31.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 99/9


OZNÁMENIE KOMISIE

Pokyny k dobrovoľnému uplatňovaniu článku 10c smernice 2003/87/ES

2011/C 99/03

1.   ÚVOD

(1)

Podľa článku 10c smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (1), členské štáty, ktorých elektrizačná sústava spĺňa isté kritériá, môžu prechodne prideľovať bezodplatné emisné kvóty zariadeniam na výrobu elektrickej energie. Tieto kritériá vychádzajú z nutnosti modernizovať energetickú sústavu a členské štáty, ktoré uvažujú o využití tejto možnosti, musia súčasne prijať opatrenia zamerané na zabezpečenie investícií do energetickej sústavy (napríklad modernizácia infraštruktúry, čisté technológie atď.) vo výške, ktorá zodpovedá hodnote príslušných bezodplatne pridelených emisných kvót.

(2)

Treba zdôrazniť, že členské štáty, ktoré spĺňajú dané kritériá, nie sú povinné túto možnosť využiť, a vzhľadom na príjmy z aukcií, o ktoré by v opačnom prípade prišli, sa môžu rozhodnúť ju nevyužiť. V prípade členských štátov, ktoré túto možnosť využiť chcú, však platí, že musia spĺňať ustanovenia článku 10c smernice 2003/87/ES.

(3)

Harmonizovaný systém obchodovania s emisiami je nevyhnutným predpokladom optimálneho využitia prínosov obchodovania s emisiami a zamedzenia narušeniam hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu. Preto smernica 2003/87/ES ustanovuje aukcie ako základný princíp prideľovania emisných kvót vzhľadom na to, že ide o najjednoduchší systém, ktorý sa vo všeobecnosti považuje za hospodársky najefektívnejší. Aukcie navyše zabezpečujú rovnaké podmienky pre ďalší rozvoj hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu s elektrickou energiou.

(4)

Okrem toho sa v smernici 2003/87/ES výslovne uvádza, že od roku 2013 by sa s emisiami v sektore výroby energie malo obchodovať jedine formou aukcie vzhľadom na to, že tento sektor môže premietnuť alternatívne náklady na CO2 do zákazníckych cien elektrickej energie a tým docieliť dodatočné zisky („neočakávané zisky“). Vďaka obchodovania formou aukcie sa takéto neočakávané zisky eliminujú.

(5)

Článok 10c smernice 2003/87 sa odchyľuje od viacerých základných princípov smernice 2003/87/ES, najmä od celoeurópskej úplne harmonizovanej koncepcie prideľovania, zavedenia obchodovania formou aukcie ako základnej metódy prideľovania a výslovného zákazu bezodplatného prideľovania emisných kvót v sektore výroby elektrickej energie. Cieľom týchto princípov a pravidiel je dosiahnuť v rámci systému čo možno najvyššiu hospodársku efektívnosť. Preto by vykonávanie článku 10c nemalo narúšať uplatňovanie týchto všeobecných pravidiel a cieľov smernice 2003/87/ES.

(6)

V tomto kontexte a takisto s prihliadnutím na obavy mnohých členských štátov v súvislosti s potenciálnym narušením hospodárskej súťaže, ktoré by mohlo nastať v dôsledku uplatňovania článku 10c smernice 2003/87/ES, považuje Komisia za nutné vypracovať pokyny k vykonávaniu článku 10c z týchto dôvodov:

Podľa smernice je Komisia povinná posudzovať jednotlivé žiadosti členských štátov, ktoré si želajú uplatňovať článok 10c smernice 2003/87/ES. Prijatím týchto pokynov Komisia ustanovuje transparentný rámec ich posudzovania.

Článok 10c smernice 2003/87/ES predstavuje výnimku zo základných princípov smernice 2003/87/ES. Je nutné zabezpečiť, aby sa táto výnimka vykladala a uplatňovala spôsobom, ktorý neohrozí celkové ciele vytýčené smernicou.

Podľa článku 10c ods. 3 smernice 2003/87/ES je Komisia povinná poskytnúť pokyny, „ktoré zabezpečia, aby metóda prideľovania kvót zabránila neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a aby sa minimalizovali negatívne dôsledky podnetov na znižovanie emisií“ prostredníctvom komitologického postupu, no jednotný výklad je potrebný aj v prípade iných aspektov metódy prideľovania kvót (napríklad maximálne množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót v zmysle definície v článku 10c ods. 2).

Článok 10c smernice 2003/87/ES platí len pre sektor výroby elektrickej energie. Z tohto dôvodu je takisto nutné dospieť k jednotnému výkladu otázky, ktorým zariadeniam možno na základe tohto ustanovenia prechodne prideľovať bezodplatné emisné kvóty.

V smernici 2003/87/ES nie je definovaných viacero odborných pojmov zavedených článkom 10c uvedenej smernice (napríklad hrubá konečná vnútroštátna spotreba, trhová hodnota bezodplatných emisných kvót). Aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie týchto ustanovení vo všetkých členských štátoch, ktoré môžu uplatňovať článok 10c, sú potrebné jasné pokyny.

Niektoré ustanovenia článku 10c smernice 2003/87/ES ponechávajú členským štátom istú mieru voľnosti, pokiaľ ide o ich vykonávanie. Platí to najmä o vnútroštátnych plánoch jednotlivých členských štátoch a súvisiacich investíciách. Ďalšími ustanoveniami sa zavádzajú do smernice 2003/87/ES nové prvky, ktoré je potrebné zosúladiť s trhovou koncepciou systému. Vykonávanie článku 10c nesmie byť v rozpore s cieľmi smernice 2003/87/ES, ani ohroziť rovnaké podmienky v rámci vnútorného trhu Únie.

2.   MAXIMÁLNY POČET PRECHODNE PRIDELENÝCH BEZODPLATNÝCH KVÓT NA ÚROVNI ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

2.1.   Stanovenie maximálneho počtu

(7)

Článkom 10c ods. 2 smernice 2003/87/ES sa určuje maximálny počet emisných kvót, ktoré možno v roku 2013 bezodplatne prideliť oprávneným zariadeniam v oprávnených členských štátoch. Podľa tohto ustanovenia sa tento počet musí v nasledujúcich rokoch znižovať, až sa v roku 2020 napokon prideľovanie bezodplatných kvót definitívne ukončí.

(8)

Pri posudzovaní žiadosti podľa článku 10c ods. 6 Komisia preskúma, či maximálny počet emisných kvót, ktoré boli v roku 2013 v danom členskom štáte sprístupnené na bezodplatné pridelenie podľa článku 10c smernice 2003/87/ES, presahuje počet vyplývajúci z výpočtu uvedeného v prílohe I, ktorý vychádza z článku 10c ods. 2.

2.2.   Postupné znižovanie množstva bezodplatne pridelených kvót

(9)

V článku 10c ods. 2 smernice 2003/87/ES sa jasne uvádza, že „celkové množstvo prechodne pridelených bezodplatných kvót … následne sa bude postupne znižovať, čoho výsledkom bude koniec bezodplatného prideľovania v roku 2020.“ Z uvedeného dôvodu je nevyhnutná vierohodná a presvedčivá krivka postupného vývoja z východiskového bodu bezodplatného prideľovania emisných kvót v roku 2013 do bodu ukončenia bezodplatného prideľovania emisných kvót v roku 2020.

(10)

Vzhľadom na zákonnú povinnosť postupne znížiť počas obdobia, ktoré nesmie trvať dlhšie ako sedem rokov, množstvo prideľovaných bezodplatných emisných kvót z maximálnych 70 % na 0 %, vykazuje vierohodná a presvedčivá krivka postupného vývoja, ktorý povedie k ukončeniu bezodplatného prideľovania emisných kvót v roku 2020, jasný klesajúci trend, ktorý sa prejaví v prechodných etapách s množstvom od 70 % do 0 %.

(11)

Pri posudzovaní žiadosti predloženej podľa článku 10c ods. 5 smernice 2003/87/ES Komisia preskúma, či v členskom štáte prebieha vierohodný a presvedčivý postupný prechod na obchodovanie s emisiami výhradne formou aukcie. Prílišný odklad znížení by mal za následok, že by sa počas celého obdobia 2013 až 2020 celkovo pridelilo viac bezodplatných emisných kvót, čo by neprimeraným spôsobom narušilo hospodársku súťaž v rámci trhu Únie. To by nebolo zlučiteľné s článkom 10c ods. 5 smernice. Komisia zastáva názor, že členské štáty majú pri určovaní primeranej vývojovej krivky znižovania istú mieru voľnosti. Podľa Komisie by k splneniu podmienky postupného znižovania a predídeniu neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže došlo vtedy, ak by si členský štát zvolil buď lineárnu vývojovú krivku znižovania, alebo nelineárnu vývojovú krivku znižovania, v rámci ktorej by sa v období 2013 až 2020 zníženie bezodplatne pridelených emisných kvót, ku ktorému dôjde medzi dvoma ľubovoľnými rokmi, od ročného priemeru zníženia potrebného v ostávajúcich rokoch na dosiahnutie 0 % v roku 2020, líšilo maximálne o 50 %.

3.   OPRÁVNENÉ ZARIADENIA

3.1.   Konečný dátum

(12)

Ako oprávnené zariadenia, ktoré môžu využívať bezodplatné prideľovanie emisných kvót v sektore výroby elektrickej energie, prichádzajú do úvahy iba zariadenia, ktoré boli v prevádzke k 31. decembru 2008. Členské štáty by vo svojej žiadosti podľa článku 10c ods. 5 smernice 2003/87/ES mali preukázať, že zariadenia, ktoré sa nachádzajú na ich území a ktoré považujú za oprávnené na prechodné prideľovanie bezodplatných emisných kvót podľa článku 10c smernice 2003/87/ES, spĺňajú túto podmienku tak, že uvedú overené emisie týchto zariadení za obdobie rokov 2008 až 2010, ako aj číslo povolenia príslušného zariadenia a majiteľa účtu, ako sú zapísané v CITL. Tieto údaje by mali takisto slúžiť ako dôkaz, že zariadenie stále funguje a jeho prevádzka nebola medzičasom ukončená.

