52011DC0500

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Rozpočet stratégie Európa 2020 /* KOM/2011/0500 v konečnom znení */


Predhovor

Európska únia sa dennodenne snaží pomáhať našim 500 miliónom obyvateľov realizovať svoje túžby. Verím, že to môže byť impulzom pre obnovu vysoko konkurencieschopného sociálne trhového hospodárstva v Európe a vo svete. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme rozpočet, ktorý bude inovatívny. Rozpočet, ktorý je v súlade s novou realitou globalizácie. Rozpočet, ktorý reaguje na súčasné výzvy a vytvára príležitosti pre budúcnosť.

Toto je inovatívny rozpočet. Apelujem na Vás, aby ste zmenili tradičný uhol pohľadu a sústredili sa na to, ako prostredníctvom rozpočtu dosiahneme ciele stratégie Európa 2020, ktoré sme si spoločne stanovili. To je dôvod, prečo sa vzďaľujeme od „princípu nároku“, v rámci ktorého niektoré verejné orgány očakávajú, že môžu financie míňať ako sa im zachce. Každá požiadavka musí byť teraz jasne spojená s cieľmi a prioritami, na ktorých sme sa spoločne dohodli. Takto bude každé vydané euro eurom vydaným na viaceré účely. Jedno euro môže posilniť súdržnosť, podporiť energetickú efektívnosť a boj proti zmene klímy, a zároveň podporiť sociálne ciele. To môže mať významný pákový efekt na mnohé oblasti.

Vlády, podnikatelia a rodiny v celej Európe si starostlivo vyberajú, na čo vydávajú svoje peniaze. Je čas dobre si rozmyslieť, kde treba začať sporiť a kde investovať do budúcnosti. Musíme byť nekompromisní, zároveň však kvôli rastu v Európe potrebujeme investície.

Európska únia tiež musí hospodáriť v rámci vymedzených prostriedkov a zároveň investovať do budúcnosti. Máme relatívne malý rozpočet, len okolo 1 % bohatstva Európy (merané hrubým národným dôchodkom), čo predstavuje jednu päťdesiatinu rozpočtov členských štátov. Vplyv tohto rozpočtu však musí byť rozsiahly a musíme naplno využiť každé jedno euro.

Dnes robíme tieto rozhodnutia na obdobie od roku 2014 do roku 2020.

Rozpočet EÚ, ktorý navrhujeme, nebude stáť daňových poplatníkov viac ako doteraz. Získajú však z neho viac. Modernizujeme rozpočet EÚ s cieľom ušetriť v určitých oblastiach, aby sme mohli vydať viac peňazí v skutočne dôležitých prioritných oblastiach. Predkladám Vám rozpočet, ktorý je ambiciózny v oblastiach, kde môže Európa veľa zmeniť. Je to rozpočet založený na celoeurópskom myslení. Sústredí sa na tie oblasti ktorá sa sústredí na tie oblasti, kde vložením peňazí môžeme dosiahnuť synergický efekt a na činnosti, ktorých financovanie by na vnútroštátnej úrovni vyšlo oveľa drahšie.

Tento nový rozpočet bude jednoduchší, transparentnejší a spravodlivejší. Navrhujeme rozpočet, prostredníctvom ktorého bude možné mobilizovať súkromné financie. A navrhujeme zmenu spôsobu financovania rozpočtu prostredníctvom vzniku nových príjmových tokov, ktoré by čiastočne nahradili príspevky založené na hrubom národnom dôchodku každého členského štátu. Veríme, že rodinám a vládam to poskytne lepšie podmienky. Bude to skutočný európsky rozpočet. Rozpočet pre integráciu. Rozpočet, ktorý sa vyhýba zdvojovaniu výdavkov členských štátov a prináša pridanú hodnotu prostredníctvom synergie činností, o ktorých môžeme na európskej úrovni rozhodovať a ktoré nemôžu bez tejto európskej perspektívy vykonané.

Veľká časť tohto rozpočtu bude zameraná na podporu rastu zamestnanosti a hospodárskeho rastu, čo nadväzuje na stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Napríklad prostredníctvom nástroja „Connecting Europe“ sa budú financovať chýbajúce prepojenia v oblasti energetiky, dopravy a informačných technológií. Tým sa bude posilňovať integrita vnútorného trhu, spájať východ so západom a sever s juhom a bude sa vytvárať skutočná územná súdržnosť ku prospechu všetkých. Rozpočet bude investovať do európskych mozgov prostredníctvom zvyšovania pridelených prostriedkov do oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a inovácie. Z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti Európy je veľmi dôležité, aby sme mohli vytvárať pracovné miesta a realizovať myšlienky zajtrajška. Vo svete, kde si konkurujeme s ostatnými blokmi, je najlepšou šancou Európy spojiť svoje zdroje, čím budeme môcť budovať vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo, ktoré spĺňa ciele našej stratégie Európa 2020. Naše hospodárstva sú v súčasnosti prepojenejšie ako kedykoľvek predtým a všetci sme zapojení do posilňovania hospodárskeho oživenia v každom našom členskom štáte.

Takisto podiel rozpočtu určený pre poľnohospodárstvo vyjadruje skutočnú spoločnú európsku politiku strategického významu, kde viac ako 70 % financovania nepochádza z jednotlivých štátov a financovanie EÚ je menej nákladné ako financovanie 27 vnútroštátnych poľnohospodárskych politík. Spoločná poľnohospodárska politika sa bude modernizovať, aby poskytovala bezpečné a zdravé potraviny, chránila životné prostredie a aby z nej malí farmári mali väčší prospech. Je to príklad toho, ako jedno euro môže a musí slúžiť viacerým účelom.

Svet sa stáva menším. Meniace sa spojenectvá a nové veľmoci nútia Európu, aby urobila viac, ak chce, aby jej hlas mal váhu. Suma investovaná do spolupráce Európy so svetom sa zvýši. Bude viac peňazí pre naše okolie a viac peňazí na plnenie našich záväzkov pomáhať najchudobnejším vo svete. My teraz zažívame ťažké časy, to sa však nedá porovnať s tým, akým problémom musia oni neustále čeliť.

Téma solidarity sa prelína celým týmto návrhom – solidarita s najchudobnejšími členskými štátmi a regiónmi, solidarita pri spoločnom riešení výziev migrácie, solidarita v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarita s ľuďmi v tretích krajinách.

Všeobecne rozšírený názor, že Európa utráca väčšinu svojich peňazí na úradníkov a budovy, je scestný. Táto položka tvorí v skutočnosti len 6 % rozpočtu. Som však presvedčený, že európske inštitúcie by tiež mali vyjadriť solidaritu s občanmi Európy v čase, keď sa všade vyžadujú nekompromisné úspory nákladov a maximálna efektívnosť. To je dôvod prečo sa nezvýšia náklady na administratívu a dôjde k 5 % zníženiu stavu zamestnancov inštitúcií EÚ počas nasledujúcich siedmich rokov.

Verím, že predkladáme ambiciózne, ale zodpovedné návrhy. V niektorých oblastiach dôjde k zníženiu a v prioritných oblastiach zase k zvýšeniu. Odolali sme pokušeniu urobiť malé úpravy, ktorých výsledkom by však bol prakticky rovnaký rozpočet ako predtým. Našim hlavným cieľom je ponúknuť európskym občanom za ich peniaze náležitú protihodnotu.

Európsky parlament, členské štáty a Komisia sa teraz musia stretnúť, aby sa tieto návrhy pretavili do dohody. V nasledujúcich mesiacoch očakávam veľa náročných debát, ale pokiaľ bude na každej strane vládnuť skutočný európsky duch, verím, že môžeme dospieť k dohode o ambicióznom a inovatívnom rozpočte, ktorý bude môcť skutočne ovplyvniť životy ľudí.

José Manuel Durão Barroso

predseda Európskej komisie

1. SÚVISLOSTI

Komisia sa pri príprave návrhu budúceho rozpočtu Európskej únie stretla s problémom, akým spôsobom financovať rastúci počet oblastí politiky, v ktorých môže byť EÚ efektívnejšia pri činnosti prostredníctvom úrovne EÚ v súčasnej atmosfére, keď členské štáty prijímajú úsporné opatrenia a zavádza sa fiškálna konsolidácia. Komisia preto navrhla rozpočet, ktorý je do značnej miery postavený na celoeurópskom základe tak, aby účinne podporil stratégiu rastu Európa 2020. Tento návrh je inovatívny v otázke kvality výdavkov a tiež pri riešení spôsobu, ktorým by rozpočet EÚ mal byť financovaný v budúcnosti, s možnosťou zmierniť priamy dosah na vnútroštátne rozpočty a urobiť rozpočet skutočne európskym.

Európska únia v dôsledku ekonomickej a finančnej krízy podnikla dôležité kroky na zlepšenie koordinácie hospodárskeho riadenia na podporu obnovy. Európsky parlament a členské štáty uznali výhody riadenia vzájomnej závislosti v rámci EÚ na základe štruktúrovaného prístupu stanoveného v európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík. Budúci finančný rámec bol navrhnutý tak, aby tento proces podporil. Predstavuje dlhodobú víziu európskej ekonomiky po prekonaní súčasných fiškálnych ťažkostí, s ktorými sa niektoré členské štáty stretávajú. Rozpočet EÚ nie je rozpočtom pre „Brusel“, je určený občanom EÚ. Je malý veľkosťou a je určený pre členské štáty s cieľom priniesť prospech Európskej únii a jej občanom. Jeho cieľom je prispieť k plneniu stratégie udržateľného rastu EÚ, pretože má značný urýchľujúci účinok, najmä ak bude zameraný na plnenie cieľov stratégie Európa 2020.

Ústrednou témou tohto návrhu je inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Komisia navrhuje zvýšiť sumy určené na výskum a inovácie, vzdelanie a rozvoj MSP. Navrhuje v zvýšenej miere využiť potenciál jednotného trhu prostredníctvom vytvorenia infraštruktúry, ktorá je potrebná na jeho fungovanie v dvadsiatom prvom storočí. Navrhuje zefektívniť spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP) tak, aby nielen poskytovala potraviny vysokej kvality, ale napomáhala aj pri ochrane životného prostredia a boji proti zmene klímy. Témou tohto návrhu je aj otázka solidarity: solidarity s najmenej rozvinutými členskými štátmi a regiónmi prostredníctvom koncentrácie najväčšej časti výdavkov na kohéziu na ich potreby, solidarity pri spoločnom riešení problémov migrácie a reakcii na katastrofy, solidarity v otázke energetickej bezpečnosti a solidarity s občanmi tretích krajín, ktorí potrebujú podporu v rámci okamžitých humanitárnych potrieb a dlhodobého rozvoja.

Komisia zdieľa stanovisko Európskeho parlamentu[1], že „spôsob, akým sa doteraz vyvíjal systém vlastných zdrojov EÚ... kladie neprimeraný dôraz na čistú bilanciu jednotlivých členských štátov, a je tak v rozpore so zásadou solidarity EÚ, oslabuje európsky spoločný záujem a do značnej miery ignoruje európsku pridanú hodnotu“. Snahou Komisie pri príprave týchto návrhov je dať financovaniu EÚ iný základ, teda presunúť ťažisko rozpočtu z príspevkov na základe hrubého národného dôchodku tak, aby určitý podiel tvorili skutočné „vlastné zdroje“ v súlade s ustanoveniami Zmluvy, na základe ktorých má rozpočet byť financovaný výhradne z vlastných zdrojov.

Komisia pri príprave návrhu budúceho viacročného finančného rámca (VFR) preskúmala vplyv súčasných výdavkových nástrojov a programov, v širokej miere uskutočnila konzultácie so zainteresovanými stranami[2] a analyzovala možnosti navrhnutia nástrojov a programov v budúcom viacročnom finančnom rámci[3].

2. Navrhovaný viacročný finančný rámec

Komisia pri rozhodovaní o celkovej sume pre budúci viacročný finančný rámec zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu, že „zmrazenie nasledujúceho VFR na úrovni roku 2013... nie je schodnou možnosťou... [a že]... pre budúci VFR je potrebné najmenej 5 % zvýšenie“[4]. Vzala tiež do úvahy závery Európskej rady[5], podľa ktorých je nevyhnutné „aby nasledujúci viacročný finančný rámec odrážali konsolidačné úsilie členských štátov, aby sa deficit a dlh dostali na udržateľnejšiu úroveň. ...[je potrebné] zabezpečiť, aby k tomuto úsiliu primerane prispeli výdavky na európskej úrovni, pričom zohľadní úlohu jednotlivých inštitúcií a potrebu plniť európske ciele“.

Komisia je presvedčená o pridanej hodnote výdavkov na úrovni EÚ. Súčasný VFR predstavuje len tesne nad 1 % HDP EÚ a je malý vo vzťahu k celoeurópskym potrebám, ktoré pravidelne identifikuje Európsky parlament a Rada. Komisia navrhuje finančný rámec na úrovni 1,05 % HDP v záväzkoch, pričom 1 % pochádza z platieb z rozpočtu EÚ. Ďalších 0,02 % výdavkov sa predpokladá mimo VFR, a 0,04 % mimo rozpočtu, čím celková suma dosahuje 1,11 %; táto suma zahŕňa prostriedky vyčlenené na reakciu na krízy a mimoriadne situácie (ktoré nemôžu byť predpokladané, ako humanitárne zásahy) a výdavky, na ktoré prispievajú členské štáty ad hoc (napríklad systém príspevkov do EDF má iný základ ako rozpočet EÚ). Snahou Komisie pri návrhu tohto rámca bolo dosiahnuť rovnováhu medzi ambíciami a realizmom, vzhľadom na časový rámec, v ktorom sa uskutočnia rokovania o rozpočte.

Komisia v súlade s osvedčeným postupom pre viacročný finančný rámec predkladá návrh vyjadrený v budúcich finančných záväzkoch. Podrobne je tiež uvedené tempo platieb s cieľom zvýšenia predvídateľnosti. To je obzvlášť dôležité v čase rozpočtovej konsolidácie, ktorá si vyžaduje dôslednú kontrolu úrovne platieb na začiatku budúceho obdobia.

Komisia sa rozhodla navrhnúť budúci viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 v tejto podobe:

·

3. Financovanie rozpočtu EÚ

Potreba modernizácie finančného rámca sa vzťahuje nielen na výdavkové priority a ich navrhovanie, ale aj na financovanie rozpočtu EÚ, ktoré bolo v nedávnej minulosti v rastúcej miere spochybňované. Zmluva o fungovaní Európskej únie zdôrazňuje pôvodný úmysel financovať rozpočet EÚ výhradne z vlastných zdrojov. Skutočnosť je však v súčasnosti taká, že viac ako 85 % finančných prostriedkov EÚ je založených na štatistických súhrnoch odvodených z hrubého domáceho príjmu (HDP) a DPH. Vo všeobecnosti sú tieto prostriedky vnímané ako príspevky členských štátov, ktoré je potrebné minimalizovať. Na tomto základe vznikol prístup „my money back“ (primeranej návratnosti) zo strany čistých prispievateľov, čím sa narušuje odôvodnenie rozpočtu EÚ a spochybňujú sa spoločné hodnoty solidarity v rámci Únie. To tiež viedlo k nadmernej koncentrácii na čisté platby a súvahy a bráni tomu, aby rozpočet mohol v plnej miere prinášať pridanú hodnotu pre EÚ ako celok.

Na to, aby boli dosiahnuté dohodnuté politické ciele je potrebné, aby financovanie EÚ bolo opätovne zladené s princípmi autonómie, transparentnosti a spravodlivosti. Účelom navrhnutia nových zdrojov nie je zvýšiť celkový rozpočet EÚ, ale snaha o odklon od prístupu „my money back“ a o väčšiu transparentnosť v systéme. Nejedná sa o snahu o získanie rozpočtovej suverenity EÚ, ale o návrat k mechanizmom financovania, ktoré viac zodpovedajú pôvodnému duchu zmlúv. Návrh Komisie by preto viedol k zníženiu priamych príspevkov z rozpočtov členských štátov.

Komisia v preskúmaní rozpočtu[6] stanovila neúplný zoznam možných spôsobov financovania, ktoré by postupne mohli nahradiť národné príspevky a znížiť zaťaženie štátnych pokladníc. Uviedla tiež kritériá, ktoré je pri ich zvažovaní potrebné uplatniť. Komisia v širokej miere analyzovala možnosti[7] a rozhodla sa navrhnúť nový systém vlastných zdrojov na základe zdanenia finančných transakcií a nového zdroja založeného na DPH. Tieto nové vlastné zdroje by čiastočne financovali rozpočet EÚ a mohli by úplne nahradiť existujúce komplexné vlastné zdroje založené na DPH, ktoré Komisia navrhuje odstrániť. Navrhla tiež zníženie podielu zdroja založeného na HDP. Návrh Komisie na rozhodnutie Rady o nových vlastných zdrojoch je podrobne uvedený v sprievodnom legislatívnom texte[8]. Komisia v tejto súvislosti podporuje výzvu Európskeho parlamentu na uskutočnenie konferencie za účasti parlamentov členských štátov s cieľom diskutovať o tejto otázke.

Z uvedených dôvodov preto Komisia tiež navrhuje značné zjednodušenie otázky zliav a korekcií. Pokusy o vyrovnanie rozdielov medzi platbami členských štátov do rozpočtu EÚ a príjmami z rôznych výdavkových politík EÚ v rozpočte spôsobujú nezrovnalosti a obmedzujú schopnosť rozpočtu EÚ prinášať pridanú hodnotu. Komisia preto v súlade so závermi zasadnutia Európskej rady vo Fontainebleau v roku 1984 navrhuje znížiť príspevky členských štátov, pre ktoré tieto vo vzťahu k ich relatívnej prosperite predstavujú nadmernú rozpočtovú záťaž.

4. Základné princípy rozpočtu EÚ

Rozpočet EÚ sa odlišuje od vnútroštátnych rozpočtov. EÚ nefinancuje priamu zdravotnú starostlivosť alebo vzdelávanie. Rovnako nefinancuje policajné alebo ozbrojené sily. Jeho základom je celoeurópsky prístup, nie vnútroštátny. Jeho relatívne malá veľkosť umožňuje aby bol zameraný na oblasti, v ktorých prináša vysokú pridanú hodnotu pre EÚ[9]. Cieľom rozpočtu EÚ nie je financovať opatrenia, ktoré môžu členské štáty financovať z vlastných zdrojov. Jeho účelom je financovanie činností, ktoré musia byť financované, aby EÚ mohla existovať, alebo je možné ich vykonať efektívnejšie a s nižšími nákladmi prostredníctvom spoločného financovania z rozpočtu EÚ. Účelom rozpočtu EÚ je:

(a) financovať spoločné politiky, ktoré na základe dohody členských štátov majú byť riešené na úrovni EÚ (napríklad spoločná poľnohospodárska politika);

(b) vyjadrovať solidaritu medzi všetkými členskými štátmi a regiónmi, podporiť rozvoj najslabších regiónov, čo umožní EÚ fungovať ako jednotný hospodársky priestor (napríklad prostredníctvom politiky súdržnosti);

(c) financovať zásahy na dokončenie vnútorného trhu, ktoré by ani najvyspelejšie členské štáty nemohli samostatne financovať. Rozpočet EÚ umožňuje namiesto čisto národnej perspektívy použiť európsku perspektívu (napríklad prostredníctvom celoeurópskeho financovania infraštruktúry); pomáha tiež odstrániť nákladnú duplikáciu rôznych vnútroštátnych schém, ktoré čiastočne plnia rovnaké ciele;

(d) zaistiť synergie a úspory z rozsahu prostredníctvom uľahčenia spolupráce a spoločného riešenia problémov, ktoré členské štáty nemôžu riešiť samostatne (napríklad podpora výskumu a inovácií na svetovej úrovni, spolupráca v oblasti vnútorných záležitostí, migrácie a spravodlivosti);

(e) poskytnúť odpoveď na pretrvávajúce a nové problémy, ktoré si vyžadujú spoločný, celoeurópsky prístup (napríklad v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, humanitárnej pomoci, demografických zmien a kultúry).

Komisia na základe toho pri návrhu budúceho VFR uplatnila princípy, ktoré boli uvedené v preskúmaní rozpočtu z roku 2010:

· zameranie na plnenie hlavných politických priorít,

· zameranie na pridanú hodnotu EÚ,

· zameranie na vplyvy a výsledky,

· vzájomné výhody v celej Európskej únii.

Rozpočet EÚ vyjadruje „politiku v číslach“. Financovanie musí preto byť v súlade s existujúcim regulačným prostredím a politickými prioritami v príslušných oblastiach. Financovanie musí priniesť očakávané výsledky. Štátne orgány nie sú „oprávnené“ získať prostriedky na výdavky podľa vlastnej úvahy. Prostriedky z rozpočtu EÚ prijímajú s cieľom plniť dohodnuté spoločné ciele EÚ. Programy a nástroje zahrnuté do tohto návrhu VFR boli preto upravené tak, aby sa zaistilo, že ich výsledky podporia hlavné politické priority EÚ. Charakteristickými znakmi budúceho súboru finančných programov a nástrojov bude zameranie na výsledky, zvýšené využitie podmienenosti a zjednodušenie plnenia.

· Výsledky budú jednoznačne súvisieť s uplatňovaním stratégie Európa 2020 a dosahovaním jej cieľov. To znamená zamerať programy na obmedzený počet dôležitých priorít a opatrení, ktoré môžu dosiahnuť požadované ciele. Je potrebné vyhnúť sa fragmentácii a nekoordinovaným zásahom. Pokiaľ je to možné, budú existujúce programy zlúčené (napríklad v oblastiach ako vnútorné záležitosti, vzdelávanie a kultúra) a/alebo upravené (ako napríklad výskum a súdržnosť), aby sa zaistilo integrované plánovanie a jednotný súbor mechanizmov na implementáciu, kontrolu a predkladanie správ.

· Zjednodušenie: súčasné pravidlá financovania boli upravené nielen v súvislosti s požiadavkou zodpovednosti pri výdavkoch z verejných prostriedkov, ale aj v súvislosti s minulými problémami. Dôsledkom je rôznorodosť a komplexnosť pravidiel, ktoré sú ťažko uplatniteľné a kontrolovateľné. Táto komplexnosť predstavuje pre príjemcov a pre Komisiu a členské štáty nadmernú administratívnu záťaž, ktorá sa môže nechcene prejaviť v odradení od účasti a omeškaní pri vykonávaní. V súčasnosti sa pracuje na zjednodušení všeobecných pravidiel (nariadenie o rozpočtových pravidlách) a pravidiel špecifických pre jednotlivé sektory.

· Podmienenosť: S cieľom klásť väčší dôraz na výsledky ako na vstupy alebo sumy bude pri programoch a nástrojoch zavedená podmienenosť. To platí najmä v prípade veľkých výdavkových blokov pri politike súdržnosti a v poľnohospodárstve, kde sa od členských štátov a príjemcov bude vyžadovať preukázanie skutočnosti, že prijaté prostriedky sa využívajú na rozšírenie plnenia politických priorít EÚ. Komisia zaistí súdržnosť medzi celkovou ekonomickou politikou EÚ a rozpočtom EÚ, najmä aby predišla situáciám, keď účinnosť financovania z prostriedkov EÚ bude oslabená nevhodnými makrofiškálnymi politikami.

· Vplyv investícií: Na základe spolupráce so súkromným sektorom na inovatívnych finančných nástrojoch je možné zvýšiť vplyv rozpočtu EÚ, čo umožní väčší počet strategických investícií a rozšíri potenciál rastu EÚ. Skúsenosti pri spolupráci predovšetkým so skupinou Európskej investičnej banky (EIB) a vnútroštátnymi a medzinárodnými finančnými inštitúciami boli pozitívne a budú pri budúcom VFR zohľadnené. Záruky a schémy na zdieľanie rizika umožnia finančnému sektoru poskytnúť viac kapitálu a úverov inovatívnym spoločnostiam alebo na infraštruktúrne projekty. Týmto spôsobom tiež môžu finančné nástroje prispieť k celkovému rozvoju finančných trhov po prekonaní krízy.

5. Hlavné nové prvky

V súvislosti s budúcim rozpočtom je cieľom Komisie realizovať výdavky odlišným spôsobom, pričom bude väčší dôraz kladený na výsledky a výkonnosť, so zameraním na plnenie cieľov agendy Európa 2020 prostredníctvom väčšej podmienenosti v politike súdržnosti a podmienenia priamych platieb poľnohospodárom ochranou životného prostredia. Budúci rozpočet by mal byť modernizovaný presunutím prostriedkov do prioritných oblastí, ako napríklad európska infraštruktúra, výskum a inovácie, ochrana vonkajších hraníc Únie a priorít v oblasti politiky vonkajších vzťahov, ako napríklad susedstvo EÚ. Rieši priority zasahujúce do viacerých oblastí politiky, ako ochrana životného prostredia a boj proti zmene klímy ako súčasť všetkých hlavných nástrojov a opatrení. Podrobnosti o prístupe v každej oblasti politiky sú uvedené v časti II tohto oznámenia. V nasledujúcej časti sú stanovené kľúčové zmeny, ktoré budú uskutočnené v hlavných výdavkových oblastiach.

5.1. Horizont 2020: spoločný strategický rámec pre výskum, inovácie a technologický vývoj

EÚ sa potýka so značným nedostatkom inovácií[10], ktorý musí byť odstránený, pokiaľ má EÚ konkurovať ostatným rozvinutým a rozvíjajúcim sa ekonomikám. Európska únia ako celok zaostáva za Japonskom a Spojenými štátmi v mnohých kľúčových indikátoroch, ako napríklad počet registrovaných patentov, objem vývozu stredne vyspelých a vyspelých výrobkov a podiel výdavkov na výskum a vývoj na HDP.

Výskum a inovácie pomáhajú pri tvorbe pracovných príležitostí, dosiahnutí prosperity a zlepšení kvality života. Aj keď je EÚ pri mnohých technológiách na vedúcej pozícii, musí čeliť zvýšenej konkurencie tradičných súperov a rozvíjajúcich sa ekonomík. Spoločné programy združujú výskumné úsilie a môžu tak priniesť výsledky, ktoré členské štáty samostatne nemôžu dosiahnuť.

Cieľom je podporiť zvýšenie investícií do výskumu a vývoja v celej EÚ, aby bol dosiahnutý podiel investícií na úrovni 3 % HDP, ktorý je jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020. EÚ tiež musí zvýšiť úsilie pri transformácii vedeckých poznatkov na patentované postupy a produkty s využitím nielen v priemysle využívajúcom vyspelé technológie, ale podľa možností aj v tradičných sektoroch. To si vyžaduje úsilie zo strany štátnych orgánov, súkromného sektora a výskumnej komunity. Komisia v rámci zásadnej revízie riadiacich štruktúr výskumu v EÚ vytvorila Európsku radu pre výskum, ktorá prináša pozitívne výsledky. Komisia okrem toho v návrhu MFF navrhuje zvýšiť úsilie a reorganizovať a integrovať existujúce nástroje na financovanie výskumu a inovácií (najmä rámcové programy pre výskum a pre konkurencieschopnosť a inovácie) s cieľom lepšie prepojiť vymedzené politické ciele a vytvoriť zjednodušené a štandardizované postupy vykonávania. Tým sa zmierni administratívna záťaž pre príjemcov.

Komisia navrhuje, aby bolo financovanie výskumu a inovácií v budúcnosti založené na troch hlavných oblastiach, ktoré sú pevne zakotvené v stratégii Európa 2020:

· excelentnosť vo vedeckom výskume,

· riešenie spoločenských výziev,

· dosiahnutie vedúcej pozície v oblasti priemyslu a podpora konkurencieschopnosti.

Spoločný strategický rámec (s názvom HORIZON 2020) spolu s využitím národných výskumných programov obmedzí fragmentáciu a zaistí väčšiu súdržnosť. Bude úzko prepojený s hlavnými sektorovými politickými prioritami, ako napríklad zdravie, potravinová bezpečnosť a bioekonomika, energie a zmena klímy. Európsky inovačný a technologický inštitút bude súčasťou programu HORIZON 2020 a bude mať dôležitú úlohu pri zblížení troch strán vedomostného trojuholníka (vzdelávanie – výskum – inovácia) prostredníctvom vedomostných a inovačných komunít. Jedným zo znakov nového prístupu k financovaniu výskumu bude zvýšené využitie inovatívnych finančných nástrojov na základe úspešného príkladu finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF).

Komisia navrhuje vyčleniť 80 mld. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 na Spoločný strategický rámec pre výskum a inovácie. Tieto prostriedky budú doplnené významnou podporou výskumu a inovácií v štrukturálnych fondoch. Napríklad od roku 2007 do roku 2013 bolo na výskum a inovácie v európskych regiónoch vynaložených 60 mld. EUR a podobné výdavky môžu byť očakávané v budúcnosti.

5.2. Solidarita a investície pre udržateľný rast a zamestnanosť

Politika súdržnosti je dôležitým vyjadrením solidarity s chudobnejšími a menej rozvinutými regiónmi EÚ. Má však väčší význam. Jedným z najväčších úspechov EÚ je schopnosť zvyšovať životnú úroveň všetkých občanov. Pomáha nielen menej rozvinutým členským štátom a regiónom pri rozvoji a raste, ale aj má tiež úlohu pri integrácii vnútorného trhu, ktorý predstavuje úspory z rozsahu pre všetky regióny EÚ bez ohľadu na bohatstvo alebo veľkosť. Komisia na základe hodnotenia minulých výdavkov zistila mnoho prípadov pridanej hodnoty a investícií, na základe ktorých boli vytvorené pracovné príležitosti a dosiahnutý rast. Tieto by sa neuskutočnili bez podpory rozpočtu EÚ. Výsledky však ukázali aj určitý rozptyl a nedostatočné stanovenie priorít. Komisia sa rozhodla navrhnúť zásadné zmeny v politike súdržnosti v čase, keď sa potýkame s nedostatkom verejných financií a keď sú viac ako kedykoľvek predtým potrebné investície na posilnenie rastu.

Politika súdržnosti má tiež kľúčovú úlohu pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 v celej EÚ. Komisia navrhuje posilniť zameranie na výsledky a účinnosť výdavkov na súdržnosť prostredníctvom systematickejšieho prepojenia politiky súdržnosti s cieľmi stratégie Európa 2020. Okrem toho navrhuje vytvoriť novú kategóriu „prechodných regiónov“, ktoré nahradia súčasný systém rušenia a zavádzania. Táto kategória bude zahŕňať všetky regióny, v ktorých HDP per capita dosahuje 75 % až 90 % priemeru EÚ–27.

Nezamestnanosť a pretrvávajúca vysoká úroveň chudoby si vyžadujú opatrenia na úrovni EÚ a členských štátov. Vzhľadom na to, že sa Únia potýka s rastúcimi problémami nedostatočnej úrovne kvalifikácie, nízkej výkonnosti aktívnej politiky na pracovnom trhu a vo vzdelávacích systémoch, sociálneho vylúčenia marginalizovaných skupín a nízkej pracovnej mobility, sú potrebné politické iniciatívy a konkrétne podporné opatrenia. Mnohé z týchto problémov boli zhoršené finančnou a ekonomickou krízou, demografickými a migračnými trendmi a rýchlym tempom technologických zmien. Ak nebudú účinne riešené, predstavujú zásadný problém pre sociálnu súdržnosť a konkurencieschopnosť. Preto je dôležité, aby investície do infraštruktúry, regionálnej konkurencieschopnosti a rozvoja podnikania, zamerané na posilnenie rastu, boli sprevádzané opatreniami zameranými na politiky na pracovnom trhu, v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, sociálneho zahrnutia, prispôsobivosti, ako aj na politiky zamerané na podniky a podnikateľov a na zvýšenie administratívnej kapacity.

Pri tomto úsilí zohráva kľúčovú úlohu Európsky sociálny fond (ESF). Podľa návrhu by sa od členských štátov vyžadovalo stanovenie spôsobu, ktorým by jednotlivé nástroje financovania prispeli k dosiahnutiu celkových cieľov stratégie Európa 2020, vrátane vytvorenia minimálnych podielov podpory zo štrukturálnych fondov v rámci ESF pre všetky kategórie regiónov (25 % pre konvergenčné regióny, 40 % pre prechodné regióny, 52 % pre konkurencieschopné regióny na základe skutočnosti, že Kohézny fond naďalej predstavuje jednu tretinu prostriedkov pridelených na politiku súdržnosti v oprávnených členských štátoch s výnimkou územnej spolupráce). Uplatňovanie týchto podielov znamená, že minimálny celkový podiel pre ESF dosiahne 25 % rozpočtových prostriedkov vyčlenených na politiku súdržnosti, teda 84 mld. EUR. ESF bude dopĺňať množstvo nástrojov priamo spravovaných Komisiou, ako napríklad PROGRESS a sieť EURES na podporu tvorby pracovných príležitostí.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je flexibilný fond mimo rozpočtu avšak v rámci finančného rámca, ktorý podporuje pracovníkov, ktorý boli prepustení v dôsledku zmien v štruktúre svetového obchodu a pomáha im čo najskôr si nájsť prácu. Potrebné sumy sú každý rok rôzne, preto Komisia navrhuje, aby Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol ponechaný mimo finančného rámca. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii môže tiež byť použitý na pomoc poľnohospodárom a zamestnancom v poľnohospodárstve, ktorých živobytie by mohlo byť ovplyvnené globalizáciou.

Komisia s cieľom zvýšiť účinnosť výdavkov EÚ a v súlade s územným prístupom Lisabonskej zmluvy navrhuje vytvoriť spoločný strategický rámec pre všetky štrukturálne fondy, aby ciele stratégie Európa 2020 boli transformované do investičných priorít. Cieľom tohto návrhu je oživiť cieľ územnej súdržnosti stanovený v Lisabonskej zmluve. Komisia z operačného hľadiska navrhuje uzatvoriť zmluvy o partnerstve s každým členským štátom. V týchto zmluvách budú stanovené záväzky partnerov na úrovni štátov a regiónov pri využití prostriedkov pridelených na vykonanie stratégie Európa 2020 a rámec výkonnosti, na základe ktorého bude možné hodnotiť pokrok, dosiahnutý pri plnení záväzkov.

Je preto potrebné na tomto základe pevne prepojiť národné programy reforiem, konvergenčné programy a programy stability vypracované členskými štátmi s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny prijaté Radou. Aby sa zaistilo, že účinnosť výdavkov na súdržnosť nebude oslabená nevhodnými makrofiškálnymi politikami, bude podmienenosť spojená s novou ekonomickou správou dopĺňať podmienenosť ex ante stanovenú v zmluvách, špecifickú pre jednotlivé sektory.

V zmluvách budú jasne stanovené ciele a indikátory a obmedzený počet podmienok (tak podmienok ex ante, ako ak podmienok spojených s dosiahnutím cieľov, aby ich bolo možné monitorovať). Budú tiež obsahovať záväzok celoročne podávať správy o pokroku pri zostavovaní výročných správ o politike súdržnosti. Financovanie bude sústredené na obmedzený počet priorít. Konkurencieschopné a prechodné regióny by pridelené prostriedky z rozpočtu, s výnimkou ESF, využili predovšetkým na energetickú účinnosť, energiu z obnoviteľných zdrojov, konkurencieschopnosť MSP a inovácie, kým konvergenčné regióny by pridelené prostriedky využili na širší rozsah priorít (vrátane budovania inštitucionálnych kapacít, pokiaľ je to potrebné).

Na posilnenie výkonnosti budú zavedené nové ustanovenia o podmienenosti, aby financovanie z prostriedkov EÚ bolo zamerané na účinné plnenie cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom politiky súdržnosti. Podmienenosť bude zavedená vo forme tak „ex ante“ podmienok, ktoré musia byť zavedené pred poskytnutím prostriedkov, ako aj „ex post“ podmienok, podľa ktorých bude uvoľnenie dodatočných podmienok závisieť na výkonnosti. Nedostatočný pokrok pri plnení týchto podmienok bude dôvodom pozastavenia alebo odobratia prostriedkov.

Podmienenosť bude založená na výsledkoch a podnetoch na vykonávanie reforiem potrebných na zaistenie účinného využitia finančných prostriedkov. S cieľom posilniť zameranie na výsledky a dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 bude 5 % rozpočtu na súdržnosť vyčlenených ako rezerva a pridelených na základe strednodobého hodnotenia členským štátom a regiónom, ktorých programy dosiahli určené ciele v súvislosti s dosiahnutím programových cieľov súvisiacich s cieľmi stratégie Európa 2020. Ciele programov budú stanovené v súlade s predpismi politiky súdržnosti.

Skúsenosti so súčasným finančným rámcom ukazujú, že mnohé členské štáty majú ťažkosti s prijímaním veľkého objemu prostriedkov z EÚ v obmedzenom čase. Omeškanie pri príprave projektov, záväzkov a výdavkov má za následok značný objem nevyužitých prostriedkov na konci súčasného obdobia financovania. Fiškálna situácia v niektorých členských štátoch okrem toho sťažila uvoľnenie prostriedkov v rámci vnútroštátneho spolufinancovania. Komisia s cieľom posilniť schopnosť prijať finančné prostriedky navrhuje niekoľko krokov:

· stanoviť maximálnu mieru pridelených prostriedkov na súdržnosť na 2,5 % HDP,

· umožniť dočasné zvýšenie úrovne spolufinancovania o 5 až 10 percentuálnych bodov, pokiaľ členský štát prijíma finančnú pomoc v súlade s článkom 136 alebo 143 ZFEÚ, čím sa zníži objem potrebných prostriedkov z vnútroštátnych rozpočtov v čase fiškálnej konsolidácie, pri zachovaní rovnakej celkovej úrovne financovania EÚ,

· zahrnúť niektoré podmienky v súvislosti so zlepšením administratívnej kapacity do zmlúv o partnerstve.

Komisia v rámci budúceho VFR navrhuje zamerať najväčší podiel financovania na súdržnosť na najmenej rozvinuté regióny a členské štáty. Navrhuje tiež pomôcť regiónom, ktoré sa presunuli z kategórie „konvergenčný región“ prostredníctvom obmedzenia znižovania intenzity pomoci, ktoré by nastalo, ak by sa okamžite presunuli do kategórie „konkurencieschopný región“. Komisia preto navrhuje, aby si ponechali dve tretiny úrovne súčasných príspevkov na obdobie trvania budúceho VFR. Tieto regióny spolu s ostatnými regiónmi s podobnou úrovňou HDP (medzi 75 % a 90 % HDP EÚ) by vytvorili novú kategóriu „prechodných regiónov“.

