[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 6.11.2007

KOM(2007) 678 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

VÝROČNÁ SPRÁVA O KOHÉZNOM FONDE (2006)

OBSAH

VÝROČNÁ SPRÁVA O KOHÉZNOM FONDE (2006) 3

1. Plnenie rozpočtu 3

2. Hospodárske prostredie a podmienenosť 9

3. Koordinácia s dopravnou politikou a politikou životného prostredia 10

3.1. Doprava 10

3.2. Životné prostredie 11

4. Kontroly 11

5. Nezrovnalosti a pozastavenie pomoci 12

6. Hodnotenie 13

7. Nový regulačný rámec na obdobie rokov 2007 - 2013 14

8. Informácie a publicita 15

VÝROČNÁ SPRÁVA O KOHÉZNOM FONDE (2006)

Táto správa sa predkladá v súlade s článkom 14.1 nariadenia (ES) č. 1164/1994, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond. Zaoberá sa činnosťami Kohézneho fondu v roku 2006.

1. PLNENIE ROZPOčTU

Finančné prostriedky Kohézneho fondu, ktoré boli k dispozícii pre záväzky v roku 2006, predstavovali 6 032 082 110 EUR (v súčasných cenách) určených 13 členským štátom prijímajúcim pomoc z Kohézneho fondu. Táto suma zahŕňa úvery technickej pomoci (8 100 000 EUR). Malo by sa vziať do úvahy, že Írsko v dôsledku hospodárskeho rastu už nie je oprávnené čerpať pomoc z Kohézneho fondu s účinnosťou od 1. januára 2004. Rumunsko a Bulharsko pristúpili k Európskej únii od 1. januára 2007, a preto sú odvtedy oprávnené čerpať pomoc z Kohézneho fondu (táto správa za rok 2006 sa však Rumunskom a Bulharskom nezaoberá).

Viazané rozpočtové prostriedky sa úplne využili a do roku 2007 sa žiadne prostriedky nepreniesli.

Tabuľka 1. Realizácia záväzkov v roku 2006 (v eurách)

Rozpočtové prostriedky prenesené z roku 2005 | - | - | - | - | - | - |

Znovu sprístupnené rozpočtové prostriedky | - | - | - | - | - | - |

Splatenie | - | - | - | - | - | - |

Rozpočtové prostriedky prenesené z roku 2005 | - | - | - | - | - | - |

Znovu sprístupnené rozpočtové prostriedky | 60 776 | - | - | - | - | 60 776 |

Splatenie | - | - | - | - | - | - |

Grécko | 191 616 437 | 38,8 % | 298 556 462 | 60,4 % | 4 026 467 | 494 199 366 | 8,4 % |

Portugalsko | 273 923 751 | 55,4 % | 218 291 973 | 44,2 % | 1 983 642 | 494 199 366 | 8,2 % |

Cyprus | 15 599 762 | 75,5 % | 5 058 456 | 24,5 % | - | 20 658 218 | 0,3 % |

Česká republika | 169 425 877 | 46,6 % | 192 728 948 | 53,0 % | 1 343 504 | 363 498 329 | 6,0 % |

Estónsko | 51 641 255 | 45,3 % | 59 936 657 | 52,5 % | 2 505 460 | 114 083 372 | 1,9 % |

Maďarsko | 210 331 313 | 49,3 % | 209 390 382 | 49,1 % | 6 910 457 | 426 632 152 | 7,1 % |

Lotyšsko | 84 648 355 | 50,3 % | 75 472 277 | 44,9 % | 8 112 593 | 168 233 225 | 2,8% |

Litva | 121 403 548 | 53,7 % | 99 888 363 | 44,2 % | 4 807 152 | 226 099 063 | 3,7 % |

Malta | 4 305 250 | 51,0 % | 4 075 480 | 48,3 % | 65 171 | 8 445 901 | 0,1 % |

Poľsko | 751 359 517 | 46,9 % | 828 944 996 | 51,7 % | 21 905 810 | 1 602 210 323 | 26,5 % |

Slovensko | 79 712 721 | 36,4 % | 138 255 724 | 63,2 % | 826 055 | 218 794 500 | 3,6 % |

Slovinsko | 27 925 173 | 38,6 % | 44 270 658 | 61,2 % | 165 000 | 72 360 831 | 1,2 % |

Tabuľka 4. Výdavkové rozpočtové prostriedky v roku 2006 (v eurách) – vrátane technickej pomoci

V prípade nových členských štátov sa údaje týkajú iba platieb na projekty, ktoré boli prijaté v rámci Kohézneho fondu od 1. mája 2004 (t. j. bez zohľadnenia predvstupovej pomoci projektom ISPA). V tabuľke č. 5 sa uvádzajú platby uskutočnené v roku 2006 vo vzťahu k projektom ISPA, ktoré boli prijaté pred pristúpením.

