23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/109

1.1

Informácie zohrávajú v spoločnosti významnú úlohu a spotrebiteľ má právo byť správne a včas informovaný a oboznámený s kvalitou potravín, ktoré konzumuje. EHSV si preto myslí, že je potrebné organizovať vhodné informačné a vysvetľovacie kampane zamerané na spotrebiteľa. EHSV potvrdzuje, že ochrana verejného zdravia a dosiahnutie záruky bezpečnosti výrobkov európskeho potravinárstva patria medzi základné zásady, ktoré výbor obhajuje.

1.2

EHSV navrhuje, aby sa Európska komisia čo najskôr naďalej a podrobnejšie venovala prebiehajúcim štúdiám, ktoré bez najmenšej pochybnosti dokazujú, že múčka pochádzajúca z neprežúvavcov sa môže používať na výživu ošípaných a hydiny a nepredstavuje riziko pre ľudské zdravie.

1.2.1

Označenie bielkovín a metódy použité pri spätnom sledovaní jednotlivých múčok musia spotrebiteľovi poskytnúť absolútnu záruku toho, že ošípané sú kŕmené múčkami, ktoré pochádzajú výlučne z vedľajších produktov hydiny a hydina je kŕmená múčkami pochádzajúcimi výlučne z bravčových vedľajších produktov.

1.2.1.1

Po vypracovaní uvedených štúdií sa budú môcť živočíšne vedľajšie produkty získané zo zdravých zvierat, ktorých porážka bola vykonaná na rozličných bitúnkoch, používať na výrobu múčky. Proteín, ktorý múčka obsahuje, by mal byť jasne označený a spätne vysledovateľný až do miesta pôvodu.

1.3

Pri prevencii možného rozširovania chorôb prevozom je veľmi dôležitý rozvoj výskumných programov, ktoré by umožnili vypracovanie metód na odstraňovanie uhynutých tiel na mieste chovu.

1.4

EHSV odporúča, aby sa podporoval výskum systémov, podľa možností systémov produkujúcich energiu, ktoré by umožnili spracovanie všetkých vedľajších produktov a odpadu na mieste chovu s cieľom harmonizovať výrobu, zabezpečiť ochranu životného prostredia v krátkodobom i strednodobom horizonte, dbať na hospodársku rovnováhu fariem a zabezpečiť zdravie zvierat na chovných farmách a zdravie samotných chovateľov.

2.1

Po šiestich rokoch od prepuknutia krízy BSE výbor považuje za vhodné znovu preskúmať problém odstraňovania uhynutých tiel a využitie živočíšnych vedľajších produktov berúc do úvahy bezpečnosť potravín, ochranu zdravia spotrebiteľa a finančné problémy výrobcov.

2.1.1

Bezpečnostné normy v potravinárstve sú v Európe omnoho vyššie ako v tretích krajinách. Tieto normy sú však zárukou bezpečnosti potravín pre spotrebiteľa, zachovania životného prostredia a zdravia zvierat a starostlivosti o ne. Ich dodržiavanie popri zvyšovaní výrobných nákladov, ktoré s nimi súvisia, bude možné, len ak sa udrží výroba v Európe.

2.2

Pred krízou BSE výrobcovia nemali problémy s odstraňovaním tiel uhynutých zvierat na farmách ošípaných, pretože mŕtve zvieratá sa mohli použiť na výrobu masovej múčky, ktorá sa potom používala ako krmivo pre zvieratá. V niektorých krajinách tak výrobcovia tejto múčky bezplatne zbierali uhynuté telá zvierat.

2.3

Po kríze BSE a vydaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra sa okrem zákazu využívania mäsovej múčky na chov zvierat začali uhynuté telá zvierat považovať za rizikový materiál kategórie 2, ktorý si vyžaduje prevoz a odstránenie spálením, a to výlučne podnikmi s licenciou na tento účel.

2.4

Táto situácia logicky spôsobila zvýšenie nákladov výrobcov, čo poškodilo konkurencieschopnosť voči tretím krajinám. Výrobcovia sa preto snažili nájsť alternatívy, ktoré by menej zaťažili ekonomiku daného odvetvia, ale boli by účinnejšie z pohľadu zachovania biologickej bezpečnosti a životného prostredia.