Komisia navrhuje vyčleniť 376 mld. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 na výdavky v rámci nástrojov politiky súdržnosti. Táto suma zahŕňa: · 162,6 mld. EUR pre konvergenčné regióny, · 38,9 mld. EUR pre prechodné regióny, · 53,1 mld. EUR pre konkurencieschopné regióny, · 11,7 mld. EUR na územnú spoluprácu, · 68,7 mld. EUR pre Kohézny fond, A 40 mld. EUR na nástroj Connecting Europe Európsky sociálny fond (na základe vzorca 25/40/52) podľa kategórie regiónu bude predstavovať aspoň 25 % prostriedkov určených na politiku súdržnosti, pričom prostriedky na nástroj „Spájame Európu“, t.j. 84 mld. EUR, sú oddelené. Mimo VFR: · 3 mld. EUR pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, · 7 mld. EUR pre Európsky fond solidarity

5.3. Spájanie Európy

Riadne fungujúci jednotný trh závisí od modernej, výkonnej infraštruktúry, ktorá Európu spája najmä v oblastiach dopravy, energie a informačných a komunikačných technológií (IKT).

Odhaduje sa, že na dokončenie transeurópskych energetických sietí je potrebných približne 200 mld. EUR a v rozmedzí rokov 2014 až 2020 je do transeurópskych energetických sietí potrebné investovať 540 mld. EUR a viac ako 250 mld. EUR do IKT. Trh poskytne hlavnú časť potrebných investícií, najmä v energetickom sektore a v sektore IKT sietí. Je však potrebné riešiť zlyhanie trhu s cieľom odstrániť pretrvávajúce nedostatky, prekážky a zaistiť dostatočné cezhraničné prepojenia. Skúsenosti však ukazujú, že členské štáty nepriraďujú dostatočne vysokú prioritu cezhraničným investíciám zasahujúcim do viacerých štátov, ktorých cieľom je vybudovanie infraštruktúry potrebnej pre fungovanie vnútorného trhu. To je ďalším príkladom pridanej hodnoty rozpočtu EÚ. Jeho prostredníctvom je možné zabezpečiť financovanie celoeurópskych projektov, ktoré spájajú centrálne a okrajové oblasti v prospech všetkých občanov.

Komisia sa preto rozhodla navrhnúť vytvorenie nástroja Connecting Europe s cieľom urýchliť rozvoj infraštruktúry, ktorú EÚ potrebuje. Tieto spojenia posilňujúce rast poskytnú lepší prístup na vnútorný trh a ukončia izoláciu niektorých ekonomických „ostrovov“. Napríklad časti EÚ, ktoré ešte nie sú prepojené na hlavné elektrické a plynové siete, závisia v otázke dodávky energie od investícií v iných členských štátoch. Nástroj Connecting Europe prostredníctvom zaistenia celoeurópskeho prístupu k rôznym zdrojom a poskytovateľom v Únii a mimo nej značne posilní energetickú bezpečnosť. Pomôže tiež realizovať nový koncept teritoriálnej súdržnosti, ktorý bol zavedený v Lisabonskej zmluve. Prostredníctvom celoeurópskej dostupnosti vysokorýchlostných IKT sietí a celoeurópskych IKT služieb bude tiež prekonaná roztrieštenosť jednotného trhu. Pomôžu tiež malým a stredným podnikom pri hľadaní možností rastu na domácich trhoch.

V rámci tohto nástroja budú financované vopred určené infraštruktúrne projekty v oblasti dopravy, energetiky a IKT, ktoré sú pre EÚ prioritné. Tie zahŕňajú fyzickú infraštruktúru a infraštruktúru informačných technológií, pri zohľadnení kritérií udržateľného rozvoja. Zoznam navrhovaných infraštruktúrnych projektov (chýbajúce spojenia) sprevádza predkladaný návrh.

Nástroj Connecting Europe bude riadený centrálne a bude financovaný na základe určeného rozpočtu a prostredníctvom vyčlenených súm na dopravu v Kohéznom fonde. Úrovne spolufinancovania z rozpočtu EÚ budú vyššie v prípade investícií, ktoré sa uskutočnia v „konvergenčných regiónoch“, ako v prípade „konkurencieschopných“ regiónov. Miestna a regionálna infraštruktúra bude napojená na prioritnú infraštruktúru EÚ, pričom bude spájať všetkých občanov EÚ a môže byť (spolu-) financovaná zo štrukturálnych fondov (Kohézny fond a/alebo ERDF v závislosti od situácie v členskom štáte/regióne). Komisia vzhľadom na nedostatok infraštruktúry v nových členských štátoch pre Kohézny fond navrhuje takmer nezmenenú úroveň prostriedkov. To pomôže posilniť investície do dopravy v oprávnených regiónoch a podporí spojenia medzi nimi a celou EÚ.

Nástroj Connecting Europe poskytuje možnosti na využitie inovatívnych finančných nástrojov na zaistenie väčšieho objemu investícií a ich urýchlenie, ktoré by mohlo byť dosiahnuté len prostredníctvom financovania z verejných zdrojov. Komisia bude úzko spolupracovať s EIB a ostatnými bankami, ktoré uskutočňujú verejné investície, pri zaistení kombinácie financovania týchto projektov. Komisia bude predovšetkým podporovať využitie dlhopisov na projekty EÚ[11], ako prostriedku na zabezpečenie realizácie týchto dôležitých projektov.

Niektoré z infraštruktúrnych projektov v záujme EÚ budú musieť prechádzať susediacimi krajinami a krajinami zapojenými do procesu rozširovania. Komisia navrhne zjednodušené prostriedky na ich spojenie a financovanie prostredníctvom nového nástroja s cieľom zaistiť súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími nástrojmi. To znamená existenciu integrovaného súboru pravidiel, aby financovanie príslušných projektov bolo sprístupnené z rôznych okruhov rozpočtu EÚ.

Komisia navrhuje vyčleniť 40 mld. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 pre nástroj Connecting Europe. Tieto prostriedky bude dopĺňať 10 mld. EUR, ktoré budú vyčlenené v Kohéznom fonde na súvisiace investície v doprave. Táto suma zahŕňa 9,1 mld. EUR pre energetický sektor, 31,6 mld. EUR na dopravu (vrátane 10 mld. EUR z Kohézneho fondu) a 9,1 mld. EUR na IKT.

5.4. Efektívna spoločná poľnohospodárska politika

Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) je jednou z mála skutočne spoločných politík EÚ. Je navrhnutá tak, aby bol poľnohospodársky sektor v Európe udržateľný, a to prostredníctvom posilnenia konkurencieschopnosti, zaistenia dostatočného a bezpečného zásobovania potravinami, ochrany životného prostredia a vidieka pri zachovaní spravodlivej životnej úrovne pre poľnohospodárov. Nahrádza 27 odlišných vnútroštátnych poľnohospodárskych politík a pre vnútroštátne rozpočty predstavuje úspory, pretože poľnohospodárom sa poskytuje priama podpora z rozpočtu EÚ bez vnútorného spolufinancovania.

Komisia sa prostredníctvom navrhovaných zmien vo financovaní usiluje vo väčšej miere integrovať CAP v rámci stratégie Európa 2020, pri súčasnom zaistení stabilnej úrovne príjmov pre európskych poľnohospodárov. V budúcnosti bude rozpočet na poľnohospodárstvo využitý nielen na zvýšenie poľnohospodárskej produktivity, zaistenie spravodlivej životnej úrovne pre poľnohospodársku komunitu, stabilizáciu trhu, zaistenie dostupnosti surovín a ich prístupnosti pre spotrebiteľov za rozumné ceny, ale podporí tiež udržateľné riadenie prírodných zdrojov, opatrenia v oblasti klímy a vyvážený územný rozvoj v celej Európe. Tri prvky stratégie Európa 2020 – inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast – budú začlenené do budúcej fázy vývoja CAP.

Zmeny, ktoré navrhuje Komisia, sú určené na vytvorenie spravodlivejšieho systému podpory v celej EÚ, prepojenie poľnohospodárstva a politiky v oblasti životného prostredia s cieľom udržateľne spravovať vidiek a zaistiť, aby poľnohospodárstvo aj naďalej prispievalo k prosperite ekonomiky na vidieku. Postupne bolo v rámci CAP zavedených niekoľko povinností a poplatkov, ktoré v skutočnosti patria do iných oblastí politiky. Komisia v rámci budúceho VFR využije príležitosť znovu zamerať CAP na hlavné a nové aktivity. Preto napríklad prostriedky určené na bezpečnosť potravín boli presunuté do tretieho okruhu rozpočtu a potravinová pomoc pre najchudobnejších bude v budúcnosti financovaná z okruhu 1, kde viac zodpovedá cieľu znížiť chudobu v rámci stratégie Európa 2020. Komisia navrhne rozšírenie rozsahu pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, aby zahŕňal pomoc poľnohospodárom, ktorých živobytie môže byť ovplyvnené globalizáciou.

Dva základné piliere štruktúry CAP budú zachované. Hlavné zmeny, ktoré navrhuje Komisia, sa týkajú:

Priamych platieb, ktoré budú podmienené ochranou životného prostredia: s cieľom zaistiť, aby CAP prispela k naplneniu cieľov EÚ v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, okrem požiadaviek krížového plnenia súčasnej legislatívy, bude 30 % priamej podpory podmienenej ochranou životného prostredia. To znamená, že všetci poľnohospodári musia zaviesť postupy podporujúce ochranu životného prostredia, ktoré budú vymedzené v právnych predpisoch a kontrolovateľné. V dôsledku toho v sektore poľnohospodárstve nastane posun smerom k udržateľnej správe, pričom poľnohospodári budú dostávať platby za dodávky verejných statkov.

Konvergencia platieb: na zaistenie spravodlivejšej distribúcie priamej podpory pri zohľadnení rozdielov, ktoré stále existujú na úrovni príjmov a nákladov na vstupy, budú úrovne priamej podpory za hektár progresívne prispôsobené. To bude dosiahnuté tak, že všetky členské štáty s úrovňou priamych platieb menej ako 90 % priemeru postupne znížia rozdiel medzi súčasnou úrovňou a navrhovanou úrovňou o jednu tretinu. Táto konvergencia bude financovaná proporčne všetkými členskými štátmi, v ktorých priame platby prekračujú priemer EÚ. Prostriedky pridelené na rozvoj vidiek budú tiež prehodnotené na základe objektívnejších kritérií a budú lepšie zamerané na ciele politiky. To zaistí spravodlivejšie zaobchádzanie s poľnohospodármi vykonávajúcimi rovnaké aktivity. Komisia predloží návrhy, ktoré umožnia flexibilitu medzi dvomi piliermi, aby v rámci CAP existovala možnosť reagovať na problémy v súvislosti s ekonomickými, sociálnymi, environmentálnymi a geografickými zvláštnosťami európskeho poľnohospodárstva v 21. storočí a účinne prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020.

Stanovenia limitu pre priame platby prostredníctvom obmedzenia základnej úrovne priamej podpory, ktorú môžu veľké poľnohospodárskej podniky získať, pri zohľadnení úspor z rozsahu a priamych pracovných príležitostí, ktoré tieto podniky vytvárajú. Komisia navrhuje, aby vzniknuté úspory boli opätovne prevedené do rozpočtových prostriedkov vyčlenených na rozvoj vidieka a zachované v rámci prostriedkov určených pre členské štáty, z ktorých pochádzajú.

Komisia sa domnieva, že tieto nové prvky môžu byť začlenené v rámci súčasných dvoch pilierov štruktúry CAP. Tá bude preto v budúcnosti obsahovať prvý pilier, ktorý bude spravodlivejšie distribuovaný a viac zameraný na ochranu životného prostredia a druhý pilier, ktorá je viac zameraný na konkurencieschopnosť a inovácie, zmenu klímy a životné prostredie. Zlepšené plánovanie cieľov by malo viesť k efektívnejšiemu využívaniu dostupných finančných prostriedkov. Druhý pilier CAP, ktorý sa vzťahuje na rozvoj vidieka, bude naďalej prispievať k plneniu špecifických vnútroštátnych a/alebo regionálnych potrieb pri zohľadnení potrieb EÚ, a rovnako ako ostatné štrukturálne fondy bude podliehať ustanoveniam o podmienenosti na základe výkonnosti, stanovených v stratégii Európa 2020. Od roku 2013 bude Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) zahrnutý do spoločného strategického rámca pre všetky štrukturálne fondy a do zmlúv, ktoré budú uzatvorené so všetkými členskými štátmi. Zdôraznením teritoriálneho rozmeru sociálno-ekonomického rozvoja a kombinácie dostupných prostriedkov EÚ do jednej zmluvy bude v budúcnosti lepšie podporovaný ekonomický rozvoj vidieckych oblastí v celej EÚ.

Komisia tiež navrhuje reštrukturalizáciu trhových opatrení, ktoré v súčasnosti patria do prvého piliera CAP. Európske poľnohospodárstvo sa v súčasnosti čelí rôznym problémom, predovšetkým potrebe reagovať na nepredvídateľné okolnosti, alebo uľahčiť vykonanie zmien vyžadovaných medzinárodnými obchodnými dohodami. Komisia preto navrhuje vytvorenie dvoch nástrojov mimo viacročného finančného rámca, ktoré budú podliehať rovnakému zrýchlenému postupu ako rezerva na núdzovú pomoc(Emergency Aid Reserve – EAR): núdzového mechanizmu určeného na reakciu na krízové situácie (napríklad problém s bezpečnosťou potravín) a rozšírenie rozsahu pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

Komisia navrhuje vyčleniť 281,8 mld. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 pre prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky a 89,9 mld. EUR na rozvoj vidieka. Tieto prostriedky bude dopĺňať ďalších 15,2 mld. EUR: · 4,5 mld. EUR na výskum a inovácie v rámci potravinovej bezpečnosti, bioekonómie a udržateľného poľnohospodárstva (v Spoločnom strategickom rámci pre výskum a inovácie), · 2,2 mld. EUR na potravinovú bezpečnosť v rámci okruhu 3, · 2,5 mld. EUR na potravinovú pomoc pre najchudobnejších v rámci okruhu 1, · 3,5 mld. EUR v rámci novej rezervy na krízy v potravinovom sektore, · 2,5 mld. EUR pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.

5.5. Investície do ľudského kapitálu

Hlavné ciele stratégie Európa 2020 zamerané na zvýšenie vyššej vzdelanosti a zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky nebudú dosiahnuté bez zvýšenia investícií do ľudského kapitálu. Najväčší príspevok z rozpočtu EÚ na investície do ľudského kapitálu pochádza z Európskeho sociálneho fondu. Okrem aktivít fondu existuje potenciál zvýšenia podpory EÚ pre všetky úrovne inštitucionalizovaného vzdelávania a odbornej prípravy (školské, vyššie, odborné, vzdelávanie dospelých), ako aj neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Jedným z hlavných úspechov súčasného programu Celoživotného vzdelávania (LLP), programov Erasmus Mundus a Mládež v akcii je rast medzinárodnej vzdelávacej mobility. S cieľom zvýšiť úroveň schopností a pomôcť pri riešení vysokej úrovne nezamestnanosti mladých v mnohých členských štátoch budú v rámci obdobia trvania budúceho VFR podporované opatrenia, ktoré sú v súčasnosti začlenené do programu Leonardo, ktorý občanom pomáha získať vzdelanie v zahraničí v rámci EÚ v oblastiach ako príprava na zamestnanie a tiež pri tvorbe a transfere inovatívnych politík medzi jednotlivými členskými štátmi. V súčasnosti je pre študentov magisterského štúdia v zahraničných členských štátoch dostupná len veľmi malá finančná podpora. Komisia v spolupráci s EIB navrhne vytvorenie inovatívneho programu na poskytnutie záruk študentom magisterského štúdia na mobilitách. Komisia preto navrhuje posilniť programy Únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zvýšiť objem finančných prostriedkov pridelených na tieto činnosti.

Financovanie kultúrnych a mediálnych aktivít z prostriedkov EÚ podporuje spoločné kultúrne dedičstvo Európanov a jeho cieľom je tiež zvýšiť cirkuláciu tvorivých európskych diel v rámci EÚ aj mimo nej. Súčasné programy zohrávajú jedinečnú úlohu pri stimulovaní cezhraničnej spolupráce, podporovaní partnerského učenia a profesionalizácii týchto sektorov. Rastúca ekonomická úloha kultúry a odvetvia tvorivého priemyslu je v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020.

Súčasná štruktúra programov a nástrojov je však nesúrodá. Charakteristické je šírenie projektov malého rozsahu, pričom niektorých z nich nedosahujú trvalý účinok. Niektoré z činností sa tiež prekrývajú. To viedlo k zvýšeniu nákladov na riadenie a zmiatlo potenciálnych žiadateľov.

Komisia preto navrhuje zjednodušiť súčasnú štruktúru a zaviesť jednotný, integrovaný program v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Program bude zameraný na rozvoj schopností a mobility ľudského kapitálu. Z rovnakých dôvodov vznikne synergia aj pri programoch, ktoré súvisia s kultúrou.

Postupy podávania žiadostí a monitorovanie a hodnotenie projektov bude zjednodušené aj prostredníctvom riadenia projektov národnými agentúrami.

Na obdobie rokov 2014 – 2020 Komisia navrhuje vyčleniť 15,2 mld. EUR na oblasť vzdelávania a odbornej prípravy a 1,6 mld. EUR na oblasť kultúry. Tieto prostriedky budú doplnené významnou podporou vzdelania a odbornej prípravy v štrukturálnych fondoch. Napríklad od roku 2007 do roku 2013 bolo na vzdelanie a odbornú prípravu v európskych regiónoch vynaložených približne 72,5 mld. EUR a podobné výdavky môžu byť očakávané v budúcnosti.

5.6. Riešenie problémov migrácie

Dôležitosť politík v oblasti vnútorných vecí, ktoré sa týkajú bezpečnosti, migrácie a ochrany vonkajších hraníc v poslednej dobe rástla. V tejto oblasti boli v rámci Lisabonskej zmluvy vykonané zásadné zmeny. Ich dôležitosť bola potvrdená Štokholmským programom[12] a akčným plánom na jeho implementáciu[13].

Mimoriadne dôležitým cieľom je vytvoriť priestor bez vnútorných hraníc, do ktorého občania členských štátov EÚ a tretích krajín s právom na vstup a pobyt môžu vstúpiť, voľne sa pohybovať, žiť v ňom a pracovať a môžu si byť istí, že ich práva budú dodržané a že bude zaručená ich bezpečnosť. Súčasne narástli obavy verejnosti z nelegálneho prisťahovalectva a integrácie. Prisťahovalecká a integračná politika orientovaná na budúcnosť je kľúčová pri posilnení konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti v EÚ, pričom bude obohacovať spoločnosť a vytvorí príležitosti pre všetkých. Dokončenie bezpečnejšieho a účinnejšieho európskeho azylového systému, ktorý zodpovedá našim hodnotám, zostáva prioritou. Táto oblasť je celkovo jasná pridaná hodnota mobilizácie rozpočtu EÚ.

Komisia pri budúcom viacročnom finančnom rámci navrhuje zjednodušiť štruktúru výdavkových nástrojov prostredníctvom zníženia počtu programov a ich transformácie do dvoch pilierov, ktoré bude tvoriť Migračný a azylový fond a Fond pre vnútornú bezpečnosť. Oba fondy budú mať externý rozmer pri zaistení kontinuity financovania s pôvodom v EÚ, ktoré je určené pre tretie krajiny, napríklad na presídlenie utečencov, readmisiu a regionálne ochranné programy. Komisia tiež predpokladá presun od ročného plánovania k viacročnému plánovaniu. Tým sa zníži pracovná záťaž Komisie, členských štátov a konečných príjemcov.

Lisabonská zmluva predpokladá spoluprácu EÚ v boji proti kriminálnym sieťam, obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu zbraní a drog, ako aj v oblasti civilnej ochrany, s cieľom zaistiť lepšiu ochranu občanov a životného prostredia v prípade prírodných a človekom spôsobených katastrof. Zvýšenie počtu katastrof, ktoré ovplyvňujú európskych občanov, si vyžaduje systematickejšie opatrenia na európskej úrovni. Komisia preto navrhuje zvýšiť účinnosť, súdržnosť a viditeľnosť kapacity EÚ v oblasti reakcie na katastrofy.

Komisia navrhuje pre oblasť vnútorných záležitostí vyčleniť 8,2 mld. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 a 455 mil. EUR pre civilnú ochranu a Európsku kapacitu na núdzové reakcie.

5.7. EÚ ako globálny aktér

Udalosti mimo hraníc Únie priamo ovplyvňujú prosperitu a bezpečnosť občanov EÚ. Je preto v záujme EÚ, aby sa aktívne zapojila do ovplyvňovania udalostí vo svete s využitím finančných nástrojov.

Lisabonská zmluva predstavuje nový začiatok vo vzťahoch EÚ so zvyškom sveta. Post vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je tiež podpredsedom Komisie s dôrazom na koordinačné úlohy bol vytvorený na základe potreby jednotnej a účinnej interakcie s medzinárodnými partnermi na základe princípov demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a rešpektovania princípov charty OSN a medzinárodných právnych noriem. EÚ bude aj naďalej podporovať a chrániť ľudské práva, demokraciu a právny štát v tretích krajinách. To je dôležitým aspektom vonkajších činností pri ochrane hodnôt Únie.

Ďalšou kľúčovou prioritou je dodržať záväzok EÚ vyčleniť 0,7 % HDP na zámorský rozvoj prostredníctvom zachovania rozpočtu EÚ ako súčasti spoločného úsilia celej EÚ do roku 2015, čím sa dosiahne zásadný pokrok pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov. Na podporu vykonávania Spoločnej stratégie pre Afriku a Európu bude v rámci Nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) vytvorený nástroj s pôsobnosťou pre celú Afriku, ktorý bude zameraný na zrejmú pridanú hodnotu medziregionálnych a kontinentálnych činností. Bude dostatočne flexibilný aby mohol zahŕňať príspevky z členských štátov EÚ, afrických štátov, finančných inštitúcií a súkromného sektora. Nástroj financovania rozvojovej spolupráce bude okrem toho zameraný na odstránenie chudoby a dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia v príslušných regiónoch sveta.

Záväzky EÚ musia byť prispôsobené individuálnym okolnostiam. Medzi našimi partnermi sú rozvojové krajiny, ktoré potrebujú od EÚ špecifickú pomoc. V súlade s nedávnym oznámením o európskej susedskej politike[14] je EÚ odhodlaná v dlhodobom horizonte v susedných štátoch vytvoriť priestor stability, prosperity a demokracie. Historické udalosti v arabskom svete si tiež vyžadujú pokračujúce investície na podporu transformácie, ktorá je jasne v našom spoločnom záujme. EÚ zvýši úsilie pri prevencii kríz s cieľom zachovať mier a posilniť medzinárodnú bezpečnosť.

Dostupné nástroje tiež môžu uľahčiť záväzok EÚ voči tretím krajinám v súvislosti s problémami globálneho dosahu, ako zmena klímy, ochrana životného prostredia, nelegálna migrácia a regionálna nestabilita, a umožnia EÚ včas a účinne reagovať v prípade prírodných a človekom spôsobených katastrof vo svete. EÚ je odhodlaná finančne prispievať k splneniu medzinárodných záväzkov v oblasti zmeny klímy a biodiverzity. V roku 2003 sa uskutočnila zásadná racionalizácia týchto nástrojov a priniesla presvedčivejšie výsledky. Komisia nepovažuje na obdobie budúceho VRF ďalšiu zásadnú zmenu legislatívnej štruktúry za potrebnú, aj keď navrhla niektoré zmeny a zvýšenie celkovej úrovne investícií. Hlavnou otázkou budúcej vonkajšej politiky EÚ je zvýšenie pridanej hodnoty a zameranie na výsledky.

Komisia s cieľom zohľadniť prebiehajúce zmeny v medzinárodnom meradle navrhuje zmeniť orientáciu financovania programov v industrializovaných a rýchlo sa rozvíjajúcich štátoch a nahradiť ich novým nástrojom pre partnerstvo na podporu našich ekonomických záujmov vo svete. Tým môžu podnikom z EÚ vzniknúť nové obchodné príležitosti prostredníctvom podpory obchodnej a regulačnej konvergencie v prípadoch, v ktorých môže financovanie prispieť k posilneniu ekonomických partnerstiev EÚ vo svete. Európskym podnikom tak vzniknú nové príležitosti na základe ekonomickej transformácie v mnohých častiach sveta, kde je však značná konkurencia.

Humanitárna pomoc EÚ je v Lisabonskej zmluve uznaná ako samostatná politika v oblasti vonkajších činností EÚ s vysokou úrovňou pridanej hodnoty. Jednotný, komplementárny a koordinovaný prístup EÚ k poskytovaniu humanitárnej pomoci zaisťuje, že obmedzené zdroje budú účinne využité na plnenie určených potrieb a podporu úsilia zameraného na účinnejšiu medzinárodnú humanitárnu kapacitu. Nárast počtu prírodných a človekom spôsobených katastrof a ich ekonomický dopad si vyžaduje systematické opatrenia na európskej úrovni na posilnenie pripravenosti a schopnosti reagovať v rámci Únie aj mimo nej. Komisia navrhuje, aby reakcia na krízy, prevencia a riadenie boli začlenené do nástroja humanitárnej pomoci a do mechanizmu v oblasti civilnej ochrany, ktorého účelom je reagovať na prírodné a človekom spôsobené katastrofy, ktoré budú vznikať aj naďalej, keďže pociťujeme účinky zmeny klímy.

Komisia je presvedčená, že nástroje financovania v niektorých oblastiach vnútornej politiky, ako napríklad vzdelávanie alebo migrácia, by mali byť využité aj na podporu činností v tretích krajinách vzhľadom na zrejmé výhody racionalizácie a zjednodušenia prístupu.

Na obdobie rokov 2014 – 2020 Komisia navrhuje vyčleniť 70 mld. EUR na vonkajšie nástroje. Prostriedky mimo VFR: · Európsky rozvojový fond (krajiny AKT) 30 mld. EUR, · Európsky rozvojový fond (zámorské krajiny a územia) 321 mil. EUR. · Globálny fond na opatrenia v oblasti klímy a biodiverzity · rezerva na núdzovú pomoc 2,45 mld. EUR.

5.8. Položky so zvláštnym postavením

Existujú rôzne spôsoby financovania činností vykonávaných v mene EÚ alebo ako súčasti politík Únie. Z rôznych dôvodov sú niektoré činnosti financované na základe odlišnej rozpočtovej schémy alebo len niektorými členskými štátmi. Komisia v tomto návrhu VFR tiež upozorňuje na množstvo výdavkových návrhov so zvláštnym postavením.

5.8.1. Európsky rozvojový fond

V rámci Európskeho rozvojového fondu (EDF) je financovaná rozvojová pomoc pre rozvojové krajiny, ktoré uzatvorili partnerstvo s EÚ. Obvykle je financovaná mimo rozpočtu EÚ, aby boli zohľadnené výnimočné historické vzťahy niektorých členských štátov so štátmi v rôznych častiach sveta. Komisia sa domnieva, že za súčasného stavu, keď platnosť dohody z Cotonou (na základe ktorej EDF poskytuje podporu krajinám AKT) vyprší v roku 2020, podmienky na integráciu EDF do rozpočtu ešte nie sú splnené. Zváži však podanie návrhu, s cieľom vytvoriť perspektívu budúceho zahrnutia, priblížiť model príspevkov do EDF modelu, ktorý je využívaný pre rozpočet EÚ. To tiež prispeje k viditeľnosti celkových súm určených na rozvojovú pomoc. Navrhuje sa tiež zlepšiť demokratickú kontrolu EDF prostredníctvom zosúladenia s DCI, pri zohľadnení špecifík tohto nástroja.

5.8.2. Projekty veľkého rozsahu

Skúsenosti ukázali, že projekty veľkého rozsahu v rámci záujmov EÚ sú obvykle neprimerane nákladné vo vzťahu k malému rozpočtu EÚ. Ich špecifická povaha znamená, že často prekročia pôvodné odhady nákladov. V dôsledku toho potreba dodatočných prostriedkov znamená presun financií, ktoré už boli vyčlenené na iné prioritné potreby. Neexistuje žiadne udržateľné riešenie a Komisia sa preto rozhodla predložiť alternatívne návrhy budúceho financovania vedeckých projektov veľkého rozsahu, pri rozlíšení projektu Galileo a ostatných projektov.

EÚ je jediným vlastníkom projektu Galileo a na budúce potreby v rámci tohto projektu je v rámci predkladaného návrhu určený dostatočný rozpočet. Na udržanie výdavkov na rozumnej úrovni bude potrebné pokračujúce úsilie. To bude zaistené v nariadení, ktorým sa určí VFR. Fáza plného nasadenia a prevádzkovej pripravenosti by mala byť dosiahnutá na začiatku obdobia trvania budúceho finančného rámca. V tomto časovom horizonte by malo byť prijaté rozhodnutie o novom spôsobe dlhodobej správy.

Komisia v prípade projektov ako ITER a GMES, pri ktorých náklady a/alebo ich prekročenie sú príliš vysoké na to, aby ich znášal len rozpočet EÚ, navrhuje ich financovanie po roku 2013 mimo VFR. To EÚ umožní v plnej miere dodržiavať medzinárodné záväzky.

6. Nástroje a implementácia 6.1. Zjednodušenie s cieľom zlepšiť plnenie cieľov

Postupy vykonávania a kontrolné požiadavky programov EÚ musia zaistiť zodpovednosť ale musia tiež byť nákladovo účinné. Vykonané zmeny spôsobili, že systém je v súčasnosti považovaný za príliš komplikovaný a často odradzuje od účasti a/alebo spomaľuje vykonávanie. Komisia sa preto rozhodla navrhnúť v celom budúcom MFF zásadné zjednodušenie. V tejto súvislosti je dôležité, aby pri právnom základe všetkých sektorových programov bola dosiahnutá rovnováha medzi politickými cieľmi, prostriedkami na ich dosiahnutie a nákladmi na administratívu a kontrolu. Predovšetkým podmienky na dosiahnutie politických cieľov budú stanovené nákladovo účinným spôsobom pri zaistení jasných podmienok oprávnenosti, zodpovednosti a vhodnej úrovne kontroly, ktorá obmedzí riziko podvodov a vzniku chýb na rozumnú úroveň pri patričných nákladoch.

Akékoľvek zmysluplné zjednodušenie použitia financovania EÚ si vyžiada spoločné úsilie všetkých inštitúcií pri revízii všeobecných pravidiel v nariadení o rozpočtových pravidlách a pripravovaných sektorových pravidiel. Úsilie o zjednodušenie na úrovni EÚ nedosiahne úplný efekt, ak toto úsilie nebude prebiehať paralelne na úrovni členských štátov, napríklad v oblasti zdieľanej správy. Komisia predloží oznámenie o zjednodušení na konci roku 2011 po predložení všetkých sektorových návrhov.

6.1.1. Zníženie počtu programov

Prvým spôsobom dosiahnutia tohto cieľa je znížiť počet samostatných programov a nástrojov. Viaceré politické ciele môžu byť dosiahnuté bez zbytočného zvyšovania počtu nástrojov na ich vykonanie a bez zásadných zmien pravidiel správy medzi jednotlivými programami. Komplexné programy, ktoré neboli úspešné, budú zjednodušené a zefektívnené alebo zrušené. Tento prístup je navrhovaný v niektorých oblastiach – námorné záležitosti a rybné hospodárstvo, spravodlivosť a základné práva, vnútorné záležitosti, vzdelávanie a kultúra.

6.1.2. Zjednotenie rôznych nástrojov do jednotného rámca

Ďalším spôsobom zjednodušenia správy programov je ich integrácia do jednotného rámca so spoločnými pravidlami pri obmedzení výnimiek na minimum. Napríklad:

· Komisia navrhuje zlúčiť tri hlavné zdroje financovania výskumu a inovácií [súčasný 7. rámcový program, inovačná časť programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)] v rámci Spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie (CSF).

· V rámci spoločne spravovaných prostriedkov – ERDF, ESF, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a pripravovaný Fond pre rybné hospodárstvo a námorné záležitosti, nahradí spoločný strategický rámec súčasný prístup vytvárania osobitných strategických smerníc pre jednotlivé nástroje.

6.1.3. Externalizácia

Komisia tiež navrhuje využiť možnosť rozsiahlejšieho využitia existujúcich výkonných agentúr. Dvor audítorov potvrdil, že agentúry poskytujú efektívnejšie služby a zvyšujú viditeľnosť EÚ. Tento nástroj je predovšetkým vhodný na pokračovanie súčasných programov, ktoré ešte neboli externalizované a ktoré zahŕňajú potrebný počet homogénnych a štandardizovaných činností, čím sa dosiahnu úspory z rozsahu. To neznamená vytvorenie nových výkonných agentúr, ale podľa potreby preskúmanie mandátu existujúcich. Tento prístup je dodržaný napríklad v návrhoch vzdelávacích a kultúrnych programov.

6.1.4. Začlenenie priorít v jednotlivých politikách

Optimálne dosiahnutie cieľov v niektorých oblastiach politiky vrátane oblasti klímy, životného prostredia, zdravia a základných práv, závisí od začlenenia priorít do rozsahu nástrojov v iných oblastiach politiky. Ciele v oblasti klímy napríklad musia byť zohľadnené v nástrojoch aby sa zaistilo, že prispejú k vybudovaniu nízkouhlíkovej ekonomiky, ktorá bude odolná voči zmenám klímy. Tým sa posilní konkurencieschopnosť Európy, vytvorených viac pracovných príležitostí s nižším vplyvom na životné prostredia, posilnená energetická bezpečnosť a zlepšené zdravie. V oblasti rozvojovej spolupráce, budú otázky klímy a životného prostredia a najmä biodiverzity začlenené do všetkých príslušných programov.

Preto sa v dôsledku účinného začlenenia do všetkých hlavných oblastí politiky EÚ (ako napríklad súdržnosť, výskum a inovácie, poľnohospodárstvo a vonkajšiu spoluprácu) zvýši príslušná úroveň pridelených prostriedkov v rámci rozpočtu EÚ. Keďže v rámci jednej činnosti je možné a vhodné sledovať rôzne ciele, začlenenie podporí dosiahnutie synergií pri využití prostriedkov na rôzne priority a bude mať za následok zvýšenú konzistentnosť a nákladovú účinnosť výdavkov.

6.1.5. Účinnejšia správa

Administratívne výdavky v súčasnosti predstavujú 5,7 % rozpočtu EÚ. V rámci rozpočtu sú financované všetky inštitúcie Európskej únie: Európsky parlament (20 %), Európska rada a Rada (7 %), Komisia (40 %) a menšie inštitúcie. Komisia za posledných 10 rokov vynaložila značné úsilie na reformu riadenia ľudských a rozpočtových zdrojov a na zaistenie ich účinnejšie využívania. To od roku 2004 prinieslo úspory vo výške 3 mld. EUR, a reformný proces prinesie v nasledujúcich rokov ďalšie úspory vo výške 5 mld. EUR. Súčasťou pokračujúceho záväzku obmedziť náklady na správu politík EÚ je od roku 2007 prístup „nulového rastu“ ľudských zdrojov.

Komisia navrhuje zjednodušiť a ďalej racionalizovať administratívu inštitúcií, agentúr a orgánov EÚ s cieľom vytvoriť modernú, účinnú a dynamickú organizáciu v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020. Komisia s ohľadom na tlak na rozpočty členských krajín a škrty vo výdavkoch na administratívu preskúmala výdavky všetkých inštitúcií s cieľom zistiť ďalšie zdroje možných úspor a zníženia nákladov. V rámci budúceho VFR navrhla zníženie počtu pracovníkov každej inštitúcie, útvaru, agentúry a iného orgánu o 5 %. Spolu s inými úsporami sa tak v rámci budúceho VFR zníži podiel administratívnych výdavkov na minimum.

Komisia sa rozhodla nečakať, kým v roku 2014 začne platiť budúci VFR a navrhnúť niekoľko zmien v služobnom poriadku, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov inštitúcií EÚ. Tie zahŕňajú novú metódu výpočtu úpravy platov, zvýšenie pracovného času (z 37,5 hod. na 40 hod. za týždeň) bez patričného zvýšenia platu, zvýšenie vekového limitu na odchod do dôchodku a modernizáciu niektorých zastaraných podmienok v súlade s podobnými trendmi v administratíve členských štátov. Komisia pripravuje návrh nariadenia, ktorý bude najskôr prediskutovaný so zástupcami úradníkov v rámci riadneho sociálneho dialógu a čo najskôr predložený na prijatie Európskemu parlamentu a Rade.

7. Trvanie, štruktúra a flexibilita viacročného finančného rámca

Komisia sa pri zohľadnení stanoviska Európskeho parlamentu pre budúci VFR rozhodla predložiť sedemročný časový rámec. To posilní prepojenie s postupným dosiahnutím cieľov stratégie Európa 2020. Komisia v roku 2016 predloží hodnotenie vykonávania priloženého finančného rámca, a podľa potreby predloží potrebné návrhy. Komisia navrhuje, aby okruhy použité v rámci na roky 2007 – 2013 boli reformované s cieľom zohľadniť ciele stratégie Európa 2020.

Komisia súhlasí so stanoviskom Európskeho parlamentu, že je potrebná väčšia flexibilita v rámci rozpočtových okruhov aj medzi okruhmi navzájom, aby Európska únia bola schopná čeliť novým výzvam a tiež s cieľom uľahčiť rozhodovací proces v rámci inštitúcií. Komisia preto navrhuje päť nástrojov mimo finančného rámca (rezerva na núdzovú pomoc, nástroj flexibility, Fond solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a nový nástroj na reakciu na krízové situácie v poľnohospodárstve) a niektoré dodatočné zmeny, ktoré sú uvedené v sprievodnom návrhu nariadenia o VFR a v návrhu medziinštitucionálnej dohody o spolupráci v oblasti rozpočtu a o riadnom finančnom hospodárení. Okrem toho v rámci právneho základu rôznych budúcich nástrojov bude navrhnuté rozšírené využitie delegovaných aktov s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu pri riadení politík počas rozpočtového obdobia, pri rešpektovaní daností oboch zložiek legislatívneho orgánu.