Členský štát | Životné prostredie | Doprava | Technická pomoc | SPOLU |

Grécko | 194 069 922 | 40,2 % | 289 132 091 | 59,8 % | - | 483 202 013 | 17,7 % |

Írsko | 27 991 936 | 70,8 % | 11 521 393 | 29,2 % | - | 39 513 329 | 1,4 % |

Portugalsko | 148 750 484 | 73,1 % | 53 874 121 | 26,5 % | 899 853 | 203 524 458 | 7,5 % |

Cyprus | - | 0,0 % | 6 001 512 | 100,0 % | - | 6 001 512 | 0,2 % |

Česká republika | 32 982 124 | 26,2 % | 92 544 105 | 73,6 % | 278 460 | 125 804 689 | 4,6 % |

Estónsko | 6 769 474 | 17,0 % | 32 972 870 | 82,9 % | 23 322 | 39 765 666 | 1,5 % |

Maďarsko | 82 157 579 | 70,9 % | 33 767 249 | 29,1 % | - | 115 924 828 | 4,2 % |

Lotyšsko | 14 060 182 | 23,4 % | 42 930 570 | 71,5 % | 3 075 450 | 60 066 202 | 2,2 % |

Litva | 17 587 842 | 36,0 % | 31 243 260 | 64,0 % | - | 48 831 102 | 1,8 % |

Malta | - | 0,0 % | 2 591 637 | 100,0 % | - | 2 591 637 | 0,1 % |

Poľsko | 15 601 766 | 6,1 % | 239 697 120 | 93,7 % | 589 292 | 255 888 178 | 9,4 % |

Slovensko | 18 811 566 | 58,7 % | 13 218 768 | 41,3 % | - | 32 030 334 | 1.2 % |

Slovinsko | 7 502 018 | 24,1 % | 23 651 860 | 75,9 % | - | 31 153 878 | 1,1 % |

Neurčené | - | 0,0 % | - | 0,0 % | 965 686 | 965 686 | 0,0 % |

Tabuľka 5. Nové členské štáty – platby týkajúce sa bývalých projektov ISPA realizované v roku 2006

Členský štát | Životné prostredie | Doprava | Technická pomoc | SPOLU |

Estónsko | 17 872 983 | 55,6 % | 13 213 810 | 41,1 % | 1 036 078 | 32 122 871 | 4,7 % |

Maďarsko | 42 045 203 | 54,0 % | 34 943 145 | 44,9 % | 856 649 | 77 844 997 | 11,4 % |

Lotyšsko | 12 195 774 | 24,8 % | 33 083 549 | 67,3 % | 3 890 083 | 49 169 406 | 7,2 % |

Litva | 21 227 151 | 55,0 % | 15 421 582 | 39,9 % | 1 955 102 | 38 603 835 | 5,7 % |

Poľsko | 136 381 574 | 51,4 % | 126 946 209 | 47,9 % | 1 872 421 | 265 200 204 | 38,9 % |

Slovensko | 33 197 820 | 43,6 % | 40 809 790 | 53,6 % | 2 120 189 | 76 127 799 | 11,2 % |

Slovinsko | 5 176 729 | 73,4 % | 1 875 000 | 26,6 % | 0 | 7 051 729 | 1,0 % |

Grécko | 3 307 420 974 | 435 532 521 | 467 400 382 | 335 157 938 | 529 459 151 | 535 843 689 | 438 083 755 | 494 199 366 | 3 235 676 802 |

