Úvod

EÚ v priebehu niekoľkých rokov vypracovala komplexnú vodnú politiku, ktorej zameranie sa postupne presunulo od riešenia obáv súvisiacich najmä s ohrozením zdravia k vplyvom hlavných odvetví využívajúcich vodu na životné prostredie. Prijatím rámcovej smernice o vode v roku 2000 prešla vodná politika ďalšou zásadnou zmenou spočívajúcou v integrovanom prístupe k vodnému hospodárstvu založenom na koncepcii vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktorej cieľom je dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd EÚ do roku 2015.

Posúdenie vplyvu oznámenia s názvom Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy (ďalej len „koncepcia“) zahŕňa viaceré posúdenia, určuje hlavné problémy hospodárenia s vodnými zdrojmi a hodnotí alternatívne možnosti politiky, pokiaľ ide o opatrenia na úrovni EÚ. V tomto zhrnutí sa zdôrazňujú kľúčové informácie z hlavnej správy.

1.           Procedurálne otázky a konzultácie so zainteresovanými stranami

Koncepcia je zahrnutá v pracovnom programe Komisie na rok 2012 pod číslom 2012/ENV/005. Vypracovanie posúdenia vplyvu vychádzalo z rozsiahleho vnútorného a vonkajšieho konzultačného procesu. Ťažilo z príspevkov medziútvarovej skupiny a z odporúčaní Rady pre posúdenie vplyvu.

Zainteresované strany boli do procesu posudzovania vplyvov zapojené v ranom štádiu prostredníctvom zavedenej spoločnej implementačnej stratégie rámcovej smernice o vode, ktorá spája členské štáty, Komisiu, pristupujúce krajiny, (potenciálne) kandidátske krajiny a krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), ako aj zainteresované strany a mimovládne organizácie. V dňoch 24. a 25. mája 2012 sa konala konferencia zainteresovaných strán (3. konferencia EÚ o vode), ktorej cieľom bola diskusia o návrhoch možností politiky. Konali sa dve verejné konzultácie, z ktorých každá trvala 12 týždňov: prvá o kontrole účelnosti vodnej politiky od 6. decembra 2011 do 27. februára 2012 a druhá o možnostiach politiky od 16. marca 2012 do 8. júna 2012.

Zainteresované strany celkovo podporili nelegislatívne opatrenia EÚ na riešenie problémov s vodou vrátane podpory usmernení a nástrojov týkajúcich sa vodných bilancií, stanovovania cieľov a úhrady nákladov, ako aj opatrení na zlepšenie informácií a efektívnosti podávania správ. Podporené boli aj niektoré legislatívne možnosti, ako napríklad možné nové nariadenie o normách pre opätovné využívanie vody. Pokiaľ ide o zavedenie ďalšej podmienenosti do financovania EÚ, napríklad do spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), názory boli veľmi rozdielne, hoci väčšina vo všetkých prípadoch podporila zavedenie ďalšej podmienenosti. Silná podpora bola vyjadrená aj využívaniu rôznych finančných prostriedkov EÚ na podporu opatrení.

2.           Politické súvislosti, vymedzenie problému a subsidiarita

Rámcovou smernicou o vode sa zriadil právny rámec s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľné vodné hospodárstvo v EÚ. Rámcová smernica o vode sa vykonáva prostredníctvom šesťročných opakujúcich sa cyklov. Členské štáty mali predložiť prvé plány vodohospodárskeho manažmentu povodia do konca roku 2009 a majú ich revidovať každých 6 rokov. Programy opatrení vypracované v rámci týchto plánov majú začať fungovať do konca roku 2012. Druhý cyklus plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia sa má uskutočniť do konca roku 2015. Do konca roku 2019 sa má rámcová smernica o vode preskúmať a v prípade potreby revidovať.

Európske vody majú viacero problémov, ktoré sú podrobne opísané v správe o stave vôd.

