DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Potreba prijať okamžité opatrenia v oblasti zmeny klímy

Na konci roku 2010 sa v kontexte Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) uznalo, že globálne otepľovanie nesmie prekročiť teploty z obdobia pred priemyselnou revolúciou o viac ako 2 °C[1]. To zohráva kľúčovú úlohu pri obmedzovaní negatívnych následkov ľudských zásahov do klimatického systému. Globálne emisie preto musia začať klesať. Podľa tohto dlhodobého cieľa sa globálne emisie skleníkových plynov majú do roku 2050 znížiť najmenej o 50 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990[2].

Rozvinuté krajiny ako celok by mali do roku 2050 znížiť svoje emisie o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Únia prijala strednodobý cieľ znížiť do roku 2020 svoje emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a v prípade vhodných podmienok[3] až o 30 %. Odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) nie je súčasťou tohto záväzku.

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 29/2009/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov[4] (systém EÚ na obchodovanie s emisiami, ďalej len „EU ETS“), a v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020[5] (ďalej len „rozhodnutie o spoločnom úsilí“) sa však uvádza, že k dosiahnutiu cieľa Únie týkajúceho sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 by mali prispievať všetky odvetvia hospodárstva. V článku 9 rozhodnutia č. 406/2009/ES je Komisia navyše vyzvaná, aby posúdila metodiky začlenenia emisií a absorpcií pochádzajúcich z činností spojených s LULUCF do záväzku Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a prípadne predložila legislatívny návrh, pričom zabezpečí trvalý prínos tohto odvetvia a jeho environmentálnu integritu, ako aj presné monitorovanie a započítavanie.

Komisia na základe rozsiahlych konzultácií s členskými štátmi a zainteresovanými stranami a na základe posúdenia vplyvu predkladá zodpovedajúci návrh rozhodnutia, ktorým sa v prvom kroku zabezpečí právny rámec pre spoľahlivé, harmonizované a komplexné pravidlá započítavania pre odvetvie LULUCF, ktoré sú navrhnuté tak, aby zodpovedali špecifickému profilu tohto odvetvia. Návrhom sa zriaďuje právny rámec pre odvetvie LULUCF, ktorý je oddelený od rámcov upravujúcich existujúce záväzky (EU ETS a rozhodnutie o spoločnom úsilí), čo znamená, že odvetvie by v tejto fáze nebolo oficiálne zahrnuté do cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 20 %. Až keď budú vytvorené spoľahlivé pravidlá započítavania a monitorovania a nahlasovania, môže byť odvetvie LULUCF formálne zahrnuté do cieľov Únie týkajúcich sa zníženia emisií. Komisia na tento účel predložila aj návrh na zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu[6] a na jeho nahradenie nariadením Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy na úrovni členských štátov a Únie[7].

Úloha využívania pôdy a lesného hospodárstva z hľadiska zmeny klímy

Emisie skleníkových plynov v Únii pochádzajú najmä z výroby energie a z iných zdrojov vyrobených človekom. Súčasne sa uhlík pohlcuje (absorbuje) z atmosféry prostredníctvom fotosyntézy a ukladá sa v stromoch, súvisiacich produktoch z dreva a v iných rastlinách a v pôde. Vhodné spôsoby využívania pôdy a postupy obhospodarovania v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve preto môžu obmedziť emisie uhlíka a zlepšiť absorpciu z atmosféry. Tieto postupy tvoria súčasť odvetvia LULUCF, ktoré zahŕňa väčšinou emisie a absorpcie oxidu uhličitého (CO2) suchozemskými ekosystémami, všeobecne odhadované ako zmeny zásob uhlíka[8]. V odvetví LULUCF sa v roku 2009 absorboval z atmosféry uhlík v množstve zodpovedajúcom približne 9 % celkových emisií skleníkových plynov v ostatných odvetviach v Únii.

Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, súvisiace odvetvia a energetika sú z hľadiska LULUCF najdôležitejšími hospodárskymi odvetviami a môžu rôznymi spôsobmi prispieť k znižovaniu emisií a posilneniu zachytávania. Do poľnohospodárskych opatrení zameraných na obmedzenie premeny trávnatej plochy a zníženie strát uhlíka z obrábania organickej pôdy by sa mohli začleniť vylepšujúce agronomické postupy, ako napríklad využívanie rôznych druhov plodín (napr. viac strukovinových plodín) a rozšírenie striedania plodín. Poľnohospodársko-lesnícke postupy, ktoré zvyšujú zásoby uhlíka v pôde, by mohli takisto prispieť k znižovaniu emisií chovom hospodárskych zvierat alebo pestovaním potravinových plodín na pôde, na ktorej sa pestujú aj stromy na rezivo, energiu alebo na iné produkty z dreva. Vracaním organických materiálov do pôdy alebo ich ponechaním v pôde by sa mohla zlepšiť produktivita ornej pôdy a pastvín, zatiaľ čo opätovné zavlažovanie, vyňatie z produkcie alebo neodvodňovanie organickej pôdy vrátane rašelinovej pôdy a obnovenie pôdy postihnutej degradáciou môžu mať významné prínosy pre zmierňovanie zmeny klímy a pre biodiverzitu. Začlenenie obhospodarovania ornej pôdy a pastvín do započítavania emisií by bolo v tejto súvislosti nevyhnutným krokom k plnému uznaniu príspevku týchto činností k plneniu záväzkov v oblasti klímy.

Aj lesné hospodárstvo má veľký potenciál z hľadiska podpory zmierňovania zmeny klímy. Zahŕňa postupy, ako sú napríklad premena nezalesnenej pôdy na les (t. j. zalesňovanie[9]), zabránenie premene lesnej pôdy na iné druhy pôdy (t. j. odlesňovanie), ukladanie uhlíka v existujúcich lesoch prostredníctvom dlhších období striedania stromov, zabránenie výrubu (napr. postupy v rámci obhospodarovania lesov týkajúce sa prerieďovania alebo selektívneho výrubu), premena na neporušené lesy a rozšírenejšie využívanie preventívnych opatrení na obmedzenie vplyvu rušivých faktorov, ako sú napríklad požiare, škodcovia a víchrice. Rovnako dôležitá je možnosť zvýšiť produktivitu lesov napríklad prispôsobením striedania bližšie k produktívnemu vrcholu, zvýšením produkcie lesov s nízkou produkciou a zvýšením ťažby odrezkov z reziva a dreva z konárov za predpokladu, že možno zachovať biodiverzitu, úrodnosť pôdy a organické látky. Účinok by bolo možné dosiahnuť aj zmenou skladby druhov a mier rastu.

Okrem príležitostí priamo spojených s lesným hospodárstvom a poľnohospodárstvom existujú potenciálne prínosy zmierňovania v súvisiacich priemyselných odvetviach (napr. výroba celulózy a papiera, spracovanie dreva) a v odvetviach spojených s energiou z obnoviteľných zdrojov, ak je obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a lesov zamerané na produkciu reziva a výrobu energie. Uhlík sa síce ukladá v stromoch a v ostatných rastlinách a pôde, ale počas niekoľkých desaťročí sa môže ukladať aj v produktoch (akým je napríklad stavebné drevo). Politiky zamerané na priemysel a spotrebiteľa môžu významne prispieť k zvýšeniu dlhodobého využívania a recyklovania dreva a/alebo výroby celulózy, papiera a produktov z dreva ako náhrada ekvivalentov, ktoré sú náročnejšie z hľadiska emisií (napr. betón, oceľ, plast vyrobený na základe fosílnych palív). V biopriemysle sa v skutočnosti môžu využiť plodiny pestované na náhradu materiálov (napr. konope a tráva na izoláciu namiesto skleného vlákna, slama na výrobu nábytku, panely dverí automobilov vyrobené z ľanu alebo sisalových rastlín, bioplasty) alebo na výrobu energie (napr. využitím biomasy namiesto fosílnych palív). Štúdie ukazujú, že za každú tonu uhlíka v produktoch z dreva, ktoré boli nahradené nedrevenými produktmi, sa očakáva priemerné zníženie emisií skleníkových plynov odhadom vo výške približne dvoch ton uhlíka[10].

Zahrnutie povinného započítavania pre obhospodarovanie lesov, obhospodarovanie ornej pôdy a obhospodarovanie pastvín by zlepšilo viditeľnosť opatrení prijatých poľnohospodármi, lesníkmi a odvetviami spojenými s lesmi a poskytlo by základ pre navrhovanie politických stimulov na zintenzívnenie ich opatrení na zmiernenie zmeny klímy. Ak by sa započítalo takéto úsilie, lepšie by sa zohľadnil jeho celkový vplyv na skleníkové plyny a zlepšila by sa nákladová efektívnosť plnenia cieľov týkajúcich sa zníženia emisií.

Vzhľadom na to, že využívanie poľnohospodárskej pôdy, lesné hospodárstvo a súvisiace odvetvia sa v rámci členských štátov značne líšia, pokiaľ ide o ich potenciál zmierňovania zmeny klímy, neexistuje jediný prístup vhodný pre všetkých. Pre rôzne formy využívania pôdy a lesnícke postupy je potrebný prispôsobený prístup. Základnou predbežnou podmienkou na ochranu a zvýšenie zásob uhlíka a miery absorpcie je zabezpečenie rovnakých podmienok pre rôzne typy opatrení v rôznych odvetviach v členských štátoch (napríklad obhospodarovanie pastvín alebo výroba bioenergie) prostredníctvom presného a harmonizovaného započítavania emisií a absorpcie z odvetvia LULUCF.

Súčasné politiky nepostačujú

Hoci sa odvetvie LULUCF zatiaľ nezohľadňuje na účely splnenia cieľa Únie znížiť emisie do roku 2020, čiastočne sa zohľadňuje, pokiaľ ide o záväzok Únie na základe Kjótskeho protokolu (ďalej len „Kjótsky protokol“) k UNFCCC schváleného rozhodnutím Rady 2002/358/ES[11] na obdobie 2008 až 2012. Existujúce medzinárodné pravidlá započítavania, ktoré zahŕňajú dobrovoľné aj povinné postupy, však majú značné nedostatky. Najdôležitejšie je, že započítavanie je dobrovoľné pre väčšinu činností odvetvia LULUCF dobrovoľné, najmä pre obhospodarovanie lesov (ktoré predstavuje približne 70 % odvetvia) a obhospodarovanie ornej pôdy a pastvín (17 %). Započítavanie sa preto v tomto prvom období záväzkov podľa Kjótskeho protokolu v rámci jednotlivých členských štátov značne líši. Ďalším nedostatkom je absencia stimulov na zmierňovanie zmeny klímy v lesnom hospodárstve. Na vytvorenie rovnakých podmienok v rámci poľnohospodárskych, lesníckych a súvisiacich odvetví a energetických odvetví v členských štátoch s cieľom zabezpečiť jednotné zaobchádzanie s týmito odvetviami v rámci vnútorného trhu Únie je potrebné zlepšiť započítavanie.

