OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu Ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast /* COM/2013/0279 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Akčný plán námornej stratégie v oblasti
Atlantického oceánu Ako dosiahnuť inteligentný,
udržateľný a inkluzívny rast (Text s významom pre EHP) 1. Úvod Morské a námorné odvetvia tvoriace „modré
hospodárstvo“ majú potenciál do roku 2020 poskytnúť občanom v Európe
7 miliónov pracovných miest. Tieto pracovné miesta nevzniknú len v nových
odvetviach, akým je energia z obnoviteľných zdrojov na mori, ale aj
prostredníctvom oživenia tradičných odvetví námorného priemyslu.
Oblasť Atlantického oceánu môže k tomuto „modrému rastu“ významne
prispieť. Zároveň však v tomto najrozsiahlejšom a najdôležitejšom
európskom ekosystéme treba chrániť environmentálnu a ekologickú stabilitu,
aby sa zachoval aj pre budúce generácie. Tento akčný plán preto v záujme pokroku
„modrého hospodárstva“ v oblasti Atlantického oceánu stanovuje priority
pre výskum a investície. Päť členských štátov oblasti
Atlantického oceánu[1]
a ich regióny môžu vychádzať z tohto akčného plánu, aby prispeli k
vytvoreniu udržateľného a inkluzívneho rastu v pobrežných oblastiach.
Akčný plán stavia na stratégii Komisie pre oblasť Atlantického oceánu[2] a je výsledkom konzultácií,
ktoré prebehli v rámci Atlantického fóra. Fórum umožnilo členským
štátom, Európskemu parlamentu, regionálnym a miestnym orgánom, občianskej
spoločnosti a priemyslu prispieť k rozvoju akčného plánu a
zvážiť reakciu na súčasné výzvy súvisiace so zabezpečovaním
rastu, znižovaním uhlíkovej stopy v oblasti Atlantického oceánu,
zaisťovaním udržateľného využívania morských prírodných zdrojov,
účinným reagovaním na hrozby a mimoriadne udalosti a zavádzaním
ekosystémového prístupu k riadeniu vo vodách Atlantického oceánu. Fórum takisto
vychádzalo zo vstupov od zainteresovaných strán, ktoré získalo prostredníctvom
série seminárov, on-line výzvy na predkladanie návrhov a príspevkov zo
strany členských štátov a regionálnych orgánov. Časové rozvrhnutie akčného plánu dobre
zapadá do rozvoja spoločného strategického rámca pre európske štrukturálne
a investičné fondy (ESIF)[3].
Tematické ciele spoločného strategického rámca majú z hľadiska
stratégie pre oblasť Atlantického oceánu veľký význam. Ide najmä o: –
podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, –
zvyšovanie kapacity na výskum a inovácie
prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy a zbližovanie priemyslu
s výskumom a –
posilňovanie konkurencieschopnosti malých a
stredných podnikov (MSP), napríklad podnikov venujúcich sa cestovnému ruchu,
rybolovu a akvakultúre v EÚ. Akčný plán má mať silný
signalizačný účinok pre regióny a súkromný sektor. Mali by
začať uvažovať o tom, kde by pri vykonávaní dohodnutých
priorít mohli spolupracovať, nevynímajúc cezhraničné aktivity. Proces
zostavovania akčného plánu, ktorý prebieha v partnerstve s piatimi
členskými štátmi oblasti Atlantického oceánu, podnietil zainteresované
strany vrátane regiónov, prístavných miest a súkromného sektora, aby uvažovali,
aké kroky môžu podniknúť v záujme rastu modrého hospodárstva a ako
môžu prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju v oblasti
Atlantického oceánu. To by malo pomôcť pritiahnuť investície a
činnosť súkromného sektora do modrého hospodárstva, a tým pomôcť
oživiť pobrežné regióny v oblasti Atlantického oceánu. Ak má modré hospodárstvo využiť svoj
potenciál v oblasti Atlantického oceánu, úspešné vykonávanie tohto akčného
plánu sa musí podporiť kombináciou úsilia v troch oblastiach, ktorými sú
realizácia cielených investícií, zvyšovanie výskumnej kapacity a rozvoj
zručností: –
investície:
investície sa budú musieť zamerať na inovácie, technickú
spôsobilosť a stratégie inteligentnej špecializácie, pričom
obzvlášť dôležité sú MSP. Kľúčom k dosiahnutiu všeobecných
cieľov, akými sú rast, konkurencieschopnosť a pracovné miesta, je
účinné využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov
(ESIF) v týchto oblastiach. Môže sa objaviť aj potreba investovať do
infraštruktúry. Dôležitú úlohu pri podpore modrého hospodárstva zohrávajú
napríklad lodné technológie a námorná infraštruktúra ako prístavy a
