DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Význam vytvárania nových vzdelávacích možností

V súčasnosti sú vzdelávacie možnosti neobmedzené, bezhraničné a okamžité. Jednotlivci sa učia a získavajú nové zručnosti a kompetencie čoraz viac v netradičnom prostredí a nie iba v triede (formálne vzdelávanie). Veľa sa naučia v práci, účasťou v organizáciách občianskej spoločnosti alebo vo virtuálnom priestore, ktorý poskytujú internetové a mobilné zariadenia, individuálne alebo s rovesníkmi. Spoločnosti čoraz častejšie ponúkajú svojim pracovníkom možnosti odbornej prípravy, aby si zlepšili svoje zručnosti prostredníctvom organizovaného, ale neformálneho vzdelávania. Informálne učenie sa tiež stáva čoraz dôležitejším v globálnom a prepojenom svete, v ktorom technológia umožňuje jednotlivcom vzdelávať sa tými najrozmanitejšími spôsobmi: napríklad prostredníctvom otvorených vzdelávacích zdrojov a na diaľku.

Aktívne zapojiť všetkých študujúcich do vzdelávania a obohatiť ich o vzdelávacie skúsenosti je nesmierne dôležité na vyrovnanie sa s rýchlymi hospodárskymi a technologickými zmenami, častejšou zmenou zamestnania v živote jednotlivca a tlakom na jednotlivcov, aby v záujme zvýšenia zamestnateľnosti, produktivity a hospodárskeho rastu získavali lepšie a relevantnejšie zručnosti.

V dnešnej situácii charakterizovanej rastúcou nezamestnanosťou – najmä medzi mladými ľuďmi – a slabým hospodárskym rastom, je naliehavé využívať nové vzdelávacie možnosti mimo formálneho systému, ako aj zručnosti získané takýmto spôsobom: Európa potrebuje vytvoriť správnu kombináciu zručností a dosiahnuť väčší súlad medzi zručnosťami a pracovnými miestami v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti a prosperity.

V takomto kontexte je nutné, aby vzdelávacie a kvalifikačné systémy poskytli všetkým občanom[1] možnosť zviditeľniť to, čo sa naučili mimo školy a využiť to v povolaní alebo v ďalšom vzdelávaní. Toto je možné dosiahnuť validáciou výsledkov vzdelávania dosiahnutých prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia. V tomto procese splnomocnený orgán potvrdí, že získané vzdelávacie výsledky (vedomosti, zručnosti a kompetencie) jednotlivca zodpovedajú príslušnej norme.

Neformálne vzdelávanie a informálne učenie v stratégii Európa 2020

Validácia skúseností nadobudnutých neformálnym vzdelávaním a informálnym učením v členských štátoch EÚ má kľúčový význam z hľadiska napĺňania ambície EÚ dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast stanovený v stratégii Európa 2020. Validácia môže výrazne ovplyvniť fungovanie trhu práce: validačné mechanizmy prispievajú k transparentnosti dostupných zručností pracovnej sily a k súladu medzi zručnosťami a dopytom po pracovnej sile, zlepšujú prenosnosť zručností medzi spoločnosťami a odvetviami a uľahčujú mobilitu na európskom trhu práce. Uľahčovaním pracovnej a geografickej mobility a zosúlaďovaním zručností s dopytom môže mať validácia výrazný vplyv na riešenie problémov vyplývajúcich z nedostatku zručností v rastúcich odvetviach a na oživenie hospodárstva.

V časoch, keď obyvateľstvo starne a ubúdajú pracovné sily, môže validácia skúseností nadobudnutých informálnym učením a neformálnym vzdelávaním pomôcť Európe pritiahnuť ľudí, ktorí majú k trhu práce najďalej, k novým vzdelávacím a pracovným príležitostiam a mobilizovať celý ľudský kapitál na boj proti nezamestnanosti, na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti. Validácia môže pomôcť najmä mladým nezamestnaným, ktorí si hľadajú svoju prvú prácu alebo ktorí majú málo pracovných skúseností, aby preukázali svoje zručnosti a kompetencie získané v rôznych kontextoch a vytvorili pre ne trhovú hodnotu.

Pre jednotlivcov môže validácia znamenať vyhliadky na lepšiu zamestnateľnosť, vyšší plat a povýšenie či nové zamestnanie, ľahšiu prenosnosť zručností z jednej krajiny do druhej, druhú šancu pre tých, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, lepší prístup k formálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave, väčšiu motiváciu k vzdelávaniu, ako aj väčšiu sebadôveru.

Vo všeobecnosti validácia skúseností nadobudnutých neformálnym vzdelávaním a informálnym učením prispieva tiež k dosiahnutiu hlavných cieľov stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o predčasné ukončenie školskej dochádzky, podiel jednotlivcov vo veku 30 až 34 rokov, ktorí ukončili terciárne alebo ekvivalentné vzdelávanie, celkovú mieru zamestnanosti, chudobu a sociálne vylúčenie – ide o proces, ktorý sa sleduje v rámci európskeho semestra.

Realizácia Európskeho sociálneho programu

Validácia neformálneho vzdelávania a informálneho učenia je súčasťou Európskeho sociálneho programu od roku 2001, keď Komisia vymedzila celoživotné vzdelávanie ako akúkoľvek vzdelávaciu činnosť realizovanú počas celého života s cieľom nadobúdania vedomostí, zručností a kompetencií v rámci osobnej, občianskej, sociálnej a/alebo zamestnaneckej perspektívy. Od Kodanskej deklarácie o posilnenej európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy bola prijatá rada iniciatív zameraných na rozvoj európskych nástrojov v oblasti celoživotného vzdelávania:

– v roku 2004 boli prijaté Spoločné európske zásady validácie v podobe záverov Rady,

– v roku 2004 sa stanovil rámec Europass vrátane Europass-životopisu a portfólia dokumentov, ktoré môžu občania použiť na lepšiu komunikáciu a prezentáciu svojich kvalifikácií a kompetencií v celej Európe. Medzi ostatné nástroje na dokumentáciu výsledkov vzdelávania patrí Youthpass – pas mládeže v programe Mládež v akcii a sektorové zručnosti a kvalifikačné pasy vytvorené v rámci európskeho sociálneho dialógu na odvetvovej úrovni,

– významným míľnikom na ceste k validácii neformálneho vzdelávania a informálneho učenia bolo prijatie odporúčania o európskom kvalifikačnom rámci (European Qualifications Framework, ďalej len „EQF“) pre celoživotné vzdelávanie, ktorý v roku 2008 prijal Európsky parlament a Rada. EQF je referenčný rámec kvalifikačných úrovní vymedzených výsledkami vzdelávania. Na základe tohto rámca začali všetky členské štáty stanovovať svoje národné kvalifikačné rámce a odkazovať sa vo svojich kvalifikáciách na európske kvalifikačné úrovne. Vďaka tomuto procesu bude možné kvalifikácie lepšie porovnávať a zamestnávatelia, vzdelávacie inštitúcie, pracovníci a študenti im zároveň lepšie porozumejú.

