[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.1.2007

KOM(2007) 3 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

SPRÁVA O PHARE, PREDVSTUPOVÝCH NÁSTROJOCH A PRECHODNÝCH NÁSTROJOCH ZA ROK 2005 {SEK(2007) 11}

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

SPRÁVA O PHARE, PREDVSTUPOVÝCH NÁSTROJOCH A PRECHODNÝCH NÁSTROJOCH ZA ROK 2005

Úvod

Program Phare má spolu s ďalšími dvoma nástrojmi financovanými Európskymi spoločenstvami, konkrétne ISPA (Predvstupový nástroj štrukturálnej politiky) a SAPARD (Špeciálny predvstupový program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka) za cieľ pomáhať kandidátskym a pristupujúcim krajinám v ich prípravách na vstup do Európskej únie. Po vstupe 10 nových členských štátov Bulharsko a Rumunsko v roku 2005 naďalej využívali tri predvstupové nástroje a po ukončení zasadania Európskej rady v júni 2004 bola pripravená aj predvstupová stratégia pre Chorvátsko; príslušné nariadenia boli následne zmenené a doplnené a v rozpočte boli už v roku 2005 vyčlenené finančné prostriedky pre PHARE a ISPA a v roku 2006 pre SAPARD. Turecko dostávalo naďalej pomoc v rámci osobitného nástroja predvstupovej pomoci.

Cieľom predvstupovej pomoci z Phare je pomôcť kandidátskym a pristupujúcim krajinám v ich úsilí posilniť svoje verejné správy a inštitúcie, aby efektívne fungovali v rámci Európskej únie, podporiť súlad s právnymi predpismi Európskeho spoločenstva, znížiť potrebu prechodných období a podporiť hospodársku a sociálnu súdržnosť (HSS).

Programovanie bolo založené na usmerneniach pre Phare, ktoré boli upravené v roku 2004 s cieľom spojiť ďalšie zosúladenie nariadenia o cezhraničnej spolupráci (CS) s programom INTERREG, prispôsobiť osobitný prístup, ktorý sa vyžaduje v oblasti jadrovej bezpečnosti, a zdôrazniť prechod na rozšírený decentralizovaný implementačný systém (EDIS). Programovanie a implementácia predvstupovej pomoci Turecku v značnej miere odzrkadľujú postupy a obsah pomoci Phare. S cieľom pripraviť sa na decentralizovaný prístup k riadeniu programov vytvorený v rámci štrukturálnych fondov, Európska komisia výrazne zvýšila pomoc Bulharsku a Rumunsku, aby sa umožnil ďalší presun zodpovednosti za riadenie a implementáciu programov Phare na vnútroštátne orgány.

Táto správa obsahuje aj informácie o Prechodnom fonde pre nové členské štáty, ktorý bol zavedený s cieľom pokračovať v podpore budovania inštitúcií v záujme posilnenia a skonsolidovania inštitucionálnych a administratívnych kapacít na implementáciu acquis communautaire . Programovanie je založené na potrebách určených v súhrnnej monitorovacej správe Komisie (november 2003).

1. ROčNÝ PREHľAD

1.1. Hlavné vývojové etapy procesu rozširovania v roku 2005

V roku 2005 bola podpísaná Zmluva o pristúpení s Bulharskom a Rumunskom a EÚ pripravila pôdu pre ďalšie rozširovanie. EÚ začala prístupové rokovania s Tureckom a Chorvátskom, udelila štatút kandidátskej krajiny bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a posilnila svoj vzťah s ostatnými krajinami západného Balkánu.

Zmluva o pristúpení s Bulharskom a Rumunskom bola podpísaná 25. apríla 2005 a jej ratifikácia sa začala v roku 2005. Komisia vydala v októbri 2005 súhrnné monitorovacie správy týkajúce sa Bulharska a Rumunska, ktoré dôkladne monitorovali prípravy týchto krajín na pristúpenie k EÚ počas celého roka.

Komisia predložila v novembri 2005 strategický dokument o rozšírení založený na troch zásadách: upevnenie existujúcich záväzkov, uplatňovanie spravodlivých a prísnych podmienok a zlepšenie komunikácie. Komisia navrhla prístupovú stratégiu pre Turecko a Chorvátsko a naznačila kroky, ktoré sú potrebné na uskutočnenie európskej perspektívy krajín západného Balkánu.