Na spoľahlivé a harmonizované odhadovanie emisií a absorpcií v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve sú potrebné investície do kapacity monitorovania a nahlasovania. Stále však existujú značné medzery a musí sa zlepšiť presnosť a úplnosť nahlasovaných údajov, najmä pokiaľ ide o údaje o poľnohospodárskej pôde. Zlepšením monitorovania a nahlasovania sa preto podporí nielen započítavanie, ale zabezpečí sa aj spoľahlivý, jasný a viditeľný ukazovateľ pokroku v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.

Dôležité je posilňovať aj synergie so širšími cieľmi politiky. Existujú stimuly na podporu využívania bioenergie[12], ale v odvetví LULUCF v súčasnosti neexistuje jednotný prístup k zmierňovaniu zmeny klímy prostredníctvom opatrení v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a súvisiacich odvetviach.

Zmierňovanie zmeny klímy by v spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) mohlo skutočne zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu. V politike EÚ pre rozvoj vidieka po roku 2013 by sa navyše zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu mohli riešiť poskytnutím lepších stimulov pre zachytávanie a ukladanie CO2 v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Niektoré z nich by zároveň zlepšili a chránili zásoby uhlíka a vytvorili spoločné prínosy pre biodiverzitu a adaptáciu zvýšením schopnosti zadržiavať vodu a znížením erózie. Povinné započítavanie súvisiacich tokov uhlíka by zviditeľnilo pozitívny prínos týchto opatrení a zabezpečilo ich plný prínos k plneniu záväzkov v oblasti zmeny klímy. Započítavanie odvetvia LULUCF by takisto objasnilo prínosy udržateľnej bioenergie, a to lepším zohľadnením súvisiacich emisií pochádzajúcich najmä zo spaľovania biomasy, ktoré sa v súčasnosti nezapočítavajú. V súvislosti s cieľmi týkajúcimi sa energie z obnoviteľných zdrojov by sa tak posilnili stimuly poskytnuté na základe kritérií udržateľnosti.

Odvetvie LULUCF sa však od ostatných odvetví odlišuje. Absorpcia a emisie skleníkových plynov v tomto odvetví sú výsledkom relatívne pomalých prírodných procesov. Môže trvať desaťročia, kým budú mať opatrenia ako zalesňovanie významný účinok. Opatrenia na zvýšenie absorpcie a zníženie emisií v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve by sa preto mali posudzovať z dlhodobého hľadiska. Emisie a absorpcia sú navyše reverzibilné. Reverziu môžu spôsobiť extrémne udalosti postihujúce lesnú a pôdnu pokrývku, ako sú napríklad požiare, víchrice, suchá či škodcovia, alebo môže byť výsledkom rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania (napr. ťažba alebo výsadba stromov). Ročné kolísanie emisií a absorpcie v lesoch je navyše vysoké a v niektorých členských štátoch môže v dôsledku prírodných rušivých faktorov a ťažby dosahovať až 35 % celkových ročných emisií. Z tohto dôvodu by bolo pre členské štáty zložité plniť ročné ciele.

Hoci sa emisie a absorpcie z odvetvia LULUCF nahlasujú v rámci UNFCCC a čiastočne sa započítavajú v rámci Kjótskeho protokolu, toto odvetvie sa nezahrnulo do záväzkov Únie v oblasti klímy v rámci klimaticko-energetického balíka v dôsledku uznania závažných nedostatkov medzinárodných pravidiel započítavania emisií a absorpcií z tohto odvetvia. V čase stanovenia cieľa Únie týkajúceho sa zníženia emisií sa navyše očakávalo, že samit o klíme v Kodani v roku 2009 prinesie medzinárodnú dohodu o zmene klímy vrátane zrevidovaných pravidiel započítavania pre LULUCF, ktoré by potom mohla prijať Únia. To sa však nestalo.

Na 17. Konferencii zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu a ktorá sa konala v Durbane v decembri 2011, sa dosiahol pokrok. Rozhodnutím –/CMP.7 sa v tejto súvislosti stanovujú pravidlá, definície a podmienky započítavania pre odvetvie LULUCF od druhého obdobia záväzkov podľa Kjótskeho protokolu. Bude povinné najmä započítavanie činností obhospodarovania lesov vrátane produktov z vyťaženého dreva a vymedzili sa definície prírodných rušivých faktorov a odvodňovania a opätovného zavlažovania mokradí. Je preto dôležité, aby snahy na úrovni Únie pokračovali súbežne s medzinárodnými procesmi. Právny návrh o započítavaní emisií a absorpcií z činností súvisiacich s LULUCF v Únii musí byť v súlade s rozhodnutiami prijatými na medzinárodnej úrovni, aby bola zabezpečená primeraná úroveň súdržnosti; zároveň by však mal poskytnúť Únii možnosť ísť príkladom s cieľom dosiahnuť medzinárodnú dohodu od druhého obdobia záväzkov podľa Kjótskeho protokolu.

Cieľom tohto návrhu je preto postupne integrovať odvetvie LULUCF do politiky Únie v oblasti klímy prostredníctvom samostatného právneho rámca, ktorý zohľadní špecifický profil odvetvia, a zabezpečením spoľahlivého a harmonizovaného rámca započítavania. Najdôležitejšie je, že týmto návrhom by sa doplnilo započítavanie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo všetkých hospodárskych činností v Únii. Jeho súčasťou by bolo zvýšenie viditeľnosti prebiehajúceho a nového úsilia o zmierňovanie zmeny klímy v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a súvisiacich odvetviach a poskytol by sa tak základ na vypracovanie vhodných politických stimulov (napr. v SPP a s ohľadom na Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje[13]). Stanovenie spoločných pravidiel Únie týkajúcich sa započítavania by vytvorilo aj rovnaké podmienky medzi členskými štátmi. Zohľadnili by sa zmeny zásob uhlíka spôsobené využívaním biomasy vyrobenej v domácom meradle, čím by sa doplnilo započítavanie bioenergie na úrovni hospodárstva. Posilnila by sa environmentálna integrita politiky Únie v oblasti klímy. Napokon by to mohlo znamenať významný a nevyhnutný prechod smerom k nákladovo efektívnemu dosahovaniu ambicióznejších cieľov v oblasti klímy. Na tento účel je preto dôležité stanoviť spoľahlivé a harmonizované pravidlá započítavania pre toto odvetvie a zabezpečiť ich prínos k dosahovaniu cieľov týkajúcich sa zmeny klímy.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Na začiatku roka 2010 bola v rámci Európskeho programu pre zmenu klímy zriadená skupina odborníkov pre politiku v oblasti klímy v odvetví LULUCF. Skupina pozostávala zo širokého okruhu zainteresovaných strán: environmentálne mimovládne organizácie, obchodné združenia, odborníci z verejnej správy a výskumníci. Cieľom skupiny bolo definovať a poskytnúť vstupné informácie o kritických otázkach súvisiacich so zahrnutím odvetvia LULUCF do úsilia Únie o zmiernenie zmeny klímy. Pomohlo to vymedziť rozsah pôsobnosti a usmerniť prácu Komisie. Súhrnná správa s hlavnými zisteniami je dostupná na príslušných webových stránkach Komisie[14].

V roku 2010 bola vykonaná online verejná konzultácia s cieľom zhromaždiť názory o príležitostiach a výzvach súvisiacich so začlenením odvetvia LULUCF do záväzkov Únie týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov[15]. Doručených bolo spolu 153 odpovedí, ktoré predstavovali názory súkromných spoločností, podnikateľských a priemyselných organizácií, jednotlivcov a vlastníkov súkromných pozemkov, mimovládnych organizácií, akademickej a výskumnej obce a verejných orgánov. Rovnaké otázky sa následne použili v samostatnej konzultácii s členskými štátmi, v rámci ktorej bolo doručených 14 odpovedí. Z údajov zhromaždených prostredníctvom online verejnej konzultácie možno vyvodiť tieto závery:

· väčšina respondentov sa domnieva, že činnosti týkajúce sa využívania pôdy by mohli prispieť k zmierneniu zmeny klímy aj v krátkodobom časovom horizonte (do roku 2020) a v dlhodobom časovom horizonte v období 2020 až 2050,

· väčšina odpovedala, že odvetvie LULUCF by malo byť súčasťou cieľov Únie týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020, pričom mala tendenciu podporovať začlenenie odvetvia len v prípade, že Únie prijme ambicióznejšie záväzky,

· respondenti sa prikláňali skôr k osobitnému rámcu pre započítavanie pre odvetvie LULUCF na rozdiel od možnosti začleniť ho do EU ETS alebo do rozhodnutia o spoločnom úsilí,

· väčšina respondentov tiež súhlasila s tým, že je potrebné posilniť harmonizáciu a štandardizáciu nahlasovania a monitorovania v rámci Únie,

· prevažná väčšina respondentov sa domnievala, že existujúce politiky Únie a vnútroštátne politiky sú nedostatočné na zabezpečenie toho, aby činnosti týkajúce sa využívania pôdy prispievali k zmierňovaniu zmeny klímy.

Úplné výsledky online verejnej konzultácie a konzultácie s členskými štátmi sú k dispozícii na príslušných webových stránkach Komisie[16].

Komisia napokon uskutočnila 28. januára 2011 v Bruseli aj stretnutie zúčastnených strán. Do diskusií sa zapojilo približne 75 účastníkov, ktorí zastupovali členské štáty, obchodné združenia, environmentálne mimovládne organizácie a výskumné ústavy. Rokovania sú takisto dostupné na príslušných webových stránkach Komisie[17].

Posúdenie vplyvu

V posúdení vplyvu sa skúmali tri hlavné otázky, ktorým sa treba venovať pri riešení problému, ako by sa odvetvie LULUCF malo začleniť do záväzkov Únie týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov, konkrétne:

· ako zaistiť spoľahlivé pravidlá započítavania emisií a absorpcií,

· ako dosiahnuť spoľahlivé monitorovanie a nahlasovanie,

· ako vytvoriť vhodný kontext politiky na začlenenie tohto odvetvia do záväzkov Únie v oblasti zmeny klímy.

Na základe kontextu politiky na začlenenie tohto odvetvia do záväzkov Únie, ktoré v súčasnosti upravuje rozhodnutie o spoločnom úsilí a systém EU ETS, sa v posúdení vplyvu uvažovalo o troch možnostiach začlenenia odvetvia LULUCF, a to ako súčasť rozhodnutia o spoločnom úsilí, ako samostatný rámec alebo ako úplný odklad začlenenia. Každá možnosť sa zaoberala otázkami započítavania a monitorovania. Podrobne sa posudzovali potenciálne sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy jednotlivých možností.

