[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 20.12.2007

KOM(2007) 847 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

– Uplatňovanie článku 35 Zmluvy o Euratome –

Overovanie prevádzky a účinnosti zariadení na nepretržité monitorovanie úrovne rádioaktívnej kontaminácie vzduchu, vody a pôdy

Správa za roky 1990 - 2007

1. ÚVOD

1.1. Ustanovenia o ochrane zdravia v Zmluve o Euratome

Kapitola 3, Ochrana zdravia, hlavy II Zmluvy o Euratome sa na jednej strane zaoberá ustanovením základných bezpečnostných noriem ochrany zdravia pracovníkov a verejnosti (články 30 – 33) a na druhej strane konkrétne úrovňami rádioaktívnej kontaminácie vzduchu, vody, pôdy, ako je uvedené v článkoch 35 – 38 (do istej miery aj v článku 34 o „mimoriadne nebezpečných pokusoch“ čiže skúškach zbraní). Medzi základnými bezpečnostnými normami a úrovňami rádioaktívnej kontaminácie je očividné spojenie; hlavný dôvod, prečo sa kontrolujú, je ochrana zdravia verejnosti.

Základné bezpečnostné normy sa od roku 1959 aktualizovali, aby sa zohľadnil vývoj vedeckého poznania a skúsenosti s prevádzkou. Posledná revízia bola v roku 1996[1]. So zreteľom na úrovne rádioaktívnej kontaminácie sa popri požiadavkách noriem hlavné úlohy Komisie počas piatich desaťročí týkali uplatňovania článku 36 (zber a zverejňovanie údajov o úrovniach rádioaktivity, ktorej je vystavená verejnosť, ako ich predložia členské štáty na základe zariadení vybudovaných členskými štátmi v súlade s prvým odsekom článku 35) a článku 37 (stanoviská Komisie týkajúce sa toho, či plány zneškodňovania rádioaktívnych odpadov predložené členskými štátmi môžu postihnúť iné členské štáty).

Postup uvedený v článku 37 bol veľmi dôležitý v čase, keď sa rýchlo rozvíjalo využívanie jadrovej energie, s predkladaním „všeobecných údajov“ o každom novom jadrovom reaktore, závode na regeneráciu jadrového paliva či inom jadrovom zariadení. Pravidlá a informačný obsah predkladaných všeobecných údajov sa objasňovali v sérii odporúčaní Komisie, pričom posledné bolo prijaté v roku 1999[2]. Správy o vykonávaní článku 37 sa posielajú Rade a Európskemu parlamentu[3].

Vykonávanie článku 36 sa sústredilo na zverejňovanie týchto údajov o úrovniach rádioaktívnej kontaminácie významných pre odhad vystavenia celej populácie žiareniu, aby sa tak umožnilo porovnanie úrovní rádioaktívnej kontaminácie v rozličných členských štátoch. Požiadavky na kvalitu údajov a metóda oznamovania sa prvý raz stanovili v odporúčaní Komisie v roku 2000[4]. Od roku 2007 členské štáty môžu importovať a spravovať svoje vlastné súbory údajov v databáze Komisie. Túto databázu, ako aj výsledné výročné monitorovacie správy a elektronickú platformu umožňujúcu výmenu údajov s automatickými systémami monitorovania radiácie vytvorenými členskými štátmi spravuje v rámci úspešnej spolupráce GR TREN a JRC-IES v súlade s článkom 39 Zmluvy o Euratome.

V druhom odseku článku 35 sa Komisii poskytuje právo vstupu do zariadení na monitorovanie úrovní rádioaktívnej kontaminácie, aby mohla overovať ich prevádzku a účinnosť. Do roku 1989, keď Komisia schválila iniciatívu týkajúcu sa pokračovania previerok, sa overovanie vykonávalo sporadicky. Po rozsudku Súdneho dvora z decembra 2002, v ktorom sa uvádza, že nie je vhodné umelo rozlišovať medzi ochranou zdravia širokej verejnosti a bezpečnosťou zdrojov ionizujúceho žiarenia, a rozhodnutí Komisie považovať jadrovú bezpečnosť za významnú prioritu od roku 2003 začalo byť zrejmé, že previerky podľa článku 35 sa od roku 2004 stanú prioritnou oblasťou. Toto oznámenie je prvou správou o uplatňovaní článku 35 a pokrýva obdobie rokov 1990 – 2007. Od roku 2004 tieto sa previerky začali vykonávať systematicky a prioritu dostali najcitlivejšie zariadenia.