2.5

Súčasné tendencie v obchodovaní uprednostňujú otvorený svetový trh, ktorý funguje len na základe pravidla ponuky a dopytu. Avšak my Európania trpíme značným znižovaním konkurencieschopnosti, pretože niektoré technické a odborné rozhodnutia viedli k politickým pozíciám, ktoré podstatne zvyšujú naše výrobné náklady v porovnaní s tretími krajinami.

2.6

Príkladom toho je rozhodnutie Rady č. 2000/766/ES zo 4. decembra 2000, ktoré v čl. 2 ods. 1 zakazuje používanie živočíšnych bielkovín v krmive pre zvieratá vo všetkých členských štátoch. Toto rozhodnutie ovplyvnilo všetky druhy zvierat. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1774/2002 z 3. októbra 2002 v čl. 22 bod 1 písm. a) tento zákaz posilňuje a predlžuje jeho platnosť.

2.7

Ako je známe, kríza, ktorá sa vznikla po zistení vírusu BSE u hovädzieho dobytka a jeho súvislosť s prenosnou spongiformnou encefalopatiou, ovplyvnila odvetvia intenzívnej výroby (chov ošípaných a hydiny), ktoré nedostávajú žiadnu pomoc alebo podporu a ich možnosti sú značne obmedzené a rozvoj čelí veľkým prekážkam. Je to spôsobené právnymi predpismi v oblasti životného prostredia, starostlivosti o zvieratá a problémami v oblasti zdravia.

2.8

Zákaz používania mäsovej múčky spôsobil v odvetví značné škody, pretože už ďalej nebolo možné počítať s týmto zdrojom bielkovín pre krmivo a na základe zvýšeného dopytu sa zvýšila aj cena rastlinných bielkovín, čo následne spôsobilo rast ceny krmiva. Na druhej strane, vedľajšie jatočné produkty už tiež nie sú prínosom, pretože sú nákladné. Táto skutočnosť súvisiaca so zvýšením ceny múčky sa nevyhnutne odrazila v zvýšení cien pre spotrebiteľa.

3.1.1

Nariadenie (ES) č 1774/2002, ktoré stanovilo, že zber a odstránenie uhynutých tiel zvierat musia povinne vykonávať len oprávnené podniky a zakázalo používanie živočíšnych bielkovín, spôsobilo finančné problémy výrobcom z krajín, v ktorých bol tento systém už uplatnený. Okrem toho spôsobilo aj omnoho závažnejšie problémy krajinám, ktoré ho nemali, pretože museli tento systém zaviesť s vyššími nákladmi. Táto situácia spôsobila u výrobcov v daných krajinách pochybnosti o tom, či takáto norma mala naozaj za cieľ finančne odškodniť spracovateľov vedľajších produktov za zákaz predaja mäsovej múčky.

3.1.2

Táto otázka nadobúda ešte väčšie opodstatnenie vzhľadom na skutočnosť, že toto nariadenie prináša výnimku pre vzdialené oblasti z nízkou hustotou populácie zvierat, kde je povolené zachovávať tradičné metódy odstraňovania uhynutých tiel zvierat. Nemožno ignorovať skutočnosť, že náklady na zbieranie mŕtvych tiel by v týchto regiónoch boli veľmi vysoké. K tejto výnimke sa pripájajú ďalšie dve:

3.1.3

V súčasnosti sa vynára zvýšená potreba umiestňovať chovné farmy podľa možností v čo najväčšej vzdialenosti od ľudských obydlí, ako aj jednu od druhej. Preto sú stále viac vyhľadávané vzdialené oblasti, aby sa zabránilo obťažovaniu susediacich obydlí a zabezpečilo zdravie zvierat.

3.1.4

Ako už bolo povedané, zber uhynutých tiel je veľmi drahý, z čoho vyplývajú snahy o nájdenie riešení, ktoré siahajú aj mimo návrh nariadenia a ktoré by zodpovedali súčasnej realite. Pri skúmaní týchto možností je vždy potrebné brať do úvahy zdravie a bezpečnosť ľudí, zdravie a starostlivosť o zvieratá a ochranu životného prostredia.

