Súvislosti a inštitucionálny kontext

V Lisabonskej zmluve sa plánuje založenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc (čl. 214 ods. 5), aby sa mladí Európania mohli podieľať na operáciách humanitárnej pomoci Únie. V novembri 2010 Komisia prijala oznámenie o zbore dobrovoľníkov. V roku 2011 boli prijaté závery Rady a písomné vyhlásenie Európskeho parlamentu. Komisia navrhla prideliť na zbor dobrovoľníkov finančné prostriedky vo výške 210 miliónov EUR v medziach budúceho viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Hlavné zainteresované strany vrátane organizácií humanitárnej pomoci a dobrovoľníckych organizácií, ako aj členské štáty, boli neustále zapojené do procesu zriaďovania zboru dobrovoľníkov už od jeho začiatku v prvých mesiacoch roku 2010. Informácie a odborné poznatky boli získané aj prostredníctvom externých štúdií/prieskumov, špecializovaných konferencií a verejnej on-line konzultácie.

Zainteresované strany opakovane zdôraznili, že zbor dobrovoľníkov by sa mal riadiť dopytom a potrebami, aby sa dosiahol skutočný účinok vo vzťahu k cieľovým populáciám. Zbor dobrovoľníkov by mal mobilizovať dobrovoľníkov s cieľom prezentovať hodnoty, ktoré sú jadrom európskeho projektu, poskytovať pritom humanitárnu pomoc a zosúladiť spôsob využívania dobrovoľníkov s tendenciou zvyšovania profesionality v tejto oblasti. Niektoré zúčastnené strany takisto navrhli rozlišovanie medzi menej kvalifikovanými mladými ľuďmi, ktorí by nemali byť nasadzovaní do operácií humanitárneho charakteru, pri ktorých je bezpečnosť problematická, a skúsenými dobrovoľníkmi. Napokon sa zdôrazňoval význam kapacít miestnych hostiteľských organizácií pri zabezpečovaní toho, aby príspevok dobrovoľníkov mal na hostiteľské spoločenstvá trvalý vplyv.

Na základe výsledkov prieskumov a konzultácií a s cieľom otestovať niektoré z možných rysov budúceho zboru dobrovoľníkov Komisia spustila dve kolá pilotných projektov, ktoré prebiehajú od roku 2011 do roku 2013. Prvé skúsenosti z pilotných projektov boli použité pri tvorbe tohto posúdenia vplyvu.

Vymedzenie problému a subsidiarita

Najnovšie údaje ukazujú všeobecnú tendenciu rastu počtu dobrovoľníkov pôsobiacich v EÚ za posledných desať rokov. Z prieskumov Eurobarometra (2010) vyplýva, že solidarita a humanitárna pomoc je pre Európanov oblasťou, v ktorej dobrovoľníci zohrávajú najvýznamnejšiu úlohu a 88 % Európanov podporuje zriadenie dobrovoľníckeho zboru humanitárnej pomoci. Kým 68 % z nich vie, že EÚ financuje humanitárnu pomoc, len 30 % Európanov má pocit, že sú dobre informovaní. Okrem toho, aj napriek zvýšenému dopytu po vysielaní dobrovoľníkov do tretích krajín v rámci humanitárnej činnosti, sa väčšina dobrovoľníkov vyslaných mimo EÚ stále zaoberá najmä dlhodobými projektmi rozvojovej spolupráce, a nie intervenciami humanitárnej pomoci.

Napriek tomu, že niekoľko dobrovoľných schém už existuje, stále sa vyskytujú značné nedostatky a medzery, ktoré bránia dobrovoľným systémom rozvinúť svoj plný potenciál na podporu humanitárnych opatrení. Chýbajúci systémový a štruktúrovaný prístup EÚ k dobrovoľníckej činnosti, značné rozdiely v úrovni rozvoja dobrovoľníctva v jednotlivých členských štátoch, ako aj malá viditeľnosť dobrovoľníctva bránia tomu, aby sa dobrovoľnícka činnosť v EÚ plne rozvinula, a obmedzuje účasť ľudí, ktorí majú dobrú vôľu alebo ambície konkrétne prispieť k operáciám humanitárnej pomoci EÚ dobrovoľníckou činnosťou.

