[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 28.7.2006

KOM(2006) 428 v konečnom znení

2006/0145 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o potravinárskych prídavných látkach

(predložený Komisiou) {SEK(2006) 1040} {SEK(2006) 1041}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

( Dôvody a ciele návrhu

Komisia v Bielej knihe o bezpečnosti potravín (KOM (1999) 719 konečné znenie) uviedla, že zaktualizuje a zjednoduší súčasné právne predpisy Spoločenstva, pokiaľ ide o potravinárske prídavné látky (akcia 11 v Bielej knihe). Cieľmi tohto návrhu je:

- Zjednodušenie právnych predpisov o potravinárskych prídavných látkach vytvorením jednoduchého nástroja na určenie základných pravidiel, postupov a schvaľovania;

- Zverenie implementačných právomocí Komisii na aktualizáciu zoznamu povolených potravinárskych prídavných látok v rámci Spoločenstva;

- Zohľadnenie posúdenia bezpečnosti potravinárskych prídavných látok Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EÚBP);

- Vytvorenie programu prehodnocovania súčasných potravinárskych prídavných látok;

- Vyžadovanie povolenia prídavných látok, ktoré pozostávajú z geneticky modifikovaných organizmov alebo obsahujú geneticky modifikované organizmy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách.

( Všeobecný kontext

Povolenie a používanie potravinárskych prídavných látok do potravín sa v Európskej únii harmonizovalo od roku 1995, kedy sa schválila posledná z osobitných smerníc o potravinárskych prídavných látkach (95/2/ES). Súčasné právne predpisy tvoria 4 smernice prijaté postupom spolurozhodovania (rámec a 3 osobitné smernice) a 3 smernice Komisie (špecifikácie).

Právne predpisy o potravinárskych prídavných látkach sú jedinou technickou oblasťou, kde sa pri povoľovaní nejakej látky vyžaduje postup spolurozhodovania, v dôsledku čoho je riadenie schvaľovania ťažkopádne a pomalé.

Predkladajú sa zároveň dva navzájom súvisiace návrhy:

1. Návrh nariadenia (ES) č. […], ktorým sa stanovuje spoločný postup povoľovania potravinárskych prídavných látok, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aromatických látok.

2. Návrh nariadenia o potravinárskych enzýmoch.

( Súčasné ustanovenia v oblasti návrhu

V smernici Rady 89/107/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinárskych prídavných látok povolených na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu sa stanovujú všeobecné zásady povoľovania potravinárskych prídavných látok v Európskej únii.

Uvedenú smernicu dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/35/ES o sladidlách používaných v potravinách, 94/36/ES o farbivách pre použitie v potravinách a 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlá. V týchto troch smerniciach sa uvádza zoznam povolených potravinárskych prídavných látok a podmienky ich uplatňovania, pričom všetky ostatné potravinárske prídavné látky sú zakázané.

Okrem toho Európsky parlament a Rada prijali rozhodnutie č. 292/97/ES o zachovaní vnútroštátnych právnych predpisov zakazujúcich používanie niektorých prísad vo výrobe niektorých špecifických potravín.

Návrh spája všetky uvedené ustanovenia.

( Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Neuplatňuje sa.

2. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU

( Konzultácie so zainteresovanými stranami

Metódy konzultácie, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil respondentov

Od roku 2000 sa počas konzultácií získavali názory členských štátov a zainteresovaných strán vo viacerých pracovných skupinách a v rámci bilaterálnych kontaktov so zainteresovanými stranami. Medzi konzultovanými zainteresovanými stranami boli:

BEUC (Európska organizácia spotrebiteľov)

CIAA (Konfederácia výrobcov potravín a nápojov EÚ)

ISA (Medzinárodná asociácia výrobcov sladidiel)

CEFIC (Európska rada pre chemický priemysel)

AMFEP (Asociácia výrobcov a navrhovateľov enzýmových prípravkov)

ELC (Federácia európskych výrobcov potravinárskych prídavných látok a potravinárskych enzýmov)

FEDIMA (Federácia výrobcov medziproduktov pre pekársky a cukrársky priemysel v EHP)

CAOBISCO (Asociácia výrobcov čokolády, pečiva a cukroviniek v EÚ)

Okrem toho sa 22. 2. 2005 rôznym zainteresovaným stranám rozoslal dotazník zameraný na dosah návrhu, pričom do termínu ukončenia konzultácií sa vrátilo 70 vyplnených dotazníkov.

Zhrnutie stanovísk a ich zohľadnenie

Po každej konzultácii sa zohľadnili pripomienky a texty sa prispôsobili. Konkrétne išlo o tieto body a pripomienky:

1. Harmonizácia a rozsah pôsobnosti právnych predpisov:

Počas prípravy tohto návrhu sa uvažovalo, či treba revidovať definíciu pomoci na spracovanie, aby sa zredukovali ťažkosti pri interpretácii. Ale zástupcovia potravinárskeho priemyslu sa domnievali, že uvedená zmena by mala značný dosah, preto sa rozhodlo v tomto štádiu zmenu neuskutočniť, ale zvážiť iné prístupy, napr. prípravu interpretačných usmernení založených na súčasnej definícii.

2. Časovo obmedzené povolenie:

Zástupcovia priemyslu výrazne poukazovali na skutočnosť, že časovo obmedzené povolenie by mohlo byť prekážkou inovácie a vnieslo by neistotu na trh s potravinárskymi prídavnými látkami. Na druhej strane, členské štáty a spotrebiteľské organizácie uvažovali, že schvaľovanie prídavných látok by malo podliehať určitej forme kontroly, aby sa zabezpečilo že nariadenie zostane aktuálne. Navrhlo sa teda kompromisné riešenie, pričom výrobcovia a používatelia prídavných látok by mali Komisii na požiadanie poskytnúť informácie o skutočnom použití týchto látok.

3. Prechodné obdobia:

Ako súčasť harmonizácie a vypracovania rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sa okrem toho navrhuje regulácia používania prídavných látok v prídavných látkach a enzýmoch, ako v prípade prídavných látok používaných v aromatických látkach. Hoci to bude mať určitý dosah na potravinársky priemysel, všetky zainteresované strany tento krok uvítali. Zástupcovia potravinárskeho priemyslu však v prípade tejto zmeny navrhli prijať zodpovedajúce prechodné obdobie. Tento návrh preto predpokladá prechodné obdobie 5 rokov na zmiernenie dosahu tohto opatrenia.

( Zhromažďovanie a využívanie odborných poznatkov

Externé odborné poznatky neboli potrebné.

( Hodnotenie vplyvu

Vplyv na životné prostredie

Zo žiadnej uvažovanej alternatívy nevyplýva dosah na životné prostredie, pretože uvažovaný priemysel je zapojený do sekundárneho, príp. terciárneho spracovania potravín. Prídavné látky sú už široko dostupné a bežne sa používajú.

Žiadne opatrenia

Ekonomický vplyv

Proces úprav povolení prídavných látok by si stále vyžadoval zdĺhavý postup spolurozhodovania vrátane času potrebného na implementáciu povolenia v členských štátoch. Naďalej by to pôsobilo ako prekážka inovácie v priemysle, čo by sa v konečnom dôsledku prejavilo na stagnácii technického rozvoja.

Sociálny vplyv

EÚBP by nemusela uskutočniť prieskum, ktorý by zahŕňal opätovné posúdenie všetkých v súčasnosti schválených prídavných látok a spotrebitelia nebudú mať úžitok z dodatočných kontrol zameraných na používanie prídavných látok používaných v potravinárskych prídavných látkach a enzýmoch.

Žiadne legislatívne opatrenia

Ekonomický vplyv

Proces úpravy povolení prídavných látok by si stále vyžadoval zdĺhavý postup spolurozhodovania vrátane času potrebného na implementáciu povolenia v členských štátoch. Naďalej by to pôsobilo ako prekážka inovácie v priemysle, čo by sa v konečnom dôsledku prejavilo na stagnácii technického rozvoja. Členské štáty a zainteresované strany by museli vypracovať a odsúhlasiť kódex postupov pri používaní prídavných látok v prídavných látkach a enzýmoch.

Sociálny vplyv

Spotrebitelia by nemali žiaden prospech z lepšieho zabezpečenia bezpečnosti potravín.

Legislatívna voľba

Právne predpisy týkajúce sa prídavných látok sú už v rámci Európskeho spoločenstva harmonizované, preto prínos navrhovanej legislatívnej činnosti bude z viacerých aspektov obmedzený. Táto činnosť však ovplyvní všetkých výrobcov potravinárskych prídavných látok a bude mať tiež niektoré následné dopady na potravinársky priemysel.

Ekonomický vplyv

Zavedenie komitologického postupu pri schvaľovaní prídavných látok bude mať pozitívny dosah na priemysel, pretože postupy povoľovania nových prídavných látok sa zrýchlia. Toto má potenciál stimulácie investícií do vývoja nových prídavných látok, pričom sa odstránia viaceré zo zdržaní, ktoré v súčasnosti súvisia s realizáciou prínosov nových riešení. Dôjde k hospodárskemu dosahu rozšírenia rozsahu pôsobnosti na prídavné látky do prídavných látok a enzýmov tam, kde si nové látky môžu vyžadovať povolenie, ale predpokladá sa, že ich počet bude malý. Dôjde aj k určitému nízkemu dosahu v dôsledku aktualizácie dokumentov o technických údajoch, ako aj v dôsledku malých zmien pri označovaní, keďže rozsah pôsobnosti nezahŕňa enzýmy. Pôjde však o jednorazové náklady, ktoré by sa mali rozložiť na vhodné prechodné obdobie potrebné na prispôsobenie sa týmto zmenám. Nie je pravdepodobné, že by uvedené zmeny ovplyvnili cenu tovaru predávaného spotrebiteľom.

Sociálny vplyv

Spotrebitelia budú mať úžitok z lepších záruk týkajúcich sa zloženia a bezpečnosti kupovaných potravín. Spotrebiteľské organizácie však prejavili určitú obavu, že zavedením komitologického postupu sa môže znížiť celková transparentnosť procesu, ak sa povolenia už nebudú rovnakom rozsahu podrobne skúmať a v prediskutovávať v Európskom parlamente. Uplatnenie komitologického postupu je však vhodné, pretože právne predpisy týkajúce sa potravinárskych prídavných látok sú jednou z mála oblastí potravinového práva, kde sa stále vyžaduje postup spolurozhodovania pre úpravy prevažne technického charakteru. Požiadavky spotrebiteľov a technický prínos zostanú významnými parametrami, ktoré budú musieť zástupcovia členských štátov zohľadňovať pri diskusiách o povoleniach v rámci komitologického postupu. Okrem formálnych komitologických postupov a predpísaného uverejňovania programov rokovaní stáleho výboru na internete budú pokračovať aj iné spôsoby konzultácií. Medzi ne bude patriť diskusia o zmenách a dodatkoch právnych predpisov v expertných pracovných skupinách alebo na iných fórach, na ktoré sa bežne prizývajú spotrebiteľské skupiny a iné zainteresované strany.