Pri riadení programov je však tiež potrebné viac zohľadniť potrebu dôkladnejšieho plánovania budúcich výdavkov a v budúcnosti predísť prílišnému zvýšeniu množstva nevyužitých prostriedkov. Komisia preto navrhne opatrenia na zaistenie prísnejších pravidiel finančného plánovania a riadenia programov financovaných EÚ, predovšetkým v štrukturálnych fondoch, pri zohľadnení kompetencií členských štátov pri riadení týchto fondov.

8. Záver

Komisia v sprievodných legislatívnych textoch predkladá návrh nariadenia, na základe ktorého bude prijatý nový viacročný finančný rámec, návrh medziinštitucionálnej dohody (IIA) o spolupráci v oblasti rozpočtu a o riadnom finančnom hospodárení a návrh rozhodnutia o vlastných zdrojoch (s príslušným vykonávacími predpismi).

Do konca roku 2011 bude postup stanovený v tomto oznámení podrobne rozpracovaný v legislatívnych návrhoch výdavkových programov a nástrojov v jednotlivých oblastiach politiky.

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby podporili orientačné návrhy uvedené v tomto oznámení a podnikli potrebné kroky v procese vyjednávania, aby sa zaistilo, že príslušné legislatívne akty, a to vrátane sektorových výdavkových programov a nástrojov, budú prijaté včas pred začatím trvania nového finančného rámca 1. januára 2014. Pokiaľ sa Chorvátsko podľa očakávaní stane členským štátom pred vstupom budúceho viacročného finančného rámca platnosti, Komisia navrhne potrebné úpravy tohto rámca.

[1]               Rezolúcia Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu.

[2]               Pozri napríklad podrobnosti o procese konzultácií pred schválením revízie rozpočtu EÚ, http://ec.europa.eu/budget/reform/issues/read_en.htm

[3]               Podrobnosti o hodnotení Komisie, ktoré je zamerané na výdavky v rámci viacročného finančného rámca na roky 2007-2013 a analýza vplyvov predkladaných návrhov sú uvedené v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie SEK (2011) 868.

[4]               Rezolúcia Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu.

[5]               Závery Európskej rady z 29. októbra 2010.

[6]               KOM(2010) 700.

[7]               Podrobnosti sú uvedené v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie SEC (2011) 876.

[8]               KOM(2011) 510.

[9]               Príklady pridanej hodnoty výdavkov EÚ sú uvedené v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie SEC (2011) 867.

[10]             Pozri Správu o konkurencieschopnosti iniciatívy Inovácia v Únii za rok 2011, SEC (2011) 739.

[11]             Podrobnosti sú uvedené v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie SEC(2011) 868.

[12]             Dokument Rady 17024/09.

[13]             KOM(2010) 171.

[14]             KOM(2010) 303.

OBSAH

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka............................................................................................. 3

Občania........................................................................................................................................ 7

Civilná ochrana............................................................................................................................. 9

Ochrana klímy............................................................................................................................ 12

Konkurencieschopnosť a MSP................................................................................................... 17

Colná únia a dane....................................................................................................................... 21

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť................................................................................. 24

Vzdelávanie a kultúra.................................................................................................................. 29

Zamestnanosť a sociálne veci...................................................................................................... 33

Životné prostredie....................................................................................................................... 38

Vonkajšia činnosť....................................................................................................................... 43

Boj proti podvodom................................................................................................................... 49

Zdravie a spotrebitelia................................................................................................................. 51

Vnútorné záležitosti..................................................................................................................... 54

Infraštruktúra – Nástroj „Spájame európu“.................................................................................. 57

Inovačné Finančné Nástroje........................................................................................................ 78

Spravodlivosť............................................................................................................................. 81

Rybné hospodárstvo a námorná politika...................................................................................... 83

Výskum a inovácia...................................................................................................................... 86

Administratíva............................................................................................................................. 90

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

1. Ciele politiky

Poľnohospodárstvo a lesníctvo pokrývajú rozsiahlu časť nášho územia a majú kľúčový význam pre „zdravie“ vidieckeho hospodárstva a formovanie vidieckeho krajinného rázu. Poľnohospodári zabezpečujú mnoho rozličných funkcií, od produkcie potravinových a nepotravinových produktov, po správu vidieckych oblastí, ochranu prírody a cestovný ruch.

Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) je navrhnutá tak, aby vytvárala moderné, udržateľné a efektívne odvetvie poľnohospodárstva v Európe. Jej cieľom je podporovať konkurencieschopnosť v odvetví, zabezpečiť dostatok dodávok bezpečných potravín, chrániť životné prostredie a vidiecke oblasti a zároveň poskytovať poľnohospodárom slušný životný štandard.

CAP je rýdzo európskou politikou. Namiesto riadenia 27 osobitných poľnohospodárskych politík a rozpočtov členské štáty spoločne využívajú zdroje a riadia jednu európsku politiku s jedným európskym rozpočtom. To prirodzene znamená, že CAP si vyžaduje nemalú časť prostriedkov z rozpočtu EÚ. Napriek tomu je tento model efektívnejší a zároveň hospodárnejší ako nekoordinovaný národný prístup.

Európske poľnohospodárstvo dnes čelí viacerým výzvam. V nedávnych rokoch vzrástli poľnohospodárske ceny o 50 %, ale ceny za energie a hnojivá vzrástli o 200, resp. 150 %. To spôsobilo rýchly, dlhodobý prepad v poľnohospodárskych príjmoch. Toto odvetvie musí zároveň riešiť otázky súvisiace so zmenou klímy a degradáciou životného prostredia, ako aj rastúce obavy o bezpečnosť potravín, územnú rovnováhu a snahy o udržateľný rast.

Pod vplyvom týchto výziev sa CAP v posledných rokoch podstatne menila. Pripravovaná reforma bude nadväzovať na tento proces a povedie k modernejšej, „zelenšej“ politike pripravenej aktívne prispievať k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 uvoľnením ekonomického potenciálu vidieckych oblastí, vytvorením miestnych trhov a pracovných miest a bude sprevádzať reštrukturalizáciu poľnohospodárstva a podporovať príjmy poľnohospodárov v snahe zachovať udržateľnosť odvetvia poľnohospodárstva v celej Európe.

Reformovaná CAP bude presadzovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny hospodársky rast podporovaním zdrojovej efektívnosti s cieľom zachovať výrobnú základňu pre potraviny, krmivá a obnoviteľné zdroje energií na území EÚ, bude stimulovať činnosti na zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy, na ochranu ekosystémov a na boj s úbytkom biodiverzity a zároveň podporovať diverzifikáciu ekonomických činností vo vidieckych oblastiach, a tým v celej Európe propagovať územný rozvoj.

2. Nástroje

Komisia navrhuje zachovať súčasnú štruktúru CAP zloženú z dvoch pilierov:

· 1. pilier bude aj naďalej poskytovať priamu podporu poľnohospodárom a podporovať trhové opatrenia. Priama podpora a trhové opatrenia budú plne financované z rozpočtu EÚ tak, aby sa na celom jednotnom trhu zabezpečilo uplatňovanie spoločnej politiky a aby mohol existovať systém integrovanej správy a kontroly.

· 2. pilier CAP bude aj naďalej zabezpečovať špecifické environmentálne verejné statky, zvyšovať konkurencieschopnosť odvetví poľnohospodárstva a lesníctva a podporovať diverzifikáciu ekonomických činností a kvalitu života vo vidieckych oblastiach. Členské štáty majú voľnosť pri navrhovaní opatrení založených na špecifických celoštátnych a regionálnych potrebách, musia však pritom zohľadňovať priority EÚ. Opatrenia v 2. pilieri spolufinancujú členské štáty, preto je možné zaručiť plnenie príslušných cieľov a zvýšiť výsledný efekt politiky rozvoja vidieka. Zvýšením podielov spolufinancovania pre chudobnejšie regióny v EÚ prispieva 2. pilier aj k napĺňaniu cieľov európskej politiky súdržnosti.

V rámci uvedených dvoch pilierov dôjde k ich celkovej modernizácii a zjednodušeniu tak, aby sa dosiahla spravodlivejšia a „zelenšia“ politika, ktorá bude v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020.

Medzi základné prvky reformy budú patriť:

· Rovnocennejšie rozdeľovanie priamej podpory príjmov

Z historických príčin sa miera priamej podpory na hektár určenej poľnohospodárom v EÚ výrazne líši. Napríklad priemerná priama platba na hektár potenciálne oprávnenej pôdy a na prijímateľa bude v roku 2013 predstavovať 94,7 eur v Lotyšsku a 475,5 eur v Holandsku. Priemer EÚ-27 je 269,1 eur.

Reformou CAP sa zavedie systém „konvergencie“ tak, aby sa uvedené rozdiely znížili a aby sa podporilo spravodlivé rozdeľovanie finančnej podpory. Toto „preváženie“ podpory je hlavným prvkom reformy zameranej na efektívnejšie využívanie rozpočtových prostriedkov rovnocennejšími a lepšie cielenými priamymi platbami, ako aj lepším súladom medzi budúcim rozdeľovaním podpory určenej na rozvoj vidieka a cieľmi politiky. To sa dosiahne týmto spôsobom: všetky členské štáty s priamymi platbami pod 90 % priemeru EÚ-27 za určité obdobie znížia rozdiel medzi súčasnou výškou ich priamych platieb a 90 % priemeru EÚ o jednu tretinu.

Takisto sa zmodernizuje prideľovanie pomoci učenej na rozvoj vidieka tým, že podiely sa budú určovať na základe niekoľkých objektívnych územných a ekonomických kritérií, aby boli zohľadnené budúce ciele hospodárskej, sociálnej, environmentálnej a územnej politiky.

· Ekologizácia priamych platieb

Povinná „ekologizácia“ priamych platieb je základným pilierom reformy. Prinesie zlepšenie environmentálneho správania odvetvia a jasne ukáže, akým spôsobom reformovaná CAP dopĺňa širokú škálu priorít Únie.

Konkrétne bude 30 % priamych platieb podmienených súladom s viacerými environmentálnymi postupmi nad rámec krížového plnenia.

· Podpora pre aktívnych poľnohospodárov

V snahe zabezpečiť efektívne využívanie zdrojov na CAP sa výhody priamej podpory obmedzia na aktívnych poľnohospodárov.

· Strop pre priame platby najväčším poľnohospodárom

V súčasnosti dostávajú veľké poľnohospodárske podniky neúmerne veľký podiel priamej podpory príjmov z CAP. Reforma CAP zavedie pre tie najväčšie podniky rozumný a postupný proces určovania „stropov“ výšky priamej podpory príjmov, pričom sa riadne zohľadnia úspory z rozsahu v prípade väčších štruktúr, ako aj počet priamych pracovných miest, ktoré takéto štruktúry vytvorili.

· Politika rozvoja vidieka orientovaná na výsledky

V snahe maximalizovať synergické efekty medzi politikou rozvoja vidieka a inými fondmi EÚ určenými na územný rozvoj sa Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka stane súčasťou partnerských zmlúv medzi Komisiou a členskými štátmi. Tieto zmluvy budú nadväzovať na ciele stratégie Európa 2020 a na národné programy reforiem. Budú tvoriť integrovanú stratégiu územného rozvoja podporovanú všetkými príslušnými štrukturálnymi fondmi EÚ vrátane rozvoja vidieka. Budú obsahovať ciele založené na dohodnutých ukazovateľoch, strategických investíciách a viacerých podmienkach.

· Zjednodušený systém pre drobných poľnohospodárov

Mnohí z prijímateľov priamej podpory sú drobní poľnohospodári; jednoduchší mechanizmus prideľovania priamej podpory na ich činnosť podstatne zníži členským štátom a poľnohospodárom administratívnu záťaž a nezaťaží rozpočet EÚ.

· Trhové výdavky a krízové mechanizmy

Dnes čelí európske poľnohospodárstvo viacerým výzvam, najmä potrebe reagovať na nepredvídateľné okolnosti, ktoré priamo ovplyvňujú poľnohospodárske príjmy, prípadne na potrebu zjednodušiť prispôsobenie sa, resp. prechod na požiadavky v medzinárodných obchodných dohodách.

Z tohto dôvodu sa navrhuje reštrukturalizácia trhových opatrení, ktoré sú v súčasnosti preskupené v 1. pilieri, a vytvoriť dva nástroje a rozšíriť ich tak, aby boli mimo rozsahu viacročného finančného rámca. Vytvorí sa núdzový mechanizmus reagujúci na krízové situácie (z dôvodu problémov s bezpečnosťou potravín, prípadne náhlych zmien na trhu), ktorý bude poľnohospodárom poskytovať okamžitú pomoc zrýchleným postupom. Postup na mobilizáciu tohto fondu bude rovnaký ako na mobilizáciu rezervy na núdzovú pomoc.

Zároveň sa navrhuje rozšíriť rozsah pôsobnosti intervencií Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktoré poskytnú poľnohospodárom prechodnú podporu na uľahčenie prispôsobenia sa novej situácii na trhu spôsobenej sprievodnými vplyvmi globalizácie. Navyše Komisia navrhuje presunúť finančnú podporu na potravinovú pomoc pre najviac odkázané osoby do okruhu 1 v snahe preskupiť činnosti v boji proti chudobe a vylúčeniu a presunúť finančnú podporu na potravinovú pomoc spolu s činnosťami týkajúcimi sa verejného zdravia.

3. Implementácia

Zriadením Európskeho poľnohospodárskeho garančného fondu (EAGF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) došlo k reštrukturalizácii právneho základu CAP tak, aby sa zosúladili oba jej piliere. V období po roku 2013 sa navrhuje zachovať nastavenie oboch fondov tak dlho, ako to bude možné.

Návrh nového článku nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúceho sa spoločného riadenia je v súlade so súčasnými systémami riadenia a kontroly platnými pre EAGF a EAFRD.

Došlo aj k výraznému zjednoteniu právnych predpisov EÚ týkajúcich sa organizácie poľnohospodárskych trhov formou jednotnej spoločnej organizácie trhov (Common Market Organisation – CMO, nariadenie č. 1234/2007), vďaka ktorému sa vtedajšie ustanovenia o CMO v rôznych odvetviach zlúčili do jedného nariadenia.

V súčasnosti prebieha revízia všetkých právnych základov CAP, aby sa tam, kde je to potrebné a možné, pokračovalo v zjednodušovaní aj v období po roku 2013.

4. Pridelenie rozpočtových prostriedkov

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011

Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 spolu, z toho: · 1. pilier – priame platby a trhové výdavky · 2. pilier – rozvoj vidieka · bezpečnosť potravín · najviac odkázané osoby · rezerva pre krízu v odvetví poľnohospodárstva · Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii · výskum a inovácie týkajúce sa bezpečnosti potravín, biohospodárstva a udržateľného poľnohospodárstva (v rámci Spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie) || 386,9 mld. EUR 281,8 mld. EUR 89,9 mld. EUR 2,2 mld. EUR 2,5 mld. EUR 3,5 mld. EUR do výšky 2,5 mld. EUR 4,5 mld. EUR

Občania

1. Ciele politiky

Lisabonskou zmluvou sa posilňuje postavenie občanov a občianskych združení v ich účasti na demokratickom živote v EÚ.

Program „Európa pre občanov“ podporuje medzištátne projekty v oblasti občianskej participácie a európskej identity. Kým v rôznych oblastiach politiky existujú špecifické opatrenia, program „Európa pre občanov“ je jediným nástrojom, ktorý občanom umožňuje angažovať sa vo všeobecných európskych témach, či už inštitucionálnych, ako sú napr. zmluvy o EÚ alebo voľby do Európskeho parlamentu, alebo v tých, ktoré zasahujú do viacerých oblastí politík.

Komunikácie, t. j. informovanie širokej verejnosti o politikách EÚ, je ďalší spôsob, ako zvýšiť povedomie občanov o európskych záležitostiach, ako aj o svojich právach. Činnosti zamerané na komunikácu preto zvyšujú povedomie a zabezpečujú podporu pre politické priority Únie.

2. Nástroje

Prevažná časť programu „Európa pre občanov“ je venovaná podpore medzinárodných družobných partnerstiev miest. Program zároveň zabezpečuje štrukturálnu pomoc pre organizácie zastrešujúce občiansku spoločnosť na úrovni EÚ a pre think-tanky. Vďaka týmto strategickým partnerstvám môžu organizácie zastupujúce európske verejné záujmy prispievať do diskusií na celoeurópskej úrovni. Tým sa v občianskej spoločnosti a u občanov EÚ posilňuje pocit zodpovednosti za program EÚ a podporuje kultúra občianskej participácie v prospech EÚ a členských štátov. Program takisto prispieva k rozvoju spoločného porozumenia európskej histórie (najmä pokiaľ ide o holokaust a stalinizmus) podporou spomienkových projektov.

· Od roku 2007 sa na aktivitách podporujúcich tento program zúčastnilo každoročne okolo 1 milióna európskych občanov.

· V rokoch 2007 až 2010 bolo uskutočnených približne 800 spomienkových projektov a projektov zameraných na občiansku spoločnosť a viac ako 4000 družobných projektov partnerských miest.

· Program zároveň podporuje viac ako 50 hlavných think-tankov na úrovni EÚ, strešných organizácií a sietí, ktoré vystupujú ako multiplikátory a kľúčoví partneri inštitúcií EÚ.

Okrem tohto špecifického programu je na zabezpečenie účinnej komunikácie poltických priorít Únie potrebná efektívnejšia komunikácia so širokou verejnosťou a výraznejšie synergie komunikačných aktivít Komisie. Preto bude ustanovenie o komunikácii vrátane korporátnej komunikácie súčasťou každého právneho základu novej generácie právnych nástrojov na roky 2014 – 2020.

3. Implementácia

Program „Európa pre občanov“ centrálne riadi Komisia v spolupráci so Vzdelávacou a audiovizuálnou výkonnou agentúrou (Education and Audiovisual Executive Agency – EACEA). V tejto činnosti ich podporuje programová rada zložená zo zástupcov vlád členských štátov. Vo väčšine účastníckych krajín boli zriadené kontaktné miesta programu „Európa pre občanov“, ktoré majú pomáhať prijímateľom na vnútroštátnej úrovni a poskytovať Európskej komisii spätnú väzbu o vykonávaní programu. V rámci programu sú organizované pravidelné dialógy so zainteresovanými stranami.

Synergie a spoločné využívanie zdrojov z rozličných právnych základov týkajúcich a komunikácie zaručia lepšiu konzistentnosť, úspory z rozsahu, ako aj lepšie využívanie zdrojov na komunikačné aktivity určené širokej verejnosti.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011

Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 spolu, || 203 mil. EUR

Civilná ochrana

1. Ciele politiky

Hlavným cieľom európskej spolupráce v oblasti civilnej ochrany je zabezpečiť lepšiu ochranu obyvateľov, životného prostredia, majetkového a kultúrneho dedičstva v prípade veľkých prírodných, technologických alebo človekom spôsobených katastrof.

Zvyšovanie počtu a intenzity prírodných a človekom spôsobených katastrof a ich ekonomický dosah si vyžadujú systematický prístup na európskej úrovni, ktorým sa zvýši pripravenosť a zlepšia kapacity v oblasti reakcie na katastrofy na území alebo za hranicami EÚ. Vďaka európskej spolupráci a solidarite môže byť EÚ ako taká spoločne pripravená čeliť veľkým katastrofám, pričom členské štáty a iné účastnícke krajiny (Nórsko, Lichtenštajnsko, Island a Chorvátsko) môžu spoločne využívať zdroje a konať v spoločnom úsilí, a tým maximalizovať reakciu na následky katastrofy a minimalizovať ľudské a materiálne straty. Ak dôjde ku katastrofe na území EÚ alebo tretích krajín, orgány v krajine postihnutej katastrofou môžu využiť okamžitú a konkrétnu pomoc prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ.

Cieľom spolupráce EÚ v oblasti civilnej ochrany je:

– umožniť rýchlejšiu a účinnejšiu reakciu na katastrofy,

– zabezpečiť dostatočnú pripravenosť subjektov civilnej ochrany na krízové stavy, a

– vypracovať opatrenia na ochranu pred katastrofami.

EÚ vypracovala integrovaný prístup riadenia reakcií na katastrofy, pripravenosti a preventívnych činností. V roku 2010 bolo Komisiou prijaté[1] a Radou odsúhlasené oznámenie pod názvom „Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy“. Jeho hlavným cieľom je zvýšiť efektivitu, koherentnosť a viditeľnosť reakcie EÚ na katastrofy. To sa dosiahne využitím skúseností z reakcií na prírodné katastrofy, ktoré Európu i krajiny mimo EÚ postihli v roku 2010 (ako napr. búrka Xynthia, povodne vo východnej Európe, lesné požiare v južnej Európe, záplava červeným kalom v Maďarsku, zemetrasenie na Haiti, záplavy v Pakistane).

Vytvorenie „Európskej kapacity na núdzové reakcie“ bude primárne vychádzať z existujúcich kapacít členských štátov, a preto si nevyžiada žiadne dodatočné náklady. Na úrovni EÚ prinesie zriadenie „Európskeho centra pre núdzové reakcie“ s posilnenými plánovacími a koordinančnými funkciami zisk pre celú EÚ vytváraním úspor na úrovni členských štátov, ktoré vyrovnajú náklady z rozpočtu EÚ, i keď, prirodzene, výhody rýchlej a účinnej reakcie na katastrofu v podobe ľudských životov nemožno merať len v peniazoch.

Opatrenia v politike prevencie a pripravenosti stanovené v oznámeniach Komisie a v záveroch Rady[2] zahŕňajú podporu na odbornú prípravu a cvičenia, na výmenu odborníkov a na projekty spolupráce pri testovaní nových prístupov k zníženiu rizika katastrof. Z nezávislých štúdií pre organizácie vrátane Svetovej banky vyplýva, že návratnosť investícií do prevencie proti katastrofám sa pohybujej od 400 do 700 %.

2. Nástroje

Komisia navrhuje obnoviť finančný nástroj civilnej ochrany (CPI) na účely poskytovania finančnej podpory činnostiam, ktoré riešia rozličné aspekty cyklu riadenia katastrof, konrétne koherentnejšiu a lepšie integrovanú reakciu v prípade krízových stavov, zlepšenú pripravenosť čeliť katastrofám, ako aj inovatívne činnosti zamerané na zníženie rizika katastrof. CPI sa takisto použije na vytvorenie „Európskej kapacity na núdzové reakcie“, ktoré stavia na dobrovoľnom spoločnom využívaní prostriedkov civilnej ochrany v členských štátoch, aby sa prostredníctvom koordinovania dostupnosti takýchto prostriedkov zlepšila nákladová efektívnosť.

Novým CPI by sa výraznejšie posilnila a zdokonalila kapcita riadenia katastrof v EÚ prechodom na predvídateľné a vopred naplánované systémy. To sa dosiahne dôslednejším zberom informácií o katastrofách v reálnom čase a lepším mapovaním prostriedkov civilnej ochrany v členských štátoch, ako aj koordinovaným prístupom k umožneniu rýchleho prenosu materiálu a personálu do postihnutej oblasti. CPI takisto podporí činnostiv oblasti pripravenosti zamerané na zvýšenie kvality odbornej prípravy, rozšírenie jej rozsahu o prevenciu, ako aj na integráciu odbornej prípravy a cvičení. Zároveň bude podporvať členské štáty v ich úsilí o zdokonalenie plánovania riadenia rizík a na príprave inovatívnych finančných mechanizmov (ako napr. regionálne spájanie poistenia).

3. Implementácia

Pri obnove CPI budú zohľadnené výsledky hodnotenia, návrhy subjektov civilnej ochrany o zjednodušení postupov a mechanizmov finančnej pomoci a rovnako aj skúsenosti získané z pilotných projektov a prípravných činností zameraných na rýchlu reakciu.

Činnosti v oblasti civilnej ochrany vykonávané orgánmi civilnej ochrany v členských štátoch budú podporované a dopĺňané činnosťami EÚ aj uľahčením koordinovaného postupu. Medzi tieto činnosti budú patriť dobrovoľné spoločné využívanie zdrojov, odborná príprava a príspevok na náklady na dopravu prostriedkov civilnej ochrany do oblastí v krízovom stave.

Tým sa umožní zjednodušenie postupov používaných pri súčasných nástrojoch a dôjde k zjednoteniu administratívnych postupov najmä v oblasti grantov, pričom sa budú zohľadňovať zásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. Zvažujú sa možnosti súvisiace s charakterom podporovaných operácií – odborná príprava, cvičenia týkajúce sa krízových stavov, dopravná podpora určená členským štátom v krízovom stave, projekty spolupráce v oblasti prevencie a pripravenosti na katastrofy.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011

Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 pre nástroj civilnej ochrany spolu, z toho: || 455 mil. EUR

Civilná ochrana – interná || 245 mil. EUR

Civilná ochrana – externá a Európska kapacita na núdzové reakcie || 210 mil. EUR

Ochrana klímy

1. Ciele politiky

Riešenie zmeny klímy je jednou z najdôležitejších výziev, pred ktorou stojí EÚ a jej svetoví partneri. Potreba okamžitej reakcie je jasne zaktovená v stratégii Európa 2020 a v ambicióznych 20/20/20 cieľoch Európskej únie, konkrétne:

– znížiť skleníkové plyny o 20 % (o 30 % za vhodných podmienok),

– znížiť spotrebu energie o 20 % zvýšením energetickej účinnosti a

– naplniť 20 % dopytu po energii z obnoviteľných zdrojov.

Vybudovaním nízkouhlíkového hospodárstva odolného voči zmene klímy sa zvýši konkurencieschopnosť Európy, vytvoria nové „zelenšie“ pracovné miesta, upevní energetická bezpečnosť a zlepší zdravie obyvateľstva vďaka čistejšiemu vzduchu.

Splnenie klimatických a energetických cieľov do roku 2020 a v období po ňom si vyžiada sústavné úsilie a investovanie. EÚ zohráva hlavnú úlohu pri monitorovaní a presadzovaní dodržiavania týchto cieľov. Napríklad je potrebné podstatne vystupňovať doterajšie snahy, ak sa má dosiahnuť cieľ 20 % energetickej účinnosti (podľa súčasných odhadov sa podarí dosiahnuť menej ako 10 %), čím by bolo možné dosiahnuť 25 % zníženie emisií skleníkových plynov. Komisia zmapovala činnosti, ktoré by EÚ umožnili dosiahnuť do roku 2050 zníženie skleníkových plynov o 80 až 95 %[3].

Významnú úlohu pri podpore ochrany klímy vo všetkých odvetviach európskeho hospodárstva zohráva rozpočet EÚ, ktorý je zároveň katalyzátorom špecifických investícií potrebných na splnenie klimatických cieľov a zabezpečenie odolnosti voči zmene klímy. Tieto investície súvisia so širokou škálou technológií, ktoré je zvyšujú energetickú účinnosť, s obnoviteľnými zdrojmi energie a s príslušnou infraštruktúrou, ako aj s investíciami na prispôsobenie sa zmene klímy.

Náklady na investície do zmiernenia zmeny klímy, ktoré sa odhadujú na sumu okolo 125 miliárd eur ročne[4] v období od 2014 do 2020, by mali primárne znášať súkromní investori, ale rozpočet EÚ môže slúžiť na podporu vnútroštátnych výdavkov a ponúknuť súkromným investorom dlhodobé prognózy. K najsľubnejšie sa vyvíjajúcim oblastiam patrí renovácia budov, inovácie v doprave a nasadenie nových technológií, napr. inteligentných sietí alebo energie z obnoviteľných zdrojov.

Takéto investície majú obrovský potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť a rast v celej EÚ. Rozpočet EÚ môže ponuknúť predovšetkým zvýšenie pridanej hodnoty Európskej únie uľahčením investícií v členských štátoch s pomerne nízkou schopnosťou investovať, ale s vysokým potenciálom nákladovo efektívne znížiť emisie. Investície do energetickej účinnosti vo všetkých členských štátoch zároveň zvýšia celkovú produktivitu a prsipejú k vyriešeniu energetickej bezpečnosti a otázok energetickej chudoby. Podporovaním takýchto investícií môže rozpočet EÚ pomôcť výrazne znížiť celkové náklady na splnenie klimatických a energetických cieľov.

2. Nástroje 2.1. Ulatňovanie hľadiska ochrany klímy

Dnes je ochrana klímy súčasťou mnohých oblastí politiky a vykonáva sa prostredníctvom množstva nástrojov, ktoré podporujú viacero cieľov EÚ, napr. tak v politike biodiverzity, ako aj v politike zmierňovania zmien klímy. Už dnes sa určitý podiel v rozpočte EÚ používa na uplatňovanie spomínaného hľadiska, čo pomáha Európe pri prechode na nízkouhlíkovú spoločnosť odolnú voči zmene klímy. Komisia má v úmysle, po preštudovaní dôkazov z hodnotenia vplyvu, zvýšiť tento podiel najmenej na 20 % spolu s finančnými príspevkami z iných oblastí politík.

V snahe dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a pomôcť iným častiam sveta urýchliť ich snahy v boji proti zmene klímy je nevyhutné podstatne zvýšiť podiel z budúceho rozpočtu EÚ venovaný problematike klímy vrátane investícií do projektov, ktoré s ňou priamo nesúvisia, ale je v nich výrazným spôsobom zastúpená.

Aby bolo možné tento cieľ splniť, bude vo všetkých hlavných programoch EÚ uplatnené hľadisko činností na prispôsobenie sa zmene klímy a na jej zmiernenie.

· Politika súdržnosti, ako aj politiky týkajúce sa energetiky a dopravy so zmenou klímy úzko súvisia. Pokiaľ ide o politiku súdržnosti, jasné zameranie sa na výsledky a sprísnenie podmienok zaručia, že projekty podporované z rozpočtu EÚ aktívne prispejú k naplneniu cieľov EÚ týkajúcich sa zmeny klímy. Partnerské zmluvy s členskými štátmi sa použijú na stimulovanie a monitorovanie vývoja investícií prispievajúcich k dosahovaniu cieľov 20/20/20. Cieľom uplatňovania hľadiska by malo byť podrobenie investícií „klimatickým skúškam“. Prostredníctvom svojich operačných programov v celej EÚ zohráva politika súdržnosti kľúčovú úlohu pri stupňovaní úsilia o dosiahnutie cieľa 20 % energetickej účinnosti.

· Výskum a inovácie: ochrana klímy sa stane základným pilierom budúceho Spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie, ktorý bude podporovať aktivity s priamym alebo nepriamym pozitívnym vplyvom na klímu v oblastiach ako doprava, energetika, výskum materiálov a udržateľné biohospodárstvo. V strategickom pláne pre energetické technológie sa na obdobie rokov 2010 – 2020 odhaduje 50 miliárd eur potrebných na vývoj technológií, ktoré majú riešiť zmenu klímy, zabezpečiť dodávky energií pre EÚ a zaručiť konkurencieschopnosť. Podstatná časť rozpočtu by sa mala prostredníctvom finančných nástrojov (dlh a vlastné imanie) použiť na riešenie nedostatkov v uvádzaní inovatívnych nízkouhlíkových a adaptívnych technológií na trh[5].

· „Ekologizácia“ priamych platieb farmárom bude jedným z hlavných prvkov reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Nad rámec existujúcich požiadaviek krížového plnenia bude 30 % platieb farmárom podmienených splnením niekoľkých environmentálnych postupov prispievajúcich k poľnohospodárstvu, ktoré šetrí klímu. V tomto smere má reformovaná SPP výrazne prispieť k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ tak v oblasti zmierňovania (napr. zvyšovaním obsahu organickej hmoty v pôde, znížením emisií z používania hnojív a hnoja), ako aj v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy (napr. zvyšovaním odolnosti voči škodcom, riešením väčšieho nedostatku vody).

· Okrem toho sa politika rozvoja vidieka výraznejšie prepojí s ochranou klímy. Vďaka uplatňovaniu klimatického a environmentálneho hľadiska sa vytvoria silné stimuly pre farmárov zabezpečujúcich EÚ verejnými statkami a zlepší zavádzanie efektívnych technológií pre zelenšie a odolnejšie odvetvie poľnohospodárstva, ktoré šetrí klímu.

2.2. Program LIFE +

Okrem uplatňovania hľadiska ochrany klímy a environmentálnych cieľov Komisia navrhuje pokračovať v programe LIFE +, výraznejšie ho zjednotiť s cieľmi stratégie Európa 2020 a zvýšiť podiel činností na ochranu klímy. LIFE + bude naďalej platformou výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi a katalyzátorom zvýšenia efektivity investícií. Bude prispievať k ochrane klímym „zdola nahor“ jednak prípravou projektov na budovanie kapacít na miestnej/regionálnej úrovni a jednak podporovaním súkromných subjektov, najmä MSP, v testovaní nízkouhlíkových a adaptívnych technológií v malom meradle.

Na oboznámenie sa s politikou a zabezpečenie jej ďalšieho rozvoja je v prípade týchto nových priorít EÚ potrebný počiatočný kapitál tak pre pilotné projekty zamerané na zmiernenie, ako aj na prispôsobenie sa zmene klímy. Podprogram ochrany klímy bude zameraný na pilotné projekty a demonštratívne projekty v malom meradle. Použijú sa aj integrované projekty, napr. na podporu cezhraničných stratégií prispôsobovania sa zmene klímy v oblastiach s rizikom záplav.

Podprogram ochrany klímy bude podporovať predovšetkým snahy podporujúce a prispievajúce k naplneniu týchto cieľov:

(1) Zmiernenie: podpora znižovania emisií skleníkových plynov. Aktivity smerujúce k príprave pilotných projektov, ktoré je možné použiť pri testovaní inovatívnych prístupov vrátane pdopory pre MSP, na zlepšenie vedomostnej základne a uľahčenie vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa klímy.

(2) Prispôsobenie: podpora snáh vedúcich k zvýšenej odolnosti voči zmene klímy. Aktivity podporujúce vypracovanie a vykonávanie celoštátnych/regionálnych/miestnych stratégií prispôsobenia sa zmene klímy. Aktivity umožňujúce zákonodarcom efektívne využívať poznatky a informácie o vplyvoch zmeny klímy najmä na účely plánovania súvisiaceho s prispôsobovaním sa zmene klímy.

(3) Riadenie a informovanie: podpora snáh vedúcich k zvyšovaniu povedomia, ku komunikácii, k spolupráci a k šíreniu informácií o aktivitách súvisiacich so zmiernením a prispôsobením sa zmene klímy. Aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia občanov EÚ a zainteresovaných strán vrátane zmien v správaní.

2.3. Globálny rozmer

Lisabonskou zmluvou sa z medzinárodného boja proti zmene klímy stal samostatný cieľ EÚ. EÚ ako najväčší svetový prispievateľ pomoci a priekopník trhových mechanizmov môže prispieť unikátnymi odbornými poznatkami. Finančné príspevky a zastúpenie v správnych orgánoch medzinárodných nástrojov a fondov zaručujú, že EÚ je aj naďalej kľúčovým hráčom pri vytváraní budúcej medzinárodnej politiky týkajúcej sa klímy. EÚ je rozhodnutá plniť si svoje medzinárodné finančné záväzky v oblasti zmeny klímy.

Hľadisko politiky týkajúcej sa ochrany klímy bude zohľadnené a rozvinuté v nástrojoch geografických vonkajších akcií s cieľom podstatne zvýšiť finančnú podporu v rámci okruhu vonkajších akcií; pokiaľ ide o tematické nástroje financovania rozvojovej spolupráce, EÚ by mala investovať najmenej 25 % do programu „Globálne verejné statky“ v súvislosti so zmenou klímy a environmentálnymi cieľmi. Z rozpočtu EÚ sa prispeje aj na medzinárodnú finančnú pomoc na ochranu klímy v rozvojových krajinách počas obdobia do roku 2020 (100 miliárd dolárov ročne), ktorá je predmetom rokovaní UNFCCC.

Okrem uplatnenia hľadiska ochrany klímy v rozpočte na externú činnosť uvažuje Komisia o vytvorení mimorozpočtového mechanizmu/fondu, ktorý by spoločne využíval príspevky z členských štátov a z rozpočtu EÚ.

3. Implementácia 3.1. Uplatňovanie hľadiska

Uplatňovaním hľadiska sa maximalizujú synergické efekty medzi politikami týkajúcimi sa zmeny klímy a inými oblasťami politík, avšak musia byť viditeľné a silné. Sprevádzať ho bude jasný záväzok zasahujúci viaceré oblasti politík, ktorý umožní identifikovať tie časti programov, ktoré podporujú ochranu klímy alebo energetickú efektívnosť tak, aby EÚ mohla jasne určiť, koľko výdavkov vynakladá na ochranu klímy.

Navrhuje sa vo všetkých príslušných nástrojoch politiky EÚ stanoviť jasnú referenčnú hodnotu, pravidlá monitorovania a podávania správ. Takýto rámec by mal byť jednoduchý a pragmatický a mal by mať dve línie: 1) spoločné postupy vysledovateľnosti výdavkov na ochranu klímy a 2) stanovenie cieľov vo všetkých príslušných politikách a monitorovanie výsledkov.

Vysledovateľnosť výdavkov na ochranu klímy sa zlúči s existujúcou metodikou merania výsledkov používanou v programoch EÚ. Súčasťou každého relevantného nástroja sa stane špecifický cieľ týkajúci sa zmeny klímy a sprevádzaný ukazovateľom výsledku.

Všetky výdavky sa zaradia do jednej z troch kategórií: týkajúci sa len zmeny klímy (100 %), významne súvisiaci so zmenou klímy (40%), a nesúvisiaci so zmenou klímy (0 %). Táto klasifikácia vychádza z platnej metodiky OECD (tzv. „rio markery“), ale nevylučuje použitie presnejších metodík v oblastiach politík, v ktorých už existujú.

