52013DC0279

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu Ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast /* COM/2013/0279 final */


OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu

Ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast

(Text s významom pre EHP)

1.           Úvod

Morské a námorné odvetvia tvoriace „modré hospodárstvo“ majú potenciál do roku 2020 poskytnúť občanom v Európe 7 miliónov pracovných miest. Tieto pracovné miesta nevzniknú len v nových odvetviach, akým je energia z obnoviteľných zdrojov na mori, ale aj prostredníctvom oživenia tradičných odvetví námorného priemyslu. Oblasť Atlantického oceánu môže k tomuto „modrému rastu“ významne prispieť. Zároveň však v tomto najrozsiahlejšom a najdôležitejšom európskom ekosystéme treba chrániť environmentálnu a ekologickú stabilitu, aby sa zachoval aj pre budúce generácie.

Tento akčný plán preto v záujme pokroku „modrého hospodárstva“ v oblasti Atlantického oceánu stanovuje priority pre výskum a investície. Päť členských štátov oblasti Atlantického oceánu[1] a ich regióny môžu vychádzať z tohto akčného plánu, aby prispeli k vytvoreniu udržateľného a inkluzívneho rastu v pobrežných oblastiach. Akčný plán stavia na stratégii Komisie pre oblasť Atlantického oceánu[2] a je výsledkom konzultácií, ktoré prebehli v rámci Atlantického fóra. Fórum umožnilo členským štátom, Európskemu parlamentu, regionálnym a miestnym orgánom, občianskej spoločnosti a priemyslu prispieť k rozvoju akčného plánu a zvážiť reakciu na súčasné výzvy súvisiace so zabezpečovaním rastu, znižovaním uhlíkovej stopy v oblasti Atlantického oceánu, zaisťovaním udržateľného využívania morských prírodných zdrojov, účinným reagovaním na hrozby a mimoriadne udalosti a zavádzaním ekosystémového prístupu k riadeniu vo vodách Atlantického oceánu. Fórum takisto vychádzalo zo vstupov od zainteresovaných strán, ktoré získalo prostredníctvom série seminárov, on-line výzvy na predkladanie návrhov a príspevkov zo strany členských štátov a regionálnych orgánov.

Časové rozvrhnutie akčného plánu dobre zapadá do rozvoja spoločného strategického rámca pre európske štrukturálne a investičné fondy (ESIF)[3]. Tematické ciele spoločného strategického rámca majú z hľadiska stratégie pre oblasť Atlantického oceánu veľký význam. Ide najmä o:

– podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo,

– zvyšovanie kapacity na výskum a inovácie prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy a zbližovanie priemyslu s výskumom a

– posilňovanie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (MSP), napríklad podnikov venujúcich sa cestovnému ruchu, rybolovu a akvakultúre v EÚ.

Akčný plán má mať silný signalizačný účinok pre regióny a súkromný sektor. Mali by začať uvažovať o tom, kde by pri vykonávaní dohodnutých priorít mohli spolupracovať, nevynímajúc cezhraničné aktivity. Proces zostavovania akčného plánu, ktorý prebieha v partnerstve s piatimi členskými štátmi oblasti Atlantického oceánu, podnietil zainteresované strany vrátane regiónov, prístavných miest a súkromného sektora, aby uvažovali, aké kroky môžu podniknúť v záujme rastu modrého hospodárstva a ako môžu prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju v oblasti Atlantického oceánu. To by malo pomôcť pritiahnuť investície a činnosť súkromného sektora do modrého hospodárstva, a tým pomôcť oživiť pobrežné regióny v oblasti Atlantického oceánu.

Ak má modré hospodárstvo využiť svoj potenciál v oblasti Atlantického oceánu, úspešné vykonávanie tohto akčného plánu sa musí podporiť kombináciou úsilia v troch oblastiach, ktorými sú realizácia cielených investícií, zvyšovanie výskumnej kapacity a rozvoj zručností:

– investície: investície sa budú musieť zamerať na inovácie, technickú spôsobilosť a stratégie inteligentnej špecializácie, pričom obzvlášť dôležité sú MSP. Kľúčom k dosiahnutiu všeobecných cieľov, akými sú rast, konkurencieschopnosť a pracovné miesta, je účinné využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF) v týchto oblastiach. Môže sa objaviť aj potreba investovať do infraštruktúry. Dôležitú úlohu pri podpore modrého hospodárstva zohrávajú napríklad lodné technológie a námorná infraštruktúra ako prístavy a prístaviská. Atlantické fórum odhalilo ich potenciál spočívajúci napríklad v poskytovaní nových služieb na rastúcom trhu výletných plavieb a v ponúkaní montážnych a údržbových staníc pre nové zariadenia na mori. EÚ už na podporu tohto procesu poskytla značné finančné prostriedky vrátane doplnkových pôžičiek z Európskej investičnej banky. ESIF v budúcnosti umožnia užšiu spojitosť medzi finančnými mechanizmami EÚ, hoci financovanie infraštruktúry alebo investície do cestovného ruchu budú aj naďalej musieť pochádzať prevažne zo súkromného sektora,