– V roku 2009 Komisia a CEDEFOP uverejnili Európske usmernenia pre validáciu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ktoré poskytujú tvorcom politiky a odborníkom z praxe technické poradenstvo v oblasti validácie. Tieto usmernenia sa zameriavajú na rôzne perspektívy validácie (napr. individuálne, organizačné, národné, európske). Usmernenia sú praktickým nástrojom, ktorého využitie má byť dobrovoľné.

– Kreditné systémy (popri iných nástrojoch) založené na výsledkoch vzdelávania uľahčujú validáciu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia. V oblasti vysokoškolského vzdelávania ide o Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (European Credit Transfer and Accumulation System, ECTS), ktorý bol vypracovaný v rámci bolonského procesu na uľahčenie mobility medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania. V oblasti odborného vzdelávania a prípravy ide o Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (European Credit System for Vocational Education and Training, ECVET).

Z programu v oblasti celoživotného vzdelávania sa od roku 2007 financovalo niekoľko pilotných projektov, ktoré umožnili vytvorenie validačných procesov a nástrojov v špecifických sektoroch a kontextoch, najmä v odbornom vzdelávaní a príprave a vo vzdelávaní dospelých. Niektoré krajiny využili na vytvorenie validačných systémov Európsky sociálny fond.

Napriek existencii týchto európskych politík bol pokrok v oblasti validácie dosiaľ nerovnomerný, nepravidelný a pomalý v celej Európe.

Validačný systém na vysokej úrovni vyvinuli podľa poslednej aktualizácie Európskeho registra z roku 2010 týkajúceho sa validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia iba štyri členské štáty EÚ a ďalších sedem štátov má buď národný systém validácie v počiatočnej fáze alebo riadne zavedený, avšak čiastočný, a to v jednom alebo vo viacerých sektoroch.

Naliehavá potreba konať

Znamená to, že väčšina členských štátov EÚ nemá zavedený komplexný validačný systém. Krajiny s rozvinutým systémom zastávajú oficiálny prístup k validácii v rámci svojich systémov celoživotného vzdelávania (t. j. právne zakotvený), disponujú infraštruktúrou, ktorá vytvára vhodné podmienky pre validáciu, počítajú s aktívnou účasťou zainteresovaných strán (najmä sociálnych partnerov) a ich validáciu si môžu žiadatelia dovoliť. Niektoré krajiny nedávno vyvinuli iniciatívu v oblasti validácie v rámci vytvárania svojho národného kvalifikačného rámca. V iných krajinách sa dosiahol iba obmedzený pokrok, čo je odrazom chýbajúcich národných stratégií, chýbajúcej predstavy o konkrétnom spôsobe vykonávania validácie v praxi a v niektorých prípadoch zase odrazom nedôvery vo validáciu zo strany jednotlivcov a zamestnávateľov, ako aj bariér súvisiacich s kultúrou a postojom.

Rozdiely v dostupnosti národných validačných politík a praktík, ako aj rozdiely medzi členskými štátmi znižujú porovnateľnosť a transparentnosť validačných systémov. Spôsobujú občanom problémy pri kombinovaní výsledkov vzdelávania, ktoré dosiahli v rôznych kontextoch, na rôznych úrovniach a v rôznych krajinách. Vytvárajú prekážky pre nadnárodnú mobilitu študentov a pracovníkov práve v čase, keď je takáto mobilita nevyhnutná na oživenie hospodárskeho rastu.

Vzhľadom na naliehavú potrebu zvýšiť mobilitu pracovnej sily, a znížiť tak nedostatok zručnej pracovnej sily, ako aj na potrebu lepšieho ohodnotenia zručností a kompetencií získaných mimo formálnych systémov, Komisia oznámila vo svojich hlavných iniciatívach stratégie Európa 2020: „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“[2] a „Mládež v pohybe“[3], ako aj vo svojich nových iniciatívach v rámci Aktu o jednotnom trhu[4] a balíku opatrení pre zamestnanosť[5], svoj návrh odporúčania Rady o validácii neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ako príspevok EÚ k urýchleniu programu reforiem.

Opatrenia EÚ v oblasti validácie zamerané na spoluprácu a koordináciu všetkých členských štátov môžu uľahčiť mobilitu pracovníkov a študentov prostredníctvom ústretovejšieho vzájomného uznávania zručností nadobudnutých neformálnym vzdelávaním a informálnym učením. Intenzívnejšia spolupráca a lepšia koordinácia medzi členskými štátmi prispejú k transparentnosti validačných systémov a k vzájomnej dôvere členských štátov, pokiaľ ide o validačné systémy iných členských štátov. Môžu byť prospešné pre tradične nedôverčivé členské štáty, ktoré nezvyknú uznávať neformálne vzdelávanie a informálne učenie. Členské štáty samé osebe nemôžu dospieť k vzájomnej dôvere tak efektívne, ako prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ.

Súčasťou právnych aspektov tohto návrhu je osobitné monitorovanie vykonávania uvedeného odporúčania Rady. Komisia bude takisto sledovať celkový pokrok v oblasti validácie informálneho učenia a neformálneho vzdelávania vo všetkých členských štátoch v rámci celkových štrukturálnych reforiem vzdelávania a odbornej prípravy monitorovaných prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie viažucej sa na európsky semester a stratégiu „Vzdelávanie a odborná príprava 2020“.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Konzultácie

Konzultácie sa uskutočnili v tejto podobe:

– otvorené konzultácie prostredníctvom elektronického prieskumu, ktorý sa konal medzi decembrom 2010 a februárom 2011. Výzvy k účasti na elektronickom prieskume a k predloženiu pozičného dokumentu boli zaslané členom najrelevantnejších skupín a iným stranám zainteresovaným v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnanosti, mládeže a športu[6],

– rokovania na schôdzach politických orgánov, najmä poradnej skupiny pre európsky kvalifikačný rámec;

– schôdze odborníkov a aktivity v rámci partnerského učenia organizované skupinou pre výsledky vzdelávania pôsobiacou v rámci poradnej skupiny pre EQF,

– aktivity v rámci partnerského učenia v oblasti vysokoškolského vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých.