(13)

Na prechodné bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa článku 10c smernice 2003/87/ES by prípadne mohli byť oprávnené aj zariadenia, v ktorých prípade sa investičný proces „fyzicky začal“ pred 31. decembrom 2008.

(14)

Z toho vyplýva, že príslušné rozhodnutia o výstavbe novej elektrárne by nemali byť ovplyvnené vyhliadkou pridelenia bezodplatných emisných kvót pre túto novú elektráreň.

(15)

Na základe uvedených skutočností by sa investičný proces mal považovať za fyzicky začatý najneskôr 31. decembra 2008, ak je možné preukázať, že investičné rozhodnutie nebolo ovplyvnené možnosťou získania bezodplatne pridelených emisných kvót. Na tento účel by členské štáty mohli poskytnúť podložené dôkazy o tom, že:

so stavebnými prácami sa začalo fyzicky na mieste a k 31. decembru 2008 boli zjavné alebo

zmluva o výstavbe predmetnej elektrárne medzi investorom (často je ním prevádzkovateľ elektrárne) a spoločnosťou, ktorá má na starosti stavebné práce, bola podpísaná pred 31. decembrom 2008.

Komisia vychádza z toho, že v tejto súvislosti môžu stavebné práce, s ktorými sa fyzicky začalo, zahŕňať aj prípravné práce na výstavbu konkrétnej elektrárne, no nikdy sa s nimi nezačne bez výslovného povolenia príslušného vnútroštátneho orgánu, pokiaľ sa takéto povolenie vyžaduje. Členské štáty by mali predložiť takéto príslušné povolenie, ktoré by malo mať vecný právny štatút a malo by byť vydané v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie. Pokiaľ neexistuje požiadavka na výslovné povolenie prípravných prác, je potrebné predložiť iné dôkazy o tom, že sa so stavebnými prácami fyzicky začalo.

Uvedený zoznam by sa nemal považovať za úplný, keďže členské štáty môžu disponovať inými prostriedkami na poskytnutie dôkazovej dokumentácie o tom, že dané investičné rozhodnutie nebolo ovplyvnené možnosťou získania bezodplatných emisných kvót.

(16)

Pri posudzovaní podľa článku 10c ods. 6 smernice 2003/87/ES bude Komisia vyžadovať jasné a podložené dôkazy o tom, že boli splnené tieto podmienky. Členské štáty by vo svojej žiadosti podľa článku 10c ods. 5 smernice 2003/87/ES mali uviesť všetky údaje, ktoré sú z tohto hľadiska relevantné. V opačnom prípade Komisia zoznam zariadení uvedených v žiadosti zamietne.

3.2.   Zariadenia na výrobu elektrickej energie

(17)

Podľa článku 10c ods. 1 smernice 2003/87/ES môžu členské štáty prechodne prideľovať bezodplatné emisné kvóty zariadeniam na výrobu elektrickej energie. Smernica 2003/87/ES neobsahuje vymedzenie pojmu „zariadenia na výrobu elektrickej energie“. Keďže tu ide o výnimku zo všeobecného pravidla smernice 2003/87/ES, podľa ktorého by sa v sektore výroby elektrickej energie nemali prideľovať žiadne bezodplatné emisné kvóty, výklad tohto ustanovenia nesmie byť v rozpore s cieľmi smernice.

(18)

Takýto prístup vychádza z nutnosti predísť negatívnemu vplyvu vykonávania článku 10c smernice 2003/87/ES na sektor priemyslu príslušného členského štátu a trh celej Únie.

(19)

Na účely definície pojmu „zariadenia na výrobu elektrickej energie“ sa vychádza z pojmu „výrobca elektrickej energie“, ktorý je definovaný v článku 3 písm. u) smernice 2003/87/ES a uvádza sa aj v článku 10c ods. 2 danej smernice. V súlade s týmto pojmom ide o všetky zariadenia, ktoré vyrábajú výlučne elektrickú energiu, a zariadenia, ktoré vyrábajú elektrickú energiu a teplo (2). Táto definícia sa však nevzťahuje na zariadenia, ktoré okrem spaľovania palív, t. j. výroby elektrickej energie a/alebo tepla, vykonávajú aj inú činnosť uvedenú v prílohe I k smernici 2003/87/ES.

(20)

Na základe uvedených skutočností sú podľa Komisie na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa článku 10c ods. 1 smernice 2003/87/ES oprávnené:

a)

zariadenia, ktoré zodpovedajú vymedzeniu pojmu „výrobca elektrickej energie“ podľa článku 3 písm. u) smernice 2003/87/ES, a

b)

v prípade zariadení, ktoré vyrábajú elektrickú energiu a teplo, zariadenia, v ktorých rámci sa berú do úvahy iba emisie pochádzajúce z výroby elektrickej energie.

(21)

Vo svojom posúdení podľa článku 10c ods. 6 smernice 2003/87/ES Komisia overí, či boli predložené potrebné dôkazy o splnení uvedených kritérií.

(22)

Aby v prípade zariadení, ktoré vyrábajú elektrickú energiu aj teplo, bolo možné určiť, ktoré emisie pochádzajú z výroby elektrickej energie, členské štáty by mali zabezpečiť zlučiteľnosť s vykonávacími opatreniami podľa článku 10a, a najmä článku 10a ods. 4 smernice 2003/87/ES a mali by uplatňovať metódu prideľovania podľa článku 10c ods. 3 smernice 2003/87/ES.

4.   POŽIADAVKY NA NÁRODNÉ PLÁNY

4.1.   Zásady národných plánov

(23)

Podľa článku 10c ods. 1 smernice 2003/87/ES členské štáty predkladajú Komisii národný investičný plán. Komisia odporúča, aby sa národné plány vypracúvali na základe spoločných zásad, ktoré by optimálne zabezpečovali spravodlivé a jednotné uskutočnenie cieľov vyplývajúcich zo smernice 2003/87/ES vo všeobecnosti a článku 10c konkrétne:

Zásada 1: V národnom pláne by mali byť uvedené investície, ktoré priamo či nepriamo (investície do sietí a podporných služieb) prispievajú k nákladovo efektívnemu znižovaniu emisií skleníkových plynov.

Zásada 2: Investície uvedené v národnom pláne by mali byť zamerané na to, aby sa v maximálnej možnej miere v budúcnosti eliminovali situácie uvedené v článku 10c ods. 1 písm. a) (3) a b) (4) a v prvej podmienke písmena c) (5) smernice 2003/87/ES.

Zásada 3: Investície by mali byť navzájom zlučiteľné a mali by byť zlučiteľné s relevantnými právnymi predpismi Únie. Nesmú mať za následok dominantné postavenie subjektu na trhu, ani neprimeraným spôsobom narušovať hospodársku súťaž a obchod v rámci vnútorného trhu, a mali by pokiaľ možno posilňovať hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu s elektrickou energiou.

Zásada 4: Investície uvedené v národnom pláne by mali predstavovať doplnok k investíciám, ktoré musia členské štáty uskutočniť, aby splnili iné ciele alebo právne záväzky vyplývajúce z práva Únie. Nemali by sa navyše týkať investícií, ktoré sú potrebné na uspokojenie narastajúcej ponuky elektrickej energie a narastajúceho dopytu po nej.

Zásada 5: Investície uvedené v národnom pláne by mali prispieť k tomu, aby v rámci energetického mixu a dodávok energetických zdrojov na výrobu elektrickej energie došlo k diverzifikácii a k zníženiu intenzity CO2.

Zásada 6: Investície by mali byť ekonomicky realizovateľné aj potom, keď po ukončení prechodného prideľovania bezodplatných emisných kvót už bezodplatné kvóty podľa článku 10c smernice 2003/87/ES nebudú k dispozícii, s výnimkou určitých vopred stanovených vznikajúcich technológií, ktoré sa zatiaľ nachádzajú v demonštračnej fáze a sú uvedené v prílohe III.

(24)

Investície uvedené v národnom pláne by mali v maximálnej možnej miere zodpovedať týmto zásadám. Ak v prípade niektorej investície nie je možné zabezpečiť súlad so všetkými zásadami, príslušný členský štát by mal uviesť podrobné dôvody. V každom prípade by takéto investície nemali byť v rozpore s týmito zásadami, ani ohrozovať ciele, ktoré tieto zásady sledujú. Okrem toho nesmú investície ohrozovať ciele ustanovené v zmluvách ani v iných relevantných právnych predpisoch Únie.

(25)

Pri posudzovaní žiadosti predloženej podľa článku 10c ods. 5 smernice 2003/87/ES Komisia preskúma, nakoľko uvedené investície zodpovedajú týmto zásadám. Ak údaje, ktoré členský štát uviedol vo svojej žiadosti podľa článku 10c ods. 5 smernice 2003/87/ES, nie sú dosť podrobné a Komisia z tohto dôvodu nemôže vykonať komplexné posúdenie a dospieť k fundovanému záveru, môže Komisia požiadať o doplňujúce informácie. Ak tieto doplňujúce informácie nemožno predložiť včas, Komisia zodpovedajúce časti národného plánu zamietne. Komisia môže pri posudzovaní žiadosti vziať do úvahy aj informácie a názory z iných zdrojov

(26)

Na základe ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (6) by členské štáty mali overiť, či je potrebné environmentálne posúdenie národného plánu.