Grécko | 2 815 806 760 | 1 236 273 691 | 1 579 533 069 |

Írsko | 575 411 134 | 517 830 136 | 57 580 998 |

Portugalsko | 3 128 862 926 | 1 467 756 462 | 1 661 106 465 |

Španielsko | 11 773 161 809 | 7 383 381 713 | 4 389 780 096 |

EÚ-4 SPOLU | 18 293 242 629 | 10 605 242 001 | 7 688 000 628 |

Cyprus | 54 014 695 | 11 059 968 | 42 954 727 |

Česká republika | 748 976 735 | 141 131 405 | 607 845 330 |

Estónsko | 242 449 651 | 39 765 666 | 202 683 985 |

Maďarsko | 812 924 360 | 185 512 701 | 627 411 659 |

Lotyšsko | 376 863 199 | 79 841 253 | 297 021 946 |

Litva | 517 642 688 | 97 697 349 | 419 945 339 |

Malta | 21 966 289 | 2 591 637 | 19 374 652 |

Poľsko | 3 191 270 327 | 255 730 261 | 2 935 540 066 |

Slovensko | 264 254 882 | 32 030 334 | 232 224 548 |

Slovinsko | 172 654 702 | 39 651 472 | 133 003 230 |

SPOLU EÚ-10 | 6 403 017 528 | 885 012 045 | 5 518 005 483 |

SPOLU | 24 696 260 157 | 11 490 254 046 | 13 206 006 111 |

.

.

Tabuľka 7.2. Sumy prijaté na bývalé projekty ISPA v období rokov 2000 - 2006 (vrátane RAL)

Štát | Čisté záväzky | Splatené | RAL |

Česká republika | 479 117 990 | 351 044 435 | 128 073 555 |

Estónsko | 185 251 384 | 121 573 113 | 63 678 271 |

Maďarsko | 669 677 980 | 307 713 993 | 361 963 987 |

Lotyšsko | 333 856 759 | 183 662 936 | 150 193 823 |

Litva | 307 765 169 | 161 019 456 | 146 745 712 |

Poľsko | 2 444 163 012 | 1 093 425 990 | 1 349 686 751 |

Slovensko | 501 995 906 | 263 375 354 | 238 620 552 |

Slovinsko | 83 499 178 | 45 820 204 | 37 678 974 |

SPOLU | 5 005 327 377 | 2 527 635 482 | 2 476 641 625 |

.

Realizácia rozpočtu za obdobie rokov 1993 - 1999

Zmeny uskutočnené v roku 2006 v rozpočtových prostriedkoch, ktoré sa majú vyrovnať za obdobie rokov 1993 - 1999 boli tieto:

Tabuľka 8. Zaplatenie záväzkov za obdobie rokov 1993 - 1999 v roku 2006 (v eurách)

Členský štát | Počiatočná suma, ktorá sa má zaplatiť | Vyradenie zo záväzkov | Platby | Konečná suma, ktorá sa má zaplatiť |

Španielsko | 204 299 149 | 17 163 676 | 99 864 092 | 87 271 381 |

Grécko | 82 165 494 | 52 585 827 | 3 476 269 | 26 103 398 |

Írsko | 29 637 545 | 19 003 | 17 387 263 | 12 231 279 |

Portugalsko | 29 514 596 | 1 555 707 | 15 998 198 | 11 960 691 |

SPOLU | 345 616 784 | 71 324 213 | 136 725 822 | 137 566 749 |

Záväzky Kohézneho fondu sa realizujú z diferencovaných rozpočtových prostriedkov. Inými slovami, po počiatočnom pridelení zdrojov nasledujú platby. Ak sa všetky projekty realizujú v súlade s rozhodnutiami, suma, ktorá sa má zaplatiť existuje „automaticky“ vzhľadom na časový interval medzi dátumom rozhodnutia a dátumom zaplatenia zostatku (zvyčajne 4 až 5 rokov).

S cieľom zvýšiť úroveň splácania minulých záväzkov aj naďalej pokračovala mimoriadna snaha o objasnenie nezaplatených rozpočtových prostriedkov týkajúcich sa činností, ktoré začali pred rokom 2000. Približne 40 % nezaplatených rozpočtových prostriedkov na začiatku roka bolo vyplatených alebo bolo predmetom vyradenia zo záväzkov v roku 2006. Do konca roku 2006 došlo k poklesu nezaplatených rozpočtových prostriedkov na iba 2,7 % ročného rozpočtu Kohézneho fondu (v porovnaní s približne 50 % na konci roku 2002, 39 % na konci roku 2003, 15 % na konci roku 2004 a 6,7 % na konci roku 2005). Toto úsilie znížiť nezaplatené rozpočtové prostriedky pokračovalo až do roku 2007 v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za implementáciu projektov a súvisiace nároky na platby.

Podrobné údaje o projektoch prijatých v roku 2006 sú za každý členský štát uvedené v prílohe k tejto správe.