3.2.1

Neexistuje žiaden vedecký dôkaz, ktorý by poukazoval na nejaké riziko nákazy vírusom BSE u ošípaných a hydiny. Vo Veľkej Británii nie sú ani najmenšie pochybnosti o tom, že ošípané a hydina boli vystavené nositeľom nákazy bovinnej spongiformnej encefalopatii (priónom). Aj keď ich krmivo obsahovalo rovnaké živočíšne bielkoviny, ktoré spôsobili BSE u hovädzieho dobytka, nevyskytol sa jediný prípad nakazenia zvierat tohto druhu. Testy vykonané na kurčatách takisto preukazujú, že tieto zvieratá sú odolné voči nákaze parenterálnou aj orálnou cestou (1).

3.2.2

V otázkach týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľa Komisia prijíma opatrenia na kontrolu rizík založené na najnovších dostupných štúdiách a na serióznom vedeckom hodnotení, ako to vyplýva z usmernení Riadiaceho vedeckého výboru (RVV). Samotnému RVV asistuje ad hoc skupina prenosnej spongiformnej encefalopatie/bovinnej spongiformnej encefalopatie, ktorú tvoria európski odborníci.

3.2.3

Obmedzené poznatky o problematike prenosnej spongiformnej encefalopatie sú objasnené v nasledujúcich prácach:

3.2.4

Téma prenosnej spongiformnej encefalopatie u ošípaných bola tiež spracovaná v stanoviskách RVV:

3.2.5

Súhrn, ktorý vyplýva z týchto odborných stanovísk možno uzavrieť tým, že neexistuje žiaden epidemiologický dôkaz o tom, že by ošípané, hydina a ryby boli podozrivé z prenosu BSE a že by BSE malo vplyv na tieto druhy. Doteraz neexistujú žiadne odborné štúdie, ktoré by preukázali vývoj prenosnej spongiformnej encefalopatie u ošípaných, hydiny alebo rýb.

3.3.1

Spracovanie odpadu z chovu dobytka by sa malo zvážiť z pohľadu celosvetovej perspektívy, ktorá berie do úvahy bezpečnosť potravín, zdravie, starostlivosť o zvieratá a ochranu životného prostredia.

3.3.2

V EÚ sa ročne vyprodukuje viac ako 170 mil. ton odpadu z chovu dobytka (2). Riadenie moderného chovu dobytka je v súčasnosti veľmi komplexné a rieši aj otázku konečného spracovania odpadu. V súvislosti so spracovaním tiel uhynutých zvierat by bolo potrebné nájsť efektívnejšie a rentabilnejšie metódy na ich manipuláciu.

3.3.3

Problematika tiel uhynutých zvierat je veľmi komplexná, pretože, ak na jednej strane berieme do úvahy prostredie, ktoré nás obklopuje, na strane druhej musíme tiež analyzovať možnosť prenosu chorôb pri prevoze ako aj hygienu, bezpečnosť a verejné zdravie (3).

3.3.4

V tejto práci chceme rozšíriť rozsah možností výrobcu, avšak dodržiavajúc zásadu ochrany verejného zdravia a životného prostredia. Preto navrhujeme, aby bola braná do úvahy hydrolýza, ako aj všetky metódy, ktoré spĺňajú stanovené podmienky (4).

3.3.5

Hydrolýza ako primárne spracovanie tiel uhynutých zvierat sa biologicky neodlišuje od hydrolýzy ostatných organických tkanív, ktoré sú schopné rozložiť sa bez vonkajšieho pričinenia v kontrolovaných podmienkach. Biochemický reťazec hydrolýzy je podmienený schopnosťou autolýzy. Pri rozklade bielkovín v podstate vznikajú aminokyseliny, glycidy produkujú cukry a tuky produkujú mastné kyseliny a alkohol. V prípade ošípaných esterifikácia tukových tkanív spôsobuje, že výsledný produkt hydrolýzy je hustý a viskózny a hydraulicky sa správa ako viskózna tekutina, čo zvýhodňuje jeho spracovanie v kontrolovaných podmienkach a umožňuje jeho hydrodynamický prenos. Na zvýšenie účinnosti hydrolýzy by sa mali kontrolovať niektoré faktory, ako napríklad veľkosť častíc (predchádzajúce drvenie tiel uhynutých zvierat), kontrola teploty a čas, kontrola atmosferického O2, aby sa predišlo vyparovaniu nepríjemných pachov. Tekutinu, ktorá vzniká pri hydrolýze možno potom spracovať spolu s kalom z chovu. Dodatočné výhody budú nasledovné:

3.3.6

Výroba energie prostredníctvom bioplynu je dôležitá a možno pri nej použiť prepojené nádrže bez toho, aby hrozil spätný prienik alebo kontakt s ovzduším. Záujem sa okrem iného sústreďuje aj na výskum jednoduchších procesov, ktoré sú prispôsobené chovu menších rozmerov a ktoré tiež zaručujú ochranu verejného zdravia, hygieny chovu a životného prostredia.

4.1

V súčasnosti zohrávajú informácie v spoločnosti veľmi dôležitú úlohu. Spotrebiteľ má právo byť riadne a správne informovaný, čo sa stáva zriedkavo, pretože tlač vždy uprednostňuje katastrofy a nehody. O pozitívnom vývoji sa hovorí len veľmi málo. Preto je potrebné vyvinúť veľké úsilie v snahe zviditeľniť všetku prácu vykonanú v oblasti verejného zdravia, aby si spotrebiteľ mohol uvedomele vybrať to, čo sa mu zdá byť lepšie.

4.2.1

Spracovanie tiel uhynutých zvierat spôsobuje celý rad logistických problémov (v krajinách, ktoré nemajú zavedený systém zberu) a v niektorých prípadoch zber nie je kompatibilný s osvedčenými postupmi pri ochrane hygieny v chovoch.

4.2.2

Hospodársky dopad smernice Spoločenstva by sa mal analyzovať v dvoch konkrétnych prípadoch:

4.2.2.1

V krajinách, kde sa nevykonával zber tiel uhynutých zvierat, budú potrebné investície na úrovni chovu (ako napríklad výstavba chladených skladových priestorov a vytvorenie plánu bezpečného zberu tiel uhynutých zvierat) a na úrovni prepravných podnikov, zaobstaranie kamiónov vybavených na takéto služby. Na úrovni spracovateľov vedľajších produktov, úpravy, ktoré umožnia spracovanie celých zvierat (6).

4.2.2.2

V krajinách so zavedeným systémom zberu tiel uhynutých zvierat nie sú potrebné dodatočné investície. Avšak tam, kde sa mäsová múčka nemôže používať, sa musia pokryť náklady na zber a odstránenie uhynutých zvierat (7).

4.3.1

Konkrétne sa výrobné náklady v EÚ oproti tretím krajinám zvýšili nasledovne:

Tieto hodnoty znásobené ročnou produkciou ošípaných predstavujú na úrovni Spoločenstva na škody vo výške 173 miliónov EUR. K tomuto zvýšeniu nákladov sa pridáva aj celý rad výrobných faktorov ako krmivo, energia, pracovná sila, normy starostlivosti o zvieratá a životné prostredie, ktoré spôsobujú, že 1 kg uhynutého tela ošípaných spôsobuje náklady 0,648 EUR/kg v Brazílii (12), zatiaľ čo v EÚ je to 1, 25 EUR (13).

4.3.2

Takéto narušenie konkurencieschopnosti nikdy nebude možné prerokovať v rámci WTO, pretože by bola okamžite zamietnuté, keďže nie je podložené žiadnymi vedeckými dôkazmi. Ak bude táto situácia pokračovať, bude potrebné odškodniť európskych výrobcov, inak bude ich práca ohrozená.

