[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 14.2.2007

KOM(2007)35 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Vnútorný trh pre tovar: základný kameň konkurencieschopnosti Európy

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Vnútorný trh pre tovar: základný kameň konkurencieschopnosti Európy (Text s významom pre EHP)

Toto oznámenie sa predkladá v kontexte prebiehajúceho preskúmania jednotného trhu 21. storočia. Poskytuje stručnú analýzu jednej zo štyroch slobôd – konkrétne voľného pohybu tovaru – vysvetľuje a je súčasťou niekoľkých konkrétnych nových iniciatív zameraných na zlepšenie voľného pohybu tovaru.

Doteraz sa najzávažnejšie technické prekážky, ktoré bránili voľnému pohybu tovaru v rámci EÚ buď odstránili alebo sa zabránilo ich vzniku. Podniky a občania sú vo všeobecnosti spokojní so spôsobom, akým vnútorný trh v súčasnosti funguje.

Výsledky verejných konzultácií o budúcnosti vnútorného trhu však poukazujú na niekoľko nevysporiadaných slabých stránok vnútorného trhu pre tovar, ktoré majú naďalej negatívny vplyv na podniky, ako aj spotrebiteľov. Zúčastnené strany si napríklad myslia, že existencia vnútroštátnych technických pravidiel stále značí, že vlastne nemajú prístup k voľnému obchodu v EÚ. Takisto to znamená, že spotrebitelia tieto výrobky na svojich vnútroštátnych trhoch nenájdu a že ich výber bude obmedzený. Zúčastnené strany sa rovnako sa sťažujú na nejasnosti a nezrovnalosti v existujúcich požiadavkách EÚ týkajúcich sa uvádzania výrobkov na trh a na nedostatky v súvislosti s označovaním výrobkov značkou CE. Spotrebitelia nemajú jasno, pokiaľ ide o úplný význam označovania CE, a niektoré členské štáty majú pri uplatňovaní týchto pravidiel väčšie nároky ako iné. Osvedčenia o zhode nemusia byť uznávané v iných krajinách a na výrobcov sa môžu vzťahovať rôzne vysoké náklady zo strany skúšobných alebo certifikačných orgánov. Okrem toho mnoho občanov naďalej čelí zbytočnej administratívnej záťaži a dodatočným výdavkom pri registrácii svojho auta v domovskej krajine alebo jeho presunom do nej.

Zjednotený, bezhraničný vnútorný trh je naďalej najlepším spôsobom ako podporiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Keďže ešte stále existuje príliš veľa byrokracie, zbytočných obmedzení a nejasností v obchode s určitými výrobkami v rámci EÚ, v tomto oznámení sa navrhujú štyri nové iniciatívy na ďalšie uľahčenie voľného pohybu tovaru a na zjednodušenie a modernizáciu pravidiel a zásad týkajúcich sa vnútorného trhu v súlade so zásadami lepšej regulácie:

- Návrh nariadenia, ktorým sa ustanovujú postupy uplatňovania vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú zákonne uvádzané na trh v inom členskom štáte;

- Návrh nariadenia o činnostiach akreditácie a dohľadu nad trhom;

- Návrh rozhodnutia o spoločnom právnom rámci pre priemyselné výrobky;

- Výkladové oznámenie o postupoch registrácie motorových vozidiel s pôvodom v inom členskom štáte.

Tieto štyri iniciatívy sú kľúčovými prvkami oživenej stratégie pre zamestnanosť a rast. Sú súčasťou nových cieľov a súboru iniciatív, ktoré Komisia predstaví v rámci prebiehajúceho preskúmania jednotného trhu 21. storočia.

1. ÚVOD

Vnútorný trh pre tovar je základným prvkom európskej integrácie. To, čo pred 50 rokmi začalo ako časť colnej únie vrátane zrušenia ciel v rámci Európskeho spoločenstva od roku 1968 a zavedenia spoločného vonkajšieho cla, sa rokmi stalo jedným z hlavných piliérov sily a stability Európy. Napriek nesmiernej komplexnosti a rozmeru úlohy sa Spoločenstvu dosť rýchlo podarilo zaviesť právny rámec, ktorý zmenil život občanov a podnikov k lepšiemu. Vnútorný trh pre tovar nie je iba hlavným katalyzátorom rastu v Spoločenstve, ale rovnako má výrazný vplyv na konkurencieschopnosť EÚ v medzinárodnom meradle.