Boli zistené tieto konkrétne problémy: i) chýbajúci štruktúrovaný prístup EÚ k dobrovoľníckej činnosti vrátane značných rozdielov v úrovni dobrovoľníckej práce medzi členskými štátmi; ii) slabá viditeľnosť humanitárnej činnosti EÚ a jej solidarity s ľuďmi v núdzi, ktorá so sebou prináša obmedzenú informovanosť medzi Európanmi a vedie k väčším ťažkostiam pre tých, ktorí chcú konkrétne prispieť k humanitárnej pomoci svojou vlastnou účasťou; iii) absencia jednotných mechanizmov na vyhľadávanie a výber, ktoré by sa konzistentne používali vo všetkých členských štátoch, v dôsledku čoho je ťažké zosúladiť ponuku dobrovoľníkov s dopytom po nich zo strany organizácií; iv) nedostatok dostatočne kvalifikovaných dobrovoľníkov humanitárnej pomoci, ktorý zapríčiňuje, že menej skúsené vysielajúce organizácie v niektorých prípadoch nasadzujú dobrovoľníkov bez potrebného mimina zručností alebo poznania humanitárnych zásad; v) nedostatky v núdzových kapacitách humanitárnej pomoci vzhľadom na rastúci počet a rozsah humanitárnych kríz a vyšších humanitárnych potrieb, v dôsledku čoho je nevyhnutné zvýšiť množstvo kvalifikovaných zdrojov na nasadenie v krízových situáciách, ktoré miestne a medzinárodné záchranné kapacity často nedokážu zvládnuť; vi) nedostatočné kapacity hostiteľských organizácií dobrovoľníkov, ktoré neumožňujú zabezpečiť, aby príspevky dobrovoľníkov mali trvalý dosah na príjemcov.

Bez iniciatívy na úrovni EÚ by nebolo možné riešiť vyššie uvedené problémy. Okrem toho nečinnosť Únie by bola v rozpore s Lisabonskou zmluvou, ktorá ukladá vytvorenie zboru dobrovoľníkov.

Ciele

Účinnejšia mobilizácia dobrovoľníckych kapacít v rámci EÚ môže byť užitočným spôsobom na vytváranie výrazne pozitívneho obrazu EÚ vo svete. Môže podporiť záujem o celoeurópske projekty na podporu činností humanitárnej pomoci vrátane aktivít civilnej ochrany humanitárneho charakteru, nie však nevyhnutne nasadením väčšieho počtu ľudí, ale aj lepšou prípravou. Toto môže znásobiť prínos pre hostiteľské spoločenstvá a vplyv na samotných dobrovoľníkov rozvíjaním špecifických zručností, ktoré sú dôležité na humanitárnom trhu práce, ale aj zvýšením spôsobilosti pre každodenný život, napríklad zvýšením osobnej odolnosti, medzikultúrneho povedomia a porozumenia.

Zbor dobrovoľníkov teda prináša výhody pre vysielajúce organizácie, pre spoločenstvá, ktorým slúži, ako aj pre samotných dobrovoľníkov a tým aj EÚ ako celku. Tieto aspekty sa premietli do nasledujúcich cieľov:

Všeobecný cieľ

· Vyjadriť humanitárne hodnoty a solidaritu EÚ s ľuďmi v núdzi, a to podporou účinného a viditeľného Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc, ako posilneného príspevku EÚ k jej celkovej schopnosti reagovať na humanitárne krízy.

Konkrétne ciele

zlepšiť schopnosť Únie poskytovať humanitárnu pomoc, zlepšiť zručnosti a spôsobilosť dobrovoľníkov a ich pracovných podmienok, zviditeľňovať hodnoty humanitárnej pomoci Únie, rozvíjať kapacity hostiteľských organizácií v tretích krajinách, posilňovať súdržnosť/konzistentnosť medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť možnosti pre európskych občanov, aby sa podieľali na operáciách humanitárnej pomoci, zdokonaliť kritériá na vyhľadávanie a výber dobrovoľníkov.

Operatívny cieľ

· Vytvoriť rámec pre spoločné príspevky európskych občanov k humanitárnej činnosti Únie (Lisabonská zmluva, čl. 214 ods. 5).