Deregulácia právnych predpisov týkajúcich sa prídavných látok

Ekonomický vplyv

Deregulácia by mohla zapríčiniť odlišné posudzovanie rizík pochádzajúcich z prídavných látok v rôznych členských štátoch. Členské štáty by si mohli vyhradiť aj rôzne postupy povoľovania. To by znamenalo administratívnu záťaž zodpovedných orgánov členských štátov pri vykonávaní tejto nadpráce. V konečnom dôsledku by sa to prejavilo aj v značnej administratívnej záťaži výrobcov potravinárskych prídavných látok, pričom by bolo potrebné žiadať o povolenie osobitne v každom členskom štáte, kde by chceli prídavnú látku použiť. Postihlo by to aj potravinársky priemysel a medzinárodný obchod.

Sociálny vplyv

Hoci platia všeobecné zásady potravinového práva, deregulácia právnych predpisov týkajúcich sa prídavných látok by viedla k oslabeniu ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o potravinárske prídavné látky. Táto situácia by mohla nastať v dôsledku rôznej úrovne posúdenia rizika v členských štátoch skombinovanej s potenciálne odlišnou interpretáciou takéhoto posúdenia. Výsledný nesúlad povolení prídavných látok by skomplikoval aj postupy odhadu a porovnávania príjmu povolených potravinárskych prídavných látok v rámci Európskej únie a v rámci jednotlivých členských štátov, kde by sa dovážané potraviny stali predmetom rozdielnych povolení prídavných látok.

Komisia vykonala hodnotenie vplyvu, ktoré uviedla vo svojom pracovnom programe, pričom správa je dostupná na adrese [ http://ec.europa.eu/food/food/chemicalsafety/additives/index_en.htm ]

3. P RÁVNE PRVKY NÁVRHU

( Zhrnutie navrhovaných opatrení

Príprava nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o potravinárskych prídavných látkach, ktorým sa stanovia zásady používania potravinárskych prídavných látok a stanoví sa pozitívny zoznam látok, ktoré sa môžu používať ako potravinárske prídavné látky.

Zrušenie smernice Rady 89/107/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinárskych prídavných látok povolených na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 94/35/ES o sladidlách používaných v potravinách, 94/36/ES o farbivách pre použitie v potravinách a 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlá a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 292/97/ES o zachovaní vnútroštátnych právnych predpisov zakazujúcich používanie niektorých prísad vo výrobe niektorých špecifických potravín.

( Právny základ

Článok 95

( Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pokiaľ návrh nepatrí do výlučnej právomoci Spoločenstva.

Členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť ciele tohto návrhu z tohto (týchto) dôvodu (dôvodov).

Činnosť samotných členských štátov by viedla k spotrebiteľov mätúcej situácii, k rozličným stupňom ochrany a k strate dôvery voči niektorým členským štátom na vnútornom trhu.

Činnosť Spoločenstva bude úspešnejšia pri dosahovaní cieľov návrhu z tohto (týchto) dôvodu (dôvodov).

Treba spravovať pozitívny zoznam približne 300 prídavných látok. To si vyžaduje harmonizovaný a centralizovaný prístup.

Účinnosť postupu schvaľovania a účinné fungovanie vnútorného trhu ukážu, že stanovené ciele sa najlepšie dosiahnu prostredníctvom Európskej únie.

Účinné fungovanie vnútorného trhu s potravinárskymi prídavnými látkami používanými v potravinách a na potravinách pri zabezpečení ochrany zdravia a záujmov európskych spotrebiteľov sa najlepšie dosiahne prostredníctvom centralizovaného postupu schvaľovania.

Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

( Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Navrhovaným opatrením sa zjednodušujú súčasné ustanovenia, keďže zlučuje štyri smernice prijaté postupom spolurozhodovania a jedno rozhodnutie a udeľuje Komisii vykonávacie právomoci, aby vytvorila a aktualizovala zoznam potravinárskych prídavných látok Spoločenstva. Navrhované opatrenie je nariadením s cieľom urýchliť nadobudnutie účinnosti schvaľovania a zabrániť nesprávnej interpretácii ustanovení.

Nariadenie bude priamo uplatniteľné, preto bude administratívna záťaž minimalizovaná. Finančná záťaž je minimalizovaná, pretože súčasné ustanovenia už existujú, ide len o ich zjednodušenie.

( Výber nástrojov

Navrhované nástroje: nariadenie.

Iné nástroje by neboli primerané z týchto dôvodov:

Oblasť potravinárskych prídavných látok je v EÚ úplne harmonizovaná. Bezpečné používanie potravinárskych prídavných látok závisí od vyhodnotenia bezpečnosti a povolených podmienok používania týchto látok, a tak odporúčania či samoregulácia nezaručujú ochranu zdravia spotrebiteľov. Tento návrh spája súčasnú rámcovú smernicu a osobitné smernice do jedného nástroja, aby sa používanie potravinárskych prídavných látok v EÚ uľahčilo.

4. V PLYV NA ROZPOčET

Spoločenstvo môže financovať vytvorenie harmonizovanej politiky a harmonizovaného systému v oblasti potravinárskych prídavných látok vrátane:

- vypracovania vhodnej databázy na zber a uchovávanie všetkých údajov súvisiacich s právnymi predpismi Spoločenstva o potravinárskych prídavných látkach,

- vykonania štúdií nevyhnutných na prípravu a rozvoj právnych predpisov o potravinárskych prídavných látkach,

- vykonania štúdií nevyhnutných na harmonizovanie postupov, kritérií rozhodovania a požiadaviek na uľahčenie deľby práce medzi členskými štátmi a vypracovanie usmernení pre tieto oblasti.

5. D ODATOčNÉ INFORMÁCIE

( Simulácia, skúšobná fáza a prechodné obdobie

Tento návrh mal alebo bude mať prechodné obdobie.

( Zjednodušenie

Návrhom sa zjednodušujú právne predpisy.

Bude existovať iba jedno nariadenie prijaté postupom spolurozhodovania namiesto súčasných štyroch. Pozitívny zoznam sa môže vytvoriť a aktualizovať komitologickým postupom. Keďže opatrenie je nariadením, naviac značne urýchli postup schvaľovania potravinárskych prídavných látok.

Návrh je zaradený do pracovného a legislatívneho programu Komisie pod odkazom 2005/SANCO/034.

( Zrušenie platných právnych predpisov

Prijatím návrhu sa zrušia platné právne predpisy.

( Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný akt sa týka EHP a preto by mala byť jeho účinnosť rozšírená na Európsky hospodársky priestor.

( Podrobné vysvetlenie návrhu

Kapitola I – Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Potravinárske prídavné látky používané v potravinách, v potravinárskych prídavných látkach a potravinárskych enzýmoch musia podliehať hodnoteniu bezpečnosti a schváleniu prostredníctvom pozitívneho zoznamu Spoločenstva.

Kapitola II - Zoznamy potravinárskych prídavných látok povolených v Spoločenstve

V prípade všetkých potravinárskych prídavných látok a ich používania v potravinách sa hodnotia tieto kritériá: bezpečnosť, potreba technológií, prínos pre spotrebiteľa a skutočnosť, že spotrebiteľ nie je pri ich používaní zavádzaný.

V súlade s rozhodnutím odčleniť riadenie rizika od posudzovania rizika sa všetky žiadosti o povolenie nových potravinárskych prídavných látok adresujú EÚBP, ktorý bude vyhodnocovať bezpečnosť. O začlenení potravinárskej prídavnej látky do pozitívneho zoznamu Spoločenstva rozhoduje Komisia na základe stanoviska EÚBP. Prv než sa potravinárska prídavná látka začlení do pozitívneho zoznamu Spoločenstva, musia byť okrem jej bezpečnosti posúdené aj ostatné všeobecné kritériá (potreba technológií, spotrebiteľské aspekty). To vykoná Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (SVPRZZ).

Konečné začlenenie do pozitívneho zoznamu vykoná Komisia tým, že zaradí potravinársku prídavnú látku a podmienky jej používania do príloh II a III k tomuto nariadeniu.

Potravinárska prídavná látka, ktorá pozostáva z geneticky modifikovaného organizmu, obsahuje ho alebo je z neho vyrobená, by mala byť povolená vzhľadom na genetickú modifikáciu podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách, a to pred jej zaradením do pozitívneho zoznamu v zmysle tohto nariadenia.

Pri každej povolenej potravinárskej prídavnej látke uvedenej v pozitívnom zozname treba stanoviť jej špecifikáciu. Tá obsahuje kritériá čistoty a definuje pôvod potravinárskej prídavnej látky.

Kapitola III - Použitie potravinárskych prídavných látok v potravinách

Sú stanovené všeobecné pravidlá uvádzania na trh potravín, ktoré obsahujú potravinárske prídavné látky.

Kapitola IV - Označovanie

Označovanie potravinárskych prídavných látok predávaných výrobcovi alebo priamo spotrebiteľovi upravuje smernica 89/107/ES. Tento návrh uvedené pravidlá aktualizuje.

Kapitola V - Procedurálne ustanovenia a implementácia

V snahe zabezpečiť, že povolená potravinárska prídavná látka sa sústavne sleduje a v prípade potreby prehodnocuje, budú výrobcovia alebo užívatelia potravinárskych prídavných látok povinní informovať Komisiu o všetkých nových skutočnostiach, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie bezpečnosti prídavnej látky. Tiež poskytnú údaje o používaní potravinárskych prídavných látok, čo umožní vykonávať posúdenie ich príjmu v strave.

Implementáciu opatrení navrhnutých v nariadení prijme Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v rozhodnutí Rady 1999/468/ES. Ide o začlenenie potravinárskej prídavnej látky do pozitívneho zoznamu a stanovenie podmienok jej používania v tomto zozname, a zároveň o stanovenie špecifikácií, vrátane kritérií pôvodu a čistoty a ich overenia. Keďže toto sú vysoko technické záležitosti, ktoré sa prijímajú na základe spoločne dohodnutých zásad, treba ich v záujme zefektívnenia a zjednodušenia zveriť Komisii.

Kapitola VI - Prechodné a záverečné ustanovenia

Potravinárske prídavné látky, ktoré sú v súčasnosti uvedené v smerniciach 94/35/ES, 94/36/ES a 95/2/ES, sa zaraďujú do prílohy II k tomuto návrhu na základe revízie vykonanej SVPRZZ. Stály výbor vyhodnotí súlad existujúcich povolení potravinárskych prídavných látok a podmienok ich používania so všeobecnými kritériami uvedenými v nariadení, pričom sa zohľadní najnovšie vedecké stanovisko o bezpečnosti potravinárskej prídavnej látky. Kým výbor nedokončí revíziu existujúcich povolení, zostávajú v platnosti uvedené smernice.