Článok 38 umožňuje Komisii vydávať špecifické odporúčania členským štátom so zreteľom na úrovne rádioaktívnej kontaminácie a v naliehavom prípade vydávať smernice a v prípade ich nedodržania okamžite predložiť vec Súdnemu dvoru. Tento článok prepožičiava Komisii v zásade rozsiahle právomoci, ale nikdy sa neuplatnil, s výnimkou toho, že sa stal právnym základom odporúčania Komisie o radóne v pitnej vode[5] a odporúčania Komisie o pokračujúcej kontaminácii niektorých potravinových výrobkov z rastlín a zvierat vyskytujúcich sa voľne v prírode v dôsledku černobyľskej havárie[6].

Skutočnosť, že článok 38 sa nikdy neuplatnil, je odrazom účinného súladu so základnými normami v dotknutých členských štátoch. Napriek tomu článok 38 je pre Komisiu významným prostriedkom na dodanie patričnej váhy zisteniam a pozorovaniam vyplývajúcim z previerok vykonávaných podľa druhého odseku článku 35.

1.2. Článok 35 Zmluvy o ES

V článku 35 Zmluvy o ES sa uvádza:

„Každý členský štát vybuduje zariadenia potrebné na uskutočňovanie nepretržitého monitorovania úrovne rádioaktívnej kontaminácie vzduchu, vody a pôdy a zabezpečenie dodržiavanie základných noriem.

Komisii patrí právo prístupu do takýchto zariadení; môže overovať ich prevádzku a účinnosť.“

Až do konca 80. rokov boli aktivity Komisie týkajúce sa uplatňovania článku 35 sporadické. Po preskúmaní svojich aktivít v celej oblasti ochrany pred radiáciou Komisia v roku 1986 – po černobyľskej havárii - oznámila Rade, že zamýšľa využívať systematickejšie svoje právo na overovanie podľa článku 35. Európsky parlament prijal niekoľko rezolúcií s rovnakým cieľom.

V decembri roku 1989 sa Komisia rozhodla zvýšiť počet previerok.

2. PROGRAM OVEROVANIA

2.1. Previerky v rokoch 1990 - 2003

Medzi rokmi 1990 a 2003 sa vykonalo dovedna 23 previerok. Okrem niekoľkých výnimok bol program overovania stanovený tak, aby poskytol prehľad situácie v reprezentatívnej vzorke zariadení jadrového palivového cyklu a v zariadeniach na monitorovanie úrovní rádioaktívnej kontaminácie vo všetkých členských štátoch.

2.2. Previerky v rokoch 2004 - -2007

Od roku 2004 doteraz sa vykonalo 25 previerok. Od rokov 2004/2005 sa ako prioritné určili najcitlivejšie zariadenia a nové členské štáty. Do roku 2006 prebehli previerky vo všetkých členských štátoch. Rumunsko a Bulharsko sú v programe na rok 2007.

Zoznam členských štátov a príslušných jadrových zariadení navštívených v rámci článku 35 je v prílohe v tabuľke 1.

2.3. Hlavné postupy previerok

Previerky sa vykonávali podľa protokolov, ktoré boli individuálne dohodnuté so všetkými 15 členskými štátmi medzi rokmi 1990 a 1993. Od zverejnenia oznámenia Komisie[7] 4. júla 2006 sa toto stalo základom pre všetky previerky. Protokoly a oznámenie predpokladajú overovanie tak monitorovacích zariadení v striktnom zmysle, ako aj monitorovanie únikov potrebné na zhodnotenie vplyvu na verejnosť, ktorá je im vystavená. Previerka sa môže týkať oblasti v okolí špecifického zariadenia a/alebo celého územia členského štátu či niektorej jeho časti.

Hoci podľa článku 35 má Komisia právo vstupu do zariadení, pokiaľ ide o faktické overovanie ich prevádzky a účinnosti, tieto previerky sa v skutočnosti začínajú auditom monitorovacích a inšpekčných činností príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a rámca právnych predpisov. Skutočné overovanie na mieste charakterizuje celkové opatrenia a nemusí byť vyčerpávajúce.