2. HOSPODÁRSKE PROSTREDIE A PODMIENENOSť

V nariadení Rady o Kohéznom fonde[2] sa stanovujú makroekonomické podmienky využívania fondu. Uvádza sa v ňom, že „nové projekty, alebo v prípade veľkých projektov, nové fázy projektu, sa nefinancujú z fondu v členskom štáte v prípade, že Rada kvalifikovanou väčšinou na základe odporúčania Komisie zistí, že členský štát neimplementoval [svoj program stability alebo konvergencie] takým spôsobom, aby zabránil nadmernému deficitu“. Odráža to úlohu Kohézneho fondu ako nástroja podpory rozpočtu na vnútroštátnej úrovni, ktorý pomáha členským štátom zachovať si makroekonomickú stabilitu.

Štyroch členských štátov prijímajúcich pomoc z Kohézneho fondu (Cyprus, Maďarsko, Poľsko a Portugalsko) sa týkajú dodatočné opatrenia na nápravu nadmerného deficitu. V prípade žiadnej z týchto krajín sa neuvažovalo o opatreniach vyžadujúcich pozastavenie financovania z fondu.

V júni 2006 Rada rozhodla o zrušení postupu v prípade Cypru, pretože Cyprus uskutočnil nápravu nadmerného deficitu v roku 2005. V prípade Portugalska Komisia vydala oznámenie v júni 2006, v ktorom uviedla, že krajina je na ceste k náprave nadmerného deficitu.

Od začatia postupu súvisiaceho s nadmerným deficitom sa už pri dvoch príležitostiach konštatovalo, že Maďarsko na odporúčania Komisie nereagovalo účinnými opatreniami, po prvýkrát to bolo v januári 2005 a potom v novembri 2005. Ani pri jednej z týchto príležitostí však Komisia neodporúčala Rade pozastaviť financovanie z Kohézneho fondu. Vzhľadom na to, že Maďarsko nie je členom eurozóny, má osobitnú výnimku z uplatňovania ďalších opatrení na nápravu nadmerného deficitu. Z toho dôvodu by po predložení revidovanej aktualizácie programu konvergencie na rok 2006 v septembri 2006 mohla Rada adresovať Maďarsku ďalšie odporúčania len na základe nového rozhodnutia v súlade s článkom 104 ods. 7[3]. Ak krajina nedodrží toto odporúčanie, uplatnia sa ustanovenia článku 104 ods. 8, ktoré zahŕňajú možnosť pozastaviť financovanie záväzkov Kohézneho fondu.

Rada vydala v novembri roku 2006 rozhodnutie v súlade s článkom 104 ods. 8 pre Poľsko, v ktorom sa konštatovalo, že opatrenia, ktoré Poľsko prijalo na nápravu jeho nadmerného deficitu v súlade s odporúčaniami Rady, sa ukázali ako nedostatočné. Toto rozhodnutie bolo vydané ešte na základe cieľov stanovených v aktualizácii programu konvergencie z roku 2005 a vo finančnom oznámení z jari roku 2006. Podľa poslednej aktualizácie programu konvergencie z roku 2006 však Poľsko napraví svoj nadmerný deficit do roku 2007, čiastočne preto, lebo spĺňa podmienky ustanovenia reformovaného Paktu rastu a stability, ktorý umožňuje odpočítanie časti nákladov na dôchodkovú reformu.

Ukazuje sa, že Grécko je na ceste k náprave svojho nadmerného deficitu: v súlade s rozhodnutím Rady podľa článku 104 ods. 9 z februára 2005 znížilo svoj deficit pod 3 % HDP v roku 2006. V troch nových členských štátoch, ktoré boli zaradené medzi štáty s nadmerným deficitom v roku 2004 – Česká republika, Malta a Slovensko –, nevyžadoval vývoj rozpočtu žiadne ďalšie kroky na nápravu nadmerného deficitu, pretože Komisia dospela v decembri roku 2004 k záveru, že všetky tieto krajiny na odporúčania Rady reagovali účinnými opatreniami. Zrušenie postupu na nápravu nadmerného deficitu sa však v prípade týchto krajín v roku 2006 neuskutočnilo. V súlade s odporúčaniami Rady uskutočnila Malta nápravu nadmerného deficitu do roku 2006. Slovensko zníži svoj deficit pod 3 % do roku 2007, zatiaľ čo Česká republika plánuje dosiahnuť tento cieľ do roku 2010.