Možnosti politiky

Ak nebude existovať zbor dobrovoľníkov (žiadne nové opatrenie EÚ) možno očakávať, že dobrovoľníci by sa naďalej využívali prevažne v rámci dlhodobej rozvojovej spolupráce, a že jednotlivé národné dobrovoľnícke systémy a MVO by naďalej uplatňovali svoje vlastné metódy vyhľadávania a výberu.

Táto situácia by znamenala nevyužitie existujúceho potenciálu dobrovoľníctva v oblasti humanitárnej pomoci a to aj z dôvodu nedostatočných kapacít – v rámci MVO aj vlád členských štátov – vyvíjať a poskytovať primeranú odbornú prípravu. Z týchto dôvodov budú vysielajúce organizácie aj naďalej nasadzovať dobrovoľníkov, ktorí nemajú vždy potrebné zručnosti, bez akýchkoľvek záruk čo sa týka kvality umiestnenia alebo skutočného vplyvu účasti dobrovoľníkov na miestne komunity. Vplyv na hostiteľské organizácie a miestne komunity by bol takisto obmedzený a v konečnom dôsledku by závisel od zdrojov hostiteľskej organizácie, ktoré sú často veľmi obmedzené.

A napokon, viditeľnosť EÚ by sa nezvýšila, ak by sa na úrovni EÚ neprijalo žiadne nové opatrenie. Z uvedených dôvodov a vzhľadom na skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve sa vyžaduje vytvorenie zboru dobrovoľníkov (čl. 214 ods. 5), sa možnosť „žiadne nové opatrenie EÚ“ už ďalej neposudzuje.

Úlohou je definovať zbor spôsobom, ktorý poskytne najlepší možný prínos (účinnosť) nákladovo efektívnym spôsobom. Boli určené štyri politické možnosti, ktoré vyplývajú z postupne sa rozširujúcej kombinácie rôznych „modulov“ (celá škála činností, ktoré môžu byť podporované):

Možnosť 1 by zahŕňala 1) vývoj noriem pre vyhľadávanie a výber dobrovoľníkov, ktoré by umožnili prilákať a vybrať tých správnych dobrovoľníkov spravodlivým spôsobom a tak, aby mali tie správne schopnosti a 2) vypracovanie certifikačného mechanizmu pre vysielajúce organizácie, ktorý by priniesol overené dôkazy, že certifikované organizácie dodržiavajú normy EÚ.

Okrem činností, ktoré už boli zahrnuté v možnosti 1, by možnosť 2 zahŕňala: 3) podporu odbornej prípravy dobrovoľníkov, vychádzajúc zo skúseností organizácií humanitárnej pomoci, skúseností získaných z pilotných projektov a z odbornej prípravy, ktorú organizuje Komisia ako súčasť politiky v oblasti civilnej ochrany, 4) vytvorenie registra kvalifikovaných dobrovoľníkov EÚ, ktorí sú k dispozícii, aby sa zapojili do humanitárnej pomoci, pričom register by poskytoval aj platformu pre rýchle vyhľadanie vhodných záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a zlepšený prístup k dobrovoľníckym príležitostiam pre ľudí z celej EÚ a 5) vypracovanie noriem a certifikačný mechanizmus riadenia dobrovoľníkov v hostiteľských organizáciách, tak, aby sa zabezpečilo, že zručnosti dobrovoľníkov sa adekvátne využívajú v prospech miestnych komunít.

Možnosťou 3 by sa k činnostiam uvedeným pod možnosťou 2 pridali tieto: 6) vysielanie dobrovoľníkov EÚ do tretích krajín vrátane „praktikantských stáží“ pre menej skúsených dobrovoľníkov v rámci ich odbornej prípravy, ako aj vysielaním na skutočné humanitárne projekty (s osobitným zameraním na opatrenia prevencie/pripravenosti a obnovy), 7) budovanie kapacít v hostiteľských organizáciách s cieľom podporiť uplatňovanie noriem vyvinutých v rámci modulu 5 a zlepšiť prijímacie kapacity a 8) vytvorenie siete humanitárnych dobrovoľníkov EÚ prostredníctvom interaktívnej webovej stránky, ktorá umožní účasť dobrovoľníkov bez toho, aby boli vyslaní. Realizovalo by sa to prostredníctvom existujúcej výkonnej agentúry, ktorá má potrebné skúsenosti z dobrovoľníckych programov, pričom by sa zabezpečil náležitý dohľad zo strany Komisie.

