DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

· Dôvody a ciele návrhu

Stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu [KOM(2010) 2020] sa zakladá na troch súvisiacich a vzájomne sa podporujúcich prioritách: vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii, podporovanie nízkouhlíkového a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje, a podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť.

Verejné obstarávanie zohráva v stratégii Európa 2020 kľúčovú úlohu, keďže je jedným z trhovo orientovaných nástrojov, ktoré sa využívajú na dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom zlepšenia podnikateľského prostredia a podmienok pre podniky v oblasti inovácií a podporovaním väčšieho využívania ekologického obstarávania, čím sa podporí prechod smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje. V stratégii Európa 2020 sa zároveň zdôrazňuje, že politika verejného obstarávania musí zabezpečiť najefektívnejšie využívanie verejných finančných prostriedkov a že trhy v oblasti obstarávania musia byť v rámci celej Únie otvorené.

So zreteľom na tieto úlohy sa platné právne predpisy v oblasti verejného obstarávania musia revidovať a modernizovať, aby sa lepšie prispôsobili meniacemu sa politickému, sociálnemu a hospodárskemu prostrediu.

Komisia vo svojom oznámení z 13. apríla 2011 s názvom „Akt o jednotnom trhu: Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery“ do svojich dvanástich kľúčových prioritných opatrení, ktoré majú inštitúcie EÚ prijať do konca roku 2012, zahrnula zrevidovaný a zmodernizovaný legislatívny rámec verejného obstarávania s cieľom spružniť zadávanie zákaziek a umožniť lepšie využívanie verejných zákaziek na podporu ostatných politík.

Tento návrh má dva vzájomne sa doplňujúce ciele:

· Zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov s cieľom zabezpečiť čo najlepšie výsledky obstarávania z hľadiska pomeru medzi kvalitou a cenou. Znamená to najmä zjednodušenie a spružnenie platných pravidiel v oblasti verejného obstarávania. Upravené, efektívnejšie postupy prospejú všetkým hospodárskym subjektom a uľahčia účasť malých a stredných podnikov a cezhraničných uchádzačov.

· Umožniť obstarávateľom, aby lepšie využívali verejné obstarávanie na podporu spoločných spoločenských cieľov, ako sú napríklad ochrana životného prostredia, efektívnejšie využívanie zdrojov a energie, boj proti zmene klímy, podporovanie inovácií, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, a zabezpečenie čo najlepších podmienok na poskytovanie vysokokvalitných sociálnych služieb.

· Všeobecný kontext

Verejné obstarávanie zohráva v celkovej hospodárskej výkonnosti Európskej únie dôležitú úlohu. Orgány verejnej správy v Európe vynakladajú približne 18 % HDP na tovar, práce a služby. Verejné obstarávanie sa vzhľadom na objem nákupov môže využiť ako silný nástroj na dosiahnutie jednotného trhu, ktorý bude podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

Súčasná generácia smerníc o verejnom obstarávaní, konkrétne smernice 2004/17/ES[1] a 2004/18/ES[2], sú posledným krokom v dlhom vývoji, ktorý sa začal v roku 1971 prijatím smernice 71/305/EHS. Dané smernice sa zaistením transparentných a nediskriminačných postupov snažia najmä o zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty z celého jednotného trhu mohli pri uchádzaní sa o verejné zákazky v plnej miere využívať základné slobody.

Komplexné hospodárske hodnotenie ukázalo, že smernice o verejnom obstarávaní do značnej miery dosiahli svoje ciele. Viedli k väčšej transparentnosti a intenzívnejšej hospodárskej súťaži, pričom vďaka nižším cenám dosiahli merateľné úspory.

Zúčastnené strany však napriek tomu požadovali preskúmanie smerníc o verejnom obstarávaní, aby sa zjednodušili pravidlá, zvýšila sa ich účinnosť a efektívnosť a aby sa lepšie prispôsobili meniacemu sa politickému, sociálnemu a hospodárskemu prostrediu. Upravené, efektívnejšie konania zvýšia pružnosť pre verejných obstarávateľov, prospejú všetkým hospodárskym subjektom a uľahčia účasť malých a stredných podnikov a cezhraničných uchádzačov. Zlepšené pravidlá verejného obstarávania ďalej verejným obstarávateľom umožnia, aby sa verejné obstarávanie lepšie využívalo na podporu spoločných spoločenských cieľov, akými sú napríklad ochrana životného prostredia, efektívnejšie využívanie zdrojov a energie, boj proti zmene klímy, podporovanie inovácií a sociálneho začlenenia, a zabezpečenie čo najlepších podmienok na poskytovanie vysokokvalitných sociálnych služieb. Tieto zámery potvrdili aj výsledky konzultácie so zúčastnenými stranami, ktorú Komisia uskutočnila na jar 2011, keď veľmi veľká väčšina zúčastnených strán podporila návrh preskúmať smernice o verejnom obstarávaní s cieľom lepšie ich prispôsobiť novým úlohám verejných obstarávateľov a hospodárskych subjektov.

· Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Návrhom sa spoločne s navrhovanou novou smernicou o verejnoprospešných službách nahradia smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES ako hlavné prvky legislatívneho rámca Európskej únie pre verejné obstarávanie.

Smernica bude doplnená ďalšími prvkami tohto legislatívneho rámca:

· smernicou 2009/81/ES[3] sa stanovujú konkrétne pravidlá pre obstarávanie v oblasti obrany a citlivej bezpečnosti,

· smernicou 89/665/EHS[4] sa zriaďujú spoločné normy pre národné postupy preskúmavania na zabezpečenie toho, aby boli vo všetkých krajinách EÚ k dispozícii rýchle a účinné prostriedky nápravy v prípadoch, keď sa uchádzači domnievajú, že zákazka bola zadaná nespravodlivo.

· Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Touto iniciatívou sa vykonáva stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu [KOM(2010) 2020] a hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020: Digitálna agenda pre Európu [KOM(2010) 245], Únia inovácií [KOM(2010) 546], Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie [KOM(2010) 614], Energia 2020 [KOM(2010) 639] a Európa efektívne využívajúca zdroje [KOM(2011) 21]. Vykonáva sa ňou aj Akt o jednotnom trhu [KOM(2011) 206], a to predovšetkým jeho dvanáste kľúčové opatrenie s názvom „Revidovaný a modernizovaný legislatívny rámec verejného obstarávania“. Je súčasťou strategickej iniciatívy pracovného programu Komisie na rok 2011.

2. Konzultácie so zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu

· Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultačné metódy, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

Komisia 27. januára 2011 uverejnila Zelenú knihu o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ – Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania[5] a začala širokú verejnú konzultáciu o možnostiach legislatívnych zmien s cieľom uľahčiť a spružniť zadávanie verejných zákaziek a umožniť lepšie využívanie verejných zákaziek na podporu ostatných politík. Zámerom tejto zelenej knihy bolo určiť niekoľko kľúčových oblastí reformy a požiadať zúčastnené strany o názory na konkrétne možnosti legislatívnych zmien. Oblasti, na ktoré sa zelená kniha zameriavala, sa týkali potrieb zjednodušenia a spružnenia konaní, strategického využívania verejného obstarávania na podporu ostatných cieľov politiky, zlepšenia prístupu malých a stredných podnikov k verejným zákazkám a boja proti protekcionárstvu, korupcii a konfliktom záujmov.

Verejná konzultácia sa skončila 18. apríla 2011 a stretla sa s veľkou odozvou. Komisia dostala celkovo 623 odpovedí, ktoré pochádzali od rôznych skupín zúčastnených strán vrátane ústredných orgánov členských štátov, miestnych a regionálnych verejných obstarávateľov a ich združení, podnikov, priemyselných združení, akademickej obce, organizácií občianskej spoločnosti (vrátane odborových zväzov) a jednotlivých občanov. Väčšina odpovedí pochádzala zo Spojeného kráľovstva, z Nemecka, Francúzska a v menšej miere z Belgicka, Talianska, Holandska, Rakúska, Švédska, Španielska a Dánska.

Výsledky konzultácie boli zhrnuté v súhrnnej správe[6] a predstavené a prediskutované na verejnej konferencii 30. júna 2011[7].

Zhrnutie odpovedí a spôsob ich zohľadnenia

Drvivá väčšina zúčastnených strán ocenila iniciatívu Komisie preskúmať súčasnú politiku verejného obstarávania. Zúčastnené strany spomedzi rôznych tém analyzovaných v zelenej knihe mimoriadne dôrazne poukázali na potrebu zjednodušiť a spružniť konania. Jasná väčšina všetkých skupín zúčastnených strán napríklad podporila myšlienku umožniť väčšie využitie súťažného konania s rokovaním. Bola vyjadrená aj silná podpora opatreniam na zníženie administratívnej záťaže spojenej s výberom uchádzača.

Názory zúčastnených strán na strategické využitie verejného obstarávania na dosiahnutie spoločenských cieľov stratégie Európa 2020 boli zmiešané. Mnohé zúčastnené strany, najmä podniky, prejavili všeobecný nepriaznivý postoj k myšlienke využitia verejného obstarávania na podporu ostatných politických cieľov. Ostané zúčastnené strany, predovšetkým organizácie občianskej spoločnosti, dôrazne zastávali takéto strategické využitie a podporovali ďalekosiahle zmeny samotných zásad politiky verejného obstarávania Európskej únie.

· Získavanie a využívanie odborných znalostí

Komisia okrem konzultácií o zelenej knihe uskutočnila v období 2010/2011 komplexné posúdenie vplyvu a účinnosti právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania, pričom čerpala z mnohých dôkazov a nového nezávislého výskumu. Štúdie hodnotili hlavne náklady a účinnosť obstarávacích konaní, aspekty cezhraničného obstarávania, prístup malých a stredných podnikov k trhom verejného obstarávania a strategické využívanie verejného obstarávania v Európe.

Výsledky hodnotenia jasne ukázali, že smernice o verejnom obstarávaní 2004/17/ES a 2004/18/ES pomohli vytvoriť kultúru transparentnosti a obstarávanie zamerané na výsledky, čo prinieslo úspory a zlepšilo kvalitu výsledkov obstarávania, ktoré výrazne presiahli náklady verejných obstarávateľov a dodávateľov na tieto konania. Pri hodnotení sa tiež zistilo, že rozdiely vo vykonávaní a uplatňovaní smerníc viedli v jednotlivých členských štátoch k rozdielnym výsledkom. Čas potrebný na ukončenie konaní a náklady verejných obstarávateľov sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líšia.

· Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie poskytujú prehľad o rôznych možnostiach pre každú z piatich skupín základných problémov (administratívna organizácia, rozsah, konania, strategické obstarávanie a prístup k trhom verejného obstarávania). Na základe analýzy výhod a nevýhod rôznych možností sa určil balík uprednostňovaných možností, ktorý by mal optimalizovať synergie medzi rôznymi riešeniami, ktoré umožnia vytvorenie úspor, keď jeden druh opatrenia vykompenzuje súvisiace náklady spôsobené iným opatrením (napr. možné zvýšené procedurálne požiadavky spôsobené opatreniami strategického obstarávania by sa čiastočne mohli vykompenzovať úsporami súvisiacimi so zlepšeným návrhom obstarávacích konaní). Tieto uprednostňované možnosti tvoria základ predmetného návrhu.

Návrh správy o posúdení vplyvu preskúmal výbor pre posudzovanie vplyvu, ktorý požiadal o zmeny a doplnenia predovšetkým v súvislosti s určením konkrétnych prvkov legislatívneho rámca, ktoré treba riešiť, opisom možností, o ktorých sa diskutuje, dôkladnejšou analýzou nákladov a prínosov vybraných hlavných opatrení a systematickým zapracovaním názorov zúčastnených strán do vymedzenia problému, ako aj na doplnenie analýzy vplyvu. Tieto odporúčania na zlepšenie boli zahrnuté do záverečnej správy. Stanoviská Rady pre hodnotenie vplyvu k správe sa uverejňujú spolu s týmto návrhom, záverečnou správou o hodnotení vplyvu a jej zhrnutím.

3. Právne prvky návrhu

· Právny základ

Návrh vychádza z článku 53 ods. 1, článkov 62 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

· Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje vtedy, ak návrh nepatrí do výlučnej právomoci EÚ.

Členské štáty nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť ciele tohto návrhu z týchto dôvodov:

Koordinácia konaní verejného obstarávania presahujúcich určité hranice sa ukázala byť dôležitým nástrojom na dosiahnutie vnútorného trhu v oblasti verejného obstarávania tým, že pre hospodárske subjekty z celého jednotného trhu zabezpečila efektívny a rovnaký prístup k verejným zákazkám. Skúsenosti so smernicami 2004/17/ES a 2004/18/ES a skoršími generáciami smerníc o verejnom obstarávaní ukázali, že celoeurópske obstarávacie konania zabezpečujú transparentnosť a objektívnosť verejného obstarávania, čo vedie k významným úsporám a lepším výsledkom obstarávania, ktoré prinášajú osoh orgánom členských štátov a v konečnom dôsledku aj európskym daňovým poplatníkom.

Tento cieľ by nebolo možné v dostatočnej miere dosiahnuť činnosťou členským štátov, ktorá by nevyhnutne viedla k rozdielnym požiadavkám a prípadne k odporujúcim si procedurálnym režimom, čo by zvýšilo regulačnú komplikovanosť a vytvorilo neoprávnené prekážky pre cezhraničné činnosti.

Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

· Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, keďže nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom súboru celoeurópsky koordinovaných obstarávacích konaní. Návrh je navyše založený na prístupe využívajúcom súbor nástrojov, ktorý členským štátom umožňuje maximálnu pružnosť pri prispôsobovaní postupov a nástrojov svojej konkrétnej situácii.

Návrhom sa v porovnaní so súčasnými smernicami o verejnom obstarávaní značne zníži administratívna záťaž verejných obstarávateľov aj hospodárskych subjektov v súvislosti s vykonávaním konaní. V prípade, že sa naplánujú nové požiadavky (napríklad v súvislosti so strategickým obstarávaním), sa tieto požiadavky vykompenzujú odstránením obmedzení v iných oblastiach.

· Výber nástrojov

Keďže návrh vychádza z článku 53 ods. 1, článkov 62 a 114 ZFEÚ, táto zmluva nepovoľuje využitie nariadenia na ustanovenia vzťahujúce sa na obstarávanie tovaru aj služieb. Navrhovaným nástrojom je preto smernica.

Nelegislatívne možnosti boli počas postupu posudzovania vplyvu zavrhnuté z dôvodov, ktoré sú podrobne uvedené v posúdení vplyvu.

4. Vplyv na rozpočet

Návrh nemá žiaden vplyv na rozpočet.

5. Dodatočné informácie

· Zrušenie existujúcich právnych predpisov

Prijatie návrhu bude viesť k zrušeniu súčasných právnych predpisov (smernice 2004/18/EHS).

· Doložka o preskúmaní/revízii/ukončení platnosti

Návrh obsahuje doložku o preskúmaní týkajúcu sa hospodárskych dôsledkov výšky prahových hodnôt.

· Transpozičné opatrenia a vysvetľujúce dokumenty

Návrh sa vzťahuje na oblasť, v ktorej právne predpisy Únie plnia koordinačnú funkciu, a má významný vplyv na široké spektrum oblastí vnútroštátnych právnych predpisov. Mnohé ustanovenia predstavujú napriek koordinačnej funkcii úplnú harmonizáciu a návrh obsahuje značný počet právnych povinností. Členské štáty dopĺňajú pravidlá Únie vnútroštátnymi dodatočnými ustanoveniami, aby sa tak celý systém stal funkčný.

Komisia v tejto súvislosti identifikovala niekoľko faktorov, ktoré si na účel správneho pochopenia transponujúcich opatrení a na účel fungovania celého systému pravidiel obstarávania na vnútroštátnej úrovni vyžadujú, aby členské štáty poskytli bližšie vysvetlenia. Medzi dané faktory patria tieto skutočnosti:

– transponujúce a vykonávacie opatrenia sa prijímajú na rôznych inštitucionálnych úrovniach (vnútroštátnej/federálnej, regionálnej, miestnej),

– popri rôznych regulačných vrstvách sa v mnohých členských štátoch stanovujú pravidlá aj podľa dotknutého sektora alebo druhu príslušného obstarávania,

– správne opatrenia všeobecnej alebo konkrétnej povahy dopĺňajú hlavný právny rámec a v niektorých prípadoch sa s ním prekrývajú.

Len členské štáty dokážu vysvetliť, ako sa rôznymi opatreniami transponujú smernice Únie upravujúce oblasť verejného obstarávania a ako tieto oparenia pôsobia na iné opatrenia.

Z týchto dôvodov by sa dokumenty, v ktorých sa vysvetľuje vzťah medzi rôznymi časťami tejto smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných opatrení, mali predložiť spolu s transponujúcimi opatreniami; vzťahuje sa to najmä na tabuľky zhody, ktoré predstavujú operačný nástroj na analýzu vnútroštátnych opatrení.

· Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný akt sa týka záležitosti EHP, a preto by sa mal rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

· Podrobné vysvetlenie návrhu

1) Zjednodušenie a spružnenie obstarávacích konaní

Navrhnutou smernicou sa zabezpečuje zjednodušenie a spružnenie procedurálneho režimu zriadeného súčasnými smernicami o verejnom obstarávaní. Na tento účel obsahuje tieto opatrenia:

Objasnenie rozsahu pôsobnosti: Základná koncepcia „obstarávania“, ktorá sa uvádza aj v názve navrhovanej smernice, bola novo vymedzená s cieľom lepšie určiť rozsah a účel predpisov o obstarávaní a zjednodušiť uplatňovanie prahových hodnôt. Vymedzenie určitých kľúčových pojmov určujúcich rozsah smernice (ako napríklad inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom, verejné zákazky na uskutočnenie prác a verejné zákazky na poskytnutie služieb, zmiešané zákazky) boli revidované s cieľom zohľadniť judikatúru Súdneho dvora. Návrh sa zároveň usiluje zachovať kontinuitu používania pojmov a koncepcií, ktoré sa v priebehu rokov vyvinuli z judikatúry Súdneho dvora a ktoré zástupcovia z praxe dobre poznajú. V tejto súvislosti treba poznamenať, že menšie odchýlky od textu a znenia známych z predchádzajúcich smerníc neznamenajú nutne zmenu podstaty, ale môžu byť výsledkom zjednodušenia textov.

Zruší sa tradičné rozlišovanie medzi takzvanými prioritnými a neprioritnými službami (služby typu A a typu B). Výsledky hodnotenia ukázali, že už nie je dôvod na obmedzenie úplného uplatňovania predpisov o obstarávaní na obmedzenú skupinu služieb. Jasne sa však ukázalo aj to, že bežný režim obstarávania nie je prispôsobený sociálnym službám, ktoré potrebujú osobitný súbor pravidiel (pozri ďalej v texte).

Prístup využívajúci súbor nástrojov: Systémy členských štátov poskytnú dve základné formy konaní: otvorené a užšie konanie. Okrem toho môžu ako štandardné konanie stanoviť rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg a/alebo partnerstvo v oblasti inovácií, ktoré predstavuje novú formu konania pre inovačné obstarávanie (pozri ďalej v texte), alebo môžu stanoviť určité podmienky pre tieto konania.

Verejní obstarávatelia budú mať okrem toho k dispozícii súbor šiestich osobitných metód a nástrojov obstarávania určených na hromadné a elektronické obstarávanie: rámcové dohody, dynamické nákupné systémy, elektronické aukcie, elektronické katalógy, centrálne obstarávacie inštitúcie a spoločné obstarávanie. Tieto nástroje boli v porovnaní so súčasnou smernicou zlepšené a objasnené, aby sa zjednodušilo elektronické obstarávanie.

Jednoduchší režim pre verejných obstarávateľov na nižšej ako ústrednej úrovni: Návrhom sa v súlade s Dohodou Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o vládnom obstarávaní stanovuje zjednodušený režim obstarávania, ktorý sa vzťahuje na všetkých verejných obstarávateľov pod úrovňou ústrednej vlády, ako napríklad miestne a regionálne orgány. Títo obstarávatelia môžu využiť predbežné informatívne oznámenie ako prostriedok výzvy na súťaž. Ak využijú túto možnosť, nebudú musieť pred začatím obstarávacieho konania zverejniť osobitné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania. Zároveň môžu stanoviť určité časové lehoty pružnejším spôsobom na základe vzájomnej dohody s účastníkmi.

Podpora elektronického obstarávania: Využívanie elektronickej komunikácie a elektronického spracovania transakcií verejnými obstarávateľmi môže priniesť výrazné úspory a zlepšiť výsledky obstarávania, pričom sa zníži odpad a výskyt chýb. Zámerom návrhu je pomôcť členským štátom prejsť na elektronické obstarávanie, čo dodávateľom umožní zúčastňovať sa online obstarávacích konaní na celom vnútornom trhu. Navrhovanou smernicou sa na tento účel stanovuje povinné zasielanie oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v elektronickej forme, povinná elektronická dostupnosť podkladov k obstarávaniu a ukladá sa prechod na plne elektronickú komunikáciu, a to najmä pre elektronické predkladanie vo všetkých obstarávacích konaniach, v priebehu prechodného obdobia dvoch rokov. Upravujú a zlepšujú sa ňou dynamické nákupné systémy a elektronické katalógy, ktoré predstavujú plne elektronické nástroje obstarávania osobitne prispôsobené hromadnému obstarávaniu, ktoré vykonávajú centrálne obstarávacie inštitúcie. Nástroj elektronického obstarávania by verejným obstarávateľom takisto umožnil zabraňovať chybám, ako aj odhaľovať a opravovať chyby spôsobené vo všeobecnosti nesprávnym pochopením alebo výkladom pravidiel verejného obstarávania.

Modernizácia konaní: Návrhom sa zriaďuje pružnejší a jednoduchší prístup pre určité dôležité prvky obstarávacích konaní. Časové lehoty na účasť a na predkladanie ponúk boli skrátené, čo umožňuje rýchlejšie a racionálnejšie obstarávanie. Odlíšenie výberu uchádzačov od zadávania zákazky, ktoré je často zdrojom chýb a nedorozumení, sa spružnilo, čo verejným obstarávateľom umožňuje vybrať si najpraktickejšiu postupnosť prostredníctvom preskúmania kritérií na vyhodnotenie ponúk pred preskúmaním podmienok účasti a zohľadniť organizáciu a kvalitu pracovníkov určených na plnenie zákazky ako kritérium na vyhodnotenie ponúk.

Dôvody na vylúčenie záujemcov a uchádzačov boli preskúmané a objasnené. Verejní obstarávatelia budú mať právo vylúčiť hospodárske subjekty, u ktorých sa preukázali značné alebo trvalé nedostatky v plnení predchádzajúcich zákaziek. Návrh ustanovuje aj možnosť „očistenia sa“: verejní obstarávatelia môžu akceptovať záujemcov alebo uchádzačov napriek existencii dôvodu na vylúčenie, ak títo prijali náležité opatrenia na nápravu dôsledkov akéhokoľvek nezákonného správania a účinne predchádzajú ďalším prípadom nesprávneho konania.

Úprava zákaziek počas ich trvania sa pre zástupcov z praxe stáva čoraz významnejšou a problematickejšou otázkou. Osobitné ustanovenie o úprave zákaziek sa venuje základnému riešeniu vypracovanému judikatúrou a stanovuje pragmatické riešenie pre nepredvídané okolnosti, ktoré si vyžadujú upravenie verejnej zákazky počas jej trvania.

2) Strategické využívanie verejného obstarávania ako reakcia na nové výzvy

Navrhnutá smernica sa zakladá na takzvanom umožňujúcom prístupe, ktorý verejným obstarávateľom poskytuje nástroje potrebné na podporu dosiahnutia strategických cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom využitia ich kúpnej sily na obstaranie tovaru a služieb, ktoré rozvíjajú inovácie, rešpektujú životné prostredie a bojujú proti zmene klímy, pričom zároveň zlepšujú zamestnanosť, verejné zdravie a sociálne podmienky.

Náklady na životný cyklus: Návrh poskytuje verejným obstarávateľom možnosť vychádzať pri svojich rozhodnutiach o zadaní zákazky z nákladov na životný cyklus obstarávaných výrobkov, služieb alebo prác. Životný cyklus zahŕňa všetky fázy existencie výrobku alebo prác alebo poskytovania služby, od získania suroviny, cez výrobu zdrojov až po likvidáciu, odstránenie a ukončenie. Zohľadnené náklady nezahŕňajú len priame peňažné výdavky, ale aj vonkajšie environmentálne náklady, ak je možné ich peňažné vyjadrenie a overenie. Ak bola vypracovaná spoločná metodika Európskej únie pre výpočet nákladov na životný cyklus, verejní obstarávatelia ju musia použiť.

Výrobný proces: Verejní obstarávatelia môžu v technických špecifikáciách a kritériách na vyhodnotenie ponúk odkazovať na všetky faktory, ktoré sú priamo spojené s výrobným procesom, pokiaľ odkazujú na aspekty výrobného procesu, ktoré sú úzko spojené s konkrétnou výrobou obstarávaného tovaru alebo konkrétnym poskytnutím obstarávanej služby. Vylučujú sa tak požiadavky, ktoré nesúvisia s procesom výroby výrobkov, prác alebo služieb, ktorých sa obstarávanie týka, ako napríklad požiadavky na všeobecnú sociálnu zodpovednosť podniku, ktoré sa vzťahujú na celú činnosť zhotoviteľa.

Značky: Verejní obstarávatelia môžu požadovať, aby práce, tovary alebo služby boli označené osobitnými značkami, ktoré potvrdzujú environmentálne, sociálne alebo iné charakteristiky, pod podmienkou, že akceptujú aj rovnocenné značky. Týka sa to napríklad európskych alebo (viac)národných environmentálnych značiek alebo značiek potvrdzujúcich, že výrobok bol vyrobený bez využitia detskej práce. Predmetné systémy certifikácie sa musia týkať charakteristík spojených s predmetom zákazky a musia byť vypracované na základe vedeckých informácií, vytvorené v otvorenom a transparentnom postupe a prístupné všetkým zainteresovaným stranám.

Sankcionovanie porušení záväzných sociálnych, pracovných alebo environmentálnych právnych predpisov: Verejný obstarávateľ môže na základe navrhnutej smernice z konania vylúčiť hospodárske subjekty, ak zistí porušenie povinností stanovených právnymi predpismi Únie v oblasti sociálneho, pracovného alebo environmentálneho práva alebo ustanovení medzinárodného pracovného práva. Verejní obstarávatelia budú okrem toho povinní zamietnuť ponuky, ak zistia, že majú neobvykle nízke ceny z dôvodu porušovania právnych predpisov Únie v oblasti sociálneho, pracovného alebo environmentálneho práva.

Sociálne služby: Posúdenie vplyvu a účinnosti právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania ukázalo, že sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby majú osobitné charakteristiky, pre ktoré nie sú vhodné na uplatnenie bežných konaní na zadávanie verejných zákaziek na poskytnutie služieb. Tieto služby sa zvyčajne poskytujú v osobitnom kontexte, ktorý sa v jednotlivých členských štátoch značne líši z dôvodu rozdielnych administratívnych, organizačných a kultúrnych daností. Tieto služby majú vzhľadom na svoju povahu len veľmi obmedzený cezhraničný rozmer. Členské štáty by preto mali mať do značnej miery možnosť organizovať výber poskytovateľov služieb podľa vlastného uváženia. Návrh to zohľadňuje prostredníctvom zriadenia osobitného režimu pre verejné zákazky na poskytnutie takýchto služieb s vyššou prahovou hodnotou vo výške 500 000 EUR a ukladá len rešpektovanie základných zásad transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. Kvantitatívna analýza hodnôt zákaziek na predmetné služby zadaných zahraničným hospodárskym subjektom ukázala, že o zákazky pod touto hodnotu zvyčajne nie je žiadny cezhraničný záujem.

Inovácie: Výskum a inovácie zohrávajú v stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu ústrednú úlohu. Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť kupovať inovatívne výrobky a služby podporujúce budúci rast a zlepšujúce efektívnosť a kvalitu verejných služieb. Návrhom sa na tento účel zriaďuje partnerstvo v oblasti inovácií, ktoré predstavuje nové osobitné konanie na vývoj a následný nákup nových inovačných výrobkov, prác a služieb pod podmienkou, že môžu byť dodané na dohodnutej úrovni výkonu a za dohodnuté náklady. Návrhom sa okrem toho zlepšuje a zjednodušuje súťažný dialóg a zjednodušuje cezhraničné spoločné obstarávanie, ktoré predstavuje dôležitý nástroj inovatívneho obstarávania.

3) Lepší prístup k trhu pre malé a stredné podniky a začínajúce podniky

Malé a stredné podniky (MSP) majú obrovský potenciál na tvorbu pracovných miest, rast a inovácie. Ľahký prístup k trhom obstarávania im môže pomôcť rozvíjať tento potenciál a verejným obstarávateľom zároveň umožní rozšíriť svoju dodávateľskú základňu, čo bude mať priaznivý vplyv na intenzívnejšiu hospodársku súťaž v oblasti verejných zákaziek. S cieľom zabezpečiť čo najlepšiu dostupnosť verejných zákaziek pre MSP Komisia v roku 2008 zverejnila kódex s názvom „Európsky kódex osvedčených postupov na uľahčenie prístupu MSP k zákazkám verejného obstarávania“[8]. Návrh vychádza z tejto práce a poskytuje konkrétne opatrenia na odstránenie prekážok prístupu na trh pre MSP.

Zjednodušenie povinností poskytovať informácie: Všeobecné zjednodušenie povinností poskytovať informácie v rámci obstarávacích konaní veľmi prospeje MSP. Návrhom sa ustanovuje povinné prijímanie vlastných vyhlásení ako dôkazu prima facie na účely výberu. Samotné predkladanie listinných dôkazov sa zjednoduší vďaka štandardizovanému dokumentu, európskemu pasu verejného obstarávania, ktorý predstavuje dôkaz neexistencie dôvodov na vylúčenie.

Rozdelenie na viacero častí: Verejní obstarávatelia budú podnecovaní, aby rozdeľovali verejné zákazky na viacero homogénnych alebo heterogénnych častí, aby boli prístupnejšie pre MSP. Ak sa rozhodnú, že zákazky nerozdelia, budú mať povinnosť poskytnúť osobitné vysvetlenie.

Obmedzenie podmienok účasti: Aby sa zabránilo neodôvodneným prekážkam účasti MSP, navrhovaná smernica obsahuje vyčerpávajúci zoznam možných podmienok účasti na obstarávacích konaniach a výslovne sa v nej uvádza, že akékoľvek takéto podmienky sa obmedzia „na podmienky, ktoré náležite zabezpečia, aby mal záujemca alebo uchádzač... kapacity a... schopnosti vykonať zadávanú zákazku“. Požiadavky týkajúce sa výšky obratu, ktoré často predstavujú obrovskú prekážku prístupu MSP, sú okrem riadne odôvodnených prípadov jasne obmedzené na trojnásobnú výšku odhadovanej hodnoty zákazky. Na záver, akékoľvek podmienky účasti skupín hospodárskych subjektov – nástroja, ktorý je osobitne dôležitý pre MSP – musia byť zdôvodnené objektívnymi dôvodmi a primerané.

Priame platby subdodávateľom: Členské štáty môžu ďalej stanoviť, že subdodávatelia môžu za tovar, práce a služby poskytnuté hlavnému zhotoviteľovi v rámci plnenia zákazky požadovať priamu platbu od verejného obstarávateľa. Subdodávateľom, ktorí sú často MSP, to poskytuje účinný spôsob ochrany ich záujmu dostať zaplatené.

4) Riadne konanie

Príslušné finančné záujmy a úzka interakcia medzi verejným a súkromným sektorom robia z verejného obstarávania rizikovú oblasť pre nekalé podnikateľské postupy, ako sú konflikty záujmov, protekcionárstvo a korupcia. Návrhom sa zlepšujú súčasné zábezpeky proti takýmto rizikám a zriaďuje sa ďalšia ochrana.

Konflikty záujmov: Návrh obsahuje osobitné ustanovenie o konflikte záujmov, ktoré zahŕňa skutočné, potenciálne alebo vnímané situácie konfliktu záujmov týkajúce sa zamestnancov verejného obstarávateľa alebo prípady, keď poskytovatelia obstarávacích služieb zasahujú do konania, a členovia manažmentu verejného obstarávateľa môžu ovplyvniť výsledok obstarávacieho konania, aj keď sa na ňom oficiálne nezúčastňujú.

Nezákonné konanie: Návrh obsahuje osobitné ustanovenie zamerané proti nezákonnému konaniu záujemcov a uchádzačov, ako sú napríklad pokusy o neprimerané ovplyvňovanie rozhodovacieho procesu alebo o uzatváranie dohôd s ostatnými účastníkmi s cieľom ovplyvniť výsledok konania, pričom takíto záujemcovia a uchádzači musia byť z konania vylúčení. Takéto nezákonné činnosti porušujú základné zásady Európskej únie a môžu viesť k vážnemu narušeniu hospodárskej súťaže.

Nespravodlivé výhody: Trhové konzultácie predstavujú pre verejných obstarávateľov užitočný nástroj na získanie informácií o štruktúre, spôsobilosti a kapacite trhu a zároveň na informovanie subjektov na trhu o obstarávacích projektoch a podmienkach verejných obstarávateľov. Predbežné styky s účastníkmi trhu však nesmú viesť k nespravodlivým výhodám a narušeniu hospodárskych súťaží. Návrh preto obsahuje osobitné ustanovenie o ochrane proti nemiestnemu uprednostňovaniu účastníkov, ktorí radili verejnému obstarávateľovi alebo sa podieľali na príprave konania.

5) Riadenie

Vnútroštátne orgány dohľadu: Hodnotenie ukázalo, že nie všetky členské štáty dôsledne a systematicky monitorujú uplatňovanie a fungovanie pravidiel verejného obstarávania. Narúša to účinné a jednotné uplatňovanie právnych predpisov Európskej únie. V návrhu sa preto stanovuje, že členské štáty musia určiť jeden vnútroštátny orgán zodpovedný za monitorovanie, vykonávanie a kontrolu právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania. Len jeden orgán s prierezovými úlohami zabezpečí prehľad hlavných problémov vykonávania a bude schopný navrhnúť vhodné opatrenia na nápravu štrukturálnejších problémov. Bude vedieť poskytnúť okamžitú spätnú väzbu k fungovaniu politiky a možným slabým stránkam vnútroštátnych právnych predpisov a postupov, čo prispeje k rýchlemu nájdeniu riešení a zlepšeniu obstarávacích konaní.

Znalostné centrá: Verejní obstarávatelia často nemajú interné odborné znalosti na vykonávanie zložitých projektov obstarávania. Vhodná a nezávislá odborná podpora administratívnych štruktúr by mohla výrazne zlepšiť výsledky obstarávania rozšírením vedomostnej základne a zvýšením profesionálnosti verejných obstarávateľov, ako aj poskytnutím pomoci podnikom, najmä MSP. Návrh preto členským štátom ukladá povinnosť poskytnúť podporné štruktúry, ktoré budú poskytovať právne a ekonomické poradenstvo, usmernenia, odbornú prípravu a pomoc pri príprave a uskutočňovaní obstarávacích konaní. Podporné štruktúry alebo mechanizmy na vnútroštátnej úrovni už existujú, ale ich organizácia je veľmi rozdielna a pokrývajú rozličné oblasti záujmu verejných obstarávateľov. Členské štáty preto budú môcť využiť tieto mechanizmy, ktoré predstavujú vhodný a moderný nástroj schopný poskytnúť primeranú podporu pre verejných obstarávateľov a hospodárske subjekty, ťažiť z ich odborných znalostí a propagovať ich služby.

S cieľom posilniť boj proti korupcii a protekcionárstvu, verejní obstarávatelia budú mať povinnosť zaslať znenie uzavretých zákaziek orgánu dohľadu, ktorý tak bude schopný preskúmať tieto zákazky s cieľom odhaliť podozrivé prejavy, a sprístupniť tieto dokumenty zainteresovaným osobám, pokiaľ sa tým neohrozujú oprávnené verejné alebo súkromné záujmy. Je však potrebné vyhnúť sa vytvoreniu neprimeranej administratívnej záťaže a povinnosť zasielať plné znenie uzavretých zákaziek by preto mala zostať obmedzená na zákazky s relatívne vysokou hodnotou. Navrhovanými prahovými hodnotami by sa vytvorila správna rovnováha medzi rastúcou administratívnou záťažou a zaistením väčšej transparentnosti: na tovar a služby by sa uplatňovala prahová hodnota 1 000 000 EUR a ďalšia prahová hodnota by bola 10 000 000 EUR, pričom táto povinnosť by sa vzťahovala na 10 % až 20% všetkých obstarávaní uverejnených v Úradnom vestníku.

Nepredpokladá sa, že by požiadavky týkajúce sa orgánov dohľadu a znalostných centier spôsobili ďalšiu finančnú záťaž pre členské štáty. V prípade, že sa predpokladá vznik nákladov na reorganizáciu alebo doladenie činností existujúcich mechanizmov a štruktúr, tieto náklady vykompenzuje zníženie nákladov (verejných obstarávateľov a aj podnikov) na súdne spory, nákladov súvisiacich s oneskorením udelenia zákazky z dôvodu nesprávneho uplatňovania pravidiel verejného obstarávania alebo zlej prípravy obstarávacích konaní, ako aj nákladov súvisiacich so skutočnosťou, že poradenstvo sa verejným obstarávateľom v súčasnosti poskytuje roztriešteným a neefektívnym spôsobom.

Administratívna spolupráca: Návrhom sa stanovuje aj efektívna spolupráca, ktorá vnútroštátnym orgánom dohľadu umožní vymieňať si informácie a osvedčené postupy a spolupracovať pomocou informačného systému o vnútornom trhu (IMI).

2011/0438 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o verejnom obstarávaní

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom[9],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[10],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[11],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadenia a slobody poskytovania služieb, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Pre verejné zákazky, ktoré presahujú určitú hodnotu, by sa však mali vypracovať ustanovenia, ktoré budú koordinovať vnútroštátne obstarávacie konania, aby sa zabezpečilo, že tieto zásady budú mať praktický vplyv a že verejné obstarávanie bude otvorené hospodárskej súťaži.

(2) Verejné obstarávanie zohráva v stratégii Európa 2020[12] kľúčovú úlohu, keďže je jedným z trhovo orientovaných nástrojov, ktoré sa využívajú na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na zabezpečenie najefektívnejšieho využitia verejných finančných prostriedkov. Na tento účel sa aktuálne pravidlá upravujúce verejné obstarávanie prijaté na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb[13] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby[14] musia zrevidovať a zmodernizovať s cieľom zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov, uľahčiť najmä účasť malých a stredných podnikov na verejnom obstarávaní a umožniť obstarávateľom, aby lepšie využívali verejné obstarávanie na podporu spoločných spoločenských cieľov. Takisto je potrebné objasniť základné pojmy a koncepcie, aby sa zaistila vyššia právna istota a aby sa do pravidiel začlenili určité aspekty príslušnej ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

(3) Vzhľadom na čoraz rozmanitejšie formy opatrení verejných orgánov je preto potrebné jasnejšie vymedziť pojem samotného obstarávania. Účelom pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie nie je pokryť všetky formy čerpania verejných prostriedkov, ale len tie, ktoré sú určené na nadobudnutie prác, tovaru alebo služieb za odplatu. Pojem „nadobudnutie“ by sa mal chápať v širšom zmysle získania výhod vyplývajúcich z predmetných prác, tovaru alebo služieb, čo si nevyhnutne nevyžaduje prevod vlastníctva na verejných obstarávateľov. Navyše obyčajné financovanie činnosti, ktoré sa často spája s povinnosťou vrátiť prijatú sumu v prípade, že nebola použitá na zamýšľaný účel, obvykle nespadá pod pravidlá verejného obstarávania.

(4) Takisto sa ukázalo, že je potrebné vysvetliť, čo by sa malo chápať ako jedno obstarávanie s tým, že je potrebné zohľadniť celkovú hodnotu všetkých zákaziek uzavretých na účely tohto obstarávania vzhľadom na prahové hodnoty podľa tejto smernice, a že obstarávanie by sa malo uverejňovať ako celok, prípadne v rozdelení na viacero častí. Koncepcia jedného obstarávania zahŕňa všetky tovary, práce a služby, ktoré sú potrebné na realizáciu konkrétneho projektu, napr. projektu prác alebo celku prác, tovaru a/alebo služieb. Ukazovatele existencie jedného jediného projektu môžu napríklad spočívať v celkovom predchádzajúcom plánovaní a koncipovaní verejných obstarávateľov, v skutočnosti, že jednotlivé obstarávané prvky spĺňajú jednotnú hospodársku a technickú funkciu alebo že sú inak logicky prepojené a vykonávané v obmedzenom časovom rámci.

(5) Podľa článku 11 Zmluvy o fungovaní Európskej únie musia byť požiadavky ochrany životného prostredia začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík a činností Únie, a to predovšetkým s ohľadom na podporu udržateľného rozvoja. Táto smernica objasňuje, ako môžu verejní obstarávatelia prispieť k ochrane životného prostredia a podpore udržateľného rozvoja pri súčasnom zabezpečení možnosti získať čo najlepší pomer medzi kvalitou a cenou v rámci ich zákaziek.

(6) Aj keď nemusia nutne viesť ku korupcii, je vysoko pravdepodobné, že skutočné, potenciálne alebo vnímané konflikty záujmov budú nevhodne ovplyvňovať rozhodovanie o verejnom obstarávaní, čo povedie k narušeniu hospodárskej súťaže a k ohrozeniu rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi. Mali by sa preto zriadiť účinné mechanizmy zamerané na predchádzanie konfliktom záujmov, ich identifikáciu a odstraňovanie.

(7) Nezákonné konanie účastníkov obstarávacieho konania, ako je snaha o neprimerané ovplyvňovanie rozhodovacieho procesu alebo o uzatváranie dohôd s ostatnými záujemcami s cieľom ovplyvniť výsledok konania, môže mať za následok porušenie základných zásad právnych predpisov Únie a závažným spôsobom narušiť hospodársku súťaž. Hospodárske subjekty by preto mali mať povinnosť predložiť čestné vyhlásenie, že sa nezapájajú do takýchto nezákonných činností a mali by byť vylúčené, ak sa toto vyhlásenie ukáže ako nepravdivé.

(8) Rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994)[15], sa schválila najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o vládnom obstarávaní (ďalej len „dohoda“). Zámerom uvedenej dohody bolo vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahuje daná dohoda, ako aj ďalšie relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, musia verejní obstarávatelia splniť povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty tretích krajín, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

(9) Uvedená dohoda sa vzťahuje na zákazky, ktoré presahujú určité prahové hodnoty stanovené v dohode a vyjadrené ako zvláštne práva čerpania. Prahové hodnoty stanovené v tejto smernici by sa mali zosúladiť, aby sa zabezpečilo, že budú zodpovedať ekvivalentom prahových hodnôt dohody v eurách. Malo by sa prijať aj ustanovenie zamerané na pravidelné preskúmanie prahových hodnôt vyjadrených v eurách v záujme ich úpravy, a to prostredníctvom výlučne matematickej operácie, na možné rozdiely v hodnote eura vo vzťahu k zvláštnemu právu čerpania.

(10) Výsledky hodnotenia vplyvu a účinnosti právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania[16] preukázali, že by sa malo preskúmať vylúčenie určitých služieb z plného uplatňovania smernice. V dôsledku toho sa plné uplatňovanie tejto smernice rozširuje na celý rad služieb (ako sú hotelové a právnické služby, ktoré vykazujú veľmi vysoký podiel cezhraničného obchodu).

(11) Iné kategórie služieb majú vzhľadom na svoju povahu obmedzený cezhraničný rozmer, a to konkrétne tzv. osobné služby, ako sú určité sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby. Tieto služby sú poskytované v konkrétnom kontexte, ktorý sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši z dôvodu odlišných kultúrnych tradícií. Pre verejné zákazky na poskytovanie týchto služieb by sa mal preto zaviesť osobitný režim s vyššou prahovou hodnotou vo výške 500 000 EUR. O osobné služby s hodnotou pod touto hranicou nemajú poskytovatelia z ostatných členských štátov obvykle záujem, pokiaľ neexistujú konkrétne náznaky o opaku, ako napr. v prípade cezhraničných projektov financovaných Úniou. Zákazky na poskytnutie osobných služieb presahujúce túto prahovú hodnotu by mali byť transparentné v celej Únii. Vzhľadom na význam kultúrneho kontextu a citlivý charakter týchto služieb by členské štáty mali mať dostatočné možnosti na zorganizovanie výberu poskytovateľov služieb spôsobom, ktorý považujú za najvhodnejší. V pravidlách tejto smernice sa odráža tento záväzok, pričom sa v nich ukladá len dodržiavanie základných zásad transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, ako aj uistenie, že verejní obstarávatelia budú schopní uplatňovať osobitné kritériá kvality pri výbere poskytovateľov služieb, ako sú kritériá stanovené v dobrovoľnom Európskom rámci kvality pre sociálne služby Výboru Európskej únie pre sociálnu ochranu[17]. Členské štáty a/alebo orgány verejnej správy môžu tieto služby poskytovať samy alebo organizovať sociálne služby spôsobom, ktorý nebude zahŕňať uzatváranie verejných zákaziek, napríklad prostredníctvom obyčajného financovania takýchto služieb alebo udeľovaním licencií alebo povolení všetkým hospodárskym subjektom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené vopred verejným obstarávateľom bez akýchkoľvek obmedzení alebo kvót za predpokladu, že takýto systém zabezpečí dostatočnú propagáciu a bude v súlade so zásadami transparentnosti a nediskriminácie.

(12) Na verejné zákazky, ktoré zadávajú verejní obstarávatelia pôsobiaci v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a ktoré patria do oblasti uvedených činností, sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady […] z […] o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb[18]. Zákazky zadávané verejnými obstarávateľmi v súvislosti s vykonávaním služieb v oblasti námornej, pobrežnej alebo riečnej dopravy patria do pôsobnosti tejto smernice.

(13) Táto smernica, ktorá je určená členským štátom, sa nevzťahuje na obstarávanie, ktoré vykonávajú medzinárodné organizácie vo svojom vlastnom mene a na svoju vlastnú zodpovednosť. V tejto súvislosti je však potrebné vysvetliť, do akej miery by sa táto smernica mala uplatňovať na obstarávanie, ktoré sa riadi osobitnými medzinárodnými pravidlami.

(14) Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na spoluprácu medzi orgánmi verejnej správy mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch, dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi, vykladá rôznymi spôsobmi. Z tohto dôvodu je nevyhnutné objasniť, v ktorých prípadoch nepodliehajú zákazky uzavreté medzi verejnými obstarávateľmi uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania. Toto objasnenie by sa malo riadiť zásadami stanovenými v príslušnej judikatúre Súdneho dvora. Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú ako také verejnými obstarávateľmi, nevylučuje uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania. Uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania by však nemalo byť v rozpore so slobodným rozhodnutím orgánov verejnej správy, pokiaľ ide o organizáciu spôsobu plnenia ich úloh vo verejnom záujme. Zákazky zadané ovládaným subjektom alebo spolupráca v rámci spoločného plnenia úloh vo verejnom záujme zúčastnených verejných obstarávateľov by preto mali byť vyňaté z uplatňovania pravidiel v prípade, že podmienky stanovené v tejto smernici budú splnené. Cieľom tejto smernice by malo byť zabezpečenie toho, aby spolupráca medzi orgánmi verejnej správy, ktorá bola vyňatá, neviedla k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o súkromné hospodárske subjekty. Účasť verejného obstarávateľa ako uchádzača v konaní na zadanie verejnej zákazky by takisto nemala spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže.

(15) Je potrebné zabezpečiť väčšiu pružnosť a najmä lepší prístup k obstarávaciemu konaniu, ktoré umožňuje rokovania, ako sa výslovne uvádza v dohode, ak sú rokovania povolené pri všetkých konaniach. Verejní obstarávatelia by, pokiaľ právne predpisy dotknutého členského štátu nestanovujú inú úpravu, mali mať možnosť používať súťažné konanie s rokovaním stanovené v tejto smernici v rôznych situáciách, v ktorých je pravdepodobné, že otvorené alebo užšie konania bez rokovaní nepovedú k uspokojivým výsledkom obstarávania. Toto konanie by mali sprevádzať primerané bezpečnostné opatrenia, ktorými sa zaistí dodržiavanie zásad rovnakého zaobchádzania a transparentnosti. Verejní obstarávatelia tak budú mať väčší priestor na nákup prác, tovaru a služieb, ktoré sú dokonale prispôsobené ich osobitným potrebám. Súčasne by sa tým mal zvýšiť aj cezhraničný obchod, pretože z hodnotenia vyplynulo, že zákazky zadané v rámci rokovacieho konania s predchádzajúcim uverejnením majú mimoriadne vysokú mieru úspešnosti v cezhraničných verejných súťažiach.

(16) Z rovnakých dôvodov by verejní obstarávatelia mali voľne využívať súťažný dialóg. Pokiaľ ide o zmluvné hodnoty, využívanie tohto konania sa v posledných rokoch výrazne zvýšilo. Ukázalo sa byť užitočným v prípadoch, keď verejní obstarávatelia nie sú schopní definovať prostriedky na uspokojenie svojich potrieb alebo posúdenie toho, čo môže trh ponúknuť, pokiaľ ide o technické, finančné alebo právne riešenia. Takáto situácia môže vzniknúť najmä pri inovačných projektoch, realizácii veľkých integrovaných projektov dopravnej infraštruktúry, veľkých počítačových sietí alebo projektov, ktoré si vyžadujú komplexné a štruktúrované financovanie.

(17) Výskum a inovácie vrátane ekologických a sociálnych inovácií patria medzi hlavné hnacie sily budúceho rastu a sú stredobodom stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Orgány verejnej správy by zo strategického hľadiska mali čo najlepšie využiť verejné obstarávanie na podporu inovácií. Nákup inovačného tovaru a služieb zohráva pri zvyšovaní účinnosti a kvality verejných služieb dôležitú úlohu a zároveň reaguje na veľké spoločenské výzvy. Prispieva k dosiahnutiu efektívneho využívania verejných finančných prostriedkov, ako aj k rozsiahlejším hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom z hľadiska získavania nových nápadov a ich pretavenia do inovačných výrobkov a služieb, čím sa podporuje udržateľný hospodársky rast. Táto smernica by mala prispieť k zjednodušeniu verejného obstarávania v oblasti inovácií a pomôcť členským štátom pri dosahovaní cieľov iniciatívy Únia inovácií. Malo by sa preto stanoviť konkrétne obstarávacie konanie, ktoré verejným obstarávateľom umožní vytvárať dlhodobé partnerstvá v oblasti inovácií na vývoj a následný nákup nových inovačných výrobkov, služieb alebo prác pod podmienkou, že môžu byť dodané na dohodnutej úrovni výkonu a za dohodnuté náklady. Partnerstvo by malo byť štruktúrované takým spôsobom, aby sa dosiahol potrebný účinok na trh, aby sa vytvárala motivácia na vývoj inovačných riešení bez vylúčenia trhu.

(18) Vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala vzťahovať na prípady, keď toto uverejnenie buď nie je možné z dôvodu vyššej moci v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, alebo keď je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by neprinieslo väčšiu hospodársku súťaž, v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. Iba v situácii objektívnej výhradnosti možno odôvodniť využívanie rokovacieho konania bez uverejnenia, keď situáciu výhradnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúce obstarávacie konanie a keď neexistuje vhodná náhrada, ktorej dostupnosť by sa mala dôkladne posúdiť.

(19) Elektronické informačné a komunikačné prostriedky môžu značne zjednodušiť uverejňovanie zákaziek a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť obstarávacích konaní. Mali by sa stať bežným prostriedkom komunikácie a výmeny informácií v obstarávacích konaniach. Používanie elektronických prostriedkov vedie k úsporám času. Z toho dôvodu by sa malo ustanoviť skrátenie minimálnych lehôt, ak sa používajú elektronické prostriedky, avšak pod podmienkou, že budú v súlade s osobitným spôsobom prenosu plánovaným na úrovni Únie. Elektronické informačné a komunikačné prostriedky vrátane primeraných funkcií môžu okrem iného umožniť verejným obstarávateľom, aby predchádzali chybám a odhaľovali a napravovali chyby, ktoré vzniknú počas obstarávacích konaní.

(20) Na trhoch verejného obstarávania v Únii vzniká silný trend hromadenia dopytu zo strany verejných obstarávateľov s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu vrátane nižších cien a transakčných nákladov a zlepšiť a sprofesionalizovať riadenie obstarávania. Možno to dosiahnuť tak, že sa nákupy rozdelia buď podľa počtu zúčastnených verejných obstarávateľov, alebo podľa objemu a hodnoty v čase. Hromadenie a centralizácia obstarávania by sa však mali dôkladne monitorovať, aby sa zamedzilo nadmernej koncentrácii kúpnej sily a tajným dohodám a aby sa zachovala transparentnosť a hospodárska súťaž, ako aj príležitosti prístupu na trh pre malé a stredné podniky.

(21) Nástroj rámcových dohôd sa používal vo veľkej miere a považuje sa za účinnú techniku obstarávania v celej Európe. Preto by sa mal zachovať v tej miere, ako doteraz. Je však potrebné objasniť niektoré pojmy, najmä podmienky používania rámcovej dohody verejnými obstarávateľmi, ktorí nie sú jej zmluvnou stranou.

(22) Vzhľadom na získané skúsenosti je potrebné upraviť aj pravidlá pre dynamické nákupné systémy, ktoré verejným obstarávateľom umožnia plne využiť výhody možností, ktoré ponúka tento nástroj. Tieto systémy sa musia zjednodušiť, najmä tým, že sa budú využívať vo forme užšieho konania, čím sa odstráni potreba predkladania informatívnych ponúk, ktoré boli vyhlásené za jeden z hlavných problémov súvisiacich s týmito systémami. Každý hospodársky subjekt, ktorý podá žiadosť o účasť a spĺňa podmienky účasti, by tak mal mať možnosť zúčastniť sa obstarávacích konaní vykonávaných prostredníctvom dynamického nákupného systému. Táto technika obstarávania umožňuje verejným obstarávateľom uverejniť pomerne široké spektrum verejných súťaží a zabezpečiť tak optimálne využívanie verejných prostriedkov prostredníctvom rozsiahlej hospodárskej súťaže.

(23) Okrem toho sa neustále vyvíjajú nové metódy elektronického obstarávania, ako sú elektronické katalógy. Pomáhajú zvýšiť hospodársku súťaž a zefektívniť verejné obstarávanie, najmä pokiaľ ide o úsporu času a peňazí. Mali by sa však stanoviť určité pravidlá, ktoré zabezpečia, že používanie nových metód bude v súlade s pravidlami tejto smernice a so zásadami rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti. Najmä ak bola hospodárska súťaž opätovne otvorená na základe rámcovej dohody alebo ak sa použil dynamický nákupný systém a existujú dostatočné záruky, pokiaľ ide o zabezpečenie vysledovateľnosti, rovnakého zaobchádzania a predvídateľnosti, verejní obstarávatelia by mali mať možnosť organizovať verejné súťaže, pokiaľ ide o špecifické obstarávanie na základe už predložených elektronických katalógov. V súlade s požiadavkami pravidiel pre elektronické komunikačné prostriedky by verejní obstarávatelia mali zabrániť neodôvodneným prekážkam prístupu hospodárskych subjektov k obstarávacím konaniam, v rámci ktorých musia byť ponuky predložené vo forme elektronických katalógov a ktoré zaručujú súlad so všeobecnými zásadami nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.

(24) Vo väčšine členských štátov sa čoraz častejšie využívajú centralizované metódy obstarávania. . Centrálne obstarávacie inštitúcie sú zodpovedné za získavanie alebo zadávanie verejných zákaziek/uzatváranie rámcových dohôd pre ostatných verejných obstarávateľov. Vzhľadom na veľké objemy nákupov takéto metódy pomáhajú zvyšovať hospodársku súťaž a profesionalizovať verejné obstarávanie. Preto by sa mal v Únii vymedziť pojem centrálnych obstarávacích inštitúcií činných pre verejných obstarávateľov bez toho, aby sa tým zabránilo pokračovaniu menej inštitucionalizovaného a systematického spoločného obstarávania alebo zavedenej praxe obrátiť sa na poskytovateľov služieb, ktorí pripravujú a riadia obstarávacie konania v mene verejného obstarávateľa a na jeho účet. Mali by sa stanoviť pravidlá aj pre rozdelenie zodpovednosti za plnenie záväzkov podľa tejto smernice, a to aj v prípade opravných prostriedkov, medzi centrálnou obstarávacou inštitúciou a verejnými obstarávateľmi, ktorí obstarávajú od centrálnej obstarávacej inštitúcie alebo prostredníctvom nej. V prípade, že má táto inštitúcia výhradnú zodpovednosť za vykonávanie obstarávacích konaní, mala by byť výhradne a priamo zodpovedná aj za zákonnosť týchto konaní. V prípade, že verejný obstarávateľ vykonáva niektoré časti tohto konania, napríklad opätovné otvorenie hospodárskej súťaže podľa rámcovej dohody alebo udelenie jednotlivých zákaziek na základe dynamického nákupného systému, mal by byť aj naďalej zodpovedný za tie etapy, ktoré realizuje.

(25) Elektronické komunikačné prostriedky sú obzvlášť vhodné na podporu postupov a nástrojov na centralizované obstarávanie z dôvodu možnosti, ktorú ponúkajú, pokiaľ ide o opätovné použitie a automatické spracovanie údajov, minimalizáciu informácií a transakčných nákladov. Používanie takýchto elektronických komunikačných prostriedkov by preto malo byť v prvom rade pre centrálne obstarávacie inštitúcie povinné a zároveň by uľahčovalo harmonizáciu postupov v celej Únii. Po uplynutí prechodného obdobia dvoch rokov by sa mala zaviesť všeobecná povinnosť používať elektronické komunikačné prostriedky pri každom obstarávacom konaní.