Technická správa o previerke

- Technická správa poskytuje podrobný prehľad regulačných požiadaviek, opatrení na monitorovanie úrovní rádioaktívnej kontaminácie a posúdenie vplyvu únikov. Príprava tohto prehľadu si vyžaduje syntézu početných dokumentov vedúcu k jasnému obrazu opatrení členského štátu na vykonávanie prvého odseku článku 35. Správa poskytuje aj podrobný prehľad o preverovacích činnostiach vykonávaných na mieste a v okolí zariadenia a o záveroch, ktoré z nich boli vyvodené.

Správa o hlavných zisteniach previerky

- Hlavné zistenia previerky sa zakladajú na pozorovaniach a záveroch uvedených v technickej správe a naznačujú oblasti, v ktorých existuje priestor na zlepšenie.

- Overovacie misie boli vo všetkých prípadoch ukončené oficiálnym odovzdaním hlavných zistení a technickej správy.

Technické správy i hlavné zistenia, ako aj všetky oficiálne komentáre dodané členskými štátmi boli pre všetky previerky vykonané od roku 1999 umiestnené na internetovej stránke EUROPA:

ec.europa.eu / energy / nuclear / radioprotection / verification_en.htm

3. PRIDANÁ HODNOTA PREVIEROK

Doteraz získané skúsenosti potvrdzujú, že previerky prinášajú významnú pridanú hodnotu tak pre Komisiu, ako aj pre členské štáty. Komisii umožnili v mnohých prípadoch nezávisle posúdiť citlivé záležitosti. Previerky takisto umožnili získať široký prehľad o rozdielnych prístupoch jednotlivých štátov a o spôsobe, akým boli tieto prístupy implementované, a podporili spoločný prístup k zlepšenému monitorovaniu.

Členským štátom previerky Komisie umožnili nezávislé potvrdenie ich prístupu k problematike a ich údajov, čo prinieslo uspokojenie ich vlastného obyvateľstva i susedných členských štátov. Pre zúčastnené príslušné orgány boli návštevy príležitosťou na diskusiu o ich zodpovednosti v širšej perspektíve. Pre navštívené zariadenia a laboratóriá to bola často príležitosť na uznanie úsilia, ktoré vynaložili na zlepšenie svojej činnosti. Celkove previerky Komisie určite zvýšili prestíž programov monitorovania rádioaktívnej kontaminácie.

Previerky Komisie sa stali príležitosťou pre niektoré nové členské štáty na vytvorenie národných programov a na začatie implementácie zodpovedajúcich systémov monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie na ich území.

Previerky Komisie sa vykonávali s náležitým ohľadom na zásadu subsidiarity. Nevznikli situácie, v ktorých by zdvojovali úlohu vnútroštátnych orgánov inšpekcie. Vo viacerých prípadoch zistenia naznačovali potrebu lepšieho oddelenia funkcií v rámci členského štátu a transparentnosti postupov. Závery previerkových tímov umožnili orgánom posilniť ich vlastné overovacie postupy.

Previerky sú navyše dôležitým prostriedkom na zabezpečenie primeraného vykonávania odporúčania Komisie o uplatňovaní článku 36 Zmluvy o Euratome a na obojstranne vedenú diskusiu o otázke, či siete vytvorené na monitorovanie úrovní rádioaktívnej kontaminácie sú primerané (či pokrývajú celé štátne územie a či poskytujú reprezentatívne údaje o skutočných úrovniach rádioaktívnej kontaminácie).

3.1. Zistenia uskutočnených overovacích misií a následné opatrenia

Vo viacerých prípadoch bolo potrebné poukázať na nedostatok celkového zabezpečenia kvality zariadení a laboratórií a potrebu posilniť funkciu dohľadu príslušných orgánov. Často sa zistilo, že sú potrebné zlepšenia v oblasti uchovávania záznamov, aby sa uľahčili tak interné audity kvality, ako aj previerky vykonávané úradníkmi štátnej správy alebo Spoločenstva. Programy odberu vzoriek neboli vždy pravidelne aktualizované alebo praktická realizácia týchto programov plne nezodpovedala požiadavkám právnych predpisov.

