovanie zamestnanosti a podporovanie mobility pracovnej sily;

-        presadzovanie sociálneho začleňovania a boj proti chudobe;

-        investovanie do vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania;

-        zvyšovanie inštitucionálnej kapacity a efektívnej verejnej správy.

Príslušné ABM/ABB činnosti:

13 03: Európsky fond regionálneho rozvoja a iné regionálne intervencie

13 04: Kohézny fond

04 02: Európsky sociálny fond

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Spresnite, aké účinky má mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Politika súdržnosti významne prispieva k šíreniu rastu a prosperity v celej Európskej únii dosahovaním cieľov európskej politiky pri súčasnom znižovaní ekonomických, sociálnych a územných rozdielov.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele na monitorovanie realizácie návrhu/iniciatívy.

Komisia navrhuje spoločný súbor výstupných ukazovateľov, ktoré možno agregovať na úrovni EÚ. Spoločné výstupné ukazovatele sú uvedené v prílohách osobitných nariadení týkajúcich sa fondov. Ukazovatele výsledkov budú povinné pre všetky programy a priority. Vplyvy programov budú vyhodnotené v porovnaní s cieľmi a zámermi stratégie Európa 2020, HDP a ukazovateľmi nezamestnanosti tam, kde to je vhodné.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Požiadavky, ktoré treba splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Európska únia podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi. Návrh ustanovuje rámec pre politiku súdržnosti v nasledujúcom finančnom období 2014 − 2020.

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Opatrenie Európskej únie je oprávnené na základe cieľov stanovených v článku 174 Zmluvy o ES a na základe zásady subsidiarity. Právo konať zakladá článok 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom je uvedené, že „[Únia] podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi“, ako aj článok 175 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý výslovne žiada Európsku úniu, aby vykonávala tieto politiky prostredníctvom štrukturálnych fondov, a článok 177, ktorý vymedzuje úlohu Kohézneho fondu. Ciele Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) sú vymedzené v článkoch 162, 176 a 177. Viac podrobností o prínose zapojenia EÚ možno nájsť v súvisiacom posúdení vplyvu.

Ako sa poukazuje v preskúmaní rozpočtu „rozpočet EÚ sa má využiť na financovanie verejného majetku EÚ, opatrení, ktoré členské štáty a regióny nemôžu financovať samostatne, alebo všade tam, kde sa takýmto spôsobom môžu zabezpečiť lepšie výsledky.“[79] Právny návrh bude rešpektovať zásadu subsidiarity, keďže úlohy fondov sú stanovené v zmluve a politika sa vykonáva v súlade so zásadou zdieľaného hospodárenia a rešpektovania inštitucionálnych právomocí členských štátov a regiónov.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Zhrnutie možno nájsť v posúdení vplyvu priloženom k návrhu.

1.5.4.     Súdržnosť a možná synergia s inými relevantnými nástrojmi

Bude stanovený spoločný strategický rámec. Ten premení ciele a priority Európy 2020 na investičné priority pre EFRR, KF, ESF, EPFRV a EFNRH, čím bude zaručené integrované využitie finančných prostriedkov na plnenie spoločných cieľov. Spoločný strategický rámec tiež vytýči koordinačné mechanizmy s ostatnými príslušnými politikami a nástrojmi Európskej únie.

1.6.        Trvanie a finančný dosah

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨  návrh/iniciatíva s účinnosťou od 1. 1.2014 do 31. 12. 2020

– ¨  finančný dosah od 2014 do 2023

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

· - počiatočné obdobie realizácie od RRRR do RRRR,

· - po ktorom nasleduje prevádzka v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný(-é) spôsob(-y) hospodárenia[80]

¨ Priame centralizované hospodárenie realizované Komisiou

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním realizačných úloh na:

· ¨  výkonné agentúry

· ¨  orgány zriadené Spoločenstvami[81]

· ¨  vnútroštátne verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných opatrení podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

■ Spoločné hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (spresní sa)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

.

.

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Pravidlá monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

Monitorovací systém bude založený na systéme zdieľaného hospodárenia. Jadrom prístupu sú monitorovacie výbory zriadené pre každý operačný program a výročné správy o vykonávaní jednotlivých operačných programov. Monitorovacie výbory sa budú schádzať najmenej raz za rok. Systém dopĺňajú ročné hodnotiace zasadnutia medzi Komisiou a členskými štátmi.

Okrem správ o vykonávaní pre každý operačný program sa na strategické otázky na úrovni členského štátu zamerajú správy o dosiahnutom pokroku v rokoch 2017 a 2019. Na tomto základe Komisia vypracuje strategické správy v rokoch 2017 a 2019.

Systém monitorovania a predkladania správ bude vychádzať z výstupných ukazovateľov a ukazovateľov výsledkov. V návrhoch sa stanovuje súbor spoločných ukazovateľov, ktorý bude využitý na agregovanie informácií na úrovni EÚ. V kľúčových momentoch realizačného obdobia (2017 a 2019) sú súčasťou výročných správ o vykonávaní ďalšie analytické požiadavky o dosiahnutom pokroku programov. Systém monitorovania a predkladania správ využíva v plnej miere možností elektronického prenosu údajov.

Na hodnotenie účinnosti, efektívnosti a vplyvu politiky, najmä so zreteľom na hlavné ciele EÚ 202 a ostatné dôležité ukazovatele vplyvu sa zavedú hodnotiace mechanizmy.