EÚ začala prístupové rokovania s Tureckom a Chorvátskom 3. októbra 2005. V októbri 2005 sa začalo „preskúmanie“ acquis so zástupcami oboch krajín. Komisia naďalej monitorovala prístupový proces týchto dvoch krajín a v novembri 2005 predložila správy o dosiahnutom pokroku a zrevidovala prístupové partnerstvá v prípade oboch krajín. Komisia súčasne implementovala stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAD) s Chorvátskom, ktorá nadobudla platnosť 1. februára 2005, ako aj asociačnú dohodu s Tureckom.

Komisia prijala v novembri 2005 stanovisko k žiadosti bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko o členstvo; Európska rada jej na svojom zasadnutí v decembri udelila na odporúčanie Komisie štatút kandidátskej krajiny. Reformy v Albánsku vydláždili cestu pre uzavretie SAD. Rokovania o SAD so Srbskom a Čiernou Horou sa začali v októbri 2005 a s Bosnou a Hercegovinou v novembri 2005. Správy o pokroku, ktorý tieto tri krajiny dosiahli, boli vydané v novembri 2005. Pokiaľ ide o Kosovo, Komisia prijala v apríli oznámenie o „Európskej budúcnosti pre Kosovo“ a v novembri vydala správu o dosiahnutom pokroku.

Rada nedospela k dohode pokiaľ ide o pomoc a obchodné návrhy Komisie za rok 2004 na podporu turecko-cyperského spoločenstva. Na konci roka 2005 sa museli zrušiť viazané rozpočtové prostriedky v sume 120 mil. EUR. Rada prijala návrh Komisie na zlepšenie „nariadenia o demarkačnej línii“. Tieto zmeny a doplnenia pomôžu zjednodušiť prechod osôb a tovarov cez demarkačnú líniu, čo prispeje k integrácii ostrova.

1.2. Hlavné závery Európskej rady v roku 2005

Zasadanie Európskej rady v Bruseli 16. – 17. júna 2005:

„Európska rada znovu potvrdzuje svoj záväzok úplne implementovať solúnsku agendu, v ktorej sa zdôrazňuje, že budúcnosť krajín západného Balkánu je v Európskej únii. Zdôrazňuje, že pokrok každej krajiny smerom k európskej integrácii pri zohľadnení vývoja acquis závisí od jej úsilia splniť kodanské kritériá a podmienok stabilizačného a asociačného procesu. Regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy zostanú v tomto procese aj naďalej hlavnými prvkami politiky EÚ.

Európska rada vyzýva bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby zintenzívnila svoje úsilie vzhľadom na stanovisko, ktoré má Komisia predložiť k jej žiadosti o pristúpenie k EÚ. Pochvalne sa vyjadruje o výraznom úsilí, ktoré vyvinulo Srbsko a Čierna Hora, vyzýva ich, aby zintenzívnili toto úsilie a znovu potvrdzuje, že Európska únia si želá čo najskôr začať rokovania o uzavretí stabilizačnej a asociačnej dohody. Zdôrazňuje svoje pevné rozhodnutie konať rovnako aj v prípade Bosny a Hercegoviny, len čo budú splnené príslušné podmienky. Európska rada vyzdvihuje aj význam konania slobodných a demokratických volieb v Albánsku v súlade s medzinárodnými normami, vrátane volieb v regiónoch, v ktorých žijú menšiny, v zmysle obnovovania priateľských vzťahov uvedenej krajiny s EÚ.

V predvečer desiateho výročia srebrenickej masakry Európska rada zdôrazňuje, že úplná a neobmedzená spolupráca krajín tohto regiónu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) ostáva naďalej základnou podmienkou ich ďalšieho napredovania k EÚ. Európska rada očakáva, že táto spolupráca bude pokračovať a bude sa posilňovať až dovtedy, kým všetci, ktorí sú stíhaní za zločiny a naďalej sa vyhýbajú medzinárodnej spravodlivosti, nebudú postavení pred súd.“

Európska rada prijala vyhlásenie o Kosove, ktorým sa odvoláva prispievanie Európskej únie k implementácii rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1244 o Kosove, a žiada strany, aby preukázali dobrú vôľu, aby sa dosiahlo vzájomne prijateľné riešenie.