Záverom posúdenia vplyvu bolo, že existujú dobré dôvody na zahrnutie odvetvia LULUCF do záväzkov Únie týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov, najmä v záujme zlepšenia ich politickej súdržnosti, environmentálnej integrity a hospodárskej efektívnosti. Bude to však možné len vtedy, ak sa vytvorí správny kontext politiky pre odvetvie LULUCF. Vysoké kolísanie emisií a absorpcií v lesoch znamená, že ročné ciele týkajúce sa zníženia emisií, ktoré platia pre iné odvetvia, sú nevhodné. Dlhý čas, ktorý potrebujú opatrenia na zmierňovanie, kým prinesú výsledky, takisto odlišujú odvetvie LULUCF od väčšiny ostatných odvetví. Vzhľadom na uvedené skutočnosti z posúdenia vplyvu vyplynulo, že uprednostňovanou možnosťou pre odvetvie LULUCF je osobitný právny rámec. Pokiaľ ide o započítavanie, identifikovaná vhodná možnosť zahŕňa povinné započítavanie emisií a absorpcií z lesníckych a poľnohospodárskych činností, pričom rovnaká váha sa priznala opatreniam na zmierňovanie bez ohľadu na to, či boli prijaté v rámci lesného hospodárstva, poľnohospodárstva, súvisiacich odvetví alebo odvetvia energie. Táto možnosť je nákladovo efektívnejšia a zabezpečí rovnaké podmienky nielen pre členské štáty, ale aj pre rôzne odvetvia na vnútornom trhu Únie. Poskytne aj rámec pre stimuly na opatrenia na zmierňovanie zo strany poľnohospodárov, lesníkov a súvisiacich odvetví, vďaka čomu sa zvýši viditeľnosť týchto opatrení, ktoré sa zohľadnia správnym spôsobom. Rozsiahlym zahrnutím emisií a absorpcií sa zabezpečí aj to, aby sa v systéme započítavania zohľadnili potenciálne reverzie. Nemalo by sa však zastaviť prijímanie opatrení na zmierňovanie. Mohli by sa vypracovať národné akčné plány na stanovenie stratégie a odhadov pre odvetvie LULUCF. Predstavovalo by to medzikrok k úplnej integrácii odvetvia do súčasných politík. V posúdení vplyvu sa ďalej uviedlo, že sa musí zlepšiť monitorovanie a nahlasovanie, aby sa podporil rámec pre započítavanie a ukazovatele sledujúce pokrok v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Komisia navrhuje, aby sa to dosiahlo prostredníctvom osobitného rámca, a to revíziou rozhodnutia o mechanizme monitorovania. Z dôvodov porovnateľnosti a nákladovej efektívnosti by sa mohli lepšie využívať celoeurópske monitorovacie nástroje ako LUCAS a CORINE.

Úplné výsledky sú uvedené v posúdení vplyvu pripojenom k tomuto návrhu.

Zhrnutie návrhu

Hlavným cieľom tohto rozhodnutia je zriadiť spoľahlivé a komplexné pravidlá započítavania pre odvetvie LULUCF a tiež umožniť budúci rozvoj politiky smerom k úplnému začleneniu odvetvia LULUCF do záväzkov Únie týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov v prípade vhodných podmienok. Rozhodnutím sa na tento účel zriaďuje rámec pre:

· povinnosť členských štátov započítavať emisie skleníkových plynov zo zdrojov a absorpcie zachytávaním, ktoré súvisia s poľnohospodárskymi a lesníckymi činnosťami v odvetví LULUCF, a dobrovoľné započítavanie pre novú výsadbu a odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí,

· všeobecné pravidlá započítavania, ktoré sa musia uplatňovať,

· osobitné pravidlá započítavania pre zalesňovanie, opätovné zalesňovanie, odlesňovanie, obhospodarovanie lesov, zmeny v súbore produktov z vyťaženého dreva, obhospodarovanie ornej pôdy, obhospodarovanie pastvín, novú výsadbu a odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí,

· osobitné pravidlá započítavania pre prírodné rušivé faktory,

· prijatie akčných plánov v členských štátoch pre odvetvie LULUCF zameraných na obmedzenie alebo zníženie emisií zo zdrojov a udržanie alebo zvýšenie absorpcií zachytávaním, ktoré sa spájajú s činnosťami LULUCF, a pre hodnotenie týchto plánov Komisiou,

· právomoc Komisie aktualizovať vymedzenia pojmov stanovené v článku 2 s ohľadom na zmeny vo vymedzeniach pojmov prijaté orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Kjótskeho protokolu alebo inou mnohostrannou dohodou týkajúcou sa zmeny klímy uzavretou Úniou; zmeniť a doplniť prílohu I s cieľom doplniť obdobia započítavania a zabezpečiť súlad medzi týmito obdobiami započítavania a príslušnými obdobiami vzťahujúcimi sa na záväzky Únie znížiť emisie v iných odvetviach; zmeniť a doplniť prílohu II aktualizáciou referenčných úrovní v súlade s navrhnutými referenčnými úrovňami predloženými členskými štátmi podľa článku 6, s výhradou opráv vykonaných v súlade s týmto rozhodnutím; revidovať informácie stanovené v prílohe III v súlade s vedeckým pokrokom a revidovať podmienky týkajúce sa pravidiel započítavania pre prírodné rušivé faktory stanovené v článku 9 ods. 2 s ohľadom na vedecký pokrok alebo s cieľom zohľadniť revízie aktov prijatých orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Kjótskeho protokolu.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právny základ

Právnym základom pre tento legislatívny návrh je článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Návrh sleduje oprávnený cieľ v rozsahu pôsobnosti článku 191 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, konkrétne boj proti zmene klímy. Cieľom legislatívneho návrhu je zabezpečiť, aby členské štáty vykonávali presné a jednotné započítavanie emisií zo zdrojov a absorpcií zachytávaním, ktoré sa týkajú odvetvia LULUCF, a zlepšiť tým dostupnosť informácií pre tvorbu politiky a prijímanie rozhodnutí v súvislosti so záväzkami Únie v oblasti zmeny klímy a poskytnúť stimuly pre úsilie o zmierňovanie zmeny klímy. Tento cieľ nie je možné dosiahnuť menej prísnymi prostriedkami, ako predstavuje legislatívny návrh.

Zásada subsidiarity

Na to, aby boli opatrenia Únie oprávnené, musí byť dodržaná zásada subsidiarity.

a)           Nadnárodný charakter problému (test potreby)

Zmena klímy predstavuje problém presahujúci hranice, ktorý si vyžaduje spoločné konanie členských štátov. Samotnými vnútroštátnymi činnosťami by sa nedosiahli spoločné ciele týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov stanovené na úrovni Únie; nedosiahli by sa nimi ciele ani by sa nesplnili medzinárodne dohodnuté záväzky. Je preto potrebné, aby Únia vytvorila právny rámec na zabezpečenie harmonizovaného započítavania pre odvetvie LULUCF, ak je to možné, s cieľom podporiť jeho prínos k plneniu záväzkov Únie v oblasti zmeny klímy.

b)           Test účinnosti (pridaná hodnota)

Opatrenia na úrovni Únie by z dôvodu svojej účinnosti priniesli jednoznačné výhody v porovnaní s opatreniami na úrovni jednotlivých členských štátov. Keďže sa základné záväzky v oblasti zmeny klímy stanovujú na úrovni Únie, je účinné vypracovať aj požadované pravidlá započítavania na tejto úrovni. Navyše na vyriešenie zistených problémov, akým je napríklad potreba presných a jednotných metodík započítavania pre rôzne činnosti LULUCF, sú potrebné spoločné pravidlá vo všetkých členských štátoch. To je možné dosiahnuť len na úrovni Únie.

Tento právny rámec zabezpečí účinnosť zavedením harmonizovaného a spoľahlivého započítavania a akčných plánov pre odvetvie LULUCF a umožnením podrobnejšieho posúdenia a hodnotenia pokroku v členských štátoch. Zabezpečí sa tak súdržnosť politiky Únie v oblasti klímy, ďalej zlepší environmentálna integrita záväzkov Únie v oblasti zmeny klímy a zvýši hospodárska efektívnosť politiky Únie v oblasti klímy.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov zlepšiť kvalitu údajov o zmene klímy a zabezpečiť súlad medzi medzinárodnými požiadavkami a záväzkami a požiadavkami a záväzkami Únie.

Návrh je primeraný celkovému cieľu Únie dosiahnuť ciele zakotvené v klimaticko-energetickom balíku, Kjótskom protokole, Kodanskej dohode a rozhodnutiach 1/CP.16, 1/CMP.6 a 2/CMP.6 (ďalej len „Cancúnske dohody“).

V návrhu sa stanovuje vykonávanie pravidiel započítavania, ktoré sú podobné pravidlám, o ktorých sa rokovalo a ktoré sa uplatnili na medzinárodnej úrovni, najmä v súvislosti s rozhodnutím –/CMP.7, ale sú spoľahlivejšie a komplexnejšie.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Ako sa uvádza vo finančnom výkaze pripojenom k tomuto rozhodnutiu, rozhodnutie sa bude vykonávať s využitím súčasného rozpočtu a nebude mať vplyv na viacročný finančný rámec.

5.           NEPOVINNÉ PRVKY

Návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého Komisia preskúma pravidlá započítavania stanovené v tomto rozhodnutí najneskôr jeden rok od konca prvého obdobia započítavania.

2012/0042 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o pravidlách započítavania a akčných plánoch pre emisie a absorpcie skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[18],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[19],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Odvetvie Únie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) je čistým zachytávačom, ktorý z atmosféry absorbuje skleníkové plyny v množstve zodpovedajúcom významnému podielu celkových emisií Únie. Výsledkom sú antropogénne emisie a absorpcia skleníkových plynov v dôsledku zmien množstva uhlíka uloženého v rastlinstve a pôde. Emisie a absorpcie skleníkových plynov pochádzajúce z odvetvia LULUCF sa nezapočítavajú do cieľov Únie týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020[20] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES[21], hoci sa čiastočne započítavajú do kvantifikovaného cieľa Únie obmedziť a znížiť emisie podľa článku 3 ods. 3 Kjótskeho protokolu (ďalej len „Kjótsky protokol“) k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“), ktorý Rada schválila rozhodnutím 2002/358/ES[22].

(2) V článku 9 rozhodnutia č. 406/2009/ES sa od Komisie požaduje, aby posúdila metodiky začlenenia emisií a absorpcií pochádzajúcich z činností spojených s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom do záväzku Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, pričom zabezpečí trvalý prínos tohto odvetvia a jeho environmentálnu integritu, ako aj presné monitorovanie a započítavanie príslušných emisií a absorpcií. Týmto rozhodnutím by sa preto v prvom kroku mali stanoviť pravidlá započítavania vzťahujúce sa na emisie a absorpcie skleníkových plynov odvetvia LULUCF. Na to, aby sa zatiaľ zabezpečilo zachovanie a posilnenie zásob uhlíka, malo by sa v rozhodnutí takisto stanoviť, aby členské štáty prijali akčné plány pre odvetvie LULUCF, v ktorých určia opatrenia na obmedzenie alebo zníženie emisií a na udržanie alebo zvýšenie absorpcií odvetvia LULUCF.