Toto oznámenie sa predkladá v kontexte prebiehajúceho preskúmania jednotného trhu 21. storočia, ktorého výsledky sa počas roku 2007 zverejnia v dvoch častiach: predloženie predbežnej správy sa predpokladá vo februári 2007 na jarnom zasadnutí Rady, po ktorom bude nasledovať predloženie konkrétnejších návrhov na jeseň 2007. Toto preskúmanie vychádza z verejných konzultácií, ktoré sa uskutočnili v roku 2006, a poskytne celkovú analýzu štyroch slobôd jednotného trhu. V rámci záverečnej správy sa navrhne spektrum iniciatív, ktoré doplnia tie, ktoré sú opísané v tomto oznámení a jeho sprievodných návrhoch.

Toto oznámenie vysvetľuje a je súčasťou niekoľkých nových iniciatív, ktoré ďalej uľahčia voľný pohyb tovaru v kontexte pretrvávajúcich nejasností a(alebo) zbytočných obmedzení týkajúcich sa uvádzania určitých výrobkov na trh EÚ.

2. VNÚTORNÝ TRH FUNGUJE DOBRE...

Vnútorný trh pre tovar spojil európske hospodárstva pevnejším putom a obchod medzi členskými štátmi sa výrazne rozšíril. Vnútorný obchod v EÚ - 27 predstavuje dve tretiny celkového obchodu a v porovnaní s obchodom so zvyškom sveta je obchod medzi 27 členskými štátmi mimoriadne dôležitý .

Život v EÚ by si dnes bolo ťažké predstaviť bez výrobkov spoza hraníc domovskej krajiny. V každom obchode v Európe je v súčasnosti oveľa väčší výber výrobkov lepšej kvality. I každodenné výrobky sa nevyrábajú výlučne v domovskej krajine, ale pochádzajú zo všetkých kútov Európy. Nie sú to však len občania EÚ, ktorí pociťujú výhody vnútorného trhu pre tovar. Vďaka znižovaniu nákladov na dosiahnutie súladu a úsporám z rozsahu, ktoré ponúka harmonizácia vnútroštátnych technických pravidiel, môžu podniky fungovať účinnejším spôsobom.

V súvislosti s vnútorným trhom pre tovar sa naplnili takmer všetky sľuby, ktoré sa v roku 1985 uviedli v Bielej knihe o dobudovaní vnútorného trhu. Uplatnením článkov 28 až 30 Zmluvy o ES a prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov ES sa odstránili takmer všetky technické prekážky vnútorného trhu EÚ pre tovar , najmä prekážky v dodávateľskom reťazci. Prevažná časť základných opatrení sa uskutočnila pred rokom 1992. Najvýznamnejšie prekážky vnútorného obchodu EÚ s tovarom naďalej pretrvávajú v neharmonizovanej oblasti alebo v iných, rovnako dôležitých oblastiach, ako napríklad v zdaňovaní (kde nie je úroveň harmonizácie dostačujúca, aby sa ňou účinne odstránili všetky ním spôsobené prekážky a narušenia vnútorného trhu) a v oblasti duševného vlastníctva.

Prieskumy ukazujú, že prevažná časť podnikov a občanov je spokojná so spôsobom, akým v súčasnosti vnútorný trh pre tovar funguje . Výsledky špeciálneho vydania hodnotiacej tabuľky vnútorného trhu pod názvom „10 rokov vnútorného trhu bez hraníc“ (2002) naznačujú, že 76 % spoločností, ktoré sa na prieskume podieľali a ktoré vyvážali do 6 alebo viacerých krajín EÚ, hodnotilo vplyv vnútorného trhu na ich podniky pozitívne. Viac ako 60 % týchto spoločností sa vyjadrilo, že vnútorný trh prispel k ich úspechu pri predaji výrobkov v iných členských štátoch. Nedávny prieskum Eurobarometra[1] ukazuje, že 3 zo 4 občanov EÚ (75 %) verí, že vnútorný trh pre tovar má pozitívny vplyv.

