[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 13.11.2008

KOM(2008) 776 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

AKTUALIZÁCIA JADROVÉHO OBJASŇUJÚCEHO PROGRAMU V SÚVISLOSTI S DRUHÝM PRIESKUMOM ENERGETICKEJ STRATÉGIE

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

AKTUALIZÁCIA JADROVÉHO OBJASŇUJÚCEHO PROGRAMU V SÚVISLOSTI S DRUHÝM PRIESKUMOM ENERGETICKEJ STRATÉGIE

1. Úvod

V tomto dokumente, ktorý je súčasťou druhého prieskumu energetickej stratégie, sa aktualizujú informácie obsiahnuté v Jadrovom objasňujúcom programe z roku 2007[1]. Zameriava sa na kľúčové hľadiská bezpečnosti dodávok, investičné potreby, podmienky realizácie investícií a predkladá odporúčania na trvalé bezpečné využívanie jadrovej energie v EÚ.

V predchádzajúcich dvoch rokoch odzneli politické vyhlásenia o záujme v súvislosti s jadrovou energiou v niektorých členských štátoch EÚ a vo svete. Jadrová energia sa znova stala predmetom politických rozhovorov[2] a následne vznikli Európske fórum jadrovej energie, Skupina na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom a Technologická platforma pre udržateľnú jadrovú energiu. Medzinárodná energetická agentúra a Agentúra pre jadrovú energiu OECD tiež zdôraznili významný príspevok jadrovej energie v blízkej budúcnosti[3],[4] V tejto súvislosti môže EÚ zohrať ústrednú úlohu pri vytváraní pokročilejšieho rámca, ktorý by spĺňal najvyššie normy bezpečnosti, ochrany a nešírenia.

Na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2007 bol schválený návrh Komisie znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % a o rovnakú hodnotu zvýšiť energetickú efektívnosť v EÚ. V súčasnosti sa jadrová energia podieľa na výrobe dvoch tretín nízkouhlíkovej elektrickej energie v EÚ a významným spôsobom prispieva k zmierneniu celosvetovej zmeny klímy. Program SET-Plan Európskeho spoločenstva, ktorým sa riešia potreby výskumu a vývoja v oblasti nízkouhlíkových technológií vrátane jadrového štiepenia, je dôležitý pre budúce dlhodobé požiadavky jadrovej energie.

Jadrová energia je tiež jedným z najhospodárnejších energetických zdrojov, menej citlivým na zmeny cien palív, čím poskytuje ekonomikám EÚ ochranu proti kolísaniu cien surovín. Zvyšuje aj bezpečnosť dodávok energií v Európe, keďže zdroje uránu sú v značnej miere rozložené po celej zemeguli, v geopoliticky stabilných oblastiach.

Ešte je potrebné komplexne sa zaoberať obavami širokej verejnosti o jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom. Ako vyplynulo z nedávnej štúdie Eurobarometer[5], väčšina obyvateľov Európy usudzuje, že Európska únia je najvhodnejšia na to, aby zabezpečila najvyššiu úroveň jadrovej bezpečnosti v Európe. Na druhej strane rozdrobenie regulačného rámca v Európskej únii, najmä v oblasti udeľovania licencií a schvaľovania konštrukčných typov, je prekážkou pre investície. Európska únia by mala presadiť súdržnejší hospodársky a regulačný rámec. Uľahčia sa tak investície v členských štátoch, ktoré sa rozhodnú začleniť jadrovú energiu do svojej zmesi energií, a tým sa zabezpečí, že investičné rozhodnutia sa budú zakladať na pravidlách, ktoré sú transparentnejšie a zrozumiteľnejšie.

2. Investičné potreby pre jadrovú výrobnú kapacitu

2.1. Výhľady dopytu po energii a elektrickej energii

Na základe scenára PRIMES týkajúceho sa novej energetickej politiky sa predpokladá, že celkový konečný dopyt po energii v EÚ sa do roku 2020 mierne zvýši (+1,5 %) v prípade miernych cien ropy a mierne sa zníži (-2 %) v prípade vysokých cien ropy[6]. V tom istom období sa predpokladá rast dopytu po elektrickej energii na úrovni 8-9 %. V dôsledku toho by podiel elektrickej energie v konečnom dopyte po energiách vzrástol z 20 % na 23 %. Predpokladá sa, že do roku 2020 sa kapacita výroby elektrickej energie zvýši v rozsahu 20% až 24%, ale na základe predpokladov PRIMES týkajúcich sa novej energetickej politiky a v závislosti od cien ropy sa podiel jadrovej energie zníži v rozsahu z 30 % na 25% až 26% vo výrobe elektrickej energie a zo 14% na 12% až 14% v celkovom primárnom dopyte po energii do roku 2020[7]. V týchto číslach sa však zohľadňuje politika, ktorá sa realizuje v členských štátoch, a tým sa vylučujú nedávne rokovania o možnom predĺžení životnosti a novej výstavbe, ktoré by mohli zmeniť budúci stav kapacít.

Opatreniami v oblasti energetickej účinnosti by sa mal obmedziť rast celkovej spotreby energie, ako aj dopyt po elektrickej energii. Ak však ceny fosílnych palív zostanú na úrovniach zaznamenaných v roku 2008, dá sa predpokladať nárast dopytu po elektrickej energii, hlavne v odvetví dopravy. Pre celé hospodárstvo sa tak zvýši význam bezpečnosti dodávok elektrickej energie.