Monitorovaním výsledkov sa v nasledujúcom rozpočtovom cykle zabezpečí efektivita úsilia vynaloženého pri uplatňovaní hľadiska. To zároveň pomôže identifikovať efektivitu rozličných výdavkových programov a podmienky s nimi spojené.

3.2. LIFE +

V súčasnosti je program LIFE + riadený Komisiou centralizovaným priamym riadením. Komisia uvažuje o tom, že v budúcnosti by mal byť tento program aj naďalej centrálne riadený, ale podstatná časť riadiacich úloh by bola delegovaná na existujúce výkonné agentúry. V podmienkach a pravidlách takéhoto delegovania bude zohľadnená potreba Komisie zachovať silné väzby na politiky v prípade integrovaných projektov.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011. Vynechané sú fondy určené na uplatňovanie hľadiska, ktoré sú zahrnuté do rozpočtových príspevkov pre nástroje finančnej pomoci v jednotlivých odvetviach.

program LIFE+ (podprogram na ochranu klímy) || 800 mil. EUR

Konkurencieschopnosť a MSP

1. Ciele politiky

Podpora konkurencieschopnosti priemyslu EÚ, najmä malých a stredných podnikov (MSP), a pomoc pri prechode výrobných procesov a služieb na nízkouhlíkové a zdrojovo efektívne hospodárstvo odolné voči klíme patria k hlavným cieľom stratégie Európap 2020. EÚ sa snaží zlepšovať podnikateľské prostredie a podporovať rozvoj silnej a diferencovanej priemyselnej základne, ktorá dokáže konkurovať na svetovej úrovni.

Osobitná pozornosť musí byť venovaná podpore rozvoja MSP. MSP sú hlavným zdrojom hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest v EÚ, predstavujú viac ako 67 % pracovných miest v súkromnom sektore a tvoria viac ako 58 % celkového obratu v EÚ. Vytvorenie podmienok pre rast MSP je súčasťou stratégie hospodárskeho rastu a pracovných miest v EÚ, ako je uvedené v hlavnom oznámení Komisie v rámci stratégie Európa 2020, ktoré sa týka priemyselnej politiky[6].

EÚ musí zohrávať významnú úlohu pri uvoľňovaní rastového potenciálu MSP aj prostredníctvom cieleného využívania rozpočtu EÚ. Činnosti v tejto oblasti sa zameriavajú na riešenie kľúčových nedostatkov trhu, ktoré MSP bránia v raste , napr. v súvislosti s prístupom k finančným prostriedkom, a na zabezpečenie toho, aby mohli MSP plne využívať obrovský potenciál, ktorý im ponúka jednotný európsky trh.

Strategické a inovatívne využívanie rozpočtu EÚ bude výrazne prispievať k týmto snahám. Rozpočet EÚ sa použije na pomoc pri nadobúdaní tak potrebného vlastného imania a financovania dlhov použitím inovatívnych finančných nástrojov, ako aj na podporu širokého spektra činností stimulujúcich rozvoj MSP na európskej úrovni. Všetky tieto aktivity významným spôsobom podporia rast MSP.

2. Nástroje

Európska stratégia pre priemyselnú konkurencieschopnosť a MSP bude zameraná na podporu výdavkových programov a činností orientovaných na MSP naprieč celým spektrom politík EÚ, ako aj na poskytovanie špecifickej podpory a špecifických služieb zohľadňujúcich potreby komunity MSP na európskej úrovni.

2.1. Podpora priemyselnej konkurencieschopnosti a MSP

V procese tvorby všetkých politík EÚ a programov finančnej pomoci je dôležité zohľadniť špecifickosť záujmov a potrieb MSP.

Predovšetkým treba nasledujúci finančný rámec navrhnúť tak, aby uľahčoval účasť malých podnikov v programoch finančnej pomoci, napr. zjednodušením pravidiel, znížením nákladov na takúto účasť, urýchlením postupov udeľovania ocenení a vytvorením jednotného kontaktného miesta, a tým uľahčiť život prijímateľom finančnej pomoci EÚ.

2.2. Osobitný program pre priemyselnú konkurencieschopnosť a MSP

Okrem presadzovania záujmov MSP a prijatia krokov na posilnenie koordinácie a na zjednodušenie finančných programov bude z rozpočtu EÚ taktiež poskytovaná cielená pomoc pre MSP. Komisia navrhuje zriadiť špeciálny program „Konkurencieschopnosť a MSP“, ktorý by naväzoval na neinovatívnu časť súčasného „Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie“ (Competitiveness and Innovation Framework Programme – CIP). Každá podpora výskumu a inovácií určená MSP (vrátane časti CIP, ktorá sa týka inovácií) sa stane súčasťou „Spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie“. Program „Konkurencieschopnosť a MSP“ bude zameraný hlavne na opatrenia podporujúce dynamickejšie a medzinárodne konkurencieschopné MSP. Medzi takéto opatrenia patria:

2.2.1. Prístup k finančným prostriedkom: finančné nástroje pre rast

Finančné nástroje pre rast uľahčia MSP prístup k finančnej pomoci využitím inovatívnych finančných nástrojov. Tieto nástroje budú na poskytovanie kapitálových a úverových garančných nástrojov plne využívať nové platformy vyvinuté v súvislosti s kapitálom a dlhom. Finančné nástroje na investície do založenia a do rastu MSP, predovšetkým rizikový kapitál, budú poskytované aj prostredníctvom „Spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie“ a určené inovatívnym podnikom a MSP. Medzi nástroje programu „Konkurencieschopnosť a MSP“ patria:

(1) Kapitálový nástroj na investície vo fáze rastu, ktoré budú MSP poskytovať komerčne orientované návratné kapitálové financovanie primárne vo forme rizikového kapitálu prostredníctvom finančných sprostredkovateľov. Plánované sú dve opatrenia:

– investície do cezhraničných fondov s rizikovým kapitálom v rámci EÚ, ktoré sú zamerané na investovanie do podnikov orientovaných na rast, čím sa podporí rozvoj európskeho trhu s rozikovým kapitálom,

– „fond fondov“ (alebo „Európsky fond) na cezhraničné investície vo forme rizikového kapitálu, ktoré sa následne investujú do podnikov, predovšetkým vo fáze ich medzinárodného rozmachu.

(2) Úverový nástroj na poskytovanie priamych alebo iných rizikových prostriedkov dohodnutých s finančnými sprostredkovateľmi na pokyrtie úverov pre MSP. Týmto nástrojom sa znásobí účinok a poskytnú cezhraničné alebo nadnárodné úvery, ktoré nie je možné získať prostriedkami na vnútroštátnej úrovni.

V snahe zaručiť komplementárnosť budú tieto činnosti úzko koordinované s typmi akcií v rámci politiky súdržnosti a spoločného riadenia.

2.2.2. Skvalitnenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti priemyslu EÚ

Táto línia programu „Konkurencieschopnosť a MSP“ bude podporovať činnosti vrátane:

· Činností na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy: činnosť EÚ v tejto oblasti bude zameraná na podporu koherentnosti a konzistentnosti implementácie a na informáciami podloženú tvorbu politík na európkej úrovni. Predovšetkým pôjde o zlepšenie ekonomického a regulačného prostredia prostredníctvom referenčného porovnávania, výmen osvedčených postupov a iniciatív v jednotlivých odvetviach.

· Vypracovanie politiky v oblasti MSP a podpora konkurencieschopnosti MSP v súlade s cieľmi iniciatívy „Small Business Act“ (zákon o malých podnikoch). Súčasťou činnosti EÚ bude zohľadniť pri tvorbe politík na úrovni EÚ a členských štátov zásadu „Najskôr myslieť na malých“, identifikovať a zabezpečiť výmenu osvedčených postupov ako pomoc pri implementácii spomínanej iniciatívy, zachovať jedno miesto prístupu k politikám EÚ – tzv. „Small Business Portal“ (portál pre malé a stredné podniky) – a podporovať MSP, aby využívali potenciálu jednotného trhu.

· Cestovný ruch: Opatrenia EÚ týkajúce sa cestovného ruchu budú, okrem iného, zamerané na poskytovanie dôveryhodných informácií o trendoch v dopyte po cestovnom ruchu na európskej úrovni, na zvyšovanie konkurencieschopnosti v odvetví cestovného ruchu a na podporu početnejšieho využívania IKT podnikateľskými subjektami v tomto odvetví, na boj so „sezónnosťou“ cestovného ruchu, na podporu udržateľných turistických produktov a destinácií, na zriadenie rámca pre zručnosti a kompetencie určeného zamestnancom a zamestnávateľom v tomto odvetví, na uľahčenie výmeny osvedčených postupov a na vytváranie partnerstiev, V súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy budú opatrenia EÚ týkajúce sa cestovného ruchu podnecovať k spolupráci medzi členskými štátmi napomáhaním diverzifikácie ponuky medzištátneho cestovného ruchu, koordinácie úsilia jednotlivých štátov zvyšovať viditeľnosť Európy na trhoch v tretích krajinách a spoločným presadzovaním rozvíjajúcich sa netradičnýcheurópskych destinácií.

· Nové podnikateľské koncepty a technológie pre udržateľné výrobky orientované na používateľov a dizajn: táto iniciatíva bude zameraná na komerčné využitie príslušných konceptov a nápadov v textilnom, obuvníckom a športovom odvetví, ako aj v iných odvetviach spotrebného tovaru.

2.2.3. Prístup na trhy

Medzi tieto činnosti patrí:

· Poskytovanie podpory podnikom orientovaným na rast prostredníctvom siete „Enterprise Eurpe Network“: Sieť „Enterprise Europe Network“ – jednotné kontaktné miesto pre MSP so 600 partnerskými organizáciami v 49 krajinách – bude aj naďalej MSP poskytovať komplexné a integrované služby, ako napr.:

– informačné a poradenské služby týkajúce sa záležitostí EÚ,

– uľahčovanie vytvárania cezhraničných partnerstiev správou databázy s 13 000 aktívnymi žiadosťami a ponukami naspoluprácu,

– „internacionalizácia“ služieb v rámci EÚ, ktorá vedie každoročne k uzatvoreniu 2 500 partnerských dohôd v oblasti podnikateľskej spolupráce, technológií a výskumu a vývoja,

– informovanie MSP o právnych predpisoch EÚ a presadzovanie programov finančnej pomoci EÚ vrátane Spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie,

– poskytovanie kanálu na dvojsmernú komunikáciu medzi MSP a Komisiou, ktorý využíva 10 000 MSP,

– podpora MSP pri zvyšovaní ich poznatkov v oblasti finančníctva a

– prístup k odborným poznatkov MSP o energetickej efektívnosti, zmene klímy a o životnom protredí.

· Podpora podnikania MSP na trhoch mimo EÚ: aby mohli úspešne vstúpiť na trh v tretej krajine, musia byť MSP primerane zručné a informované v otázkach regulačného rámca danej krajiny. Medzi navrhované činnosti v tejto oblasti patrí porovnanie dopytu po službách s ich existujúcou ponukou, zriadenie on-line portálu a, ak je to treba, vo vybraných prípadoch aj poskytnutie, príp. pokračovanie podpory určenej MSP centrám v EÚ v spolupráci s miestnymi združeniami podnikateľov v EÚ alebo v príslušnom členskom štáte. MSP centá v EÚ budú poskytovať komplexnú podporu MSP podnikajúcim na trhoch mimo EÚ.

· Medzinárodná priemyselná spolupráca: činnosť bude zameraná na znižovanie rozdielov v regulačnom a ponikateľskom prostredí medzi EÚ a jej hlavnými obchodnými partnermi a krajinami „Európskeho susedstva“ formou medzivládnych rozhovorov na tému regulácie, medzipodnikových rozhovorov a organizovania „priamych akcií“ s tretími krajinami, ako napr. tematických tvorivých dielní a konferencií.

2.2.4. Podpora podnikania

Činnosti v tejto oblasti budú zamerané na zjednodušenie administratívnych postupov a rozvoj podnikateľských zručností a prístupov, najmä medzi začínajúcimi podnikateľmi, mladými ľuďmi a ženami. Všetky činnosti budú nositeľmi silného európskeho rozmeru.

Výmenný program „Erasmus pre podnikateľov“ ponúka novým alebo nádejným podnikateľom možnosť pracovať maximálne šesť mesiacov u skúseného podnikateľa v inej krajine EÚ. Cieľom tohto systému európskej mobility je propagácia podnikania a podpora „internacionalizácie“ a konkurencieschopnosti mikro- a malých podnikov v EÚ.

3. Implementácia

Riadenie nového programu „Konkurencieschopnosť a MSP“ bude z väčšej časti delegované na externé subjekty, najmä na skupinu EIB v prípade finančných nástrojov rastu, ako aj na výkonnú agentúru pre konkurencieschopnosť a inovácie (resp. na jej nástupcu) v prípade ďalších činností súvisiacich s MSP.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011

Program „Konkurencieschopnosť a MSP“ || 2,4 mld. EUR

Colná únia a dane

1. Ciele politiky

Jedným zo základných kameňov vnútorného trhu je colná únia. Umožňuje fungovanie vnútorného trhu bez hraníc a zabezpečuje, aby tovar s pôvodom v tretích krajinách spĺňal dohodnuté pravidlá pri vstupe alebo jeho uvoľnení do obehu a mohol sa tak voľne pohybovať po vnútornom trhu. Colná únia je zároveň operatívnou zložkou spoločnej obchodnej politiky pri vykonávaní bilaterálnych a multilaterálnych obchodných dohôd, výbere ciel, uplatňovaní obchodných opatrení (napr. pravidiel o pôvode), embárg a iných obmedzení.

Okrem toho plnia clá stále významnejšiu ochrannú funkciu napr. prispievaním k bezpečnosti dodávateľského reťazca, k boju s terorizmom a medzinárodným zločinom (napr. pranie peňazí, prekurzory na výrobu drog a ilegálny obchod so zbraňami) a k presadzovaniu dodržiavania práv duševného vlastníctva na hraniciach. Pomáhajú aj pri zjednocovaní pravidiel hry tak, aby bol dovážaný tovar v súlade s rovnakými technickými, hygienickými a bezpečnostnými normami aké platia pre tovar v EÚ.

Medzinárodný obchod sa neustále rozvíja, a preto je efektivita dovozných a vývozných procedúr rozhodujúca pre konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ. Zároveň však narastajú aj riziká pre ochranu a bezpečnosť. EÚ preto čelí dvojnásobnej výzve, ktorá rozhodne o jej budúcich prioritách: uľahčovať legitímnym obchodníkom pohyb tovaru a zároveň chrániť občanov pred rizikami súvisiacimi s ich ochranou a bezpečnosťou.

Vnútroštátne colné úrady sú každodenne zodpovedné za hladké fungovanie colnej únie. To si vyžaduje intenzívne vytváranie operatívnych sietí medzi colnými orgánmi vrátane najvyspelejšej IT infraštruktúry a systémov, ktoré im umožnia konať ako jediný colný orgán svetovej triedy. Financovanie určitých činností skôr z rozpočtu EÚ ako z jednotlivých vnútroštátnych programov má jasný ekonomický význam. Preto program colnej spolupráce financovaný EÚ podporuje vytváranie sietí a spolupráce v mnohých praktických aspektoch.

Pokiaľ ide o cezhraničnú činnosť, podniky a obyvatelia v EÚ tu čelia viacerým daňovým prekážkam. Takéto prekážky sú výsledkom fragmentácie a odlišnosti v spôsobe, akým tie isté transakcie prebiehajú v rozličných členských štátoch. Práve preto odstránenie týchto prekážok a presadzovanie výraznejšej daňovej spolupráce medzi členskými štátmi, pri úplnom rešpektovaní kompetencií jednotlivých členských štátov v oblasti daní, je jednou z priorít posilňovania a prehlbovania jednotného trhu.

Daňové podvody ostávajú pre EÚ a členské štáty aj naďalej vážnou výzvou, zvlášť v čase, keď je fiškálna disciplína mimoriadne dôležitá. Boj proti daňovým podvodom v rámci jednotného trhu je preto na poprednom mieste programu EÚ týkajúceho sa daňovej politiky. Odstrániť daňové podvody na jednotnom trhu si vyžaduje úzku administratívnu spoluprácu medzi daňovými úradmi členských štátov a efektívnu výmenu informácií o transakciách, podnikoch alebo formách podvodu. Napríklad boj proti podvodom s DPH a so spotrebnými daňami vo veľkej miere uľahčujú systémy umožňujúce rýchlu výmenu informácií medzi jednotlivými úradmi.

EÚ zohráva nenahraditeľnú úlohu v tom, že členským štátom asistuje pri zavádzaní potrebných systémov a postupov účinnej cezhraničnej spolupráce. Kľúčovú úlohu pri uľahčovaní tejto spolupráce zohráva najmä program spolupráce Fiscalis, ktorý tak zvyšuje pridanú hodnotu úsilia jednotlivých členských štátov v tejto oblasti.

2. Nástroje

Komisia navrhuje novú generáciu programov v oblasti ciel („Clá 2020“) a daní („Fiscalis 2020“)

Oba programy budú nástrojom na podporu a posilnenie vnútorného trhu v nadchádzajúcom desaťročí. Výhody pre všetky zainteresované strany budú plynúť z účinného a bezpečného podnikateľského prostredia, z vyššej ochrany a bezpečnosti pre občanov a z účinnejšej a efektívnejšej implementácie verejnej politiky pre vlády.

Tieto programy pomôžu daňovým a colným úradom v členských štátoch efektívnejšie spolupracovať aj s podporou moderných a účinných systémov na výmenu informácií, ktoré uľahčia legitímny obchod a zároveň pomôžu v boji proti podvodom. Takéto paneurópske prostriedky je možné najefektívnejšie a najhospodárnejšie poskytnúť na úrovni EÚ. Napríklad dostupnosť bezpečnej transeurópskej počítačovej siete na území celej Európy, ktorá spája colné a daňové orgány, usporí členským štátom ročne 35 miliónov eur, keďže na úrovni EÚ stojí len 11 miliónov eur.

Tieto programy budú podporovať tieto činnosti:

· transeurópske IT systémy zdieľania údajov a procesov medzi colnými a daňovými orgánmi prostredníctvom aplikácií IT umožňujúcim úradom spolupracovať a konať „ako jeden orgán“ a skvalitniť elektronickú správu pre podniky a občanov,

· posilňovanie ľudských sietí a budovanie kompetencií na podporu praktickej spolupráce, výmeny poznatkov a na identifikáciu a šírenie osvedčených postupov medzi štátnymi colnými úradníkmi, štátnymi daňovými úradníkmi a zástupcami odvetvia obchodu, ako aj na ich odbornú prípravu,

· budovanie kapacít infraštruktúry na spolufinancovanie nákupu špeciálneho operačného vybavenia potrebného na výkon colných kontrol a dozoru na vonkajších hraniciach EÚ, čo je v záujme všetkých členských štátov.

3. Implementácia

Colný program a program Fiscalis sú vykonávané na základe priorít. Pracovné programy v spolupráci so zainteresovanými stranami sú už pripravené a určujú priority na konkrétne obdobie. Právne základy týchto jednoročných programov sa prepracujú tak, aby sa z nich stali viacročné programy a aby sa zjednodušili existujúce ustanovenia.

V súčasnosti platné centrálne riadenie bude zachované a maximálne zjednodušené v prípade oboch programov tak, aby sa zaručila maximálna efektivita, pokiaľ ide o každodennú podporu riadenia v Komisii a na národnej úrovni, a aby mohli všetky zainteresované strany lepšie pochopiť vykonávacie pravidlá.

Zmluvy o obstarávaní, ktoré tvoria najväčšiu časť rozpočtu na programy, bude uzatvárať Komisia v súlade s pravidlami EÚ a pri použití jednotných pravidiel záruky kvality a akceptovateľnosti.

Oba programy sú navrhnuté tak, aby mohla EÚ v rýchlo sa meniacich situáciách zasiahnuť primerane a rýchlo. Vďaka na mieru šitým nástrojom, ako aj vďaka flexibilným mechanizmom predkladania návrhov, umožnia oba programy účinne implementovať programové činnosti.

Na pokrytie účastníckych a organizačných nákladov sa jednoznačne použijú alternatívne spôsoby financovania. Komisia nahradí (aspoň čiastočne) existujúce žiadosti o náhradu skutočných nákladov vyplácaním jednorazových súm.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011

Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 spolu programy „Clá 2020“ a „Fiscalis 2020“ || 690 mil. EUR

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

1. Ciele politiky

Primárnym cieľom politiky súdržnosti EÚ je znížiť podstatné hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ktoré medzi európskymi regiónmi stále existujú. Neschopnosť tieto rozdiely znížiť by ohrozila niektoré základné stavebné kamene EÚ vrátane jej jednotného trhu a meny – euro.

Politika súdržnosti zohráva kľúčovú úlohu pri napĺňaní cieľov stratégie Európa 2020 v celej EÚ. Správne nasmerované výdavky na súdržnosť môžu priniesť skutočnú pridanú hodnotu, podporiť hospodársky rast a vytvoriť pracovné miesta v regiónoch Európy. V súlade so závermi 5. kohéznej správy[7] Komisia navrhuje výraznejšie sa zamerať na výsledky a pridanú hodnotu EÚ systematickejším prepojením politiky súdržnosti s cieľmi stratégie Európa 2020.

Predovšetkým Komisia navrhuje urobiť dôležité zmeny v spôsobe, akým je politika súdržnosti navrhovaná a vykonávaná. Financovanie bude sústredené na menší počet priorít, pokrok v napĺňaní dohodnutých cieľov sa bude dôkladnejšie monitorovať a v partnerských zmluvách s členskými štátmi budú stanovené prísne podmienky. To umožní politike súdržnosti EÚ maximálne možným spôsobom prispieť k hospodárskej, sociálnej a územnej celistvosti, ako aj k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest.

2. Nástroje 2.1. Spoločný strategický rámec

Komisia navrhuje spojiť Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond do spoločného strategického rámca, ktorý by zahŕňal aj Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva. Tým sa zabezpečí užšia spojitosť medzi zdrojmi financovania a oveľa dôslednejším zameraním sa na stratégiu Európa 2020.

2.2. Zvýšený dôraz na stratégiu Európa 2020

V snahe zlepšiť účinnosť financovania politiky súdržnosti sa takéto financovanie v budúcnosti sústredí na obmedzený počet cieľov vychádzajúcich z priorít stratégie Európa 2020.

Financovanie politiky súdržnosti sa bude aj naďalej zameriavať na menej rozvinuté regióny a členské štáty. Avšak vzhľadom na problémy, ktoré členské štáty majú s absorbovaním štrukturálneho financovania, ako aj s rastúcou potrebou spolufinancovania, bude príspevok na politiku súdržnosti ohraničený stropom 2,5 % HND.

Zavedie sa nová kategória regiónov – regióny s prechodným financovaním – ktorá nahradí súčasný systém následnej (phasing-out) a vstupnej (phasing-in) podpory. Do tejto kategórie budú patriť všetky regióny s HDP na obyvateľa medzi 75 % a 90 % priemeru EÚ-27 a najmä:

· regióny, ktoré spĺňajú podmienky cieľa konvergencie, ale ktorých HDP na obyvateľa vzrástlo na viac ako 75 % priemeru EÚ-27, pre prípad núdze si tieto regióny ponechajú dve tretiny z im pridelených prostriedkov; a

· regióny, ktoré napriek tomu, že v súčasnosti nespĺňajú podmienky cieľa konvergencie, majú priemer HDP na obyvateľa medzi 75 % a 90 % priemeru EÚ-27. Výška podpory bude závisieť od miery HDP tak, aby regióny s HDP tesne pod 90 % priemeru EÚ mohli dostávať pomoc rovnakej intenzity ako rozvinutejšie regióny.

Konkurencieschopné regióny s HDP nad 90 % priemeru EÚ budú aj naďalej dostávať podporu z politiky súdržnosti na obmedzený počet priorít.

Regióny s prechodným financovaním budú musieť celú výšku finančného príspevku na politiku súdržnosti (s výnimkou ESF) primárne zamerať na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energií, konkurencieschopnosť MSP a inovácie. V týchto regiónoch sa do energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energií investuje najmenej 20 %. Konvergnenčné regióny budú môcť časť svojich príspevkov venovať na rozsiahlejšie spektrum cieľov, ktoré odzrkadľujú širšiu škálu ich rozvojových potrieb.

A napokon, územná spolupráca bude aj naďalej zohrávať svoju úlohu v pomoci určenej regiónom na prekonanie nevýhod vyplývajúcich z ich polohy alebo vonkajších hraníc, prispievaním k napĺňaniu ambicióznej politiky susedstva a v riešení cezhraničných a nadnárodných výziev.

Nástroje politiky súdržnosti sa použijú pri presadzovaní rozdielnych, no vzájomne sa doplňujúcich cieľov:

· Európsky fond regionálneho rozvoja

Cieľom EFRR je upevňovať hospodársku a sociálnu súdržnosť Európskej únie vyrovnávaním rozdielov medzi regiónmi. EFRR podporuje regionálny a miestny rozvoj spolufinancovaním investícií do výskumu a vývoja, do inovácií, do boja so zmenou klímy a do životného prostredia, do podpory MSP, do služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, do infraštruktúry pre telekomunikácie, energetiku a dopravu, do zdravotníckych, vzdelávacích a sociálnych infraštruktúr a do udržateľného mestského rozvoja.

Na rozdiel od prebiehajúceho obdobia bude možné všetky typy investícií v budúcnosti financovať nielen vo forme grantov, ale aj finančnými nástrojmi (rizikový kapitál, rizikové fondy, miestne rozvojové fondy atď.).

· Európsky sociálny fond

Cieľom Európskeho sociálneho fondu je upevňovať hospodársku a sociálnu súdržnosť podporovaním zamestnanosti, investícií do kvalifikácií, vzdelávania a celoživotného vzdelávania, sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a zvyšovaním inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy.

Minimálny podiel sa v prípade Európskeho sociálneho fondu stanoví pre každú kategóriu regiónov (25 % pre konvergenčné regióny, 40 % pre regióny s prechodným financovaním a 52 % pre konkurencieschopné regióny) a rozsah pôsobnosti Európskeho sociálneho fondu sa rozšíri o pokrytie nákladov na vybavenie súvisiace s investíciami do sociálneho a ľudského kapitálu.

· Kohézny fond

Kohézny fond pomáha členským štátom s HND na obyvateľa pod 90 % priemeru EÚ-27 v investovaní do transeurópskych dopravných sietí a do životného prostredia. Časť príspevkov z Kohézneho fondu (10 miliárd eur) bude viazaná na financovanie hlavných dopravných sietí v rámci nástroja „Spájame Európu“ (pozri aj osobitnú kapitolu). Kohézny fond môže podporovať aj projekty súvisiace s energetikou, pokiaľ prinášajú jednoznačné výhody pre životné prostredie napr. podporovaním energetickej účinnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energií.

3. Implementácia 3.1. Spoločné riadenie

Podpora poskytovaná prostredníctvom politiky súdržnosti bude aj naďalej riadená spoločne Európskou komisiou a členskými štátmi (s výnimkou nástroja „Spájame Európu“, ktorý bude riadený centrálne), a preto bude vyžadovať spolufinancovanie. Krajiny, ktoré dostávajú finančnú pomoc v súlade s článkom 136 alebo 143 ZFEÚ budú môcť ťažiť z vyššej miery spolufinancovania.

3.2. Partnerské zmluvy

Partnerské zmluvy medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi budú určovať záväzky partnerov na národnej a regionálnej úrovni, ako aj záväzky Komisie. Budú nadväzovať na ciele stratégie Európa 2020 a na národné programy reforiem. Budú tvoriť integrovanú stratégiu územného rozvoja podporovanú všetkými príslušnými štrukturálnymi fondmi EÚ a zahŕňať ciele založené na dohodnutých ukazovateľoch, strategických investíciách a viacerých podmienkach. Budú obsahovať záväzok každoročne vyhodnocovať dosiahnutý pokrok vo výročných správach o politike súdržnosti, ako aj v iných verejných správach.

3.3. Integrované plánovanie

V budúcnosti bude snaha povzbudzovať členské štáty, aby využívali financovanie z viacerých fondov s jednotnými postupmi na prípravu, rokovania, riadenie a implementáciu, predovšetkým tam, kde je potreba koordinácie investícií do ľudského kapitálu a infraštruktúry najväčšia.

V odôvodnených prípadoch sa zriadi „hlavný fond“ viazaný na oblasť, resp. oblasti politiky v programe. Intervencie hlavného fondu budú doplnené o intervencie z iných štrukturálnych fondov tak, aby sa zaručila koherentná podpora pre rôzne tematické ciele v rámci politiky súdržnosti.

3.4. Podmienenosť

Budú zavedené nové ustanovenia o podmienenosti, aby bolo možné zaručiť, že je finančná podpora EÚ zameraná na výsledky a že vytvára jasné stimuly, aby mohli členské štáty garantovať efektívne plnenie cieľov a zámerov stratégie Európa 2020 prostredníctvom politiky súdržnosti. A aby bolo možné zaručiť, že efektivita výdavkov na politiku súdržnosti nebude ohrozovaná nestabilnými makrofiškálnymi politikami, budú ex-ante podmienky špecifické pre každé odvetvie a stanovené v každej zmluve doplnené o podmienky súvisiace s novou správou ekonomických záležitostí.

Podmienenosť bude mať podobu tak podmienok ex-ante, ktoré musia byť stanovené skôr, ako budú uvoľnené prostriedky z fondov, ako aj podmienok ex-post, ktoré budú uvoľnenie dodatočných prostriedkov z fondov podmieňovať dosiahnutím vopred stanovených výsledkov. V záujme jednoduchosti budú stanovené jasné medzníky a ukazovatele a predkladaním ročných správ sa bude prísne monitorovať pokrok. Nedostatočný pokrok bude viesť k prerušeniu, prípadne k zastaveniu finančnej pomoci.

3.5. Výkonnostná rezerva

V snahe zvýrazniť orientáciu na výsledky a splnenie cieľov stratégie Európa 2020 sa 5 % z rozpočtu na politiku súdržnosti uloží bokom a počas hodnotenia v polovici trvania rozdelí tým členským štátom a regiónom, ktorých programy dosiahli svoje stanovené medzníky súvisiace s plnením programových cieľov týkajúcich sa zámerov a cieľov stratégie Európa 2020. Tieto medzníky budú vymedzené v súlade s nariadeniami o politike súdržnosti.

3.6. Inovatívne financovanie

Okrem grantovej finančnej pomoci sa navrhuje, aby bola podpora politiky súdržnosti určená podnikom a projektom, ktoré podľa očakávaní prinesú významnú návratnosť investícií, poskytovaná primárne inovatívnymi finančnými nástrojmi. (pozri aj osobitnú kapitolu o inovatívnych finančných nástrojoch)

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011

Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 spolu, z toho || 376 mld. EUR

· konvergenčné regióny · regióny s prechodným financovaním · konkurencieschopné regióny · územná spolupráca · Kohézny fond · osobitný príspevok pre najvzdialenejšie a riedko osídlené regióny || 162,6 mld. EUR 39 mld. EUR 53,1 mld. EUR 11,7 mld. EUR 68,7 mld. EUR 926 mil. EUR

· nástroj „Spájame Európu“ pre dopravu, energetiku a IKT || 40 mld. EUR plus 10 mld. EUR viazaných v Kohéznom fonde

Vzdelávanie a kultúra

1. Ciele politiky

Vzdelávanie a odborná príprava sú nevyhnutné pre rozvoj a rast európskeho hospodárstva a budú zohrávať kľúčovú úlohu pri spoločnom napĺňaní cieľov stratégie Európa 2020. Zvýšenie investícií do ľudského kapitálu a modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy pomôže EÚ stať sa inteligentnou, udržateľnou a inkluzívnou ekonomikou.

Väčšina týchto investícií bude pochádzať z vnútroštátnych zdrojov. Avšak rastúci počet európskych občanov uvažujúcich o odchode za hranice svojej krajiny kvôli možnostiam vzdelávania a odbornej prípravy stavia EÚ do dôležitej úlohy zabezpečiť, aby boli príležitosti, ktoré prináša jednotný trh, dostupné pre každého.

EÚ sa snaží podporovať vzdelávanie a odbornú prípravu mnohými spôsobmi. Programy podporujúce medzištátnu vzdelávaciu mobilitu, ako napr. program Erasmus, sa ukázali ako veľmi úspešné a pomohli ľuďom nadobudnúť nové zručnosti, ktoré budú potrebovať pre pracovné miesta zajtrajška. Zvýšená mobilita môže zároveň prispieť k reforme systémov vzdelávania a odbornej prípravy uľahčením cezhraničnej výmeny nápadov a osvedčených postupov. Kombináciou cielených programov finančnej podpory a v kombinácii s inými zdrojmi financovania, ako napr. štrukturálnymi fondmi, môže rozpočet EÚ ponúknuť skutočnú pridanú hodnotu presadzovaním mobility, uľahčovaním spolupráce, výmenou osvedčených postupov a podporovaním členských štátov v modernizácii svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Kultúrna rozmanitosť Európy je jednou z našich silných stránok, ktorá je pre občanov obohatením a inšpiráciou a ktorá zároveň prináša reálne ekonomické výhody. Ekonomická a sociálna úloha kultúrnych a tvorivých odvetví je stále viditeľnejšia a v roku 2008 predstavovala 4,5 % európskeho HDP a tvorila okolo 3,8 % pracovných miest. EÚ sa v spolupráci s členskými štátmi snaží využiť potenciál jednotného trhu v tejto oblasti a pripraviť vhodné podmienky pre rast kultúrnych a tvorivých odvetví.

Nasledujúca generácia programov financovaných z rozpočtu EÚ bude riešiť nedostatky, ktoré obmedzujú rastový potenciál tohto odvetvia odstraňovaním fragmentácie trhu, posilňovaním konkurencieschopnosti v kultúrnych a audiovizuálnych odvetviach a zmeriavaním sa na opatrenia pre vytváranie kapacít a na podporu pohybu kultúrnych diel.

2. Nástroje

Komisia navrhuje, aby rozpočet EÚ podporoval politiku vzdelávania a kultúry prostredníctvom dvoch nástrojov:

2.1. Program pre vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež – „Európa vzdeláva“

Tento program spojí v súčasnosti osobitné zložky programu celoživotného vzdelávania s medzinárodnými aspektmi vyššieho vzdelávania, vrátane Erasmus Mundus, a s programom Mládež v akcii. To umožní zvýšiť efektivitu, posilniť strategickú orientáciu a využiť synergické efekty rozličných aspektov tohto programu.

Hoci súčasné nástroje EÚ v oblasti mobility ponúkajú najefektívnejšie stupne vzdelávania pre inovatívne pracovné miesta, nezodpovedajú potrebám poslucháčov magisterských štúdií. Nákladovo najefektívnejší spôsob, akým osloviť túto kategóriu študentov je využiť rozpočet EÚ na pritiahnutie finančných prostriedkov zo súkromného sektora, najmä od štátnych bánk, a tým zaručiť prenosnosť študentských pôžičiek a grantov.

Činnosti v súčasnosti podporované programom Leonardo sa v rámci boja proti nezamestnanosti mladých zintenzívnia a Komisia sa bude v spolupráci s EIB snažiť o poskytovanie záruk na pôžičky pre poslucháčov magisterských štúdií, ktorí chcú štúdium dokončiť v inom členskom štáte.

Tento nový program sa zameria:

– na poskytovanie cielených medzištátnych príležitostí na vzdelanie,

– na prispôsobenie zručností potrebám trhu práce v snahe podporiť zamestnateľnosť, podnikateľského ducha a participáciu mladých ľudí,

– na dobrovoľnícku prácu, ako aj na neformálne a formálne vzdelávanie a

– na podporu širokospektrálnych reforiem a na modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe i za jej hranicami.

Konkrétne budú činnosti v rámci tohto programu sledovať tieto tri línie:

(1) medzištátna vzdelávacia mobilita – až 800 000 občanov EÚ ročne, prevažne študentov, sa vďaka pomoci môže stať „mobilnými“,

(2) činnosti v rámci spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a pracovným svetom budú podporované tak, aby propagovali modernizáciu vzdelávania, inovácie a podnikanie,

(3) podpora politiky sa bude poskytovať tak, aby sa zhromažďovali dôkazy o efektívnosti investícií do vzdelania a aby sa členským pomohlo pri implementácii účinných politík.

Na zabezpečenie vysokej európskej pridanej hodnoty budú potrebné prísne kvalitatívne podmienky mobility, dôraz na kľúčové ciele politiky tam, kde je možné dosiahnuť „kritické množstvo“ a zároveň komplementárnosť s inými programami EÚ.

Program „Európa vzdeláva“ bude pozostávať z existujúcich medzinárodných programov ako Erasmus Mundus, Tempus, Alfa a Edulink, ako aj z programov spolupráce s priemyselnými krajinami v rámci toho istého nástroja a zastrešovať odlišné ciele (atraktívnosť „Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania“, excelentnosť, solidarita a rovnosť).

Týmto prístupom sa odstráni súčasná fragmentácia nástrojov EÚ podporujúcich medzinárodnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktorá študentom a univerzitám bráni v prístupe k informáciám o možnostiach vysokoškolského vzdelávania v Európe a znižuje viditeľnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania vo svete.

2.2. Šport

Súčasťou programu „Európa vzdeláva“ je navrhovaný podprogram „Šport“, ktorý sa zameria:

· na odstraňovanie nadnárodných hrozieb, ktoré sú pre šport typické, ako doping, násilie, rasizmus a netolerancia, ako aj problémov súvisiacich s čestnosťou súťaží a športovcov,

· na vytvorenie európskej spolupráce v oblasti športu, napr. prostredníctvom usmernení o dvojitých kariérach atlétov alebo referenčných hodnôt pre správnu organizáciu športových podujatí a

· na podporu komunitných športových základní, ktoré môžu zohrať významnú úlohu pri riešení širších sociálno-ekonomických výziev, akou je napr. sociálne začlenenie.

Tento program prinesie EÚ pridanú hodnotu v otázkach súvisiacich so špecifickou povahou športu mobilizáciou finančných prostriedkov zo súkromného sektora od aktérov z oblasti športu a podporovaním organizácií naspodku športovej pyramídy a nie na vrcholovej úrovni.

