[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

V Bruseli 3.12.2009

KOM (2009) 667 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE PIATE NÁRODNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PODĽA RÁMCOVÉHO DOHOVORU OSN O ZMENE KLÍMY (UNFCCCC)

(vyžaduje sa podľa článku 12 Dohovoru OSN o zmene klímy)

{SEK(2009) 1652}

OBSAH

1. Zhrnutie 3

1.1. Národné špecifiká 4

1.2. Inventár 6

1.3. Politiky a opatrenia 6

1.4. Odhady 7

1.5. Následky, ohrozenosť a adaptácia 9

1.6. Finančné zdroje a prenos technológií 10

1.7. Výskum a systematické pozorovanie 11

1.8. Vzdelávanie, školenie a verejná informovanosť 13

1. ZHRNUTIE

Toto je piate národné oznámenie Európskeho spoločenstva (ES) podľa článku 12 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy ( United Nations Framework Convention on Climate Change , UNFCCC)

ES a jeho 27 členských štátov sa už roky – či už jednotlivo alebo spoločne – podieľa na opatreniach zameraných na boj proti zmene klímy. Toto úsilie v roku 2008 značne pokročilo, keď bol na úrovni ES schválený ambiciózny integrovaný balík politík a opatrení v oblasti energetiky a zmeny klímy. Balík obsahuje návrhy v týchto oblastiach: energia z obnoviteľných zdrojov, systém na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS), spojené úsilie členských štátov pri znižovaní emisií zo sektorov mimo EÚ ETS a geologické ukladanie CO2. Okrem toho sa ním stanovujú konkrétne ciele na rok 2020. Balík navyše obsahuje právny záväzok znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V rovnakom čase, ako bol schválený klimaticko-energetický balík, sa prijalo aj nariadenie, ktorým sa stanovujú emisné normy nových osobných automobilov a odsúhlasilo sa, že dodávatelia fosílnych palív sú povinní znížiť emisie skleníkových plynov v rámci celého svojho výrobného reťazca. K ďalším dôležitým aktuálnym zmenám patrí začlenenie činností leteckej dopravy do EÚ ETS a nová smernica na podporu ekologických a energeticky účinných vozidiel cestnej dopravy.

ES sa aktívne snaží o vykonávanie existujúcich politík a neustále pracuje na príprave nových, aby sa prispôsobilo meniacej sa situácii. Pri vypracúvaní politík sa opiera o výsledky klimatického výskumu, poznatky o následkoch zmeny klímy a vypracované možnosti adaptácie na zmenu klímy a zmiernenie jej následkov. Na techniky a stratégie na zníženie emisií skleníkových plynov z konkrétnych hospodárskych sektorov (napríklad energetika a doprava) sa sústredí niekoľko projektov.

Existujúce politiky sa už začínajú prejavovať – napríklad od roku 2003 sa v EÚ-27 postupne znížila spotreba energie na obyvateľa. V období rokov 1990 až 2007 došlo aj k zníženiu emisií skleníkových plynov. Primárna energetická náročnosť priebežne klesá už od roku 1996. Takisto sa vo výrazne vyššej miere využíva energia z obnoviteľných zdrojov.

Očakáva sa, že vďaka existujúcim opatreniam a využívaniu mechanizmov Kjótskeho protokolu EÚ-15 splní svoj cieľ stanovený na základe tohto protokolu. Do roku 2020 sa výhľadovo počíta s tým, že pomocou existujúcich opatrení sa predpokladané emisie (okrem LULUCF[1]) v EÚ-15 ustália približne na úrovni z roku 2010, kým v prípade celkových emisií EÚ-27 sa očakáva mierne zníženie predtým, ako sa do roku 2020 vrátia na úroveň z roku 2005. Očakáva sa, že pomocou dodatočných opatrení budú emisie v EÚ-27 do roku 2020 naďalej rovnomerne klesať. V porovnaní s úrovňami z roku 1990 by malo ísť o pokles o 15 % (mnohé prognózy členských štátov však zatiaľ neberú v plnej miere do úvahy účinok nových opatrení navrhovaných v oblasti zmeny klímy).