(3) Na 17. Konferencii zmluvných strán UNFCCC na zasadnutí v Durbane v decembri 2011 bolo prijaté rozhodnutie -/CMP.7 Konferencie zmluvných strán, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (ďalej len „rozhodnutie -/CMP.7“). Týmto rozhodnutím sa stanovujú pravidlá započítavania pre odvetvie LULUCF od druhého obdobia záväzkov podľa Kjótskeho protokolu. Toto rozhodnutie by malo byť v súlade s uvedeným rozhodnutím, aby sa zabezpečila primeraná úroveň súladu medzi vnútornými pravidlami Únie a metodikami dohodnutými v rámci UNFCCC. V tomto rozhodnutí by sa mali zohľadniť aj špecifické prvky odvetvia LULUCF v Únii.

(4) Pravidlá započítavania pre odvetvie LULUCF by mali odrážať úsilie vynaložené v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na zvýšenie prínosu zmien vo využívaní pôdnych zdrojov k znižovaniu emisií. Týmto rozhodnutím by sa mali stanoviť pravidlá započítavania, ktoré sa na povinnom základe uplatňujú na lesnícke činnosti zalesňovania, opätovného zalesňovania, odlesňovania a obhospodarovania lesov a na poľnohospodárske činnosti obhospodarovania pastvín a obhospodarovania ornej pôdy. Mali by sa v ňom stanoviť aj pravidlá započítavania uplatniteľné na dobrovoľnom základe na činnosti novej výsadby a odvodňovania a opätovného zavlažovania mokradí.

(5) Na zabezpečenie environmentálnej integrity pravidiel započítavania vzťahujúcich sa na odvetvie LULUCF v Únii by tieto pravidlá mali byť založené na zásadách započítavania stanovených v rozhodnutí –/CMP.7 a rozhodnutí 16/CMP.1 Konferencie zmluvných strán, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu.

(6) Pravidlá započítavania by mali presne odrážať zmeny emisií a absorpcií zapríčinené ľudskou činnosťou. Týmto rozhodnutím by sa v tejto súvislosti malo stanoviť uplatňovanie špecifických metodík pre rôzne činnosti LULUCF. Emisie a absorpcie súvisiace so zalesňovaním, opätovným zalesňovaním a odlesňovaním sú priamym dôsledkom ľudských zásahov, a preto by sa mali zohľadňovať v celom rozsahu. Keďže však nie všetky emisie a absorpcie z obhospodarovania lesov sú antropogénne, príslušnými pravidlami započítavania by sa malo stanoviť používanie referenčných úrovní, aby sa vyňali vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny. Referenčné úrovne predstavujú odhady ročných čistých emisií alebo absorpcií, ktoré pochádzajú z obhospodarovania lesov na území členského štátu, počas rokov zahrnutých do obdobia započítavania a mali by sa stanoviť transparentne v súlade s rozhodnutím –/CMP.7. Mali by sa aktualizovať, aby zohľadňovali zlepšenia metodík alebo údajov dostupných v členských štátoch. Vzhľadom na základné nepresnosti odhadov, na ktorých sú založené referenčné úrovne, by sa v pravidlách započítavania mala stanoviť horná hranica pre čisté emisie a absorpcie skleníkových plynov z obhospodarovania lesov, ktoré sa môžu započítavať.

(7) Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrili čas, keď vznikajú emisie skleníkových plynov z vyťaženého dreva, aby sa tak poskytli stimuly na využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom. Funkcia rozpadu prvého rádu vzťahujúca sa na emisie pochádzajúce z produktov z vyťaženého dreva by preto mala zodpovedať rovnici 12.1 usmernení Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) pre národné inventáre skleníkových plynov z roku 2006 a príslušné štandardné hodnoty polčasu rozpadu by mali byť založené na tabuľke 3a.1.3 usmernení IPCC o osvedčených postupoch pre využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo z roku 2003.

(8) Keďže medziročné kolísanie emisií skleníkových plynov a absorpcií pochádzajúcich z poľnohospodárskych činností je oveľa menšie než kolísanie súvisiace s lesníckymi činnosťami, členské štáty by mali započítavať emisie a absorpcie skleníkových plynov z činností obhospodarovania ornej pôdy a obhospodarovania pastvín pomerne k svojmu základnému roku v súlade so svojou preskúmanou prvou správou o údajoch o emisiách v základnom roku, ako bola predložená UNFCCC podľa rozhodnutia 13/CMP.1 Konferencie zmluvných strán, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (ďalej len „rozhodnutie 13/CMP.1“).

(9) Prírodné rušivé faktory, ako sú napríklad lesné požiare, napadnutie hmyzom a vypuknutie nákazy, extrémne poveternostné podmienky a geologické rušivé faktory, môžu v odvetví LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo dočasným zníženiam týchto emisií alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich absorpcií. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo výsadbe stromov, týmto rozhodnutím by sa malo zabezpečiť, aby účty pre LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie absorpcií zapríčinené ľudskou činnosťou. Týmto rozhodnutím by sa členským štátom mala navyše poskytnúť obmedzená možnosť vyňať emisie vyprodukované v dôsledku rušivých faktorov, ktoré sú mimo ich kontroly, z účtov pre LULUCF. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu.

(10) Pravidlá nahlasovania emisií skleníkových plynov a ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy vrátane informácií o odvetví LULUCF patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. .../... [návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy na úrovni členských štátov a Únie [KOM/2011/0789 v konečnom znení – 2011/0372 (COD)], a preto nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia.

(11) Medziročné kolísanie emisií a absorpcií, častá potreba prepočítať určité nahlásené údaje a dlhý čas, ktorý je potrebný na to, aby zmenené postupy obhospodarovania v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve ovplyvnili množstvo uhlíka uloženého v rastlinstve a pôde, by spôsobili, že účty pre LULUCF by boli nepresné a nespoľahlivé, ak by sa zostavovali na ročnom základe. Týmto rozhodnutím by sa preto mali stanoviť dlhšie a vhodnejšie obdobia započítavania.

(12) V akčných plánoch členských štátov pre odvetvie LULUCF by sa mali stanoviť opatrenia na obmedzenie alebo zníženie emisií a na zachovanie alebo zvýšenie absorpcií odvetvia LULUCF. Všetky akčné plány pre odvetvie LULUCF by mali obsahovať určité informácie uvedené v tomto rozhodnutí. S cieľom podporiť najlepšie postupy by sa v prílohe k tomuto rozhodnutiu mal navyše uviesť orientačný zoznam opatrení, ktoré by sa takisto mohli zahrnúť do týchto plánov. Komisia by mala pravidelne hodnotiť obsah a vykonávanie akčných plánov členských štátov pre odvetvie LULUCF a v prípade potreby poskytnúť odporúčania na zlepšenie opatrení členského štátu.

(13) Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom aktualizovať vymedzenia pojmov stanovené v článku 2 s ohľadom na zmeny vymedzení pojmov prijaté orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Kjótskeho protokolu alebo inou mnohostrannou dohodou týkajúcou sa zmeny klímy uzavretou Úniou; zmeniť a doplniť prílohu I s cieľom doplniť obdobia započítavania a zabezpečiť súlad medzi týmito obdobiami započítavania a príslušnými obdobiami vzťahujúcimi sa na záväzky Únie znížiť emisie v iných odvetviach; zmeniť a doplniť prílohu II aktualizáciou referenčných úrovní v súlade s navrhnutými referenčnými úrovňami predloženými členskými štátmi podľa článku 6, s výhradou opráv vykonaných v súlade s týmto rozhodnutím; revidovať informácie stanovené v prílohe III s ohľadom na vedecký pokrok a revidovať podmienky týkajúce sa pravidiel započítavania pre prírodné rušivé faktory stanovené v článku 9 ods. 2 s ohľadom na vedecký pokrok alebo s cieľom zohľadniť revízie aktov prijatých orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Kjótskeho protokolu. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť súbežné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(14) Keďže ciele navrhovanej činnosti nie je možné vzhľadom na ich povahu uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Týmto rozhodnutím sa stanovujú pravidlá započítavania platné pre emisie a absorpcie, ktoré pochádzajú z činností spojených s využívaním pôdy, zmenami vo využívaní pôdy a lesným hospodárstvom. Stanovujú sa ním aj akčné plány členských štátov pre odvetvie LULUCF na obmedzenie alebo zníženie emisií a na udržanie alebo zvýšenie absorpcie a hodnotenie týchto plánov Komisiou.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto pojmy:

a)      „emisie“ sú antropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov;

b)      „absorpcia“ je absorpcia antropogénnych emisií skleníkových plynov zachytávaním;

c)      „zalesňovanie“ je priamo ľudskou činnosťou zapríčinená premena pôdy, na ktorej nebol les počas obdobia najmenej 50 rokov, na les výsadbou, výsevom a/alebo ľudskou činnosťou zapríčineným podporovaním prírodných zdrojov semien, keď sa premena uskutočnila po 1. januári 1990;

d)      „opätovné zalesňovanie“ je akákoľvek priamo ľudskou činnosťou zapríčinená premena pôdy, na ktorej nebol les, na les výsadbou, výsevom a/alebo ľudskou činnosťou zapríčineným podporovaním prírodných zdrojov semien na pôde, ktorá bola pokrytá lesom, ale ktorá bola premenená na pôdu bez lesa, keď sa premena uskutočnila po 1. januári 1990;

e)      „odlesňovanie“ je priamo ľudskou činnosťou zapríčinená premena lesa na pôdu bez lesa, keď sa premena uskutočnila po 1. januári 1990;

f)       „obhospodarovanie lesov“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému postupov uplatňovaných vo vzťahu k lesu a zameraná na zlepšenie ekologickej, hospodárskej alebo sociálnej funkcie lesa;

g)      „obhospodarovanie ornej pôdy“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému postupov uplatňovaných vo vzťahu k pôde, na ktorej sa pestujú poľnohospodárske plodiny, a uplatňovaných na pôdu, ktorá bola vyňatá z produkcie plodín alebo sa dočasne nepoužíva na produkciu plodín;

h)      „obhospodarovanie pastvín“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému postupov uplatňovaných vo vzťahu k pôde využívanej na chov hospodárskych zvierat, zameraná na kontrolu alebo ovplyvňovanie množstva a druhu rastlinstva a chovaných hospodárskych zvierat;

i)       „nová výsadba“ je akákoľvek priamo ľudským pôsobením zapríčinená činnosť zameraná na zvýšenie zásob uhlíka na akomkoľvek mieste s minimálnou plochou 0,05 hektára prostredníctvom rozmnožovania rastlinstva, pričom činnosť nepredstavuje zalesňovanie ani opätovné zalesňovanie;

j)       „zásoby uhlíka“ sú množstvo uhlíka uloženého v úložisku uhlíka vyjadrené v miliónoch ton;

k)      „odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému odvodňovania alebo opätovného zavlažovania pôdy pokrývajúcej plochu aspoň 1 hektár, na ktorej sa nachádza organická pôda, ak činnosť nepredstavuje inú činnosť uvedenú v článku 3 ods. 1, pričom odvodňovanie je priamo ľudskou činnosťou zapríčinené zníženie hladiny vody v pôde a opätovné zavlaženie je priamo ľudskou činnosťou zapríčinená čiastočná alebo úplná reverzia odvodnenia;