(27)

Komisia okrem toho poznamenáva, že bezodplatné prideľovanie emisných kvót výrobcom elektrickej energie a financovanie súvisiacich investícií podľa článku 10c smernice 2003/87/ES by v zásade predstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ musia členské štáty oznamovať Komisii opatrenia, ktoré zahŕňajú štátnu pomoc. Po oznámení navrhovaného opatrenia nesmú členské štáty začať s jeho realizáciou skôr, ako Komisia v danej veci neprijme konečné rozhodnutie. Komisia plánuje v blízkej budúcnosti prijať kritériá zlučiteľnosti na posudzovanie tohto typu pomoci. Žiadosť podľa článku 10c ods. 5 smernice 2003/87/ES a akékoľvek následné rozhodnutie Komisie nemajú žiaden vplyv na povinnosť členských štátov oznamovať štátnu pomoc podľa článku 108 ZFEÚ a členské štáty by teda mali do plánu zahrnúť aj oznámenie každej eventuálne potrebnej žiadosti o štátnu pomoc. Pri posudzovaní prideľovania bezodplatných kvót a národných plánov podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ Komisia zabezpečí, aby plány nemali za následok neprimerané narušenie hospodárskej súťaže, pričom zohľadní cieľ spoločného záujmu stanovený v článku 10c smernice 2003/87/ES. Predovšetkým v prípadoch, keď národný plán sústreďuje pomoc na obmedzený počet príjemcov alebo keď je pravdepodobné, že pomoc posilní trhovú pozíciu príjemcu, by členský štát mal preukázať, že pomoc nespôsobí neprimerané narušenie hospodárskej súťaže nad rámec toho, čo je bezpodmienečne nutné z hľadiska celkových cieľov tejto smernice.

4.2.   Oprávnené investície

(28)

Z názvu aj celkového kontextu článku 10c smernice 2003/87/ES vyplýva, že investície oprávnené podľa tohto ustanovenia by sa mali týkať sektora elektrickej energie a mali by sa uskutočniť po 25. júni 2009. Investície do iných sektorov energetiky však nie sú v zásade vylúčené, pokiaľ na základe článku 10c smernice 2003/87/ES existujú na takéto investície presvedčivé dôvody.

(29)

Členské štáty môžu samy najlepšie rozhodnúť o tom, ktoré investície najviac prispejú k modernizácii ich sektora výroby elektrickej energie, a preto sú zodpovedné za určovanie investícií, ktoré zodpovedajú požiadavkám stanoveným v smernici. Okrem toho majú za úlohu koordinovať na vnútroštátnej úrovni podávanie správ o realizácii investícií uskutočnených podľa článku 10c smernice 2003/87/ES (7).

(30)

Národné plány členských štátov by mali obsahovať zoznam zariadení, ktoré uskutočňujú investície uvedené v národnom pláne, a špecifikovať investície, ktoré by mali vyplynúť z bezodplatného prideľovania emisných kvót. Okrem toho by sa v nich malo špecifikovať, v akom rozsahu budú investície financované zo ziskov z bezodplatne pridelených emisných kvót a v ktorom roku investičného cyklu k tomu dôjde.

(31)

Investície financované zo ziskov z bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10c smernice 2003/87/ES by mohli slúžiť ako doplnok k investíciám, ktoré sa čiastočne financujú z iných zdrojov Únie (napríklad finančné prostriedky z rezervy pre nových účastníkov podľa článku 10a ods. 8 smernice 2003/87/ES, regionálne fondy, TEN-E, Plán hospodárskej obnovy Európy, Európsky energetický program pre obnovu, plán SET atď.), pokiaľ zodpovedajú požiadavkám stanoveným v tomto dokumente a sú zlučiteľné s danými nástrojmi alebo zdrojmi. V takých prípadoch je však na účely článku 10c smernice 2003/87/ES podstatná iba tá časť investícií, ktorá sa financuje z prostriedkov získaných z bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10c danej smernice, pod podmienkou dodržania predpisov Únie o celkových limitoch financovania.

(32)

V prílohe IV je bližšie objasnené, ako Komisia chápe pojmy „infraštruktúra“, „čisté technológie“, „diverzifikácia energetického mixu a dodávok energie“, ktoré sú uvedené v článku 10c ods. 1 smernice 2003/87/ES.

(33)

Príloha V obsahuje neúplný zoznam typov investícií, ktoré sú oprávnené podľa článku 10c smernice 2003/87/ES.

4.3.   Trhová hodnota

(34)

Podľa článku 10c ods. 1 smernice 2003/87/ES musí výška investícií uvedených v národnom pláne čo najviac zodpovedať trhovej hodnote bezodplatne pridelených emisných kvót. Oprávnené členské štáty musia pri určovaní sumy, ktorá sa má investovať na vnútroštátnej úrovni, vo svojich národných plánoch používať ako referenčný bod trhovú hodnotu emisných kvót.

(35)

Vzhľadom na to, že členské štáty by mali byť schopné vo svojich národných plánoch presne vyčísliť sumu, ktorú plánujú investovať podľa článku 10c smernice 2003/87/ES, trhová hodnota akýchkoľvek emisných kvót, ktoré sa majú bezodplatne prideliť podľa článku 10c smernice 2003/87/ES, by sa mala určiť vopred, a neskôr by sa nemala upravovať (8).

(36)

Komisia odporúča, aby bola trhová hodnota bezodplatne pridelených emisných kvót odvodená od modelových prognóz európskych cien uhlíka uvedených v pracovnom dokumente útvarov Komisie k oznámeniu Komisie (2010) 265 v konečnom znení (9). Pracovný dokument obsahuje aktualizované prognózy, ktoré zohľadňujú nové skutočnosti v rámci Únie.

(37)

Preto by členské štáty mali pri určovaní ročnej trhovej hodnoty bezodplatne pridelených emisných kvót použitej vo svojich národných plánoch vychádzať z ročných hodnôt, ktoré sú uvedené v prílohe VI a ktoré zohľadňujú platné právne predpisy a ciele v oblasti znižovania emisií. Na základe relevantných pravidiel štátnej pomoci sa členský štát môže pri určovaní sumy určenej na investovanie rozhodnúť použiť vyššie hodnoty – číselné údaje uvedené v prílohe VI totiž predstavujú iba minimálnu hodnotu, ktorá sa má použiť.

(38)

Hodnota investícií, ktoré boli v danom členskom štáte uskutočnené podľa článku 10c smernice, musí zodpovedať trhovej hodnote emisných kvót, ktoré boli v rámci vykonávania uvedeného článku bezodplatne pridelené. Výnimku predstavuje prípad, keď členský štát môže preukázať, že je to objektívne nemožné. Členské štáty musia vo svojich žiadostiach podľa článku 10c ods. 5 smernice 2003/87/ES uviesť dôkazy, ktoré Komisia potrebuje na to, aby mohla dané žiadosti posúdiť podľa článku 10c ods. 6 smernice 2003/87/ES.

4.4.   Mechanizmus zabezpečovania rovnováhy medzi výškou investícií a bezodplatným prideľovaním emisných kvót

(39)

V smernici 2003/87/ES sa nepriamo uznáva skutočnosť, že dôsledkom bezodplatného prideľovania emisných kvót môžu byť neočakávané zisky, a to najmä vtedy, keď prevádzkovatelia môžu premietnuť finančnú hodnotu emisných kvót do zákazníckych cien. Platí to v prípade výrobcov elektrickej energie a ide o jeden z dôvodov, prečo smernica 2003/87/ES obsahuje pravidlo, podľa ktorého je obchodovanie formou aukcie základnou metódou prideľovania, ktorej cieľom je „eliminovať neočakávané zisky“ (10).

(40)

Odchylne od zásady obchodovania formou aukcie ako základnej metódy prideľovania sa článkom 10c smernice 2003/87/ES umožňuje bezodplatné prideľovanie emisných kvót výrobcom elektrickej energie, čím sa nepriamo akceptuje výskyt neočakávaných ziskov. Jednoznačným zámerom článku 10c tejto smernice však je, aby sa tieto zisky využívali na modernizáciu výroby elektrickej energie v príslušnom členskom štáte.

(41)

Pri výklade opatrenia práva Únie sa musí vychádzať z jeho cieľov. Na základe ustanovení článku 10c smernice 2003/87/ES a s prihliadnutím na jeho celkový cieľ možno dôjsť k záveru, že neočakávané zisky, ktoré spoločnostiam vyplynú z bezodplatného pridelenia emisných kvót, sa musia využiť na modernizáciu výroby elektrickej energie v príslušnom členskom štáte. Z rovnakých dôvodov sa pod optimálnym využitím hodnoty bezodplatne pridelených emisných kvót rozumie, že bezodplatne pridelené emisné kvóty sa nepoužijú na financovanie investícií, ktoré by boli príslušné spoločnosti uskutočnili na splnenie iných cieľov a právnych záväzkov vyplývajúcich z práva Únie. V opačnom prípade by došlo iba k ďalším dodatočným ziskom, na ktorých elimináciu je zameraná smernica 2003/87/ES, a teda k rozporu s cieľmi smernice. Okrem toho by došlo aj k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré je nezlučiteľné s článkom 10c ods. 5 smernice.

(42)

Z uvedených dôvodov by príjemca bezodplatných emisných kvót pridelených podľa článku 10c smernice 2003/87/ES musel využiť hodnotu bezodplatných emisných kvót uskutočnením investície uvedenej v národnom pláne podľa článku 10c ods. 1. V prípade spoločností, ktoré získajú bezodplatne pridelené emisné kvóty bez toho, aby uskutočnili takúto investíciu, alebo spoločností, ktorým sa pridelí viac bezodplatných kvót, ako je potrebné na uskutočnenie jednej alebo viacerých príslušných investícií uvedených v národnom pláne, platí, že sú povinné poskytnúť hodnotu nadbytočných kvót subjektu, ktorý investíciu uskutočňuje.