(26) Spoločné zadávanie verejných zákaziek verejnými obstarávateľmi z rôznych členských štátov v súčasnosti naráža na špecifické právne problémy s osobitným dôrazom na konflikty medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Napriek tomu, že v smernici 2004/18/ES sa implicitne schválilo spoločné cezhraničné verejné obstarávanie, v praxi niekoľko vnútroštátnych právnych systémov explicitne alebo implicitne vyhlásilo spoločné cezhraničné verejné obstarávanie za právne neisté alebo nemožné. Verejní obstarávatelia z rôznych členských štátov môžu mať záujem o spoluprácu a spoločné zadávanie verejných zákaziek s cieľom získať maximálny úžitok z potenciálu vnútorného trhu z hľadiska úspor z rozsahu a zdieľania rizík a prínosov, a to nielen pre inovačné projekty s väčšou mierou rizika, než je jeden verejný obstarávateľ ochotný znášať. Preto by sa mali stanoviť nové pravidlá pre spoločné cezhraničné obstarávanie určujúce rozhodné právo tak, aby sa uľahčila spolupráca medzi verejnými obstarávateľmi na jednotnom trhu. Verejní obstarávatelia z rôznych členských štátoch môžu popritom na základe vnútroštátneho práva alebo práva Únie zriaďovať spoločné právne subjekty. Pre takúto formu spoločného obstarávania by sa mali stanoviť osobitné pravidlá.

(27) Technické špecifikácie vypracované verejnými obstarávateľmi musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie otvorené hospodárskej súťaži. Na tento účel musí byť možné predložiť ponuky, ktoré odrážajú rozmanitosť technických riešení, aby sa dosiahla dostatočná úroveň hospodárskej súťaže. Technické špecifikácie by sa preto mali formulovať takým spôsobom, aby sa zabránilo umelému zúženiu hospodárskej súťaže na základe požiadaviek, ktoré zvýhodňujú konkrétny hospodársky subjekt tým, že budú odrážať kľúčové charakteristiky tovarov, služieb alebo prác, ktoré tento hospodársky subjekt zvyčajne ponúka. Vypracovanie technických špecifikácií, pokiaľ ide o funkčné a výkonnostné požiadavky, vo všeobecnosti umožňuje dosiahnuť tento cieľ tým najlepším spôsobom a podporuje inovácie. Tam, kde sa odkazuje na európsku normu alebo v prípade, že takáto norma neexistuje, na národnú normu, musia verejní obstarávatelia posúdiť ponuky založené na rovnocenných ustanoveniach. Na preukázanie rovnocennosti možno uchádzačov požiadať, aby predložili dôkazy overené treťou stranou; v prípade, že hospodársky subjekt nemá prístup k takýmto osvedčeniam alebo skúšobným protokolom, alebo ak nemá možnosť ich získať v stanovenej lehote, mal by mať možnosť predložiť aj iné vhodné dôkazové prostriedky, ako je technická dokumentácia výrobcu.

(28) Verejní obstarávatelia, ktorí chcú obstarávať práce, tovary alebo služby so špecifickými environmentálnymi, sociálnymi alebo inými charakteristikami, by mali mať možnosť odkazovať na konkrétne značky, ako je európska environmentálna značka, (viac)národné environmentálne označenia alebo akékoľvek iné označenia za predpokladu, že požiadavky na označovanie súvisia s predmetom zákazky, ako je opis výrobku a jeho prezentácia vrátane požiadaviek týkajúcich sa balenia. Okrem toho je nevyhnutné, aby boli tieto požiadavky vypracované a prijaté na základe objektívne overiteľných kritérií za použitia postupu, ktorého sa subjekty, ako sú orgány štátne správy, spotrebitelia, výrobcovia, distribútori a environmentálne organizácie, môžu zúčastniť, a aby bola táto značka prístupná a dostupná pre všetky zainteresované strany.

(29) Pri všetkých obstarávaniach určených pre osoby, či už širokú verejnosť alebo zamestnancov verejného obstarávateľa, je nevyhnutné, aby verejní obstarávatelia stanovili technické špecifikácie tak, aby zohľadňovali kritériá dostupnosti pre osoby s postihnutím alebo aby boli navrhnuté pre všetkých užívateľov s výnimkou patrične odôvodnených prípadov.

(30) S cieľom podporovať účasť malých a stredných podnikov (MSP) na trhu verejného obstarávania by sa verejní obstarávatelia mali podnecovať, aby zákazky rozdeľovali na viacero častí a, ak tak neurobia, mali by mať povinnosť uviesť príslušné dôvody. Ak sa zákazka rozdelí na viacero častí, verejní obstarávatelia môžu, napríklad v záujme ochrany hospodárskej súťaže alebo zaistenia bezpečnosti dodávok, obmedziť počet častí, na ktoré môže hospodársky subjekt predložiť ponuku; môžu obmedziť aj počet častí, ktoré možno zadať ktorémukoľvek jednému uchádzačovi.

(31) Príliš náročné požiadavky na ekonomickú a finančnú kapacitu často predstavujú neodôvodnenú prekážku zapojenia MSP do verejného obstarávania. Verejní obstarávatelia by preto nemali mať možnosť vyžadovať od hospodárskych subjektov, aby mali minimálny obrat trikrát vyšší ako je odhadovaná hodnota zákazky. V patrične odôvodnených prípadoch však možno uplatniť aj náročnejšie požiadavky. Takéto okolnosti môžu súvisieť s vysokým rizikom spojeným s plnením zákazky alebo so skutočnosťou, že jej včasné a náležité vykonávanie je rozhodujúce, napríklad preto, že je nevyhnutnou prípravou na plnenie iných zákaziek.

(32) Mnohé hospodárske subjekty a v neposlednom rade aj MSP sa domnievajú, že hlavnou prekážkou ich účasti na verejnom obstarávaní je administratívna záťaž vyplývajúca z potreby predložiť veľké množstvo osvedčení alebo iných dokumentov týkajúcich sa kritérií vylúčenia a podmienok účasti. Obmedzenie takýchto požiadaviek, napríklad prostredníctvom vlastných vyhlásení, by mohlo viesť k značnému zjednodušeniu v prospech verejných obstarávateľov aj hospodárskych subjektov. Uchádzač, ktorému bola zákazka zadaná, by však mal byť povinný poskytnúť príslušné dôkazy a verejní obstarávatelia by nemali uzatvárať zákazky s uchádzačmi, ktorí tak neurobia. Ďalšie zjednodušenie možno dosiahnuť prostredníctvom štandardizovaných dokumentov, ako je európsky pas verejného obstarávania, ktoré by mali uznávať všetci verejní obstarávatelia a ktoré by sa mali medzi hospodárskymi subjektmi, najmä MSP, propagovať, keďže im môžu do veľkej miery znížiť administratívnu záťaž.

(33) Komisia zabezpečuje a riadi elektronický systém e-Certis, ktorý na báze dobrovoľnosti aktualizujú a overujú vnútroštátne orgány. Účelom systému e-Certis je zjednodušiť výmenu osvedčení a iných listinných dôkazov, ktoré verejní obstarávatelia často požadujú. Z doteraz získaných skúseností vyplýva, že aktualizácia a overovanie na dobrovoľnej báze nie sú dostatočné na zabezpečenie toho, aby sa využíval plný potenciál systému e-Certis, pokiaľ ide o zjednodušenie a uľahčenie výmeny dokumentov, najmä v prospech malých a stredných podnikov. Jeho udržiavanie by preto malo byť povinné ako prvý krok; využívanie systému e-Certis sa stane povinné v neskoršej fáze.

(34) Verejné zákazky by sa nemali zadávať hospodárskym subjektom, ktoré boli účastníkmi zločineckej organizácie alebo ktoré boli uznané vinnými z korupcie, podvodu na úkor finančných záujmov Únie alebo z prania špinavých peňazí. Neplatenie daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie by sa takisto malo sankcionovať povinným vylúčením na úrovni Únie. Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť vylúčiť záujemcov alebo uchádzačov v prípade porušenia environmentálnych alebo sociálnych záväzkov vrátane pravidiel týkajúcich sa dostupnosti pre osoby s postihnutím alebo iných foriem závažného odborného pochybenia, ako je porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva.

(35) Hospodárske subjekty by však mali mať možnosť prijímať opatrenia na zaistenie súladu zamerané na nápravu dôsledkov akýchkoľvek trestných činov alebo pochybenia a na účinné predchádzanie ďalším prípadom nesprávneho konania. Medzi tieto opatrenia môžu patriť najmä personálne a organizačné opatrenia, ako je prerušenie všetkých prepojení na osoby alebo organizácie zapojené do nesprávneho konania, vhodné opatrenia na reorganizáciu personálu, realizácia systémov hlásení a kontroly, vytvorenie štruktúry interného auditu na sledovanie súladu a prijatie interných pravidiel zodpovednosti a náhrady. Ak takéto opatrenia poskytujú dostatočné záruky, príslušný hospodársky subjekt by už nemal byť vylúčený na základe týchto dôvodov. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť požadovať, aby verejní obstarávatelia preskúmali plnenie opatrení, ktoré boli prijaté so zreteľom na možné prijatie do obstarávacieho konania.

(36) Verejní obstarávatelia môžu vyžadovať, aby sa počas realizácie verejnej zákazky uplatňovali opatrenia alebo schémy environmentálneho riadenia. Schémy environmentálneho riadenia, či už sú zaregistrované v rámci nástrojov Únie ako nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS)[19]alebo nie, môžu preukázať, že hospodársky subjekt má technickú spôsobilosť na plnenie zákazky. Opis opatrení vykonaných hospodárskym subjektom na zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany životného prostredia by sa mal uznať ako forma dôkazu a alternatíva k registračným schémam environmentálneho riadenia v prípade, že hospodársky subjekt nemá prístup k takýmto registračným schémam environmentálneho riadenia alebo nemá možnosť získať ich v stanovenej lehote.

(37) Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečia súlad so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Tieto kritériá by mali zaručiť, aby sa ponuky posudzovali v podmienkach efektívnej hospodárskej súťaže, ako aj v prípadoch, ak verejní obstarávatelia vyžadujú vysoko kvalitné práce, tovar a služby, ktoré optimálne vyhovujú ich potrebám, napr. ak sú vybrané kritériá na vyhodnotenie ponúk spojené s výrobným procesom. Výsledkom je, že verejní obstarávatelia by mali mať možnosť prijať ako kritérium na vyhodnotenie ponúk „ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku“ alebo „najnižšiu cenu“, pričom vezmú do úvahy, že v poslednom prípade môžu voľne stanoviť zodpovedajúce normy kvality pomocou technických špecifikácií alebo podmienok plnenia zákazky.

(38) Keď sa verejní obstarávatelia rozhodnú zadať zákazku na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, musia stanoviť kritériá na vyhodnotenie ponúk, na základe ktorých budú posudzovať uchádzačov s cieľom určiť, ktorý z nich ponúka najlepší pomer medzi kvalitou a cenou. Určenie týchto kritérií závisí od predmetu zákazky, pretože kritériá musia umožňovať posúdenie úrovne plnenia ponúkanej každým z uchádzačov z hľadiska predmetu zákazky, ktorý je vymedzený v technických špecifikáciách, a zmeranie pomeru medzi kvalitou a cenou pre každú ponuku. Vybrané kritéria na vyhodnotenie ponúk by verejného obstarávateľa ďalej nemali oprávňovať na neobmedzenú voľnosť výberu a mala by sa nimi zaisťovať možnosť účinnej hospodárskej súťaže a mali by ich sprevádzať požiadavky, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré poskytli uchádzači.

(39) Je nanajvýš dôležité, aby sa plne využil potenciál verejného obstarávania s cieľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 pre udržateľný rast. Vzhľadom na dôležité rozdiely medzi jednotlivými sektormi a trhmi by však nebolo primerané stanoviť všeobecné povinné požiadavky pre obstarávanie v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti inovácií. V právnych predpisoch Únie sa už stanovili záväzné požiadavky pre obstarávanie na dosiahnutie konkrétnych cieľov v sektore vozidiel cestnej dopravy (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy[20]) a kancelárskych zariadení [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení[21]]. Popritom sa zaznamenal výrazný pokrok v oblasti vymedzenia spoločných metodík pre náklady na životný cyklus. Zdá sa preto vhodné pokračovať týmto smerom, pričom je na právnych predpisoch špecifických pre príslušný sektor, aby sa nimi stanovili záväzné ciele a úlohy v závislosti od konkrétnych politík a podmienok platných v príslušnom sektore a aby sa nimi propagoval rozvoj a využívanie európskych prístupov, ako napr. nákladov na životný cyklus, ako ďalšej podpory využívania verejného obstarávania v prospech udržateľného rastu.

(40) Tieto opatrenia špecifické pre príslušný sektor musia byť doplnené o upravené smernice o verejnom obstarávaní, ktoré verejným obstarávateľom umožňujú dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 v rámci ich stratégií v oblasti verejného obstarávania. Preto by malo byť jasné, že verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť pre ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a najnižšiu cenu pomocou prístupu na základe nákladov na životný cyklus. Pojem náklady na životný cyklus zahŕňa všetky náklady na práce, tovar alebo služby počas ich životného cyklu, a to ich interné náklady (ako sú náklady na vývoj, výrobu, používanie, údržbu a likvidáciu po skončení životného cyklu), ako aj ich externé náklady za predpokladu, že ich možno peňažne vyjadriť a monitorovať. Na úrovni Únie by sa mali rozvíjať spoločné metodiky na výpočet nákladov na životný cyklus pre určité kategórie tovarov alebo služieb; po vypracovaní takejto metodiky by jej používanie malo byť povinné.

(41) Okrem toho v technických špecifikáciách a kritériách na vyhodnotenie ponúk by verejní obstarávatelia mali mať možnosť odkazovať na konkrétny výrobný proces, konkrétny spôsob poskytovania služieb alebo konkrétny postup pre ktorúkoľvek inú fázu životného cyklu výrobku alebo služby za predpokladu, že sú spojené s predmetom verejnej zákazky. S cieľom lepšie integrovať sociálne aspekty do verejného obstarávania, obstarávatelia takisto môžu mať možnosť zahrnúť do kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, charakteristiky týkajúce sa pracovných podmienok osôb, ktoré sa priamo podieľajú na danom procese výroby alebo poskytovania služby. Takéto charakteristiky sa môžu týkať len ochrany zdravia pracovníkov podieľajúcich sa na výrobnom procese alebo zvýhodnenia sociálnej integrácie znevýhodnených osôb alebo členov zraniteľných skupín v rámci osôb určených na plnenie zákazky vrátane prístupnosti pre osoby s postihnutím. Všetky kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré obsahujú takéto charakteristiky, by sa v každom prípade mali naďalej obmedzovať na tie charakteristiky, ktoré majú bezprostredný vplyv na pracovníkov v ich pracovnom prostredí. Mali by sa uplatňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb[22] a tak, aby priamo alebo nepriamo nediskriminovali hospodárske subjekty z iných členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o vládnom obstarávaní alebo dohôd o voľnom obchode, v ktorých je Únia zmluvnou stranou. Pre zákazky na poskytnutie služieb a zákazky, ktoré zahŕňajú návrh prác, by verejní obstarávatelia mali mať takisto možnosť využívať ako kritérium na vyhodnotenie ponúk organizáciu, kvalifikáciu a skúsenosti pracovníkov určených na plnenie danej zákazky, pretože to môže mať vplyv na kvalitu a plnenie zákazky, a tým aj na ekonomickú hodnotu ponuky.

(42) Ponuky, ktoré majú z hľadiska práce, tovarov alebo služieb neobvykle nízku cenu, môžu byť založené na technicky, hospodársky alebo právne nesprávnych predpokladoch alebo postupoch. Aby sa predišlo prípadným nedostatkom pri plnení zákazky, verejní obstarávatelia by mali byť povinní požiadať o vysvetlenie účtovanej ceny v prípade, že uchádzač v porovnaní s inými uchádzačmi ponúka výrazne nižšie ceny. V prípade, že uchádzač nemôže poskytnúť dostatočné vysvetlenie, verejný obstarávateľ by mal byť oprávnený ponuku zamietnuť. Zamietnutie by malo byť povinné v prípadoch, keď verejný obstarávateľ zistil, že neobvykle nízka účtovaná cena vyplýva z nedodržiavania záväzných právnych predpisov Únie v oblasti sociálneho, pracovného alebo environmentálneho práva alebo ustanovení medzinárodného pracovného práva.

(43) Podmienky plnenia zákazky sú zlučiteľné s touto smernicou, pokiaľ nie sú priamo alebo nepriamo diskriminačné, týkajú sa predmetu zákazky a sú uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v predbežnom informatívnom oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v podkladoch k obstarávaniu. Môžu byť určené najmä v prospech odborného vzdelávania priamo na mieste výkonu práce, zamestnávania osôb, ktoré majú problémy so začlenením sa do spoločnosti, boja proti nezamestnanosti, ochrany životného prostredia alebo dobrých životných podmienok zvierat. Okrem iného je možné sa zmieniť napríklad o požiadavkách – platných počas plnenia zákazky – na nábor dlhodobo nezamestnaných alebo na vykonanie opatrení odbornej prípravy pre nezamestnaných alebo mládež, na podstatné plnenie základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ILO), aj keď takéto dohovory neboli implementované do vnútroštátneho práva, a na nábor vyššieho počtu znevýhodnených osôb, ako to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy.

(44) Zákony, iné právne predpisy a kolektívne zmluvy tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie, ktoré sú platné v oblasti pracovných podmienok a bezpečnosti pri práci, platia počas plnenia verejnej zákazky za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie. Pre cezhraničné situácie, keď pracovníci z jedného členského štátu na účely plnenia verejnej zákazky poskytujú služby v inom členskom štáte, sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb[23] stanovujú minimálne podmienky, ktoré musí hostiteľská krajina spĺňať v súvislosti s takýmito vyslanými pracovníkmi. Ak vnútroštátne právo obsahuje ustanovenia v tomto zmysle, nesplnenie týchto povinností sa môže považovať za závažné pochybenie zo strany hospodárskeho subjektu, ktoré by mohlo mať za následok vylúčenie tohto hospodárskeho subjektu z konania na zadanie verejnej zákazky.

(45) Je potrebné objasniť podmienky, za ktorých si úprava zákazky počas jej plnenia vyžaduje nové obstarávacie konanie, so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Nové obstarávacie konanie je potrebné, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia dôležité zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Tieto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené a doplnené podmienky mali vplyv na výsledok konania, keby boli súčasťou pôvodného konania.

(46) Verejní obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového obstarávacieho konania. Pojem nepredvídateľných okolností sa odvoláva na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a vlastnosti konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákaziek a ich predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy obstarávania, napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok.

(47) V súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by úspešný uchádzač nemal byť nahradený iným hospodárskym subjektom bez opätovného otvorenia zákazky hospodárskej súťaži. Úspešný uchádzač plniaci zákazku však môže počas plnenia zákazky podliehať určitým štrukturálnym zmenám, ako sú čisto vnútorné reorganizácie, fúzie a akvizície alebo platobná neschopnosť. Takéto štrukturálne zmeny by si nemali automaticky vyžadovať nové obstarávacie konanie pre všetky verejné zákazky vykonávané týmto podnikom.

(48) Verejní obstarávatelia by v rámci jednotlivých zákaziek mali mať možnosť vykonávať zmeny v zákazke prostredníctvom doložiek o preskúmaní, ale takéto doložky by im nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľných rozhodnutí. V tejto smernici by sa preto malo stanoviť, do akej miery možno v pôvodnej zákazke vykonávať úpravy.

(49) Hodnotenie ukázalo, že členské štáty dôsledne a systematicky nemonitorujú uplatňovanie a fungovanie pravidiel verejného obstarávania. Táto skutočnosť má nepriaznivý vplyv na správne vykonávanie ustanovení vyplývajúcich z týchto smerníc, čo je hlavným zdrojom nákladov a neistoty. Niektoré členské štáty vymenovali národný ústredný orgán, ktorý sa zaoberá otázkami verejného obstarávania, ale úlohy, ktorými sú tieto orgány poverené, sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Jasnejšie, jednotnejšie a spoľahlivejšie mechanizmy monitorovania a kontroly by prehĺbili znalosti o fungovaní pravidiel verejného obstarávania, zlepšili právnu istotu pre podniky a verejných obstarávateľov a prispeli k vytvoreniu rovnakých podmienok. Takéto mechanizmy by mohli slúžiť ako nástroj na odhalenie a včasné riešenie problémov, najmä pokiaľ ide o projekty spolufinancované Úniou, a na určenie štrukturálnych nedostatkov. V tejto súvislosti je veľmi potrebné koordinovať tieto mechanizmy, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie, kontrola a monitorovanie politiky verejného obstarávania, ako aj systematické hodnotenie výsledkov politiky verejného obstarávania v celej Únii.

(50) Členské štáty by mali určiť jeden vnútroštátny orgán zodpovedný za monitorovanie a vykonávanie verejného obstarávania a jeho kontrolu. Takýto ústredný orgán by mal mať priame a včasné informácie, a to najmä pokiaľ ide o rôzne problémy, ktoré ovplyvňujú uplatňovanie právnych predpisov o verejnom obstarávaní. Mal by byť schopný poskytnúť okamžitú spätnú väzbu k fungovaniu politiky a k prípadným nedostatkom vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v praxi a prispieť k rýchlemu určeniu riešení. S cieľom účinne bojovať proti korupcii a podvodom by tento ústredný orgán a široká verejnosť mali takisto mať možnosť skontrolovať znenie uzavretých zákaziek. Zákazky vysokej hodnoty by sa preto mali zasielať orgánu dohľadu, pričom by zainteresované osoby mali mať možnosť prístupu k týmto dokumentom, pokiaľ sa tým neohrozujú oprávnené verejné alebo súkromné záujmy.

(51) Nie všetci verejní obstarávatelia majú interné odborné znalosti na to, aby vedeli, ako riešiť hospodársky alebo technicky náročné zákazky. V tejto súvislosti by primeraná odborná pomoc účinným spôsobom doplnila činnosti v oblasti monitorovania a kontroly. Na jednej strane možno tento cieľ dosiahnuť pomocou nástrojov na výmenu skúseností (znalostné centrá), ktoré verejným obstarávateľom poskytujú technickú pomoc; na druhej strane by podniky, v neposlednom rade MSP, mali profitovať z administratívnej pomoci, najmä ak sa zúčastňujú na cezhraničnom obstarávacom konaní.

(52) Štruktúry alebo mechanizmy monitorovania, dohľadu a podpory na vnútroštátnej úrovni už existujú a môžu sa samozrejme využívať na zaistenie monitorovania, vykonávania a kontroly verejného obstarávania a na poskytnutie potrebnej podpory verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom.

(53) Na zabezpečenie primeraného poradenstva a praxe v každom členskom štáte a v celej Únii je potrebná účinná spolupráca. Orgány poverené monitorovaním, vykonávaním, kontrolou a technickou pomocou by si mali vymieňať informácie a vzájomne spolupracovať; v rovnakom kontexte by mal vnútroštátny organ určený každým členským štátom konať ako prednostné miesto kontaktu s útvarmi Komisie na účely zhromažďovania údajov, výmeny informácií a monitorovania vykonávania právnych predpisov Únie o verejnom obstarávaní.

(54) S cieľom prispôsobiť sa rýchlemu technickému, hospodárskemu a regulačnému vývoju by na Komisiu mala byť delegovaná právomoc prijímať právne akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie so zreteľom na celý rad nepodstatných prvkov tejto smernice. Vzhľadom na potrebu dodržiavania medzinárodných dohôd by Komisia mala byť oprávnená upravovať technické postupy pre metódy výpočtu prahových hodnôt a pravidelne revidovať samotné prahové hodnoty a prispôsobovať prílohy V a XI; zoznamy ústredných orgánov štátnej správy podliehajú zmenám v dôsledku administratívnych zmien na vnútroštátnej úrovni. Tieto zmeny sa oznamujú Komisii, ktorá by mala byť oprávnená prispôsobovať prílohu I; odkazy na nomenklatúr CPV môžu podliehať regulačným zmenám na úrovni EÚ a je potrebné, aby sa tieto zmeny odrazili v znení tejto smernice; technické detaily a charakteristiky elektronických zariadení by mali byť v súlade s technologickým vývojom a administratívnymi potrebami; takisto je nevyhnutné oprávniť Komisiu, aby prijala záväzné technické normy pre elektronickú komunikáciu s cieľom zabezpečiť interoperabilitu technických formátov, spracovania a prenosu správ v obstarávacích konaniach vykonávaných elektronickými prostriedkami komunikácie so zreteľom na technologický vývoj a administratívne potreby; obsah európskeho pasu verejného obstarávania by mal odrážať administratívne potreby a regulačné zmeny na vnútroštátnej úrovni, ako aj úrovni EÚ; zoznam legislatívnych aktov Únie, ktorým sa stanovujú spoločné metodiky na výpočet nákladov na životný cyklus by sa mal urýchlene prispôsobiť v záujme začlenenia opatrení prijatých na sektorovom základe. Na splnenie týchto potrieb by Komisia mala byť oprávnená aktualizovať zoznam legislatívnych aktov vrátane metodík na výpočet nákladov na životný cyklus.

(55) Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce uskutočňovala náležité konzultácie aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a tvorbe delegovaných aktov mala zaistiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(56) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tejto smernice, ako aj na vypracovanie štandardných formulárov pre uverejňovanie oznámení, štandardného formuláru pre európsky pas verejného obstarávania a spoločnej šablóny, ktorú budú orgány dohľadu používať na vypracovanie správy o vykonávaní a štatistickej správy, by vykonávacie právomoci mali byť prenesené na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[24]. Konzultačný postup by sa mal používať na prijatie takýchto vykonávacích aktov, ktoré nemajú žiadny vplyv ani z finančného hľadiska, ani pokiaľ ide o povahu a rozsah povinností vyplývajúcich z tejto smernice. Naopak, tieto akty sú charakterizované výlučne administratívnym účelom a slúžia na uľahčenie uplatňovania pravidiel stanovených touto smernicou.

(57) Keďže cieľ tejto smernice, a to koordináciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú určitých verejných obstarávacích konaní, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(58) Smernica 2004/18/ES by sa preto mala zrušiť.

(59) V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z [dátum], sa členské štáty zaviazali, že v opodstatnených prípadoch priložia k oznámeniam o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viac dokumentov, v ktorých sa vysvetľuje vzťah medzi časťami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Vzhľadom na túto smernicu považuje zákonodarca predloženie takýchto dokumentov za opodstatnené,

prijali túto smernicu:

HLAVA I: Rozsah pôsobnosti, vymedzenie pojmov a všeobecné zásady

KAPITOLA I: Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Oddiel 1: Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1: Predmet úpravy

Článok 2: Vymedzenie pojmov

Článok 3: Zmiešané obstarávanie

Oddiel 2: Prahové hodnoty

Článok 4: Prahové hodnoty

Článok 5: Metódy výpočtu odhadovanej hodnoty obstarávania

Článok 6: Revízia prahových hodnôt

Oddiel 3: Vylúčenia zákaziek

Článok 7: Zákazky v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb

Článok 8: Osobitné vylúčenia v oblasti telekomunikácií

Článok 9: Zákazky zadávané a súťaže návrhov organizované podľa medzinárodných pravidiel

Článok 10: Osobitné vylúčenia vzťahujúce sa na zákazky na poskytnutie služieb

Článok 11: Vzťahy medzi orgánmi verejnej správy

Oddiel 4: Osobitné situácie

Článok 12: Zákazky, na ktoré prispievajú verejní obstarávatelia vo výške viac ako 50 %

Článok 13: Služby v oblasti výskumu a vývoja

Článok 14: Obrana a bezpečnosť

KAPITOLA II: Všeobecné pravidlá

Článok 15: Zásady obstarávania

Článok 16: Hospodárske subjekty

Článok 17: Vyhradené zákazky

Článok 18: Dôverný charakter

Článok 19: Pravidlá platné v oblasti komunikácie

Článok 20: Nomenklatúry

Článok 21: Konflikty záujmov

Článok 22: Nezákonné konanie

HLAVA II: Pravidlá uplatniteľné na verejné zákazky

KAPITOLA I: Konania

Článok 23: Podmienky týkajúce sa Dohody o vládnom obstarávaní a iných medzinárodných dohôd

Článok 24: Výber konania

Článok 25: Otvorené konanie

Článok 26: Užšie konanie

Článok 27: Súťažné konanie s rokovaním

Článok 28: Súťažný dialóg

Článok 29: Partnerstvo v oblasti inovácií

Článok 30: Používanie rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia

KAPITOLA II: Metódy a nástroje elektronického a hromadného obstarávania

Článok 31: Rámcové dohody

Článok 32: Dynamické nákupné systémy

Článok 33: Elektronické aukcie

Článok 34: Elektronické katalógy

Článok 35: Centralizované obstarávacie činnosti a centrálne obstarávacie inštitúcie

Článok 36: Vedľajšie obstarávacie činnosti

Článok 37: Príležitostné spoločné obstarávanie

Článok 38: Spoločné obstarávanie medzi verejnými obstarávateľmi z rôznych členských štátov

KAPITOLA III: Priebeh konania

ODDIEL 1: PRÍPRAVA

Článok 39: Predbežné trhové konzultácie

Článok 40: Technické špecifikácie

Článok 41: Značky

Článok 42: Skúšobné protokoly, certifikácia a iné dôkazové prostriedky

Článok 43: Variantné riešenia

Článok 44: Rozdelenie zákaziek na viacero častí

Článok 45: Stanovenie lehôt

Oddiel 2: Uverejňovanie a transparentnosť

Článok 46: Predbežné informatívne oznámenia

Článok 47: Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania

Článok 48: Oznámenia o zadaní zákazky

Článok 49: Forma a spôsob uverejňovania oznámení

Článok 50: Uverejňovanie na vnútroštátnej úrovni

Článok 51: Elektronická dostupnosť podkladov k obstarávaniu

Článok 52: Výzvy na predloženie ponuky alebo výzvy na účasť na dialógu; výzvy na potvrdenie záujmu

Článok 53: Informovanie záujemcov a uchádzačov

Oddiel 3: Výber účastníkov a zadávanie zákaziek

Článok 54: Všeobecné zásady

Pododdiel 1: Kvalitatívne kritériá výberu

Článok 55: Dôvody na vylúčenie

Článok 56: Podmienky účasti

Článok 57: Vlastné vyhlásenia a iné dôkazové prostriedky

Článok 58: Online archív osvedčení (e-Certis)

Článok 59: Európsky pas verejného obstarávania

Článok 60: Osvedčenia

Článok 61: Normy zabezpečenia kvality a normy environmentálneho riadenia

Článok 62: Spoliehanie sa na kapacity iných subjektov

Článok 63: Úradné zoznamy schválených hospodárskych subjektov a certifikácia orgánmi zriadenými podľa verejného práva alebo súkromného práva

Pododdiel 2: Zníženie počtu záujemcov, ponúk a riešení

Článok 64: Zníženie počtu inak kvalifikovaných záujemcov, ktorí sa majú vyzvať na účasť

Článok 65: Zníženie počtu ponúk a riešení

Pododdiel 3: Zadanie zákazky

Článok 66: Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Článok 67: Životný cyklus a náklady na životný cyklus

Článok 68: Prekážky zadania zákazky

Článok 69: Ponuky s neobvykle nízkou cenou

KAPITOLA IV: Plnenie zákazky

Článok 70: Podmienky plnenia zákaziek

Článok 71: Využívanie subdodávateľov

Článok 72: Úprava zákaziek počas ich platnosti

Článok 73: Vypovedanie zákaziek

HLAVA III: Osobitné režimy obstarávania

KAPITOLA I: Sociálne a iné osobitné služby

Článok 74: Zadávanie zákaziek na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb

Článok 75: Uverejňovanie oznámení

Článok 76: Zásady zadávania zákaziek

Kapitola II: Pravidlá upravujúce súťaže návrhov

Článok 77: Všeobecné ustanovenia

Článok 78: Rozsah pôsobnosti

Článok 79: Oznámenia

Článok 80: Pravidlá organizovania súťaží návrhov a výberu účastníkov

Článok 81: Zloženie poroty

Článok 82: Rozhodnutia poroty

HLAVA IV: RIADENIE

Článok 83: Presadzovanie

Článok 84: Verejný dohľad

Článok 85: Individuálne správy o konaniach na zadanie zákaziek

Článok 86: Vnútroštátne predkladanie správ

Článok 87: Pomoc pre verejných obstarávateľov a podniky

Článok 88: Administratívna spolupráca

HLAVA V: DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 89: Vykonávanie delegovania právomocí

Článok 90: Postup pre naliehavé prípady

Článok 91: Komitologický postup

Článok 92: Transpozícia

Článok 93: Zrušenie

Článok 94: Preskúmanie

Článok 95: Nadobudnutie účinnosti

Článok 96: Adresáti

PRÍLOHY

PRÍLOHA I     ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

PRÍLOHA II    ZOZNAM ČINNOSTÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2 BODE (8) PÍSM. a)

PRÍLOHA III   ZOZNAM VÝROBKOV UVEDENÝCH V ČLANKU 4 PÍSM. b) V SÚVISLOSTI SO ZÁKAZKAMI ZADÁVANÝMI VEREJNÝMI OBSTARÁVATEĽMI V OBLASTI OBRANY

PRÍLOHA IV  POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA ZARIADENÍ NA ELEKTRONICKÉ PRIJÍMANIE PONÚK, ŽIADOSTÍ O ÚČASŤ, AKO AJ PLÁNOV A PROJEKTOV V RÁMCI SÚŤAŽÍ

PRÍLOHA V    ZOZNAM MEDZINÁRODNÝCH DOHôD UVEDENÝCH V ČLÁNKU 23

PRÍLOHA VI  INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V OZNÁMENIACH

PRÍLOHA VII INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V ŠPECIFIKÁCIÁCH V ELEKTRONICKÝCH AUKCIÁCH (ČLÁNOK 33 ODS. 4)

PRÍLOHA VIII            VYMEDZENIE URČITÝCH TECHNICKÝCH ŠPECIFIKÁCIÍ

PRÍLOHA IX  CHARAKTERISTIKY TÝKAJÚCE SA UVEREJŇOVANIA

PRÍLOHA X    Obsah výziev na predloženie ponuky, výziev na účASť NA dialógu alebo výziev na potvrdenie zájmu podľa článku 52

PRÍLOHA XI  ZOZNAM MEDZINÁRODNÝCH DOHOVOROV V SOCIÁLNEJ A ENVIRONMENTÁLNEJ OBLASTI UVEDENÝCH V ČLÁNKU 54 ODS. 2, ČLÁNKU 55 ODS. 3 PÍSM. a) A ČLÁNKU 69 ODS. 4

PRÍLOHA XII REGISTRE

PRÍLOHA XIII            OBSAH EURÓPSKEHO PASU VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA

príloha XIV            Dôkazové prostriedky preukazujúce splnenie Podmienok účasti

PRÍLOHA XV ZOZNAM PRÁVNYCH PREDPISOV EÚ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 67 ODS. 4

PRÍLOHA XVI            SLUŽBY UVEDENÉ V ČLÁNKU 74

PRÍLOHA XVII          TABUĽKA ZHODY

HLAVA I Rozsah pôsobnosti, vymedzenie pojmov a všeobecné zásady

KAPITOLA I Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Oddiel 1 Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá obstarávacích konaní vykonávaných verejnými obstarávateľmi, pokiaľ ide o verejné zákazky, ako aj súťaže návrhov, ktorých hodnota podľa odhadu nie je nižšia ako prahová hodnota stanovená v článku 4.

2. Obstarávanie v zmysle tejto smernice znamená nákup alebo iné formy získavania prác, tovaru alebo služieb jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi od hospodárskych subjektov, ktorých si títo verejní obstarávatelia vybrali, bez ohľadu na to, či dané práce, tovar alebo služby slúžia alebo neslúžia na verejný účel.

Celok prác, tovaru a/alebo služieb predstavuje v zmysle tejto smernice aj v prípade nakúpenia prostredníctvom rôznych zákaziek jedno obstarávanie, ak zákazky tvoria súčasť jedného jediného projektu.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1) „verejní obstarávatelia“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom, združenia vytvorené jedným alebo niekoľkými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito inštitúciami, ktoré sa spravujú verejným právom;

(2) „ústredné orgány štátnej správy“ sú verejní obstarávatelia uvedení v prílohe I a, pokiaľ došlo k úpravám alebo zmenám a doplneniam na vnútroštátnej úrovni, ich nástupnícke subjekty;

(3) „verejní obstarávatelia na nižšej ako ústrednej úrovni“ sú všetci verejní obstarávatelia, ktorí nie sú ústrednými orgánmi štátnej správy;

(4) medzi „regionálne orgány“ patria všetky orgány administratívnych jednotiek na úrovni NUTS 1 a 2 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003[25];

(5) medzi „miestne orgány“ patria všetky orgány administratívnych jednotiek na úrovni NUTS 3 a menšie administratívne jednotky podľa nariadenia (ES) č. 1059/2003;

(6) „inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom“, sú inštitúcie, ktoré majú všetky tieto charakteristiky:

(a) sú zriadené na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme bez priemyselnej alebo obchodnej povahy, alebo majú tento osobitný účel; na tento účel platí, že ak sa inštitúcia, ktorá pracuje v bežných trhových podmienkach, zameriava na vytváranie zisku a znáša straty spojené s vykonávaním svojich činností, nemá účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme bez priemyselnej alebo obchodnej povahy;

(b) majú právnu subjektivitu;

(c) sú z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými inštitúciami, ktoré sa spravujú verejným právom; alebo ich riadenie podlieha dohľadu týchto inštitúcií; alebo majú správny, riadiaci alebo dozorný orgán, v ktorom viac ako polovicu členov vymenovali štátne, regionálne alebo miestne orgány alebo inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom.

(7) „verejné zákazky“ sú zákazky s peňažným plnením uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých predmetom je uskutočnenie prác, dodanie výrobkov alebo poskytnutie služieb v zmysle tejto smernice;

(8) „verejné zákazky na uskutočnenie prác“ (zákazky na práce) sú verejné zákazky, ktoré majú jeden z týchto predmetov:

(a) uskutočnenie prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie prác spojených s jednou alebo viacerými činnosťami v zmysle prílohy II;

(b) uskutočnenie diela alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie diela;

(c) realizácia diela, a to akýmkoľvek spôsobom, podľa požiadaviek, ktoré vymedzil verejný obstarávateľ vykonávajúci rozhodujúci vplyv na druh alebo návrh diela;

(9) „dielo“ znamená výsledok stavebných prác alebo stavebno-inžinierskych prác ako celku, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu;

(10) „verejné zákazky na dodanie tovaru“ (zákazky na tovar) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je nákup, lízing, prenájom alebo kúpa výrobkov na splátky, s možnosťou odkúpenia alebo bez takejto možnosti. Verejná zákazka na dodanie tovaru môže ako vedľajší predmet zahŕňať aj montáž a inštaláciu;

(11) „verejné zákazky na poskytnutie služieb“ (zákazky na služby) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je poskytovanie služieb s výnimkou služieb uvedených v bode (8);

(12) „hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov, ktoré na trhu ponúkajú uskutočnenie prác a/alebo realizáciu diela, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

(13) „uchádzač“ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku;

(14) „záujemca“ je hospodársky subjekt, ktorý sa uchádza o účasť na užšom konaní, súťažnom konaní s rokovaním, rokovacom konaní bez predchádzajúceho uverejnenia, súťažnom dialógu alebo partnerstve v oblasti inovácií, alebo bol vyzvaný k účasti na nich;

(15) „podklady k obstarávaniu“ sú všetky dokumenty, ktoré verejný obstarávateľ pripravil alebo na ktoré odkazuje s cieľom opísať alebo určiť prvky obstarávania alebo konania vrátane oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, predbežného informatívneho oznámenia, ak sa používa ako prostriedok výzvy na súťaž, technických špecifikácií, informatívneho dokumentu, navrhovaných podmienok zákazky, formátov, v ktorých záujemcovia a uchádzači predkladajú dokumenty, informácií o všeobecne uplatňovaných povinnostiach a akýchkoľvek doplnkových dokumentov;

(16) „centralizované obstarávacie činnosti“ sú stále činnosti vykonávané jednou z týchto foriem:

(a) nadobúdanie tovarov a/alebo služieb určených pre verejných obstarávateľov;

(b) zadávanie verejných zákaziek alebo uzatváranie rámcových dohôd na práce, tovar alebo služby určené pre verejných obstarávateľov;

(17) „vedľajšie obstarávacie činnosti“ sú činnosti pozostávajúce z poskytovania podpory k obstarávacím činnostiam, najmä v týchto formách:

(a) technická infraštruktúra, ktorá umožňuje, aby verejní obstarávatelia zadávali verejné zákazky alebo aby uzatvárali rámcové dohody na práce, tovar alebo služby;

(b) poradenstvo k vykonávaniu alebo navrhovaniu verejných obstarávacích konaní,

(c) príprava a riadenie obstarávacích konaní v mene a na účet dotknutého verejného obstarávateľa;

(18) „centrálna obstarávacia inštitúcia“ je verejný obstarávateľ poskytujúci centralizované obstarávacie činnosti a prípadne vedľajšie obstarávacie činnosti;

(19) „poskytovateľ obstarávacích služieb“ je verejný alebo súkromný orgán, ktorý na trhu poskytuje vedľajšie obstarávacie činnosti;

(20) „písomný“ alebo „písomne“ je akékoľvek vyjadrenie pozostávajúce zo slov alebo číslic, ktoré je možné čítať, reprodukovať a následne oznámiť, vrátane informácií prenášaných a uchovávaných elektronicky;

(21) „elektronické prostriedky“ sú elektronické zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a uchovávanie údajov, ktoré sú prenášané, zasielané a prijímané prostredníctvom vedení, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami;

(22) „životný cyklus“ znamená všetky po sebe nasledujúce a/alebo vzájomne prepojené fázy (vrátane výroby, dopravy, používania a údržby) existencie výrobku alebo prác alebo poskytovania služby, od získania surovín, cez výrobu zdrojov až po likvidáciu, odstránenie a ukončenie;

(23) „súťaže návrhov“ sú také konania, ktoré verejnému obstarávateľovi umožňujú získať, najmä v oblastiach územného plánovania miest a vidieka, architektúry a inžinierstva alebo spracovania údajov, plán alebo návrh vybraný porotou po jeho predložení do súťaže, s udelením alebo bez udelenia cien.

Článok 3 Zmiešané obstarávanie

1. Zákazky, ktorých predmetom sú dva alebo viac druhov obstarávania (práce, služby, alebo tovar) sa zadávajú v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na ten druh obstarávania, ktorý charakterizuje hlavný predmet danej zákazky.

V prípade zmiešaných zákaziek pozostávajúcich zo služieb v zmysle hlavy III kapitoly I a ostatných služieb alebo služieb a tovaru sa hlavný predmet určuje porovnaním hodnoty jednotlivých služieb alebo tovaru.

2. V prípade zákaziek, ktorých predmetom je obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj obstarávanie alebo iné prvky, na ktoré sa táto smernica alebo smernica [ktorou sa nahrádza smernica 2004/17/ES] alebo smernica 2009/81/ES[26] nevzťahujú, sa tá časť zákazky, ktorá predstavuje obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zadáva v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré obsahujú prvky verejných zákaziek a koncesií, sa tá časť zákazky, ktorá predstavuje verejnú zákazku, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, zadáva v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

Ak sú rôzne časti dotknutej zákazky objektívne neoddeliteľné, uplatňovanie tejto smernice sa určí na základe hlavného predmetu danej zákazky.

Oddiel 2 Prahové hodnoty

Článok 4 Prahové hodnoty

Táto smernica sa uplatňuje na obstarávania, ktorých odhadovaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) sa rovná alebo je vyššia ako tieto prahové hodnoty:

(a) 5 000 000 EUR pre verejné zákazky na uskutočnenie prác;

(b) 130 000 EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané ústrednými orgánmi štátnej správy a súťaže návrhov organizované týmito orgánmi. V prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru zadaných verejnými obstarávateľmi pôsobiacimi v oblasti obrany táto prahová hodnota platí len pre zákazky, ktoré sa vzťahujú na výrobky uvedené v prílohe III;

(c) 200 000 EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané orgánmi štátnej správy na nižšej ako ústrednej úrovni a súťaže návrhov organizované týmito orgánmi;

(d) 500 000 EUR pre verejné zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb podľa prílohy XVI.

Článok 5 Metódy výpočtu odhadovanej hodnoty obstarávania

1. Výpočet odhadovanej hodnoty obstarávania sa zakladá na celkovej splatnej sume bez DPH podľa odhadov verejného obstarávateľa vrátane všetkých možností a všetkých prípadných predĺžení zákazky.

Ak verejný obstarávateľ udeľuje záujemcom alebo uchádzačom ceny alebo poskytuje platby, zohľadní ich pri výpočte odhadovanej hodnoty zákazky.

2. Výber metódy použitej na výpočet odhadovanej hodnoty obstarávania sa nevykoná so zámerom vylúčiť dané obstarávanie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Jedno obstarávanie sa preto nerozdelí tak, aby to viedlo k vylúčeniu z rozsahu pôsobnosti tejto smernice s výnimkou prípadov, keď existujú objektívne dôvody.

3. Tento odhad je platný v okamihu, v ktorom sa zasiela výzva na súťaž alebo v prípade, ak takéto oznámenie nie je plánované, v okamihu, v ktorom verejný obstarávateľ začína obstarávacie konanie, najmä prostredníctvom vymedzenia podstatných charakteristík plánovaného obstarávania.

4. Pri rámcových dohodách a dynamických nákupných systémoch sa vychádza z najvyššej odhadovanej hodnoty bez DPH všetkých zákaziek predpokladaných počas celej doby platnosti rámcovej dohody alebo dynamického nákupného systému.

5. V prípade partnerstiev v oblasti inovácií sa vychádza z najvyššej odhadovanej hodnoty bez DPH výskumných a vývojových činností predpokladaných počas všetkých etáp plánovaného partnerstva, ako aj tovaru, služieb alebo prác, ktoré vzniknú alebo sa obstarajú na konci plánovaného partnerstva.

6. Pokiaľ ide o verejné zákazky na uskutočnenie prác, pri výpočte odhadovanej hodnoty sa zohľadnia tak náklady na práce, ako aj celková odhadovaná hodnota tovaru a služieb potrebných na vykonanie prác, ktoré verejní obstarávatelia dajú zhotoviteľovi k dispozícii.

7. Ak navrhované dielo alebo nákup služieb môžu spôsobiť, že sa zákazky zadajú súčasne vo forme samostatných častí, zohľadní sa celková odhadovaná hodnota všetkých takýchto častí.

Ak sa súhrnná hodnota častí rovná prahovej hodnote stanovenej v článku 4 alebo ju prevyšuje, táto smernica sa uplatňuje na zadávanie každej časti.

8. Ak návrh na nadobudnutie podobného tovaru môže spôsobiť, že sa zákazky zadajú súčasne vo forme samostatných častí, pri uplatnení článku 4 písm. b) a c) sa zohľadní celková odhadovaná hodnota všetkých takýchto častí.

Ak sa súhrnná hodnota častí rovná prahovej hodnote stanovenej v článku 4 alebo ju prevyšuje, táto smernica sa uplatňuje na zadávanie každej časti.

9. Verejní obstarávatelia môžu zadať zákazky na jednotlivé časti bez uplatnenia konaní stanovených v tejto smernici za predpokladu, že odhadovaná hodnota bez DPH dotknutej časti je v prípade tovaru alebo služieb menej ako 80 000 EUR alebo v prípade prác menej ako 1 mil. EUR. Súhrnná hodnota takto zadaných častí (bez uplatnenia tejto smernice) však neprekročí 20 % súhrnnej hodnoty všetkých častí, na ktoré sa navrhované dielo, navrhované nadobudnutie podobného tovaru alebo navrhovaný nákup služieb môže rozdeliť.

10. V prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré majú pravidelnú povahu alebo pri ktorých sa plánuje obnovenie v rámci daného obdobia, výpočet odhadovanej hodnoty zákazky vychádza:

(a) buď z celkovej skutočnej hodnoty po sebe nasledujúcich zákaziek rovnakého druhu zadaných v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov alebo v priebehu rozpočtového roku, upravenej podľa možnosti tak, aby zohľadňovala zmeny množstva alebo hodnoty, ku ktorým by došlo v priebehu 12 mesiacov po zadaní pôvodnej zákazky;

(b) alebo z celkovej odhadovanej hodnoty po sebe nasledujúcich zákaziek zadaných v priebehu 12 mesiacov po prvej dodávke alebo v priebehu rozpočtového roku, ak trvá dlhšie ako 12 mesiacov.

11. Pokiaľ ide o verejné zákazky na dodanie tovaru týkajúce sa lízingu, prenájmu alebo nákupu výrobkov na splátky, vychádza sa pri výpočte odhadovanej hodnoty zákazky z tejto hodnoty:

(a) v prípade verejných zákaziek na dobu určitú, ak je táto doba kratšia ako 12 mesiacov alebo sa rovná 12 mesiacom, z celkovej odhadovanej hodnoty po dobu platnosti zákazky, alebo ak je doba platnosti zákazky dlhšia ako 12 mesiacov, z celkovej hodnoty vrátane predpokladanej zostatkovej hodnoty;

(b) v prípade verejných zákaziek bez pevne stanovenej doby platnosti alebo s dobou platnosti, ktorá sa nedá vymedziť, z mesačnej hodnoty vynásobenej 48.

12. Pokiaľ ide o verejné zákazky na poskytnutie služieb, vychádza sa pri výpočte odhadovanej hodnoty zákazky, keď to prichádza do úvahy, z tejto hodnoty:

(a) poisťovacie služby: splatné poistné a ostatné formy odmien;

(b) bankové a ostatné finančné služby: poplatky, provízie, úroky a ostatné formy odmien;

(c) zákazky zahŕňajúce vypracovanie návrhov: poplatky, splatné provízie a ostatné formy odmien.

13. Pokiaľ ide o verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktoré nešpecifikujú celkovú cenu, základom pre výpočet odhadovanej hodnoty zákazky je:

(a) v prípade zákaziek na dobu určitú, ak je táto doba 48 mesiacov alebo kratšia: celková hodnota počas celej doby platnosti;

(b) v prípade zákaziek bez pevne stanovenej doby platnosti alebo s dobou platnosti dlhšou ako 48 mesiacov: mesačná hodnota vynásobená 48.

Článok 6 Revízia prahových hodnôt

1. Komisia počnúc 30. júnom 2014 každé dva roky overí, či prahové hodnoty stanovené v článku 4 písm. a), b) a c) zodpovedajú prahovým hodnotám stanoveným v Dohode o vládnom obstarávaní a v prípade potreby ich zreviduje.

V súlade s metódou výpočtu stanovenou v Dohode o vládnom obstarávaní Komisia pri výpočte výšky týchto prahových hodnôt vychádza z priemernej dennej hodnoty eura vyjadrenej v zvláštnych právach čerpania (ZPČ) za obdobie 24 mesiacov, ktoré sa končí v posledný augustový deň, ktorý predchádza revízii, s účinnosťou od 1. januára. Takto zrevidovaná výška prahových hodnôt sa v prípade potreby zaokrúhli smerom nadol na najbližších tisíc eur, aby sa zabezpečilo, že platné prahové hodnoty stanovené v dohode a vyjadrené v ZPČ budú dodržané.

2. Komisia súčasne s revíziou podľa odseku 1 tohto článku zreviduje aj:

(a) prahovú hodnotu stanovenú v článku 12 ods. 1 písm. a) prostredníctvom jej prispôsobenia zrevidovanej prahovej hodnote, ktorá sa uplatňuje na verejné zákazky na uskutočnenie prác;

(b) prahovú hodnotu stanovenú v článku 12 ods. 1 písm. b) prostredníctvom jej prispôsobenia zrevidovanej prahovej hodnote, ktorá sa uplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb zadané verejnými obstarávateľmi na nižšej ako ústrednej úrovni.

3. Komisia počnúc 1. januárom 2014 každé dva roky určuje výšku prahových hodnôt uvedených v článku 4 písm. a), b) a c) zrevidovaných podľa odseku 1 tohto článku v národných menách členských štátov, ktoré nie sú účastníkmi menovej únie.

Komisia zároveň určuje výšku prahovej hodnoty uvedenej v článku 4 písm. d) v národných menách členských štátov, ktoré nie sú účastníkmi menovej únie.

V súlade s metódou výpočtu stanovenou v Dohode o vládnom obstarávaní určovanie tejto hodnoty vychádza z priemerných denných hodnôt týchto mien zodpovedajúcich príslušnej prahovej hodnote vo vyjadrení v eurách za 24 mesiacov, ktoré sa končia v posledný augustový deň, ktorý predchádza revízii, s účinnosťou od 1. januára.

4. Zrevidované prahové hodnoty uvedené v odseku 1 a ich zodpovedajúce hodnoty v národných menách podľa odseku 3 uverejňuje Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie na začiatku novembra, ktorý nasleduje po ich revízii.

5. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 s cieľom prispôsobiť metodiku stanovenú v odseku 1 druhom pododseku akýmkoľvek zmenám metodiky stanovenej v Dohode o vládnom obstarávaní, pokiaľ ide o revíziu prahových hodnôt uvedených v článku 4 písm. a), b) a c) a určenie prahových hodnôt v národných menách členských štátov, ktoré nie sú členmi menovej únie, podľa odseku 3 tohto článku.

Takisto je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 s cieľom zrevidovať prahové hodnoty uvedené v článku 4 písm. a), b) a c) podľa ods. 1 tohto článku. Zároveň je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 s cieľom zrevidovať prahové hodnoty uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a) a b) podľa ods. 2 tohto článku.

6. V prípade potreby revízie prahových hodnôt uvedených v článku 4 písm. a), b) a c) a prahových hodnôt uvedených v článku 12 ods. 1 písm. a) a b) a ak časové obmedzenia bránia použitiu postupu stanoveného v článku 89, a teda z vážnych naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku ods. 5 druhého pododseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 90.

Oddiel 3 Vylúčenia zákaziek

Článok 7 Zákazky v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb

Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktoré podľa [smernice nahrádzajúcej smernicu 2004/17/ES] zadávajú alebo organizujú verejní obstarávatelia vykonávajúci jednu alebo viac činností uvedených v článkoch [5 až 11] uvedenej smernice, a ktoré sú zadávané na účely vykonávania týchto činností, ani na verejné zákazky vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice podľa jej [článkov 15, 20 a 27].

Článok 8 Osobitné vylúčenia v oblasti elektronickej komunikácie

Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktorých hlavným účelom je umožniť verejným obstarávateľom, aby poskytovali alebo využívali verejné komunikačné siete alebo poskytovali verejnosti jednu alebo viacero služieb elektronickej komunikácie.

Na účely tohto článku:

(a) „verejná komunikačná sieť“ znamená elektronickú komunikačnú sieť, ktorá sa úplne alebo hlavne používa na poskytovanie služieb elektronickej komunikácie dostupných verejnosti a ktorá podporuje prenos informácií medzi koncovými bodmi siete;

(b) „elektronická komunikačná sieť“ znamená prenosové systémy a v prípade potreby zariadenia na prepájanie alebo smerovanie a iné prostriedky, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po drôte, rádiom, optickými vláknami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane satelitných sietí, pevných (s prepínaním okruhov a paketov vrátane internetu) a mobilných terestriálnych sietí, elektrických káblových systémov v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, siete používané pre rádiové a televízne vysielanie a káblové televízne siete, bez ohľadu na typ prenášaných informácií;

(c) „koncový bod siete“ (network termination point – NTP) znamená fyzický bod, v ktorom je účastníkovi poskytnutý prístup k verejnej komunikačnej sieti; v prípade sietí obsahujúcich prepínanie alebo smerovanie je NTP označený pomocou špecifickej sieťovej adresy, ktorá môže byť spojená s číslom alebo menom účastníka;

(d) „elektronické komunikačné služby“ znamenajú služby bežne poskytované za úplatu, ktoré pozostávajú úplne alebo hlavne z prenosu signálov v elektronických komunikačných sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na vysielanie, nezahŕňa však služby poskytujúce alebo vykonávajúcu edičnú kontrolu obsahu prenášaného pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb; nezahŕňa služby informačnej spoločnosti vymedzené v článku 1 smernice 98/34/ES, ktoré úplne alebo hlavne nepredstavujú prenos signálov v elektronických komunikačných sieťach.

Článok 9 Zákazky zadávané a súťaže návrhov organizované podľa medzinárodných pravidiel

Táto smernica sa neuplatňuje na zákazky alebo súťaže návrhov, v prípade ktorých má obstarávateľ povinnosť zadať ich alebo zorganizovať ich v súlade s obstarávacími konaniami, ktoré sa líšia od konaní tejto smernice a ktoré sa zakladajú na ktorejkoľvek z týchto úprav:

(a) medzinárodnej dohode uzavretej v súlade so zmluvou medzi členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami, ktorá sa vzťahuje na tovar, práce alebo služby a je určená na spoločné vykonávanie alebo využitie projektu signatárskymi štátmi;

(b) medzinárodnej dohode o umiestnení vojsk týkajúcej sa podnikov členského štátu alebo tretej krajiny;

(c) konkrétnom postupe medzinárodnej organizácie;

(d) pravidlách obstarávania stanovených medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou pre zákazky alebo súťaže návrhov, ktoré sú v plnej miere financované touto organizáciou alebo inštitúciou; v prípade verejných zákaziek a súťaží návrhov, ktoré sú v značnej miere spolufinancované medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, sa strany dohodnú na uplatniteľnom obstarávacom konaní, ktoré je v súlade so zmluvou.