2.3. Program pre kultúru a audiovizuálne odvetvie – „Tvorivá Európa“

Tento program spojí súčasné programy Kultúra, MEDIA a MEDIA Mundus tak, aby sa podpora sústreďovala na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 a aby bolo možné uvoľniť potenciál vzniku pracovných miest v kultúrnych a tvorivých odvetviach. Program bude dopĺňať iné programy EÚ tým, že bude úzko súvisieť s propagáciou kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a že sa zameria na konkrétne potreby kultúrnych a tvorivých odvetví v snahe prekročiť hranice štátov. Budú zohľadnené špecifickosti každého z týchto odvetví, aj pridelením osobitných rozpočtových prostriedkov, pričom treťou líniou programu sa zabezpečí horizontálna podpora tvorivých a kultúrnych odvetví využitím inovatívnych finančných nástrojov.

3. Implementácia

Implementácia uvedených nových programov sa výrazne zjednoduší.

Nový program „Európa vzdeláva“ so sebou prinesie podstatné zjednodušenie činností a pravidiel zrušením podprogramov, znížením celkového počtu aktivít a častejším používaním jednorazových platieb.

Program „Kreatívna Európa“ bude riadený centrálne Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálne médiá a komunikáciu tak, ako je tomu v súčasnosti v prípade programov Kultúra a MEDIA. Niekoľko málo činností bude riadených priamo Komisiou (napr. Európske hlavné mestá kultúry, Ceny EÚ za kultúru, spoločné podujatia s medzinárodnými inštitúciami).

Programy Kultúra a MEDIA budú v rámci programu „Kreatívna Európa“ doplnené o inovatívny finančný nástroj riadený skupinou EIB, ktorý bude poskytovať financovanie dlhu a kapitálu v kultúrnych a tvorivých odvetviach. Tým sa odstráni jedna z kľúčových prekážok v naplňovaní kultúrneho a tvorivého obsahu – prístup k finančným prostriedkom – a podporia kultúrne a tvorivé odvetvia, ktoré nie sú podporované z iných programov EÚ.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011

Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 spolu, z toho: || 16,8 mld. EUR

· Európa vzdeláva || 15,2 mld. EUR

· Tvorivá Európa || 1,6 mld. EUR

Zamestnanosť a sociálne veci

1. Ciele politiky

V oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí stojí Európska únia pred vážnymi výzvami. Takmer 23 miliónov ľudí je dnes bez práce a podľa odhadov viac ako 113 miliónov ľudí žije na hranici chudoby, príp. sociálneho vylúčenia[8]. Sociálne veci a zamestnanosť sú základnou starosťou európskych občanov a oblasťou, v ktorej sa od Únie očakáva viac. Napriek nedávnym zlepšeniam hospodárskych ukazovateľov sú perspektívy zo strednodobého hľadiska týkajúce sa zamestnanosti naďalej zmiešané, okrem iného aj pre rozdiely v situácii jednotlivých členských štátov, ako aj pre očakávaný tlak na reštrukturalizáciu hospodárstva vyvíjaný stavom svetovej ekonomiky.

Nezamestnanosť a rastúca miera chudoby si vyžadujú prijať komplexné kroky. Politiky, ktoré už boli prijaté, musia byť aktualizované a posilnené, pretože Únia čelí stále naliehavejším výzvam: nedostatočná úroveň kvalifikácií, slabá účinnosť politiky aktívneho trhu práce, ako aj vzdelávacích systémov, sociálne vylúčenie marginalizovaných skupín a nízka pracovná mobilita. Mnohé z týchto výziev skomplikovala finančná a hospodárska kríza, demografické a migračné trendy a rýchle tempo technologických zmien. Ak sa nenájde efektívne riešenie, uvedené výzvy vážne ohrozia sociálnu súdržnosť a konkurencieschopnosť.

Hlavnú zodpovednosť za modernizáciu politík v oblasti trhu práce a sociálnych politík nesú členské štáty. Avšak EÚ im môže v ich úsilí pomôcť tým, že bude katalyzátorom presadzovania a uľahčovania reforiem poskytovaním finančnej pomoci, najmä cez Európsky sociálny fond, a posilnením postavenia sociálnych partnerov, občianskych združení a iných zainteresovaných strán, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri uskutočňovaní reforiem.

2. Nástroje

Spoločnými aktivitami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnanosti a začlenenia dôjde k vypracovaniu európskej iniciatívy týkajúcej sa sociálneho začlenenia. Financovanie tejto oblasti bude v zásade zabezpečené tromi hlavnými nástrojmi: tieto nástroje budú v plnom súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a ich fungovanie sa skvalitní zvýšenou komplementárnosťou s inými nástrojmi, ako aj zjednodušením príslušných postupov.

2.1. Európsky sociálny fond

Európsky sociálny fond (ESF) bude zabezpečovať finančnú pomoc pre štrukturálne činnosti zamerané na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Financovanie sa sústredí na tri hlavné priority stratégie Európa 2020 najmä využitím štyroch „investičných okien“:

– podpora zamestnanosti,

– investície do kvalifikácií, vzdelávania a celoživotného vzdelávania,

– sociálne začlenenie a boj proti chudobe a

– zvyšovanie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy.

V rámci spomínaných „okien“ bude ESF prispievať aj k napĺňaniu cieľov iných politík, napr. zjednodušením prechodu na nízkouhlíkové a zdrojovo efektívne hospodárstvo, podporovaním výskumu a inovácií, najmä v sociálnej oblasti, posilňovaním rodovej rovnosti a odstraňovaním diskriminácie. Navrhuje sa zlúčenie niektorých činností, najmä tých, ktoré podporujú sociálne začlenenie, presunom systému potravinovej podpory pre najviac odkázané osoby do pôsobnosti ESF.

V období po roku 2013 bude ESF súčasťou spoločného strategického rámca pre štrukturálne fondy[9]. Plánovanie finančnej pomoci bude prebiehať v rámci partnerských zmlúv dohodnutých s členskými štátmi. Stanovené ciele sa zjednotia s národnými programami reforiem a dohodnuté ciele sa zapracujú do investičných rozhodnutí.

V snahe upriamiť pozornosť na výsledky bude zavedený mechanizmus podmienenosti založený na stanovených požiadavkách vymedzených ex-ante, aby sa maximalizoval dosah rozpočtu EÚ a spustili a podporili potrebné reformy v členských štátoch.

Aby mohol ESF reálne prispievať k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020, je potrebné dosiahnuť kritické množstvo finančnej pomoci tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni operačných programov. Minimálny nevyhnutný podiel investícii určených na politiku súdržnosti v ESF sa prispôsobí potrebám jednotlivých kategórií regiónov podľa rozdielov v intenzite prijímanej pomoci a výziev, ktorým čelia: to sa dosiahne stanovením minimálnych podielov ESF na podpore zo štrukturálnych fondov pre každú kategóriu regiónov (25 % pre konvergenčné regióny, 40 % pre regióny s prechodným financovaním, 52 % pre konkurencieschopné regióny, ide o výpočet bez územnej spolupráce, pričom Kohézny fond aj naďalej predstavuje jednu tretinu finančných prostriedkov určených na politiku súdržnosti v oprávnených členských štátoch). Uplatňovanie týchto podielov povedie k minimálnemu celkovému podielu ESF vo výške 25 % rozpočtu určeného na politiku súdržnosti.

2.2. Integrovaný program pre zamestnanosť, sociálnu politiku a začlenenie

Integrovaný program pre zamestnanosť, sociálnu politiku a začlenenie bude prispievať k napĺňaniu stratégie Európa 2020 a jej vzájomne podporované hlavné ciele prostredníctvom podpory určenej na činnosti, ktoré presadzujú vysokú úroveň zamestnanosti a primeranej sociálnej ochrany, pomáhajú odstraňovať sociálne vylúčenie a zlepšujú pracovné podmienky. Program bude slúžiť ako katalyzátor zmien v členských štátoch a bude pozostávať z týchto zložiek:

· celoeurópska platforma procesov vzájomného vzdelávania na skvalitnenie dôkazových materiálov pre návrh a implementáciu reforiem a podporu výraznejšieho zapojenia zainteresovaných strán do procesu tvorby politík v snahe zdôrazniť význam cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti, sociálnej politiky a začlenenia, nadväzujúc pritom na úspechy programu Progress,

· presadzovanie dôkazmi podložených sociálnych inovácií na urýchlenie úsilia členských štátov modernizovať svoje systémy sociálnej a zamestnaneckej politiky využívaním osvedčených metód návrhu, implementácie a hodnotenia inovácií, ako aj efektívnejšieho šírenia informácií,

· presadzovanie pracovnej mobility v rámci EÚ a zlepšenia prístupu k možnostiam zamestnania, najmä u mladých ľudí, v nadväznosti na činnosť siete EURES,

· podpora podnikania a samostatných zárobkových činností ako prostriedkov na tvorbu pracovných miest a na boj so sociálnym vylúčením formou zvyšovania dostupnosti a zlepšovania prístupu zraniteľných skupín, mikropodnikov a sociálnych hospodárstiev k mikropôžičkám použitím mikrofinančného nástroja programu Progress.

2.3. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bude poskytovať špecifickú podporu prepusteným pracovníkom.

Prostredníctvom EGF bude EÚ aj naďalej pomáhať členským štátom poskytovaním na mieru šitej podpory pre pracovníkov prepustených z dôvodu vážnych štrukturálnych zmien spôsobených rastúcou globalizáciou výrobných a obchodných praktík. Okrem toho sa bude EGF zameriavať na masové prepúšťanie spôsobené vážnym narušením miestnej, regionálnej alebo celoštátnej ekonomiky v dôsledku náhlej a neočakávanej krízy. Cieľom EGF bude dosiahnuť, aby si 50 % z pracovníkov, ktorým je pomoc určená, našlo do 12 mesiacov nové a stabilné pracovné miesto[10].

Komisia navrhne rozšírenie rozsahu pôsobnosti EGF tak, aby v určitých prípadoch mohol poskytovať kompenzáciu za následky globalizácie v určitých odvetviach poľnohospodárstva.

2.4. Autonómne rozpočtové riadky

Okrem spomínaných nástrojov a na základe právomocí, ktoré jej udeľuje ZFEÚ, bude Komisia aj naďalej pokračovať v implementácii autonómnych rozpočtových riadkov[11], aby:

– umožnila európsky sociálny dialóg, ktorý je nevyhnutnou súčasťou európskeho sociálneho modelu,

– analyzovala a vyhodnotila hlavné trendy vo vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa voľného pohybu osôb a aby podporila spoluprácu vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia a

– analyzovala sociálnu situáciu a vplyv demografických zmien.

3. Implementácia

Obmedzenie počtu finančných nástrojov a rozpočtových riadkov a zjednotenie spôsobov a systémov riadenia a implementácie povedie k lepšiemu prepojeniu jednotlivých nástrojov a k podstatnému zjednodušeniu, najmä v prospech prijímateľov.

3.1. Európsky sociálny fond

Implementácia ESF sa zameria na spojenie dôslednejšej orientácie na výsledky začlenením ESF do spoločného strategického rámca pre všetky spoločné nástroje nariadenia s partnerskými zmluvami dohodnutými s členskými štátmi.

Zjednoduší sa aj samotná implementácia. Zintenzívni sa využívanie zjednodušených nákladových možností, najmä v prípade malých projektov, čím sa zníži administratívna záťaž v členských štátoch a regiónoch a zároveň uľahčí prístup k financovaniu miestnych iniciatív. Na základe spoločných akčných plánov dôjde zároveň k užšiemu prepojeniu platieb s dosahovanými cieľmi vopred stanovenými v partnerských zmluvách.

Napokon sa zavedú stimulačné mechanizmy orientované na výsledky, aby bolo možné oceniť úspešné programy a opatrenia a zároveň podporiť zmeny v menej úspešných programoch.

3.2. Integrovaný program (priame riadenie) pre zamestnanosť, sociálnu politiku a začlenenie

Nový integrovaný program pre zamestnanosť a sociálne začlenenie bude riadený priamo Komisiou. Medzí základné postupy patria vyhlásenia verejných súťaží, výzvy na predloženie návrhov a takisto spoločné riadenie, najmä v prípade implementácie mikrofinančného nástroja v spolupráci s Európskym investičným fondom. Nový program bude zameraný na veľké projekty, ktoré podstatne zvyšujú pridanú hodnotu EÚ tak, aby sa dosiahlo kritické množstvo a znížila administratívna záťaž. Budú zavedené zjednotené a zjednodušené pravidlá a postupy na uľahčenie prístupu k programom, predovšetkým pre malé organizácie.

Okrem toho sa zavedie viacročné plánovanie, aby sa vytýčili dlhodobé ciele politiky spolu s ročnou finančnou podporu, čím sa z programu stane ojedinelý nástroj riadený danou politikou. Program bude implementovaný metódou riadenia orientovaného na výsledky založeného na pravidelnom monitorovaní jeho plnenia na základe jasných ukazovateľov.

3.3. Podpora pre prepustených pracovníkov

Mobilizácia EGF bude aj naďalej podmienená rozhodnutím rozpočtového orgánu. Snahou Komisie bude zabezpečiť, aby sa fungovanie EGF zjednodušilo a aby EGF mohol rýchlejšie reagovať na zmenu ekonomických ukazovateľov.

3.4. Autonómne rozpočtové riadky

Implementácia autonómnych rozpočtových riadkov bude plne koordinovaná s oboma nástrojmi tak, aby nedošlo k ich prekrývaniu a aby sa znásobili ich synergické efekty. Ich počet sa obmedzí a prioritu dostanú veľké projekty, aby bolo možné dosiahnuť kritické množstvo a znížiť administratívnu záťaž.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011

Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 spolu, z toho: || 88,3 mld. EUR

· Európsky sociálny fond (bez nástroja „Spájame Európu“ a podľa vzorca 25/40/52 v závislosti od kategórie regiónov, pričom celková kohézna suma je 25 %) || 84 mld. EUR

· Integrovaný program pre zamestnanosť, sociálnu politiku a začlenenie || 850 mil. EUR

· Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii || 3 mld. EUR

· autonómne rozpočtové riadky || 400 mil. EUR

Životné prostredie

1. Ciele politiky

Environmentálna politika Európskej únie prispieva k naplneniu cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu stanovených v stratégii Európa 2020. Investície do ochrany životného prostredia sú investíciami na modernizáciu našej spoločnosti a pomáhajú zmeniť Európu na zdrojovo efektívne hospodárstvo založené na vedomostiach. Sú nevyhnutné na ochranu a zlepšovanie kvality životného prostredia.

„Zelenšie“ hospodárstvo si vyžaduje zníženie environmentálnych nákladov ich efektívnejším využívaním, ktoré umožní hospodársky rast, konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest. Ochrana biodiverzity, nášho prírodného bohatstva, a posilnenie odolnosti ekosystémov významným spôsobom prispejú k naplneniu cieľov udržateľného hospodárskeho rastu. Ekosystémy zabezpečujú potravu, vodu, suroviny a iné výhody, a tým prispievajú k produktivite a kvalite života a znižujú účty za verejné zdravie. Obnova ekosystémov a služieb, ktoré nám poskytujú, prispieva k „zelenému“ hospodárstvu a ponúka nové kvalifikácie, pracovné miesta a príležitosti na podnikanie tým, že urýchľuje inovácie a prispieva k zmierňovaniu a prispôsobovaniu sa zmene klímy.

Pridaná hodnota spolupráce na európskej úrovni v úsilí dosiahnuť spoločné environmentálne ciele je všeobecne známa, keďže témy týkajúce sa životného prostredia nepoznajú štátne hranice. Užšia spolupráca so susedmi EÚ a s rozvíjajúcimi sa ekonomikami je predpokladom k dosiahnutiu „zelenšej“ Európy. Udržateľné životné prostredie je zároveň jedným z „miléniových rozvojových cieľov milénia“, ktoré sa EÚ zaviazala plniť.

Okrem výhod v európskych právnych predpisoch týkajúcich sa životného prostredia, môže rozpočet EÚ prispieť k naplneniu environmentálnych cieľov, jednak špecifickými programami, a jednak zabezpečením toho, aby boli environmentálne ciele zakotvené v každej činnosti podporovanej z rozpočtu EÚ.

2. Nástroje 2.1. Uplatňovanie hľadiska

Hľadisko priorít environmentálnej politiky sa uplatní vo všetkých hlavných nástrojoch finančnej pomoci EÚ vrátane politiky súdržnosti, poľnohospodárstva, námorného a rybného hospodárstva, výskumu a inovácií, ako aj v programoch externej pomoci. Týmto prístupom dôjde k maximalizácii synergických efektov medzi environmentálnymi politikami a inými oblasťami, keďže tie isté činnosti môžu a mali by sledovať viaceré navzájom sa doplňujúce ciele. Tento prístup zároveň pomôže vyhnúť sa „rozmnožovaniu“ programov a odstráni administratívnu záťaž.

· Poľnohospodárstvo. Hlavným cieľom reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) je presadzovať plnenie environmentálnych cieľov formou „ekologizácie“ priamych platieb poľnohospodárom. 30 % priamych platieb bude podmienených dodržiavaním niekoľkých environmentálnych osvedčených postupov v rámci a nad rámec existujúcich požiadaviek krížového plnenia. Okrem toho sa rozvoj vidieka v rámci CAP opätovne zameria na zabezpečovanie verejných statkov aj formou agroenvironmentálnych opatrení. Tieto opatrenia pomôžu zaručiť, že odvetvie poľnohospodárstva EÚ bude stabilným a hlavným poskytovateľom environmentálnych verejných statkov, akými sú čistá voda, biodiverzita, ochrana pôdy, čistejší vzduch a ochrana krajiny. To zároveň prispeje k dosiahnutiu „klimatických“ cieľov EÚ, pokiaľ ide o zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy.

· Rybné hospodárstvo a námorná politika. Udržateľné životné prostredie bude stredobodom politiky námorného a rybného hospodárstva. To sa okrem iného dosiahne znížením nadmerného výlovu, nadmernej kapacity flotíl, a priamych vplyvov (vedľajších úlovkov alebo vplyvu na morské dno), ako aj podporou chránených námorných oblastí. Integrovaná námorná politika bude pokračovať vo vymedzovaní hraníc udržateľnosti ľudských činností, ktoré majú vplyv na námorné prostredie, v rámci vykonávania rámcovej smernice o námornej stratégii.

· Politika súdržnosti. Politika súdržnosti sa zameria najmä na priority stratégie Európa 2020 vrátane cieľa zvýšiť dosiahnuť zdrojovo efektívnejšie, „zelenšie“ a konkurencieschopnejšie hospodárstvo EÚ. To sa dosiahne jednoznačným zameraním sa na výsledky, ako aj podmienenosťou týkajúcou sa aj environmentálnych cieľov. Medzi tieto ciele patrí podpora vykonávania environmentálnych právnych predpisov (týkajúcich sa vody, odpadu, námorníctva, dusičnanov, kvality ovzdušia, záplav, ako aj vykonávania smernice o priemyselných emisiách), finančná pomoc určená na environmentálnu infraštruktúru, ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov, vrátane vytvárania „zelených“ infraštruktúr, a úsilie zabrániť a obmedziť rozširovanie púští. Environmentálne skúšky budú posilnené v rámci politiky súdržnosti.

· Výskum a inovácie. Nový spoločný strategický rámec pre výskum a inovácie bude katalyzátorom vedeckých a technologických prelomových výsledkov, ktoré si vyžaduje prechod na zdrojovo efektívne hospodárstvo. Pokračujúca širšia finančná podpora ekoinovácií môže rovnako pomôcť pri dosahovaní inteligentného a udržateľného hospodárskeho rastu. Inovatívne partnerstvá budú priamo ovplyvňovať efektívnosť využívania zdrojov, napr. v prípade vody, ekosystémov, surovín a „inteligentných“ miest.

· Pokiaľ ide o vonkajšie akcie, tu môže predvstupový nástroj pomáhať kandidátskym krajinám pri financovaní environmentálnej infraštruktúry a pri budovaní kapacít v súlade s acquis EÚ. Politickým dialógom na regionálnej a národnej úrovni bude Komisia pokračovať v úsilí uplatniť hľadisko podpory určenej na životné prostredie v nástroji európskej susedskej politiky. Hľadisko životného prostredia by sa malo lepšie uplatniť aj v programoch pomoci rozvojovým krajinám. Biodiverzita a ekosystémy sú kľúčové globálne verejné statky, ktoré sa stanú súčasťou plánovaného tematického programu zameraného na globálne verejné statky a výzvy. Lisabonskou zmluvou získala EÚ silnejšie postavenie v prípade multilaterálnych environmentálnych dohôd a medzinárodného environmentálneho riadenia, čo bude zohľadnené zvýšením finančnej pomoci.

2.2. Osobitný nástroj pre životné prostredie a ochranu klímy

Okrem uplatňovania spomínaného hľadiska Komisia navrhuje pokračovať v programe LIFE + a výraznejšie ho zjednotiť s cieľmi stratégie Európa 2020. Tak, ako v tomto programovacom období, bude aj tento nový nástroj v rámci jedného programu zahŕňať viacero činností v oblastiach životného prostredia a ochrany klímy.

V podprograme „Životné prostredie“[12] sa tento nástroj zameria na dva typy projektov: nové integrované projekty, ktorých počet a podiel finančnej pomoci sa bude počas životného cyklu programu postupne zvyšovať a na „tradičné“ projekty. Komisia sa domnieva, že integrované projekty môžu zohrať významnú úlohu katalyzátorov procesu dosahovania cieľov, akými sú ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov, efektívne riadenie siete Natura 2000, podpora environmentálneho riadenia, odpadové a vodné hospodárstvo a zároveň môžu účinne mobilizovať fondy na tieto účely. Výber projektov sa bude aj naďalej riadiť ich pridanou hodnotou a potenciálom na prenos know-how.

Integrované projekty LIFE sú navrhnuté tak, aby viedli k udržateľnému vykonávaniu environmentálnych akčných plánov[13] vychádzajúcich z hlavných environmentálnych smerníc EÚ, ako sú smernica o biotopoch alebo rámcová smernica o vode. Integrované projekty budú podporovať niekoľko špecifických aktivít a opatrení. Ďalšie finančné prostriedky na tieto projekty sa získajú z iných programov finančnej podpory EÚ, ako aj zo štátnych, regionálnych zdrojov a zo súkromného sektora a budú spoločne použité na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Finančná podpora z programu LIFE bude preto slúžiť ako katalyzátor, ktorý zaručí konzistentnosť a strategické environmentálne zameranie a naplno využije synergické efekty, pričom spoločným strategickým rámcom sa nadviaže úzka a lepšie štruktúrovaná spolupráca s inými fondmi EÚ.

Podprogram „Životné prostredie“ bude rozdelený podľa nasledujúcich priorít:

(a) LIFE biodiverzita, pričom ťažiskom bude aj naďalej Natura 2000 a získavanie a výmena osvedčených postupov v oblasti biodiverzity, sa rovnako zameria na širšie výzvy súvisiace s biodiverzitou v súlade s cieľom stratégie Európa 2020 v tejto oblasti, ktorým je zachovanie a obnova ekosystémov a ich funkcií,

(b) LIFE životné prostredie sa zameria na podporu vykonávania environmentálnej politiky EÚ politiky vo verejnom a súkromnom sektore a najmä na vykonávanie environmentálnych právnych predpisov súvisiacich s cieľmi stratégie Európa 2020 týkajúcimi sa zdrojovej efektívnosti (ako napr. rámcová smernica o vode alebo rámcová smernica o odpade).

(c) LIFE riadenie bude podporovať tvorbu platforiem na výmenu osvedčených postupov pri zabezpečovaní lepšieho súladu s prioritami environmentálnej politiky EÚ, pri presadzovaní jej dodržiavania, pri tvorbe politík, ako aj pri prijímaní rozhodnutí založených na poznatkoch (napr. otvoreným šírením výsledkov projektu) s dôrazom na dobrú správu. Táto línia programu bude podporovať aj environmentálne mimovládne organizácie a presadzovať zvyšovanie povedomia, propagáciu a distribúciu environmentálnych informácií, keďže tieto činnosti veľmi úzko súvisia s dobrou správou, ako aj s úplnou implementáciou a dosiahnutím zhody.

2.3. Financovanie biodiverzity

Financovanie stratégie biodiverzity EÚ do roku 2020[14] si vyžaduje uplatnenie hľadiska biodiverzity v celom rozpočte EÚ tak vo vnútri EÚ prostredníctvom finančných nástrojov, ako aj financovaním vonkajších akcií. Aby bolo možné zvýšiť efektivitu výdavkov EÚ, tak interných, ako aj externých, je rovnako dôležité maximalizovať synergické efekty s finančnými prostriedkami na ochranu klímy financovaním projektov na zmiernenie a pri pôsobenie sa zmene klímy orientovaných na ekosystémy, ktoré sa zameriavajú na funkcie ekosystému v širšom rozsahu.

Účinné riadenie a obnova chránených oblastí Natura 2020 sú nevyhnutné na dosiahnutia cieľa stratégie Európa 2020 zastaviť a zvrátiť úbytok biodiverzity v EÚ, ktorý Európska rada stanovila v roku 2010. Na úrovni EÚ bude vďaka posilneniu integrovaného prístupu využitím fondov EÚ v rôznych odvetviach a zaručením ich konzistentnosti s prioritami akčných rámcov Natura 2000, ako aj s dôrazom na prioritu LIFE biodiverzita, možné vytvoriť silnú východiskovú základňu pre novú stratégiu financovania Natury 2000.

Externe sa EÚ, ako aj iné zúčastnené strany, zaviazali na 10. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD COP10), ktoré sa konalo v októbri 2010 v japonskej Nagoji, do roku 2020 podstatne zintenzívniť mobilizáciu finančných zdrojov na globálnu biodiverzitu. Financovanie z rozpočtu EÚ bude poskytované formou geograficky a regionálne prideľovaných rozpočtových prostriedkov z programov vonkajších akcií EÚ, ako aj prostredníctvom tematických programov týkajúcich sa globálnych verejných statkov.

Okrem uplatnenia hľadiska biodiverzity v rozpočte na vonkajšie akcie navrhuje Komisia vytvoriť mimorozpočtový mechanizmus/fond, ktorý by spoločne využíval príspevky z členských štátov a z rozpočtu EÚ.

3. Implementácia 3.1. Uplatňovanie hľadiska

Uplatňovanie hľadiska bude zabezpečené pomocou štruktúr a nástrojov opísaných v ostatných kapitolách o politikách v jednotlivých odvetviach. Na to, aby bolo možné dosiahnuť výsledky, budú, spolu s vhodnými ukazovateľmi, jasne stanovené referenčné hodnoty, pravidlá monitorovania a predkladania správ v prípade všetkých príslušných nástrojov EÚ.

Na maximalizáciu synergických efektov rozličných cieľov politiky sa uvažuje o zavedení systému sledovania výdavkov na životné prostredie, ktorý je podobný systému navrhovanému v prípade ochrany klímy.

Pokiaľ ide o biodiverzitu, „rio markery“ stanovené OECD a použité Komisiou v prípade externých nástrojov sa stanú súčasťou existujúcej metodiky merania výsledkov používanou v programoch EÚ. Vďaka nim bude zároveň možné dokázať spoločné výhody výdavkov na ochranu klímy a zdôrazniť význam spoločných výhod výdavkov na ochranu klímy v rámci činností REDD+ (zníženie emisií z odlesňovania a degradácie lesov ) pre biodiverzitu.

3.2. Osobitný nástroj pre životné prostredie a zmenu klímy

V súčasnosti je program LIFE + riadený Komisiou centralizovaným priamym riadením. Komisia uvažuje o tom, že v budúcnosti by mal byť tento program aj naďalej centrálne riadený, ale podstatná časť riadiacich úloh by bola delegovaná na existujúce výkonné agentúry. V rozsahu, podmienkach a pravidlách takéhoto delegovania bude musieť byť zohľadnená potreba Komisie zachovať silné väzby na politiky v prípade integrovaných projektov.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011. Vynechané sú fondy určené na uplatňovanie hľadiska, ktoré sú zahrnuté do rozpočtových príspevkov pre nástroje finančnej pomoci v jednotlivých odvetviach.

program LIFE+ (environmentálny podprogram) || 2,4 mld. EUR

Vonkajšia činnosť

1. Ciele politiky

Vzhľadom na počet obyvateľov a hospodársku silu je Európska únia jedným z globálnych aktérov. S viac ako 500 miliónmi obyvateľov vytvára viac ako 25 % svetového hrubého domáceho produktu a v oblasti celosvetového obchodu je na piatom mieste. Únia je tiež aktívnym politickým aktérom, ktorý má regionálne (predovšetkým v svojom susedstve) a globálne bezpečnostné záujmy a záväzky. Demonštruje najmä solidaritu tým, že poskytuje viac ako polovicu medzinárodnej rozvojovej pomoci a je najväčším darcom humanitárnej pomoci vo svete. Aktívne sa zapája do ochrany ľudských práv, ako aj podpory programu dôstojnej práce, ostatných univerzálnych hodnôt a dodržiavania medzinárodných dohovorov v environmentálnej a sociálnej oblasti.

EÚ sa vo zvýšenej miere angažuje v oblasti predchádzania konfliktom a budovania mieru, najmä prostredníctvom misií v oblasti krízového riadenia pod vedením EÚ a nástrojov EÚ v oblasti reakcie na krízy a stabilizácie. EÚ tiež podporuje misie OSN a Africkej únie na zachovanie a obnovu mieru v nestabilných a vojnou zmietaných krajinách. EÚ je navyše odhodlaná podporovať multilaterálny systém a jeho reformu, viacstranné obchodné rokovania v rámci dauhaského kola, rokovania o zmene klímy na základe rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, rokovania o biodiverzite v rámci dohovoru o biologickej diverzite, rokovania o ostatných viacstranných dohodách, reformy G-8 a G-20 a program globálnej správy vecí verejných.

Vonkajšie politiky patria preto k hlavným oblastiam pôsobenia EÚ, čo sa ešte dostalo do popredia v rámci nového inštitucionálneho rámca Lisabonskej zmluvy.

EÚ používa finančné nástroje v oblasti vonkajších vzťahov na podporu realizácie najmä týchto vonkajších politík:

(1) Podpora o obrana hodnôt EÚ v zahraničí tým, že ľudské práva, demokracia a právny štát sú v centre jej záujmov, pričom nedávne udalosti v rôznych častiach sveta volajú po revízii poskytovania pomoci EÚ v prospech tranzície a demokratizácie, ako aj občianskej spoločnosti.

(2) Plánovanie politík EÚ v záujme podpory riešenia hlavných globálnych problémov, akým je boj proti zmene klímy, zvrátenie straty biodiverzity, ochrana globálnych verejných statkov a zdrojov by sa malo ešte viac posilniť. Komisia navrhuje vypracovať aktívnu agendu EÚ a budovať vzájomné vzťahy s tretími krajiny, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať strategickým partnerstvám.

(3) Zvýšenie vplyvu rozvojovej spolupráce EÚ s prvoradým cieľom pomôcť odstrániť chudobu. EÚ pomoc sústredí na tie oblasti, v ktorých disponuje konkrétnou expertízou, aby rozlišujúc medzi partnerskými krajinami a regiónmi mohla zaistiť, že zdroje určené na pomoc sú pridelené na základe potrieb, kapacít, záujmov a záväzkov; zlepší koordináciu poskytovania pomoci a koherentnosť rozvojovej politiky; a zabezpečí dostatočné financovanie v oblasti rozvoja. Vytvorí sa celoafrický nástroj v záujme podpory realizácie spoločnej africko-európskej stratégie so zameraním na zreteľnú pridanú hodnotu v prípade činností na úrovni prekračujúcej regióny a kontinenty. Bude dostatočne pružným na to, aby absorboval príspevky členských štátov EÚ, afrických štátov, finančných inštitúcií a súkromného sektoru.

(4) Investovanie do dlhodobej prosperity a stability v susedstve EÚ. Prostredníctvom prípravy (potenciálnych) kandidátskych krajín na členstvo a obnovenou susedskou politikou sa bude sledovať dosiahnutie cieľa vybudovať priestor stability, prosperity a demokracie. EÚ bude aktívne pôsobiť pri podpore demokratických hodnôt a zásad vo svojom susedstve a prostredníctvom intenzívnejšej politickej spolupráce a hlbšej hospodárskej integrácie smerom na juh a východ sa bude zasadzovať o rovnomernejšie prerozdeľovanie výhod plynúcich z rastu.

(5) Rozšírenie európskej solidarity po prírodných a človekom spôsobených katastrofách. V oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany sa pri dodržiavaní medzinárodne dohodnutých zásad humanitárneho práva a zvyšovaní svojich kapacít budú z rozpočtu EÚ financované opatrenia zamerané na predvídanie katastrof, prípravu na ne, prevenciu a rýchlejšiu reakciu na ne a opatrenia na pružnejšie zapájanie sa do rozvojových opatrení zameraných na pokrízovú obnovu a budovanie odolnosti postihnutých oblastí do budúcnosti.

(6) Zlepšenie prevencie a riešenie krízových situácií. Zintenzívni sa činnosť EÚ v oblasti prevencie a riešenia krízových situácií, udržiavania mieru a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti, a to vrátane posilnenia kapacít EÚ v oblasti pripravenosti na krízové situácie.

Otvorená Európa, pôsobiaca v medzinárodnom rámci založenom na pravidlách, je najlepším spôsobom, ako využiť výhody globalizácie, ktoré podporia rast a zamestnanosť.

2. Nástroje

Komisia navrhuje túto štruktúru budúcich nástrojov EÚ v oblasti vonkajšej činnosti:

2.1. Rozvojová spolupráca

Komisia navrhuje, aby sa vychádzalo zo súčasného nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) so zreteľom na jeho geografický a tematický rozsah pôsobnosti. Navrhuje, aby počas trvania nasledujúceho viacročného finančného rámca zostal Európsky rozvojový fond (ERF), ktorý financuje spoluprácu s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (AKT) a zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ), mimo rozpočtu.

2.2. Nástroj pre krajiny zapojené do procesu rozširovania

Navrhuje sa jeden integrovaný nástroj predvstupovej pomoci ako finančná opora stratégie rozširovania, ktorý zahŕňa všetky rozmery vnútorných politík a tematických otázok. Jeho cieľom bude zaistiť plnú pripravenosť kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín na prípadné pristúpenie. Dôraz sa bude klásť na sociálno-ekonomický rozvoj, regionálnu spoluprácu, prijímanie a vykonávanie acquis, ako aj prípravu na riadenie vnútorných politík po pristúpení. Implementácia tohto nástroja sa bude uskutočňovať prostredníctvom vnútroštátnych programov alebo programov zameraných na viacerých príjemcov, ktoré sa dohodnú s príslušnými príjemcami. Nástroj tiež bude reflektovať štrukturálne fondy, Kohézny fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) vrátane zmeny ich zamerania na poskytovanie verejných statkov. Okrem toho budú v prípade potreby krajinám zapojeným do procesu rozširovania aj naďalej k dispozícii nástroje súvisiace s politickou a finančnou krízou (makrofinančná pomoc, nástroj stability).

2.3. Nástroj európskej susedskej politiky (ENI)

Nástroj európskej susedskej politiky (ENI) prispeje k podpore EÚ pri prehlbovaní politickej spolupráce, užšej hospodárskej integrácii s EÚ a podpore efektívneho a udržateľného prechodu k demokracii. Spolupráca s krajinami susediacimi s EÚ bude vychádzať zo zásady „viac za viac“ v súlade so závermi uvedenými v oznámení Komisie „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“. Väčšiu časť prostriedkov EÚ na účely susedskej politiky bude poskytovať tento nástroj, pričom podľa potreby bude doplnený o ďalšie vonkajšie nástroje[15].

2.4. Nástroj partnerstva

Tento nový program bude poskytovať ad hoc podporu v oblasti spolupráce so všetkými tretími krajinami (rozvojovými a inými ako rozvojovými) s osobitným zameraním na strategických partnerov / nové trhové ekonomiky. Nástroj bude financovať činnosti: na podporu realizácie politík EÚ v zahraničí prostredníctvom dvojstrannej spolupráce a spoločných prístupov k problematickým otázkam, hospodárskych partnerstiev a spolupráce v oblasti podnikania, diplomatických aktivít a sietí zameraných na verejnosť, medziľudských vzťahov; vedenie politických diskusií a spoločných činností s jednotlivými partnerskými krajinami; a na podporu obchodnej, investičnej a regulačnej konvergencie so strategickými partnermi.

2.5. Celosvetová podpora ľudských práv

Posilnený európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) sa zameria na dve činnosti: po prvé, zvýšenú podporu bude poskytovať rozvíjaniu prosperujúcich občianskych spoločností a ich osobitnej úlohe pri presadzovaní zmien a pri podpore ľudských práv a demokracie. Súčasťou toho bude posilnenie kapacity EÚ v záujme okamžitej reakcie na naliehavé situácie v oblasti ľudských práv, ako aj vyššia podpora medzinárodných a regionálnych pozorovaní a mechanizmov zameraných na ľudské práva. Po druhé, podpora sa bude poskytovať volebným pozorovacím misiám a zlepšovaniu volebných postupov.

2.6. Solidarita s populáciami, ktoré čelia prírodným a človekom spôsobeným katastrofám, a im určená pomoc

Humanitárna pomoc a civilná ochrana budú posilnené a aj naďalej sa budú riadiť prístupom založeným na potrebách a zásadách.

– Nástroj humanitárnej pomoci bude reagovať na prírodné a človekom spôsobené katastrofy, pričom sa bude riadiť medzinárodnými princípmi humanitárneho práva a využívať pri tom bude špecializované organizácie.

– Mechanizmus civilnej ochrany bude reagovať na prírodné a človekom spôsobené katastrofy v tretích krajinách koordináciou orgánov civilnej ochrany v členských štátoch EÚ.