(43)

Vzhľadom na to, že národný plán zameraný na modernizáciu výroby elektrickej energie v príslušnom členskom štáte môže obsahovať investície, ktoré majú uskutočniť spoločnosti, ktoré nepodliehajú pravidlám systému Únie (11), môže sa stať, že nie všetkým spoločnostiam, ktoré majú uskutočňovať investície uvedené v národnom pláne, sa kvóty pridelia bezodplatne. Z ustanovení článku 10c ods. 1 a 10c ods. 4 smernice 2003/87/ES vyplýva, že prevádzkovatelia prenosových alebo distribučných sústav v zmysle článku 2 ods. 4 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (12), sú prevádzkovateľmi sietí v zmysle článku 10c ods. 4 smernice 2003/87/ES. Tieto spoločnosti sa vo všeobecnosti nesmú podieľať na výrobe ani dodávkach elektrickej energie. Preto síce nemôžu dostávať kvóty, no môžu byť povinné uskutočňovať investície uvedené v národnom pláne.

(44)

V zmysle tretej zásady národného plánu a v súlade s odsekom 27 týchto pokynov v takých prípadoch, keď by investície do výroby alebo dodávok elektrickej energie, ktoré boli uvedené v národnom pláne podľa článku 10c ods. 1 smernice 2003/87/ES, neprimeraným spôsobom narušili hospodársku súťaž alebo by hrozilo, že posilnia dominantné postavenie subjektu na trhu, členské štáty by mali uvažovať o tom, že požiadajú príjemcov bezodplatných emisných kvót, aby poskytli finančné prostriedky na investície do prenosových a distribučných sústav alebo na výrobu či dodávky elektrickej energie, ktoré nebudú mať za následok takéto narušenie hospodárskej súťaže.

(45)

Takisto nemožno vylúčiť, že dôjde k prípadom, keď sa spoločnostiam pridelí taký počet bezodplatných emisných kvót, ktorý má nižšiu hodnotu, než aká je potrebná na uskutočnenie investície uvedenej v národnom pláne. V takom prípade môže byť vhodné umožniť takýmto spoločnostiam príslušnú investíciu uvedenú v národnom pláne uskutočniť.

(46)

Členské štáty preto môžu v potrebných a vhodných prípadoch vytvoriť mechanizmus, ktorý bude slúžiť na zdôvodnenie príslušných prevodov finančných prostriedkov v uvedených prípadoch.

(47)

Takýto mechanizmus by mal v každom prípade vyhovovať týmto požiadavkám:

a)

Hodnota bezodplatných emisných kvót pridelených v rámci článku 10c smernice 2003/87/ES musí byť zohľadnená v investíciách uvedených v národnom pláne, ktoré sa majú uskutočniť, aby výška investícií zodpovedala hodnote bezodplatných emisných kvót.

b)

Investície uvedené v národnom pláne, ktoré sa financujú prostredníctvom mechanizmu, musia byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci (13).

c)

Ročné úpravy finančných prostriedkov a investícií vrátane ročného prenosu prostriedkov alebo investícií do ďalšieho roka by mali byť prípustné, pokiaľ sa suma, ktorá sa má podľa národného plánu investovať, rovná celkovej trhovej hodnote bezodplatných emisných kvót za celé obdobie, pre ktoré členský štát požiadal o výnimku podľa článku 10c smernice 2003/87/ES (porovnaj aj časť 2.2), alebo túto hodnotu presahuje.

(48)

Používanie príjmov, ktoré členské štáty prípadne získajú z obchodovania formou aukcie (14) alebo z iných štátnych príjmov, na financovanie investícií uvedených v národnom pláne, prinesie výrobcom elektrickej energie, ktorí dostávajú bezodplatné kvóty podľa článku 10c smernice 2003/87/ES, neočakávané zisky. Na základe odôvodnení 15 a 19 smernice 2009/29/ES, ktorou sa mení a dopĺňa uvedená smernica, ako aj článku 10c ods. 5 písm. e) a celkovej koncepcie a celkových cieľov smernice, ktorou sa obchodovanie formou aukcie ustanovuje ako základná metóda prideľovania, Komisia zamietne každú žiadosť predloženú podľa článku 10c ods. 5, v rámci ktorej by sa uplatňovala takáto koncepcia.

5.   NEPRENOSNÉ KVÓTY

(49)

Členské štáty, ktoré využívajú možnosť bezodplatného prideľovania kvót podľa článku 10c smernice 2003/87/ES, sa môžu rozhodnúť, že zariadenie môže takéto kvóty odovzdať iba v roku, v ktorom a na ktorý boli pridelené. Spoločnosť, ktorá dostáva kvóty, v prípade ktorých platí táto podmienka, by nebola schopná predať tieto kvóty na trhu, preniesť ich do ďalšieho roka, ani by ich nemohla odovzdať inému zariadeniu (ani v rámci rovnakej spoločnosti).

(50)

Členskému štátu, ktorý zavedie takúto podmienku, hrozí, že bude článok 10c vykonávať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s cieľmi a architektúrou systému Únie, ktorý je zameraný na dosiahnutie celkového zníženia emisií nákladovo a hospodársky efektívnym spôsobom. Bolo by nezákonné, keby členské štáty vykonávali smernicu 2003/87/ES spôsobom, ktorý je v rozpore s jej vlastnými cieľmi.

(51)

Držitelia neprenosných kvót by nemali motiváciu prijímať opatrenia na zníženie emisií, ktoré majú možnosť prijímať a ktoré sa dajú realizovať za náklady, ktoré sú nižšie ako platná cena emisných kvót. Z hľadiska držiteľa neprenosných kvót by realizácia takýchto opatrení na zníženie emisií bola vždy nákladnejšia ako jednoduché pokrytie jeho emisií neprenosnými kvótami.

(52)

Na základe týchto skutočností Komisia dôrazne odporúča, aby členské štáty nevyužívali možnosť prideľovania neprenosných emisných kvót. V prípade, že členský štát napriek tomu považuje túto možnosť za nevyhnutnú, mal by preukázať, že ju využíva iba v rozsahu, ktorý je nutný na dosiahnutie celkového cieľa v zmysle článku 10c a že tento cieľ nie je možné efektívnejšie dosiahnuť inými prostriedkami. Dôvody členských štátov by mali náležite zohľadniť, nakoľko vzniknú stimuly na zníženie emisií, ako aj potenciálny nárast nákladov na dosiahnutie súladu s ETS, ku ktorému dôjde na základe rozhodnutia o neprenosnosti niektorých kvót.

(53)

Na základe uvedených skutočností a bez toho, aby to na ne malo vplyv, Komisia okrem toho zastáva názor, že aspoň väčšina bezodplatných emisných kvót pridelených na základe článku 10c smernice by mala byť prenosná. Odporúča obmedziť počet akýchkoľvek neprenosných kvót tak, aby neprekročil celkové emisie z dodávok elektrickej energie sektorom, v prípade ktorých neexistuje riziko vzniku narušení hospodárskej súťaže v priemyselnom sektora príslušného členského štátu alebo Európskej únie (platí to napríklad o súkromných domácnostiach). Podľa článku 10c ods. 5 písm. e) a článku 10c ods. 6 musí Komisia zamietnuť žiadosť, v dôsledku ktorej by mohlo dôjsť k narušeniam hospodárskej súťaže.

(54)

Pri posudzovaní žiadosti predloženej podľa článku 10c ods. 5 Komisia preskúma, či je počet neprenosných bezodplatných emisných kvót opodstatnený z hľadiska cieľov smernice 2003/87/ES vo všeobecnosti a špecifických cieľov článku 10c smernice 2003/87/ES konkrétne (t. j. či je potrebný a proporčný), a či nespôsobí neprimerané narušenie hospodárskej súťaže. Žiadosti predložené podľa článku 10c ods. 5, ktoré nespĺňajú tieto podmienky, Komisia zamietne.

6.   KONTROLA A PRESADZOVANIE

6.1.   Posudzovanie žiadosti

(55)

Podľa článku 10c ods. 6 smernice 2003/87/ES Komisia posúdi, či v žiadosti boli zohľadnené všetky relevantné kritériá vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 10c ods. 5. Okrem toho posúdi aj splnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv a všeobecných zásad práva Únie. V záujme zabezpečenia efektívneho procesu posudzovania by sa žiadosť mala vypracovať na základe vzoru uvedeného v prílohe VII k tomuto dokumentu. Komisia začne s posudzovaním žiadosti až po predložení všetkých relevantných informácií vrátane dôkazov na podloženie týchto informácií.

(56)

Článok 10c smernice 2003/87/ES bol zavedený s cieľom umožniť modernizáciu výroby elektrickej energie v oprávnených členských štátoch. Preto sa článkom ustanovuje výnimka zo základnej zásady smernice. V súlade s ustálenou judikatúrou sa výklad a uplatňovanie tejto výnimky obmedzia na to, čo je nutné na dosiahnutie cieľa stanoveného článkom 10c, bez toho, aby došlo k ohrozeniu celkových cieľov smernice 2003/87/ES.

(57)

Pokiaľ ide o hodnotu bezodplatne prideľovaných emisných kvót a jej súvis s výškou investícií vyžadovaných podľa článku 10c ods. 1 smernice 2003/87/ES, je dôležité uviesť, že bezodplatne pridelené emisné kvóty by spoločnostiam, ktorým boli tieto kvóty pridelené, priniesli neočakávané zisky, ak by sa hodnota týchto emisných kvót nepoužila na investície alebo ak by sa hodnota týchto emisných kvót použila na investície, ktoré by sa boli uskutočnili na splnenie iných cieľov a právnych záväzkov vyplývajúcich z práva Únie. V takom prípade by sa zodpovedajúcim spôsobom neprispelo k uskutočneniu cieľa, na ktorého dosiahnutie sa povolilo bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa článku 10c.

(58)

Okrem toho treba poznamenať, že pokiaľ sa bezodplatné emisné kvóty pridelené podľa článku 10c smernice 2003/87/ES nevyužijú na účel, na ktorý majú byť pridelené, môže dôjsť k tomu, že výhody, ktoré tieto kvóty prinášajú, spôsobia neprimerané narušenie hospodárskej súťaže, ktoré je v rozpore s článkom 10c ods. 5 písm. e).