Nakoniec možnosťou 4 by sa podporila rovnaká kombinácia činností ako v možnosti 3 (všetkých 8 modulov), ale každú zložku by priamo riadila Európska komisia vrátane výberu, odbornej prípravy a vysielania. Takýto postup vysielania dobrovoľníkov by sa mohol organizovať rôznymi spôsobmi, vrátane i) vyčlenenia dodatočných ľudských zdrojov v rámci útvarov Komisie, ii) využitia existujúcej výkonnej agentúry na realizáciu (napríklad výkonnej agentúry EACEA v rámci GR pre vzdelávanie a kultúru) a iii) založením novej nezávislej agentúry zboru dobrovoľníkov EÚ. Vzhľadom na predpokladané dodatočné administratívne náklady na zriadenie novej agentúry v súčasnej hospodárskej situácii a možnú duplicitu s existujúcimi orgánmi nie sú už náklady na túto možnosť vyčíslené v nasledujúcej časti tohto posúdenia vplyvu.

Analýza vplyvov

V posúdení vplyvu sa hodnotia najdôležitejšie potenciálne vplyvy jednotlivých možností (vrátane vplyvov na rôzne zainteresované strany), rozsah, v akom každá možnosť spĺňa konkrétne ciele, a odhady nákladov súvisiacich s realizáciou programu (posúdenie efektívnosti), pričom sa predpokladá prijatie legislatívneho rámca tak, aby sa jeho plné vykonávanie začalo v roku 2014. Odhady nákladov súvisiacich s vykonávaním programu zahŕňajú aj náklady na riadenie, ktoré sa predpokladajú vo výške približne 10 % celkového rozpočtu, ak dané činnosti riadi Komisia, zatiaľ čo v prípade, že sa riadenie prenesie na existujúce výkonné agentúry, by náklady dosiahli približne 8 %.

Možnosť 1

Možnosťou 1 by sa vytvorili podmienky pre zvýšenú transparentnosť a konzistentnosť postupov prijímania zamestnancov a odbornej prípravy dobrovoľníkov v rámci členských štátov, a mohla by motivovať vysielajúce organizácie, aby prispôsobili svoje metódy. Vplyv a synergický účinok však v takomto prípade závisí od stupňa uplatňovania noriem a certifikačných mechanizmov v rámci jednotlivých organizácií. Pokiaľ ide o dobrovoľníkov, možnosť 1 by najmä umožnila dobrovoľníkom uviesť vo svojom životopise, že boli vybraní/zapojení prostredníctvom certifikovanej organizácie, a mali by viac vedomostí o tom, čo možno očakávať od dobrovoľníckej práce prostredníctvom rôznych organizácií.

Vplyv na podporu viditeľnosti EÚ mimo EÚ by bol veľmi obmedzený v dôsledku skutočnosti, že táto možnosť neznamená aj konkrétne vyslanie. Z tohto istého dôvodu by to mohlo mať iba nepriamy vplyv na miestne komunity a hostiteľské organizácie.

Z uvedeného vyplýva, že možnosť 1 by mala obmedzený vplyv na ciele, a to v závislosti od stupňa uplatňovania noriem a ochoty dobrovoľníckych organizácií podstúpiť proces certifikačných mechanizmov.

Implementačné náklady možnosti 1 by počas obdobia rokov 2014 – 2020 predstavovali približne 3,5 milióna EUR.

Možnosť 2

Rovnako ako možnosť 1, aj možnosť 2 by zabezpečila podmienky pre prípadné zlepšenie systému náboru dobrovoľníkov. Okrem toho by vysielajúce organizácie získali prístup k dobrovoľníkom, ktorí absolvovali komplexný program odbornej prípravy, čo by zasa zlepšilo účinnosť nasadzovania dobrovoľníkov, znížilo riziko nesprávneho pokrytia potrieb a uľahčilo vykonávanie dohľadu a usmerňovanie dobrovoľníkov v teréne. Vytvorenie registra vyškolených dobrovoľníkov by pomohlo aj náborovým organizáciám nájsť vhodných kandidátov.

