[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 18.12.2006

KOM(2006) 828 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

NÁVRH OZNÁMENIA KOMISIE O PRESKÚMANÍ REŽIMU ES NA KONTROLU VÝVOZU POLOŽIEK A TECHNOLÓGIE S DVOJAKÝM POUŽITÍM [KOM(2006) 829 v konečnom znení][SEK(2006) 1696]

OZNÁMENIE KOMISIE

NÁVRH OZNÁMENIA KOMISIE O PRESKÚMANÍ REŽIMU ES NA KONTROLU VÝVOZU POLOŽIEK A TECHNOLÓGIE S DVOJAKÝM POUŽITÍM

ZHRNUTIE

Kontext a cieľ návrhov

Kontroly vývozu položiek a technológie s dvojakým použitím zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. Majú zabrániť tomu, aby sa tovar a technológie inak používané na mierové účely (tzv. položky s dvojakým použitím) mohli dostať do štátov, ktoré ich môžu využiť na programy šírenia zbraní, alebo do organizácií, ktoré by ich mohli využívať na teroristické alebo vojenské účely.

V dôsledku udalostí z 11. septembra 2001 medzinárodné spoločenstvo označilo kontroly tovaru a technológií s dvojakým použitím za jeden z kľúčových aspektov v boji proti šíreniu zbraní a zintenzívnilo prácu na ich posilnení. Bezpečnostná rada OSN preto v roku 2004 prijala rezolúciu 1540, v ktorej sa požadovalo zovšeobecnenie vývozných kontrol a zavedenie kontrol prepravy a sprostredkovania položiek s dvojakým použitím. V akčnom pláne a stratégii EÚ proti šíreniu WMD, ktoré Európska rada prijala v júni a decembri 2003 v uvedenom poradí, sa vyžadoval súbor konkrétnych opatrení na posilnenie kontrol vrátane stanovenia trestnoprávnych sankcií za porušenie predpisov týkajúcich sa kontrol vývozu. Okrem toho sa v nich požadovalo preskúmanie fungovania kontrol uplatňovaných členskými štátmi, ktoré sa uskutočnilo v rokoch 2004 a 2005 a na základe ktorého sa identifikovali viaceré oblasti, kde prichádza do úvahy zlepšenie; po ňom nasledovali intenzívne diskusie s členskými štátmi a konzultácie výrobného odvetvia EÚ o možných opatreniach na zlepšenie režimu kontroly vývozu EÚ.

Položky s dvojakým použitím zahŕňajú veľmi širokú škálu tovaru a technológií, ako napr. chemické alebo biologické výrobky, nukleárne technológie, optickú a laserovú techniku a materiál používaný v leteckej elektronike alebo určitý softvér. Ide o tovar a technológie s vysokou pridanou hodnotou, v ktorých má výrobné odvetvie EÚ konkurenčnú výhodu. Politika EÚ v tejto oblasti musí nájsť správnu rovnováhu medzi ochranou bezpečnosti a snahou zabrániť šíreniu zbraní hromadného ničenia na jednej strane a podporou konkurencieschopnosti výrobného odvetvia EÚ a udržania a vytvárania pracovných miest EÚ v oblasti špičkových technológií na strane druhej.

V súvislosti s prípravami, ktoré prebehli v posledných dvoch rokoch, Komisia predkladá návrh rekodifikovaného nariadenia Rady o kontrole vývozu položiek a technológie s dvojakým použitím (nariadenie Rady (ES) č. 1334/2000) spolu s viacerými návrhmi nelegislatívnych opatrení. Tieto návrhy majú tri ciele:

- zefektívnením vývozných kontrol zlepšiť bezpečnosť v rámci rozšírenej Európskej únie s 25 a čoskoro už s 27 členskými štátmi

- vytvoriť priaznivejšie regulačné prostredie pre podniky s cieľom podporiť ich medzinárodnú konkurencieschopnosť dosiahnutím väčšej jasnosti v režime EÚ na kontrolu vývozu, znížením regulačného zaťaženia vývozcov EÚ pri vykonávaní kontrol, zabezpečením konzistentnejšieho a homogénnejšieho uplatňovania regulácie EÚ o kontrole vývozu v celej EÚ a uľahčením obchodu v rámci vnútorného trhu

- podporovať väčšiu koordináciu kontrol vývozu na medzinárodnej úrovni.