prístaviská. Atlantické fórum odhalilo ich potenciál spočívajúci napríklad
v poskytovaní nových služieb na rastúcom trhu výletných plavieb a v
ponúkaní montážnych a údržbových staníc pre nové zariadenia na mori. EÚ už na
podporu tohto procesu poskytla značné finančné prostriedky vrátane
doplnkových pôžičiek z Európskej investičnej banky. ESIF v budúcnosti
umožnia užšiu spojitosť medzi finančnými mechanizmami EÚ, hoci
financovanie infraštruktúry alebo investície do cestovného ruchu budú aj
naďalej musieť pochádzať prevažne zo súkromného sektora, –
výskum: na správu oceánov, udržateľné využívanie a riadenie morských
zdrojov, bezpečnosť na mori či ochranu morského prostredia
(vrátane vymedzovania chránených morských oblastí v pobrežných vodách
alebo na šírom mori) sú potrebné nielen údaje a poznatky, ako ekosystémy
fungujú a vzájomne na seba pôsobia, ale aj schopnosť tvoriť
modely, formulovať predpovede a predvídať vývoj. Takýto prístup
uľahčuje posudzovanie a zmierňovanie rizík. Podporuje investície
a znižuje prevádzkové náklady. Pozorovanie oceánov, mapovanie a predpovedanie
preto majú zásadný význam pre udržateľný rast hospodárskej činnosti v
oblasti Atlantického oceánu a pre rozširovanie nášho chápania oceánskych
procesov v Atlantiku, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri určovaní
našej klímy. Kľúčové je tieto informácie všeobecne sprístupniť.
Existuje stále viac dôkazov, že lepší prístup k informáciám vo verejnom
sektore môže vyústiť do významného úsilia o inovácie. –
rozvoj zručností: Ak má modré hospodárstvo využiť svoj
potenciál, musí sa bojovať proti nedostatku odborne spôsobilých pracovných
síl v určitých odvetviach morského a námorného odvetvia, a to tak z
hľadiska kvalifikácie súčasného personálu, ako aj priťahovaním
mladých ľudí do tohto odvetvia. To platí najmä vo vznikajúcich oblastiach
ako energia z obnoviteľných zdrojov, ale aj v tradičnejších
odvetviach, akými sú stavba lodí, rybolov, akvakultúra a spracovanie
morských živočíchov, ktoré môžu súťažiť na celosvetovom trhu iba
za predpokladu, že budú inovovať, špecializovať sa a
prispôsobovať sa novým technológiám. 2. Akčný plán Tento akčný plán vzišiel z diskusií s
členskými štátmi a spätnej väzby z Atlantického fóra a mal by sa
vykonať do roku 2020. Uvedené oblasti činnosti sú navrhnuté tak, aby
primerane reagovali na výzvy stratégie pre oblasť Atlantického oceánu a
zabezpečili inteligentný, udržateľný a sociálne inkluzívny rast
a tvorbu pracovných miest. Účelom tohto akčného plánu nie je
podať vyčerpávajúci zoznam možných riešení. Zahŕňa
orientačný súbor oblastí činnosti, v ktorých sa na spoločné
výzvy má reagovať výskumom a investíciami. Príslušné členské štáty už
teraz vynakladajú činorodé individuálne i kolektívne úsilie o rozvoj
morského a námorného hospodárstva. Tento akčný plán preto určuje
oblasti, kde existuje priestor na ďalšiu spoločnú prácu. Zameraním sa
na tieto priority možno podporiť inovácie, prispieť k ochrane a
zlepšovaniu morského a pobrežného prostredia v Atlantiku, zlepšiť
prepojenie a dosiahnuť synergický účinok, ktorý by smeroval k
sociálne inkluzívnemu a udržateľnému modelu regionálneho rozvoja. Tento akčný plán je pozvánkou pre súkromný
sektor, výskumníkov, regionálne a vnútroštátne verejné orgány, ako aj iných
aktérov, aby začali zostavovať projekty, ktoré budú predstavovať
reakciu na uvedené priority. Priorita 1: Podpora podnikania a inovácií Medzi špecifické ciele tejto priority patrí: –
výmena poznatkov medzi organizáciami
vysokoškolského vzdelávania, podnikmi a výskumnými centrami Posilňovanie schopnosti oblasti Atlantického
oceánu inovovať prostredníctvom výskumu a technológií,
a to tak, že sa bude podporovať: a) vytváranie sietí a kooperatívny výskum
medzi výskumnými centrami, organizáciami vysokoškolského vzdelávania a podnikmi
v členských štátoch, b) prenos vedomostí a poznatkov, ako aj
zručností medzi organizáciami vysokoškolského vzdelávania, podnikmi
a výskumnými strediskami, a to aj prostredníctvom regionálnych,
vnútroštátnych a cezhraničných námorných klastrov a technologických
platforiem. –
zvyšovanie konkurencieschopnosti a
inovačnej kapacity v námornom hospodárstve oblasti Atlantického oceánu, Rozvoj zručností v tradičných
priemyselných odvetviach Atlantiku, akými sú stavba lodí, akvakultúra a