Táto možnosť priamo prispieva ku kvalifikácii dobrovoľníkov prostredníctvom odbornej prípravy a zvyšuje ich šance na vyslanie. Odborná príprava a register by takisto umožnili rýchlejší vstup do dobrovoľníckej práce, zatiaľ čo normy pre hostiteľské organizácie by pomohli dobrovoľníkom maximalizovať svoj prínos pri vyslaní a väčšiu spokojnosť s prácou. Možnosť 2 by takisto mohla mať vplyv na miestne komunity a hostiteľské organizácie a na viditeľnosť EÚ v tretích krajinách iba vtedy, keby sa vysielali vyškolení dobrovoľníci.

Celkove by sa možnosťou 2 zlepšila kvalifikácia dobrovoľníkov a vytvorili by sa podmienky pre účinnejšie vysielanie a zvýšený prínos dobrovoľníkov v oblasti humanitárnej pomoci. Neexistovala by však záruka, že zručnosti, ktoré získali dobrovoľníci, budú skutočne slúžili miestnemu obyvateľstvu, ani záruka, že sa solidarita EÚ bude propagovať v tretích krajinách.

Implementačné náklady možnosti 2 by počas obdobia rokov 2014 – 2020 predstavovali 53 miliónov EUR.

Možnosť 3

Možnosťou 3 by sa ešte viac rozšírili predchádzajúce možnosti týkajúce sa podpory nasadzovania dobrovoľníkov do operácií humanitárnej pomoci, budovania kapacít miestnych hostiteľských organizácií a zriadenia „siete dobrovoľníkov humanitárnej pomoci EÚ“.

Navrhovaným prístupom, podľa ktorého by existujúca výkonná agentúra navrhla vhodné možnosti vysielania dobrovoľníkov do humanitárnych organizácií, by sa zabezpečilo, aby zbor dobrovoľníkov bol prepojený s kľúčovými zainteresovanými stranami v tejto oblasti. Dohľad nad vysielaním by si ponechala Komisia prostredníctvom série nástrojov. Po prvé, len tí dobrovoľníci, ktorí úspešne absolvovali výcvikový kurz EÚ a boli zapísaní do registra zboru, by boli oprávnení na vyslanie. Tým by sa zaistilo, že vyslaní dobrovoľníci majú predpoklady priniesť hodnotný príspevok. Po druhé, Komisia by aj naďalej zachovávala kontrolu prostredníctvom dohľadu nad agentúrou, čo by zabezpečilo excelentnosť a výraznú viditeľnosť EÚ počas vyslania. Po tretie, od hostiteľských organizácií, ktoré prijímajú dobrovoľníkov, by sa malo vyžadovať, aby spĺňali normy EÚ vyvinuté v rámci modulu 5.

Prepojenosť medzi jednotlivými modulmi a podmienky súvisiace s vysielaním pomôžu zabezpečiť, aby sa identita EÚ výrazne premietla do operácií zboru dobrovoľníkov.

Táto možnosť by prispela k tomu, aby dobrovoľníci získali konkrétne pracovné skúsenosti v tejto oblasti a vďaka vyslaniu ešte viac zvýšili svoju kvalifikáciu a stali sa tak atraktívnejšími pre následné akcie v teréne, aby sa zvýšili ich šance na získanie pracovného miesta v budúcnosti a súčasne aj núdzové kapacity humanitárneho sektora. Pravdepodobne to povzbudí aj občanov Únie, ktorí chcú vyjadriť svoju solidaritu, aby sa zapojili do dobrovoľníckej práce a konkrétne prispeli k veci humanitárnej pomoci (vrátane tých, ktorí by inak mali menej možností). Sieť EÚ združujúca humanitárnych dobrovoľníkov by poskytla príležitosť aj na nadväzovanie kontaktov pre tých, ktorí chcú začať svoju kariéru v oblasti humanitárnej pomoci. Táto možnosť by napokon znamenala aj kultúrny prínos, keďže dobrovoľníci by dostali príležitosť dozvedieť sa viac o rôznych kultúrach a spôsoboch života.