(59)

Z týchto dôvodov bude Komisia pri posudzovaní klásť mimoriadny dôraz na otázku, či sa hodnota bezodplatných emisných kvót, ktoré boli pridelené oprávneným zariadeniam podľa článku 10c smernice 2003/87/ES, používa na investície týchto zariadení, alebo ak nie, či je hodnota bezodplatných emisných kvót sprístupnená zariadeniam, prevádzkovateľom alebo spoločnostiam, ktoré na financovanie zodpovedajúcich investícií uvedených v národnom pláne nedostali žiadne emisné kvóty alebo ich nedostali dostatok.

(60)

V záujme transparentnosti a aby Komisia mala možnosť žiadosť fundovane posúdiť, by členské štáty mali svoju žiadosť uverejniť skôr, ako ju predložia Komisii s cieľom umožniť jej zohľadniť aj informácie a názory z iných zdrojov. Každá žiadosť predložená členským štátom by sa mala považovať za informáciu o životnom prostredí, na ktorú sa vzťahujú požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (15) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (16). Členské štáty okrem toho musia overiť, či je potrebné podrobiť ich národný plán environmentálnemu posúdeniu podľa smernice 2001/42/ES.

6.2.   Ustanovenia o kontrole a presadzovaní podľa článku 10c ods. 5 smernice 2003/87/ES

(61)

Členské štáty musia stanoviť jasné a účinné ustanovenia o kontrole a presadzovaní v súvislosti s investíciami uvedenými v národnom pláne, aby sa zabezpečila riadna realizácia týchto investícií. Podľa článku 10c ods. 5 písm. d) smernice 2003/87/ES by žiadosť o bezodplatné pridelenie emisných kvót mala obsahovať podrobný opis týchto ustanovení.

(62)

Kontrolu a presadzovanie investícií uvedených v národnom pláne majú na starosti členské štáty. Pri posudzovaní žiadosti členského štátu o bezodplatné pridelenie emisných kvót podľa článku 10c ods. 6 smernice 2003/87/ES bude Komisia obzvlášť prihliadať na to, či členský štát prijal jasné a účinné ustanovenia o kontrole a presadzovaní na realizáciu národného plánu vrátane mechanizmu určeného na dôkladnú kontrolu a účinné presadzovanie investícií uvedených v národnom pláne daného členského štátu. Na tento účel by členské štáty mali dbať na to, aby uviedli do účinnosti zákony, predpisy a iné správne opatrenia, ktoré sú potrebné na kontrolu investícií príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú jasne uvedené v žiadosti.

(63)

Z tohto hľadiska sú dôležité tieto kritériá:

Ustanovenia by mali definovať sériu ukazovateľov dodržiavania súladu (pozri príklady v prílohe VIII), na základe ktorých príslušné vnútroštátne orgány posúdia pokrok dosiahnutý pri uskutočňovaní investícií a ich zlučiteľnosť s požiadavkami ustanovenými v smernici 2003/87/ES a v týchto pokynoch.

Mal by sa zaviesť dohľad na mieste s cieľom overiť, ako prebieha realizácia investícií. Súčasťou tohto prístupu by mali byť kontroly na mieste a ročné nezávislé preverenie každej investície externými audítormi. Audítori by mali vystaviť úradné potvrdenie o druhu každej investície a presnej sume, ktorá sa vynaložila v každom roku. Tieto potvrdenia by súčasne slúžili aj na potvrdenie správnosti vykazovaných výdavkov.

Ustanoveniami by sa malo zaviesť kvantitatívne a kvalitatívne posúdenie investícií tretími stranami, aby sa získali podložené a nezávislé dôkazy o tom, že investície sú v súlade so smernicou 2003/87/ES, týmito pokynmi a národným plánom.

V prípade spoločností, ktoré si neplnia svoje investičné záväzky (alebo neprispievajú k investíciám prevodom hodnoty neinvestovaných bezodplatných emisných kvót do mechanizmu, aby sa zabezpečila rovnováha medzi výškou investícií a hodnotou bezodplatných emisných kvót), by členské štáty mali zaviesť sankcie a opravné opatrenia s cieľom obnoviť rovnováhu medzi hodnotou bezodplatných emisných kvót podľa článku 10c smernice 2003/87/ES a výškou investícií uvedených v národnom pláne. Tieto opatrenia by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce a mali by zahŕňať:

povinnosť uhradiť hodnotu bezodplatne pridelených emisných kvót (ich hodnota sa stanoví na základe ich trhovej hodnoty v čase úhrady) do výšky zistených neuskutočnených investícií,

automatické prepadnutie kvót spoločností, ktoré si neplnia svoje záväzky vyplývajúce z príslušného národného plánu a týchto pokynov vrátane konverzie bezodplatných emisných kvót na kvóty, s ktorými má daný členský štát obchodovať formou aukcie,

odrádzajúce finančné sankcie,

Zariadenie by malo mať možnosť preniesť do ďalšieho roka časť naplánovaných investícií vo výške sumy, ktorá zodpovedá neuskutočnenej investícii zistenej v danom roku. Je na členskom štáte, aby zabezpečil, že sa počas obdobia uvedeného v žiadosti investuje primeraná suma.

(64)

Členské štáty predkladajú Komisii každý rok správu podľa článku 10c ods. 1 smernice 2003/87/ES, v ktorej uvedú výsledky kontroly a presadzovania spolu s podloženými dôkazmi. K správe treba priložiť najmä kópie potvrdenia externých audítorov (podpísané a opatrené úradnou pečiatkou), a pokiaľ dané doklady nie sú v angličtine, tak aj úradný preklad do angličtiny. Členské štáty sa môžu rozhodnúť zverejniť ročné správy relevantných prevádzkovateľov.

6.3.   Ročné správy podľa článku 10c ods. 1 smernice 2003/87/ES

(65)

Ročné správy o uskutočnených investíciách do modernizácie výroby elektrickej energie podľa článku 10c ods. 1 smernice 2003/87/ES by mali členské štáty predkladať Komisii do 31. januára každého roka. Prvá správa sa predloží v roku 2014. Mali by preskúmať charakter a výšku investícií uskutočnených počas predchádzajúceho roka (17).

(66)

Ročné správy by mali prostredníctvom podložených dôkazov potvrdzovať to, že sa investície uskutočnili na mieste a že zodpovedajú požiadavkám ustanoveným v smernici 2003/87/ES a v týchto pokynoch, a predovšetkým to, že sa nimi prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov.

(67)

Okrem toho musí zo správ vyplývať, že výška ročne investovanej sumy je zlučiteľná s celkovou sumou investícií plánovaných na celé obdobie žiadosti stanovenou v národnom pláne členských štátov s prihliadnutím na trhovú hodnotu bezodplatne pridelených emisných kvót definovanú v týchto pokynoch. Nie je nutné, aby investície každý rok presne zodpovedali trhovej hodnote bezodplatne pridelených emisných kvót. Každý nesúlad medzi hodnotou bezodplatne pridelených emisných kvót a výškou investícií by sa však mal odstrániť hneď v nasledujúcom roku, aby sa počas celkového obdobia žiadosti zachoval vierohodný vývoj investícií, ktorý zodpovedá klesajúcemu počtu emisných kvót, ktoré možno prideliť bezodplatne.

(68)

Podľa článku 10c ods. 4 smernice 2003/87/ES musia ročné správy vychádzať zo správ, ktoré prevádzkovatelia predkladajú členským štátom každých 12 mesiacov o realizácii investícií uvedených v národnom pláne. Okrem toho by sa mali opierať aj o ďalšie zdroje informácií, najmä úradné údaje a nezávisle overené údaje. V správach by sa mali uvádzať zdroje údajov a podklady, ktoré slúžia ako dôkazy.

(69)

Ročné správy členských štátov by sa mali Komisii odovzdávať transparentným spôsobom. Podľa článku 10c ods. 4 smernice 2003/87/ES sa ročné správy, ktoré členské štáty predkladajú Komisii, musia zverejniť. V každom prípade by sa mal zohľadniť dôverný charakter citlivých obchodných informácií.

(70)

Vo svojom posúdení podľa článku 10c ods. 6 smernice 2003/87/ES Komisia na základe predložených dôkazov preskúma, presnosť ročných správ. V prípade, že neboli predložené všetky relevantné dôkazy, môže požiadať o ďalšie informácie.

(71)

V prípade, že členský štát neposkytne prostredníctvom ročnej správy dostatočné dôkazy o tom, že investície uvedené v národnom pláne sa realizujú v súlade s príslušným harmonogramom a hodnotou bezodplatne pridelených emisných kvót, a pokiaľ

príslušný členský nedokáže vo svojich ročných správach presvedčivo odôvodniť, prečo sa v danom roku investície neuskutočnili, alebo

príslušný členský štát nedokáže poskytnúť dôkazy o uskutočnení opravných opatrení stanovených vo svojej žiadosti podľa článku 10c ods. 5 písm. d) alebo

ročná správa za nasledujúci rok neobsahuje dôkazy o tom, že v súvislosti s neuskutočnením investícií v predošlom roku došlo k náprave.

Komisia zastáva stanovisko, že došlo k porušeniu podmienok, ktoré sú nepriamo ustanovené článkom 10c smernice 2003/87/ES pre prideľovanie bezodplatných emisných kvót a pre investície vyžadované článkom 10c ods. 1. Vzhľadom na to, že tieto podmienky sú zásadné z hľadiska dosiahnutia celkových cieľov článku 10c, z neuskutočnenia investícií plynú príslušnej spoločnosti ďalšie zisky a navyše sa neprispieva k plneniu celkových cieľov smernice 2003/87/ES, ani konkrétne jej článku 10c. To môže viesť k nezákonnému uplatňovaniu smernice 2003/87/ES, ktoré je v rozpore s jej samotnými cieľmi. Okrem toho môže takáto situácia vyvolať obavy Komisie z hľadiska pravidiel štátnej pomoci. V prípade potreby začne Komisia vyšetrovanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a/alebo konanie vo veci porušenia predpisov. Výsledkom konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ môže byť ukončenie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10c smernice 2003/87/ES pre počet emisných kvót, ktorý zodpovedá výške neuskutočnenej investície. V prípade, že nedôjde k náprave situácie, musí príslušný členský štát napokon vydražiť zodpovedajúci počet kvót v zmysle nariadenia, ktoré bolo prijaté na základe článku 10 ods. 4 smernice 2003/87/ES.