4.4.1

Základom je zabezpečiť, aby nedošlo ku krížovej kontaminácii mäsovej múčky, preto bola skupina odborníkov z viacerých belgických inštitúcií požiadaná, aby vypracovala hodnotenie a prakticky vyskúšala postupy, ktoré by umožnili určiť prítomnosť živočíšnych bielkovín pochádzajúcich z prežúvavcov v krmive. Táto skupina uspokojivo ukončila svoj výskum v prvej polovici roku 2004 a predložila GR SANCO konečnú správu datovanú 24.9.2004 pod názvom „Determination of Processed Animal Proteins Including Meat and bone Meal in Feed“ (Zisťovanie spracovaných živočíšnych bielkovín vrátane mäsovej múčky a kostnej múčky v potrave), kde predstavila metódy, na základe ktorých je možné zistiť prítomnosť týchto bielkovín v krmive. Takáto situácia by už umožnila vytvoriť dokonale spätne sledované a monitorované systémy výroby mäsovej múčky pochádzajúcej z neprežúvavcov (čiže jej pôvod by sa dal jednoducho zistiť). To by umožnilo zostaviť prvú skupinu systémov výroby a opätovného využitia týchto prísad, pričom by sa zabezpečilo, že nebude použitá múčka pochádzajúca z prežúvavcov (14).

4.5.1

Aby sa vyhovelo ďalšej žiadosti Európskeho parlamentu, alebo inak povedané, aby sa zabránilo kanibalizmu, je v súčasnosti potrebné už len vytvoriť postupy na rozlíšenie bielkovín pochádzajúcich z ošípaných a bielkovín pochádzajúcich z hydiny. V súvislosti s mäsovou múčkou nie je správne hovoriť o kanibalizme. Kanibalizmus sa vzťahuje na priamu konzumáciu a môže sa náhodne vyskytnúť v niektorých chovoch, avšak hovoriť o kanibalizme v súvislosti s aminokyselinami a mastnými kyselinami nie je prijateľné.

4.5.2

V každom prípade, nezávisle od predchádzajúcich tvrdení, existuje v súčasnosti reálna možnosť vytvorenia mechanizmu na monitorovanie systémov výlučne na dodávanie bielkovín pochádzajúcich z ošípaných do krmiva pre hydinu a naopak. A to:

—

Risk assessment: use of composting and biogas treatment to dispose of catering waste containing meat(Záverečná správa určená Oddeleniu pre životné prostredie, potraviny a záležitosti vidieka). Gale P. (2002). http://www.defra.gov.uk/animalh/by-prods/publicat/

—

Záverečná správa o výsledkoch získaných pri projektoch skúmajúcich alternatívy v systémoch uhynutých tiel zvierat. AntonioMuñoz LunA, Guillermo Ramis Vidal, Francisco José Pallarés Martínez, Antonio Rouco Yáñez, Francisco Tristán Lozano, JesúsMartínez Almela, Jorge Barrera, Miriam Lorenzo Navarro, Juan José Quereda Torres. (2006)

—

Záverečná správa o výsledkoch hydrolýzy uhynutých tiel neprežúvavcov:skúsenosti s chovom ošípaných. Lobera J.B., González M., Sáez J., Montes A., Clemente P., Quiles A., Crespo F., Alonso F., Carrizosa J.A., Andujar M., Martínez D., Gutiérrez C.

—

Fyzikálne a chemické parametre hydrolýzy uhynutých tiel neprežúvavcov s bioaktivátormi. Gutiérres C., Fernández F., Andujar M., Martín J., Clemente P., Lobera J.B. CARM-IMIDA. http://wsiam.carm.es/imida/publicaciones%20pdf/Ganader%EDa/Gesti%F3n%20de%20Residuos%20Ganaderos/Hidrolizaci%F3n%20de%20Cad%E1veres/Resultados%20del%20Estudio%20Preliminar.pdf

—

Effective PCR detection of animal species in highly processed animal byproducts and compound feeds. Fumière O., Dubois M., Baeten V., von Holst C., Berben G. Anal Bioanal Chem (2006) 385, 1045-1054.

—

Identification of Species-specific DNA in feedstuffs. Krčmář P., Renčová E.; J. Agric. Food Chem. 2003, 51, 7655-7658.

—

Species-specific PCR for the identification of ovine, porcine and chicken species in meat and boné meal (MBM). Lahiff S., Glennon M., O'Brien L., Lyng J., Smith T., Maher M., Shilton N. Molecular and Cellular Probes (2001) 15, 27-35.