2.2.        Systém riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziko(-á)

Od roku 2007 Európsky dvor audítorov („Dvor“) upozorňoval v svojej výročnej správe na odhadovanú mieru chýb pre politiku súdržnosti ako celok pre každý rozpočtový rok (2006 – 2009) na základe nezávislej, ročnej náhodnej vzorky transakcií.

Odhad úrovne chýb Dvorom audítorov pre politiku súdržnosti bol v porovnaní s inými skupinami politík rozpočtu EÚ v týchto rokoch vysoký a chybovosť sa pohybovala v rozmedzí 5 až 10 % výdavkov na súčasné programové obdobie. Chybovosť poskytnutá Dvorom sa však vzťahuje na priebežné platby predložené členskými štátmi, ktoré Komisia vyplatila pred vykonaním všetkých plánovaných kontrol programov na roky 2007 – 2013 na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva.

Podľa súčasných pravidiel osvedčuje pre Komisiu priebežné platby certifikačný orgán po uskutočnení kancelárskych kontrol všetkých výdavkov, ktoré si nárokujú príjemcovia, manažmentom, ale často pred hĺbkovými kontrolami riadenia na mieste alebo následnými činnosťami auditu. Preto viacročné dohody o financovaní znamenajú, že kontroly sa vykonávajú pred vykonaním, ale aj po vykonaní audítorskej práce Európskym dvorom audítorov a zostávajúca chyba po ukončení všetkých kontrol môže byť výrazne nižšia ako chybovosť zistená Dvorom. Na základe predchádzajúcich skúseností sa zvyšná chyba na konci programovania po ukončení všetkých kontrol odhaduje v rozsahu 2 – 5 %.

V návrhoch bolo predložených viacero opatrení na zníženie chybovosti súvisiacej s priebežnými platbami realizovanými Komisiou (chybovosť oznámená Európskym dvorom audítorov):

1) Priebežné platby poukazované Komisiou sa obmedzia na 90 % sumy splatnej pre členské štáty, pretože v tomto bode bola uskutočnená len časť vnútroštátnych kontrol. Zostatok sa vyplatí po ročnom zúčtovaní, keď riadiaci orgán a orgán auditu poskytnú audítorský dôkaz a primeranú istotu. Všetky nezrovnalosti zistené Komisiou alebo Európskym dvorom audítorov po prevedení ročnej osvedčenej účtovnej závierky riadiacim alebo certifikačným orgánom povedie k čistej oprave. Tá poskytne členským štátom väčšie stimuly na zabezpečenie regulárnosti výdavkov osvedčovaných pre Komisiu v porovnaní so súčasným prístupom, ktorý umožňuje rozsiahlejšiu recykláciu vrátených finančných prostriedkov v priebehu celej životnosti programov.

2) Zavedenie každoročného uzatvárania účtov a každoročného uzatvárania ukončených operácií alebo výdavkov, čo vytvorí dodatočné stimuly pre vnútroštátne a regionálne orgány na vykonávanie kontrol kvality včas so zreteľom na každoročné osvedčovanie účtov pre Komisiu. To predstavuje posilnenie súčasných mechanizmov finančného riadenia a ponúka vyššiu istotu, že neregulárne výdavky sa vylúčia z účtov každý rok, a nie až na konci programového obdobia.

Očakáva sa, že uvedené opatrenia (nový systém preplácania výdavkov, ročné zúčtovanie a závierka a definitívne čisté opravy Komisiou) znížia chybovosť pod 5 % a že konečná zvyšná chybovosť pri uzatváraní programov bude bližšie k prahovej hodnote významnosti 2 % uplatňovanej Európskym dvorom audítorov.

Tento odhad však napriek všetkému podlieha schopnosti Komisie a členských štátov riešiť uvedené zásadné riziká.

Z analýzy chýb nahlásených Dvorom a Komisiou v posledných piatich rokoch vyplýva, že hlavné zistené chyby sú koncentrované v obmedzenom počte programov v niektorých členských štátoch. Chybovosť na základe štatistických vzoriek oznámená orgánmi auditu tiež preukazuje podstatné variácie medzi rôznymi programami, a teda podporuje túto analýzu. Návrh zamerať činnosti auditu a zdroje na vysoko rizikové programy a umožniť primerané kontrolné opatrenia pre programy s účinnými systémami kontroly, by účinnejšie riešil základné riziká a viedol k efektívnejšiemu využívaniu existujúcich prostriedkov auditu na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Komisie. Možnosť využívať primerané mechanizmy vo vzťahu k situácii každého programu môže sama osebe zaviesť stimuly pre účinnejšie kontrolné opatrenia.

Analýza chýb, ktoré vnútroštátne systémy riadenia a kontroly nezistili, a teda ich zistil Dvor audítorov vo svojich auditoch v rokoch 2006 – 2009, tiež ukazujú koncentráciu rizík v týchto kategóriách:

Pokiaľ ide o EFRR a Kohézny fond, chyby vo verejnom obstarávaní prispeli približne 41 percentami k zisteným kumulatívnym kvantifikovateľným chybám. Chyby týkajúce sa oprávnenosti predstavovali 39 % a zahŕňali rôzne typy chýb, ako napríklad chyby vo výbere projektov, financovanie neoprávnených kategórií nákladov, nákladov mimo obdobia oprávnenosti alebo oprávnenej oblasti, zlý výpočet miery spolufinancovania, financovanie neoprávnenej DPH a pod. Nedostatky v audit trail predstavovali 11 % kvantifikovateľných chýb (s klesajúcim podielom v priebehu času z dôvodu posilnenej kontroly hospodárenia) a chyby spojené s komplexnou problematikou projektov tvoriacich príjmy (príjmy neboli odrátané alebo boli vyrátané nesprávne, a teda miera spolufinancovania bola privysoká) predstavovali 6 % kvantifikovateľných chýb nahlásených počas daného obdobia.