Zhrnutie návrhov

Viaceré návrhy na zmeny a doplnenia nariadení o položkách s dvojakým použitím zvýšia účinnosť kontrol, ktoré slúžia na zaistenie vyššej bezpečnosti , ako napr:

- v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1540 sa určité kontroly budú uplatňovať na prepravovaný tovar v rámci EÚ a zavedú sa kontroly sprostredkovateľských činností, ak sa týkajú tovaru alebo technológií, ktoré sa môžu použiť v programe zbraní hromadného ničenia

- členské štáty stanovia uplatňovanie trestnoprávnych sankcií za vážne porušenia predpisov týkajúcich sa kontrol vývozu

- zlepšenie výmeny informácií medzi členskými štátmi a rôznymi úrovňami ich administratívy

- zabezpečenie možnosti primeraného preskúmania v prípade, ak členský štát zamýšľa povoliť vývoz, ktorý je podľa iného členského štátu v rozpore s jeho základnými bezpečnostnými záujmami alebo ktorý predtým zamietol iný členský štát

- zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi v problematike vykonávania vnútroštátnych kontrol položiek neuvedených v zozname

Ďalšie návrhy na zmeny a doplnenia nariadenia o položkách s dvojakým použitím zabezpečia lepšie regulačné prostredie pre výrobné odvetvie EÚ , uľahčia jeho činnosť v rámci EÚ a podporia jeho medzinárodnú konkurencieschopnosť, napr:

- nahradením súčasnej povinnosti vopred žiadať o povolenie v prípade transferu určitých položiek v rámci EÚ povinnosťou predbežného oznamovania, čo aj naďalej umožní členským štátom zablokovať nežiaduci transfer tovaru

- objasnením určitých ustanovení nariadenia, napr. v prípade nehmotných transferov technológie, ktoré členské štáty v súčasnosti neuplatňujú jednotne

- stanovením zásady, že treba zabezpečiť právnu istotu pre vývozcov EÚ, ktorí vyvážajú tovar z EÚ v dobrej viere a v súlade s právnymi predpismi EÚ o kontrole vývozu, ak takýto vývoz tretia krajina považuje za nezákonný a stanovením požiadavky, aby sa takéto situácie riešili v užšej spolupráci s tretími krajinami

- podporovaním využívania globálnych licencií na základe zvýšených interných kontrol zo strany podnikov a intenzívnejším využívaním všeobecného povolenia Spoločenstva na vývoz a vnútroštátnych všeobecných povolení vývozu

- stanovením zásady, že členské štáty určia orientačné termíny na vybavenie žiadostí o povolenie vývozu

Okrem toho sa má dosiahnuť väčší súlad pri uplatňovaní nariadenia členskými štátmi, a to prijatím usmernení alebo osvedčených postupov na jeho vykonávanie.

Viaceré návrhy slúžia na podporu lepšej koordinácie kontrol vývozu na medzinárodnej úrovni , ako napr. užšia koordinácia pozícií EÚ v rámci medzinárodných režimov kontroly vývozu, vyššia účasť výrobného odvetvia EÚ pri určovaní položiek, ktoré majú byť predmetom kontroly a zabezpečenie členstva všetkých členských štátov EÚ v príslušných režimoch. Komisia vytvorila aj program technickej pomoci pre tretie krajiny na zavedenie primeraných režimov kontroly vývozu. Návrh nariadenia obsahuje ustanovenie o rokovaní stretími krajinami o dohodách týkajúcich sa vzájomného uznávania vývozných kontrol a ustanovenie o možnosti prijatia ad-hoc postupov pri kontrole vývozu v rámci výskumných programov EÚ a iných projektov, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny.