3. ...ALE MENÍ SA RÝCHLO, ...

Od zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach 1. januára 1993 sa situácia v EÚ a mimo nej dramaticky zmenila.

- Spotrebiteľ využíva výhody vnútorného trhu pre tovar: od roku 1993 je základom vnútorného trhu pre tovar odstránenie všetkých technických prekážok v dodávateľskom reťazci, aby bolo možné výrobok predať spotrebiteľovi na miestnej úrovni. Výrobok sa takmer výlučne ponúkal na predaj spotrebiteľovi v členskom štáte, v ktorom má bydlisko. Získavanie informácií o iných výrobkoch na predaj na iných miestach EÚ bolo zložité a časovo náročné. V súčasnosti je bežný dodávateľský reťazec zo začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia doplnený o nové dodávateľské reťazce. Vzhľadom na zvýšené využívanie internetu, zrušenie hraníc v rámci EÚ, zavedenie eura, znižujúce sa náklady na dopravu, atď. majú zákazníci/spotrebitelia oveľa širší výber, pokiaľ ide o to kde, kedy a ako kúpiť daný výrobok. V dôsledku toho vo zvýšenej miere nakupujú výrobky (napr. motorové vozidlá) v iných členských štátoch alebo na diaľku. Výsledkom je, že podniky čoraz menej čelia prekážkam v obchode v rámci EÚ, zatiaľ čo spotrebitelia čím ďalej tým viac.

- Inovácia výrobkov napreduje rýchlo : vyvíjajú sa nové technológie, ktoré umožňujú rýchle uvedenie nových výrobkov a zvýšenú pružnosť výrobných postupov.

- Podniky sa musia rýchlo prispôsobiť novým výzvam : podniky v súčasnosti čelia veľkým výzvam, z ktorých niektoré majú vnútorný charakter (čoraz rýchlejší technologický vývoj, nedostatky v oblasti zručností), zatiaľ čo iné majú vonkajší charakter (očakávania spoločnosti vzhľadom k spotrebiteľovi, ochrana životného prostredia a zdravia). Súčasne došlo k vytvoreniu nového svetového hospodárskeho systému, pre ktorý je príznačná vysoká mobilita. Podniky EÚ čelia zvýšenej internacionalizácii svetového hospodárstva, ktorú ovplyvňuje zlepšovanie dopravných spojení, znižovanie nákladov na komunikáciu, znižovanie prekážok v oblasti obchodu a investícií a silnejšia hospodárska súťaž spojená s príchodom nových svetových konkurentov.

4. ... A NIE JE DÔVOD NA SPOKOJNOSť

Napriek mnohým úspechom nie je vnútorný obchod pre tovar úplný. Musí zohľadňovať najnovší technologický vývoj, globálne prostredie a meniaci sa dopyt spotrebiteľov. Zlepšovanie vnútorného trhu je postupne prebiehajúcim procesom, ktorý si vyžaduje neustálu snahu, ostražitosť a aktualizáciu.

V apríli 2006 Komisia začala verejné konzultácie o budúcnosti vnútorného trhu . Z ich výsledkov[2] vyplýva, že i napriek spokojnosti zúčastnených strán s jeho výraznými úspechmi, hlavné ťažkosti v súvislosti s vnútorným trhom pre tovar pociťujú v týchto dvoch oblastiach :

- Vnútroštátne technické pravidlá naďalej predstavujú vážne prekážky voľného obchodu v rámci EÚ . Nedostatočné uplatňovanie a presadzovanie pravidiel zmluvy, najmä v neharmonizovaných sektoroch výrobkov, sa považuje za základnú bariéru, predovšetkým pre MSP. Zúčastnené strany tvrdia, že vnútroštátne technické pravidlá naďalej vedú k podstatným prekážkam vo voľnom pohybe tovaru v rámci EÚ, čo spôsobuje zvýšené administratívne kontroly a skúšky. Zúčastnené strany sú toho názoru, že súčasný systém dohľadu nad trhom je nutné značne vylepšiť, keďže prístup členských štátov nie je jednotný. Okrem toho členským štátom chýbajú primerané zdroje, aby sa vyrovnali s neustále sa meniacim podnikateľským prostredím pre obchod.