Pokiaľ ide o ESF, otázky oprávnenosti prispeli približne 58 % zistených a zahrnutých kumulatívnych kvantifikovateľných chýb, najmä neoprávnených účastníkov, neoprávnené priame a nepriame náklady, platby pred alebo po období oprávnenosti, neoprávnené výdavky vykázané ako paušál, neoprávnené náklady na štipendiá a verejné príspevky, príjmy neodrátané pri výpočte oprávnených výdavkov alebo vyrátané nesprávne, zaplatené ale nedodané služby a neoprávnená DPH. Problémy s presnosťou, ktoré predstavujú 7 % nahlásených kvantifikovateľných chýb, sa týkajú chybného priradenia priamych a nepriamych nákladov, neprimerane odôvodnenej metódy priraďovania režijných nákladov, chýb vo výpočte výdavkov, nerešpektovania zásady skutočných nákladov, nadhodnotenia nákladov, nesprávneho výpočtu miery spolufinancovania a viacnásobného vykazovania nákladov na zamestnancov. Problémy v oblasti audit trail prispeli k 35 % chýb a týkali sa absencie základných podporných dokladov, najmä na úrovni príjemcov.

Hoci Komisia podniká rad opatrení na obmedzenie týchto chýb s dotknutými členskými štátmi, očakáva sa, že do prijatia súčasného návrhu a jeho riadneho vykonania v členských štátoch by mohli zostať možnými rizikovými oblasťami v ďalšom programovacom období 2014 – 2020.

Hlavným zdrojom chýb sú najmä chyby týkajúce sa verejného obstarávania, ktoré možno pre súčasné programové obdobie odhadnúť na priemernú chybovosť približne 2 – 4 % každý rok. Návrhy predložené podľa politiky súdržnosti zabezpečia účinnejšie kontroly, avšak na dosiahnutie podstatného zníženia chybovosti v rámci politiky súdržnosti je dôležité, aby tieto akcie dopĺňalo vyjasnenie a zjednodušenie pravidiel verejného obstarávania. Za neexistencie zjednodušených postupov verejného obstarávania a ak verejné správy a príjemcovia v členských štátoch nie sú schopní zlepšiť vykonávanie týchto pravidiel, politika súdržnosti by mala byť naďalej systematicky ovplyvňovaná touto časťou súčasnej chybovosti. Súčasná revízia smernice o verejnom obstarávaní by preto mala popri uvedenom poskytnúť príležitosť na prispenie k zníženiu počtu chýb v politike súdržnosti.

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

Navrhovaná architektúra riadiacich a kontrolných systémov predstavuje vývoj zostavy zavedenej v rokoch 2007 – 2013 a zachováva väčšinu funkcií vykonávaných v súčasnom období vrátane administratívnych overovaní a overovaní na mieste, auditov riadiacich a kontrolných systémov a auditov operácií. Taktiež zachováva úlohu Komisie spolu s možnosťou prerušení, pozastavení a finančných opráv uskutočňovaných Komisiou.

S cieľom posilniť zodpovednosť budú orgány programu akreditované vnútroštátnym akreditačným orgánom zodpovedným za neustály dohľad nad nimi. Návrh ponúka flexibilitu na zachovanie súčasnej architektúry troch kľúčových orgánov programu v prípadoch, kde sa súčasný systém ukázal ako účinný. Ponúka však aj možnosť zlúčiť riadiaci a certifikačný orgán, a tým znížiť počet zapojených orgánov v členských štátoch. Menší počet orgánov by znížil administratívne zaťaženie a zvýšil možnosť vybudovať silnejšiu administratívnu kapacitu, ale aj povoliť jasnejšie rozdelenie zodpovedností.

Odhaduje sa, že náklady na úlohy súvisiace s kontrolou (na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s vylúčením nákladov Komisie) budú približne 2 % celkového objemu finančných prostriedkov spravovaných v období 2007 – 2013[82]. Tieto náklady súvisia s nasledujúcimi oblasťami kontroly: 1 % pochádza z vnútroštátnej koordinácie a prípravy programu, 82 % sa vzťahuje na riadenie programu, 4 % na certifikáciu a 13 % na audit.

Náklady na kontrolu zvýšia tieto návrhy:

vytvorenie a fungovanie akreditačného orgánu (tieto náklady môžu byť vyvážené zlúčením riadiacich a kontrolných orgánov, ak si členský štát vyberie túto možnosť);

predkladanie osvedčenej ročnej účtovnej závierky a každoročného vyhlásenia o hospodárení, čo znamená vykonanie všetkých potrebných kontrol v rámci účtovného roka (ktoré si môžu vyžadovať dodatočné administratívne úsilie);

potreba dodatočnej audítorskej činnosti orgánov auditu na audit vyhlásenia o hospodárení alebo potreba ukončiť audity a vyjadriť stanovisko auditu v kratšej lehote v porovnaní so súčasnými povinnosťami.

Existujú však aj návrhy, ktoré znížia náklady na kontrolu:

možnosť zlúčiť riadiace a certifikačné orgány, čo môže členskému štátu umožniť úsporu podstatnej časti 4 % súčasných nákladov súvisiacich s certifikáciou z dôvodu zlepšenej administratívnej efektívnosti, zníženej potreby koordinácie a zníženia rozsahu auditov;

používanie zjednodušených nákladov a spoločných akčných plánov, ktoré znižujú administratívne náklady a zaťaženie správ a príjemcov na všetkých úrovniach;

primerané kontrolné opatrenia pre overovanie hospodárenia a audity;

ročná uzávierka, ktorá zníži náklady verejných správ a príjemcov na uchovávanie dokumentov na kontrolné účely.