l)       „zdroj“ je akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorý uvoľňuje do atmosféry skleníkové plyny, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu;

m)     „zachytávanie“ je akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorý absorbuje skleníkové plyny, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu z atmosféry;

n)      „úložisko uhlíka“ je celý biogeochemický prvok alebo systém na území členského štátu alebo jeho časť, v ktorom sa ukladá uhlík, akýkoľvek prekurzor skleníkového plynu obsahujúci uhlík alebo akýkoľvek skleníkový plyn obsahujúci uhlík;

o)      „prekurzor skleníkového plynu“ je chemická zlúčenina predstavujúca súčasť chemických reakcií, ktorých výsledkom je akýkoľvek skleníkový plyn uvedený v článku 3 ods. 2;

p)      „produkt z vyťaženého dreva“ je akýkoľvek produkt z ťažby dreva vrátane drevného materiálu a kôry, ktorý opustil miesto, kde sa drevo ťaží;

q)      „les“ je pôda s plochou najmenej 0,5 hektára s korunovým zápojom alebo ekvivalentným stupňom zakmenenia, ktorý dosahuje hodnotu najmenej 10 % plochy, pokrytá stromami, ktoré sú schopné na mieste svojho rastu v dospelosti dosiahnuť minimálnu výšku 5 metrov, vrátane skupín rastúcich mladých prírodných stromov alebo lesnej škôlky, ktorá ešte musí dosiahnuť korunový zápoj alebo ekvivalentný stupeň zakmenenia najmenej 10 % plochy alebo výšku stromov najmenej 5 metrov, vrátane akejkoľvek plochy, ktorá zvyčajne tvorí súčasť plochy lesa, ale na ktorej dočasne nie sú nijaké stromy v dôsledku ľudského zásahu, ako napríklad ťažby, alebo v dôsledku prírodných príčin, ale o ktorej sa predpokladá, že sa znovu stane lesom;

r)       „korunový zápoj“ je podiel pevnej plochy, ktorá je pokrytá korunami stromov, vyjadrenej v percentách;

s)       „stupeň zakmenenia“ je hustota vztýčených a rastúcich stromov na pôde pokrytej lesom meraná podľa metodiky stanovenej členským štátom;

t)       „prírodný rušivý faktor“ je akákoľvek neantropogénna udalosť alebo okolnosť, ktorá spôsobuje významné emisie v lesoch alebo v poľnohospodárskej pôde a ktorej výskyt je mimo kontroly príslušného členského štátu za predpokladu, že členský štát objektívne nemôže ani po výskyte udalosti alebo okolnosti významne obmedziť jej vplyv na emisie;

u)      „hodnota polčasu rozpadu“ je počet rokov, ktorý je potrebný, aby sa obsah uhlíka v produkte z dreva znížil na polovicu svojho pôvodného množstva;

v)      „metóda okamžitej oxidácie“ je metóda započítavania, ktorá predpokladá, že k uvoľneniu celého množstva uhlíka uloženého v produktoch z vyťaženého dreva do atmosféry dôjde v čase, keď členský štát zahrnie tieto produkty do svojich účtov podľa tohto rozhodnutia;

w)     „kalamitná ťažba“ je akákoľvek činnosť so zámerom získať drevo postihnuté prírodným rušivým faktorom, ktoré sa dá ešte prinajmenšom čiastočne použiť.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 12, ktorými sa menia a dopĺňajú vymedzenia pojmov v odseku 1 tohto článku na účely aktualizácie týchto vymedzení pojmov s ohľadom na zmeny vymedzení pojmov prijatých orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo orgánmi inej mnohostrannej dohody týkajúcej sa zmeny klímy uzavretej Úniou.

Článok 3

Povinnosť zostaviť a viesť účty LULUCF

3. Členské štáty pre každé obdobie započítavania stanovené v prílohe I zostavia a vedú účty, ktoré presne odzrkadľujú všetky emisie a absorpcie pochádzajúce z činností na ich území, ktoré patria do týchto kategórií činností:

a)      zalesňovanie;

b)      opätovné zalesňovanie;

c)      odlesňovanie;

d)      obhospodarovanie lesov;

e)      obhospodarovanie ornej pôdy;

f)       obhospodarovanie pastvín.

Členské štáty môžu takisto zostaviť a viesť účty, ktoré presne odzrkadľujú emisie a absorpcie z novej výsadby a odvodňovania a opätovného zavlažovania mokradí.

4. Účty uvedené v odseku 1 zahŕňajú emisie a absorpcie týchto skleníkových plynov:

a)           oxid uhličitý (CO2);

b)           metán (CH4);

c)           oxid dusný (N2O).

5. Členské štáty zahŕňajú do svojich účtov konkrétnu činnosť uvedenú v odseku 1 od dátumu jej začatia alebo od 1. januára 2013 podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.

Článok 4

Všeobecné pravidlá započítavania

1. Členské štáty vo svojich účtoch uvedených v článku 3 ods. 1 označujú zdroje kladným (+) znakom a zachytávanie záporným (–) znakom.

2. Emisie a absorpcie z činnosti, ktorá patrí do jednej alebo viacerých kategórií činností uvedených v článku 3 ods. 1, sa započítavajú len v jednej kategórii.

3. Členské štáty určujú na základe transparentných a overiteľných údajov pozemky, na ktorých sa vykonáva činnosť v rámci kategórie uvedenej v článku 3 ods. 1. Zabezpečujú, aby boli všetky takéto pozemky presne identifikovateľné v účte pre danú kategóriu.

4. Členské štáty vo svojich účtoch uvedených v článku 3 ods. 1 zohľadňujú akúkoľvek zmenu zásob uhlíka v týchto úložiskách uhlíka:

a)           nadzemná biomasa;

b)           podzemná biomasa;

c)           hrabanka;

d)           odumreté drevo;

e)           organický uhlík v pôde;

f)            produkty z vyťaženého dreva.

Členské štáty sa však môžu rozhodnúť, že vo svojich účtoch nezohľadnia zmeny zásob uhlíka v úložiskách uhlíka uvedených v písmenách a) až e) prvého pododseku, ak úložisko uhlíka nie je klesajúcim zachytávaním ani zdrojom. Členské štáty nepovažujú úložisko uhlíka za klesajúce zachytávanie ani zdroj len vtedy, ak sa to preukáže na základe transparentných a overiteľných údajov.

5. Členské štáty uzavrú svoje účty uvedené v článku 3 ods. 1 na konci každého obdobia započítavania uvedeného v prílohe I tak, že určia celkové emisie a celkové absorpcie uvedené v týchto účtoch počas daného obdobia započítavania.

6. Členské štáty vedú úplné a presné záznamy o všetkých metodikách a údajoch a použitých pri dodržiavaní povinností na základe tohto rozhodnutia.

7. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 12, ktorými sa mení a dopĺňa príloha I s cieľom pridať obdobia započítavania a zabezpečiť súlad medzi týmito obdobiami započítavania a príslušnými obdobiami vzťahujúcimi sa na záväzky Únie týkajúce sa zníženia emisií v iných odvetviach.

Článok 5

Pravidlá započítavania pre zalesňovanie, opätovné zalesňovanie a odlesňovanie

1. V účtoch týkajúcich sa opätovného zalesňovania členské štáty zaznamenávajú emisie a absorpcie pochádzajúce len z činností vykonávaných na takých pôdach, ktoré 1. januára 1990 neboli lesmi.

2. Keď členské štáty vo svojich účtoch zaznamenávajú čisté zmeny emisií a absorpcií oxidu uhličitého (CO2) pochádzajúcich z činností zalesňovania, opätovného zalesňovania a odlesňovania, tieto čisté zmeny predstavujú celkové absorpcie a emisie počas rokov jednotlivých období započítavania uvedených v prílohe I, ktoré sa na základe transparentných a overiteľných údajov vypočítajú spočítaním rozdielov pre každý rok daného obdobia započítavania, t. j. zásoby uhlíka 31. decembra daného roka mínus zásoby uhlíka 1. januára rovnakého roka.

3. Keď členské štáty vo svojich účtoch zaznamenávajú emisie metánu (CH4) a oxidu dusného (N2O) pochádzajúce z činností zalesňovania, opätovného zalesňovania a odlesňovania, tieto emisie predstavujú celkové emisie počas rokov každého obdobia započítavania uvedeného v prílohe I, ktoré sa na základe transparentných a overiteľných údajov vypočítajú spočítaním emisií vyprodukovaných v každom roku daného obdobia započítavania.

4. Členské štáty pokračujú v zostavovaní a vedení účtov, ktoré odzrkadľujú emisie a absorpcie pochádzajúce z pôdy, ktorá bola v účtoch podľa článku 4 ods. 3 zaradená do kategórie zalesňovania, opätovného zalesňovania a odlesňovania, aj keď sa už na danej pôde takáto činnosť nevykonáva.

5. Členské štáty používajú vo výpočtoch na určenie lesa, ktorý patrí do kategórie zalesňovania, opätovného zalesňovania a odlesňovania, rovnakú jednotku priestorového posúdenia.

Článok 6

Pravidlá započítavania pre obhospodarovanie lesov

1. V účtoch týkajúcich sa obhospodarovania lesov členské štáty zaznamenávajú emisie a absorpcie z takýchto činností, ktoré sa vypočítajú ako emisie a absorpcie v každom období započítavania uvedenom v prílohe I mínus hodnota získaná vynásobením počtu rokov v danom období započítavania ich referenčnou úrovňou stanovenou v prílohe II.

2. Ak je výsledok výpočtu uvedený v odseku 1 pre obdobie započítavania záporný, členské štáty zaznamenajú do svojich účtov pre obhospodarovanie lesov celkové emisie a absorpcie nepresahujúce ekvivalent 3,5 % emisií členského štátu v jeho základnom roku, ako boli nahlásené UNFCCC v preskúmanej prvej správe daného členského štátu o údajoch o emisiách v základom roku podľa prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1, bez emisií a absorpcií z činností uvedených v článku 3 ods. 1, čo sa vynásobí počtom rokov v danom období započítavania.

3. Členské štáty zabezpečujú, aby boli metódy výpočtu, ktoré uplatňujú v súvislosti so svojimi účtami pre činnosti obhospodarovania lesov, v súlade s metódami výpočtu použitými na výpočet ich referenčných úrovní stanovených v prílohe II, pokiaľ ide o tieto aspekty:

a)           úložiská uhlíka a skleníkové plyny;

b)           plocha, ktorá je predmetom obhospodarovania lesov;

c)           produkty z vyťaženého dreva;

d)           prírodné rušivé faktory.

4. Členské štáty oznamujú Komisii najneskôr jeden rok pred skončením každého obdobia započítavania navrhnuté zrevidované referenčné úrovne na nasledujúce obdobie započítavania v súlade s metodikou uvedenou v rozhodnutí –/CMP.7 použitou na výpočet referenčných úrovní stanovených v uvedenom rozhodnutí.