V súvislosti s LULUCF vyplýva z dostupných údajov od 20 členských štátov, že v období rokov 1990 až 2007 došlo v zásade k nárastu čistého zníženia emisií.Podľa prognóz má však do roku 2020 nastať prudký pokles čistého nárastu emisií CO2 z LULUCF, ktoré sa majú vrátiť na úroveň z roku 1990.Preto sa nedá vylúčiť, že do roku 2020 dôjde k nárastu čistých emisií skleníkových plynov z LULUCF.

Hoci je zníženie emisií skleníkových plynov mimoriadne dôležité z hľadiska zamedzenia nebezpečným dôsledkom zmeny klímy, ES si uvedomuje, že niektoré z nich sú vzhľadom na minulé emisie neodvratné. Preto ES vykonalo prieskum a pracovalo na pochopení týchto následkov, vývoji možností adaptácie a pomoci rozvojovým krajinám pri budovaní ich kapacít pri riešení otázky zmeny klímy. Súčasťou tohto úsilia je aj lepšia koordinácia politických opatrení prostredníctvom bielej knihy na účely určenia politického smerovania ES v nadchádzajúcich rokoch.

Okrem opatrení v rámci vlastného územia je ES pevne odhodlané pomáhať rozvojovým krajinám pri boji proti chudobe a dosahovaní miléniových rozvojových cieľov OSN. Boj proti zmene klímy predstavuje prirodzenú súčasť tohto programu. V uplynulých rokoch sa cielená spolupráca v oblasti zmeny klímy výrazne posilnila rôznymi rámcovými predpismi V tom istom období postupne narastali aj finančné príspevky ES na opatrenia súvisiace so zmenou klímy.

Spoločenstvo si uvedomuje význam zvyšovania informovanosti, vzdelávania a školení verejnosti v tematike zmeny klímy. V rámci prípravy tohto oznámenia sa konala šesťtýždňová konzultácia s európskymi organizáciami, ktoré pôsobia v oblasti zmeny klímy. Na základe ich odozvy bolo možné zlepšiť prezentáciu niektorých informácií v tomto oznámení. Okrem toho sa takto získal prehľad o rôznych postojoch k aktuálnemu stavu politiky EÚ v oblasti zmeny klímy. V zásade boli pozitívne, najmä pokiaľ ide o aktuálny klimaticko-energetický balík, no zainteresované strany prejavili aj obavy a poukázali na oblasti, kde je potrebné urobiť viac.

Cieľom, na ktorom sa EÚ dohodla na obdobie po roku 2012, je obmedzenie zvýšenia celosvetovej priemernej teploty na menej ako 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Ak budú súčasné trendy v oblasti emisií pokračovať, táto prahová hodnota by mohla byť prekročená už v roku 2050. Značné adaptačné úsilie bude potrebné aj v prípade, že sa podarí nárast celosvetovej priemernej teploty udržať na úrovni pod 2 ºC.

Spoločenstvo sa domnieva, že úspech závisí od troch kľúčových oblasti: ciele a akcie, financovanie a vybudovanie účinného globálneho trhu s uhlíkom. Medzinárodná dohoda na obdobie po roku 2012 musí byť dostatočne ambiciózna a komplexná, t. j. musí od všetkých priemyselných krajín vyžadovať porovnateľné zníženia emisií, kým od rozvojových krajín primerané opatrenia na obmedzenie emisií. Pokiaľ sa podarí dosiahnuť takúto dohodu, Spoločenstvo je pevne rozhodnuté stanoviť si cieľ znížiť emisie o 30 % namiesto 20 %, ktoré sú záväzným cieľom v súčasnosti.

Národné špecifiká

Počet obyvateľov

- Po pristúpení Bulharska a Rumunska 1. januára 2007 má EÚ 27 členských štátov. Populácia EÚ-27 neustále narastá o približne 0,3 % ročne. Podobný trend sa uvádza aj v štvrtom národnom oznámení.

