OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Zlepšenie využitia potenciálu opatrení EÚ v oblasti životného prostredia: budovanie dôvery prostredníctvom rozširovania poznatkov a schopnosti reagovať

Úvod

Úvahy uvedené v tomto oznámení sú odpoveďou na žiadosť Rady pre životné prostredie z decembrového zasadnutia v roku 2010, aby členské štáty a Komisia posilnili a zlepšili vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia s cieľom zlepšiť stav životného prostredia a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých.

Prieskumom verejnej mienky (Eurobarometer) v rokoch 2008 a 2011 týkajúcim sa postoja európskych občanov k životnému prostrediu sa potvrdilo, že väčšina občanov považuje zdravé životné prostredie rovnako dôležité pre kvalitu svojho života ako stav hospodárstva alebo sociálne faktory.

V správe Európskej environmentálnej agentúry (ďalej len „EEA“) 2010 European Environment State and Outlook (Stav a výhľad životného prostredia Európy v roku 2010) sa však potvrdzuje, že „EÚ sa zdá byť zablokovaná v mnohých stagnujúcich a klesajúcich trendoch, ktorými sa skôr odkláňa od udržateľnosti, akoby k nej smerovala“.

Ako môžeme zvrátiť tieto trendy? S výnimkou pôdy je naše životné prostredie už predmetom rozsiahlych environmentálnych právnych predpisov na úrovni EÚ, pričom veľká väčšina z nich je už dlhodobo zavedená, takže hlavnou úlohou je teraz ich účinná implementácia.

V tejto súvislosti sa do popredia dostávajú dve otázky: rozsah našich poznatkov o stave životného prostredia a spôsobe jeho ochrany a účinné spôsoby riešenia problémov v praxi.

Naše poznatky v oblastiach ako úroveň znečistenia ovzdušia v mestách a kvalita vody určenej na kúpanie sú už teraz rozsiahle. V iných oblastiach ako biodiverzita a využitie pôdy nie sú súvislé. Okrem toho je ťažké doplniť poznatky, najmä ak chceme presne vedieť, ako prebieha implementácia v danom regióne, meste alebo danej obci. Hoci sú často užitočné, sťažnosti zaslané Komisii a petície predložené parlamentu nie sú plnohodnotnými zdrojmi informácií.

Z analýz a konzultácií uskutočnených v rámci prípravy siedmeho environmentálneho akčného programu jasne vyplýva, že podporu a zlepšenie vykonávania možno považovať za prioritný cieľ samotnej európskej politiky v oblasti životného prostredia. Zámerom tohto oznámenia je preskúmať prostriedky, ktoré členským štátom pomôžu dosiahnuť plne systematický prístup k zberu a šíreniu znalostí a získať lepšiu schopnosť reagovať na problémy na mieste. Nevyhnutný, avšak doteraz nie uspokojivý, je aj účinný prístup k spravodlivosti, a preto sa navrhuje, aby sa s cieľom zabezpečiť implementáciu takisto preskúmali inšpekcie a dozor, mechanizmy podávania sťažností a formalizovanie partnerstiev.

Cieľom predkladaných úvah je doplnenie obsahu oznámenia z roku 2008 na tú istú tému[1] a sú inšpirované oznámením z roku 2007 „Európa výsledkov“[2], v ktorom sa zdôrazňuje význam zvyšovania transparentnosti na úrovni EÚ a poznamenáva, že „subjekty podávajúce sťažnosť by v niektorých prípadoch mohli efektívnejšie posilniť svoje práva priamo na vnútroštátnej úrovni“[3], pričom sa zameriava na osobitosti environmentálneho práva, ako sa zdôrazňuje v Aahurskom dohovore[4].

Reakcie na toto oznámenie sa využijú pri príprave siedmeho environmentálneho akčného programu. Môžu viesť aj k osobitným opatreniam navrhovaným Komisiou, ktoré by v prípade potreby vychádzali aj z hodnotení vplyvu. Pokiaľ sa právne predpisy zameriavajú aj na iné ako environmentálne ciele (napr. právne predpisy v energetickej oblasti), je možné, že návrhy, ktoré sa tu uvádzajú, sa budú musieť doplniť osobitnými ustanoveniami, najmä o vzťahoch s určitými zainteresovanými stranami.