· Z informácií uvedených v prvých plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia vyplýva, že viac ako polovica povrchových vodných útvarov v Európe je v menej ako dobrom ekologickom stave, a preto budú na splnenie cieľov rámcovej smernice o vode potrebné ďalšie opatrenia popri opatreniach ustanovených v iných smerniciach (smernica o dusičnanoch, smernica o čistení komunálnych odpadových vôd, smernica o priemyselných emisiách).

· Nedostatok vody sa v Európe šíri. Veľké oblasti najmä na juhu Európy sú postihnuté nedostatkom vody, zatiaľ čo sa v dôsledku konkurenčného využívania zvyšuje dopyt na celom kontinente.

· Frekvencia a intenzita záplav a súch a nimi spôsobené environmentálne a hospodárske škody v priebehu posledných tridsiatich rokov zjavne vzrástli. Možno to pripísať zmene klímy aj iným antropogénnym tlakom (napr. zmeny vo využívaní pôdy).

Značné tlaky na vody EÚ pochádzajú z uvoľňovania znečisťujúcich látok, hydromorfologických zmien a čerpania vody, ktoré sú zapríčinené najmä demografickým rastom, využívaním pôdy a hospodárskou činnosťou. Na boj proti týmto tlakom je potrebné ďalšie vykonávanie opatrení v oblasti hospodárenia s vodnými zdrojmi, ktoré zlepšia efektívnosť využívania vodných zdrojov a ich trvalú udržateľnosť vrátane:

· prírodných opatrení na zadržiavanie vody, ktoré ochránia a zlepšia potenciál pôdy a ekosystémov uchovávať vodu, čo prinesie vedľajšie pozitívne prínosy, najmä ochranu biodiverzity, predchádzanie katastrofám, adaptáciu na zmenu klímy a zmiernenie zmeny klímy;

· opatrení na účinné využívanie vody, ktoré často predstavujú trvalo udržateľný a nákladovo efektívny spôsob riešenia nedostatku vody, keďže napríklad v budovách predstavujú potenciál značnej úspory energie spojený s úsporou vody;

· alternatívneho zásobovania vodou, ako je napríklad opätovné využívanie vody alebo odsoľovanie.

Koncepcia sa v súlade so zásadou subsidiarity zameriava na problémy a politické nástroje, ktoré sú významné pre vodné hospodárstvo na úrovni EÚ, pričom sa v nej zohľadňuje hodnotenie vykonané v rámci kontroly účelnosti, posúdenia plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia a preskúmania politiky týkajúcej sa nedostatku vody a súch. Boli určené tieto 4 kategórie problémov s 12 hlavnými problematikami.

· Po prvé, hospodárske nástroje na riešenie zlyhaní trhu, ktoré zabraňujú vykonávaniu vyššie uvedených opatrení, sa nevyužívajú dostatočne. Konkrétne:

(1) Súčasné systémy cenotvorby v Európe často zlyhávajú v tom, že nespájajú ciele efektívnosti a spravodlivosti a neumožňujú úhradu nákladov na financovanie opatrení v trvalo udržateľnej miere.

(2) Meranie spotreby vody je nedostatočné napriek skutočnosti, že je nevyhnutnou podmienkou vykonávania stimulujúcich politík cenotvorby.

(3) Informovanosť spotrebiteľov a podnikov o otázke zahrnutej vody je nedostatočná, pričom neexistujú primerané systémy označovania, najmä v prípade globálne obchodovaného tovaru.

· Po druhé, existuje riziko, že ciele rámcovej smernice o vode sa nepodarí nedosiahnuť pre nedostatočné začlenenie a zosúladenie s ostatnými oblasťami politiky vrátane poľnohospodárstva, súdržnosti, priemyslu a plánovania využívania pôdy. V prípade SPP a politiky súdržnosti existuje potenciál ďalšej politickej integrácie, ktorá môže vyplynúť z vykonávania navrhnutého viacročného finančného rámca EÚ. Je však potrebná ďalšia podpora:

(4) začlenenia opatrení týkajúcich sa využívania pôdy,

(5) účinného využívania vody v budovách a zariadeniach,

(6) riešenia presakovania vo vodnej infraštruktúre a

(7) rozšírenia opätovného využívania vody prostredníctvom spoločných noriem EÚ.