5. Ak nastanú zmeny príslušných ustanovení rozhodnutia –/CMP.7, členské štáty oznamujú Komisii najneskôr šesť mesiacov po prijatí týchto zmien navrhnuté zrevidované referenčné úrovne zohľadňujúce tieto zmeny.

6. Ak sa sprístupnia zlepšené metodiky, ktoré členskému štátu umožnia vypočítať referenčné úrovne výrazne presnejšie, alebo ak sa výrazne zvýši kvalita údajov, ktoré má členský štát k dispozícii, príslušný členský štát bezodkladne oznámi Komisii navrhnuté zrevidované referenčné úrovne zohľadňujúce tieto zmeny.

7. Na účely odsekov 4, 5 a 6 členské štáty špecifikujú množstvo ročných emisií vyprodukovaných v dôsledku rušivých faktorov, ktoré zahrnuli do svojich navrhovaných zrevidovaných referenčných úrovní, ako aj spôsob odhadu tohto množstva.

8. Komisia overuje presnosť navrhnutých zrevidovaných referenčných úrovní.

9. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 12, ktorými sa v prípade potreby budú aktualizovať referenčné úrovne v prílohe II.

10. Členské štáty vo svojich účtoch pre obhospodarovanie lesov zohľadňujú vplyv akýchkoľvek zmien a doplnení prílohy II, pokiaľ ide o celé príslušné obdobie započítavania.

Článok 7

Pravidlá započítavania pre produkty z vyťaženého dreva

1. Členské štáty vo svojich účtoch podľa článku 3 ods. 1 zaznamenajú emisie z produktov z vyťaženého dreva s obsahom uhlíka k 1. januáru 2013 aj v prípade, že tieto produkty z vyťaženého dreva boli vyťažené pred týmto dátumom.

2. Členské štáty v účtoch podľa článku 3 ods. 1 týkajúcich sa produktov z vyťaženého dreva zaznamenávajú emisie pochádzajúce z týchto produktov z vyťaženého dreva na základe výpočtov podľa funkcie rozpadu prvého rádu a štandardných hodnôt polčasu rozpadu stanovených v prílohe III:

a)      papier;

b)      drevené dosky;

c)      rezivo.

Členské štáty môžu namiesto hodnôt polčasu rozpadu stanovených v prílohe III používať hodnoty polčasu rozpadu špecifické pre krajinu za podmienky, že členský štát tieto hodnoty určí na základe transparentných a overiteľných údajov.

Členské štáty môžu v účtoch týkajúcich sa vyvezených produktov z vyťaženého dreva namiesto hodnôt polčasu rozpadu stanovených v prílohe III používať hodnoty polčasu rozpadu špecifické pre krajinu za podmienky, že členský štát tieto hodnoty určí na základe transparentných a overiteľných údajov o použití týchto produktov z vyťaženého dreva v krajine dovozu.

3. Ak členské štáty vo svojich účtoch podľa článku 3 ods. 1 zaznamenávajú emisie oxidu uhličitého (CO2) z produktov z vyťaženého dreva v skládkach pevného odpadu, robia tak na základe metódy okamžitej oxidácie.

4. Ak členské štáty vo svojich účtoch zaznamenávajú emisie pochádzajúce z produktov z vyťaženého dreva, ktoré bolo vyťažené na účely energetiky, robia tak tiež na základe metódy okamžitej oxidácie.

5. Členský štát vo svojich účtoch zaznamenáva emisie z produktov z vyťaženého dreva len v prípade, že tieto emisie pochádzajú z produktov z vyťaženého dreva získaných z pôdy zahrnutej v účtoch daného členského štátu podľa článku 3 ods.1.

6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 12, ktorými sa s ohľadom na vedecký pokrok revidujú informácie stanovené v prílohe III.

Článok 8

Pravidlá započítavania pre obhospodarovanie ornej pôdy, obhospodarovanie pastvín, novú výsadbu a odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí

1. Členské štáty v účtoch týkajúcich sa obhospodarovania ornej pôdy a obhospodarovania pastvín zaznamenávajú emisie a absorpcie pochádzajúce z týchto činností vypočítané ako emisie a absorpcie v každom období započítavania stanovenom v prílohe I mínus hodnota získaná vynásobením počtu rokov v danom období započítavania emisiami a absorpciami členského štátu pochádzajúcimi z týchto činností v jeho základnom roku, ako boli nahlásené UNFCCC v preskúmanej prvej správe daného členského štátu o údajoch o emisiách v základnom roku podľa prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1.

2. Ak sa členský štát rozhodne zostaviť a viesť účty pre novú výsadbu a/alebo odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí, používa metódu výpočtu stanovenú v odseku 1.

Členské štáty v účtoch týkajúcich sa odvodňovania a opätovného zavlažovania mokradí zaznamenávajú emisie a absorpcie z tejto činnosti na všetkých pozemkoch, ktoré boli odvodňované od roku 1990, a na všetkých pozemkoch, ktoré boli opätovne zavlažované od roku 1990.

Článok 9

Pravidlá započítavania pre prírodné rušivé faktory

1. V prípade, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 2, členské štáty môžu neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov vyprodukované v dôsledku prírodných rušivých faktorov vyňať z výpočtov týkajúcich sa ich záväzkov v oblasti započítavania podľa článku 3 ods. 1 písm. a), b), d), e) a f). Ak členské štáty vyjmú takéto emisie, musia vyňať takisto všetky následné absorpcie na pôde, na ktorej sa vyskytol prírodný rušivý faktor. Neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov vyprodukované v dôsledku prírodných rušivých faktorov, ktoré boli zahrnuté vo výpočtoch ich referenčnej úrovne podľa článku 6 ods. 4, článku 6 ods. 5 alebo článku 6 ods. 6, sa však nesmú vyňať.

2. Členské štáty môžu vyňať neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov podľa odseku 1 z výpočtov týkajúcich sa ich záväzkov v oblasti započítavania podľa článku 3 ods. 1 písm. a), b) a d), ak tieto neantropogénne emisie skleníkových plynov vyprodukované v dôsledku takýchto prírodných rušivých faktorov v jednom roku prekročia 5 % celkových emisií členského štátu v jeho základnom roku, ako boli nahlásené UNFCCC v preskúmanej prvej správe daného členského štátu o údajoch o emisiách v základom roku podľa prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1, bez emisií a absorpcií z činností uvedených v článku 3 ods. 1 za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)           členský štát určí všetky pozemky vyňaté z účelu účtov členského štátu podľa článku 3 ods. 1 písm. a), b) a d), spolu s ich zemepisnou polohou, rokom a druhom prírodných rušivých faktorov;

b)           členský štát odhadne ročné neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov vyprodukované v dôsledku prírodných rušivých faktorov a následné absorpcie na vyňatých pozemkoch;

c)           na vyňatých pozemkoch sa nevykonala nijaká zmena vo využívaní pôdy a členský štát používa transparentné a overiteľné metódy a kritériá na určenie zmeny vo využívaní pôdy na týchto pozemkoch;

d)           keď je to možné, členský štát prijme opatrenia na zvládnutie alebo reguláciu dosahu prírodných rušivých faktorov;

e)           keď je to možné, členský štát prijme opatrenia na obnovu vyňatých pozemkov;

f)            emisie pochádzajúce z produktov z vyťaženého dreva získaného kalamitnou ťažbou neboli vyňaté zo započítania.

3. Členské štáty môžu takisto osobitne vyňať neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov podľa odseku 1 z výpočtov týkajúcich sa ich záväzkov v oblasti započítavania podľa článku 3 ods. 1 písm. e) a f), ak tieto neantropogénne emisie skleníkových plynov vyprodukované v dôsledku takýchto prírodných rušivých faktorov v jednom roku prekročia 5 % celkových emisií členského štátu v jeho základnom roku, ako boli nahlásené UNFCCC v preskúmanej prvej správe daného členského štátu o údajoch o emisiách v základom roku podľa prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1, bez emisií a absorpcií z činností uvedených v článku 3 ods. 1 za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 9 ods. 2.

4. Členské štáty vo svojich účtoch uvedených v článku 3 ods. 1 zahŕňajú emisie pochádzajúce z produktov z vyťaženého dreva získaného kalamitnou ťažbou v súlade s článkom 7.

5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 12, ktorými sa revidujú podmienky uvedené v prvom pododseku odseku 2, s ohľadom na vedecký pokrok alebo s cieľom zohľadniť revízie aktov prijatých orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Kjótskeho protokolu.

Článok 10

Akčné plány pre odvetvie LULUCF

1. Členské štáty najneskôr šesť mesiacov po začiatku každého obdobia započítavania stanoveného v prílohe I vypracujú a predložia Komisii návrh akčných plánov pre odvetvie LULUCF s cieľom obmedziť alebo znížiť emisie a udržať alebo zvýšiť absorpcie, ktoré pochádzajú z činností uvedených v článku 3 ods. 1. Členské štáty zabezpečujú, aby boli vykonané konzultácie so širokým okruhom zainteresovaných strán.

Návrhy akčných plánov pre odvetvie LULUCF sa vzťahujú na obdobie trvania príslušného obdobia započítavania stanoveného v prílohe I.

2. Členské štáty v návrhoch svojich akčných plánov pre odvetvie LULUCF uvádzajú tieto informácie týkajúce sa jednotlivých činností uvedených v článku 3 ods. 1:

a)           opis vývoja emisií a absorpcií v minulosti;

b)           odhadované emisie a absorpcie pre príslušné obdobie započítavania;

c)           analýza potenciálu obmedziť alebo znížiť emisie a udržať alebo zvýšiť absorpcie;

d)           zoznam opatrení, v prípade potreby vrátane opatrení stanovených v prílohe IV, ktoré sa majú prijať na využitie potenciálu na zmiernenie v prípade, že bol takýto potenciál určený podľa analýzy uvedenej v písm. c);

e)           politiky plánované na vykonávanie opatrení uvedených v písm. d) vrátane opisu očakávaného účinku týchto opatrení na emisie a absorpciu;

f)            harmonogramy pre prijatie a vykonávanie opatrení uvedených v písm. d).

3. Komisia vyhodnotí návrh akčného plánu členského štátu pre odvetvie LULUCF do troch mesiacov od získania všetkých informácií požadovaných od daného členského štátu. Komisia zverejní výsledky tohto hodnotenia a môže podľa potreby vydať odporúčania s cieľom podporiť úsilie členských štátov obmedziť alebo znížiť emisie a udržať alebo zvýšiť absorpcie.

Členské štáty náležite zohľadnia zistenia Komisie a v elektronickej forme zverejnia a verejnosti sprístupnia svoje akčné plány pre odvetvie LULUCF do troch mesiacov od získania hodnotenia Komisie.

4. Členské štáty Komisii predložia správu, v ktorej opíšu pokrok pri vykonávaní akčných plánov pre odvetvie LULUCF, do dátumu v polovici trvania každého obdobia započítavania stanoveného v prílohe I a do konca každého obdobia započítavania stanoveného v prílohe I.