V nariadení o Kohéznom fonde na obdobie rokov 2007 - 2013[4] sa objasnilo niekoľko neistôt, ktoré súviseli s uplatňovaním podmienenosti Kohézneho fondu v minulosti. Predpokladá sa v ňom, že rozhodnutie v súlade s článkom 104 ods. 8 poskytne Komisii príležitosť navrhnúť pozastavenie podpory z Kohézneho fondu. Rada zasa môže rozhodnúť o úplnom alebo čiastočnom pozastavení záväzkov z fondu, s účinnosťou od 1. januára roku nasledujúceho po rozhodnutí o pozastavení. Ak Rada neskôr v súvislosti s EDP zistí, že členský štát prijal potrebné nápravné opatrenie, automaticky to má za následok rozhodnutie o zrušení pozastavenia záväzkov z Kohézneho fondu. Vytvorili sa pravidlá opätovného začlenenia pozastavených záväzkov do rozpočtu.

3. KOORDINÁCIA S DOPRAVNOU POLITIKOU A POLITIKOU žIVOTNÉHO PROSTREDIA

3.1. Doprava

Sektor dopravy predstavoval v roku 2006 menej ako polovicu (49,2 %) celkových záväzkov Kohézneho fondu. Podobne ako v minulosti, Komisia požiadala členské štáty, aby uprednostňovali najmä projekty v oblasti železničnej dopravy. Projekty, ktoré členské štáty prijali v roku 2006, sú uvedené v prílohe.

V sektore dopravy sa pomoc Spoločenstva poskytuje koordinovaným spôsobom prostredníctvom rôznych nástrojov: Kohézny fond, ISPA, EFRR, programy transeurópskych dopravných sietí, pôžičky EIB. Finančná pomoc z týchto nástrojov je určená najmä na transeurópske dopravné siete (TEN-T).

V súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 1164/94 zmeneného a doplneného nariadením č. 1264/1999, sa z Kohézneho fondu môže poskytovať pomoc na projekty spoločného záujmu v oblasti dopravnej infraštruktúry, ktoré financujú členské štáty a ktoré boli identifikované v rámci Usmernení pre rozvoj TEN-T.

Usmernenia Spoločenstva v oblasti TEN-T boli ustanovené rozhodnutím č. 1692/96/ES v znení zmien a doplnení. V rozhodnutí sa stanovuje 30 prioritných projektov európskeho záujmu a členské štáty sa vyzývajú, aby uprednostňovali tieto projekty. V článku 19 písm. a) rozhodnutia č. 1692/96/ES sa stanovuje, že členské štáty by pri predkladaní svojich projektov v rámci Kohézneho fondu v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 1164/94 mali patrične uprednostňovať projekty vyhlásené za projekty európskeho záujmu.

3.2. Životné prostredie

Sektor životného prostredia predstavoval v roku 2006 len o niečo viac ako polovicu (50,8 %) celkových záväzkov Kohézneho fondu. Projekty podporované z Kohézneho fondu vo všeobecnosti prispievajú ku globálnym cieľom politiky životného prostredia v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom, najmä k dosiahnutiu prioritných oblastí Šiesteho akčného programu, hlavne pokiaľ ide o riadenie prírodných zdrojov, nakladanie s odpadom a v súvislosti s investíciami, ktorých snahou je obmedziť vplyvy klimatickej zmeny. S operáciami spolufinancovanými z Kohézneho fondu súvisí sedem tematických stratégií prijatých v rokoch 2005 a 2006 v oblasti ovzdušia, prírodných zdrojov, odpadu a recyklácie, mestského prostredia, pôdy, mora a pesticídov. Projekty, ktoré členské štáty prijali v roku 2006, sú uvedené v prílohe.

Kohézny fond pokračoval v priebehu roku 2006 v prispievaní k implementácii právnych predpisov v oblasti životného prostredia nielen prostredníctvom priameho financovania infraštruktúr, ale tiež zabezpečením stimulov podporujúcich uplatňovanie príslušných smerníc ako súčasti predpokladov na poskytnutie podpory. Ide hlavne o tematické zásahy s územným rozmerom ako ochrana prírody, nakladanie s odpadom a odpadovými vodami a hodnotenie vplyvu na životné prostredie (EIA).