Pri mnohých príležitostiach vznikli špecifické technické odporúčania. Následná odozva vnútroštátnych orgánov spravidla potvrdila, že nedostatky boli odstránené. Netechnické odporúčania, napr. odporúčania týkajúce sa riadenia alebo odporúčania posilniť regulačný dohľad sú menej konkrétne, a preto sa na ne ťažšie reaguje.

Overovacie návštevy sa vykonávali špeciálne preto, aby sa Komisia presvedčila, či sa odporúčaniam urobeným počas predchádzajúcej misie venovala patričná pozornosť.

- Bývalé zariadenie na opätovné spracovanie, navštívené v rokoch 1993 a 1999, sa stalo predmetom overovacej návštevy v septembri 2004.

V roku 1999 séria problémov upriamila na tento jadrový komplex pozornosť, ktorá kulminovala bezpečnostným auditom vykonaným vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi. Overovacie činnosti sa podrobne zamerali na tie aspekty správy o audite, ktoré mali dosah na monitorovanie rádioaktívnych látok alebo sa týkali úrovní rádioaktívnej kontaminácie.

- Po prvej návšteve výskumného reaktora v roku 2000 nasledovala ďalšia návšteva v roku 2005.

Pri oboch príležitostiach následné opatrenia vyplývajúce z overovacích činností naznačili, že odporúčania boli implementované uspokojivo.

Len jediná overovacia misia (v roku 2002) viedla k veľmi neuspokojivým zisteniam týkajúcim sa základným právnym nedostatkom, ktoré bolo potrebné odstrániť. Výskumný reaktor bol prevádzkovaný bez regulačného oprávnenia či dozoru, čím sa porušovali podmienky smernice o základných bezpečnostných normách. Preto sa iniciovalo konanie o porušení.

V novembri 2006 sa vykonala následná overovacia misia. Aj keď sa dosiahli výrazné zlepšenie, rad problémov v čase overovania ešte stále nebol uspokojivo vyriešený. V auguste 2007 však bol ukončený licenčný postup zahŕňajúci povolenie na vypúšťanie rádioaktívnych odpadových látok, tak šíriacich sa vzduchom, ako i kvapalných.

4. PERSPEKTÍVY

4.1. Program overovania

Štruktúrovaná a dôveryhodná schéma overovania by:

- pokrývala všetky významné jadrové zariadenia s prijateľnou frekvenciou;

- poskytla reprezentatívny prehľad situácie, pokiaľ ide o iné typy zariadení;

- umožnila monitorovanie situácie vzhľadom na nejadrové priemyselné odvetvia vypúšťajúce látky s prirodzenou rádioaktivitou a na nemocnice a výskumné centrá;

- umožnila získanie reprezentatívneho pohľadu na opatrenia týkajúce sa rádioaktívnej kontaminácie v regiónoch vzdialených od zariadení vypúšťajúcich rádioaktívny odpad;

- vykonávala pravidelne audit monitorovacích a inšpekčných činností členských štátov.

V súčasnosti sa ročne vykonáva päť až sedem previerok, takže približne každých päť rokov sa v každom členskom štáte vykoná jedna previerka alebo audit. To umožňuje, aby sa vytvoril dôveryhodný a reprezentatívny program overovania zahŕňajúci najreprezentatívnejšie zariadenia. Frekvencia návštev v dôležitých zariadeniach by sa mala zvýšiť. Pri súčasných zdrojoch sa nedá na žiadny jednotlivý rok naplánovať viac ako približne desať previerok. Je prirodzene dôležité zachovať aspoň akú-takú flexibilitu, aby sa dalo reagovať na ad-hoc požiadavky alebo využiť právo Komisie na prístup za špeciálnych okolností.

4.2. Rozdiely oproti ochranným činnostiam

Komisia má aj právo na inšpekcie v jadrových zariadeniach podľa hlavy II, kapitoly VII Zmluvy o Euratome. Tieto inšpekcie sa líšia od previerok podľa článku 35. Týkajú sa bezpečnosti jadrových materiálov (systém záruk Euratomu) a konkrétne požiadavky sa uvádzajú v nariadení Komisie (Euratom) č. 302/2005 z 8. februára 2005.

