SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

O ZÁVEREČNOM HODNOTENÍ VYKONÁVANIA ŠTATISTICKÉHO PROGRAMU SPOLOČENSTVA NA ROKY 2008 – 2012

1.           Úvod

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1578/2007/ES[1] o štatistickom programe Spoločenstva na roky 2008 až 2012 (ďalej len „štatistický program Spoločenstva“) sa prijalo 11. decembra 2007.

V článku 6 tohto rozhodnutia sa uvádza: „Na konci obdobia, na ktoré sa vzťahuje tento program, Komisia po porade s Výborom pre štatistické programy predloží hodnotiacu správu o vykonávaní tohto programu, pričom zohľadní názory nezávislých expertov. Táto správa sa má dokončiť do konca roku 2013 a následne predložiť Európskemu parlamentu a Rade“.

V článku 6 sa ďalej uvádza: „Podávanie správ o výsledkoch nového stanovenia priorít vrátane odhadov nákladov a záťaže pre štatistické projekty a oblasti, na ktoré sa vzťahuje tento štatistický program, ako aj posúdenia nových štatistických potrieb najmä pre nové politiky Spoločenstva tvorí súčasť predbežnej správy o pokroku a záverečnej hodnotiacej správy“.

Tento dokument predstavuje požadovanú záverečnú hodnotiacu správu a vychádza zo správy externej hodnotiacej spoločnosti a zo strednodobej hodnotiacej správy. V druhej kapitole sa sumarizujú hlavné úspechy štatistického programu Spoločenstva, v tretej kapitole sú predstavené výsledky nového stanovenia priorít a štvrtá kapitola je venovaná vykonávaniu oznámenia o vízii Eurostatu[2], novej významnej iniciatíve, ktorá síce vznikla po prijatí štatistického programu Spoločenstva, zmenila však podobu činností v období rokov 2010 až 2012 a takisto je dôležitá pre napredovanie. V piatej kapitole sa uvádzajú pripomienky k odporúčaniam, ktoré predložil externý konzultant.

Zhrnutie záverečnej správy externého konzultanta je dostupné na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/quality/documents/Report_expert.pdf.

2.           Hlavné úspechy programu

Táto kapitola sa zameriava na úspechy dosiahnuté počas vykonávania programu a pokrýva všetky jeho ciele.

Zhrnutie

Štatistický program Spoločenstva obsahuje vyše 130 cieľov a pri väčšine z nich sa dosiahol vysoký stupeň vykonávania. Inštitucionálne ciele a ciele zamerané na zlepšovanie legislatívneho rámca vykazujú najvyšší stupeň úspešnosti – v prvom prípade 100 % a v druhom 95 % cieľov v týchto oblastiach možno považovať za dosiahnutých, zatiaľ čo 10 % cieľov súvisiacich s výrobou sa dostatočne nenaplnilo. Zhrnutie správy externého konzultanta obsahuje podrobnejšie informácie. Pokiaľ ide o tieto ciele, treba prihliadať na skutočnosť, že európske štatistiky sa zakladajú na štatistikách členských štátov, čo spôsobuje, že realizácia niektorých cieľov je poznačená ťažkosťami v oblasti výrobných postupov a zdrojov, ktoré sú dostupné v členských štátoch. Takisto bolo nutné prerozdeliť zdroje na uspokojenie nových štatistických potrieb, ktoré sa objavili v období štatistického programu Spoločenstva, najmä v oblasti makroekonomických a sociálnych štatistík z dôvodu finančnej krízy.

Finančné vykonávanie bolo všeobecne dobré, pričom sa objavil trend smerom k väčšej efektívnosti.

Prierezové otázky

Úloha štatistiky v európskej integrácii

Postup prípravy nového európskeho systému účtov (ESA 2010) vyvrcholil prijatím nariadenia Európskeho parlamentu (EP) a Rady ESA 2010 v máji 2013[3] a pri vykonávaní klasifikácie NACE Rev. 2 sa dosiahol výrazný pokrok. Do konca roku 2013 sa očakáva dokončenie registra nadnárodných skupín podnikov Únie a niektoré členské štáty ho už používajú. V Európskom štatistickom systéme (ESS) sú čoraz častejšie k dispozícii štatistické normy a normy IT na výmenu údajov a metaúdajov, napr. normy SDMX (Statistical Data and Metadata eXchange), a vytvoril sa nástroj na spracovanie metaúdajov ESS Metada Handler, ktorý slúži na vypracúvanie a zverejňovanie harmonizovaných metaúdajov ESS. Používanie internetu sa stabilne zvyšuje, a to aj na iné účely ako zverejňovanie údajov. Vytvorili sa politiky a nástroje na harmonizované riadenie ochrany údajov v ESS. Portál na spoluprácu medzi výskumníkmi a oficiálnymi štatistikmi sa používa na uchovávanie výsledkov výskumu oficiálnych štatistík a softvérové nástroje s dostupným zdrojovým kódom, ako napr. Demetra a R, sa predstavili a sprístupnili na webovej lokalite strediska na monitorovanie a úložiska údajov s dostupným zdrojovým kódom.