5. Komisia vyhodnotí vykonávanie akčných plánov pre odvetvie LULUCF členskými štátmi do šiestich mesiacov od získania správ uvedených v odseku 4.

Komisia zverejní tieto správy a výsledky tohto hodnotenia a môže podľa potreby vydať odporúčania s cieľom podporiť úsilie členských štátov obmedziť alebo znížiť emisie a udržať alebo zvýšiť absorpcie. Členské štáty náležite zohľadnia zistenia Komisie.

Článok 11

Preskúmanie

Komisia preskúma pravidlá započítavania uvedené v tomto rozhodnutí najneskôr do jedného roka od konca prvého obdobia započítavania stanoveného v prílohe I.

Článok 12

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2, článku 4 ods. 7, článku 6 ods. 9, článku 7 ods. 6 a článku 9 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2, článku 4 ods. 7, článku 6 ods. 9, článku 7 ods. 6 a článku 9 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2, článku 4 ods. 7, článku 6 ods. 9, článku 7 ods. 6 a článku 9 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 13

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 1. januára 2013.

Článok 14

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 12. 3. 2012

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I

OBDOBIA ZAPOČÍTAVANIA UVEDENÉ V ČLÁNKU 3 ODS. 1

Obdobie započítavania || Roky

Prvé obdobie započítavania || Od 1. januára 2013 do 31. decembra 2020

PRÍLOHA II

REFERENČNÉ ÚROVNE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV UVEDENÉ V ČLÁNKU 6

Členský štát || Ekvivalenty oxidu uhličitého (CO2) za rok v Gg

Rakúsko || -6516

Belgicko || -2499

Bulharsko || -7950

Cyprus || -157

Česká republika || -4686

Dánsko || 409

Estónsko || -2741

Fínsko || -20466

Francúzsko || -67410

Nemecko || -22418

Grécko || -1830

Maďarsko || -1000

Írsko || -142

Taliansko || -22166

Lotyšsko || -16302

Litva || -4552

Luxembursko || -418

Malta || -49

Holandsko || -1425

Poľsko || -27133

Portugalsko || -6830

Rumunsko || -15793

Slovensko || -1084

Slovinsko || -3171

Španielsko || -23100

Švédsko || -41336

Spojené kráľovstvo || -8268

PRÍLOHA III

FUNKCIA ROZPADU PRVÉHO RÁDU A ŠTANDARDNÉ HODNOTY POLČASU ROZPADU UVEDENÉ V ČLÁNKU 7

Funkcia rozpadu prvého rádu začínajúca s a pokračujúca do súčasného roku:

                  

      ,

kde:

rok

zásoby uhlíka v súbore produktov z vyťaženého dreva na začiatku roku , Gg C

rozpadová konštanta rozpadu prvého rádu daná v jednotkách v roku1 , kde HL je polčas rozpadu súboru produktov z vyťaženého dreva v rokoch.)

prírastok do súboru produktov z vyťaženého dreva počas roka , Gg C yr-1

zmena zásob uhlíka v súbore produktov z vyťaženého dreva počas roka , Gg C rok1,

Štandardné hodnoty polčasu rozpadu (HL):

            2 roky pre papier

            25 rokov pre drevené dosky

            35 rokov pre rezivo.

PRÍLOHA IV

OPATRENIA, KTORÉ MÔŽU BYŤ ZAHRNUTÉ DO AKČNÝCH PLÁNOV PRE ODVETVIE LULUCF PODĽA ČLÁNKU 10 ods. 2 písm. d)

a)           Opatrenia týkajúce sa obhospodarovania ornej pôdy, ako napríklad:

– zlepšenie agronomických postupov výberom lepších druhov plodín,

– rozšírenie striedania plodín a zabránenie využívaniu pôdy ležiacej úhorom alebo zníženie miery tohto využívania,

– zlepšenie využívania živín, obhospodarovania v oblasti orby/zvyškov a vodného hospodárstva,

– podporovanie poľnohospodársko-lesníckych postupov a potenciálu pre zmenu (využívania) pôdnej pokrývky.

b)           Opatrenia týkajúce sa obhospodarovania pastvín a zlepšenia pasienkov, ako napríklad:

– zabránenie premene trávnatej plochy na ornú pôdu a spätnej premene ornej pôdy na pôvodné rastlinstvo,

– zlepšenie obhospodarovania pastvín zmenou intenzity a načasovania pastvy,

– zvýšenie produktivity,

– zlepšenie využívania živín,

– zlepšenie zvládania požiarov,

– zavedenie vhodnejších druhov a najmä hlbokozakorenených druhov.

c)           Opatrenia na zlepšenie obhospodarovania poľnohospodárskej organickej pôdy, najmä rašelinovej pôdy, ako napríklad:

– poskytovanie stimulov pre udržateľné postupy odvodňovania,

– poskytovanie stimulov pre prispôsobené poľnohospodárske postupy, ako napríklad minimalizácia narušenia pôdy alebo extenzívnych postupov.

d)           Opatrenia na zabránenie odvodnenia a na poskytovanie stimulov pre opätovné zavlažovanie mokradí.

e)           Opatrenia týkajúce sa existujúcich alebo čiastočne odvodnených močiarov, ako napríklad:

– zabránenie ďalšiemu odvodňovaniu,

– poskytovanie stimulov pre opätovné zavlažovanie a obnovu močiarov,

– zabránenie močiarnym požiarom.

f)            Obnovenie pôdy postihnutej degradáciou.

g)           Opatrenia týkajúce sa lesníckych činností, ako napríklad:

– zabránenie odlesňovaniu,

– zalesňovanie a opätovné zalesňovanie,

– zachovanie uhlíka v existujúcich lesoch,

– zlepšenie produkcie v existujúcich lesoch,

– zvýšenie súboru produktov z vyťaženého dreva,

– zlepšenie obhospodarovania lesov aj prostredníctvom optimalizovanej skladby druhov, ošetrovania, prerieďovania a ochrany pôdy.

h)           Posilnenie ochrany proti prírodným rušivým faktorom, ako sú napríklad požiare, škodcovia a víchrice.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o pravidlách započítavania a akčných plánoch pre emisie a absorpcie skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[23]

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A OPATRENIA V OBLASTI KLÍMY [07]

1.3. Druh návrhu/iniciatívy

x Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[24]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Návrh je v súlade so stratégiou Európa 2020 a očakáva sa, že prispeje k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti znižovania emisií.

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. ..

Vykonávanie politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti klímy (kód ABB 07 12)

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

07 12 01 (Vykonávanie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti klímy)

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Návrhom sa zriaďuje spoľahlivý a harmonizovaný právny rámec na započítavanie emisií a absorpcií skleníkových plynov z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom (LULUCF) v Únii umožnením podrobného posúdenia pokroku v členských štátoch. Týmto rámcom sa konkrétne:

– zlepší viditeľnosť úsilia o zmierňovanie a poskytnú sa stimuly pre toto úsilie prostredníctvom zlepšenia absorpcie a zníženia emisií v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve a prostredníctvom produkcie produktov z vyťaženého dreva v odvetví,

– posilní environmentálna integrita záväzkov zabezpečením toho, aby boli emisie a absorpcie správne zohľadnené, a doplnením existujúcich politických opatrení sa zaistí bezpečná a udržateľná výroba bioenergie šetrná voči klíme a

– zlepší hospodárska efektívnosť pri dosahovaní ambicióznejších cieľov umožnením prispievania všetkých odvetví.

Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Všeobecným, konkrétnym a operačným cieľom návrhu zodpovedajú tieto ukazovatele:

– vývoj emisií a absorpcií,

– počet prípadov, keď členské štáty nesplnia svoje záväzky, akčné plány členských štátov pre odvetvie LULUCF a správy predložené načas Komisii, referenčné úrovne, ktoré členské štáty načas predložia Komisii,

– súlad správ členských štátov s požiadavkami uvedenými v návrhu,

– úplnosť správ členských štátov predložených Komisii a miera uplatňovania spoločných pravidiel započítavania členskými štátmi,

– dostupnosť údajov a informácií v oblastiach, na ktoré sa návrh zameriava.

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Tento návrh má dva ciele:

– zaistiť spoľahlivé a harmonizované započítavanie emisií a absorpcií z odvetvia LULUCF v členských štátoch,

– poskytnúť stimuly pre úsilie o zmierňovanie zo strany členských štátov vypracovaním a vykonávaním akčných plánov pre odvetvie LULUCF.

1.5.2. Prínos zapojenia Európskej únie

Opatrenia na úrovni Únie by z dôvodu svojej účinnosti priniesli jednoznačné výhody v porovnaní s opatreniami na úrovni jednotlivých členských štátov. Keďže sa základné záväzky v oblasti zmeny klímy stanovujú na úrovni Únie, je účinné vypracovať aj požadované pravidlá započítavania na tejto úrovni. Navyše vyriešenie zistených problémov, akým je napríklad potreba presných a jednotných pravidiel započítavania pre rôzne činnosti LULUCF, vyžaduje spoločný prístup vo všetkých členských štátoch, čo je možné zabezpečiť len na úrovni Únie.

Tento právny rámec zabezpečí účinný prínos zavedením spoločného a presného započítavania vo všetkých členských štátov a vypracovaním akčných plánov pre odvetvie LULUCF, čím sa umožní podrobnejšie posúdenie a hodnotenie pokroku v členských štátoch. Zabezpečí sa tak súdržnosť politiky Únie v oblasti klímy, ďalej zlepší environmentálna integrita záväzkov Únie v oblasti zmeny klímy a zvýši hospodárska efektívnosť politiky Únie v oblasti klímy.

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Tento návrh je založený na skúsenostiach získaných na medzinárodnej úrovni a má napraviť nedostatky existujúcich pravidiel započítavania podľa Kjótskeho protokolu (KP). Vykonalo sa podrobné posúdenie s cieľom navrhnúť spoľahlivý a harmonizovaný rámec započítavania pre odvetvie LULUCF.

1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Tento návrh je v súlade so stratégiou Európa 2020 a s hlavnou iniciatívou stratégie Európa 2020 pre Európu efektívne využívajúcu zdroje. Okrem toho dopĺňa súčasné politiky Únie v oblasti klímy a energetiky a v sociálnej oblasti.

Dopĺňa aj spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) po roku 2013, pokiaľ ide o realizáciu ekologických prvkov, a v rámci politiky Únie pre rozvoj vidieka by sa mohli výrazne zlepšiť stimuly pre zachytávanie a ukladanie CO2 v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Riadne započítavanie súvisiacich kladných tokov uhlíka by zviditeľnilo pozitívny prínos týchto politických opatrení vykonávaných prostredníctvom SPP.

Započítavanie pre odvetvie LULUCF by tak podporilo udržateľné využívanie bioenergie a poskytlo by aj spoľahlivý, jasný a viditeľný ukazovateľ pokroku v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Bez komplexného povinného započítavania činností odvetvia LULUCF by sa úsilie vynaložené členskými štátmi, poľnohospodármi a lesníkmi na zabezpečenie služieb zmierňujúcich zmenu klímy v rámci snahy Únie o dosiahnutie jej cieľov týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov nezohľadnilo.