2.2. Investičné perspektívy v jadrovom sektore

Bez ohľadu na presný vývoj spotreby energií sa predpokladá, že dopyt po elektrickej energii v EÚ bude naďalej rásť rýchlejšie ako celkový dopyt po energiách. Nedostatočná kapacita základného zaťaženia môže ohroziť stabilitu elektrickej siete EÚ, ak sa nezavedú rozsiahle protiopatrenia. Bude sa zvyšovať podiel obnoviteľných energetických zdrojov, ale budú potrebné iné zdroje energie, keďže možnosti skladovania elektrickej energie sú obmedzené a dopyt je potrebné vždy uspokojiť. Náhrada a/alebo predĺženie životnosti zastaraných jadrových elektrární, ktoré sa blížia ku koncu svojej pôvodne predpokladanej životnosti pred rokom 2020, vyžaduje zvýšenú pozornosť. Ak sa odstavia z prevádzky, príspevok jadrovej energie k celkovej dodávke elektrickej energie sa výrazne zníži, kým sa nevybudujú nové elektrárne alebo pokiaľ sa staré elektrárne bezpečne nezmodernizujú tak, aby sa mohli prevádzkovať v predĺženom období.

V grafe (obrázok 1 príloha 1) je znázornený klesajúci vývoj kapacity jadrovej energie v EÚ napriek novým elektrárňam, ktoré sú vo výstavbe alebo o ktorých bola informovaná Komisia[8] (FI, FR, BG a SK), a napriek schválenému (alebo čakajúcemu na schválenie) predĺženiu prevádzkovej životnosti na 40, 50 alebo 60 rokov.

Podľa súčasných výhľadov by sa kapacita jadrovej výroby v EÚ do roku 2020 znížila až o 33 GWe[9]. Ak sa táto kapacita základného zaťaženia nenahradí novou jadrovou elektrárňou (JE), jej významná časť sa nahradí plynovými elektrárňami alebo elektrárňami spaľujúcimi uhlie. Predĺženie životnosti existujúcich elektrární alebo vybudovanie nových bude potrebné len na udržanie podielu výroby jadrovej energie na súčasnej úrovni a prispeje k dosiahnutiu zníženia emisií v EÚ a k splneniu cieľov v oblasti bezpečnosti dodávok. Pri všeobecnom predĺžení životnosti existujúcich reaktorov na 50 rokov by kapacita zostala stabilná do roku 2020. Všeobecné predĺženie životnosti je však obmedzené zhora, pretože skutočný počet zariadení, ktorých životnosť možno predĺžiť, sa musí jednotlivo posúdiť so zreteľom na najvyššie existujúce normy bezpečnosti. Technologická platforma udržateľného jadrového štiepenia bude zohrávať významnú úlohu pri stanovení potrieb výskumu a rozvoja vzhľadom na predĺženie životnosti.

V týchto scenároch by sa okamžitou likvidáciou uzavretých zastaraných elektrární uľahčila výstavba náhradnej kapacity na existujúcich jadrových lokalitách. Nové investície do jadrového sektora sa musia plánovať v dostatočnom predstihu, keďže na realizáciu týchto investícií sa musí vytvoriť aj priemyselná kapacita. To sa nevzťahuje len na výrobu elektrickej energie, ale aj na iné spôsoby uplatnenia, najmä na nukleárnu medicínu.

2.3. Prehľad nových a plánovaných jadrových elektrární (JE), plánované uzatvorenia a predĺženia

2.3.1. Nové elektrárne vo výstavbe, nové investičné plány

Budujú sa dva európske tlakovodné reaktory (ďalej len „ETR“) po 1 600 MWe: vo Fínsku (3. blok v JE Olkiluoto) a vo Flamanville, Francúzsko, ktoré by mali byť uvedené do prevádzky do roku 2012. Fínsko tiež začalo s postupom možnej výstavby 6. reaktora a Francúzsko oznámilo, že postaví druhý EPR a ďalšie reaktory plánuje vybudovať do rokov 2020 až 2030.

Ďalšou prebiehajúcou alebo pevne naplánovanou novou stavbou v EÚ sú dva bloky v Belene AES-92 VVER v Bulharsku, 3. a 4. blok VVER v Mochovciach na Slovensku. Rumunsko onedlho oznámi plány na dokončenie 3. a 4. bloku svojej jadrovej elektrárne CANDU v Cernavoda (2. blok bol pripojený do siete v roku 2007).

Pobaltské krajiny, Poľsko a Holandsko zvažujú regionálne projekty a rozhodnutie štátu o nových jadrových elektrárňach.

Vláda Spojeného kráľovstva v januári 2008 vydala rozhodnutie o budovaní nových jadrových elektrární vyhlásením, že jadrová energia by mala zohrávať úlohu pri zásobovaní Spojeného kráľovstva čistou, bezpečnou a cenovo dostupnou energiou. Zverejnila svoj návrh zákona o energetike, ktorým podporuje investície do jadrovej energetiky, obsahujúci ustanovenia na zabezpečenie dostatočného poskytovania finančných prostriedkov potenciálnymi staviteľmi nových jadrových elektrární na plné krytie nákladov na likvidáciu a na krytie celého ich podielu nákladov na nakladanie s odpadom. Vláda vyzvala spoločnosti, aby navrhli plány na budovanie a prevádzkovanie nových elektrární, a uviedla, že krajina v okolí 18 väčšinou uzavretých lokalít v Británii bude k dispozícii na predaj a výstavbu prostredníctvom Úradu pre likvidáciu jadrových zariadení (ďalej len „NDA“). Predpokladá sa vybudovanie minimálne 7 nových jadrových elektrární kategórie tretej generácie.