Prečo dobré vykonávanie zaváži

Oneskorené alebo nedostatočné vykonávanie má mnoho negatívnych dôsledkov. V konečnom dôsledku poškodzuje životné prostredie a ľudské zdravie, produkuje regulačnú neistotu pre priemysel a spochybňuje rovnaké podmienky na jednotnom trhu. Náklady na dlhodobú nápravu – napríklad na vyčistenie nezákonných skládok odpadu a obnovu poškodených biotopov – môžu byť oveľa vyššie ako náklady na prevenciu.

Náklady nevykonávania súčasných právnych predpisov sa vo všeobecnosti odhadujú na približne 50 miliárd EUR ročne[5]. Netýka sa to len životného prostredia, ale aj dôsledkov na zdravie ľudí. Napríklad 20 % – 50 % európskej populácie žije v oblastiach, kde kvalita ovzdušia prekračuje európske limitné hodnoty a ročné náklady, pokiaľ ide o výdavky na zdravotníctvo alebo neodpracované dni, dosahujú miliardy EUR.

Z hľadiska výhod sa v stratégii Európa 2020 poznamenáva, že nové zdroje rastu závisia v kritickej miere od investícií do znalostí a inovácií. Pokiaľ sa v prípade envirnomentálneho odvetvia odhaduje, že jeho ročný obrat presahuje 300 miliárd EUR, neistota v oblasti realizácie, spôsobov a časových rámcov, môže viesť k významným nákladom v podobe stratených príležitostí[6].

Konkrétnejšie, odhaduje sa, že úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov prinesie 400 000 pracovných miest a čisté náklady, ktoré sú o 72 miliárd EUR ročne nižšie ako v rámci alternatívneho scenára nevykonávania[7].

Zároveň sa inovačnými alebo vylepšenými implementačnými metódami poskytuje perspektíva nižšej administratívnej záťaže a vyrovnanejších podmienok, a to prostredníctvom lepšie informovaného, ako aj prísnejšieho, predvídateľného a uceleného rozhodovania.

Prečo si EÚ potrebuje rozšíriť znalosti o vykonávaní

Znalosti o vykonávaní sa vzťahujú na jednej strane na stav životného prostredia a na druhej strane na všetky požadované administratívne a iné opatrenia zamerané na jeho ochranu a vylepšenie.

V environmentálnom práve EÚ sú obsiahnuté pravidlá, na základe ktorých sa získavajú informácie, napr. požiadavky na monitorovanie kvality ovzdušia, ako aj pravidlá, na základe ktorých sa vyžaduje poskytovanie informácií širokej verejnosti.

Za posledných desať rokov sa posilnil spôsob, akým sú znalosti štruktúrované a využívané, a to čiastočne vďaka revízii smernice o prístupe verejnosti k informáciám[8], prijatí smernice INSPIRE[9], práce podľa oznámenia Komisie Smerom k spoločnému systému environmentálnych informácií (SSEI)[10] z roku 2008 a intenzívnejšiemu využívaniu informačných a komunikačných technológií (IKT) na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni. Znalosti o vykonávaní sú však naďalej problematické.

Napríklad nie je vždy jednoduché rýchlo identifikovať tie ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré zodpovedajú danému ustanoveniu smernice. Monitorovacie úsilie nie je v celej Európe rovnaké a zhromaždené informácie sú neúplné a často neaktuálne. Environmentálne informácie sú skôr dostupné na základe individuálnych žiadostí ako pravidelne uverejňované.

Viac informácií na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni by umožnilo identifikovať hlavné problémy, ako aj najvhodnejšie a najúčinnejšie spôsoby ich riešenia. Rozsiahlejšia aplikácia zásady SSEI „oznám raz a často využívaj“ by pomohla pri zefektívnení dopytu po informáciách.