Komisia okrem toho navrhuje vytvorenie regulačného výboru najmä na zapracovanie zmien a doplnení do príloh k nariadeniu, ktoré obsahujú zoznamy kontrolovaných položiek a iné technické ustanovenia. Tento postup, podľa ktorého by Komisia prijala tieto zmeny a doplnenia po vyjadrení súhlasného stanoviska výboru zloženého zo zástupcov členských štátov, by umožnil rýchlejšiu aktualizáciu zoznamu kontrolovaných položiek, čo je v súčasnosti podmienené prijatím rozhodnutia Rady na základe návrhu Komisie.

Ďalšie kroky

Kontroly vývozu tovaru a technológií s dvojakým použitím sú síce súčasťou spoločnej obchodnej politiky Európskeho spoločenstva, ale zohrávajú aj dôležitú úlohu v bezpečnostnej politike EÚ a týkajú sa najmä citlivých oblastí, ako je boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. V tejto oblasti chce Komisia pokračovať v úzkej spolupráci s členskými štátmi, aby systém vývozných kontrol EÚ podľa očakávania občanov prispel k bezpečnosti v Európe a vo svete, a vytvoril regulačné prostredie, ktoré priaznivo vplýva na rozvoj výskumných a výrobných činností, bez ktorých európske podniky nemôžu prosperovať.

Komisia žiada o rýchle preskúmanie návrhov, aby mohla Rada čo najskôr prijať návrhy rekodifikovaného znenia nariadenia o položkách s dvojakým použitím, a o prijatie opatrení v ďalších oblastiach, v ktorých neboli predložené návrhy právnych predpisov.

NÁVRH OZNÁMENIA KOMISIE O PRESKÚMANÍ REŽIMU ES NA KONTROLU VÝVOZU POLOŽIEK A TECHNOLÓGIE S DVOJAKÝM POUŽITÍM

I. Úvod – Cieľ oznámenia

Kontroly vývozu položiek a technológie s dvojakým použitím zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. Majú zabrániť tomu, aby sa tovar a technológie dostali do štátov, ktoré ich môžu použiť na programy šírenia zbraní alebo do organizácií, ktoré ich môžu použiť na teroristické alebo vojenské účely. Hoci tieto kontroly slúžia na ochranu bezpečnosti, tvoria súčasť opatrení v rámci obchodnej politiky, ktorými sa obmedzuje činnosť výrobcov a vývozcov EÚ. Toto obmedzenie by v záujme podpory ich medzinárodnej konkurencieschopnosti nemalo prekročiť nevyhnutné minimum.

Hlavným cieľom tohto oznámenia je navrhnúť opatrenia, ktoré majú zvýšiť účinnosť kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím v rozšírenej Európskej únii, v súlade s akčným plánom proti zbraniam hromadného ničenia, ktorý prijala Európska rada v júni 2003, a so stratégiou EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, ktorú prijala Európska rada v decembri 2003. Ďalším cieľom je väčšia jasnosť a zníženie regulačného zaťaženia vývozcov EÚ pri vykonávaní kontrol. V oznámení sa zohľadňuje potreba prispôsobiť právny rámec tak, aby bol v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1540.

II. Súvislosti a kontext

Šírenie zbraní hromadného ničenia a ich možné použitie bezohľadnými štátmi alebo teroristickými skupinami predstavuje bezpečnostný problém zásadného medzinárodného významu. V európskej bezpečnostnej stratégii sa šírenie týchto zbraní a ich nosičov označuje za potenciálne najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť Európy. Výslovne sa v nej uvádza, že kontroly vývozu pomohli spomaliť šírenie zbraní hromadného ničenia. Jedným zo spôsobov, ktorým sa Európske spoločenstvá môžu zúčastňovať na boji proti takémuto šíreniu, je prostredníctvom uplatňovania spoločnej obchodnej politiky. V nadväznosti na dve rozhodnutia Európskeho súdneho dvora z roku 1995, podľa ktorých sú kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím súčasťou spoločnej obchodnej politiky (podrobnosti sú uvedené v prílohe II k tomuto dokumentu), prijala Rada nariadenie (ES) č. 1334/2000 stanovujúce režim Spoločenstva na kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím.