V aktoch o pristúpení nových členských štátov sa vytýčili prechodné ciele, pokiaľ ide o investície do acquis v oblasti životného prostredia. Preto tieto štáty v súvislosti so svojimi výdavkami stanovili, že vodné hospodárstvo a nakladanie s odpadom sú dôležitými prioritami. Potreba investícií a infraštruktúry je vo väčšine prípadov naďalej veľmi dôležitá, pokiaľ ide o kľúčové smernice v oblastiach ako nakladanie s odpadom a vodou (najmä úprava mestských odpadových vôd), ale tiež v oblastiach kvality ovzdušia a snahe znižovať priemyselné znečistenie (Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia). Podpora infraštruktúry v oblasti životného prostredia v rámci Kohézneho fondu je preto pre nové členské štáty dôležitá.

4. KONTROLY

Pokiaľ ide o štyri pôvodné členské štáty, ktoré boli príjemcami pomoci, celkovo sa uskutočnilo sedem misií zameraných na audit v Španielsku, Portugalsku a v Grécku s cieľom overiť implementáciu akčných plánov a vykonať následnú kontrolu projektov KF, ktoré sa podrobili auditu v rokoch 2004 - 2005. Rok 2006 tiež zahŕňal overenie činnosti orgánov zodpovedných za vypracovanie vyhlásenia o ukončení pomoci v prípade projektov financovaných z Kohézneho fondu.

Okrem toho, na Generálnom riaditeľstve pre regionálnu politiku sa v roku 2006 zaviedli postupy v súvislosti s ukončovaním projektov financovaných z Kohézneho fondu, aby sa v procese ukončovania získali od riadiaceho orgánu a orgánu zodpovedného za vypracovanie vyhlásenia o ukončení pomoci primerané informácie a aby sa zabezpečila zákonnosť a správnosť konečných výdavkov, v opačnom prípade by sa uplatnili finančné nápravy.

V prípade nových členských štátov, ktoré pristúpili v roku 2004, sa audítorská činnosť vykonaná v roku 2006 zameriavala hlavne na následné audity s cieľom overiť účinnú implementáciu odporúčaní vyplývajúcich zo systémových auditov, ktoré sa uskutočnili v roku 2005 a ďalších auditov zameraných na kontrolu výdavkov projektu. Osobitný dôraz sa tiež kládol na prácu vnútroštátnych audítorských orgánov vrátane overovania kvality systémových auditov, kontrol vzorky a iných otázok v súvislosti s prácou spojenou s vypracovaním osvedčenia o audite. Celkovo sa uskutočnilo trinásť misií zameraných na audit vrátane misií spojených s auditom EFRR (Európsky fond regionálneho rozvoja).

Vzhľadom na osobitné riziká spojené s implementáciou správnych postupov pri výberových konaniach a uzatváraní zmlúv, v roku 2005 sa začal špecifický tematický prieskum zameraný na zákazky pridelené po pristúpení nových členských štátov, ktorého cieľom bola prevencia a aj náprava. Odporúčania vydané na základe týchto auditov sa sledovali v následných auditoch počas roku 2006.

Vo Výročnej správe o činnosti za rok 2006 vydanej generálnym riaditeľstvom bolo v súvislosti s fungovaním systémov riadenia a kontroly vydané stanovisko bez výhrad v prípade systémov v 5 členských štátoch (Cyprus, Estónsko, Grécko, Malta a Slovinsko).

V prípade zostávajúcich členských štátov bolo vydané stanovisko s výhradami ako dôsledok závažných nedostatkov ovplyvňujúcich rozhodujúce prvky systému (Česká republika, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Slovensko a Španielsko). Žiadny z členských štátov nedostal záporné stanovisko.

5. NEZROVNALOSTI A POZASTAVENIE POMOCI

Podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 1831/94[5] o nezrovnalostiach a spätnom získaní súm neoprávnene vyplatených a o organizácii informačného systému v tejto oblasti, približne osem členských štátov, ktoré boli príjemcami pomoci, oznámilo 228 prípadov nezrovnalostí, ktoré predstavovali 186 604 797 EUR príspevku Spoločenstva. Tieto prípady boli predmetom prvotného správneho alebo súdneho zistenia.

Stojí za zmienku, že väčšinu týchto prípadov (183) oznámili štyri pôvodné členské štáty prijímajúce pomoc z Kohézneho fondu, pričom prevládali prípady z Grécka (103), ktoré predstavovali spolu 117 856 924 EUR príspevku Spoločenstva, z čoho zostáva len 12 698 144 EUR, ktoré sa majú získať späť a zostávajúca časť sa odpočítala zo žiadostí o konečné platby predložené Komisii. V priebehu roka bol zaznamenaný pokrok v uplatňovaní uvedeného nariadenia v Španielsku, ktoré oznámilo 82 prípadov predstavujúcich 44 472 847 EUR príspevku Spoločenstva, z čoho zostáva 30 179 534 EUR, ktoré sa majú získať späť. Z 18 prípadov, ktoré oznámili portugalské orgány a ktoré predstavovali 23 747 904 EUR príspevku Spoločenstva, zostáva približne 14 850 306 EUR, ktoré sa majú získať späť.