(1)  Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

(2)  Treba zdôrazniť, že zariadenia, ktoré by sa z čisto právneho hľadiska mohli považovať za výrobcov elektrickej energie v súlade s článkom 3 písm. u) smernice 2003/87/ES, sa nebudú považovať za oprávnené na bezodplatné prideľovanie kvót podľa článku 10c smernice 2003/87/ES, pokiaľ vykonávajú inú priemyselnú činnosť, a to aj vtedy, ak táto priemyselná činnosť nepatrí do rozsahu pôsobnosti prílohy I k smernici 2003/87/ES, keďže daná priemyselná činnosť buď nesmie byť uvedená v tejto prílohe, alebo nesmie prekročiť prahovú hodnotu, ktorá je pre príslušnú priemyselnú činnosť stanovená v prílohe I k smernici 2003/87/ES.

(3)  V roku 2007 žiadne priame ani nepriame pripojenie k bývalej sieti UCTE.

(4)  V roku 2007 pripojenie k bývalej sieti UCTE iba prostredníctvom jediného vedenia s kapacitou nižšou ako 400 MW.

(5)  V roku 2006 viac ako 30 % elektrickej energie vyrobenej z jediného fosílneho paliva.

(6)  Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.

(7)  Pozri tiež kapitolu 6 a prílohu VII.

(8)  Určovanie trhovej hodnoty bezodplatných kvót na účely tohto oznámenia nezávisí od trhových hodnôt, ktoré sa určujú v rámci posudzovania štátnej pomoci. Nezávisí ani od budúceho vývoja európskych cien uhlíka počas tretieho obdobia obchodovania. Smernica poskytuje v tomto smere istú flexibilitu formuláciou, že výška investícií by mala „čo najviac“ zodpovedať trhovej hodnote bezodplatných kvót. Z toho vyplýva, že trhová hodnota bezodplatných kvót na účely vykonávania článku 10c by sa mala určovať na základe vierohodného a presvedčivého odhadu ex ante budúceho vývoja cien uhlíka, no nemusí presne odzrkadľovať denné hodnoty kontraktov so spotmi, futuritami a forwardmi na európskych trhoch s uhlíkom v období rokov 2013 až 2020.

(9)  SEK(2010) 650, pracovný dokument útvarov Komisie k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Analýza variantov prekročiť 20 %-né zníženie emisií skleníkových plynov a posúdenie rizika úniku uhlíka, Podkladové informácie a analýza, časť II.

(10)  Pozri odôvodnenie 15 smernice 2009/29/ES.

(11)  V článku 10c ods. 4 sa výslovne uvádzajú prevádzkovatelia sietí, ktorí musia byť na základe právnych predpisov Únie o vnútornom trhu s elektrinou (smernica 2009/72/ES) úplne nezávislí od výroby elektrickej energie. Za bežných okolností by kvóty nedostali ani prevádzkovatelia elektrární na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ale vzťahujú sa na nich ustanovenia o investíciách článku 10c ods. 1.

(12)  Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55.

(13)  Pozri odsek 27.

(14)  Podľa článku 10 ods. 3 sa vyžaduje, aby sa aspoň 50 % výnosov použilo na ochranu klímy, kým spôsob použitia ďalších (maximálne) 50 % sa ponecháva na členskom štáte.

(15)  Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.

(16)  Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13.

(17)  Prvá ročná správa, ktorá sa predloží v roku 2014, sa môže vzťahovať na investície uskutočnené od 25. júna 2009 do 31. decembra 2013.


PRÍLOHA I

Určenie maximálneho počtu bezodplatných kvót

Množstvo bezodplatných emisných kvót, ktoré sa môže prideliť na rok 2013 a nasledujúce roky členskému štátu, ktorý je na základe článku 10c smernice 2003/87/ES oprávnený predložiť žiadosť o tieto kvóty, sa určuje takto:

a)

Stanovia sa priemerné ročné emisie všetkých oprávnených zariadení v rokoch 2005 až 2007.

b)

Stanoví sa pomer medzi ročným priemerom hrubej konečnej vnútroštátnej spotreby (Gross Final National Consumption, GFNC) v rokoch 2005 až 2007 a ročným priemerom celkovej hrubej výroby elektrickej energie (Total Gross Electricity Production, TGEP) v rokoch 2005 až 2007. Výsledný číselný údaj (v percentách) predstavuje podiel emisií zodpovedajúci GFNC05-07.

c)

Priemerné ročné emisie za roky 2005 až 2007 [pozri písmeno a)] sa vynásobia podielom emisií zodpovedajúcim GFNC05-07 [pozri písmeno b)].

d)

Výsledkom je množstvo kvót, ktoré pokrývajú 100 % emisií z výroby elektrickej energie zodpovedajúcej GFNC. Tento výsledok sa vynásobí premennou, ktorá v roku 2013 nesmie byť vyššia ako 0,7 (70 %) a po roku 2013 sa každý rok znižuje, až v roku 2020 napokon dosiahne 0 (0 %). Výsledný údaj predstavuje maximálne množstvo bezodplatných emisných kvót, ktoré sa môže na základe smernice 2003/87/ES prideliť na prechodné obdobie v roku 2013 a v nasledujúcich rokoch.

Maximálne množstvo bezodplatných emisných kvót podľa článku 10c ods. 2 sa určí pomocou tohto vzorca:

TQFAx = (GFNC05-07/TGEP05-07) × AAQEEI 05-07 × ax

Skratka

Vysvetlenie

TQFAx

Celkové množstvo, ktoré sa má bezodplatne prideliť v roku x, pričom x predstavuje každý rok v období rokov 2013 až 2020.

x

Premenná, ktorá predstavuje každý rok v období rokov 2013 až 2020.

GFNC05-07

Ročný priemer hrubej konečnej vnútroštátnej spotreby v rokoch 2005 až 2007.

TGEP05-07

Ročný priemer celkovej hrubej výroby elektrickej energie v rokoch 2005 až 2007 (kód Eurostatu 107000 v rámci kódu výrobku 6000„elektrická energia“).

AAQEEI 05-07

Ročné priemerné množstvo emisií z oprávnených zariadení v rokoch 2005 až 2007.

ax

Premenná, ktorá predstavuje podiel ročného priemeru overených emisií v rokoch 2005 až 2007, ktorý zodpovedá hrubej konečnej vnútroštátnej spotrebe príslušného členského štátu. Hodnota premennej nesmie byť v roku 2013 vyššia ako 0,7 (70 %) (a2013)a po roku 2013 sa každý rok znižuje, až napokon v roku 2020 dosiahne 0 (0 %).

Na tento výpočet musia členské štáty určiť zariadenia, ktoré sú oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa článku 10c smernice 2003/87/ES. V prípade zariadení, ktoré okrem elektrickej energie vyrábajú aj teplo, sa musia brať do úvahy iba emisie pochádzajúce z výroby elektrickej energie.

Podrobnejšie objasnenie pojmu „hrubá konečná vnútroštátna spotreba“, ako aj vzorec na jej výpočet, možno nájsť v prílohe II.

Celkové množstvo kvót vypočítané na základe uvedeného vzorca predstavuje maximálny počet bezodplatných kvót, ktoré možno na vnútroštátnej úrovni prideliť v roku x.


PRÍLOHA II

Hrubá konečná vnútroštátna spotreba a vzorec na jej výpočet

Pojem hrubej konečnej vnútroštátnej spotreby (GFNC) elektrickej energie je kľúčom na určovanie maximálneho počtu bezodplatných emisných kvót podľa článku 10c ods. 2 smernice 2003/87/ES. Nezodpovedá však štatistickému pojmu, ktorý definuje a používa Eurostat, a preto ho treba vykladať v kontexte článku 10c.

Na základe príslušných ustanovení článku 10c smernice by hrubá konečná vnútroštátna spotreba mala predstavovať množstvo elektrickej energie, ktorá bola dodaná konečnému spotrebiteľovi, t. j. celkové množstvo elektrickej energie spotrebovanej všetkými domácnosťami v danej krajine vrátane podielu celkovej výroby elektrickej energie, ktorá je potrebná na výrobu, prepravu a distribúciu elektrickej energie, ktorá sa napokon spotrebuje.

Pokiaľ ide o vývoz a dovoz elektrickej energie, v rámci GFNC sa zohľadňuje len dovoz, ktorý prevyšuje vývoz (čistý dovoz). Vzhľadom na to, že výrobcovia elektrickej energie členského štátu by za elektrickú energiu, ktorá sa v tomto členskom štáte spotrebuje, ale nevyrába, nemali dostávať žiadne bezodplatné emisné kvóty, je nutné z určovania GFNC vylúčiť čistý dovoz.

Hrubá konečná vnútroštátna spotreba sa týka iba elektrickej energie a žiadnej inej formy energie. V záujme transparentnosti by mala vychádzať z verejne dostupných údajov a všeobecne uznávaných štatistických pojmov, ktoré vypracoval a používa Eurostat. Vzorec na výpočet GFNC:

GFNC = FEC – MNET + {[(FEC – MNET)/(TGEP + MNET)] × TDL} + {[(FEC – MNET)/TGEP] × CEG}

 

Štatistické pojmy

Kód Eurostatu v rámci kódu výrobku 6000„elektrická energia“

GFNC

Hrubá konečná vnútroštátna spotreba elektrickej energie

Neuplatňuje sa

FEC

Konečná spotreba energie (myslí sa elektrická energia)

101700

MNET

Čistý dovoz elektrickej energie

100600

TGEP

Celková hrubá výroba elektrickej energie

107000

TDL

Straty pri prenose a distribúcii

101400

CEG

Spotreba sektora elektrickej energie

101301

Ročný priemer hodnôt pojmov uvedených v tabuľke za roky 2005 až 2007 predstavuje vhodné vstupné údaje pre vzorec výpočtu. Výsledok výpočtu podľa vzorca predstavuje GFNC05-07, ktorý sa používa v prílohe I.