Hospodárstvo

- HDP EÚ-27 postupne narastá (o približne 2,3 % v období rokov 1995 až 2007) najmä vďaka silnému rastu v sektore služieb.

Energetika

- V období rokov 1990 až 2007 narástla celková primárna a konečná spotreba energie (približne o 0,5 % ročne), no v posledných rokoch sa stabilizovala.

- Trend presunu primárnej skladby palív z uhlia na plyn, ktorý sa uvádza v štvrtom národnom oznámení pokračuje. Miera rastu v prípade energie z obnoviteľných zdrojov (najmä veterná energia a biomasa) však od roku 2002 vykazuje narastajúci trend.

- Závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív sa od štvrtého národného oznámenia prudko zvýšila, čo vyvolalo pochybnosti ohľadom energetickej bezpečnosti.

Preprava

- Nárast konečnej spotreby energie bol do veľkej miery spôsobený neustále väčším dopytom po energii v sektore dopravy.

- Sektor nákladnej aj osobnej dopravy od roku 1990 vykazuje neustále výrazný rast. Rast v sektore osobnej dopravy sa začína mierne oddeľovať od hospodárskeho rastu.

Využívanie pôdy, poľnohospodárstvo a lesníctvo

- Vo všeobecnosti došlo v období rokov 1990 až 2005 vo väčšine členských štátov k zníženiu podielu pôdy využívanej na poľnohospodárske účely o približne 10 %. Podiel hospodárskych lesov (s výnimkou ostatných zalesnených plôch) sa v tom istom období zvýšil o 8 %.

Inventár

- Celkové emisie skleníkových plynov v EÚ-27 (bez LULUCF) sa v období rokov 1990 až 2007 znížili o 9,3 %. V tom istom období poklesli celkové emisie skleníkových plynov v EÚ-15 o 4,3 %. Najväčšia relatívna zmena v EÚ-27 aj v EÚ-15 nastala v sektore odpadu, kde výrazne poklesli emisie CH4 zo riadených skládok pevného odpadu.

- Za posledných päť rokov boli emisie v EÚ-15 (okrem LULUCF) v priemere o 3,1 % nižšie ako vo východiskovom roku.

- V roku 2007 sa celkové emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 2006 znížili o 1,2 % v EÚ-27 a o 1,6 % v EÚ-15. To možno do veľkej miery pripísať najmä zníženiu emisií CO2 z domácností a sektora služieb. V roku 2007 bolo totiž v porovnaní s predošlým rokom teplejšie počasie a okrem toho sa nakupovali iné typy palív (roky 2007 až 2006 a 2008) z dôvodu kolísania cien palív.

Politiky a opatrenia

- V súčasnosti dochádza k sprísňovaniu mnohých existujúcich politík a opatrení na úrovni Spoločenstva, aby bolo možné splniť ciele vyplývajúce z integrovaného klimaticko-energetického balíka.

- Spoločenstvo si dalo záväzok znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s rokom 1990. V prípade dosiahnutia uspokojivej medzinárodnej dohody je pevne odhodlané zvýšiť tento cieľ na 30 %.

- Spoločenstvo sa zaviazalo, že do roku 2020 bude podiel energie z obnoviteľných zdrojov (vrátane elektrickej energie, tepla a dopravy) na celkovej hrubej konečnej spotrebe energie predstavovať 20 %. Okrem toho si stanovilo cieľ dosiahnuť, aby v roku 2020 predstavoval podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých druhoch dopravy aspoň 10 % na konečnej spotrebe energie v sektore dopravy.

- Spoločenstvo sa zaviazalo znížiť do roku 2020 celkovú primárnu spotrebu energie o 20 % v porovnaní s nezmeneným referenčným scenárom.