Zvyšovanie znalostí o vykonávaní

Hlavnú zodpovednosť za vykonávanie nesú členské štáty a tu aj vzniká najväčšia potreba environmentálnych informácií a očakávania občanov, správnych orgánov a podnikov. Ich naplnenie si vyžaduje, aby členské štáty zriadili informačné systémy, ktorými sa tvoria, riadia a oznamujú informácie ukazujúce, akým spôsobom sa vykonávajú právne predpisy EÚ a ako sa v praxi plní dodržiavanie súladu s nimi[11]. Príslušné informácie sa musia týkať fyzického stavu životného prostredia, ako aj administratívnych opatrení, stabilných[12], ako aj dynamických prvkov[13]. Musia byť vhodné na využitie pre rôznych koncových užívateľov, pomáhať príslušným orgánom pri zvládaní ich úloh, monitorovacím orgánom pri overovaní súladu a verejnosti pri chápaní spôsobu, akým sú oni sami a s nimi aj ich životné prostredie chránení. Bude to fungovať, iba ak budú environmentálni vedci, štatistici, experti na IKT a správne orgány úzko spolupracovať s cieľom poskytovať informácie, ktoré sú na jednej strane vedecky a právne riadne podložené a na druhej strane zrozumiteľné pre širokú verejnosť, odborníkov a tvorcov politík. Nakoniec, podľa Aarhuského dohovoru sa predpokladá postupné zlepšovanie dostupnosti informácií o životnom prostredí online.

Zmyslom uvádzaných cieľov je preskúmať, ako aktívnejšie zapojiť členské štáty do zavádzania účinných informačných systémov; poskytovať lepšie zhrnuté informácie na úrovni EÚ; zabezpečovať dôveru v získané informácie ako celku a pomáhať členským štátom zapĺňať medzery v údajoch a účinnejšie monitorovať zmeny pôdnej pokrývky.

Cieľ: zapojiť členské štáty do zavádzania účinnejších informačných systémov týkajúcich sa vykonávania

V prípade všetkých kľúčových záväzkov EÚ v oblasti životného prostredia by sa mal zriadiť informačný systém, ktorý by v súlade s Aarhuským dohovorom umožnil sledovať vykonávanie čo možno najúčinnejším a najlepšie načasovaným spôsobom.

Na ilustráciu, v prípade tisícok priemyselných a iných zariadení v celej Európe, na ktoré sa vzťahujú osobitné kontroly, by bolo vhodné mať na internete k dispozícii informácie, ktoré sa vzťahujú na uplatniteľné kľúčové ustanovenia o životnom prostredí. To by napr. umožnilo všetkým kategóriám užívateľov ľahko skontrolovať prostredníctvom internetového portálu a interaktívnej mapy, či konkrétne zariadenie má povolenie a či sa riešia problémy zistené monitorovaním údajov alebo inak.

Smernica o prístupe verejnosti k informáciám už obsahuje minimálne požiadavky na aktívne a systematické šírenie informácií, ako aj všeobecnú povinnosť zabezpečiť, aby uvedené informácie boli aktuálne, presné a porovnateľné[14]. Doteraz však tieto ustanovenia neboli systematicky prepojené s informáciami o vykonávaní jednotlivých právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia ani ich dodržiavaní.

Komisia posúdi:

· ako možno zvýšiť účinnosť smernice o prístupe verejnosti k informáciám. Možnosti zahŕňajú vypracovanie usmernenia o osvedčených postupoch a/alebo navrhované posilnenie jestvujúcich ustanovení.

· či je pre členské štáty uskutočniteľné, aby s podporou Komisie vypracovali pre všetky kľúčové právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia štruktúrované vykonávacie a informačné rámce. Navrhovali by sa s cieľom objasniť hlavné ustanovenia smernice, ako aj identifikovať typy informácií potrebných na preukázanie spôsobu, akým sa právne predpisy EÚ vykonávajú v praxi. Štruktúrované vykonávacie a informačné rámce by sa zameriavali na existujúce právne predpisy a spolu s iniciatívami v rámci spoločného systému environmentálnych informácií by usmerňovali členské štáty pri vypracúvaní informačných systémov, ktoré nepretržite sledujú vykonávanie v praxi.