– výskum: na správu oceánov, udržateľné využívanie a riadenie morských zdrojov, bezpečnosť na mori či ochranu morského prostredia (vrátane vymedzovania chránených morských oblastí v pobrežných vodách alebo na šírom mori) sú potrebné nielen údaje a poznatky, ako ekosystémy fungujú a vzájomne na seba pôsobia, ale aj schopnosť tvoriť modely, formulovať predpovede a predvídať vývoj. Takýto prístup uľahčuje posudzovanie a zmierňovanie rizík. Podporuje investície a znižuje prevádzkové náklady. Pozorovanie oceánov, mapovanie a predpovedanie preto majú zásadný význam pre udržateľný rast hospodárskej činnosti v oblasti Atlantického oceánu a pre rozširovanie nášho chápania oceánskych procesov v Atlantiku, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri určovaní našej klímy. Kľúčové je tieto informácie všeobecne sprístupniť. Existuje stále viac dôkazov, že lepší prístup k informáciám vo verejnom sektore môže vyústiť do významného úsilia o inovácie.

– rozvoj zručností: Ak má modré hospodárstvo využiť svoj potenciál, musí sa bojovať proti nedostatku odborne spôsobilých pracovných síl v určitých odvetviach morského a námorného odvetvia, a to tak z hľadiska kvalifikácie súčasného personálu, ako aj priťahovaním mladých ľudí do tohto odvetvia. To platí najmä vo vznikajúcich oblastiach ako energia z obnoviteľných zdrojov, ale aj v tradičnejších odvetviach, akými sú stavba lodí, rybolov, akvakultúra a spracovanie morských živočíchov, ktoré môžu súťažiť na celosvetovom trhu iba za predpokladu, že budú inovovať, špecializovať sa a prispôsobovať sa novým technológiám.

2.           Akčný plán

Tento akčný plán vzišiel z diskusií s členskými štátmi a spätnej väzby z Atlantického fóra a mal by sa vykonať do roku 2020. Uvedené oblasti činnosti sú navrhnuté tak, aby primerane reagovali na výzvy stratégie pre oblasť Atlantického oceánu a zabezpečili inteligentný, udržateľný a sociálne inkluzívny rast a tvorbu pracovných miest. Účelom tohto akčného plánu nie je podať vyčerpávajúci zoznam možných riešení. Zahŕňa orientačný súbor oblastí činnosti, v ktorých sa na spoločné výzvy má reagovať výskumom a investíciami. Príslušné členské štáty už teraz vynakladajú činorodé individuálne i kolektívne úsilie o rozvoj morského a námorného hospodárstva. Tento akčný plán preto určuje oblasti, kde existuje priestor na ďalšiu spoločnú prácu. Zameraním sa na tieto priority možno podporiť inovácie, prispieť k ochrane a zlepšovaniu morského a pobrežného prostredia v Atlantiku, zlepšiť prepojenie a dosiahnuť synergický účinok, ktorý by smeroval k sociálne inkluzívnemu a udržateľnému modelu regionálneho rozvoja.

Tento akčný plán je pozvánkou pre súkromný sektor, výskumníkov, regionálne a vnútroštátne verejné orgány, ako aj iných aktérov, aby začali zostavovať projekty, ktoré budú predstavovať reakciu na uvedené priority.

Priorita 1: Podpora podnikania a inovácií

Medzi špecifické ciele tejto priority patrí:

– výmena poznatkov medzi organizáciami vysokoškolského vzdelávania, podnikmi a výskumnými centrami

Posilňovanie schopnosti oblasti Atlantického oceánu inovovať prostredníctvom výskumu a technológií, a to tak, že sa bude podporovať:

a)       vytváranie sietí a kooperatívny výskum medzi výskumnými centrami, organizáciami vysokoškolského vzdelávania a podnikmi v členských štátoch,

b)      prenos vedomostí a poznatkov, ako aj zručností medzi organizáciami vysokoškolského vzdelávania, podnikmi a výskumnými strediskami, a to aj prostredníctvom regionálnych, vnútroštátnych a cezhraničných námorných klastrov a technologických platforiem.