Preto sa vcelku očakáva, že návrhy povedú skôr k prerozdeleniu nákladov na kontrolu (zostávajúce približne 2 % celkových spravovaných finančných prostriedkov) ako k ich zvýšeniu alebo zníženiu. Očakáva sa však, že toto prerozdelenie nákladov (naprieč funkciami a z dôvodu primeraných kontrolných opatrení, ako aj naprieč členskými štátmi a programami) umožní efektívnejšie zmierňovanie rizík, a teda povedie k zníženiu chybovosti pod 5 %.

Okrem zmien vo finančnom riadení a kontrolných mechanizmoch, ktoré prispievajú k účinnému zisťovaniu a včasnému vylúčeniu chýb z účtov, návrh predpokladá zjednodušenie v niekoľkých oblastiach, ktoré prispeje k predchádzaniu chýb. Ako sa už uviedlo, opatrenia navrhované v týchto oblastiach by vyriešili 55 % chybovosti nahlásenej za súčasné obdobie.

Tieto opatrenia zahŕňajú:

Širšie využívanie zjednodušených nákladov, čo znižuje chyby súvisiace s finančným riadením, pravidlami oprávnenosti a audit trail, a presmeruje vykonávanie a kontrolu na výkonnosť operácií.

Väčšia tematická koncentrácia finančných prostriedkov, ktorá môže priniesť zníženie chýb vyplývajúcich z najrozmanitejších intervencií, a tým aj radu uplatňovaných pravidiel oprávnenosti.

Objasnené pravidlá pre výber projektov.

Jednoduchší prístup postavený na paušále k operáciám tvoriacim príjmy, čo zníži riziko chýb pri určovaní a odpočítaní vytvoreného príjmu z operácií.

Harmonizácia, objasnenie a zjednodušenie pravidiel oprávnenosti s inými nástrojmi finančnej podpory EÚ, čo zníži chyby zo strany príjemcov, ktorí využívajú podporu z rôznych zdrojov.

Povinné vytvorenie elektronickej správy údajov a elektronickej výmeny údajov medzi správou a príjemcami, čo má potenciál obmedziť chybovosť vyplývajúcu z neprimeraného uchovávania dokumentov a zjednodušiť administratívne zaťaženie príjemcov.

Ročné uzatváranie operácií alebo výdavkov, ktoré zníži chyby v audit trail skrátením doby uchovávania dokumentov a zabráni výraznému nárastu administratívnej záťaže súvisiacej s jednorazovým uzatváraním na konci programovacieho obdobia.

Väčšina z uvedených zjednodušení prispieva aj k zníženiu administratívneho zaťaženia príjemcov, a teda predstavuje zároveň zníženie rizík chýb a administratívneho zaťaženia.

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na prevenciu a ochranu.

Útvary štrukturálnych fondov spolu s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) vypracovali Spoločnú stratégiu na predchádzanie podvodom, ktorá predvída rad opatrení, ktoré má vykonať Komisia a členské štáty na zabránenie podvodom pri štrukturálnych opatreniach v rámci zdieľaného hospodárenia.

Obidve generálne riaditeľstvá v súčasnosti vyvíjajú bodovací model rizika podvodu, ktorý budú používať príslušné riadiace orgány pre programy 116 ESF a 60 EFRR.

Nedávne oznámenie Komisie o stratégii pre boj proti podvodom (KOM(2011) 376 v konečnom znení z 24. 6. 2011) víta existujúcu stratégiu ako najlepšiu praktickú iniciatívu a predpokladá doplňujúce opatrenia, z ktorých najdôležitejším je, že návrh nariadení Komisie na obdobie 2014 – 2020 žiada členské štáty, aby vytvorili preventívne opatrenia proti podvodom, ktoré sú účinné a úmerné zisteným rizikám podvodov.

Súčasný návrh Komisie obsahuje výslovnú požiadavku vytvorenia takýchto opatrení podľa článku 86 ods. 4 písm. c). To by malo posilniť informovanosť o podvodoch v členských štátoch medzi všetkými subjektmi zapojenými do riadenia a kontroly fondov, a tým znížiť riziko podvodu.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ DOSAH NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Okruh(-y) viacročného finančného rámca a ovplyvnený(-é) rozpočtový(-é) riadok/riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky výdavkov

V poradí okruhov viacročného finančného rámca a rozpočtových riadkov.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavku || Príspevok

Číslo || DRP ([83]) || z krajín EZVO[84] || z kandidátskych krajín[85] || z tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1 Nové okruhy Inteligentný a inkluzívny rast na roky 2014 – 2020 || 04021700 ESF Konvergencia 04021900 ESF Regionálna konkurencieschopnosť 13031600 FEDER Konvergencia 13031800 FEDER Regionálna konkurencieschopnosť 13031900 FEDER Európska územná spolupráca 13040200 Kohézny fond || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky: Nie

V poradí okruhov viacročného finančného rámca a rozpočtových riadkov.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavku || Príspevok

Číslo [Okruh……………………………………..] || DRP/NRP || z krajín EZVO || z kandidátskych krajín || z tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[…] || [XX.YY.YY.YY] […] || […] || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo 1 || Inteligentný a inkluzívny rast

GR: REGIO a EMPL || || || Year N[86] || Year N+1 || Year N+2 || Year N+3 || Year N+4 || Year N+5 || Year N+6 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky (ceny roku 2011) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 ||