2.7. Predchádzanie krízam a krízové riadenie

Činnosť EÚ v tejto oblasti sa skladá z viacerých prvkov:

· Reakcia na krízy prostredníctvom nástroja stability (IfS), a to vrátane prírodných katastrof, so zameraním na predchádzanie konfliktom, budovanie mieru a štátu. Jeho komponent zameraný na riešenie dlhodobých cieľov bude riešiť také globálne a nadregionálne hrozby, ako je šírenie zbraní hromadného ničenia, boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, predchádzanie nelegálnemu pašovaniu atď.

· Prostredníctvom makrofinančnej pomoci (MFA) bude riešiť potreby krátkodobého financovania v krajinách, v ktorých sa uskutočňujú stabilizačné a adaptačné programy.

· Prostredníctvom nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC) bude propagovať jadrovú bezpečnosť poskytovaním podpory medzinárodným regulačným mechanizmom. Jeho cieľom bude podporovať presadzovanie jadrovej bezpečnosti na vysokej úrovni, ochranu pred radiáciou, ako aj uplatňovanie účinných a efektívnych bezpečnostných opatrení v oblasti jadrového materiálu v tretích krajinách.

· Okrem toho rozpočet v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bude podporovať opatrenia, ktoré nie sú vojenskej ani obrannej povahy.

3. Vykonávanie

Realizácia týchto nových programov sa ďalej zjednoduší, najmä s cieľom dosiahnuť efektívnosť poskytovanej pomoci. Uvedené nové nástroje sa podľa potreby budú pri prideľovaní a vyplácaní finančných prostriedkov opierať o zásadu vzájomnej adresnej zodpovednosti. Pri využívaní externých prostriedkov na financovanie početných cieľov politiky EÚ sa bude vyvíjať úsilie o zvýšenie synergického účinku, napr. pri plnení finančných záväzkov EÚ v oblasti znižovania chudoby, klímy a biodiverzity.

Bude tiež predložený návrh na zvýšenie flexibility vonkajších opatrení. Posilnia sa rozpočtové mechanizmy mimo finančného rámca, ktoré sa zameriavajú na riešenie rozsiahlych nepredvídaných udalostí (rezerva na núdzovú pomoc, nástroj flexibility).

Zjednodušenie sa dosiahne jasnejším vymedzením a znížením počtu prienikov medzi jednotlivými nástrojmi tak, aby ich bolo možné rozlíšiť na základe jasne vymedzených politických cieľov. Predloží sa tiež návrh na zjednodušenie pravidiel a postupov poskytovania pomoci EÚ, najmä aby plánovanie uľahčovalo vedenie jednotnej akcie s členskými štátmi.

V rámci všetkých nástrojov sa navrhuje ďalšie využívanie inovatívnych finančných nástrojov (najmä prostredníctvom regionálnych investičných nástrojov), čo by umožnilo zvýšiť podiel kombinovania grantov s úvermi tak, aby sa zmobilizovali dodatočné finančné prostriedky na pokrytie investičných potrieb partnerských krajín.

Usudzuje sa, že sa musí zvýšiť demokratická kontrola v oblasti vonkajšej pomoci. V prípade niektorých hľadísk uvedených programov by sa to mohlo dosiahnuť využívaním delegovaných aktov v súlade s článkom 290 zmluvy. A to nie iba zrovnoprávnením spoluzákonodarcov, ale aj zaistením väčšej flexibility pri plánovaní. V prípade ERF sa navrhuje, aby sa kontrola zosúladila s nástrojom rozvojovej pomoci, pričom by sa zároveň zohľadnili osobitosti tohto nástroja.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Všetky číselné údaje sú v stálych cenách z roku 2011

Navrhovaný rozpočet na roky 2014 – 2020 spolu z toho || 70 mld. EUR

· Nástroj rozvojovej pomoci || 20,6 mld. EUR

· Nástroj predvstupovej pomoci || 12,5 mld. EUR

· Nástroj európskeho susedstva || 16,1 mld. EUR

· Nástroj partnerstva || 1 mld. EUR

· Nástroj stability || 2,5 mld. EUR

· Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva || 1,4 mld. EUR

· Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika || 2,5 mld. EUR

· Nástroj humanitárnej pomoci || 6,4 mld. EUR

· Nástroj civilnej ochrany a reakcie na núdzové situácie || 0,2 mld. EUR

· Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc || 0,2 mld. EUR

· Nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti || 0,56 mld. EUR

· Makrofinančná pomoc || 0,6 mld. EUR

· Garančný fond pre vonkajšie opatrenia || 1,26 mld. EUR

Rezerva na núdzovú pomoc || 2,45 mld. EUR

Návrh rozpočtu v rámci 11. ERF spolu || 30,3 mld. EUR

Boj proti podvodom

1. Politické ciele

Cieľom politiky EÚ v oblasti boja proti podvodom je chrániť finančné záujmy Európskej únie prostredníctvom prevencie, odradenia, vyšetrovania a stíhania podvodov v súvislosti s rozpočtom EÚ. Túto politiku vykonáva Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý je súčasťou Komisie, ale vyšetrovania vedie úplne nezávisle.

Ako útvar Komisie spravuje OLAF nižšie opísané programy na podporu politík Únie na boj proti podvodom. Osobitnou oblasťou boja proti podvodom je ochrana Eura proti falšovaniu bankoviek a mincí, ktorá je mimoriadne dôležitá pre riadne fungovanie jednotnej meny.

2. Nástroje

Na koordináciu opatrení členský štátov v boji proti podvodom v súvislosti s rozpočtom EÚ sú navrhnuté tri programy v súlade s povinnosťou úzkej a pravidelnej spolupráce podľa čl. 325 ZFEÚ.

· Program Hercule II podporuje boj proti podvodom na základe posilnenia medzinárodnej a multidisciplinárnej spolupráce, odbornej prípravy, špecializovaných právnych štúdií, poskytovania iných špecializovaných služieb v rámci boja proti podvodom orgánom členských štátov, ktoré sú zodpovedné za túto oblasť (polícia a colná správa, štátny zástupcovia atď.), budovanie profesných sietí so zahrnutím pristupujúcich a kandidátskych krajín a financovanie technického vybavenia pre členské štáty. Program Hercule hrá dôležitú úlohu v boji proti pašovaniu cigariet.

· Informačný systém pre boj proti podvodom (AFIS) poskytuje zabezpečenú infraštruktúru pre výmenu informácií v súvislosti s podvodmi medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou. Táto infraštruktúra tiež umožňuje spoločné colné operácie zahŕňajúce členské štáty a tretie krajiny, pričom sú jej prostredníctvom koordinované zdroje rôznych útvarov proti mimoriadne rizikovým cieľom spoločného záujmu.

· Program Pericles je určený na ochranu Eura proti falšovaniu. V rámci tohto programu sú organizované školenia, výmeny zamestnancov, a je poskytovaná pomoc. Boj proti falšovaniu Eura je úspešný vďaka koherentnému súboru opatrení s dôrazom na úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných strán na úrovni členských štátov a Únie, a tiež vďaka odbornej príprave a zvyšovaniu povedomia.

Okrem konkrétnych výdavkových programov na opatrenia proti podvodom zabezpečí väčšia koherentnosť v celom rozsahu výdavkových programov, že záväzok Únie bojovať proti podvodom bude vykonávaný účinne. Ustanovenia v oblasti boja proti podvodom budú preto zahrnuté do právneho základu všetkých programov na obdobie 2014 – 2020.

3. Vykonávanie

Hodnotenie predchádzajúcich programov Hercule ukázali značný vplyv v otázke zlepšenia úrovne technického vybavenia používaného v členských štátoch, uľahčenia cezhraničných operácií a kvality dôkazov. Boli posilnené kontakty medzi špecialistami v oblasti vymáhania práva. Právne štúdie zamerané na konkrétne problémy v súvislosti s cezhraničnými operáciami proti podvodom posilnili základ pre spoluprácu.

Miera využitia AFIS v členských štátoch sa po zavedení novej technológie v roku 2010 značne zvýšila. Sú planované ďalšie vylepšenia, najmä na uľahčenie analýzy rizika. Bude posilnená schopnosť vykonávať spoločné colné operácie.

Program Pericles prispel k relatívne nízkej úrovni falšovania eurobankoviek a euromincí a k úspešným opatreniam proti falošným peniazom ešte predtým ako vstúpili do obehu. Pericles je dôležitou súčasťou súboru opatrení na ochranu Eura proti falšovaniu.

Tieto programy sú vykonávané prostredníctvom grantov a verejného obstarávania.

Pre všetky tri programy je navrhované zlepšenie súčasného prístupu v súvislosti so skúsenosťami, v súlade so stratégiou Komisie v oblasti boja proti podvodom pri zachovaní patričnej úrovne výdavkov.

4. Navrhované prostriedky v rozpočte na obdobie 2014-2020

Všetky sumy v stálych cenách roku 2011

Celkový navrhovaný rozpočet na obdobie 2014 – 2020 pre programy HERCULE, PERICLES a AFIS || 150 mil. EUR

Zdravie a spotrebitelia

1. Ciele politiky

Politika Európskej únie týkajúca sa zdravia a spotrebiteľov sa zameriava na otázky, ktoré sú významné pre všetkých obyvateľov Európy, a to z hľadiska ich zdravia a bezpečnosti, ako aj z hľadiska dostupnosti širokej škály potravín a spotrebiteľských výrobkov na efektívnom a bezpečnom vnútornom trhu. Politika EÚ v tejto oblasti je navrhnutá tak, aby posilnila právomoci európskych spotrebiteľov, aby chránila a zlepšovala zdravie európskych obyvateľov, zaistila bezpečnosť a prospešnosť potravín a ochraňovala zdravie rastlín a dobré životné podmienky zvierat.

Komisia nesie osobitnú zodpovednosť za ochranu a zlepšovanie zdravia a podmienok zvierat v Spoločenstve, a to obzvlášť zvierat produkujúcich potraviny, a zároveň uľahčovať obchod v rámci Spoločenstva a dovoz zvierat a výrobkov zo zvierat v súlade s vhodnými zdravotnými normami a medzinárodnými záväzkami. Európska únia dohliada na dodávanie výrobkov na ochranu rastlín na trh, ako aj na ich využitie a stanovuje normy na monitorovanie a kontrolu rezídua pesticídov. Realizuje preventívne opatrenia na ochranu proti vzniku a rozširovaniu organizmov, ktoré škodia rastlinám a rastlinným výrobkom v rámci EÚ. Zaisťuje takisto podmienky kvality semien na predaj a propagovanie materiálu v rámci EÚ. Táto úloha sa vykonáva efektívnejšie a hospodárnejšie prostredníctvom rozpočtu EÚ než prostredníctvom 27 vnútroštátnych rozpočtov.

Odvetvie ľudského zdravia je integrálnou súčasťou cieľov inteligentného a inkluzívneho rastu uvedených v stratégii Európa 2020. Ak sú ľudia zdraví a aktívni dlhší čas, má to pozitívny vplyv na produktivitu a konkurencieschopnosť. Inovácia v oblasti zdravotnej starostlivosti pomáha riešiť problém udržateľnosti v tomto sektore v rámci kontextu demografických zmien.

Spotrebiteľská politika podobne významne prispieva efektívnosti európskeho hospodárstva tým, že obyvateľom dáva právomoc zohrávať na jednotnom trhu plnohodnotnú úlohu a posilňuje ich schopnosť a dôveru nakupovať tovar a služby cezhranične, a to najmä on-line. So spotrebiteľskými výdavkami predstavujúcimi 56 % HDP Európskej únie môže účinná spotrebiteľská politika aktívne prispievať cieľom stratégie Európa 2020.

Programy financované ako súčasť politiky EÚ týkajúcej sa zdravia a spotrebiteľov prispievajú k blahobytu európskych občanov. Pridaná hodnota programov EÚ týkajúcich sa zdravia a spotrebiteľov spočíva v ich spôsobilosti riešiť otázky, na ktoré nemohol členský štát sám efektívne reagovať. Napríklad aktivity na propagáciu cezhraničného nakupovania alebo reakcia na choroby alebo pandémie ovplyvňujúce niekoľko členských štátov si vyžadujú koordinovanú a koherentnú odozvu. Podobne platí, že choroby zvierat a rastlín nerešpektujú národné hranice. Zabezpečenie jednotného zdravia zvierat na vysokej úrovni a bezpečnosť potravín prostredníctvom EÚ umožňuje voľný pohyb živých zvierat a zvieracích produktov, čo je základom fungovania jednotného trhu, poskytuje to výhody spotrebiteľom vďaka väčším možnostiam výberu a zvýšenej hospodárskej súťaži a umožňuje výrobcom potravín z EÚ tešiť sa z úspor.

2. Nástroje

Komisia navrhuje tieto programy na podporu politiky EÚ týkajúcej sa zdravia a spotrebiteľov.

2.1. Zdravie 2.1.1. Zdravie zvierat a rastlín a bezpečnosť potravín

Programy týkajúce sa zdravia zvierat a rastlín a bezpečnosti potravín sa zameriavajú na vykorenenie chorôb zvierat, na núdzový veterinárny fond a súvisiace akcie, ako napr. financovanie referenčných laboratórií EÚ, programy odbornej prípravy a na vakcinačné banky. Budúci program bude pokračovať v týchto aktivitách so zvýšeným dôrazom na výsledky. Program bude takisto financovať dodatočné opatrenia a potrebnú akciu na riešenie rastlinných škodcov a chorôb, ktoré sú v Európe čoraz bežnejšie.

2.1.2. Zdravie pre program rastu

Nový program zdravie pre rast sa bude orientovať na akcie s jasnou pridanou hodnotou pre EÚ v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a novými právnymi záväzkami. Hlavným cieľom je pracovať s členskými štátmi na ochrane občanov pred cezhraničným ohrozením zdravia zvýšiť udržateľnosť zdravotných služieb a zlepšiť zdravie populácie a zároveň podporovať inováciu v oblasti zdravia. Program bude napríklad podporovať zdravotnú politiku vyvíjaním najlepších postupov a usmernení pre diagnózu a liečenie zriedkavých chorôb podporou európskych referenčných sietí o chorobách a usmernení pre skríning rakoviny a vyvíjaním spoločného prístupu EÚ k posudkom zdravotných technológií a e-zdravia.

2.2. Spotrebitelia

Spotrebiteľské programy

Spotrebiteľský program bude presadzovať posilnenie právomocí spotrebiteľa ako kľúčového prostriedku na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany v rámci jednotného trhu. Program sa bude sústreďovať na zlepšovanie informačného toku smerom k spotrebiteľom a na zastupovanie záujmov spotrebiteľa. Bude podporovať účinné uplatňovanie ochranných predpisov spotrebiteľa prostredníctvom spolupráce medzi orgánmi a organizáciami zodpovednými za ich implementáciu, informácie, vzdelávanie a urovnávanie sporov. Nový program bude nadväzovať na pozitívne výsledky súčasného programu a nastaví svoje zameranie na riešenia nových kľúčových priorít. Komisia predovšetkým navrhuje, aby sa zvýšili zdroje vyčlenené na alternatívne urovnávanie sporov a na budovanie kapacity s cieľom poradiť spotrebiteľom pri cezhraničných nákupoch.

3. Implementácia

Rozpočet pre zdravie a spotrebiteľov sa plní prostredníctvom priamej a nepriamej centralizovanej správy. Väčšina rozpočtu pre potraviny a krmivá sa plní centralizovanou priamou správou predovšetkým prostredníctvom grantov platených orgánom členských štátov.

V roku 2004 zriadila Komisia výkonnú agentúru pre zdravie a spotrebiteľov s cieľom riadiť program verejného zdravia. Mandát agentúry sa rozšíril v roku 2008 na implementáciu spotrebiteľského programu a opatrení na odbornú prípravu o bezpečnosti potravín, ktoré sú financované v rámci rozpočtu pre potraviny a krmivo. V tejto oblasti pôsobí aj niekoľko ďalších regulačných agentúr: Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO), Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európska agentúra pre lieky (EMA). Úrad CPVO je samofinancovaný prostredníctvom poplatkov. ECDC a EFSA sú financované ročnou rozpočtovou dotáciou, zatiaľ čo EMA získava rozpočtovú dotáciu spolu s poplatkami zo súkromného sektora. Tieto subjekty sa využijú pri implementovaní nových programov v oblastiach ich expertízy.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011.

Navrhovaný rozpočet na roky 2014 – 2020 spolu z toho: || 2,75 mld. EUR

· Zdravie zvierat/rastlín a bezpečnosť potravín || 2,2 mld. EUR

· Program Zdravie pre rast || 396 mil. EUR

· Program Spotrebitelia || 175 mil. EUR

Vnútorné záležitosti

1. Ciele Politiky

Cieľom politiky Európskej únie v oblasti vnútorných záležitostí je vytvoriť oblasť bez vnútorných hraníc, do ktorej môžu ľudia vstupovať a v ktorej sa môžu pohybovať, pracovať a žiť voľne s dôverou, že ich práva sú plne rešpektované a ich bezpečnosť zaručená.

EÚ hrá rozhodujúcu rolu pri riešení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti, počítačovej trestnej činnosti a terorizmu, a pri zaistení účinnej správy vonkajších hraníc EÚ a pri potrebe rýchlo reagovať na novo sa objavujúce krízy spôsobené človekom alebo prírodnou katastrofou. V ére globalizácie, v čase stále rastúcich hrozieb so stále väčším nadnárodným rozmerom, nie je žiaden členský štát schopný účinne reagovať sám. Na zaistenie toho, aby orgány presadzovania práva mohli účinne spolupracovať aj cez hranice a v rámci právnych systémov, je potrebná konzistentná a komplexná európska odpoveď.

Spolupráca a solidarita na úrovni EÚ už umožnili výrazný pokrok pri budovaní otvorenejšej a bezpečnej Európy. EÚ bude aj naďalej čeliť významným výzvam, najmä v súvislosti so starnutím populácie a s ubúdajúcou pracovnou silou. Do budúcnosti zameraná legálna prisťahovalecká a integračná politika je rozhodujúca pre zvýšenie konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti EÚ, obohatenie našej spoločnosti a vytváranie príležitostí pre všetkých. Musíme sa vysporiadať s nelegálnou migráciou a bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a iným formám novodobého otroctva. Súčasne musí EÚ aj naďalej vyjadrovať svoju solidaritu so všetkými, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Prioritou zostáva dokončenie bezpečnejšieho a účinnejšieho spoločného európskeho azylového systému, ktorý odráža naše hodnoty.

Podpora z rozpočtu EÚ môže v tejto oblasti ponúknuť skutočnú pridanú hodnotu. Financovanie zo strany EÚ je hmatateľným znakom solidarity a zdieľanie zodpovedností, ktoré sú nevyhnutné pri riešení našich spoločných úloh. Napríklad kontrola vonkajších hraníc EÚ je základnou podmienkou voľného pohybu a je sprevádzaná niektorými členskými štátmi v záujme a menom celej EÚ. Navyše v situácii, kedy členský štát čelí mimoriadnym tlakom na svojich hraniciach, mala by byť EÚ schopná poskytnúť zodpovedajúcu podporu. Podobne tie členské štáty, ktorým z dôvodu ich zemepisnej situácie vzniknú neprimerané náklady v dôsledku prílivu utečencov, by mali získať primerané finančné prostriedky z rozpočtu EÚ.

Financovanie zo strany EÚ môže rovnako prispieť k väčšej účinnosti prostredníctvom zlúčenia zdrojov a posilnenia nadnárodnej praktickej spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami. To je zvlášť dôležité v oblasti vnútornej bezpečnosti, kde finančná podpora spoločných operácií, ako sú spoločné vyšetrovacie tímy, posilňuje spoluprácu medzi orgánmi polície, colnej služby, pohraničnej stráže a súdnymi orgánmi.

Okrem podpory vnútorných aspektov politík pre vnútorné záležitosti by malo byť takisto k dispozícii dostatočné financovanie EÚ na účely posilnenia vonkajšieho rozmeru politiky pre vnútorné záležitosti v plnom súlade s vonkajšími činnosťami EÚ; napríklad tým, že sa poskytne podpora pre implementovanie dohody o vracaní osôb späť a partnerstve v oblasti mobility, že sa pomôže tretím krajinám budovať kapacity na ochranu ich hraníc, alebo že sa poskytnú finančné prostriedky na boj proti medzinárodným zločineckým sieťam, obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu zbraní a drog.

2. Nástroje

Komisia navrhuje zjednodušiť štruktúru financovania EÚ v tejto oblasti tým, že zníži počet finančných programov na dva:

– Fond v oblasti prisťahovalectva a azylu bude podporovať opatrenia týkajúce sa azylu a prisťahovalectva, integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a ich navrátenia.

– Fond vnútornej bezpečnosti bude poskytovať finančnú pomoc iniciatívam v oblasti vonkajších hraníc a vnútornej bezpečnosti.

Oba fondy by mali mať významný vonkajší rozmer, ktorý by zaručil, že EÚ má prostriedky na presadzovanie priorít svojej politiky v oblasti vnútorných záležitostí vo vzťahu k tretím krajinám na podporu záujmov EÚ. Finančná podpora bude poskytnutá tak, aby zaistila územnú kontinuitu financovania, počínajúceho v EÚ a pokračujúceho v tretích krajinách. Napríklad vo vzťahu k presídleniu utečencov, dohodám o vracaní osôb späť, regionálnym programom ochrany, boju proti nedovolenému prisťahovalectvu, posilneniu správy hraníc a policajnej spolupráci, napr. so susednými krajinami.

Nástroje zaistia takisto rýchlu reakciu v prípade mimoriadnych udalostí pomocou fondu (ov) nastaveného tak, aby EÚ mohla primeraným spôsobom reagovať na rýchlo sa vyvíjajúce situácie.

3. Implementácia

Zníženie počtu programov a im zodpovedajúcich implementačných pravidiel povedie ku zjednodušeniu postupov a umožní všetkým zúčastneným stranám lepšie chápanie pravidiel.

Posun ku zdieľanému skôr ako k priamemu riadeniu odstráni zbytočnú byrokratickú záťaž, kde to bude možné. Priame riadenie bude zachované v rámci osobitných nadnárodných alebo obzvlášť inovačných projektov a na podporu neštátnych subjektov, ako aj na podporu akcií a štúdií. Priame riadenie bude takisto zachované v súvislosti s mechanizmom pružnej reakcie na mimoriadne udalosti a vonkajšieho rozmeru.

V súvislosti s finančnými prostriedkami v rámci zdieľaného riadenia sa navrhuje namiesto ročných programov prejsť na systém viacročného plánovania, ktorý sa zameriava na dosiahnutie konkrétnych výsledkov. To prispeje k lepšiemu zameraniu na ciele a výstupy, zníži pracovnú záťaž pre všetkých zúčastnených a skráti čas potrebný na schválenie vnútroštátnych programov, čím sa urýchli uvoľňovanie prostriedkov.

Mnoho agentúr podporuje činnosť EÚ v tejto oblasti vrátane Europolu, agentúry Frontex, Európskeho podporného úradu pre azyl, Európskej policajnej akadémie, Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť a agentúry IT. Existuje priestor a potreba zlepšovať súčinnosť a súlad medzi činnosťami Komisie a jej agentúrami, aby sa zaistilo, že agentúry budú účinne podporovať praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi.

Rozsiahle informačné systémy (ako napr. SIS II a VIS) predstavujú významný podiel rozpočtu v tejto oblasti. Prinášajú vysokú pridanú hodnotu EÚ. Tieto systémy sú v súčasnosti spravované Komisiou, ale ich riadenie bude postupne prenesené na budúcu agentúru IT, ktorá má začať fungovať v roku 2012. Agentúra IT bude takisto zodpovedná za riadenie a rozvoj budúcich systémov IT v tejto oblasti.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011.

Navrhovaný rozpočet na roky 2014 – 2020 spolu z toho: || 8,23 mld. EUR

· Migračný a azylový fond || 3,4 mld. EUR

· Fond vnútornej bezpečnosti || 4,1 mld. EUR

· Systémy IT || 730 mil. EUR

Infraštruktúra – Nástroj „Spájame európu“

1. ciele politiky

Hospodárska budúcnosť Európy si vyžaduje udržateľné a v plnej miere prepojené dopravné, energetické a digitálne siete. Predstavujú nevyhnutnú podmienku pre dokončenie jednotného európskeho trhu. Pomôžu takisto splniť ciele udržateľného rastu EÚ, ktoré sú uvedené v stratégii Európa 2020 a ambiciózne ciele 20-20-20 v oblasti energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy[16].

Hoci sa očakáva, že hlavnú úlohu pri dodávaní vyžadovanej infraštruktúry bude zohrávať trh prostredníctvom vhodných investičných mechanizmov a mechanizmov stanovovania cien, bez primeraného verejného zásahu (aj pokiaľ ide o rozpočet EÚ) sa niektoré investície do infraštruktúry neuskutočnia alebo sa preložia na termín po lehote v roku 2020.

V oblasti energetiky Komisia vymedzila v roku 2010 prioritné koridory na prepravu elektriny (štyri), plynu (tri) a ropy. Odhaduje sa, že na plynovodné a elektrické siete bude do roku 2020 potrebná investícia vo výške 200 miliárd EUR. 100 miliárd EUR tejto celkovej investície by mal dodať trh bez pomoci, zatiaľ čo v prípade ďalších 100 miliárd EUR si hľadanie zdrojov tohto nutného súkromného kapitálu a posilnenie jeho účinku bude vyžadovať verejné opatrenia.

V odvetví dopravy treba infraštruktúru plánovať tak, aby sa maximalizoval jej pozitívny vplyv na hospodársky rast a aby sa minimalizoval jej negatívny vplyv na životné prostredie. Dopravná infraštruktúra je vo východnej a západnej časti EÚ nerovnomerne rozvinutá a treba ju zjednotiť. Európa potrebuje vysoko efektívnu celoeurópsku „základnú sieť“ s koridormi na prepravu nákladu a osôb s nízkymi emisiami, ktorá bude vo veľkej miere využívať existujúcu infraštruktúru, dokončia sa v nej chýbajúce spojenia a aspoň čiastočne sa vyriešia problematické miesta a v rámci ktorej sa budú využívať efektívnejšie služby v multimodálnych kombináciách. Túto základnú sieť bude podporovať nástroj „Spájame Európu“ a bude ho dopĺňať komplexná sieť vnútroštátnych infraštruktúr (ktorú možno podporiť pomocou zo štrukturálnych fondov EÚ). Základná sieť sa zriadi pomocou paneurópskej metodiky plánovania. Okrem zachovania existujúcich aktív bude komplexná sieť založená na súčasnej transeurópskej dopravnej sieti TEN-T a bude zahŕňať existujúcu a plánovanú infraštruktúru v členských štátoch. Náklady na rozvoj infraštruktúry EÚ, ktorá by uspokojovala dopyt po preprave, sa odhadli na viac ako 1,5 bilióna EUR na obdobie 2010 – 2030. Dokončenie siete TEN-T si vyžaduje okolo 500 miliárd EUR do roku 2020, z ktorých by sa 250 miliárd EUR vyčlenilo na odstránenie hlavných problematických miest.

Digitálne siete tak fyzické, ako aj na báze služieb zohrávajú v inteligentnom raste kľúčovú úlohu. Ako súčasť digitálnej agendy by mal mať každý Európan prístup k základnému širokopásmovému internetu do roku 2013 a k rýchlemu a ultra rýchlemu širokopásmovému internetu do roku 2020. V septembri 2010 Komisia naznačila kroky, ktoré by mohla spolu s členskými štátmi podniknúť s cieľom pomôcť odštartovať investíciu vo výške 180 až 270 miliárd EUR potrebnú na to, aby všetky domácnosti mali do roku 2020 rýchle širokopásmové pripojenie. Sústredený verejný zásah je nutný na stimulovanie súkromných investícií, ak je trh slabý. S pokračujúcou modernizáciou Európy spoločná architektúra pre digitálne služby podporí čoraz mobilnejších občanov, umožní vznik jednotného digitálneho trhu, podporí rast cezhraničných služieb a zníži transakčné náklady podnikov, najmä MSP, pri hľadaní príležitostí rastu mimo ich domovských trhov.

2. Nástroje

Komisia navrhuje vytvoriť nástroj „Spájame Európu“ na presadenie dokončenia „dopravnej základnej siete“, prioritných energetických koridorov a digitálnej infraštruktúry, ktorú EÚ potrebuje pre svoju budúcu udržateľnú konkurencieschopnosť. Uvedený prostriedok podporí infraštruktúry s európskym rozmerom a rozmerom jednotného trhu a zameria sa na pomoc EÚ prioritným sieťam, ktoré sa musia implementovať do roku 2020 a pri ktorých je európske opatrenie najviac oprávnené. Vzhľadom na čoraz väčšiu zložitosť sietí možno účinnú spoluprácu, vďaka ktorej sa minimalizujú náklady všetkých občanov, dosiahnuť len na európskej úrovni.

Okrem toho ďalšia úloha spočíva vo vybudovaní prostredia, ktoré bude priaznivé pre súkromné investície, a vo vyvinutí nástrojov, ktoré budú predstavovať príťažlivé prostriedky pre investorov špecializujúcich sa na infraštruktúru. Členské štáty a Európska únia musia stanoviť podmienky na stimulovanie súkromných investícií, musia takisto urýchliť svoje vlastné úsilie napriek súčasným finančným ťažkostiam, ktorým čelia všetky verejné orgány, ako aj kvôli nim. V záujme čo najväčšej účinnosti musia byť takéto prostriedky viacodvetvové a musia sa implementovať vo viacerých krajinách, aby sa maximalizovala diverzifikáciu a znížili sa riziká. Tento cieľ možno dosiahnuť len na európskej úrovni a na základe dobre vymedzených koridorov a cielených investícií. Atraktívne úspory na dlhodobých investíciách, ktoré podporujú rast, budú stimulovať hospodárstvo, vytvoria pracovné príležitosti, zvýšia spotrebu a podporia ciele dohodnuté v rámci stratégie Európa 2020.

Nástroj „Spájame Európu“ podporí paneurópske projekty, v rámci ktorých koordinovaný a optimalizovaný prístup zníži kolektívne náklady alebo bude riešiť otázku nerovnakej návratnosti. Prostredníctvom spoločného zriadenia finančných nástrojov okrem toho poskytne nástroje na prilákanie finančných prostriedkov zo súkromného sektora z EÚ, ako aj mimo nej. Financovanie projektu tak doplní a vylepší využívanie fondov EÚ. Nástroj „Spájame Európu“ využije taktiež synergie v materiálnej infraštruktúre (napríklad realizovaním spoločných veľkých dopravných a energetických cezhraničných prepojení) a tým, že zavedie do dopravnej a energetickej infraštruktúry inteligentné technológie.

3. Implementácia

Nástroj pre infraštruktúry bude počas obdobia rokov 2014 až 2020 disponovať jediným fondom vo výške XX miliárd EUR. V rámci tejto sumy sa vyčlenia osobitné finančné prostriedky na energetické, dopravné a digitálne siete. Nástroj bude centrálne riadiť Komisia pomocou výkonnej agentúry (akou je súčasná výkonná agentúra TEN-T) a finančných sprostredkovateľov. Skutočnú technickú implementáciu projektov (napr. verejné obstarávanie a vypísanie verejnej súťaže) uskutočnia navrhovatelia projektov.

V závislosti od odvetvia, zemepisnej polohy a typu projektov sa uplatní rôzna miera spolufinancovania, ktorá vyváži potrebu maximalizovať finančnú silu, ako aj potrebu výrazne urýchliť implementáciu projektu. Maximálna miera spolufinancovania sa bude regulovať na základe analýzy nákladov a ziskov každého projektu z finančného hľadiska, dostupnosti rozpočtových zdrojov a potreby maximalizovať vplyv finančných prostriedkov EÚ. Pokiaľ ide o uvedené tri projekty vplyv uplatniteľnej miery spolufinancovania, vo veľkej miere záleží od hospodárskeho/rozvojového postavenia príslušných krajín[17]. Konkrétne v prípade energetiky sa v európskom pláne na oživenie hospodárstva (EERP) poukázalo takisto na to, že v záujme spustenia projektov zvyšujúcich bezpečnosť dodávok je nutná vyššia miera spolufinancovania[18].

Nástroj „Spájame Európu“ spojí nástroje založené na trhu a priamu podporu EÚ s cieľom optimalizovať vplyv financovania. Vysoké účinky vplyvu inovačných finančných nástrojov (napr. ktoré by mohli dosahovať podiel až do 1:25 na cenné papiere projektu) a úspešná absorpcia priamej podpory EÚ (aká sa zaznamenala v európskom pláne na oživenie hospodárstva alebo v programe TEN-T) prispeje významne k znižovaniu rizík a v prípade veľkých investičných potrieb uľahčí prístup ku kapitálu.

Potrebu kľúčových prioritných sietí pokrývajúcich celú Európu identifikovala Komisia v revidovaných usmerneniach TEN-T (budú prijaté v septembri 2011), tak v balíku pre energetickú infraštruktúru (KOM(2010) 677), ktorý Európska rada schválila 4. februára 2011, ako aj v digitálnej agende pre Európu (KOM(2010) 245).

Navrhovaný zoznam prepojení, ktoré sa majú financovať, sa nachádza v prílohe.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011.