Všetky dohody uvedené v prvom pododseku písm. a) sa oznámia Komisii, ktorá sa o nich môže poradiť s Poradným výborom pre verejné obstarávanie uvedeným v článku 91.

Článok 10 Osobitné vylúčenia vzťahujúce sa na zákazky na poskytnutie služieb

Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je/sú:

(a) nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností, alebo práv k nim akýmkoľvek finančným spôsobom; táto smernica sa však vzťahuje na zákazky na poskytnutie finančných služieb uzatvorené v akejkoľvek podobe súčasne, pred alebo po zákazke na nadobudnutie alebo prenájom;

(b) nadobudnutie, ďalšie vypracovanie, produkcia alebo koprodukcia programového materiálu určeného pre audiovizuálne mediálne služby, ktoré zadávajú vysielatelia, alebo zákazky týkajúce sa vysielacích časov, ktoré sú zadávané poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb;

(c) rozhodcovské a zmierovacie služby;

(d) finančné služby spojené s emisiou, predajom, nákupom alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES[27], so službami centrálnych bánk a operáciami vykonávanými za pomoci Európskeho nástroja finančnej stability;

(e) pracovné zmluvy;

(f) služby verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom.

Audiovizuálne mediálne služby uvedené v prvom odseku písm. b) zahŕňajú akýkoľvek prenos a distribúciu za pomoci akejkoľvek formy elektronickej siete.

Článok 11 Vzťahy medzi orgánmi verejnej správy

1. Zákazka, ktorú verejný obstarávateľ zadal inej právnickej osobe, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

(a) verejný obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;

(b) prinajmenšom 90 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pre kontrolujúceho verejného obstarávateľa alebo iné právnické osoby kontrolované daným verejným obstarávateľom;

(c) v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna účasť súkromných investorov.

Verejný obstarávateľ sa považuje za obstarávateľa vykonávajúceho nad právnickou osobou kontrolu podobnú tej, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami v zmysle prvého pododseku písm. a), ak má rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby.

2. Odsek 1 sa uplatňuje aj vtedy, ak kontrolovaný subjekt, ktorý je verejným obstarávateľom, zadá zákazku svojmu kontrolujúcemu subjektu alebo inej právnickej osobe, ktorá je kontrolovaná rovnakým verejným obstarávateľom, za predpokladu, že v právnickej osobe, ktorej sa zadáva verejná zákazka, nie je žiadna účasť súkromných investorov.

3. Verejný obstarávateľ, ktorý nad právnickou osobou nevykonáva kontrolu v zmysle odseku 1, môže napriek tomu zadať verejnú zákazku právnickej osobe, ktorú kontroluje spoločne s inými verejnými obstarávateľmi, bez uplatnenia tejto smernice, a to v prípade, ak sú splnené tieto podmienky:

(a) verejní obstarávatelia vykonávajú nad príslušnou právnickou osobou spoločnú kontrolu podobnú kontrole, ktorú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami;

(b) prinajmenšom 90 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pre kontrolujúcich verejných obstarávateľov alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi;

(c) v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna účasť súkromných investorov.

Na účely písm. a) sa verejní obstarávatelia považujú za verejných obstarávateľov, ktorí spoločne kontrolujú právnickú osobu, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

(a) orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov;

(b) títo verejní obstarávatelia dokážu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby;

(c) kontrolovaná právnická osoba nesleduje záujmy, ktoré sa odlišujú od záujmov orgánov verejnej správy, ku ktorým je pridružená;

(d) kontrolovanej právnickej osobe neplynú z verejných zákaziek verejných obstarávateľov žiadne zisky, s výnimkou náhrady skutočných nákladov.

4. Dohoda uzatvorená medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi sa nepovažuje za verejnú zákazku v zmysle článku 2 bodu (6) tejto smernice, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

(a) dohodou sa zakladá skutočná spolupráca medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi, ktorá je zameraná na spoločné vykonávanie ich úloh služby vo verejnom záujme a zahŕňa vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán;

(b) dohoda sa riadi iba aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu;

(c) zúčastnení verejní obstarávatelia nevykonávajú na otvorenom trhu viac ako 10 % (vyjadrenie na základe obratu) činností, ktoré sú podstatné v súvislosti s dohodou;

(d) dohoda nezahŕňa finančné prevody medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi, s výnimkou prevodov na náhradu skutočných nákladov na práce, služby alebo tovar;

(e) v prípade žiadneho dotknutého verejného obstarávateľa neexistuje účasť súkromných investorov.

5. Skutočnosť, že neexistuje účasť súkromných investorov podľa odsekov 1 až 4, sa overí pri zadávaní zákazky alebo uzatváraní dohody.

Vylúčenia stanovené v odsekoch 1 až 4 sa prestávajú uplatňovať v okamihu, keď vznikne účasť súkromného investora, čo má za následok, že prebiehajúce zákazky sa musia otvoriť hospodárskej súťaži prostredníctvom riadnych obstarávacích konaní.

Oddiel 4 Osobitné situácie

Článok 12 Zákazky, na ktoré prispievajú verejní obstarávatelia

Táto smernica sa uplatňuje na zadávanie týchto zákaziek:

(a) zákaziek na uskutočnenie prác, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých odhadovaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 5 000 000 EUR, ak tieto zákazky zahŕňajú jednu z týchto činností:

(i)      stavebno-inžinierske činnosti v zmysle prílohy II,

(ii)     stavebné práce na nemocniciach, zariadeniach určených na šport, rekreáciu a voľný čas, školských a univerzitných budovách a budovách, ktoré sa využívajú na administratívne účely;

(b) zákaziek na poskytnutie služieb, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 %, ktorých odhadovaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 200 000 EUR a ktoré sú spojené so zákazkou na uskutočnenie prác v zmysle písmena a).

Verejní obstarávatelia poskytujúci príspevky uvedené v prvom pododseku písm. a) a b) zaistia súlad s touto smernicou, ak sami nezadávajú zákazky, na ktoré sa prispieva, alebo ak takéto zákazky zadávajú pre iné subjekty a v ich mene.

Článok 13 Služby v oblasti výskumu a vývoja

1. Táto smernica sa uplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb v oblasti výskumu a vývoja s referenčnými číslami CPV 73000000-2 až 73436000-7, s výnimkou 73200000-4, 73210000-7 alebo 73220000-0 za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

(a) prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení svojich vlastných úloh;

(b) odmenu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ.

Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb v oblasti výskumu a vývoja s referenčnými číslami CPV 73000000-2 až 73436000-7, s výnimkou 73200000-4, 73210000-7 alebo 73220000-0, ak nie je splnená jedna z podmienok uvedených v prvom pododseku písm. a) alebo písm. b).

2. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 s cieľom zmeniť a doplniť referenčné čísla CPV uvedené v odseku 1, aby sa v nich odzrkadľovali zmeny v nomenklatúre CPV, za predpokladu, že z takýchto zmien a doplnení nevyplýva úprava rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 14 Obrana a bezpečnosť

1. V súlade s článkom 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa táto smernica uplatňuje na zadávanie verejných zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a na súťaže návrhov organizované v tejto oblasti, s výnimkou týchto zákaziek:

(a) zákazky patriace do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/81/ES;

(b) zákazky, na ktoré sa neuplatňuje smernica 2009/81/ES podľa jej článkov 8, 12 a 13.

2. Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov iné ako tie uvedené v odseku 1 v tom rozsahu, v akom sa v obstarávacom konaní podľa tejto smernice nemôže zaručiť ochrana základných bezpečnostných záujmov členského štátu.

KAPITOLA II Všeobecné pravidlá

Článok 15 Zásady obstarávania

Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne a primerane.

Obstarávanie sa nenavrhuje s cieľom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo s cieľom umelo zúžiť hospodársku súťaž.

Článok 16 Hospodárske subjekty

1. Hospodárske subjekty, ktoré sú podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sú zriadené, oprávnené poskytovať príslušnú službu, nesmú byť zamietnuté len z dôvodu, že podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa zákazka zadáva, by sa od nich vyžadovalo, aby boli buď fyzickou alebo právnickou osobou.

V prípade verejných zákaziek na poskytnutie služieb a verejných zákaziek na uskutočnenie prác, ako aj verejných zákaziek na dodanie tovaru, ktoré navyše zahŕňajú aj služby alebo montáž a inštaláciu, sa však od právnických osôb môže vyžadovať, aby v žiadosti o účasť alebo v ponuke uviedli mená a príslušnú odbornú kvalifikáciu pracovníkov, ktorí budú zodpovední za realizáciu príslušnej zákazky.

2. Skupiny hospodárskych subjektov môžu predkladať ponuky alebo sa hlásiť ako záujemcovia. Verejní obstarávatelia nestanovia pre účasť takýchto skupín na obstarávacích konaniach osobitné podmienky, ktoré neplatia pre individuálnych záujemcov. Na účely predloženia ponuky alebo žiadosti o účasť nesmú verejní obstarávatelia od týchto skupín vyžadovať, aby nadobudli určitú právnu formu.

Verejní obstarávatelia môžu pre realizáciu zákazky skupinou stanoviť osobitné podmienky za predpokladu, že takéto podmienky sú odôvodnené objektívnymi dôvodmi a primerané. V týchto podmienkach sa od skupiny môže vyžadovať, aby v prípade zadania zákazky nadobudla určitú právnu formu, a to v rozsahu, v akom je táto zmena nevyhnutná na uspokojivú realizáciu zákazky.

Článok 17 Vyhradené zákazky

Členské štáty môžu vyhradiť právo účasti na verejných obstarávacích konaniach pre chránené pracovné dielne alebo hospodárske subjekty, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia postihnutých alebo znevýhodnených pracovníkov alebo zabezpečiť, aby sa takéto zákazky realizovali v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že viac ako 30 % zamestnancov týchto dielní, hospodárskych subjektov alebo programov tvoria postihnutí alebo znevýhodnení pracovníci.

Výzva na súťaž obsahuje odkaz na toto ustanovenie.

Článok 18 Dôverný charakter

1. Pokiaľ sa v tejto smernici alebo vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa prístupu k informáciám nestanovuje iná úprava a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti v súvislosti s uverejňovaním informácií o zadaných zákazkách a v súvislosti s informáciami pre záujemcov a uchádzačov podľa článkov 48 a 53 tejto smernice, verejný obstarávateľ nezverejní informácie, ktoré mu poskytli hospodárske subjekty, ktoré tieto označili za dôverné, vrátane, okrem iného, technických alebo obchodných tajomstiev a dôverných aspektov ponúk.

2. Verejní obstarávatelia môžu hospodárskym subjektom uložiť požiadavky zamerané na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejní obstarávatelia sprístupňujú v rámci obstarávacieho konania.

Článok 19 Pravidlá platné v oblasti komunikácie

1. Pri akejkoľvek komunikácii a výmene informácií si verejní obstarávatelia môžu vybrať medzi týmito formami komunikácie, s výnimkou prípadov, keď je elektronická forma povinná podľa článkov 32, 33, 34, 35 ods. 4, 49 ods. 2 alebo 51 tejto smernice:

(a) elektronická komunikácia v súlade s odsekmi 3, 4 a 5;

(b) poštová alebo faxová komunikácia;

(c) telefonická komunikácia v prípadoch a za okolností uvedených v odseku 6;

(d) kombinácia týchto foriem.

Členské štáty môžu stanoviť povinnosť používať elektronické formy komunikácie v iných situáciách, než sú situácie stanovené v článkoch 32, 33, 34, 35 ods. 2, 49 ods. ods. 2 alebo 51 tejto smernice.

2. Zvolená forma komunikácie musí byť všeobecne dostupná a nesmie obmedzovať prístup hospodárskych subjektov k obstarávaciemu konaniu.

Verejní obstarávatelia pri každej komunikácii, výmene a uchovaní informácií zaistia celistvosť údajov a zachovanie dôvernosti ponúk a žiadostí o účasť. Obsah ponúk a žiadostí o účasť preskúmajú až po uplynutí lehoty na ich predloženie.

3. Nástroje, ktoré sa majú používať na elektronickú komunikáciu, ako aj ich technické charakteristiky sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné so všeobecne používanými produktmi informačných a komunikačných technológií a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k obstarávaciemu konaniu. Technické podrobnosti a charakteristiky zariadení na elektronické prijímanie, ktoré sa považujú za zariadenia v súlade s požiadavkami prvého pododseku tohto odseku, sú uvedené v prílohe IV.

Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 s cieľom zmeniť a doplniť technické podrobnosti a charakteristiky uvedené v prílohe IV z dôvodu technologického vývoja alebo z administratívnych dôvodov.

S cieľom zaistiť interoperabilitu technických formátov, ako aj procesov a štandardov prenosu správ, najmä v cezhraničnom kontexte, je Komisia oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 na stanovenie povinnosti používať určité technické štandardy prinajmenšom, pokiaľ ide o používanie predkladania v elektronickej podobe, elektronických katalógov a prostriedkov elektronického overovania.

4. Verejní obstarávatelia môžu v prípade potreby požadovať použitie nástrojov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, za predpokladu, že poskytnú alternatívne formy prístupu.

Verejní obstarávatelia splnili požiadavku poskytnúť alternatívne formy prístupu v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

(a) od dátumu uverejnenia oznámenia podľa prílohy IX alebo od dátumu zaslania výzvy na potvrdenie záujmu ponúkajú neobmedzený a úplný priamy elektronický prístup k týmto nástrojom; v znení oznámenia alebo výzvy na potvrdenie záujmu sa bližšie určuje internetová adresa, na ktorej sú tieto nástroje prístupné;

(b) zaistia, aby uchádzači zriadení v iných členských štátoch ako členskom štáte verejného obstarávateľa mohli pristupovať k obstarávaciemu konaniu prostredníctvom použitia dočasných tokenov dostupných online bez ďalších nákladov;

(c) podporujú alternatívne kanály elektronického predkladania ponúk.

5. Pre zariadenia na elektronický prenos a prijímanie ponúk a na elektronické prijímanie žiadostí o účasť sa uplatňujú tieto pravidlá:

(a) informácie, ktoré sa týkajú špecifikácií elektronického predkladania ponúk a žiadostí o účasť vrátanie kódovania a časového označovania, sú dostupné zainteresovaným stranám;

(b) zariadenia, metódy overovania a elektronických podpisov spĺňajú požiadavky prílohy IV;

(c) verejní obstarávatelia špecifikujú úroveň bezpečnosti, ktorá je potrebná pre elektronické formy komunikácie v rôznych etapách konkrétneho obstarávacieho konania; úroveň je primeraná príslušnému riziku;

(d) ak sa požadujú zdokonalené elektronické podpisy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES[28], verejní obstarávatelia prijmú, ak je podpis platný, podpisy založené na kvalifikovaných elektronických certifikátoch podľa zoznamu dôveryhodných informácií stanoveného v rozhodnutí Komisie 2009/767/ES[29], ktoré boli vytvorené použitím bezpečného zariadenia na vytvorenie podpisu alebo bez neho, pričom sa musia splniť tieto podmienky:

(i)      požadovaný zdokonalený formát podpisov sa musí stanoviť na základe formátov stanovených v rozhodnutí Komisie 2011/130/EÚ[30] a musia sa prijať opatrenia potrebné na to, aby bolo možné technicky spracovať tieto formáty;

(ii)      ak sa ponuka podpisuje za pomoci kvalifikovaného certifikátu, ktorý je zahrnutý v zozname dôveryhodných informácií, nesmú sa uplatňovať ďalšie požiadavky, ktoré môžu zabrániť použitiu daných podpisov uchádzačmi.

6. Na prenos žiadostí o účasť sa uplatňujú tieto pravidlá:

(a) žiadosti o účasť na konaniach na zadanie verejných zákaziek sa môžu podávať písomne alebo telefonicky; v prípade telefonických žiadostí sa pred uplynutím lehoty na prijímanie žiadostí musí zaslať písomné potvrdenie;

(b) verejní obstarávatelia môžu vyžadovať, aby žiadosti o účasť zaslané faxom boli potvrdené poštou alebo elektronicky, ak je to potrebné na účely právneho dokazovania.

Na účely písm. b) verejný obstarávateľ uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu, že vyžaduje, aby žiadosti o účasť zaslané faxom boli potvrdené poštou alebo elektronicky, a lehotu na zaslanie takéhoto potvrdenia.

7. Členské štáty zaistia, aby sa prinajmenšom 2 roky po dátume stanovenom v článku 92 ods. 1 všetky obstarávacie konania, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vykonávali použitím elektronických foriem komunikácie, najmä predkladaním v elektronickej podobe, v súlade s požiadavkami tohto článku.

Táto povinnosť sa neuplatňuje v prípadoch, ak by si použitie elektronických foriem komunikácie vyžadovalo špecializované nástroje alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné vo všetkých členských štátoch v zmysle odseku 3. Povinnosťou verejných obstarávateľov používajúcich na predkladanie ponúk iné formy komunikácie je, aby v podkladoch k obstarávaniu preukázali, že používanie elektronických foriem komunikácie by si z dôvodu osobitnej povahy informácií, ktoré sú predmetom výmeny s hospodárskymi subjektmi, vyžadovalo špecializované nástroje alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné vo všetkých členských štátoch.

Má sa za to, že verejní obstarávatelia majú oprávnené dôvody nevyžadovať elektronické formy komunikácie v procese predkladania ponúk v týchto prípadoch:

(a) opis technických špecifikácií sa z dôvodu špecializovanej povahy obstarávania nemôže poskytnúť na základe použitia formátov súborov, ktoré sú všeobecne podporované bežne používanými aplikáciami;

(b) na aplikácie podporujúce formáty súborov, ktoré sú vhodné na opis technických špecifikácií, sa vzťahujú patentované schémy licencií a verejný obstarávateľ ich nemôže sprístupniť na stiahnutie alebo používanie na diaľku;

(c) aplikácie podporujúce formáty súborov, ktoré sú vhodné na opis technických špecifikácií, používajú formáty súborov, pri ktorých nie je možné používať žiadne iné otvorené alebo stiahnuteľné aplikácie.

8. Verejní obstarávatelia môžu využívať údaje spracované elektronicky na účely verejných obstarávacích konaní s cieľom zabrániť chybám a odhaliť a napraviť chyby, ktoré vznikli v každej fáze, a to tak, že vyvinú primerané nástroje.

Článok 20 Nomenklatúry

1. Pri akomkoľvek odkaze na nomenklatúry v kontexte verejného obstarávania sa používa „spoločný slovník obstarávania (CPV)“ prijatý nariadením (ES) č. 2195/2002[31].

2. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 s cieľom upraviť referenčné čísla používané v prílohách II a XVI vždy, keď je potrebné, aby sa v tejto smernici zohľadnili zmeny v nomenklatúre CPV, pričom z nich nevyplýva úprava rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 21 Konflikty záujmov

1. Členské štáty stanovia pravidlá účinnej prevencie, identifikácie a okamžitej nápravy konfliktov záujmov, ktoré vzniknú pri realizácii obstarávacieho konania, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vrátane návrhu a prípravy konania, vypracovania podkladov k obstarávaniu, výberu záujemcov a uchádzačov a zadania zákazky, aby sa tak vyhli akýmkoľvek narušeniam hospodárskej súťaže a aby zaistili rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi.

Pojem konflikt záujmov sa vzťahuje prinajmenšom na všetky situácie, v ktorých majú kategórie osôb uvedené v odseku 2 priamo alebo nepriamo súkromný záujem o výsledok obstarávacieho konania, ktorý sa môže chápať ako záujem narúšajúci nestranné a objektívne vykonávanie ich povinností.

„Súkromnými záujmami“ sú na účely tohto článku rodinné, citové, hospodárske, politické alebo iné záujmy zdieľané so záujemcami alebo uchádzačmi vrátane profesionálnych záujmov, ktoré si navzájom odporujú.

2. Pravidlá uvedené v odseku 1 sa uplatňujú na konflikty záujmov, ktoré zahŕňajú prinajmenšom tieto kategórie osôb:

(a) pracovníci verejného obstarávateľa, poskytovatelia obstarávacích služieb alebo pracovníci ostatných poskytovateľov služieb, ktorí sa podieľajú na realizácii obstarávacieho konania;

(b) osoba predsedajúca verejnému obstarávateľovi a členovia orgánov verejného obstarávateľa s rozhodovacími právomocami, ktorí môžu ovplyvniť výsledok daného obstarávacieho konania bez toho, aby sa nevyhnutne podieľali na jeho realizácii.

3. Členské štáty zaistia predovšetkým:

(a) aby boli pracovníci uvedení v ods. 2 písm. a) povinní oznámiť akékoľvek konflikty záujmov vo vzťahu ku ktorémukoľvek uchádzačovi alebo záujemcovi hneď, ako si takéto konflikty uvedomia, s cieľom umožniť verejnému obstarávateľovi, aby prijal nápravné opatrenia;

(b) aby boli záujemcovia a uchádzači povinní predložiť na začiatku obstarávacieho konania vyhlásenie o existencii akýchkoľvek privilegovaných prepojení s osobami uvedenými v ods. 2 písm. b), pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že spôsobia daným osobám konflikty záujmov; verejný obstarávateľ uvedie v individuálnej správe uvedenej v článku 85, či uchádzači alebo záujemcovia predložili takéto vyhlásenie.

Verejný obstarávateľ prijme v prípade konfliktu záujmov primerané opatrenia. Medzi tieto opatrenia môže patriť odvolanie dotknutého pracovníka z účasti na predmetnom obstarávacom konaní z dôvodu predpojatosti alebo úprava jeho povinností a zodpovedností. Ak nie je možné účinne odstrániť konflikt záujmov inými prostriedkami, dotknutý záujemca alebo uchádzač sa vylúči z konania.

Ak sa zistia privilegované prepojenia, verejný obstarávateľ o tom okamžite informuje orgán dohľadu určený v súlade s článkom 84 a prijme primerané opatrenia na zabránenie akémukoľvek nenáležitému vplyvu na proces zadávania zákazky a zaistenie rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a záujemcami. Ak nie je možné účinne odstrániť konflikt záujmov inými prostriedkami, dotknutý záujemca alebo uchádzač sa vylúči z konania.

4. Všetky opatrenia prijaté podľa tohto článku sa zdokumentujú v individuálnej správe uvedenej v článku 85.

Článok 22 Nezákonné konanie

Od záujemcov sa vyžaduje, aby na začiatku konania poskytli čestné vyhlásenie o tom, že:

(a) neuplatnili ani neuplatnia nenáležitý vplyv na rozhodovací proces verejného obstarávateľa alebo nezískali ani nezískajú dôverné informácie, z ktorých im v obstarávacom konaní môžu vyplynúť nenáležité výhody;

(b) neuzavreli ani neuzavrú dohody s inými záujemcami a uchádzačmi zamerané na narušenie hospodárskej súťaže;

(c) zámerne neposkytli ani neposkytnú zavádzajúce informácie, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutia týkajúce sa vylúčenia, výberu alebo zadania zákazky.

HLAVA II Pravidlá uplatniteľné na verejné zákazky

KAPITOLA I Konania

Článok 23 Podmienky týkajúce sa Dohody o vládnom obstarávaní a iných medzinárodných dohôd

1. Pokiaľ sa v daných prípadoch uplatňujú prílohy I, II, IV a V a všeobecné poznámky k dodatku č. 1 Európskej únie k Dohode o vládnom obstarávaní a iné medzinárodné dohody, ktorými je Európska únia viazaná a ktoré sú uvedené v prílohe V k tejto smernici, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi signatárskych strán týchto dohôd rovnako ako s prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi z Únie. Verejní obstarávatelia uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty signatárskych strán uvedených dohôd dodržiavajú uvedené dohody.

2. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 s cieľom zmeniť a doplniť zoznam v prílohe V, ak je to potrebné z dôvodu uzatvorenia nových medzinárodných dohôd alebo úprav existujúcich medzinárodných dohôd.

Článok 24 Výber konania

1. Verejní obstarávatelia uplatňujú pri zadávaní svojich verejných zákaziek vnútroštátne konanie upravené tak, aby bolo v súlade s touto smernicou, za predpokladu, že bez toho, aby tým bol dotknutý článok 30, výzva na súťaž bola uverejnená v súlade s touto smernicou.

Členské štáty stanovia, že verejní obstarávatelia môžu uplatňovať otvorené alebo užšie konanie podľa tejto smernice.

Členské štáty môžu stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu uplatňovať partnerstvo v oblasti inovácií podľa tejto smernice.

Takisto môžu stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu využívať súťažné konanie s rokovaním alebo súťažný dialóg v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

(a) pokiaľ ide o práce, v prípade, ak je predmetom zákazky na práce tak projektová dokumentácia, ako aj vykonanie prác v zmysle článku 2 bodu (8) alebo ak sú na stanovenie právnej alebo finančnej formy projektu potrebné rokovania;

(b) v prípade verejných zákaziek na práce, ak ide o práce, ktoré sa vykonávajú výlučne na účely výskumu alebo inovácií, testovania alebo vývoja, a nie s cieľom zabezpečiť ziskovosť alebo na získanie náhrady nákladov vynaložených na výskum a vývoj;

(c) pokiaľ ide o služby alebo dodávky tovaru, ak nie je možné dostatočne presne stanoviť technické špecifikácie odkazom na akékoľvek normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie alebo technické referencie v zmysle prílohy VIII bodov (2) až (5);

(d) v prípade nenáležitých alebo neprijateľných ponúk v zmysle článku 30 ods. 2 písm. a) ako reakcie na otvorené alebo užšie konanie;

(e) z dôvodu osobitných okolností spojených s povahou alebo zložitosťou prác, tovaru alebo služieb alebo na základe rizík, ktoré sú s nimi spojené, sa zákazka nemôže zadať bez predchádzajúcich rokovaní.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že do svojich vnútroštátnych právnych predpisov netransponujú súťažné konanie s rokovaním, súťažný dialóg alebo partnerstvo v oblasti inovácií.

2. Výzva na súťaž sa môže uskutočniť jedným z týchto prostriedkov:

(a) oznámením o vyhlásení verejného obstarávania podľa článku 47;

(b) ak zákazku zadáva verejný obstarávateľ na nižšej ako ústrednej úrovni formou užšieho alebo súťažného konania s rokovaním prostredníctvom predbežného informatívneho oznámenia podľa článku 46 ods. 2.

V prípade uvedenom v písm. b) sa hospodárske subjekty, ktoré vyjadrili svoj záujem v následnosti na uverejnenie predbežného informatívneho oznámenia, následne vyzvú, aby svoj záujem písomne potvrdili, a to prostredníctvom „výzvy na potvrdenie záujmu“ v súlade s článkom 52.

3. Členské štáty môžu stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu uplatňovať rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia len v osobitných prípadoch a za osobitných okolností vyslovene uvedených v článku 30.

Článok 25 Otvorené konanie

1. V otvorenom konaní môže každý hospodárskych subjekt, ktorý má záujem, reagovať na výzvu na súťaž predložením ponuky.

Minimálna lehota na prijímanie ponúk je 40 dní odo dňa, keď bolo zaslané oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania.

Ponuku sprevádzajú informácie požadované na účely kvalitatívneho výberu.

2. Keď verejní obstarávatelia uverejnili predbežné informatívne oznámenie, ktoré sa nepoužíva ako prostriedok výzvy na súťaž, minimálna lehota na prijímanie ponúk stanovená v odseku 1 druhom pododseku tohto článku sa môže skrátiť na 20 dní, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

(a) predbežné informatívne oznámenie obsahuje všetky informácie, ktoré sa vyžadujú pri oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v oddiele I časti B prílohy VI, pokiaľ sú takéto informácie k dispozícii v čase, keď sa predbežné informatívne oznámenie uverejňuje;

(b) bolo odoslané na uverejnenie v rozpätí od 45 dní do 12 mesiacov pred dátumom odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

3. Ak sa lehota stanovená v odseku 1 druhom pododseku stáva z dôvodu naliehavého prípadu, ktorý verejný obstarávateľ riadne odôvodní, nemožná, môže sa stanoviť lehota, ktorá nebude kratšia ako 20 dní od dátumu odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

4. Verejný obstarávateľ môže lehotu na prijímanie ponúk stanovenú v odseku 1 druhom pododseku skrátiť o päť dní, ak prijme elektronické predkladanie ponúk v súlade s článkom 19 ods. 3, ods. 4 a ods. 5.

Článok 26 Užšie konanie

1. V užšom konaní môže každý hospodársky subjekt reagovať na výzvu na súťaž predložením žiadosti o účasť, pričom poskytne informácie požadované na účely kvalitatívneho výberu.

Minimálna lehota na prijímanie žiadostí o účasť je 30 dní od dátumu odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo v prípade použitia predbežného informatívneho oznámenia ako prostriedku výzvy na súťaž 30 dní od dátumu odoslania výzvy na potvrdenie záujmu.

2. Ponuku môžu predložiť len tie hospodárske subjekty, ktoré verejný obstarávateľ potom, čo posúdi požadované informácie, vyzve, aby predložili ponuku. Verejní obstarávatelia môžu obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorých vyzvú na účasť na konaní, v súlade s článkom 64.

Minimálna lehota na prijímanie ponúk je 35 dní od dátumu odoslania výzvy na predloženie ponuky.

3. Keď verejní obstarávatelia uverejnili predbežné informatívne oznámenie, ktoré sa nepoužíva ako prostriedok výzvy na súťaž, minimálna lehota na prijímanie ponúk stanovená v odseku 2 druhom pododseku tohto článku sa môže skrátiť na 15 dní, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

(a) predbežné informatívne oznámenie obsahuje všetky informácie, ktoré sa vyžadujú pri oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v oddiele I časti B prílohy VI, pokiaľ sú takéto informácie k dispozícii v čase, keď sa predbežné informatívne oznámenie uverejňuje;

(b) bolo odoslané na uverejnenie v rozpätí od 45 dní do 12 mesiacov pred dátumom odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

4. Verejní obstarávatelia na nižšej ako ústrednej úrovni môžu stanoviť lehotu na prijímanie ponúk vzájomnou dohodou medzi verejným obstarávateľom a vybranými záujemcami za predpokladu, že všetci záujemcovia majú rovnaký čas na prípravu a predloženie svojej ponuky. Ak nie je možné dohodnúť sa na lehote na prijímanie ponúk, verejný obstarávateľ stanoví lehotu v dĺžke prinajmenšom 10 dní od dátumu výzvy na predloženie ponuky.

5. Lehota na prijímanie ponúk stanovená v odseku 2 sa môže skrátiť o päť dní, ak verejný obstarávateľ prijme, že ponuky sa môžu predkladať elektronicky, v súlade s článkom 19 ods. 3, ods. 4 a ods. 5.

6. Ak sa lehoty stanovené v tomto článku stávajú z dôvodu naliehavého prípadu, ktorý verejný obstarávateľ riadne odôvodní, nemožné, môže sa stanoviť:

(a) lehota na prijímanie žiadostí o účasť, ktorá nebude kratšia ako 15 dní od dátumu odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania;

(b) lehota na prijímanie ponúk, ktorá nebude kratšia ako 10 dní od dátumu odoslania výzvy na predloženie ponuky.

Článok 27 Súťažné konanie s rokovaním

1. V súťažnom konaní s dialógom môže každý hospodársky subjekt reagovať na výzvu na súťaž predložením žiadosti o účasť, pričom poskytne informácie požadované na účely kvalitatívneho výberu.

V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo výzve na potvrdenie záujmu verejní obstarávatelia opíšu obstarávanie a bližšie určia kritériá na vyhodnotenie ponúk a minimálne požiadavky, ktoré je potrebné splniť, aby tak hospodárskym subjektom umožnili identifikovať povahu a rozsah obstarávania a rozhodnúť sa, či požiadajú o účasť na rokovaniach. Verejní obstarávatelia v technických špecifikáciách bližšie určia, v ktorých častiach technických špecifikácií sa vymedzujú minimálne požiadavky.

Minimálna lehota na prijímanie žiadostí o účasť je 30 dní od dátumu odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo v prípade použitia predbežného informatívneho oznámenia ako prostriedku výzvy na súťaž 30 dní od uverejnenia výzvy na potvrdenie záujmu. Minimálna lehota na prijímanie ponúk je 30 dní od dátumu odoslania výzvy. Uplatňuje sa článok 26 ods. 3 až ods. 6.

2. Písomnú ponuku, ktorá tvorí základ následných rokovaní, môžu predložiť len tie hospodárske subjekty, ktoré verejný obstarávateľ potom, čo posúdi požadované informácie, vyzve, aby predložili ponuku. Verejní obstarávatelia môžu obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorých vyzvú na účasť na konaní, v súlade s článkom 64.

3. Verejní obstarávatelia rokujú s uchádzačmi o ponukách, ktoré uchádzači predložili, s cieľom prispôsobiť tieto ponuky kritériám na vyhodnotenie ponúk a minimálnym požiadavkám uvedeným odseku 1 druhom pododseku.

Tieto parametre sa v priebehu rokovaní nezmenia:

(a) opis obstarávania;

(b) časť technických špecifikácií, v ktorej sa vymedzujú minimálne požiadavky;

(c) kritériá na vyhodnotenie ponúk.

4. Verejní obstarávatelia počas rokovaní zabezpečia rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi. Na tento účel nebudú poskytovať informácie diskriminačným spôsobom, ktorý by mohol niektorých uchádzačov zvýhodniť pred inými. Budú dbať zvlášť na to, aby zaistili, že všetci uchádzači, ktorých ponuky neboli vylúčené podľa odseku 5, budú písomne informovaní o akýchkoľvek zmenách technických špecifikácií, iných než špecifikácií, v ktorých sa stanovujú minimálne požiadavky, a to v primeranom predstihu, aby títo uchádzači mali prípadne možnosť upraviť a opätovne predložiť ponuky v následnosti na takéto zmeny.

Verejní obstarávatelia nesprístupnia navrhnuté riešenia ani iné dôverné informácie, ktoré získajú od záujemcu, ktorý sa na rokovaniach zúčastňuje, bez jeho súhlasu ostatným účastníkom. Tento súhlas nemá všeobecného formu, ale udeľuje sa vzhľadom na plánované oznámenie konkrétnych riešení alebo iných dôverných informácií.

5. Súťažné konanie s rokovaním sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách s cieľom znížiť počet ponúk, ktoré sa majú prerokovať, pričom sa uplatnia kritériá na vyhodnotenie ponúk bližšie určené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, výzve na potvrdenie záujmu alebo v podkladoch k obstarávaniu. Verejný obstarávateľ uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, výzve na potvrdenie záujmu alebo v podkladoch k obstarávaniu, či využije túto možnosť.

6. Ak verejný obstarávateľ plánuje ukončiť rokovania, informuje o tom zvyšných uchádzačov a stanoví spoločnú lehotu na predloženie akýchkoľvek nových alebo zrevidovaných ponúk. Verejní obstarávatelia posúdia ponuky, ktoré sú výsledkom rokovaní založených na pôvodne uvedených kritériách na vyhodnotenie ponúk, a zadajú zákazku v súlade s článkami 66 až 69.

Článok 28 Súťažný dialóg

1. V súťažnom dialógu môže každý hospodársky subjekt reagovať na výzvu na súťaž predložením žiadosti o účasť, pričom poskytne informácie požadované na účely kvalitatívneho výberu.

Minimálna lehota na prijímanie žiadostí o účasť je 30 dní od dátumu odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

Na dialógu sa môžu zúčastniť len tie hospodárske subjekty, ktoré verejný obstarávateľ potom, čo posúdi požadované informácie, vyzve na účasť. Verejní obstarávatelia môžu obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorých vyzvú na účasť na konaní, v súlade s článkom 64. Zákazka sa zadáva výlučne na základe kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka v súlade s článkom 66 ods. 1 písm. a).

2. Verejní obstarávatelia uvedú svoje potreby a požiadavky v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a tieto potreby a požiadavky vymedzia v oznámení a/alebo informatívnom dokumente. V tých istých dokumentoch zároveň uvedú a vymedzia vybrané kritériá na vyhodnotenie ponúk.

3. Verejní obstarávatelia otvoria dialóg so záujemcami vybranými v súlade s príslušnými ustanoveniami článkov 54 až 65, ktorého cieľom je nájsť a vymedziť najvhodnejšie prostriedky na uspokojenie ich potrieb. Počas tohto dialógu môžu s vybranými záujemcami prediskutovať všetky aspekty zákazky.

Verejní obstarávatelia zabezpečia počas dialógu rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi. Na tento účel nebudú poskytovať informácie diskriminačným spôsobom, ktorý by mohol niektorých uchádzačov zvýhodniť pred inými.

Verejní obstarávatelia nesprístupnia navrhnuté riešenia ani iné dôverné informácie, ktoré získajú od záujemcu, ktorý sa na dialógu zúčastňuje, ostatným účastníkom bez jeho súhlasu. Tento súhlas nemá všeobecného formu, ale udeľuje sa vzhľadom na plánované oznámenie konkrétnych riešení alebo iných konkrétnych dôverných informácií.

4. Súťažné dialógy sa môžu uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách s cieľom znížiť počet riešení, ktoré sa majú prediskutovať počas etapy dialógu, pričom sa uplatnia kritériá na vyhodnotenie ponúk vymedzené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente. Verejní obstarávatelia uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo informatívnom dokumente, či využijú túto možnosť.

5. Verejný obstarávateľ pokračuje v dialógu dovtedy, kým nenájde riešenie alebo riešenia, ktoré dokážu splniť jeho potreby.

6. Po vyhlásení ukončenia dialógu a po informovaní účastníkov o ukončení dialógu verejní obstarávatelia požiadajú účastníkov, aby predložili svoje konečné ponuky na základe riešenia alebo riešení, ktoré boli predložené a bližšie určené počas dialógu. Tieto ponuky zahŕňajú všetky požadované prvky, ktoré sú potrebné na realizáciu projektu.

7. Verejní obstarávatelia posúdia predložené ponuky na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk stanovených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente.

Verejné orgány môžu v prípade potreby s cieľom schváliť finančné záväzky alebo iné podmienky zákazky, rokovať o konečných podmienkach zákazky s uchádzačom, ktorý bol určený za uchádzača, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku v súlade s článkom 66 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že takéto rokovania nemajú vplyv v podobe úpravy základných aspektov ponuky alebo verejného obstarávania, vrátane potrieb a požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo informatívnom dokumente, a že tým nevzniká riziko narušenia hospodárskej súťaže alebo vzniku diskriminácie.

8. Verejní obstarávatelia môžu bližšie určiť ceny alebo platby pre účastníkov dialógu.

Článok 29 Partnerstvo v oblasti inovácií

1. V prípade partnerstiev v oblasti inovácií môže každý hospodársky subjekt predložením žiadosti o účasť reagovať na oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania s cieľom zriadiť štruktúrované partnerstvo na vývoj inovačných výrobkov, služieb alebo prác a následnú kúpu výsledného tovaru, služieb alebo prác za predpokladu, že zodpovedajú dohodnutej úrovni výkonu a nákladom.

2. Partnerstvo má štruktúru po sebe nasledujúcich etáp, ktoré sledujú postupnosť krokov v procese výskumu a inovácií, a potenciálne siahajú až k výrobe tovaru alebo poskytnutiu služieb. Stanovujú sa v ňom čiastkové ciele, ktoré má partner dosiahnuť, a zabezpečuje sa vyplácanie odmeny v primeraných častiach. Na základe týchto cieľov sa môže verejný obstarávateľ po každej etape rozhodnúť ukončiť partnerstvo a začať nové obstarávacie konanie vzhľadom na zostávajúce fázy za predpokladu, že získal príslušné práva duševného vlastníctva.

3. Zákazka sa zadáva na základe pravidiel, ktoré sa uplatňujú pri súťažnom konaní s rokovaním uvedenom v článku 27.

Verejní obstarávatelia venujú pri výbere záujemcov pozornosť najmä kritériám týkajúcim sa kapacity a skúseností uchádzačov v oblasti výskumu a vývoja a vypracovávania inovačných riešení. Počet vhodných záujemcov, ktorých vyzvú na účasť na konaní, môžu obmedziť v súlade s článkom 64.

Výskumné a inovačné projekty zamerané na uspokojenie potrieb určených verejným obstarávateľom, ktoré nie je možné uspokojiť existujúcimi riešeniami, môžu predložiť len tie hospodárske subjekty, ktoré verejný obstarávateľ vyzve potom, čo posúdi požadované informácie. Zákazka sa zadáva výlučne na základe kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka v súlade s článkom 66 ods. 1 písm. a).

4. V štruktúre partnerstva a najmä trvaní a hodnote jednotlivých fáz sa odzrkadľuje inovačný stupeň navrhovaného riešenia a postupnosť výskumných a inovačných činností, ktoré sú potrebné na vývoj inovačného riešenia, ktoré ešte nie je na trhu dostupné. Hodnota a trvanie zákazky na nákup výsledného tovaru, služby alebo prác by mali zostať v primeraných medziach, pričom sa zohľadní potreba návratnosti nákladov vrátane nákladov vynaložených pri vývoji inovačného riešenia a potreba dosiahnuť primeraný zisk.

Verejní obstarávatelia nevyužívajú partnerstvá v oblasti inovácií spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narušoval.

Článok 30 Používanie rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia

1. Členské štáty môžu stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu zadávať verejné zákazky na základe rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia len v prípadoch uvedených v odsekoch 2 až 5.

2. Rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia sa pri verejných zákazkách na práce, tovar a služby môže použiť v týchto prípadoch:

(a) ak nebola predložená žiadna ponuka alebo žiadna vhodná ponuka alebo žiadna žiadosť o účasť ako reakcia na otvorené konanie alebo užšie konanie, za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenili a pod podmienkou, že sa Komisii alebo vnútroštátnemu orgánu dohľadu určenému v súlade s článkom 84, v prípadoch, ak si to vyžadujú, zašle správa;

(b) ak je cieľom obstarávania vytvorenie alebo získanie umeleckého diela;

(c) ak práce, tovar alebo služby dokáže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

(i)      chýbajúca hospodárska súťaž z technických príčin;

(ii)      ochrana patentov, autorských práv alebo iných práv duševného vlastníctva;

(iii)     ochrana iných výlučných práv.

Táto výnimka sa uplatňuje len v prípadoch, keď neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov obstarávania;

(d) pokiaľ to je nevyhnutne potrebné, ak z dôvodov mimoriadne naliehavých prípadov spôsobených zásahom vyššej moci nie je možné dodržať lehoty, otvoreného, užšieho alebo rokovacieho konania s predchádzajúcim uverejnením; okolnosti použité na odôvodnenie mimoriadne naliehavých prípadov nesmie byť v žiadnom prípade možné pripísať na vrub verejnému obstarávateľovi.

Na účely písm. a) sa ponuka považuje za nevhodnú, keď je:

– nenáležitá alebo neprijateľná a

– je vzhľadom na zákazku úplne nepodstatná a nie je schopná uspokojiť potreby verejného obstarávateľa vymedzené v podkladoch k obstarávaniu.

Ponuky sa považujú za nenáležité, najmä keď nespĺňajú požiadavky podkladov k obstarávaniu alebo keď sú ponúkané ceny chránené pred bežnými silami hospodárskej súťaže.

Ponuky sa považujú za neprijateľné konkrétne v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

(a) boli prijaté neskoro;

(b) predložili ich uchádzači, ktorí nemajú požadovanú kvalifikáciu;

(c) ich cena presahuje rozpočet verejného obstarávateľa stanovený pred začatím obstarávacieho konania, pričom predchádzajúce stanovenie rozpočtu musí byť písomne zdokumentované;

(d) považujú sa za ponuky s neobvykle nízkou cenou podľa článku 69.

3. Rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia sa pri verejných zákazkách na dodanie tovaru môže použiť v týchto prípadoch:

(a) ak sú príslušné výrobky vyrábané výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely; toto ustanovenie sa nevzťahuje na výrobu vo veľkom na dosiahnutie obchodnej životaschopnosti alebo na získanie náhrady nákladov vynaložených na výskum a vývoj;

(b) pri dodatočných dodávkach od pôvodného dodávateľa, ktoré sú určené buď ako čiastočná náhrada bežných dodávok tovaru alebo zariadení alebo ako rozšírenie existujúcich dodávok tovaru alebo zariadení, ak by zmena dodávateľa mala za následok, že verejný obstarávateľ by získal materiál s odlišnými technickými charakteristikami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe; takéto zákazky, ako aj opakujúce sa zákazky netrvajú spravidla dlhšie ako tri roky;

(c) pri dodávkach tovaru kótovaného a nakupovaného na komoditnom trhu alebo iných podobných trhoch, ako napr. na burzách elektrickej energie;

(d) pri nákupe tovaru za osobitne výhodných podmienok buď od dodávateľa, ktorý s konečnou platnosťou končí svoju podnikateľskú činnosť, alebo od likvidátora v konkurznom konaní, z vysporiadania s veriteľmi alebo z podobného konania podľa vnútroštátnych zákonov alebo iných právnych predpisov.

4. Rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia sa môže použiť pri verejných zákazkách na poskytnutie služieb, ak príslušná zákazka vychádza zo súťaže návrhov organizovanej v súlade s touto smernicou a ak sa podľa uplatniteľných pravidiel zadá výhercovi alebo jednému z výhercov danej súťaže návrhov; v druhom uvedenom prípade musia byť všetci víťazi vyzvaní k účasti na rokovaniach.

5. Pri nových prácach alebo službách spočívajúcich v opakovaní podobných prác alebo služieb zverených hospodárskemu subjektu, ktorému tí istí verejní obstarávatelia zadali pôvodnú zákazku, sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia môže použiť za predpokladu, že takéto práce alebo služby sú v súlade so základným projektom, na ktorý bola pôvodná zákazka zadaná na základe konania v súlade s článkom 24 ods. 1. V základnom projekte sa uvádza rozsah možných dodatočných prác alebo služieb a podmienky, za ktorých sa zadajú.

Hneď ako sa prvý projekt predloží do súťaže, sa oznámi, že sa môže použiť toto konanie, a verejní obstarávatelia pri uplatňovaní článku 4 zohľadnia celkové odhadované náklady následných prác alebo služieb.

Toto konanie sa môže použiť len počas troch rokov po uzavretí pôvodnej zákazky.

KAPITOLA II Metódy a nástroje elektronického a hromadného obstarávania

Článok 31 Rámcové dohody

1. Verejní obstarávatelia môžu uzatvárať rámcové dohody za predpokladu, že uplatňujú postupy stanovené v tejto smernici.

Rámcová dohoda je dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi a jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, ktorej cieľom je stanoviť podmienky upravujúce zákazky, ktoré sa budú zadávať počas daného obdobia, najmä pokiaľ ide o cenu a prípadne aj o predpokladané množstvo.

Doba platnosti rámcovej dohody nepresiahne štyri roky, okrem výnimočných prípadov náležite odôvodnených najmä predmetom rámcovej dohody.

2. Zákazky na základe rámcovej dohody sa zadávajú v súlade s postupmi stanovenými v tomto odseku a v odsekoch 3 a 4.

Dané postupy sa môžu uplatňovať len medzi verejnými obstarávateľmi, ktorí boli na tento účel jasne identifikovaní vo výzve na súťaž alebo vo výzve na potvrdenie záujmu a tými hospodárskymi subjektmi, ktoré sú pôvodnou zmluvnou stranou rámcovej dohody.

Zákazkami na základe rámcovej dohody sa nesmú za žiadnych okolností vykonať podstatné úpravy podmienok stanovených v danej rámcovej dohode, najmä v prípade uvedenom v odseku 3.

Verejní obstarávatelia nezneužívajú rámcové dohody alebo ich nepoužívajú takým spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narušoval.

3. Ak sa rámcová dohoda uzatvára s jediným hospodárskym subjektom, zákazky na základe tejto dohody sa zadávajú v rámci hraníc podmienok stanovených v dotknutej rámcovej dohode.

Zadávanie týchto zákaziek môžu verejní obstarávatelia písomne konzultovať so subjektom, ktorý je zmluvnou stranou rámcovej dohody, a v prípade potreby ho môžu požiadať o doplnenie jeho ponuky.

4. Ak sa rámcová dohoda uzatvára s viac ako jedným hospodárskym subjektom, môže sa realizovať jedným z týchto dvoch spôsobov:

(a) na základe podmienok rámcovej dohody bez toho, aby sa opäť otvorila súťaž, keď sú v dohode stanovené všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie dotknutých prác, poskytovanie dotknutých služieb a dodávanie dotknutého tovaru a objektívne podmienky na určenie toho, ktorý z hospodárskych subjektov, ktoré sú zmluvnou stranou rámcovej dohody, ich má realizovať; druhé uvedené podmienky sa uvádzajú v podkladoch k obstarávaniu;

(b) keď v rámcovej dohode nie sú stanovené všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie prác, poskytovanie služieb a dodávanie tovaru, prostredníctvom opätovného otvorenia súťaže medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami rámcovej dohody.

5. Súťaž uvedená v odseku 4 písm. b) sa zakladá na rovnakých podmienkach, ako sú podmienky, ktoré sa uplatňujú pri zadávaní rámcovej dohody, a v prípade potreby na presnejšie vymedzených podmienkach a prípadne na iných podmienkach uvedených v špecifikáciách rámcovej dohody v súlade s týmto postupom:

(a) pri každej zákazke, ktorá sa má zadať, verejní obstarávatelia konzultujú písomne hospodárske subjekty, ktoré sú schopné zákazku realizovať;

(b) verejní obstarávatelia stanovia lehotu, ktorá je dostatočne dlhá na to, aby umožnila predloženie ponúk pre každú konkrétnu zákazku, pričom berú do úvahy faktory, ako je zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na zaslanie ponúk;

(c) ponuky sa predkladajú písomne a ich obsah sa neotvorí pred uplynutím stanovenej lehoty na odpoveď;

(d) verejní obstarávatelia zadajú každú zákazku tomu uchádzačovi, ktorý predloží najlepšiu ponuku na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v špecifikáciách rámcovej dohody.

Článok 32 Dynamické nákupné systémy

1. Verejní obstarávatelia môžu v prípade bežne používaných obstarávaní, ktorých charakteristiky spĺňajú vo forme, ktorá je všeobecne dostupná na trhu, požiadavky verejných obstarávateľov, použiť dynamický nákupný systém. Dynamický nákupný systém funguje ako plne elektronický postup, ktorý je počas doby svojej platnosti prístupný každému hospodárskemu subjektu, ktorý spĺňa podmienky účasti.

2. Verejní obstarávatelia sa pri zadávaní zákaziek v rámci dynamického nákupného systému riadia pravidlami užšieho konania. Prístup k systému majú všetci záujemcovia, ktorí spĺňajú podmienky účasti. Počet záujemcov, ktorí budú mať prístup k systému, nie je obmedzený v súlade s článkom 64. Pri akejkoľvek komunikácii v súvislosti s dynamickým nákupným systémom sa využívajú len elektronické formy v súlade s článkom 19 ods. 2 až ods. 6.

3. Na účely zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému verejní obstarávatelia:

(a) uverejnia výzvu na súťaž, v ktorej jasne uvedú, že sa použije dynamický nákupný systém;

(b) v špecifikáciách uvedú aspoň povahu a predpokladané množstvo plánovaného obstarávania, ako aj všetky potrebné informácie týkajúce sa nákupného systému, používaných elektronických zariadení a podmienok a špecifikácií technického pripojenia;

(c) ponúkajú počas doby platnosti systému neobmedzený a úplný priamy prístup k špecifikáciám a akýmkoľvek doplnkovým dokumentom v súlade s článkom 51.

4. Verejní obstarávatelia umožnia počas celej doby platnosti dynamického nákupného systému každému hospodárskemu subjektu, aby požiadal o účasť v systéme za podmienok uvedených v odseku 2. Verejní obstarávatelia ukončia svoje posúdenie takýchto žiadostí v súlade s podmienkami účasti do 10 pracovných dní od ich prijatia.

Verejní obstarávateľ informuje hospodársky subjekt uvedený v prvom pododseku čo možno najskôr o tom, či mu bol alebo nebol poskytnutý prístup k dynamickému nákupnému systému.

5. Verejní obstarávatelia vyzvú všetkých kvalifikovaných účastníkov, aby predložili svoje ponuky pre každé osobitné obstarávanie v rámci dynamického nákupného systému v súlade s článkom 52.

Zákazku udelia uchádzačovi, ktorý predložil najlepšiu ponuku na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk stanovených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v rámci dynamického nákupného systému, alebo v prípade použitia predbežného informatívneho oznámenia ako prostriedku výzvy na súťaž vo výzve na potvrdenie záujmu. Tieto kritériá sa môžu v prípade potreby presnejšie formulovať vo výzve na predloženie ponuky.

6. Verejní obstarávatelia uvedú trvanie platnosti dynamického nákupného systému vo výzve na súťaž. Komisii oznámia akékoľvek zmeny v trvaní platnosti, pričom použijú tieto štandardné formuláre:

(a) pri zmene trvania platnosti bez ukončenia platnosti systému formulár použitý pôvodne pri výzve na súťaž v rámci dynamického nákupného systému;

(b) pri ukončení platnosti systému oznámenie o zadaní zákazky uvedené v článku 48.

7. Zainteresovaným hospodárskym subjektom ani stranám dynamického nákupného systému sa nesmú účtovať žiadne poplatky.

Článok 33 Elektronické aukcie

1. Verejní obstarávatelia môžu použiť elektronické aukcie, v ktorých sa oznamujú nové ceny upravené smerom nadol a/alebo nové hodnoty týkajúce sa určitých prvkov ponúk.

Verejní obstarávatelia používajú na tento účel opakovaný elektronický postup (elektronickú aukciu), ktorý prebieha po počiatočnom úplnom vyhodnotení ponúk a na základe ktorého je možné stanoviť poradie ponúk, pričom sa použijú automatické metódy hodnotenia.

2. Pri otvorenom, užšom alebo súťažnom konaní s rokovaním sa môžu verejní obstarávatelia rozhodnúť, že pred zadaním verejnej zákazky sa uskutoční elektronická aukcia, ak je možné presne stanoviť špecifikácie ponúk.

Za rovnakých okolností sa môže uskutočniť elektronická aukcia pri opätovnom otvorení súťaže medzi zmluvnými stranami rámcovej dohody podľa článku 31 ods. 4 písm. b) a pri otvorení súťaže pri zákazkách, ktoré majú byť zadávané v rámci dynamického nákupného systému uvedeného v článku 32.

3. Elektronická aukcia sa zakladá na jednom z týchto kritérií:

(a) výlučne na cenách, keď sa zákazka zadáva ponuke s najnižšou cenou;

(b) na cenách a/alebo nových hodnotách charakteristických parametrov ponúk uvedených v špecifikáciách, ak sa zákazka zadáva ekonomicky najvýhodnejšej ponuke.

4. Verejní obstarávatelia, ktorí sa rozhodnú, že uskutočnia elektronickú aukciu, túto skutočnosť uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu. Špecifikácie obsahujú prinajmenšom informácie uvedené v prílohe VII.

5. Pred uskutočnením elektronickej aukcie verejní obstarávatelia vykonajú úplné počiatočné vyhodnotenie ponúk podľa kritéria alebo kritérií na vyhodnotenie ponúk a váh priradených jednotlivým kritériám.

Ponuka sa považuje za prijateľnú, ak ju predložil kvalifikovaný uchádzač a ak je v súlade s technickými špecifikáciami.

Všetci uchádzači, ktorí predložili prípustné ponuky, budú elektronicky v rovnakom čase vyzvaní na účasť na elektronickej aukcii, pričom sa od vymedzeného dátumu a času budú používať spojenia podľa inštrukcií stanovených vo výzve. Elektronická aukcia sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách. Elektronická aukcia nezačne skôr ako dva pracovné dni po dátume odoslania výziev.

6. Ak sa má zákazka zadať na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, k výzve sa priloží výsledok celkového hodnotenia príslušného uchádzača, ktoré sa vykonalo na základe váh uvedených v článku 66 ods. 5 prvom pododseku.

Vo výzve sa tiež uvádza matematický vzorec, ktorý sa počas elektronickej aukcie použije na automatické určenie nového poradia v závislosti od nových predložených cien a/alebo hodnôt. V tomto vzorci sa zohľadňuje váha všetkých kritérií stanovených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ktoré boli uvedené v oznámení použitom ako prostriedok výzvy na súťaž alebo v špecifikáciách. Na tento účel sa však prípadné rozpätia vopred obmedzia na určitú hodnotu.

Ak sú povolené variantné riešenia, pre každé variantné riešenie sa stanoví osobitný vzorec.

7. Počas každej etapy elektronickej aukcie verejní obstarávatelia okamžite oznámia všetkým uchádzačom prinajmenšom dostatočné informácie na to, aby im umožnili zistiť svoje relatívne umiestnenie v poradí v akomkoľvek okamihu a v prípade predchádzajúceho uvedenia môžu oznámiť iné informácie týkajúce sa ostatných predložených cien alebo hodnôt, ako aj informácie o počte účastníkov v ktorejkoľvek konkrétnej etape aukcie. V žiadnom prípade však nemôžu v žiadnej etape elektronickej aukcie zverejniť totožnosť uchádzačov.

8. Verejní obstarávatelia ukončia elektronickú aukciu jedným alebo niekoľkými z týchto spôsobov:

(a) v dátum a čas, ktoré boli vopred stanovené;

(b) keď nedostávajú žiadne ďalšie nové ceny alebo nové hodnoty, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa minimálnych rozdielov, za predpokladu, že vopred stanovili čas, ktorý uplynie medzi prijatím posledného príspevku a ukončením elektronickej aukcie;

(c) keď sa zavŕšil vopred stanovený počet etáp aukcie.

Ak sa verejní obstarávatelia rozhodli ukončiť elektronickú aukciu v súlade s písm. c), prípadne v kombinácii s podmienkami stanovenými v písm. b), vo výzve k účasti na aukcii sa uvedie časový harmonogram každej etapy aukcie.

9. Po ukončení elektronickej aukcie verejní obstarávatelia zadajú zákazku v súlade s článkom 66 na základe výsledkov elektronickej aukcie.