rybolov, ako aj v rozvíjajúcich sa odvetviach modrého hospodárstva, a to: a) zavádzaním opatrení na podporu
vzdelávania a odbornej prípravy vrátane cezhraničných programov a
vzájomného uznávania vnútroštátnych programov vzdelávania a odbornej prípravy, b) zvyšovaním povedomia o kariérach
v námornej oblasti, propagáciou námornej kultúry a kariér
v námorníctve medzi mladými ľuďmi a odstraňovaním
ďalších prekážok, ktoré odrádzajú mladých ľudí od toho, aby si
hľadali uplatnenie v námorníctve[4],
a to napríklad prostredníctvom navigačných kurzov, kurzov
o pokročilých technológiách a iných spoločných atlantických
iniciatív. –
podpora adaptácie a diverzifikácie hospodárskych
činností prostredníctvom podpory potenciálu oblasti Atlantického oceánu Podpora reformy spoločnej rybárskej
politiky a oživenie odvetvia akvakultúry EÚ, a to: a) vývojom lepších mnohodruhových modelov,
rybárskeho výstroja a súvisiacich techník a technológií s cieľom
minimalizovať uhlíkovú stopu, narúšanie morského dna, odhodené a
vedľajšie úlovky, b) výmenou informácií o nástrojoch, ktoré
manažérom v oblasti rybolovu umožnia lepšie porozumieť
socioekonomickým a ekosystémovým vplyvom riadiacich opatrení, c) výskumom zameraným na zvýšenie rastu,
produktivity, konkurencieschopnosti a ekologickej udržateľnosti
akvakultúry (vrátane akvakultúry na mori) a na posilnenie schopnosti
odvetvia reagovať na potreby trhu, d) upevňovaním trhového postavenia
výrobkov rybolovu a akvakultúry s pôvodom v EÚ prostredníctvom
skvalitňovania postupov spracovania, označovania,
vysledovateľnosti a certifikácie. Priorita 2: Ochrana, zabezpečovanie a
rozvoj potenciálu atlantického morského a pobrežného prostredia Medzi špecifické ciele tejto priority patrí: –
zlepšovanie námornej bezpečnosti
a ochrany Posilňovanie bezpečnosti a ochrany
námorníkov, pobrežného obyvateľstva, majetku a ekosystémov, a to: a) hodnotením a v prípade potreby
rozširovaním súčasných varovných, oznamovacích a reakčných
mechanizmov, pokiaľ ide o invázne a škodlivé morské druhy, a podporou
výmeny najlepších postupov, ako bojovať s takýmito hrozbami, b) podporou iniciatív členských štátov
oblasti Atlantického oceánu vrátane posudzovania rizík, koordinovaných
reakčných mechanizmov a investícií do moderného vybavenia, ktoré náležite
prispejú k posilneniu koordinácie, pokiaľ ide o pripravenosť a reakcie
na námorné hrozby, prírodné katastrofy, námorné nehody, úniky ropy, úniky
nebezpečných látok alebo obchodovanie s ľuďmi[5], c) rozvojom, testovaním a zavádzaním nových
technológií na zlepšenie kontroly plavidiel a posilnenie bezpečnosti a
ochrany prístavov a námornej dopravy prostredníctvom lepšej integrácie údajov
zo satelitov a z leteckých, námorných a pozemných zariadení a inovatívnych
nástrojov dozoru na mieste s cieľom zlepšiť situačnú
informovanosť v námornej oblasti, d) prispievaním k zavádzaniu regionálnych
informačných služieb týkajúcich sa morských vôd v rámci spoločného
prostredia na výmenu informácií (CISE) na základe dohodnutých celoeurópskych
noriem a skúseností, ktoré členské štáty získali pri pilotných projektoch. –
skúmanie a ochrana morských vôd a pobrežných zón Budovanie pozorovacích a prognostických
schopností v európskych oblastiach Atlantického oceánu vychádzajúc z
existujúcich štruktúr, platforiem a mechanizmov s cieľom
podporiť vykonávanie politík EÚ, znížiť náklady pre priemysel,
verejné orgány a výskumné inštitúcie, stimulovať inovácie, zmierniť
neistotu, pokiaľ ide o činnosť Atlantického oceánu,
a obmedziť dosah zmeny klímy, a to: a) využívaním existujúcich systémov a
mechanizmov na rozvoj a zachovanie udržateľného integrovaného programu
monitorovania a pozorovania pobreží, morského dna a vodného stĺpca,
pričom predmetom tohto úsilia by mali byť vody členských štátov
EÚ, najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území, a to od
pobrežia až po hlbiny oceánu, b) vývojom nových nástrojov a platforiem na
pozorovanie oceánu a monitorovanie ekosystémov (vrátane mapovania morského
dna), ktoré zvýšia počet automaticky merateľných parametrov, znížia
náklady na pozorovanie a urýchlia šírenie údajov medzi používateľov, c) prispievaním k účinnejším
spôsobom riadenia, katalogizácie a šírenia interoperabilných námorných údajov