Nástroj „Spájame Európu“ z toho: || 40 mld. EUR

· Energia || 9,1 mld. EUR

· Doprava || 21,6 mld. EUR

· IKT/Digitálne || 9,1 mld. EUR

Sumy vyčlenené v Kohéznom fonde na dopravné infraštruktúry || 10 mld. EUR

Spolu || 50 mld. EUR

Predbežný zoznam koridorov európskej mobility a projektov hlavných dopravných sietí

Horizontálne priority

Inovačné riadenie a služby || Jednotné európske nebo – SESAR

Inovačné riadenie a služby || Systémy riadenia dopravy po ceste, železnici a vnútrozemských vodných cestách (ITS, ERTMS a RIS)

Inovačné riadenie a služby || Hlavné siete prístavov a letísk

|| || ||

Európske koridory

Projekt koridorov hlavnej siete TEN-T || Oddiele, ktoré majú byť financované do roku 2020 || Režim || Hlavné údaje

1. Baltský a Jadranský koridor - Helsinki – Tallinn – Riga – Kaunas – Varšava – Katovice - Gdynia – Katovice - Katovice – Ostrava – Brno- Viedeň - Katovice – Žilina – Bratislava – Viedeň - Viedeň – Graz – Udine (vrátane Koralmu) – Benátky - Graz – Maribor – Ljubljana – Trieste / Koper – Benátky - Benátky – Boloňa - Ravenna || || ||

|| Tallinn - Riga - Kaunas - Varšava || multimodálny || Štúdia uskutočniteľnosti dokončená, modernizácia súčasnej trate má byť dokončená do roku 2015, stavebné práce pre nové trate majú začať do roku 2020

Multimodálne spojenie Gdynia - Katovice || multimodálny || Prebieha modernizácia na 160 km/h

Katovice - Ostrava - Brno & Katovice - Žilina - Bratislava || železničný || prebieha modernizácia

Železničné spojenie Bratislava — Viedeň letisko – Viedeň || železničný || prepojenie s letiskom vo výstavbe

Železničné spojenie Viedeň – Graz – Klagenfurt (Semmering, tunel Koralm) || železničný || Prebieha podrobná štúdia pre Semmering, pokračuje výstavba tunelu Koralm do roku 2024

Železničné spojenie Klagenfurt – Udine (Pontebbana) || železničný || systémy riadenia dopravy majú byť rozmiestnené

Železničné spojenie Graz – Maribor || železničný || Má byť dokončené po roku 2020

Železničné spojenie Maribor - Ljubljana - Trieste || železničný || Prebieha štúdia a čiastočná modernizácia

Železničné spojenie Koper || železničný || prebieha modernizácia

- Benátky – Boloňa - Ravenna || železničný || Majú byť rozmiestnené systémy riadenia dopravy, modernizácie modálnych prepojení

|| || ||

2. Koridor Varšava – Berlín – Amsterdam Amsterdam (Rotterdam) – Hannover – Berlín – Poznaň – Varšava || || ||

|| Multimodálne spojenie Varšava – Poznaň – nemecká hranica || multimodálny || prebieha modernizácia cestnej a železničnej siete, prebiehajú štúdie pre vysokorýchlostnú železnicu

Železničné spojenie poľská hranica – Berlín – Hannover – Amsterdam || železničný || systémy riadenia dopravy majú byť rozmiestnené

Amsterdamské plavebné komory || IWW || prebiehajú štúdie

|| || ||

3. Koridor v oblasti Stredozemného mora – Algeciras – Madrid – Tarragona – Valencia – Tarragona – Tarragona – Barcelona – Perpignan – Lyon – Torino – Miláno – Miláno – Benátky - Ljubljana – Budapešť – ukrajinská hranica || || ||

|| Železničné spojenie Algeciras — Madrid || železničný || Prebiehajú štúdie, stavebné práce, ktoré majú byť zahájené do roku 2015 a dokončené do roku 2020

Železničné spojenie Valencia – Tarragona – Barcelona || železničný || Výstavba v rokoch 2014 – 2020

Barcelona – Perpignan || železničný || Prebiehajú práce, dokončenie do roku 2015

Perpignan – Montpellier priame železničné spojenie || železničný || obchvat Nîmes – Montpellier bude funkčný v roku 2017, Montpellier – Perpignan v roku 2020

železničné spojenie Lyon – Turín || železničný || Práce majú byť dokončené v roku 2005

Miláno – Brescia || železničný || prebieha modernizácia

Brescia – Benátky – Trieste || železničný || práce začnú do roku 2014 vo viacerých oblastiach

Trieste - Divača || železničný || prebieha štúdia a čiastočná modernizácia

Maribor – Budapešť – Záhony || železničný || Prebiehajú práce

|| || ||

4. Koridor Hamburg – Roztoky – Konstanca – Burgas – Pireus – Lefkosia – Hamburg – Berlín – Roztoky – Berlín – Berlín – Praha – Brno – Bratislava – Budapešť – Arad – Arad – Bukurešť – Konstanca – Arad – Temešvár – Sofia – Burgas – Sofia – Thessaloniky – Pireus – Lefkosia || || ||

|| Hamburg – Berlín & Roztoky – Berlín – Drážďany || || systémy riadenia dopravy majú byť rozmiestnené

Drážďany - Praha || || Majú byť rozmiestené systémy riadenia dopravy, prebiehajú štúdie pre vysokorýchlostné železničné spojenie

Plavebné komory v Dečíne || IWW || prebiehajú štúdie

Multimodálne spojenie Bratislava – Budapešť (vrátane budapeštianskeho okruhu) || multimodálny || Prebiehajú práce

Multimodálne spojenie Budapešť – Bukurešť – Konstanca, Arad – Temešvár — Calafat || multimodálny || Modernizácia v Maďarsku takmer dokončená, v Rumunsku prebiehajúca

Multimodálne spojení Calafat – Sofia - Burgas Sofia – Thessaloniky || multimodálny || Prebieha štúdia Calafat – Sofia – Thessaloniky, prebieha modernizácia Sofia – Burgas

Prístavné investície a Multimodálne spojenie na Cypre || multimodálny || Majú byť rozmiestnené systémy riadenia dopravy, modernizácie modálnych prepojení

|| || ||

5. Koridor Helsinki – Valletta – Helsinki – Turku – Štokholm – Malmö – København – Hamburg (vrátane Fehmarn) – Hamburg – Hannover – Norimberg – Mníchov – Verona (vrátane Brennerského tunelu) – Boloňa – Rím – Neapoli – Bari – Valletta || || ||

|| Helsinki - Turku || multimodálny || Prebiehajú práce

Štokholm - Malmö (Nordický trojuholník) || multimodálny || Prebiehajú práce

Iba Fehmarn || multimodálny || Prebiehajú štúdie, stavebné práce na projekte Fehmarn v rokoch 2014 – 2020

Multimodálne spojenie Kodaň – Hamburg cez Fehmarn: prístupové cesty || multimodálny || Dánske prístupové cesty majú byť dokončené do roku 2020, prístupové cesty v Nemecku majú byť dokončené v dvoch krokoch (2020 – 2027)

Železničné problémové miesta medzi Hamburgom a Mníchovom || železničný || dokončenie sa očakáva v roku 2017

Mníchov – Wörgl: Prístup k Brennerskému tunelu, cezhraniční úsek || železničný || štúdia zahájená

Brennerský tunel || železničný || 2010 – 2024 prebehnú práce na hlavnom tuneli

Brennerský tunel prístupové cesty do Verony || železničný || prebiehajú štúdie

Verona – Boloňa – Rím – Neapol || železničný || Modernizácia modálneho prepojenia

Neapol – Bari – Valletta || železničný || prebiehajú štúdie

Prístavné investície a multimodálne spojenie na Malte || multimodálny || Majú byť rozmiestnené systémy riadenia dopravy, modernizácie modálnych prepojení

|| || ||

6. Koridor Janov – Rotterdam Janov – Miláno/Novara – Basilej – Mannheim – Kolín Rotterdam – Kolín – Düsseldorf Kolín – Liège – Brusel – Zeebrugge || || ||

|| Terzovalico – Miláno/Novara – Janov || železničný || Prebiehajú štúdie a práce

Železničné spojenie Karlsruhe – Basilej || železničný || Práce majú byť dokončené do konce roku 2020

Železničné spojenie Frankfurt – Mannheim || železničný || prebiehajú štúdie

Železničné spojenie Rotterdam – Oberhausen || železničný || Práce majú byť dokončené do roku 2017

Námorné plavebné komory v Zeebrugge || Námorný || prebiehajú štúdie

|| || ||

7. Atlantický koridor Sines/Lisabon – Madrid – Valladolid – Lisabon – Aveiro – Oporto – Aveiro – Valladolid – Vitoria – Bordeaux – Paríž || || ||

|| Vysokorýchlostná železnica Sines/Lisabon – Madrid || železničný || prebiehajú štúdie a práce, modernizácia modálneho prepojenia

Vysokorýchlostná železnica Porto – Lisabon || železničný || prebiehajú štúdie

Železničné spojenie Aveiro – Španielsko || železničný || Prebiehajú cezhraničné práce

Železničné spojenie Bergara – San Sebastián – Bayonne || železničný || Dokončenie sa očakáva v Španielsku v roku 2016 a v roku 2020 vo Francúzsku

Bayonne - Bordeaux || železničný || Prebieha verejná konzultácia

|| || ||

8. Koridor Dublin – Londýn – Paríž – Brusel - Belfast – Dublin - Dublin – Holyhead - Holyhead – Birmingham – Londýn – Lille – Brusel - Lille – Paríž (vrátane kanálu Seina – Escaut) || || ||

|| Železniční spojenie Dublin – Belfast || železničný || Práce prebiehajú do roku 2018

Multimodálne prepojenia v Anglicku (vrátane vysokorýchlostnej trate 2) || multimodálny || Má byť dokončené do roku 2025

Kanál Seine - Escaut || IWW || Návrh dokončený, začal súťažný dialóg, celkové dokončenie do roku 2018

Modernizácia vodných ciest vo Valónsku || IWW || prebiehajú štúdie

|| || ||

9. Koridor Antverpy – Lyon – Basilej – Rotterdam – Antwerp – Brusel – Luxemburg - Luxemburg – Dijon – Lyon - Luxemburg – Štrasburg – Basilej || || ||

|| Modernizácia Maas || IWW || Má byť dokončené do roku 2015

Modernizácia plavebných komôr v Terneuzen || IWW || prebiehajú štúdie

Námorné plavebné komory v Antverpách || Námorný || prebiehajú štúdie

Eurocaprail || železničný || Prebiehajú práce

Železničné spojenia Luxemburg Dijon Lyon (TGV Rhin - Rhône) || železničný || prebiehajú štúdie

Kanál Saône - Moselle || IWW || prebiehajú štúdie

Štrasburg - Mulhouse - Bazilej || multimodálny || prebiehajú štúdie a modernizácia

|| || ||

10. Koridor Seina – Dunaj - Le Havre – Paríž – Štrasburg – Štutgart – Mníchov – Viedeň || || ||

|| Vysokorýchlostné spojenie Le Havre – Paríž || železničný || prebiehajú štúdie

Železničné spojenie Paríž – Štrasburg: druhá fáza LGV Est || železničný || Má byť dokončené do roku 2016

Železničné spojenie Štrasburg – Kehl Appenweier || železničný || Má byť dokončené do roku 2016

Karlsruhe – Štutgart – Mníchov || železničný || Prebiehajú štúdie a práce

Železničné spojenie Mníchov – Salcburg || železničný || Prebiehajú štúdie a práce

Železničné spojenie Wels - Viedeň || železničný || dokončenie sa očakáva do roku 2017

Modernizácia Dunaja || IWW || Prebiehajú štúdie a práce

|| || ||

Ďalšie oddiele hlavnej siete

|| || ||

Cezhraničný || Železničné spojenie Sofia - Plovdiv - Istanbul || železničný || prebieha modernizácia

Cezhraničný || Cestné spojenie Sofia – Bukurešť cez Ruse || cestný || prebiehajú štúdie

Cezhraničný || Cestné a železničné spojenie zo Sofie do Skopje || multimodálny || prebiehajú štúdie

Cezhraničný || Cestné a železničné spojenie Temešvár – Belehrad || multimodálny || prebiehajú štúdie

Cezhraničný || Železničné spojenie Norimberg - Praha || železničný || Prebiehajú štúdie a práce

Cezhraničný || Cestné a železničné spojenie Wrocław – Drážďany || multimodálny || prebieha modernizácia

Cezhraničný || Multimodálne spojenie Norimberg – Linz || multimodálny || Prebiehajú práce

Problémové miesto || Železničná sieť severozápadného Španielska a Portugalska || železničný || Prebiehajú práce

Problémové miesto || Železničné spojenie Frankfurt – Fulda – Erfurt – Berlín || železničný || prebiehajú štúdie

Problémové miesto || Halle - Leipzig - Norimberg || železničný || Práce majú byť dokončené do roku 2017

Problémové miesto || HSL Provence - Côte d'Azur || železničný || prebiehajú štúdie

Problémové miesto || Železnica Egnathia (EL) || železničný || prebiehajú štúdie

Problémové miesto || Vnútrozemské vodné cesty Dunkerque – Lille || IWW || prebiehajú štúdie

Problémové miesto || Paralelné spojenie HSR Paríž – Lyon || železničný || prebiehajú predbežné štúdie

Ďalšie hlavné siete || Hlavná sieť vysokorýchlostného spojenia medzi Zaragozou –Pamplonou – Logrono, Valladolid – La Coruña || železničný || Prebiehajú čiastočné práce

Ďalšie hlavné siete || Železničné spojenie Shannon - Cork - Dublin || železničný || prebiehajú štúdie

Ďalšie hlavné siete || Zlepšenie železnice a vysokorýchlostné spojenie medzi väčšími poľskými mestami (vrátane Varšavy, Lodže, Wrocławu, Poznane, Krakova) || železničný || prebiehajú štúdie

Ďalšie hlavné siete || Železničné spojenie do Wilhelmshavenu a Bremerhavenu || železničný || prebiehajú štúdie

Predbežný zoznam prioritných energetických koridorov

Horizontálne priority

Zavedenie inteligentných sietí || Investície do rozsiahlych projektov zameraných na vyrovnanie dopytu/ponuky využívajúce riešenia inteligentných sietí pre elektrické rozvodné siete vysokého a stredného napätia vo veľkých cezhraničných regiónoch s významne premenlivou výrobou elektriny

|| || ||

Európske elektrické koridory

|| Cieľ, ktorý treba dosiahnuť do roku 2020 || Dotknuté krajiny || Hlavné krátkodobé problémové miesta

1. Elektrické rozvodné siete na pobreží Severného mora || Integrovaná sieť na pobreží Severného mora, spojujúca plánovaných 40 GW z obnoviteľných zdrojov energie a zaisťujúca ich prepravu do stredísk spotreby || BE, DE, DK, FR, IE, LU, NL, SE, UK (NO) || - optimálne riešenia sietí s využitím podmorských radiálnych alebo uzlových spojení na breh a T-spojenia k prepojovacím vedeniam v Severnom mori, Írskom mori a oblasti Lamanšského prielivu

- posilnenie pobrežných sietí umožňujúcich tok elektriny k hlavným strediskám spotreby pobrežných krajín Severného mora

- rozšírený prístup k vodným a iným skladovacím kapacitám pre zálohovanie a vyrovnávanie

|| || ||

2. Elektrické prepojenia v juhozápadnej Európe || Prepojenia v juhozápadnej oblasti medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami v oblasti Stredomoria. || ES, FR, IT, MT, PT (CH, severoafrické krajiny) || - prepojenie medzi Pyrenejským polostrovom a Francúzskom

- ďalšie spojenia smerom k strednej Európe

- prepojenia medzi Talianskom/Španielskom a severoafrickými krajinami vzhľadom na ich dlhodobý potenciál obnoviteľných zdrojov energie

- zodpovedajúce spojenie Malty s Talianskom

|| || ||

3. Prepojenie elektrických sietí v strednej východnej a juhovýchodnej Európe || Posilnená regionálna elektrická sieť v severojužnom a východozápadnom smere energetického toku v záujme dokončenia vnútorného trhu a integrácie obnoviteľných zdrojov energie, a to ako prostredníctvom prepojovacích vedení, tak vnútorných spojení || AT, BG, CZ, DE, GR, HU, IT, PL, RO, SI, SK (AL, BA, FYROM, HR, ME, SP) || - posilnenie vnútorných sietí v Poľsku, Českej republike, Rumunsku, na Slovensku a v Bulharsku, Chorvátsku, ako aj v Rakúsku a Nemecku v severojužnom smeru

– nové prepojenia medzi Nemeckom a Poľskom, Slovenskom a Maďarskom

- zvýšenie prenosovej kapacity medzi Rumunskom, Bulharskom a Gréckom, a to aj s krajinami Zmluvy o Energetickom spoločenstve

- prepojenie medzi Talianskom a krajinami Energetického spoločenstva (najmä Čiernou horou, ale aj Albánskom a Chorvátskom)

|| || ||

4. Plán prepojenia baltského trhu s energiou v oblasti elektrickej energie (BEMIP) || Ukončiť izoláciu troch pobaltských štátov a zvýšiť ich systémovú nezávislosť na ruskej elektrickej sieti. V dlhodobom horizonte synchrónne pripojiť k európskemu kontinentálnemu systému ENTSO-E || DE, DK, EE, FI, LT, LV, PL, SE (NO) || - vedenie elektrickej energie z uvedených troch pobaltských štátov do Švédska, Fínska a Poľska

- v súlade s tým posilniť vnútornú sieť pobaltských štátov, najmä v Lotyšsku

- ďalšie prepojenie medzi Estónskom a Lotyšskom tak, aby to pomohlo systémovej nezávislosti

- posilnení poľskej prenosovej siete v severovýchodnej časti krajiny, ako aj ďalšej cezhraničnej kapacity medzi Poľskom a Litvou tak, aby boli pripravené pre synchrónne spojenie

Európske koridory zemného plynu

5. Južný koridor na prepravu plynu || Otvoriť štvrtý koridor na dodávky plynu do EÚ, ktorý je schopný napojiť Európu na dodávky plynu z oblasti Kaspického mora a panvy Blízkeho východu (90,6 biliónov metrov kubických preukázaných rezerv). || Priamo: IT, EL, BG, RO, AT, HU Nepriamo: DE, CZ, PL, FR (AL, BA, FYROM, HR, ME, SP) Gruzínsko, Irak, Turecko, krajiny oblasti Kaspického mora) || - plynovody, ktoré by umožnili vytvorenie priameho spojenia medzi krajinami EÚ s miestami ťažby zemného plynu v oblasti Kaspického mora a na Blízkom východe

- zvažuje sa viacero možností a plynovodných zostáv vrátane samostatného plynovodu cez územie Turecka a podmorského plynovodu na dne Kaspického a Čierneho mora (Turkmenistan-Azerbajdžán a Gruzínsko-EÚ)

|| || ||

6. Severojužný koridor na prepravu plynu v západnej Európe || Nové prepojenia na severojužnej ose v západnej Európe v záujme lepšieho prepojenia stredomorskej oblasti so severozápadným plynárenským regiónom a tým umožniť ďalšiu diverzifikáciu z Talianska a Španielska a hospodársku súťaž v celej oblasti, umožniť prístup k dodávkam z Afriky, Nórska a Ruska a zvýšiť flexibilitu celej plynovej siete EÚ || BE, DE, DK, FR, IE, LU, NL, SE, UK (CH, severoafrické krajiny) || - ďalšie kapacity prepojenia medzi Pyrenejským polostrovom a Francúzskom a odstrániť vnútorné problémové miesta

- ďalšie kapacity prepojenia s Rakúskom v severnom Taliansku a na juhu Talianska s oblasťami severnej Afriky

- primerané plynovodné riešenie LNG/CNG/na Cypre a Malte

- ďalšie infraštruktúry na zvýšenie kapacity v UK a IRL (napr. skladovaní/LNG)

|| || ||

7. Severojužné plynové spojenia v stredo- a juhovýchodnej Európe || Plynové spojenie medzi Baltským morom a Jadranským morom a Egejským morom a ďalej k Čiernemu moru s cieľom posilniť bezpečnosť dodávok a diverzifikáciu zdrojov dodávok v regióne. V druhom kroku bude musieť byť tento proces integrácie rozšírený na členské krajiny Zmluvy o založení Energetického spoločenstva prostredníctvom primeranej prepojovacej kapacity. || BG, HU, CZ, PL, RO, SK, AT, GR, SI (HR, krajiny Energetického spoločenstva) || - severojužné prepojenie v krajinách a medzi krajinami, najmä modernizácia alebo nové plynovody v Poľsku, Rumunsku, Bulharsku a prepojenie medzi Poľskom a Slovenskom a Slovenskom a Maďarskom

- zvýšiť cezhraničné kapacity alebo umožniť obojsmerné toky medzi Poľskom a Českou republikou, Poľskom a Nemeckom a Rumunskom a Maďarskom

- nové infraštruktúry pre dovoz zemného plynu z nových zdrojov a ich napojenie na regionálne sústavy zemného plynu v severnej a južnej časti prostredníctvom nových plynovodov a terminálov LNG v Poľsku, Chorvátsku a Rumunsku, čo poslúži širšiemu regiónu

|| || ||

8. Plán prepojenia baltského trhu s energiou v oblasti zemného plynu (BEMIP) || Ukončiť izoláciu troch pobaltských štátov a Fínska ukončením závislosti na jedinom dodávateľovi, ako aj zlepšením zabezpečenia dodávok v celom regióne Baltského mora prostredníctvom väčšej diverzifikácie dodávok z Nórska || DK, EE, FI, LT, LV, PL, SE, DE (NO) || - prepojovacie vedenie spojujúce Fínsko a Estónsko, Poľsko a Litvu a regionálny terminál LNG vo východnej časti Pobaltia

- modernizácia vnútorného systému s cieľom dosiahnuť dostatočné kapacity na umožnenie voľného toku plynu vo všetkých smeroch

- pre oblasť západného Pobaltia ďalšie možnosti prepojenia medzi nórskymi a dánskymi systémami, prepojenie medzi Poľskom a Dánskom a zvýšenie obojsmernej kapacity medzi Dánskom a Nemeckom

Predbežný zoznam infraštruktúrnych koridorov širokopásmových cieľových oblastí a Európskej digitálnej služby

Horizontálne priority

Inovačné riadenie a služby || Mapovanie celoeurópskej infraštruktúry širokopásmového pripojenia bude rozvíjať prebiehajúce podrobné fyzické testovanie a dokumentáciu príslušných webových stránok, analýzu práv prístupu, posúdenie možnosti modernizácie súčasných zariadení atď.

Inovačné riadenie a služby || Opatrenia technickej pomoci vrátane projektového plánovania a plánovania investícií a štúdií uskutočniteľnosti na podporu investičných opatrení a finančných nástrojov.

|| || ||

                                              Širokopásmové cieľové oblasti

Projekt prioritných širokopásmových cieľových oblastí || Popis cieľových oblastí, ktoré majú byť financované do roku 2020 || Dôležitosť/Hlavné údaje

1. Rozvoj zemepisne diverzifikovaného portfólia širokopásmových projektov, ktoré prispievajú k cieľom stanoveným v Digitálnej agende pre Európu || Zemepisne diverzifikované portfólio širokopásmových projektov zodpovedajúcich širokopásmovým cieľovým oblastiam, prevažne určené ako predmestské oblasti, v ktorých budú mať portfoliové spoločnosti prospech z prístupu ku špecializovaným finančným nástrojom, ktoré sú katalyzované a disponujú navýšeným kreditom z finančného príspevku vo výške 1 miliardy EUR z rozpočtu EÚ. Finančný príspevok pravdepodobne priláka ďalšie finančné prostriedky z verejného alebo súkromného sektoru, ktoré by mohli podporiť hrubé investície 6 miliárd EUR – 15 miliárd EUR v rámci širokopásmového pripojenia v závislosti od finančných potrieb a profiloch rizika podkladových investícií. V prvej vlne projektov širokopásmových cieľových oblastí je pravdepodobné, že zavedené telekomunikačné spoločnosti (subjekty alebo prevádzkovatelia) budú investovať v oblastiach, kde je silný tlak káblových spoločností. V iných podnikoch verejných služieb (voda, odpadové vody, elektrina) sa očakáva, že budú investovať do pasívnych širokopásmových sietí, a to buď samostatne alebo v spolupráci s prevádzkovateľmi. Niekoľko prevádzkovateľov (často pôsobiacich na pevných a mobilných trhoch) môže spojiť svoje sily s cieľom vytvoriť novú generáciu infraštruktúr. Partnerstvá sú svojou podstatou riskantnejšie než u výhradných dlžníkov. || Zásadný hospodársky a sociálny prínos je spätý so širokopásmovým pripojením vyšších rýchlostí. Bezprostredný účinok na zamestnanosť súvisiaci s výstavbou a implementáciou vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia. Strednodobé priame vplyvy budú spojené s posilnenou a zlepšenou efektívnosťou nákladov služieb podporovaných IKT (napr. inteligentných sietí, elektronickej správy (e-government) a výhody pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o poskytovanie zdravotníckych služieb). Štúdia OECD ukázala, že silnejšie rozšírenie širokopásmového pripojenia o 5 percentných bodov sa premietne do miery rastu produktivity práce o 0,07 percentného bodu. V dlhodobom výhľade dôjde k trvalým účinkom na HDP.

|| || ||

                                   Koridory európskej digitálnej infraštruktúry

Súbor projektov priorít infraštruktúry || Opis infraštruktúry služby, ktorá sa má financovať do roku 2020 || Význam / dôležité dátumy

1. Umožniť prístup k digitálnym zdrojom Európskeho kultúrneho dedičstva (Europeana) || Infraštruktúra služby na využitie digitálnych zdrojov európskych múzeí, knižníc, archívov a audiovizuálnych zbierok. Táto infraštruktúra umožňuje ľahký a centrálny on-line prístup k európskemu kultúrnemu obsahu a jej cieľom je vytvoriť zo zdrojov európskej kultúry trvalú hodnotu v digitálnej podobe, ktorá sa spojí s infraštruktúrou súvisiacich práv a bude slúžiť ako centrum pre tvorivé odvetvia a inovatívne opakované využívanie kultúrnych materiálov Nadväzuje na Europeanu a obohacuje predtým nepoužívanú kolekciu v členských štátoch. || Europeana podporuje prístup k vedomostiam, ku kultúrnej rozmanitosti a k tvorivému obsahu a jej cieľom je podporovať digitalizáciu a šírenie kultúrnych diel v Európe. Na základe záverov Rady z mája 2010 bolo rozhodnuté o posilnení Europeany. Kultúrne a tvorivé odvetvia sú jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví Európy a vytvárajú 3,3 % celkového HDP Únie a 3 % pracovných miest. Silné kultúrne dedičstvo Európy je stabilným základom pre sektor obsahu. Všetky majstrovské diela musia byť na verejných doménach prístupné v roku 2016. O ďalšom rozširovaní obsahu a služieb sa uvažuje po roku 2016.

|| || ||

2. Interoperabilná bezpečná elektronická identifikácia a autentifikácia v Európe || Infraštruktúra služby na cezhraničné využívanie elektronickej identifikácie (eID) vrátane autentifikácie v celej Európe, ktorá občanom a podnikateľským subjektom umožní prístup k digitalizovaným službám v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom žijú alebo ktorý navštevujú. Služby elektronickej identifikácie a autentifikácie rozšírené vo všetkých členských štátoch participujúcich na tejto službe a zapojených do ďalších vysokoúrovňových služieb (elektronické obstarávanie, mobilita podnikateľských subjektov, elektronická výmena právnych informácií) || Viacero ďalších služieb bude závisieť od sprevádzkovania infraštruktúry cezhraničnej služby eID, ako napr. jednotné kontaktné miesto pre smernicu o službách, výmena záznamov z registra trestov, zdravotných kariet atď. Činnosti potvrdzujúce, či daný koncept služby dokáže fungovať aj v obmedzenom režime budú prebiehať do roku 2014. Plná prevádzka sa očakáva po roku 2014.

|| || ||

3. Interoperabilné cezhraničné služby elektronického obstarávania || Infraštruktúra služby, ktorá má umožniť ktorejkoľvek obchodnej spoločnosti v EÚ prihlásiť sa do európskych verejných súťaží v ktoromkoľvek členskom štáte vrátane činností pred a po zadaní zákazky elektronického obstarávania Rozšírenie na všetky členské štáty a zlúčenie činností ako záznamy o virtuálnej spoločnosti, elektronické katalógy, elektronické objednávky a elektronické faktúry. || Elektronické verejné obstarávanie znamená pre obchodné spoločnosti a orgány verejnej správy rozšírenie trhu a zvýšenie konkurencie v podobe aukcie a vďaka efektívnejším, konkurenčnejším postupom obstarávania môže viesť k ročným úsporám medzi 1 % a 2 % z celého trhu s verejným obstarávaním, ktorý má hodnotu 2 000 miliárd eur Po roku 2014 sa uvažuje o rozšírení služby do všetkých členských štátov tak, ako sa uvádza v bielej knihe o možnostiach prepojenia kapacity elektronického obstarávania v rámci jednotného trhu.

|| || ||

4. Elektronické postupy pri zakladaní firmy v inej európskej krajine (v kontexte smernice o službách) || Infraštruktúra uvedenej služby má osloviť poskytovateľov služieb ochotných ponúkať svoje profesionálne služby v inej ako ich domovskej krajine. Cieľom je poskytnúť jednoduché cezhraničné elektronické postupy pri zakladaní firmy v inej európskej krajine, aby mohli všetky cezhraničné administratívne procedúry prebiehať elektronicky cez jednotné kontaktné miesta v kontexte smernice o službách || Interoperabilná služba zakotvená v smernici o službách. Činnosti zamerané na odstraňovanie administratívnej záťaže, ktorá sa týka európskych podnikateľských subjektov ponúkajúcich svoje služby v zahraničí, budú prebiehať do roku 2014 v obmedzenom režime. Plná prevádzka by mala byť spustená od roku 2014 so zapojením všetkých členských štátov.

|| || ||

5. Interoperabilná elektronická podpora pre zdravotnícku pomoc kdekoľvek v EÚ || Infraštruktúra služby zameranej na prepojenie zdravotníckych zariadení a na odstránenie jazykových, administratívnych a technických prekážok v službách elektronického zdravotníctva. Súčasťou týchto služieb je výmena záznamov o pacientoch a elektronických predpisov v rámci Európy a podpora určená na zriadenie cezhraničných telezdravotníckych služieb. || Táto infraštruktúra bude prispievať k implementácii mechanizmov článku 14 smernice o právach pacientov na cezhraničnú zdravotnícku starostlivosť formou elektronického zdravotníctva tým, že vytvorí jednotné pravidlá formy a postupu vyplňovania zdravotníckych záznamov. Činnosti na uvedenie služby do prevádzky v obmedzenom režime budú prebiehať do roku 2015. Plná prevádzka sa očakáva po roku 2015.

|| || ||

6. Data.eu || Infraštruktúra služby na účely zlúčiť do jediného miesta súbory údajov od verejných orgánov členských štátov na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a zo strany európskych orgánov na použitie a opätovné použitie údajov v aplikáciách. Portál data.eu obsahuje vyhľadávanie dátových súborov resp. prístup k nemu v každom jazyku, ktorý používajú verejné subjekty v členských štátoch na účely otázok a vizualizácie. Poskytuje otvorené nástroje pre každého na komunikáciu s infraštruktúrou (vyhľadávania údajov, zhromažďovanie štatistík, sťahovanie údajov) na účely rozvoja nových podnikov. || Informácie verejného sektora sú nielen hlavným zdrojom údajov, ale takisto dôležitým prostriedkom pre vytváranie inovačných služieb (miestne služby, finančné služby, marketing, sledovanie stavu životného prostredia). Ako odvetvie informácií verejného sektora bola cena celosvetového trhu so zemepisnými informáciami v roku 2009 odhadnutá na 5,3 miliardy EUR. Prebiehajúci pilotný portál v obmedzenom prostredí. Postupné zavádzanie celoeurópskej otvorenej dátovej infraštruktúry, ktorá sa postupne rozširuje na všetky verejné správy v Európskej únii od roku 2014.

|| || ||

7. Bezpečnejší internet pre deti || Infraštruktúra služby na lepšiu ochranu mladých používateľov internetu. Bude v celej EÚ ponúkať platformu pre zdieľanie zdrojových informačných systémov a softvérových nástrojov. Spojené „strediská pre bezpečnejší internet“ budú poskytovať vzdelávacie obsahy, informácie o bezpečnosti online, nástroje verejného povedomia a integrované technológie prístupu k nástrojom rodičovskej kontroly, na overenie minimálneho veku, pre kvalifikáciu v súlade s priemyslovými kódexmi chovania (napr. on-line hry), zavádzaním inovačných nástrojov pre tvorbu obsahu a pre interoperabilné biele listiny k zintenzívneniu rozvoja bezpečného internetového prostredia pre mladšie deti a na podporu prístupu ku kvalitnému obsahu, ktorý by zodpovedal ich veku. || Táto infraštruktúra prispieva k dosiahnutiu cieľov Komisie na ochranu detí online, ako sú uvedené v Digitálnej agende pre Európu. Implementovanie a zavádzanie platformy a nástrojov pre rôzne zložky služieb bude prebiehať od roku 2014. Integrácia a rozširovanie počínajúc rokom 2018.

|| || ||

8. Viacjazyčné služby || Infraštruktúra služieb s cieľom poskytovať elektronické podnikanie (poskytovatelia elektronického obchodovania) s neobmedzeným prístupom k opakovane použiteľným viacjazyčným súborom zloženým z online prekladu, interaktívnych služieb založených na hovorenom slove a vyhľadávaní viacjazyčných obsahov. Infraštruktúra spravuje a poskytuje prístup s pridanou hodnotou k zdrojom údajov pre jazyky EÚ (napr. preložené dokumenty, viacjazyčné texty, slovníky a terminologické databanky), súvisiace metaúdaje, nástroje a normy a umožňuje zhromažďovanie, zdieľanie a obchodovanie s jazykovými zdrojmi (tak s údajmi, ako aj s nástrojmi) pochádzajúcimi z verejného aj súkromného sektora. || Prekonávanie jazykových bariér podporuje vytvorenie hladkého a účinného fungovania cezhraničného jednotného digitálneho trhu. Štúdia z roku 2009 odhadla hodnotu jazykového odvetvia EÚ v roku 2008 na 8,4 miliardy EUR. Odvetvie zahŕňa preklady a tlmočenie, lokalizačný softvér, rozvoj nástrojov jazykové technológie, poradenstvo a vzdelávanie. Ročné tempo rastu tohto odvetvia bolo odhadnuté na minimálne 10 % v priebehu niekoľkých budúcich rokov. Infraštruktúra začne pripojením a rozšírením súčasných iniciatív (napr. TAUS, ELRA, LDC, sietí EÚ ako META-NET) a bude sa rozširovať od roku 2016.

|| || ||

9. Verejná trans-európska tepna (tzv. „mid-mile“) || Infraštruktúra služby na prepojenie kľúčových služieb verejného sektora v rámci paneurópskej „tepny“ vysokorýchlostných sietí, ktoré môžu slúžiť na poskytovanie ďalších vysokoúrovňových služieb a ktoré by neskôr mohli byť predpokladom pre vznik transeurópskych verejných služieb. Týmto spôsobom dôjde k výraznému dopytu, čím sa ušetria náklady a dosiahne kritické množstvo poskytovaním oveľa rýchlejších služieb. || Primárnymi zainteresovanými stranami sú verejné orgány, ponúkajúce služby využívajúce vysokorýchlostné siete (napr. zdravotné služby, archív údajov o obyvateľoch, štatistické úrady, agentúry monitorujúce životné prostredie, civilná ochrana, kultúrne zariadenia). Od roku 2014 by bolo možné uviesť takúto paneurópsku službu uviesť do prevádzky v rozmedzí od 2 do 4 rokov s dostatočným pokrytím. V druhej fáze by sa vyriešili konkrétne prekážky v zemepisných a/alebo iných špecifických oblastiach. Začiatkom pre takúto paneurópsku službu je sTesta.

Inovačné Finančné Nástroje

1. Ciele politiky

Využitie inovačných finančných nástrojov ponúka alternatívu voči tradičnému financovaniu pomocou grantov spojenému s rozpočtom EÚ a môže poskytnúť dôležitý nový finančný smer pre strategické investície. Kľúčovú výhodu inovačných finančných nástrojov predstavuje skutočnosť, že pre rozpočet EÚ vytvárajú multiplikačný efekt, a to tým, že umožňujú a priťahujú iné verejné a súkromné financovanie projektov, o ktoré má záujem EÚ.

V prípade projektov s komerčným potenciálom možno finančné prostriedky EÚ využiť v partnerskej spolupráci so súkromným a bankovým sektorom, predovšetkým s Európskou investičnou bankou (EIB), s cieľom pomôcť prekonať nedokonalosti trhu pri financovaní projektov a činností, ktoré sú strategickým záujmom EÚ a jej občanov.

Potenciál na rozsiahlejšie využitie takýchto nástrojov použitých na podporu existuje v rámci širokého spektra politík. Rozpočet EÚ využíva finančné nástroje, ako napr. záručné a priame investície, pre MSP už viac ako desať rokov. V súčasnom finančnom rámci sa poskytla nová generácia finančných nástrojov v spolupráci s EIB, ako napr. finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF) v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj alebo nástroj na poskytovanie záruk za úvery na projekty TEN-T (LGTT). Pokiaľ ide o aktivity mimo EÚ, bol na účely poskytovania investícií vlastného imania v rozvojových krajinách zriadený Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie. V oblasti štrukturálnych fondov sa zriadili finančné nástroje na podporu podnikov, mestského rozvoja a energetickej účinnosti prostredníctvom revolvingového fondu.

Tieto nástroje boli úspešné, avšak boli vyvinuté experimentálne. Preto Komisia navrhuje, aby sa ako súčasť finančného rámca zaviedol priamočiarejší a štandardizovaný prístup na využitie finančných nástrojov, ktorý by pomohol zabezpečiť, že finančné prostriedky EÚ sa budú využívať čo najúčinnejším spôsobom s cieľom podporiť politiky EÚ.

2. Nástroje

Navrhuje sa racionalizácia finančných nástrojov s cieľom poskytnúť spoločné pravidlá pre nástroje vlastného imania a dlhové nástroje, aby sa zabezpečila integrovaná vízia využívania finančných nástrojov na úrovni EÚ, ako aj na celoštátnej/regionálnej úrovni. Uvedené nástroje usmernia vzťahy s finančnými partnermi predovšetkým s EIB a medzinárodnými inštitúciami. Poskytnú transparentnosť voči trhom týkajúcu sa zásahov EÚ do nástrojov vlastného imania a dlhových nástrojov, čím sa zabezpečí väčšia prehľadnosť zásahov EÚ.

Komisia navrhuje nový typ nástroja t. j. iniciatívu projektových dlhopisov EÚ, ktorá sa využije ako prostriedok na zabezpečenie investičných zdrojov na projekty týkajúce sa infraštruktúry s kľúčovým strategickým významom pre Európu. Príspevok z rozpočtu EÚ sa použije na podporu projektov tak, že sa zvýši ich trieda úveruschopnosti, čím sa prilákajú finančné prostriedky z EIB, z iných finančných inštitúcií a od trhových investorov súkromného kapitálu. Finančné nástroje neznamenajú väčšie riziko ako dotácie, keďže riziko pre rozpočet EÚ sa vo všetkých prípadoch prísne obmedzuje na rozpočtový príspevok. Rozpočet EÚ nemôže mať deficit.

V externej oblasti sa pracuje na osobitnej platforme EÚ týkajúcej sa externej spolupráce a rozvoja, a to spájaním síl Komisie, členských štátov a európskych bilaterálnych a multilaterálnych finančných inštitúcií (najmä EIB) pôsobiacich v oblasti externej spolupráce a rozvoja. Platforma prispeje k podpore súdržnosti, účinnosti EÚ a prehľadnosti v oblasti externého financovania, pričom zohľadní osobitnosti externých partnerov EÚ.

3. Implementácia

Finančné nástroje budú predstavovať súčasť zásahov do rozpočtu EÚ v rôznych oblastiach politík, najmä v tých, ktoré majú tieto ciele:

(1) podporiť kapacitu súkromného sektora súvisiacu s tvorbou rastu, pracovných miest a/alebo inováciou: podpora vzniku nových firiem, MSP, stredne veľkých spoločností (mid-caps), mikropodnikov, výmeny poznatkov, investícií do duševného vlastníctva;

(2) vybudovať infraštruktúru s použitím mechanizmov verejno-súkromného partnerstva na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ a udržateľnosti v odvetviach dopravy, energetiky a informačných a komunikačných technológií;

(3) podporovať mechanizmy, ktoré mobilizujú súkromné investície na zaisťovanie verejných statkov, ako je napr. ochrana klímy a životného prostredia, v iných oblastiach.

Vytváranie nástrojov sa bude riadiť týmito zásadami:

· Rozsiahle mechanizmy správy: dlhová platforma a platforma vlastného imania budú mať rozsiahlu štruktúru správy s cieľom zabezpečiť účinný dohľad EÚ nad finančnými operáciami a investíciami, ako aj nad plnením cieľov politiky.

· Financovanie prostredníctvom rôznych rozpočtových položiek: v rozpočte nebude osobitný balík na financovanie takýchto nástrojov; namiesto toho sa budú finančné nástroje financovať prostredníctvom rozpočtových položiek z osobitných oblastí politík v kombinácii s vhodnými nástrojmi poskytujúcimi kapitál alebo dlh.

· Zriadené ako súčasť nariadenia o rozpočtových pravidlách: kľúčové zásady uvedených dvoch platforiem sa ukotvia v nariadení o rozpočtových pravidlách, ktoré sa v súčasnosti posudzuje v Rade a v Európskom parlamente. Významne prispeje k zefektívneniu a štandardizácii.

· Použitie spoločných pravidiel v súvislosti s vlastným imaním a dlhom bude povinné: pre vnútorné politiky a bude sa uplatňovať horizontálne na nástroje vo všetkých týchto oblastiach politiky. Existujúce inovačné finančné nástroje sa zaradia do uvedených spoločných pravidiel. V prípade politiky súdržnosti sa dodrží zásada zdieľaného riadenia s členskými štátmi, a preto sa modely EÚ ponúknu členským štátom ako fakultatívne modely najlepších postupov spolu s výraznou motiváciou nasledovať prístup uplatňujúci sa na úrovni EÚ. V oblasti externých opatrení sa zmieša väčší podiel grantov EÚ (ak je to vhodné tak prostredníctvom regionálnych investičných nástrojov) s pôžičkami alebo sa použije v nástrojoch vlastného imania alebo v nástrojoch na rozdelenie rizika, čím sa napomôže mobilizácii dodatočného financovania – vrátane financovania zo súkromného sektora – v záujme podpory priorít EÚ a pokrytia investičných potrieb našich partnerských krajín. K uľahčeniu uvedeného procesu dôjde nadobudnutím platnosti navrhovaných nových ustanovení o finančných nástrojoch v nariadení o rozpočtových pravidlách a zriadením spoločných zásad pre takéto nástroje v miere, ktorá je vhodná pre prostredie externých opatrení.