- Mnohé pravidlá EÚ sú nezosúladené alebo predstavujú veľkú záťaž : Zúčastnené strany sa sťažujú na nejasnosť a nezrovnalosti v pravidlách EÚ. Napríklad, na jeden výrobok sa vzťahuje hneď niekoľko vymedzení, zatiaľ čo iný nie je vymedzený vôbec. Rozličné postupy posudzovania zhody sa prelínajú a orgány posudzovania zhody naďalej čelia právnym prekážkam. Zúčastnené strany preto zastávajú názor, že regulačný rámec pre tovar je stále príliš nejednotný. Zúčastnené strany takisto upozorňujú na nedostatky v označovaní CE; jeho súčasný význam nie je často správne pochopený.

Okrem toho pre občanov postupne vznikajú nové prekážky , napr. v oblasti motorových vozidiel. Presun motorových vozidiel do iného členského štátu je naďalej hlavným zdrojom sťažností, najmä z dôvodu zložitých postupov schvaľovania a registrácie. Postupy schvaľovania už používaných motorových vozidiel sú často pomalé a drahé a niekedy sú ukončené vydaním zákazu používania auta, ktoré sa predtým zákonne používalo na cestách iného členského štátu. Postupy registrácie vozidiel s pôvodom v inom členskom štáte si pravidelne vyžadujú zdĺhavé administratívne postupy.

5. HľADANIE RIEšENÍ

Výsledky verejných konzultácií o budúcnosti vnútorného trhu sú jednoznačné: kvalitu právnych predpisov EÚ v súvislosti s tovarom je potrebné zlepšiť a zároveň venovať viac pozornosti potrebám a záujmom občanov na vnútornom trhu pre tovar.

Z tohto dôvodu Komisia predkladá štyri rôzne iniciatívy , konkrétne:

- Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 3052/95/ES;

- Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh;

- Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom rámci pre uvádzanie výrobkov na trh;

- Výkladové oznámenie o postupoch registrácie motorových vozidiel s pôvodom v inom členskom štáte.

Cieľom týchto činností je vyriešiť niektoré z hlavných ťažkostí vnútorného trhu pre tovar, ktoré vyplynuli z verejných konzultácií o budúcnosti vnútorného trhu prostredníctvom týchto riešení:

5.1. Odstránenie dôležitých prekážok voľného obchodu spôsobených vnútroštátnymi technickými pravidlami

Zásada voľného pohybu tovaru je ustanovená v Zmluve o ES a priamo uplatniteľná vo všetkých členských štátoch. Zmluva zaväzuje členské štáty, aby prijali výrobky zákonne vyrábané alebo uvádzané na trh v inom členskom štáte , na ktoré sa nevzťahuje harmonizácia Spoločenstva, pokiaľ obmedzenie obchodu nemožno osobitne zdôvodniť na základe prvoradých požiadaviek vo verejnom záujme, ako napr. ochrany zdravia ľudí alebo životného prostredia. Znamená to, že určité vnútroštátne prekážky možno zdôvodniť, zatiaľ čo iné nie.

V praxi sú však technické prekážky voľného pohybu tovaru v rámci EÚ naďalej rozšírené . Technické prekážky sú spôsobené vnútroštátnymi pravidlami, ktoré zaväzujú podniky k tomu, aby prispôsobili výrobky zákonne uvedené na trh v členskom štáte pôvodu pravidlám členského štátu určenia. V jednom prieskume približne 35 % podnikov uviedlo problémy s technickými pravidlami v inom členskom štáte a takmer 50 % podnikov sa rozhodlo svoje výrobky týmto pravidlám prispôsobiť[3].