Nariadením Rady (ES) č. 1334/2000 sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím, ktorým sa ukladá povinnosť žiadať o povolenie vývozu. Zoznam kontrolovaných položiek, ktorý je uvedený v prílohe I k nariadeniu, vychádza zo zoznamov zostavených v rámci medzinárodných režimov na kontrolu vývozu, obsahujúcich biologické a chemické výrobky (Austrálska skupina), jadrové výrobky (Skupina jadrových dodávateľov) a súčasti raketových (Režim kontroly raketových technológií) a konvenčných zbraní (Wassenaarské usporiadanie). Podrobnosti o medzinárodných režimoch kontroly vývozu nájdete v prílohe III.

Hoci nariadenie (ES) č. 1334/2000 je priamo uplatniteľné v celej EÚ, za jeho vykonávanie sú zodpovedné vnútroštátne správne orgány členských štátov, ktorým je ponechaný pomerne vysoký stupeň flexibility, najmä pokiaľ ide o možnosť zavádzať ďalšie vnútroštátne kontroly.

Všetkých 25 členských štátov EÚ sú členmi Austrálskej skupiny a Skupiny jadrových dodávateľov, Cyprus však ešte nie je členom Wassenaarského usporiadania a sedem členských štátov (Cyprus, Estónsko, Litva, Lotyšško, Malta, Slovensko a Slovinsko) ani Rumunsko (v procese vstupu do EÚ) ešte nie sú členmi Režimu kontroly raketových technológií. Európska komisia je členom Austrálskej skupiny a pozorovateľom v Skupine jadrových dodávateľov, nemá však žiadny štatút v Režime kontroly raketových technológií a vo Wassenaarskom usporiadaní, hoci od prijatia solúnskeho akčného plánu sa môže zúčastňovať na stretnutiach spoločne so sekretariátom Rady ako súčasť delegácie predsedníctva EÚ.

Od teroristických útokov z 11. septembra 2001 sa pôvodný mandát týchto režimov, ktorých cieľom bolo zabrániť štátom získavať položky s dvojakým použitím na výrobu zbraní hromadného ničenia alebo konvenčných zbraní, prispôsobil tak, aby bolo možné zabrániť aj neštátnym subjektom získavať položky s dvojakým použitím, ktoré by sa mohli použiť na teroristické útoky (hromadnými alebo konvenčnými prostriedkami).

Medzinárodná situácia sa zmenila aj v tom zmysle, že v dôsledku zintenzívnenia medzinárodných výmen a vzniku nových hospodárskych subjektov už tieto medzinárodné režimy kontrol vývozu nepredstavujú všetkých hlavných dodávateľov príslušných technológií s dvojakým použitím na výrobu zbraní hromadného ničenia.

Tento nedostatok by sa mohol v strednodobom horizonte čiastočne odstrániť vykonávaním rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1540, podľa ktorej sa tieto kontroly organizujú multilaterálne. Okrem týchto problémov je potrebné zabezpečiť, aby rozhodnutia v rámci medzinárodných režimov kontrol vývozu držali krok s inovačným vývojom, aby sa kontroly nevzťahovali na položky široko dostupné mimo členstva medzinárodných režimov a aby členovia medzinárodných režimov v čo možno najväčšej miere zosúladili svoje predpisy.

Hrozba použitia zbraní hromadného ničenia na teroristické útoky viedla k vypracovaniu solúnskeho akčného plánu, v ktorom sa požadovalo najmä posilnenie vývozných kontrol EÚ, zdokonalenie výmeny dôverných informácií, lepší dialóg s vývozcami, posilnenie úlohy EÚ v medzinárodných režimoch kontroly vývozu a zavedenie vzájomného preskúmania spôsobu vykonávania nariadenia zo strany členských štátov. Vzájomné preskúmanie koordinovala pracovná skupina, ktorej predsedala Komisia, ktorá predložila správu o svojich záveroch Rade v novembri 2004. Rada pre všeobecné záležitosti odvtedy pravidelne sleduje pokrok vo vykonávaní vzájomného preskúmania (naposledy vo vyhlásení z decembra 2005). Okrem toho prijala Európska rada 17.-18. júna 2004 vyhlásenie o trestnoprávnych sankciách, v ktorom sa pripomína záväzok prijať spoločnú politiku v súvislosti s trestnými sankciami za nezákonný vývoz, sprostredkovanie alebo pašovanie materiálu na výrobu zbraní hromadného ničenia, ktorý členské štáty vyjadrili v európskej stratégii proti šíreniu zbraní hromadného ničenia.