Taliansko oznámilo 22. mája 2008, že len z jadra sa môže vyrábať energia vo veľkom, bezpečným spôsobom, za konkurencieschopné náklady a s ohľadom na životné prostredie, a preto plánuje znova rozbehnúť jadrový sektor s horizontom v roku 2020 so zámerom vybudovať 4 až 8 nových jadrových elektrární.

2.3.2. Zvýšenie kapacity a predĺženie životnosti

Zvýšenie kapacity pokračuje vo viac ako 25 % všetkých jadrových elektrární; priemerná použiteľnosť bloku v celej EÚ sa za uplynulých 10 až 15 rokov trvale zvyšovala (v rokoch 2004 až 2006 dosiahla 84 %). V tom istom období programy na zvýšenie kapacity a predĺženie použiteľnosti elektrární viedli k výrobe ďalších čistých 5 000 MWe energie v krajinách EÚ-27 (rovná sa 3 až 5 reaktorom v závislosti od úrovne ich výkonu).

Všetky fungujúce elektrárne sa však čoskoro priblížia k hranici svojej pôvodne projektovanej životnosti (30 až 40 rokov): priemerný vek strojového parku v krajinách EÚ-27 je 23 rokov v porovnaní so svetovým priemerom 20 rokov (obrázok 2 príloha 1). Zo súčasnej jadrovej výrobnej kapacity EÚ z elektrární starých 30 alebo viac rokov pochádza 18 % a iba 8 % z elektrární, ktoré majú 15 rokov alebo menej[10].

Na základe pôvodnej životnosti zariadení 30 až 40 rokov približne 44 GWe alebo 33 % inštalovanej čistej jadrovej kapacity v krajinách EÚ-27 by sa muselo odpojiť zo siete v nasledujúcich 10 rokoch a nahradiť. Tieto zariadenia napriek tomu čelia politickej a regulačnej neistote, keď žiadajú nové stavby, ktoré sú investíciou na dlhé vyrovnané obdobia. Preto predĺženie prevádzkovej životnosti v bezpečných podmienkach za súčasných okolností sa javí ako nákladovo výhodnejšie v porovnaní s rozhodnutím o novej stavbe a v mnohých krajinách sa stáva bežnou praxou.

Neexistujú žiadne dôkazy o schválených programoch predlžovania životnosti, ktoré by ohrozovali trvalú bezpečnosť prevádzky jadrových elektrární. V prípade elektrární, kde sa prikročilo k predĺženiu životnosti, sa vyžadujú značné investície zamerané na zvýšenie ich výkonu a modernizáciu vrátane zlepšenia bezpečnostných charakteristík. Predĺženie životnosti sa uplatňuje len v tých prípadoch, kde existujú dostatočné bezpečnostné rezervy na pokrytie starnúcich mechanizmov hlavných zložiek. V súčasnosti prebieha diskusia o predlžovaní životnosti v Belgicku aj Nemecku, a to aj napriek oficiálnej ústupovej politike, ako sa uvádza ďalej.

2.3.3. Obnovená kapacita

Okrem zvýšenia kapacity a predĺženia životnosti sa postupným prechodom od používania difúzie plynov k elektrárňam s obohacovaním pomocou odstrediviek obnoví približne 3 000 MWe kapacity na výrobu elektrickej energie.

2.3.4. Plánované uzavretia

Belgicko a Nemecko plánujú postupne ustúpiť od jadrovej energetiky po uzavretí existujúcich jadrových elektrární[11].

Okrem rozhodnutí o postupnom ustúpení od jadrovej energetiky, ktoré tieto dve krajiny prijali na politickej úrovni, sa predpokladá, že do roku 2010 sa minimálne 11 fungujúcich elektrární v EÚ uzatvorí, čo predstavuje celkom asi 7,7 GWe alebo 5,5 % súčasnej kapacity EÚ. Litva a Slovensko ešte budú musieť uzavrieť po jednom reaktore, ako súčasť ich záväzkov pri pristúpení k EÚ. Všetky tieto uzavretia prispejú k predpokladanému zníženiu podielu jadrovej energetiky do roku 2020, pokiaľ sa ústupová politika nezvráti.

3. Podmienky realizácie potrebných investícií

3.1. Postoj verejnosti

Postoj verejnosti je pri využívaní jadrovej energie v Európe najdôležitejší. EÚ má vyspelý jadrový priemysel, ktorý pokrýva celý jadrový palivový cyklus, s dobrou bezpečnosťou a ochranou. Mnohé problémy však ešte treba riešiť.

Všetky verejné orgány na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni musia zohrať svoju úlohu. Je potrebné posilniť súčasný európsky právny rámec na zlepšenie transparentnosti a riadenia činností v jadrovej oblasti. Je potrebné vynaložiť úsilie na poskytovanie presných, včasných a ľahko zrozumiteľných informácií verejnosti, čím sa zabezpečí otvorená diskusia medzi kľúčovými aktérmi o všetkých hľadiskách jadrovej energie.