Bezprostredná prítomnosť a podpora zboru dobrovoľníkov v miestnych komunitách je najdôležitejším a priamym spôsobom vyjadrenia solidarity EÚ a zvýšenia viditeľnosti EÚ, najmä ak sú spojené s náležitou odbornou prípravou, ktorá zabezpečí, aby dobrovoľníci preukázali významný a pozitívny prínos.

Možnosť 3 by nielen prispela k rozvoju dobrovoľníctva a podporila dobrovoľníkov v Európe, ale obsahovala by aj všetky prvky potrebné na to, aby sa dobrovoľníci skutočne podieľali na intervenciách humanitárnej pomoci v tretích krajinách a prispeli tak k celkovej účinnosti a kvalite humanitárnej pomoci.

Implementačné náklady možnosti 3 by v rokoch 2014 – 2020 predstavovali 210 miliónov EUR.

Možnosť 4

Skutočnosť, že každý komponent tejto možnosti by bol priamo riadený Komisiou, by mala dôsledky uvedené ďalej. Vyžiadalo by si to rovnakú úroveň kontroly Komisie nad odbornou prípravou dobrovoľníkov a vytvorenie registra ako v možnosti 3. Pokiaľ ide o vysielanie, Komisia alebo agentúra by kontrolovali konečný výber a umiestňovanie dobrovoľníkov, ktorí by sa stali súčasťou humanitárnych projektov v tejto oblasti po tom, čo boli vybraní. Vplyv, ktorý Komisia môže mať na viditeľnosť EÚ a propagáciu zboru dobrovoľníkov, by bol rovnaký ako v prípade možnosti 3.

Možnosť 4 by znamenala zmeny v riadení finančnej podpory dobrovoľníkov v zbore dobrovoľníkov na rozdiel od pracovníkov v oblasti pomoci, ktorých v súčasnosti financujú partneri v rámci humanitárnej pomoci EÚ. So zmenou by boli spojené dodatočné administratívne náklady Komisie na ľudské zdroje. Od útvarov Komisie sa neočakáva, že budú mať rovnaký stimulačný potenciál a dosah na rozmiestňovanie dobrovoľníkov v teréne a partnerské humanitárne organizácie zvyčajne pociťujú menšiu zodpovednosť, čo môže obmedziť účinnosť nasadenia a mohlo by znížiť motiváciu na zlepšenie kvality v oblasti humanitárneho dobrovoľníctva. Na vyváženie tohto efektu by bolo vhodné vypracovať spoľahlivú vnútornú štruktúru riadenia a úpravu každodenného styku s cieľom zabezpečiť, aby zbor dobrovoľníkov bol správne začlenený do poskytovania humanitárnej pomoci z EÚ. Zdá sa, že tempo, akým by rozsah činnosti zboru dobrovoľníkov mohol rásť, by bolo pri možnosti 4 pravdepodobne o niečo nižšie.

Zároveň vzhľadom na obmedzené „absorpčné kapacity“ je pravdepodobné, že tento spôsob riadenia by sa boril s cieľom poskytnúť stále vyšší počet príležitostí na vyslanie. Menší rozsah vyslaní by sa zasa prejavil v podobe menšieho prínosu pre hostiteľské spoločenstvá a ovplyvnil by celkové kapacity sektora. Okrem toho priame a centralizované hospodárenie by mohli znížiť dostupnosť dobrovoľníckej práce a účasť na nej pre občanov EÚ.

Pri udržaní implementačných nákladov možnosti 4 v rámci dostupného rozpočtu VFR na obdobie rokov 2014 – 2020 (210 miliónov EUR) by bolo vyslaných o 60 % menej dobrovoľníkov.

Porovnanie možností

Pri porovnaní uvedených štyroch možností politiky by sa malo pamätať na to, že tieto štyri možnosti predstavujú postupne sa zvyšujúce ambície alebo rozsah, a to od minimalistickej možnosti 1 až po rozsiahlu a priamo riadenú možnosť 4. Porovnanie možností sa vykonáva tak, že sa posúdi, o koľko viac prispievajú rozsiahlejšie možnosti k dosiahnutiu konkrétnych cieľov. Toto posúdenie sa potom môže porovnať s vyššími nákladmi na rozsiahlejšie možnosti. Rôzny rozsah jednotlivých možností takisto vyvoláva rôzne riziká počas samotnej implementácie.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený súhrn porovnania možností. Robí sa to pomocou bodového systému, pri ktorom sa prideľujú hodnoty v rozpätí +, ++ až +++, čo znamená nízke, stredné alebo vysoké pozitívne vplyvy. Treba upozorniť, že niektoré body boli uvedené v zátvorkách (), čo znamená, že tieto hodnotenia sú spojené s väčšou neistotou (spojené aj so zistenými rizikami). Tabuľka obsahuje aj údaje o celkových implementačných nákladoch pri uvedených štyroch politických možnostiach s cieľom umožniť približné hodnotenie nákladovej efektívnosti.