Vzťahy so zainteresovanými stranami

ESS

V roku 2011 Výbor pre Európsky štatistický systém (ESSC) prijal revidované znenie Kódexu postupov európskej štatistiky a na konci roka 2012 aktualizoval rámec zabezpečenia kvality ESS (v1.1). Európske poradné grémium pre riadenie v oblasti štatistiky každoročne Európskemu parlamentu a Rade predkladá správy o vykonávaní rámca na zabezpečenie kvality ESS. V rámci dlhodobej stratégie sa každoročne rozvíjal Európsky program odbornej prípravy v oblasti štatistiky.

Spolupráca s používateľmi

Vytvorenie Európskeho poradného výboru pre štatistiku (ESAC) pomohlo zlepšiť komunikáciu s rôznymi druhmi používateľov. V roku 2009 Eurostat vypracoval všeobecný prieskum spokojnosti používateľov, ktorý sa od roku 2011 vykonáva každý rok. V rámci priebežného preskúmania sa uskutočnili aj prieskumy spokojnosti používateľov vo vybraných oblastiach. Spokojnosť používateľov sa ďalej hodnotila prostredníctvom osobného kontaktu s používateľmi, napr. v pracovných skupinách a na vypočutiach v Komisii.

Technická spolupráca s tretími krajinami a spolupráca s medzinárodnými organizáciami

Eurostat zozbieral a zverejnil širokú škálu údajov týkajúcu sa  procesu rozširovania a v menšej miere týkajúcu sa krajín v rámci európskej susedskej politiky. Tieto údaje sa vytvorili pomocou programov regionálnej spolupráce, ktoré realizoval Eurostat.

Nástroje

Lepšia regulácia a rovnováha nákladov a prínosov

Zvýšil sa počet oblastí, ktoré sa riadia právnymi predpismi (energetika, environmentálne účty) s cieľom zabezpečiť včasné a kompletné zasielanie údajov zo strany členských štátov. Okrem toho sa prijal základný právny akt – nariadenie o európskej štatistike[4]. V poslednej fáze štatistického programu Spoločenstva sa navrhli ďalšie zmeny tohto aktu a začal sa legislatívny postup. Návrhy na zjednodušenie a prepracovanie právnych predpisov sa predložili v oblasti energetiky, dopravy, Intrastatu, štrukturálnej podnikovej štatistiky, poľnohospodárstva, cestovného ruchu a v oblasti štatistických výkazov o cestnej nákladnej doprave. Niektoré zmeny sa už zaviedli, napríklad v prípade Intrastatu, poľnohospodárstva, dopravy a cestovného ruchu. Podrobnosti možno nájsť v časti o štatistických oblastiach podľa jednotlivých hláv. V ESS sa vytvoril mechanizmus na stanovovanie priorít založený na strategicky orientovanom prístupe, zistilo sa však, že meranie zaťaženia a nákladov je problematické, pretože nie všetky členské štáty ich počítajú systematicky a rovnakým spôsobom vo všetkých štatistických oblastiach. Viac informácií obsahuje kapitola o novom stanovení priorít.

Monitorovanie súladu s predpismi

V záujme skvalitnenia európskych štatistík sa vykonávalo pravidelné monitorovanie súladu s predpismi.

Zvýšená schopnosť reagovať na potreby používateľov

Prostredníctvom zlučovania údajov z rôznych prieskumov sa skúmali možnosti kombinovania rôznych štatistických zdrojov (napr. informačných a komunikačných technológií (IKT) a štrukturálnej podnikovej štatistiky na odhad vplyvu IKT, štatistické porovnávanie sociálnych prieskumov, údajov o obchode a podnikoch a emisií skleníkových plynov z energetického a leteckého odvetvia). Niektoré členské štáty takto bežne kombinujú administratívne údaje a údaje z prieskumov. Používanie ad hoc modulov sa rozšírilo na oblasti sociálnych a podnikateľských štatistík s cieľom zvýšiť odozvu na nové potreby používateľov.

Finančná podpora na programové obdobie

Každý rok sa prijalo rozhodnutie o financovaní prevádzkového vykonávania pracovného programu. Finančná realizácia dostupných úverov bola uspokojivá a centrálne sa monitorovala. Grantová politika bola orientovaná na projekty európskeho rozmeru, a predovšetkým na dohody o grante pre viacerých príjemcov. Od roku 2011 mali zainteresovaní príjemcovia možnosť použiť štandardné stupnice jednotkových nákladov podľa kategórie pracovníkov a paušálne sadzby na nepriame náklady.