· akým spôsobom by sa v rámci členských štátov mohli využiť prostriedky EÚ na rozvoj, zlepšenie a zavedenie príslušných interoperabilných informačných systémov a na súvisiace školenia.

Cieľ: zlepšiť poskytovanie informácií na úrovni EÚ

Zlepšené informačné systémy v rámci členských štátov by mali sprevádzať zlepšené prehľady z celej EÚ, ktorými by sa preukazovali rovnaké podmienky pre všetkých. EEA spolu so štatistickým úradom Európskej únie (ďalej len „Eurostat“) a Spoločným výskumným centrom (ďalej len „JRC“) hrajú čoraz významnejšiu úlohu v oblasti spracúvania monitorovaných a iných údajov, ktoré členské štáty oznamujú Komisii. Napríklad vo výročnej správe Komisie o kvalite vody určenej na kúpanie, ktorú pripravuje s podporou EEA, sa nachádza komplexný prehľad georeferenčných údajov viac ako 21 000 vôd určených na kúpanie z celej Európy. Internetová stránka umožňuje používateľom stiahnuť údaje a prezerať interaktívne mapy, a to od európskej úrovne až po jednotlivé miesta. So zapojením EEA sa vypracúvajú pilotné schémy v oblasti kvality ovzdušia a v oblasti odpadov s cieľom zlepšiť celkové vykonávanie.

Komisia preskúma:

· akým spôsobom by bolo možné poskytovať verejnosti systematické a kvalitnejšie online informácie o vykonávaní, vrátane prostredníctvom transparentných monitorovacích nástrojov a smerných hodnôt.

· ako pokračovať v spolupráci s členskými štátmi, a ak je to vhodné, v spolupráci s EEA, s cieľom rozšíriť prístup, ktorý sa využíva v smernici o kvalite vody určenej na kúpanie v rámci všetkých relevantných právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.

Cieľ: pomôcť zabezpečovať dôveru v informácie, ktoré sa získajú na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni

Dôvera v právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia závisí od rovnocennosti úsilia členských štátov, pokiaľ ide o rozsah a spoľahlivosť monitorovania stavu životného prostredia a iných schém, ktorými sa získavajú informácie. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa úlohu pri spracúvaní a validácii údajov o životnom prostredí je EEA dobre pripravená pomôcť.

Komisia plánuje v súlade so svojimi zákonnými právomocami naďalej spolupracovať s EEA, aby táto agentúra mohla:

· pomáhať Komisii pri zabezpečovaní kvality opatrení monitorovania stavu životného prostredia na vnútroštátnej úrovni, pri skúmaní monitorovacích systémov s cieľom zabezpečiť ich širokú porovnateľnosť, účelnosť a primeranosť ich zamerania na najväčšie riziká.

· plniť ďalšie úlohy týkajúce sa poskytovania informácií o vykonávaní opatrení EÚ v oblasti životného prostredia.

Cieľ: pomáhať členským štátom doplniť chýbajúce dôležité informácie o podpore dodržiavania a presadzovania právnych predpisov a monitorovať pôdnu pokrývku

Pokiaľ ide o prácu, ktorú inšpektori, prokuratúry a súdy vykonali na vnútroštátnej úrovni v oblasti dodržiavania a presadzovania právnych predpisov, k dispozícii nie je dostatok údajov. To znamená, že výber medzi rôznymi prístupmi k dodržiavaniu právnych predpisov, a to aj potenciálne sľubnými doplnkovými prístupmi, ktoré zahŕňajú stimuly, nie je uľahčený.

Monitorovanie a reagovanie na zmeny pôdnej pokrývky sú kľúčom k úspechu mnohých právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ako sú kontrola nezákonných operácií s odpadom a správa vzácnych biotopov. Technický pokrok, ako sú technické prostriedky na pozorovanie Zeme, nám dáva možnosti, napr. aj znížením nákladov na monitorovanie, ktoré zatiaľ nie sú systematicky využívané.