Článok 34 Elektronické katalógy

1. Ak verejní obstarávatelia vyžadujú použitie elektronických foriem komunikácie podľa článku 19, môžu vyžadovať, aby sa ponuky predkladali vo forme elektronického katalógu.

Členské štáty môžu v súvislosti s určitými druhmi obstarávania stanoviť povinnosť používať elektronické katalógy.

K ponukám predloženým vo forme elektronického katalógu môžu byť príložné iné dokumenty, ktoré ponuku kompletizujú.

2. Záujemcovia alebo uchádzači zostavia elektronické katalógy s cieľom zúčastniť sa na konkrétnom obstarávacom konaní v súlade s technickými špecifikáciami a formátom, ktoré stanoví verejný obstarávateľ.

Elektronické katalógy ďalej zodpovedajú požiadavkám na nástroje elektronickej komunikácie, ako aj ďalším požiadavkám, ktoré verejný obstarávateľ stanovil v súlade s článkom 19.

3. Ak sa prijíma alebo vyžaduje predkladanie ponúk vo forme elektronických katalógov, verejní obstarávatelia:

(a) to uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu, ak sa predbežné informatívne oznámenia používa ako prostriedok výzvy na súťaž;

(b) uvedú v špecifikáciách všetky potrebné informácie v súlade s článkom 19 ods. 5 týkajúce sa formátu, používaných elektronických zariadení a podmienok a špecifikácií technického pripojenia, ktoré sa uplatňujú v prípade daného katalógu.

4. Ak sa po predložení ponúk vo forme elektronických katalógov uzavrela rámcová dohoda s viac ako jedným hospodárskym subjektom, verejní obstarávatelia môžu stanoviť, že opätovné otvorenie súťaže pre konkrétne zákazky sa uskutoční na základe aktualizovaných katalógov. Verejní obstarávatelia použijú v tomto prípade jednu z týchto alternatívnych metód:

(a) vyzvanie uchádzačov, aby opätovne predložili svoje elektronické katalógy prispôsobené požiadavkám príslušnej konkrétnej zákazky;

(b) oznámenie uchádzačom, že plánujú získať z už predložených katalógov potrebné informácie, ktoré by tvorili ponuky prispôsobené požiadavkám príslušnej konkrétnej zákazky, za predpokladu, že použitie tejto metódy bolo v prípade danej rámcovej dohody oznámené v podkladoch k obstarávaniu.

5. Ak verejní obstarávatelia opätovne otvárajú súťaž pre konkrétne zákazky v súlade s ods. 4 písm. b), uvedú dátum a čas, kedy plánujú získať potrebné informácie, ktoré by tvorili ponuky prispôsobené požiadavkám príslušnej konkrétnej zákazky a poskytnú uchádzačom možnosť zamietnuť získanie takýchto informácií.

Verejní obstarávatelia poskytnú medzi oznámením a skutočným získaním informácií dostatočný časový odstup.

Verejní obstarávatelia predložia pred zadaním zákazky dotknutému uchádzačovi získané informácie a dajú mu tak možnosť napadnúť alebo potvrdiť správnosť takto vzniknutej ponuky.

6. Verejní obstarávatelia môžu zadať zákazky v rámci dynamického nákupného systému prostredníctvom získania potrebných informácií z už predložených elektronických katalógov za predpokladu, že žiadosť o účasť na dynamickom nákupnom systéme sprevádza elektronický katalóg v súlade s technickými špecifikáciami a formátom stanovenými verejným obstarávateľom. Záujemcovia následne pripravia takýto katalóg, keď im verejný obstarávateľ oznámi, že plánuje získať ponuky na základe takéhoto postupu. Takéto získanie informácii sa vykoná v súlade s ustanoveniami ods. 4 písm. b) a ods. 5.

Článok 35 Centralizované obstarávacie činnosti a centrálne obstarávacie inštitúcie

1. Verejní obstarávatelia môžu nadobúdať práce, tovar a/alebo služby prostredníctvom centrálnej obstarávacej inštitúcie alebo od nej.

2. Členské štáty zabezpečia, aby verejní obstarávatelia mali možnosť využiť centralizované obstarávacie činnosti, ktoré ponúkajú centrálne obstarávacie inštitúcie zriadené v inom členskom štáte.

3. Verejný obstarávateľ si plní povinnosti podľa tejto smernice, keď obstarávanie vykonáva za pomoci využitia centralizovaných obstarávacích činností, pokiaľ dotknuté obstarávacie konania a ich vykonávanie realizuje centrálna obstarávacia inštitúcia sama vo všetkých etapách od uverejnenia výzvy na súťaž až k vykonaniu výslednej zákazky alebo zákaziek.

Ak však určité etapy obstarávacieho konania alebo vykonávania výsledných zákaziek realizuje dotknutý verejný obstarávateľ, tento je naďalej zodpovedný za plnenie povinností podľa tejto smernice vzhľadom na všetky etapy, ktoré realizuje.

4. Všetky obstarávacie konania, ktoré realizuje centrálna obstarávacia inštitúcia, sa vykonávajú elektronickými formami komunikácie v súlade s požiadavkami článku 19.

5. Verejní obstarávatelia si môžu bez toho, aby uplatňovali konania stanovené v tejto smernici, vybrať centrálnu obstarávaciu inštitúciu, ktorá bude poskytovať centralizované obstarávacie činnosti, vrátane prípadov, keď centrálna obstarávacia inštitúcia dostáva za svoju činnosť odmenu.

6. Centrálne obstarávacie inštitúcie zaistia dokumentáciu k všetkým transakciám vykonaným v priebehu realizácie zákaziek, rámcových dohôd alebo dynamických nákupných systémov, ktoré uzatvoria v priebehu svojich centrálnych obstarávacích činností.

Článok 36 Vedľajšie obstarávacie činnosti

Poskytovatelia vedľajších obstarávacích činností sa vyberú v súlade s obstarávacími konaniami uvedenými v tejto smernici.

Článok 37 Príležitostné spoločné obstarávanie

1. Jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia sa môžu dohodnúť, že určité konkrétne obstarávania zrealizujú spoločne.

2. Keď jeden verejný obstarávateľ sám realizuje dotknuté obstarávacie konanie vo všetkých jeho etapách od uverejnenia výzvy na súťaž až k vykonaniu výslednej zákazky alebo zákaziek, tento verejný obstarávateľ má výlučnú zodpovednosť za plnenie povinností podľa tejto smernice.

Keď však obstarávacie konanie a vykonanie výsledných zákaziek realizuje viac ako jeden zúčastnený verejný obstarávateľ, každý z nich je naďalej zodpovedný za plnenie povinností podľa tejto smernici vzhľadom na etapy, ktoré realizuje.

Článok 38 Spoločné obstarávanie medzi verejnými obstarávateľmi z rôznych členských štátov

1. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 11, verejní obstarávatelia z rôznych členských štátov môžu spoločne zadávať verejné zákazky použitím jedného alebo viacerých prostriedkov opísaných v tomto článku.

2. Viacerí verejní obstarávatelia môžu nadobúdať práce, tovar a/alebo služby prostredníctvom centrálnej obstarávacej inštitúcie, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, alebo od nej. V tomto prípade sa obstarávacie konania vykonáva v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami členského štátu, v ktorom sa nachádza centrálna obstarávacia inštitúcia.

3. Viacerí verejní obstarávatelia z rôznych členských štátov môžu spoločne zadať verejnú zákazku. V tomto prípade zúčastnení verejní obstarávatelia uzatvoria dohodu, v ktorej sa určí:

(a) ktoré vnútroštátne ustanovenia sa uplatňujú na obstarávacie konanie;

(b) vnútorná organizácia obstarávacieho konania vrátane riadenia konania, deľby zodpovedností, rozdelenia nadobúdaných prác, tovaru alebo služieb, ako aj uzatvárania zákaziek.

Verejní obstarávatelia si môžu pri určovaní uplatniteľného vnútroštátneho práva podľa písm. a) vybrať vnútroštátne ustanovenia ktoréhokoľvek členského štátu, v ktorom sa nachádza aspoň jeden zúčastnený obstarávateľ.

4. Keď viacerí verejní obstarávatelia z rôznych členských štátov zriadili spoločný právny subjekt, vrátane Európskeho zoskupenia územnej spolupráce podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006[32] alebo iných subjektov zriadených podľa práva Únie, zúčastnení verejní obstarávatelia sa rozhodnutím príslušného orgánu spoločného právneho subjektu dohodnú na uplatniteľných vnútroštátnych pravidlách obstarávania, ktorými budú príslušné pravidlá jedného z týchto členských štátov:

(a) vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom má spoločný právny subjekt svoje sídlo;

(b) vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom spoločný právny subjekt vykonáva svoje činnosti.

Táto dohoda sa môže uplatňovať buď na dobu neurčitú, ak sa stanoví v zakladajúcom akte spoločného právneho subjektu, alebo sa môže obmedzovať na dobu určitú, určité druhy zákaziek alebo na jedno alebo viaceré zadania jednotlivých zákaziek.

5. Ak neexistuje dohoda určujúca uplatniteľné právo verejného obstarávania, vnútroštátne právne predpisy upravujúce zadávanie zákaziek sa určia na základe týchto pravidiel:

(a) keď konanie vykonáva alebo riadi jeden zúčastnený verejný obstarávateľ v mene ostatných, uplatňujú sa vnútroštátne ustanovenia členského štátu daného verejného obstarávateľa;

(b) keď konanie nevykonáva ani neriadi jeden zo zúčastnených verejných obstarávateľov v mene ostatných a

(i)      keď sa vzťahuje na zákazky na uskutočnenie prác, verejní obstarávatelia uplatňujú vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom sa nachádza väčšina prác;

(ii)      keď sa vzťahuje na zákazky na poskytnutie služieb alebo dodávku tovaru, verejní obstarávatelia uplatňujú vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom sa poskytuje väčšina služieb alebo tovaru;

(c) keď nie je možné určiť uplatniteľné vnútroštátne právo podľa písm. a) alebo b) verejní obstarávatelia uplatňujú vnútroštátne ustanovenia členského štátu verejného obstarávateľa, ktorý znáša najväčšiu časť nákladov.

6. Ak neexistuje dohoda určujúca uplatniteľné právo verejného obstarávania podľa ods. 4, vnútroštátne právne predpisy upravujúce obstarávacie konanie vykonávané spoločnými právnymi subjektmi zriadenými viacerými verejnými obstarávateľmi z rôznych členských štátov sa určia na základe týchto pravidiel:

(a) keď konanie vykonáva alebo riadi príslušný orgán spoločného právneho subjektu, uplatňujú sa vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom má právny subjekt svoje sídlo;

(b) keď konanie vykonáva alebo riadi člen právneho subjektu v mene daného právneho subjektu, uplatňujú sa pravidlá stanovené v odseku 5 písm. a) a b);

(c) keď nie je možné určiť uplatniteľné vnútroštátne právo podľa odseku 5 písm. a) alebo b), verejní obstarávatelia uplatňujú vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom má právny subjekt svoje sídlo.

7. Jeden alebo viacero verejných obstarávateľov môžu zadať jednotlivé zákazky na základe rámcovej dohody uzatvorenej verejným obstarávateľom, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, alebo uzatvorenej spoločne s týmto obstarávateľom, za predpokladu, že rámcová dohoda obsahuje konkrétne ustanovenia umožňujúce danému verejnému obstarávateľovi alebo verejným obstarávateľom, aby zadal/zadali jednotlivé zákazky.

8. Rozhodnutia o zadaní verejných zákaziek v rámci cezhraničného verejného obstarávania podliehajú bežným mechanizmom preskúmania, ktoré sú dostupné v rámci uplatniteľného vnútroštátneho práva.

9. S cieľom umožniť účinné uplatňovanie mechanizmov preskúmania členské štáty zaistia, aby sa rozhodnutia orgánov preskúmania v zmysle smernice Rady 89/665/EHS[33] nachádzajúcich sa v iných členských štátoch v plnej miere vykonali v ich domácom právnom poriadku, keď takéto rozhodnutia zahŕňajú verejných obstarávateľov zriadených na ich území, ktorí sa zúčastňujú na príslušnom cezhraničnom verejnom obstarávacom konaní.

KAPITOLA III Priebeh konania

Oddiel 1 Príprava

Článok 39 Predbežné trhové konzultácie

1. Verejní obstarávatelia môžu pred začatím obstarávacieho konania vykonať trhové konzultácie s cieľom posúdiť štruktúru, schopnosti a kapacitu trhu a informovať hospodárske subjekty o svojich plánoch obstarávania a príslušných požiadavkách.

Verejní obstarávatelia môžu na tento účel konzultovať štruktúry administratívnej podpory, tretie strany alebo účastníkov trhu alebo prijať ich rady, a to za predpokladu, že takéto rady nenarušia hospodársku súťaž ani nepovedú k porušeniu zásad nediskriminácie a transparentnosti.

2. Ak záujemca alebo uchádzač alebo podnik spojený so záujemcom alebo uchádzačom poskytol verejnému obstarávateľovi poradenstvo alebo ak sa iným spôsobom podieľal na príprave obstarávacieho konania, verejný obstarávateľ príjme primerané opatrenia na zaistenie toho, aby sa účasťou daného záujemcu alebo uchádzača nenarušila hospodárska súťaž.

Medzi takéto opatrenia patrí oznámenie akýchkoľvek príslušných informácií vymenených v súvislosti s účasťou záujemcu alebo uchádzača na príprave obstarávacieho konania alebo akýchkoľvek príslušných informácií vymenených v dôsledku tejto účasti ostatným záujemcom a uchádzačom a stanovenie primeraných lehôt na prijímanie ponúk. Dotknutý záujemca alebo uchádzač sa z konania vylúči len vtedy, ak neexistujú žiadne iné prostriedky na zaistenie dodržiavania povinnosti riadiť sa zásadou rovnakého zaobchádzania.

Záujemcom alebo uchádzačom sa pred akýmkoľvek takýmto vylúčením poskytne možnosť preukázať, že ich účasťou na príprave obstarávacieho konania sa nemôže narušiť hospodárska súťaž. Prijaté opatrenia sa zdokumentujú v individuálnej správe podľa článku 85.

Článok 40 Technické špecifikácie

1. Technické špecifikácie vymedzené v prílohe VIII bode 1 sa uvedú v podkladoch k obstarávaniu. Vymedzia sa pritom požadované charakteristiky prác, služieb alebo tovaru.

Tieto charakteristiky sa môžu vzťahovať aj na osobitné procesy výroby alebo poskytovania požadovaných prác, tovaru alebo služieb alebo ktorejkoľvek inej etapy ich životného cyklu podľa článku 2 bodu (22).

V technických špecifikáciách sa vymedzí aj to, či bude potrebný prevod práv duševného vlastníctva.

V prípade každého obstarávania, ktorého predmet budú podľa plánu používať osoby, či už široká verejnosť alebo zamestnanci verejného obstarávateľa, sa tieto technické špecifikácie s výnimkou náležite odôvodnených prípadov vypracujú tak, aby sa zohľadnili kritéria prístupnosti pre ľudí s postihnutím alebo dizajnové riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

Ak sa v legislatívnom akte Únie prijali záväzné normy prístupnosti, technické špecifikácie vzťahujúce sa na kritériá prístupnosti sa vymedzia odkazom na dané normy.

2. Technické špecifikácie zaručujú hospodárskym subjektom rovnaký prístup k obstarávaciemu konaniu a nemajú za následok vytváranie neopodstatnených prekážok otvárania verejného obstarávania hospodárskej súťaži.

3. Bez toho, aby tým boli dotknuté záväzné vnútroštátne technické pravidlá, pokiaľ sú zlučiteľné s právom Únie, technické špecifikácie sa formulujú jedným z týchto spôsobov:

(a) pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek vrátane environmentálnych charakteristík za predpokladu, že tieto parametre sú dostatočne presné na to, aby uchádzačom umožnili určiť predmet zákazky a aby verejným obstarávateľom umožnili zadať zákazku;

(b) buď odkazom na technické špecifikácie a podľa uprednostňovaného poradia na: vnútroštátne normy, ktorými sa transponujú európske normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy, iné technické referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu alebo, ak takéto špecifikácie neexistujú, odkazom na vnútroštátne normy, vnútroštátne technické osvedčenia alebo vnútroštátne technické špecifikácie týkajúce sa dizajnu, kalkulácií, vykonania prác a použitia tovaru; každý odkaz je doplnený slovami „alebo rovnocenné“;

(c) pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek uvedených v písm. a) s odkazom na technické špecifikácie uvedené v písm. b) ako prostriedku predpokladajúceho súlad s takýmito výkonnostnými alebo funkčnými požiadavkami;

(d) odkazom na technické špecifikácie uvedené v písm. b) pre určité charakteristiky a odkazom na výkonnostné alebo funkčné požiadavky uvedené v písmene a) pre ostatné charakteristiky.

4. Pokiaľ si to nevyžaduje predmet zákazky, technické špecifikácie sa neodvolávajú na konkrétnu značku alebo zdroj alebo na určitý postup, ani na ochranné známky, patenty, druhy alebo určitý pôvod alebo výrobu, čo by viedlo k uprednostneniu alebo vylúčeniu určitých podnikov alebo určitých výrobkov. Takýto odkaz sa povoľuje len výnimočne, ak nie je možné dostatočne presne a zrozumiteľne opísať predmet zákazky podľa odseku 3. Takýto odkaz je doplnený slovami „alebo rovnocenné“.

5. Ak verejný obstarávateľ využíva možnosť odkazu na špecifikácie uvedené v ods. 3 písm. b), nezamietne ponuku z dôvodu, že ponúkané práce, tovar a služby nespĺňajú špecifikácie, na ktoré sa ponuka odvoláva, keď uchádzač vo svojej ponuke akýmkoľvek vhodným spôsobom, vrátane spôsobu preukázania uvedeného v článku 42, raz preukáže, že ním navrhované riešenia rovnocenne spĺňajú požiadavky vymedzené v technických špecifikáciách.

6. Ak verejný obstarávateľ využíva možnosť stanovenú v ods. 3 písm. a) na to, aby formuloval technické špecifikácie pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek, ponuku na práce, tovar alebo služby, ktorá zodpovedá vnútroštátnej norme, ktorou sa transponuje európska norma, európskemu technickému osvedčeniu, spoločnej technickej špecifikácii, medzinárodnej norme alebo technickému referenčnému systému zavedenému európskym úradom pre normalizáciu, nezamietne, ak sa tieto špecifikácie týkajú výkonnostných alebo funkčných požiadaviek, ktoré stanovil.

Uchádzač vo svojej ponuke akýmkoľvek vhodným spôsobom, vrátane spôsobov podľa článku 42, preukáže, že práce, tovar alebo služby, ktoré spĺňajú danú normu, spĺňajú výkonnostné alebo funkčné požiadavky verejného obstarávateľa.

Článok 41 Značky

1. Ak verejní obstarávatelia stanovujú environmentálne, sociálne alebo iné charakteristiky prác, tovaru alebo služieb pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek podľa článku 40 ods. 3 písm. a), môžu požadovať, aby tieto práce, služby alebo tovar boli označené osobitnou značkou, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

(a) požiadavky týkajúce sa značky sa vzťahujú len na charakteristiky, ktoré sú spojené s predmetom zákazky a ktoré sú vhodné na vymedzenie charakteristík prác, tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zákazky;

(b) požiadavky týkajúce sa značky sú vypracované na základe vedeckých informácií alebo sa zakladajú na iných objektívne overiteľných a nediskriminačných kritériách;

(c) značky sa stanovujú v rámci otvoreného a transparentného konania, na ktorom sa môžu zúčastniť všetky zainteresované strany, ako sú orgány štátnej správy, spotrebitelia, výrobcovia, distribútori a environmentálne organizácie;

(d) značky sú prístupné všetkým zainteresovaným stranám;

(e) kritériá značky sú stanovené treťou stranou, ktorá je nezávislá od hospodárskeho subjektu, ktorý žiada o značku.

Verejní obstarávatelia, ktorí vyžadujú konkrétnu značku, prijímajú všetky rovnocenné značky, ktoré spĺňajú požiadavky značky, ktorú uviedli. Pri výrobkoch bez značky verejní obstarávatelia prijímajú aj technickú dokumentáciu výrobcu alebo iné vhodné dôkazové prostriedky.

2. Keď značka spĺňa podmienky stanovené v odseku 1 písm. b), písm. c), písm. d.) a písm. e), ale sú s ňou spojené aj požiadavky nevzťahujúce sa na predmet zákazky, verejní obstarávatelia môžu vymedziť technické špecifikácie odkazom na tie podrobné špecifikácie značky, alebo v prípade potreby na tie časti týchto špecifikácií, ktoré sa vzťahujú na predmet zákazky a ktoré sú vhodné na vymedzenie charakteristík tohto predmetu.

Článok 42 Skúšobné protokoly, certifikácia a iné dôkazové prostriedky

1. Verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov požadovať, aby na preukázanie súladu s technickými špecifikáciami predložili skúšobný protokol vypracovanú uznaným orgánom alebo osvedčenie vydané takýmto orgánom.

Ak verejní obstarávatelia požadujú predloženie osvedčení vydaných uznanými orgánmi, ktoré potvrdzujú súlad s konkrétnymi technickými špecifikáciami, verejní obstarávatelia prijmú aj osvedčenia iných rovnocenných uznaných orgánov.

2. Popri dôkazových prostriedkov uvedených v odseku 1 prijmú iné vhodné dôkazové prostriedky, napr. technickú dokumentáciu výrobcu, ak dotknutý hospodársky subjekt nemá prístup k osvedčeniam alebo skúšobným protokolom uvedeným v odseku 1, alebo ak nemá možnosť získať ich v príslušných lehotách.

3. Uznanými orgánmi v zmysle ods. 1 tohto článku sú skúšobné a kalibračné laboratóriá a akékoľvek certifikačné a inšpekčné orgány, ktoré sú akreditované v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008[34].

4. Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie akékoľvek informácie týkajúce sa dôkazov a dokumentov predložených v súlade s článkom 40 ods. 6, článkom 41 a ods. 1, 2 a 3 tohto článku na preukázanie súladu s technickými požiadavkami. Príslušné orgány členského štátu zriadenia poskytnú tieto informácie v súlade s článkom 88.

Článok 43 Variantné riešenia

1. Verejní obstarávatelia môžu uchádzačom povoliť, aby predložili variantné riešenia. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu, ak sa predbežné informatívne oznámenie používa ako prostriedok výzvy na súťaž, uvedú, či povoľujú variantné riešenia. Variantné riešenia nie sú bez takéhoto uvedenia povolené.

2. Verejní obstarávatelia, ktorí povolia variantné riešenia, v podkladoch k obstarávaniu uvedú minimálne požiadavky, ktoré musia variantné riešenia spĺňať a všetky osobitné požiadavky na ich predloženie. Takisto zaistia, aby sa vybrané kritéria na vyhodnotenie ponúk mohli účinne uplatniť na variantné riešenia, ktoré spĺňajú tieto minimálne požiadavky, ako aj na príslušné ponuky spĺňajúce požiadavky, ktoré nie sú variantnými riešeniami.

3. Do úvahy sa zoberú len variantné riešenia, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky stanovené verejnými obstarávateľmi.

V konaniach na zadávanie verejných zákaziek na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služieb verejní obstarávatelia, ktorí povolili variantné riešenia, nezamietnu variantné riešenie len z toho dôvodu, že v prípade, ak by bolo takéto riešenie úspešné, viedlo by buď k zákazke na poskytnutie služieb a nie verejnej zákazke na dodanie tovaru, alebo zákazke na dodanie tovaru a nie verejnej zákazke na poskytnutie služieb.

Článok 44 Rozdelenie zákaziek na viacero častí

1. Verejné zákazky možno rozdeliť na menšie homogénne alebo heterogénne časti. V prípade zákaziek, ktorých hodnota stanovená v súlade s článkom 5 sa rovná alebo presahuje prahové hodnoty stanovené v článku 4, ale nie je nižšia ako 500 000 EUR, a pri ktorých verejný obstarávateľ nepovažuje rozdelenie na viacero častí za vhodné, verejný obstarávateľ poskytne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo výzve na potvrdenie záujmu konkrétne vysvetlenie svojich dôvodov.

Verejní obstarávatelia v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu uvedú, či sa ponuky obmedzujú len na jednu alebo viacero častí.

2. Verejní obstarávatelia môžu, aj keď bola uvedená možnosť uchádzať sa o všetky časti, obmedziť počet častí, ktoré sa môžu zadať uchádzačovi, za predpokladu, že tento maximálny počet je uvedený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu. Verejní obstarávatelia v podkladoch k obstarávaniu určia a uvedú cieľ a nediskriminačné kritéria alebo pravidlá zadávania rôznych častí zákazky, ak by uplatňovanie vybraných kritérií na vyhodnotenie ponúk viedlo k tomu, že jednému uchádzačovi by sa zadalo viac častí ako stanovuje maximálny počet.

3. Ak sa tomu istému uchádzačovi môže zadať viac ako jedna časť, verejní obstarávatelia môžu stanoviť, že buď zadajú jednu zákazku na každú jednotlivú časť alebo že zadajú jednu alebo viac zákaziek, ktoré sa budú vzťahovať na niekoľko častí alebo všetky časti.

Verejní obstarávatelia v podkladoch k obstarávaniu bližšie určia, či si vyhradzujú právo takéhoto rozhodnutia a ak áno, ktoré časti možno zoskupiť do jednej zákazky.

Verejní obstarávatelia najskôr určia ponuky, ktoré najlepšie spĺňajú kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené podľa článku 66 pre každú jednotlivú časť. Uchádzačovi, ktorý sa nenachádza na prvom mieste, pokiaľ ide o všetky jednotlivé časti, na ktoré sa táto zákazka vzťahuje, môžu zadať zákazku na viac ako jednu časť, za predpokladu, že kritéria na vyhodnotenie ponúk stanovené podľa článku 66 sú vzhľadom na všetky časti, na ktoré sa daná zákazka vzťahuje, lepšie splnené. Verejní obstarávatelia v podkladoch k obstarávaniu uvedú bližšie metódy tohto porovnania, ktoré plánujú použiť. Tieto metódy musia byť transparentné, objektívne a nediskriminačné.

4. Verejní obstarávatelia môžu požadovať, aby všetci zhotovitelia koordinovali svoje činnosti pod vedením hospodárskeho subjektu, ktorému bola zadaná časť zákazky obsahujúca koordináciu celého projektu alebo jeho relevantných častí.

Článok 45 Stanovenie lehôt

1. Pri stanovovaní lehôt na prijímanie ponúk a žiadostí o účasť verejní obstarávatelia zohľadnia zložitosť zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk bez toho, aby tým boli dotknuté minimálne lehoty uvedené v článkoch 24 až 30.

2. Ak sa ponuky môžu predkladať až po návšteve príslušného miesta alebo po kontrole dokumentov upresňujúcich podklady k obstarávaniu, a to priamo na mieste, lehoty na prijímanie ponúk sa predĺžia, aby všetky dotknuté hospodárske subjekty mohli získať všetky informácie, ktoré sú potrebné na vypracovanie ponúk.

Oddiel 2 Uverejňovanie a transparentnosť

Článok 46 Predbežné informatívne oznámenia

1.           Verejní obstarávatelia môžu oznámiť svoj zámer uskutočniť plánované obstarávania prostredníctvom uverejnenia predbežného informatívneho oznámenia čo možno najskôr po začatí rozpočtového roka. Tieto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe VI časti B oddiele I. Komisia alebo verejní obstarávatelia ich uverejnia v „profile obstarávateľa“ v súlade s prílohou IX ods. 2 písm. b). Ak verejní obstarávatelia uverejňujú dané oznámenie v profile obstarávateľa, zašlú oznámenie o uverejnení v profile obstarávateľa v súlade s bodom 3 prílohy IX.

2.           V prípade užších konaní a súťažných konaní s rokovaním verejní obstarávatelia na nižšej ako ústrednej úrovni môžu použiť predbežné informatívne oznámenie ako prostriedok výzvy na súťaž podľa článku 24 ods. 2 za predpokladu, že toto oznámenie spĺňa všetky tieto podmienky:

(a) vzťahuje sa konkrétne na tovar, práce alebo služby, ktoré budú predmetom zadávanej zákazky;

(b) uvádza sa v ňom, že zákazka sa zadá na základe užšieho alebo súťažného konania s rokovaním bez ďalšieho uverejnenia výzvy na súťaž, a zainteresované hospodárske subjekty sú v ňom vyzvané, aby písomne vyjadrili svoj záujem;

(c) popri informáciách stanovených v prílohe VI časti B oddiele I obsahuje informácie stanovené v prílohe VI časti B oddiele II;

(d) uverejnilo sa najviac 12 mesiacov pred dátumom zaslania výzvy uvedenej v článku 52 ods. 1.

Takéto oznámenia sa neuverejňujú v profile obstarávateľa.

Článok 47 Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania

Všetci verejní obstarávatelia môžu použiť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania ako prostriedok výzvy na súťaž vo vzťahu k všetkým konaniam. Takéto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe VI časti C a uverejňujú sa v súlade s článkom 49.

Článok 48 Oznámenia o zadaní zákazky

1. Verejní obstarávatelia najneskôr 48 dní po zadaní zákazky alebo uzavretí rámcovej dohody zašlú oznámenie o zadaní zákazky s výsledkami obstarávacieho konania.

Takéto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe VI časti D a uverejnia sa v súlade s článkom 49.

2. Ak mala výzva na súťaž v prípade dotknutej zákazky formu predbežného informatívneho oznámenia a ak verejný obstarávateľ neplánuje zadať počas 12-mesačného obdobia, na ktoré sa vzťahuje dané predbežné informatívne oznámenie, ďalšie zákazky, osobitne to uvedie v oznámení o zadaní zákazky.

V prípade rámcových dohôd uzatvorených podľa článku 31 nie sú verejní obstarávatelia povinní zasielať oznámenie o výsledkoch obstarávacieho konania pre každú zákazku zadanú na základe takejto dohody.

3. Verejní obstarávatelia zašlú oznámenie o výsledku zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému do 48 dní od zadania každej zákazky. Takéto oznámenia však môžu za každý štvrťrok zlúčiť do jednej skupiny. V takom prípade zašlú zlúčené oznámenia do 48 dní od skončenia každého štvrťroku.

4. Určité informácie o zadávaní zákaziek alebo o uzatvorení rámcovej dohody sa nemusia uverejňovať, ak by ich uverejnenie bránilo vymožiteľnosti práva, alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom hospodárskych subjektov, či už verejných alebo súkromných, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi nimi.

Článok 49 Forma a spôsob uverejňovania oznámení

1. Oznámenia uvedené v článkoch 46, 47 and 48 obsahujú informácie uvedené v prílohe VI vo formáte štandardných formulárov vrátane štandardných formulárov na korigendá.

Komisia stanoví príslušné štandardné formuláre. Príslušné vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 91.

2. Oznámenia uvedené v článkoch 46, 47 a 48 sa vypracujú, elektronicky zašlú Komisii a uverejnia v súlade s prílohou IX. Oznámenia sa uverejnia najneskôr päť dní od ich zaslania. Náklady, ktoré vzniknú Komisii v súvislosti s uverejňovaním oznámení, znáša Únia.

3. Oznámenia uvedené v článku 46 ods. 2 a článku 47 sa uverejnia v plnom znení v úradnom jazyku Únie, ktorý si zvolí verejný obstarávateľ. Táto jazyková verzia je jediným autentickým textom. Zhrnutie dôležitých prvkov každého oznámenia sa uverejňuje aj v ostatných úradných jazykoch.

4. Komisia zaistí opakované uverejňovanie plného znenia a zhrnutia predbežných informatívnych oznámení uvedených v článku 46 ods. 2 a výziev na súťaž, ktorými sa zriaďuje dynamický nákupný systém podľa článku 32 ods. 3 písm. a):

(a) v prípade predbežných informatívnych oznámení: počas 12 mesiacov alebo do prijatia oznámenia o zadaní zákazky podľa článku 48, pričom sa uvedie, že počas 12-mesačného obdobia, na ktoré sa vzťahuje výzva na súťaž, sa nezadajú žiadne ďalšie zákazky;

(b) v prípade výziev na súťaž, ktorými sa zriaďuje dynamický nákupný systém: počas obdobia platnosti dynamického nákupného systému.

5. Verejní obstarávatelia musia byť schopní predložiť dôkaz o dátumoch odoslania oznámení.

Komisia vydá verejnému obstarávateľovi potvrdenie o prijatí oznámenia a o uverejnení zaslaných informácií, v ktorom uvedie dátum uverejnenia. Takéto potvrdenie je dôkazom o uverejnení.

6. Verejní obstarávatelia môžu uverejniť oznámenia vzťahujúce sa na verejné zákazky, ktoré nie sú predmetom požiadaviek na uverejnenie stanovených v tejto smernici, za predpokladu, že tieto oznámenia sú elektronicky zaslané Komisii v súlade s formátom a postupom zasielania uvedenými v prílohe IX.

Článok 50 Uverejňovanie na vnútroštátnej úrovni

1. Oznámenia uvedené v článkoch 46, 47 a 48 a v nich obsiahnuté informácie sa na vnútroštátnej úrovni neuverejnia pred uverejnením podľa článku 49.

2. Oznámenia uverejnené na vnútroštátnej úrovni neobsahujú iné informácie, ako sú informácie uvedené v oznámeniach zaslaných Komisii alebo uverejnených v profile obstarávateľa, ale uvedie sa v nich dátum odoslania oznámenia Komisii alebo jeho uverejnenia v profile obstarávateľa.

3. Predbežné informatívne oznámenia sa neuverejňujú v profile obstarávateľa pred zaslaním oznámenia o ich uverejnení v tejto forme Komisii. Uvádza sa pritom dátum ich zaslania.

Článok 51 Elektronická dostupnosť podkladov k obstarávaniu

1. Verejní obstarávatelia od dátumu uverejnenia oznámenia v súlade s článkom 49 alebo dátumu zaslania výzvy na potvrdenie záujmu zdarma ponúkajú neobmedzený a úplný priamy elektronický prístup k podkladom k obstarávaniu. V znení oznámenia alebo výzvy na potvrdenie záujmu sa bližšie určuje internetová adresa, na ktorej sú tieto podklady prístupné.

2. Verejní obstarávatelia alebo príslušné útvary poskytnú doplňujúce informácie týkajúce sa špecifikácií a akékoľvek upresňujúce dokumenty najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty stanovenej na prijímanie ponúk, ak bola žiadosť o ne podaná s dostatočným predstihom. V prípade skráteného konania uvedeného v článku 25 ods. 3 a článku 26 ods. 5 predstavuje táto lehota štyri dni.

Článok 52 Výzvy na predloženie ponuky alebo výzvy na účasť na dialógu; výzvy na potvrdenie záujmu

1. Pri užších konaniach, v konaniach súťažného dialógu, pri partnerstvách v oblasti inovácií a pri súťažných konaniach s rokovaním verejní obstarávatelia súčasne písomne vyzvú vybraných záujemcov, aby predložili svoje ponuky, alebo v prípade súťažného dialógu ich vyzvú na účasť na dialógu.

Ak sa predbežné informatívne oznámenie používa ako prostriedok výzvy na súťaž podľa článku 46 ods. 2, verejní obstarávatelia súčasne písomne vyzvú hospodárske subjekty, ktoré vyjadrili záujem, aby potvrdili svoj pretrvávajúci záujem.

2. Vo výzvach uvedených v odseku 1 sa uvádza odkaz na elektronickú adresu, na ktorej sú elektronicky priamo dostupné špecifikácie alebo informatívny dokument a akékoľvek iné upresňujúce dokumenty. Okrem toho obsahujú informácie uvedené v prílohe X.

Článok 53 Informovanie záujemcov a uchádzačov

1. Verejní obstarávatelia čo najskôr informujú každého záujemcu a uchádzača o rozhodnutiach prijatých v súvislosti s uzatvorením rámcovej dohody, so zadaním zákazky alebo s poskytnutím prístupu do dynamického nákupného systému vrátane dôvodov každého rozhodnutia o neuzatvorení rámcovej dohody, nezadaní zákazky, v súvislosti s ktorou bola uverejnená výzva na súťaž, rozhodnutia o opätovnom začatím konania alebo o nepoužití dynamického nákupného systému.

2. Verejný obstarávateľ na žiadosť dotknutej strany čo možno najskôr a v každom prípade do 15 dní od prijatia písomnej žiadosti informuje:

(a) každého neúspešného záujemcu o dôvodoch zamietnutia jeho žiadosti o účasť;

(b) každého neúspešného uchádzača o dôvodoch zamietnutia jeho ponuky vrátane, v prípadoch uvedených v článku 40 ods. 5 a 6, dôvodov svojho rozhodnutia o nerovnocennosti alebo svojho rozhodnutia o tom, že práce, tovar alebo služby nespĺňajú výkonnostné alebo funkčné požiadavky;

(c) každého uchádzača, ktorý predložil prípustnú ponuku, o charakteristikách a relatívnych výhodách vybranej ponuky, ako aj o mene úspešného uchádzača alebo zmluvných strán rámcovej dohody;

(d) každého uchádzača, ktorý predložil prípustnú ponuku, o priebehu rokovaní a dialógu s uchádzačmi a o pokroku v nich.

3. Verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť, že neposkytnú určité informácie uvedené v odseku 1 týkajúce sa zadávania zákazky, uzatvorenia rámcových dohôd alebo poskytnutia prístupu do dynamického nákupného systému v prípadoch, ak by ich uverejnenie bránilo vymožiteľnosti práva, bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom hospodárskych subjektov, či už verejných alebo súkromných, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi nimi.

Oddiel 3 Výber účastníkov a zadávanie zákaziek

Článok 54 Všeobecné zásady

1. Zákazky sa zadávajú na základe kritérií stanovených v článkoch 66 až 69 za predpokladu, že sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

(a) ponuka spĺňa požiadavky, podmienky a kritériá stanovené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu a v podkladoch k obstarávaniu a zohľadňuje článok 43;

(b) ponuku predložil uchádzač, ktorý nie je vylúčený z konania podľa článkov 21 a 55 a ponuka spĺňa podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ stanovil v súlade s článkom 56 a, keď prichádzajú do úvahy, nediskriminačné pravidlá a kritériá uvedené v článku 64.

2. Verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť, že nezadajú zákazku uchádzačovi, ktorý predložil najlepšiu ponuku, keď zistia, že ponuka nie je v súlade, aspoň rovnocenným spôsobom, s povinnosťami stanovenými v právnych predpisoch Únie v oblasti sociálneho a pracovného práva alebo environmentálneho práva alebo ustanoveniami medzinárodného sociálneho a environmentálneho práva podľa prílohy XI.

3. V otvorených konaniach sa verejní obstarávatelia môžu rozhodnúť preskúmať ponuky pred overením splnenia podmienok účasti, za predpokladu riadenia sa príslušnými ustanoveniami tohto oddielu, okrem iného riadenia sa pravidlom, že zákazka sa nezadá uchádzačovi, ktorý sa mal podľa článku 55 vylúčiť alebo ktorý nespĺňa podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ stanovil v súlade s pododdielom 1 tohto oddielu.

4. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 s cieľom zmeniť a doplniť zoznam v prílohe XI, ak je to potrebné z dôvodu uzatvorenia nových medzinárodných dohôd alebo úprav existujúcich medzinárodných dohôd.

Pododdiel 1 Kvalitatívne kritériá výberu

Článok 55 Dôvody na vylúčenie

1. Z účasti na verejnej zákazke je vylúčený každý záujemca alebo uchádzač, ktorý bol právoplatným rozsudkom odsúdený z jedného z týchto dôvodov:

(a) z dôvodu účasti v zločineckej organizácii v zmysle článku 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV[35];

(b) z dôvodu korupcie v zmysle článku 3 Dohovoru o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie[36] a článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2003/568/SVV[37], ako aj z dôvodu korupcie v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov verejného obstarávateľa alebo hospodárskeho subjektu;

(c) z dôvodu podvodu v zmysle článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[38],

(d) z dôvodu teroristických trestných činov alebo trestných činov spojených s teroristickými aktivitami, tak ako sú jednotlivo vymedzené v článku 1 a 3 rámcového rozhodnutia 2002/475/SVV[39], alebo podnecovania, napomáhania alebo navádzania alebo pokusu o spáchanie trestného činu v súlade s článkom 4 uvedeného rámcového rozhodnutia;

(e) z dôvodu prania špinavých peňazí vymedzeného v článku 1 smernice Rady 91/308/EHS[40].

Povinnosť vylúčiť záujemcu alebo uchádzača z účasti na verejnej zákazke sa uplatňuje aj v prípadoch, keď boli právoplatným rozsudkom odsúdení riaditelia spoločnosti alebo akýkoľvek iní pracovníci, ktorí majú u záujemcu alebo uchádzača právomoci zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu.

2. Z účasti na zákazke bude vylúčený každý hospodársky subjekt, pri ktorom verejný obstarávateľ vie o rozhodnutí s účinnosťou res judicata, ktorým sa stanovuje, že subjekt si nesplnil povinnosti týkajúce sa platby daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie v súlade s právnymi ustanoveniami krajiny, v ktorej je zriadený, alebo členského štátu verejného obstarávateľa.

3. Verejný obstarávateľ môže z účasti na verejnej zákazke vylúčiť akýkoľvek hospodársky subjekt, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

(a) ak vie o akomkoľvek porušení povinností stanovených právnymi predpismi Únie v oblasti sociálneho a pracovného práva alebo environmentálneho práva alebo ustanovení medzinárodného sociálneho a environmentálneho práva podľa prílohy XI. Súlad s právnymi predpismi Únie alebo medzinárodnými ustanoveniami zahŕňa aj súlad rovnocenným spôsobom;

(b) ak je hospodársky subjekt v konkurze alebo v likvidácii, ak jeho aktíva spravuje likvidátor alebo súd, ak voči nemu prebieha vyrovnávacie konanie, ak má pozastavený výkon obchodných činností alebo ak je v podobnej situácii vyplývajúcej z podobného konania podľa vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov;

(c) ak verejný obstarávateľ môže akýmkoľvek prostriedkom preukázať, že hospodársky subjekt sa dopustil závažného odborného pochybenia;

(d) ak hospodársky subjekt vykázal významné alebo pretrvávajúce nedostatky pri plnení ktorejkoľvek zo zásadných požiadaviek predchádzajúcej zákazky alebo zákaziek podobnej povahy toho istého verejného obstarávateľa.

Na účel uplatňovania dôvodu na vylúčenie uvedeného v prvom pododseku písm. d) verejní obstarávatelia stanovia metódu posudzovania plnenia zákazky, ktorá vychádza z objektívnych a merateľných kritérií a ktorá sa uplatňuje systematickým, konzistentným a transparentným spôsobom. Každé posúdenie plnenia sa oznámi príslušnému zhotoviteľovi, ktorý bude mať možnosť vzniesť proti zisteniam posúdenia námietky a získať súdnu ochranu.

4. Každý záujemca alebo uchádzač, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 1, 2 a 3, môže verejnému obstarávateľovi poskytnúť dôkazy preukazujúce jeho spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie.

Záujemca alebo uchádzať musí na tento účel preukázať, že nahradil akúkoľvek škodu spôsobenú trestným činom alebo pochybením, komplexne objasnil skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s orgánmi vyšetrovania, a že prijal konkrétne technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré sa vhodné na to, aby sa zabránilo budúcim trestným činom alebo pochybeniam. Verejní obstarávatelia vyhodnotia opatrenia prijaté záujemcami a uchádzačmi a zohľadnia závažnosť trestného činu alebo pochybenia a ich konkrétne okolnosti. Ak verejný obstarávateľ považuje opatrenia za nedostatočné, uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

5. Členské štáty zaistia, aby verejní obstarávatelia a hospodárske subjekty mohli ľahko získavať informácie a pomoc týkajúce sa uplatňovaniu tohto článku, a to prostredníctvom kontaktného miesta stanoveného v článku 88.

6. Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie akékoľvek informácie týkajúce sa dôvodov na vylúčenie uvedených v tomto článku. Príslušné orgány členského štátu zriadenia poskytnú tieto informácie v súlade s článkom 88.

Článok 56 Podmienky účasti

1. Verejní obstarávatelia môžu stanoviť podmienky účasti týkajúce sa:

(a) spôsobilosti vykonávať odbornú činnosť;

(b) ekonomickej a finančnej situácie;

(c) technickej a odbornej spôsobilosti.

Nie sú povinní uložiť všetky podmienky uvedené v odsekoch 2, 3 a 4, ale nestanovia žiadne iné požiadavky.

Verejní obstarávatelia obmedzia akékoľvek podmienky účasti na podmienky, ktoré sú vhodné na zaistenie toho, aby mal záujemca alebo uchádzač právne a finančné kapacity a obchodnú a technickú spôsobilosť na plnenie zadávanej zákazky. Všetky požiadavky sa vzťahujú na predmet zákazky a sú k nemu dôsledne úmerné, pričom sa zohľadňuje potreba zaistiť skutočnú hospodársku súťaž.

2. Vzhľadom na spôsobilosť vykonávať odbornú činnosť verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov požadovať, aby boli zapísané v jednom z profesijných alebo obchodných registrov vedených v členskom štáte zriadenia v súlade s prílohou XII.

Pri konaniach na zadanie verejných zákaziek na poskytovanie služieb môže verejný obstarávateľ od záujemcov a uchádzačov vyžadovať, aby v prípadoch, ak musia mať určité povolenie alebo musia byť členmi určitej organizácie na to, aby mohli vo svojej krajine pôvodu poskytovať príslušné služby, preukázali, že takéto potvrdenie majú, alebo aby preukázali členstvo v takejto organizácii.

3. Vzhľadom na uspokojivú ekonomickú a finančnú situáciu verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov požadovať, aby mali dostatočné finančné a ekonomické kapacity. Od hospodárskych subjektov môžu na tento účel vyžadovať, aby mali určitý minimálny ročný obrat, vrátane určitého minimálneho obratu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje zákazka, a primerané poistenie náhrady škôd vyplývajúcich z podnikateľského rizika.

Minimálny ročný obrat nesmie prekročiť trojnásobok odhadovanej hodnoty zákazky s výnimkou náležite odôvodnených okolností vzťahujúcich sa na osobitné riziká spojené s povahou prác, služieb alebo tovaru. Verejný obstarávateľ uvedie takéto výnimočné okolnosti v podkladoch k obstarávaniu.

Ak sa zákazka rozdeľuje na viacero častí, tento článok sa uplatňuje vzhľadom na každú jednotlivú časť. Verejný obstarávateľ však môže pre prípad, že sa úspešnému uchádzačovi zadá viacero častí, ktoré sa majú vykonať v rovnaký čas, stanoviť minimálny ročný obrat vzťahujúci sa na skupiny častí.

V prípade zákaziek založených na rámcovej dohode, ktoré sa zadávajú po opätovnom otvorení súťaže, požiadavka maximálneho ročného obratu uvedená v tomto odseku druhom pododseku sa vypočítava na základe očakávanej maximálnej veľkosti konkrétnych zákaziek, ktoré sa vykonajú v rovnaký čas, alebo pokiaľ tieto informácie nie sú známe, na základe odhadovanej hodnoty rámcovej dohody.

4. Vzhľadom na technickú a odbornú zodpovednosť verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov požadovať, aby mali k dispozícii ľudské a technické zdroje a skúsenosti potrebné na realizáciu zákazky na primeranej kvalitatívnej úrovni. Verejní obstarávatelia môžu dospieť k záveru, že hospodárske subjekty nezrealizujú zákazku na primeranej kvalitatívnej úrovni, ak verejný obstarávateľ zistí, že existujú protichodné záujmy, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť realizáciu zákazky.

Pri konaniach na zadanie verejných zákaziek, ktorých predmetom sú dodávky tovaru, ktoré si vyžadujú montážne alebo inštalačné práce, poskytovanie služieb alebo uskutočnenie prác, sa spôsobilosť hospodárskeho subjektu poskytnúť službu alebo uskutočniť inštaláciu alebo prácu môže vyhodnotiť vzhľadom na jeho schopnosti, efektívnosť, skúsenosti a spoľahlivosť.

5. Verejní obstarávatelia uvedú požadované podmienky účasti, ktoré sa môžu vyjadriť ako minimálne úrovne schopností, spolu s primeranými dôkazovými prostriedkami v oznámení o vyhlásení verejnej súťaže alebo vo výzve na potvrdenie záujmu.

Článok 57 Vlastné vyhlásenia a iné dôkazové prostriedky

1. Verejní obstarávatelia prijmú vlastné vyhlásenia ako predbežný dôkaz o tom, že záujemcovia a uchádzači spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:

(a) nenachádzajú sa v jednej zo situácií uvedených v článku 55, v ktorých sa hospodárske subjekty vylučujú alebo môžu vylúčiť;

(b) spĺňajú podmienky účasti stanovené podľa článku 56;

(c) keď to prichádza do úvahy, spĺňajú objektívne pravidlá a kritériá stanovené podľa článku 64;

(d) budú schopní na požiadanie okamžite predložiť upresňujúce dokumenty, o ktoré verejní obstarávatelia požiadali v súlade s článkami 59, 60 a, keď to prichádza do úvahy, článkami 61 a 63.

2. Verejný obstarávateľ môže záujemcu alebo uchádzača v akomkoľvek okamihu počas konania požiadať, aby predložil všetky požadované dokumenty alebo ich časti, ak sa to javí byť potrebné na zaistenie riadneho priebehu konania.

Verejný obstarávateľ pred zadaním zákazky požiada uchádzača, ktorému sa rozhodol zadať zákazku, aby predložil dokumenty v súlade s článkami 59 a 60 a, keď to prichádza do úvahy, článkom 61. Verejný obstarávateľ môže hospodárske subjekty vyzvať, aby doplnili alebo objasnili osvedčenia a dokumenty predložené podľa článkov 59, 60 a 61.

3. Verejní obstarávatelia nesmú vyžadovať iné osvedčenia ako tie uvedené v článkoch 60 a 61. Pokiaľ ide o článok 62, hospodárske subjekty môžu na to, aby verejnému obstarávateľovi preukázali, že budú mať k dispozícii potrebné zdroje, použiť akýkoľvek primeraný dôkazový prostriedok.

Od záujemcov a uchádzačov sa nesmie požadovať, aby opätovne predložili osvedčenie alebo iný listinný dôkaz, ktoré boli tomu istému verejnému obstarávateľovi už predložené za posledné štyri roky v rámci predchádzajúceho konania a ktoré sú stále platné.

4. Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie v súlade s článkom 88 akékoľvek informácie týkajúce sa dôvodov na vylúčenie uvedených v článku 55, spôsobilosti, finančných a technických kapacít uchádzačov podľa článku 56 a obsahu alebo povahy dôkazových prostriedkov uvedených v tomto článku.

Článok 58 Online archív osvedčení (e-Certis)

1. S cieľom uľahčiť cezhraničné predkladanie ponúk členské štáty zaistia, aby sa informácie týkajúce sa osvedčení a ostatných foriem listinných dôkazov v rámci e-Certis neustále aktualizovali.

2. Používanie e-Certis sa stáva povinné a verejní obstarávatelia majú povinnosť požadovať len také druhy osvedčení alebo formy listinných dôkazov, ktoré sú dostupné v rámci e-Certis najneskôr 2 roky po dátume stanovenom v článku 92 ods. 1.

Článok 59 Európsky pas verejného obstarávania

1. Vnútroštátne orgány vydajú na žiadosť hospodárskeho subjektu zriadeného v príslušnom členskom štáte a spĺňajúceho potrebné podmienky európsky pas verejného obstarávania. Európsky pas verejného obstarávania obsahuje podrobnosti stanovené v prílohe XIII a vypracuje sa na základe štandardného formulára.

Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 s cieľom upraviť prílohu XIII z dôvodu technického pokroku alebo z administratívnych dôvodov. Stanoví aj štandardný formulár európskeho pasu verejného obstarávania. Príslušné vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 91.

2. Pas sa bude najneskôr 2 roky od dátumu stanoveného v článku 92 ods. 1 poskytovať výlučne v elektronickej forme.

3. Orgán vydávajúci pas si podstatné informácie vyžiada priamo od príslušných orgánov s výnimkou prípadov, keď sa vo vnútroštátnych pravidlách týkajúcich sa ochrany osobných údajov takýto postup zakazuje.

4. Všetci verejní obstarávatelia uznávajú európsky pas verejného obstarávania ako dôkaz o splnení podmienok účasti, na ktoré sa vzťahuje, a bezdôvodne ho nespochybňujú. Dôvody na spochybnenie môžu byť spojené so skutočnosťou, že pas bol vydaný pred viac ako šiestimi mesiacmi.

5. Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie akékoľvek informácie týkajúce sa pravosti a obsahu európskeho pasu verejného obstarávania. Príslušné orgány členského štátu zriadenia poskytnú tieto informácie v súlade s článkom 88.

Článok 60 Osvedčenia

1. Verejní obstarávatelia prijmú ako dostatočný dôkaz toho, že na hospodársky subjekt sa nevzťahuje žiadny z prípadov bližšie opísaných v článku 55, toto:

(a) pokiaľ ide o odsek 1 uvedeného článku, predloženie výpisu z príslušného registra, ako napr. registra trestov alebo, ak takýto neexistuje, predloženie rovnocenného dokumentu vydaného príslušným súdnym alebo správnym orgánom v krajine pôvodu alebo v krajine, v ktorej je hospodársky subjekt zriadený, ktorým sa preukazuje, že príslušné požiadavky boli splnené;

(b) pokiaľ ide o odsek 2 a odsek 3 písm. b) uvedeného článku, osvedčenie vydané príslušným orgánom dotknutého členského štátu;

(c) ak dotknutá krajina nevydáva takéto dokumenty alebo osvedčenia alebo ak sa nevzťahujú na všetky prípady bližšie opísané v odsekoch 1 a 2 a odseku 3 písm. b) uvedeného článku, môže ich nahradiť príslušné oficiálne vyhlásenie národného kontaktného miesta určeného v súlade s článkom 88.

2. Ekonomickú a finančnú situáciu hospodárskeho subjektu možno spravidla preukázať jedným alebo viacerými spôsobmi uvedenými v prílohe XIV časti 1.

Ak z akýchkoľvek opodstatnených dôvodov hospodársky subjekt nie je schopný poskytnúť dokumenty požadované verejným obstarávateľom, môže svoju ekonomickú a finančnú situáciu preukázať akýmkoľvek iným dokumentom, ktorý verejný obstarávateľ považuje za vhodný.

3. Podľa povahy, množstva alebo dôležitosti, ako aj využitia prác, tovaru alebo služieb možno technickú spôsobilosť hospodárskych subjektov preukázať jedným alebo viacerými spôsobmi uvedenými v prílohe XIV časti 2.

4. Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie v súlade s článkom 88 akékoľvek informácie týkajúce sa dôkazu o dôvodoch na vylúčenie, dokumentov osvedčujúcich spôsobilosť vykonávať odbornú činnosť a finančné a technické kapacity uchádzačov, ako aj akýchkoľvek iných dôkazových prostriedkov uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku.

Článok 61 Normy zabezpečenia kvality a normy environmentálneho riadenia

1. Ak verejní obstarávatelia požadujú predloženie osvedčení, ktoré vystavili nezávislé orgány a ktoré osvedčujú, že hospodársky subjekt spĺňa určité normy zabezpečenia kvality vrátane prístupu pre osoby s postihnutím, odvolávajú sa na systémy zabezpečenia kvality založené na príslušných sériách európskych noriem certifikovaných akreditovanými orgánmi. Uznávajú rovnocenné osvedčenia vydané orgánmi zriadenými v iných členských štátoch. Od hospodárskych subjektov, ktoré nemajú prístup k takýmto osvedčeniam, alebo nemajú možnosť získať ich v stanovených lehotách, prijmú aj iné dôkazy o rovnocenných opatreniach na zabezpečenie kvality.

2. Ak verejní obstarávatelia požadujú predloženie osvedčení, ktoré vystavili nezávislé orgány a ktoré osvedčujú, že hospodársky subjekt spĺňa určité normy environmentálneho riadenia alebo sa riadi určitými schémami environmentálneho riadenia, odvolávajú sa na systém Európskej únie pre ekologické riadenia a audit (EMAS) alebo iné schémy environmentálneho riadenia uznané v súlade s článkom 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009[41] alebo iné normy environmentálneho riadenia založené na príslušných európskych alebo medzinárodných normách certifikovaných akreditovanými orgánmi. Uznávajú rovnocenné osvedčenia vydané orgánmi zriadenými v iných členských štátoch. Od hospodárskych subjektov, ktoré nemajú prístup k takýmto osvedčeniam, alebo nemajú možnosť získať ich v stanovených lehotách, prijmú aj iné dôkazy o rovnocenných opatreniach environmentálneho riadenia.

3. Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie v súlade s článkom 88 akékoľvek informácie týkajúce sa dokumentov predložených ako dôkaz súladu s normami kvality a environmentálnymi normami uvedenými v ods. 1 a 2 tohto článku.

Článok 62 Spoliehanie sa na kapacity iných subjektov

1. Hospodársky subjekt sa môže vzhľadom na kritériá týkajúce sa ekonomickej a finančnej situácie stanovené podľa článku 56 ods. 3 a kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti stanovené podľa článku 56 ods. 4, keď to prichádza do úvahy a pokiaľ ide o konkrétnu zákazku, spoliehať na kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy spojenia, ktoré s nimi má. V takomto prípade verejnému obstarávateľovi preukáže, že bude mať k dispozícii potrebné zdroje, napríklad predložením prísľubu týchto subjektov v uvedenom zmysle. Verejní obstarávatelia môžu v prípade ekonomickej a finančnej situácie požadovať, aby hospodársky subjekt a dané subjekty spoločne zodpovedali za realizáciu zákazky.

Skupiny hospodárskych subjektov podľa článku 16 sa môžu spoliehať na využitie kapacít účastníkov skupiny alebo iných subjektov za rovnakých podmienok.