Využívanie odborných znalostí partnerov na účely Únie

Vytvorili sa nové druhy spolupracujúcich sietí (ESSnet) na vzájomnú výmenu odborných znalostí a šírenie poznatkov a zdrojov v rámci ESS. Sú zhrnutím práce na projektoch zo strany niektorých členských štátov, pričom výsledky sú k dispozícii všetkým v ESS a používajú sa v mnohých oblastiach. Výbor ESSC prijal v roku 2012 novú politiku, v ktorej sa kládol dôraz na zapracovanie projektov ESSnet do programu ESS.VIP (projekty týkajúce sa vízie infraštruktúry) a na zriadenie odborných stredísk.

Šírenie informácií

V roku 2009 sa začala používať prepracovaná webová lokalita s novými časťami, ako napr. Statistics Explained (sprievodca európskou štatistikou) a zlepšenými funkciami, a následne v roku 2010 sa zaviedol nový reťazec šírenia informácií. Vychádza zo spoločnej referenčnej databázy, ktorú Eurostat používa vo všetkých štatistických oblastiach, a teda zlepšuje efektívnosť a uľahčuje integráciu štatistiky v rôznych oblastiach. Počet stiahnutí sa stabilne zvyšuje. Projekt Census Hub je hodnotnou skúsenosťou spolupráce v ESS v oblasti šírenia informácií, ktoré sa zakladá na spoločných normách.

Prierezové činnosti

Stratégia Európa 2020 nahradila Lisabonskú stratégiu a Eurostat zverejnil nové ukazovatele, ktoré nahrádzajú štrukturálne ukazovatele. Aktualizoval sa zoznam ukazovateľov týkajúcich sa udržateľného rozvoja. Iniciatíva Viac ako HDP priniesla zlepšenia a vytvorenie nových ukazovateľov v mnohých štatistických oblastiach, najmä v oblasti hospodárskej, sociálnej a environmentálnej štatistiky. Okrem iného táto iniciatíva predstavovala stimul na vypracovanie súboru ukazovateľov týkajúcich sa kvality života. Vytvorili sa a sprístupnili kvalitatívne profily európskych ukazovateľov. Šírenie informácií sa zlepšilo vďaka vytvoreniu informatívnych stránok Statistics explained v časti o ukazovateľoch týkajúcich sa udržateľného rozvoja a webovej stránky o ukazovateľoch týkajúcich sa stratégie Európa 2020.

Krajinám zapojeným do procesu rozšírenia a do politiky európskeho susedstva sa poskytla podpora pri posilňovaní štatistických systémov na vytváranie udržateľných kapacít s cieľom vytvárať kvalitné štatistiky v súlade s európskymi normami, ktoré zodpovedajú potrebe prijímať politické rozhodnutia na základe faktov.

Štatistické oblasti podľa jednotlivých hláv

Voľný pohyb tovaru: V roku 2009 sa prijali nové právne predpisy o Intrastate[5], v ktorých sa zavádzajú prahové hodnoty oslobodenia od povinnosti poskytovať informácie, a ktoré členským štátom umožňujú významne znížiť administratívne zaťaženie podnikov. V programe modernizácie európskej podnikovej a obchodnej štatistiky (MEETS)[6] sa vytvorili metódy a nástroje na lepšiu integráciu rôznych druhov štatistických informácií, ktoré sa požadujú od podnikov. V septembri 2010 pracovná skupina v oblasti zosúladenia platobnej bilancie a štatistických údajov o medzinárodnom obchode vydala záverečnú správu. V roku 2012 sa začal projekt štatistiky jednotného trhu (SIMSTAT), ktorý obsahoval viacero zjednodušujúcich opatrení, najmä návrh na umožnenie výmen mikroúdajov (údaje na úrovni podnikov) o vývoze tovaru v rámci EÚ medzi členskými štátmi.

Poľnohospodárstvo: V oblasti poľnohospodárskych štatistík (sčítanie poľnohospodárskych podnikov, zisťovanie štruktúry fariem[7], poľnohospodárska výroba[8], štatistiky stavov hospodárskych zvierat a produkcie mäsa[9]) sa prijal a/alebo aktualizoval právny základ. Údaje z výberového zisťovania štruktúry fariem z roku 2007 a zo sčítania poľnohospodárskych podnikov 2009/2010 sa zverejnili na webovej lokalite Eurostatu. Poskytli sa aj údaje o výrobe (stav plodín a hospodárskych zvierat) a ukazovatele týkajúce sa rozvoja vidieka a agroenvironmentálne ukazovatele. V záujme zjednodušenia sa rozhodlo, že informácie o príjmoch domácnosti v sektore poľnohospodárstva sa nebudú zbierať harmonizovane na úrovni EÚ, pretože členské štáty majú ťažkosti s vytvorením porovnateľných štatistických údajov a pre vysoké náklady a administratívne zaťaženie. Vyvinulo sa úsilie na naplnenie potrieb štatistických informácií v oblasti námornej politiky Komisie. Prijalo sa nariadenie o trvalých plodinách[10], ktorým sa zjednodušujú predchádzajúce právne predpisy.

Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu: Zaviedla sa klasifikácia NACE Rev. 2. Vykonali a aktualizovali sa hlavné právne predpisy o platobnej bilancii[11], štatistikách medzinárodného obchodu, priamych zahraničných investíciách a zahraničných afiliáciách (FATS)[12]. Údaje o internacionalizácii výskumu a vývoja sa preskúmali v štúdiách uskutočniteľnosti. Vytvorila a vykonala sa metodika v oblasti štatistiky o povoleniach na pobyt.

Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť: V roku 2010 sa dokončili vykonávacie opatrenia v oblasti štatistík migrácie a azylu[13]. Zrealizoval sa ad hoc modul zameraný na integráciu migrantov na pracovnom trhu. V akčnom pláne o mapovaní trestnej činnosti v EÚ z roku 2011 sa stanovilo, že dostupné údaje je potrebné doplniť štatistikou obetí a navrhol sa prieskum o viktimizácii v EÚ.

Doprava: Vykonala sa konsolidácia právneho základu štatistík dopravy a zverejnil sa ukazovateľ týkajúci sa rozdelenia jednotlivých druhov dopravy (cestná, železničná, vnútrozemská vodná doprava). Zverejnili sa niektoré úvodné údaje o mestskej doprave a dodatočné ukazovatele týkajúce sa výkonnosti, nezverejnili sa však ukazovatele týkajúce sa intermodálnej dopravy. Zjednodušilo sa nariadenie o štatistikách námornej dopravy[14].

Hospodárska a menová politika: Eurostat prispel k preskúmaniu systému národných účtov OSN, ktoré sa dokončilo v roku 2009 a k príprave nového manuálu platobnej bilancie (BPM6). Vykonal sa postup prípravy nového európskeho systému účtov (ESA 2010), ktorý sa uzavrel prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ESA 2010 v máji 2013. Súčasťou aktualizácie metodiky bolo aj vykonanie klasifikácie NACE Rev. 2 vo väčšine oblastí ekonomických štatistík. Posilnilo sa monitorovanie súladu národných účtov a cien s predpismi a výsledkom bolo značné zlepšenie dostupnosti údajov z hľadiska kvantity aj kvality. K dispozícii sú podkladové údaje o zisťovaní rozdielov medzi štatistikami pracovného trhu a údajmi národných účtov o zamestnanosti a vo zverejnených metaúdajoch sa dosiahla nadväznosť ESA 95 a rastu zamestnanosti (podľa odvetví) vo výberovom zisťovaní pracovných síl (VZPS) Únie. Z dôvodu krízy v Grécku sa obnovili kapacity Eurostatu v oblasti poskytovania podpory pri tvorbe hospodárskej a menovej politiky. Vytvorilo sa nové riaditeľstvo zamerané na štatistiky verejných financií a Eurostatu sa udelili väčšie právomoci dohľadu.

Zamestnanosť: Do zisťovania pracovných síl sa úspešne zaviedli výročné ad hoc moduly. Dosiahli sa všetky plánované výsledky týkajúce sa vykonávania výberového zisťovania pracovných síl, jeho právneho základu a zverejňovania výsledkov. Vytvorili sa regionálne a mestské údaje o zamestnanosti a nezamestnanosti. Prestali sa používať európske metódy výberových zisťovaní na tvorbu mesačných údajov o nezamestnanosti, pretože čoraz viac členských štátov umožnilo poskytovanie mesačných odhadov. Zlepšilo sa pokrytie zisťovaní o štruktúre príjmov a zisťovania o cene práce, klasifikácia sa prispôsobila klasifikácii NACE Rev. 2 a zabezpečilo sa zverejňovanie údajov vrátane súborov mikroúdajov. Prijal sa právny základ v oblasti štatistiky voľných pracovných miest[15].

Spoločná obchodná politika: Vykonalo sa nové nariadenie o systéme Extrastat[16] a metodika v oblasti obchodnej štatistiky sa upravila podľa Príručky pre štatistiku medzinárodného obchodu so službami 2010. Začal sa vykonávať program MEETS. Aktualizoval sa právny základ v oblasti platobnej bilancie a zahraničných afiliácií (FATS).