Okrem bezpečnostného aspektu sú výroba a vývoz položiek a technológií s dvojakým použitím významné z hospodárskeho hľadiska, pretože ide o výrobky a technológie rôznych druhov s vysokou pridanou hodnotou a vysokým technologickým obsahom a EÚ má ako hlavný vývozca týchto položiek konkurenčnú výhodu. Hoci kvôli charakteru položiek s dvojakým použitím neexistuje presná štatistika, dosiahol vývoz tovaru v rámci colných položiek vrátane položiek s dvojakým použitím približne 128 mld. EUR z hodnoty vývozu EÚ v roku 2004 a 142 mld. EUR z hodnoty vývozu EÚ v roku 2005 alebo 13 % celkového vývozu tovaru EÚ[1]. Okrem toho sa odhaduje, že v EÚ tieto kontrolované položky vyváža viac než 5000 spoločností.

III. Hlavné otázky týkajúce sa kontrol vývozu

Podľa pracovnej skupiny pre vzájomné preskúmanie a ako uvádza aj Rada vo svojom vyhlásení z 13. decembra 2004, by malo na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov EÚ dôjsť k zlepšeniu najmä v týchto oblastiach:

- zabezpečenie transparentnosti a informovanosti o právnych predpisoch na uplatňovanie systému EÚ;

- minimalizácia akýchkoľvek výrazných rozdielov v postupoch členských štátov;

- preskúmanie možností zaviesť ďalšie kontroly prepravy a prekládky položiek s dvojakým použitím;

- poskytovanie pomoci pri zisťovaní, či ide o položky, ktoré sú predmetom kontroly;

- zdokonaľovanie výmeny informácií o zamietnutých žiadostiach a zváženie možnosti vytvorenia databázy na výmenu citlivých a utajovaných informácií;

- dohodnutie osvedčených postupov pri uskutočňovaní kontrol;

- zlepšenie transparentnosti v záujme uľahčenia koordinovanej realizácie kontrol položiek neuvedených v zozname (univerzálna kontrola/kontrola konečného použitia) na úrovni EÚ;

- zlepšenie dialógu s vývozcami;

- dohodnutie osvedčených postupov pri kontrole nehmotných transferov technológie.

Rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1240 sa zaviedli určité nové povinnosti vrátane prijatia vhodných predpisov, ktoré majú zabrániť nezákonnému pašovaniu, preprave, prekládke, sprostredkovaniu a spätnému vývozu položiek s dvojakým použitím, a stanovila sa zásada ukladania trestnoprávnych alebo občianskoprávnych sankcií za porušenie nariadení o kontrole vývozu. Pokiaľ ide o kontroly sprostredkovania, Komisia ich chápe ako poskytovanie sprostredkovateľských služieb, pričom zainteresovaný subjekt si je vedomý konečného použitia na výrobu zbraní hromadného ničenia, napriek tomu však transakciu uskutoční.

Konkrétne skúsenosti okrem toho ukázali, že dovozcovia a vývozcovia EÚ sa kvôli exteritoriálnemu uplatňovaniu vývozných kontrol tretími stranami dostávajú do ťažkej situácie. Aby sa vyhli občianskoprávnym alebo dokonca trestnoprávnym sankciám z činnosti, ktoré sa vykonávajú v rámci EÚ a v súlade s právnymi predpismi EÚ, sú v niektorých prípadoch nútení uplatňovať obmedzenia tretích krajín vzťahujúce sa na spätný vývoz položiek v rámci EÚ, ktoré nemajú pôvod v EÚ, alebo na vývoz položiek vyrobených v EÚ do tretích krajín, pre ktoré síce neplatia obmedzenia, ale obsahujú časti s pôvodom mimo EÚ. Občanom EÚ sa môže stať, že tretia krajina požiada o ich vydanie, ak je vývoz v súlade s právnymi predpismi EÚ, ale tretia krajina ho považuje za nezákonný. Treba pripomenúť, že nariadením o položkách s dvojakým použitím sa stanovuje komplexný právny rámec pre vývoz položiek a technológie s dvojakým použitím a s ním súvisiace služby a že vzhľadom na odlišné právne predpisy tretích krajín, podľa ktorých sa takýto vývoz môže považovať za trestný čin, je potrebné zabezpečiť právnu istotu pre vývozcov položiek, a technológie alebo služieb s dvojakým použitím, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, ak konajú v súlade s jeho ustanoveniami a jeho vykonávacími predpismi. Najlepším spôsobom riešenia týchto problémov je posilnenie spolupráce medzi EÚ a príslušnými tretími krajinami v záujme zosúladenia kontrol. Z toho dôvodu Komisia navrhuje, aby sa do nariadenia o kontrolách vývozu vložilo ustanovenie na podporu takejto spolupráce s tretími krajinami.