– zvyšovanie konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity v námornom hospodárstve oblasti Atlantického oceánu,

Rozvoj zručností v tradičných priemyselných odvetviach Atlantiku, akými sú stavba lodí, akvakultúra a rybolov, ako aj v rozvíjajúcich sa odvetviach modrého hospodárstva, a to:

a)       zavádzaním opatrení na podporu vzdelávania a odbornej prípravy vrátane cezhraničných programov a vzájomného uznávania vnútroštátnych programov vzdelávania a odbornej prípravy,

b)      zvyšovaním povedomia o kariérach v námornej oblasti, propagáciou námornej kultúry a kariér v námorníctve medzi mladými ľuďmi a odstraňovaním ďalších prekážok, ktoré odrádzajú mladých ľudí od toho, aby si hľadali uplatnenie v námorníctve[4], a to napríklad prostredníctvom navigačných kurzov, kurzov o pokročilých technológiách a iných spoločných atlantických iniciatív.

– podpora adaptácie a diverzifikácie hospodárskych činností prostredníctvom podpory potenciálu oblasti Atlantického oceánu

Podpora reformy spoločnej rybárskej politiky a oživenie odvetvia akvakultúry EÚ, a to:

a)       vývojom lepších mnohodruhových modelov, rybárskeho výstroja a súvisiacich techník a technológií s cieľom minimalizovať uhlíkovú stopu, narúšanie morského dna, odhodené a vedľajšie úlovky,

b)      výmenou informácií o nástrojoch, ktoré manažérom v oblasti rybolovu umožnia lepšie porozumieť socioekonomickým a ekosystémovým vplyvom riadiacich opatrení,

c)       výskumom zameraným na zvýšenie rastu, produktivity, konkurencieschopnosti a ekologickej udržateľnosti akvakultúry (vrátane akvakultúry na mori) a na posilnenie schopnosti odvetvia reagovať na potreby trhu,

d)      upevňovaním trhového postavenia výrobkov rybolovu a akvakultúry s pôvodom v EÚ prostredníctvom skvalitňovania postupov spracovania, označovania, vysledovateľnosti a certifikácie.

Priorita 2: Ochrana, zabezpečovanie a rozvoj potenciálu atlantického morského a pobrežného prostredia

Medzi špecifické ciele tejto priority patrí:

– zlepšovanie námornej bezpečnosti a ochrany

Posilňovanie bezpečnosti a ochrany námorníkov, pobrežného obyvateľstva, majetku a ekosystémov, a to:

a)       hodnotením a v prípade potreby rozširovaním súčasných varovných, oznamovacích a reakčných mechanizmov, pokiaľ ide o invázne a škodlivé morské druhy, a podporou výmeny najlepších postupov, ako bojovať s takýmito hrozbami,

b)      podporou iniciatív členských štátov oblasti Atlantického oceánu vrátane posudzovania rizík, koordinovaných reakčných mechanizmov a investícií do moderného vybavenia, ktoré náležite prispejú k posilneniu koordinácie, pokiaľ ide o pripravenosť a reakcie na námorné hrozby, prírodné katastrofy, námorné nehody, úniky ropy, úniky nebezpečných látok alebo obchodovanie s ľuďmi[5],

c)       rozvojom, testovaním a zavádzaním nových technológií na zlepšenie kontroly plavidiel a posilnenie bezpečnosti a ochrany prístavov a námornej dopravy prostredníctvom lepšej integrácie údajov zo satelitov a z leteckých, námorných a pozemných zariadení a inovatívnych nástrojov dozoru na mieste s cieľom zlepšiť situačnú informovanosť v námornej oblasti,

d)      prispievaním k zavádzaniu regionálnych informačných služieb týkajúcich sa morských vôd v rámci spoločného prostredia na výmenu informácií (CISE) na základe dohodnutých celoeurópskych noriem a skúseností, ktoré členské štáty získali pri pilotných projektoch.