Úrad posúdi riziko pri všetkých v súčasnosti schválených potravinárskych prídavných látkach. Na základe konzultácií s úradom by mala Komisia stanoviť program hodnotenia, aby sa definovali potreby a poradie priorít pri posudzovaní rizika. V programe by mali byť stanovené časové limity hodnotenia.

Ustanovenia o prídavných látkach v potravinárskych prídavných látkach (iných ako nosiče) a v potravinárskych enzýmoch sa uplatnia po primeranom období, aby sa poskytol čas na posúdenie bezpečnosti, ktoré treba vykonať.

2006/0145 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o potravinárskych prídavných látkach

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE ,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie[1]

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2]

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy,

keďže:

1. Voľný pohyb bezpečných a zdravých potravín je základným aspektom vnútorného trhu a významne prispieva k zdraviu a dobrej životnej úrovni občanov a k ich ekonomickým a sociálnym záujmom.

2. Pri vykonávaní politík Spoločenstva by sa mala zabezpečovať vysoká úroveň ochrany ľudského života a zdravia.

3. Toto nariadenie nahrádza predchádzajúce smernice a rozhodnutia týkajúce sa potravinárskych prídavných látok povolených na používanie v potravinách s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie vnútorného trhu a vysoký stupňa ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov prostredníctvom zrozumiteľných a racionálnych postupov.

4. Toto nariadenie harmonizuje používanie potravinárskych prídavných látok v potravinách v Spoločenstve. To zahŕňa používanie potravinárskych prídavných látok v potravinách, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 89/398/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú potravín na určité nutričné využitie[3] a používanie určitých potravinárskych farbív na zdravotné označovanie mäsa a na zdobenie a pečiatkovanie vajec. Harmonizuje aj používanie potravinárskych prídavných látok v potravinárskych prídavných látkach a v potravinárskych enzýmoch, pričom zabezpečuje ich bezpečnosť a kvalitu a uľahčuje ich skladovanie a používanie. Posledná uvedená kategória nebola dosiaľ na úrovni Spoločenstva právne upravená.

5. Potravinárske prídavné látky sú látky, ktoré sa bežne nekonzumujú ako samostatné potraviny, pridávajú sa však do potravín na technologické účely, ako je konzervovanie potravín. Látky, ktoré sa pridávajú na účely dodania vône a/alebo chuti by sa nemali považovať za potravinárske prídavné látky. Okrem toho, látky považované za potraviny, ktoré sa môžu používať na technologickú funkciu, napr. chlorid sodný, alebo šafran na prifarbovanie, a potravinárske enzýmy by tiež nemali spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Napokon, pokiaľ ide o enzýmy, vzťahuje sa na ne nariadenie (č.) …[o potravinárskych enzýmoch][4], ktoré uplatňovanie aplikáciu tohto nariadenia.

6. Látky, ktoré sa nekonzumujú ako samostatné potraviny, ale zámerne sa používajú pri spracovaní potravín, a v konečných potravinách zostávajú len ako rezíduá a nemajú technologický účinok v konečnom výrobku (pomocné technologické látky), by nemali spadať pod pôsobnosť tohto nariadenia.

7. Potravinárske prídavné látky by sa mali schváliť a používať, len ak spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení. Potravinárske prídavné látky musia byť pri používaní bezpečné, ich používanie musí byť technologicky nevyhnutné, nesmie zavádzať spotrebiteľa a musí byť pre spotrebiteľa užitočné.

8. Potravinárske prídavné látky musia vždy zodpovedať schváleným špecifikáciám. Špecifikácia by mala obsahovať informácie, podľa ktorých sa dá potravinárska prídavná látka adekvátne identifikovať, vrátane pôvodu a opisu prijateľných kritérií čistoty. Už vypracované špecifikácie pre potravinárskych prídavných látok, začlenené do smernice Komisie 95/31/ES z 5. júla 1995 ustanovujúcej osobitné kritériá čistoty týkajúce sa sladidiel na použitie v potravinách [5], do smernice 95/45/ES z 26. júla 1995, ktorou sa ustanovujú osobitné kritériá čistoty týkajúce sa farbív určených na používanie v potravinách[6] a do smernice Komisie 96/77/ES z 2. decembra 1996 ustanovujúcej špecifické kritériá čistoty potravinárskych prídavných látok iných ako farbivá a sladidlá[7], by sa mali ponechať, kým nebudú príslušné prídavné látky zapísané do príloh k tomuto nariadeniu. Vtedy sa špecifikácie týkajúce sa uvedených prídavných látok sústredia do jedného nariadenia. Tieto špecifikácie by sa mali priamo vzťahovať na prídavné látky zaradené do zoznamov Spoločenstva v prílohách k tomuto nariadeniu. Vzhľadom na komplexný charakter a podstatu takýchto špecifikácií by sa však v záujme jasnosti nemali ako také zaradiť do uvedených zoznamov Spoločenstva, ale mali by byť uvedené v jednom samostatnom nariadení alebo vo viacerých samostatných nariadeniach.

9. Niektoré potravinárske prídavné látky sú povolené na konkrétne účely pre niektoré povolené vinárske praktiky a postupy. Používanie týchto potravinárskych prídavných látok by malo byť v súlade s týmto nariadením a konkrétnymi ustanoveniami uvedenými v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva.

10. S cieľom zabezpečiť jednotnosť by sa malo posudzovanie rizika a schvaľovanie potravinárskych prídavných látok vykonávať v súlade s postupom ustanoveným v nariadení (ES) č. […], ktorým sa zriaďuje spoločný postup schvaľovania potravinárskych prídavných látok, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aromatických látok[8].

11. V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín[9] treba záležitosti, ktoré by mohli ovplyvniť verejné zdravie, konzultovať s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín („úrad“).

12. Potravinárska prídavná látka, ktorá spadá do pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách[10] by sa mala schváliť podľa uvedeného nariadenia skôr, než sa schváli v zmysle tohto nariadenia.

13. Potravinárska prídavná látka už schválená v zmysle tohto nariadenia, ktorá sa pripravila odlišným spôsobom alebo z východiskových materiálov značne odlišných od tých, ktoré sa zaradili do posúdenia rizika vykonaného úradom, alebo ktorej špecifikácia sa líši od vymedzených špecifikácií, by sa mala predložiť úradu na zhodnotenie s dôrazom na špecifikácie. Významne odlišné výrobné postupy alebo východiskové materiály by mohli znamenať, že sa výrobný postup zmení z rastlinnej extrakcie na fermentačnú výrobu s použitím mikroorganizmu alebo sa uplatní genetická modifikácia pôvodného mikroorganizmu.

14. Potravinárske prídavné látky by sa mali sústavne sledovať a v prípade potreby prehodnocovať z hľadiska meniacich sa podmienok používania a nových vedeckých informácií.

15. Členským štátom, v ktorých dosiaľ platí zákaz používania určitých prídavných látok v určitých potravinách, považovaných za tradičné a vyrábaných na ich území, by sa malo dovoliť, aby si takýto zákaz naďalej zachovali. Okrem toho, pokiaľ ide o také výrobky ako „Feta“ alebo „Salame cacciatore“, bez toho, aby boli dotknuté reštriktívnejšie pravidlá, sa toto nariadenie vzťahuje aj na používanie určitých označení podľa nariadenia (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín[11] a nariadenia Rady (EHS) č. 2082/92 zo 14. júla 1992 o osvedčeniach špecifického charakteru na poľnohospodárske výrobky a potraviny [12].

16. Potravinárske prídavné látky zostávajú predmetom všeobecných povinností týkajúcich sa označovania, ako je ustanovené smernicou 2000/13/ES, prípadne nariadeniami (ES) č. 1829/2003 a 1830/2003. Okrem toho, v tomto nariadení by sa mali zachovať osobitné ustanovenia o označovaní potravinárskych prídavných látok predávaných výrobcovi alebo konečnému spotrebiteľovi.

17. Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu{1>[13]

18. V záujme vypracovania a aktualizácie právnych predpisov Spoločenstva o potravinárskych prídavných látkach primeraným a účinným spôsobom je nevyhnutné zbierať údaje, zdieľať informácie a koordinovať prácu medzi členskými štátmi. Z toho dôvodu môže byť užitočné vykonanie štúdií zameraných na konkrétne problémy s cieľom uľahčiť rozhodovací proces. Je vhodné, aby Spoločenstvo takéto štúdie financovalo ako súčasť svojho rozpočtového postupu. Na financovanie takýchto opatrení sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá[14] a v dôsledku toho právnym základom na financovanie uvedených opatrení bude nariadenie (ES) č. 882/2004.

19. Členské štáty majú vykonávať úradné kontroly s cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004.

20. Keďže ciele aktivít, ktoré treba podniknúť, najmä stanovenie predpisov Spoločenstva o potravinárskych prídavných látkach, nemožno dostatočne zabezpečiť prostredníctvom členských štátov, a teda pri spoločnom trhu a vysokom stupni ochrany spotrebiteľa ich možno lepšie zabezpečiť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa uvádza v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v tomto článku toto nariadenie neprekročí rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

21. V nadväznosti na schválenie tohto nariadenia by Komisia mala s pomocou stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat preskúmať všetky existujúce povolenia z hľadiska iných kritérií ako je bezpečnosť, napríklad z hľadiska príjmu, technologickej nevyhnutnosti a potenciálneho zavádzania spotrebiteľa. Všetky potravinárske prídavné látky, ktorých schvaľovanie má pokračovať na úrovni Spoločenstva, by sa mali previesť na zoznamy Spoločenstva v prílohách II a III k tomuto nariadeniu. Do prílohy III k tomuto nariadeniu treba doplniť ostatné potravinárske prídavné látky používané v potravinárskych prídavných látkach a enzýmoch, a podmienky ich používania v súlade s nariadením (ES) č. […], ktorým sa zavádza spoločný postup schvaľovania potravinárskych prídavných látok, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aromatických látok. V snahe poskytnúť vhodné prechodné obdobie, ustanovenia v prílohe III, s výnimkou ustanovení týkajúcich sa nosičov potravinárskych prídavných látok, by sa nemali uplatňovať do [1. 1. 2011].

22. Bez toho, aby bol dotknutý výsledok uvedeného preskúmania, v rámci jedného roka od prijatia tohto nariadenia by mala Komisia stanoviť program hodnotenia pre úrad na prehodnotenie bezpečnosti potravinárskych prídavných látok, ktoré už boli v Spoločenstve schválené. Tento program by mal definovať potreby a poradie priorít, podľa ktorých sa majú schválené potravinárske prídavné látky preverovať.