2. Verejní obstarávatelia môžu v prípade zákaziek na uskutočnenie prác, poskytnutie služieb a montážnych a inštalačných prác v súvislosti so zákazkou na dodanie tovaru požadovať, aby určité rozhodujúce úlohy zrealizoval priamo sám uchádzač, alebo v prípade ponuky, ktorú predkladá skupina hospodárskych subjektov podľa článku 6, účastník skupiny.

Článok 63 Úradné zoznamy schválených hospodárskych subjektov a certifikácia orgánmi zriadenými podľa verejného práva alebo súkromného práva

1. Členské štáty môžu buď zostaviť alebo viesť úradné zoznamy schválených zhotoviteľov, dodávateľov alebo poskytovateľov služieb, alebo zabezpečiť certifikáciu certifikačnými orgánmi v súlade s európskymi certifikačnými normami v zmysle prílohy VIII.

Komisii a ostatným členským štátom oznámia adresu certifikačného orgánu alebo orgánu zodpovedného za úradné zoznamy, na ktorú sa zasielajú žiadosti.

2. Členské štáty prispôsobia podmienky zápisu do zoznamov uvedených v odseku 1 a podmienky vydania osvedčení certifikačnými orgánmi podmienkam tohto pododdielu.

Členské štáty tieto podmienky prispôsobia aj článku 62, pokiaľ ide o žiadosti o zápis podané hospodárskymi subjektmi, ktoré patria do skupiny a ktoré uvádzajú, že ostatné spoločnosti v skupine im dali k dispozícii zdroje. V takýchto prípadoch tieto subjekty preukážu orgánu, ktorý zostavuje úradný zoznam, že budú mať tieto zdroje k dispozícii počas celej doby platnosti osvedčenia potvrdzujúceho ich zápis v úradnom zozname a že dané spoločnosti budú počas rovnakého obdobia naďalej spĺňať požiadavky kvalitatívneho výberu, na ktoré sa vzťahuje zoznam alebo osvedčenie a na ktoré sa subjekty pri svojom zápise odvolávajú.

3. Hospodárske subjekty, ktoré sú zapísané v úradných zoznamoch alebo ktoré majú osvedčenie, môžu pri každej zákazke verejnému obstarávateľovi predložiť osvedčenie o zápise vydané príslušným orgánom, alebo osvedčenie vydané príslušným certifikačným orgánom. V týchto osvedčeniach sa uvádzajú informácie, na základe ktorých môžu byť dané hospodárske subjekty zapísané do zoznamu alebo získať certifikáciu a klasifikáciu uvedenú v danom zozname.

4. Osvedčený zápis v úradných zoznamoch vykonaný príslušnými orgánmi alebo osvedčenie vydané príslušným certifikačným orgánom predstavujú predpoklad spôsobilosti, pokiaľ ide o požiadavky kvalitatívneho výberu, na ktoré sa vzťahuje zoznam alebo osvedčenie.

5. Informácie, ktoré vyplývajú zo zápisu v úradných zoznamoch alebo certifikácie, sa bezdôvodne nespochybňujú. Pokiaľ ide o platby príspevkov na sociálne zabezpečenie a daní, môže sa od ktoréhokoľvek hospodárskeho subjektu zapísaného na zozname vždy, keď sa zadáva zákazka, vyžadovať dodatočné potvrdenie.

Verejní obstarávatelia iných členských štátov uplatnia odsek 3 a prvý pododsek tohto odseku len na hospodárske subjekty zriadené v členskom štáte, ktorý vedie úradný zoznam.

6. Požiadavky preukázania splnenia kritérií kvalitatívneho výberu, na ktoré sa vzťahuje zoznam alebo osvedčenie, sa riadia článkami 59, 60 a, keď to prichádza do úvahy, článkom 61. Pokiaľ ide o zápis hospodárskych subjektov iných členských štátov do úradného zoznamu alebo ich certifikáciu, nepožadujú sa od nich ďalšie dôkazy alebo vyhlásenia, ktoré by sa líšili od dôkazov alebo vyhlásení požadovaných od vnútroštátnych hospodárskych subjektov.

Hospodárske subjekty môžu kedykoľvek požiadať o zápis do úradného zoznamu alebo o vydanie osvedčenia. O rozhodnutí orgánu, ktorý zoznam zostavuje, alebo príslušného certifikačného orgánu sú informované v primerane krátkom čase.

7. Účasť hospodárskych subjektov z iných členských štátov na verejnej zákazke však nie je podmienená takýmto zápisom alebo certifikáciou. Verejní obstarávatelia uznávajú rovnocenné osvedčenia od orgánov zriadených v iných členských štátoch. Prijímajú aj iné rovnocenné dôkazové prostriedky.

8. Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie v súlade s článkom 88 akékoľvek informácie týkajúce sa dokumentov predložených ako dôkaz o tom, že hospodárske subjekty spĺňajú požiadavky zápisu v zozname schválených hospodárskych subjektov alebo ako dôkaz o tom, že hospodárske subjekty z iného členského štátu majú rovnocennú certifikáciu. .

Pododdiel 2 Zníženie počtu záujemcov, ponúk a riešení

Článok 64 Zníženie počtu inak kvalifikovaných záujemcov, ktorí sa majú vyzvať na účasť

1. Pri užších konaniach, súťažných konaniach s rokovaním, v prípade súťažného dialógu a partnerstiev v oblasti inovácií môžu verejní obstarávatelia obmedziť počet záujemcov, ktorí spĺňajú podmienky účasti a ktorých vyzvú na predloženie ponuky alebo na vedenie dialógu, za predpokladu, že je k dispozícii dostatočný počet kvalifikovaných kandidátov.

Verejní obstarávatelia v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu uvedú objektívne a nediskriminačné kritériá alebo pravidlá, ktoré majú v úmysle uplatniť, minimálny počet záujemcov, ktorých majú v úmysle vyzvať na účasť, a keď to prichádza do úvahy, ich maximálny počet.

2. Pri užšom konaní je minimálny počet záujemcov päť. Pri súťažnom konaní s rokovaním, v prípade súťažného dialógu a partnerstva v oblasti inovácií je minimálny počet záujemcov tri. V každom prípade je počet záujemcov vyzvaných na účasť dostatočný na zaistenie skutočnej hospodárskej súťaže.

Verejní obstarávatelia vyzvú na účasť taký počet záujemcov, ktorý sa rovná aspoň minimálnemu počtu. Ak je počet záujemcov, ktorí spĺňajú podmienky účasti a minimálnu úroveň spôsobilosti podľa článku 56 ods. 5, nižší ako minimálny počet, verejný obstarávateľ môže pokračovať v konaní tým, že vyzve na účasť záujemcov s požadovanými schopnosťami. Verejný obstarávateľ do toho istého konania nezapojí iné hospodárske subjekty, ktoré o účasť nepožiadali, ani záujemcov, ktorí nemajú požadované schopnosti.

Článok 65 Zníženie počtu ponúk a riešení

Ak verejní obstarávatelia využijú možnosť zníženia počtu ponúk, o ktorých sa má rokovať, ako je ustanovené v článku 27 ods. 5, alebo riešení, o ktorých sa má diskutovať, ako je ustanovené v článku 28 ods. 4, uplatnia pritom kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v špecifikáciách alebo v informatívnom dokumente. Počet, ktorý sa v konečnom dôsledku dosiahne, zaistí skutočnú hospodársku súťaž, keďže znamená dostatok riešení alebo kvalifikovaných záujemcov.

Pododdiel 3 Zadanie zákazky

Článok 66 Kritériá na vyhodnotenie ponúk

1. Bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa odmeňovania za určité služby, je kritériom, na základe ktorého verejní obstarávatelia zadávajú verejné zákazky, jedno z týchto kritérií:

(a) ekonomicky najvýhodnejšia ponuka;

(b) najnižšia cena.

Náklady sa môžu posudzovať výlučne na základe ceny alebo použitím prístupu efektívnosti nákladov, ako napr. náklady na životný cyklus podľa článku 67, podľa tohto, ako sa rozhodne verejný obstarávateľ.

2. Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka uvedená v odseku 1 písm. a) z hľadiska verejného obstarávateľa sa určí na základe kritérií spojených s predmetom dotknutej verejnej zákazky. Popri cene alebo nákladoch uvedených v odseku 1 písm. b) medzi tieto kritériá patria aj iné kritériá spojené s predmetom dotknutej verejnej zákazky ako napr.:

(a) kvalita vrátane technického prínosu, estetických a funkčných charakteristík, prístupnosti, dizajnu pre všetkých užívateľov, environmentálnych charakteristík a inovačného charakteru;

(b) v prípade zákaziek na poskytnutie služieb a zákaziek obsahujúcich návrh prác sa môže zohľadniť organizácia, kvalifikácia a skúsenosti pracovníkov priradených na realizáciu dotknutej zákazky, čo má za následok, že po zadaní zákazky sa títo pracovníci môžu nahradiť len so súhlasom verejného obstarávateľa, ktorý musí potvrdiť, že takýmito náhradami sa zaistí rovnocenná organizácia a kvalita;

(c) záručný a pozáručný servis a technická pomoc, dátum dodania a lehota dodania alebo termín ukončenia;

(d) konkrétny postup výroby alebo poskytovania požadovaných prác, dodávania tovaru alebo služieb alebo ktorejkoľvek inej etapy v rámci ich životného cyklu podľa článku 2 bodu (22) v rozsahu, v ktorom sú tieto kritériá bližšie určené podľa článku 4 a týkajú sa faktorov, ktoré sú priamo zahrnuté v týchto postupoch, a v ktorých charakterizujú konkrétny postup výroby alebo poskytovania požadovaných prác, dodávania tovarov alebo služieb.

3. Členské štáty môžu stanoviť, že zadávanie určitých druhov zákaziek bude vychádzať z ekonomicky najvýhodnejšej ponuky uvedenej v odseku 1 písm. a) a odseku 2.

4. Kritériá na vyhodnotenie ponúk neoprávňujú verejného obstarávateľa na neobmedzenú voľnosť výberu. Zaisťujú možnosť efektívnej hospodárskej súťaže a sprevádzajú ich požiadavky, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli. Verejní obstarávatelia na základe informácií a dôkazov poskytnutých uchádzačmi efektívne overia, či zákazky spĺňajú kritériá na vyhodnotenie ponúk.

5. V prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, výzve na potvrdenie záujmu, v podkladoch k obstarávaniu alebo v prípade súťažného dialógu v informatívnom dokumente presne určí relatívnu váhu, ktorú priraďuje každému z kritérií zvolených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Táto váha sa môže vyjadriť stanovením intervalu s príslušným maximálnym rozpätím.

Ak stanovenie váhy nie je možné z objektívnych dôvodov, verejný obstarávateľ uvedie kritériá v zostupnom poradí dôležitosti.

Článok 67 Náklady na životný cyklus

1. Náklady na životný cyklus zahŕňajú v relevantnom rozsahu tieto náklady počas životného cyklu výrobku, služby alebo prác podľa článku 2 bodu (22):

(a) interné náklady vrátane nákladov spojených so získaním (napr. výrobné náklady), používaním (napr. náklady na spotrebu energie, údržbu) a koncom životnosti (napr. náklady na zber a recykláciu) a

(b) externé environmentálne náklady priamo spojené so životným cyklom za predpokladu, že je možné ich peňažne vyjadriť a overiť, medzi ktoré môžu patriť náklady spojené s emisiami skleníkových plynov a emisiami iných znečisťujúcim látok, ako aj ostatné náklady spojené so zmierňovaním zmeny klímy.

2. Ak verejní obstarávatelia posudzujú náklady na základe prístupu nákladov na životný cyklus, v podkladoch k obstarávaniu uvedú metodiku použitú pri výpočte týchto nákladov. Použitá metodika musí spĺňať všetky tieto podmienky:

(a) je vypracovaná na základe vedeckých informácií alebo sa zakladá na iných objektívne overiteľných a nediskriminačných kritériách;

(b) bola stanovená na opakované alebo neustále uplatňovanie;

(c) je dostupná všetkým zainteresovaným stranám.

Verejní obstarávatelia povolia hospodárskym subjektom vrátane hospodárskych subjektov z tretích krajín, aby vo svojich ponukách uplatňovali rozdielne metodiky stanovovania nákladov na životný cyklus za predpokladu, že dokážu, že táto metodika je v súlade s požiadavkami stanovenými v písm. a), písm. b) a písm. c) a že je rovnocenná s metodikou, ktorú uviedol verejný obstarávateľ.

3. Keď sa ako súčasť legislatívneho aktu Únie, vrátane prostredníctvom delegovaných aktov na základe osobitných právnych predpisov jednotlivých sektorov, prijme spoločná metodika výpočtu nákladov na životný cyklus, musí sa uplatňovať v prípadoch, ak sú náklady na životný cyklus zahrnuté do kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v článku 66 ods. 1.

Zoznam takýchto legislatívnych a delegovaných aktov sa nachádza v prílohe XV. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 týkajúce sa aktualizácie tohto zoznamu, keď sa ukáže, že takéto zmeny a doplnenia sú potrebné z dôvodu prijatia nových právnych predpisov, zrušenia alebo úpravy takýchto právnych predpisov.

Článok 68 Prekážky zadania zákazky

Verejní obstarávatelia nezadajú zákazku uchádzačovi, ktorý predložil najlepšiu ponuku, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

(a) uchádzač nie je schopný predložiť osvedčenia a dokumenty požadované podľa článkov 59, 60 a 61;

(b) vyhlásenie, ktoré uchádzač poskytol podľa článku 22, je nepravdivé;

(c) vyhlásenie, ktoré uchádzač poskytol podľa článku 21 ods. 3 písm. b), je nepravdivé.

Článok 69 Ponuky s neobvykle nízkou cenou

1. Verejní obstarávatelia požiadajú hospodárske subjekty, aby vysvetlili účtované ceny alebo náklady, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

(a) účtované ceny alebo náklady sú o viac ako 50 % nižšie ako priemerné ceny alebo náklady ostatných ponúk;

(b) účtované ceny alebo náklady sú o viac ako 20 % nižšie ako ceny alebo náklady ponuky s druhými najnižšími cenami;

(c) bolo predložených minimálne päť ponúk.

2. Ak sa javí, že ponuky majú neobvykle nízke ceny z iných dôvodov, verejní obstarávatelia môžu takisto požadovať príslušné vysvetlenia.

3. Vysvetlenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa môžu vzťahovať najmä na:

(a) hospodárnosť stavebných postupov, výrobného procesu alebo poskytovaných služieb,

(b) zvolené technické riešenia alebo akékoľvek výnimočne priaznivé podmienky, ktoré má uchádzač k dispozícii na uskutočnenie diela alebo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

(c) originalitu diela, tovaru alebo služieb navrhovaných uchádzačom;

(d) súlad, aspoň rovnocenným spôsobom, s povinnosťami stanovenými právnymi predpismi Únie v oblasti sociálneho a pracovného práva alebo environmentálneho práva alebo s ustanoveniami medzinárodného sociálneho a environmentálneho práva podľa prílohy XI, alebo, keď to neprichádza do úvahy, súlad s inými ustanoveniami, ktorými sa zaisťuje rovnocenná úroveň ochrany;

(e) možnosť uchádzača získať štátnu pomoc.

4. Verejný obstarávateľ overí poskytnuté informácie konzultáciou s uchádzačom. Ponuku môže zamietnuť len v prípade, ak dôkazy nezdôvodňujú nízku úroveň účtovaných cien alebo nákladov, pričom sa zohľadnia prvky uvedené v odseku 3.

Verejní obstarávatelia zamietnu ponuku, ak zistia, že ponuka obsahuje neobvykle nízke ceny preto, lebo nie je v súlade s povinnosťami stanovenými v právnych predpisoch Únie v oblasti sociálneho a pracovného práva alebo environmentálneho práva alebo ustanoveniami medzinárodného sociálneho a environmentálneho práva podľa prílohy XI.

5. Ak verejný obstarávateľ zistí, že ponuka obsahuje neobvykle nízke ceny preto, lebo uchádzač získal štátnu pomoc, ponuka môže byť zamietnutá len z tohto dôvodu iba po konzultácii s uchádzačom, ak tento nie je schopný v rámci dostatočne dlhej lehoty stanovenej verejným obstarávateľom preukázať, že príslušná pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 zmluvy. Ak verejný obstarávateľ zamietne ponuku za uvedených okolností, informuje o tejto skutočnosti Komisiu.

6. Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie v súlade s článkom 88 akékoľvek informácie týkajúce sa dôkazov a dokumentov predložených v súvislosti s požiadavkami uvedenými v odseku 3.

KAPITOLA IV Plnenie zákazky

Článok 70 Podmienky plnenia zákaziek

Verejní obstarávatelia môžu stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákazky za predpokladu, že ich uvedú vo výzve na súťaž alebo v špecifikáciách. Tieto podmienky sa môžu vzťahovať najmä na sociálne a environmentálne aspekty. Takisto môžu zahŕňať požiadavku, aby hospodárske subjekty stanovili kompenzáciu za riziká zvýšenia cien, ktoré sú spôsobené cenovými výkyvmi (hedging) a ktoré by mohli mať podstatný vplyv na plnenie zákazky.

Článok 71 Využívanie subdodávateľov

1. V podkladoch k obstarávaniu môže verejný obstarávateľ žiadať alebo členský štát môže od neho vyžadovať, aby od uchádzača žiadal, aby vo svojej ponuke uviedol, akú časť zákazky má v úmysle zadať tretím stranám, ako aj navrhovaných subdodávateľov.

2. Členské štáty môžu stanoviť, aby verejný obstarávateľ na žiadosť subdodávateľa a ak to umožňuje povaha zákazky previedol splatné platby za služby, tovar alebo práce poskytnuté hlavnému zhotoviteľovi priamo subdodávateľovi. Členské štáty v takomto prípade stanovia vhodné mechanizmy na to, aby hlavný zhotoviteľ mohol vzniesť námietky proti neoprávneným platbám. Podrobnosti týkajúce sa takéhoto spôsobu platby sa stanovia v podkladoch k obstarávaniu.

3. Odsekmi 1 a 2 nie je dotknutá otázka zodpovednosti hlavného hospodárskeho subjektu.

Článok 72 Úprava zákaziek počas ich platnosti

1. Podstatná úprava ustanovení verejnej zákazky počas jej platnosti sa na účely tejto smernice považuje za nové zadávanie a vyžaduje si nové obstarávacie konanie v súlade s touto smernicou.

2. Úprava zákazky počas jej platnosti sa považuje za podstatnú v zmysle odseku 1, ak vedie k vzniku zákazky, ktorá sa podstatne líši od pôvodne uzatvorenej zákazky. Úprava sa v každom prípade a bez toho, aby tým boli dotknuté odseky 3 a 4, považuje za podstatnú, ak je splnená jedno z týchto podmienok:

(a) úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného obstarávacieho konania, umožnili výber iných ako pôvodne vybraných záujemcov, alebo ktoré by umožnili zadať zákazku inému uchádzačovi;

(b) úpravou sa mení ekonomická rovnováha zákazky v prospech zhotoviteľa;

(c) úpravou sa značne rozširuje rozsah pôsobnosti zákazky, aby sa vzťahovala aj na tovar, služby alebo práce, na ktoré sa pôvodne nevzťahovala.

3. Nahradenie zmluvnej strany sa považuje za podstatnú úpravu v zmysle odseku 1.

Prvý pododsek sa však neuplatňuje v prípade, ak je iný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne stanovené kritériá kvalitatívneho výberu, univerzálnym alebo čiastočným nástupcom pôvodného zhotoviteľa v následnosti na reštrukturalizáciu podniku alebo konkurz, za predpokladu, že z toho nevyplývajú iné podstatné úpravy zákazky a že zámerom nie je obchádzať uplatňovanie tejto smernice.

4. Ak je možné peňažné vyjadrenie hodnoty úpravy, úprava sa nepovažuje za podstatnú v zmysle odseku 1, ak jej hodnota nepresahuje prahového hodnoty stanovené v článku 4 a je nižšia ako 5 % hodnoty pôvodnej zákazky za predpokladu, že takáto úprava nemení celkovú povahu zákazky. V prípade vykonania viacerých po sebe nasledujúcich úprav sa hodnota posudzuje na základe kumulatívnej hodnoty daných po sebe nasledujúcich úprav.

5. Úpravy zákaziek sa nepovažujú za podstatné v zmysle odseku 1, ak boli stanovené v podkladoch k obstarávaniu, a to v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní alebo príslušných možnostiach. V takýchto doložkách sa uvádza rozsah pôsobnosti a povaha možných úprav alebo možností, ako aj podmienky, za ktorých sa môžu použiť. Nestanovujú sa v nich úpravy alebo možnosti, ktoré by menili celkovú povahu zákazky.

6. Odchylne od odseku 1 si podstatná úprava nevyžaduje nové obstarávacie konanie, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

(a) potreba úpravy bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemohol obozretný verejný obstarávateľ predvídať;

(b) úpravou sa nemení celková povaha zákazky;

(c) akékoľvek zvýšenie ceny nie je vyššie ako 50 % hodnoty pôvodnej zákazky.

Verejní obstarávatelia uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o takýchto úpravách. Takéto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe VI časti G a uverejnia sa v súlade s článkom 49.

7. Verejní obstarávatelia nevyužívajú možnosť úpravy zákazky v týchto prípadoch:

(a) ak by úprava bola zameraná na nápravu nedostatkov v plnení zhotoviteľa alebo dôsledkov, ktoré je možné napraviť prostredníctvom vymáhania plnenia zmluvných povinností;

(b) ak by úprava bola zameraná na kompenzáciu rizík zvýšenia cien, pri ktorých zhotoviteľ vykonal hedging.

Článok 73 Vypovedanie zákaziek

Členské štáty zaistia, aby verejní obstarávatelia mali za podmienok určených v platnom vnútroštátnom zmluvnom práve možnosť vypovedať verejnú zákazku počas jej platnosti, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

(a) výnimky stanovené v článku 11 sa už ďalej neuplatňujú v dôsledku účasti súkromného investora na právnickej osobe, ktorej bola zadaná zákazka, v súlade s článkom 11 ods. 4;

(b) úprava zákazky zakladá nové zadanie zákazky v zmysle článku 72;

(c) Súdny dvor Európskej únie v konaní podľa článku 258 zmluvy stanoví, že členský štát si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv z dôvodu skutočnosti, že verejný obstarávateľ patriaci danému členskému štátu zadal príslušnú zákazku bez toho, aby sa riadil povinnosťami stanovenými v zmluvách a v tejto smernici.

Hlava III Osobitné režimy obstarávania

KAPITOLA I Sociálne a iné osobitné služby

Článok 74 Zadávanie zákaziek na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb

Zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb podľa prílohy XVI sa zadávajú v súlade s touto kapitolou, ak sa hodnota zákaziek rovná alebo je vyššia ako prahová hodnota uvedená v článku 4 ods. d).

Článok 75 Uverejňovanie oznámení

1. Verejní obstarávatelia, ktorí plánujú zadať verejnú zákazku na poskytnutie služieb podľa článku 74, uverejnia svoj úmysel prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

2. Verejní obstarávatelia, ktorí zadali verejnú zákazku na poskytnutie služieb podľa článku 74, uverejnia výsledky obstarávacieho konania prostredníctvom oznámenia o zadaní zákazky.

3. Oznámenia uvedené v odsekoch 1 a 2 musia obsahovať informácie uvedené v prílohe VI časti H a časti I v súlade so štandardnými formulármi.

Komisia stanoví príslušné štandardné formuláre. Príslušné vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 91.

4. Oznámenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa uverejnia v súlade s článkom 49.

Článok 76 Zásady zadávania zákaziek

1. Členské štáty stanovia primerané konania na zadávanie zákaziek podľa tejto kapitoly, zaistia úplný súlad so zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi a umožnia verejným obstarávateľom, aby zohľadnili osobitosti dotknutých služieb.

2. Členské štáty zaistia, aby verejní obstarávatelia mohli zohľadniť potrebu zaistiť kvalitu, kontinuitu, prístupnosť, dostupnosť a komplexnosť služieb, osobitné potreby rôznych kategórií používateľov, začlenenie a posilnenie postavenia používateľov a inovácie. Členské štáty takisto môžu poskytnúť možnosť nezvoliť si poskytovateľa služieb výlučne na základe ceny za poskytnutie služieb.

KAPITOLA II PRAVIDLÁ UPRAVUJÚCE SÚŤAŽE NÁVRHOV

Článok 77 Všeobecné ustanovenia

1. Pravidlá organizovania súťaží návrhov sú v súlade s touto kapitolou a oznámia sa tým, ktorí majú záujem zúčastniť sa súťaže.

2. Prijímanie účastníkov do súťaží návrhov nie je obmedzené:

(a) odkazom na územie alebo časť územia členského štátu;

(b) tým, že podľa práva členského štátu, v ktorom sa súťaž organizuje, by sa od nich vyžadovalo, aby boli buď fyzickými alebo právnickými osobami.

Článok 78 Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa uplatňuje na:

(a) súťaže návrhov organizované v rámci konania na zadanie verejnej zákazky na poskytnutie služieb;

(b) súťaže návrhov s cenami alebo platbami pre účastníkov.

V prípadoch uvedených v písmene a) sa prahová hodnota uvedená v článku 4 vypočítava na základe odhadovanej hodnoty verejnej zákazky na poskytnutie služieb bez DPH vrátane všetkých prípadných cien alebo platieb pre účastníkov.

Článok 79 Oznámenia

1. Verejní obstarávatelia, ktorí plánujú uskutočniť súťaž návrhov, oznámia svoj zámer prostredníctvom oznámenia o vyhlásení súťaže.

Ak plánujú zadať následnú zákazku na poskytnutie služieb podľa článku 30 ods. 3, uvedú to v oznámení o vyhlásení súťaže.

2. Verejní obstarávatelia, ktorí uskutočnili súťaž návrhov, zašlú oznámenie o výsledkoch súťaže podľa článku 49 a musia byť schopní preukázať dátum jeho odoslania.

Ak by zverejnenie informácií o výsledkoch súťaže bránilo vymožiteľnosti práva, bolo v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom určitého verejného alebo súkromného podniku alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi poskytovateľmi služieb, takéto informácie sa nemusia uverejniť.

3. Oznámenia uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa uverejnia v súlade s článkom 49 ods. 2 až ods. 6 a článkom 50. Obsahujú informácie uvedené v prílohe VI časti G vo formáte štandardných formulárov.

Komisia stanoví príslušné štandardné formuláre. Príslušné vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 91.

Článok 80 Pravidlá organizovania súťaží návrhov a výberu účastníkov

1. Pri organizovaní súťaží návrhov verejní obstarávatelia uplatňujú konania, ktoré sú prispôsobené ustanoveniam tejto smernice.

2. Ak sú súťaže návrhov obmedzené len na určitý počet účastníkov, verejní obstarávatelia stanovia jasné a nediskriminačné podmienky účasti. Počet záujemcov vyzvaných na účasť v súťaži je v každom prípade dostatočný na zaistenie skutočnej hospodárskej súťaže.

Článok 81 Zloženie poroty

Porotu tvoria výlučne fyzické osoby, ktoré sú nezávislé od účastníkov súťaže. Ak sa od účastníkov súťaže vyžaduje určitá odborná kvalifikácia, aspoň jedna tretina členov poroty musí mať rovnakú alebo rovnocennú kvalifikáciu.

Článok 82 Rozhodnutia poroty

1. Porota je pri prijímaní svojich rozhodnutí alebo stanovísk nezávislá.

2. Plány a projekty predložené záujemcami vyhodnocuje anonymne a výlučne na základe kritérií uvedených v oznámení o vyhlásení súťaže.

3. Poradie projektov zostavené podľa kvality každého projektu zaznamená v správe podpísanej členmi poroty, spolu s poznámkami a prípadnými ďalšími bodmi, ktoré si vyžadujú objasnenie.

4. Anonymita ostane zachovaná dovtedy, kým porota nedospeje k svojmu stanovisku alebo rozhodnutiu.

5. Záujemcovia môžu byť v prípade potreby vyzvaní, aby odpovedali na otázky, ktoré porota zaznamenala v zápisnici s cieľom objasniť akékoľvek aspekty projektov.

6. O komunikácii medzi členmi poroty a záujemcami sa vypracuje podrobná zápisnica.

HLAVA IV RIADENIE

Článok 83 Presadzovanie

V súlade so smernicou Rady 89/665/EHS členské štáty zaistia správne uplatňovanie tejto smernice účinnými, dostupnými a transparentnými mechanizmami, ktoré dopĺňajú systém platný pre preskúmanie rozhodnutí prijatých verejnými obstarávateľmi.

Článok 84 Verejný dohľad

1. Členské štáty určia jeden nezávislý orgán, ktorý bude zodpovedný za dohľad a koordináciu vykonávacích činností (ďalej len „orgán dohľadu“). Členské štáty informujú Komisiu o tomto určení.

Takémuto dohľadu podliehajú všetci verejní obstarávatelia.

2. Príslušné orgány podieľajúce sa na vykonávacích činnostiach sú organizované takým spôsobom, aby sa zabránilo konfliktom záujmov. Systém verejného dohľadu musí byť transparentný. Na tento účel sa uverejnia všetky usmernenia a stanoviská, ako aj výročná správa týkajúca sa vykonávania a uplatňovania pravidiel stanovených v tejto smernici.

Výročná správa obsahuje tieto informácie:

(a) údaj o miere úspešnosti malých a stredných podnikov pri verejnom obstarávaní. Ak je percentuálny podiel hodnoty zákaziek zadaných malým a stredným podnikom nižší ako 50 %, v správe sa poskytne analýza príslušných dôvodov;

(b) celkový prehľad o vykonávaní udržateľných politík obstarávania, okrem iného pokiaľ ide o konania, pri ktorých sa zohľadňujú otázky spojené s ochranou životného prostredia, sociálneho začlenenia vrátane prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo konania, pri ktorých sa podporujú inovácie;

(c) informácie o monitorovaní a následnej kontrole prípadov porušenia pravidiel obstarávania s vplyvom na rozpočet Únie v súlade s odsekmi 3 až 5 tohto článku;

(d) centralizované údaje o nahlásených prípadoch podvodu, korupcie, konfliktu záujmov a iných závažných nezrovnalostiach v oblasti verejného obstarávania vrátane prípadov s vplyvom na projekty spolufinancované z rozpočtu Únie.

3. Orgán dohľadu je zodpovedný za tieto úlohy:

(a) monitorovať, ako verejní obstarávatelia, a najmä centrálne obstarávacie inštitúcie, uplatňujú pravidlá verejného obstarávania a príslušnú prax;

(b) poskytovať verejným obstarávateľom právne poradenstvo k výkladu pravidiel a zásad verejného obstarávania a právne poradenstvo k uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania v konkrétnych prípadoch;

(c) vydávať na základe vlastnej iniciatívy stanoviská a usmernenia k otázkam vo všeobecnom záujme, ktoré sa týkajú výkladu a uplatňovania pravidiel verejného obstarávania, k opakujúcim sa otázkam a systémovým ťažkostiam spojeným s uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania vzhľadom na ustanovenia tejto smernice a príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie;

(d) zriadiť a uplatňovať komplexné vykonateľné systémy výstražného označenia na prevenciu prípadov podvodov, korupcie, konfliktov záujmov a podobných závažných nezrovnalostí pri obstarávaní a na ich odhaľovanie a primerané nahlasovanie;

(e) upriamovať pozornosť príslušných vnútroštátnych inštitúcií, vrátane orgánov auditu, na konkrétne zistené porušenia a systémové problémy;

(f) skúmať sťažnosti občanov a podnikov týkajúce sa uplatňovania pravidiel verejného obstarávania v konkrétnych prípadoch a zasielať analýzy príslušným verejným obstarávateľom, ktorí majú povinnosť zohľadniť tieto analýzy vo svojich rozhodnutiach, resp. v prípade nesplnenia odporúčaní analýzy vysvetliť dôvody, prečo sa analýzy nebrali do úvahy;

(g) monitorovať rozhodnutia prijaté vnútroštátnymi súdmi a orgánmi na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie podľa článku 267 zmluvy alebo zistení Európskeho dvora audítorov o porušeniach pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie, pokiaľ ide o projekty spolufinancované Úniou; orgán dohľadu nahlási Európskemu úradu pre boj proti podvodom každé porušenie obstarávacích konaní Únie, ktoré sa vzťahuje na zákazky priamo alebo nepriamo financované Európskou úniou.

Úlohami uvedenými v písm. e) nie je dotknutý výkon práv na odvolanie podľa vnútroštátneho práva alebo systému zriadeného na základe smernice 89/665/EHS.

Členské štáty oprávňujú orgán dohľadu, aby prevzal príslušnú jurisdikciu podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutí verejných obstarávateľov, keď sa počas monitorovacích činností a činností poskytovania právneho poradenstva vykonávaných týmto orgánom zistilo porušenie.

4. Bez toho, aby tým boli dotknuté všeobecné postupy a pracovné metódy, ktoré Komisia zriadila pre svoju komunikáciu a kontakty s členskými štátmi, orgán dohľadu funguje ako osobitné kontaktné miesto pre Komisiu, keď monitoruje uplatňovanie práva Únie a vykonávanie rozpočtu poskytnutého Úniou na základe článku 17 Zmluvy o Európskej únii a článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisii oznámi akékoľvek porušenie tejto smernice pri obstarávacích konaniach na zadanie zákaziek priamo alebo nepriamo financovaných Úniou.

Komisia môže najmä previesť na orgán dohľadu riešenie jednotlivých prípadov, keď sa zákazka ešte neuzavrela alebo keď sa ešte stále môže uskutočniť preskúmanie. Orgánu dohľadu môže zveriť aj monitorovacie činnosti, ktoré sú potrebné na zaistenie vykonávania opatrení, ktoré členské štáty musia vykonať s cieľom napraviť porušenie pravidiel a zásad Únie upravujúcich verejné obstarávanie, ktoré zistila Komisia.

Komisia môže od orgánu dohľadu vyžadovať, aby zanalyzoval údajné porušenia pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie týkajúce sa projektov spolufinancovaných z rozpočtu Únie. Komisia môže orgánu dohľadu zveriť následné kontroly určitých prípadov a zaistenie toho, aby príslušné vnútroštátne orgány, ktoré budú mať povinnosť riadiť sa jej pokynmi, vyvodili z porušení pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie týkajúcich sa spolufinancovaných projektov príslušné dôsledky.

5. Vyšetrovacie a presadzovacie činnosti, ktoré orgán dohľadu vykonáva na zaistenie toho, aby rozhodnutia verejných obstarávateľov boli v súlade s touto smernicou a zásadami zmluvy, nenahrádzajú alebo neprejudikujú inštitucionálnu úlohu Komisie ako strážkyne zmluvy. Keď sa Komisia rozhodne previesť riešenie konkrétneho prípadu podľa odseku 4, zachováva si právo zasahovať v súlade s právomocami, ktoré jej boli zverené zmluvou.

6. Verejní obstarávatelia zašlú vnútroštátnemu orgánu dohľadu plné znenia všetkých uzatvorených zákaziek s hodnotou rovnajúcou sa alebo presahujúcou:

(a) 1 000 000 EUR v prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

(b) 10 000 000 EUR v prípade verejných zákaziek na uskutočnenie prác.

7. Bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa prístupu k informáciám a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, orgán dohľadu na základe písomnej žiadosti bezplatne poskytne neobmedzený a úplný priamy prístup k uzatvoreným zákazkám podľa odseku 6. Prístup k určitým častiam zákaziek sa môže zamietnuť, ak by ich uverejnenie bránilo presadeniu práva, alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, ak by škodilo oprávneným obchodným záujmom hospodárskych subjektov, či už verejných, alebo súkromných, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi nimi.

Prístup k častiam, ktoré sa môžu zverejniť, sa poskytuje v rámci primeraného časového obdobia a najneskôr 45 dní od dátumu požiadania.

Žiadatelia podávajúci žiadosť o prístup k zákazke nemusia preukázať žiadny priamy alebo nepriamy záujem súvisiaci s danou zákazkou. Príjemca informácií by mal mať možnosť ich zverejniť.

8. Zhrnutie všetkých činností, ktoré orgán dohľadu vykonáva v súlade s odsekmi 1 až 7, sa zahŕňa do výročnej správy uvedenej v odseku 2.

Článok 85 Individuálne správy o konaniach na zadanie zákaziek

Verejní obstarávatelia vypracujú pre každú zákazku, rámcovú dohodu a pre každé zriadenie dynamického nákupného systému písomnú správu, ktorá obsahuje aspoň tieto informácie:

(a) názov a adresu verejného obstarávateľa, predmet a hodnotu zákazky, rámcovej dohody alebo dynamického nákupného systému;

(b) názvy úspešných záujemcov alebo uchádzačov a dôvody ich výberu;

(c) názvy zamietnutých záujemcov alebo uchádzačov a dôvody ich zamietnutia;

(d) dôvody zamietnutia ponúk, ktoré sa považujú za ponuky s neobvykle nízkou cenou;

(e) názov úspešného uchádzača a dôvody, prečo bola vybraná jeho ponuka, a ak je známy, aj časť zákazky alebo rámcovej dohody, ktorú má úspešný uchádzač v úmysle zadať tretím stranám;

(f) v prípade rokovacích konaní bez predchádzajúceho uverejnenia okolnosti uvedené v článku 30, ktoré odôvodňujú použitie tohto konania;

(g) v prípade potreby dôvody, prečo sa verejný obstarávateľ rozhodol nezadať zákazku alebo neuzatvoriť rámcovú dohodu alebo nezriadiť dynamický nákupný systém;

(h) keď to prichádza do úvahy, zistené konflikty záujmov a následne prijaté opatrenia.

Verejní obstarávatelia zdokumentujú postup všetkých obstarávacích konaní, a to aj tých vykonaných elektronicky. Na tento účel zdokumentujú všetky etapy obstarávacieho konania vrátane každej komunikácie s hospodárskymi subjektmi a interných rokovaní, prípravy ponúk, prípadného dialógu alebo rokovania, výberu a zadania zákazky.

Správa alebo jej hlavné prvky sa oznámi Komisii alebo vnútroštátnemu orgánu dohľadu, ak sa to požaduje.

Článok 86 Vnútroštátne predkladanie správ a zoznamy verejných obstarávateľov

1. Orgány zriadené alebo určené v súlade s článkom 84 zašlú Komisii implementačnú a štatistickú správu za každý rok (založenú na štandardnom formulári), a to najneskôr do 31. októbra nasledujúceho roka

2. Správa uvedená v odseku 1 musí obsahovať aspoň tieto informácie:

(a) úplný a aktuálny zoznam všetkých ústredných orgánov štátnej správy, verejných obstarávateľov na nižšej ako ústrednej úrovni a inštitúcií, ktoré sa spravujú verejným právom, vrátane orgánov na nižšej ako ústrednej úrovni a združení verejných obstarávateľov zadávajúcich verejné zákazky alebo rámcové dohody, pričom pri každom orgáne uvedú jedinečné identifikačné číslo, ak je takéto číslo stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Tento zoznam je rozdelený podľa druhu orgánov;

(b) úplný a aktuálny zoznam všetkých centrálnych obstarávacích inštitúcií;

(c) pre všetky zákazky presahujúce hraničné hodnoty stanovené v článku 4 tejto smernice:

(i)      počet a hodnotu zadaných zákaziek v členení podľa jednotlivých druhov orgánov, podľa konania a prác, tovaru a služieb určených podľa rozdelenia v nomenklatúre CPV;

(ii)      ak boli zákazky zadané na základe rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia, údaje uvedené v bode (i) sa uvedú aj v členení podľa okolností uvedených v článku 30 a uvedie sa počet a hodnota zadaných zákaziek v členení podľa členských štátov a tretích krajín pôvodu úspešného zhotoviteľa;

(d) pre všetky zákazky nedosahujúce prahové hodnoty stanovené v článku 4 tejto smernice, na ktoré by sa však táto smernica vzťahovala, ak by ich hodnota prekročila prahovú hodnotu, počet a hodnotu zadaných zákaziek v členení podľa jednotlivých druhov orgánov.

3. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 89 s cieľom zmeniť a doplniť prílohu I, aby sa zaktualizoval zoznam verejných obstarávateľov podľa príslušných oznámení členských štátov, ak sa ukáže, že takéto zmeny a doplnenia sú potrebné na správnu identifikáciu verejných obstarávateľov.

Komisia môže v Úradnom vestníku Európskej únie na informačné účely pravidelne uverejňovať zoznam inštitúcií, ktoré sa spravujú verejným právom, ktorý jej bol zaslaný podľa odseku 2 písm. a).

4. Členské štáty poskytnú Komisii informácie o svojej inštitucionálnej organizácii vzťahujúcej sa na vykonávanie, monitorovanie a presadzovanie tejto smernice, ako aj informácie o vnútroštátnych iniciatívach prijatých na účel poskytnutia usmernení alebo pomoci pri vykonávaní pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie alebo vnútroštátnych iniciatívach prijatých v reakcii na problémy spojené s vykonávaním týchto pravidiel.

5. Komisia stanoví štandardný formulár výročnej implementačnej a štatistickej správy uvedenej v odseku 1. Príslušné vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 91.

Článok 87 Pomoc pre verejných obstarávateľov a podniky

1. Členské štáty poskytnú verejným obstarávateľom pri príprave a vykonávaní obstarávacích konaní štruktúry technickej podpory s cieľom poskytnúť im právne a ekonomické poradenstvo, usmernenia a pomoc. Členské štáty takisto zaistia, aby mohol každý verejný obstarávateľ získať kompetentnú pomoc a poradenstvo k individuálnym otázkam.

2. S cieľom zlepšiť prístup hospodárskych subjektov, najmä malých a stredných podnikov, k verejnému obstarávaniu a s cieľom uľahčiť správne pochopenie ustanovení tejto smernice členské štáty zaistia, aby sa dala získať primeraná pomoc, okrem iného za pomoci elektronických prostriedkov alebo použitím existujúcich sietí venovaných pomoci podnikom.

3. Osobitná administratívna pomoc je k dispozícii pre hospodárske subjekty, ktorých zámerom je zúčastniť sa obstarávacieho konania v inom členskom štáte. Takáto pomoc sa vzťahuje prinajmenšom na administratívne požiadavky v dotknutom členskom štáte, ako aj možné povinnosti týkajúce sa elektronického obstarávania.

Členské štáty zaistia, aby zainteresované hospodárske subjekty mali ľahký prístup k primeraným informáciám o daňových povinnostiach, povinnostiach spojených s ochranou životného prostredia a povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov v sociálnej a pracovnej oblasti, ktoré platia v členskom štáte, regióne alebo na mieste, kde sa majú uskutočniť práce alebo poskytnúť služby a ktoré sú uplatniteľné na práce vykonávané na danom mieste alebo služby poskytované počas plnenia zákazky.

4. Členské štáty môžu na účely odsekov 1, 2 a 3 vymenovať jedinú inštitúciu alebo niekoľko inštitúcií alebo administratívnych štruktúr. Členské štáty zaistia náležitú koordináciu medzi týmito inštitúciami a štruktúrami.

Článok 88 Administratívna spolupráca

1. Členské štáty si poskytujú vzájomnú pomoc a prijímajú opatrenia na účinnú vzájomnú spoluprácu s cieľom zaistiť výmenu informácií o otázkach uvedených v článkoch 40, 41, 42, 55, 57, 59, 60, 61, 63 a 69. Zaisťujú dôvernosť vymieňaných informácií.

2. Príslušné orgány všetkých dotknutých členských štátov si vymieňajú informácie v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES[42] a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES[43].

3. Na účely tohto článku členské štáty určia jedno alebo viacero kontaktných miest, ktorých kontaktné údaje oznámia ostatným členským štátom, orgánom dohľadu a Komisii. Členské štáty uverejňujú a pravidelne aktualizujú zoznam kontaktných miest. Orgán dohľadu je zodpovedný za koordináciu takýchto kontaktných miest.

4. Výmena informácií sa uskutočňuje prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.°XXX/XXXX[44] [návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) KOM(2011) 522]. Členské štáty poskytnú informácie, ktoré požadujú iné členské štáty, čo možno najskôr.

HLAVA V DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 89 Vykonávanie delegovania právomocí

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty pod podmienkou splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomoci podľa článkov 6, 13, 19, 20, 23, 54, 59, 67 a 86 Komisii sa uskutoční na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

3. Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci podľa článkov 6, 13, 19, 20, 23, 54, 59, 67 a 86 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci uvedené v danom rozhodnutí. Nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý sa v ňom uvádza. Nemá vplyv na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4. Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa tohto článku nadobúda účinnosť iba vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada nevzniesli žiadne námietky v lehote dvoch mesiacov po oznámení tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak Európsky parlament a Rada informovali pred uplynutím tejto lehoty Komisiu o tom, že nevznesú námietky. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predlžuje o dva mesiace.

Článok 90 Postup pre naliehavé prípady

1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa pod podmienkou, že sa voči nim nevznesie námietka v súlade s odsekom 2. V oznámení Európskemu parlamentu a Rade o delegovanom akte musia byť uvedené dôvody na použitie postupu pre naliehavé prípady.

2. Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 89 ods. 5. Komisia v takom prípade na základe oznámenia Európskeho parlamentu alebo Rady o vnesení námietky okamžite zruší daný akt.

Článok 91 Komitologický postup

1. Komisii pomáha Poradný výbor pre verejné obstarávanie zriadený rozhodnutím Rady 71/306/EHS[45]. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 92 Transpozícia

1.           Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 2014. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti odkazu upravia členské štáty

2.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 93 Zrušenie

Smernica 2004/18/ES sa zrušuje s účinnosťou od 30. júna 2014.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XVII.

Článok 94 Preskúmanie

Komisia preskúma ekonomický vplyv na vnútorný trh vyplývajúci z uplatňovania prahových hodnôt stanovených v článku 4 a Európskemu parlamentu a Rade podá príslušnú správu do 30. júna 2017.

V prípade akýchkoľvek zmien prahových hodnôt uplatniteľných na základe dohody Komisia, keď to prichádza do úvahy, v následnosti na správu predloží legislatívny návrh, ktorým sa zmenia a doplnia prahové hodnoty stanovené v tejto smernici.

Článok 95 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 96 Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 20. 12. 2011

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

Belgicko

1. Services publics fédéraux (ministerstvá): || 1. Federale Overheidsdiensten (ministerstvá):

SPF Chancellerie du Premier Ministre; || FOD Kanselarij van de Eerste Minister;

SPF Personnel et Organisation; || FOD Kanselarij Personeel en Organisatie;

SPF Budget et Contrôle de la Gestion; || FOD Budget en Beheerscontrole;

SPF Technologie de l’Information et de la Communication (Fedict); || FOD Informatie- en Communicatietechnologie (Fedict);

SPF Affaires étrangères, Commerce extérieur et Coopération au Développement; || FOD Buitenlandse Zaken, Buitenlandse Handel en Ontwikkelingssamenwerking;

SPF Intérieur; || FOD Binnenlandse Zaken;

SPF Finances; || FOD Financiën;

SPF Mobilité et Transports; || FOD Mobiliteit en Vervoer;

SPF Emploi, Travail et Concertation sociale; || FOD Werkgelegenheid, Arbeid en sociaal overleg

SPF Sécurité Sociale et Institutions publiques de Sécurité Sociale; || FOD Sociale Zekerheid en Openbare Instellingen van sociale Zekerheid

SPF Santé publique, Sécurité de la Chaîne alimentaire et Environnement; || FOD Volksgezondheid, Veiligheid van de Voedselketen en Leefmilieu;

SPF Justice; || FOD Justitie;

SPF Economie, PME, Classes moyennes et Energie; || FOD Economie, KMO, Middenstand en Energie;

Ministère de la Défense; || Ministerie van Landsverdediging;

Service public de programmation Intégration sociale, Lutte contre la pauvreté et Economie sociale; || Programmatorische Overheidsdienst Maatschappelijke Integratie, Armoedsbestrijding en sociale Economie;

Service public fédéral de Programmation Développement durable; || Programmatorische federale Overheidsdienst Duurzame Ontwikkeling;

Service public fédéral de Programmation Politique scientifique; || Programmatorische federale Overheidsdienst Wetenschapsbeleid;

2. Régie des Bâtiments; || 2. Regie der Gebouwen;

Office national de Sécurité sociale; || Rijksdienst voor sociale Zekerheid;

Institut national d’Assurance sociales pour travailleurs indépendants || Rijksinstituut voor de sociale Verzekeringen der Zelfstandigen;

Institut national d’Assurance Maladie-Invalidité; || Rijksinstituut voor Ziekte- en Invaliditeitsverzekering;

Office national des Pensions; || Rijksdienst voor Pensioenen;

Caisse auxiliaire d’Assurance Maladie-Invalidité; || Hulpkas voor Ziekte-en Invaliditeitsverzekering;

Fond des Maladies professionnelles; || Fonds voor Beroepsziekten;

Office national de l’Emploi; || Rijksdienst voor Arbeidsvoorziening

Bulharsko

– Администрация на Народното събрание

– Aдминистрация на Президента

– Администрация на Министерския съвет

– Конституционен съд

– Българска народна банка

– Министерство на външните работи

– Министерство на вътрешните работи

– Министерство на държавната администрация и административната реформа

– Министерство на извънредните ситуации

– Министерство на земеделието и храните

– Министерство на здравеопазването

– Министерство на икономиката и енергетиката

– Министерство на културата

– Министерство на образованието и науката

– Министерство на околната среда и водите

– Министерство на отбраната

– Министерство на правосъдието

– Министерство на регионалното развитие и благоустройството

– Министерство на транспорта

– Министерство на труда и социалната политика

– Министерство на финансите

Štátne agentúry, štátne komisie, výkonné agentúry a iné štátne orgány zriadené na základe zákona alebo výnosu Rady ministrov, ktoré plnia funkcie v súvislosti s výkonom výkonnej moci:

– Агенция за ядрено регулиране

– Висшата атестационна комисия

– Държавна комисия за енергийно и водно регулиране

– Държавна комисия по сигурността на информацията

– Комисия за защита на конкуренцията

– Комисия за защита на личните данни

– Комисия за защита от дискриминация

– Комисия за регулиране на съобщенията

– Комисия за финансов надзор

– Патентно ведомство на Република България

– Сметна палата на Република България

– Агенция за приватизация

– Агенция за следприватизационен контрол

– Български институт по метрология

– Държавна агенция ‘Архиви’

– Държавна агенция ‘Държавен резерв и военновременни запаси’

– Държавна агенция ‘Национална сигурност’

– Държавна агенция за бежанците

– Държавна агенция за българите в чужбина

– Държавна агенция за закрила на детето

– Държавна агенция за информационни технологии и съобщения

– Държавна агенция за метрологичен и технически надзор

– Държавна агенция за младежта и спорта

– Държавна агенция по горите

– Държавна агенция по туризма

– Държавна комисия по стоковите борси и тържища

– Институт по публична администрация и европейска интеграция

– Национален статистически институт

– Национална агенция за оценяване и акредитация

– Националната агенция за професионално образование и обучение

– Национална комисия за борба с трафика на хора

– Агенция ‘Митници’

– Агенция за държавна и финансова инспекция

– Агенция за държавни вземания

– Агенция за социално подпомагане

– Агенция за хората с увреждания

– Агенция по вписванията

– Агенция по геодезия, картография и кадастър

– Агенция по енергийна ефективност

– Агенция по заетостта

– Агенция по обществени поръчки

– Българска агенция за инвестиции

– Главна дирекция ‘Гражданска въздухоплавателна администрация’

– Дирекция ‘Материално-техническо осигуряване и социално обслужване’ на Министерство на вътрешните работи

– Дирекция ‘Оперативно издирване’ на Министерство на вътрешните работи

– Дирекция ‘Финансово-ресурсно осигуряване’ на Министерство на вътрешните работи

– Дирекция за национален строителен контрол

– Държавна комисия по хазарта

– Изпълнителна агенция ‘Автомобилна администрация’

– Изпълнителна агенция ‘Борба с градушките’

– Изпълнителна агенция ‘Българска служба за акредитация’

– Изпълнителна агенция ‘Военни клубове и информация’

– Изпълнителна агенция ‘Главна инспекция по труда’

– Изпълнителна агенция ‘Държавна собственост на Министерството на отбраната’

– Изпълнителна агенция ‘Железопътна администрация’

– Изпълнителна агенция ‘Изпитвания и контролни измервания на въоръжение, техника и имущества’

– Изпълнителна агенция ‘Морска администрация’

– Изпълнителна агенция ‘Национален филмов център’

– Изпълнителна агенция ‘Пристанищна администрация’

– Изпълнителна агенция ‘Проучване и поддържане на река Дунав’

– Изпълнителна агенция ‘Социални дейности на Министерството на отбраната’

– Изпълнителна агенция за икономически анализи и прогнози

– Изпълнителна агенция за насърчаване на малките и средни предприятия

– Изпълнителна агенция по лекарствата

– Изпълнителна агенция по лозата и виното

– Изпълнителна агенция по околна среда

– Изпълнителна агенция по почвените ресурси

– Изпълнителна агенция по рибарство и аквакултури

– Изпълнителна агенция по селекция и репродукция в животновъдството

– Изпълнителна агенция по сортоизпитване, апробация и семеконтрол

– Изпълнителна агенция по трансплантация

– Изпълнителна агенция по хидромелиорации

– Комисията за защита на потребителите

– Контролно-техническата инспекция

– Национален център за информация и документация

– Национален център по радиобиология и радиационна защита

– Национална агенция за приходите

– Национална ветеринарномедицинска служба

– Национална служба ‘Полиция’

– Национална служба ‘Пожарна безопасност и защита на населението’

– Национална служба за растителна защита

– Национална служба за съвети в земеделието

– Национална служба по зърното и фуражите

– Служба ‘Военна информация’

– Служба ‘Военна полиция’

– Фонд ‘Републиканска пътна инфраструктура’

– Авиоотряд 28

Česká republika

– Ministerstvo dopravy

– Ministerstvo financí

– Ministerstvo kultury

– Ministerstvo obrany

– Ministerstvo pro místní rozvoj

– Ministerstvo práce a sociálních věcí

– Ministerstvo průmyslu a obchodu

– Ministerstvo spravedlnosti

– Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy

– Ministerstvo vnitra

– Ministerstvo zahraničních věcí

– Ministerstvo zdravotnictví

– Ministerstvo zemědělství

– Ministerstvo životního prostředí

– Poslanecká sněmovna PČR

– Senát PČR

– Kancelář prezidenta

– Český statistický úřad

– Český úřad zeměměřičský a katastrální

– Úřad průmyslového vlastnictví

– Úřad pro ochranu osobních údajů

– Bezpečnostní informační služba

– Národní bezpečnostní úřad

– Česká akademie věd

– Vězeňská služba

– Český báňský úřad

– Úřad pro ochranu hospodářské soutěže

– Správa státních hmotných rezerv

– Státní úřad pro jadernou bezpečnost

– Česká národní banka

– Energetický regulační úřad

– Úřad vlády České republiky

– Ústavní soud

– Nejvyšší soud

– Nejvyšší správní soud

– Nejvyšší státní zastupitelství

– Nejvyšší kontrolní úřad

– Kancelář Veřejného ochránce práv

– Grantová agentura České republiky

– Státní úřad inspekce práce

– Český telekomunikační úřad

Dánsko

– Folketinget

Rigsrevisionen

– Statsministeriet

– Udenrigsministeriet

– Beskæftigelsesministeriet

5 styrelser og institutioner (5 agentúr a inštitúcií)

– Domstolsstyrelsen

– Finansministeriet

5 styrelser og institutioner (5 agentúr a inštitúcií)

– Forsvarsministeriet

5 styrelser og institutioner (5 agentúr a inštitúcií)

– Ministeriet for Sundhed og Forebyggelse

Adskillige styrelser og institutioner, herunder Statens Serum Institut (niekoľko agentúr a inštitúcií vrátane Statens Serum Institut)

– Justitsministeriet

Rigspolitichefen, anklagemyndigheden samt 1 direktorat og et antal styrelser (policajný veliteľ, prokurátor, 1 riaditeľstvo a viacero agentúr)

– Kirkeministeriet

10 stiftsøvrigheder (10 diecéznych úradov)

– Kulturministeriet — Ministerstvo kultúry

4 styrelser samt et antal statsinstitutioner (4 ministerstvá a viacero inštitúcií)

– Miljøministeriet

5 styrelser (5 agentúr)

– Ministeriet for Flygtninge, Invandrere og Integration

1 styrelser (1 agentúra)

– Ministeriet for Fødevarer, Landbrug og Fiskeri

4 direktoraterog institutioner (4 riaditeľstvá a inštitúcie)

– Ministeriet for Videnskab, Teknologi og Udvikling

Adskillige styrelser og institutioner, Forskningscenter Risø og Statens uddannelsesbygninger (niekoľko agentúr a inštitúcií vrátane Národného laboratória Risoe a dánskych štátnych výskumných a vzdelávacích zariadení)

– Skatteministeriet

1 styrelser og institutioner (1 agentúra a niekoľko inštitúcií)

– Velfærdsministeriet

3 styrelser og institutioner (3 agentúry a niekoľko inštitúcií)

– Transportministeriet

7 styrelser og institutioner, herunder Øresundsbrokonsortiet (7 agentúr a inštitúcií vrátane Øresundsbrokonsortiet)

– Undervisningsministeriet

3 styrelser, 4 undervisningsinstitutioner og 5 andre institutioner (3 agentúry, 4 vzdelávacie zariadenia, 5 iných inštitúcií)

– Økonomi- og Erhvervsministeriet

Adskilligestyrelser og institutioner (niekoľko agentúr a inštitúcií)

– Klima- og Energiministeriet

3 styrelser og institutioner (3 agentúry a inštitúcie)

Nemecko

– Auswärtiges Amt

– Bundeskanzleramt

– Bundesministerium für Arbeit und Soziales

– Bundesministerium für Bildung und Forschung

– Bundesministerium für Ernährung, Landwirtschaft und Verbraucherschutz

– Bundesministerium der Finanzen

– Bundesministerium des Innern (iba civilný tovar)

– Bundesministerium für Gesundheit

– Bundesministerium für Familie, Senioren, Frauen und Jugend

– Bundesministerium der Justiz

– Bundesministerium für Verkehr, Bau und Stadtentwicklung

– Bundesministerium für Wirtschaft und Technologie

– Bundesministerium für wirtschaftliche Zusammenarbeit und Entwicklung

– Bundesministerium der Verteidigung (žiadny vojenský tovar)

– Bundesministerium für Umwelt, Naturschutz und Reaktorsicherheit

Estónsko

– Vabariigi Presidendi Kantselei;

– Eesti Vabariigi Riigikogu;

– Eesti Vabariigi Riigikohus;

– Riigikontroll;

– Õiguskantsler;

– Riigikantselei;

– Rahvusarhiiv;

– Haridus- ja Teadusministeerium;

– Justiitsministeerium;

– Kaitseministeerium;

– Keskkonnaministeerium;

– Kultuuriministeerium;

– Majandus- ja Kommunikatsiooniministeerium;

– Põllumajandusministeerium;

– Rahandusministeerium;

– Siseministeerium;

– Sotsiaalministeerium;

– Välisministeerium;

– Keeleinspektsioon;

– Riigiprokuratuur;

– Teabeamet;

– Maa-amet;

– Keskkonnainspektsioon;

– Metsakaitse- ja Metsauuenduskeskus;

– Muinsuskaitseamet;

– Patendiamet;

– Tarbijakaitseamet;

– Riigihangete Amet;

– Taimetoodangu Inspektsioon;

– Põllumajanduse Registrite ja Informatsiooni Amet;

– Veterinaar- ja Toiduamet

– Konkurentsiamet;

– Maksu –ja Tolliamet;

– Statistikaamet;

– Kaitsepolitseiamet;

– Kodakondsus- ja Migratsiooniamet;

– Piirivalveamet;

– Politseiamet;

– Eesti Kohtuekspertiisi Instituut;

– Keskkriminaalpolitsei;

– Päästeamet;

– Andmekaitse Inspektsioon;

– Ravimiamet;

– Sotsiaalkindlustusamet;

– Tööturuamet;

– Tervishoiuamet;

– Tervisekaitseinspektsioon;

– Tööinspektsioon;

– Lennuamet;

– Maanteeamet;

– Veeteede Amet;

– Julgestuspolitsei;

– Kaitseressursside Amet;

– Kaitseväe Logistikakeskus;

– Tehnilise Järelevalve Amet.