Komisia rieši tieto problémy prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom (ďalej len „HLG“), zloženej z hlavných štátnych regulátorov, ako aj Európskeho fóra jadrovej energie (ďalej len „ENEF“), ktoré zastupuje širšie vrstvy spoločnosti.

HLG založila Komisia v roku 2007 so zámerom rozvíjať spoločné porozumenie a navrhovať spoločné prístupy pre ďalšie zvyšovanie jadrovej bezpečnosti a nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom. V rámci iniciatívy HLG a s ohľadom na diskusie a vývoj v ostatných fórach Komisia pripravuje prepracovaný návrh smernice, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť.

ENEF poskytuje platformu pre širšiu diskusiu zúčastnených strán o možnostiach a rizikách jadrovej energie so zameraním na konkurencieschopnosť jadrovej energie, na konkrétne údaje o financovaní výstavby nových jadrových zariadení, na potrebu zákonného programu pre zodpovedné využívanie jadrovej energie, na postupy pre nakladanie s odpadom a prístupy na zvýšenie spoľahlivosti, transparentnosti a dôvery medzi verejnosťou a aktérmi, ktorí sa na procese zúčastňujú.

Z nedávneho prieskumu Eurobarometer[12], ktorý sa vykonal vo februári a marci 2008, vyplýva, že postoj obyvateľov Európy k jadrovej energii sa stal pozitívnejším ako v roku 2005. Zároveň však aj potvrdil, že postoj verejnosti k jadrovej energii úzko súvisí s dostupnosťou stálych a bezpečných riešení pre nakladanie s vysoko rádioaktívnym odpadom. Keďže členské štáty nesú plnú zodpovednosť za nakladanie so svojím vlastným rádioaktívnym odpadom, obyvatelia Európy si želajú, aby EÚ zohrávala aktívnu úlohu a zabezpečila, aby postupy a programy pre rádioaktívny odpad na úrovni štátov boli monitorované, harmonizované a aby boli v súlade s konkrétnymi plánmi a stanovenými termínmi. Oblasti vedy a technológie dôležité pre geologické skladovanie dosiahli vyspelú úroveň a politika „počkáme a uvidíme“ už nie je akceptovateľná. K nájdeniu riešení je potrebné urobiť kroky, ku ktorým okrem iného patrí ďalší výskum a rozvoj, a nenechávať politické rozhodnutia na ďalšie generácie. V záujme stanovenia strategického plánu výskumu a rozšírenia stratégie pre výskum so zameraním na implementáciu je potrebná spolupráca medzi kľúčovými zúčastnenými stranami z oblasti výskumu a rozvoja, najmä z vnútroštátnych agentúr zaoberajúcich sa nakladaním s odpadom.

Súčinnosť pri riešení problému jadrového odpadu na úrovni EÚ sa posilňuje prostredníctvom HLG pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom, Európskeho fóra pre jadrovú energiu, ako aj prostredníctvom technologickej platformy pre udržateľnú jadrovú energiu a novej technologickej platformy pre geologické skladovanie s cieľom uľahčiť ďalšie úsilie o optimalizáciu európskeho výskumu a rozvoja, lepšie koordinovať stanovenie spoločných cieľov a dosiahnuť väčšiu účasť a záväzok priemyslu riešiť problémy nakladania s rádioaktívnym odpadom. Pri príležitosti predloženia šiestej správy o jadrovom odpade[13] Rada zhodnotila situáciu v oblasti nakladania s jadrovým odpadom v EÚ.

Nešírenie v oblasti jadrovej energetiky je globálny problém, ktorý verejnosti pripomína a vyvoláva v nej obavy z možných bezpečnostných rizík spojených s využívaním a budúcim vývojom jadrovej energie. S narastajúcim počtom krajín, ktoré spúšťajú alebo zvažujú spustenie jadrového programu, vznikla jasná potreba posilniť jadrovú ochranu, bezpečnosť a záruky za nešírenie. Európska únia musí zohrávať významnú úlohu v tejto súvislosti s použitím dostupných nástrojov s medzinárodným dosahom: nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (ďalej len „INSC“) a nástroj stability[14]. Kľúčovou prioritou Spoločenstva je naďalej podporovať Zmluvu o nešírení jadrových materiálov (ďalej len „NPT“) vytvorením spoločného postupu s MAAE proti rizikám šírenia jadrových zbraní. Význam uvedenej skutočnosti sa zdôrazňuje v spoločnom vyhlásení Európskej komisie a MAAE zo 7. mája 2008[15].

Komisia má v pláne zaslať Rade a Európskemu parlamentu oznámenie o nešírení jadrových materiálov.

V rámci včasnej výmeny informácií a upozornenia v prípade jadrových nehôd v EÚ Komisia tiež rokuje s členskými štátmi o fungovaní systému ECURIE.

3.2. Problémy udeľovania licencií

3.2.1. Udeľovanie licencií

Pre investorov a zúčastnené strany je potrebné plánovanie stability a obmedzenie rizík investícií v dôsledku regulačnej neistoty. Udeľovanie licencií zahŕňa štandardné schvaľovanie konštrukčných projektov, včasné povolenia na zriadenie staveniska, stavebné povolenia, prevádzkové licencie alebo kombinované licencie. Verejné orgány v EÚ by sa mali poveriť úlohou zosúladiť a zjednodušiť postupy na udeľovanie licencií s cieľom poskytnúť právnu istotu.