– skúmanie a ochrana morských vôd a pobrežných zón

Budovanie pozorovacích a prognostických schopností v európskych oblastiach Atlantického oceánu vychádzajúc z existujúcich štruktúr, platforiem a mechanizmov s cieľom podporiť vykonávanie politík EÚ, znížiť náklady pre priemysel, verejné orgány a výskumné inštitúcie, stimulovať inovácie, zmierniť neistotu, pokiaľ ide o činnosť Atlantického oceánu, a obmedziť dosah zmeny klímy, a to:

a)       využívaním existujúcich systémov a mechanizmov na rozvoj a zachovanie udržateľného integrovaného programu monitorovania a pozorovania pobreží, morského dna a vodného stĺpca, pričom predmetom tohto úsilia by mali byť vody členských štátov EÚ, najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území, a to od pobrežia až po hlbiny oceánu,

b)      vývojom nových nástrojov a platforiem na pozorovanie oceánu a monitorovanie ekosystémov (vrátane mapovania morského dna), ktoré zvýšia počet automaticky merateľných parametrov, znížia náklady na pozorovanie a urýchlia šírenie údajov medzi používateľov,

c)       prispievaním k účinnejším spôsobom riadenia, katalogizácie a šírenia interoperabilných námorných údajov a k tvorbe mapy morského dna vo viacerých rozlíšeniach prostredníctvom príspevkov do európskej námornej monitorovacej a dátovej siete,

d)      tvorbou siete pobrežných oceánografických predpovedných systémov (vrátane posudzovania rizík), ktoré vychádzajú z námornej služby Copernicus.

Prispievanie k rozvoju nástrojov a stratégií na riešenie celosvetových problémov súvisiacich so zmenou klímy vrátane zmierňovacích a adaptačných stratégií, a to:

a)       podporou posudzovania uhlíkovej stopy modrého hospodárstva v oblasti Atlantického oceánu,

b)      rozvojom platformy na výmenu najlepších postupov týkajúcich sa znižovania emisií a energetickej účinnosti,

c)       rozvojom partnerstiev na báze spolupráce s cieľom identifikovať a monitorovať vplyvy celosvetovej zmeny klímy na námorné činnosti, ekosystémy a pobrežné komunity v oblasti Atlantického oceánu vrátane posilňovania schopností predvídať a posudzovať riziká.

Podpora morského prostredia a úsilia o dosiahnutie „dobrého environmentálneho stavu“ v atlantických vodách do roku 2020[6], a to:

a)       pokračovaním v nadväzovaní na vnútroštátne plány, procesy OSPAR a lokality Natura 2000 s cieľom rozvinúť súvislú sieť chránených morských oblastí atlantického pobrežia Európy tým, že sa dospeje k dohode o osvedčených postupoch a spoločných hodnotiacich postupoch, z ktorých by mohli mať prospech aj Makaronézia a najvzdialenejšie regióny v Karibiku,

b)      podporou ďalšej spolupráce medzi členskými štátmi vrátane spolupráce prostredníctvom OSPAR, napríklad pokiaľ ide o koordinované a integrované programy monitorovania a spoločné opatrenia na obnovu ekosystémov.

Hodnotenie spoločenskej a hospodárskej hodnoty a fungovania ekosystémov a biodiverzity v Atlantiku v záujme podpory rozhodovania.

Prispievanie k procesom námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežných zón, ktoré sú v kompetencii členských štátov, napríklad výmenou najlepších postupov a uľahčovaním cezhraničnej koordinácie.

– udržateľné riadenie morských zdrojov

Rozvíjanie lepšieho pochopenia technickej uskutočniteľnosti, ekonomickej životaschopnosti a environmentálneho vplyvu ťažby nerastov v Atlantickom oceáne a vyvíjanie a skúšanie inovatívnych ťažobných technológií.

Kladenie základov udržateľného priemyslu morských biotechnológií s vysokou pridanou hodnotou, a to:

a)       skúmaním morského dna a posudzovaním jeho genetickej stavby, biodiverzity a potenciálu poskytovať materiál biotechnologickému priemyslu, berúc do úvahy uplatniteľné medzinárodné právo a potrebu chrániť morské prostredie,

b)      posilňovaním prepojenia medzi výskumom a priemyslom v oblasti Atlantického oceánu s cieľom rozvíjať biobanky a identifikovať trhy pre inovatívne morské bioprodukty (biomedicína, tkanivové inžinierstvo, lieky, priemyselné enzýmy) a zameriavaním výskumu na tvorbu priemyselných procesov potrebných na výrobu týchto bioproduktov.