a k tvorbe mapy morského dna vo viacerých rozlíšeniach
prostredníctvom príspevkov do európskej námornej monitorovacej a dátovej
siete, d) tvorbou siete pobrežných oceánografických
predpovedných systémov (vrátane posudzovania rizík), ktoré vychádzajú z
námornej služby Copernicus. Prispievanie k rozvoju nástrojov a stratégií na
riešenie celosvetových problémov súvisiacich so zmenou klímy vrátane
zmierňovacích a adaptačných stratégií, a to: a) podporou posudzovania uhlíkovej stopy
modrého hospodárstva v oblasti Atlantického oceánu, b) rozvojom platformy na výmenu najlepších
postupov týkajúcich sa znižovania emisií a energetickej účinnosti, c) rozvojom partnerstiev na báze spolupráce
s cieľom identifikovať a monitorovať vplyvy celosvetovej zmeny
klímy na námorné činnosti, ekosystémy a pobrežné komunity v oblasti
Atlantického oceánu vrátane posilňovania schopností predvídať
a posudzovať riziká. Podpora morského prostredia a úsilia o dosiahnutie
„dobrého environmentálneho stavu“ v atlantických vodách do roku 2020[6], a to: a) pokračovaním v nadväzovaní na
vnútroštátne plány, procesy OSPAR a lokality Natura 2000
s cieľom rozvinúť súvislú sieť chránených morských oblastí
atlantického pobrežia Európy tým, že sa dospeje k dohode o
osvedčených postupoch a spoločných hodnotiacich postupoch, z ktorých
by mohli mať prospech aj Makaronézia a najvzdialenejšie regióny v
Karibiku, b) podporou ďalšej spolupráce medzi
členskými štátmi vrátane spolupráce prostredníctvom OSPAR, napríklad
pokiaľ ide o koordinované a integrované programy monitorovania a
spoločné opatrenia na obnovu ekosystémov. Hodnotenie spoločenskej a hospodárskej
hodnoty a fungovania ekosystémov a biodiverzity v Atlantiku v
záujme podpory rozhodovania. Prispievanie k procesom námorného
priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežných zón, ktoré
sú v kompetencii členských štátov, napríklad výmenou najlepších postupov a
uľahčovaním cezhraničnej koordinácie. –
udržateľné riadenie morských zdrojov Rozvíjanie lepšieho pochopenia technickej
uskutočniteľnosti, ekonomickej životaschopnosti a environmentálneho
vplyvu ťažby nerastov v Atlantickom oceáne a vyvíjanie a
skúšanie inovatívnych ťažobných technológií. Kladenie základov udržateľného priemyslu morských
biotechnológií s vysokou pridanou hodnotou, a to: a) skúmaním morského dna
a posudzovaním jeho genetickej stavby, biodiverzity a potenciálu
poskytovať materiál biotechnologickému priemyslu, berúc do úvahy
uplatniteľné medzinárodné právo a potrebu chrániť morské prostredie, b) posilňovaním prepojenia medzi
výskumom a priemyslom v oblasti Atlantického oceánu s cieľom rozvíjať
biobanky a identifikovať trhy pre inovatívne morské bioprodukty
(biomedicína, tkanivové inžinierstvo, lieky, priemyselné enzýmy) a zameriavaním
výskumu na tvorbu priemyselných procesov potrebných na výrobu týchto
bioproduktov. –
využívanie potenciálu energie
z obnoviteľných zdrojov morského a pobrežného životného prostredia v
oblasti Atlantického oceánu Posudzovanie spôsobov, ako urýchliť
zavádzanie udržateľnej energie z obnoviteľných zdrojov na mori,
a to: a) podporou posudzovania a mapovania
potenciálu zdrojov energie v európskych oblastiach Atlantického oceánu
a určovaním, ako zmierniť vplyv výstavby, prevádzky a
vyraďovania zariadení na životné prostredie a lodnú prepravu
v rámci regionálnych stratégií inteligentnej špecializácie pre energie z
obnoviteľných zdrojov na šírom mori, b) prispievaním k európskej elektrickej
prenosovej sústave, ktorá umožňuje vyrovnávanie zaťaženia medzi
vnútroštátnymi sústavami a poskytuje lepšie prepojenie medzi zdrojmi energie na
pobreží a na mori, c) podporou výskumu, vývoja a demonštrácie
technológií stavby a údržby zariadení na výrobu energie z obnoviteľných
zdrojov, akými sú veterná energia alebo energia z vĺn, prílivu a
odlivu a biomasy, vrátane integrácie s odsoľovacími zariadeniami a
viacúčelovými morskými plošinami, d) podporou využívania osobitných
geologických, oceánografických a meteorologických podmienok najvzdialenejších
regiónov Atlantického oceánu s cieľom pomôcť im dosiahnuť
energetickú sebestačnosť a splniť ciele znižovania emisií
uhlíka. Priorita 3: Zlepšiť prístupnosť a
prepojenie Medzi špecifické ciele tejto priority patrí: –