Skúsenosť z projektov financovaných zo strany ES (napr. Galileo), na ktorých sa zúčastňujú tretie strany, ukázala, že by bolo vhodné zaviesť ad-hoc postupy, ktorými by sa stanovili podrobné pravidlá EÚ upravujúce vydávanie technológií EÚ tretím stranám v súvislosti s uvedenými projektmi.

Pravidelné kontakty s výrobným odvetvím a pripomienky vývozcov získané v rámci štúdie hodnotenia vplyvu (pozri ďalšiu časť) ukázali, že výrobné odvetvie považuje v tejto oblasti za najdôležitejšie:

- väčšiu transparentnosť a predvídateľnosť predpisov;

- rýchlejšie vybavovanie žiadostí o povolenia vývozu vnútroštátnymi správnymi orgánmi, a to najmä v prípade položiek neuvedených v zozname;

- jednotné uplatňovanie nariadenia o položkách s dvojakým použitím v celej EÚ, vrátane výkladu toho, ktoré položky sú predmetom kontroly, a uplatňovania vnútroštátnych kontrol položiek, ktoré nie sú uvedené v zozname, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže;

- zjednodušenie systému obmedzením komplexnosti zoznamov kontrolovaných položiek, najmä pravidelným preskúmaním ich relevantnosti s ohľadom na dostupnosť daných položiek v zahraničí a inovačný rozvoj, zameraním pozornosti skôr na subjekty porušujúce pravidlá a nie na kontrolované položky a vytvorením ďalších nástrojov uľahčujúcich obchod pre spoľahlivých vývozcov;

- zníženie počtu regulačných úrovní (v rámci režimov, na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, okrem súčasnej požiadavky rešpektovať kontroly spätného vývozu uplatňované tretími krajinami);

- zavedenie elektronického spravovania licencií (e-licensing);

- odstránenie problémov s exteritoriálym uplatňovaním kontrol určitými tretími krajinami;

- nahradenie súčasnej povinnosti vopred žiadať o povolenie prepravovať položky v rámci EÚ, ktorá sa vzťahuje na najcitlivejšie produkty, systémom predbežného oznamovania.

IV. Odporúčania a návrhy týkajúce sa preskúmania režimu EÚ na kontrolu vývozu a jeho podielu na medzinárodnom úsilí zabrániť šíreniu zbraní hromadného ničenia

Pred vypracovaním konkrétneho návrhu pre Radu zohľadnila Komisia okrem názoru členských štátov a výrobného odvetvia zásadu proporcionality s cieľom zabezpečiť, aby zmeny právnych predpisov priniesli väčšiu bezpečnosť bez prílišného obmedzenia možností spoločností EÚ vykonávať obchodnú činnosť v zahraničí.

Väčšina ostatných zmien právnych predpisov, ktoré sa navrhujú nad rámec prepravy, prekládky a sprostredkovania, vyplýva zo skorého odhalenia rozdielov v postupoch jednotlivých členských štátov pri vykonávaní určitých ustanovení nariadenia, ktoré sa potvrdili aj na základe vzájomného preskúmania a štúdií hodnotenia vplyvu. Takéto ustanovenia by sa mohli posilniť, aby sa zlepšila účinnosť systému EÚ na kontrolu vývozu položiek s dvojakým použitím. Rovnakým spôsobom boli identifikované oblasti, v ktorých nie sú potrebné zmeny právnych predpisov, ale skôr správne opatrenia alebo prijatie osvedčených postupov.