Odhliadnuc od skutočnosti, že obidva typy overovania sa týkajú rozdielnych oblastí, možnej synergii bráni skutočnosť, že prevádzkovatelia jadrových zariadení majú priamu zodpovednosť voči Komisii a inšpektori bezpečnosti jadrových materiálov majú priamy prístup k jadrovým materiálom a do zariadení. Podľa druhého odseku článku 35 Zmluvy o Euratome sa previerky týkajú toho, ako orgány členského štátu naplnili svoju zodpovednosť podľa prvého odseku tohto článku. Komisia nemá k jadrovým ani monitorovacím zariadením priamy prístup.

4.3. Doplnkové prostriedky posilnenia implementácie

Prijatie odporúčania Komisie o monitorovaní úrovne rádioaktivity podľa článku 36 Zmluvy o Euratome (2000/473/EURATOM) bolo východiskovým bodom pre rozvinutie ďalších usmernení. Odporúčanie o monitorovaní a podávaní správ o únikoch z jadrových zariadení bolo prijaté 18. decembra 2003[8]. Ďalšie rozvíjanie usmernení tohto typu uľahčí vývoj čistej metodológie vykonávania previerok a transparentných kritérií na posudzovanie súladu so všeobecnými požiadavkami stanovenými v prvom odseku článku 35.

Skupina odborníkov vytvorená podľa článku 31 Zmluvy o Euratome prijala usmernenia o vykonávaní článku 45 základných bezpečnostných noriem s cieľom dosiahnuť realistický odhad vystavenia obyvateľstva žiareniu. Toto sa stane základom pre posudzovanie adekvátnosti programov monitorovania v blízkosti jadrových zariadení vzhľadom na odhad dávok pre referenčné skupiny obyvateľstva. Takéto usmernenie bude začlenené do návrhu novej smernice o základných bezpečnostných normách pripravovaného Komisiou.

Všetky tieto opatrenia značne posilnia účinnosť a dôveryhodnosť previerok podľa článku 35.

5. ZÁVER

Toto oznámenie ukazuje významné úspechy vykonaných overovacích činností, najmä počas posledných rokov.

Komisia plne vykonávala svoje povinnosti podľa článku 35 Zmluvy o Euratome a tak zabezpečila, spolu s legislatívnymi požiadavkami a vykonávaním článkov 36 -37 Zmluvy o Euratome, aby sa úrovne rádioaktívnej kontaminácie vzduchu, vody a pôdy patrične monitorovali a kontrolovali.

PRÍLOHA

PREVIERKY Z HĽADISKA ČLÁNKU 35 ZMLUVY O EURATOME

Previerky v rokoch 1990 - 2007

Zoznam doteraz vykonaných previerok je uvedený v Tabuľke 1 . Graf 1 obsahuje histogram počtu previerok vykonaných každý rok.

Treba poznamenať, že zo širšieho hľadiska overovania sa misie týkajú regiónov, v ktorých sa monitorujú úrovne rádioaktívnej kontaminácie, ktoré potom zahŕňajú najväčšie zariadenia vypúšťajúce odpadové látky v tomto regióne.

Doteraz vykonané previerky boli plánované v podstate s cieľom získať reprezentatívny pohľad na prístup k monitorovaniu prijatý v členských štátoch. Niekoľko previerok sa vykonalo na základe žiadostí iných členských štátov alebo ich vyvolali obavy týkajúce sa určitých zariadení.

Rozloženie medzi členskými štátmi je takéto: 6 vo Francúzsku (vrátane Polynézie), 6 v Spojenom kráľovstve, 3 v Taliansku, 2 vo Fínsku, Nemecku, Grécku, Írsku, Luxembursku Španielsku a Portugalsku, 1 v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Holandsku a Švédsku, a 1 aj v každom z nových členských štátov s výnimkou Bulharska (plánovaná na jeseň 2007).

Medzi zariadeniami, ktorých sa týkali overovacie činnosti, sú 3 závody na regeneráciu jadrového paliva (a 2 priľahlé skládky odpadu), 20 jadrových elektrární (z ktorých 3 už neboli v prevádzke), 5 výskumných ústavov, 2 zariadenia využívajúce NORM (Naturally Occurring Radioactive Material – prirodzene sa vyskytujúci rádioaktívny materiál), 1 uránová baňa a 7 nemocníc v 4 členských štátoch. Skupiny navštívili aj niekoľko členských štátov, ktoré nemajú na svojom území nijaké jadrové zariadenia, ale majú rozsiahly program monitorovania, a vo väčšine členských štátov časti národných systémov monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie na vlastnom území sa preverovali v kontexte osobitnej návštevy.