podpora spolupráce medzi prístavmi Uľahčenie rozvoja prístavov ako
uzlov modrého hospodárstva, a to: a) uľahčovaním modernizácie
infraštruktúry s cieľom zlepšiť prepojenie s vnútrozemím,
posilniť intermodalitu a podporovať rýchlu obrátku lodí
prostredníctvom opatrení, akými sú poskytovanie elektrickej energie z pevniny,
výbava prístavov skvapalneným zemným plynom na dopĺňanie paliva a
znižovanie administratívnych prekážok, b) umožňovaním diverzifikácie, aby sa
prístavy mohli venovať novým podnikateľským činnostiam, akými sú
údržba zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori alebo
cestovný ruch, c) analyzovaním a podporou sietí prístavov
a trás námornej dopravy na krátke vzdialenosti medzi európskymi prístavmi,
v súostroviach a na pobreží Afriky prostredníctvom iniciatív ako napríklad
námorné diaľnice v záujme posilnenia námornej dopravy. Priorita 4: Vytvoriť sociálne inkluzívny a
udržateľný model regionálneho rozvoja Medzi špecifické ciele tejto priority patrí: –
presadzovanie hlbších znalostí o sociálnych
výzvach v oblasti Atlantického oceánu Výmena najlepších postupov posilňovania
zdravia, sociálneho začlenenia a kvality života pobrežného
obyvateľstva a vypracovanie vhodných a použiteľných
sociálno-ekonomických ukazovateľov na meranie, porovnávanie a sledovanie
trendov v rozvoji modrého hospodárstva v morských regiónoch, –
zachovávanie a podpora kultúrneho dedičstva
oblasti Atlantického oceánu Boj proti závislosti od sezóny a zlepšovanie
vyhliadok pre MSP diverzifikáciou produktov námorného a pobrežného
cestovného ruchu a rozvojom špecializovaných trhov prostredníctvom
investícií do: a) morského športu, jachtových prístavov a
rekreačných aktivít na mori, b) prístavných služieb vrátane tých, ktoré
sú určené pasažierom výletných plavieb, c) identifikácie a podpory kultúrnych a
prírodných krás na atlantickom pobreží, akými sú drobný rybolov, miestna
kuchyňa a námorné dedičstvo, d) ochrany a obnovy turistických atrakcií
vrátane pobrežných a podmorských kultúrnych zaujímavostí a námorného
dedičstva s archeologickou, ekologickou alebo historickou hodnotou[7]. 3. VYKONÁVANIE 3.1. Nástroje financovania Časový rozvrh tohto akčného plánu
členským štátom umožní vziať do úvahy priority určené v dohodách
o partnerstve s Komisiou, ktoré sa majú prerokovať do konca roku 2013. –
Dohody o partnerstve v oblasti ESIF na
obdobie 2014 – 2020 sú dôležitým nástrojom financovania, ktorý členské
štáty môžu v prípade potreby použiť na vykonávanie priorít tohto
akčného plánu. Dohody o partnerstve by pri určovaní prioritných
oblastí spolupráce mali zohľadňovať príslušné stratégie týkajúce
sa morských vôd, akou je stratégia pre oblasť Atlantického oceánu. Poskytujú
príležitosť určiť hlavné rozvojové potreby a rozvojový potenciál
modrého hospodárstva v členských štátoch oblasti Atlantického oceánu a ich
pobrežných regiónoch. Navyše členským štátom umožňujú prijať
opatrenia, ktoré zabezpečia koordináciu medzi ESIF a inými zdrojmi
financovania. Vnútroštátne orgány v členských štátoch zodpovedné za
rokovania o dohodách o partnerstve a orgány zodpovedné za vypracovanie
operatívnych programov preto v procese vykonávania akčného plánu budú v
priebehu nastávajúcich mesiacov zohrávať dôležitú úlohu. Akčný plán
môže byť podľa potreby konkrétnej oblasti programu aj zdrojom
inšpirácie pri vypracúvaní operatívnych programov na vnútroštátnej a
regionálnej úrovni. –
Akčný plán bude navyše slúžiť na
usmernenie Komisie pri vykonávaní priamo riadených fondov vrátane programov
Horizont 2020, LIFE+ a COSME a priamo riadených prvkov Európskeho
námorného a rybárskeho fondu. Program Horizont 2020 bude totiž hlavnou oporou
vykonávania akčného plánu a už dnes sa v ňom o „modrom raste“ uvažuje
ako o jednej z kľúčových oblastí výskumu v najbližších
rokoch. Môže podporiť úsilie o modrý rast, aby sa preskúmal a
maximalizoval potenciál rozmanitosti morského života, aby sa hlbokomorské
zdroje ťažili udržateľným spôsobom a aby sa vyvinuli nové technológie
pozorovania oceánov. To pomôže posilniť morské a námorné hospodárstvo a
morské prostredie, lebo sa urýchli prenos výsledkov výskumu a inovácie do
hospodárstva. –
Správne cielené verejné investície by mohli a mali
podnietiť súkromné investície a podnikateľské iniciatívy.