Dôvod, prečo tieto prekážky stále existujú, vysvetľuje niekoľko faktorov. Mnohým podnikom chýbajú skúsenosti, čas, primerané ľudské zdroje a peniaze, aby uplatnili svoje práva v členskom štáte, kde zamýšľajú svoje výrobky predávať. Takisto je rozšírená nedostatočná informovanosť podnikov a vnútroštátnych orgánov o zásade voľného pohybu tovaru. Počas diskusie často čelia právnej neistote v súvislosti s dôkazovým bremenom. Okrem toho sú vystavené aj riziku, ak sa rozhodnú uviesť výrobok na trh v inom členskom štáte. Pre podniky je zložité vopred zistiť, či môžu svoje výrobky zákonne predávať v inom členskom štáte. I napriek tomu, že Súdny dvor potvrdil, že členské štáty sú povinné poskytnúť jednotlivcom náhradu za stratu alebo poškodenie spôsobené porušením priamo uplatniteľných právnych predpisov Spoločenstva, za ktoré nesú zodpovednosť, táto nejasnosť vedie v praxi k vyhýbaniu sa riziku: podniky vsadia na istotu tým, že sa vyhnú všetkým možným konfliktom alebo diskusiám s vnútroštátnymi orgánmi členského štátu určenia.

Zásada voľného pohybu tovaru je zakotvená v zmluve a je predmetom mnohých rozsudkov Súdneho dvora. Je nevyhnutné posilniť snahu o jej úplné uplatňovanie v praxi, aby sa výrobky zákonne uvádzané na trh v jednom členskom štáte mohli uvádzať na trh na iných miestach EÚ. Návrhom nariadenia, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 3052/95/ES sa zabezpečuje, že podniky sa môžu spoľahnúť na túto zásadu zmluvy a že vnútroštátne úrady majú nástroje, aby ju implementovali.

Ústrednou myšlienkou tohto návrhu je transparentnosť a účinnosť : transparentnosť informácií, ktoré sa majú vymieňať medzi podnikmi a vnútroštátnymi orgánmi; účinnosť dosiahnutá zamedzením duplikácie kontrol a skúšok, pričom sa členským štátom umožní udržať si vysokú úroveň ochrany svojich spotrebiteľov a životného prostredia. Stanovením procesných požiadaviek na zamietnutie prístupu výrobku na trh sa tento návrh predovšetkým zameriava na dôkazné bremeno. V návrhu sa stanovuje, že členský štát určenia musí na základe presných technických alebo vedeckých dôkazov písomne zdôvodniť svoj úmysel zamietnuť prístup výrobku na vnútroštátny trh. Hospodársky subjekt bude mať tiež právo obhájiť svoj prípad a príslušným orgánom predložiť odpodstatnené pripomienky.

5.2. Uvádzanie výrobkov na trh: bezpečnosť na prvom mieste!

Postupným vývojom vnútorného trhu pre tovar sa vytvorila mozaiku rozličných pravidiel a postupov . Niektoré z nich veľmi zaťažujú podniky a dozorné orgány a s ich uplatňovaním sú spojené zbytočne vysoké administratívne náklady a právne nezrovnalosti. I napriek tomu, že technické nariadenia boli pôvodne vytvorené na zvýšenie zdravia a bezpečnosti, môžu sa rovnako stať nástrojmi protekcionizmu trhu.

Po prvé, pravidlá posudzovania zhody výrobkov sa musia pre podniky a orgány zjednodušiť. V súvislosti s niektorými výrobkami musia podniky v súčasnosti podstúpiť rozličné postupy, aby splnili požiadavky niekoľkých rôznych smerníc. V mnohých oblastiach musia podniky zabezpečiť súlad nielen s jedným právnym predpisom, ale hneď s rôznymi právnymi nástrojmi. Vzhľadom na rôzne formulácie a pojmy je pre podniky čoraz zložitejšie pochopiť svoje právne záväzky. S cieľom riadne implementovať zákony sú vo zvýšenej miere nútené využívať právne poradenstvo. Na účely osvedčenia toho istého výrobku podľa rozličných smerníc sú výrobcovia v niektorých prípadoch dokonca nútení vyhľadať služby rôznych skúšobných orgánov. Okrem toho sa stalo nevyhnutným nezávislé a dôveryhodné potvrdenie spôsobilosti, nestrannosti a integrity orgánov posudzujúcich zhodu.