Komisia sa domnieva, že zlepšenia by sa mohli dosiahnuť prostredníctvom:

· spolupráce s členskými štátmi a otvorenia dialógu s hlavnými sieťami inšpektorov, prokurátorov a sudcov s cieľom určiť dôležité kategórie informácií a najlepšie prostriedky zberu a porovnávania údajov;

· iniciatívy týkajúcej sa využívania technických prostriedkov na pozorovanie Zeme členskými štátmi s cieľom rozšíriť účinnosť vykonávania monitorovania v praxi.

Prečo potrebuje EÚ zlepšiť schopnosť reagovať na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni

Lepšie znalosti prispejú k lepšiemu plneniu, ale samo osebe to nestačí. Kľúčovou zodpovednosťou je monitorovanie vykonávania zo strany orgánov a osôb, ktoré majú povinnosti a/alebo právomoci a práva vyžadovať, kontrolovať, overovať, radiť alebo zaisťovať zodpovednosť, pokiaľ ide o dodržiavanie záväzkov. Patria medzi ne vnútroštátni inšpektori, ombudsmani, prokurátori, súdy, audítori, mimovládne organizácie a občania, ktorí uplatňujú participatívne práva a predkladajú sťažnosti. Na úrovni EÚ hrajú príslušnú úlohu Komisia, Parlament, Súdny dvor, Európsky ombudsman aj EEA.

Komisia ako strážkyňa zmlúv využíva svoje právomoci na presadzovanie práva, aby riešila prípadnú absenciu požadovaných konečných výsledkov. Veľký počet prípadov porušenia predpisov, sťažností a petícií týkajúcich sa právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia poukazuje na potrebu posilniť v členských štátoch monitorovanie vykonávania vo všeobecnosti.

Zlepšenie schopnosti reagovať na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni

Komisia navrhuje preskúmať súbor iniciatív, ktoré by sa mohli prispieť k riešeniu tohto problému. Hoci sú tieto iniciatívy prospešné samy osebe, tým, že sa navzájom dopĺňajú, budú oveľa účinnejšie, ak sa skombinujú. Napríklad zlepšenie prístupu k spravodlivosti bez zlepšenia vybavovania sťažností občanov ich môže frustrovať v situáciách, keď sa nechcú obrátiť na súd.

Cieľ: zlepšiť inšpekciu a dozor, ktoré sa uplatňujú na právne predpisy EÚ

Inšpekcie a dohľad na vnútroštátnej úrovni sú významné pri zabezpečovaní dôvery v požiadavky právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. Inšpekcie priemyselných zariadení už využívajú rámec, ktorý zahŕňa minimálne kritériá inšpekcie obsiahnuté v odporúčaní 2001/331/ES[15] a záväzné odvetvové predpisy. Okrem oblasti priemyselných zariadení by však prospech z ďalších ustanovení o inšpekciách a dohľade mohlo mať celé spektrum činností, ktoré by mohli mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, od zariadení na odber podzemnej vody po obchodovanie s chránenými druhmi, napríklad s cieľom zefektívniť tieto činnosti a vyžadovať, aby vychádzali z analýzy rizík. Vzhľadom na prierezový charakter environmentálneho práva EÚ, ako napríklad medzi právnymi predpismi týkajúcimi sa vody a ochrany prírody, by takýto prístup mal zahŕňať úzku spojitosť a koordináciu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Do kontextu riešenia inšpekcií a dohľadu na vnútroštátnej úrovni patrí aj požiadavka na zabezpečenie rovnakých podmienok a potrebného stupňa spolupráce a konzistencie v prípade záležitostí s cezhraničným charakterom, a to s cieľom zlepšiť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi.