Členské štáty môžu prípadne osloviť súkromný sektor, aby sa
preskúmalo dodatočné zapojenie a financovanie. –
Aj skupina Európskej investičnej banky
(skupina EIB[8])
je pripravená mobilizovať svoje nástroje financovania a odborné znalosti
na podporu projektov vhodných na napĺňanie priorít akčného
plánu. EIB môže rozšíriť podporu činností súkromného aj verejného
sektora vo forme úverov, kombinovaného financovania[9] a technického poradenstva.
Ponúka rôzne finančné nástroje od investičných úverov na priame aj
nepriame financovanie až po kapitálové fondy prístupné cez EIF na podporu
činností rôzneho rozsahu. V súvislosti s rozpočtovými obmedzeniami
a so skutočnosťou, že orgány v oblasti Atlantického oceánu musia
zvážiť rozsah rozvojových priorít, treba zdôrazniť, že proces vykonávania
tohto akčného plánu je dobrovoľný, ale mal by byť v súlade s
vykonávacími prioritami stanovenými v dohodách o partnerstve uzavretých
s príslušnými piatimi členskými štátmi. Všetky projekty predložené
príslušným orgánom v nadväznosti na akčný plán budú musieť
spĺňať kritériá stanovené v príslušných predpisoch o
financovaní. O tom, či sa daný projekt podporí, rozhodne v rámci
zdieľaného hospodárenia s fondmi EÚ príslušný riadiaci orgán. 3.2. Inteligentná spolupráca V akčnom pláne sa uvádzajú možnosti, ako
členské štáty, regionálne a miestne orgány a inštitúcie EÚ môžu v prípade
potreby spolupracovať, aby sa dosiahol udržateľný rast. Ale takáto
kolektívna práca samozrejme nie je jediným spôsobom, akým sa môže
vykonávať akčný plán. Dôležitú úlohu pri plnení akčného plánu
môžu zohrávať aj konkrétne opatrenia a projekty na vnútroštátnej,
regionálnej a miestnej úrovni. Ak je to vhodné, mala by sa upevňovať
aj spolupráca medzi rôznymi programami v jednotlivých krajinách. Cielená spolupráca môže priniesť mnohé
výhody, napríklad pri výmene informácií, rozdeľovaní nákladov, výmene
výsledkov a výmene najlepších postupov, ako aj pri uvažovaní nad ďalšími
oblasťami spolupráce. Na konkrétnejšej rovine členské štáty a
regióny môžu za podpory rôznych zdrojov financovania spolupracovať na
rozvoji spoločných projektov alebo iných koncepcií. Program Horizont 2020 a ďalšie programy EÚ
a nástroje financovania môžu podporiť spoluprácu v oblasti výskumu
tým, že uľahčia realizáciu projektov, ktoré predložia konzorciá verejných
a súkromných inštitúcií. V rámci týchto projektov sa môžu napríklad
skúšať rôzne riešenia spoločných problémov alebo porovnávať
výkonnosť rôznych technológií. Francúzsko, Írsko, Portugalsko, Spojené
kráľovstvo a Španielsko sú už zapojené do niekoľkých
spoločných projektov, výskumných sietí, technologických platforiem
a do iniciatívy spoločného plánovania v záujme zdravých morí a
oceánov. Tieto mechanizmy členským štátom otvárajú možnosti takej
spolupráce, ktorú možno prehĺbiť vďaka programu Horizont 2020.