Zasadanie Európskej rady v Bruseli 15. – 16. decembra 2005:

„Európska rada víta stanovisko Komisie k žiadosti bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko o členstvo v EÚ. Víta výrazný pokrok, ktorý dosiahla bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko pri plnení politických kritérií stanovených na zasadaní Európskej rady v Kodani v roku 1993 a požiadaviek stabilizačného a asociačného procesu stanovených Radou v roku 1997.

Európska rada sa na základe analýzy Komisie rozhoduje udeliť status kandidátskej krajiny bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, pričom zohľadňuje najmä výrazný pokrok, ktorý dosiahla pri dokončovaní legislatívneho rámca súvisiaceho s Ohridskou rámcovou dohodou, ako aj zoznam jej úspechov pri implementácii stabilizačnej a asociačnej dohody (vrátane jej ustanovení týkajúcich sa obchodu) od roku 2001.

Európska rada objasňuje, že bude potrebné zvážiť ďalšie kroky z hľadiska diskusie o stratégii rozširovania, ako to bolo uvedené v záveroch Rady z 12. decembra 2005; z hľadiska plnenia kodanských politických kritérií bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko; z hľadiska podmienok stabilizačného a asociačného procesu a účinnej implementácie stabilizačnej a asociačnej dohody; a z hľadiska potreby ďalšieho výrazného pokroku s cieľom reagovať na ďalšie otázky a kritériá členstva zaradené do stanoviska Komisie a implementácie priorít v európskom partnerstve na základe osobitných referenčných kritérií. Musí sa zohľadniť aj absorpčná kapacita Európskej únie. Európska rada vyzýva Komisiu, aby informovala o vývoji v nasledujúcich správach o dosiahnutom pokroku.“

2. PROGRAMOVANIE A IMPLEMENTÁCIA PROGRAMOV: VšEOBECNÝ PREHľAD

2.1. Phare a predvstupová pomoc pre Turecko

Celkové skutočné záväzky dosiahli sumu 1 178,96 mil. EUR a zahŕňajú:

Národné programy | 921 mil. EUR |

Cezhraničná spolupráca | 80 mil. EUR |

Regionálne a horizontálne programy (vrátane TAIEX) | 84,75 mil. EUR |

Jadrová bezpečnosť | 6,31 mil. EUR |

Bulharsko – vyradenie jadrových zariadení v Kozloduy z prevádzky | 50 mil. EUR |

Bulharsko/Rumunsko – dodatočné prídely (povodne) | 36,9 mil. EUR |

Národné programy boli rozdelené takto:

Bulharsko | 174,9 mil. EUR |

Rumunsko | 396,9 mil. EUR |

Chorvátsko | 71,5 mil. EUR |

Turecko | 277,7 mil. EUR |

Podrobné informácie o Phare v každej krajine a predvstupovej finančnej pomoci pre Turecko možno nájsť v prílohe – Časť I: Oddiel krajiny – k tejto správe.

2.2. Prechodný fond

Desať krajín, ktoré predtým využívali predvstupovú finančnú pomoc v rámci Phare (alebo osobitné predvstupové nástroje v prípade Cypru a Malty), mohlo v roku 2004 prvýkrát využívať namiesto tejto pomoci osobitný Prechodný fond na budovanie inštitúcií zameraný na to, aby vtedajších desať nových členských štátov mohlo posilniť a upevniť inštitucionálnu a administratívnu kapacitu na implementáciu acquis communautaire, a takto pokračovať v opatreniach týkajúcich sa budovania inštitúcií, ktoré sa začali v rámci Phare.

Prechodný fond bol vytvorený na základe článku 34 aktu o pristúpení ako dočasný poprístupový finančný nástroj. Programovanie je založené na potrebách určených v súhrnnej monitorovacej správe Komisie (november 2003). V tomto článku je uvedený neúplný zoznam príkladov kľúčového acquis, v ktorých môžu naďalej pretrvávať nedostatky, ale súčasne sa z neho vylučuje každá oblasť, ktorá je oprávnená získať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov. Aby sa zachovala kontinuita podpory budovania inštitúcií financovaná Phare, časť každej ročnej kapitoly Prechodného fondu sa vyčlenila pre určité programy viacerých príjemcov.