Sociálni partneri, tak zamestnávatelia, ako aj zástupcovia odborov, boli konzultovaní ako členovia poradnej skupiny pre EQF a prostredníctvom ich účasti na niekoľkých aktivitách v rámci partnerského učenia.

Výsledkom uvedeného elektronického prieskumu bolo 469 odpovedí na uzavreté a otvorené otázky, ktoré boli doplnené 24 pozičnými dokumentmi. Podiel odpovedí jednotlivcov (53 %) a organizácií (47 %) bol pomerne vyrovnaný.

Z výsledkov vyplynul nedostatok celkového súladu prístupov k validácii v samotných členských štátoch aj medzi nimi, ako aj veľké množstvo obmedzení, pokiaľ ide o účinné uskutočňovanie validácie v praxi. V prevažnej väčšine odpovedí sa respondenti zhodujú na význame zviditeľnenia zručností nadobudnutých prostredníctvom životných a pracovných skúseností. Odpovede sú dôkazom širokej podpory pre európsku iniciatívu, ktorej cieľom je posilnenie validačnej politiky a praxe v členských štátoch EÚ.

Konzultácie poradnej skupiny pre EQF a rôzne aktivity v rámci partnerského učenia takisto viedli k pozitívnej podpore európskej iniciatívy v oblasti validácie.

Posúdenie vplyvu

V posúdení vplyvu sa porovnali tri možnosti pre opatrenia EÚ v oblasti validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, konkrétne: 1) základný scenár spočívajúci v súčasnej situácii a jej očakávaného vývoja bez ďalších opatrení na úrovni EÚ, 2) odporúčanie Rady týkajúce sa uskutočňovania validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia a 3) zavedenie nového procesu založeného na novej otvorenej metóde koordinácie venovanej validácii s cieľom vytvoriť Európsku chartu kvality validácie.

Keďže nie sú dostupné spoľahlivé údaje, sociálne, hospodárske a iné vplyvy týchto troch možností boli preskúmané na základe pravdepodobných vplyvov.

Možnosť 2, teda odporúčanie Rady zamerané na uskutočňovanie validácie, sa ukázala ako najúčinnejšia a najefektívnejšia možnosť, ktorá vedie k najvýraznejším pozitívnym hospodárskym a sociálnym vplyvom. Táto možnosť najvernejšie odráža ciele politiky EÚ. V rámci odporúčania Rady sa členské štáty formálne zaviažu k činnosti. Je to ten najúčinnejší právne nezáväzný nástroj, ktorý je k dispozícii. Skúsenosti z minulosti, najmä s EQF, preukazujú jeho schopnosť vyvinúť u členských štátov vzájomný tlak k činnosti.

Pokiaľ ide o možnosť 1 (základný scenár), z posúdenia vplyvu vyplynulo, že ak sa neprijmú ďalšie opatrenia, očakáva sa, že situácia v súvislosti s validáciou sa bude meniť iba pomaly. Znamená to, že dostupnosť a využívanie validácie skúseností nadobudnutých neformálnym vzdelávaním a informálnym učením by boli naďalej obmedzené a Európe by ešte stále chýbal harmonizovaný prístup k validácii.

Očakáva sa, že možnosť 3 (nová OMK) by mala viesť k zlepšeniu v porovnaní so základným scenárom, pokiaľ ide o účinnosť, efektívnosť a súlad jej vplyvu so širšími politickými cieľmi EÚ. Stanovenie novej OMK by však viedlo k vytvoreniu dodatočných štruktúr a dodatočných mechanizmov podávania správ, čo by zvýšilo administratívnu záťaž a náklady pre členské štáty. Navyše by táto možnosť neposkytla dostatočné záruky, že validačné opatrenia sa prijmú v primeranom časovom rámci, pretože jej úspech by závisel výlučne od otvorenej metódy koordinácie.

Posúdenie vplyvu odhalilo takisto tieto výhody odporúčania Rady zameraného na realizáciu, v porovnaní ostatnými dvomi možnosťami:

– odporúčanie zaplní validačnú medzeru, ktorá v súčasnosti jestvuje v rámci dostupných európskych nástrojov, akými sú EQF, Europass a kreditné systémy. Napraví najmä nedostatok európskeho kvalifikačného rámca, v ktorom je stanovená podpora validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ale neuvádza sa v ňom žiadne ďalšie usmernenie k jej vykonávaniu.

– navrhujú sa v ňom konkrétne praktické opatrenia na vykonávanie validácie v členských štátoch,

– odporúčanie Rady, ako právny nástroj, predstavuje záväzok členských štátov k stanoveným opatreniam, z ktorých väčšinu bude potrebné uskutočniť na vnútroštátnej úrovni a prispôsobiť národnému kontextu,

– výslovne zapája príslušné zainteresované strany (zainteresované strany na trhu práce, mládežnícke/dobrovoľnícke organizácie, inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy) do vytvárania validačných systémov,

– členské štáty budú aj naďalej spolupracovať v rámci súčasných štruktúr OMK, najmä v rámci poradnej skupiny pre EQF, ktoré predstavujú jednoduchšiu realizačnú štruktúru v porovnaní so štruktúrou predpokladanou v možnosti 3,

– odporúčanie vytvorí nový a silnejší politický základ pre spoluprácu v oblasti validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaných opatrení

Navrhované opatrenia zahŕňajú praktické odporúčania, aby členské štáty do roku 2015 poskytli každému občanovi možnosť dať si zvalidovať svoje zručnosti získané mimo systémov formálneho vzdelávania a odbornej prípravy a využiť túto validáciu v celej Európe na pracovné a vzdelávacie účely. Na konkrétnejšej úrovni vyplývajú z týchto opatrení tieto odporúčania pre členské štáty:

– zabezpečiť, aby boli do roku 2015 zriadené národné systémy validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ktoré by poskytovali všetkým občanom možnosť dať si zvalidovať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, nezávisle od toho, ako ich nadobudli. Na tejto validácii sa zakladá udelenie plnej alebo čiastočnej kvalifikácie, bez dotknutia iných platných právnych predpisov Únie, najmä smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií,

– národné systémy validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia by mali byť zamerané na tieto aspekty validácie: identifikácia vzdelávacích výsledkov, ich dokumentácia, ich posúdenie na základe dohodnutých noriem a ich osvedčenie,

– formou prispôsobenou kontextu jednotlivých členských štátov zabezpečiť, aby boli informácie o možnostiach validácie dostupné širokej verejnosti (najmä znevýhodneným skupinám), aby bol prístup k validácii finančne prijateľný pre občanov, ktorí sa chcú podrobiť validačnému procesu, aby mali takíto občania finančne prijateľný prístup k usmerneniam a poradenstvu a aby sa zriadili prehľadné mechanizmy zabezpečenia kvality, ktoré by sa uplatňovali na validačný systém v súvislosti s posudzovaním (metodiky a nástroje, kvalifikovaní hodnotitelia) a jeho výsledkami (dohodnuté normy),

– poskytnúť jednotlivcom možnosť podrobiť sa auditu ich zručností a kompetencií do troch mesiacov od identifikovanej potreby, ako je napr. perspektíva nezamestnanosti alebo neisté zamestnanie. Na tieto účely by sa malo podporiť využívanie súčasných a budúcich nástrojov Europass s cieľom uľahčiť identifikáciu a dokumentáciu vzdelávacích výsledkov. Malo by sa upevniť prepojenie medzi validačnými ustanoveniami a kreditnými systémami, ako je ECTS a ECVET,

– zapojiť sociálnych partnerov a iné príslušné zainteresované strany, konkrétne zamestnávateľské organizácie, odbory, obchodné komory, priemyselné komory a remeselné cechy, vnútroštátne subjekty zúčastnené na procese uznávania odborných kvalifikácií, služby zamestnanosti, mládežnícke organizácie, osoby pracujúce s mládežou, poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj organizácie občianskej spoločnosti do vytvárania validačných mechanizmov a dokumentovania výsledkov vzdelávania dosiahnutých neformálnym vzdelávaním a informálnym učením,

– podporovať partnerstvá a iné iniciatívy na uľahčenie dokumentácie výsledkov vzdelávania nadobudnutých v rámci MSP a iných malých organizácií,

– poskytnúť stimuly pre zamestnávateľov, mládežnícke organizácie a organizácie občianskej spoločnosti na podporu a uľahčenie identifikácie a dokumentácie výsledkov vzdelávania dosiahnutých v práci alebo prostredníctvom dobrovoľných aktivít,

– poskytnúť stimuly pre poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy na uľahčenie prístupu k formálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a na udeľovanie výnimiek na základe výsledkov vzdelávania získaných v neformálnom a informálnom kontexte, zabezpečiť koordináciu výkonných služieb v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, zamestnania a mládeže, ako aj príslušných politík.

Hlavným orgánom pre dohľad nad opatreniami navrhnutými v rámci tohto odporúčania bude poradná skupina pre EQF. V navrhovaných opatreniach sa predpokladá tiež podávanie správ o činnostiach súvisiacich s opatreniami v Spoločnom výbore a správa Rady uverejnená v rámci stratégie Vzdelávanie a odborná príprava 2020. CEDEFOP vo svojej výročnej správe o rozvoji národných kvalifikačných rámcov v Európe posúdi pokrok pri vytváraní národných systémov validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia.

Navrhované opatrenia sú výzvou pre Komisiu, aby: 1) pravidelne aktualizovala Európske usmernenia k validácii neformálneho vzdelávania a informálneho učenia; 2) uľahčila účinné partnerské učenie a výmenu skúseností a osvedčených postupov, ktoré by umožnili krajinám s najmenej rozvinutou validáciou využiť skúsenosti krajín s najrozvinutejšou validáciou; 3) v spolupráci s členskými štátmi zabezpečila, aby činnosti nadväzujúce na toto nariadenie boli podporované európskymi programami pre vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež a európskymi štrukturálnymi fondmi a 4) posúdila a vyhodnotila, v spolupráci s členskými štátmi a po porade so zainteresovanými stranami, činnosti nadväzujúce na navrhované opatrenia.

Právny základ

V článkoch 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa predpokladá, že Únia bude prispievať k rozvoju kvalitného vzdelávania a vykonávať politiku odbornej prípravy podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizáciu vzdelávacích systémov a odbornej prípravy.

V súčasnej iniciatíve sa odporúča, aby členské štáty s určitou pomocou EÚ uskutočnili spoločné línie opatrení. Navrhnú sa v nej opatrenia, ktoré bude potrebné vykonať na úrovni EÚ a členských štátov. EÚ bude poskytovať koordináciu, a to najmä koordináciu s príslušnými európskymi nástrojmi, a podporou, napríklad organizovaním aktivít v rámci partnerského učenia. Členské štáty budú i naďalej zodpovedné za plánovanie, vytváranie a vykonávanie svojich dohôd (právnych predpisov, nariadení, kolektívnych zmlúv) týkajúcich sa validácie výsledkov vzdelávania dosiahnutých neformálnym vzdelávaním a informálnym učením. Opatrenia na obidvoch úrovniach sa dopĺňajú a výhradné právomoci členských štátov sú zachované.

2012/0234 (NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

týkajúce sa validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 165 a 166,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)       Validácia výsledkov vzdelávania (poznatkov, zručností a kompetencií) dosiahnutých neformálnym vzdelávaním a informálnym učením, ako aj prostredníctvom otvorených vzdelávacích zdrojov, je nesmierne dôležitá pre prístup občanov na trh práce a k celoživotnému vzdelávaniu.

(2)       V čase, keď Európska únia čelí vážnej hospodárskej kríze spôsobujúcej prudký nárast nezamestnanosti, je validácia všetkých relevantných poznatkov, zručností a kompetencií, nezávisle od toho, ako boli nadobudnuté, dôležitejšia než kedykoľvek predtým z hľadiska fungovania trhu práce a posilnenia konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu.