- Systém EÚ na obchodovanie s emisiami je momentálne vo svojej druhej fáze (2008 až 2012) a vychádza zo skúseností získaných v rámci prvej fázy (2005 až 2007). V rámci tretej fázy sa plánuje ďalšie sprísnenie a rozširovanie vrátane zahrnutia sektora leteckej dopravy do systému (už od roku 2012).

- K najnovšiemu vývoju patria nové právne predpisy v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov zo sektorov, na ktoré sa nevzťahuje EÚ ETS, zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, výkonových emisných noriem platných pre nové osobné automobily, výroby dopravných palív a energeticky účinných vozidiel cestnej dopravy.

- Úspešné zavŕšenie medzinárodných rokovaní o zmene klímy, ktoré sa uskutočnia v decembri 2009 v Kodani, predstavuje pre ES hlavnú prioritu.

Odhady

- Na základe Kjótskeho protokolu si krajiny EÚ-15 stanovili cieľ znížiť v období rokov 2008 až 2012 emisie v priemere o 8 % v porovnaní s východiskovým rokom. Odhaduje sa, že emisie skleníkových plynov v EÚ-15 budú v roku 2010 o 7,5 % nižšie ako vo východiskovom roku (pomocou existujúcich opatrení sa emisie znižujú o 320 Mt v porovnaní so 4 266 Mt vo východiskovom roku). Odhaduje sa, že vďaka dodatočným opatreniam budú emisie v EÚ-15 v roku 2010 o 9,2 % nižšie ako vo východiskovom roku (pomocou dodatočných opatrení sa emisie v porovnaní s východiskovým rokom znižujú o ďalších 73 Mt). Preto sa odhaduje, že v roku 2010 budú emisie v EÚ-15 v dôsledku vnútroštátnych politík a opatrení o 1,2 % nižšie, ako je cieľ na daný rok podľa Kjótskeho protokolu.

- Očakáva sa, že vďaka plánovanému používaniu flexibilných mechanizmov v členských štátoch EÚ sa odhadované emisné práva pre EÚ-15 v období trvania záväzku zvýšia o ďalšieho 2,2 % v porovnaní s východiskovým rokom na 94,2 % (93 Mt) a v prípade využívania zachytávačov CO2 sa počíta s ďalším zvýšením o 1,0 % na 95,2 % (42 Mt) v porovnaní s východiskovým rokom. Okrem toho sa očakáva, že získanie emisných kreditov z flexibilných mechanizmov prevádzkovateľmi EÚ ETS prispeje k nárastu odhadovaných emisných práv v období trvania záväzku o ďalšieho 1,4 % na 96,6 % (61,2 Mt) v porovnaní s východiskovým rokom.

Graf č. 1 Emisie skleníkových plynov a prognózy v EÚ-15 (s výnimkou LULUCF) pre scenáre „s doterajšími opatreniami“ a „s dodatočnými opatreniami“, EÚ-15 1990 – 2020

[pic]

Graf č. 2 - Emisie skleníkových plynov a prognózy v EÚ-27 (s výnimkou LULUCF) pre scenáre „s doterajšími opatreniami“ a „s dodatočnými opatreniami“

[pic]

Poznámka: Index na vertikálnej osi sa vzťahuje na východiskový rok pre EÚ-15, t. j. emisie CO2, CH4 a N2O v roku 1990 a emisie F-plynov v roku 1995 (s výnimkou Rakúska, Francúzska a Talianska, v prípade ktorých je východiskovým rokom pre F-plyny rok 1990). Z toho vyplýva, že hodnota pre rok 1990 pre EÚ-15 nie je presne 100. Vzhľadom na to, že krajiny EÚ-27 nemajú kolektívny cieľ podľa Kjótskeho protokolu, a teda ani žiaden kolektívny východiskový rok, index na vertikálnej osi sa vzťahuje na emisie v EÚ-27 v roku 1990.

- Vzhľadom na to, že členské štáty plánujú okrem vnútroštátnych opatrení využiť aj mechanizmy Kjótskeho protokolu, zachytávače CO2 a účinok EÚ ETS, očakáva sa, že krajiny EÚ-15 v roku 2010 prekročia svoj cieľ o 5,8 percentuálneho bodu (emisie sa odhadujú na 3 677 Mt).