Celkové záväzky dosiahli sumu 128,1 mil. EUR a zahŕňajú:

Národné programy | 116,6 mil. EUR |

Programy pre viaceré krajiny a horizontálne programy | 11,5 mil. EUR |

Národné programy boli rozdelené takto:

Cyprus | 6,4 mil. EUR |

Česká republika | 11,8 mil. EUR |

Estónsko | 5,6 mil. EUR |

Maďarsko | 10,8 mil. EUR |

Malta | 5,9 mil. EUR |

Lotyšsko | 8,8 mil. EUR |

Litva | 9,3 mil. EUR |

Poľsko | 42,9 mil. EUR |

Slovinsko | 5,1 mil. EUR |

Slovensko | 10,0 mil. EUR |

2.3. Prechod na rozšírený decentralizovaný implementačný systém (EDIS)

Cieľom Komisie je umožniť krajinám prijímajúcim pomoc z Phare riadiť finančné prostriedky Spoločenstva v rámci rozšíreného decentralizovaného implementačného systému („EDIS“), aby ešte pred pristúpením k EÚ získali dostatočné praktické skúsenosti v oblasti riadenia úplne decentralizovaného systému, a takto ich pripraviť na účinné riadenie štrukturálnych fondov po pristúpení (v spoločnom riadiacom prostredí).

Komisia schváli implementačné agentúry pôsobiace v rámci EDIS (na úplne decentralizovanom základe) na základe preukázania, že majú zavedené primerané zdroje, štruktúry a systémy na účinné a včasné riadenie pomoci Spoločenstva.

Pokiaľ ide o nové členské štáty, všetky boli „akreditované“ na EDIS do konca prvého štvrťroku 2005, čo umožnilo Komisii zrušiť predbežnú kontrolu výberových konaní a uzatvárania zmlúv v prípade prebiehajúcich programov PHARE. Komisia dôkladne monitoruje situáciu, aby mohla riešiť všetky otázky týkajúce sa systémov riadenia a kontroly, ktoré vyvstali na základe auditov Komisie vykonaných v rokoch 2003 a 2004.

Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, pomoc z Phare sa v súčasnosti stále implementuje čiastočne decentralizovaným spôsobom, prostredníctvom čiastočne decentralizovanému implementačnému systému („DIS“), v rámci ktorého sú vnútroštátne orgány ako zmluvné orgány zodpovedné za všetky implementačné a platobné funkcie, pričom delegácia EK zachováva požiadavku systematickej predbežnej kontroly nad každým výberovým konaním a uzatvorením zmluvy. Vnútroštátne orgány v oboch krajinách však uznávajú svoju zodpovednosť za zabezpečenie praktických systémov riadenia a kontroly finančných prostriedkov EÚ v administratíve a ďalej pokračujú vo svojej príprave na EDIS.

• V prípade Bulharska bude úplná žiadosť o akreditáciu EDIS predložená po úspešnej implementácii štádia 3 „hodnotenia zhody“, ktoré bolo dokončené v marci 2006. Akreditácia je naplánovaná na koniec roka 2006, hoci sa očakáva v prvom štvrťroku 2007.

• V prípade Rumunska predložili orgány Komisii formálnu žiadosť požadujúcu EDIS koncom decembra 2005 (s overením útvarmi auditu GR pre rozšírenie priamo na mieste v druhej polovici marca 2006). Akreditácia sa očakáva koncom roka 2006.

V prípade Chorvátska sa program Phare bude implementovať v rámci decentralizovanému implementačnému systému (DIS). Chorvátsko predložilo 25. mája 2005 Komisii žiadosť o akreditáciu svojho systému DIS pre Phare. Útvary Komisie pre audit GR pre rozšírenie následne zhodnotili kapacity pre riadenie národného a sektorového programu/projektu, postupy finančnej kontroly a štruktúry pokiaľ ide o verejné financie v Chorvátsku. Na základe tohto hodnotenia sa Komisia rozhodla vo februári 2006 poveriť riadením Phare na čiastočne decentralizovanom základe určený chorvátsky orgán na ministerstve financií.