Komisia sa domnieva, že vhodné zlepšenia možno dosiahnuť:

· modernizáciou existujúceho rámca inšpekcií a dohľadu

· posúdením (v prípade všetkých nových právnych predpisov) výhod zahrnutia osobitných ustanovení o inšpekciách a dohľade, s prihliadnutím na skúsenosti s existujúcimi záväznými opatreniami;

· posúdením možností cieleného doplnenia vnútroštátnych inšpekcií a dohľadu na úrovni EÚ vrátane

· kapacity inšpekcií a dohľadu na úrovni EÚ;

· obmedzenia kontrolnej úlohy Komisie v súvislosti s administratívnou autonómiou členských štátov, (možný model sa ponúka v nariadení o ozóne[16]), alebo právomoci vykonávať audit inšpekcií členských štátov, ako sa stanovuje v smernici o pokusoch na zvieratách[17];

· systematickejšieho využívania vzájomných inšpekcií s možnosťou čerpať z existujúcich iniciatív siete IMPEL (sieť vnútroštátnych inšpektorov);

· opatrení pre ad hoc podnety nezávislých odborníkov s cieľom riešiť situácie, ktoré predstavujú veľmi osobitné problémy s vykonávaním.

Cieľ: lepší systém vybavovania sťažností a mediácie na vnútroštátnej úrovni

V súčasnosti neexistuje žiadny všeobecný rámec o tom, ako by mali príslušné orgány reagovať na sťažnosti na vnútroštátnej úrovni. Dvojitý prístup týkajúci sa priameho vybavovania sťažností, ako aj ich prieskumu by zvýšil pravdepodobnosť toho, že by sa riešili konzistentným spôsobom, a to radšej skôr ako neskôr.

Systémy vybavovania sťažností môžu zlepšiť vzájomnú interakciu občanov a orgánov, ale môžu nastať situácie, v ktorých ďalší užitočný rozmer týmto systémom pridajú mediácia alebo iné podobné mechanizmy riešenia sporov.

Zlepšenia pri vybavovaní sťažností na vnútroštátnej úrovni by v žiadnom prípade nemali vplyv na právo podávať sťažnosti Komisii, ale znížila by sa frustrácia občanov, ktorú môžu vyvolať situácie, v ktorých sa od inštitúcií EÚ žiada náprava z dôvodu nedostatku vnútroštátnych opravných prostriedkov. Takéto zlepšenie by bolo takisto konzistentné so súčasným trendom zaznamenaným v iných politikách EÚ, najmä v právnych predpisoch týkajúcich sa spotrebiteľov[18], s cieľom prijať osobitné ustanovenia pre sťažnosti a urovnávanie sporov na vnútroštátnej úrovni.

Komisia považuje za užitočné preskúmať iniciatívy navrhnuté na zlepšenie vybavovania sťažností zo strany členských štátov. Tejto iniciatívy by mohli zahŕňať napríklad všeobecné záväzné alebo nezáväzné kritériá doplnené záväznými ustanoveniami špecifickými pre jednotlivé odvetvia a vzťahovali by sa na:

sťažnosti zamerané na potrebu intervencie zo strany príslušného orgánu. Cieľom kritérií EÚ pre vybavovanie sťažností by bolo usilovať sa o rovnaké podmienky pre všetkých z hľadiska schopnosti reakcie príslušných orgánov a poskytovania všeobecných záruk v záležitostiach, akými sú dôvernosť, vedenie záznamov a včasnosť.

sťažnosti zamerané na administratívnu nečinnosť alebo nedostatočnosť. Cieľom kritérií EÚ pre vybavovanie sťažností by bolo poskytnúť občanom prostriedky na vyjadrenie nespokojnosti pred nezávislým vnútroštátnym orgánom správneho preskúmavania, napr. ako je ombudsman.

sťažnosti, v prípade ktorých môže byť vhodná mediácia alebo niektorý iný podobný mechanizmus riešenia sporov. kritériá EÚ by stanovili taký mechanizmus, ktorý by sa vzťahoval na situácie, v ktorých zmier prináša prospech obom stranám.