Sociálna politika, vzdelávanie, odborná príprava a mládež: Počas krízy boli vo väčšej miere potrebné údaje o sociálnych štatistikách, ktoré tak nadobudli väčší význam, čo predovšetkým platí pre zisťovanie EÚ o príjmoch a životných podmienkach. Toto zisťovanie sa podrobilo konsolidácii a zlepšilo sa jeho zverejňovanie (dlhodobé mikroúdaje). Začal sa vykonávať program modernizácie sociálnych štatistík. Iniciatíva Viac ako HDP v časti venovanej sociálnym otázkam presadila meranie blahobytu a rôznych podôb chudoby v EÚ. Toto meradlo je ambicióznejšie než index ľudského rozvoja, ktorý bol jedným z cieľov štatistického programu Spoločenstva. Zaviedol sa právny základ štatistiky sociálnej ochrany[17], sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011[18] a štatistiky vzdelávania a celoživotného vzdelávania[19] a zabezpečila sa tak lepšia harmonizácia zisťovania o vzdelávaní dospelých a zisťovania o ďalšom odbornom vzdelávaní. Komisia takisto prijala návrh nariadenia o demografickej štatistike[20] a každoročne sa zverejnili údaje o obyvateľstve požadované na účely hlasovania kvalifikovanej väčšiny. Vytvoril sa portál programu Census Hub. Zverejnili sa mikroúdaje o vzdelávaní dospelých. Na webovej lokalite Eurostatu sa vytvorila časť určená mládeži. Vypracoval sa prehľad všetkých rodovo orientovaných štatistík, vytvorili sa osobitné údaje o rodovej otázke a Eurostat uzavrel memorandum o porozumení s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť.

Verejné zdravie: Prijal sa regulačný rámec v oblasti verejného zdravia a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci[21], ktorý doplnili dve vykonávacie nariadenia týkajúce sa štatistiky príčin smrti a pracovných úrazov[22]. Uskutočnil sa európsky prieskum zdravia formou rozhovorov a vytvorilo sa európske zisťovanie o zdraví a sociálnej integrácii. V roku 2011 bola vydaná príručka v oblasti systému zdravotných účtov.

Ochrana spotrebiteľa: Štatistiky spotrebiteľských cien sú v ESS dobre rozvinuté a považujú sa za hlavné hospodárske ukazovatele s vysokou periodicitou a podrobným obsahom. Údaje o posilnení postavenia spotrebiteľa boli k dispozícii prostredníctvom prieskumu Eurobarometer. Štatistiky ekologického poľnohospodárstva sa vytvárajú, ale prestali sa zostavovať údaje o kontrole a monitorovaní činností a reťazci spotreby potravín, keďže štatistika bezpečnosti potravín sa dostala na zoznam negatívnych priorít.

Priemysel: Významným míľnikom zlepšovania obchodných štatistík je program MEETS, ktorý pokrýva obdobie rokov 2009 – 2013, a ktorý sa vykonal v rámci iného finančného krytia. Okrem toho sa v roku 2012 vytvoril plán zlepšenia a integrácie právnych predpisov o obchodných štatistikách (FRIBS). Vykonali sa zisťovania o inováciách v Spoločenstve (CIS) za rok 2008 a 2010 a pripravilo sa zisťovanie za rok 2012. Zostavili sa ukazovatele týkajúce sa globalizácie a podnikania. V oblasti obchodných štatistík sa zaviedla klasifikácia NACE Rev. 2. Pozmenilo sa nariadenie o informačnej spoločnosti[23] a v správe o konkurencieschopnosti európskeho digitálneho trhu sa vytvorili a zverejnili nové ukazovatele. Prijalo sa nariadenie o štatistike cestovného ruchu[24] a v roku 2011 sa zverejnili satelitné účty cestovného ruchu. Takisto sa prijalo nariadenie o štatistike energetiky[25] a zozbierali sa údaje v tejto oblasti. Vytvorila sa metodika a ukazovatele týkajúce sa energetickej účinnosti/úspor energie. Nezaviedol sa právny záväzok zbierať štatistické údaje v oblasti cien elektrickej energie a plynu pre domácnosti, pretože dobrovoľne poskytované údaje dostatočne pokryli potreby.

Hospodárska a sociálna súdržnosť: S prihliadnutím na dve revízie územnej klasifikácie NUTS sa upravili údaje z príslušných regiónov. Zaviedlo sa ročné zbieranie údajov od miestnych správnych jednotiek druhej úrovne (úroveň obcí). V roku 2012 sa obnovil zber údajov na audit miest. Zabezpečilo sa vykonávanie programu INSPIRE, v prípade Eurostatu sa týkalo štatistických oblastí a v prípade ostatných generálnych riaditeľstiev sa týkalo ďalších hľadísk vykonávania.

Výskum a vývoj technológií: Niekoľko zisťovaní (CIS, výskum a vývoj, kariérny rast držiteľov doktorátu) sa podrobilo rozsiahlej harmonizácii a vykonávaniu. Výskum oficiálnej štatistiky, ktorý je zahrnutý do 7. rámcového programu, zaznamenal pri zavedení sietí ESSnet významný posun. Vytvorili sa rôzne projekty zamerané na harmonizáciu kontrolu zverejňovania štatistických údajov v ESS a na zostavovanie integrovanej infraštruktúry na prístup k dôverným údajom. V niektorých zisťovaniach sa poskytli anonymné mikroúdaje na vedecké účely.