- Odhaduje sa, že v roku 2010 budú emisie skleníkových plynov v EÚ-27 v porovnaní s rokom 1990 o 9,7 % nižšie vďaka doterajším opatreniam a o 11,4 % nižšie vďaka opatreniam, ktoré sa ešte len plánujú.

- V súčasnosti sa odhaduje, že v roku 2020 budú emisie v EÚ-27 v porovnaní s rokom 1990 o 6,4 % nižšie v rámci scenára „s doterajšími opatreniami“ a o 14,3 % nižšie v rámci scenára „s dodatočnými opatreniami“, pričom cieľom EÚ je znížiť emisie o 20 % v porovnaní s rokom 1990. Väčšina členských štátov (16) vo svojich prognózach však zatiaľ nevzala do úvahy klimaticko-energetický balík na rok 2020.

- 20 členských štátov nezohľadnilo vo svojich najnovších prognózach vplyv hospodárskej krízy.

Následky, ohrozenosť a adaptácia

- Od štvrtého národného oznámenia nastal v Európe značný pokrok pri posudzovaní následkov zmeny klímy a príprave adaptačnej politiky.

- Štvrtá hodnotiaca správa medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) vydaná v roku 2007 poskytla presvedčivé dôkazy o tom, že príčinou zmeny klímy sú človekom spôsobené emisie skleníkových plynov. Okrem toho táto správa poskytla nové stimuly pre výskum v oblasti zmeny klímy a vývoj politík v rámci Európy. Európski výskumní pracovníci prispeli k tejto snahe významnou mierou tým, že proces podporili a poskytli nové vedecké dôkazy, ktoré sa pri hodnotení využili.

- Od uverejnenia štvrtej hodnotiacej správy IPCC možno pozorovať rýchlejší priebeh zmien. Vďaka správam Európskej environmentálnej agentúry (EEA), Spoločného výskumného centra ES (JRC-IES) a projektom financovaných z prostriedkov rámcového programu Spoločenstva pre výskum sú k dispozícii nové dôkazy o tom, že zmena klímy sa výrazne prejaví v Európe aj mimo nej. Financuje sa niekoľko nových výskumných programov s cieľom zlepšiť naše chápanie adaptácie.

- Spoločenstvo pristúpilo k lepšej koordinácii politických opatrení a uverejnilo Bielu knihu o adaptácii na zmenu klímy na účely určenia politického smerovania ES v nadchádzajúcich rokoch. Spoločenstvo v súčasnosti pracuje na adaptačnom rámci, vďaka ktorému má byť EÚ menej ohrozená následkami zmeny klímy. Tento rámec bude dopĺňať a posilňovať opatrenia EÚ a členských štátov. Biela kniha o adaptácii bola vydaná v apríli 2009.

- Spoločenstvo rozšírilo niekoľko iniciatív na podporu rozvojových krajín pri adaptácii na zmenu klímy. Ako príklad môže slúžiť Globálna aliancia proti zmene klímy ( Global Climate Change Alliance ), ktorá vznikla v roku 2007 na prehĺbenie spolupráce medzi Spoločenstvom a rozvojovými krajinami a prostredníctvom ktorej sa obnovuje záväzok ES o začlenenie zmeny klímy do rozvojovej spolupráce a poskytuje sa technická a finančná pomoc na adaptáciu v najmenej rozvinutých krajinách (LDC) a malých ostrovných rozvojových štátoch (SIDS).

- Európska komisia pracuje na európskom „stredisku výmeny informácií“ ( Clearing House ), ktoré má slúžiť na výmenu najaktuálnejších informácií, ktoré zodpovedajú najnovšiemu technickému vývoju. Ide o IT nástroj a databázu údajov o následkoch zmeny klímy, ohrozenosti a najlepšej praxi v oblasti adaptácie.