V prípade jednej jadrovej elektrárne ležiacej v blízkosti hraníc iného štátu sa previerky rozšírili o príslušné podmienky monitorovania na takom území.

To, že sa program overovania sa sústredil na jadrové zariadenia, neznamená, že sú tieto zariadenia dôležitejšie z hľadiska vplyvu únikov rádioaktivity. Previerky sa vykonali v priemyselných odvetviach, ktoré spracúvajú prirodzene sa vyskytujúci rádioaktívny materiál (NORM), ako v odvetviach spracovania fosfátov alebo uhoľných baniach. Vo 4 členských štátoch sa preverili oddelenia jadrovej medicíny v niekoľkých nemocniciach. Osobitná pozornosť sa venovala únikom rádioaktívneho materiálu, najmä v monitorovacích zariadeniach a prístup týchto nemocníc k ich monitorovaniu.

Tabuľka 1 : Prehľad overovacích misií za obdobie 1990 – jún 2007

ŠTÁT | ZARIADENIE | DÁTUM |

1. Nemecko | JE Philipsburg | 10 – 12.10.1990 |

2. Luxembursko | Národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 12.3.1991 |

3. Spojené kráľovstvo | Dounreay (zariadenie) | 10 – 14.5.1993 |

4. Holandsko | JE Borssele Bilthoven (ústav RIVM) | 27 – 29.9.1993 30.9 – 1.10.1993 |

5. Spojené kráľovstvo | NFRP Sellafield Sklad Drigg | 6 – 10.12.1993 |

6. Francúzsko | JE Belleville-sur-Loire [9] | 14 – 17.2.1994 |

7. Dánsko | RR Risø + laboratóriá | 22 – 24.8.1994 |

8. Španielsko | JE Vandellos-2 | 7 – 10.11.1994 |

9. Taliansko | JE Caorso | 22 – 24.3.1995 |

10. Francúzsko | Francúzska Polynézia (Mururoa) | 1.9 – 6.10.1995 |

11. Belgicko | JE Tihange | 10 – 14.6.1996 |

12. Francúzsko | NFRP La Hague Centre de stockage de la Manche | 22 – 26.7.1996 |

13. Írsko | Národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 10 – 13.9.1996 |

14. Švédsko | JE Barsebäck | 26 – 30.5.1997 |

15. Fínsko | JE Olkiluoto | 31.8 – 4.9.1998 |

16. Spojené kráľovstvo | Dounreay (zariadenie) | 15 – 18.3.1999 |

17. Nemecko | JE Krümmel | 13 – 17.9.1999 |

18. Francúzsko / Belgicko | JE Chooz | 22 – 26.11.1999 |

19. Grécko | RR Democritos (Atény); národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 23 – 25.5.2000 |

20. Spojené kráľovstvo | JE Dungeness A+B | 6 – 11.11.2000 |

21. Rakúsko | RR Seibersdorf Viedeň, AKH (nemocnica) | 25 – 29.6.2001 |

22. Portugalsko | RR Sacavém (Lisabon); národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 14 – 17.5.2002 |

23. Francúzsko | JE Belleville-sur-Loire | 17 – 21.9.2003 |

24. Spojené kráľovstvo | NFRP Sellafield | 8 – 12.3.2004 |

25. Španielsko | JE Trillo; národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 27.6. – 2.7.2004 |

26. Spojené kráľovstvo | Dounreay (zariadenie); Národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 28 – 30.9. 2004 |

27. Maďarsko | JE Paks; národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 8 – 12.11.2004 |

28. Litva | JE Ignalina; národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 21 – 25.2.2005 |

29. Česká republika | JE Temelín; národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 14 – 18.3.2005[10] |