Cieľ: zlepšiť prístup k spravodlivosti

Osobitné ustanovenia zamerané na zabezpečenie primeraného prístupu k spravodlivosti sa momentálne obmedzujú na niekoľko oblastí environmentálneho práva EÚ. Ciele návrhu Komisie z roku 2003[19] (uľahčiť širší prístup) sa nedosiahli, ale zmenil sa širší kontext, a najmä Súdny dvor nedávno potvrdil, že vnútroštátne súdy musia interpretovať pravidlá o prístupe k spravodlivosti spôsobom, ktorý je v súlade s Aarhuským dohovorom[20]. Vnútroštátne súdy a hospodárske aj environmentálne záujmy čelia neistote pri riešení tohto problému.

Komisia sa domnieva, že je vhodné preskúmať spôsob poskytovania väčšej istoty pre vnútroštátne súdy a hospodárske a environmentálne záujmy. Tieto možnosti zahŕňajú:

· vypracovanie usmernení s cieľom zohľadniť nedávnu významnú judikatúru, aby sa zlepšilo vykonávanie existujúcich ustanovení o prístupe k spravodlivosti[21], ako aj

· na úrovni EÚ: vymedzenie podmienok účinného, ako aj efektívneho prístup k vnútroštátnym súdom, pokiaľ ide o všetky oblasti environmentálneho práva EÚ.

Cieľ: zlepšiť výsledky v oblasti životného prostredia prostredníctvom budovania kapacít a dohôd o vykonávaní so zapojením členských štátov

Na európskej úrovni sa vytvorili siete ombudsmanov, environmentálnych agentúr, inšpektorov, právnikov spolupracujúcich s vládami, sudcov a prokurátorov. Napriek mnohým iniciatívam sa však potenciál spolupráce nerealizoval v plnej miere vo všetkých sieťach. K ďalším úlohám patrí zabezpečiť, aby siete mali potrebnú správnu stabilitu na to, aby mohli účinne fungovať po dostatočne dlhé obdobie, a určiť a prijať projekty a iniciatívy, ktoré pomôžu členom siete a uľahčia vykonávanie.

Siete môžu byť užitočné aj v rámci členských štátov, napríklad pri lepšom zapájaní regionálnych a miestnych vlád do vykonávania. Významný prínos môže predstavovať aj prepojenie vnútroštátnych inšpektorov alebo prokurátorov[22].

V oblastiach, kde vznikajú problémy, sa členské štáty musia jasne zaviazať, že zavedú opatrenia, s referenčnými hodnotami a harmonogramami, na zaistenie požadovaných výsledkov. Tieto záväzky sa musia formalizovať a sprístupniť verejnosti, aby členské štáty, Európsky parlament, podnikatelia a občania mali istotu, že ich obavy sa riešia v štruktúrovanom rámci. Táto úloha by sa mohla riešiť prostredníctvom vykonávacích partnerských dohôd zameraných na to, aby pomohli dosiahnuť zlepšenie environmentálnych výsledkov.

Komisia sa domnieva, že zlepšenia by sa mohli dosiahnuť prostredníctvom:

· aktívnej spolupráce so sieťami EÚ so zameraním na ich odlišné úlohy a silné stránky, pričom sa treba vyhnúť zdvojovaniu úsilia a uľahčiť komunikáciu medzi sieťami. Výstupy tejto spolupráce budú rešpektovať samostatné úlohy Komisie aj sietí. Mohli by zahŕňať podporu odbornej prípravy prokurátorov a vyšetrovateľov, ako aj sudcov. Medzi možné nové výstupy týchto sietí patria:

· informácie o osvedčených doplnkových prístupoch k dodržiavaniu a presadzovaniu právnych predpisov;

· poradenstvo alebo iné formy pomoci vnútroštátnym ombudsmanom pri vyšetrovaní sťažností týkajúcich sa environmentálneho práva EÚ;

· návrh kritérií využívania administratívnych a trestných sankcií v prípade prokurátorov;

· poradenstvo v otázke dopĺňania nedostatkov v údajoch, v oblasti podpory a presadzovania právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni;

· všeobecné poradenstvo o realizovateľnosti a vykonateľnosti návrhov EÚ v oblasti životného prostredia.