3.2.2. Schvaľovanie konštrukčných projektov

I keď v Európe sa uskutočňujú kroky na zosúladenie požiadaviek na udeľovanie licencií, konštrukčné projekty sa schvaľujú na úrovni jednotlivých štátov a na základe bezpečnosti.

Dokument EUR je špecifikácia jadrovej elektrárne, ktorú napísala skupina potenciálnych investorov do výroby elektrickej energie v Európe, väčšinou ide o podniky v oblasti elektrickej energie a iné priemyselné podniky, a bola pôvodne navrhnutá na uľahčenie udeľovanie licencií na reaktory EPR. I keď sa použil ako základ pre špecifikácie ponúk na nové jadrové stavby vo Fínsku (EPR v Olkiluoto 3) a v Bulharsku (AES-92 v Belene), nie je to regulačný typ bezpečnostnej normy projektu na úrovni EÚ.

WENRA spája jadrové regulačné orgány členských štátov EÚ a Švajčiarska. Jej hlavné ciele sú vytvoriť spoločný prístup k jadrovej bezpečnosti, ustanoviť nezávislú kapacitu na skúmanie jadrovej bezpečnosti v pristupujúcich krajinách a krajinách uchádzajúcich sa o vstup do EÚ a sieťových regulátorov v Európe cestou výmeny skúseností a diskusiami o významných bezpečnostných otázkach. WENRA vytvorila a pravidelne reviduje svoje referenčné hodnoty platné pre bezpečnosť reaktorov s prihliadnutím na bezpečnostné požiadavky, ktoré vydala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (ďalej len „MAAE“).

Odporúčanie: mala by sa prijať spoločná úroveň bezpečnosti reaktorov pre existujúce jadrové elektrárne a novo budované jadrové elektrárne.

3.2.3. Konštrukčné projekty tretej generácie

Reaktory prvej generácie boli vyvinuté v rokoch 1950 až 1960 a okrem Spojeného kráľovstva v EÚ už žiadne nie sú v prevádzke. Reaktory druhej generácie sú reaktory, ktoré sa prevažne prevádzkujú v EÚ-27 a v ostatnom svete. Moderné ľahkovodné reaktory tretej generácie a vývojové konštrukčné projekty ponúkajú oproti predchádzajúcim generáciám pokrokové riešenia v oblasti bezpečnosti i hospodárnosti a preto sa navrhujú pre stavby nových elektrární v EÚ. Keďže neexistujú formálne vymedzenia, charakterizujú ich tieto vlastnosti:

- zdokonalené bezpečnostné systémy vrátane pasívnych alebo zabudovaných bezpečnostných vlastností a protihavarijný plášť, ktorý poskytuje ochranu proti vnútorným vplyvom následkom nehôd, ako aj proti vonkajším vplyvom,

- zvýšenie tepelnej účinnosti a tým zníženie požiadaviek na palivo,

- dlhšia životnosť zariadenia,

- zlepšenie palivovej technológie a tým zníženie objemu odpadu s vysokou úrovňou rádioaktivity.

Príkladmi reaktorov tretej generácie sú nedávno postavené zariadenia v Olkiluoto (Fínsko), Flamanville (Francúzsko) a v Belene (Bulharsko).

Jadrové zariadenia sa musia tiež dôkladne chrániť proti pokusom o sabotáž alebo teroristickým útokom a proti možnej krádeži jadrového materiálu. Nové zariadenia v EÚ majú vo svojich projektoch zahrnuté požiadavky na ochranu a bezpečnosť a predstavujú príklad v oblasti jadrovej bezpečnosti a nešírenia jadrových materiálov.

Odporúčanie: pre budúce nové stavby by sa v EÚ malo uvažovať len s konštrukčnými projektmi, ktorých úrovne bezpečnosti a ochrany zodpovedajú tretej generácii alebo následným zlepšeniam.

3.3. Problémy financovania

Jadrová elektráreň má výrazne vyššie stavebné náklady ako rovnocenná elektráreň so spaľovaním uhlia alebo plynu. Jadrová elektráreň je však menej nákladná z hľadiska prevádzky v priebehu životnosti konštrukčného projektu v dôsledku nižších a predvídateľnejších nákladov na palivo. Výška počiatočnej investície a čas potrebný na splatenie však znamená veľké riziko pre súkromné spoločnosti, ktoré predávajú elektrickú energiu na základe krátkodobých zmlúv alebo výmenou. Doteraz táto skutočnosť zvýhodňovala elektrárne s nižšími kapitálovými nákladmi a vyššími, možno aj kolísavými, nákladmi na palivo (ako sú elektrárne so spaľovaním plynu). Narastanie cien fosílnych palív v posledných piatich rokoch má silný vplyv na prehodnotenie štruktúry financovania, ktoré vedie k zvýšenému záujmu o investovanie do nových jadrových elektrární.

V poslednom čase kolísavosť na globálnych úverových trhoch v krátkodobom horizonte pravdepodobne spôsobí, že veľké investičné projekty sa dostanú pod tlak. Súčasne stúpajúce náklady na stavebné materiály a prácu viedli k zvýšeniu odhadov nákladov na nové elektrárne všeobecne.