· Po tretie, je potrebné zlepšiť súčasné neefektívne riadenie prostredníctvom týchto krokov:

(8) náprava neefektívneho vodohospodárskeho plánovania a vodného hospodárstva s cieľom vyriešiť koordinačné problémy z dôvodu možného ovplyvnenia stanovenia celkových cieľov pre spádovú oblasť, ako aj nákladovo efektívneho uplatňovania jednotlivých opatrení a nástrojov;

(9) vypracovanie náležitého súboru údajov a konzistentnej metodiky na výpočet vodných bilancií, ekologických tokov a cieľových hodnôt;

(10) zlepšenie plánovania riadenia rizika sucha v niektorých členských štátoch na ochranu hospodárstiev a spoločnosti pred vplyvmi sucha.

· Po štvrté, je potrebné vyplniť medzery vo vedomostiach:

(11) Existujú značné medzery vo vedomostiach, najmä pokiaľ ide o konzistentnú metodiku výpočtu nákladov a prínosov opatrení orientovaných na politiku alebo nekonania.

(12) Aj v prípade dostupnosti informácií pretrvávajú problémy s konzistentnosťou, šírením a dostupnosťou na náležitej úrovni rozhodovania. Okrem toho existuje aj priestor na zlepšenie účinnosti súčasných požiadaviek v oblasti štatistiky a podávania správ.

Tieto celoeurópske problémy v oblasti vodného hospodárstva bránia dosiahnutiu dobrého stavu a zmierneniu nedostatku vody a citlivosti na mimoriadne udalosti. Má to negatívny vplyv na vodné prostredie a následne na biodiverzitu a ekosystémy. Okrem toho má táto situácia značný sociálno-hospodársky dosah na: viaceré hospodárske odvetvia (potravinárske odvetvie, výroba elektrickej energie, doprava, cestovný ruch a rekreačné služby) sú priamo závislé od dostupnosti vody na špecifických úrovniach kvality a od služieb ekosystému súvisiacich s vodou. Mimoriadne udalosti, ako sú záplavy a suchá, tiež spôsobujú veľmi veľké škody hospodárskym odvetviam a všeobecnejšie aj obyvateľstvu. Účinky sú často koncentrované v krajinách s nižším príjmom a v regiónoch s nižšou úrovňou rozvoja, najmä vo vidieckych oblastiach, čo je spôsobené nižšou mierou vykonávania predpisov o pitnej vode a o čistení odpadových vôd, nedostatočným presadzovaním predpisov alebo absenciou plánovania v rámci využívania pôdy v záplavových oblastiach a horším prístupom k technológiám a know-how v súvislosti so šetrením vodou. Prístup k bezpečnej pitnej vode a hygiene sa navyše musí posudzovať v kontexte ľudských práv.

3.           Ciele

V koncepcii je predstavená politická reakcia na opísané problémy spoločne s dlhodobým cieľom zabezpečiť dostupnosť kvalitnej vody pre udržateľné a spravodlivé využívanie vody. Prispieva to k všetkým 3 rozmerom stratégie Európa 2020 (inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast). Aby sa tento cieľ dosiahol, je potrebné zaviesť na úrovni EÚ vyvážený prístup zameraný na:

· dosiahnutie dobrého stavu vodných útvarov v EÚ spravidla do roku 2015 alebo najneskôr do roku 2027 pre určité vodné útvary, na ktoré sa vzťahujú výnimky rámcovej smernice o vode;

· zníženie nedostatku vody s prihliadnutím na potrebu udržať ekologické toky na úrovni, ktorá bude zlučiteľná s plnením cieľov rámcovej smernice o vode;

· zníženie citlivosti na zmenu klímy a mimoriadne udalosti.