– využívanie potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov morského a pobrežného životného prostredia v oblasti Atlantického oceánu

Posudzovanie spôsobov, ako urýchliť zavádzanie udržateľnej energie z obnoviteľných zdrojov na mori, a to:

a)       podporou posudzovania a mapovania potenciálu zdrojov energie v európskych oblastiach Atlantického oceánu a určovaním, ako zmierniť vplyv výstavby, prevádzky a vyraďovania zariadení na životné prostredie a lodnú prepravu v rámci regionálnych stratégií inteligentnej špecializácie pre energie z obnoviteľných zdrojov na šírom mori,

b)      prispievaním k európskej elektrickej prenosovej sústave, ktorá umožňuje vyrovnávanie zaťaženia medzi vnútroštátnymi sústavami a poskytuje lepšie prepojenie medzi zdrojmi energie na pobreží a na mori,

c)       podporou výskumu, vývoja a demonštrácie technológií stavby a údržby zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, akými sú veterná energia alebo energia z vĺn, prílivu a odlivu a biomasy, vrátane integrácie s odsoľovacími zariadeniami a viacúčelovými morskými plošinami,

d)      podporou využívania osobitných geologických, oceánografických a meteorologických podmienok najvzdialenejších regiónov Atlantického oceánu s cieľom pomôcť im dosiahnuť energetickú sebestačnosť a splniť ciele znižovania emisií uhlíka.

Priorita 3: Zlepšiť prístupnosť a prepojenie

Medzi špecifické ciele tejto priority patrí:

– podpora spolupráce medzi prístavmi

Uľahčenie rozvoja prístavov ako uzlov modrého hospodárstva, a to:

a)       uľahčovaním modernizácie infraštruktúry s cieľom zlepšiť prepojenie s vnútrozemím, posilniť intermodalitu a podporovať rýchlu obrátku lodí prostredníctvom opatrení, akými sú poskytovanie elektrickej energie z pevniny, výbava prístavov skvapalneným zemným plynom na dopĺňanie paliva a znižovanie administratívnych prekážok,

b)      umožňovaním diverzifikácie, aby sa prístavy mohli venovať novým podnikateľským činnostiam, akými sú údržba zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori alebo cestovný ruch,

c)       analyzovaním a podporou sietí prístavov a trás námornej dopravy na krátke vzdialenosti medzi európskymi prístavmi, v súostroviach a na pobreží Afriky prostredníctvom iniciatív ako napríklad námorné diaľnice v záujme posilnenia námornej dopravy.

Priorita 4: Vytvoriť sociálne inkluzívny a udržateľný model regionálneho rozvoja

Medzi špecifické ciele tejto priority patrí:

– presadzovanie hlbších znalostí o sociálnych výzvach v oblasti Atlantického oceánu

Výmena najlepších postupov posilňovania zdravia, sociálneho začlenenia a kvality života pobrežného obyvateľstva a vypracovanie vhodných a použiteľných sociálno-ekonomických ukazovateľov na meranie, porovnávanie a sledovanie trendov v rozvoji modrého hospodárstva v morských regiónoch,

– zachovávanie a podpora kultúrneho dedičstva oblasti Atlantického oceánu

Boj proti závislosti od sezóny a zlepšovanie vyhliadok pre MSP diverzifikáciou produktov námorného a pobrežného cestovného ruchu a rozvojom špecializovaných trhov prostredníctvom investícií do:

a)       morského športu, jachtových prístavov a rekreačných aktivít na mori,

b)      prístavných služieb vrátane tých, ktoré sú určené pasažierom výletných plavieb,

c)       identifikácie a podpory kultúrnych a prírodných krás na atlantickom pobreží, akými sú drobný rybolov, miestna kuchyňa a námorné dedičstvo,

d)      ochrany a obnovy turistických atrakcií vrátane pobrežných a podmorských kultúrnych zaujímavostí a námorného dedičstva s archeologickou, ekologickou alebo historickou hodnotou[7].

3.           VYKONÁVANIE

3.1.        Nástroje financovania

Časový rozvrh tohto akčného plánu členským štátom umožní vziať do úvahy priority určené v dohodách o partnerstve s Komisiou, ktoré sa majú prerokovať do konca roku 2013.

– Dohody o partnerstve v oblasti ESIF na obdobie 2014 – 2020 sú dôležitým nástrojom financovania, ktorý členské štáty môžu v prípade potreby použiť na vykonávanie priorít tohto akčného plánu. Dohody o partnerstve by pri určovaní prioritných oblastí spolupráce mali zohľadňovať príslušné stratégie týkajúce sa morských vôd, akou je stratégia pre oblasť Atlantického oceánu. Poskytujú príležitosť určiť hlavné rozvojové potreby a rozvojový potenciál modrého hospodárstva v členských štátoch oblasti Atlantického oceánu a ich pobrežných regiónoch. Navyše členským štátom umožňujú prijať opatrenia, ktoré zabezpečia koordináciu medzi ESIF a inými zdrojmi financovania. Vnútroštátne orgány v členských štátoch zodpovedné za rokovania o dohodách o partnerstve a orgány zodpovedné za vypracovanie operatívnych programov preto v procese vykonávania akčného plánu budú v priebehu nastávajúcich mesiacov zohrávať dôležitú úlohu. Akčný plán môže byť podľa potreby konkrétnej oblasti programu aj zdrojom inšpirácie pri vypracúvaní operatívnych programov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