Turecko prešlo na DIS (decentralizovaný implementačný systém) v októbri 2003 s predbežným cieľom prechodu na EDIS v roku 2007.

2.4. Koordinácia predvstupovej pomoci Spoločenstva

- SAPARD[1] (špeciálny predvstupový program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka) má za cieľ pomáhať kandidátskym krajinám riešiť problémy štrukturálnych zmien v sektoroch poľnohospodárstva a vidieckych oblastiach, ako aj pri implementovaní acquis communautaire týkajúceho sa SPP (spoločnej poľnohospodárskej politiky) a s ním spojených právnych predpisov. Podrobné informácie o činnostiach SAPARD je možné nájsť vo výročnej správe SAPARD. ISPA[2] (predvstupový nástroj štrukturálnej politiky) je zameraný najmä na nasmerovanie uchádzajúcich sa krajín na normy Spoločenstva v oblasti infraštruktúry. Financuje sa z neho veľká časť infraštruktúry životného prostredia a dopravy.

- Podrobné informácie o činnostiach ISPA je možné nájsť vo výročnej správe ISPA. Koordinačný výbor Komisie pre 3 predvstupové nástroje zriadený na úrovni riaditeľov sa v roku 2005 oficiálne nezišiel, hoci sa konalo niekoľko stretnutí, najmä vzhľadom na vytvorenie nového nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a jeho príslušných zložiek.[3] Dokument o všeobecnej pomoci, ktorým Komisia informovala riadiaci výbor programu Phare o koordinácii predvstupovej pomoci v roku 2005 a plánovanej pomoci na rok 2006, bol predložený členským štátom na stretnutí riadiaceho výboru programu Phare 19. mája 2005. V tomto dokumente sú predovšetkým informácie o indikatívnych finančných alokáciách na každý rok pre každú krajinu vo vzťahu k trom nástrojom, informácie o koordinácii s EIB a medzinárodnými finančnými inštitúciami a o pokroku a výhľadoch na decentralizované riadenie. Samostatná výročná správa o koordinácii predvstupovej pomoci obsahuje podrobnejšie informácie o koordinácii medzi PHARE, ISPA a SAPARD.

3. SPOLUPRÁCA S EURÓPSKOU INVESTIčNOU BANKOU (EIB) A MEDZINÁRODNÝMI FINANčNÝMI INšTITÚCIAMI

Komisia sa pravidelne radí s medzinárodnými finančnými inštitúciami („MFI“) a bilaterálnymi darcami počas celého programovacieho cyklu, aby stanovila rozsah spoločných činností a doplňujúcich prístupov k riešeniu predvstupových priorít.

Spolupráca a spolufinancovanie projektov s EIB a inými MFI, najmä Európskou bankou pre obnovu a rozvoj („EBRD“), Svetovou bankou a Radou Európskej rozvojovej banky („CEB“; v spolupráci s nemeckou Kreditanstalt für Wiederaufbau „KfW“) sa organizuje v rámci zmeneného a doplneného Memoranda o porozumení medzi Európskou komisiou a zúčastnenými MFI pre krajiny rozšírenia z 20. mája 2003.

Z hľadiska Phare sú možnosti MFI pri spolufinancovaní investičných projektov na úrovni národných programov obmedzené, pretože plánovacie mechanizmy Phare a mechanizmy poskytovania pôžičiek sú v načasovaní dosť odlišné. Zachováva sa však úzka spolupráca s MFI, aby sa zabezpečilo vymedzenie primeraného a trvalo udržateľného rámca, ktorý umožní financovanie pôžičiek vždy, keď je to vhodnejšie ako financovanie z fondov, aby sa zabezpečila doplnkovosť medzi dvoma spôsobmi financovania.