23. Týmto nariadením sa rušia a nahrádzajú tieto predpisy: smernica Rady 62/2645/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa farbív, ktoré sú povolené na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu[15], smernica Rady 65/66/EHS z 26. januára 1965, ktorou sa určujú konkrétne kritériá čistoty konzervačných látok schválených na pridávanie do potravín určených na ľudskú spotrebu[16], smernica Rady 78/663/EHS z 25. júla 1978, ktorou sa ustanovujú osobitné kritéria čistoty pre emulgátory, stabilizátory, zahusťovadlá a želírujúce látky na použitie v potravinách[17], smernica Rady 78/664/EHS z 25. júla 1978, ktorou sa určujú konkrétne kritériá čistoty antioxidantov, ktoré možno pridávať do potravín určených na ľudskú spotrebu[18], prvá smernica Komisie 81/712/EHS z 28. júla 1981 stanovujúca analytické metódy Spoločenstva na overenie splnenia kritérií čistoty niektorých prídavných látok používaných do potravín[19], smernica Rady 89/107/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinárskych prídavných látok povolených na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu[20], smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/35/ES z 30. júna 1994 o sladidlách používaných v potravinách[21], smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/36/ES z 30. júna 1994 o farbivách na použitie v potravinách[22], smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES z 20. februára 1995 o potravinárskych prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlá[23] a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 292/97/ES z 19. decembra 1996 zachovaní vnútroštátnych právnych predpisov zakazujúcich používanie niektorých prísad vo výrobe niektorých špecifických potravín[24] a rozhodnutie Komisie 2002/247/ES z 27. marca 2002, ktorým sa pozastavuje uvádzanie na trh a dovoz želé cukroviniek, ktoré obsahujú potravinársku prídavnú látku E 425 konjac[25]. Je však vhodné, aby niektoré ustanovenia uvedených predpisov zostali v platnosti počas prechodného obdobia, aby sa poskytol čas na prípravu zoznamov Spoločenstva, ktoré budú v prílohách k tomuto nariadeniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I PREDMET, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1Predmet

Toto nariadenie určuje pravidlá pre potravinárske prídavné látky používané v potravinách na zabezpečenie účinného fungovania vnútorného trhu a vysokého stupňa ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľov.

Na uvedené účely toto nariadenie ustanovuje:

a) zoznamy v Spoločenstve schválených potravinárskych prídavných látok;

b) podmienky používania potravinárskych prídavných látok v potravinách, v potravinárskych prídavných látkach a v potravinárskych enzýmoch;

c) pravidlá označovania potravinárskych prídavných látok predávaných ako takých.

Článok 2 Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na potravinárske prídavné látky.

2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na ďalej uvedené látky, ak sa nepoužívajú ako potravinárske prídavné látky:

a) pomocné technologické prísady;

b) látky používané na ochranu rastlín a rastlinných výrobkov podľa pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa zdravia rastlín;

c) látky pridávané do potravín ako živiny;

d) látky používané na úpravu vody na ľudskú spotrebu spadajúce do oblasti pôsobnosti smernice Rady 98/83/ES[26].

3. Toto nariadenie sa nevzťahuje na potravinárske enzýmy spadajúce do oblasti pôsobnosti smernice (ES) č. […/..] [o potravinárskych enzýmoch].

4. Toto nariadenie sa vzťahuje, bez toho, aby boli dotknuté určité osobitné pravidlá Spoločenstva, na používanie potravinárskych prídavných látok:

a) v osobitných potravinách;

b) na iné účely, ako sú tie, ktoré uvádza toto nariadenie.

5. Podľa potreby možno rozhodnúť, v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2, či daná látka spadá do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo nie.

Článok 3 Vymedzenie pojmov

1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v nariadeniach č. 178/2002 a 1829/2003.<0}

2. Uplatňujú sa aj tieto definície:

a) pod pojmom „potravinárska prídavná látka“ sa rozumie akákoľvek látka, ktorá sa bežne nekonzumuje ako potravina a ktorá sa bežne nepoužíva ako charakteristická zložka potravín, a to bez ohľadu na to, či má alebo nemá nutričnú hodnotu, a ktorej zámerné pridanie do potraviny z technologických dôvodov pri výrobe, spracovaní, príprave, ošetrení, balení, preprave alebo skladovaní má, alebo môže mať za následok, že sa stáva priamo či nepriamo zložkou takýchto potravín alebo ich vedľajších výrobkov;

za potravinárske prídavné látky sa však nepovažujú:

i) potraviny používané pre svoje sladiace vlastnosti, ktoré obsahujú monosacharidy, disacharidy alebo oligosacharidy;

ii) potraviny v sušenej alebo zahustenej forme vrátane aromatických látok zapracovaných do potravinových zmesí vzhľadom na ich aromatické, chuťové alebo nutričné vlastnosti spolu s druhotným farbiacim účinkom;

iii) krycie alebo natieracie látky, ktoré netvoria súčasť potravín a nie sú určené na konzumáciu spolu s nimi;

iv) výrobky obsahujúce pektín a pripravené zo sušených jablčných výliskov alebo šúp citrusových plodov, alebo z ich zmesi, pôsobením zriedenej kyseliny s následnou čiastočnou neutralizáciou sodnými alebo draselnými soľami („kvapalný pektín“);

v) bázy pre žuvacie gumy;

vi) biely alebo žltý dextrín, tepelne ošetrený alebo dextrínovaný škrob, škrob modifikovaný kyselinami alebo alkáliami, bielený škrob, fyzikálne modifikovaný škrob a škrob ošetrený amylolytickými enzýmami;

vii) chlorid amónny;

viii) krvná plazma, jedlá želatína, hydrolyzáty bielkovín a ich soli, mliečne bielkoviny a glutén;

ix) aminokyseliny a ich soli, ktoré nemajú technologické účinky, okrem kyseliny glutámovej, glycínu, cysteínu a cystínu a ich solí;

x) kazeináty a kazeín;

xi) inulín;

b) pod pojmom „pomocná technologická prísada“ sa rozumie akákoľvek látka, ktorá:

i) sa nekonzumuje ako potravina;

ii) sa úmyselne používa pri spracovaní surovín, potravín alebo ich zložiek s určitým technologickým zámerom; a

iii) ktorej rezíduá alebo splodiny môžu byť neúmyselne v technicky nevyhnutnom množstve prítomné v konečnom výrobku, pokiaľ nepredstavujú žiadne zdravotné riziko a nemajú technologický vplyv na konečný výrobok;

c) pod pojmom „funkčná skupina“ sa rozumie jedna z kategórií definovaných v prílohe I na základe technologických vlastností potravinárskej prídavnej látky v potravine;

d) pod pojmom „nespracovaná potravina“ sa rozumie potravina, ktorá nebola upravená spôsobom, ktorý by zapríčinil podstatnú zmenu jej pôvodného stavu, pričom podstatnú zmenu nespôsobujú ďalej uvedené zásahy: porciovanie, delenie, vykosťovanie, sekanie, stiahnutie z kože, šúpanie, drvenie, krájanie, čistenie, odkrajovanie, hlboké mrazenie, mrazenie, chladenie, mletie, lúpanie, balenie alebo vybaľovanie;

e) pod pojmom „potravina bez pridaných cukrov“ sa rozumie potravina bez:

i) pridaných monosacharidov, disacharidov alebo oligosacharidov, alebo

ii) potraviny obsahujúcej monosacharidy, disacharidy alebo oligosacharidy, ktorá sa používa na sladenie;

f) pod pojmom „potravina so zníženým obsahom energie“ sa rozumie potravina, ktorej energetická hodnota bola znížená najmenej o 30 % v porovnaní s pôvodnou potravinou alebo s podobným výrobkom;

g) pod pojmom „stolové sladidlá“ sa rozumejú prípravky povolených sladidiel, ktoré môžu obsahovať iné potravinárske prídavné látky a/alebo potravinárske zložky a ktoré sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi ako náhrada cukru.

KAPITOLA IIZOZNAMY POTRAVINÁRSKYCH PRÍDAVNÝCH LÁTOK SCHVÁLENÝCH V SPOLOČENSTVE

Článok 4 Zoznamy potravinárskych prídavných látok v Spoločenstve

1. Iba potravinárske prídavné látky uvedené v zozname Spoločenstva v prílohe II sa smú uvádzať na trh samostatne alebo použité v potravinách, vrátane potravín na osobitné nutričné využitie, ktoré spadajú pod smernicu 89/398/EHS.

2. Iba potravinárske prídavné látky uvedené v zozname Spoločenstva v prílohe III sa smú používať v potravinárskych prídavných látkach a potravinárskych enzýmoch.

3. Zoznam potravinárskych prídavných látok v prílohe II sa pripravuje na základe kategórií potravín, do ktorých sa látky smú pridávať.

4. Zoznam potravinárskych prídavných látok v prílohe III sa pripravuje na základe potravinárskych prídavných látok alebo potravinárskych enzýmov, do ktorých sa tieto látky smú pridávať.

5. Potravinárske prídavné látky musia vždy spĺňať špecifikácie uvedené v článku 12.

Článok 5Všeobecné podmienky začlenenia potravinárskych prídavných látok do zoznamov Spoločenstva a ich používania

1. Potravinárska prídavná látka môže byť začlenená do zoznamov Spoločenstva v prílohách II a III, iba ak spĺňa tieto podmienky:

a) nevyvoláva, vychádzajúc z dostupných vedeckých dôkazov, obavy o bezpečnosť zdravia spotrebiteľa pri navrhovanej miere použitia;

b) existuje odôvodnená technologická nevyhnutnosť, ktorá sa nedá dosiahnuť inými ekonomicky a technologicky uskutočniteľnými spôsobmi;

c) jej použitie nezavádza spotrebiteľa.

2. Na to, aby potravinárska prídavná látka mohla byť začlenená do zoznamov Spoločenstva v prílohách II a III, musí byť pre spotrebiteľa výhodná a užitočná, a preto musí slúžiť na jeden alebo viaceré z týchto účelov:

a) zachovanie nutričnej akosti potraviny;

b) poskytnutie potrebných potravinárskych prísad alebo zložiek pre potraviny vyrábané pre spotrebiteľské skupiny, ktoré potrebujú osobitnú stravu;

c) zvýšenie schopnosti potravín udržať si kvalitu alebo stabilitu, alebo zlepšenie jej organoleptických vlastností, pričom sa charakter, podstata ani kvalita potraviny nezmení takým spôsobom, ktorý by zavádzal spotrebiteľa;

d) pomoc pri výrobe, spracovaní, príprave, ošetrení, balení, preprave alebo skladovaní potravín za predpokladu, že potravinárska prídavná látka nie je použitá na zakrytie účinkov použitia chybných surovín alebo nežiaducich, vrátane nehygienických, postupov alebo techník počas akýchkoľvek týchto činností.