- Adaptáciu na zmenu klímy brzdí veľká neistota, ktorá panuje v súvislosti s budúcimi klimatickými podmienkami (zrážky, slnečné svetlo, teploty) na miestnej úrovni. Nevyhnutným predpokladom na zmiernenie tejto neistoty je dlhodobo udržateľný systém pozorovanie planéty. Spoločenstvo pracuje na zriadení takéhoto systému prostredníctvom iniciatívy s názvom Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť[2] a Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete [3].

Finančné zdroje a prenos technológií

- Od štvrtého národného oznámenia sa projekty v oblasti zmeny klímy presnejšie a podrobnejšie kategorizujú, aby bolo možné získať jasnejší prehľad o finančných príspevkoch vyčleňovaných na rôzne aktivity v tejto oblasti. Na určovanie, ktoré prvky projektov sa týkajú zmeny klímy, sa čoraz častejšie používajú „Rio-markery“ ( Rio Markers ).

- Finančné príspevky Spoločenstva[4] z projektov rozvoja v rámci externých programov spolupráce, ktoré súvisia so zmenou klímy v rozvojových krajinách, sa postupne zvyšovali zo 160 miliónov EUR v roku 2004 na 318 miliónov EUR v roku 2007[5]. V prípade týchto projektov nejde o projekty Mechanizmu čistého rozvoja.

- Význam opatrení zameraných na adaptáciu na zmenu klímy neustále narastá, čo sa prejavuje aj tým, že sa na túto oblasť vyčleňuje čoraz viac finančných prostriedkov[6].

- Oznámenie „Zintenzívnenie medzinárodného financovania opatrení na boj so zmenou klímy: európsky návrh pre kodanskú dohodu“, prijaté 10. septembra 2009, predstavuje návrh na zvýšenie medzinárodných finančných prostriedkov na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení problému zmeny klímy. V oznámení sa uznáva, že riešenie otázky financovania je z hľadiska dosiahnutia ambicióznej dohody v Kodani rozhodujúce.

- Existuje niekoľko nových finančných mechanizmov a iniciatív na podporu tohto zintenzívneného úsilia v oblasti zmeny klímy, ako napríklad Globálny fond energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie (GEEREF), Globálna aliancia proti zmene klímy (GGCA) a Fond pre energiu EÚ-AKT. Posledný uvedený mechanizmus má iný rozsah pôsobnosti, no k boji proti zmene klímy prispieva rovnako výraznou mierou.

- Otázka zmeny klímy je považovaná za prioritu aj v (siedmom) európskom rámcovom programe pre výskum. Ako príklad možno uviesť niekoľko iniciatív a projektov, ktorých konkrétnym cieľom je pomôcť rozvojovým krajinám v otázkach súvisiacich so zmenou klímy. Inštitúcie z krajín, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, od roku 2004 dostali od ES finančné príspevky na výskumné aktivity vo výške 19,3 milióna EUR.

Výskum a systematické pozorovanie

- Od štvrtého národného oznámenia došlo na úrovni Spoločenstva k dôležitému vývoju v rámci výskumu v oblasti zmeny klímy, a to najmä v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj (RP7), ktorý sa začal v roku 2007.

- Celkový rozpočet RP7 dosahuje výšku 50,52 miliardy EUR na obdobie rokov 2007 až 2013, čo v porovnaní s rozpočtom RP6 predstavuje priemerné ročné zvýšenie o 65 %. Štruktúra RP7 je rozsiahlejšia a integrovanejšia a má štyri hlavné oblasti – „Spolupráca“, „Ľudia“, „Myšlienky“ a „Kapacity“ (piatu oblasť predstavuje Euratom s rozpočtom 2,75 miliardy EUR, ktorý sa sústredí na jadrový výskum). Udržateľný rozvoj bol ako prvok a cieľ začlenený do všetkých oblastí výskumu Spoločenstva.