Po druhé, s cieľom chrániť spotrebiteľov pred nebezpečnými alebo nevyhovujúcimi výrobkami sú činnosti dohľadu nad trhom kľúčové. Bezpečnosť európskeho trhu do značnej miery závisí od aktívneho a jednotného presadzovania požiadaviek Spoločenstva týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov. Vnútroštátnym orgánom však chýbajú potrebné prostriedky na účinné a dôsledné uplatňovanie dohľadu nad trhom. Neustále čelia novým výzvam, napr. rýchlo sa vyvíjajúcim hospodárstvam, novým výrobkom na trhu a narastajúcemu počtu dovozu z tretích krajín. Okrem toho, zvýšená internacionalizácia a zložitosť obchodných transakcií čoraz viac sťažujú identifikáciu aktérov v distribučnom reťazci a orgány často nemôžu nájsť tú pravú osobu, aby ju v prípade problému oslovili.

Súčasný spôsob organizácie dohľadu nad trhom v Európe už viac nezodpovedá charakteru vnútorného trhu bez hraníc. V rámci Spoločenstva sú výrobky vo voľnom obehu bez toho, aby prechádzali nejakými vnútornými miestami kontroly, ale právomoce vnútroštátnych orgánov sa obmedzujú len na ich vlastné územie.

Výsledkom je prekĺznutie nebezpečných výrobkov cez sieť a ich umiestnenie na trh. Tieto výrobky pre spotrebiteľa často predstavujú zdravotné a finančné riziko. Táto situácia spôsobuje aj nespravodlivú konkurenčnú výhodu pre subjekty, ktoré nedodržujú pravidlá, predovšetkým v oblastiach, ktoré citlivo reagujú na cenovú politiku. Nedodržiavaním požiadaviek v súvislosti s výberom materiálu alebo postupu môžu výrazne ušetriť na nákladoch na dosiahnutie súladu a následne ponúkať svoje výrobky za nižšie ceny ako ich konkurenti, ktorí dodržujú zákon.

Činnosti dohľadu nad trhom preto treba koordinovať a posilniť na celom vnútornom trhu bez hraníc, kde je často potrebná spoločná, celoeurópska činnosť.

Po tretie, označovanie CE si vyžaduje omnoho lepšiu ochranu. Teoreticky je úloha označovania CE jednoduchá: orgánom zodpovedným za jeho presadzovanie a spotrebiteľom ukazuje, že výrobca vyhlasuje, že uplatnil všetky uplatniteľné smernice ES. Výrobok, na ktorom je umiestnené označenie CE, možno pustiť v rámci Spoločenstva do voľného obehu.

Okrem toho, mnohí obchodníci v rámci EÚ i mimo nej nie vždy chápu význam označovania CE a niekoľko výrobkov, na ktorom je umiestnené označenie CE, nespĺňa požiadavky právnych predpisov. Za bežných okolností tieto výrobky neposkytujú rovnakú úroveň bezpečnosti ako vyhovujúce výrobky, a preto predstavujú pre spotrebiteľov závažné riziko. Nevyhovujúce výrobky možno okrem iného vyrobiť za nižšie ceny. Táto situácia preto spôsobuje nespravodlivú konkurenčnú výhodu pre subjekty, ktoré nedodržujú pravidlá.

Návrhom rozhodnutia o spoločnom rámci pre uvádzanie výrobkov na trh sa zjednodušia rôzne postupy posudzovania zhody výrobkov, aby sa zabránilo ich prienikom a znížil sa počet postupov, ktoré predstavujú záťaž. Uvedú sa v ňom aj harmonizované ustanovenia pre budúce právne predpisy.