Prípady, ktoré sa týkali nižších súm, ako sú uvedené sumy, oznámilo Komisii len päť nových členských štátov, a to Poľsko 10 prípadov, Česká republika 6, Maďarsko 6, Lotyšsko 2 a Litva 1 prípad. Časť súm, ktorých sa to týkalo, bola odpočítaná pred predložením žiadostí o platby Komisii.

Ostatné členské štáty, ktoré boli príjemcami pomoci, informovali Komisiu, že počas roka 2006 nezaznamenali žiadne nezrovnalosti. Určitý počet prípadov zistených počas vnútroštátnych misií alebo misií Spoločenstva zameraných na audit sa má ešte oznámiť v súlade s príslušným nariadením.

Vo väčšine oznámených prípadov sa nezrovnalosti týkali uplatňovania pravidiel verejného obstarávania a zvyšné prípady sa týkali predkladania neoprávnených výdavkov.

Nariadenie (ES) č. 1828/2006 nadobudlo účinnosť na nové programovacie obdobie rokov 2007 - 2013 v priebehu roku 2006. Oddielom 4 tohto nariadenia o „nezrovnalostiach“ sa v súčasnosti upravuje oznamovanie nezrovnalostí a v prípade projektov prijatých v rámci nového programovacieho obdobia sa uplatňuje aj na Kohézny fond. Na rozhodnutia prijaté v súlade s nariadením (ES) č. 1164/94 sa naďalej uplatňuje nariadenie (ES) č. 1831/94.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) otvoril v priebehu roku 2006 tri prípady v súvislosti s informáciami, ktoré dostal o Kohéznom fonde. Jeden z týchto prípadov viedol k otvoreniu „prípadu monitorovania“[6] a ďalšie dva prípady boli presunuté do roku 2007 s tým, že sa počká na hodnotenie. Neuskutočnila sa žiadna kontrolná misia v súvislosti s nariadením (ES) č. 2185/96[7].

6. HODNOTENIE

V súlade s článkom 13 revidovaného nariadenia (ES) č. 1164/94 Komisia a členské štáty musia zabezpečiť účinné monitorovanie a hodnotenie implementácie projektov Kohézneho fondu. To znamená, že pri posudzovaní projektov sa využijú monitorovacie a hodnotiace opatrenia, na základe ktorých sa projekty v prípade potreby upravia.

Komisia a členské štáty vykonajú, v prípade potreby v spolupráci s Európskou investičnou bankou, posúdenie a hodnotenie všetkých spoločne financovaných projektov .

Komisia schvaľuje projekty, ktoré sa majú financovať z fondu, v zhode s členským štátom, ktorý je príjemcom pomoci. Pokiaľ ide o posudzovanie projektu, každú žiadosť o pomoc sprevádza analýza nákladov a výnosov (CBA) projektu. CBA musí preukázať, či sú sociálno-ekonomické prínosy v polovici obdobia primerané poskytnutým finančným zdrojom. Komisia skúma toto hodnotenie na základe zásad stanovených v príručke pre analýzu nákladov a výnosov.[8] Príručka uverejnená v roku 2003 sa v súčasnosti aktualizuje.

Na základe toho poskytla Komisia počas roku 2006 dôležitú internú metodickú podporu a pomáhala členským štátom prostredníctvom činností súvisiacich s budovaním kapacít s cieľom zlepšiť konzistentnosť finančnej a ekonomickej analýzy projektov ex ante. Komisia v októbri 2006 prijala usmerňujúci dokument o metodike, ktorá sa má používať pri vykonávaní CBA[9]. V pracovnom dokumente sa predstavujú niektoré všeobecné zásady CBA spolu so súborom pracovných predpisov a členské štáty sa v ňom povzbudzujú, aby vypracovali vlastné usmernenia CBA.

Komisia okrem toho uskutočňuje následné hodnotenie vzoriek projektov spolufinancovaných z Kohézneho fondu. Najnovšie hodnotenie bolo uverejnené v roku 2005 a zaoberalo sa vzorkou 200 projektov implementovaných v období rokov 1993 - 2002. Predpokladá sa, že najbližšie následné hodnotenie sa uskutoční v roku 2009.