- Hlavná oblasť, „Spolupráca“ (64 % rozpočtu RP7) sa ďalej člení na desať tém, ku ktorým patrí aj „Životné prostredie (vrátane zmeny klímy)“[7], na ktorú sú v období rokov 2007 až 2013 vyčlenené prostriedky vo výške 1,89 miliardy EUR. 14 % týchto prostriedkov, ktoré boli od roku 2007 pridelené, sa týka projektov v oblasti zmeny klímy, klimatického systému, chápania následkov zmeny klímy a určenia možností adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania jej následkov.

- Výskumné projekty financované v rámci tém, ako napríklad Vesmír a Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), Energetika, Doprava, Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo v rámci oblasti „Spolupráca“ RP7 prispievajú k výskumu klimatického systému, chápaniu následkov zmeny klímy a určeniu možností na adaptáciu a zmierňovanie následkov. Ďalšie výskumné projekty v oblasti zmeny klímy sa financujú v rámci oblastí „Ľudia“, „Myšlienky“ a „Kapacity“ RP7. Odhaduje sa, že prostredníctvom rámcového programu Spoločenstva sa od roku 2003 na výskum zmeny klímy vynaložili prostriedky vo výške takmer 570 miliónov EUR.

- Výskumné projekty financované v oblastiach GMES (1,43 miliardy EUR zo RP7), Energetika (2,35 miliardy EUR), Doprava (4,16 miliardy EUR), Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo (1,93 miliardy EUR) majú rozhodujúci význam z hľadiska podpory výskumu, ktorý je relevantný pre vykonávanie adaptačných a zmierňujúcich opatrení vrátane vývoja zodpovedajúcich technológií. Výskum v týchto oblastiach sa týka prevažne znižovania emisií CO2.

- Európska únia prijala strategický plán na urýchlenie vývoja nákladovo efektívnych nízkouhlíkových technológií a ich uvedenia do praxe pomocou spoločného strategického plánovania a účinnejšej realizácie programov.

- V rámci Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET), ktorý bol prijatý v roku 2007, sa výskum nízkouhlíkových technológií zameriava na tie technológie, pomocou ktorých možno do roku 2020 uskutočniť ciele EÚ známe ako „20-20-20“ (zvýšenie energetickej účinnosti o 20 %, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov o 20 %, zníženie emisií skleníkových plynov o 20 %). Plán SET využíva primárne prostriedky z RP7 („Energetika“). Nad rámec štandardných príspevkov z RP7 boli v roku 2009 schválené dodatočné finančné prostriedky v rámci Plánu hospodárskej obnovy Európy na výskum v oblasti veternej energie (565 miliónov EUR) a zachytávania a ukladania uhlíka (1,050 miliardy EUR). Tieto prostriedky je potrebné vyčerpať do konca roku 2010. Pripravujú sa aj ďalšie návrhy na doplnenie finančných prostriedkov plánu SET.

- V rámci RP7 sa zaviedol nový nástroj, Spoločné technologické iniciatívy (STI)[8], ktorý slúži na kombinovanie investícií zo súkromného sektora a/alebo vnútroštátneho a európskeho verejného financovania. STI s názvom „Clean Sky“ (čisté nebo) a „Hydrogen and Fuel Cell“ (vodíkové a palivové články) sú priamo zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov v leteckej a pozemnej doprave a stacionárnych zariadeniach.

- Medzinárodná spolupráca je neoddeliteľnou súčasťou RP7 a účasť na výzvach RP7 je otvorená ktorémukoľvek výskumnému pracovníkovi či inštitúcii z tretích krajín. Okrem toho v rámci programu „Spolupráca“ existujú projekty, ktoré sú konkrétne zamerané na medzinárodnú spoluprácu. Zatiaľ pochádza 6 % všetkých účastníkov z tretích krajín vrátane rozvojových krajín.

- Výskum v oblasti zmeny klímy, ktorý vykonáva Spoločné výskumné centrum Spoločenstva (celkový rozpočet 1,75 miliardy z RP7), nielen že poskytol podporu politike ES v oblasti zmeny klímy, ale prispel aj k zlepšeniu vedeckých poznatkov o tomto jave.