Nové rozpočtové riadky EFRR a ESF || Záväzky || (1) || 37.004,476 || 37.564,774 || 38.023,079 || 38.379,867 || 38.722,325 || 39.021,277 || 39.303,920 || 268.019,718

Záväzky || (2) || 5.662,072 || 11.297,046 || 21.863,675 || 28.576,824 || 31.789,232 || 36.702,873 || 34.774,287 || 170.666,010

Nový rozpočtový riadok KF pred presunutím do nového rozpočtového riadku Nástroj na prepojenie Európy || Záväzky || (1a) || 9.482,581 || 9.751,240 || 9.968,903 || 10.138,977 || 10.308,621 || 10.456,512 || 10.595,853 || 70.702,687

Záväzky || (2a) || 1.499,397 || 2.821,047 || 5.410,638 || 7.352,290 || 8.652,800 || 9.699,964 || 8.801,732 || 44.237,869

Presunutie do nového rozpočtového riadku Nástroj na prepojenie Európy || Záväzky || (1b) || 1397,5 || 1401,8 || 1403,8 || 1414,8 || 1440,9 || 1451,3 || 1489,9 || 10 000,0

Záväzky || Platby || 4,8 || 903,8 || 1003,8 || 1103,2 || 1129,9 || 1177,6 || 1303,6 || 6 626,7

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z obálky pre konkrétne programy[87] || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

13.01.04.01 – Externí pracovníci EFRR || || (3) || 3,060 || 3,060 || 3,060 || 3,060 || 3,060 || 3,060 || 3060 || 21,420

13.01.04.03 – Externí pracovníci KF || || || 1,340 || 1,340 || 1,340 || 1,340 || 1,340 || 1,340 || 1,340 || 9,380

04.01.04.01 – Externí pracovníci ESF || || || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 35,000

Celkový počet externých pracovníkov z bývalých riadkov BA || || || 9,400 || 9,400 || 9,400 || 9,400 || 9,400 || 9,400 || 9,400 || 65,800

INÉ ADMIN. ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY Z REGIO || || || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 93,555

INÉ ADMIN. ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY Z GR EMPL || || || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 112,000

SPOLU rozpočtové prostriedky pre GR REGIO, EMPL a MOVE || Záväzky || =1+1a +3 || 46.525,822 || 47.354,779 || 48.030,747 || 48.557,608 || 49.069,711 || 49.516,554 || 49.938,537 || 338.993,760

Záväzky || =2+2a +3 || 7.200,235 || 14.156,859 || 27.313,078 || 35.967,879 || 40.480,798 || 46.441,602 || 43.614,784 || 215.175,234

Ÿ SPOLU operačné rozpočtové prostriedky || Záväzky || (4) || 46.487,058 || 47.316,014 || 47.991,982 || 48.518,843 || 49.030,946 || 49.477,789 || 49.899,772 || 338722,405

Záväzky || (5) || || || || || || || ||

Ÿ SPOLU administratívne rozpočtové prostriedky financované z obálky pre konkrétne programy || (6) || 38,765 || 38,765 || 38,765 || 38,765 || 38,765 || 38,765 || 38,765 || 271,355

SPOLU rozpočtové prostriedky v OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || Záväzky || =4+ 6 || 46.525,822 || 47.354,779 || 48.030,747 || 48.557,608 || 49.069,711 || 49.516,554 || 49.938,537 || 338.993,760

Záväzky || =5+ 6 || || || || || || || ||

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viac ako jeden okruh: N/A

Ÿ SPOLU operačné rozpočtové prostriedky || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Záväzky || (5) || || || || || || || ||

Ÿ SPOLU administratívne rozpočtové prostriedky financované z obálky pre konkrétne programy || (6) || || || || || || || ||

SPOLU rozpočtové prostriedky v OKRUHOCH 1 až 4 viacročného finančného rámca (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || ||

Záväzky || =5+ 6 || || || || || || || ||

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Year N || Year N+1 || Year N+2 || Year N+3 || Year N+4 || Year N+5 || Year N+6 || SPOLU

GR: REGIO ||

Ÿ Ľudské zdroje || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 561,309

Ÿ Iné administratívne výdavky || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 26,600

SPOLU GR REGIO || Rozpočtové prostriedky || 83,987 || 83,987 || 83,987 || 83,987 || 83,987 || 83,987 || 83,987 || 587,909

739109 || || || Year N || Year N+1 || Year N+2 || Year N+3 || Year N+4 || Year N+5 || Year N+6 || SPOLU

GR: EMPL ||

Ÿ Ľudské zdroje || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 177,800

Ÿ Iné administratívne výdavky || || || || || || || ||

SPOLU GR EMPL || Rozpočtové prostriedky || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 177,800

SPOLU rozpočtové prostriedky v OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || (Spolu záväzky = spolu platby) || 109,387 || 109,387 || 109,387 || 109,387 || 109,387 || 109,387 || 109,387 || 765,709

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Year N[88] || Year N+1 || Year N+2 || Year N+3 || ...uveďte toľko rokov, koľko je potrebných na ukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) || SPOLU

SPOLU rozpočtové prostriedky v OKRUHOCH 1 až 5 viacročného finančného rámca || Záväzky || 46.635,210 || 47.464,166 || 48.140,134 || 48.666,995 || 49.179,098 || 49.625,941 || 50.047,924 || 339.759,469

Záväzky || || || || || || || ||

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

· ¨  Návrh/iniciatíva nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

· ¨  Návrh vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je vysvetlené ďalej. Politika súdržnosti sa realizuje zdieľaným hospodárením. Kým strategické priority sú určené na úrovni EÚ, aktuálne každodenné riadenie je zverené riadiacim orgánom na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Kým spoločné výstupné ukazovatele navrhuje Komisia, skutočné výstupné ciele navrhujú riadiace orgány ako súčasť svojich operačných programov a schvaľuje ich Komisia. Preto, kým nie sú programy vypracované, prerokované a schválené v 2013/14, je ťažké uviesť ciele pre výstupy.