Pokiaľ ide o nedostatok vody a citlivosť, na úrovni povodia sa musia stanoviť konkrétne ciele, ktoré sa musia integrovať do druhého kola plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Určili sa štyri súbory osobitných cieľov, ktoré odrážajú vyššie uvedené štyri kategórie problémov v oblasti vodného hospodárstva. Sú to:

– intenzívnejšie používanie hospodárskych nástrojov na lepšie prideľovanie zdrojov a internalizáciu vonkajších nákladov;

– podporovanie začlenenia otázok týkajúcich sa vody do odvetvových politík s cieľom zabezpečiť ďalšie rozšírenie prírodných opatrení na zadržiavanie vody, opatrení na efektívne využívanie vody v budovách a zariadeniach, opätovného využívania vody a nástrojov na zníženie presakovania v infraštruktúre na zásobovanie vodou;

– dosiahnutie efektívnejšieho riadenia vodných zdrojov a efektívneho pracovného vzťahu medzi inštitúciami a úplné začlenenie otázok kvality vody, kvantity vody a hydromorfológie do vodného hospodárstva;

– zlepšenie vedomostí a nástrojov, ktoré majú vodohospodári k dispozícii, umožnenie efektívneho rozhodovania a zníženie administratívnej záťaže.

4.           Možnosti politiky

Cieľom možností politiky hodnotených na účely tejto koncepcie je poskytnúť členským štátom súbor nástrojov a podporiť vykonávanie najvýznamnejších opatrení. Tieto možnosti politiky možno zaradiť do 4 rôznych prístupov.

– Prvý súbor možností tvorí dobrovoľný prístup, ktorý zahŕňa rozvoj rôznych nástrojov a usmernení na podporu praktického vodného hospodárstva na úrovni EÚ a na úrovni povodia.

– Možnosti v rámci regulačného prístupu sú zamerané na dosiahnutie mnohých rovnakých cieľov na podporu praktického vodného hospodárstva, ale prostredníctvom legislatívnych prostriedkov.

– V ďalších možnostiach ide o úplné využitie možnej podmienenosti pre fondy spoločného strategického rámca (Európsky fond pre regionálny rozvoj – EFRR, Kohézny fond – KF, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka – EPFRV) a pre financovanie piliera SPP I v súlade s návrhmi Komisie týkajúcom sa reformy SPP a viacročného finančného rámca (VFR).

– Ostatné možnosti sa napokon zameriavajú na zabezpečenie priority pre udržateľné vodné hospodárstvo vo výdavkoch fondov spoločného strategického rámca a úverov Európskej investičnej banky (EIB). Táto možnosť neprináša žiadnu zmenu súčasného politického rámca vo viacročnom finančnom rámci, ako navrhuje Komisia, ale môže sa uskutočniť, iba ak členské štáty prijmú v programovaní a plánovaní výdavkov stanovené priority.

V uvedených 4 kategóriách problémov a 12 hlavných problematikách sa určilo 37 možností politiky. Tento predbežný zoznam možností bol predložený na verejnú konzultáciu a na konzultáciu so zainteresovanými stranami a bol ďalej hodnotený s cieľom určiť uprednostňované balíky možností. Týchto 37 možností je uvedených nižšie spolu so zodpovedajúcim špecifickým cieľom a v rámci politického prístupu, do ktorého patria.

Tabuľka 1: Zoznam možností zvažovaných v posúdení vplyvu – zachovávajú sa možnosti vyznačené červeným a podčiarknutým písmom

|| Prístupy

osobitný cieľ || a) dobrovoľne || b) nariadenie || c) podmienenosť || d) priorita vo financovaní

1. cenotvorba || usmernenie pre systémy obchodovania || nie je || začlenenie do krížového plnenia pilieru SPP I || nie je

2. meranie spotreby || využitie GMES || zmena a doplnenie rámcovej smernice o vode || začlenenie do krížového plnenia pilieru SPP I || nie je

3. označovanie globálne obchodovaného tovaru || dobrovoľné označovanie || povinné označovanie || nie je || nie je

4. prírodné opatrenia na zadržiavanie vody || usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii || zmena a doplnenie rámcovej smernice o vode || vo vykonávacích predpisoch spoločného strategického rámca || v rámci spoločného strategického rámca a úverov EIB