· spoločným organizovaním podujatí a konferencií o vykonávaní s Výborom regiónov a vytvorením technickej platformy spolupráce v oblasti životného prostredia podľa vzoru platformy zriadenej v oblasti zdravia

· dohodami o vykonávaní, ktoré zaväzujú, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zmlúv a úloha Komisie ako ochrankyne zmlúv, členské štáty na akcie, ktoré majú buď preventívny cieľ posilniť kapacity pri dosahovaní účinnej implementácie alebo prípadne nápravný cieľ riešiť špecifické problémy prostredníctvom cielených aktivít. Partnerské dohody o vykonávaní mohli aktívne smerovať pomoc EÚ smerom k lepšej implementácii štruktúr v členských štátoch a mohli byť spojené s inými iniciatívami v tomto oznámení, ako sú účinné informačné systémy, mechanizmy vybavovania sťažností a inšpekcie. Takisto mohli v jednotlivých prípadoch podporiť nápravné plány členských štátov riešiť špecifické problémy prostredníctvom cielených a vhodne finančne zabezpečených programov práce s priebežnými cieľmi, zárukami transparentnosti a ďalšími zárukami.

Závery

Týmto oznámením sa dopĺňajú vyššie uvedené oznámenia z rokov 2007 a 2008 tým, že ďalej rozvíjajú úvahy, ktorých prvotným cieľom je poskytnúť členským štátom vhodnejšie nástroje na zlepšenie implementácie v praxi.

Poznatky a lepšia schopnosť reagovať predstavujú doplnkové aspekty implementácie. Príkladom toho je napríklad aj to, že lepšie poznatky umožňujú colným orgánom zavádzať lepšie kontrolné stratégie týkajúce sa nezákonného obchodu s odpadom a ohrozenými druhmi.

Aj implementácia však niečo stojí. Cena za nedostatočnú implementáciu je však často oveľa vyššia, a preto uskutočňovanie opatrení navrhovaných v tomto oznámení predstavuje rozumnú investíciu nielen do budúcnosti, ale aj do súčasnosti.

Toto oznámenie je určené Európskemu parlamentu, členským štátom a ich občanom, ako aj všetkým zúčastneným stranám v oblasti implementácie a presadzovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia. V rámci siedmeho environmentálneho akčného programu by sa malo zabezpečiť riadne prijatie následných opatrení a osobitné opatrenia budú podliehať posúdeniu dosahu.

[1]               KOM(2008) 773 v konečnom znení.

[2]               KOM(2007) 502 v konečnom znení.

[3]               Tieto úvahy sa predostrú aj pristupujúcim krajinám, aby ich mohli od začiatku zosúľaďovania s acquis z oblasti životného prostredia využiť pri plánovaní a zlepšovaní vykonávania.

[4]               Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

[5]               „The costs of not implementing the environmental acquis“ (Náklady nevykonávania súčasných environmentálnych právnych predpisov), COWI, 2011.

[6]               Tamtiež.

[7]               „Implementing EU Waste Legislation for Green Growth“ (Štúdia o vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti odpadu na účely ekologického rastu), Bio Intelligence Service, 2011.

[8]               Smernica 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS, Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003.

[9]               Smernica 2007/2/ES, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE), Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007.

[10]             KOM(2008) 46 v konečnom znení, 1.2.2008.

[11]             V súvislosti s transpozíciou smerníc do vnútroštátnych právnych predpisov pozri Spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom, Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011.

[12]             Napr. umiestnenie vymedzenej oblasti.

[13]             Napr. údaje z monitorovania.

[14]             Články 7 a 8.

[15]             Odporúčanie 2001/331/ES, ktorým sa ustanovujú minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch, Ú. v. ES L 118, 27.4.2001.

[16]             Nariadenie (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009.

[17]             Smernica 2010/63/EÚ o ochrane zvierat používaných na vedecké účely, Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010.

[18]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES; Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009.

[19]             KOM(2003) 624 v konečnom znení.

[20]             Vec C-240/09.

[21]             Smernica 2003/35/ES.

[22]             Možno uviesť príklady z Írska a Flámska v Belgicku.