3. Odchylne od odseku 2 písm. a), potravinárska prídavná látka, ktorá znižuje výživovú hodnotu potraviny môže byť začlenená do zoznamu Spoločenstva II, ak:

a) potravina nepredstavuje významnú zložku bežnej stravy; alebo

b) potravinárska prídavná látka je nevyhnutná pri výrobe potravín pre spotrebiteľské skupiny s osobitnými výživovými potrebami.

Článok 6Osobitné podmienky pre sladidlá

Potravinárska prídavná látka môže byť začlenená do zoznamu Spoločenstva v prílohe II do funkčnej skupiny sladidiel, iba ak navyše popri jednej alebo viacerých funkciách uvedených v článku 5 ods. 2, plní aj jednu alebo viaceré z týchto funkcií:

a) náhrada cukrov pri výrobe potravín so zníženým obsahom energie, nekariogénnych potravín alebo potravín bez pridaných cukrov;

b) predĺženie trvanlivosti náhradou cukrov;

c) výroba potravín na osobitné výživové účely, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 89/398/EHS.

Článok 7Osobitné podmienky pre farbivá

Potravinárska prídavná látka môže byť začlenená do zoznamu Spoločenstva v prílohe II do funkčnej skupiny farbív, iba ak navyše popri jednej alebo viacerých funkciách uvedených v článku 5 ods. 2, plní aj jednu alebo viaceré z týchto funkcií:

a) obnova pôvodného vzhľadu potraviny, ktorej farba bola ovplyvnená spracovaním, skladovaním, balením a distribúciou, pričom mohla byť ovplyvnená jej vizuálna akceptovateľnosť;

b) zvýšenie vizuálnej príťažlivosti potraviny;

c) dodanie farby inak bezfarebnej potravine.

Článok 8 Funkčné skupiny potravinárskych prídavných látok

1. Potravinárske prídavné látky môžu byť zaradené do jednej z funkčných skupín v prílohe I na základe svojich základných technologických funkcií.

Zaradenie potravinárskej prídavnej látky do určitej funkčnej skupiny nebráni tomu, aby sa uplatnilo viacero jej funkcií.

2. Keď sa ukáže potreba, v dôsledku vedeckého pokroku alebo technického rozvoja, môžu byť do prílohy I zaradené aj ďalšie funkčné skupiny v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2.

Článok 9 Obsah zoznamu potravinárskych prídavných látok Spoločenstva

1. Potravinárska prídavná látka, ktorá vyhovuje podmienkam definovaným v článkoch 5, 6 a 7, môže byť v súlade s postupom uvedeným v nariadení (ES) č. [spoločné postupy], začlenená do:

a) zoznamu Spoločenstva v prílohe II k tomuto nariadeniu; a/alebo

b) zoznamu Spoločenstva v prílohe III k tomuto nariadeniu.

2. Záznam potravinárskej prídavnej látky do zoznamu Spoločenstva v prílohách II a III uvádza:

a) názov potravinárskej prídavnej látky a jej číslo E, ak jej toto číslo bolo priradené;

b) potraviny, do ktorých sa potravinárska prídavná látka môže pridávať;

c) podmienky, za ktorých sa potravinárska prídavná látka môže pridávať;

d) v prípade potreby, obmedzenia vzťahujúce sa na priamy predaj potravinárskej prídavnej látky spotrebiteľom.

3. Zoznamy Spoločenstva v prílohách II a III sa menia a dopĺňajú v súlade s postupom uvedeným v nariadení (ES) č. […], ktorým sa zriaďuje spoločný postup schvaľovania potravinárskych prídavných látok, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aromatických látok.

Článok 10 Používané množstvá potravinárskych prídavných látok

1. Pri určení podmienok používania uvedených v článku 9 ods. 2 písm. c):

a) používané množstvo sa stanoví ako najnižšia nevyhnutné množstvo na dosiahnutie požadovaného účinku;

b) množstvo zohľadňuje:

i) akúkoľvek prijateľnú dennú dávku látky alebo ekvivalentný odhad stanovený pre potravinársku prídavnú látku a jej pravdepodobný denný príjem zo všetkých zdrojov;

ii) v prípade, že sa potravinárska prídavná látka používa do potravín konzumovaných osobitnými spotrebiteľskými skupinami, jej možný denný príjem u spotrebiteľov z týchto skupín.

2. Ak je to vhodné, nestanoví sa maximálne množstvo potravinárskej prídavnej látky ( quantum satis ). V takom prípade sa potravinárska prídavná látka používa v súlade s osvedčenou výrobnou praxou v množstve nie vyššom ako je množstvo nevyhnutné na dosiahnutie zamýšľaného účinku, bez zavádzania spotrebiteľa.

3. Maximálne množstvá používania potravinárskej prídavnej látky uvedené v prílohe II sa vzťahujú na potraviny v stave určenom na spotrebu v súlade s pokynmi na používanie, ak sa neuvádza inak.

4. Maximálne množstvá farbív stanovené v prílohe II sa vzťahujú na množstvá základného farbiva prítomného vo farbiacom prípravku, ak nie je uvedené inak.

Článok 11 Potravinárske prídavné látky spadajúce do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003

Potravinárska prídavná látka spadajúca do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 môže byť zaradená do zoznamov Spoločenstva v prílohách II a III k tomuto nariadeniu iba po predchádzajúcom schválení v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1829/2003.

Článok 12Špecifikácie potravinárskych prídavných látok

Špecifikácie potravinárskych prídavných látok, ktoré sa vzťahujú najmä na pôvod, kritériá čistoty a ďalšie nevyhnutné informácie, sa prijímajú vtedy, keď sa potravinárska prídavná látka prvýkrát zaradila do zoznamov Spoločenstva v prílohách II a III, v súlade s postupom uvedeným v nariadení ES […ktorým sa zriaďuje spoločný postup schvaľovania potravinárskych prídavných látok, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aromatických látok].

KAPITOLA III POUŽÍVANIE POTRAVINÁRSKYCH PRÍDAVNÝCH LÁTOK V POTRAVINÁCH

Článok 13 Používanie pot ravinárskych prídavných látok v nespracovaných potravinách

Potravinárske prídavné látky sa nepoužívajú v nespracovaných potravinách, okrem prípadov, kedy je takéto použitie konkrétne stanovené v prílohe II.

Článok 14Používanie farbív a sladidiel v potravinách pre dojčatá a malé deti

Farbivá a sladidlá sa nepoužívajú v potravinách pre dojčatá a malé deti, uvedených v smernici 89/398/EHS, vrátane diétnych potravín pre dojčatá a malé deti určených na osobitné účely výživy, okrem prípadov, kedy je takéto použitie konkrétne uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 15Používanie farbív na značenie

Na účely zdravotného označovania, ako uvádza smernica Rady 91/497/EHS [27], a na iné označovanie mäsových výrobkov, na farebné zdobenie vaječných škrupín a na pečiatkovanie vaječných škrupín, ako uvádza nariadenie Komisie (EHS) č. 1274/91[28], sa môžu používať iba potravinárske farbivá uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 16 Zásada prenosu

1. Prítomnosť potravinárskej prídavnej látky je povolená:

a) vo viaczložkovej potravine inej ako sa uvádza v prílohe II, kde je potravinárska prídavná látka povolená v jednej zo zložiek viaczložkovej potraviny;

b) v potravine, do ktorej sa pridala aromatická látka, kde potravinárska prídavná látka:

i) je povolená v aromatickej látke v súlade s týmto nariadením;

ii) bola prenesená do potraviny prostredníctvom aromatickej látky;

iii) nemá žiadnu technologickú funkciu v konečnej potravine;

c) v potravine, ktorá sa má použiť iba na prípravu viaczložkovej potraviny, pričom daná viaczložková potravina vyhovuje tomuto nariadeniu.

2. Odsek 1 tohto článku na nevzťahuje na dojčenskú výživu, následnú výživu, spracované potraviny na báze obilnín, spracovanú detskú výživu a diétne potraviny na osobitné liečebné účely určené dojčatám a malým deťom, ako uvádza smernica 89/398/EHS, okrem prípadov, kde je to konkrétne dovolené.

3. Keď sa potravinárska prídavná látka v aromatickej látke, potravinárskej prídavnej látke alebo potravinárskom enzýme pridáva aj do samotnej potraviny a má v nej technologickú funkciu, považuje sa za potravinársku prídavnú látku danej potraviny, a nie za potravinársku prídavnú látku pridávanej aromatickej látky, potravinárskej prídavnej látky či potravinárskeho enzýmu.

4. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, prítomnosť intenzívneho sladidla je povolená vo viaczložkovej potravine bez pridaného cukru, v potravine so zníženou energetickou hodnotou, v diétnej viaczložkovej potravine určenej na redukčnú diétu a vo viaczložkovej potravine s predĺženou trvanlivosťou, ak je intenzívne sladidlo povolené v jednej zo zložiek viaczložkovej potraviny.

Článok 17 Interpretačné rozhodnutia

V prípade potreby možno rozhodnúť v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2 o tom, či

a) konkrétna potravina patrí alebo nepatrí do kategórie potravín uvedených v prílohe II; alebo

b) sa potravinárska prídavná látka, uvedená v prílohách II a III a povolená bez osobitného obmedzenia „ quantum satis “ používa alebo nepoužíva v súlade s kritériami uvedenými v článku 10 ods. 2.

Článok 18Tradičné potraviny

Členské štáty uvedené v prílohe IV môžu naďalej uplatňovať zákaz používania niektorých kategórií potravinárskych prídavných látok v tradičných potravinách vyrábaných na ich území ako uvádza príloha IV.

KAPITOLA IV OZNAČOVANIE

Oddiel 1Označovanie potravinárskych prídavných látok, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi

ČLÁNOK 19 OZNAčOVANIE POTRAVINÁRSKYCH PRÍDAVNÝCH LÁTOK, KTORÉ NIE SÚ URčENÉ NA PREDAJ KONEčNÉMU SPOTREBITEľOVI

Potravinárske prídavné látky, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa predávajú samostatne alebo zmiešané navzájom a/alebo so zložkami definovanými v článku 6 ods. 4 smernice 2000/13/ES, možno uvádzať na trh iba ak je na ich obale alebo nádobe uvedené informácie stanovené v článkoch 20 až 23 tohto nariadenia, ktoré musia byť ľahko viditeľné, zreteľne čitateľné a nezmazateľné.