Hlavné ciele odporúčaní Komisie zahŕňajú:

- dosiahnuť väčšiu jasnosť a transparentnosť a podľa možnosti zjednodušiť systém EÚ na kontrolu vývozu položiek s dvojakým použitím;

- zabezpečiť dôsledné uplatňovanie nariadenia v rámci EÚ s väčšou účinnosťou a efektívnosťou kontrol a odstránenie vplyvu narušujúceho hospodársku súťaž medzi vývozcami jednotlivých členských štátov;

- obmedziť regulačné zaťaženie vývozcov EÚ v snahe zabrániť tomu, aby sa dostali do konkurenčne nevýhodnejšej situácie ako vývozcovia z tretích krajín;

- obmedziť prekážky obchodu v rámci vnútorného trhu EÚ.

V nadväznosti na diskusie s členskými štátmi boli odporúčania Komisie v tomto oznámení rozdelené do piatich oblastí:

a) Návrh rekodifikovaného nariadenia ES č. 1334/2000. Tieto návrhy sú predmetom osobitného návrhu Komisie, ktorý obsahuje všetky podrobnosti o výsledkoch štúdie hodnotenia vplyvu. Týkajú sa okrem iného týchto oblastí: rozšírenie kontrol, aby sa vzťahovali aj na prepravu, prekládku[2], sprostredkovanie a spätný vývoz; objasnenie obsahu kontrol nehmotných transferov technológie; zavedenie komitologického postupu na prijatie zoznamov kontrolovaných položiek; zlepšenie výmeny informácií o vnútroštátnych kontrolách položiek neuvedených v zozname podľa vhodných bezpečnostných noriem; zlepšenie výmeny informácií o zamietnutých žiadostiach s možnosťou zaviesť bezpečný elektronický systém medzi Komisiou, členskými štátmi a Radou; medzinárodná spolupráca s tretími krajinami s možnosťou prijať ad-hoc postupy pri kontrole vývozu v prípade osobitných projektov financovaných Európskym spoločenstvom, ktoré prípadne umožnia tretím krajinám prístup k EÚ; vloženie odkazu na trestnoprávne sankcie do rekodifikovaného článku 21, aspoň za vážne porušenie ustanovení daného nariadenia a vykonávacích predpisov prijatých členskými štátmi, v reakcii na výzvu deklarácie Európskej rady o trestnoprávnych sankciách z júna 2004 a výzvu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1540 na zavedenie vhodných občianskoprávnych alebo trestnoprávnych sankcií za porušenie takýchto predpisov týkajúcich sa kontrol vývozu; nahradenie zostávajúcich kontrol v rámci Spoločenstva systémom predbežného oznamovania zásielok; povinnosť vnútroštátnych orgánov stanoviť orientačné termíny na spracovanie žiadostí o povolenie vývozu a termíny na vybavenie žiadostí o informácie od orgánov udeľujúcich licencie týkajúce sa uplatňovania vnútroštátnych kontrol položiek a technológií neuvedených v zozname.

b) Stanovenie oblastí, v ktorých by sa mohli vypracovať usmernenia a osvedčené postupy . Usmernenia a osvedčené postupy predstavujú spôsoby vykonávania určitých ustanovení nariadenia, ktoré by mohli byť dohodnuté na úrovni pracovnej skupiny Rady pre položky s dvojakým použitím a vypracované odborníkmi v koordinačnej skupine. Neboli by právne záväzné, ale poskytli by normy pre uplatňovanie kontrol vývozu a v prípade potreby by sa mohli sprístupniť verejnosti podľa vzoru osvedčených postupov pre kontakty s výrobným odvetvím, ktoré boli prijaté v decembri 2005. V niektorých prípadoch by mohlo ísť o usmernenia medzinárodných režimov prispôsobené osobitostiam EÚ, najmä skutočnostiam ako je existencia jednotného trhu a spoločných hraníc EÚ. Osvedčené postupy a usmernenia sa navrhujú pre tieto oblasti: kontroly nehmotných transferov technológie vrátane technickej pomoci a definovanie výnimiek týkajúcich sa produktov vo verejnej sfére a základného vedeckého výskumu; globálne povolenia vývozu; realizačná prax, ako napr. spoločná analýza rizík; interné programy na dodržiavanie predpisov; podklady na posúdenie žiadostí o vývoz a koordinácia vnútroštátnych kontrol položiek neuvedených v zozname.