PRÍLOHA III

Osobitné, vopred stanovené vznikajúce technológie, ktoré sa nachádzajú v demonštračnej fáze

A.   KATEGÓRIE PROJEKTOV

I.   Kategórie demonštračných projektov CCS (so spodnou prahovou hodnotou kapacity)  (1) :

výroba elektrickej energie: predspaľovanie 250 MW

výroba elektrickej energie: prídavné spaľovanie 250 MW

výroba elektrickej energie: kyslíkové palivo 250 MW

II.   Kategórie inovačných demonštračných projektov RES (so spodnou prahovou hodnotou veľkosti):

Bioenergia – podkategórie projektov:

premena lignocelulózy na prechodné pevné, kvapalné alebo kalové nosiče bioenergie pomocou pyrolýzy s kapacitou 40 kt/r (kiloton za rok) konečného produktu,

premena lignocelulózy na prechodné pevné, kvapalné alebo kalové nosiče bioenergie pomocou praženia s kapacitou 40 kt/r (kiloton za rok) konečného produktu,

premena lignocelulózy na syntetický zemný plyn alebo syntetický plyn a/alebo na elektrickú energiu pomocou splyňovania s kapacitou 40 mil. Nm3/r (miliónov bežných kubických metrov za rok) konečného produktu alebo 100 GWh/r elektrickej energie,

premena lignocelulózy na biopalivá alebo biokvapaliny a/alebo na elektrickú energiu vrátane priameho vyhrievania pomocou splyňovania s kapacitou 15 Ml/r (miliónov litrov za rok) konečného produktu alebo 100 GWh/r elektrickej energie. Výroba syntetického zemného plynu je z tejto podkategórie vylúčená,

premena suroviny obsahujúcej lignocelulózu, napríklad čierny lúh a/alebo produkty pyrolýzy alebo praženia, na akékoľvek biopalivá s kapacitou 40 Ml/r (miliónov litrov ročne) konečného produktu,

premena lignocelulózy na elektrickú energiu so 48 % účinnosťou založená na nižšej výhrevnosti (50 % vlhkosť) s kapacitou 40 MWe alebo viac,

premena lignocelulózy na etanol a vyššie alkoholy pomocou chemických a biologických procesov s kapacitou 40 Ml/r konečného produktu,

premena lignocelulózy a/alebo odpadu z domácností na bioplyn, biopalivá alebo biokvapaliny pomocou chemických a biologických procesov s kapacitou 6 mil. Nm3/r metánu alebo 10 Ml/r konečného produktu,

premena rias a/alebo mikroorganizmov na biopalivá alebo biokvapaliny pomocou biologických a/alebo chemických procesov s kapacitou 40 Ml/r (miliónov litrov za rok) konečného produktu.

Poznámka: V prípade biopalív a biokvapalín v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (2) o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie musia byť splnené kritériá udržateľnosti uvedené v danej smernici.

Koncentrovaná solárna energia – podkategórie projektov:

parabolický žľab alebo Fresnelov systém používajúci roztavené soli alebo iné environmentálne bezpečné teplonosné médium s nominálnou kapacitou 30 MW,

parabolický žľab alebo Fresnelov systém s technológiou priamej výroby pary s nominálnou kapacitou 30 MW. Teplota priamo vyrábanej pary musí byť vyššia ako 500 °C,

vežový systém používajúci cyklus s vysoko prehriatou parou (buď viac veží alebo kombinácia lineárnych kolektorov – veža) s nominálnou kapacitou 50 MW,

vežový systém používajúci vzduch pod tlakom pri teplote viac ako 750 °C a solárnu hybridnú plynovú turbínu s nominálnou kapacitou 30 MW,

veľkokapacitné solárne systémy Stirling dish s vyššou účinnosťou premeny slnečného žiarenia na elektrickú energiu ako 20 % a nominálnou kapacitou najmenej 25 MW.

Poznámka: V rámci demonštračných projektov sa môže využiť suché chladenie, hybridizácia a (moderné) formy uchovávania tepla.

Fotovoltika – podkategórie projektov:

veľkokapacitné koncentrátorové fotovoltické elektrárne s nominálnou kapacitou 20 MW,

veľkokapacitné fotovoltické elektrárne s kompozitnými tenkovrstvými kremíkovými solárnymi článkami s nominálnou kapacitou 40 MW,

veľkokapacitné fotovoltické elektrárne so solárnymi článkami z medi, india, gália a selenidu (CIGS) s nominálnou kapacitou 40 MW.

Geotermálna energia – podkategórie projektov:

vylepšené geotermálne systémy v poliach s ťahovým napätím s nominálnou kapacitou 5 MWe,

vylepšené geotermálne systémy v poliach s tlakovým napätím s nominálnou kapacitou 5 MWe,

vylepšené geotermálne systémy v poliach s hlbokými pevnými nánosovými a granitovými skalami a inými kryštalickými štruktúrami s nominálnou kapacitou 5 MWe,

vylepšené geotermálne systémy v hlbokom vápenci s nominálnou kapacitou 5 MWe.

Poznámka: V prípade kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie (CHP) s rovnakými prahovými hodnotami elektrickej energie je oprávnená iba výroba elektrickej energie.

Veterná energia – podkategórie projektov:

veterné elektrárne v pobrežných vodách (minimálny výkon turbíny 6 MW) s nominálnou kapacitou 40 MW,

veterné elektrárne v pobrežných vodách (minimálny výkon turbíny 8 MW) s nominálnou kapacitou 40 MW,

veterné elektrárne v pobrežných vodách (minimálny výkon turbíny 10 MW) s nominálnou kapacitou 40 MW,

plávajúce veterné systémy v pobrežných vodách s nominálnou kapacitou 25 MW,

veterné turbíny na pevnine optimalizované pre zložitý terén (napr. lesný terén, horské oblasti): s nominálnou kapacitou 25 MW,

veterné turbíny na pevnine optimalizované pre studené podnebné podmienky (t. j. teploty nižšie ako – 30 °C a extrémny mráz) s nominálnou kapacitou 25 MW.

Energia oceánov – podkategórie projektov:

zariadenia využívajúce energiu z vĺn s nominálnou kapacitou 5 MW,

zariadenia využívajúce energiu z morských/prílivových prúdov s nominálnou kapacitou 5 MW,

premena tepelnej energie oceánu (OTEC) s nominálnou kapacitou 10 MW.

Vodná energia – podkategórie projektov:

výroba elektrickej energie pomocou vysokoteplotných supravodivých generátorov: 20 MW.

Správa rozptýlených obnoviteľných zdrojov (inteligentné elektrické siete) – podkategórie projektov:

správa a optimalizácia obnoviteľných zdrojov energie v prípade malých a stredne veľkých rozptýlených generátorov na vidieku, prevažne výroba solárnej energie: 20 MW v nízkonapäťovej (NN) sieti + 50 MW v strednonapäťovej (SN) sieti,

správa a optimalizácia obnoviteľných zdrojov energie v prípade malých a stredne veľkých rozptýlených generátorov na vidieku, prevažne výroba veternej energie: 20 MW v NN sieti + 50 MW v SN sieti.

správa a optimalizácia obnoviteľných zdrojov energie v prípade malých a stredne veľkých rozptýlených generátorov v mestskom prostredí: 20 MW v NN sieti + 50 MW v SN sieti.

Poznámka: Použitie aktívnych záťažových prvkov (elektrické ohrievače/tepelné čerpadlá atď.) sa nevylučuje.


(1)  Prahová hodnota výkonu CCS je vyjadrená ako hrubá produkcia elektrickej energie pred zachytením.

(2)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.


PRÍLOHA IV

Infraštruktúra, čisté technológie, diverzifikácia energetického mixu a dodávok energie

Z toho, ako sa pojem „infraštruktúra“ používa v relevantných právnych predpisoch Únie (1), jasne vyplýva, že „infraštruktúra“ zahŕňa všetky sieťové zariadenia potrebné na zabezpečenie prepravy (prenosu a distribúcie) elektrickej energie. To platí bez ohľadu na to, že pojem „infraštruktúra“ možno chápať aj tak, že zahŕňa aj zariadenia na výrobu elektrickej energie.

Síce neexistuje žiadna platná definícia „čistých technológií“, no na účely týchto pokynov Komisia týmto pojmom označuje technológie výroby elektrickej energie, pri ktorých dochádza k relatívne nízkym emisiám CO2 alebo k vysokej miere ochrany životného prostredia, a to vrátane výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Podľa názoru Komisie narastajúci podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkových primárnych dodávkach energie a výrobe elektrickej energie v každom prípade prispieva k diverzifikácii energetického mixu a dodávok energie, čím sa dosahuje väčšia rovnováha celkových dodávok energie a znižuje sa ich závislosť od dovozu fosílnych palív.

Pokles domácej výroby energie má automaticky za následok nárast závislosti od dovážanej energie (2). Napríklad sa očakáva, že do roku 2020 vzrastie dovoz plynu do Únie zo súčasných 61 % na 73 %. To sa síce na úrovni Únie považuje za primerane vyváženú situáciu, no mnohé členské štáty, ktoré sú okrem toho oprávnené podľa článku 10c, odoberajú plyn od jediného dodávateľa na 100 % pokrytie svojich potrieb. V takých prípadoch by investície zamerané na diverzifikáciu dodávok plynu do týchto členských štátov mohli významne prispieť k diverzifikácii energetického mixu a posilniť bezpečnosť dodávok týchto členských štátov. Takéto investície by mali byť zlučiteľné s cieľom dosiahnuť v rámci dodávok energie týchto členských štátov zníženie intenzity CO2, čím sa navyše posilní bezpečnosť dodávok a súčasne dôjde k zníženiu emisií skleníkových plynov.