(3)       Zamestnávateľské organizácie, jednotliví zamestnávatelia, odbory, priemyselné a obchodné komory a remeselné cechy, vnútroštátne subjekty zúčastnené na procese uznávania odborných kvalifikácií, služby zamestnanosti, mládežnícke organizácie, osoby pracujúce s mládežou, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, sú kľúčovými zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o poskytovanie príležitostí na neformálne vzdelávanie a informálne učenie a následne o akékoľvek procesy validácie.

(4)       Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu[7] z roku 2010 vyzýva k rozvoju zručností a kompetencií na dosiahnutie hospodárskeho rastu a zamestnanosti; v jej hlavných iniciatívach[8] sa zdôrazňuje potreba pružnejších spôsobov vzdelávania, ktoré môžu uľahčiť prechody medzi pracovnou a vzdelávacou fázou a ktoré by mali umožňovať validáciu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia.

(5)       V záveroch Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2010)[9] sa uvádza, že plán celoživotného vzdelávania by mal pokrývať vzdelávanie vo všetkých kontextoch: formálnom, neformálnom alebo informálnom.

(6)       „Stratégia EÚ pre mládež – investovanie do mládeže a posilnenie jej postavenia; obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže[10] z roku 2009 vyzýva k lepšiemu uznávaniu zručností, ktoré mladí ľudia získali prostredníctvom neformálneho vzdelávania; zdôrazňuje sa v nej potreba plného využitia palety nástrojov vytvorených na úrovni EÚ na účely validácie zručností a uznávania kvalifikácií. Stratégia bola podporená uznesením Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)[11].

(7)       V Bruggskom komuniké z decembra 2010[12] vyhlásili európski ministri odborného vzdelávania a prípravy, európski sociálni partneri a Európska komisia, že zúčastnené krajiny by mali najneskôr do roku 2015 začať rozvíjať národné postupy uznávania a validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, podporované vhodným spôsobom národnými kvalifikačnými rámcami.

(8)       Rada vo svojich záveroch o modernizácii vysokoškolského vzdelávania z 28. a 29. novembra 2011 vyzvala členské štáty k vytvoreniu jasných prístupových ciest k vysokoškolskému vzdelávaniu z odborného a iných druhov vzdelávania, ako aj mechanizmov uznávania predchádzajúcich poznatkov a skúseností získaných mimo formálneho systému vzdelávania a odbornej prípravy, a to predovšetkým riešením výziev súvisiacich so zavádzaním a uplatňovaním národných kvalifikačných rámcov prepojených s európskym kvalifikačným rámcom[13].

(9)       Jednou z prioritných oblastí vymedzených v uznesení Rady z 20. decembra 2011 o obnovenom európskom programe pre vzdelávanie dospelých na obdobie rokov 2012 – 2014 je zavedenie plne funkčných systémov validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia a podpora ich využívania dospelými všetkých vekových kategórií a všetkých kvalifikačných úrovní, ako aj podnikmi a inými organizáciami[14].

(10)     Komisia zdôraznila v Akte o jednotnom trhu[15], že zvýšená mobilita kvalifikovanej pracovnej sily zvýši konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, a v balíku opatrení pre zamestnanosť zo 17. apríla 2012[16] zase podčiarkla potrebu zlepšiť spoluprácu medzi svetom práce a svetom odbornej prípravy.

(11)     V uznesení Rady o podpore posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave z 12. novembra 2002[17] a v Kodanskej deklarácii z 30. novembra 2002[18] sa vyžaduje vytvoriť súbor spoločných zásad validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia.

(12)     V záveroch Rady z 18. mája 2004 sa prijali spoločné európske zásady validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia[19].

(13)     Európsky register validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia obsahujúci aktuálne informácie o súčasných validačných postupoch v európskych krajinách sa pravidelne uverejňuje od roku 2004[20] a Európske usmernenia k validácii neformálneho vzdelávania a informálneho učenia boli uverejnené v roku 2009[21].

(14)     V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie[22] sa uvádza, že všetky kvalifikácie by sa mali dať získať prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia. Okrem toho sa v ňom vyzývajú členské štáty k prepojeniu svojich národných kvalifikačných úrovní s európskym kvalifikačným rámcom a k prípadnému vytvoreniu národných kvalifikačných rámcov, ktoré by podporovali validáciu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia.

(15)     Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady z 15. decembra 2004[23] sa zriadil Europass, európske portfólio, ktoré môžu občania využiť na lepšiu komunikáciu, zaznamenanie a prezentáciu svojich kompetencií a kvalifikácií v celej Európe.

(16)     Prostredníctvom Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), ktorý bol zriadený v rámci bolonského procesu, sa udeľujú kredity za formálne vzdelávanie na základe výsledkov vzdelávania a študijnej záťaže a systém takisto uľahčuje inštitúciám vysokoškolského vzdelávania udeľovanie kreditov na základe výsledkov vzdelávania získaných skúsenosťami s neformálnym vzdelávaním a informálnym učením.

(17)     Odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 sa zriadil Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET)[24] na účely prenosu, uznávania a zhromažďovania výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivci dosiahli vo formálnom, prípadne neformálnom a informálnom kontexte.

(18)     Z konzultácií v podobe elektronických prieskumov[25], rokovaní v príslušných politických orgánoch, ako aj z rôznorodých aktivít v rámci partnerského vzdelávania s účasťou sociálnych partnerov vyplynulo, že existuje rozsiahly konsenzus, pokiaľ ide o význam zviditeľnenia zručností získaných prostredníctvom životných a pracovných skúseností, ako aj široká podpora posilneniu validačnej politiky a praxe v členských štátoch EÚ prostredníctvom európskej iniciatívy,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

1.           Členské štáty by mali s cieľom ponúknuť všetkým občanom[26] možnosť dokázať, čo sa naučili mimo školy, a využiť to vo svojej kariére a v ďalšom vzdelávaní:

(1) zabezpečiť, aby sa do roku 2015 zriadil národný systém validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia[27], ktorý by poskytoval občanom možnosť

i)        dať si zvalidovať svoje zručnosti, vedomosti a kompetencie získané neformálnym vzdelávaním a informálnym učením, ako aj prostredníctvom otvorených vzdelávacích zdrojov, a

ii)       získať plnú alebo čiastočnú kvalifikáciu na základe validovaných skúseností nadobudnutých neformálnym vzdelávaním a informálnym učením, bez dotknutia iných platných právnych predpisov Únie, najmä smernice 2005/36/ES[28] o uznávaní odborných kvalifikácií;

(2) zabezpečiť, aby národný systém validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia zahŕňal tieto prvky:

– podporu pre občanov pri identifikácii ich výsledkov vzdelávania dosiahnutých neformálnym vzdelávaním a informálnym učením,

– pomoc občanom pri dokumentácii ich výsledkov vzdelávania dosiahnutých neformálnym vzdelávaním a informálnym učením,

– posúdenie výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivci dosiahli neformálnym vzdelávaním a informálnym učením,

– osvedčenie výsledkov posúdenia výsledkov vzdelávania dosiahnutých neformálnym vzdelávaním a informálnym učením v podobe kvalifikácie, ako kredity vedúce ku kvalifikácii alebo iným vhodným spôsobom.