30. Slovensko | Národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 10 – 15.4.2005 |

31. Grécko | RR Democritos (Athens); národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 12 – 16.9.2005 |

32. Estónsko | Sillamäe, Paldiski; národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 19 – 23.9.2005 |

33. Francúzsko | NFRP La Hague; národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 10 – 14.10.2005 |

34. Lotyšsko | RR Salaspils; rádioaktívny odpad Baldone; národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 21 – 24.3.2006 |

35. Malta | Nnárodný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 25 – 27.4.2006 |

36. Cyprus | Národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie; rastlinné hnojivá (fosfor-sadrovec) – priemysel NORM | 8 – 12.5.2006 |

37. Taliansko | JE Caorso (odstav.); národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 15 – 19.5.2006 |

38. Taliansko | JE Latina (odstav.); národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 15 – 19.5.2006 |

39. Slovinsko | JE Krško; národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 12 – 16.6.2006 |

40. Poľsko | Národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie; uhoľná baňa Piast (priemysel NORM). | 13 – 17. 11.2006 |

41. Portugalsko | RR Sacavém – právny rámec; národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie; uránová baňa | 22 – 24.11.2006 |

42. Luxembursko | Národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie; niekoľko nemocníc (oddelenia jadrovej medicíny) | 5 – 08.3.2007 |

43. Fínsko | Národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 20 – 23.3.2007 |

44. Írsko | Národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie; nemocnica (oddelenia jadrovej medicíny) | 1 – 04.5.2007 |

45. Rumunsko | JE Cernavoda; národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 4 – 08.6.2007 |

46. Nemecko | Bývalá oblasť uránových baní v Sasku | 27 – 31.08.2007 |

47. Španielsko | JE Cofrentes; národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 22 – 26.10.2007 |

48. Bulharsko | JE Kozloduj; národný systém monitorovania úrovní rádioaktívnej kontaminácie | 26 – 30.11.2007 |

Graf 1 : Prehľad overovacích misií za obdobie 1990 – jún 2007

[pic]

[1] Smernica Rady č. 96/29/EURATOM z 13. mája 1996 ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.

[2] Odporúčanie Komisie 99/829/EURATOM zo 6. decembra 1999 o uplatňovaní článku 37 Zmluvy o Euratome – Ú. v. ES L324, 16.12.1999, s. 23.

[3] Správa o uplatňovaní článku 37 Zmluvy o Euratome od júla 1994 do decembra 2003, KOM (2003)85 v konečnom znení, 14.3.2005.

[4] Odporúčanie Komisie 2000/473/EURATOM z 8. júna 2000 o uplatňovaní článku 36 Zmluvy o Euratome týkajúceho sa monitorovania úrovne rádioaktivity v životnom prostredí na účely určenia úrovne rádioaktivity, ktorej je vystavené obyvateľstvo ako celok – Ú. v. ES L191, 27.7.2000, s. 37.

[5] Odporúčanie Komisie 2001/928/EURATOM z 20. decembra 2001 o ochrane verejnosti pred vystavením radónu v zásobách pitnej vody – Ú. v. ES L344, 28.12.2001, s. 85.

[6] Odporúčanie Komisie č. 2003/274/Euratom zo 14. apríla 2003 o ochrane a informovaní verejnosti v súvislosti s rizikami vyplývajúcimi z pokračujúcej kontaminácie niektorých potravinových výrobkov z rastlín a zvierat vyskytujúcich sa voľne v prírode v dôsledku černobyľskej havárie, Ú. v. EÚ L 99, 17.4.2003, s. 55.

[7] Oznámenie Komisie: Overovanie úrovne zariadení na monitorovanie rádioaktivity podľa podmienok článku 35 Zmluvy o Euratome – praktické opatrenia súvisiace s organizovaním overovacích návštev v členských štátoch, Ú. v. EÚ C155 zo 4.7.2006, s. 2.

[8] Odporúčanie Komisie z 18. decembra 2003 o normalizovaných informáciách o roznášaných vzduchom a kvapalných rádioaktívnych únikoch z jadrových energetických reaktorov a závodov na regeneráciu jadrového paliva pri ich bežnej prevádzke, Ú. v. EÚ L 2, 6.1.2004, s. 36.

[9] Previerky nebola ukončená schválenou technickou správou.

[10] Prvá návšteva vykonaná 9.6.2004 s obmedzeným rozsahom bola zapracovaná do podrobnej správy o previerke.