– Akčný plán bude navyše slúžiť na usmernenie Komisie pri vykonávaní priamo riadených fondov vrátane programov Horizont 2020, LIFE+ a COSME a priamo riadených prvkov Európskeho námorného a rybárskeho fondu. Program Horizont 2020 bude totiž hlavnou oporou vykonávania akčného plánu a už dnes sa v ňom o „modrom raste“ uvažuje ako o jednej z kľúčových oblastí výskumu v najbližších rokoch. Môže podporiť úsilie o modrý rast, aby sa preskúmal a maximalizoval potenciál rozmanitosti morského života, aby sa hlbokomorské zdroje ťažili udržateľným spôsobom a aby sa vyvinuli nové technológie pozorovania oceánov. To pomôže posilniť morské a námorné hospodárstvo a morské prostredie, lebo sa urýchli prenos výsledkov výskumu a inovácie do hospodárstva.

– Správne cielené verejné investície by mohli a mali podnietiť súkromné investície a podnikateľské iniciatívy. Členské štáty môžu prípadne osloviť súkromný sektor, aby sa preskúmalo dodatočné zapojenie a financovanie.

– Aj skupina Európskej investičnej banky (skupina EIB[8]) je pripravená mobilizovať svoje nástroje financovania a odborné znalosti na podporu projektov vhodných na napĺňanie priorít akčného plánu. EIB môže rozšíriť podporu činností súkromného aj verejného sektora vo forme úverov, kombinovaného financovania[9] a technického poradenstva. Ponúka rôzne finančné nástroje od investičných úverov na priame aj nepriame financovanie až po kapitálové fondy prístupné cez EIF na podporu činností rôzneho rozsahu.

V súvislosti s rozpočtovými obmedzeniami a so skutočnosťou, že orgány v oblasti Atlantického oceánu musia zvážiť rozsah rozvojových priorít, treba zdôrazniť, že proces vykonávania tohto akčného plánu je dobrovoľný, ale mal by byť v súlade s vykonávacími prioritami stanovenými v dohodách o partnerstve uzavretých s príslušnými piatimi členskými štátmi. Všetky projekty predložené príslušným orgánom v nadväznosti na akčný plán budú musieť spĺňať kritériá stanovené v príslušných predpisoch o financovaní. O tom, či sa daný projekt podporí, rozhodne v rámci zdieľaného hospodárenia s fondmi EÚ príslušný riadiaci orgán.

3.2.        Inteligentná spolupráca

V akčnom pláne sa uvádzajú možnosti, ako členské štáty, regionálne a miestne orgány a inštitúcie EÚ môžu v prípade potreby spolupracovať, aby sa dosiahol udržateľný rast. Ale takáto kolektívna práca samozrejme nie je jediným spôsobom, akým sa môže vykonávať akčný plán. Dôležitú úlohu pri plnení akčného plánu môžu zohrávať aj konkrétne opatrenia a projekty na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Ak je to vhodné, mala by sa upevňovať aj spolupráca medzi rôznymi programami v jednotlivých krajinách.

Cielená spolupráca môže priniesť mnohé výhody, napríklad pri výmene informácií, rozdeľovaní nákladov, výmene výsledkov a výmene najlepších postupov, ako aj pri uvažovaní nad ďalšími oblasťami spolupráce. Na konkrétnejšej rovine členské štáty a regióny môžu za podpory rôznych zdrojov financovania spolupracovať na rozvoji spoločných projektov alebo iných koncepcií.

Program Horizont 2020 a ďalšie programy EÚ a nástroje financovania môžu podporiť spoluprácu v oblasti výskumu tým, že uľahčia realizáciu projektov, ktoré predložia konzorciá verejných a súkromných inštitúcií. V rámci týchto projektov sa môžu napríklad skúšať rôzne riešenia spoločných problémov alebo porovnávať výkonnosť rôznych technológií. Francúzsko, Írsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo a Španielsko sú už zapojené do niekoľkých spoločných projektov, výskumných sietí, technologických platforiem a do iniciatívy spoločného plánovania v záujme zdravých morí a oceánov. Tieto mechanizmy členským štátom otvárajú možnosti takej spolupráce, ktorú možno prehĺbiť vďaka programu Horizont 2020. Zavedenie vnútroeurópskej koordinácie a spolupráce by mohlo byť základom/základným kameňom transatlantickej spolupráce v oblasti výskumu .