Malo by sa zabezpečiť, aby mohol každý občan využiť ktorúkoľvek z uvedených možností, jednotlivo alebo v kombinácii, podľa svojich potrieb;

(3) zabezpečiť, aby národné systémy validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia dodržiavali pri zohľadnení národných, regionálnych a/alebo miestnych, ako aj sektorových potrieb, tieto zásady:

– validačný systém je koherentná a integrálna súčasť národného kvalifikačného rámca vypracovaného v súlade s európskym kvalifikačným rámcom,

– informácie o možnostiach validácie sú široko dostupné pre jednotlivcov a organizácie,

– validačný systém je osobitne zameraný na znevýhodnené skupiny vrátane tých občanov, u ktorých je pravdepodobné, že čelia nezamestnanosti alebo neistému zamestnaniu, pretože systém môže zvýšiť ich účasť na celoživotnom vzdelávaní a sprístupniť pre nich trh práce,

– jednotlivcom, ktorí sú nezamestnaní alebo ich zamestnanie je neisté, sa poskytuje možnosť podrobiť sa auditu ich zručností a kompetencií do troch mesiacov od identifikovanej potreby,

– validácia je finančne dostupná pre občanov, ktorí sa chcú podrobiť validačnému postupu,

– vhodné usmernenie a poradenstvo je k dispozícii a je finančne dostupné pre občanov, ktorí sa chcú podrobiť validačnému postupu,

– sú zavedené prehľadné opatrenia na zabezpečenie kvality, ktoré sú základom spoľahlivých, platných a presvedčivých metodík a nástrojov posudzovania,

– je zabezpečený rozvoj odbornej spôsobilosti personálu zapojeného do validačného procesu vo všetkých príslušných sektoroch,

– kvalifikácie získané validáciou skúseností nadobudnutých neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sú v súlade s dohodnutými normami, ktoré sú rovnaké ako kvalifikácie získané prostredníctvom formálnych vzdelávacích programov alebo sú im rovnocenné,

– podporuje sa využívanie súčasných a budúcich nástrojov rámca Europass na uľahčenie dokumentácie výsledkov vzdelávania,

– existujú synergie medzi validačnými ustanoveniami a kreditnými systémami uplatniteľné vo formálnom systéme vzdelávania a odbornej prípravy, napr. ECTS a ECVET;

(4) zabezpečiť zapojenie príslušných zainteresovaných strán, ako sú zamestnávatelia, odbory, obchodné a priemyselné komory a remeselné cechy, vnútroštátne subjekty zúčastnené na procese uznávania odborných kvalifikácií, služby zamestnanosti, mládežnícke organizácie, osoby pracujúce s mládežou, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, do vytvárania a realizácie prvkov a mechanizmov uvedených v bodoch 2 a 3, pri súčasnom poskytovaní stimulov:

– pre zamestnávateľov, mládežnícke organizácie a organizácie občianskej spoločnosti na podporu a uľahčenie identifikácie a dokumentácie výsledkov vzdelávania dosiahnutých v práci alebo prostredníctvom dobrovoľných aktivít, využitím príslušných nástrojov (najmä nástrojov vyvinutých v rámci iniciatívy Europass),

– pre poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy na uľahčenie prístupu k formálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave na základe výsledkov vzdelávania dosiahnutých v neformálnych a informálnych kontextoch a, ak je to vhodné, udeľovať výnimky a/alebo kredity za príslušné výsledky vzdelávania získané v neformálnom a informálnom kontexte;

(5) zabezpečiť koordináciu medzi implementačnými službami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, zamestnanosti a mládeže, ako aj medzi príslušnými politikami.

2.           Členské štáty a Komisia by mali prijať tieto opatrenia:

(1) zabezpečiť činnosti nadväzujúce na toto odporúčanie prostredníctvom poradnej skupiny pre EQF[29] a zabezpečiť zapojenie príslušných mládežníckych organizácií a zástupcov dobrovoľníckeho sektora do následných činností poradnej skupiny EQF;

(2) informovať o pokroku dosiahnutom po prijatí odporúčania v ďalšej spoločnej správe Komisie a Rady uverejnenej v roku 2015 v rámci stratégie Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a v následných spoločných správach;

(3) podporiť vykonávanie tohto odporúčania využitím expertízy agentúr Únie, najmä strediska CEDEFOP, prostredníctvom podávania správ o zavádzaní národného systému validácie neformálneho a informálneho vzdelávania vo výročnej správe o vytváraní národných kvalifikačných rámcov a prostredníctvom podpory Komisie pri pravidelnej aktualizácii Európskeho registra validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia.