Pri všetkých spôsoboch výroby elektrickej energie vzniká určitá forma nepriaznivých vonkajších účinkov – náklady vznikajúce tretím stranám, ktoré neplatí priamo výrobca – a často sa stáva, že tieto vonkajšie náklady sa vo výrobných nákladoch nezohľadňujú. Najvýznamnejšie externé náklady na jadrovú energiu, t. j. náklady na likvidáciu a nakladanie s odpadom, by sa mali internalizovať do ceny elektrickej energie[16]. Opatrenia na zmiernenie globálneho otepľovania, ako je účinný mechanizmus na obchodovanie s emisiami, predstavujú spôsob internalizácie externých nákladov na fosílne palivá a môžu poskytnúť rovnaké podmienky pre hospodárnosť jadrovej energie.

Dôležité je zabezpečiť v EÚ, aby projekty v oblasti jadrovej energetiky neboli zvýhodnené žiadnou štátnou podporou. V súvislosti s tým sú možné rôzne metódy postupu[17].

3.3.1. Štruktúra nákladov pre jadrové elektrárne

Správa nákladov na výstavbu jadrovej elektrárne je najdôležitejší faktor, ktorý určuje konkurencieschopnosť jadrovej energie. Napriek vysokým investičným nákladom (približne 70 % z celkových nákladov na jadrovú výrobu oproti približne 40 % na výrobu so spaľovaním uhlia a približne 30 % na výrobu so spaľovaním plynu) a potrebe internalizovať všetky náklady na nakladanie s odpadom a na likvidáciu jadrové elektrárne úspešne konkurujú zariadeniam na fosílne palivá (40 – 45 EUR/MWh a žiadne náklady na obchodovanie s emisiami). Zlepšenia vo výkonnosti jadrových elektrární v posledných 10 až 15 rokoch viedli k vyššiemu využívaniu elektrární a výkonu, čím sa ďalej znižovali výrobné náklady.

Keďže elektráreň neprináša žiadny zisk počas výstavby, dlhšie časy výstavby a oneskorenia výstavby sa priamo prenášajú do platieb vyšších úrokov z požičaných peňazí. Štandardizovanými regulačnými postupmi na založenie staveniska, udelenie licencie a výstavbu by sa skrátil celkový požadovaný časový rámec a zvýšila by sa istota, že ak sa elektráreň postaví tak, ako je naprojektovaná, získa povolenie na spustenie prevádzky.

3.3.2. Rovnaké podmienky pre financovanie

Na to, aby sa dosiahol prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, EÚ potrebuje rovnováhu medzi rozhodnutiami o investíciách na trhu a ich reguláciou. Keďže nakoniec trh bude ovplyvňovať rozhodnutia o technológiách a konkrétnych investičných projektoch, verejné orgány zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri riadení investícií do čistých energií poskytovaním jasných a dôveryhodných dlhodobých politických rámcov.

Keďže výstavbu nových jadrových elektrární financujú súkromní prevádzkovatelia a kapitálový trh, môžu byť opodstatnené niektoré opatrenia na uľahčenie financovania najmä preto, že vo všeobecnosti sa investičné prostredie pre veľkých dlžníkov v posledných rokoch sťažilo. Európska investičná banka v roku 2007 zrevidovala svoju investičnú politiku tak, aby zahŕňala projekty týkajúce sa jadrovej energie. V minulosti sa poskytovali pôžičky Euratomu na nové jadrové zariadenia a na zlepšenia bezpečnosti reaktorov v pristupujúcich a iných krajinách. Tento nástroj je obmedzený celkovým stropom, ktorý prijala Rada. Zo sumy, ktorá je v súčasnosti k dispozícii, sa môže poskytnúť iba malá časť financií potrebných na 2 alebo 3 projekty. Komisia navrhla zvýšiť stropy na strane dlžníkov a veriteľov pre pôžičky Euratomu a je povinná tak urobiť v primeranom čase[18]. Tieto pôžičky sa poskytujú za trhové sadzby výpožičkami na medzinárodných kapitálových trhoch; nepochádzajú z rozpočtu Spoločenstva a nepredstavujú podporu.

3.4. Občianskoprávna zodpovednosť za jadrovú udalosť

Prevádzkovatelia jadrových elektrární nesú zodpovednosť za všetky škody, ktoré spôsobia, a preto sa od nich vyžaduje poistenie. Vnútroštátne právne predpisy dopĺňajú mnohé medzinárodné dohovory[19]. Náhrady škôd nad rámec ustanovený v dohovoroch a v právnych predpisoch štátu musia byť kryté individuálnym poistením alebo príslušný štát musí prevziať zodpovednosť ako poisťovateľ poslednej inštancie, ako je to v prípade zodpovednosti v iných odvetviach. Ďalšie podrobnosti sa uvádzajú v prílohe II.

Odporúčanie: mal by sa vytvoriť súdržnejší a lepšie zosúladený program zodpovednosti, aby sa zabezpečila porovnateľná úroveň ochrany pre obyvateľov a aby sa vytvorili rovnaké podmienky pre jadrový priemysel EÚ.

4. Bezpečnosť dodávok jadrových palív

Prevádzkovatelia jadrových reaktorov zvyčajne kupujú koncentrované uránové rudy a uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi služieb pre palivový cyklus na chemickú premenu koncentrátov na fluorid uránový, na jeho obohatenie a chemickú premenu na oxid uránový a nakoniec na jeho spracovanie na palivové články na zavedenie do energetického reaktora. Pri všetkých týchto činnostiach prevládajú dlhodobé zmluvy (zvyčajne na 5 rokov, ale neobvyklé nie sú ani zmluvy na 10 rokov alebo na dlhšie obdobie). Dodávky z pohotového trhu zohrávajú nevýznamnú úlohu, i keď ceny dlhodobých zmlúv sú často naviazané na aktuálne ceny na pohotovom trhu.