Írsko

– President’s Establishment

– Houses of the Oireachtas − [Parlament]

– Department of theTaoiseach – [Predseda vlády]

– Central Statistics Office

– Department of Finance

– Office of the Comptroller and Auditor General

– Office of the Revenue Commissioners

– Office of Public Works

– State Laboratory

– Office of the Attorney General

– Office of the Director of Public Prosecutions

– Valuation Office

– Office of the Commission for Public Service Appointments

– Public Appointments Service

– Office of the Ombudsman

– Chief State Solicitor’s Office

– Department of Justice, Equality and Law Reform

– Courts Service

– Prisons Service

– Office of the Commissioners of Charitable Donations and Bequests

– Department of the Environment, Heritage and Local Government

– Department of Education and Science

– Department of Communications, Energy and Natural Resources

– Department of Agriculture, Fisheries and Food

– Department of Transport

– Department of Health and Children

– Department of Enterprise, Trade and Employment

– Department of Arts, Sports and Tourism

– Department of Defence

– Department of Foreign Affairs

– Department of Social and Family Affairs

– Department of Community, Rural and Gaeltacht Affairs

– Arts Council

– National Gallery.

Grécko

– Υπουργείο Εσωτερικών;

– Υπουργείο Εξωτερικών;

– Υπουργείο Οικονομίας και Οικονομικών;

– Υπουργείο Ανάπτυξης;

– Υπουργείο Δικαιοσύνης;

– Υπουργείο Εθνικής Παιδείας και Θρησκευμάτων;

– Υπουργείο Πολιτισμού;

– Υπουργείο Υγείας και Κοινωνικής Αλληλεγγύης;

– Υπουργείο Περιβάλλοντος, Χωροταξίας και Δημοσίων Έργων;

– Υπουργείο Απασχόλησης και Κοινωνικής Προστασίας;

– Υπουργείο Μεταφορών και Επικοινωνιών;

– Υπουργείο Αγροτικής Ανάπτυξης και Τροφίμων;

– Υπουργείο Εμπορικής Ναυτιλίας, Αιγαίου και Νησιωτικής Πολιτικής;

– Υπουργείο Μακεδονίας- Θράκης;

– Γενική Γραμματεία Επικοινωνίας;

– Γενική Γραμματεία Ενημέρωσης;

– Γενική Γραμματεία Νέας Γενιάς;

– Γενική Γραμματεία Ισότητας;

– Γενική Γραμματεία Κοινωνικών Ασφαλίσεων;

– Γενική Γραμματεία Απόδημου Ελληνισμού;

– Γενική Γραμματεία Βιομηχανίας;

– Γενική Γραμματεία Έρευνας και Τεχνολογίας;

– Γενική Γραμματεία Αθλητισμού;

– Γενική Γραμματεία Δημοσίων Έργων;

– Γενική Γραμματεία Εθνικής Στατιστικής Υπηρεσίας Ελλάδος;

– Εθνικό Συμβούλιο Κοινωνικής Φροντίδας;

– Οργανισμός Εργατικής Κατοικίας;

– Εθνικό Τυπογραφείο;

– Γενικό Χημείο του Κράτους;

– Ταμείο Εθνικής Οδοποιίας;

– Εθνικό Καποδιστριακό Πανεπιστήμιο Αθηνών;

– Αριστοτέλειο Πανεπιστήμιο Θεσσαλονίκης;

– Δημοκρίτειο Πανεπιστήμιο Θράκης;

– Πανεπιστήμιο Αιγαίου;

– Πανεπιστήμιο Ιωαννίνων;

– Πανεπιστήμιο Πατρών;

– Πανεπιστήμιο Μακεδονίας;

– Πολυτεχνείο Κρήτης;

– Σιβιτανίδειος Δημόσια Σχολή Τεχνών και Επαγγελμάτων;

– Αιγινήτειο Νοσοκομείο;

– Αρεταίειο Νοσοκομείο;

– Εθνικό Κέντρο Δημόσιας Διοίκησης;

– Οργανισμός Διαχείρισης Δημοσίου Υλικού;

– Οργανισμός Γεωργικών Ασφαλίσεων;

– Οργανισμός Σχολικών Κτιρίων;

– Γενικό Επιτελείο Στρατού;

– Γενικό Επιτελείο Ναυτικού;

– Γενικό Επιτελείο Αεροπορίας;

– Ελληνική Επιτροπή Ατομικής Ενέργειας;

– Γενική Γραμματεία Εκπαίδευσης Ενηλίκων;

– Υπουργείο Εθνικής Άμυνας;

– Γενική Γραμματεία Εμπορίου.

Španielsko

– Presidencia de Gobierno

– Ministerio de Asuntos Exteriores y de Cooperación

– Ministerio de Justicia

– Ministerio de Defensa

– Ministerio de Economía y Hacienda

– Ministerio del Interior

– Ministerio de Fomento

– Ministerio de Educación, Política Social y Deportes

– Ministerio de Industria, Turismo y Comercio

– Ministerio de Trabajo e Inmigración

– Ministerio de la Presidencia

– Ministerio de Administraciones Públicas

– Ministerio de Cultura

– Ministerio de Sanidad y Consumo

– Ministerio de Medio Ambiente y Medio Rural y Marino

– Ministerio de Vivienda

– Ministerio de Ciencia e Innovación

– Ministerio de Igualdad

Francúzsko

3. Ministerstvá

– Services du Premier ministre

– Ministère chargé de la santé, de la jeunesse et des sports

– Ministère chargé de l’intérieur, de l’outre-mer et des collectivités territoriales

– Ministère chargé de la justice

– Ministère chargé de la défense

– Ministère chargé des affaires étrangères et européennes

– Ministère chargé de l’éducation nationale

– Ministère chargé de l’économie, des finances et de l’emploi

– Secrétariat d’Etat aux transports

– Secrétariat d’Etat aux entreprises et au commerce extérieur

– Ministère chargé du travail, des relations sociales et de la solidarité

– Ministère chargé de la culture et de la communication

– Ministère chargé du budget, des comptes publics et de la fonction publique

– Ministère chargé de l’agriculture et de la pêche

– Ministère chargé de l’enseignement supérieur et de la recherche

– Ministère chargé de l’écologie, du développement et de l’aménagement durables

– Secrétariat d’Etat à la fonction publique

– Ministère chargé du logement et de la ville

– Secrétariat d’Etat à la coopération et à la francophonie

– Secrétariat d’Etat à l’outre-mer

– Secrétariat d’Etat à la jeunesse, des sports et de la vie associative

– Secrétariat d’Etat aux anciens combattants

– Ministère chargé de l’immigration, de l’intégration, de l’identité nationale et du co-développement

– Secrétariat d’Etat en charge de la prospective et de l’évaluation des politiques publiques

– Secrétariat d’Etat aux affaires européennes,

– Secrétariat d’Etat aux affaires étrangères et aux droits de l’homme

– Secrétariat d’Etat à la consommation et au tourisme

– Secrétariat d’Etat à la politique de la ville

– Secrétariat d’Etat à la solidarité

– Secrétariat d’Etat en charge de l’industrie et de la consommation

– Secrétariat d’Etat en charge de l’emploi

– Secrétariat d’Etat en charge du commerce, de l’artisanat, des PME, du tourisme et des services

– Secrétariat d’Etat en charge de l’écologie

– Secrétariat d’Etat en charge du développement de la région-capitale

– Secrétariat d’Etat en charge de l’aménagement du territoire

4. Inštitúcie, nezávislé orgány a súdy

– Présidence de la République

– Assemblée Nationale

– Sénat

– Conseil constitutionnel

– Conseil économique et social

– Conseil supérieur de la magistrature

– Agence française contre le dopage

– Autorité de contrôle des assurances et des mutuelles

– Autorité de contrôle des nuisances sonores aéroportuaires

– Autorité de régulation des communications électroniques et des postes

– Autorité de sûreté nucléaire

– Autorité indépendante des marchés financiers

– Comité national d’évaluation des établissements publics à caractère scientifique, culturel et professionnel

– Commission d’accès aux documents administratifs

– Commission consultative du secret de la défense nationale

– Commission nationale des comptes de campagne et des financements politiques

– Commission nationale de contrôle des interceptions de sécurité

– Commission nationale de déontologie de la sécurité

– Commission nationale du débat public

– Commission nationale de l’informatique et des libertés

– Commission des participations et des transferts

– Commission de régulation de l’énergie

– Commission de la sécurité des consommateurs

– Commission des sondages

– Commission de la transparence financière de la vie politique

– Conseil de la concurrence

– Conseil des ventes volontaires de meubles aux enchères publiques

– Conseil supérieur de l’audiovisuel

– Défenseur des enfants

– Haute autorité de lutte contre les discriminations et pour l’égalité

– Haute autorité de santé

– Médiateur de la République

– Cour de justice de la République

– Tribunal des Conflits

– Conseil d’Etat

– Cours administratives d’appel

– Tribunaux administratifs

– Cour des Comptes

– Chambres régionales des Comptes

– Cours et tribunaux de l’ordre judiciaire (Cour de Cassation, Cours d’Appel, Tribunaux d’instance et Tribunaux de grande instance)

5. Národné verejné inštitúcie

– Académie de France à Rome

– Académie de marine

– Académie des sciences d’outre-mer

– Académie des technologies

– Agence centrale des organismes de sécurité sociale (ACOSS)

– Agence de biomédicine

– Agence pour l’enseignement du français à l’étranger

– Agence française de sécurité sanitaire des aliments

– Agence française de sécurité sanitaire de l’environnement et du travail

– Agence Nationale pour la cohésion sociale et l’égalité des chances

– Agence nationale pour la garantie des droits des mineurs

– Agences de l’eau

– Agence Nationale de l’Accueil des Etrangers et des migrations

– Agence nationale pour l’amélioration des conditions de travail (ANACT

– Agence nationale pour l’amélioration de l’habitat (ANAH)

– Agence Nationale pour la Cohésion Sociale et l’Egalité des Chances

– Agence nationale pour l’indemnisation des français d’outre-mer (ANIFOM)

– Assemblée permanente des chambres d’agriculture (APCA)

– Bibliothèque publique d’information

– Bibliothèque nationale de France

– Bibliothèque nationale et universitaire de Strasbourg

– Caisse des Dépôts et Consignations

– Caisse nationale des autoroutes (CNA)

– Caisse nationale militaire de sécurité sociale (CNMSS)

– Caisse de garantie du logement locatif social

– Casa de Velasquez

– Centre d’enseignement zootechnique

– Centre d’études de l’emploi

– Centre d’études supérieures de la sécurité sociale

– Centres de formation professionnelle et de promotion agricole

– Centre hospitalier des Quinze-Vingts

– Centre international d’études supérieures en sciences agronomiques (Montpellier Sup Agro)

– Centre des liaisons européennes et internationales de sécurité sociale

– Centre des Monuments Nationaux

– Centre national d’art et de culture Georges Pompidou

– Centre national des arts plastiques

– Centre national de la cinématographie

– Centre National d’Etudes et d’expérimentation du machinisme agricole, du génie rural, des eaux et des forêts (CEMAGREF)

– Centre national du livre

– Centre national de documentation pédagogique

– Centre national des œuvres universitaires et scolaires (CNOUS)

– Centre national professionnel de la propriété forestière

– Centre National de la Recherche Scientifique (C.N.R.S)

– Centres d’éducation populaire et de sport (CREPS)

– Centres régionaux des œuvres universitaires (CROUS)

– Collège de France

– Conservatoire de l’espace littoral et des rivages lacustres

– Conservatoire National des Arts et Métiers

– Conservatoire national supérieur de musique et de danse de Paris

– Conservatoire national supérieur de musique et de danse de Lyon

– Conservatoire national supérieur d’art dramatique

– Ecole centrale de Lille

– Ecole centrale de Lyon

– École centrale des arts et manufactures

– École française d’archéologie d’Athènes

– École française d’Extrême-Orient

– École française de Rome

– École des hautes études en sciences sociales

– Ecole du Louvre

– École nationale d’administration

– École nationale de l’aviation civile (ENAC)

– École nationale des Chartes

– École nationale d’équitation

– Ecole Nationale du Génie de l’Eau et de l’environnement de Strasbourg

– Écoles nationales d’ingénieurs

– Ecole nationale d’ingénieurs des industries des techniques agricoles et alimentaires de Nantes

– Écoles nationales d’ingénieurs des travaux agricoles

– École nationale de la magistrature

– Écoles nationales de la marine marchande

– École nationale de la santé publique (ENSP)

– École nationale de ski et d’alpinisme

– École nationale supérieure des arts décoratifs

– École nationale supérieure des arts et techniques du théâtre

– École nationale supérieure des arts et industries textiles Roubaix

– Écoles nationales supérieures d’arts et métiers

– École nationale supérieure des beaux-arts

– École nationale supérieure de céramique industrielle

– École nationale supérieure de l’électronique et de ses applications (ENSEA)

– Ecole nationale supérieure du paysage de Versailles

– Ecole Nationale Supérieure des Sciences de l’information et des bibliothécaires

– Ecole nationale supérieure de la sécurité sociale

– Écoles nationales vétérinaires

– École nationale de voile

– Écoles normales supérieures

– École polytechnique

– École technique professionnelle agricole et forestière de Meymac (Corrèze)

– École de sylviculture Crogny (Aube)

– École de viticulture et d’œnologie de la Tour- Blanche (Gironde)

– École de viticulture — Avize (Marne)

– Etablissement national d’enseignement agronomique de Dijon

– Établissement national des invalides de la marine (ENIM)

– Établissement national de bienfaisance Koenigswarter

– Établissement public du musée et du domaine national de Versailles

– Fondation Carnegie

– Fondation Singer-Polignac

– Haras nationaux

– Hôpital national de Saint-Maurice

– Institut des hautes études pour la science et la technologie

– Institut français d’archéologie orientale du Caire

– Institut géographique national

– Institut National de l’origine et de la qualité

– Institut national des hautes études de sécurité

– Institut de veille sanitaire

– Institut National d’enseignement supérieur et de recherche agronomique et agroalimentaire de Rennes

– Institut National d’Etudes Démographiques (I.N.E.D)

– Institut National d’Horticulture

– Institut National de la jeunesse et de l’éducation populaire

– Institut national des jeunes aveugles — Paris

– Institut national des jeunes sourds — Bordeaux

– Institut national des jeunes sourds — Chambéry

– Institut national des jeunes sourds — Metz

– Institut national des jeunes sourds — Paris

– Institut national de physique nucléaire et de physique des particules (I.N.P.N.P.P)

– Institut national de la propriété industrielle

– Institut National de la Recherche Agronomique (I.N.R.A)

– Institut National de la Recherche Pédagogique (I.N.R.P)

– Institut National de la Santé et de la Recherche Médicale (I.N.S.E.R.M)

– Institut national d’histoire de l’art (I.N.H.A.)

– Institut national de recherches archéologiques préventives

– Institut National des Sciences de l’Univers

– Institut National des Sports et de l’Education Physique

– Institut national supérieur de formation et de recherche pour l’éducation des jeunes handicapés et les enseignements inadaptés

– Instituts nationaux polytechniques

– Instituts nationaux des sciences appliquées

– Institut national de recherche en informatique et en automatique (INRIA)

– Institut national de recherche sur les transports et leur sécurité (INRETS)

– Institut de Recherche pour le Développement

– Instituts régionaux d’administration

– Institut des Sciences et des Industries du vivant et de l’environnement (Agro Paris Tech)

– Institut supérieur de mécanique de Paris

– Institut Universitaires de Formation des Maîtres

– Musée de l’armée

– Musée Gustave-Moreau

– Musée national de la marine

– Musée national J.-J.-Henner

– Musée du Louvre

– Musée du Quai Branly

– Muséum National d’Histoire Naturelle

– Musée Auguste-Rodin

– Observatoire de Paris

– Office français de protection des réfugiés et apatrides

– Office National des Anciens Combattants et des Victimes de Guerre (ONAC)

– Office national de la chasse et de la faune sauvage

– Office National de l’eau et des milieux aquatiques

– Office national d’information sur les enseignements et les professions (ONISEP)

– Office universitaire et culturel français pour l’Algérie

– Ordre national de la Légion d’honneur

– Palais de la découverte

– Parcs nationaux

– Universités

6. Iné národné verejné subjekty

– Union des groupements d’achats publics (UGAP)

– Agence Nationale pour l’emploi (A.N.P.E)

– Caisse Nationale des Allocations Familiales (CNAF)

– Caisse Nationale d’Assurance Maladie des Travailleurs Salariés (CNAMS)

– Caisse Nationale d’Assurance-Vieillesse des Travailleurs Salariés (CNAVTS)

Taliansko

· Obstarávateľské subjekty

– Presidenza del Consiglio dei Ministri

– Ministero degli Affari Esteri

– Ministero dell’Interno

– Ministero della Giustizia e Uffici giudiziari (esclusi i giudici di pace)

– Ministero della Difesa

– Ministero dell’Economia e delle Finanze

– Ministero dello Sviluppo Economico

– Ministero delle Politiche Agricole, Alimentari e Forestali

– Ministero dell’Ambiente — Tutela del Territorio e del Mare

– Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti

– Ministero del Lavoro, della Salute e delle Politiche Sociali

– Ministero dell’ Istruzione, Università e Ricerca

– Ministero per i Beni e le Attività culturali, comprensivo delle sue articolazioni periferiche

· Iné národné verejné subjekty:

– CONSIP (Concessionaria Servizi Informatici Pubblici)

Cyprus

– Προεδρία και Προεδρικό Μέγαρο

– Γραφείο Συντονιστή Εναρμόνισης

– Υπουργικό Συμβούλιο

– Βουλή των Αντιπροσώπων

– Δικαστική Υπηρεσία

– Νομική Υπηρεσία της Δημοκρατίας

– Ελεγκτική Υπηρεσία της Δημοκρατίας

– Επιτροπή Δημόσιας Υπηρεσίας

– Επιτροπή Εκπαιδευτικής Υπηρεσίας

– Γραφείο Επιτρόπου Διοικήσεως

– Επιτροπή Προστασίας Ανταγωνισμού

– Υπηρεσία Εσωτερικού Ελέγχου

– Γραφείο Προγραμματισμού

– Γενικό Λογιστήριο της Δημοκρατίας

– Γραφείο Επιτρόπου Προστασίας Δεδομένων Προσωπικού Χαρακτήρα

– Γραφείο Εφόρου Δημοσίων Ενισχύσεων

– Αναθεωρητική Αρχή Προσφορών

– Υπηρεσία Εποπτείας και Ανάπτυξης Συνεργατικών Εταιρειών

– Αναθεωρητική Αρχή Προσφύγων

– Υπουργείο Άμυνας

– Υπουργείο Γεωργίας, Φυσικών Πόρων και Περιβάλλοντος

– Τμήμα Γεωργίας

– Κτηνιατρικές Υπηρεσίες

– Τμήμα Δασών

– Τμήμα Αναπτύξεως Υδάτων

– Τμήμα Γεωλογικής Επισκόπησης

– Μετεωρολογική Υπηρεσία

– Τμήμα Αναδασμού

– Υπηρεσία Μεταλλείων

– Ινστιτούτο Γεωργικών Ερευνών

– Τμήμα Αλιείας και Θαλάσσιων Ερευνών

– Υπουργείο Δικαιοσύνης και Δημοσίας Τάξεως

– Αστυνομία

– Πυροσβεστική Υπηρεσία Κύπρου

– Τμήμα Φυλακών

– Υπουργείο Εμπορίου, Βιομηχανίας και Τουρισμού

– Τμήμα Εφόρου Εταιρειών και Επίσημου Παραλήπτη

– Υπουργείο Εργασίας και Κοινωνικών Ασφαλίσεων

– Τμήμα Εργασίας

– Τμήμα Κοινωνικών Ασφαλίσεων

– Τμήμα Υπηρεσιών Κοινωνικής Ευημερίας

– Κέντρο Παραγωγικότητας Κύπρου

– Ανώτερο Ξενοδοχειακό Ινστιτούτο Κύπρου

– Ανώτερο Τεχνολογικό Ινστιτούτο

– Τμήμα Επιθεώρησης Εργασίας

– Τμήμα Εργασιακών Σχέσεων

– Υπουργείο Εσωτερικών

– Επαρχιακές Διοικήσεις

– Τμήμα Πολεοδομίας και Οικήσεως

– Τμήμα Αρχείου Πληθυσμού και Μεταναστεύσεως

– Τμήμα Κτηματολογίου και Χωρομετρίας

– Γραφείο Τύπου και Πληροφοριών

– Πολιτική Άμυνα

– Υπηρεσία Μέριμνας και Αποκαταστάσεων Εκτοπισθέντων

– Υπηρεσία Ασύλου

– Υπουργείο Εξωτερικών

– Υπουργείο Οικονομικών

– Τελωνεία

– Τμήμα Εσωτερικών Προσόδων

– Στατιστική Υπηρεσία

– Τμήμα Κρατικών Αγορών και Προμηθειών

– Τμήμα Δημόσιας Διοίκησης και Προσωπικού

– Κυβερνητικό Τυπογραφείο

– Τμήμα Υπηρεσιών Πληροφορικής

– Υπουργείο Παιδείας και Πολιτισμού

– Υπουργείο Συγκοινωνιών και Έργων

– Τμήμα Δημοσίων Έργων

– Τμήμα Αρχαιοτήτων

– Τμήμα Πολιτικής Αεροπορίας

– Τμήμα Εμπορικής Ναυτιλίας

– Τμήμα Οδικών Μεταφορών

– Τμήμα Ηλεκτρομηχανολογικών Υπηρεσιών

– Τμήμα Ηλεκτρονικών Επικοινωνιών

– Υπουργείο Υγείας

– Φαρμακευτικές Υπηρεσίες

– Γενικό Χημείο

– Ιατρικές Υπηρεσίες και Υπηρεσίες Δημόσιας Υγείας

– Οδοντιατρικές Υπηρεσίες

– Υπηρεσίες Ψυχικής Υγείας

Lotyšsko

· Ministerstvá, ministerské sekretariáty pre zvláštne úlohy a im podriadené inštitúcie

– Aizsardzības ministrija un tās padotībā esošās iestādes

– Ārlietu ministrija un tas padotībā esošās iestādes

– Bērnu un ģimenes lietu ministrija un tās padotībā esošas iestādes

– Ekonomikas ministrija un tās padotībā esošās iestādes

– Finanšu ministrija un tās padotībā esošās iestādes

– Iekšlietu ministrija un tās padotībā esošās iestādes

– Izglītības un zinātnes ministrija un tās padotībā esošās iestādes

– Kultūras ministrija un tas padotībā esošās iestādes

– Labklājības ministrija un tās padotībā esošās iestādes

– Reģionālās attīstības un pašvaldības lietu ministrija un tās padotībā esošās iestādes

– Satiksmes ministrija un tās padotībā esošās iestādes

– Tieslietu ministrija un tās padotībā esošās iestādes

– Veselības ministrija un tās padotībā esošās iestādes

– Vides ministrija un tās padotībā esošās iestādes

– Zemkopības ministrija un tās padotībā esošās iestādes

– Īpašu uzdevumu ministra sekretariāti un to padotībā esošās iestādes

– Satversmes aizsardzības birojs

· Iné štátne inštitúcie

– Augstākā tiesa

– Centrālā vēlēšanu komisija

– Finanšu un kapitāla tirgus komisija

– Latvijas Banka

– Prokuratūra un tās pārraudzībā esošās iestādes

– Saeimas kanceleja un tās padotībā esošās iestādes

– Satversmes tiesa

– Valsts kanceleja un tās padotībā esošās iestādes

– Valsts kontrole

– Valsts prezidenta kanceleja

– Tiesībsarga birojs

– Nacionālā radio un televīzijas padome

– Citas valsts iestādes, kuras nav ministriju padotībā (Iné štátne inštitúcie, ktoré nie sú podriadené ministerstvám)

Litva

– Prezidentūros kanceliarija

– Seimo kanceliarija

– Inštitúcie, ktoré sa zodpovedajú Seimas [parlamentu]:

– Lietuvos mokslo taryba;

– Seimo kontrolierių įstaiga;

– Valstybės kontrolė;

– Specialiųjų tyrimų tarnyba;

– Valstybės saugumo departamentas;

– Konkurencijos taryba;

– Lietuvos gyventojų genocido ir rezistencijos tyrimo centras;

– Vertybinių popierių komisija;

– Ryšių reguliavimo tarnyba;

– Nacionalinė sveikatos taryba;

– Etninės kultūros globos taryba;

– Lygių galimybių kontrolieriaus tarnyba;

– Valstybinė kultūros paveldo komisija;

– Vaiko teisių apsaugos kontrolieriaus įstaiga;

– Valstybinė kainų ir energetikos kontrolės komisija;

– Valstybinė lietuvių kalbos komisija;

– Vyriausioji rinkimų komisija;

– Vyriausioji tarnybinės etikos komisija;

– Žurnalistų etikos inspektoriaus tarnyba.

– Vyriausybės kanceliarija

– Inštitúcie, ktoré sa zodpovedajú Vyriausybės [vláde]:

– Ginklų fondas;

– Informacinės visuomenės plėtros komitetas;

– Kūno kultūros ir sporto departamentas;

– Lietuvos archyvų departamentas;

– Mokestinių ginčų komisija;

– Statistikos departamentas;

– Tautinių mažumų ir išeivijos departamentas;

– Valstybinė tabako ir alkoholio kontrolės tarnyba;

– Viešųjų pirkimų tarnyba;

– Narkotikų kontrolės departamentas;

– Valstybinė atominės energetikos saugos inspekcija;

– Valstybinė duomenų apsaugos inspekcija;

– Valstybinė lošimų priežiūros komisija;

– Valstybinė maisto ir veterinarijos tarnyba;

– Vyriausioji administracinių ginčų komisija;

– Draudimo priežiūros komisija;

– Lietuvos valstybinis mokslo ir studijų fondas;

– Lietuvių grįžimo į Tėvynę informacijos centras

– Konstitucinis Teismas

– Lietuvos bankas

– Aplinkos ministerija

– Inštitúcie podliehajúce Aplinkos ministerija [ministerstvu životného prostredia]:

– Generalinė miškų urėdija;

– Lietuvos geologijos tarnyba;

– Lietuvos hidrometeorologijos tarnyba;

– Lietuvos standartizacijos departamentas;

– Nacionalinis akreditacijos biuras;

– Valstybinė metrologijos tarnyba;

– Valstybinė saugomų teritorijų tarnyba;

– Valstybinė teritorijų planavimo ir statybos inspekcija.

– Finansų ministerija

– Inštitúcie podliehajúce Finansų ministerija [ministerstvu financií]:

– Muitinės departamentas;

– Valstybės dokumentų technologinės apsaugos tarnyba;

– Valstybinė mokesčių inspekcija;

– Finansų ministerijos mokymo centras.

– Krašto apsaugos ministerija

– Inštitúcie podliehajúce Krašto apsaugos ministerijos [ministerstvu národnej obrany]:

– Antrasis operatyvinių tarnybų departamentas;

– Centralizuota finansų ir turto tarnyba;

– Karo prievolės administravimo tarnyba;

– Krašto apsaugos archyvas;

– Krizių valdymo centras;

– Mobilizacijos departamentas;

– Ryšių ir informacinių sistemų tarnyba;

– Infrastruktūros plėtros departamentas;

– Valstybinis pilietinio pasipriešinimo rengimo centras.

– Lietuvos kariuomenė

– Krašto apsaugos sistemos kariniai vienetai ir tarnybos

– Kultūros ministerija

– Inštitúcie podliehajúce Kultūros ministerijos [ministerstvu kultúry]:

– Kultūros paveldo departamentas;

– Valstybinė kalbos inspekcija.

– Socialinės apsaugos ir darbo ministerija

– Inštitúcie podliehajúce Socialinės apsaugos ir darbo ministerijos [ministerstvu práce a sociálneho zabezpečenia]:

– Garantinio fondo administracija;

– Valstybės vaiko teisių apsaugos ir įvaikinimo tarnyba;

– Lietuvos darbo birža;

– Lietuvos darbo rinkos mokymo tarnyba;

– Trišalės tarybos sekretoriatas;

– Socialinių paslaugų priežiūros departamentas;

– Darbo inspekcija;

– Valstybinio socialinio draudimo fondo valdyba;

– Neįgalumo ir darbingumo nustatymo tarnyba;

– Ginčų komisija;

– Techninės pagalbos neįgaliesiems centras;

– Neįgaliųjų reikalų departamentas.

– Susisiekimo ministerija

– Inštitúcie podliehajúce Susisiekimo ministerijos [ministerstvu dopravy a spojov]:

– Lietuvos automobilių kelių direkcija;

– Valstybinė geležinkelio inspekcija;

– Valstybinė kelių transporto inspekcija;

– Pasienio kontrolės punktų direkcija.

– Sveikatos apsaugos ministerija

– Inštitúcie podliehajúce Sveikatos apsaugos ministerijos [ministerstvu zdravotníctva]:

– Valstybinė akreditavimo sveikatos priežiūros veiklai tarnyba;

– Valstybinė ligonių kasa;

– Valstybinė medicininio audito inspekcija;

– Valstybinė vaistų kontrolės tarnyba;

– Valstybinė teismo psichiatrijos ir narkologijos tarnyba;

– Valstybinė visuomenės sveikatos priežiūros tarnyba;

– Farmacijos departamentas;

– Sveikatos apsaugos ministerijos Ekstremalių sveikatai situacijų centras;

– Lietuvos bioetikos komitetas;

– Radiacinės saugos centras.

– Švietimo ir mokslo ministerija

– Inštitúcie podliehajúce Švietimo ir mokslo ministerijos [ministerstvu vzdelávania a vedy]:

– Nacionalinis egzaminų centras;

– Studijų kokybės vertinimo centras.

– Teisingumo ministerija

– Inštitúcie podliehajúce Teisingumo ministerijos [ministerstvu spravodlivosti]:

– Kalėjimų departamentas;

– Nacionalinė vartotojų teisių apsaugos taryba;

– Europos teisės departamentas

– Ūkio ministerija

– Inštitúcie podliehajúce Ūkio ministerijos [ministerstvu hospodárstva]:

– Įmonių bankroto valdymo departamentas;

– Valstybinė energetikos inspekcija;

– Valstybinė ne maisto produktų inspekcija;

– Valstybinis turizmo departamentas

– Užsienio reikalų ministerija

– Diplomatinės atstovybės ir konsulinės įstaigos užsienyje bei atstovybės prie tarptautinių organizacijų

– Vidaus reikalų ministerija

– Inštitúcie podliehajúce Vidaus reikalų ministerijos [ministerstvu vnútra]:

– Asmens dokumentų išrašymo centras;

– Finansinių nusikaltimų tyrimo tarnyba;

– Gyventojų registro tarnyba;

– Policijos departamentas;

– Priešgaisrinės apsaugos ir gelbėjimo departamentas;

– Turto valdymo ir ūkio departamentas;

– Vadovybės apsaugos departamentas;

– Valstybės sienos apsaugos tarnyba;

– Valstybės tarnybos departamentas;

– Informatikos ir ryšių departamentas;

– Migracijos departamentas;

– Sveikatos priežiūros tarnyba;

– Bendrasis pagalbos centras.

– Žemės ūkio ministerija

– Inštitúcie podliehajúce Žemės ūkio ministerijos [ministerstvu poľnohospodárstva]:

– Nacionalinė mokėjimo agentūra;

– Nacionalinė žemės tarnyba;

– Valstybinė augalų apsaugos tarnyba;

– Valstybinė gyvulių veislininkystės priežiūros tarnyba;

– Valstybinė sėklų ir grūdų tarnyba;

– Žuvininkystės departamentas

– Teismai [súdy]:

– Lietuvos Aukščiausiasis Teismas;

– Lietuvos apeliacinis teismas;

– Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas;

– apygardų teismai;

– apygardų administraciniai teismai;

– apylinkių teismai;

– Nacionalinė teismų administracija

– Generalinė prokuratūra

– Iné subjekty ústrednej verejnej správy (institucijos [inštitúcie], įstaigos [zariadenia], tarnybos [agentúry])

– Aplinkos apsaugos agentūra;

– Valstybinė aplinkos apsaugos inspekcija;

– Aplinkos projektų valdymo agentūra;

– Miško genetinių išteklių, sėklų ir sodmenų tarnyba;

– Miško sanitarinės apsaugos tarnyba;

– Valstybinė miškotvarkos tarnyba;

– Nacionalinis visuomenės sveikatos tyrimų centras;

– Lietuvos AIDS centras;

– Nacionalinis organų transplantacijos biuras;

– Valstybinis patologijos centras;

– Valstybinis psichikos sveikatos centras;

– Lietuvos sveikatos informacijos centras;

– Slaugos darbuotojų tobulinimosi ir specializacijos centras;

– Valstybinis aplinkos sveikatos centras;

– Respublikinis mitybos centras;

– Užkrečiamųjų ligų profilaktikos ir kontrolės centras;

– Trakų visuomenės sveikatos priežiūros ir specialistų tobulinimosi centras;

– Visuomenės sveikatos ugdymo centras;

– Muitinės kriminalinė tarnyba;

– Muitinės informacinių sistemų centras;

– Muitinės laboratorija;

– Muitinės mokymo centras;

– Valstybinis patentų biuras;

– Lietuvos teismo ekspertizės centras;

– Centrinė hipotekos įstaiga;

– Lietuvos metrologijos inspekcija;

– Civilinės aviacijos administracija;

– Lietuvos saugios laivybos administracija;

– Transporto investicijų direkcija;

– Valstybinė vidaus vandenų laivybos inspekcija;

– Pabėgėlių priėmimo centras

Luxembursko

– Ministère d’Etat

– Ministère des Affaires Etrangères et de l’Immigration

– Ministère de l’Agriculture, de la Viticulture et du Développement Rural

– Ministère des Classes moyennes, du Tourisme et du Logement

– Ministère de la Culture, de l’Enseignement Supérieur et de la Recherche

– Ministère de l’Economie et du Commerce extérieur

– Ministère de l’Education nationale et de la Formation professionnelle

– Ministère de l’Egalité des chances

– Ministère de l’Environnement

– Ministère de la Famille et de l’Intégration

– Ministère des Finances

– Ministère de la Fonction publique et de la Réforme administrative

– Ministère de l’Intérieur et de l’Aménagement du territoire

– Ministère de la Justice

– Ministère de la Santé

– Ministère de la Sécurité sociale

– Ministère des Transports

– Ministère du Travail et de l’Emploi

– Ministère des Travaux publics

Maďarsko

– Egészségügyi Minisztérium

– Földművelésügyi és Vidékfejlesztési Minisztérium

– Gazdasági és Közlekedési Minisztérium

– Honvédelmi Minisztérium

– Igazságügyi és Rendészeti Minisztérium

– Környezetvédelmi és Vízügyi Minisztérium

– Külügyminisztérium

– Miniszterelnöki Hivatal

– Oktatási és Kulturális Minisztérium

– Önkormányzati és Területfejlesztési Minisztérium

– Pénzügyminisztérium

– Szociális és Munkaügyi Minisztérium

– Központi Szolgáltatási Főigazgatóság

Malta

– Uffiċċju tal-Prim Ministru (úrad predsedu vlády)

– Ministeru għall-Familja u Solidarjeta’ Soċjali (ministerstvo rodiny a sociálnej solidarity)

– Ministeru ta’ l-Edukazzjoni Zghazagh u Impjieg (ministerstvo školstva, mládeže a zamestnanosti)

– Ministeru tal-Finanzi (ministerstvo financií)

– Ministeru tar-Riżorsi u l-Infrastruttura (ministerstvo zdrojov a infraštruktúry)

– Ministeru tat-Turiżmu u Kultura (ministerstvo cestovného ruchu a kultúry)

– Ministeru tal-Ġustizzja u l-Intern (ministerstvo spravodlivosti a domácich záležitostí)

– Ministeru għall-Affarijiet Rurali u l-Ambjent (ministerstvo pre vidiek a životné prostredie)

– Ministeru għal Għawdex (ministerstvo pre Gozo)

– Ministeru tas-Saħħa, l-Anzjani u Kura fil-Kommunita’ (ministerstvo zdravotníctva, starších občanov a sociálnej starostlivosti)

– Ministeru ta’ l-Affarijiet Barranin (ministerstvo zahraničia)

– Ministeru għall-Investimenti, Industrija u Teknologija ta’ Informazzjoni (ministerstvo investícií, priemyslu a informačných technológií)

– Ministeru għall-Kompetittivà u Komunikazzjoni (ministerstvo pre hospodársku súťaž a komunikáciu)

– Ministeru għall-Iżvilupp Urban u Toroq (ministerstvo pre mestský rozvoj a cesty)

Holandsko

– Ministerie van Algemene Zaken

– Bestuursdepartement

– Bureau van de Wetenschappelijke Raad voor het Regeringsbeleid

– Rijksvoorlichtingsdienst

– Ministerie van Binnenlandse Zaken en Koninkrijksrelaties

– Bestuursdepartement

– Centrale Archiefselectiedienst (CAS)

– Algemene Inlichtingen- en Veiligheidsdienst (AIVD)

– Agentschap Basisadministratie Persoonsgegevens en Reisdocumenten (BPR)

– Agentschap Korps Landelijke Politiediensten

– Ministerie van Buitenlandse Zaken

– Directoraat-generaal Regiobeleid en Consulaire Zaken (DGRC)

– Directoraat-generaal Politieke Zaken (DGPZ)

– Directoraat-generaal Internationale Samenwerking (DGIS)

– Directoraat-generaal Europese Samenwerking (DGES)

– Centrum tot Bevordering van de Import uit Ontwikkelingslanden (CBI)

– Centrale diensten ressorterend onder S/PlvS (doplnkové služby patriace pod generálneho tajomníka a zástupcu generálneho tajomníka)

– Buitenlandse Posten (ieder afzonderlijk)

– Ministerie van Defensie — (ministerstvo obrany)

– Bestuursdepartement

– Commando Diensten Centra (CDC)

– Defensie Telematica Organisatie (DTO)

– Centrale directie van de Defensie Vastgoed Dienst

– De afzonderlijke regionale directies van de Defensie Vastgoed Dienst

– Defensie Materieel Organisatie (DMO)

– Landelijk Bevoorradingsbedrijf van de Defensie Materieel Organisatie

– Logistiek Centrum van de Defensie Materieel Organisatie

– Marinebedrijf van de Defensie Materieel Organisatie

– Defensie Pijpleiding Organisatie (DPO)

– Ministerie van Economische Zaken

– Bestuursdepartement

– Centraal Planbureau (CPB)

– SenterNovem

– Staatstoezicht op de Mijnen (SodM)

– Nederlandse Mededingingsautoriteit (NMa)

– Economische Voorlichtingsdienst (EVD)

– Agentschap Telecom

– Kenniscentrum Professioneel & Innovatief Aanbesteden, Netwerk voor Overheidsopdrachtgevers (PIANOo)

– Regiebureau Inkoop Rijksoverheid

– Octrooicentrum Nederland

– Consumentenautoriteit

– Ministerie van Financiën

– Bestuursdepartement

– Belastingdienst Automatiseringscentrum

– Belastingdienst

– de afzonderlijke Directies der Rijksbelastingen (rôzne útvary Daňovej a colnej správy po celom Holandsku)

– Fiscale Inlichtingen- en Opsporingsdienst (incl. Economische Controle dienst (ECD))

– Belastingdienst Opleidingen

– Dienst der Domeinen

– Ministerie van Justitie

– Bestuursdepartement

– Dienst Justitiële Inrichtingen

– Raad voor de Kinderbescherming

– Centraal Justitie Incasso Bureau

– Openbaar Ministerie

– Immigratie en Naturalisatiedienst

– Nederlands Forensisch Instituut

– Dienst Terugkeer & Vertrek

– Ministerie van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit

– Bestuursdepartement

– Dienst Regelingen (DR)

– Agentschap Plantenziektenkundige Dienst (PD)

– Algemene Inspectiedienst (AID)

– Dienst Landelijk Gebied (DLG)

– Voedsel en Waren Autoriteit (VWA)

– Ministerie van Onderwijs, Cultuur en Wetenschappen

– Bestuursdepartement

– Inspectie van het Onderwijs

– Erfgoedinspectie

– Centrale Financiën Instellingen

– Nationaal Archief

– Adviesraad voor Wetenschaps- en Technologiebeleid

– Onderwijsraad

– Raad voor Cultuur

– Ministerie van Sociale Zaken en Werkgelegenheid

– Bestuursdepartement

– Inspectie Werk en Inkomen

– Agentschap SZW

– Ministerie van Verkeer en Waterstaat

– Bestuursdepartement

– Directoraat-Generaal Transport en Luchtvaart

– Directoraat-generaal Personenvervoer

– Directoraat-generaal Water

– Centrale Diensten (centrálne útvary)

– Shared services Organisatie Verkeer en Watersaat

– Koninklijke Nederlandse Meteorologisch Instituut KNMI

– Rijkswaterstaat, Bestuur

– De afzonderlijke regionale Diensten van Rijkswaterstaat (každý jednotlivý regionálny útvar generálneho riaditeľstva verejných prác a vodného hospodárstva)

– De afzonderlijke regionale Diensten van Rijkswaterstaat (každý jednotlivý špecializovaný útvar generálneho riaditeľstva verejných prác a vodného hospodárstva)

– Adviesdienst Geo-Informatie en ICT

– Adviesdienst Verkeer en Vervoer (AVV)

– Bouwdienst

– Corporate Dienst

– Data ICT Dienst

– Dienst Verkeer en Scheepvaart

– Dienst Weg- en Waterbouwkunde (DWW)

– Rijksinstituut voor Kunst en Zee (RIKZ)

– Rijksinstituut voor Integraal Zoetwaterbeheer en Afvalwaterbehandeling (RIZA)

– Waterdienst

– Inspectie Verkeer en Waterstaat, Hoofddirectie

– Port state Control

– Directie Toezichtontwikkeling Communicatie en Onderzoek (TCO)

– Toezichthouder Beheer Eenheid Lucht

– Toezichthouder Beheer Eenheid Water

– Toezichthouder Beheer Eenheid Land

– Ministerie van Volkshuisvesting, Ruimtelijke Ordening en Milieubeheer

– Bestuursdepartement

– Directoraat-generaal Wonen, Wijken en Integratie

– Directoraat-generaal Ruimte

– Directoraat-general Milieubeheer

– Rijksgebouwendienst

– VROM Inspectie

– Ministerie van Volksgezondheid, Welzijn en Sport

– Bestuursdepartement

– Inspectie Gezondheidsbescherming, Waren en Veterinaire Zaken

– Inspectie Gezondheidszorg

– Inspectie Jeugdhulpverlening en Jeugdbescherming

– Rijksinstituut voor de Volksgezondheid en Milieu (RIVM)

– Sociaal en Cultureel Planbureau

– Agentschap t.b.v. het College ter Beoordeling van Geneesmiddelen

– Tweede Kamer der Staten-Generaal

– Eerste Kamer der Staten-Generaal

– Raad van State

– Algemene Rekenkamer

– Nationale Ombudsman

– Kanselarij der Nederlandse Orden

– Kabinet der Koningin

– Raad voor de rechtspraak en de Rechtbanken

Rakúsko

– Bundeskanzleramt

– Bundesministerium für europäische und internationale Angelegenheiten

– Bundesministerium für Finanzen

– Bundesministerium für Gesundheit, Familie und Jugend

– Bundesministerium für Inneres

– Bundesministerium für Justiz

– Bundesministerium für Landesverteidigung

– Bundesministerium für Land- und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft

– Bundesministerium für Soziales und Konsumentenschutz

– Bundesministerium für Unterricht, Kunst und Kultur

– Bundesministerium für Verkehr, Innovation und Technologie

– Bundesministerium für Wirtschaft und Arbeit

– Bundesministerium für Wissenschaft und Forschung

– Österreichische Forschungs- und Prüfzentrum Arsenal Gesellschaft m.b.H

– Bundesbeschaffung G.m.b.H

– Bundesrechenzentrum G.m.b.H

Poľsko

– Kancelaria Prezydenta RP

– Kancelaria Sejmu RP

– Kancelaria Senatu RP

– Kancelaria Prezesa Rady Ministrów

– Sąd Najwyższy

– Naczelny Sąd Administracyjny

– Wojewódzkie sądy administracyjne

– Sądy powszechne — rejonowe, okręgowe i apelacyjne

– Trybunat Konstytucyjny

– Najwyższa Izba Kontroli

– Biuro Rzecznika Praw Obywatelskich

– Biuro Rzecznika Praw Dziecka

– Biuro Ochrony Rządu

– Biuro Bezpieczeństwa Narodowego

– Centralne Biuro Antykorupcyjne

– Ministerstwo Pracy i Polityki Społecznej

– Ministerstwo Finansów

– Ministerstwo Gospodarki

– Ministerstwo Rozwoju Regionalnego

– Ministerstwo Kultury i Dziedzictwa Narodowego

– Ministerstwo Edukacji Narodowej

– Ministerstwo Obrony Narodowej

– Ministerstwo Rolnictwa i Rozwoju Wsi

– Ministerstwo Skarbu Państwa

– Ministerstwo Sprawiedliwości

– Ministerstwo Infrastruktury

– Ministerstwo Nauki i Szkolnictwa Wyższego

– Ministerstwo Środowiska

– Ministerstwo Spraw Wewnętrznych i Administracji

– Ministerstwo Spraw Zagranicznych

– Ministerstwo Zdrowia

– Ministerstwo Sportu i Turystyki

– Urząd Komitetu Integracji Europejskiej

– Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej

– Urząd Regulacji Energetyki

– Urząd do Spraw Kombatantów i Osób Represjonowanych

– Urząd Transportu Kolejowego

– Urząd Dozoru Technicznego

– Urząd Rejestracji Produktów Leczniczych, Wyrobów Medycznych i Produktów Biobójczych

– Urząd do Spraw Repatriacji i Cudzoziemców

– Urząd Zamówień Publicznych

– Urząd Ochrony Konkurencji i Konsumentów

– Urząd Lotnictwa Cywilnego

– Urząd Komunikacji Elektronicznej

– Wyższy Urząd Górniczy

– Główny Urząd Miar

– Główny Urząd Geodezji i Kartografii

– Główny Urząd Nadzoru Budowlanego

– Główny Urząd Statystyczny

– Krajowa Rada Radiofonii i Telewizji

– Generalny Inspektor Ochrony Danych Osobowych

– Państwowa Komisja Wyborcza

– Państwowa Inspekcja Pracy

– Rządowe Centrum Legislacji

– Narodowy Fundusz Zdrowia

– Polska Akademia Nauk

– Polskie Centrum Akredytacji

– Polskie Centrum Badań i Certyfikacji

– Polska Organizacja Turystyczna

– Polski Komitet Normalizacyjny

– Zakład Ubezpieczeń Społecznych

– Komisja Nadzoru Finansowego

– Naczelna Dyrekcja Archiwów Państwowych

– Kasa Rolniczego Ubezpieczenia Społecznego

– Generalna Dyrekcja Dróg Krajowych i Autostrad

– Państwowa Inspekcja Ochrony Roślin i Nasiennictwa

– Komenda Główna Państwowej Straży Pożarnej

– Komenda Główna Policji

– Komenda Główna Straży Granicznej

– Inspekcja Jakości Handlowej Artykułów Rolno-Spożywczych

– Główny Inspektorat Ochrony Środowiska

– Główny Inspektorat Transportu Drogowego

– Główny Inspektorat Farmaceutyczny

– Główny Inspektorat Sanitarny

– Główny Inspektorat Weterynarii

– Agencja Bezpieczeństwa Wewnętrznego

– Agencja Wywiadu

– Agencja Mienia Wojskowego

– Wojskowa Agencja Mieszkaniowa

– Agencja Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa

– Agencja Rynku Rolnego

– Agencja Nieruchomości Rolnych

– Państwowa Agencja Atomistyki

– Polska Agencja Żeglugi Powietrznej

– Polska Agencja Rozwiązywania Problemów Alkoholowych

– Agencja Rezerw Materiałowych

– Narodowy Bank Polski

– Narodowy Fundusz Ochrony Środowiska i Gospodarki Wodnej

– Państwowy Fundusz Rehabilitacji Osób Niepełnosprawnych

– Instytut Pamięci Narodowej — Komisja Ścigania Zbrodni Przeciwko Narodowi Polskiemu

– Rada Ochrony Pamięci Walk i Męczeństwa

– Służba Celna Rzeczypospolitej Polskiej

– Państwowe Gospodarstwo Leśne ‘Lasy Państwowe’

– Polska Agencja Rozwoju Przedsiębiorczości

– Urzędy wojewódzkie

– Samodzielne Publiczne Zakłady Opieki Zdrowotnej, jeśli ich organem założycielskim jest minister, centralny organ administracji rządowej lub wojewoda

Portugalsko

– Presidência do Conselho de Ministros

– Ministério das Finanças e da Administração Pública

– Ministério da Defesa Nacional

– Ministério dos Negócios Estrangeiros

– Ministério da Administração Interna

– Ministério da Justiça

– Ministério da Economia e da Inovação

– Ministério da Agricultura, Desenvolvimento Rural e Pescas

– Ministério da Educação

– Ministério da Ciência, Tecnologia e do Ensino Superior

– Ministério da Cultura

– Ministério da Saúde

– Ministério do Trabalho e da Solidariedade Social

– Ministério das Obras Públicas, Transportes e Comunicações

– Ministério do Ambiente, do Ordenamento do Território e do Desenvolvimento Regional

– Presidença da Republica

– Tribunal Constitucional

– Tribunal de Contas

– Provedoria de Justiça

Rumunsko

– Administraţia Prezidenţială

– Senatul României

– Camera Deputaţilor

– Inalta Curte de Casaţie şi Justiţie

– Curtea Constituţională

– Consiliul Legislativ

– Curtea de Conturi

– Consiliul Superior al Magistraturii

– Parchetul de pe lângă Inalta Curte de Casaţie şi Justiţie

– Secretariatul General al Guvernului

– Cancelaria primului ministru

– Ministerul Afacerilor Externe

– Ministerul Economiei şi Finanţelor

– Ministerul Justiţiei

– Ministerul Apărării

– Ministerul Internelor şi Reformei Administrative

– Ministerul Muncii, Familiei şi Egalităţii de Sanse

– Ministerul pentru Intreprinderi Mici şi Mijlocii, Comerţ, Turism şi Profesii Liberale

– Ministerul Agriculturii şi Dezvoltării Rurale

– Ministerul Transporturilor

– Ministerul Dezvoltării, Lucrărilor Publice şi Locuinţei

– Ministerul Educaţiei Cercetării şi Tineretului

– Ministerul Sănătăţii Publice

– Ministerul Culturii şi Cultelor

– Ministerul Comunicaţiilor şi Tehnologiei Informaţiei

– Ministerul Mediului şi Dezvoltării Durabile

– Serviciul Român de Informaţii

– Serviciul de Informaţii Externe

– Serviciul de Protecţie şi Pază

– Serviciul de Telecomunicaţii Speciale

– Consiliul Naţional al Audiovizualului

– Consiliul Concurenţei (CC)

– Direcţia Naţională Anticorupţie

– Inspectoratul General de Poliţie

– Autoritatea Naţională pentru Reglementarea şi Monitorizarea Achiziţiilor Publice

– Consiliul Naţional de Soluţionare a Contestaţiilor

– Autoritatea Naţională de Reglementare pentru Serviciile Comunitare de Utilităţi Publice(ANRSC)

– Autoritatea Naţională Sanitară Veterinară şi pentru Siguranţa Alimentelor

– Autoritatea Naţională pentru Protecţia Consumatorilor

– Autoritatea Navală Română

– Autoritatea Feroviară Română

– Autoritatea Rutieră Română

– Autoritatea Naţională pentru Protecţia Drepturilor Copilului

– Autoritatea Naţională pentru Persoanele cu Handicap

– Autoritatea Naţională pentru Turism

– Autoritatea Naţională pentru Restituirea Proprietăţilor

– Autoritatea Naţională pentru Tineret

– Autoritatea Naţională pentru Cercetare Stiinţifica

– Autoritatea Naţională pentru Reglementare în Comunicaţii şi Tehnologia Informaţiei

– Autoritatea Naţională pentru Serviciile Societăţii Informaţionale

– Autoritatea Electorală Permanente

– Agenţia pentru Strategii Guvernamentale

– Agenţia Naţională a Medicamentului

– Agenţia Naţională pentru Sport

– Agenţia Naţională pentru Ocuparea Forţei de Muncă

– Agenţia Naţională de Reglementare în Domeniul Energiei

– Agenţia Română pentru Conservarea Energiei

– Agenţia Naţională pentru Resurse Minerale

– Agenţia Română pentru Investiţii Străine

– Agenţia Naţională pentru Intreprinderi Mici şi Mijlocii şi Cooperaţie

– Agenţia Naţională a Funcţionarilor Publici

– Agenţia Naţională de Administrare Fiscală

– Agenţia de Compensare pentru Achiziţii de Tehnică Specială

– Agenţia Naţională Anti-doping

– Agenţia Nucleară

– Agenţia Naţională pentru Protecţia Familiei

– Agenţia Naţională pentru Egalitatea de Sanse între Bărbaţi şi Femei

– Agenţia Naţională pentru Protecţia Mediului

– Agenţia naţională Antidrog

Slovinsko

– Predsednik Republike Slovenije

– Državni zbor Republike Slovenije

– Državni svet Republike Slovenije

– Varuh človekovih pravic

– Ustavno sodišče Republike Slovenije

– Računsko sodišče Republike Slovenije

– Državna revizijska komisja za revizijo postopkov oddaje javnih naročil

– Slovenska akademija znanosti in umetnosti

– Vladne službe

– Ministrstvo za finance

– Ministrstvo za notranje zadeve

– Ministrstvo za zunanje zadeve

– Ministrstvo za obrambo

– Ministrstvo za pravosodje

– Ministrstvo za gospodarstvo

– Ministrstvo za kmetijstvo, gozdarstvo in prehrano

– Ministrstvo za promet

– Ministrstvo za okolje in, prostor

– Ministrstvo za delo, družino in socialne zadeve

– Ministrstvo za zdravje

– Ministrstvo za javno upravo

– Ministrstvo za šolstvo in šport

– Ministrstvo za visoko šolstvo, znanost in tehnologijo

– Ministrstvo za kulturo

– Vrhovno sodišče Republike Slovenije

– višja sodišča

– okrožna sodišča

– okrajna sodišča

– Vrhovno državno tožilstvo Republike Slovenije

– Okrožna državna tožilstva

– Državno pravobranilstvo

– Upravno sodišče Republike Slovenije

– Višje delovno in socialno sodišče

– delovna sodišča

– Davčna uprava Republike Slovenije

– Carinska uprava Republike Slovenije

– Urad Republike Slovenije za preprečevanje pranja denarja

– Urad Republike Slovenije za nadzor prirejanja iger na srečo

– Uprava Republike Slovenije za javna plačila

– Urad Republike Slovenije za nadzor proračuna

– Policija

– Inšpektorat Republike Slovenije za notranje zadeve

– General štab Slovenske vojske

– Uprava Republike Slovenije za zaščito in reševanje

– Inšpektorat Republike Slovenije za obrambo

– Inšpektorat Republike Slovenije za varstvo pred naravnimi in drugimi nesrečami

– Uprava Republike Slovenije za izvrševanje kazenskih sankcij

– Urad Republike Slovenije za varstvo konkurence

– Urad Republike Slovenije za varstvo potrošnikov

– Tržni inšpektorat Republike Slovenije

– Urad Republike Slovenije za intelektualno lastnino

– Inšpektorat Republike Slovenije za elektronske komunikacije, elektronsko podpisovanje in pošto