3.           Komisia by mala:

(1) podporiť členské štáty a zainteresované subjekty:

– vytvorením podmienok pre účinné partnerské učenie a výmenu skúseností a osvedčených postupov,

– pravidelnou aktualizáciou Európskych usmernení k validácii neformálneho vzdelávania a informálneho učenia zhrnutých v prílohe II;

(2) ďalej rozvinúť nástroje rámca Europass, ktoré umožňujú transparentnosť a uznávanie validovaných výsledkov vzdelávania, ktoré boli dosiahnuté skúsenosťami nadobudnutými s neformálnym vzdelávaním a informálnym učením, v celej Únii;

(3) zabezpečiť, aby vykonávanie odporúčania našlo podporu v spolupráci s členskými štátmi, v programoch Celoživotné vzdelávanie a Mládež v akcii, v budúcom európskom programe pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a v európskych štrukturálnych fondoch;

(4) v spolupráci s členskými štátmi a na základe konzultácií s dotknutými zúčastnenými stranami posúdiť a vyhodnotiť opatrenia prijaté v nadväznosti na toto odporúčanie a podať Rade do 31. júla 2017 správu o získaných skúsenostiach a dôsledkoch pre budúcnosť vrátane, podľa potreby, prípadného preskúmania a revízie tohto odporúčania.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

PRÍLOHA I VYMEDZENIE POJMOV

Na účely tohto odporúčania sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(a) formálne vzdelávanie sa uskutočňuje v organizovanom a štruktúrovanom prostredí špecificky určenom na vzdelávanie a jeho výsledkom je zvyčajne udelenie kvalifikácie, obyčajne v podobe osvedčenia alebo diplomu. Zahŕňa systémy všeobecného vzdelávania, odborné vzdelávanie pri nástupe do zamestnania a vysokoškolské vzdelávanie;

(b) neformálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom plánovaných činností (pokiaľ ide o vzdelávacie ciele, čas vyhradený na vzdelávanie), pri ktorých je prítomný istý druh podpory vzdelávania (napr. vzťah medzi študentom a učiteľom). Môže zahŕňať programy na výučbu pracovných zručností, programy gramotnosti pre dopelých a základné vzdelávanie tých osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku. Medzi bežné prípady neformálneho vzdelávania patria vnútropodniková odborná príprava, prostredníctvom ktorej spoločnosti aktualizujú a zdokonaľujú zručnosti svojich pracovníkov, ako napr. zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií, štruktúrované elektronické vzdelávanie (napr. využívaním otvorených vzdelávacích zdrojov) a kurzy organizované organizáciami občianskej spoločnosti pre svojich členov, svoju cieľovú skupinu alebo pre širokú verejnosť;

(c) informálne učenie je výsledkom každodenných aktivít spojených s prácou, rodinným životom alebo trávením voľného času. Nie je organizované ani štruktúrované podľa cieľov, času ani podpory vzdelávania. Informálne učenie nemusí byť z pohľadu vzdelávajúceho sa úmyselné. Príkladmi výsledkov vzdelávania dosiahnutých prostredníctvom informálneho učenia sú zručnosti získané počas života a pracovné skúsenosti. Ide napríklad o zručnosti v oblasti riadenia projektov alebo v oblasti informačných a komunikačných technológií získané v práci, naučené jazyky a medzikultúrne zručnosti získané počas pobytu v inej krajine, zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií získané mimo práce, zručnosti získané prostredníctvom dobrovoľníckej práce, kultúrnych aktivít, športu, práce s mládežou a prostredníctvom činností doma (napr. starostlivosť o dieťa);

(d) kvalifikácia je formálny výsledok procesu posudzovania a validácie, ktorý sa získa, keď príslušný orgán určí, že jednotlivec dosiahol vzdelávacie výstupy zodpovedajúce daným normám;

(e) výsledky vzdelávania sú vyjadrenia o tom, čo vzdelávajúca sa osoba vie, chápe a je schopná urobiť po ukončení procesu vzdelávania. Sú vymedzené z hľadiska vedomostí, zručností a kompetencií;

(f) národný kvalifikačný rámec je koherentný a komplexný opis kvalifikačných úrovní založených na výsledkoch vzdelávania,

(g) validácia je proces potvrdzovania splnomocneným orgánom, že výsledky vzdelávania získané jednotlivcom zodpovedajú príslušnej norme. Pozostáva zo štyroch rôznych etáp: 1) identifikácia konkrétnych skúseností jednotlivca prostredníctvom rozhovoru, 2) dokumentácia –– na zviditeľnenie skúseností jednotlivca –– 3) formálne posúdenie týchto skúseností a 4) uznanie vedúce k osvedčeniu napr. čiastočnej alebo plnej kvalifikácie.

PRÍLOHA II:  Zhrnutie usmernení k validácii neformálneho vzdelávania a informálneho učenia

Účinná prax: európska perspektíva

Prax validácie informálneho učenia a neformálneho vzdelávania by mala byť v súlade s hlavnými prvkami európskych zásad validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia z roku 2004, európskymi zásadami v oblasti zabezpečovania kvality vzdelávania a odbornej prípravy a s odporúčaním európskeho referenčného rámca na zabezpečenie kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Európska spolupráca v oblasti validácie by sa mala ďalej rozvíjať, najmä prostredníctvom pravidelnej aktualizácie a zlepšovania týchto usmernení a Európskeho registra validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia.

Nástroje a rámce na európskej úrovni (európske kvalifikačné rámce, Europass, európske kreditné systémy atď.) by sa mohli využívať na podporu validácie a na zlepšenie porovnateľnosti a prehľadnosti výsledkov validačných procesov, a vybudovať tak vzájomnú dôveru medzi krajinami.

Účinná prax: perspektíva jednotlivých štátov

Validácia neformálneho vzdelávania a informálneho učenia by sa mala chápať ako integrálna súčasť národných kvalifikačných systémov.

Formatívny prístup k posudzovaniu je dôležitý, pretože sústreďuje pozornosť na „identifikáciu“ vedomostí, zručností a všeobecnejších kompetencií, ktorá je kľúčovou súčasťou celoživotného vzdelávania.

Sumatívna validácia musí mať jasne vymedzené a jednoznačné prepojenie s normami používanými v národnom kvalifikačnom systéme (alebo rámci).

Právo na validáciu by mohlo pripadať do úvahy v prípadoch, keď sa neformálne vzdelávanie a informálne učenie považuje za bežný spôsob dosiahnutia kvalifikácie, paralelný s formálnym vzdelávaním a odbornou prípravou.

Vytváranie národných kvalifikačných rámcov by sa mohlo využiť ako príležitosť k systematickému začleneniu validácie do kvalifikačných systémov.

Zavedenie validácie ako integrálnej súčasti národného kvalifikačného rámca by sa mohlo spájať s potrebou zlepšiť prístup ku kvalifikáciám, zvýšiť kvalifikačnú úroveň a zlepšiť prenos kvalifikácií.

Udržateľnosť a koherentnosť národných systémov validácie by mali byť podporované pravidelnou analýzou pomeru vynaložených prostriedkov k celkovému zisku.