Životné prostredie: Centrá údajov o odpadoch, prírodných zdrojoch a produktoch sú funkčné. Nariadenie o štatistike odpadov[26] sa zjednodušilo a zosúladilo sa s ostatnými povinnosťami nahlasovania údajov. V nariadení o štatistike pesticídov z roku 2009[27] sa stanovuje, že od roku 2012 musia členské štáty poskytovať údaje o predaji. V projekte zjednodušenia environmentálnych ukazovateľov sa vytvoril súbor približne 120 prehľadov ukazovateľov, ktoré obsahujú návrhy na zjednodušenie. Zverejnil sa jednotný súbor európskych environmentálnych ukazovateľov, chýbajú však metaúdaje. Naďalej pokračoval metodický vývoj environmentálno-ekonomických účtov a v roku 2011 sa prijal právny základ. Vytvorili sa metodické usmernenia a príručky v osobitných oblastiach účtov.

Rozvojová spolupráca: Spolupráca sa zameriavala na pomoc darcom a regionálnym štatistickým organizáciám zvýšiť viditeľnosť a význam štatistík pri tvorbe politík a monitorovaní a na poskytovanie súvisiacej technickej pomoci. Vytvorilo sa niekoľko nástrojov štatistickej spolupráce na podporu vytvárania štatistických údajov (národné účty a zahraničný obchod) alebo na podporu delegácií EÚ pri vytváraní štatisticky orientovaných projektov v rozvojových krajinách.

Hospodárska, finančná a technická spolupráca s tretími krajinami: Technická pomoc sa sústreďovala na regionálne štatistické programy, v rámci ktorých sa rozvojovým krajinám poskytovali nástroje zamerané na technické otázky, odbornú prípravu a budovanie kapacít. Zverejnili sa údaje, ktoré vyplynuli z projektov spolupráce.

3.           Výsledky nového stanovenia priorít

Metodiku postupu nového stanovenia priorít vytvorila pracovná skupina osobitne zriadená na tento účel. Metodika sa opierala o administratívny mechanizmus na stanovovanie priorít založený na faktoch, ktorý vychádza z merania výrobných nákladov a zaťaženia pri tvorbe štatistík a z uplatnenia formulárov súhrnných informácií na nové aj existujúce štatistické požiadavky. Vykonanie tejto metodiky však bolo náročné na vnútroštátnej úrovni, pretože nie všetky členské štáty používali na výpočet zaťaženia a nákladov systematický či jednotný prístup. V dôsledku tejto skutočnosti vo väčšine formulárov súhrnných informácií chýbalo záverečné posúdenie nákladovej účinnosti, a tento nástroj sa tak neosvedčil na stanovovanie priorít. Eurostat preto navrhol nový strategicky orientovaný prístup k ESS, ktorý sa zakladá na ročnom preskúmaní existujúcich štatistických požiadaviek, na vymedzení negatívnych priorít a na doložkách o zániku.

Stanovovanie priorít sa vykonalo v rámci prípravy ročných pracovných programov a sprevádzali ho konzultácie Eurostatu s ostatnými generálnymi riaditeľstvami Komisie, ako aj s rôznymi členmi ESS vrátane výboru ESAC. Mechanizmus ročného stanovovania priorít napokon zabezpečil schopnosť ročných programov riešiť novo vznikajúce štatistické priority, a to aj vtedy, ak nie sú stanovené v štatistickom programe Spoločenstva. Od roku 2010 je súčasťou mechanizmu stanovovania priorít aj vymedzovanie negatívnych priorít, t. j. činností, ktoré treba zastaviť. Zoznam nových činností a negatívnych priorít obsahuje zhrnutie záverečnej správy externého konzultanta.

Mechanizmus na stanovovanie priorít navyše nebolo možné založiť na objektívnych kritériách, pretože neboli k dispozícii žiadne systematické informácie o nákladoch súvisiacich s novými štatistickými požiadavkami ani o možných úsporách súvisiacich s negatívnymi prioritami. Treba však poznamenať, že rozhodnutie Komisie 2012/504/EÚ zo 17. septembra 2012 o Eurostate, v ktorom sa rozlišuje medzi európskymi štatistikami a inými štatistikami (článok 2), Eurostatu umožňuje zamerať európske štatistiky a služby na iné generálne riaditeľstvá a zlepšiť tak jednotnosť a transparentnosť mechanizmu stanovovania priorít.