Pokiaľ ide o horizontálne programy financované v rámci Phare, desať krajín Phare bolo oprávnených získať finančné prostriedky pred rokom 2005. Nové programy, ktoré sa začali od roku 2005, sú určené iba pre 4 krajiny: Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko a Turecko. Technická povaha a viacnárodný prístup týkajúci sa následných horizontálnych nástrojov financovania si vyžiadali zapojenie vysoko špecializovaných finančných inštitúcií s dlhou praxou v oblasti medzinárodných financií, MSP a rozvoja komunálneho sektora. Pred súkromnými finančnými inštitúciami, ktoré hľadajú obchodné investičné podmienky, sa radšej uprednostnili finančné inštitúcie s postavením medzinárodných verejno-právnych orgánov, ktoré uznávali rovnaké hodnoty ako EÚ, najmä vo vzťahu k rozšíreniu, a mali podobné ciele v oblasti verejnej politiky.

Prvý program finančného nástroja sa začal v roku 1999 s EBRD. CEB, ktorá implementuje program v spolupráci s KfW, a EIB sa zapojili do programov finančného nástroja v nasledujúcich rokoch. Od roku 1999 Komisia začala 23 programov finančného nástroja.

- 14 finančných nástrojov v oblasti MSP, ktoré zahŕňajú celkove 323 mil. EUR vo forme stimulov EÚ a 2 039,25 mil. EUR vo forme úverov z MFI. Od konca februára 2006 je pre projekty vyčlenených 267 mil. EUR vo forme stimulov EÚ.

- 9 nástrojov obecného financovania, ktoré zahŕňajú celkove 100 mil. EUR vo forme stimulov EÚ a 500 mil. EUR vo forme pôžičiek z MFI. Od konca februára 2006 je pre projekty vyčlenených 37,5 mil. EUR vo forme stimulov EÚ.

Finančný nástroj v oblasti MSP je programom pre viacerých príjemcov, ktorý má za cieľ posilniť kapacity finančných sprostredkovateľov (t. j. bánk, lízingových spoločností) v krajinách prijímajúcich pomoc (v nových členských štátoch a kandidátskych krajinách) s cieľom rozšíriť a trvalo udržať ich operácie financovania pre MSP.

Mechanizmus nástrojov obecného financovania je podobný ako mechanizmus finančného nástroja v oblasti MSP. Pôžičky a nástroje zdieľania rizika zo zdrojov MFI sa spájajú s nerefundovateľnými finančnými stimulmi pre miestnych finančných sprostredkovateľov. Predpokladá sa tiež, že z Phare bude financovaná obmedzená technická pomoc samosprávam na posilnenie dopytu na trhu s úvermi pre samosprávy.

EIB a Komisia vytvorili nástroj v pohraničných regiónoch, ktorý požadovala Európska rada na svojom zasadnutí v Nice a ktorý bol naznačený v oznámení Komisie o pohraničných regiónoch z 25. júla 2001. Projekt sa zameriava na implementáciu malých obecných infraštruktúr v pohraničných regiónoch s cieľom podporiť integráciu so súčasnými regiónmi EÚ. Pozostáva z dvoch programov obecnej infraštruktúry, ktoré zahŕňajú celkove 50 mil. EUR vo forme stimulov a 250 mil. EUR vo forme pôžičiek z EIB. Tento program sa implementuje iba s EIB v pohraničných regiónoch a jeho implementácia stále prebieha. Riadenie programu.

4. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

Cieľom monitorovania a hodnotenia je predovšetkým monitorovať a hodnotiť účinnosť finančnej podpory poskytnutej krajinám prijímajúcim pomoc pri plnení ich predvstupových cieľov, a to tak, že sa hodnotí plnenie programu a využívajú sa získané skúsenosti. Druhým cieľom je zabezpečiť zodpovednosť za hodnotu peňazí a využitie predvstupových finančných prostriedkov. Tretím cieľom je podpora rozvoja miestnych kapacít na monitorovanie a hodnotenie v krajinách prijímajúcich pomoc ako prostriedkov na posilnenie ich kapacity na riadenie a kontrolu predvstupovej pomoci.

4.1. Predbežné hodnotenie

V priebehu roka 2005 bolo pripravené predbežné hodnotenie nástroja predvstupovej pomoci (IPA). Predbežné hodnotenie sa začne v roku 2006 a bude slúžiť ako vstupná informácia pri príprave dokumentov o viacročnom indikatívnom plánovaní IPA.