4.1. Situácia v oblasti ponuky a dopytu, investičné potreby (obrázok 4 príloha 1)

Keďže v EÚ sa nachádza asi jedna tretina svetových reaktorov, potreby paliva v EÚ predstavujú tiež približne jednu tretinu z globálneho trhu s jadrovým palivom. Výrobné odvetvie EÚ má potrebnú kapacitu na uspokojenie požiadaviek EÚ na obohacovanie uránu a výrobu paliva (s výnimkou ruských reaktorov typu VVER), ale chýba mu určitá kapacita na premenu uránu a je závislý od dovozu uránu.

V prílohe II sa opisuje jadrový palivový cyklus.

5. Závery

Jadrová energia zohráva významnú úlohu v prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a znižuje závislosť EÚ od dodávok zvonka. Rozhodnutie o zahrnutí jadrovej energie do zmesi energií závisí od členských štátov. Je však vhodné poznamenať, že keby sa strategické investičné rozhodnutia týkajúce sa výroby elektrickej energie z jadrových materiálov a obnoviteľných zdrojov energie prijali urýchlene, takmer dve tretiny elektrickej energie EÚ vyrobenej na začiatku dvadsiatych rokov tohto storočia by mohli byť nízkouhlíkové.

Úlohou Európskej únie je zabezpečiť, aby sa tento zdroj energie vyvíjal pri dodržiavaní najvyššej úrovne bezpečnosti. Európska únia by tiež mala podporovať súdržnejšie pravidlá udeľovania licencií a bezpečnosti výstavby nových jadrových elektrární. To uľahčí investície a pre obyvateľov zabezpečí, že tieto rozhodnutia sa budú realizovať na základe jasných a transparentných pravidiel. Vhodnejší regulačný rámec pre nové jadrové investície by uľahčil budúce investície do tohto odvetvia a prispel by tým k bezpečnosti dodávok.

Strategické investičné rozhodnutia týkajúce sa výroby elektrickej energie budú mať celé desaťročia vplyv na emisie CO2, na konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok v EÚ.

Verejné orgány musia zohrať svoju úlohu zavedením predvídateľných a efektívnych postupov na udeľovanie licencií, riešením otázok v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou, nakladaním s jadrovým odpadom a s ukončením prevádzky, čím sa zlepší postoj verejnosti. Náležitá pozornosť by sa tiež mala venovať problému uľahčenia prístupu k financiám.

Priemysel EÚ stojí v globálnom meradle na čele v oblasti jadrovej technológie a má kapacitu na dodávanie zariadení reaktorov aj väčšiny služieb palivového cyklu, i keď prírodný urán sa väčšinou dováža. S cieľom udržať si vedúce postavenie a vyvinúť novú generáciu jadrových reaktorov, čo sa vyžaduje na dosiahnutie ambicióznych vízií nízkych emisií uhlíka v EÚ v roku 2050, je nutné postupne zintenzívniť úsilie v oblasti výskumu a rozvoja v rámci európskej priemyslovej iniciatívy pre energiu získanú jadrovým štiepením plánu SET.

Úlohou EÚ je pokračovať vo vývoji a podporovať tretie krajiny prostredníctvom vonkajších nástrojov pri ich prístupe k najmodernejšiemu rámcu pre jadrovú energiu, pri dodržiavaní vysokých noriem bezpečnosti, ochrany a nešírenia jadrových materiálov, ako sa vyžaduje v Zmluve o Euroatome. Komisia pripravuje prepracovaný návrh smernice, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť. Komisia podporuje realizáciu existujúcich technických riešení pri nakladaní s jadrovým odpadom. Pri zachovaní vysokej úrovne jadrovej ochrany v celej EÚ, ako modelu pre bezpečnosť v rámci Únie a mimo nej, by mala EÚ naďalej vyvíjať úsilie pri podpore vysokých noriem bezpečnosti a ochrany na medzinárodnej úrovni prostredníctvom svojich externých nástrojov spolupráce.

Bezpečnosť dodávok jadrových palív sa nedá považovať za samozrejmosť; najmä ak sa rýchlo zvyšuje globálny dopyt v dôsledku rozširovania jadrových energetických programov. Situácia je však lepšia ako pri fosílnych palivách v dôsledku veľkej dostupnosti uránu a možnosti niekoľkonásobnej recyklácie jadrových materiálov. Priemysel musí zvýšiť svoju kapacitu v súlade s dopytom, ale s výnimkou nových baní, to možno vykonať v časovom rámci potrebnom na výstavbu novej elektrárne. Ak sa dostatočne preukáže ďalší dopyt, vybudujú sa potrebné spracovateľské kapacity.

Keďže kapitálové požiadavky sú často významné, na finančných trhoch sa uznáva ziskový potenciál investícií súvisiacich s energetikou a pre finančne spoľahlivé projekty je kapitál dostupný. Významné nové investície sa už uskutočňujú v EÚ aj inde. Zvýšenie výroby prírodného uránu trvá dlhšie, ale predpokladá sa, že nasledujúcich 5 až 10 rokov výroba vo svete výrazne stúpne. Pri súčasnej miere spotreby sú globálne zdroje uránu dostatočné[20]. Z dlhodobého hľadiska sú však potrebné nové technológie pre reaktory na obmedzenie vyčerpania zdrojov uránu.