Napriek tomu, že nemožno dokázať, že postup nového stanovenia priorít sa sčasti riadil systematickými požiadavkami na väčšiu efektívnosť, Eurostat vyvinul nemalé úsilie na zefektívnenie systému tvorby štatistík. Jedným z približných a súhrnných spôsobov, ako posúdiť výsledky, je porovnať pomer medzi počtom zverejnených tabuliek a počtom zamestnancov Eurostatu. Zatiaľ čo počet tabuliek sa prudko zvýšil, počet zamestnancov, ktorí tvoria štatistiky, sa v danom období takmer nezmenil, a v roku 2010 a 2011 dokonca poklesol.

4.           Vykonávanie vízie Eurostatu

Vízia Eurostatu zahŕňa väčšinu fáz, ak nie všetky fázy, postupu tvorby štatistík a nemožno ju vykonať len za tri roky. V európskom štatistickom programe 2013 – 2017[28] sa zabezpečujú hlavné vývojové kroky, avšak jeho vykonávací základ sa stanovil s prihliadnutím na organizačné, legislatívne a konkrétne hľadiská. Za všetky môžeme spomenúť zavedenie sponzorských skupín v rámci ESS na podporu vzájomnej výmeny poznatkov a osvedčených postupov medzi členmi ESS na strategickej úrovni, modernizáciu sociálnych štatistík a zavedenie európskeho magisterského programu v odbore úradnej štatistiky. Eurostat začal vnútorné a vonkajšie skúmanie na prepracovanie právnych predpisov v oblasti obchodných štatistík s cieľom zaviesť rámcové nariadenie (FRIBS), avšak vykonanie legislatívnych aktov je dlhým procesom. Konkrétne iniciatívy sa týkajú najmä projektov týkajúcich sa vízie infraštruktúry (VIP) a ESSnet. Prvý druh projektov sa venuje prierezovým oblastiam rozvoja. Druhý je iniciatívou na formálne zavedenie dlhodobej tradície spolupráce medzi členmi ESS s cieľom vytvoriť nástroje a spoločné riešenia, ktoré budú prijímať všetky národné štatistické úrady.

Pretvorenie štatistických činností je dlhý a zložitý proces, a výsledky projektov VIP a ESSnet preto vo väčšine prípadov ešte neboli zahrnuté do reťazca tvorby v rámci národných štatistických úradov. Národné štatistické úrady budú musieť investovať prostriedky do pretvorenia postupov, ktoré však môžu v dlhodobom meradle priniesť nákladovú účinnosť.

Eurostat zintenzívnil svoje komunikačné úsilie a poskytol technické odborné poznatky a podporu členským štátom pri vykonávaní jeho vízie. Stupeň prijatia stratégie v oblasti ESS a vízie v národných štatistických úradoch je však aj naďalej rozdielny, pričom postoje jednotlivých úradov prechádzajú od nadšenia po skeptický či dokonca rezervovaný postoj. Riziko nedostatočnej dynamiky v prípade nedostatku zdrojov v ESS možno zmierniť tak, že sa vízia zapracuje do jadra európskeho štatistického programu, avšak túto stratégiu musia podporovať vhodné prostriedky. Predovšetkým by sa malo zaviesť vhodné riadenie. Vytvorenie programu ESS.VIP, ktorý vychádza z poučení programov ESSnet a VIP, poskytuje nový rámec na vykonávanie vízie.

5.           Pripomienky k odporúčaniam, ktoré predložil externý konzultant

Externý konzultant, ktorý posudzoval program, predložil záverečnú hodnotiacu správu o štatistickom programe Spoločenstva až po tom, ako sa prijal nový európsky štatistický program na roky 2013 – 2017. Vo svojej správe uviedol odporúčania založené na analýze štatistického programu Spoločenstva. Vzhľadom na načasovanie záverečného posúdenia možno pri tvorbe európskeho štatistického programu zohľadniť len odporúčania, ktoré sa týkajú lepšieho zostavenia európskeho štatistického programu a jeho priamych súvislostí s ročným pracovným programom, ktoré už obsahovala strednodobá hodnotiaca správa[29] o štatistickom programe Spoločenstva, a odporúčania Európskeho dvora audítorov[30], a teda nemožno zohľadniť odporúčania o novom stanovovaní priorít a vízii. Táto kapitola obsahuje stručný prehľad opatrení, ktoré Eurostat prijal v reakcii na odporúčania externého konzultanta[31].

Jeden súbor odporúčaní sa týka účinnosti štatistického programu Spoločenstva a zapracoval sa alebo sa zapracúva do európskeho štatistického programu. Nový program bol zostavený tak, aby obsahoval zmerateľné ciele, ktoré je možné preskúmať pri strednodobom hodnotení. Vytvorila sa priama súvislosť medzi cieľmi a opatreniami ročného pracovného plánu a cieľmi európskeho štatistického programu, a očakáva sa vytvorenie ukazovateľov na meranie úspešnosti cieľov.