Účinná prax: organizačná perspektíva

Formálne vzdelávanie, podniky, poskytovatelia vzdelávania dospelých a dobrovoľnícke organizácie sú kľúčovými zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o poskytovanie príležitostí na validáciu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia.

Validácia neformálneho vzdelávania a informálneho učenia predstavuje výzvu pre formálne vzdelávanie, pokiaľ ide o rozsah vzdelávania, ktoré možno zvalidovať, a spôsob možnej integrácie tohto procesu do formálnych osnov, a jeho posúdenie.

Zriadenie systémov dokumentácie vedomostí, zručností a kompetencií zamestnancov prináša podnikom značné výhody. Je nutné, aby podniky vyvážili svoje legitímne záujmy zamestnávateľov s legitímnymi záujmami jednotlivých zamestnancov.

Vzdelávanie dospelých je jedným z hlavných zdrojov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia a jeho ďalší rozvoj by sa mal podporiť systematickým rozvojom formatívnej a sumatívnej validácie.

Tretí (alebo dobrovoľnícky) sektor ponúka širokú paletu príležitostí na individualizované vzdelávanie, ktoré sú vysoko cenené v iných kontextoch. Validácia by sa mala využívať na zviditeľnenie a ocenenie výsledkov vzdelávania a zároveň ako pomôcka na ich prenos do iných kontextov.

Funkcie jednotlivých orgánov zapojených do validácie si vyžadujú koordináciu prostredníctvom inštitucionálneho rámca.

Inštitucionálny spôsob validácie a osvedčovania by nemal viesť k osvedčeniam, ktorých hodnota je považovaná za odlišnú na základe spôsobu, akým sa dosiahli.

Účinná prax: jednotlivec

V centre validačného procesu je jednotlivec. Činnosti iných agentúr zapojených do validácie by sa mali vnímať z pohľadu ich vplyvu na jednotlivca.

Každý by mal mať prístup k validácii, pričom dôraz na motiváciu k zapojeniu sa do procesu je obzvlášť dôležitý.

Viacúrovňový proces validácie ponúka jednotlivcom veľa príležitostí rozhodnúť sa o budúcom smerovaní ich validácie. Rozhodovanie by sa malo zakladať na informáciách, radách a usmerneniach.

Účinná prax: štruktúra validačného procesu

Tri procesy – orientácia, posúdenie a externý audit – sa môžu využiť na vyhodnotenie súčasných validačných postupov a na podporu rozvoja nových validačných postupov.

Účinná prax: metódy

Metódy validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sú v podstate tie isté nástroje ako tie, ktoré sa používajú na posudzovanie formálneho vzdelávania.

Keď sa tieto nástroje používajú na validáciu, musia sa prispôsobiť, kombinovať a použiť spôsobom, ktorý odráža individuálnu špecifickosť a neštandardný charakter neformálneho vzdelávania a informálneho učenia.

Nástroje na posudzovanie vzdelávania musia byť vhodné na tento účel.

Účinná prax: odborníci na validáciu

Účinné fungovanie validačných procesov závisí hlavne od odborných vstupov od radcov, posudzovateľov a správcov validačného procesu. Neustála odborná príprava týchto ľudí je nesmierne dôležitá.

Vytváranie sietí, ktoré umožňuje vymieňanie si skúseností a plné fungovanie spoločenstva praxe, by mali byť súčasťou rozvojového programu pre odborníkov.

Interakcia medzi odborníkmi v rámci jedného validačného procesu pravdepodobne povedie k účinnejším a efektívnejším postupom, ktoré sú oporou pre jednotlivcov, ktorí sa uchádzajú o validáciu.

[1]               Občanom EÚ aj všetkým štátnym príslušníkom tretích krajín s riadnym pobytom v Európskej únii.

[2]               KOM(2010) 682 v konečnom znení.

[3]               KOM(2010) 477 v konečnom znení.

[4]               KOM(2011) 206 v konečnom znení.

[5]               KOM(2012) 173 v konečnom znení.

[6]               Stále zastúpenia EÚ, výbor pre vzdelávanie, poradná skupina pre európsky kvalifikačný rámec, skupina pre uznávanie výsledkov vzdelávania, fórum strán zainteresovaných v oblasti celoživotného vzdelávania, poradný výbor pre odborné vzdelávanie a prípravu, skupina užívateľov Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, pracovná skupina pre vzdelávanie dospelých, pracovná skupina pre modernizáciu vysokoškolského vzdelávania, skupina pre dohľad nad bolonským procesom, centrá Europass a Euroguidance, európska sieť politík v oblasti celoživotného usmerňovania, poradný výbor pre Youthpass, národná sieť informačných centier pre uznávanie akademických titulov, národná sieť pre uznávanie predchádzajúceho vysokoškolského vzdelávania, skupina odborníkov v oblasti mobility mladých dobrovoľníkov.

[7]               KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

[8]               Mládež v pohybe, KOM(2010) 477 v konečnom znení, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, KOM(2010) 682 v konečnom znení.

[9]               Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

[10]             KOM(2009) 200 v konečnom znení.

[11]             Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.

[12]             http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/doc/vocational/bruges_en.pdf.

[13]             Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 36.

[14]             Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1.

[15]             KOM(2011) 206 v konečnom znení.

[16]             KOM(2012) 173 v konečnom znení.

[17]             Ú. v. EÚ C 13, 18.1.2003.

[18]             Vyhlásenie európskych ministrov odborného vzdelávania a prípravy a Európskej komisie, ktorí sa zišli 29. a 30. novembra 2002 v Kodani, týkajúce sa posilnenej európskej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, http://ec.europa.eu/education/pdf/doc125_en.pdf.

[19]             http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/doc/informal/validation2004_en.pdf.

[20]             http://www.cedefop.europa.eu/EN/about-cedefop/projects/validation-of-non-formal-and-informal-learning/index.aspx.

[21]             Cedefop, 2009, http://www.cedefop.europa.eu/EN/Files/4054_en.pdf.

[22]             Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.

[23]             Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.

[24]             Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 11.

[25]             http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/consult/vnfil/report_en.pdf.

[26]             Občanom EÚ, ako aj štátnym príslušníkom tretích krajín s riadnym pobytom v Únii.

[27]             V zmysle vymedzenia termínov v prílohe I.

[28]             Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

[29]             Zriadenej odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, Ú. v. C 111/1, zo 6.5.2012, s. 1.