5.1 zariadenia/výrobky súvisiace s vodou || dobrovoľné označovanie || povinné označovanie začlenenie do pracovného programu ekodizajnu[1] || nie je || nie je

5.2 budovy || dobrovoľná klasifikácia || povinná klasifikácia minimálne požiadavky smernica || nie je || nie je

6. presakovanie || usmernenie || nie je || nie je || v rámci spoločného strategického rámca a úverov EIB

7. opätovné využívanie vody || usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii norma Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) || nariadenie || nie je || v rámci spoločného strategického rámca a úverov EIB

8. riadenie || partnerské preskúmanie || zmena a doplnenie rámcovej smernice o vode zmena a doplnenie smernice o strategickom environmentálnom posudzovaní || nie je || nie je

9. stanovovanie cieľov || usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii || zmena a doplnenie rámcovej smernice o vode || nie je || nie je

10. plánovanie týkajúce sa súch || odporúčanie || zmena a doplnenie rámcovej smernice o vode smernica o suchách || nie je || nie je

11. náklady a prínosy || usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii || zmena a doplnenie rámcovej smernice o vode || nie je || nie je

12. šírenie vedomostí || ďalší rozvoj systému WISE || preskúmanie právnych požiadaviek v oblasti podávania správ a štatistiky || nie je || nie je

5.           Určenie uprednostňovaného balíka možností a jeho vplyvy

Posúdenie možností sa môže považovať za preskúmanie rôznych prístupov pre každú z 12 identifikovaných problematík. Na základe vykonaného posúdenia sa zdá, že vo väčšine prípadov najvhodnejšie možnosti patria do prístupu, v rámci ktorého sa využíva usmerňovanie. Regulačný prístup sa odporúča len pre 3 oblasti (účinné využívanie vody v zariadeniach/výrobkoch súvisiacich s využívaním vody, opätovné využívanie vody a šírenie vedomostí), keďže súčasné politické súvislosti vedú k presunutiu väčšiny možností politiky súvisiacich s nariadeniami alebo podmienenosťou do neskoršej fázy, najmä pokiaľ ide o vykonávanie rámcovej smernice o vode a viacročného finančného rámca. Uprednostňované možnosti sú v tabuľke 1 uvedené červenou farbou a podčiarknuté.

Treba zdôrazniť, že prvky, ktoré zahŕňajú legislatívne zmeny, sa nenavrhnú spoločne s koncepciu, ale budú predmetom ďalšej analýzy a navrhnú sa až na základe posúdenia vplyvu konkrétneho nástroja.

Navrhnutými usmerneniami a nástrojmi by sa preskúmalo vzájomné pôsobenie určitých hospodárskych nástrojov a spôsob, ako ich začleniť do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia, plánov riadenia povodní a plánov riadenia súch. Poskytli by informácie na podporu intenzívnejšieho používania hospodárskych nástrojov. Navrhnutý balík však nie je záväzný a ďalšie rozšírenie používania týchto nástrojov nie je zaručené.

V navrhnutom balíku sa presadzuje širšie začlenenie problematiky vody do odvetvových politík prostredníctvom usmernení, lepšieho plánovania a nástrojov na stanovovanie cieľov, ktoré pokrývajú viaceré aspekty odvetvovej integrácie. Umožní to lepšie zohľadnenie otázok týkajúcich sa vodného hospodárstva pri výbere projektov na financovanie v rámci SPP a politiky súdržnosti. Neexistuje však žiadna záruka, že opatrenia budú vykonané, keďže vykonávanie zostáva dobrovoľné.

Usmerňovanie zahrnuté v navrhnutom balíku, napr. týkajúce sa obchodovania s vodou a vodných bilancií/cieľov, ako aj plánovaný systém partnerského preskúmania by sa venovali efektívnosti riadenia v plánovaní vodných zdrojov, čo by viedlo k väčšej transparentnosti a efektívnejšiemu rozhodovaniu. Odstránila by sa nepotrebná záťaž vyplývajúca z existujúcich požiadaviek v oblasti podávania správ podľa právnych predpisov EÚ o vode.