|| Základný scenár || Možnosť 1 || Možnosť 2 || Možnosť 3 || Možnosť 4

Konkrétne ciele || || || || ||

Zlepšiť schopnosť Únie poskytovať humanitárnu pomoc || (+) || (+) || ++ || +++ || ++

Zlepšiť zručnosti a spôsobilosť dobrovoľníkov a ich pracovné podmienky || (+) || (+) || ++ || +++ || ++

Zviditeľňovať hodnoty humanitárnej pomoci Únie || (+) || (+) || + || +++ || +++

Rozvíjať kapacity hostiteľských organizácií v tretích krajinách || - || - || + || +++ || +++

Posilniť súdržnosť medzi jednotlivými členskými štátmi s cieľom zlepšiť možnosti pre európskych občanov, aby sa podieľali na humanitárnej pomoci || - || (+) || (++) || ++ || (+)

Zlepšiť kritériá na vyhľadávanie a výber dobrovoľníkov || + || ++ || ++ || +++ || +++

Náklady na implementáciu v období rokov 2014 – 2020 || || 3 milióny EUR || 52 miliónov EUR || 210 miliónov EUR || 212 miliónov EUR

Počet vyslaných dobrovoľníkov || - || - || - || 9.604 || 7.045

Z uvedeného vyplýva, že možnosť 1 by mala obmedzený vplyv na ciele, a to v závislosti od stupňa uplatňovania noriem a ochoty dobrovoľníckych organizácií podstúpiť proces certifikačných mechanizmov. Možnosťou 2 by sa zlepšila kvalifikácia dobrovoľníkov a vytvorili by sa podmienky pre účinnejšie vysielanie a zvýšený prínos dobrovoľníkov v oblasti humanitárnej pomoci. Nebola by však záruka, že zručnosti, ktoré získali dobrovoľníci, by skutočne poslúžili miestnemu obyvateľstvu. Možnosť 3 by nielen prispela k rozvoju dobrovoľníctva a podporila dobrovoľníkov v Európe, ale obsahovala by aj všetky prvky potrebné na to, aby sa dobrovoľníci skutočne podieľali na intervenciách humanitárnej pomoci v tretích krajinách a prispeli tak k celkovej účinnosti a kvalite humanitárnej pomoci. Možnosť 4 by znamenala oveľa vyššie náklady a obmedzený počet príležitostí na vyslanie v dôsledku prekážok v riadení a nevyužili by sa pritom ani možnosti vyplývajúce z realizácie formou partnerského prístupu.

Z týchto dôvodov je uprednostňovanou možnosťou možnosť 3.

Pravidlá monitorovania a hodnotenia

Monitorovanie

Pokrok v plnení programu pri dosahovaní jeho cieľov sa bude sledovať prostredníctvom stáleho monitorovacieho systému. Systém bude založený na viacerých ukazovateľoch, ktoré budú zostavené jednotne a budú ich hodnotiť implementačné orgány. Monitorovací systém umožní sledovať úroveň dosiahnutia operatívnych cieľov programu, poskytne informácie o plnení konkrétnych cieľov a poskytne usmernenie pre prispôsobenie realizácie programu na základe priebežných skúseností.

Hodnotenie

Strednodobé hodnotenie programu sa uskutoční tri roky po skutočnom začatí činnosti. Na konci programu sa predpokladá záverečné hodnotenie. Ďalšie hodnotiace štúdie o špecifických aspektoch systému by sa mohli začať kedykoľvek počas implementácie programu, pokiaľ by sa ukázala potreba upraviť alebo pretvoriť ktorúkoľvek časť systému.