(1)  Smernica 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES, smernica 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, nariadenie (ES) č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003, a smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES.

(2)  Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Druhý strategický prieskum energetickej politiky – Akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť, KOM(2008) 781.


PRÍLOHA V

Typy oprávnených investícií

V rámci uplatňovania článku 10c smernice 2003/87/ES sú oprávnené tieto typy investícií:

Typy investícií

A

Dodatočné vybavenie infraštruktúry

B

Modernizácia infraštruktúry

C

Čisté technológie

D

Diverzifikácia energetického mixu

E

Diverzifikácia dodávok energie

Tieto investície predstavujú príklady investícií oprávnených podľa článku 10c:

a)

modernizácia výroby elektrickej energie, vďaka ktorej dôjde k zvýšeniu účinnosti výroby elektrickej energie a k zníženiu intenzity CO2 (lepší pomer medzi hrubou a čistou spotrebou elektrickej energie, t. j. zvýšenie podielu čistej spotreby na hrubej spotrebe elektrickej energie a menej emisií CO2 na MWe);

b)

zníženie emisií CO2 prostredníctvom dodatočného vybavenia uhoľných elektrární (adaptácia na najnovšie techniky);

c)

výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (nad rámec cieľa stanoveného v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie) vrátane zodpovedajúcich požiadaviek na siete;

d)

náhrada výrobnej kapacity s vysokou intenzitou CO2 výrobnou kapacitou s nižšou intenzitou CO2;

e)

zachytávanie a ukladanie uhlíka;

f)

inteligentné elektrické siete;

g)

kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie (CHP) vrátane zodpovedajúcich požiadaviek na siete.

Tento zoznam nie je úplný. Všetky oprávnené projekty, ktoré zahŕňajú štátnu pomoc, by sa mali posúdiť z hľadiska zlučiteľnosti v rámci pravidiel štátnej pomoci.


PRÍLOHA VI

Modelové prognózy cien uhlíka počas tretieho obdobia obchodovania

Prognózy cien uhlíka (ročný priemer v EUR na tonu CO2)

2010 – 2014

2015 – 2019

v EUR v roku 2008

14,5

20,0

v EUR v roku 2005

13,6

18,7

Tieto hodnoty pochádzajú zo základného scenára definovaného v pracovnom dokumente útvarov Komisie k oznámeniu Komisie „Analýza variantov prekročiť 20 %-né zníženie emisií skleníkových plynov a posúdenie rizika úniku uhlíka“, Podkladové informácie a analýza, časť II, SEK(2010) 650.


PRÍLOHA VII

Vzor žiadosti podľa článku 10c ods. 5

Pri predkladaní žiadosti o prechodné bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa článku 10c ods. 5 smernice 2003/87/ES by členské štáty mali používať tento vzor a uviesť tieto informácie:

A.   Oprávnenosť členského štátu

Dôkazy o tom, že je splnená aspoň jedna z podmienok ustanovených v článku 10c ods. 1 smernice 2003/87/ES.

B.   Oprávnenosť zariadení, ktorým sa majú prechodne prideľovať bezodplatné emisné kvóty, maximálny počet bezodplatných emisných kvót a počet bezodplatných emisných kvót pridelených týmto zariadeniam vrátane neprenosných kvót

1.

Zoznam zariadení, ktoré sa považujú za oprávnené na prechodné prideľovanie bezodplatných emisných kvót podľa článku 10c smernice 2003/87/ES.

2.

Maximálny počet bezodplatných emisných kvót v roku 2013 a nasledujúcich rokoch.

3.

Prechodné prideľovanie bezodplatných emisných kvót podľa jednotlivých zariadení.

3.1.

Počet bezodplatných emisných kvót na základe overených emisií v rokoch 2005 až 2007.

3.2.

Počet bezodplatných emisných kvót na základe referenčných hodnôt.

3.3.

Podrobné informácie o počte neprenosných emisných kvót, ktoré boli pridelené oprávneným zariadeniam.

C.   Národný plán a investície uvedené v národnom pláne, oprávnenosť investícií v národnom pláne, rovnováha medzi trhovou hodnotou bezodplatne pridelených emisných kvót a výškou investícií

Národný plán obsahuje stratégiu príslušného členského štátu na modernizáciu výroby elektrickej energie počas obdobia prechodného prideľovania bezodplatných emisných kvót. Uvádzajú sa v ňom príslušné investície, ako aj spôsob, akým jednotlivé typy investícií prispievajú k dosahovaniu cieľa. V národnom pláne sa takisto určuje, v ktorom roku sa má realizovať ktorá investícia uvedená v národnom pláne, pričom sa berie do úvahy, že počas celého obdobia prechodného prideľovania bezodplatných emisných kvót postupne klesá počet bezodplatných emisných kvót.

Pre každú investíciu uvedenú v národnom pláne by mal členský štát uviesť tieto údaje:

spoločnosť, ktorá investíciu uskutočňuje,

typ investície podľa prílohy V,

výšku investície,

počet emisných kvót, ktoré boli spoločnosti bezodplatne pridelené na príslušnú investíciu, a ich trhovú hodnotu a

zásady, ktorým zodpovedá investícia, vrátane informácií potrebných na posúdenie súladu s investičnými zásadami.

V prípade, že členský štát využíva mechanizmus, pomocou ktorého zabezpečuje, aby hodnota bezodplatných emisných kvót pridelených na základe článku 10c smernice 2003/87/ES zodpovedala výške investícii uvedených v národnom pláne, členský štát by mal špecifikovať celkovú koncepciu a právny základ tohto mechanizmu a podrobnosti o jeho fungovaní. Okrem toho by mal uviesť právne ustanovenia, ktorými sa prostredníctvom správ predkladaných Komisii podľa článku 10c ods. 1 smernice 2003/87/ES zabezpečuje sprístupnenie informácií o čistých finančných tokoch v rámci tohto mechanizmu.

D.   Ustanovenia o kontrole a presadzovaní v súvislosti s plánovanými investíciami podľa národného plánu

Členské štáty by mali uviesť a podrobne objasniť:

opis ustanovení o kontrole a presadzovaní, ktoré prijal príslušný členský štát, vrátane ukazovateľov súladu, ustanovení o návštevách na mieste a nezávislého overovania investícií a

ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, že spoločnosti dodržiavajú svoje povinnosti realizovať investície uvedené v národnom pláne, vrátane sankcií v prípade ich nedodržania.

E.   Transparentnosť a verejné konzultácie

Členský štát by mal zhrnúť proces vypracovania žiadosti a plánu, ako aj spôsob informovania a zapojenia verejnosti.


PRÍLOHA VIII

Príklady ukazovateľov súladu

Ustanovenia o kontrole a presadzovaní by mali obsahovať ukazovatele súladu, na základe ktorých sa preukazuje, že investície zodpovedajú zásadám uvedeným v týchto pokynoch, a to najmä v súvislosti s požiadavkami platnými pre národné plány.

Príklady ukazovateľov súladu (nejde o vyčerpávajúci zoznam):

a)

Porovnanie emisného faktora technológie, ktorou bolo vybavené každé zariadenie vďaka investíciám podľa článku 10c smernice 2003/87/ES, s emisným faktorom technológie, ktorá sa používala pred dodatočným vybavením/modernizáciou.

b)

Porovnanie emisného faktora technológie, ktorou bolo vybavené každé zariadenie vďaka investíciám podľa článku 10c, s emisným faktorom najlepšej dostupnej technológie v rámci EÚ s prihliadnutím na použité palivo.

c)

Očakávaný a dosiahnutý pokles celkových emisií skleníkových plynov v rámci vnútroštátnej výroby elektrickej energie, ku ktorému došlo vďaka investíciám podľa článku 10c (v porovnaní s vývojom bez zmien).

d)

Očakávaný a dosiahnutý pokles podielu najdôležitejšieho fosílneho paliva v rámci vnútroštátnej výroby elektrickej energie, ku ktorému došlo vďaka investíciám podľa článku 10c.

e)

Očakávané a dosiahnuté zlepšenie účinnosti procesu výroby elektrickej energie/distribučných sietí (v ušetrených MWh), ku ktorému došlo vďaka investíciám podľa článku 10c, ako aj zodpovedajúce zníženie emisií CO2.

f)

Očakávaný a dosiahnutý nárast podielu bezuhlíkových palív alebo palív s nižšou intenzitou CO2 na vnútroštátnom energetickom mixe, ku ktorému došlo vďaka investíciám podľa článku 10c.

g)

Inštalované kapacity (v MW) v prevádzke v decembri 2008, ktoré sa vďaka financovaniu z investícií podľa článku 10c nahradia novými kapacitami s nižšou intenzitou CO2.

h)

Podiel inštalovaných kapacít v prevádzke v decembri 2008, ktoré sa vďaka financovaniu z investícií podľa článku 10c nahradili novými kapacitami s nižšou intenzitou CO2, v porovnaní s celkovými inštalovanými kapacitami v prevádzke v decembri 2008.

i)

Inštalované kapacity (v MW) energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa majú uviesť do prevádzky vďaka investíciám podľa článku 10c.

j)

Podiel finančných prostriedkov podľa článku 10c na celkovom investičnom projekte.

k)

V prípade investícií, ktoré sa financujú z iných zdrojov Únie a/alebo iných verejných a súkromných zdrojov, podiel každého finančného zdroja Únie a iných verejných a súkromných zdrojov na celkovom investičnom projekte.

l)

Očakávané finančné výsledky investícií podľa článku 10c (t. j. finančná návratnosť, náklady/prínos atď.).