– Inšpektorat za energetiko in rudarstvo

– Agencija Republike Slovenije za kmetijske trge in razvoj podeželja

– Inšpektorat Republike Slovenije za kmetijstvo, gozdarstvo in hrano

– Fitosanitarna uprava Republike Slovenije

– Veterinarska uprava Republike Slovenije

– Uprava Republike Slovenije za pomorstvo

– Direkcija Republike Slovenije za caste

– Prometni inšpektorat Republike Slovenije

– Direkcija za vodenje investicij v javno železniško infrastrukturo

– Agencija Republike Slovenije za okolje

– Geodetska uprava Republike Slovenije

– Uprava Republike Slovenije za jedrsko varstvo

– Inšpektorat Republike Slovenije za okolje in prostor

– Inšpektorat Republike Slovenije za delo

– Zdravstveni inšpektorat

– Urad Republike Slovenije za kemikalije

– Uprava Republike Slovenije za varstvo pred sevanji

– Urad Republike Slovenije za meroslovje

– Urad za visoko šolstvo

– Urad Republike Slovenije za mladino

– Inšpektorat Republike Slovenije za šolstvo in šport

– Arhiv Republike Slovenije

– Inšpektorat Republike Slovenije za kulturo in medije

– Kabinet predsednika Vlade Republike Slovenije

– Generalni sekretariat Vlade Republike Slovenije

– Služba vlade za zakonodajo

– Služba vlade za evropske zadeve

– Služba vlade za lokalno samoupravo in regionalno politiko

– Urad vlade za komuniciranje

– Urad za enake možnosti

– Urad za verske skupnosti

– Urad za narodnosti

– Urad za makroekonomske analize in razvoj

– Statistični urad Republike Slovenije

– Slovenska obveščevalno-varnostna agencija

– Protokol Republike Slovenije

– Urad za varovanje tajnih podatkov

– Urad za Slovence v zamejstvu in po svetu

– Služba Vlade Republike Slovenije za razvoj

– Informacijski pooblaščenec

– Državna volilna komisija

Slovensko

Ministerstvá a iné orgány ústrednej štátnej správy, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov:

– Kancelária Prezidenta Slovenskej republiky

– Národná rada Slovenskej republiky

– Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

– Ministerstvo financií Slovenskej republiky

– Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

– Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

– Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

– Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

– Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

– Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

– Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

– Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

– Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

– Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

– Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

– Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

– Úrad vlády Slovenskej republiky

– Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

– Štatistický úrad Slovenskej republiky

– Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

– Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky

– Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

– Úrad pre verejné obstarávanie

– Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

– Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

– Národný bezpečnostný úrad

– Ústavný súd Slovenskej republiky

– Najvyšši súd Slovenskej republiky

– Generálna prokuratura Slovenskej republiky

– Najvyšši kontrolný úrad Slovenskej republiky

– Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky

– Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

– Úrad pre finančný trh

– Úrad na ochranu osobn ý ch udajov

– Kancelária verejneho ochranu prav

Fínsko

– Oikeuskanslerinvirasto — Justitiekanslersämbetet

– Liikenne- Ja Viestintäministeriö — Kommunikationsministeriet

– Ajoneuvohallintokeskus AKE — Fordonsförvaltningscentralen AKE

– Ilmailuhallinto — Luftfartsförvaltningen

– Ilmatieteen laitos — Meteorologiska institutet

– Merenkulkulaitos — Sjöfartsverket

– Merentutkimuslaitos — Havsforskningsinstitutet

– Ratahallintokeskus RHK — Banförvaltningscentralen RHK

– Rautatievirasto — Järnvägsverket

– Tiehallinto — Vägförvaltningen

– Viestintävirasto — Kommunikationsverket

– Maa- Ja Metsätalousministeriö — Jord- Och Skogsbruksministeriet

– Elintarviketurvallisuusvirasto — Livsmedelssäkerhetsverket

– Maanmittauslaitos — Lantmäteriverket

– Maaseutuvirasto — Landsbygdsverket

– Oikeusministeriö — Justitieministeriet

– Tietosuojavaltuutetun toimisto — Dataombudsmannens byrå

– Tuomioistuimet — domstolar

– Korkein oikeus — Högsta domstolen

– Korkein hallinto-oikeus — Högsta förvaltningsdomstolen

– Hovioikeudet — hovrätter

– Käräjäoikeudet — tingsrätter

– Hallinto-oikeudet –förvaltningsdomstolar

– Markkinaoikeus — Marknadsdomstolen

– Työtuomioistuin — Arbetsdomstolen

– Vakuutusoikeus — Försäkringsdomstolen

– Kuluttajariitalautakunta — Konsumenttvistenämnden

– Vankeinhoitolaitos — Fångvårdsväsendet

– HEUNI — Yhdistyneiden Kansakuntien yhteydessä toimiva Euroopan kriminaalipolitiikan instituutti — HEUNI — Europeiska institutet för kriminalpolitik, verksamt i anslutning till Förenta Nationerna

– Konkurssiasiamiehen toimisto — Konkursombudsmannens byrå

– Kuluttajariitalautakunta — Konsumenttvistenämnden

– Oikeushallinnon palvelukeskus — Justitieförvaltningens servicecentral

– Oikeushallinnon tietotekniikkakeskus — Justitieförvaltningens datateknikcentral

– Oikeuspoliittinen tutkimuslaitos (Optula) — Rättspolitiska forskningsinstitutet

– Oikeusrekisterikeskus — Rättsregistercentralen

– Onnettomuustutkintakeskus — Centralen för undersökning av olyckor

– Rikosseuraamusvirasto — Brottspåföljdsverket

– Rikosseuraamusalan koulutuskeskus — Brottspåföljdsområdets utbildningscentral

– Rikoksentorjuntaneuvosto Rådet för brottsförebyggande

– Saamelaiskäräjät — Sametinget

– Valtakunnansyyttäjänvirasto — Riksåklagarämbetet

– Vankeinhoitolaitos — Fångvårdsväsendet

– Opetusministeriö — Undervisningsministeriet

– Opetushallitus — Utbildningsstyrelsen

– Valtion elokuvatarkastamo — Statens filmgranskningsbyrå

– Puolustusministeriö — Försvarsministeriet

– Puolustusvoimat — Försvarsmakten

– Sisäasiainministeriö — Inrikesministeriet

– Väestörekisterikeskus — Befolkningsregistercentralen

– Keskusrikospoliisi — Centralkriminalpolisen

– Liikkuva poliisi — Rörliga polisen

– Rajavartiolaitos — Gränsbevakningsväsendet

– Lääninhallitukset — Länstyrelserna

– Suojelupoliisi — Skyddspolisen

– Poliisiammattikorkeakoulu — Polisyrkeshögskolan

– Poliisin tekniikkakeskus — Polisens teknikcentral

– Poliisin tietohallintokeskus — Polisens datacentral

– Helsingin kihlakunnan poliisilaitos — Polisinrättningen i Helsingfors

– Pelastusopisto — Räddningsverket

– Hätäkeskuslaitos — Nödcentralsverket

– Maahanmuuttovirasto — Migrationsverket

– Sisäasiainhallinnon palvelukeskus — Inrikesförvaltningens servicecentral

– Sosiaali- Ja Terveysministeriö — Social- Och Hälsovårdsministeriet

– Työttömyysturvan muutoksenhakulautakunta — Besvärsnämnden för utkomstskyddsärenden

– Sosiaaliturvan muutoksenhakulautakunta — Besvärsnämnden för socialtrygghet

– Lääkelaitos — Läkemedelsverket

– Terveydenhuollon oikeusturvakeskus — Rättsskyddscentralen för hälsovården

– Säteilyturvakeskus — Strålsäkerhetscentralen

– Kansanterveyslaitos — Folkhälsoinstitutet

– Lääkehoidon kehittämiskeskus ROHTO — Utvecklingscentralen för läkemedelsbe-handling

– Sosiaali- ja terveydenhuollon tuotevalvontakeskus — Social- och hälsovårdens produkttill-synscentral

– Sosiaali- ja terveysalan tutkimus- ja kehittämiskeskus Stakes — Forsknings- och utvecklingscentralen för social- och hälsovården Stakes

– Vakuutusvalvontavirasto — Försäkringsinspektionen

– Työ- Ja Elinkeinoministeriö — Arbets- Och Näringsministeriet

– Kuluttajavirasto — Konsumentverket

– Kilpailuvirasto — Konkurrensverket

– Patentti- ja rekisterihallitus — Patent- och registerstyrelsen

– Valtakunnansovittelijain toimisto — Riksförlikningsmännens byrå

– Valtion turvapaikanhakijoiden vastaanottokeskukset– Statliga förläggningar för asylsökande

– Energiamarkkinavirasto − Energimarknadsverket

– Geologian tutkimuskeskus — Geologiska forskningscentralen

– Huoltovarmuuskeskus — Försörjningsberedskapscentralen

– Kuluttajatutkimuskeskus — Konsumentforskningscentralen

– Matkailun edistämiskeskus (MEK) — Centralen för turistfrämjande

– Mittatekniikan keskus (MIKES) — Mätteknikcentralen

– Tekes — teknologian ja innovaatioiden kehittämiskeskus −Tekes — utvecklingscentralen för teknologi och innovationer

– Turvatekniikan keskus (TUKES) — Säkerhetsteknikcentralen

– Valtion teknillinen tutkimuskeskus (VTT) — Statens tekniska forskningscentral

– Syrjintälautakunta — Nationella diskrimineringsnämnden

– Työneuvosto — Arbetsrådet

– Vähemmistövaltuutetun toimisto — Minoritetsombudsmannens byrå

– Ulkoasiainministeriö — Utrikesministeriet

– Valtioneuvoston Kanslia — Statsrådets Kansli

– Valtiovarainministeriö — Finansministeriet

– Valtiokonttori — Statskontoret

– Verohallinto — Skatteförvaltningen

– Tullilaitos — Tullverket

– Tilastokeskus — Statistikcentralen

– Valtiontaloudellinen tutkimuskeskus — Statens ekonomiska forskiningscentral

– Ympäristöministeriö — Miljöministeriet

– Suomen ympäristökeskus — Finlands miljöcentral

– Asumisen rahoitus- ja kehityskeskus — Finansierings- och utvecklingscentralen för boendet

– Valtiontalouden Tarkastusvirasto — Statens Revisionsverk

Švédsko

A

– Affärsverket svenska kraftnät

– Akademien för de fria konsterna

– Alkohol- och läkemedelssortiments-nämnden

– Allmänna pensionsfonden

– Allmänna reklamationsnämnden

– Ambassader

– Ansvarsnämnd, statens

– Arbetsdomstolen

– Arbetsförmedlingen

– Arbetsgivarverk, statens

– Arbetslivsinstitutet

– Arbetsmiljöverket

– Arkitekturmuseet

– Arrendenämnder

– Arvsfondsdelegationen

– Arvsfondsdelegationen

B

– Banverket

– Barnombudsmannen

– Beredning för utvärdering av medicinsk metodik, statens

– Bergsstaten

– Biografbyrå, statens

– Biografiskt lexikon, svenskt

– Birgittaskolan

– Blekinge tekniska högskola

– Bokföringsnämnden

– Bolagsverket

– Bostadsnämnd, statens

– Bostadskreditnämnd, statens

– Boverket

– Brottsförebyggande rådet

– Brottsoffermyndigheten

C

– Centrala studiestödsnämnden

D

– Danshögskolan

– Datainspektionen

– Departementen

– Domstolsverket

– Dramatiska institutet

E

– Ekeskolan

– Ekobrottsmyndigheten

– Ekonomistyrningsverket

– Ekonomiska rådet

– Elsäkerhetsverket

– Energimarknadsinspektionen

– Energimyndighet, statens

– EU/FoU-rådet

– Exportkreditnämnden

– Exportråd, Sveriges

F

– Fastighetsmäklarnämnden

– Fastighetsverk, statens

– Fideikommissnämnden

– Finansinspektionen

– Finanspolitiska rådet

– Finsk-svenska gränsälvskommissionen

– Fiskeriverket

– Flygmedicincentrum

– Folkhälsoinstitut, statens

– Fonden för fukt- och mögelskador

– Forskningsrådet för miljö, areella näringar och samhällsbyggande, Formas

– Folke Bernadotte Akademin

– Forskarskattenämnden

– Forskningsrådet för arbetsliv och socialvetenskap

– Fortifikationsverket

– Forum för levande historia

– Försvarets materielverk

– Försvarets radioanstalt

– Försvarets underrättelsenämnd

– Försvarshistoriska museer, statens

– Försvarshögskolan

– Försvarsmakten

– Försäkringskassan

G

– Gentekniknämnden

– Geologiska undersökning

– Geotekniska institut, statens

– Giftinformationscentralen

– Glesbygdsverket

– Grafiska institutet och institutet för högre kommunikation- och reklamutbildning

– Granskningsnämnden för radio och TV

– Granskningsnämnden för försvarsuppfinningar

– Gymnastik- och Idrottshögskolan

– Göteborgs universitet

H

– Handelsflottans kultur- och fritidsråd

– Handelsflottans pensionsanstalt

– Handelssekreterare

– Handelskamrar, auktoriserade

– Handikappombudsmannen

– Handikappråd, statens

– Harpsundsnämnden

– Haverikommission, statens

– Historiska museer, statens

– Hjälpmedelsinstitutet

– Hovrätterna

– Hyresnämnder

– Häktena

– Hälso- och sjukvårdens ansvarsnämnd

– Högskolan Dalarna

– Högskolan i Borås

– Högskolan i Gävle

– Högskolan i Halmstad

– Högskolan i Kalmar

– Högskolan i Karlskrona/Ronneby

– Högskolan i Kristianstad

– Högskolan i Skövde

– Högskolan i Trollhättan/Uddevalla

– Högskolan på Gotland

– Högskolans avskiljandenämnd

– Högskoleverket

– Högsta domstolen

I

– ILO kommittén

– Inspektionen för arbetslöshetsförsäkringen

– Inspektionen för strategiska produkter

– Institut för kommunikationsanalys, statens

– Institut för psykosocial medicin, statens

– Institut för särskilt utbildningsstöd, statens

– Institutet för arbetsmarknadspolitisk utvärdering

– Institutet för rymdfysik

– Institutet för tillväxtpolitiska studier

– Institutionsstyrelse, statens

– Insättningsgarantinämnden

– Integrationsverket

– Internationella programkontoret för utbildningsområdet

J

– Jordbruksverk, statens

– Justitiekanslern

– Jämställdhetsombudsmannen

– Jämställdhetsnämnden

– Järnvägar, statens

– Järnvägsstyrelsen

K

– Kammarkollegiet

– Kammarrätterna

– Karlstads universitet

– Karolinska Institutet

– Kemikalieinspektionen

– Kommerskollegium

– Konjunkturinstitutet

– Konkurrensverket

– Konstfack

– Konsthögskolan

– Konstnärsnämnden

– Konstråd, statens

– Konsulat

– Konsumentverket

– Krigsvetenskapsakademin

– Krigsförsäkringsnämnden

– Kriminaltekniska laboratorium, statens

– Kriminalvården

– Krisberedskapsmyndigheten

– Kristinaskolan

– Kronofogdemyndigheten

– Kulturråd, statens

– Kungl. Biblioteket

– Kungl. Konsthögskolan

– Kungl. Musikhögskolan i Stockholm

– Kungl. Tekniska högskolan

– Kungl. Vitterhets-, historie- och antikvitetsakademien

– Kungl Vetenskapsakademin

– Kustbevakningen

– Kvalitets- och kompetensråd, statens

– Kärnavfallsfondens styrelse

L

– Lagrådet

– Lantbruksuniversitet, Sveriges

– Lantmäteriverket

– Linköpings universitet

– Livrustkammaren, Skoklosters slott och Hallwylska museet

– Livsmedelsverk, statens

– Livsmedelsekonomiska institutet

– Ljud- och bildarkiv, statens

– Lokala säkerhetsnämnderna vid kärnkraftverk

– Lotteriinspektionen

– Luftfartsverket

– Luftfartsstyrelsen

– Luleå tekniska universitet

– Lunds universitet

– Läkemedelsverket

– Läkemedelsförmånsnämnden

– Länsrätterna

– Länsstyrelserna

– Lärarhögskolan i Stockholm

M

– Malmö högskola

– Manillaskolan

– Maritima muséer, statens

– Marknadsdomstolen

– Medlingsinstitutet

– Meteorologiska och hydrologiska institut, Sveriges

– Migrationsverket

– Militärhögskolor

– Mittuniversitetet

– Moderna museet

– Museer för världskultur, statens

– Musikaliska Akademien

– Musiksamlingar, statens

– Myndigheten för handikappolitisk samordning

– Myndigheten för internationella adoptionsfrågor

– Myndigheten för skolutveckling

– Myndigheten för kvalificerad yrkesutbildning

– Myndigheten för nätverk och samarbete inom högre utbildning

– Myndigheten för Sveriges nätuniversitet

– Myndigheten för utländska investeringar i Sverige

– Mälardalens högskola

N

– Nationalmuseum

– Nationellt centrum för flexibelt lärande

– Naturhistoriska riksmuseet

– Naturvårdsverket

– Nordiska Afrikainstitutet

– Notarienämnden

– Nämnd för arbetstagares uppfinningar, statens

– Nämnden för statligt stöd till trossamfund

– Nämnden för styrelserepresentationsfrågor

– Nämnden mot diskriminering

– Nämnden för elektronisk förvaltning

– Nämnden för RH anpassad utbildning

– Nämnden för hemslöjdsfrågor

O

– Oljekrisnämnden

– Ombudsmannen mot diskriminering på grund av sexuell läggning

– Ombudsmannen mot etnisk diskriminering

– Operahögskolan i Stockholm

P

– Patent- och registreringsverket

– Patentbesvärsrätten

– Pensionsverk, statens

– Personregisternämnd statens, SPAR-nämnden

– Pliktverk, Totalförsvarets

– Polarforskningssekretariatet

– Post- och telestyrelsen

– Premiepensionsmyndigheten

– Presstödsnämnden

R

– Radio- och TV–verket

– Rederinämnden

– Regeringskansliet

– Regeringsrätten

– Resegarantinämnden

– Registernämnden

– Revisorsnämnden

– Riksantikvarieämbetet

– Riksarkivet

– Riksbanken

– Riksdagsförvaltningen

– Riksdagens ombudsmän

– Riksdagens revisorer

– Riksgäldskontoret

– Rikshemvärnsrådet

– Rikspolisstyrelsen

– Riksrevisionen

– Rikstrafiken

– Riksutställningar, Stiftelsen

– Riksvärderingsnämnden

– Rymdstyrelsen

– Rådet för Europeiska socialfonden i Sverige

– Räddningsverk, statens

– Rättshjälpsmyndigheten

– Rättshjälpsnämnden

– Rättsmedicinalverket

S

– Samarbetsnämnden för statsbidrag till trossamfund

– Sameskolstyrelsen och sameskolor

– Sametinget

– SIS, Standardiseringen i Sverige

– Sjöfartsverket

– Skatterättsnämnden

– Skatteverket

– Skaderegleringsnämnd, statens

– Skiljenämnden i vissa trygghetsfrågor

– Skogsstyrelsen

– Skogsvårdsstyrelserna

– Skogs och lantbruksakademien

– Skolverk, statens

– Skolväsendets överklagandenämnd

– Smittskyddsinstitutet

– Socialstyrelsen

– Specialpedagogiska institutet

– Specialskolemyndigheten

– Språk- och folkminnesinstitutet

– Sprängämnesinspektionen

– Statistiska centralbyrån

– Statskontoret

– Stockholms universitet

– Stockholms internationella miljöinstitut

– Strålsäkerhetsmyndigheten

– Styrelsen för ackreditering och teknisk kontroll

– Styrelsen för internationellt utvecklingssamarbete, SIDA

– Styrelsen för Samefonden

– Styrelsen för psykologiskt försvar

– Stängselnämnden

– Svenska institutet

– Svenska institutet för europapolitiska studier

– Svenska ESF rådet

– Svenska Unescorådet

– Svenska FAO kommittén

– Svenska Språknämnden

– Svenska Skeppshypotekskassan

– Svenska institutet i Alexandria

– Sveriges författarfond

– Säkerhetspolisen

– Säkerhets- och integritetsskyddsnämnden

– Södertörns högskola

T

– Taltidningsnämnden

– Talboks- och punktskriftsbiblioteket

– Teaterhögskolan i Stockholm

– Tingsrätterna

– Tjänstepensions och grupplivnämnd, statens

– Tjänsteförslagsnämnden för domstolsväsendet

– Totalförsvarets forskningsinstitut

– Totalförsvarets pliktverk

– Tullverket

– Turistdelegationen

U

– Umeå universitet

– Ungdomsstyrelsen

– Uppsala universitet

– Utlandslönenämnd, statens

– Utlänningsnämnden

– Utrikesförvaltningens antagningsnämnd

– Utrikesnämnden

– Utsädeskontroll, statens

V

– Valideringsdelegationen

– Valmyndigheten

– Vatten- och avloppsnämnd, statens

– Vattenöverdomstolen

– Verket för förvaltningsutveckling

– Verket för högskoleservice

– Verket för innovationssystem (VINNOVA)

– Verket för näringslivsutveckling (NUTEK)

– Vetenskapsrådet

– Veterinärmedicinska anstalt, statens

– Veterinära ansvarsnämnden

– Väg- och transportforskningsinstitut, statens 

– Vägverket

– Vänerskolan

– Växjö universitet

– Växtsortnämnd, statens

Å

– Åklagarmyndigheten

– Åsbackaskolan

Ö

– Örebro universitet

– Örlogsmannasällskapet

– Östervångsskolan

– Överbefälhavaren

– Överklagandenämnden för högskolan

– Överklagandenämnden för nämndemanna-uppdrag

– Överklagandenämnden för studiestöd

– Överklagandenämnden för totalförsvaret

Spojené kráľovstvo

– Cabinet Office

– Office of the Parliamentary Counsel

– Central Office of Information

– Charity Commission

– Crown Estate Commissioners (Vote Expenditure Only)

– Crown Prosecution Service

– Department for Business, Enterprise and Regulatory Reform

– Competition Commission

– Gas and Electricity Consumers’ Council

– Office of Manpower Economics

– Department for Children, Schools and Families

– Department of Communities and Local Government

– Rent Assessment Panels

– Department for Culture, Media and Sport

– British Library

– British Museum

– Commission for Architecture and the Built Environment

– The Gambling Commission

– Historic Buildings and Monuments Commission for England (English Heritage)

– Imperial War Museum

– Museums, Libraries and Archives Council

– National Gallery

– National Maritime Museum

– National Portrait Gallery

– Natural History Museum

– Science Museum

– Tate Gallery

– Victoria and Albert Museum

– Wallace Collection

– Department for Environment, Food and Rural Affairs

– Agricultural Dwelling House Advisory Committees

– Agricultural Land Tribunals

– Agricultural Wages Board and Committees

– Cattle Breeding Centre

– Countryside Agency

– Plant Variety Rights Office

– Royal Botanic Gardens, Kew

– Royal Commission on Environmental Pollution

– Department of Health

– Dental Practice Board

– National Health Service Strategic Health Authorities

– NHS Trusts

– Prescription Pricing Authority

– Department for Innovation, Universities and Skills

– Higher Education Funding Council for England

– National Weights and Measures Laboratory

– Patent Office

– Department for International Development

– Department of the Procurator General and Treasury Solicitor

– Legal Secretariat to the Law Officers

– Department for Transport

– Maritime and Coastguard Agency

– Department for Work and Pensions

– Disability Living Allowance Advisory Board

– Independent Tribunal Service

– Medical Boards and Examining Medical Officers (War Pensions)

– Occupational Pensions Regulatory Authority

– Regional Medical Service

– Social Security Advisory Committee

– Export Credits Guarantee Department

– Foreign and Commonwealth Office

– Wilton Park Conference Centre

– Government Actuary’s Department

– Government Communications Headquarters

– Home Office

– HM Inspectorate of Constabulary

– House of Commons

– House of Lords

– Ministry of Defence

– Defence Equipment & Support

– Meteorological Office

– Ministry of Justice

– Boundary Commission for England

– Combined Tax Tribunal

– Council on Tribunals

– Court of Appeal — Criminal

– Employment Appeals Tribunal

– Employment Tribunals

– HMCS Regions, Crown, County and Combined Courts (England and Wales)

– Immigration Appellate Authorities

– Immigration Adjudicators

– Immigration Appeals Tribunal

– Lands Tribunal

– Law Commission

– Legal Aid Fund (England and Wales)

– Office of the Social Security Commissioners

– Parole Board and Local Review Committees

– Pensions Appeal Tribunals

– Public Trust Office

– Supreme Court Group (England and Wales)

– Transport Tribunal

– The National Archives

– National Audit Office

– National Savings and Investments

– National School of Government

– Northern Ireland Assembly Commission

– Northern Ireland Court Service

– Coroners Courts

– County Courts

– Court of Appeal and High Court of Justice in Northern Ireland

– Crown Court

– Enforcement of Judgements Office

– Legal Aid Fund

– Magistrates’ Courts

– Pensions Appeals Tribunals

– Northern Ireland, Department for Employment and Learning

– Northern Ireland, Department for Regional Development

– Northern Ireland, Department for Social Development

– Northern Ireland, Department of Agriculture and Rural Development

– Northern Ireland, Department of Culture, Arts and Leisure

– Northern Ireland, Department of Education

– Northern Ireland, Department of Enterprise, Trade and Investment

– Northern Ireland, Department of the Environment

– Northern Ireland, Department of Finance and Personnel

– Northern Ireland, Department of Health, Social Services and Public Safety

– Northern Ireland, Office of the First Minister and Deputy First Minister

– Northern Ireland Office

– Crown Solicitor’s Office

– Department of the Director of Public Prosecutions for Northern Ireland

– Forensic Science Laboratory of Northern Ireland

– Office of the Chief Electoral Officer for Northern Ireland

– Police Service of Northern Ireland

– Probation Board for Northern Ireland

– State Pathologist Service

– Office of Fair Trading

– Office for National Statistics

– National Health Service Central Register

– Office of the Parliamentary Commissioner for Administration and Health Service Commissioners

– Paymaster General’s Office

– Postal Business of the Post Office

– Privy Council Office

– Public Record Office

– HM Revenue and Customs

– The Revenue and Customs Prosecutions Office

– Royal Hospital, Chelsea

– Royal Mint

– Rural Payments Agency

– Scotland, Auditor-General

– Scotland, Crown Office and Procurator Fiscal Service

– Scotland, General Register Office

– Scotland, Queen’s and Lord Treasurer’s Remembrancer

– Scotland, Registers of Scotland

– The Scotland Office

– The Scottish Ministers

– Architecture and Design Scotland

– Crofters Commission

– Deer Commission for Scotland

– Lands Tribunal for Scotland

– National Galleries of Scotland

– National Library of Scotland

– National Museums of Scotland

– Royal Botanic Garden, Edinburgh

– Royal Commission on the Ancient and Historical Monuments of Scotland

– Scottish Further and Higher Education Funding Council

– Scottish Law Commission

– Community Health Partnerships

– Special Health Boards

– Health Boards

– The Office of the Accountant of Court

– High Court of Justiciary

– Court of Session

– HM Inspectorate of Constabulary

– Parole Board for Scotland

– Pensions Appeal Tribunals

– Scottish Land Court

– Sheriff Courts

– Scottish Police Services Authority

– Office of the Social Security Commissioners

– The Private Rented Housing Panel and Private Rented Housing Committees

– Keeper of the Records of Scotland

– The Scottish Parliamentary Body Corporate

– HM Treasury

– Office of Government Commerce

– United Kingdom Debt Management Office

– The Wales Office (Office of the Secretary of State for Wales)

– The Welsh Ministers

– Higher Education Funding Council for Wales

– Local Government Boundary Commission for Wales

– The Royal Commission on the Ancient and Historical Monuments of Wales

– Valuation Tribunals (Wales)

– Welsh National Health Service Trusts and Local Health Boards

– Welsh Rent Assessment Panels

PRÍLOHA II ZOZNAM ČINNOSTÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2 BODE (8) PÍSM. a)

V prípade akéhokoľvek rozdielu vo výklade medzi CPV a NACE sa použije nomenklatúra CPV.

NACE Rev.1(1): || Kód CPV

SEKCIA F || STAVEBNÍCTVO

Divízia || Skupina || Trieda || Predmet || Poznámky

45 || || || Stavebníctvo || Táto divízia zahŕňa: — výstavbu nových budov a diel, reštaurovanie a bežné opravy. || 45000000

|| 45.1 || || Príprava staveniska || || 45100000

|| || 45.11 || Demolačné práce a búranie budov; zemné práce || Táto trieda zahŕňa: — demoláciu budov a ďalších stavieb, — vyčisťovanie stavenísk, — zemné práce: výkopové práce, skládkovanie, vyrovnávanie a úprava stavenísk, výkop drenážnych jám, odstraňovanie horniny, odstreľovacie práce, atď. — príprava miesta na ťažbu: — odkrývanie nadložia a ďalšia úprava a príprava ložiskových území a nálezísk. Táto trieda tiež zahŕňa: — odvodnenie staveniska, — odvodnenie poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy. || 45110000

|| || 45.12 || Prieskumné vrty a prieskumné vrtné práce || Táto trieda zahŕňa: — prieskumné vrty, prieskumné vrtné práce a odber vzoriek z vrtného jadra na stavebné, geofyzikálne, geologické alebo podobné účely. Táto trieda nezahŕňa: — hĺbenie vrtov na ťažbu ropy alebo plynu, pozri 11.20, — vŕtanie vodných studní, pozri 45.25, — hĺbenie banských šácht, pozri 45.25, — prieskum nálezísk ropy a plynu, geofyzikálny, geologický a seizmický prieskum, pozri 74.20. || 45120000

|| 45.2 || || Výstavba celej stavby alebo jej častí; stavebné inžinierstvo || || 45200000

|| || 45.21 || Všeobecná výstavba budov a stavebno-inžinierske práce || Táto trieda zahŕňa: — výstavbu všetkých druhov budov, výstavbu stavebno-inžinierskych stavieb, — mosty, vrátane visutých mostov pre diaľnice, viaduktov, tunelov a podzemných dráh, — diaľkové potrubia, komunikačné a elektrické vedenia, — mestské potrubné siete, mestské komunikačné a elektrické vedenia, — doplnkové práce v mestách, — kompletovanie a montáž prefabrikovaných konštrukcií na mieste. Táto trieda nezahŕňa: — služby súvisiace s ťažbou ropy a plynu, pozri 11.20, — montáž kompletných prefabrikovaných konštrukcií z nebetónových častí vlastnej výroby, pozri divízie 20, 26 a 28, — stavebné práce, iné ako výstavba budov, pri výstavbe štadiónov, bazénov, telocviční, tenisových kurtov, golfových ihrísk a iných športových zariadení, pozri 45.23, — stavebno-inštalačné práce, pozri 45.3, — dokončovacie práce, pozri 45.4, — architektonické a inžinierske činnosti, pozri 74.20, — riadenie projektov výstavby, pozri 74.20. || 45210000 s výnimkou: -45213316 45220000 45231000 45232000

|| || 45.22 || Montáž strešných konštrukcií a pokrývačské práce || Táto trieda zahŕňa: — montáž striech, — kladenie strešných krytín, — izolovanie proti vode. || 45261000

|| || 45.23 || Výstavba diaľnic, ciest, letiskových plôch a športovísk || Táto trieda zahŕňa: — výstavbu diaľnic, ulíc, ciest, ďalších cestných komunikácií a komunikácií pre chodcov, — výstavbu železníc, — výstavbu vzletových a pristávacích dráh na letiskách, — stavebné práce, iné ako výstavba budov, pri výstavbe štadiónov, bazénov, telocviční, tenisových kurtov, golfových ihrísk a iných športových zariadení, — nanášanie vodorovného dopravného značenia na cestách a parkoviskách. Táto trieda nezahŕňa: — prípravné zemné práce, pozri 45.11. || 45212212 a DA03 45230000 s výnimkou: -45231000 -45232000 -45234115

|| || 45.24 || Výstavba vodných diel || Táto trieda zahŕňa: — výstavbu: — vodných ciest, prístavov a riečnych hrádzí, rekreačných (príbrežných) prístavov, plavebných komôr, atď., — priehrad a hrádzí, — bagrovanie pod vodou, — podzemné práce. || 45240000

|| || 45.25 || Ostatné špecializované stavebné práce || Táto trieda zahŕňa: — stavebné činnosti špecializujúce sa na jeden aspekt spoločný pre rozličné druhy konštrukcií, ktoré si vyžadujú osobitné schopnosti alebo zariadenia, — stavbu základov, vrátane pilotáže, — vŕtanie a stavbu studní na vodu, hĺbenie šácht, — montáž kovových konštrukcií nepochádzajúcich z vlastnej výroby, — ohýbanie ocele, — murovanie a pokladanie kameňov, — montáž a demontáž lešení a pracovných plošín vrátane prenájmu lešení a pracovných plošín, — stavbu komínov a priemyselných pecí. Táto trieda nezahŕňa: — prenájom lešení bez montáže a demontáže, pozri 71.32. || 45250000 45262000

|| 45.3 || || Stavebno-inštalačné práce || || 45300000

|| || 45.31 || Elektro-inštalačné práce || Táto trieda zahŕňa: inštaláciu do budov alebo iných stavieb: — elektrických vedení a príslušenstva, — telekomunikačných systémov, — elektrických vykurovacích systémov, — antén pre obytné domy, — poplašných zariadení pre prípad požiaru, — poplašných systémov proti vlámaniu, — výťahov a pohyblivých schodov, — bleskozvodov, atď. || 45213316 45310000 s výnimkou: -45316000

|| || 45.32 || Izolačné práce || Táto trieda zahŕňa: — inštaláciu tepelnej a zvukovej izolácie a izolácie proti vibráciám do budov alebo iných stavieb. Táto trieda nezahŕňa: — izolovanie proti vode, pozri 45.22. || 45320000

|| || 45.33 || Inštalatérske práce || Táto trieda zahŕňa: — inštaláciu do budov alebo iných stavieb: — kanalizácie a sanitárneho vybavenia, — plynovodného príslušenstva, — vykurovacích, ventilačných, chladiacich alebo klimatizačných zariadení a vedení, — zavlažovacích systémov. Táto trieda nezahŕňa: — inštaláciu elektrických vykurovacích systémov, pozri 45.31. || 45330000

|| || 45.34 || Ostatné stavebno-inštalačné práce || Táto trieda zahŕňa: — inštaláciu svetelných a signalizačných systémov na cestách, železniciach, letiskách a v prístavoch, — inštaláciu inde nezaradených armatúr a pevného príslušenstva na budovy alebo iné stavby. || 45234115 45316000 45340000

|| 45.4 || || Kompletizačné stavebné práce || || 45400000

|| || 45.41 || Omietkarske práce || Táto trieda zahŕňa: — nanášanie vnútorných alebo vonkajších omietok alebo štukovaných omietok, vrátane pletivových materiálov pod omietku, na budovy alebo iné stavby. || 45410000

|| || 45.42 || Stolárske práce || Táto trieda zahŕňa: — inštaláciu dverí, okien, okenných rámov a zárubní, sektorových kuchýň, schodísk, pultov a regálov v obchodoch a podobného vybavenia z dreva alebo iných materiálov nepochádzajúcich z vlastnej výroby, — dokončovanie interiéru, ako sú stropy, drevené obloženie stien, posuvné priečky, atď. Táto trieda nezahŕňa: — kladenie parkiet a iných podlahových krytín z dreva, pozri 45.43. || 45420000

|| || 45.43 || Obkladanie stien a kladenie podlahových krytín || Táto trieda zahŕňa: — dláždenie, obkladanie, vešanie alebo upevňovanie v budovách alebo iných stavbách: — — keramických, betónových obkladačiek alebo dlažby, alebo obkladačiek a dlažby z tesaného kameňa, — parkiet a inej podlahovej krytiny z dreva, kobercov a linolea, — vrátane krytiny z kaučuku alebo z umelej hmoty, — podlahovej krytiny alebo obkladov stien z terazza, mramoru, granitu alebo bridlice, — tapiet. || 45430000

|| || 45.44 || Maliarske, natieračské a sklenárske práce || Táto trieda zahŕňa: — vnútorné a vonkajšie maľovanie a natieranie budov, — maľovanie a natieranie inžinierskych stavieb, — inštaláciu skla, zrkadiel, atď. Táto trieda nezahŕňa: — montáž okien, pozri 45.42. || 45440000

|| || 45.45 || Iné kompletizačné a dokončovacie stavebné práce || Táto trieda zahŕňa: — montáž súkromných bazénov, — čistenie parou, pieskovanie a podobné činnosti na exteriéroch budov, — iné inde neuvedené kompletizačné a dokončovacie stavebné práce. Táto trieda nezahŕňa: — čistenie interiérov budov a iných stavieb, pozri 74.70. || 45212212 a DA04 45450000

|| 45.5 || || Prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení s obsluhou || || 45500000

|| || 45.50 || Prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení s obsluhou || Táto trieda nezahŕňa: — prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení bez obsluhy, pozri 71.32. || 45500000

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 293, 24.10.1990, s. 1), nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (EHS) č. 761/93 (Ú. v. ES L 83, 3.4.1993, s. 1).

PRÍLOHA III ZOZNAM VÝROBKOV UVEDENÝCH V ČLANKU 4 PÍSM. b) V SÚVISLOSTI SO ZÁKAZKAMI ZADÁVANÝMI VEREJNÝMI OBSTARÁVATEĽMI V OBLASTI OBRANY

Jediný text uplatniteľný na účely tejto smernice je text prílohy 1 bodu 3 k Dohode o vládnom obstarávaní, na ktorom sa zakladá tento indikatívny zoznam:

Kapitola 25: || Soľ, síra, zeminy a kamene, sadra, vápno a cement

Kapitola 26: || Rudy kovov, trosky a popoly

Kapitola 27: || Nerastné palivá, minerálne oleje a produkty ich destilácie, bitúmenové látky, minerálne vosky s výnimkou: ex 27.10: špeciálne motorové palivá

Kapitola 28: || Anorganické chemické látky, organické a anorganické zlúčeniny drahých kovov, kovov vzácnych zemín, rádioaktívnych prvkov a izotopov s výnimkou: ex 28.09: výbušniny ex 28.13: výbušniny ex 28.14: slzný plyn ex 28.28: výbušniny ex 28.32: výbušniny ex 28.39: výbušniny ex 28.50: toxické produkty ex 28.51: toxické produkty ex 28.54: výbušniny

Kapitola 29: || Organické chemické látky s výnimkou: ex 29.03: výbušniny ex 29.04: výbušniny ex 29.07: výbušniny ex 29.08: výbušniny ex 29.11: výbušniny ex 29.12: výbušniny ex 29.13: toxické produkty ex 29.14: toxické produkty ex 29.15: toxické produkty ex 29.21: toxické produkty ex 29.22: toxické produkty ex 29.23: toxické produkty ex 29.26: výbušniny ex 29.27: toxické produkty ex 29.29: výbušniny

Kapitola 30: || Farmaceutické výrobky

Kapitola 31: || Hnojivá

Kapitola 32: || Trieslovinové a farbiarske výťažky, triesloviny a ich deriváty, farbivá, pigmenty, náterové farby a laky, tmely, výplňové materiály, atramenty

Kapitola 33: || Silice a rezinoidy, voňavkárske, kozmetické alebo toaletné prípravky

Kapitola 34: || Mydlo, organické povrchovo aktívne látky, pracie prípravky, mazacie prípravky, umelé vosky, spracované vosky, leštiace a čistiace prípravky, sviečky a podobné výrobky, modelovacie hmoty a „zubné vosky“

Kapitola 35: || Albuminoidné látky, gleje, enzýmy

Kapitola 37: || Fotografické a kinematografické výrobky

Kapitola 38: || Rôzne chemické výrobky s výnimkou: ex 38.19: toxické produkty

Kapitola 39: || Umelé živice a plastické materiály, estery a étery celulózy, výrobky z nich s výnimkou: ex 39.03: výbušniny

Kapitola 40: || Kaučuk, syntetický kaučuk, faktis a výrobky z nich s výnimkou: ex 40.11: nepriestrelné pneumatiky

Kapitola 41: || Surové kože a kožky (iné ako kožušiny) a usne

Kapitola 42: || Výrobky z usne; sedlárske a remenárske výrobky; cestovné potreby, kabelky a podobné schránky; výrobky z čriev zvierat (iné ako mesinský vlas)

Kapitola 43: || Kožušiny a umelé kožušiny, výrobky z nich

Kapitola 44: || Drevo a výrobky z dreva, drevené uhlie

Kapitola 45: || Korok a výrobky z korku

Kapitola 46: || Výrobky zo slamy, z esparta a ostatného pletacieho materiálu, košikárske výrobky a prútený tovar

Kapitola 47: || Materiál na výrobu papiera

Kapitola 48: || Papier a lepenka; predmety z papierenských vláknin, papiera alebo lepenky

Kapitola 49: || Tlačené knihy, noviny, obrazy a ostatné výrobky polygrafického priemyslu, rukopisy, strojopisy a plány

Kapitola 65: || Pokrývky hlavy a ich časti

Kapitola 66: || Dáždniky, slnečníky, palice, biče, jazdecké bičíky a ich časti

Kapitola 67: || Upravené perie a páperie a predmety vyrobené z peria alebo páperia, umelé kvetiny, výrobky z ľudských vlasov

Kapitola 68: || Výrobky z kameňa, sadry, cementu, azbestu, sľudy a podobných materiálov

Kapitola 69: || Keramické výrobky

Kapitola 70: || Sklo a sklený tovar

Kapitola 71: || Perly, drahokamy a polodrahokamy, drahé kovy, kovy platované drahými kovmi a výrobky z nich; bižutéria

Kapitola 73: || Železo a oceľ a výrobky z nich

Kapitola 74: || Meď a predmety z nej

Kapitola 75: || Nikel a predmety z neho

Kapitola 76: || Hliník a predmety z neho

Kapitola 77: || Horčík a berýlium a predmety z nich

Kapitola 78: || Olovo a predmety z neho

Kapitola 79: || Zinok a predmety z neho

Kapitola 80: || Cín a predmety z neho

Kapitola 81: || Ostatné základné kovy používané v metalurgii a výrobky z nich

Kapitola 82: || Nástroje, náradie, nožiarske výrobky, lyžice a vidličky zo základného kovu, ich časti a súčasti s výnimkou: ex 82.05: nástroje ex 82.07: nástroje, časti a súčasti

Kapitola 83: || Rôzne výrobky zo základného kovu

Kapitola 84: || Kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia, ich časti a súčasti s výnimkou: ex 84.06: motory ex 84.08: ostatné motory ex 84.45: stroje a prístroje ex 84.53: stroje na automatické spracovanie údajov ex 84.55: časti a súčasti strojov a prístrojov položky 84.53 ex 84.59: jadrové reaktory

Kapitola 85: || Elektrické stroje, prístroje a zariadenia, ich časti a súčasti s výnimkou: ex 85.13: telekomunikačné zariadenia ex 85.15: vysielacie prístroje

Kapitola 86: || Železničné a električkové lokomotívy, koľajové vozidlá a ich časti a súčasti, zvrškový upevňovací materiál pre vlaky a električky, dopravné signalizačné zariadenia všetkých druhov (nie elektrické) s výnimkou: ex 86.02: obrnené lokomotívy, elektrické ex 86.03: ostatné obrnené lokomotívy ex 86.05: obrnené vagóny ex 86.06: depo vagóny ex 86.07: vagóny

Kapitola 87: || Vozidlá iné ako železničné alebo električkové koľajové vozidlá a ich časti a súčasti s výnimkou: ex 87.08: tanky a ostatné obrnené vozidlá ex 87.01: traktory ex 87.02: vojenské vozidlá ex 87.03: vyslobodzovacie automobily ex 87.09: motocykle ex 87.14: návesy

Kapitola 89: || Lode, člny a plávajúce konštrukcie s výnimkou: ex 89.01A: vojnové lode

Kapitola 90: || Optické, fotografické, kinematografické, meracie, kontrolné, presné, lekárske a chirurgické nástroje a prístroje, ich časti a súčasti s výnimkou: ex 90.05: binokulárne ďalekohľady ex 90.13: rôzne prístroje, lasery ex 90.14: diaľkomery (telemetre) ex 90.28: elektrické a elektronické meracie prístroje ex 90.11: mikroskopy ex 90.17: lekárske nástroje ex 90.18: mechano-terapeutické zariadenia ex 90.19: ortopedické pomôcky ex 90.20: röntgenové prístroje

Kapitola 91: || Výroba hodín a hodiniek

Kapitola 92: || Hudobné nástroje, prístroje na záznam alebo reprodukciu zvuku, prístroje na záznam alebo reprodukciu televízneho obrazu a zvuku, ich časti, súčasti a príslušenstvo

Kapitola 94: || Nábytok a jeho časti, posteľoviny, matrace, matracové podložky, vankúše a podobné vybavenie s výplňou s výnimkou: ex 94.01A: sedadlá do lietadiel

Kapitola 95: || Predmety a výrobky z rezbárskych alebo formovacích materiálov

Kapitola 96: || Metly, kefy a štetce, labutienky a sitá

Kapitola 98: || Rôzne výrobky

PRÍLOHA IV POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA ZARIADENÍ NA ELEKTRONICKÉ PRIJÍMANIE PONÚK, ŽIADOSTÍ O ÚČASŤ, AKO AJ PLÁNOV A PROJEKTOV V RÁMCI SÚŤAŽÍ

Zariadenia na elektronické prijímanie ponúk, žiadostí o účasť, ako aj plánov a projektov v rámci súťaží musia prostredníctvom technických prostriedkov a vhodných postupov zabezpečovať prinajmenšom, aby:

(a) bolo možné presne určiť presný čas a dátum prijatia ponúk, žiadostí o účasť, ako aj predloženia plánov a projektov;

(b) bolo možné primerane zaistiť, aby pred uplynutím stanovenej lehoty nikto nemohol mať prístup k údajom zasielaným podľa týchto požiadaviek;

(c) v prípade porušenia tohto zákazu prístupu bolo možné primerane zaistiť presné zistenie tohto porušenia;

(d) len oprávnené osoby mohli stanoviť alebo zmeniť dátumy otvárania prijatých údajov;

(e) bol v priebehu jednotlivých etáp obstarávacieho konania alebo súťaže pre oprávnené osoby možný len súčasný prístup k všetkým predloženým údajom alebo k ich časti;

(f) sa oprávnené osoby mohli súčasne dostať k zaslaným údajom až po stanovenom dátume;

(g) údaje prijaté a otvorené v súlade s týmito požiadavkami boli sprístupnené len osobám, ktoré sú oprávnené oboznámiť sa s nimi a

(h) overovanie ponúk spĺňalo požiadavky stanovené v tejto prílohe.

PRÍLOHA V ZOZNAM MEDZINÁRODNÝCH DOHôD UVEDENÝCH V ČLÁNKU 23

Dohody s týmito krajinami alebo zoskupeniami krajín:

– Albánsko (Ú. V. EÚ L 107, 28. 4. 2009)

– Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (Ú. v. EÚ L 87, 20. 3. 2004)

– CARIFORUM (Ú. v. EÚ L 289, 30. 10. 2008)

– Čile (Ú. v. ES L 352, 30. 12. 2002)

– Chorvátsko (Ú. v. EÚ L 26, 28. 1. 2005)

– Mexiko (Ú. v. ES L 276, 28. 10. 2000, L 157, 30. 6. 2000)

– Čierna Hora (Ú. v. EÚ L 345, 28. 12. 2007)

– Južná Kórea (Ú. v. EÚ L 127, 14. 5. 2011)

– Švajčiarsko (Ú. v. ES L 300, 31. 12. 1972)

PRÍLOHA VI INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V OZNÁMENIACH

časť A INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V OZNÁMENIACH O UVEREJNENÍ PREDBEŽNÉHO INFORMATÍVNEHO OZNÁMENIA V PROFILE OBSTARÁVATEĽA (podľa článku 46 ods. 1)

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2. Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

3. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či je verejný obstarávateľ centralizovanou obstarávacou inštitúciou alebo či sa používa akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

4. Referenčné číslo (čísla) v nomenklatúre CPV.

5. Internetová adresa „profilu obstarávateľa“ (URL).

6. Dátum odoslania oznámenia o uverejnení predbežného informatívneho oznámenia v profile obstarávateľa.

časť B INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V PREDBEŽNÝCH INFORMATÍVNYCH OZNÁMENIACH (podľa článku 46)

I. INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ VO VŠETKÝCH PRÍPADOCH

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2. Emailová alebo internetová adresa, na ktorej budú zdarma dostupné špecifikácie a akékoľvek upresňujúce dokumenty na neobmedzený a úplný priamy prístup.

3. Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

4. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či je verejný obstarávateľ centralizovanou obstarávacou inštitúciou alebo či sa používa akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

5. Referenčné číslo (čísla) v nomenklatúre CPV. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

6. Kód NUTS hlavného miesta uskutočňovania prác v prípade zákaziek na uskutočnenie prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo plnenia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

7. Stručný opis obstarávania: povaha a rozsah prác, povaha a množstvo alebo hodnota dodávok tovaru, povaha a rozsah služieb.

8. Ak sa toto oznámenie nepoužíva ako prostriedok výzvy na súťaž, očakávaný(-é) dátum(-y) uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámení o vyhlásení verejného obstarávania vzhľadom na zákazku(-y) uvedenú(-é) v tomto predbežnom informatívnom oznámení.

9. Dátum odoslania oznámenia.

10. Všetky ostatné relevantné informácie.

11. Údaj o tom, či sa na zákazku vzťahuje dohoda.

II. ĎALŠIE INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ POSKYTNUTÉ, AK SA OZNÁMENIE POUŽÍVA AKO VÝZVA NA SÚŤAŽ (ČLÁNOK 46 ODS. 2)

1. Odkaz na skutočnosť, že zainteresované hospodárske subjekty musia obstarávateľovi oznámiť svoj záujem o zákazku alebo zákazky.

2. Druh zadávacieho konania (užšie alebo súťažné konanie s rokovaním, dynamický nákupný systém, súťažný dialóg alebo partnerstvo v oblasti inovácií).

3. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či:

(a) sa uplatňuje rámcová dohoda;

(b) sa uplatňuje dynamický nákupný systém.

4. Pokiaľ je to už známe, časový rámec dodávky alebo poskytnutia tovaru, prác alebo služieb a trvanie zákazky.

5. Pokiaľ je to už známe, podmienky účasti vrátane:

(a) keď to prichádza do úvahy, údaja o tom, či je verejná zákazka vyhradená pre chránené dielne, alebo či je jej realizácia vyhradená v rámci programov chránených pracovných miest;

(b) keď to prichádza do úvahy, údaja o tom, či je realizácia služby zákonom, iným právnym alebo správnym predpisom vyhradená pre určitú profesiu;

(c) stručného opisu podmienok účasti.

6. Pokiaľ je táto informácia už známa, stručný opis kritérií, ktoré sa používajú na zadávanie zákazky: „najnižšia cena“ alebo „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“.

7. Pokiaľ je to už známe, odhadovaná celková hodnota zákazky/zákaziek. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

8. Lehoty na prijímanie vyjadrení záujmu.

9. Adresa, na ktorú sa zasielajú vyjadrenia záujmu.

10. Jazyk alebo jazyky povolené na predkladanie prihlášok záujemcov alebo ponúk.

11. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či:

(a) sa bude požadovať/prijímať elektronické predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť;

(b) sa bude používať elektronické objednávanie;

(c) sa bude používať elektronická fakturácia;

(d) sa budú prijímať elektronické platby.

12. Informácie o tom, či zákazka súvisí s projektom a/alebo programom financovaným z prostriedkov Európskej únie.

13. Názov a adresa orgánu dohľadu a orgánu zodpovedného za preskúmanie a, keď to prichádza do úvahy, aj za mediáciu. Presné informácie týkajúce sa lehôt na preskúmanie alebo v prípade potreby názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého je možné získať tieto informácie.

časť C INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V OZNÁMENIACH O VYHLÁSENÍ VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA (podľa článku 47)

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2. Emailová alebo internetová adresa, na ktorej budú zdarma dostupné špecifikácie a akékoľvek upresňujúce dokumenty na neobmedzený a úplný priamy prístup.

3. Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

4. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či je verejný obstarávateľ centrálnou obstarávacou inštitúciou alebo či sa používa akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

5. Referenčné číslo (čísla) v nomenklatúre CPV. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

6. Kód NUTS hlavného miesta uskutočňovania prác v prípade zákaziek na uskutočnenie prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo plnenia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

7. Opis obstarávania: povaha a rozsah prác, povaha a množstvo alebo hodnota dodávok tovaru, povaha a rozsah služieb. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť. Opis všetkých možností, keď to prichádza do úvahy.

8. Odhadovaná celková hodnota zákazky (zákaziek). Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

9. Povolenie alebo zákaz variantných riešení.

10. Časový rámec dodávky alebo poskytnutia tovaru, prác alebo služieb a, pokiaľ je to možné, trvanie zákazky.

(a) V prípade rámcovej dohody údaj o plánovanom trvaní rámcovej dohody, pričom sa, keď to prichádza do úvahy, uvedú dôvody každého trvania dlhšieho ako štyri roky. Pokiaľ je to možné, údaj o hodnote a frekvencii zadávaných zákaziek, počet a, keď to prichádza do úvahy, navrhovaný maximálny počet zúčastnených hospodárskych subjektov;

(b) V prípade dynamického nákupného systému údaj o plánovanom trvaní systému. Pokiaľ je to možné, údaj o hodnote a frekvencii zadávaných zákaziek.

11. Podmienky účasti vrátane:

(a) keď to prichádza do úvahy, údaja o tom, či je verejná zákazka vyhradená pre chránené dielne, alebo či je jej realizácia vyhradená v rámci programov chránených pracovných miest;

(b) keď to prichádza do úvahy, údaja o tom, či je poskytnutie služby zákonom, iným právnym alebo správnym predpisom vyhradené pre určitú profesiu, a odkazu na príslušný zákon, právny predpis alebo správny predpis;

(c) zoznamu a stručného opisu kritérií týkajúcich sa personálnej situácie hospodárskych subjektov, ktorá môže viesť k ich vylúčeniu, a zoznamu a stručného opisu podmienok účasti; minimálnej (minimálnych) úrovne (úrovní) noriem, ktoré by sa mohli vyžadovať; údaja o požadovaných informáciách (vlastné vyhlásenia, dokumenty).

12. Druh zadávacieho konania; keď to prichádza do úvahy, dôvody použitia skráteného konania (pri otvorených, užších a súťažných konaniach s rokovaním).

13. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či:

(a) sa uplatňuje rámcová dohoda;

(b) sa uplatňuje dynamický nákupný systém;

(c) sa uplatňuje elektronická aukcia (v prípade otvorených, užších alebo súťažných konaní s rokovaním).

14. Pri zákazkách, ktoré sú rozdelené na menšie časti, údaj o možnosti predloženia ponuky na jednu, na niekoľko alebo na všetky časti. Údaj o všetkých možných obmedzeniach počtu častí, ktoré sa môžu zadať ktorémukoľvek jednému uchádzačovi. Pri zákazkách, ktoré nie sú rozdelené na menšie časti, údaj o príslušných dôvodoch.

15. V prípade užšieho konania, súťažného konania s rokovaním, súťažného dialógu alebo partnerstva v oblasti inovácií, ak sa má využiť možnosť znížiť počet záujemcov, ktorí budú vyzvaní, aby predložili ponuky, zúčastnili sa dialógu alebo rokovaní: minimálny a, keď to prichádza do úvahy, aj navrhovaný maximálny počet záujemcov a objektívne kritériá, ktoré sa použijú na výber príslušných záujemcov.

16. V prípade súťažného konania s rokovaním, súťažného dialógu alebo partnerstva v oblasti inovácií údaj, keď to prichádza do úvahy, o použití etapového konania s cieľom postupne znížiť počet riešení, ktoré sa majú prediskutovať, alebo ponúk, o ktorých sa má rokovať.

17. Keď to prichádza do úvahy, konkrétne podmienky, ktorým plnenie zákazky podlieha.

18. Kritériá, ktoré sa použijú na zadanie zákazky alebo zákaziek: „najnižšia cena“ alebo „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“. Kritériá predstavujúce ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ako aj ich váha, sa uvedú, ak nie sú uvedené v špecifikáciách alebo pri súťažnom dialógu v informatívnom dokumente.

19. Lehota na prijímanie ponúk (otvorené konania) alebo žiadostí o účasť (užšie alebo súťažné konania s rokovaním, dynamické nákupné systémy, súťažné dialógy, partnerstvá v oblasti inovácií).

20. Adresa, na ktorú sa zasielajú ponuky alebo žiadosti o účasť.

21. V prípade otvorených konaní:

(a) časový rámec, počas ktorého uchádzač musí zachovať svoju ponuku;

(b) dátum, čas a miesto otvorenia ponúk;

(c) osoby oprávnené na to, aby boli prítomné pri takomto otvorení.

22. Jazyk alebo jazyky, v ktorom/ktorých možno predložiť ponuky alebo žiadosti o účasť.

23. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či:

(a) sa bude prijímať elektronické predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť;

(b) sa bude používať elektronické objednávanie;

(c) sa bude prijímať elektronická fakturácia;

(d) sa budú používať elektronické platby.

24. Informácie o tom, či zákazka súvisí s projektom a/alebo programom financovaným z prostriedkov Európskej únie.

25. Názov a adresa orgánu dohľadu a orgánu zodpovedného za preskúmanie a, keď to prichádza do úvahy, aj za mediáciu. Presné informácie týkajúce sa lehôt na preskúmanie alebo, v prípade potreby, názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého je možné získať tieto informácie.