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Year N || Year N+1 || Year N+2 || Year N+3 || ...uveďte toľko rokov, koľko je potrebných na ukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) || SPOLU

VÝSTUPY

Druh výstupu[89] || Priemerné náklady na výstup || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Celkový počet výstupov || Total cost

OSOBITNÝ CIEĽ č. 1[90]… || || || || || || || || || || || || || || || ||

výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Medzisúčet pre osobitný cieľ č. 1 || || || || || || || || || || || || || || || ||

OSOBITNÝ CIEĽ č. 2… || || || || || || || || || || || || || || || ||

výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Medzisúčet pre osobitný cieľ č. 2 ... || || || || || || || || || || || || || || || ||

SPOLU NÁKLADY || || || || || || || || || || || || || || || ||

.

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

· ¨  Návrh/iniciatíva nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

· ¨  Návrh vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je vysvetlené ďalej.

GR pre regionálnu politiku

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Year N [91] || Year N+1 || Year N+2 || Year N+3 || Year N+4 || Year N+5 || Year N+6 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca: || || || || || || || ||

Iné administratívne výdavky || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 561,309

Iné administratívne výdavky || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 26,600

Medzisúčet OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || 83,741 || 83,741 || 83,741 || 83,741 || 83,741 || 83,741 || 83,741 || 586,187

Mimo OKRUHU 5[92] viacročného finančného rámca[93] || || || || || || || ||

Iné administratívne výdavky || 4,4 || 4,4 || 4,4 || 4,4 || 4,4 || 4,4 || 4,4 || 30,8

Iné administratívne výdavky || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 93,555

Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca: || 17,765 || 17,765 || 17,765 || 17,765 || 17,765 || 17,765 || 17,765 || 124,355

SPOLU || 101,506 || 101,506 || 101,506 || 101,506 || 101,506 || 101,506 || 101,506 || 710,542

GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Year N [94] || Year N+1 || Year N+2 || Year N+3 || Year N+4 || Year N+5 || Year N+6 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca: || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 177,800

Iné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Medzisúčet OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 177,800

Mimo OKRUHU 5[95] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 35,000

Iné výdavky administratívnej povahy || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 112,000

Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca: || 21,000 || 21,000 || 21,000 || 21,000 || 21,000 || 21,000 || 21,000 || 147,000

SPOLU || 46,400 || 46,400 || 46,400 || 46,400 || 46,400 || 46,400 || 46,400 || 324,800

SPOLU || 148,933 || 148,933 || 148,933 || 148,933 || 148,933 || 148,933 || 148,933 || 1.042,531

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

· ¨  Návrh/iniciatíva nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

· ¨  Návrh/iniciatíva vyžaduje využitie ľudských zdrojov, ako je vysvetlené ďalej: Údaje použité pre rok n sú za rok 2011.

GR pre regionálnu politiku:

Odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

– || Year N || Year N+1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || Year N+4 || Year N+5 || Year N+6

Ÿ Plán vytvorenia pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) REGIO ||

– 13 01 01 01 (Ústredie a zastúpenia Komisie) || 606 || 606 || 606 || 606 || 606 || 606 || 606

– 13 01 01 02 (Delegácie) || || || || || || ||

– 13 01 05 01 (Nepriamy výskum) || || || || || || ||

– 10 01 05 01 (Nepriamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí pracovníci (v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času: EPPČ) FTE)[96] REGIO ||

– 13 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE z „globálnej obálky“) || 48 || 48 || 48 || 48 || 48 || 48 || 48

– 13 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

– 13 01 04 01 [97] || – na ústredí[98] || – 56 || 56 || 56 || 56 || 56 || 56 || 56

– v delegáciách || – || || || || || ||

– 13 01 04 03 [99] || – na ústredí[100] || – 25 || 25 || 25 || 25 || 25 || 25 || 25

– v delegáciách || – || || || || || ||

– XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

– 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

– iné || || || || || || ||

– SPOLU || 735 || 735 || 735 || 735 || 735 || 735 || 735

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie opatrenia, resp. boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu generálnemu riaditeľstvu v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Prispieť k analýze, prerokovaniu, úprave, resp. príprave na schválenie návrhov programov, resp. projektov v členskom štáte XXX. Prispieť k riadeniu, monitorovaniu a hodnoteniu vykonávania schválených programov/projektov. Na zaručenie súladu s pravidlami programu XXX.

Externí pracovníci || Idem a/alebo administratívna podpora.

GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie

Odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času bez desatinných miest

– || Year N || Year N+1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || Year N+4 || Year N+5 || Year N+6

– Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

– 04 01 01 (Ústredie a zastúpenia Komisie) (200 miest, jednotkové náklady 127 000 EUR) || 200 || 200 || 200 || 200 || 200 || 200 || 200

–  (Delegácie) || || || || || || ||

– (Nepriamy výskum) || || || || || || ||

–  (Priamy výskum) || || || || || || ||

– Ÿ Externí pracovníci (v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času: EPPČ) FTE)[101] ||

–  (ZZ, PADZ, VNE z „globálnej obálky“) || || || || || || ||

–  (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

– 04 01 04 01 [102] || – – na ústredí[103] || – 93 || 93 || 93 || 93 || 93 || 93 || 93

– – v delegáciách || – || || || || || ||

– XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

– xx 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

– Iné xx 01 04 02) || || || || || || ||

– SPOLU || – 293 || 293 || 293 || 293 || 293 || 293 || 293

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie opatrenia, resp. boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu generálnemu riaditeľstvu v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

· ¨  Návrh/iniciatíva je v súlade s budúcim viacročným finančným rámcom.

· ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu programovania príslušného okruhu viacročného finančného rámca.

Vysvetlite požadovanú zmenu programovania a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

[…]

· ¨  Návrh/iniciatíva vyžaduje použitie nástroja flexibility alebo revíziu viacročného finančného rámca.[104]

Vysvetlite, čo je potrebné a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

[…]

3.2.5.     Príspevky tretích strán

· Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami.

· Návrh ustanovuje, že európske financovanie musí byť spolufinancované. Presnú sumu nie je možné vyčísliť. Nariadenie ustanovuje maximálnu mieru spolufinancovania rozlíšenú podľa úrovne regionálneho rozvoja (porov. článok 73 navrhovaného nariadenia):

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Year N || Year N+1 || Year N+2 || Year N+3 || Year N+4 || Year N+5 || Year N+6 || Spolu

Uveďte spolufinancujúci orgán || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ ||

SPOLU spolufinancované rozpočtové prostriedky || treba spresniť || treba spresniť || treba spresniť || treba spresniť || treba spresniť || treba spresniť || treba spresniť ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

· ¨  Návrh/iniciatíva nemá finančný dosah na príjem.

· ¨  Návrh/iniciatíva má tento finančný dosah:

– ¨         na vlastné zdroje

– ¨         na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmu: || Disponibilné rozpočtové prostriedky pre súčasný rozpočtový rok || Vplyv návrhu/iniciatívy[105]

Year N || Year N+1 || Year N+2 || Year N+3 || ...uveďte toľko stĺpcov, koľko je potrebných na ukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6)

Článok........... || || || || || || || ||

Pre rôzne pripísané príjmy uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[…]

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[…]

[1]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[2]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[3]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[4]               Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

[5]               Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1.

[6]               Ú. v. ES L 209, 02.8.1997, s. 1.

[7]               Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[8]               Ú. v. ES L 210, 31.7.2006, s. 25.

[9]              

[10]            

[11]            

[12]             Ú. v. EÚ L , , s. .

[13]            

[14]            

[15]            

[16]             Ú. v. EÚ L 191, 23.7.2010, s. 28.

[17]             Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46.

[18]             Ú. v. ES L 379, 28.12.2006, s. 5.

[19]             Ú. v. ES L 337, 21.12.2007, s. 35.

[20]             Ú. v. ES L 193, 25.07.2007, s. 6.

[21]             Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.

[22]             Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.

[23]             Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1.

[24]             Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1.

[25]             Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1.

[26]             Odkaz na hlavné ciele EÚ 2020.

[27]             Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.

[28]             Ú. v. EÚ ...

[29]             Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[30]             Ako sa ustanovilo v Európskom systéme účtov (ESA) a predložilo všetkými 27 členskými štátmi v ich stabilizačných a konvergenčných programoch.

[31]             Vysvetlenie: Sektor verejnej správy pozostáva vo všeobecnosti z jednotiek ústrednej, regionálnej a miestnej štátnej správy, ktoré zriaďujú a kontrolujú fondy sociálneho zabezpečenia. Okrem toho zahŕňajú neziskové inštitúcie, ktoré sa zaoberajú nekomerčnou výrobou a sú kontrolované a najmä financované jednotkami štátnej správy alebo fondmi sociálneho zabezpečenia.

[32]             Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

[33]             KOM(2011) 809 v konečnom znení.

[34]             KOM(2011) 234 v konečnom znení.

[35]             Ú. v. EÚ L 290, 6.11.2010, s. 39 – 48, 2010/670/EÚ: Rozhodnutie Komisie z 3. novembra 2010, ktorým sa ustanovujú kritériá a opatrenia na financovanie komerčných demonštračných projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, ako aj demonštračných projektov využívajúcich inovačné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve vytvoreného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (2010/670/EÚ), Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32 – 46.

[36]             KOM(2011) 874 v konečnom znení.

[37]             KOM(2011) 788 v konečnom znení.

[38]             KOM(2011) 609 v konečnom znení.

[39]             KOM(2011) 665 v konečnom znení.

[40]             Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje, KOM(2011) 144 v konečnom znení.

[41]             KOM(2011) 838 v konečnom znení. KOM(2011) 839 v konečnom znení; KOM(2011) 837 v konečnom znení.

[42]             Schválené na zasadnutí Rady ECOFIN 7. septembra 2010.

[43]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií – KOM(2010) 546 v konečnom znení zo 6.10.2010. Záväzky 24/25 a príloha I „Nástroj sebahodnotenia: Znaky vnútroštátnych a regionálnych systémov výskumu a inovácií dosahujúcich vynikajúce výsledky“. Závery Rady pre konkurencieschopnosť: Závery o Únii inovácií pre Európu (dok. 17165/10 z 26.11.2010).

[44]          Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Digitálna agenda pre Európu, KOM(2010) 245 v konečnom znení/2, 26.8.2010; Pracovný dokument útvarov Komisie: Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy (SEK(2011) 708 z 31.5.2011). Závery zasadnutia Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku o digitálnej agende pre Európu (dok. 10130/10 z 26. mája 2010).