Spoločné projekty a opatrenia sa však neobmedzujú na výskum. Európska územná spolupráca (napríklad v rámci programu pre oblasť Atlantického oceánu), ktorá sa bude financovať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), poskytuje susediacim regiónom a mestám z rôznych členských štátov EÚ mechanizmus, pomocou ktorého môžu spolupracovať a navzájom sa od seba učiť prostredníctvom projektov, v ktorých sa skúmajú možnosti hľadania riešení spoločných výziev. Príležitosti nadväzovania partnerstiev v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy poskytne program Erasmus pre všetkých.

Spolupráca môže zahŕňať aj spoločné opatrenia na výmenu informácií a osvedčených postupov. Rámec môžu v tejto súvislosti poskytnúť iniciatívy ako Copernicus[10] alebo „Poznatky o mori 2020“[11]. Napríklad poznatky o metódach, aké susediace krajiny alebo regióny s podobnými oceánografickými a meteorologickými podmienkami používajú na riešenie erózie pobrežia, môžu pomôcť zvýšiť prevádzkovú účinnosť. Ak sa bude vedieť, čo účinkovalo inde a čo naopak neúčinkovalo, nemusia sa opakovať rovnaké chyby. Osvedčené postupy sa môžu vymieňať v rámci špecializovaných seminárov, výmen zamestnancov a internetových fór.

3.3.        Podpora

Ak sa akčný plán má úspešne vykonať na vnútroštátnej i regionálnej úrovni, je potrebný vhodný vykonávací mechanizmus, ktorý by posilnil zapojenie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych aktérov a umožnil monitorovanie pokroku. Atlantické fórum poskytlo užitočné poznatky o vytváraní priestoru na dialóg a koordináciu. Aby vykonávanie mohlo napredovať, bude dôležité pokračovať v tomto dialógu s členskými štátmi a regiónmi nevynímajúc súkromný sektor. Vykonávanie akčného plánu bude závisieť nielen od verejného sektora, ale aj od rozsahu, v akom sa do tohto úsilia zapojí súkromný sektor.

Každý vykonávací mechanizmus by mal byť jednoduchý a správne cielený a mal by vychádzať z osvedčených postupov, ktoré mali úspech v iných stratégiách týkajúcich sa morských vôd. Mal by:

– poskytovať politické záväzky a dohľad,

– zvyšovať povedomie o akčnom pláne a jeho cieľoch,

– podporovať zapojenie súkromného sektora,

– poskytovať nástroje hodnotenia a posudzovania pokroku.

Mohol by tiež:

– usmerňovať zainteresované strany a potenciálnych predkladateľov projektov,

– umožniť spoluprácu v celej oblasti Atlantického oceánu,

– nadväzovať partnerstvá s riadiacimi orgánmi programov financovania EÚ,

– spájať možných projektových partnerov, aby rozvíjali činnosti, ktoré by plnili priority stanovené v akčnom pláne,

– hľadať potenciálne zdroje financovania projektov na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

Mechanizmus vykonávania akčného plánu by sa mal definovať v rámci konzultácií s členskými štátmi a zainteresovanými stranami do konca roku 2013. Komisia môže s cieľom povzbudiť ďalšie vytváranie sietí a výmenu najlepších postupov v oblasti prípravy a realizácie projektov organizovať konferencie pre zainteresované strany pôsobiace v oblasti Atlantického oceánu.

4.           Hodnotenie pokroku

V záujme zachovania dynamiky počas obdobia 2014 – 2020 bude dôležité pochopiť, ako vykonávanie akčného plánu prispieva k plneniu širších cieľov EÚ, pokiaľ ide o pracovné miesta, rast a udržateľnosť. Budeme chcieť napríklad pochopiť, či sa nám podarilo dosiahnuť spoľahlivú schopnosť predvídať hlavné riziká a zmeny dynamiky cirkulačného systému v severnom Atlantickom oceáne; do akej miery sú zmapované kľúčové oblasti na dne Atlantického oceánu; či akčný plán prispel k rozvoju rôznych nových a inovatívnych výrobkov a služieb a či zlepšil podmienky prevádzky a riadenia rizík v priemysle na mori. Budeme chcieť zistiť aj to, do akej miery sa podarilo dosiahnuť sociálne inkluzívny rast a reagovať na potrebu rozvíjania zručností a či sa v oblasti Atlantického oceánu podarilo zaviesť ekosystémový prístup k riadeniu. Takisto si budeme želať, aby sme mali možnosť z uvedených poznatkov vyvodiť ponaučenia, ktoré sa dajú uplatniť aj v iných morských vodách.