Zavedenie vnútroeurópskej koordinácie a spolupráce by mohlo byť
základom/základným kameňom transatlantickej spolupráce v oblasti výskumu . Spoločné projekty a opatrenia sa však
neobmedzujú na výskum. Európska územná spolupráca (napríklad v rámci
programu pre oblasť Atlantického oceánu), ktorá sa bude financovať z
Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), poskytuje susediacim regiónom a
mestám z rôznych členských štátov EÚ mechanizmus, pomocou ktorého môžu
spolupracovať a navzájom sa od seba učiť prostredníctvom
projektov, v ktorých sa skúmajú možnosti hľadania riešení
spoločných výziev. Príležitosti nadväzovania partnerstiev v oblasti
vzdelávania a odbornej prípravy poskytne program Erasmus pre všetkých. Spolupráca môže zahŕňať aj
spoločné opatrenia na výmenu informácií a osvedčených postupov. Rámec
môžu v tejto súvislosti poskytnúť iniciatívy ako Copernicus[10] alebo „Poznatky o mori 2020“[11]. Napríklad poznatky o
metódach, aké susediace krajiny alebo regióny s podobnými oceánografickými a
meteorologickými podmienkami používajú na riešenie erózie pobrežia, môžu
pomôcť zvýšiť prevádzkovú účinnosť. Ak sa bude vedieť,
čo účinkovalo inde a čo naopak neúčinkovalo, nemusia sa
opakovať rovnaké chyby. Osvedčené postupy sa môžu vymieňať
v rámci špecializovaných seminárov, výmen zamestnancov a internetových
fór. 3.3. Podpora Ak sa akčný plán má úspešne vykonať na
vnútroštátnej i regionálnej úrovni, je potrebný vhodný vykonávací mechanizmus,
ktorý by posilnil zapojenie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych aktérov
a umožnil monitorovanie pokroku. Atlantické fórum poskytlo užitočné
poznatky o vytváraní priestoru na dialóg a koordináciu. Aby vykonávanie
mohlo napredovať, bude dôležité pokračovať v tomto dialógu s
členskými štátmi a regiónmi nevynímajúc súkromný sektor. Vykonávanie
akčného plánu bude závisieť nielen od verejného sektora, ale aj od
rozsahu, v akom sa do tohto úsilia zapojí súkromný sektor. Každý vykonávací mechanizmus by mal byť
jednoduchý a správne cielený a mal by vychádzať z osvedčených
postupov, ktoré mali úspech v iných stratégiách týkajúcich sa morských vôd. Mal
by: –
poskytovať politické záväzky a dohľad, –
zvyšovať povedomie o akčnom pláne a jeho
cieľoch, –
podporovať zapojenie súkromného sektora, –
poskytovať nástroje hodnotenia a posudzovania
pokroku. Mohol by tiež: –
usmerňovať zainteresované strany a
potenciálnych predkladateľov projektov, –
umožniť spoluprácu v celej oblasti
Atlantického oceánu, –
nadväzovať partnerstvá s riadiacimi orgánmi
programov financovania EÚ, –
spájať možných projektových partnerov, aby
rozvíjali činnosti, ktoré by plnili priority stanovené v akčnom
pláne, –
hľadať potenciálne zdroje financovania
projektov na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Mechanizmus vykonávania akčného plánu by sa
mal definovať v rámci konzultácií s členskými štátmi a
zainteresovanými stranami do konca roku 2013. Komisia môže s cieľom
povzbudiť ďalšie vytváranie sietí a výmenu najlepších postupov v
oblasti prípravy a realizácie projektov organizovať konferencie pre
zainteresované strany pôsobiace v oblasti Atlantického oceánu. 4. Hodnotenie pokroku V záujme zachovania dynamiky počas obdobia
2014 – 2020 bude dôležité pochopiť, ako vykonávanie akčného plánu
prispieva k plneniu širších cieľov EÚ, pokiaľ ide o pracovné miesta,
rast a udržateľnosť. Budeme chcieť napríklad pochopiť,
či sa nám podarilo dosiahnuť spoľahlivú schopnosť
predvídať hlavné riziká a zmeny dynamiky cirkulačného systému
v severnom Atlantickom oceáne; do akej miery sú zmapované kľúčové
oblasti na dne Atlantického oceánu; či akčný plán prispel k rozvoju
rôznych nových a inovatívnych výrobkov a služieb a či zlepšil
podmienky prevádzky a riadenia rizík v priemysle na mori. Budeme
chcieť zistiť aj to, do akej miery sa podarilo dosiahnuť
sociálne inkluzívny rast a reagovať na potrebu rozvíjania
zručností a či sa v oblasti Atlantického oceánu podarilo zaviesť
ekosystémový prístup k riadeniu. Takisto si budeme želať, aby sme mali
možnosť z uvedených poznatkov vyvodiť ponaučenia, ktoré sa
dajú uplatniť aj v iných morských vodách. Monitorovanie pokroku by nemalo mať za
následok žiadne nové požiadavky vzhľadom na podávanie správ. Prehľad
o tom, ako sa oblasť Atlantického oceánu mení v dôsledku vykonávania
akčného plánu a iných faktorov, by sa namiesto toho získaval z
existujúcich základných informácií. Komisia čoskoro začne s piatimi
členskými štátmi oblasti Atlantického oceánu pracovať na tom, aby sa
dohodli na vymedzení a podobe metodiky, ktorá sa použije na prípravu tohto
hodnotenia. S napredovaním inovácií a technickým pokrokom
akčný plán možno bude potrebné upravovať a ďalej rozvíjať.