- Došlo aj k zriadeniu Európskej rady pre výskum (ERV) s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie pre prelomové vedecké objavy najväčších výskumných kapacít. ERV, ktorá bude na úrovni Spoločenstva účinne pôsobiť ako národná výskumná rada, bude zodpovedná aj za realizáciu projektov.

Vzdelávanie, školenie a verejná informovanosť

Hlavný vývoj, ktorý v ES nastal od štvrtého národného oznámenia:

- Informačné kampane o zmene klímy:

- Kampaň „Zmena klímy“ (2006 – 2009)

- Kampaň „Energia z udržateľných zdrojov pre Európu“ (2005 – 2011)

- Kampaň „Opatrenia v oblasti zmeny klímy“ (2007 – 2009)

- Dohovor primátorov a starostov o energetike a zmene klímy (od roku 2008)

- Nový program celoživotného vzdelávania (2007 – 2012) s čoraz vyšším počtom projektov vzdelávania a školení zameraných na zmenu klímy

- Prieskumy Eurobarometra o postojoch Európanov k zmene klímy (2008 a 2009)

- Webová stránka „Ekoagenti“ určená deťom (od roku 2008)

- Vznik veľkého počtu online zdrojov a nástrojov určených na zvýšenie informovanosti verejnosti a vzdelávanie v oblasti zmeny klímy

- V roku 2009 vznikol Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), ktorého úlohou je podporovať nové spôsoby vytvárania a podporovania inovácií v Európe. K prioritám EIT patrí energia z udržateľných zdrojov a adaptácia na zmenu klímy a zmierňovanie jej následkov.

Úplne znenie piateho národného oznámenia ES je súčasťou pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktorý pozostáva zo štyroch častí (1, 2a, 2b a 3).

[1] Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo.

[2] Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): Záleží nám na väčšej bezpečnosti našej planéty, Brusel, 12.11.2008, KOM(2008) 748 v konečnom znení.

[3] Building a European marine knowledge infrastructure: Roadmap for a European Marine Observation and Data Network, SEK (2009) 499 (v konečnom znení), 4.4.2009.

[4] Z projektovej databázy GR AIDCO – Financovanie Európskou komisiou.

[5] Tieto číselné údaje zahŕňajú finančné prostriedky v prospech troch krajín (Rusko, Ukrajina a Turecko) uvedených v prílohe I (UNFCCC), v prípade, keď sa nástroj EÚ vzťahuje na krajiny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, aj na krajiny, ktoré v nej uvedené sú. V roku 2004 ide o 3,95 milióna EUR, v roku 2005 je to 2,8 milióna EUR, v roku 2006 je to 4,3 milióna EUR a v roku 2007 je to 22 miliónov EUR.

[6] Tieto číselné údaje sa týkajú projektov špecifických pre adaptáciu. Nepatria sem projekty na zmierňovanie následkov zmeny klímy, ktoré obsahujú aj prvok adaptácie. Preto je možné, že celkový číselný údaj pre všetky adaptačné aktivity je v skutočnosti vyšší.

[7] V rámci RP6 bol výskum v oblasti zmeny klímy financovaný najmä v rámci tematickej subprioritnej oblasti „Udržateľný rozvoj, globálna zmena a ekosystémy“. Prostredníctvom špecifických opatrení na podporu „medzinárodnej spolupráce“ sa podporil aj veľký počet projektov medzinárodnej spolupráce, ktoré sa týkajú udržateľnosti z hľadiska životného prostredia a ekosystémov, ako aj otázok potravinovej bezpečnosti, ktoré sú v súvislosti so zmenou klímy priamo relevantné pre rozvojové krajiny.

[8] Špecializované štruktúry, ktorými sa realizujú STI, sú nezávislé právnické osoby s vlastným rozpočtom a personálom. Európska komisia je zakladajúcim členom každej STI a má právo veta v mnohých vopred stanovených otázkach.