Monitorovanie pokroku by nemalo mať za následok žiadne nové požiadavky vzhľadom na podávanie správ. Prehľad o tom, ako sa oblasť Atlantického oceánu mení v dôsledku vykonávania akčného plánu a iných faktorov, by sa namiesto toho získaval z existujúcich základných informácií. Komisia čoskoro začne s piatimi členskými štátmi oblasti Atlantického oceánu pracovať na tom, aby sa dohodli na vymedzení a podobe metodiky, ktorá sa použije na prípravu tohto hodnotenia.

S napredovaním inovácií a technickým pokrokom akčný plán možno bude potrebné upravovať a ďalej rozvíjať. Komisia bude dôkladne monitorovať vykonávanie akčného plánu, vyvodzovať z neho ponaučenia a posudzovať dosiahnutý pokrok. V polovici vykonávania akčného plánu, teda do konca roku 2017, vypracuje jeho hodnotenie. Pri hodnotení, ktoré bude predmetom diskusie s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami, sa zvážia aj nezávislé posudky vzorky zrealizovaných projektov.

5.           Internacionalizácia stratégie pre oblasť Atlantického oceánu

Atlantický oceán neobmýva iba Európu. Je spoločným zdrojom a jednotným systémom, ktorý spája európsky kontinent s Afrikou a Amerikou. Všetky pobrežné štáty majú spoločný záujem na zaistení dobrého spravovania oceánov a nesú zaň zodpovednosť, a to aj prostredníctvom dohovoru UNCLOS[12], IMO[13] a Medzinárodného orgánu pre morské dno.

Pre krajiny na jeho pobreží má Atlantický oceán obrovskú ekonomickú hodnotu. Komisia sa domnieva, že akčný plán by postupne mohol vytvoriť pevný základ pre spoluprácu s ostatnými krajinami v oblasti Atlantického oceánu. Je zrejmé že napríklad v oceánografickom výskume a pozorovaní existuje potenciál pre spoločnú prácu. Už dnes existuje reálna perspektíva zapojenia USA a Kanady do úsilia o vytvorenie transatlantickej výskumnej aliancie s cieľom prehĺbiť naše spoločné chápanie atlantického ekosystému a jeho potenciálu podporovať modré hospodárstvo. Rozvoj tejto transatlantickej výskumnej aliancie sa bude uskutočňovať postupne a bude vychádzať z hodnotiacej činnosti a z dohôd o najsľubnejších oblastiach spolupráce. O záväzkoch vo výskume alebo v iných oblastiach by možno boli ochotné diskutovať aj ostatné atlantické krajiny. Komisia a členské štáty by mali spoločne zvážiť, aké kroky možno prijať na zapojenie medzinárodných partnerov do postupného rozvoja stratégie pre oblasť Atlantického oceánu.

6.           Záver

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby tento akčný plán schválili a konali v súlade so smerovaním uvedenom v tomto oznámení.

[1]               Francúzsko, Írsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo a Španielsko.

[2]               KOM(2011) 782 z 21. novembra 2011.

[3]               Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF).

[4]               Pracovná skupina pre zamestnanosť a konkurencieschopnosť v námorníctve Komisii v súvislosti s touto otázkou 9. júna 2011 doručila niekoľko odporúčaní.

[5]               Existujúce iniciatívy zahŕňajú Námorné centrum analýz a operácií — narkotiká (MAOC-N) a Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR), ktoré koordinuje Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ (Frontex).

[6]               Ako sa uvádza v rámcovej smernici o námornej stratégii (2008/56/ES).

[7]               Pokiaľ je to vhodné, budú sa rešpektovať zásady Dohovoru UNESCO o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou z roku 2001.

[8]               Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond (EIF).

[9]               Kombinované financovanie (blending): Úvery EIB na doplnenie grantovej podpory z EÚ alebo z iných verejných zdrojov.

[10]             Copernicus, predtým nazývaný Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (alebo GMES), je satelitný systém monitorovania Zeme (http://copernicus.eu).

[11]             Poznatky o mori 2020 je projekt EÚ spájajúci námorné údaje z rôznych zdrojov s cieľom pomôcť priemyslu, verejným orgánom a výskumným pracovníkom, aby ľahšie vyhľadávali údaje a účinnejšie ich využívali na vývoj nových výrobkov a služieb, ale aj aby prehlbovali naše znalosti o morskej aktivite (http://ec.europa.eu/maritimeaffairs/policy/marine_knowledge_2020/index_sk.htm).

[12]             Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve.

[13]             Medzinárodná námorná organizácia.