Pokiaľ ide o nové stanovenie priorít, Eurostat plánuje aj naďalej preskúmavať strategické priority vrátane negatívnych priorít po konzultácii s používateľmi, a súčasne sa bude neustále snažiť znižovať náklady v súlade so všeobecnou politikou Komisie. Eurostat bude taktiež zvažovať rozvoj analýzy nákladov a prínosov v spolupráci s členskými štátmi. Informácie by mali zahŕňať náklady (v prípade Eurostatu a členských štátov aspoň z kvalitatívneho hľadiska), zaťaženie respondentov a alternatívy súvisiace s dostupnými informáciami. V článku 6 európskeho štatistického programu sa ďalej vyslovene stanovuje, že Komisia pri príprave ročných pracovných programov bude zabezpečovať efektívne stanovovanie priorít a ročné preskúmanie a podávanie správ o štatistických prioritách. Takisto sa uvádza, že stanovovanie priorít prispieva k znižovaniu nákladov a zaťaženiu v prípade nových štatistických požiadaviek znižovaním štatistických požiadaviek v existujúcich oblastiach európskych štatistík a vykonáva sa v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Dôležitým nástrojom na zlepšenie účinnosti výrobných systémov a na zníženie nákladov je aj vykonávanie vízie.

Eurostat poskytuje finančnú a technickú podporu členským štátom pri vykonávaní vízie. Program ESS.VIP, ktorý bol nedávno predmetom diskusií, zahŕňa už obdobie piatich rokov a v septembri 2013 bola na 18. zasadnutí Výboru ESSC zriadená pracovná skupina na vysokej úrovni, aby zvážila pôvodnú víziu a príslušne ju aktualizovala, pričom by zohľadnila doterajšie skúsenosti s jej vykonávaním, súčasnú situáciu národných štatistických úradov a Eurostatu, ako aj vyvíjajúce sa potreby používateľov a vývoj v oblasti informačných technológií.

[1]               Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2007.

[2]               Oznámenie Komisie (2009) 404 o metóde tvorby štatistiky EÚ: vízia pre nasledujúce desaťročie.

[3]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 – Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1.

[4]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 – Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

[5]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 222/2009 – Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 160.

[6]               Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1297/2008/ES – Ú. v. EÚ L 340, 19.12.2008, s. 76.

[7]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1166/2008 – Ú. v. EÚ L 321, 1.12.2008, s. 14.

[8]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 543/2009 – Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 1.

[9]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1165/2008 – Ú. v. EÚ L 321, 1.12.2008, s. 1.

[10]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1337/2011 – Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2011, s. 7.

[11]             Nariadenie Komisie (ES) č. 1055/2008 – Ú. v. EÚ L 283, 28.10.2008, s. 3 a nariadenie Komisie (EÚ) č. 555/2012 – Ú. v. EÚ L 166, 27.6.2012, s. 22.

[12]             Nariadenie Komisie (ES) č. 834/2009 – Ú. v. EÚ L 241, 12. 9.2009, s. 3.

[13]             Nariadenie Komisie (EÚ) č. 351/2010 z 23. apríla 2010 – Ú. v. EÚ L 104, 24.4.2010, s. 37.

[14]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/42/ES zo 6. mája 2009 – Ú. v. EÚ L 141, 6.6.2009, s. 29.

[15]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 453/2008 – Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 234.

[16]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 – Ú. v. EÚ L 152, 16.6.2009, s. 23.

[17]             Nariadenie Komisie (EÚ) č. 263/2011 – Ú. v. EÚ L 71, 18.3.2011, s. 4.

[18]             Nariadenie Komisie (ES) č. 1201/2009 – Ú. v. EÚ L 329, 15.12.2009, s. 29.

[19]             Nariadenie Komisie (EÚ) č. 823/2010 zo 17. septembra 2010 – Ú. v. EÚ L 246, 18.9.2010, s. 33.

[20]             KOM (2011) 903.

[21]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 – Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 70.

[22]             Nariadenie Komisie (EÚ) č. 328/2011 – Ú. v. EÚ L 90, 6.4.2011, s. 22 a nariadenie Komisie (EÚ) č. 349/2011 – Ú. v. EÚ L 97, 12.4.2011, s. 3.

[23]             Nariadenie (ES) č. 1006/2009 – Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 31.

[24]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 692/2011 – Ú. v. EÚ L 192, 22.7.2011, s. 17.

[25]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 – Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1.

[26]             Nariadenie Komisie (EÚ) č. 849/2010 z 27. septembra 2010 – Ú. v. EÚ L 253, 28.9.2010, s. 2.

[27]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 – Ú. v. EÚ L 324, 10.10.2009, s. 1.

[28]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 – Ú. v. EÚ L 39, 9.2.2013, s. 12.

[29]             http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2010:0346:FIN:SK:PDF.

[30]             Osobitná správa č. 12 // 2012.

[31]             http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/quality/documents/Report_expert.pdf.