Komisia bude dôkladne monitorovať vykonávanie akčného plánu,
vyvodzovať z neho ponaučenia a posudzovať dosiahnutý
pokrok. V polovici vykonávania akčného plánu, teda do konca roku
2017, vypracuje jeho hodnotenie. Pri hodnotení, ktoré bude predmetom diskusie s
členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami, sa zvážia aj nezávislé
posudky vzorky zrealizovaných projektov. 5. Internacionalizácia
stratégie pre oblasť Atlantického oceánu Atlantický oceán neobmýva iba Európu. Je
spoločným zdrojom a jednotným systémom, ktorý spája európsky kontinent s
Afrikou a Amerikou. Všetky pobrežné štáty majú spoločný záujem na zaistení
dobrého spravovania oceánov a nesú zaň zodpovednosť, a to aj
prostredníctvom dohovoru UNCLOS[12],
IMO[13]
a Medzinárodného orgánu pre morské dno. Pre krajiny na jeho pobreží má Atlantický oceán
obrovskú ekonomickú hodnotu. Komisia sa domnieva, že akčný plán by
postupne mohol vytvoriť pevný základ pre spoluprácu s ostatnými
krajinami v oblasti Atlantického oceánu. Je zrejmé že napríklad v
oceánografickom výskume a pozorovaní existuje potenciál pre spoločnú
prácu. Už dnes existuje reálna perspektíva zapojenia USA a Kanady do
úsilia o vytvorenie transatlantickej výskumnej aliancie s cieľom
prehĺbiť naše spoločné chápanie atlantického ekosystému a jeho
potenciálu podporovať modré hospodárstvo. Rozvoj tejto transatlantickej
výskumnej aliancie sa bude uskutočňovať postupne a bude
vychádzať z hodnotiacej činnosti a z dohôd o
najsľubnejších oblastiach spolupráce. O záväzkoch vo výskume alebo
v iných oblastiach by možno boli ochotné diskutovať aj ostatné
atlantické krajiny. Komisia a členské štáty by mali spoločne
zvážiť, aké kroky možno prijať na zapojenie medzinárodných partnerov
do postupného rozvoja stratégie pre oblasť Atlantického oceánu. 6. Záver Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby
tento akčný plán schválili a konali v súlade so smerovaním
uvedenom v tomto oznámení. [1] Francúzsko, Írsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo
a Španielsko. [2] KOM(2011) 782 z 21. novembra 2011. [3] Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky
sociálny fond (ESF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
(EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF). [4] Pracovná skupina pre zamestnanosť a
konkurencieschopnosť v námorníctve Komisii v súvislosti
s touto otázkou 9. júna 2011 doručila niekoľko
odporúčaní. [5] Existujúce iniciatívy zahŕňajú Námorné centrum
analýz a operácií — narkotiká (MAOC-N) a Európsky systém hraničného dozoru
(EUROSUR), ktoré koordinuje Európska agentúra pre riadenie operačnej
spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ (Frontex). [6] Ako sa uvádza v rámcovej smernici o námornej stratégii
(2008/56/ES). [7] Pokiaľ je to vhodné, budú sa rešpektovať
zásady Dohovoru UNESCO o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou
z roku 2001. [8] Európska investičná banka (EIB) a Európsky
investičný fond (EIF). [9] Kombinované financovanie (blending): Úvery EIB na
doplnenie grantovej podpory z EÚ alebo z iných verejných zdrojov. [10] Copernicus, predtým nazývaný Globálne monitorovanie pre
životné prostredie a bezpečnosť (alebo GMES), je satelitný systém
monitorovania Zeme (http://copernicus.eu). [11] Poznatky o mori 2020 je projekt EÚ spájajúci námorné údaje
z rôznych zdrojov s cieľom pomôcť priemyslu, verejným orgánom a
výskumným pracovníkom, aby ľahšie vyhľadávali údaje
a účinnejšie ich využívali na vývoj nových výrobkov a služieb, ale aj
aby prehlbovali naše znalosti o morskej aktivite (http://ec.europa.eu/maritimeaffairs/policy/marine_knowledge_2020/index_sk.htm). [12] Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve. [13] Medzinárodná námorná organizácia.