Článok 20Požiadavky na informácie o identifikácii potravinárskych prídavných látok

1. Keď sa potravinárske prídavné látky, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi, predávajú samostatne alebo zmiešané navzájom, na obale alebo nádobe sa musia uviesť tieto údaje o každej potravinárskej prídavnej látke:

a) názov a/alebo číslo E uvedené v tomto nariadení; alebo

b) v prípade, že chýba názov a/alebo číslo E, ako sa uvádza v písmene a), opis potravinárskej prídavnej látky, ktorý je dostatočne presný na jej odlíšenie od výrobkov, za ktoré by sa mohla zameniť.

2. Ak sa potravinárske prídavné látky predávajú navzájom zmiešané, informácie ustanovené v odseku 1 sa uvádzajú o všetkých potravinárskych prídavných látkach v zostupnom poradí podľa ich percentuálneho podielu na celkovej hmotnosti.

Článok 21Požiadavky na informácie, keď sú do potravinárs kych prídavných látok začlenené iné látky, materiály alebo zložky

Keď sú do potravinárskych prídavných látok, ktoré nie sú určené na priamy predaj konečnému spotrebiteľovi, začlenené iné látky, materiály alebo zložky, na uľahčenie ich skladovania, predaja, štandardizácie, riedenia či rozpúšťania sa na obale, nádobe alebo v sprievodných dokumentoch potravinárskych prídavných látok uvedie informácia stanovená v článku 20 a indikácia všetkých zložiek v zostupnom poradí podľa ich percentuálneho podielu na celkovej hmotnosti.

Článok 22Požiadavky na informácie, keď sú potravinárske prídavné látky zmiešané s inými potravinárskymi zložkami

Keď sú potravinárske prídavné látky, ktoré nie sú určené na priamy predaj konečnému spotrebiteľovi, zmiešané s inými potravinárskymi zložkami, na obale alebo nádobe potravinárskej prídavnej látky je vyznačený zoznam všetkých zložiek v zostupnom poradí podľa ich percentuálneho podielu na celkovej hmotnosti.

Článok 23 Všeobecné požiadavky na informácie o potravinárskych prídavných látkach

1. Obaly alebo nádoby s potravinárskymi prídavnými látkami, ktoré nie sú určené na priamy predaj konečnému spotrebiteľovi, sa označujú týmito informáciami:

a) buď údaj „na použitie v potravinách“, alebo údaj „obmedzené použitie v potravinách“, alebo presnejší údaj o potravinárskom použití, na ktoré je látka určená;

b) ak je to potrebné, uvedú sa špeciálne podmienky skladovania a použitia;

c) návod na použitie v prípade, že by jeho vynechanie mohlo zabrániť správnemu používaniu potravinárskej prídavnej látky;

d) identifikačná značka šarže alebo zásielky;

e) meno alebo obchodný názov a adresa výrobcu, baliarne alebo predajcu;

f) keď je množstvo niektorej zložky potravinárskej prídavnej látky v potravine limitované, uvedie sa jej percentuálne množstvo v potravinárskej prídavnej látke alebo dostatočné informácie o zložení prídavnej látky, čo umožní kupujúcemu zabezpečiť súlad s limitovaným množstvom v potravine; v prípadoch, kde sa rovnaké množstvové obmedzenie vzťahuje na skupinu zložiek používaných jednotlivo alebo v kombinácii, je možné spoločné percento udávať ako jednu číslicu; limitované množstvo sa vyjadruje buď číselne, alebo na základe zásady quantum satis ;

g) čisté množstvo;

h) ak je to vhodné, informácia o potravinárskej prídavnej látke alebo iných látkach uvedených v článkoch 20, 21 a 22 tohto nariadenia a vymenovaných v prílohe IIIa k smernici 2000/13/ES, pokiaľ ide o uvedenie zložiek prítomných v potravinách.

2. Odchylne od odseku 1 sa informácie požadované v písmenách c) až f) a v písmene h) uvedeného odseku môžu vyskytovať len v obchodných dokladoch o zásielkach, ktoré sa musia poskytnúť počas dodávky alebo pred dodávkou za predpokladu, že označenie „určené na výrobu potravín a nie na maloobchodný predaj“ bude uvedené na viditeľnej časti obalu alebo nádoby predmetného výrobku.

Oddiel 2označovanie potravinárskych prídavných látok určených na predaj konečnému spotrebiteľovi

ČLÁNOK 24 OZNAčOVANIE POTRAVINÁRSKYCH PRÍDAVNÝCH LÁTOK URčENÝCH NA PREDAJ KONEčNÉMU SPOTREBITEľOVI

1. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/13/ES, potravinárske prídavné látky určené na predaj konečnému spotrebiteľovi sa môžu uvádzať na trh, iba ak sú na obale označené uvedenými informáciami, ktoré musia byť viditeľné, zreteľne čitateľné a nezmazateľné:

a) názov, pod ktorým sa potravinárska prídavná látka predáva; názov musí pozostávať z názvu určeného ustanoveniami Spoločenstva, ktoré sa na príslušnú látku vzťahujú, a z jej čísla E;

b) údaje požadované v súlade s článkami 20, 21 a 22 a s písmenami a) až e), g) a h) článku 23 ods. 1.

2. Obchodné označenie stolového sladidla obsahuje výraz „stolové sladidlo na báze...“, pričom sa uvádza(-jú) názov(-zvy) sladidla(-diel) použitého(-ých) vo výrobku.

3. Na označení stolového sladidla obsahujúceho polyoly a/alebo aspartám a/alebo soli aspartámu-acesulfámu sa uvádzajú tieto varovné informácie:

a) polyoly: „nadmerné užitie môže mať laxatívne účinky“;

b) aspartám/soli aspartámu-acesulfámu: „obsahuje zdroj fenylalanínu“.

Oddiel 3Ďalšie požiadavky na označovanie

ČLÁNOK 25 ĎALšIE POžIADAVKY NA OZNAčOVANIE

1. Články 19 až 24 podrobnejšie alebo rozsiahlejšie neovplyvnia zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sa týkajú hmotnosti a mier, alebo sa vzťahujú na uvádzanie na trh, klasifikáciu, balenie a označovanie nebezpečných látok a prípravkov, alebo na prepravu takýchto látok.<0}

2. Informácie stanovené v článkoch 19 až 24 sa uvádzajú v jazyku ľahko zrozumiteľnom pre kupujúcich.

Členský štát, na území ktorého sa výrobok predáva, môže v súlade s pravidlami zmluvy stanoviť, že tieto informácie musia byť uvedené v jednom úradnom jazyku alebo vo viacerých úradných jazykoch Spoločenstva, ktoré tento členský štát určí.

Ustanovenia prvého a druhého pododseku tohto odseku nebránia uvádzaniu údajov vo viacerých jazykoch.

KAPITOLA VPROCEDURÁLNE USTANOVENIA A IMPLEMENTÁCIA

Článok 26 Informačná povinnosť

1. Výrobca alebo užívateľ potravinárskej prídavnej látky bezodkladne informuje Komisiu o akýchkoľvek nových vedeckých alebo technických informáciách, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie bezpečnosti potravinárskej prídavnej látky.

2. Výrobca alebo užívateľ potravinárskej prídavnej látky na požiadanie informuje Komisiu o skutočnom používaní potravinárskej prídavnej látky.

Článok 27Monitorovanie príjmu potravinárskych prídavných látok

1. Členské štáty pokračujú v systémoch sledovania spotreby a používania potravinárskych prídavných látok a svoje výsledky každoročne oznamujú Komisii a Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

2. Po konzultácii s úradom možno v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2 v Spoločenstve schváliť jednotnú metodiku zberu údajov v členských štátoch o príjme potravinárskych prídavných látok zo stravy.

Článok 28Výbor

1. Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (ďalej len „výbor“).<0}

2. Ak sa uvádza odkaz na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia článku 8 uvedeného rozhodnutia.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 29Financovanie harmonizovaných politík v Spoločenstve

Právnym základom na financovanie opatrení vyplývajúcich z tohto nariadenia je článok 66 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 882/2004.

KAPITOLA VIPRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30Vytvorenie zoznamov potravinárskych prídavných látok Spoločenstva

1. Potravinárske prídavné látky, ktoré boli povolené na používanie v potravinách podľa smerníc 94/35/ES, 94/36/ES a 95/2/ES pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, a podmienky ich používania sa začleňujú do prílohy II k tomuto nariadeniu, a to po preskúmaní ich súladu s článkami 5, 6 a 7 tohto nariadenia v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2. Toto preskúmanie nezahŕňa nové posúdenie rizika vykonané úradom. Preskúmanie sa ukončí do […].

2. Potravinárske prídavné látky povolené na použitie v potravinárskych prídavných látkach ako povolené nosiče v prílohe V k smernici 95/2/ES a podmienky ich používania sa začlenia do prílohy III časť 1 k tomuto nariadeniu, a to po preskúmaní ich súladu s článkom 5 tohto nariadenia v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2. Toto preskúmanie nezahŕňa nové posúdenie rizika vykonané úradom. Preskúmanie sa ukončí do […].

3. Špecifikácie potravinárskych prídavných látok, ktoré spadajú pod odseky 1 a 2 tohto článku, sa prijmú v súlade s nariadením ES […ktorým sa zriaďuje spoločný postup schvaľovania potravinárskych prídavných látok, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aromatických látok] po zaradení konkrétnych látok do príloh v súlade s uvedenými odsekmi.

4. Akékoľvek vhodné prechodné opatrenia sa môžu prijať v súlade s postupom ustanoveným v článku 28 ods. 2.

Článok 31Opätovné prehodnocovanie schválených potravinárskych prídavných látok

1. Potravinárske prídavné látky, ktoré boli povolené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, sú predmetom nového posúdenia rizika, ktoré vykoná úrad.

2. Po prerokovaní s úradom sa schváli program hodnotenia zameraný na uvedené potravinárske prídavné látky, a to do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2. Program hodnotenia sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 32 Zrušenia

1. Zrušujú sa tieto akty:

a) Smernica 62/2645/EHS;

b) Smernica 65/66/EHS;

c) Smernica 78/663/EHS;

d) Smernica 78/664/EHS;

e) Smernica 81/712/EHS;

f) Smernica 89/107/EHS;

g) Smernica 94/35/ES;

h) Smernica 94/36/ES;

i) Smernica 95/2/ES;

j) Rozhodnutie 292/97/ES;

k) Rozhodnutie 2002/247/ES.

2. Odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 33Prechodné ustanovenia

Odchylne od článku 32 zostávajú v platnosti až do […] tieto ustanovenia:

a) Článok 2 ods. 1, 2 a 4 smernice 94/35/ES a jej príloha;

b) Článok 2 ods. 1 až 6, ods. 8, 9 a 10 smernice 94/36/ES a jej prílohy I až V;

c) Články 2 a 4 smernice 95/2/ES a jej prílohy I až VI.