7. NOVÝ REGULAčNÝ RÁMEC NA OBDOBIE ROKOV 2007 - 2013

V nariadení o Kohéznom fonde (ES) č. 1164/94 sa stanovujú pravidlá implementácie fondu do 31. decembra 2006. V súvislosti so začiatkom nového programovacieho obdobia (2007 - 2013) Komisia vypracovala nový súbor nariadení o implementácii Kohézneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu.

Tieto nariadenia sa prijali v priebehu roku 2006. Nové nariadenia o implementácii Kohézneho fondu sú:

- nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a zrušuje sa nariadenie (ES) č. 1260/1999;

- nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94;

- vykonávacie nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú pravidlá pre implementáciu nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006.

Všetky nariadenia, ktoré sa uplatňujú na obdobie rokov 2007 – 2013, sú k dispozícii na internetovej stránke INFOREGIO na tejto adrese: http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/official/regulation/newregl0713_en.htm.

8. INFORMÁCIE A PUBLICITA

V Bruseli sa 22. júna a 20. decembra uskutočnili dve informačné stretnutia, na ktorých sa zúčastnilo 25 členských štátov. Na prvom stretnutí Komisia predložila konečnú sumu príspevku pre každý členský štát na rok 2006. Keďže rok 2006 je posledným rokom programovacieho obdobia, zdôrazňovalo sa, že všetky viazané úvery, ktoré sú ešte k dispozícii, sa budú musieť vyčerpať do 31. decembra. Nepredpokladal sa žiadny prenos úverov z iných rozpočtových položiek. Predstavila sa tiež iniciatíva Spoločná pomoc na podporu projektov v Európskych regiónoch (iniciatíva JASPERS). Táto iniciatíva vyvinutá na základe spolupráce medzi Komisiou a EIB má pomáhať členským štátom pri technickom posudzovaní budúcich veľkých projektov, ktoré sa majú predkladať Komisii. Iniciatíva JASPERS sa začne uskutočňovať od roku 2007. Na stretnutí v decembri predložila Komisia návrh usmernení o ukončení projektov Kohézneho fondu. Komisia dôsledne žiadala, aby sa prihliadalo na to, že: (i) pri ukončení musia byť predložené projekty v súlade s príslušnými rozhodnutiami; (ii) konečným dátumom oprávnenosti v prípade projektov z obdobia rokov 2000 - 2006 zostáva 31. december 2010; (iii) uplatňuje sa jedno pravidlo na úpravy. Komisia nakoniec pripomenula, že toto informačné stretnutie bolo posledné v rámci nariadenia (ES) č. 1164/94. Otázkami týkajúcimi sa Kohézneho fondu sa od 1. januára 2007 bude zaoberať Výbor pre koordináciu fondov v súlade s novým nariadením (ES) č. 1083/2006.

Komisia zorganizovala dve stretnutia pre informačných úradníkov z EFRR a z Kohézneho fondu v roku 2006. Uskutočnili sa 15. júna a 5. decembra. Diskutovalo sa o rôznych témach spojených s komunikáciou, vysvetlila sa implementácia nových nariadení a predložilo sa niekoľko prípadových štúdií a vzoriek produktov. Tieto stretnutia pre informačných úradníkov pokračujú aj v roku 2007.

[1] Záväzok je nižší ako príspevok (pozri tabuľku 6) v dôsledku zrušenia viazanosti zdrojov, pokiaľ ide o nevyužité sumy a ukončenie.

[2] Vychádza z článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 1164/94, ako ho v kodifikovanej verzii predložila Komisia.

[3] Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, článok 104 o nadmerných deficitoch štátnych rozpočtov.

[4] Nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/1994.

[5] Ú. v. ES L 191, 27.7.1994, s. 9, naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2168/2005, Ú. v. EÚ L 345, 28.12.2005, s. 15.

[6] Prípady monitorovania sú prípady, v ktorých iný subjekt alebo orgán členského štátu vykonáva svoje vlastné externé prešetrovanie, i keď táto činnosť spadá aj do pôsobnosti OLAF.

[7] Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[8] http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/guides/cost/guide02_en.pdf.

[9] Európska komisia, GR pre regionálnu politiku, „Metodická príručka na vykonávanie analýzy nákladov a výnosov“, 2007 - 2013 – pracovný dokument hodnotiaceho útvaru č. 4, k dispozícii na http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/working/sf2000_en.htm.