[45]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Digitálna agenda pre Európu, KOM(2010) 245 v konečnom znení/2, 26.8.2010; Pracovný dokument útvarov Komisie: Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy (SEK(2011) 708 z 31.5.2011).

[46]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008) 394 z 23.6.2008); Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008) 78 v konečnom znení z 23.2.2011); Závery o preskúmaní iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (dok. 10975/11 z 30.5.2011).

[47]             Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1.

[48]             Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13

[49]             Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136.

[50]             Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

[51]             Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s.50.

[52]             Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.

[53]             Závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 11.-12. 2001, Záver o ďalšom vývoji hodnotení rizika pre zvládanie katastrof v Európskej únii.

[54]             Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1

[55]             Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

[56]             Ú. v. ES L 312, 22.11.2008, s. 3.

[57]             Rozhodnutie Rady (2010/707/EÚ) z 21. októbra 2010, Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46.

[58]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008) 394 z 23.6.2008). Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008) 78 v konečnom znení z 23.2.2011). Závery o preskúmaní iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (dok. 10975/11 z 30.5.2011).

[59]             Odporúčanie Rady (2010/410/EÚ) z 13. júla 2010, Ú. v. EÚ L 191, 23.7.2010, s. 28.

[60]             Ak existuje osobitné odporúčanie Rady pre krajinu, ktoré sa priamo týka tohto ustanovenia o podmienenosti, potom sa pri hodnotení jeho napĺňania zohľadní hodnotenie pokroku dosiahnutého pri napĺňaní osobitného odporúčania Rady pre krajinu.

[61]             Lehoty na naplnenie všetkých bodov uvedených v tomto oddiele môžu uplynúť v priebehu obdobia realizácie programu.

[62]             Ak existuje osobitné odporúčanie Rady pre krajinu, ktoré sa priamo týka tohto ustanovenia o podmienenosti, potom sa pri hodnotení jeho napĺňania zohľadní hodnotenie pokroku dosiahnutého pri napĺňaní osobitného odporúčania Rady pre krajinu.

[63]             Lehoty na splnenie všetkých bodov uvedených v tomto oddiele môžu uplynúť v priebehu obdobia realizácie programu.

[64]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spoločný záväzok pre zamestnanosť – KOM(2009) 257 v konečnom znení.

[65]             Ú. v. EÚ C 191, 1.7.2011, s. 1.

[66]             KOM(2011) 567 v konečnom znení.

[67]             Závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2).

[68]             Odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11).

[69]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020;

[70]             Ak existuje osobitné odporúčanie Rady pre krajinu, ktoré sa priamo týka tohto ustanovenia o podmienenosti, potom sa pri hodnotení jeho napĺňania zohľadní hodnotenie pokroku dosiahnutého pri napĺňaní osobitného odporúčania Rady pre krajinu.

[71]             Lehoty na splnenie všetkých bodov uvedených v tomto oddiele môžu uplynúť v priebehu obdobia realizácie programu.

[72]             Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

[73]             Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

[74]             Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35, uverejnenie rozhodnutia Rady z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom.

[75]             Ú. v. ES L 175, 05.7.1985, s. 40.

[76]             Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.

[77]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[78]             Ako je uvedené v článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[79]             KOM(2010) 700, 19.10.2010.

[80]             Podrobnosti o režimoch riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách možno nájsť na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[81]             Ako sa uvádza v článku 185 finančného nariadenia.

[82]             Štúdia „Regionálne spravovanie v kontexte globalizácie: prehodnotenie mechanizmov spravovania a administratívnych nákladov. Administratívna záťaž a náklady pre verejné orgány členských štátov pri vykonávaní EFRR a Kohézneho fondu“, 2010.

[83]             DRP = Diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = Nediferencované rozpočtové prostriedky

[84]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[85]             Kandidátske krajiny a podľa potreby potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[86]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[87]             Technická, resp. administratívna pomoc a výdavky na podporu realizácie programov EÚ, resp. opatrení (bývalé riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[88]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[89]             Výkony sú výrobky a služby, ktoré budú dodané alebo poskytnuté (napr.: počet financovaných výmen študentov, počet km vybudovaných ciest atď.).

[90]             Ako je opísané v oddiele 1.4.2. „Konkrétny(-e) cieľ/ciele...“

[91]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[92]             Technická, resp. administratívna pomoc a výdavky na podporu realizácie programov EÚ, resp. opatrení (bývalé riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[93]             Externí pracovníci financovaní z bývalých riadkov BA na základe konečného pridelenia ľudských zdrojov, vrátane externých pracovníkov, na ústredie a delegácie v roku 2011.

[94]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[95]             Technická, resp. administratívna pomoc a výdavky na podporu realizácie programov EÚ, resp. opatrení (bývalé riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[96]             ZZ = zmluvný zamestnanec, PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania, PED = pomocný expert v delegácii, MZ = miestny zamestnane, VNE = vyslaný národný expert.

[97]             Pod hornou hranicou pre externých pracovníkov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné riadky „BA“).

[98]             Hlavne pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[99]             Pod hornou hranicou pre externých pracovníkov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné riadky „BA“).

[100]            Hlavne pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[101]            ZZ = zmluvný zamestnanec, PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania, PED = pomocný expert v delegácii, MZ = miestny zamestnane, VNE = vyslaný národný expert.

[102]            Pod hornou hranicou pre externých pracovníkov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné riadky „BA“).

[103]            Hlavne pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[104]            Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[105]            Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní 25 % nákladov na výber.