· Riadenie zo strany finančných inštitúcií: riadením a implementáciou finančných nástrojov by bola všeobecne poverená EIB Group, iné medzinárodné finančné inštitúcie alebo verejné finančné inštitúcie, a to v prípade, že aspoň jeden členský štát je akcionárom. Riadenie by sa takisto mohlo uskutočňovať prostredníctvom štruktúry investičného prostriedku zriadenej na základe vnútroštátnych právnych predpisov a finančné zdroje by sa mohli zložiť z rôznych zdrojov verejného a súkromného sektora. Do úvahy by pripadala aj ďalšia delegácia riadenia na súkromných finančných činiteľov.

Spravodlivosť

1. Ciele politiky

Politiky Európskej únie v oblasti spravodlivosti, základných práv, občianstva a rovnosti sú založené na základných hodnotách a zásadách EÚ, akými sú demokracia, sloboda, tolerancia, nediskriminácia a zákonnosť. Politika podporuje vytvorenie paneurópskej oblasti práva, práv a spravodlivosti v prospech všetkých občanov EÚ.

V dnešnej Európe sa milióny občanov zapájajú do činností, ktoré presahujú hranice, či už ide o ich súkromný život, prácu alebo štúdium alebo postavenie spotrebiteľov. Komisia sa snaží ponúknuť občanom aj podnikom praktické riešenia cezhraničných problémov. Občanom sa snaží zabezpečiť bezproblémové nažívanie, cestovanie a pracovanie v inom členskom štáte a vzbudiť v nich dôveru, že ich práva sú chránené bez ohľadu na to, kde v EÚ sa nachádzajú. Podnikom sa zas snaží zabezpečiť, aby mohli v plnej miere využívať príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh.

Hlavným nástrojom budovania priestoru spravodlivosti v EÚ je legislatíva a Komisia má ambiciózny program zameraný na stanovenie noriem platných v celej EÚ, aby sa ľudia mohli spoliehať na rovnakú základnú úroveň spravodlivosti (napríklad, ak sa stanú obeťou trestného činu) a aby mohli požívať nediskriminačné zaobchádzanie kdekoľvek v Európe. Lisabonská zmluva ponúka nové príležitosti v oblasti justičnej spolupráce v trestnoprávnych a civilných veciach a dáva EÚ za úlohu zjednodušiť prístup k spravodlivosti po celej EÚ. Ustanovuje takisto zásady rovnosti pohlaví a nediskriminácie na základe rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie vo všetkých politikách a aktivitách EÚ.

Aby sa tieto práva a právne predpisy stali účinné v praxi, musia sa implementovať správne a ľudia – od občanov až po sudcom – im musia rozumieť a musia vedieť, ako ich použiť. Komisia preto vedie niekoľko jednoúčelových finančných programov na podporu svojej legislatívy a politík a zameriava sa na cezhraničné otázky, ktoré možno primerane riešiť len koordinovaným postupom na úrovni EÚ.

2. Nástroje

Komisia navrhuje, aby sa programy z tejto oblasti sústredili do programu „spravodlivosť“ a do programu „práva a občianstvo“. Pomocou tohto prístupu sa zjednodušia opatrenia financovania a poskytne sa väčšia súdržnosť a konzistencia v rámci širokej škály financovaných aktivít. Integrované programy sa zamerajú na rad tematických priorít a budú financovať aktivity ponúkajúce EÚ jasnú pridanú hodnotu, ako napr.:

· odborná príprava pre právnické povolania (ako napr. sudcovia a žalobcovia) s cieľom vybaviť ich nástrojmi, ktoré v praxi zabezpečia plnenie práv a výkon spravodlivosti v EÚ a vytvoria vzájomnú dôveru, ktorá je základom pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

· posilnenie sietí, t. j. organizácií po celej EÚ, ktoré majú pomáhať s prípravou budúcich iniciatív v tejto oblasti, ako aj presadzovať ich konzistentnú implementáciu po celej Európe,

· cezhraničná spolupráca v oblasti presadzovania práva, napr. zriadenie poplašných systémov v súvislosti s nezvestnými deťmi, koordinácia operačnej a cezhraničnej protidrogovej spolupráce, ako aj

· zvyšovanie informovanosti a verejného povedomia vrátane podpory vnútroštátnych a európskych kampaní s cieľom informovať ľudí o ich právach garantovaných právnymi predpismi EÚ a o spôsobe, ako ich presadzovať v praxi.

Pokiaľ to bude možné, účasť na programoch sa umožní kandidátskym krajinám a prípadne aj iným tretím krajinám.

3. Implementácia

Znížením počtu programov financovania a koncentrovaním všetkých priorít financovania sa umožní, aby sa rovnaký súbor pravidiel uplatňoval na všetky oblasti a aby sa zefektívnili postupy.

Povedie to k zlepšeniam účinnosti v prípade Komisie, ako aj v prípade príjemcov finančných prostriedkov EÚ. Zníženie právnych základov a rozpočtových kriviek umožní väčšiu flexibilitu, čím dôjde k lepšiemu zameraniu na priority politík EÚ a k lepšiemu plneniu rozpočtu.

Komisia navrhuje, aby sa pokračovalo vo financovaní existujúcich agentúr v oblasti spravodlivosti a základných práv, keďže všetky vytvárajú v rámci rozvoja a implementácie politík v tejto oblasti významnú pridanú hodnotu. Medzi tieto agentúry patria EUROJUST, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť a Agentúra Európskej únie pre základné práva.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011.

Navrhovaný rozpočet na roky 2014 – 2020 spolu, z toho: Program spravodlivosť Program práva a občianstvo || 802 mil. EUR 416 mil. EUR 387 mil. EUR

Rybné hospodárstvo a námorná politika

1. Ciele politiky

Zdravé morské prostredie je dôležitým zdrojom biologickej diverzity, ktorá poskytuje širokú škálu hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výhod. Je takisto zdrojom výživnej a bezpečnej morskej potravy, ktorú v Európe konzumujeme ako dôležitú súčasť našej stravy. Obyvatelia pobrežných oblastí, kde rybárstvo zohráva dôležitú úlohu so svojim životným štýlom, kultúrami, tradíciou a v priebehu času nazhromaždenými vedomosťami, sú odkázaní na pracovné miesta súvisiace s rybolovom, či už v rybárskej flotile, v poľnohospodárstve, v odvetví spracúvania potravy či v rybárskych prístavoch. Rybné hospodárstvo a pobrežné zóny sú takisto obzvlášť citlivé na vplyvy zmeny klímy vrátane povodní, pobrežnej erózie a zvyšujúcej sa hladiny morí.

Európska únia je odhodlaná dosiahnuť udržateľné riadenie svojho rybného hospodárstva založené na ekosystémoch. Po komplexnom prehľade Komisia zanedlho predloží radikálnu reformu spoločnej rybárskej politiky (SRP), ktorá povedie k základným zmenám v riadení rybného hospodárstva s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie rybných zdrojov a budúcnosť rybného hospodárstva v Európe. Túto reformu bude sprevádzať zásadné preorientovanie financovania spoločnej rybárskej politiky (SRP) a integrovaná námorná politika (INP), ktorá bude zahŕňať:

· presun neefektívnych priamych dotácií flotile v súlade s cieľmi v stratégii Európa 2020 vrátane poskytnutia stimulov pre priemysel rybného hospodárstva podnecujúcich reformy, inovácie a udržateľný rybolov,

· uzatvorenie inovačnej priepasti medzi rybným hospodárstvom a inými sektormi hospodárstva, ktoré umožní rybárskym flotilám EÚ, aby sa stali rentabilné a konkurencieschopné a aby prispievali k rastu a zamestnanosti v komunitách závislých na rybnom hospodárstve,

· uľahčenie prechodu na rybné hospodárstvo s nízkym vplyvom, s vylúčením odvrhnutých úlovkov a ktoré má nízky vplyv na morské ekosystémy,

· prispievanie k trvalo udržateľnému riadeniu morských ekosystémov a ekosystémov závislých na akvakultúre,

· posilnenie podpory kolektívnych opatrení vrátane marketingu a výroby, ktorá počíta s dôležitou úlohou organizácií výrobcov,

· zvýšené zameranie na životaschopnosť pobrežných a vnútrozemských komunít závislých od rybného hospodárstva vrátanie zvyšovania hodnoty aktivít súvisiacich s rybolovným hospodárstvom a diverzifikácie smerom k iným sektorom námorného hospodárstva,

· konkurencieschopná a udržateľná akvakultúra poskytujúca spotrebiteľom EÚ zdravé a vysoko výživné produkty.

· posilnená kontrola a zber údajov, čím sa zaistí lepšie dodržiavanie predpisov a plnohodnotná politika založená na vedomostiach,

· integrovaná námorná politika zameraná na presadzovanie udržateľného rastu v námorných sektoroch a regiónoch.

2. Nástroje

Reformovaná námorná politika a politika rybného hospodárstva sa zameria na nový Európsky námorný fond a fond rybného hospodárstva (EMFF), ktorý bude štruktúrovaný na základe 4 pilierov:

· Inteligentné ekologické rybné hospodárstvo (spoločná správa) s cieľom podporovať prechod na udržateľné rybné hospodárstvo, ktoré je selektívnejšie, neprodukuje žiadne odvrhnuté úlovky a menej poškodzuje morské ekosystémy, čím prispieva k udržateľnému riadeniu morských ekosystémov; a poskytovať podporu zameranú na inovácie a pridanú hodnotu, čím sa sektor rybného hospodárstva stane hospodársky životaschopný a odolný voči externým šokom a konkurencii z tretích krajín.

· Inteligentná ekologická akvakultúra (spoločná správa) na dosiahnutie hospodársky životaschopnej, konkurencieschopnej a ekologickej akvakultúry, schopnej čeliť celosvetovej konkurencii a poskytnúť spotrebiteľom v EÚ výrobky s vysokou nutričnou hodnotou.

· Udržateľný a inkluzívny územný rozvoj (spoločná správa) s cieľom zvrátiť hospodársky úpadok mnohých pobrežných a vnútrozemských komunít závislých na rybnom hospodárstve, a to tak, že sa aktivitám súvisiacim s rybným hospodárstvom a diverzifikácii smerom k iným sektorom námorného hospodárstva pridá vyššia hodnota.

· Integrovaná námorná politika (priama centralizovaná správa) na podporu prierezových priorít, ktoré majú skutočný potenciál na tvorbu úspor a rastu, ale ktoré členské štáty sami nepresadzujú – ako napr. vedomosti v námornej oblasti, námorné územné plánovanie, integrovaná správa pobrežných oblastí a integrovaný námorný dohľad a prispôsobenie sa nepriaznivým vplyvom zmeny klímy v pobrežných oblastiach.

Okrem týchto štyroch pilierov zahrnie EMFF sprievodné opatrenia v oblasti zberu údajov a vedeckých odporúčaní, kontroly, správy, trhov v oblasti rybného hospodárstva (vrátane najvzdialenejších regiónov), dobrovoľných platieb regionálnych správnych organizácií rybného hospodárstva a technickej pomoci.

Politiku doplnia dva medzinárodné nástroje:

· Dohody o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva (FPA), v ktorých sa ustanoví právny, hospodársky a environmentálny rámec pre rybolovné aktivity vykonávané rybárskymi loďami z EÚ vo vodách tretích krajín, ktoré samotné nie sú schopné plne využiť svoje zásoby rýb.

· Regionálne organizácie pre riadenie rybného hospodárstva (RFMO), čo sú medzinárodné subjekty pozostávajúce zo štátov, regionálnych hospodárskych integrovaných organizácií (EÚ) a rybolovných subjektov zriadených na zabezpečenie zachovania a udržateľnosti rybolovných zdrojov na otvorenom mori.

3. Implementácia

Architektúra právnych aktov, na ktorých sú založené tieto programy, sa výrazne zjednoduší. Bude vytvorená jednotný EMFF zahŕňajúci v jednom rámci všetky existujúce nástroje rybného hospodárstva a námorné nástroje s výnimkou medzinárodných dohôd v oblasti rybného hospodárstva a členstva EÚ v RFMO. Tento prístup umožní z hľadiska plánovania, riadenia, monitorovania a hodnotenia väčšiu synergiu a zníženie administratívnej záťaže pre členské štáty aj Komisiu.

Okrem toho spoločný strategický rámec pokrývajúci všetky štrukturálne fondy umožní, aby boli opatrenia na podporu námornej politiky a politiky rybolovu plánované aj v rámci ďalších fondov, na ktoré sa tento rámec vzťahuje.

V rámci spoločnej správy sa zvýši počet výdavkových oblastí, čím členské štáty získajú väčšiu flexibilitu a dlhodobejšiu strategickú perspektívu. Na EMFF sa bude vzťahovať spoločný strategický rámec a zmluvy o partnerstve, ktorý sa vzťahuje na všetky fondy EÚ v rámci spoločnej správy.

4. navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011.

Európsky námorný fond a fond rybného hospodárstva (EMFF) a Medzinárodné dohody o rybolove / RFMO || 6,7 mld. EUR

Výskum a inovácia

1. ciele politiky

Európa potrebuje špičkový výskum a inováciu, ktoré presahujú štátne hranice, kombinujú rôzne vedecké disciplíny, technológie a schopnosti v oblasti obchodovania a lákajú talenty z celého sveta. Výskum a inovácia je nevyhnutná na podporu pozície EÚ na dnešných rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch a na riešenie výziev budúcnosti. Investovanie do výskumu a inovácie v Európe vytvorí nové pracovné príležitosti a zabezpečí dlhodobý udržateľný rast a konkurencieschopnosť Európy.

Vedecké poznatky, nové technológie a inovácie sú takisto potrebné na riešenie pálčivých spoločenských problémov, akými sú. zmena klímy, starnúca populácia a nedostatok zdrojov. Sú to obrovské výzvy, ktoré si vyžadujú zásadný prelom v oblasti výskumu a inovácie, pričom niektoré z nich možno dosiahnuť len prostredníctvom koordinovaného postupu na európskej úrovni. Minulý výskum financovaný EÚ napríklad sústredil odborné vedomosti z vedúcich centier v celej Európe, čo vyústilo do inovatívneho spôsobu, ako diagnostikovať a liečiť Alzheimerovu chorobu. Prelomy takéhoto druhu hlboko ovplyvnia životy európskych občanov vďaka zlepšeniam kvality zdravotníckej starostlivosti, novým modelom práce a súkromného života a bezpečnejšiemu živobytiu. Úspešné inovácie, ktoré riešia tieto výzvy, poskytnú podnikom obrovské príležitosti pre rast a pre tvorbu nových pracovných miest.

A predsa, aj napriek svojej zásadnej dôležitosti, výkon Európy v oblasti výskumu a inovácie zaostáva za americkým a japonským, pričom Čína, Brazília a India ho rapídne dobiehajú. Na zvrátenie súčasného trendu sa v stratégii Európa 2020 stanovuje cieľ zvýšiť náklady na výskum a rozvoj na 3 % HDP do roku 2020. Osobitnou prioritou je posilnenie podnikového výskumu a inovácií, napríklad prostredníctvom verejného financovania, ktoré priláka vyššie súkromné investície.

V spojení s národným a súkromným financovaním môže rozpočet EÚ významne prispieť k splneniu týchto cieľov a k zvýšeniu výkonu výskumu a inovácie EÚ.

2. Nástroje

Kľúčový krok k modernizácii programov EÚ z oblasti výskumu a inovácie je sústrediť v rámci jediného spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie (CSF) tri hlavné existujúce iniciatívy a zdroje financovania:

– siedmy rámcový program (7. RP),

– časť o inovácii rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), a

– Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT).

CIP stanoví strategické ciele pre všetky opatrenia v oblasti financovania výskumu a inovácie EÚ. Bude sústredenejší ako súčasné schémy financovania a bude sa implementovať prostredníctvom harmonizovaných pravidiel a postupov. Týmto spôsobom budú výskumné a inovačné činnosti navzájom koherentne spojené a vplyv financovania EÚ sa zvýši. Spoločný strategický rámec zvýši pridanú hodnotu intervencií EÚ prostredníctvom generovania kritickej úrovne zdrojov, odborných znalostí a vynikajúcich výsledkov v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sa nedajú dosiahnuť na vnútroštátnej úrovni.

Spoločný strategický rámec sa vďaka zjednodušeniu a zjednoteniu financovania výskumu EÚ stane prístupnejším pre MSP a pre nových účastníkov. Zlepší sa tak rozširovanie know-how potrebného pre inováciu a tvorbu politiky. Spojené výskumné centrum tak bude môcť účinnejšie prispievať k tvorbe politiky. Medzinárodná spolupráca získa strategickejšie postavenie a zdôrazní sa význam Európskej výskumnej oblasti.

V tomto celkovom rámci sa bude spoločný strategický rámec vzťahovať na priamy a nepriamy výskum, pričom každý z nich bude založený na troch odlišných, ale vzájomne podporujúcich sa blokoch v súlade s prioritami stratégie Európa 2020:

(4) Vynikajúce výsledky vo vedných odboroch. Tento blok posilní vynikajúce výsledky EÚ na svetovej úrovni vo vede, a to tak, že sa v Európe vytvoria podmienky pre rozvoj talentov a prilákajú sa vedúci výskumníci. Dôraz sa bude klásť na: silnejšiu podporu priekopníckemu výskumu (prostredníctvom Európskej výskumnej rady); budúce a novovznikajúce technológie; zručnosti, odbornú prípravu a rozvoj kariéry výskumníkov (akcie „Marie Curie“); budovanie sietí medzi prioritnými výskumnými infraštruktúrami, prístup k nim (vrátane e-infraštruktúr) a ich rozvoj.

(5) Riešenie spoločenských výziev. V záujme priameho reagovania na výzvy uvedené v stratégii Európa 2020 sa v rámci tohto bloku budú podporovať aktivity vzťahujúce sa na celé spektrum od výskumu po uvádzanie na trh. Tento celok bude zahŕňať inovačné činnosti (pilotné projekty, demonštračné projekty, testovacie prostredie, podpora verejnému obstarávaniu a uvádzanie inovácií na trh), medziodborový prístup, sociálno-ekonomický výskum a výskum v oblasti humanitných vied. Bude sa zameriavať na zdravie, demografické zmeny a dobré životné podmienky, bezpečnosť potravín a ekologické hospodárstvo, bezpečnú, čistú a účinnú energiu, inteligentnú, ekologickú a integrovanú dopravu, dodávku surovín, efektívnosť zdrojov a akcie súvisiace s klímou, a inkluzívne, inovatívne a bezpečné spoločnosti (vrátane bezpečnosti kybernetického priestoru a bezpečnejšieho internetu). Európsky inovačný a technologický inštitút bude prostredníctvom znalostných a inovačných spoločenstiev významne prispievať k riešeniu týchto výziev s výrazne navýšeným rozpočtom.

(6) Vytváranie vedúceho postavenia v oblasti priemyslu a súťažných rámcov. Cieľom je podpora a presadzovanie výskumu v podnikateľskom sektore a inovácií v oblasti podporných technológií, služieb a novovznikajúcich odvetví s výrazným zameraním na vyrovnanie investícií súkromného sektora do výskumu a rozvoja a riešenie problémov typických pre MSP. Prioritné akcie sa týkajú týchto oblastí: zvyšovanie strategických investícií a vedúceho postavenia v súčasnosti a v budúcnosti, ktoré umožňuje priemyselné technológie a služby so špecializovanou podporou IKT (vrátane makro/nano elektroniky a fotoniky); nanotechnológie, zdokonalených materiálov a pokročilých výrobných systémov; priemyselnej biotechnológie; výskumu vesmíru a inovácie a nízkouhlíkových a adaptačných technológií so zvláštnym zreteľom na zabezpečenie integrovaného prístupu ku kľúčovým technológiám; umožnenie prístupu k rizikovému financovaniu a rizikovému kapitálu (na základe finančného nástroja s rozdelením rizika 7. RP a finančných nástrojov CIP) a na poskytnutie širokej podpory Európskej únii na inováciu v MSP s vysokým potenciálom rastu.

Prístup bude zahŕňať ako aktivity založené na programe, tak aj viac otvorených oblastí, v rámci ktorých budú môcť uchádzači navrhnúť inovačné projekty a prelomové riešenia.

3. Implementácia

V súlade s koncepciou spoločného strategického rámca sa implementácia zjednoduší a zoštandardizuje. Zjednodušenie sa bude týkať tak schém financovania, ako aj administratívnych pravidiel súvisiacich s účasťou a šírením výsledkov. Na uvedené tri bloky spoločného strategického rámca sa bude vzťahovať nový a jednotný súbor pravidiel, pričom sa zohľadnia osobitosti Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) (a jeho potreby regulačnej flexiblity), ako aj osobitostí MSP. Hlavné operačné prvky spoločného strategického rámca budú zahŕňať toto:

· V rámci spoločného strategického rámca sa bude používať racionalizovaný súbor schém a nástrojov financovania, pričom sa zachovajú tie schémy a nástroje, ktoré fungujú v súčasných programoch, spoja sa tie, ktoré majú podobné ciele a ukončia sa tie, ktoré už na tento účel nie sú vhodné. Okrem financovania grantov sa budú viac využívať aj inovačné finančné nástroje. Dôraz sa bude klásť aj na obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a na ceny.

· Na výberové kritériá, účtovníctvo, podávanie správ a audit sa bude plošne vzťahovať jednotný súbor pravidiel. Medzi dôverou a kontrolou a medzi podstupovaním rizika a vyhýbaním sa riziku nastane nová rovnováha. S cieľom uľahčiť príjemcom pomoci (držiteľom grantov) administratívne bremeno sa zavedie zásadným spôsobom zjednodušený prístup preplácania nákladov založený na čo možno najširšej akceptácii účtovníckej a manažérskej praxe príjemcov pomoci s jednorazovými platbami a paušálnymi sadzbami. Od príjemcov pomoci sa bude vyžadovať, aby využili výsledky alebo aby ich zverejnili prostredníctvom vhodných distribučných kanálov.

· Projekty budú môcť začať skôr, pretože výberové a následné hodnotiace rokovacie fázy budú oveľa kratšie. Jednoduchšie usmerňovacie a poradenské služby sa budú uchádzačom a účastníkom poskytovať prostredníctvom jedinečného elektronického portálu. Okrem toho dôjde k racionalizácii podporných štruktúr v členských štátoch s cieľom zriadiť jednotné kontaktné miesto pre všetky spoločné aktivity v rámci spoločného strategického rámca v národných jazykoch. Na pomoc talentovaným výskumníkom a inovátorom, ktorí nemajú dostatok skúseností so žiadaním o finančné prostriedky EÚ, sa zavedú osobitné opatrenia. Na spoločný strategický rámec sa bude vzťahovať prístup jednotného auditu.

· Kvalita, efektívnosť a konzistentnosť implementácie spoločného strategického rámca sa zvýši prostredníctvom väčšej externalizácie, pričom sa nadviaže na pokrok dosiahnutý v súčasných programoch. Výkonné agentúry zriadené v rámci súčasných programov sa v záujme úspor rozšíria. Verejno-súkromné partnerstvá s priemyslom a verejno-verejné partnerstvá s programami členských štátov sa budú ďalej využívať, a to vrátane využívania nových možností uvedených v revidovanom nariadení o rozpočtových pravidlách. Tieto partnerstvá budú spočívať v záväzkoch všetkých strán získať zdroje, aby sa v strategických oblastiach zvýšili investície a prekonala sa fragmentácia úsilia.

· Strategické zosúladenie zdrojov EÚ, národných a regionálnych zdrojov prostredníctvom spoločného programovania s členskými štátmi zvýši pridanú hodnotu a vplyv celkových investícií.

· Zvýšené použitie inovačných finančných nástrojov posilní súkromné výskumné a inovačné investície vrátane investícií rizikového kapitálu do inovačných podnikov zaoberajúcich sa špičkovými technológiami, najmä MSP. Riadiť ich bude externe banková skupina Európskej investičnej banky, iné medzinárodné finančné inštitúcie alebo verejné finančné inštitúcie, kde aspoň jeden štát je akcionárom v súlade so všeobecnými pravidlami o dlhu a vlastnom imaní.

Predpokladá sa, že okolo dvoch tretín rozpočtu spoločného strategického rámca by sa mohlo takýmto spôsobom implementovať externe (v súčasnosti je to asi polovica), a to rozdelených medzi rôzne podporné mechanizmy. Stupeň a povaha externalizácie by sa mali určiť medzi iným podľa vplyvu na efektívnosť a na celkový rozpočet v rámci riadenia, čo môže znamenať ďalšie zjednodušenie pravidiel uplatniteľných na externalizované riadenie. Komisia by aj v takomto prípade mala naďalej priamu zodpovednosť za riadenie, obzvlášť v oblastiach spojených so základnými politickými kompetenciami.

Doplnkovosť a synergie s financovaním výskumu a inovácií uskutočňovaných cez politiku súdržnosti sa zaistia jasným rozlíšením medzi cieľmi a metódami intervencie. Výskum a inovácie tvoria základ prosperity a blahobytu všetkých regiónov EÚ, a je preto v záujme členských štátov vybudovať vysokokvalitné, silné a účinné systémy výskumu a inovácií. Zásahy spoločného strategického rámca k tomu prispejú prideľovaním rozpočtových prostriedkov založených na vynikajúcich výsledkoch v oblasti výskumu a inovácie, bez ohľadu na zemepisnú polohu. Zásahy v oblasti politiky súdržnosti sa zvýšia, keďže predstavujú najdôležitejší nástroj na riešenie budovania výskumných a inovačných kapacít na regionálnej úrovni vrátane rozvoja výskumných infraštruktúr, a to prostredníctvom vopred určených rámcov pre oprávnené regióny. Partnerské zmluvy s členskými štátmi budú spolu so spoločným strategickým rámcom podporovať stratégie inteligentnej špecializácie riešiace priority, ktoré sú stanovené v spoločnom strategickom rámci a ktoré sú založené na posúdení regionálnej/miestnej situácie. Malo by to poskytnúť cestu k vynikajúcim výsledkom a časom viesť k vyššiemu počtu vynikajúcich výskumníkov a inovátorov z regiónov (najmä z konvergentných regiónov), ktorí sa môžu v plnej miere zúčastniť na spoločnom strategickom rámci. Vhodné rozhranie sa môže zriadiť v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky na podporu výskumu a inovácie v poľnohospodárstve, ako aj v rámci relevantných aktivít vzdelávania a iných programov EÚ vrátane bezpečnosti.

4. Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011.

Spoločný strategický rámec pre výskum a inovácie spolu || 80 mld. EUR

Administratíva

Z administratívneho okruhu rozpočtu EÚ sa financujú aktivity všetkých finančných inštitúcií EÚ – Európskeho parlamentu (približne 20 %), Európskej rady a Rady (7 %) Komisie (40 %) a iných inštitúcií, ako sú Súdny dvor, Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť alebo Európsky ombudsman (15 %), ako aj dôchodky (16 %) a európske školy (2 %).

Administratíva predstavuje pomerne malú časť rozpočtu EÚ – 5,7 % súčasného viacročného finančného rámca. Tento podiel sa v posledných rokoch významne nezmenil napriek najväčšiemu rozšíreniu EÚ, ku ktorému kedy došlo, a rastúcemu množstvu inštitúcií a útvarov umiestnených po celej EÚ, dodatočným úlohám, ktoré prirodzene vedú k rastúcemu počtu zamestnancov a neskôr k poberateľom dôchodkov. Časť rozpočtu vyhradená na administratívu sa používa na vyplácanie výplat a dôchodkov, na pokrývanie nákladov napr. za budovy, zasadnutia expertov, za služobné cesty, systémy IT a za iné súvisiace výdavky. Pokrýva aj náklady za preklad a tlmočenie v Únii s 23 jazykmi. Z tejto časti rozpočtu sa vypláca aj systém európskych škôl v niekoľkých členských štátoch.

Vzhľadom na to, že výdavky na dôchodky a na európske školy majú iný charakter a sú ovplyvnené dlhodobými trendmi, návrh viacročného finančného rámca Komisie uvádza administratívne výdavky potrebné na fungovanie inštitúcií EÚ oddelene, ako podokruh v rámci okuhu V (bez dôchodkov a európskych škôl).

Komisia sa domnieva, že je ťažké, avšak realizovateľné obmedziť rast na administratívne náklady (položka V rozpočtu) počas budúceho programového obdobia na základe stropu z roku 2013. Za obdobie rokov 2014 – 2020 by to neznamenalo žiadne navýšenie operačných administratívnych výdavkov bez toho, aby boli dotknuté náklady vyplývajúce z budúcich rozšírení.

V roku 2004 Európska únia reformovala svoju verejnú službu a postavenie jej zamestnancov sa stalo jedno z najmodernejších v tej dobe. Nová kariérna štruktúra orientovaná na výkon a založená na zásluhách, nový zmluvný štatút pre zamestnancov plniacich vedľajšie úlohy, reforma dôchodkového systému, nové pracovné metódy a prorodinné pracovné podmienky predstavovali len niekoľko zmien, ktoré zaviedla prvá komplexná reforma európskeho práva verejnej služby od roku 1968. Táto reforma sa vzťahovala nielen na inštitúcie, ale aj na útvary EÚ a agentúry založené v takmer všetkých členských štátoch. Táto reforma umožnila EÚ do dnešného dňa ušetriť takmer 3 miliardy EUR. Až do roku 2020 bude naďalej pre rozpočet EÚ vytvárať úspory vo výške približne 5 miliárd EUR.

Nedávne udalosti v celosvetovom hospodárstve, ako aj následná potreba konsolidovať verejné financie si vyžaduje osobitné úsilie zo strany každej verejnej správy a jej zamestnancov, aby sa zlepšila efektívnosť a aby došlo k prispôsobeniu sa meniacemu sa hospodárskemu a sociálnemu kontextu. Tento kontext sa takisto vzťahuje na európsku verejnú službu a správu európskych inštitúcií. Komisia ako správny orgán v posledných rokoch dodržala túto zodpovednosť tým, že sledovala politiku nulového rastu zamestnancov a plnila nové politické priority prostredníctvom vnútorného presunu zamestnancov, poskytovala nástroje a postupy na zlepšenie svojej vnútornej organizácie a efektívnosti a nedávno navrhla zmrazenie administratívnych výdavkov na rok 2012.

Okrem týchto administratívnych opatrení sa Komisia rozhodla navrhnúť zmeny v súčasnom Služobnom poriadku úradníkov Únie a podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Únie, ktoré umožnia všetkým inštitúciám, útvarom a agentúram uskutočniť ďalšie zisky a úspory a pritom garantovať príťažlivú verejnú službu EÚ tých najvyšších štandardov v spoločnosti občanov zo všetkých členských štátov.

Komisia sa domnieva, že je nutné a aj možné usporiť viac, a to vo všetkých inštitúciách, útvaroch a agentúrach. V záujme tohto cieľa sa Komisia rozhodla navrhnúť zníženie zamestnancov o 5 % vo všetkých inštitúciách, útvaroch a agentúrach. Toto bude jeden z hlavných prvkov pri zabezpečovaní úspor a predstavuje časť celosvetového stimulu na zvýšenie efektívnosti pre všetky inštitúcie. Zníženie stavu zamestnancov by sa malo kompenzovať zvýšením počtu pracovných hodín zamestnancov bez kompenzačných úprav ich platov.

Výzva zadržať rast administratívnych výdavkov si však bude vyžadovať dodatočné modifikácie regulačného rámca pracovnepránych vzťahov. Komisia má v úmysle najmä:

· Modifikovať metódu pre úpravu platov a súčasne predĺžiť súčasný „osobitný poplatok“, ktorý platia všetci úradníci v dnešnej maximálnej sadzbe 5,5 %.

· V súlade s demografickým vývojom v Európe predĺžiť dôchodkový vek zo 63 na 65 rokov a vekovú hranicu na predčasný dôchodok zvýšiť z 55 rokov na 58 rokov a lákať ponukou možnosti pracovať do 67 rokov.        Metodika výpočtu výšky príspevku na dôchodkové zabezpečenie bude takisto zladená s medzinárodnými aktuálnymi štandardmi. Cieľom tejto zmeny bude poskytnúť orgánom a členským štátom stabilnejšiu sadzbu dôchodkových príspevkov, ktorá bude menej citlivá na pohyby krátkodobých úrokových sadzieb, a teda aj menej náchylná na otrasy.

· Nastaviť jasnú väzbu medzi zodpovednosťou a hodnosťou: bude reštrukturalizovaný kariérny postup vo funkčnej skupine AST tak, aby dve najvyššie hodnosti (AST 10 a 11) boli vyhradené pre úradníkov vykonávajúcich najvyššiu úroveň zodpovedných úloh v tejto kategórii čo do zodpovednosti za pracovníkov, finančné otázky alebo koordináciu.

· Naberať administratívny personál nastálo ako zmluvných zamestnancov miesto ich doživotného menovania za úradníkov. S cieľom vyhnúť sa stálemu prekrývaniu zmluvných zamestnancov a úradníkov vykonávajúcich tie isté úlohy, bude naberanie úradníkov do administratívnych funkcií postupne utlmované.

· Predlžovať minimálnu týždennú pracovnú dobu z 37,5 hod. na 40 hodín a súčasne udržiavať súčasnú maximálnu týždennú pracovnú dobu v trvaní 42 hodín. Predĺženie pracovnej doby pomôže vyrovnať 5 % zníženie počtu zamestnancov.

· Zmeniť výpočet cestovných náhrad.

Čo sa týka agentúr, Komisia by takisto rada predložila isté zmeny služobného poriadku s cieľom umožniť dôslednejšiu a bezproblémovejšiu implementáciu služobného radu, ktorý by lepšie zohľadňoval osobitnosti agentúr. V závislosti od záverov medziinštitucionálnej pracovnej skupiny o agentúrach by mohli byť v budúcnosti predložené ďalšie opatrenia, ktoré by mohli priniesť ďalšie úspory správnych výdavkov agentúr a ktoré by boli zohľadnené v zodpovedajúcom okruhu rozpočtu EÚ.

Komisia navrhne realizáciu týchto opatrení od roku 2013, t. j. pred programovým obdobím 2014 – 2020.

Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020

Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011.

Administratíva, z toho || 62,6 mld. EUR

· Výdavky na dôchodky a európske školy || 12,2 mld. EUR

· Administratívne výdavky inštitúcií || 50,45 mld. EUR

[1]               KOM(2010) 600 v konečnom znení, prijaté 26. októbra 2010.

[2]               KOM(2009) 82 v konečnom znení a závery Rady z 30. 11. 2009 o rámci Spoločenstva pre prevenciu katastrof v EÚ a závery Rady zo 14. 11. 2008 o európskej odbornej príprave zameranej na zvládanie katastrof.

[3]               KOM (2011) 112: Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050, 8. marec 2011.

[4]               Tento údaj vychádza z posúdenia vplyvu plánu do roku 2050.

[5]               Tento údaj vychádza zo skúseností s programom „NER 300“, v ktorom sa v období 2011 – 2015 očakáva mobilizácia okolo 10 miliárd eur (vrátane 4 až 5 miliárd v podobe príjmov z aukcie emisných kvót) na podporu demonštratívnych projektov zachytávania a ukladania oxidu uhličitého a výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

[6]               KOM(2010) 614.

[7]               KOM(2010) 642.

[8]               Správa Eurostatu o nezamestnanosti z 10. mája 2011 a údaje Eurostatu o ukazovateľoch stratégie Európa 2020 z 20. mája 2011.

[9]               Spoločný strategický rámec bude zahŕňať ESF, Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva.

[10]             Z doterajších skúseností vyplýva, že podiel reintegrácie na trh práce po 12 mesiacoch dosahuje okolo 40 % a z dlhodobého hľadiska je možné pozorovať ďalší pozitívny vývoj.

[11]             Tak, ako je stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách, na implementáciu týchto akcií nie je potrebný žiadny špecifický právny predpis. Príslušné rozpočtové príspevky prideľuje každoročne rozpočtový orgán.

[12]             Navrhované prvky podprogramu „Ochrana klímy“ sú uvedené v samostatnej kapitole venovanej politike ochrany klímy.

[13]             Environmentálne akčné plány sú plány alebo programy na vykonávanie špecifickej environmentálnej politiky v zmysle požiadaviek environmentálnych smerníc EÚ (napr. akčný rámec priorít podľa smernice o biotopoch a plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa rámcovej smernice o vode, plán minimalizácie odpadu podľa rámcovej smernice o vode, plán redukcie znečistenia ovzdušia, ktorý má viesť k splneniu požiadaviek na kvalitu ovzdušia stanovených v právnych predpisoch CAFÉ atď.), prípadne, ktoré sú navrhované príslušnými orgánmi v súlade s odporúčaniami EÚ (napr. udržateľný plán rozvoja mesta, plány integrovaného riadenia pobrežných zón atď.).

[14]             KOM(2011) 244.

[15]             Rusko bude môcť aj naďalej čerpať z podpory cezhraničnej a regionálnej spolupráce v rámci nástroja ENI.

[16]             Zníženie emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšenie podielu z obnoviteľných zdrojov energie v konečnej spotrebe energie v EÚ o 20 % a zlepšenie energetickej účinnosti o 20 % do roku 2020.

[17]             V prípade dopravných projektov sa bude miera spolufinancovania líšiť v rámci módov v závislosti od dostupnosti financovania projektu. Vyššia miera spolufinancovania sa predpokladá v prípade cezhraničných projektov. V konvergenčných regiónoch bude miera spolufinancovania založená na miere spolufinancovania pre investície ustanovenej podľa nových nariadení pre Kohézny fond a štrukturálne fondy.

[18]             Na základe skúseností s európskym plánom na oživenie hospodárstva sa odhaduje, že typicky do 30 % spolufinancovania môže byť nutných na odštartovanie konečného investičného rozhodnutia a na opätovné spustenie zložitých cezhraničných projektov. V prípade, že projekt nie je z komerčného hľadiska realizovateľný, ale zameriava sa na zvyšovanie bezpečnosti dodávok alebo na ukončenie izolácie niektorých členských štátov, mohla by byť vyžadovaná miera spolufinancovania dokonca ešte vyššia (až do 80 %).