Realizácia diverzifikovanej dodávateľskej politiky zostáva pre jadrový priemysel EÚ životne dôležitá. Malý počet veľkých aktérov v rôznych etapách palivového cyklu môže spôsobiť vznik neočakávaných obmedzení dodávok. Keďže je potrebný dovoz uránu a so zreteľom na vedúce postavenie EÚ vo vývoji jadrovej technológie, je dôležité, aby EÚ udržala a ďalej rozvíjala spoluprácu s tretími krajinami, najmä prostredníctvom dohôd Euratomu o mierovom využívaní jadrovej energie, ako aj o spolupráci vo výskume.

[1] Jadrový objasňujúci program – KOM(2007) 565, 4.10.2007.

[2] Stanovisko EHSV k jadrovému objasňujúcemu programu Komisie (TEN/283, 12.7.2007); Maldeikisova správa Európskeho parlamentu, v ktorej Euratom hodnotí 50 rokov európskej jadrovej energetiky (A6-0129/2007, 2.4.2007); Reulova správa Európskeho parlamentu, konvenčné energetické zdroje a energetická technológia (A6-0348/2007, 24.10.2007).

[3] Svetový energetický výhľad z roku 2006, Medzinárodná energetická agentúra.

[4] Výhľad jadrovej energetiky, OECD/NEA, uverejnený v októbri 2008.

[5] http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_297_en.pdf.

[6] Vzhľadom na neistotu v súvislosti s cenami surovej ropy sa vývoj na základe súčasných trendov opisuje pomocou rozsahov pre rok 2020, v závislosti od miernej alebo vysokej úrovne cien ropy. Mierna úroveň cien v roku 2020 znamená cenu ropy 61 USD (v roku 2005)/barel. Vysoká úroveň cien v roku 2020 by bola cena ropy 100 USD/barel v roku 2005.

[7] V prehľade energetickej politiky EÚ IEA tiež poznamenáva, že „... jadrová výrobná kapacita EÚ bude odteraz klesať, pokiaľ sa v blízkej budúcnosti neuskutoční významná investícia s cieľom predĺžiť životnosť elektrární a náhrady zariadení, ktoré sa blížia ku koncu svojej prevádzkovej životnosti. Bez tejto investície by sa tento nízkouhlíkový zdroj na výrobu elektrickej energie v základnom zaťažení mohol znížiť z 31 % na 21 % z celkového množstva elektrickej energie vyrábanej v EÚ v roku 2020.“

[8] Na základe článku 41 Zmluvy o Euroatome investičné projekty týkajúce sa jadrového palivového cyklu v EÚ sa musia oznámiť Komisii pred uzatvorením zmlúv s dodávateľmi alebo, ak má práce vykonať podnik so svojimi vlastnými zdrojmi, tri mesiace pred začatím prác.

[9] V týchto číselných údajoch sa zohľadňujú pevné rozhodnutia o nových JE, predĺženiach životnosti, ktoré už boli schválené, a aktuálne oznámené ukončenia prevádzky, ale nezahŕňajú sa predpoklady o potenciálnych nových JE.

[10] 45 % z jadrových elektrární starších ako 25 rokov, 25 % z jadrových elektrární, ktoré majú menej ako 20 rokov (obrázok 3 príloha 1).

[11] Podľa súčasnej politiky výroba elektrickej energie v nemeckých reaktoroch je obmedzená a reaktory by sa teda mali odstaviť asi po 32 rokoch prevádzky, čo znamená, že reaktory, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke, budú odstavené do roku 2022. V Belgicku je prevádzková životnosť obmedzená na 40 rokov a odstavenie všetkých existujúcich reaktorov sa v súčasnosti predpokladá do roku 2025. Švédsko tiež vydalo politické rozhodnutie o postupnom ustúpení od jadrovej energetiky, ale konkrétne kroky v tomto smere sa ešte nepodnikli.

[12] Špeciálny Eurobarometer, č. 297 „Postoje k rádioaktívnemu odpadu“, uverejnené v júli 2008.

[13] KOM(2008) 542, 8.9.2008.

[14] KOM(2008) 312: „Riešenie medzinárodných výziev v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany“.

[15] www.iaea.org/NewsCenter/News/PDF/iaea_euratom070508.pdf

[16] Odporúčanie Komisie o vhodných finančných zdrojoch pre fondy na likvidáciu (Ú. v. EÚ L 330, 28.11.2006).

[17] Vo svojom novom návrhu zákona o energiách Spojené kráľovstvo ustanovilo, že vývoj nových jadrových elektrární by sa mal vyvolať, financovať, stavať a prevádzkovať prostredníctvom súkromného sektora, aby nevznikol dojem, že ide o štátnu pomoc.

[18] KOM(2002) 457, 6.11.2002.

[19] Parížsky dohovor (OECD) o zodpovednosti tretej strany v oblasti jadrovej energie z roku 1960, podopretý Bruselským doplnkovým dohovorom z roku 1963, ktorý nadobudol platnosť v roku 1968. Viedenský dohovor (MAAE) o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú udalosť z roku 1963, ktorý nadobudol platnosť v roku 1977.

[20] Bez zohľadnenia efektívnejšieho využívania zdrojov v dôsledku potenciálneho rozmiestnenia reaktorov štvrtej generácie v budúcnosti.