Navrhnutý balík zahŕňa širokú škálu usmernení a nových nástrojov, ktoré majú uspokojiť najnaliehavejšie potreby vodohospodárov. Informácie o vodných bilanciách a ekologických tokoch by vyplnili hlavné medzery vo vedomostiach vodohospodárov. Lepšími informačnými platformami a poskytovaním informácií na úrovni EÚ by sa zabezpečil rozsiahlejší prístup k aktuálnejším a interoperabilným údajom v záujme účinnejších vodohospodárskych rozhodnutí a rozvoja politiky na úrovni EÚ, na vnútroštátnej úrovni a na úrovni povodí. Ich využívanie je však dobrovoľné.

Navrhnutým balíkom sa zlepšuje efektívnosť vodnej politiky EÚ vyplnením medzier vo vedomostiach, zlepšením riadenia a zameraním požiadaviek v oblasti podávania správ na zníženie administratívnej záťaže. Balík ponecháva pružnosť na prispôsobenie nástrojov situáciám, kde je nákladová efektívnosť vysoká. Zmeny a doplnenia, ktoré by sa mohli navrhnúť v súvislosti s požiadavkami v oblasti podávania správ o právnych predpisoch o vode, by prekonali existujúce problémy so súdržnosťou. Navrhnutý balík by zvýšil súdržnosť medzi príslušnými politikami EÚ (najmä SPP, politika súdržnosti, zdravotná a energetická politika).

Navrhnutý balík prispeje k vyriešeniu problémov týkajúcich sa ekologického stavu vôd EÚ, nedostatku vody a citlivosti na mimoriadne udalosti. Vytvorenie modelov pre túto koncepciu spoločne s posúdením jednotlivých opatrení poskytujú prvky na posúdenie hospodárskeho vplyvu, vplyvu na životné prostredie a sociálneho vplyvu vykonávania rôznych kategórií opatrení na úrovni EÚ, najmä vplyvu zvýšenia efektívnosti v celom hospodárstve prostredníctvom opatrení na riadenie využívania pôdy, účinnejšie využívanie vody a zabezpečenie dostupnosti čistej vody. Skutočné účinky opatrení však budú viditeľné len na úrovni jednotlivých 110 povodí EÚ, ktorá predstavuje relevantnú úroveň analýzy. Nástroje vyvinuté v rámci koncepcie (vodné bilancie, tvorba vodohospodárskych modelov, databáza opatrení) poslúžia členským štátom pri vykonaní tejto analýzy v kontexte vypracovania ďalších plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia a pri výbere najvhodnejšej kombinácie opatrení.

6.           Monitorovanie a hodnotenie

Vykonávanie a monitorovanie koncepcie sa bude opierať o platformu spoločnej implementačnej stratégie[2] rámcovej smernice o vode. Vykonávanie prebehne v dvoch fázach, ktoré zodpovedajú dvom plánovaným obdobiam spoločnej implementačnej stratégie:

· V prvej fáze (2013 – 2015) bude cieľom ovplyvniť vypracovanie ďalších plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktoré majú členské štáty predložiť do konca roku 2015 a posilniť vedomostnú základňu a nástroje, ktoré podporia hodnotenie týchto plánov a preskúmanie rámcovej smernice o vode;

· Druhá fáza (2016 – 2018) bude venovaná hodnoteniu týchto plánov a príprave preskúmania rámcovej smernice o vode.

Vypracuje sa hodnotiaca tabuľka koncepcie na monitorovanie vykonávania návrhov uvedených v koncepcii a hodnotenie pokroku. Každoročne bude o nej diskutovať strategická koordinačná skupina pre spoločnú implementačnú stratégiu a zástupcovia vodohospodárskych subjektov.

[1]               O začlenení zariadení využívajúcich vodu sa diskutuje v súvislosti s pracovným plánom smernice o ekodizajne na obdobie rokov 2012 – 2014.

[2]               http://ec.europa.eu/environment/water/water-framework/objectives/implementation_en.htm