Bez ohľadu na písmeno c) sa zrušujú povolenia pre invertázu E 1103 a lyzozým E 1105, uvedené v smernici 95/2/ES s účinnosťou od dátumu uplatňovania zoznamu potravinárskych enzýmov v Spoločenstve v súlade s článkom 18 [nariadenia o potravinárskych enzýmoch].

Článok 34 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [jeden rok od dátumu uverejnenia tohto nariadenia].

Článok 4 ods. 2 sa však vzťahuje na časti 2 a 3 prílohy III od [1. januára 2011].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Funkčné skupiny potravinárskych prídavných látok používaných v potravinách a potravinárskych prídavných látok používaných v potravinárskych prídavných látkach a v potravinárskych enzýmoch:

1. „Sladidlá“ sú látky (náhradné sladidlá a intenzívne sladidlá) používané na dodanie sladkej chuti potravinám alebo stolových sladidlám.

2. „Farbivá“ sú látky, ktoré farbia alebo obnovujú farbu potraviny, a zahŕňajú prírodné zložky potravín a prírodné zdroje, ktoré sa bežne nekonzumujú ako samostatné potraviny, ani sa bežne nepoužívajú ako charakteristické zložky potravín. Prípravky získané z potravín a z iných látok z prírodných zdrojov fyzikálnou alebo/a chemickou extrakciou, ktorá má za následok selektívnu extrakciu pigmentov príbuzných s výživovými a aromatickými zložkami, sú farbivami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

3. „Konzervačné látky“ sú látky, ktoré predlžujú trvanlivosť potravín tým, že ich chránia pred skazením spôsobeným mikroorganizmami.

4. „Antioxidanty“ sú látky, ktoré predlžujú trvanlivosť potravín tým, že ich chránia pred skazením spôsobeným oxidáciou, napríklad pred žltnutím tukov alebo farebnými zmenami.

5. „Nosiče“ sú látky, ktoré sa používajú na rozpúšťanie, riedenie, disperziu alebo inú fyzikálnu modifikáciu potravinárskej prídavnej látky alebo látky určenej k aromatizácii potravín alebo potravinárskeho enzýmu bez toho, aby sa zmenila ich funkcia (a bez toho, aby sa prejavil akýkoľvek technologický vplyv nosičov), s cieľom uľahčiť manipuláciu s uvedenou látkou, jej aplikáciu alebo používanie.

6. „Kyseliny“ sú látky, ktoré zvyšujú kyslosť potravín a/alebo im dodávajú kyslú chuť.

7. „Regulátory kyslosti“ sú látky, ktoré menia alebo znižujú kyslosť či zásaditosť potraviny.

8. „Protihrudkové činidlá“ sú látky, ktoré znižujú vzájomnú priľnavosť jednotlivých častíc potraviny.

9. „Protipeniace činidlá“ sú látky, ktoré zabraňujú vzniku peny alebo ju redukujú.

10. „Objemové činidlá“ sú látky, ktoré zväčšujú objem potraviny bez toho, aby významne zvyšovali jej využiteľnú energetickú hodnotu.

11. Emulgátory“ sú látky, ktoré umožňujú vytvoriť alebo zachovať homogénnu zmes dvoch alebo viacerých vzájomne nemiešateľných fáz v potravine, napríklad oleja s vodou.

12. „Emulgačné soli“ sú látky, ktoré menia bielkoviny syra na dispergovanú formu, a tak prispievajú k homogénnemu rozloženiu tuku a ďalších zložiek.

13. „Stužovadlá“ sú látky, ktoré spevňujú tkanivá ovocia a zeleniny alebo ich zachovávajú v krehkom stave, alebo spolupôsobia s gélotvornými činidlami a tvoria alebo spevňujú gél.

14. Zvýrazňovače chuti a arómy“ sú látky, ktoré zvýrazňujú existujúcu chuť a/alebo vôňu potraviny.

15. „Napeňovadlá“ sú látky, ktoré umožňujú tvorbu homogénnej disperzie plynnej fázy v kvapalnej alebo tuhej potravine.

16. „Gélotvorné činidlá“ sú látky, ktoré dodávajú potravine textúru vytvorením gélu.

17. „Polevové činidlá“ (vrátane mazadiel) sú látky, ktoré - aplikované na povrch potraviny - jej dodávajú lesklý vzhľad alebo vytvárajú na nej ochranný povlak."

18. Zvlhčovadlá“ sú látky, ktoré chránia potraviny pred vysušením tak, že obmedzujú vplyv vzduchu s nízkou relatívnou vlhkosťou, alebo podporujú rozpúšťanie prášku vo vodnom prostredí.

19. „Modifikované škroby“ sú látky získané jednorazovou alebo viacnásobnou chemickou úpravou jedlých škrobov, ktoré mohli byť predtým ošetrené fyzikálne alebo enzymaticky a mohli byť pomocou kyselín alebo zásad štiepené alebo bielené.

20. „Baliace plyny“ sú plyny iné ako vzduch, ktoré sa vháňajú do obalu pred, počas alebo po umiestení potraviny do tohto obalu.

21. „Hnacie plyny“ sú plyny iné ako vzduch, ktoré vytláčajú potravinu z obalu.

22. „Kypriace činidlá“ sú látky alebo kombinácie látok, ktoré uvoľňujú plyn a tak zväčšujú objem cesta,

23. „Sekvestranty“ sú látky, ktoré tvoria chemické komplexy s iónmi kovov,

24. „Stabilizátory“ sú látky, ktoré umožňujú zachovať fyzikálno-chemický stav potraviny; patria sem aj látky, ktoré umožňujú zachovať homogénnu disperziu dvoch alebo viacerých vzájomne nemiešateľných zložiek potraviny, ako aj látky, ktoré stabilizujú, zachovávajú alebo zvýrazňujú existujúcu farbu potraviny a látky, ktoré zvyšujú väzobnú kapacitu potraviny vrátane vytvárania vzájomných väzieb medzi bielkovinami, ktoré umožňujú spojenie kusov potravín do rekonštituovanej potraviny.

25. „Zahusťovadlá“ sú látky, ktoré zvyšujú viskozitu potraviny.

26. „Látky na zlepšenie vlastností múky“ sú látky iné ako emulgátory, ktoré sa pridávajú do múky alebo do cesta na zlepšenie vlastností pri pečení.

PRÍLOHA II

Zoznam potravinárskych prídavných látok schválených v Spoločenstve na používanie v potravinách, ako aj podmienky ich používania.

PRÍLOHA III

Zoznam potravinárskych prídavných látok schválených v Spoločenstve na používanie v potravinárskych prídavných látkach a potravinárskych enzýmoch, ako aj podmienky ich používania.

Časť 1 Nosiče v potravinárskych prídavných látkach

Časť 2 Iné prídavné látky v potravinárskych prídavných látkach ako nosiče

Časť 3 Prídavné látky v potravinárskych enzýmoch

PRÍLOHA IV

Tradičné potraviny, pri ktorých niektoré členské štáty môžu naďalej uplatňovať zákaz používania určitých kategórií potravinárskych prídavných látok

Členský štát | Potraviny | Kategórie prídavných látok, ktoré môžu byť naďalej zakázané |

Nemecko | tradičné nemecké pivo („Bier nach deutschem Reinheitsgebot gebraut“) | všetky okrem hnacích plynov |

Francúzsko | tradičný francúzsky chlieb | všetky |

Francúzsko | tradičné francúzske konzervované hľuzovky | všetky |

Francúzsko | tradičné francúzske konzervované slimáky | všetky |

Francúzsko | tradičné francúzske zavárané husacie a kačacie mäso zaliate v tuku („confit“) | všetky |

Rakúsko | tradičný rakúsky syr „Bergkäse“ | všetky okrem konzervačných látok |

Fínsko | tradičné fínske „Mämmi“ | všetky okrem konzervačných látok |

Švédsko Fínsko | tradičné švédske a fínske ovocné sirupy | farbivá |

Dánsko | tradičné dánske „Kødboller“ | konzervačné látky a farbivá |

Dánsko | tradičné dánske „Leverpostej“ | konzervačné látky (okrem kyseliny sorbovej) a farbivá |

Španielsko | tradičné španielske „Lomo embuchado“ | všetky okrem konzervačných látok a antioxidantov |

Taliansko | tradičná talianska „Mortadella“ | všetky okrem konzervačných látok, antioxidantov, činidiel upravujúcich pH, zvýrazňovačov chuti, stabilizátorov a baliacich plynov |

Taliansko | tradičné talianske „Cotechino e zampone“ | všetky okrem konzervačných látok, antioxidantov, činidiel upravujúcich pH, zvýrazňovačov chuti, stabilizátorov a baliacich plynov |

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. NÁZOV NÁVRHU:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o potravinárskych prídavných látkach.

2. RÁMEC ABM/ABB

Príslušné oblasti politiky: Zdravie a ochrana spotrebiteľa

Činnosti: Bezpečnosť potravín, zdravie zvierat, starostlivosť o zvieratá a zdravie rastlín

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky (prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (ex-položky B..A)) vrátane ich názvov:

17.01.04.05: Bezpečnosť potravín a krmív a s tým spojené činnosti — Výdavky na administratívne riadenie.

3.2. Trvanie činnosti a finančných dôsledkov:

Časovo neobmedzené

3.3. Rozpočtové charakteristiky (v prípade potreby pridajte riadky):

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky od kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

17.01.04.05 | Povinné | Dif.[29] | NIE | NIE | NIE | č. 1a |

Aby boli právne predpisy Spoločenstva o potravinárskych prídavných látkach vypracované a aktualizované primeraným a účinným spôsobom, môže byť užitočné vykonať štúdie na zber údajov, vzájomné poskytovanie informácií a koordináciu práce medzi členskými štátmi. Na tento druh podporných výdavkov uvedených v bodoch 4.1 a 8.1 sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách týkajúcich sa krmív a potravín v rámci súm vyčlenených na jeho implementáciu v období 2007 – 2013.

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | Rok n | n + 1 | n + 2 | n + 3 | n + 4 | n + 5 a nasl. | Spolu |

Prevádzkové výdavky[30] |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1 | a | 0,1 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,35 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 0,1 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,35 |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[31] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c | 0,0 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | 0,0 |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 0,1 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,35 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | 0,1 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,35 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[32] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d |

Administratívne náklady okrem ľudských zdrojov a súvisiacich nákladov nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) | 8.2.6. | e |

Celkové orientačné náklady na intervenciu |

VRP SPOLU vrátane nákladov na ľudské zdroje | a+c+d+e | 0,1 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,35 |

PRP SPOLU vrátane nákladov na ľudské zdroje | b+c+d+e | 0,1 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,35 |

Podrobnosti o spolufinancovaní

Ak návrh zahŕňa finančnú spoluúčasť členských štátov alebo iných orgánov (uveďte akých), je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke odhadovanú výšku spolufinancovania (v prípade, že sa predpokladá finančná spoluúčasť iných orgánov, je možné pridať ďalšie riadky):

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Orgán podieľajúci sa na spolufinancovaní | Rok n | n + 1 | n + 2 | n + 3 | n + 4 | n + 5 a nasl. | Spolu |

…………………… | f |

VRP SPOLU vrátane spolufinancovania | a+c+d+e+f |

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

( Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

( Návrh si vyžiada zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

( Návrh si môže vyžiadať uplatnenie ustanovení Medziinštitucionálnej dohody[33] (t. j. flexibilný nástroj alebo revíziu finančného výhľadu).