26. Dátum(-y) predchádzajúcich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúcich sa zákazky(-iek) uvedenej(-ých) v tomto oznámení a odkaz(-y) na ne.

27. V prípade opakujúceho sa obstarávania predpokladaný čas uverejnenia ďalších oznámení.

28. Dátum odoslania oznámenia.

29. Údaj o tom, či sa na zákazku vzťahuje dohoda.

30. Všetky ostatné relevantné informácie.

časť D INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V OZNÁMENIACH O ZADANÍ ZÁKAZKY (podľa článku 48)

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2. Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

3. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či je verejný obstarávateľ centrálnou obstarávacou inštitúciou alebo či sa používa akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

4. Referenčné číslo (čísla) v nomenklatúre CPV.

5. Kód NUTS hlavného miesta uskutočňovania prác v prípade zákaziek na uskutočnenie prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo plnenia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb.

6. Opis obstarávania: povaha a rozsah prác, povaha a množstvo alebo hodnota dodávok tovaru, povaha a rozsah služieb. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť. Opis všetkých možností, keď to prichádza do úvahy.

7. Druh zadávacieho konania; v prípade rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia (článok 30) odôvodnenie.

8. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či:

(a) sa uplatnila rámcová dohoda,

(b) sa uplatnil dynamický nákupný systém.

9. Kritériá uvedené v článku 66, ktoré sa použili na zadávanie zákazky alebo zákaziek. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či sa uplatnila elektronická aukcia (v prípade otvorených, užších alebo súťažných konaní s rokovaním).

10. Dátum rozhodnutia alebo rozhodnutí o zadaní zákazky.

11. Počet ponúk, ktoré sa vzhľadom na každé zadanie prijali, vrátane:

(a) počtu ponúk prijatých od hospodárskych subjektov, ktoré sú malými a strednými podnikmi;

(b) počet ponúk prijatých zo zahraničia;

(c) počet ponúk prijatých elektronicky.

12. Pre každé zadanie názov, adresa vrátane kódu NUTS, telefónne číslo, faxové číslo, emailová a internetová adresa úspešného(-ých) uchádzača(-ov) vrátane:

(a) informácie o tom, či je úspešný uchádzač malým a stredným podnikom;

(b) informácie o tom, či bola zákazka zadaná konzorciu.

13. Hodnota úspešnej ponuky (ponúk) alebo najvyššia ponuka a najnižšia ponuka vzatá do úvahy pri zadávaní alebo zadávaniach zákazky.

14. Keď to prichádza do úvahy, pre každé zadanie hodnota alebo časť zákazky, ktorá bude pravdepodobne zadaná tretím stranám.

15. Informácie o tom, či zákazka súvisí s projektom a/alebo programom financovaným z prostriedkov Európskej únie.

16. Názov a adresa orgánu dohľadu a orgánu zodpovedného za preskúmanie a, keď to prichádza do úvahy, aj za mediáciu. Presné informácie týkajúce sa lehoty na preskúmanie alebo, v prípade potreby, názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého je možné získať tieto informácie.

17. Dátum(-y) predchádzajúcich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúcich sa zákazky(-iek) uvedenej(-ých) v tomto oznámení a odkaz(-y) na ne.

18. Dátum odoslania oznámenia.

19. Všetky ostatné relevantné informácie.

časť E INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V OZNÁMENIACH O SÚŤAŽI NÁVRHOV (podľa článku 79 ods. 1)

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2. Emailová alebo internetová adresa, na ktorej budú zdarma dostupné špecifikácie a akékoľvek upresňujúce dokumenty na neobmedzený a úplný priamy prístup.

3. Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

4. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či je verejný obstarávateľ centrálnou obstarávacou inštitúciou alebo či sa používa akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

5. Referenčné číslo (čísla) v nomenklatúre CPV. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

6. Opis hlavných charakteristík projektu.

7. Počet a hodnota prípadných cien.

8. Druh súťaže (otvorená alebo užšia).

9. V prípade otvorenej súťaže lehota na predloženie projektov.

10. V prípade užšej súťaže:

(a) počet zvažovaných účastníkov;

(b) názvy účastníkov, ktorí už boli prípadne vybraní;

(c) kritériá výberu účastníkov;

(d) lehota na predloženie žiadostí o účasť.

11. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či je účasť vyhradená pre určitú profesiu.

12. Kritériá, ktoré sa uplatnia pri hodnotení projektov.

13. Mená členov poroty, ktorí už boli vybraní.

14. Údaj o tom, či je rozhodnutie poroty pre verejného obstarávateľa záväzné.

15. Prípadné platby, ktoré majú byť vyplatené všetkým účastníkom.

16. Údaj o tom, či akékoľvek zákazky, ktoré budú nasledovať po súťaži, budú alebo nebudú zadané víťazovi alebo víťazom súťaže.

17. Dátum odoslania oznámenia.

18. Všetky ostatné relevantné informácie.

ČASŤ F INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V OZNÁMENIACH O VÝSLEDKOCH SÚŤAŽE (podľa článku 79 ods. 2)

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2. Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

3. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či je verejný obstarávateľ centrálnou obstarávacou inštitúciou alebo či sa používa akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

4. Referenčné číslo (čísla) v nomenklatúre CPV.

5. Opis hlavných charakteristík projektu.

6. Hodnota cien.

7. Druh súťaže (otvorená alebo užšia).

8. Kritériá, ktoré sa uplatnili pri hodnotení projektov.

9. Dátum rozhodnutia poroty.

10. Počet účastníkov.

(a) Počet účastníkov, ktorí sú malými a strednými podnikmi.

(b) Počet účastníkov zo zahraničia.

11. Názov, adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa víťaza(-ov) súťaže a údaj o tom, či je (sú) víťaz(-i) malým a stredným podnikom (malými a strednými podnikmi).

12. Informácie o tom, či súťaž návrhov súvisí s projektom alebo programom financovanými z prostriedkov Európskej únie.

13. Dátum(-y) predchádzajúcich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúcich sa projektu(-ov), na ktorý(-é) sa vzťahuje toto oznámenie, a odkaz(-y) na ne.

14. Dátum odoslania oznámenia.

15. Všetky ostatné relevantné informácie.

ČASŤ G INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V OZNÁMENIACH O ÚPRAVÁCH ZÁKAZKY POČAS JEJ TRVANIA (podľa článku 72 ods. 6)

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2. Referenčné číslo (čísla) v nomenklatúre CPV.

3. Kód NUTS hlavného miesta uskutočňovania prác v prípade zákaziek na uskutočnenie prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo plnenia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb.

4. Opis obstarávania pred a po úprave: povaha a rozsah prác, povaha a množstvo alebo hodnota dodávok tovaru, povaha a rozsah služieb.

5. Keď to prichádza do úvahy, zvýšenie ceny spôsobené úpravou.

6. Opis okolností, na základe ktorých vznikla potreba úpravy.

7. Dátum rozhodnutia o zadaní zákazky.

8. Keď to prichádza do úvahy, adresa vrátane kódu NUTS, telefónne číslo, faxové číslo, emailová a internetová adresa nového hospodárskeho subjektu alebo subjektov.

9. Informácie o tom, či zákazka súvisí s projektom a/alebo programom financovaným z prostriedkov Európskej únie.

10. Názov a adresa orgánu dohľadu a orgánu zodpovedného za preskúmanie a, keď to prichádza do úvahy, aj za mediáciu. Presné informácie týkajúce sa lehoty na preskúmanie alebo, v prípade potreby, názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého je možné získať tieto informácie.

11. Dátum(-y) predchádzajúcich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúcich sa zákazky(-iek), na ktorú(-é) sa vzťahuje toto oznámenie, a odkaz(-y) na ne.

12. Dátum odoslania oznámenia.

13. Všetky ostatné relevantné informácie.

ČASŤ H INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V OZNÁMENIACH O VYHLÁSENÍ VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA NA SOCIÁLNE A INÉ OSOBITNÉ SLUŽBY (podľa článku 75 ods. 1)

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2. Keď to prichádza do úvahy, emailová alebo internetová adresa, na ktorej budú dostupné špecifikácie a akékoľvek upresňujúce dokumenty.

3. Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

4. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či je verejný obstarávateľ centrálnou obstarávacou inštitúciou alebo či sa používa akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

5. Referenčné číslo (čísla) v nomenklatúre CPV. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

6. Kód NUTS hlavného miesta uskutočňovania prác v prípade prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo plnenia v prípade tovaru a služieb.

7. Opis služieb a, keď to prichádza do úvahy, vedľajších prác a dodávok tovaru, ktoré sa majú obstarať.

8. Odhadovaná celková hodnota zákazky (zákaziek). Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

9. Podmienky účasti vrátane:

(a) keď to prichádza do úvahy, údaja o tom, či je zákazka vyhradená pre chránené dielne, alebo či je jej vykonanie vyhradené v rámci programov chránených pracovných miest;

(b) keď to prichádza do úvahy, údaja o tom, či je vykonanie služby zákonom, iným právnym alebo správnym predpisom vyhradené pre určitú profesiu.

10. Lehota(-y) na kontaktovanie verejného obstarávateľa, pokiaľ ide o účasť.

11. Stručný opis hlavných znakov uplatňovaného zadávacieho konania.

12. Všetky ostatné relevantné informácie.

ČASŤ I INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V OZNÁMENIACH O ZADANÍ ZÁKAZKY TÝKAJÚCE SA ZÁKAZIEK NA SOCIÁLNE A INÉ OSOBITNÉ SLUŽBY (podľa článku 75 ods. 2)

1. Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2. Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

3. Keď to prichádza do úvahy, údaj o tom, či je verejný obstarávateľ centrálnou obstarávacou inštitúciou alebo či sa používa akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

4. Referenčné číslo (čísla) v nomenklatúre CPV. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

5. Kód NUTS hlavného miesta uskutočňovania prác v prípade prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo plnenia v prípade tovaru a služieb.

6. Stručný opis služieb a, keď to prichádza do úvahy, obstarávaných vedľajších prác a dodávok tovaru.

7. Počet prijatých ponúk.

8. Zaplatená cena alebo cenový interval (minimum/maximum).

9. Pre každé zadanie názov, adresa vrátane kódu NUTS, telefónne číslo, faxové číslo, emailová a internetová adresa úspešného hospodárskeho subjektu alebo subjektov.

10. Všetky ostatné relevantné informácie.

PRÍLOHA VII INFORMÁCIE, KTORÉ MUSIA BYŤ UVEDENÉ V ŠPECIFIKÁCIÁCH V ELEKTRONICKÝCH AUKCIÁCH (podľa článku 33 ods. 4)

Špecifikácie, ktoré sa použijú, ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú uskutočniť elektronickú aukciu, obsahujú prinajmenšom tieto podrobné informácie:

(a) charakteristické parametre, hodnoty, ktoré budú predmetom elektronickej aukcie, ak sú takéto charakteristické parametre kvantifikovateľné a dajú sa vyjadriť v číslach alebo percentách;

(b) všetky limity hodnôt, ktoré sa môžu predložiť a ktoré vyplývajú zo špecifikácií týkajúcich sa predmetu zákazky;

(c) informácie, ktoré sa uchádzačom sprístupnia v priebehu elektronickej aukcie, a keď to prichádza do úvahy, čas, keď sa im tieto informácie sprístupnia;

(d) príslušné informácie týkajúce sa priebehu elektronickej aukcie;

(e) podmienky, za ktorých uchádzači budú môcť predkladať ponuky, a najmä minimálne rozdiely, ktoré sa, keď to prichádza do úvahy, budú pri predkladaní ponúk vyžadovať;

(f) príslušné informácie týkajúce sa použitého elektronického zariadenia a podmienok a technických špecifikácií pripojenia.

PRÍLOHA VIII VYMEDZENIE URČITÝCH TECHNICKÝCH ŠPECIFIKÁCIÍ

Na účely tejto smernice:

(1)          „technická špecifikácia“ znamená jedno z tohto:

(a) v prípade verejných zákaziek na uskutočnenie prác súhrn technických predpisov uvedených najmä v podkladoch k obstarávaniu, ktoré vymedzujú požadované charakteristické vlastnosti materiálu, výrobku alebo dodávky tovaru, aby spĺňali účel použitia plánovaný verejným obstarávateľom. Tieto charakteristické vlastnosti zahŕňajú úrovne vplyvu na životné prostredie a klímu, návrh spĺňajúci všetky požiadavky (vrátane dostupnosti pre osoby s postihnutím) a posúdenie zhody, výkon, bezpečnosť alebo rozmery vrátane postupov týkajúcich sa zabezpečenia kvality, terminológie, symbolov, skúšania a skúšobných metód, balenia, označovania a etiketovania, návodu na použitie a výrobných postupov a metód v ktorejkoľvek etape životného cyklu prác. Zahŕňajú tiež pravidlá, ktoré sa vzťahujú na návrh a výpočet nákladov, skúšobné, kontrolné a prijímacie podmienky pre práce a konštrukčné metódy alebo techniky, ako aj všetky ostatné technické podmienky, ktoré má verejný obstarávateľ právo predpísať na základe všeobecných alebo špecifických predpisov, vo vzťahu k ukončeným prácam a k materiálom alebo súčastiam, ktoré tieto práce zahŕňajú;

(b)     v prípade verejných zákaziek na dodávku tovaru alebo verejných zákaziek na poskytnutie služieb špecifikácie v dokumente, ktorý vymedzuje požadované charakteristické vlastnosti výrobku alebo služby, ako sú napríklad úrovne kvality, úrovne vplyvu na životné prostredie a klímu, návrh spĺňajúci všetky požiadavky (vrátane prístupnosti pre osoby s postihnutím) a posúdenia zhody, výkon, použitie výrobku, bezpečnosť alebo rozmery vrátane požiadaviek súvisiacich s výrobkom, pokiaľ ide o názov, pod ktorým sa výrobok predáva, terminológiu, symboly, skúšania a skúšobné metódy, balenie, označovanie a etiketovanie, návod na použitie, výrobné postupy a metódy v ktorejkoľvek etape životného cyklu tovaru alebo služby a postupy posudzovania zhody;

(2)          „norma“ znamená technickú špecifikáciu schválenú uznávaným orgánom pre normalizáciu pre opakované alebo stále uplatňovanie, dodržiavanie ktorej nie je povinné a ktorá patrí do jednej z týchto kategórií:

(a) medzinárodná norma: norma prijatá medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu a sprístupnená širokej verejnosti;

(b) európska norma: norma prijatá európskou organizáciou pre normalizáciu a sprístupnená širokej verejnosti;

(c) vnútroštátna norma: norma prijatá vnútroštátnou organizáciou pre normalizáciu a sprístupnená širokej verejnosti;

(3)          „európske technické osvedčenie“ znamená priaznivé technické posúdenie vhodnosti výrobku na konkrétny účel založené na splnení základných požiadaviek pre stavebné práce pomocou základných charakteristík výrobku a podmienok určených na ich uplatnenie a použitie. Európske technické osvedčenie vydáva schvaľovací orgán určený na tento účel členským štátom;

(4)          „spoločná technická špecifikácia“ znamená technickú špecifikáciu stanovenú v súlade s konaním uznaným členskými štátmi alebo v súlade s článkami 9 a 10 nariadenia Parlamentu a Rady [XXX] o európskej normalizácii [ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/105/ES a 2009/23/ES], ktorá bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie;

(5)          „technická referencia“ znamená akýkoľvek dokument vytvorený európskymi orgánmi pre normalizáciu podľa postupov prispôsobených vývoju potrieb na trhu s výnimkou európskych noriem.

PRÍLOHA IX CHARAKTERISTIKY TÝKAJÚCE SA UVEREJŇOVANIA

1. Uverejňovanie oznámení

Oznámenia uvedené v článkoch 46, 47, 48, 75 a 79 musia verejní obstarávatelia poslať Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie, pričom tieto oznámenia sa musia uverejniť v súlade s týmito pravidlami:

Oznámenia uvedené v článkoch 46, 47, 48, 75, a 79 uverejňuje Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie alebo verejní obstarávatelia v prípade predbežného informatívneho oznámenia uverejneného v profile obstarávateľa podľa článku 46 ods. 1.

Verejní obstarávatelia môžu okrem toho tieto informácie uverejniť na internete v „profile obstarávateľa“ podľa ods. 2 písm. b).

Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie poskytne verejnému orgánu potvrdenie uvedené v článku 49 ods. 5 druhom pododseku.

2. Uverejňovanie doplňujúcich alebo dodatočných informácií

(a) Verejní obstarávatelia uverejňujú špecifikácie a doplnkové dokumenty v plnom znení na internete.

(b) Profil obstarávateľa môže obsahovať predbežné informatívne oznámenia uvedené v článku 46 ods. 1, informácie o prebiehajúcich výzvach na predloženie ponúk, plánovaných obstarávaniach, uzatvorených zákazkách, zrušených konaniach a akékoľvek užitočné všeobecné informácie, ako sú napríklad kontaktné miesto, telefónne a faxové číslo, poštová adresa a e-mailová adresa.

3. Formát a postupy elektronického zasielania oznámení

Formát a postupy elektronického zasielania oznámení stanovené Komisiou sú dostupné na internetovej adrese: „http://simap.europa.eu“.

PRÍLOHA X Obsah výziev na predloženie ponuky, výziev na účASť NA dialógu alebo výziev na potvrdenie zájmu podľa článku 52

1. Výzva na predloženie ponuky alebo výzva na účasť v dialógu podľa článku 52 musí obsahovať aspoň:

(a) odkaz na uverejnenú výzvu na súťaž;

(b) lehotu na prijímanie ponúk, adresu, na ktorú sa musia ponuky posielať, a jazyk alebo jazyky, v ktorých musia byť ponuky vypracované;

(c) v prípade súťažného dialógu, dátum a adresu, ktoré sú určené pre začiatok konzultácií, a používaný jazyk alebo jazyky;

(d) odkaz na všetky prípadné sprievodné dokumenty, ktoré sa majú predložiť, buď na podporu overiteľných vyhlásení uchádzačov podľa článkov 59 a 60 a, keď to prichádza do úvahy, článku 61 alebo na doplnenie informácií uvedených v daných článkoch a za podmienok stanovených v článkoch 59, 60 a 61;

(e) relatívnu váhu kritérií zadania zákazky alebo, keď to prichádza do úvahy, zostupné poradie dôležitosti takýchto kritérií, ak nie sú uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, výzve na potvrdenie záujmu, špecifikáciách alebo informatívnom dokumente.

V prípade zákaziek zadávaných na základe súťažného dialógu alebo partnerstva v oblasti inovácií sa však informácie uvedené v písmene b) neuvádzajú vo výzve na účasť na dialógu alebo na rokovaní, ale vo výzve na predloženie ponuky.

2. Ak sa výzva na súťaž uskutočňuje prostredníctvom predbežného informatívneho oznámenia, verejní obstarávatelia následne vyzvú všetkých záujemcov, aby potvrdili svoj záujem na základe podrobných informácií o príslušnej zákazke pred začatím výberu uchádzačov alebo účastníkov rokovaní.

Táto výzva obsahuje aspoň tieto informácie:

(a) povahu a množstvo, vrátane všetkých možností týkajúcich sa doplňujúcich zákaziek a, ak je to možné, predpokladaný čas, ktorý je k dispozícii na uplatnenie týchto možností pri obnoviteľných zákazkách, povahu a množstvo a, ak je to možné, predpokladané dátumy uverejnenia budúcich oznámení o súťažiach na uskutočnenie prác, na dodávky tovaru alebo na poskytnutie služieb, ktoré sa majú stať predmetom súťaže;

(b) druh konania: užšie konanie alebo súťažné konanie s rokovaním;

(c) keď to prichádza do úvahy, dátum, kedy sa dodávanie tovaru alebo vykonávanie prác alebo služieb začne alebo skončí;

(d) adresu a konečný dátum pre podanie žiadostí o podklady k obstarávaniu a jazyk alebo jazyky, v ktorých sa musia vypracovať;

(e) adresu subjektu, ktorý zákazku zadá, a informácie potrebné na získanie špecifikácií a ostatných dokumentov;

(f) ekonomické a technické podmienky, finančné záruky a informácie, ktoré sa od hospodárskych subjektov vyžadujú;

(g) výšku a spôsob zaplatenia úhrady za poskytnutie podkladov k obstarávaniu;

(h) druh zákazky, ktorá je predmetom výzvy na predloženie ponuky: nákup, lízing, prenájom alebo kúpa výrobkov na splátky, alebo akákoľvek ich kombinácia; a

(i) kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich váha alebo, keď to prichádza do úvahy, poradie dôležitosti takýchto kritérií, ak takéto informácie nie sú uvedené v predbežnom informatívnom oznámení alebo v špecifikáciách alebo vo výzve na predloženie ponuky alebo na rokovanie.

PRÍLOHA XI ZOZNAM MEDZINÁRODNÝCH DOHOVOROV V SOCIÁLNEJ A ENVIRONMENTÁLNEJ OBLASTI UVEDENÝCH V ČLÁNKU 54 ODS. 2, ČLÁNKU 55 ODS. 3 PÍSM. a) A ČLÁNKU 69 ODS. 4

– Dohovor 87 o slobode združovania a o ochrane práva organizovať sa,

– Dohovor 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať,

– Dohovor 29 o nútenej práci,

– Dohovor 105 o zrušení nútenej práce,

– Dohovor 138 o minimálnom veku,

– Dohovor 111 o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní),

– Dohovor 100 o rovnakom odmeňovaní,

– Dohovor 182 o najhorších formách detskej práce,

– Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy a jeho Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu,

– Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (Bazilejský dohovor),

– Štokholmský dohovor o perzistentných organických znečisťujúcich látkach,

– Rotterdamský dohovor o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre vybrané nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode (UNEP/FAO) (Rotterdamský dohovor) Rotterdam, 10/09/1998 a jeho 3 regionálne protokoly.

PRÍLOHA XII REGISTRE[46]

Príslušné profesijné a obchodné registre a zodpovedajúce vyhlásenia a osvedčenia pre jednotlivé členské štáty sú:

– v Belgicku „Registre du Commerce"/"Handelsregister“, a v prípade zákaziek na poskytnutie služieb „Ordres professionels/Beroepsorden“,

– v Bulharsku „Търговски регистър“,

– v Českej republike „obchodní rejstřík“,

– v Dánsku „Erhvervs- og Selskabsstyrelsen“,

– v Nemecku „Handelsregister“, „Handwerksrolle“ a v prípade zákaziek na poskytnutie služieb „Vereinsregister“, „Partnerschaftsregister“ a „Mitgliedsverzeichnisse der Berufskammern der Länder“,

– v Estónsku „Registrite ja Infosüsteemide Keskus“,

– v Írsku sa od hospodárskeho subjektu môže vyžadovať, aby predložil osvedčenie od „Registrar of Companies“ alebo „Registrar of Friendly Societies“, alebo ak takéto osvedčenie nemá, osvedčenie o tom, že príslušná osoba čestne vyhlásila, že vykonáva danú profesiu v krajine, v ktorej je zriadená, na určitom mieste a pod určitým obchodným menom,

– v Grécku „Μητρώο Εργοληπτικών Επιχειρήσεων — MEΕΠ“ Ministerstva životného prostredia, urbanistického a územného plánovania a verejných prác (Υ.ΠΕ.ΧΩ.Δ.Ε), pokiaľ ide o zákazky na uskutočnenie prác; „Βιοτεχνικό ή Εμπορικό ή Βιομηχανικό Επιμελητήριο“ a „Μητρώο Κατασκευαστών Αμυντικού Υλικού“ pokiaľ ide o zákazky na dodanie tovaru; pokiaľ ide o zákazky na poskytnutie služieb, od poskytovateľa služieb sa môže vyžadovať, aby predložil čestné vyhlásenie o vykonávaní príslušnej profesie vykonané pred notárom; v prípadoch upravených existujúcimi vnútroštátnymi predpismi, pokiaľ ide o poskytovanie výskumných služieb podľa prílohy I, profesijné registre „Μητρώο Μελετητών“ a „Μητρώο Γραφείων Μελετών“,

– v Španielsku „Registro Oficial de Licitadores y Empresas Clasificadas del Estado“, pokiaľ ide o zákazky na uskutočnenie prác a poskytnutie služieb, a pokiaľ ide o zákazky na dodanie tovaru, „Registro Mercantil“ alebo v prípade neregistrovaných jednotlivcov osvedčenie, v ktorom sa uvádza, že dotknutá osoba čestne vyhlásila, že vykonáva príslušnú profesiu,

– vo Francúzsku „Registre du commerce et des sociétés“ a „Répertoire des métiers“,

– v Taliansku „Registro della Camera di commercio, industria, agricoltura e artigianato“; pokiaľ ide o zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb takisto „Registro delle commissioni provinciali per l'artigianato“ alebo popri už uvedených registroch „Consiglio nazionale degli ordini professionali“, pokiaľ ide o zákazky na poskytnutie služieb,

– na Cypre sa od zhotoviteľa môže vyžadovať, aby v súlade so zákonom o registrácii a audite zhotoviteľov v oblasti stavebníctva a stavebného inžinierstva predložil osvedčenie od „Council for the Registration and Audit of Civil Engineering and Building Contractors (Συμβούλιο Εγγραφήςκαι Ελέγχου Εργοληπτών Οικοδομικών και Τεχνικών Έργων), pokiaľ ide o zákazky na uskutočnenie prác; v prípade zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb sa od dodávateľa alebo poskytovateľa služieb môže vyžadovať, aby predložil osvedčenie od „Registrar of Companies and Official Receiver“ (Έφορος Εταιρειών και Επίσημος Παραλήπτης), alebo, ak to tak nie je, osvedčenie spresňujúce, že dotknutá osoba čestne vyhlásila, že vykonáva danú profesiu v krajine, v ktorej je zriadená, na určitom mieste a pod určitým obchodným menom,

– v Lotyšsku „Uzņēmumu reģistrs“,

– v Litve „Juridinių asmenų registras“,

– v Luxembursku „Registre aux firmes“ a „Rôle de la chambre des métiers“,

– v Maďarsku „Cégnyilvántartás“, „egyéni vállalkozók jegyzői nyilvántartása“ a v prípade zákaziek na poskytnutie služieb „szakmai kamarák nyilvántartása“ alebo v prípade niektorých činností osvedčenie potvrdzujúce, že dotknutá osoba je oprávnená vykonávať predmetnú obchodnú činnosť alebo povolanie,

– na Malte získava hospodársky subjekt svoje „numru ta’ registrazzjoni tat- Taxxa tal- Valur Miżjud (DPH) u n- numru tal-licenzja ta’ kummerc“, a ak ide o partnerstvo alebo spoločnosť, príslušné evidenčné číslo vydané maltským orgánom pre finančné služby,

– v Holandsku „Handelsregister“,

– v Rakúsku „Firmenbuch“, „Gewerberegister“, „Mitgliederverzeichnisse der Landeskammern“,

– v Poľsku „Krajowy Rejestr Sądowy“,

– v Portugalsku „Instituto da Construção e do Imobiliário“ (INCI), pokiaľ ide o zákazky na uskutočnenie prác; „Registro Nacional das Pessoas Colectivas“ v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb,

– v Rumunsku „Registrul Comerțului“,

– v Slovinsku „Sodni register“ a „obrtni register“,

– na Slovensku „Obchodný register“,

– vo Fínsku „Kaupparekisteri“/„Handelsregistret“,

– vo Švédsku „aktiebolags-, handels- eller föreningsregistren“,

– v Spojenom kráľovstve sa od hospodárskeho subjektu môže vyžadovať, aby predložil osvedčenie od „Registrar of companies“ o tom, že je zapísaný v obchodnom registri alebo registrovaný, alebo, ak takéto osvedčenie nemá, osvedčenie o tom, že príslušná osoba čestne vyhlásila, že vykonáva danú profesiu na určitom mieste pod určitým obchodným názvom.

PRÍLOHA XIII OBSAH EURÓPSKEHO PASU VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA

Európsky pas verejného obstarávania obsahuje tieto údaje:

(a) identifikáciu hospodárskeho subjektu;

(b) osvedčenie o tom, že hospodársky subjekt nebol právoplatným rozsudkom odsúdený z jedného z dôvodov uvedených v článku 55 ods. 1;

(c) osvedčenie o tom, že hospodársky subjekt nie je v konkurze alebo v likvidácii podľa článku 55 ods. 3 písm. b);

(d) keď to prichádza do úvahy, osvedčenie o zápise v profesijnom alebo obchodnom registri podľa požiadaviek členského štátu zriadenia v súlade s článkom 56 ods. 2;

(e) keď to prichádza do úvahy, osvedčenie o tom, že hospodársky subjekt má konkrétne oprávnenie alebo že je členom konkrétnej organizácie v zmysle článku 56 ods. 2;

(f) údaj o dĺžke platnosti pasu, ktorá nesmie byť kratšia ako 6 mesiacov.

príloha XIV Dôkazové prostriedky preukazujúce splnenie Podmienok účasti

Časť I: Ekonomická a finančná situácia

Ekonomickú a finančnú situáciu hospodárskeho subjektu možno spravidla preukázať jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

(a) príslušnými bankovými výpismi alebo, keď to prichádza do úvahy, dôkazom o príslušnom poistení náhrady škôd vyplývajúcich z podnikateľského rizika;

(b) predložením súvah alebo výpisov zo súvah, ak sa zverejňovanie súvahy vyžaduje podľa právnych predpisov krajiny, v ktorej je hospodársky subjekt zriadený;

(c) výkazom o celkovom obrate podniku a, keď to prichádza do úvahy, o obrate v oblasti, ktorej sa zákazka týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, v závislosti od dátumu, keď bol podnik zriadený alebo kedy hospodársky subjekt začal obchodovať, pokiaľ sú informácie o takýchto obratoch k dispozícii.

Časť II: Technická spôsobilosť

Prostriedky poskytujúce dôkaz o technickej spôsobilosti hospodárskeho subjektu podľa článku 56:

a)           tieto zoznamy:

(i)      zoznam prác vykonaných za maximálne posledných päť rokov doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní najdôležitejších prác. Ak je to potrebné na zaistenie primeranej úrovne hospodárskej súťaže, verejní obstarávatelia môžu uviesť, že zohľadnia dôkazy o príslušných prácach vykonaných za viac ako posledných päť rokov;

              (ii)     zoznam hlavných dodávok vykonaných alebo hlavných služieb poskytnutých za maximálne posledné tri roky s uvedením súm, dátumov a príslušných verejných alebo súkromných príjemcov. Ak je to potrebné na zaistenie primeranej úrovne hospodárskej súťaže, verejní obstarávatelia môžu uviesť, že zohľadnia dôkazy o príslušných tovaroch dodaných alebo službách vykonaných za viac ako posledné tri roky;

b)           uvedenie príslušných technikov alebo technických inštitúcií, bez ohľadu na to, či patria, alebo nepatria priamo do podniku hospodárskeho subjektu, najmä tých, ktorí sú zodpovední za kontrolu kvality, a v prípade verejných zákaziek na uskutočnenie prác tých, na ktorých sa môže zhotoviteľ obrátiť so žiadosťou o vykonanie práce;

c)           opis technických zariadení a opatrení použitých hospodárskym subjektom na zabezpečenie kvality a študijných a výskumných zariadení podniku;

d)           ak sú výrobky, ktoré sa majú dodať, alebo služby, ktoré sa majú poskytnúť, zložité alebo vo výnimočných prípadoch, ak sa vyžadujú na osobitný účel, kontrola výrobných kapacít dodávateľa alebo technickej spôsobilosti poskytovateľa služieb vykonaná verejnými obstarávateľmi alebo v ich mene príslušným oficiálnym orgánom krajiny, v ktorom je dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služby zriadený, so súhlasom takéhoto orgánu, a v prípade potreby kontrola študijných a výskumných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, a kvality kontrolných opatrení, ktoré budú používať;

e)           vzdelávacie a profesijné kvalifikácie poskytovateľa služieb alebo zhotoviteľa alebo riadiacich pracovníkov podniku;

f)            uvedenie opatrení environmentálneho riadenia, ktoré bude hospodársky subjekt schopný uplatňovať pri plnení zákazky;

g)           uvedenie ročného priemeru počtu pracovných síl poskytovateľa služieb alebo zhotoviteľa a počtu riadiacich pracovníkov za posledné tri roky;

h)           uvedenie nástrojov, strojového alebo technického vybavenia, ktoré má poskytovateľ služieb alebo zhotoviteľ k dispozícii na vykonanie zákazky;

(i)           uvedenie časti zákazky, ktorú má hospodársky subjekt v úmysle prípadne zadať subdodávateľom;

j)            pokiaľ ide o výrobky, ktoré majú byť dodané:

(i)      vzorky, opisy alebo fotografie, ktorých pravosť musí byť overená, ak to verejný obstarávateľ vyžaduje;

(ii)     osvedčenia vydané oficiálnymi ústavmi alebo agentúrami na kontrolu kvality, ktoré majú priznanú právomoc vydávať potvrdenia o zhode výrobkov, ktorá je jasne určená odkazmi na špecifikácie alebo normy.

PRÍLOHA XV ZOZNAM PRÁVNYCH PREDPISOV EÚ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 67 ODS. 3

Smernica 2009/33/ES[47]

PRÍLOHA XVI SLUŽBY UVEDENÉ V ČLÁNKU 74

Kód CPV || Opis

79611000-0 a od 85000000-9 do 85323000-9 (s výnimkou 85321000-5 a 85322000-2) || Zdravotnícke a sociálne služby

75121000-0, 75122000-7, 75124000-1; od 79995000-5 do 79995200-7; od 80100000-5 do 80660000-8 (okrem 80533000-9, 80533100-0, 80533200-1); od 92000000-1 do 92700000-8 (s výnimkou 92230000-2, 92231000-9, 92232000-6); || Administratívne, vzdelávacie, zdravotnícke a kultúrne služby

75300000-9 || Povinné sociálne zabezpečenie

75310000-2, 75311000-9, 75312000-6, 75313000-3, 75313100-4, 75314000-0, 75320000-5, 75330000-8, 75340000-1 || Služby týkajúce sa poskytovania dávok

98000000-3 || Iné služby pre verejnosť, sociálne služby a osobné služby

98120000-0 || Služby odborových zväzov

98131000-0 || Náboženské služby

PRÍLOHA XVII TABUĽKA ZHODY[48]

Táto smernica || Smernica 2004/18/ES ||

čl. 1 || || nové

čl. 2 bod (1) || čl. 1 ods. 9 prvý pododsek || =

čl. 2 bod (2) || čl. 7 písm. a) || upravené

čl. 2 bod (3) || || nové

čl. 2 bod (4) || || nové

čl. 2 bod (5) || || nové

čl. 2 bod (6) písm. a) prvá časť || čl. 1 ods. 9 druhý pododsek písm. a) || =

čl. 2 bod (6) písm. a) druhá časť || || nové

čl. 2 bod (6) písm. b) || čl. 1 ods. 9 druhý pododsek písm. b) || =

čl. 2 bod (6) písm. c) || čl. 1 ods. 9 druhý pododsek písm. c) || =

čl. 2 bod (7) || čl. 1 ods. 2 písm. a) || =

čl. 2 bod (8) || čl. 1 ods. 2 písm. b) prvá veta || zmenené a doplnené

čl. 2 bod (9) || čl. 1 ods. 2 písm. b) druhá veta || =

čl. 2 bod (10) || čl. 1 ods. 2 písm. c) || upravené

čl. 2 bod (11) || čl. 1 ods. 2 písm. d) || zmenené a doplnené

čl. 2 bod (12) || čl. 1 ods. 8 druhý pododsek || upravené

čl. 2 bod (13) || čl. 1 ods. 8 tretí pododsek || upravené

čl. 2 bod (14) || čl. 1 ods. 8 tretí pododsek || zmenené a doplnené

čl. 2 bod (15) || čl. 23 ods. 1 || zmenené a doplnené

čl. 2 bod (16) || čl. 1 ods. 10 || zmenené a doplnené

čl. 2 bod (17) || || nové

čl. 2 bod (18) || čl. 1 ods. 10 || zmenené a doplnené

čl. 2 bod (19) || || nové

čl. 2 bod (20) || čl. 1 ods. 12 || =

čl. 2 bod (21) || čl. 1 ods. 13 || =

čl. 2 bod (22) || || nové

čl. 2 bod (23) || čl. 1 ods. 11 písm. e) || =

čl. 3 ods. 1 prvý pododsek || || nové

čl. 3 ods. 1 druhý pododsek || čl. 1 ods. 2 písm. d) || zmenené a doplnené

čl. 3 ods. 2 || || nové

čl. 4 || čl. 7, čl. 67 || zmenené a doplnené

čl. 5 ods. 1 || čl. 9 ods. 1 || upravené

čl. 5 ods. 2 || čl. 9 ods. 3, čl. 9 ods. 7 druhý pododsek || zmenené a doplnené

čl. 5 ods. 3 || čl. 9 ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 5 ods. 4 || čl. 9 ods. 9 || =

čl. 5 ods. 5 || || nové

čl. 5 ods. 6 || čl. 9 ods. 4 || zmenené a doplnené

čl. 5 ods. 7 || čl. 9 ods. 5 písm. a) prvý a druhý pododsek || =

čl. 5 ods. 8 || čl. 9 ods. 5 písm. b) prvý a druhý pododsek || =

čl. 5 ods. 9 || čl. 9 ods. 5 písm. a) tretí pododsek čl. 9 ods. 5 písm. b) tretí pododsek || upravené

čl. 5 ods. 10 || čl. 9 ods. 7 || =

čl. 5 ods. 11 || čl. 9 ods. 6 || =

čl. 5 ods. 12 || čl. 9 ods. 8 písm. a) || =

čl. 5 ods. 13 || čl. 9 ods. 8 písm. b) || =

čl. 6 || čl. 78, čl. 79 ods. 2 písm. a) || upravené

čl. 7 || čl. 12 || zmenené a doplnené

čl. 8 prvý pododsek || čl. 13 || zmenené a doplnené

čl. 8 druhý pododsek || čl. 1 ods. 15 || zmenené a doplnené

čl. 9 písm. a) || čl. 15 písm. a) || upravené

čl. 9 písm. b) || čl. 15 písm. b) || =

čl. 9 písm. c) || čl. 15 písm. c) || =

čl. 9 písm. d) || || nové

čl. 10 písm. a) || čl. 16 písm. a) || =

čl. 10 písm. b) || čl. 16 písm. b) || upravené

čl. 10 písm. c) || čl. 16 písm. c) || =

čl. 10 písm. d) || čl. 16 písm. d) || zmenené a doplnené

čl. 10 písm. e) || čl. 16 písm. e) || =

čl. 10 písm. f) || || nové

čl. 11 || || nové

čl. 12 || čl. 8 || upravené

čl. 13 ods. 1 || čl. 16 písm. f) || upravené

čl. 13 ods. 2 || čl. 79 ods. 2 písm. f) || upravené

čl. 14 || čl. 10 || zmenené a doplnené

čl. 15 || čl. 2 || zmenené a doplnené

čl. 16 ods. 1 || čl. 4 ods. 1 || upravené

čl. 16 ods. 2 || čl. 4 ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 17 || čl. 19 || zmenené a doplnené

čl. 18 ods. 1 || čl. 6 || upravené

čl. 18 ods. 2 || || nové

čl. 19 ods. 1 || čl. 42 ods. 1, čl. 71 ods. 1 || zmenené a doplnené

čl. 19 ods. 2 || čl. 42 ods. 2 a ods. 3, čl. 71 ods. 1 || upravené

čl. 19 ods. 3 prvý pododsek || čl. 42 ods. 4, čl. 71 ods. 1 || zmenené a doplnené

čl. 19 ods. 3 druhý pododsek || čl. 79 ods. 2 písm. g) || =

čl. 19 ods. 3 tretí pododsek || || nové

čl. 19 ods. 4 || || nové

čl. 19 ods. 5 || čl. 42 ods. 5, čl. 71 ods. 3 || zmenené a doplnené

čl. 19 ods. 6 || čl. 42 ods. 6 || upravené

čl. 19 ods. 7 || || nové

čl. 19 ods. 8 || || nové

čl. 20 ods. 1 || čl. 1 ods. 14 || upravené

čl. 20 ods. 2 || čl. 79 ods. 2 písm. e) a písm. f) || upravené

čl. 21 || || nové

čl. 22 || || nové

čl. 23 ods. 1 || čl. 5 || zmenené a doplnené

čl. 23 ods. 2 || || nové

čl. 24 || čl. 28, čl. 30 ods. 1 || zmenené a doplnené

čl. 25 ods. 1 || čl. 38 ods. 2, čl. 1 ods. 11 písm. a) || zmenené a doplnené

čl. 25 ods. 2 || čl. 38 ods. 4 || zmenené a doplnené

čl. 25 ods. 3 || [pozri čl. 38 ods. 8] || nové

čl. 25 ods. 4 || || nové

čl. 26 ods. 1 || čl. 38 ods. 3, čl. 1 ods. 11 písm. b) || zmenené a doplnené

čl. 26 ods. 2 || čl. 38 ods. 3 || zmenené a doplnené

čl. 26 ods. 3 || čl. 38 ods. 4 || zmenené a doplnené

čl. 26 ods. 4 || || nové

čl. 26 ods. 5 || || nové

čl. 26 ods. 6 || čl. 38 ods. 8 || zmenené a doplnené

čl. 27 ods. 1 || || nové

čl. 27 ods. 2 || čl. 1 ods. 11 písm. d) || zmenené a doplnené

čl. 27 ods. 3 || čl. 30 ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 27 ods. 4 || čl. 30 ods. 3 || zmenené a doplnené

čl. 27 ods. 5 || čl. 30 ods. 4 || upravené

čl. 27 ods. 6 || čl. 30 ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 28 ods. 1 || čl. 38 ods. 3, čl. 1 ods. 11 písm. c) || zmenené a doplnené

čl. 28 ods. 2 || čl. 29 ods. 2, čl. 29 ods. 7 || upravené

čl. 28 ods. 3 || čl. 29 ods. 3, čl. 1 ods. 11 písm. c) || zmenené a doplnené

čl. 28 ods. 4 || čl. 29 ods. 4 || upravené

čl. 28 ods. 5 || čl. 29 ods. 5 || upravené

čl. 28 ods. 6 || čl. 29 ods. 6 || zmenené a doplnené

čl. 28 ods. 7 || čl. 29 ods. 7 || zmenené a doplnené

čl. 28 ods. 8 || čl. 29 ods. 8 || =

čl. 29 || || nové

čl. 30 ods. 1 || čl. 31 prvá veta || zmenené a doplnené

čl. 30 ods. 2 prvý pododsek písm. a) || čl. 31 bod (1) písm. a) || zmenené a doplnené

čl. 30 ods. 2 prvý pododsek písm. b) || čl. 31 bod (1) písm. b) || zmenené a doplnené

čl. 30 ods. 2 prvý pododsek písm. c) || čl. 31 bod (1) písm. b) || zmenené a doplnené

čl. 30 ods. 2 prvý pododsek písm. d) || čl. 31 bod (1) písm. c) || upravené

čl. 30 ods. 2 druhý až štvrtý pododsek || || nové

čl. 30 ods. 3 písm. a) || čl. 31 bod (2) písm. a) || =

čl. 30 ods. 3 písm. b) || čl. 31 bod (2) písm. b) || =

čl. 30 ods. 3 písm. c) || čl. 31 bod (2) písm. c) || zmenené a doplnené

čl. 30 ods. 3 písm. d) || čl. 31 bod 2 písm. d) || upravené

čl. 30 ods. 4 || čl. 31 bod (3) || upravené

čl. 30 ods. 5 || čl. 31 bod (4) písm. b) || upravené

čl. 31 ods. 1 || čl. 32 ods. 1, čl. 1 ods. 5 || zmenené a doplnené

čl. 31 ods. 2 || čl. 32 ods. 2 || upravené

čl. 31 ods. 3 || čl. 32 ods. 3 || =

čl. 31 ods. 4 || čl. 32 ods. 4 || upravené

čl. 31 ods. 5 || čl. 32 ods. 4 || upravené

čl. 32 ods. 1 || čl. 33 ods. 1, čl. 1 ods. 6 || zmenené a doplnené

čl. 32 ods. 2 || čl. 33 ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 32 ods. 3 || čl. 33 ods. 3 || upravené

čl. 32 ods. 4 || čl. 33 ods. 4 || zmenené a doplnené

čl. 32 ods. 5 || čl. 33 ods. 6 || zmenené a doplnené

čl. 32 ods. 6 || || nové

čl. 32 ods. 7 || čl. 33 ods. 7 tretí pododsek || =

čl. 33 ods. 1 || čl. 54 ods. 1, čl. 1 ods. 7 || zmenené a doplnené

čl. 33 ods. 2 || čl. 54 ods. 2 || upravené

čl. 33 ods. 3 || čl. 54 ods. 2 tretí pododsek || upravené

čl. 33 ods. 4 || čl. 54 ods. 3 || upravené

čl. 33 ods. 5 || čl. 54 ods. 4 || upravené

čl. 33 ods. 6 || čl. 54 ods. 5 || upravené

čl. 33 ods. 7 || čl. 54 ods. 6 || =

čl. 33 ods. 8 || čl. 54 ods. 7 || upravené

čl. 33 ods. 9 || čl. 54 ods. 8 prvý pododsek || =

čl. 34 || || nové

čl. 35 ods. 1 || čl. 11 ods. 1 || zmenené a doplnené

čl. 35 ods. 2 || || nové

čl. 35 ods. 3 || čl. 11 ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 35 ods. 4 || || nové

čl. 35 ods. 5 || čl. 11 ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 35 ods. 6 || || nové

čl. 36 || || nové

čl. 37 || || nové

čl. 38 || || nové

čl. 39 ods. 1 || odôvodnenie (8) || zmenené a doplnené

čl. 39 ods. 2 || || nové

čl. 40 ods. 1 || čl. 23 ods. 1 || zmenené a doplnené

čl. 40 ods. 2 || čl. 23 ods. 2 || upravené

čl. 40 ods. 3 || čl. 23 ods. 3 || upravené

čl. 40 ods. 4 || čl. 23 ods. 8 || =

čl. 40 ods. 5 || čl. 23 ods. 4 || upravené

čl. 40 ods. 6 || čl. 23 ods. 5 || zmenené a doplnené

čl. 41 ods. 1 || čl. 23 ods. 6 || zmenené a doplnené

čl. 41 ods. 2 || čl. 23 ods. 6 || upravené

čl. 41 ods. 3 || || nové

čl. 42 ods. 1 || čl. 23 ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 || zmenené a doplnené

čl. 42 ods. 2 || čl. 23 ods. 4, ods. 5, ods. 6 || zmenené a doplnené

čl. 42 ods. 3 || čl. 23 ods. 7 || upravené

čl. 42 ods. 4 || || nové

čl. 43 ods. 1 || čl. 24 ods. 1 a ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 43 ods. 2 || čl. 24 ods. 3 || upravené

čl. 43 ods. 3 || čl. 24 ods. 4 || upravené

čl. 44 || || nové

čl. 45 ods. 1 || čl. 38 ods. 1 || upravené

čl. 45 ods. 2 || čl. 38 ods. 7 || zmenené a doplnené

čl. 46 ods. 1 || čl. 35 ods. 1 || upravené

čl. 46 ods. 2 || || nové

čl. 47 || čl. 35 ods. 2, čl. 36 ods. 1 || upravené

čl. 48 || čl. 35 ods. 4 || zmenené a doplnené

čl. 49 ods. 1 || čl. 36 ods. 1, čl. 79 ods. 1 písm. a) || zmenené a doplnené

čl. 49 ods. 2 || čl. 36 ods. 2, ods. 3 ods. 4 druhý pododsek || zmenené a doplnené

čl. 49 ods. 3 || čl. 36 ods. 4 || upravené

čl. 49 ods. 4 || || nové

čl. 49 ods. 5 || čl. 36 ods. 7 a ods. 8 || zmenené a doplnené

čl. 49 ods. 6 || čl. 37 || zmenené a doplnené

čl. 50 ods. 1 || čl. 36 ods. 5 prvý pododsek || zmenené a doplnené

čl. 50 ods. 2 a ods. 3 || čl. 36 ods. 5 druhý a tretí pododsek || upravené

čl. 51 || čl. 38 ods. 6, čl. 39 ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 52 || čl. 40 ods. 1, ods. 2 || upravené

čl. 53 ods. 1 || čl. 41 ods. 1 || upravené

čl. 53 ods. 2 || čl. 41 ods. 2 || upravené

čl. 53 ods. 3 || čl. 41 ods. 3 || =

čl. 54 ods. 1 || čl. 44 ods. 1 || upravené

čl. 54 ods. 2 || || nové

čl. 54 ods. 3 || || nové

čl. 54 ods. 4 || || nové

čl. 55 ods. 1 || čl. 45 ods. 1 || zmenené a doplnené

čl. 55 ods. 2 || čl. 45 ods. 2 písm. e), písm. f) || zmenené a doplnené

čl. 55 ods. 3 || čl. 45 ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 55 ods. 4 || || nové

čl. 55 ods. 5 a ods. 6 || čl. 45 ods. 4 || zmenené a doplnené

čl. 56 ods. 1 || čl. 44 ods. 1, ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 56 ods. 2 || čl. 46 || upravené

čl. 56 ods. 3 || čl. 47 || zmenené a doplnené

čl. 56 ods. 4 || čl. 48 || zmenené a doplnené

čl. 56 ods. 5 || čl. 44 ods. 2 || upravené

čl. 57 || || nové

čl. 58 || || nové

čl. 59 || || nové

čl. 60 ods. 1 || čl. 45 ods. 3 || upravené

čl. 60 ods. 2 || čl. 47 || upravené

čl. 60 ods. 3 || čl. 48 || upravené

čl. 60 ods. 4 || || nové

čl. 61 ods. 1 || čl. 49 || zmenené a doplnené

čl. 61 ods. 2 || čl. 50 || zmenené a doplnené

čl. 61 ods. 3 || || nové

čl. 62 ods. 1 || čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 3,4 || upravené

čl. 62 ods. 2 || || nové

čl. 63 ods. 1 || čl. 52 ods. 1, čl. 52 ods. 7 || upravené

čl. 63 ods. 2 prvý pododsek || čl. 52 ods. 1 druhý pododsek || zmenené a doplnené

čl. 63 ods. 2 druhý pododsek || čl. 52 ods. 1 tretí pododsek || =

čl. 63 ods. 3 || čl. 52 ods. 2 || =

čl. 63 ods. 4 || čl. 52 ods. 3 || zmenené a doplnené

čl. 63 ods. 5 prvý pododsek || čl. 52 ods. 4 prvý pododsek || upravené

čl. 63 ods. 5 druhý pododsek || čl. 52 ods. 4 druhý pododsek || =

čl. 63 ods. 6 prvý pododsek || čl. 52 ods. 5 prvý pododsek || upravené

čl. 63 ods. 6 druhý pododsek || čl. 52 ods. 6 || =

čl. 63 ods. 7 || čl. 52 ods. 5 druhý pododsek || =

čl. 63 ods. 8 prvý pododsek || čl. 52 ods. 8 || =

čl. 63 ods. 8 druhý pododsek || || nové

čl. 64 || čl. 44 ods. 3 || upravené

čl. 65 || čl. 44 ods. 4 || =

čl. 66 ods. 1 || čl. 53 ods. 1 || zmenené a doplnené

čl. 66 ods. 2 || čl. 53 ods. 1 písm. a) || zmenené a doplnené

čl. 66 ods. 3 || || nové

čl. 66 ods. 4 || odôvodnenie (1), odôvodnenie (46) ods. 3 || zmenené a doplnené

čl. 66 ods. 5 || čl. 53 ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 67 || || nové

čl. 68 || || nové

čl. 69 ods. 1 || čl. 55 ods. 1 || zmenené a doplnené

čl. 69 ods. 2 || čl. 55 ods. 1 || upravené

čl. 69 ods. 3 písm. a) || čl. 55 písm. a) || =

čl. 69 ods. 3 písm. b) || čl. 55 písm. b) || =

čl. 69 ods. 3 písm. c) || čl. 55 písm. c) || =

čl. 69 ods. 3 písm. d) || čl. 55 písm. d) || zmenené a doplnené

čl. 69 ods. 3 písm. e) || čl. 55 písm. e) || =

čl. 69 ods. 4 prvý pododsek || čl. 55 ods. 2 || zmenené a doplnené

čl. 69 ods. 4 druhý pododsek || || nové

čl. 69 ods. 5 || čl. 55 ods. 3 || upravené

čl. 69 ods. 6 || || nové

čl. 70 || čl. 26 || zmenené a doplnené

čl. 71 ods. 1 || čl. 25 prvý pododsek || =

čl. 71 ods. 2 || || nové

čl. 71 ods. 3 || čl. 25 druhý pododsek || upravené

čl. 72 ods. 1 – ods. 4, ods. 5, ods. 7 || || nové

čl. 72 ods. 6 || čl. 31 ods. 4 písm. a) || zmenené a doplnené

čl. 72 ods. 7 || || nové

čl. 73 || || nové

čl. 74 || || nové

čl. 75 || || nové

čl. 76 || || nové

čl. 77 || čl. 66 || =

čl. 78 || čl. 67 || upravené

čl. 79 ods. 1 – ods. 2 || čl. 69 || upravené

čl. 79 ods. 3 || čl. 70, čl. 79 ods. 1 písm. a) || upravené

čl. 80 ods. 1 || || nové

čl. 80 ods. 2 || čl. 72 || =

čl. 81 || čl. 73 || =

čl. 82 || čl. 74 || =

čl. 83 || čl. 81 prvý pododsek || upravené

čl. 84 ods. 1 || čl. 81 druhý pododsek || zmenené a doplnené

čl. 84 ods. 2 – ods. 8 || || nové

čl. 85 || čl. 43 || zmenené a doplnené

čl. 86 ods. 1 || čl. 75 || upravené

čl. 86 ods. 2 || čl. 76 || zmenené a doplnené

čl. 86 ods. 3 || || nové

čl. 86 ods. 4 || || nové

čl. 86 ods. 5 || čl. 79 ods. 1 písm. a) || upravené

čl. 87 || || nové

čl. 88 || || nové

čl. 89 || čl. 77 ods. 3 a ods. 4 || zmenené a doplnené

čl. 90 || čl. 77 ods. 5 || zmenené a doplnené

čl. 91 || čl. 77 ods. 1, ods. 2 || upravené

čl. 92 || čl. 80 || upravené

čl. 93 || čl. 82 || upravené

čl. 94 || || nové

čl. 95 || čl. 83 || zmenené a doplnené

čl. 96 || čl. 84 || =

príloha I || príloha IV || =

príloha II || príloha I || =; s výnimkou prvej vety (zmenená a doplnená)

príloha III || príloha V || =

príloha IV písm. a) – písm. g) || príloha X písm. b) – písm. h) || =

príloha IV písm. h) || || nové

príloha V || || nové

príloha VI || príloha VII || zmenené a doplnené

príloha VII || čl. 54 ods. 3 písm. a) – písm. f) || =

príloha VIII || príloha VI || upravené (s výnimkou zmeneného a doplneného bodu 4)

príloha IX || príloha VIII || upravené

príloha X ods. 1 || čl. 40 ods. 5 || upravené

príloha X ods. 2 || || nové

príloha XI || || nové

príloha XII || príloha IX || upravené

príloha XIII || || nové

príloha XIV časť 1 || čl. 47 ods. 1 || =

príloha XIV časť 2 || čl. 48 ods. 2 || =; zmenené a doplnené, pokiaľ ide o písm. a), písm. e) a písm. f)

príloha XV || || nové

príloha XVI || príloha II || zmenené a doplnené

príloha XVII || príloha XII || zmenené a doplnené

[1]               Smernica 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.

[2]               Smernica 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.

[3]               Smernica 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES, Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76.

[4]               Smernica 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33.

[5]               KOM(2011) 15: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0015:FIN:SK:PDF.

[6]               http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2011/public_procurement/synthesis_

                document_en.pdf.

[7]               http://ec.europa.eu/internal_market/publicprocurement/modernising_rules/conferences/index_en.htm.

[8]               Pracovný dokument útvarov Komisie SEK(2008) 2193.

[9]               Ú. v. EÚ C …

[10]             Ú. v. EÚ C …

[11]             Ú. v. EÚ C …

[12]             KOM (2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010.

[13]             Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.

[14]             Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.

[15]             Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 1.

[16]             SEK (2011) 853 v konečnom znení, 27.6.2011.

[17]             SPC/2010/10/8 v konečnom znení, 6.10.2010.

[18]             ...

[19]             Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1.

[20]             Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5.

[21]             Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 1.

[22]             Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s.1.

[23]             Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.

[24]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[25]             Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1.

[26]             Ú. v. EÚ L 217, 20.8.2009, s. 76.

[27]             Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

[28]             Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12.

[29]             Ú. v. EÚ L 274, 20.10.2009, s. 36.

[30]             Ú. v. EÚ L 53, 26.2.2011, s. 66.

[31]             Ú. v. ES L 340, 16.12.2002, s. 1.

[32]             Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.

[33]             Ú. v. ES L 395, 30.12. 1989, s. 33.

[34]             Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

[35]             Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42.

[36]             Ú. v. ES C 195, 25.6.1997, s. 1.

[37]             Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003, s. 54.

[38]             Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 48.

[39]             Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s.3.

[40]             Ú. v. ES L 166, 28.6.1991, s. 77.

[41]             Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1.

[42]             Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[43]             Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

[44]             Ú. v. EÚ L […].

[45]             Ú. v. ES L 185, 16.8.1971, s. 15.

[46]             Na účely článku 56 ods. 2 pojem „profesijné alebo obchodné registre“ znamená registre uvedené v tejto prílohe a, ak došlo k zmenám na vnútroštátnej úrovni, tak registre, ktoré ich nahrádzajú.

[47]             Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5.

[48]             „Upravené“ znamená, že sa zmenilo znenie textu, zatiaľ čo význam zrušených smerníc sa zachoval. Zmeny významu ustanovení zrušených smerníc sú označené spojením „zmenené a doplnené“.