Súčasne s týmto návrhom Komisia zabezpečí právnu ochranu označenia CE prostredníctvom jeho registrácie ako kolektívnej ochrannej známky. Touto novou ochranou sa verejným orgánom umožní, aby v prípade zneužitia podnikli rýchle a účinné kroky. Podniky, ktoré pravidlá dodržujú, zároveň ochráni pred neserióznymi obchodníkmi, ktorí umiestňujú označenie CE na výrobok, ktorý neposkytuje vysokú úroveň ochrany, ktorá sa v Európe požaduje.

Návrhom nariadenia, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, sa prostredníctvom akreditácie laboratórií a skúšobných zariadení uľahčí posudzovanie zhody tak, že ich osvedčenia a protokoly o skúške sa budú v rámci EÚ bez problémov uznávať.

Bezpečnosť spotrebiteľa naďalej zastáva popredné miesto. Návrhom nariadenia, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, sa rovnako posilnia činnosti dohľadu nad trhom v celej EÚ tak, aby bolo možné výrobky, ktoré nespĺňajú požiadavky, ľahko identifikovať a stiahnuť z trhu.

5.3. Pomoc občanom pri presune ich auta do iného členského štátu

V agende občanov[4] Komisia sľúbila, že pre občanov odstráni určité prekážky. Prekážky sa často vyskytnú, keď si občania kúpia motorové vozidlo v iných členských štátoch. I napriek tomu, že niektoré opatrenia (napr. systém typového schvaľovania ES celých vozidiel (WVTA) a nové nariadenie o skupinovej výnimke v prípade uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže na predaj a servis motorových vozidiel) výrazne zjednodušili cezhraničný nákup motorových vozidiel, pri registrácii auta v krajine pobytu alebo jeho presune do nej mnohí občania naďalej čelia zbytočnej administratívnej záťaži a výdavkom. Mnoho praktických problémov spôsobených byrokratickými registračnými formalitami občanom stále zabraňuje, aby si auto kúpili v zahraničí.

Je pravdepodobné, že mnoho z týchto problémov sa z dlhodobého hľadiska vytratí, keď budú mať všetky autá harmonizované osvedčenie o registrácii.

Komisia sa preto rozhodla uverejniť výkladové oznámenie o postupoch registrácie motorových vozidiel s pôvodom v inom členskom štáte . V oznámení ponúka celkový prehľad zásad práva ES, ktoré sa týka registrácie vozidiel v inom členskom štáte ako tom, kde bolo zakúpené, a presunu registrácie medzi členskými štátmi, so zreteľom na nedávny vývoj v európskych právnych predpisoch a judikatúre Súdneho dvora.

Oznámenie bude slúžiť ako základ pre príručku občanov o presune vozidiel v rámci EÚ.

6. ZÁVER

Jednou z hlavných priorít Európskej komisie je, aby vnútorný trh pre tovar lepšie fungoval pre podniky i občanov. Základné požiadavky sa veľmi nelíšia od tých z roku 1985, keď Komisia uverejnila Bielu knihu o dobudovaní vnútorného trhu, a tých z roku 1993 pri zavedení jednotného európskeho trhu. Teraz, ako aj predtým, je zjednotený, bezhraničný trh najlepším spôsobom ako podporiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Lepšie fungovanie vnútorného trhu pre tovar je teda rozhodujúcim prvkom oživenej stratégie pre rast a zamestnanosť, aby sa Európskej únii umožnilo konkurovať a dosahovať úspechy v globalizovanom hospodárstve, v ktorom majú naši hlavní obchodní partneri veľké a zjednotené trhy. Tieto štyri iniciatívy sú dôležitým krokom týmto smerom. Sú nevyhnutnou súčasťou novej stratégie jednotného trhu pre 21. storočie.

[1] http://ec.europa.eu/internal_market/strategy/index_en.htm.

[2] SEK(2006) 1215 z 20. septembra 2006.

[3] Druhá dvojročná správa o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na jednotnom trhu - KOM(2002) 419 konečné znenie z 23. júla 2002.

[4] KOM(2006) 211 z 10. mája 2006