4.1.3. Finančné dôsledky na príjmy

( Návrh nemá žiadne finančné dôsledky na príjmy

( Návrh má finančné dôsledky na príjmy, a to s nasledujúcim účinkom:

NB: Všetky podrobnosti a pripomienky týkajúce sa spôsobu výpočtu vplyvu na príjmy treba uviesť v samostatnej prílohe.

miliónov eur (zaokrúhlené na jedno desatinné miesto)

Pred činnosťou [Rok n-1] | Situácia po činnosti |

Celkový počet ľudských zdrojov | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

Podrobnosti týkajúce sa obsahu návrhu sa vyžadujú v dôvodovej správe. Tento oddiel legislatívneho finančného výkazu by mal obsahovať nasledujúce doplňujúce informácie:

5.1. Potreba, ktorá sa má splniť krátkodobo alebo dlhodobo

Právne predpisy o potravinárskych prídavných látkach sú v rámci EÚ harmonizované. V súčasnosti je v zmysle právnych predpisov povolených približne 330 potravinárskych prídavných látok a stále sa predkladajú žiadosti o povolenie ďalších prídavných látok alebo nových použití prídavných látok. Pri posudzovaní nových prídavných látok a ďalších použití prídavných látok sú na rozhodnutia týkajúce sa riadenia rizika potrebné údaje o používaní.

Aby sa zabezpečila proporcionalita implementačných opatrení, ktoré budú prijaté v rámci navrhovaného nariadenia, a dosiahli ciele nariadenia (ES) 882/2004 o úradnej kontrole v oblasti krmív a potravín, sú potrebné tieto nástroje:

• vhodná databáza na zber a uchovávanie všetkých informácií súvisiacich s právnymi predpismi Spoločenstva o potravinárskych prídavných látkach,

• vykonanie štúdií nevyhnutných na prípravu a vývoj právnych predpisov o potravinárskych prídavných látkach,

• vykonanie štúdií nevyhnutných na harmonizovanie postupov, kritérií rozhodovania a požiadaviek na údaje s cieľom uľahčiť rozdelenie práce medzi členskými štátmi a vypracovať usmernenie v týchto oblastiach.

5.2. Pridaná hodnota zapojenia Spoločenstva a spojitosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Získané údaje a informácie pomôžu pri zabezpečovaní optimálnej ochrany zdravia spotrebiteľa a zároveň umožnia priemyselnému odvetviu pokračovať vo vývoji a používaní potravinárskych prídavných látok.

Na harmonizovanom trhu sa to dá docieliť iba tak, že sa koordinovaným prístupom umožní výmena porovnateľných informácií medzi členskými štátmi.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Cieľ 1: Vytvorenie a udržiavanie databázy a vykonanie súvisiacich štúdií v spolupráci s externými organizáciami, ktoré sa vyberúvhodnými postupmi.

Cieľ 2: Zabezpečenie toho, aby používanie potravinárskych prídavných látok neviedlo k neprijateľným rizikám pre spotrebiteľa a zároveň sa nadmerne nezaťažovalo priemyselné odvetvie.

Cieľ 3: Prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa riadenia rizika na základe vhodných odhadov príjmu pomocou centralizovanej databázy, ktorá obsahuje aktualizované informácie o zložení a používaníprídavných látok.

5.4. Spôsob implementácie (orientačne)

Uveďte vybraný(-é) spôsob(-y)[35] implementácie činnosti.

X Centralizované hospodárenie

X priamo na úrovni Komisie

( nepriamo delegovaním na:

( výkonné agentúry

( subjekty zriadené Spoločenstvami, ako sa uvádza v článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách

( vnútroštátne verejné subjekty/subjekty, ktoré poskytujú verejnoprospešné služby

( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie

( za účasti členských štátov

( za účasti tretích krajín

( Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte)

Príslušné poznámky:

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Monitorovací systém

Obsah databázy a závery z výsledkov štúdií sa môžu monitorovať prostredníctvom ich použiteľnosti pri navrhovaní účelných implementačných opatrení. Základným nástrojom bude Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

Predpokladané výdavky nie sú významné, a preto údaje za hodnotenie ex-ante nie sú v súčasnosti k dispozícii.

6.2.2. Opatrenia prijaté po čiastočnom hodnotení/hodnotení ex-post (poučenia získané z podobných skúseností v minulosti)

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

Priebežne, podľa potreby navrhnúť implementačné opatrenia.

7. OPATRENIA PROTI PODVODOM

8. PODROBNOSTI O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

viazané rozpočtové prostriedky v miliónoch eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci[39] (17 01 01) | A*/AD | 0,2 | 0,2 | 0,2 | 0,2 | 0,2 | 0,2 |

B*, C*/AST | 0,2 | 0,2 | 0,2 | 0,2 | 0,2 | 0,2 |

Zamestnanci financovaní[40] podľa článku XX 01 02 |

Iní zamestnanci[41] financovaní podľa článku XX 01 04/05 |

SPOLU | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 |

8.2.2. Opis úloh súvisiacich s činnosťou

Skúmanie technických a finančných správ, prípravy záväzkov a postúpenia k platbe

8.2.3. Zdroje ľudských zdrojov (štatutárne)

V prípade viacerých zdrojov, uveďte počet pracovných miest každého zdroja.

X Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť

( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci vykonávania RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n

( Pracovné miesta, ktoré sa majú požadovať v ďalšom procese RPS/PNR

( Pracovné miesta, ktoré sa majú opätovne prideliť za použitia existujúcich zdrojov v rámci riadenia útvaru (vnútorná reorganizácia)

( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci vykonávania RPS/PNR daného roku

8.2.4. Iné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtová položka(číslo a názov) | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU |

Iná technická a administratívna pomoc |

intra muros |

extra muros |

Iná technická a administratívna pomoc spolu |

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady ne zahrnuté v referenčnej sume

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, VNE – vyslaní národní experti), zmluvní zamestnanci atď.) (konkrétna rozpočtová položka) |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady spolu (NEzahrnuté v referenčnej sume) |

Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci |

V prípade potreby uveďte odkaz na bod 8.2.1. |

Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 V prípade potreby uveďte odkaz na bod 8.2.1. |

8.2.6. Iné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) |

Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU |

XX 01 02 11 01 – Misie |

XX 01 02 11 02 – Stretnutia a konferencie |

XX 01 02 11 03 – Výbory[43] |

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie |

XX 01 02 11 05 – Informačné systémy |

2. Iné výdavky na riadenie spolu (XX 01 02 11) |

3. Iné výdavky administratívnej povahy (spresnite vložením odkazu na rozpočtovú položku) |

Administratívne náklady spolu, okrem ľudských zdrojov a súvisiacich nákladov (NEzahrnutých v referenčnej sume) |

Výpočet - Iné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume |

[pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic]

[1] Ú. v. EÚ C [...], [...], s.[...]

[2] Ú. v. EÚ C [...], [...], s.[...].

[3] Ú. v. ES L 186, 30.6.1989. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

[4] Ú. v. EÚ L […], dd/mm/rr, s. […].

[5] Ú. v. ES L 178, 28.7.1995, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/46/ES (Ú. v. EÚ L 114, 21.4.2004, s. 15).

[6] Ú. v. ES L 226, 22.9.1995, s. 1. Smernica 2004/47/ES (Ú. v. EÚ L 113, 20.4.2004, s. 24).

[7] Ú. v. ES L 339, 30.12.1996, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/45/ES (Ú. v. EÚ L 113, 20.4.2004, s. 19).

[8] Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

[9] Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) 1642/2003 (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 4).

[10] Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

[11] Ú. v. ES L 208, 24.7.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 806/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 1).

[12] Ú. v. ES L 208, 24.7.1992, s. 9. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 806/2003.

[13] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[14] Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1; opravené v Ú. v. EÚ L 191, 28.5.2004, s. 1.

[15] Ú. v. ES L 115, 11.11.1965, s. 2645/62. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 95/45/ES (Ú. v. ES L 226, 22.9.1995, s. 1).

[16] Ú. v. ES 22, 9.2.1965, s. 373. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 96/77/ES (Ú. v. ES L 339, 30.12.1996, s. 1).

[17] Ú. v. ES L 223, 14.8.1978, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 92/4/ES (Ú. v. ES L 55, 29.2.1992, s. 96).

[18] Ú. v. ES L 223, 14.8.1978, s. 30. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 96/77/ES.

[19] Ú. v. ES L 257, 10.9.1981. s. 1.

[20] Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 27. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003.

[21] Ú. v. ES L 237, 10.9.1994, s. 3. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) 1882/2003.

[22] Ú. v. ES L 237, 10.9.1994, s. 13. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) 1882/2003.

[23] Ú. v. ES L 61, 18.3.1995, s. 3. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) 1882/2003.

[24] Ú. v. ES L 48, 19.2.1997, s. 13.

[25] Ú. v. ES L 84, 28.3.2002, s. 69.

[26] Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32.

[27] Ú. v. ES L 268, 24.9.1991, s. 69.

[28] Ú. v. ES L 121, 16.5.1991, s.11.

[29] Diferencované rozpočtové prostriedky.

[30] Výdavky, ktoré nespadajú pod kapitolu xx 01 príslušnej hlavy xx.

[31] Výdavky v rámci článku xx 01 04 hlavy xx.

[32] Výdavky v rámci kapitoly xx 01 okrem článkov xx 01 04 alebo xx 01 05.

[33] Pozri body 19 a 24 Medziinštitucionálnej dohody.

[34] V prípade potreby pridajte riadky, t. j. ak trvanie činnosti presiahne 6 rokov.

[35] V prípade, že uvediete viac spôsobov, uveďte ďalšie podrobnosti v časti „Príslušné poznámky“ tohto bodu.

[36] Ako je uvedené v oddiele 5.3.

[37] Vytvorenie databázy.

[38] Aktualizácia a udržiavanie databázy, organizovanie súvisiacich štúdií.

[39] Tieto náklady NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[40] Tieto náklady NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[41] Tieto náklady sú zahrnuté v referenčnej sume.

[42] Je potrebné uviesť odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz týkajúci sa príslušných výkonných agentúr.

[43] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.