4.2. Monitorovanie a priebežné hodnotenie

V roku 2005 bolo v rámci systémov priebežného hodnotenia (PH) v Rumunsku, Bulharsku a Turecku, ktoré riadia hodnotiace útvary GR pre rozšírenie, vypracovaných 34 hodnotiacich správ týkajúcich sa jednotlivých krajín, sektorov, ad-hoc správ alebo tematických hodnotiacich správ, ktoré zahŕňali Phare a iné opatrenia predvstupových finančných nástrojov. Prijali sa aj opatrenia na začatie priebežného hodnotenia systému v Chorvátsku. Správy z priebežného hodnotenia o finančnej podpore v roku 2005 ukázali, že plnenie predvstupovej pomoci v Bulharsku, Rumunsku a Turecku bolo dosť nestále. Značný počet programov bol hodnotený iba ako sotva uspokojivý.

Výsledky a dosahy na niekoľko sektorov boli zmiešané. Pozoruhodnou výnimkou je sektor spravodlivosti a vnútorných záležitostí, v ktorom boli zaznamenané významné okamžité výsledky v prípade veľkej časti pomoci, ale menej očividný bol dosah na spoločnosť ako celok. Medzi ďalšie sektory s pozitívnymi výsledkami patrili vnútorný trh a poľnohospodárstvo. Naopak, celkové výsledky a dosah prípravy príjemcov pomoci na riadenie štrukturálnych fondov boli nedostatočné.

Hlavným záverom hodnotenia pomoci rómskym menšinám z programu Phare je, že program Phare dokázal podporiť projekty integrácie Rómov, ktoré prispeli k otvoreniu občianskeho dialógu a v rámci ktorých sa dosiahli určité počiatočné výsledky, najmä v oblasti budovania inštitúcií. Twinning naďalej slúžil ako základný nástroj predvstupového procesu.

4.3. Následné hodnotenie

V roku 2005 sa začalo vonkajšie následné hodnotenie programov Phare, ktoré zahŕňali národné a cezhraničné programy a programy pre viacerých príjemcov. Ukončenie tohto hodnotenia je naplánované na koniec roka 2006.

5. ĎALšIE čINNOSTI

Útvary Komisie vykonávali množstvo ďalších činností na zlepšenie kvality programov za rok 2005, ako aj na podporu rozvoja miestnych kapacít na monitorovanie a hodnotenie. Osobitné činnosti sú opísané v časti II.3 prílohy.

[1] Všeobecné informácie o SAPARD možno nájsť na internetovej stránke GR pre poľnohospodárstvo.

[2] Všeobecné informácie o ISPA možno nájsť na internetovej stránke GR pre regionálnu politiku.

[3] Jedným z navrhnutých 6 nástrojov pre vonkajšie vzťahy, ktoré sa majú uplatňovať v období rokov 2007 – 2013, je nový nástroj predvstupovej pomoci (IPA). Zámerom IPA je na styčnom bode medzi vonkajšou pomocou a vnútornými politikami podporiť vstup kandidátskych krajín (Turecka, Chorvátska a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko) a potenciálnych kandidátskych krajín (Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Srbska, vrátane Kosova, podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1244) do Európskej únie. IPA bude prístupom stimulovaný nástroj, ktorý bude plniť všetky požiadavky vyplývajúce z prístupového procesu, najmä pokiaľ ide o priority, monitorovanie a hodnotenie. IPA nahradí súčasné predvstupové nástroje, najmä: program Phare, ktorého sférou pôsobnosti je podpora implementácie acquis communautaire vo forme budovania inštitúcií a súvisiacich investícií, investícií do hospodárskej a sociálnej súdržnosti a cezhraničnej spolupráce; ISPA, predchodca Kohézneho fondu, ktorý sa zaoberá životným prostredím a dopravnou infraštruktúrou; SAPARD, predchodca plánov rozvoja vidieka, ktorý sa zaoberá acquis v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvojom vidieka, predvstupovou pomocou pre Turecko, s rovnakou sférou pôsobnosti ako program Phare; CARDS, ktorý je určený pre krajiny západného Balkánu.