1.6. Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

¨         Návrh/iniciatíva sú v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

¨         Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

x Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Plánovaný začiatok vykonávania je 1. január 2013 v závislosti od pokroku v rámci legislatívneho procesu.

1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia[25]

x Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

¨         výkonné agentúry

¨         subjekty zriadené spoločenstvami[26]

¨         národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

¨         osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Členské štáty budú zodpovedné za vykonávanie prevažnej časti tohto návrhu. Komisia posúdi informácie uvedené v správach predložených členskými štátmi a v prípade potreby vydá odporúčania.

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Členské štáty zaznamenávajú informácie do svojich účtov pre odvetvie LULUCF na ročnom základe a emisie a absorpcie z odvetvia LULUCF započítavajú v súlade s týmto návrhom na konci každého obdobia započítavania.

Správy vypracované podľa tohto návrhu bude Komisia posudzovať pre každé obdobie započítavania na základe technickej odbornej pomoci.

V rámci doložky o preskúmaní by bolo potrebné vypracovanie štúdie na posúdenie vykonávania tohto rozhodnutia.

2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

Keďže návrh predstavuje rozhodnutie, riziká vyplývajúce z vykonávania sú obmedzené, pretože navrhnuté záväzky sú založené na medzinárodných pravidlách, ktoré sú už stanovené a uplatňujú sa v členských štátoch v rámci ich záväzkov vyplývajúcich z KP.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

Opatrenia na riešenie prípadných rizík sú takéto: konštruktívny dialóg a spolupráca s členskými štátmi, udržiavanie kontaktu s príslušnými útvarmi Komisie, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie uspokojenia náležitých potrieb týkajúcich sa údajov, konzultácie s odborníkmi, najmä pri prijímaní delegovaných aktov, prístup k externým technickým odborným poznatkom pre príslušné hodnotenia, realizácia štúdií pri preskúmavaní právneho aktu a v prípade potreby organizovanie tematických konferencií.

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

Táto iniciatíva vzhľadom na príslušné sumy a typ obstarávania nepredstavuje obzvlášť veľké riziká podvodu. Komisia bude riadiť a kontrolovať prácu využitím všetkých bežných relevantných nástrojov, akým je napríklad ročný plán riadenia GR CLIMA.

Osobitný význam majú normy vnútornej kontroly č. 2, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 15 a 16. Okrem toho sa budú v plnom rozsahu uplatňovať zásady stanovené v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a jeho vykonávacie pravidlá.

Postupy verejného obstarávania sa budú riadiť spoločným finančným okruhom GR CLIMA: čiastočne decentralizovaný okruh, ktorého hlavným znakom je, že osoby, ktoré vykonávajú začatie a overovanie finančných operácií, sú hierarchicky nezávislé od povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním.

Výbor pre vnútornú kontrolu (ENVAC) navyše kombináciou náhodnej vzorky a rizikovo váženej vzorky zmlúv o verejnom obstarávaní preskúma postupy týkajúce sa výberu dodávateľa a overí súlad postupov prijatých povoľujúcimi úradníkmi s pravidlami a ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách a vykonávacími pravidlami.

Okrem týchto opatrení sa pri prijímaní delegovaných aktov zabezpečí, aby osoby, ktoré sa zúčastňujú na odborných konzultáciách, boli nezávislé a mali primeranú kvalifikáciu.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP ([27]) || krajín EZVO[28] || kandidátskych krajín[29] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

5 || 07 01 02 11 Ostatné výdavky na riadenie na podporu oblasti politiky „Životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy“ || DRP/NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………………………...……….] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[…] || [XX.YY.YY.YY] […] || […] || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || Okruh 2

GR: CLIMA || || || Rok N[30] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || - || - || - || - || - || - || - || -

Platby || (2) || - || - || - || - || - || - || - || -

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || - || - || - || - || - || - || - || -

Platby || (2a) || - || - || - || - || - || - || - || -

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[31] || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka 07 01 04 05 (a nasledujúcich riadkov) || || (3) || 0 ,100 || - || - || 0 ,600 || - || - || 0 ,600 || 1 ,300

Rozpočtové prostriedky pre GR CLIMA SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 0 ,100 || - || - || 0 ,600 || - || - || 0 ,600 || 1 ,300

Platby || =2+2a +3 || 0 ,100 || - || - || 0 ,600 || - || - || 0 ,600 || 1 ,300

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 0 ,100 || - || - || 0 ,600 || - || - || 0 ,600 || 1 ,300

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 až 4 viacročného finančného rámca (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || 0 ,100 || - || - || 0 ,600 || - || - || 0 ,600 || 1 ,300

Platby || =5+ 6 || 0 ,100 || - || - || 0 ,600 || - || - || 0 ,600 || 1 ,300

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 0 ,100 || || || 0 ,600 || || || 0 ,600 || 1 ,300

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 až 4 viacročného finančného rámca (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || 0 ,100 || || || 0 ,600 || || || 0 ,600 || 1 ,300

Platby || =5+ 6 || 0 ,100 || || || 0 ,600 || || || 0 ,600 || 1 ,300

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU

GR: CLIMA ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,889

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0 ,348 || 0 ,348 || 0 ,348 || 0 ,348 || 0 ,348 || 0 ,348 || 0 ,348 || 2 ,433

GR CLIMA SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0 ,475 || 0 ,457 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 3 ,322

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 3 ,322

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N[32] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 až 5 viacročného finančného rámca || Záväzky || 0 ,575 || 0 ,475 || 0 ,475 || 1 ,075 || 0 ,475 || 0 ,475 || 1 ,075 || 4 ,622

Platby || 0 ,575 || 0 ,475 || 0 ,475 || 1 ,075 || 0 ,475 || 0 ,475 || 1 ,075 || 4 ,622

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

¨      Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

x      Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh[33] || Priemerné náklady na výstupy || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ: Vykonávanie politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti klímy (kód ABB 07 12)

- Výstup || Hodnotenie || 0 ,004 || 27 || 0,100 || || || || || 27 || 0,100 || || || || || 27 || 0,100 || 81 || 0 ,300

- Výstup || Štúdia || 0,500 || || || || || || || || || || || || || 1 || 0,500 || 1 || 0 ,500

- Výstup || Preskúmanie || 0,500 || || || || || || || 1 || 0,500 || || || || || || || 1 || 0 ,500

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || 27 || 0 ,100 || 0 || - || 0 || - || 28 || 0,600 || 0 || - || 0 || - || 28 || 0,600 || 83 || 1 ,300

NÁKLADY SPOLU || 0 || 0 ,100 || 0 || - || 0 || - || 0 || 0,600 || 0 || - || 0 || - || 0 || 0, 600 || 0 || 1, 300

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

¨      Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

x      Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N[34] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 ||

Ľudské zdroje (1 AD FTE už pracuje pre DG CLIMA) || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,889

Ostatné administratívne výdavky - 07 01 02 11 01 Služobné cesty (5 ročne; 0, 0015 mil. EUR/služobná cesta) - 07 01 02 11 02 Konferencie (2 ročne; 150 účastníkov; ; 0, 035 mil. EUR /konferencia) - 07 01 02 11 02 Zasadnutia (2 ročne; max. 168 expertov (28 *6); 1 deň; 0, 135 mil. EUR /zasadnutie) MEDZISÚČET || 0 ,0075 0 ,070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,0075 0 ,070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,0075 0, 070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,0075 0, 070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,0075 0 ,070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,0075 0 ,070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,0075 0 ,070 0 ,270 0 ,348 || 0 ,053 0 ,490 1 ,890 2 ,433

Medzisúčet OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || 0 ,475 || 0, 475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 3 ,322

Mimo OKRUHU 5[35] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

SPOLU || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 0 ,475 || 3 ,322

3.2.4. Odhadované potreby ľudských zdrojov

¨      Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

x      Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

|| 07 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127

|| XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

|| XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

|| 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

|| Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: FTE)[36] ||

|| XX 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || || || || || || ||

|| XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

|| XX 01 04 yy[37] || - sídlo[38] || || || || || || ||

|| - delegácia || || || || || || ||

|| XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

|| 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

|| Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

|| SPOLU || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127 || 0 ,127

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Prijímať primerané opatrenia na plnenie rôznych požiadaviek týkajúcich sa Komisie (napr. preskúmavať správy členských štátov, vykonávať analýzy, monitorovať vykonávanie atď.)

Externí zamestnanci ||

3.2.5. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

x      Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

¨      Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

¨      Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[39].

3.2.6. Účasť tretích strán na financovaní

xNávrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami.

Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

x      Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

¨      Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

¨         vplyv na vlastné zdroje

¨         vplyv na rôzne príjmy

[1]               Rozhodnutie 1/CP.16 Konferencie zmluvných strán dohovoru UNFCCC (Cancúnske dohody).

[2]               Na základe štvrtej správy o posúdení, ktorú vypracoval Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC).

[3]               Závery Európskej rady z 8. – 9. marca 2007.

[4]               Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 63.

[5]               Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136.

[6]               Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1.

[7]               KOM(2011) 789 v konečnom znení – 2011/0372 (COD).

[8]               Ostatné skleníkové plyny z poľnohospodárskych činností, napr. metán a oxid dusný produkovaný prežúvavcami a obsiahnutý v hnojivách, nepatria do odvetvia LULUCF, v ktorom ide najmä o emisie a absorpcie uhlíka v rastlinstve a pôde. Emisie iné ako CO2 z poľnohospodárstva patria do osobitného inventára pre poľnohospodárstvo.

[9]               Existuje aj kompromis, že premena by nemala spôsobiť únik uhlíka. t. j. náhrada domácich potravín dovezenými potravinami s negatívnejšou uhlíkovou stopou.

[10]             Pozri napr. Sathre R. a O'Connor J. (2010): A synthesis of research on wood products and greenhouse gas impacts (Zhrnutie prieskumu o produktoch z dreva a dosahu na skleníkové plyny), 2. vyd., Vancouver, B. C. FP Innovations, s. 117.

[11]             Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1.

[12]             Smernica 2009/28/ES.

[13]             KOM(2011) 571 v konečnom znení.

[14]             http://ec.europa.eu/clima/events/0029/index_en.htm.

[15]             http://ec.europa.eu/clima/consultations/0003/index_en.htm.

[16]             http://ec.europa.eu/clima/events/0029/index_en.htm.

[17]             http://ec.europa.eu/clima/events/0029/index_en.htm.

[18]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[19]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[20]             Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136.

[21]             Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

[22]             Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1.

[23]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[24]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[25]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[26]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[27]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky

[28]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu. .

[29]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[30]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[31]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[32]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať. Návrh má nadobudnúť účinnosť v roku 2013 v závislosti od pokroku dosiahnutého v rámci legislatívneho procesu.

[33]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[34]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať. Návrh má nadobudnúť účinnosť v roku 2013 v závislosti od pokroku dosiahnutého v rámci legislatívneho procesu.

[35]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[36]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert .

[37]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[38]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[39]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.