c) Stanovenie oblastí, v ktorých by mohli stačiť správne opatrenia , ako napr: transparentnosť; zlepšenie vnútroštátnych internetových stránok a internetových stránok ES, ktoré by fungovali ako spoločný vstupný portál; lepšie zapojenie skupiny odborníkov s cieľom zabezpečiť dôsledný a jednotný výklad prílohy I v EÚ; vytvorenie nástrojov na identifikáciu položiek s dvojakým použitím a odborná príprava colníkov a úradníkov vydávajúcich licencie.

d) Oblasti, ktoré budú predmetom budúcich návrhov Komisie , najmä zavedenie ďalších a nových všeobecných povolení Spoločenstva na vývoz na uľahčenie obchodu s položkami, ktoré nie sú považované za citlivé, do destinácií, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú najmä vnútroštátne povolenia vývozu (viac informácií nájdete v prílohe V).

e) Napokon je potrebné zaoberať sa otázkami prekračujúcimi rámec fungovania režimu kontroly vývozu EÚ, ktoré zdôraznila Rada (najmä v solúnskom akčnom pláne) a ktoré sa potvrdili aj na základe vzájomného preskúmania:

i) Obmedzenia medzinárodných režimov kontroly vývozu

Režimy kontroly vývozu nemôžu zabezpečiť úplne bezpečný systém kontroly okrem iného preto, že ich členská základňa je obmedzená a ich pravidlá nie sú právne záväzné, čo umožňuje dosť veľkú flexibilitu pri implementácii na vnútroštátnej úrovni. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že režimy neukladajú žiadne obmedzenia na vývoz do krajín, ktoré neratifikovali príslušné zmluvy o nešírení zbraní. Bolo by ideálne, keby sa tento nedostatok režimov mohol odstrániť, čím by sa zabezpečilo, že citlivé položky by sa vyvážali len do krajín, ktoré sú bezpečné a ktoré tovar alebo technológiu nepoužijú na šírenie zbraní.

Okrem toho vzhľadom na vysoké tempo inovácií a rastu odvetvia položiek s dvojakým použitím, ktoré nastalo aj v dôsledku zmien v obranných stratégiách a intenzívnejšieho využívania nových technológií, musia režimy počítať s veľkými výzvami v ich činnostiach spočívajúcich vo vyberaní položiek, ktoré majú byť predmetom kontrol. To vyžaduje lepšiu spoluprácu s výrobným odvetvím.

V konkrétnom prípade Wassenaarského usporiadania spočíva obmedzenie v tom, že žiadnym predpisom sa nevyžaduje predbežná konzultácia, ak sa určitá členská krajina chystá udeliť vývozné povolenie na transakciu, ktorá je v zásade porovnateľná s inou transakciou, na ktorú iná členská krajina povolenie zamietla.

EÚ by sa v tejto súvislosti mohla usilovať o sprísnenie režimu.

ii) Členstvo všetkých členských štátov v medzinárodných režimoch kontroly vývozu

V čase posledného rozšírenia boli členmi všetkých medzinárodných režimov kontroly vývozu len tri z desiatich nových členských štátov EÚ. Táto situácia predstavovala vážny problém, pretože ak určitý štát nie je členom daného režimu, musí podľa nariadenia o položkách s dvojakým použitím uplatňovať kontroly bez možnosti účasti na diskusiách o položkách, ktoré majú byť predmetom kontroly, alebo o presadzovaní kontrol vývozu uskutočňovaných v rámci režimov. Okrem toho nemajú ani prístup ku kľúčovým dôverným informáciám, týkajúcim sa napríklad zamietnutí žiadostí o povolenie vývozu zo strany nečlenských štátov alebo zoznamu koncových používateľov citlivých položiek, ktoré majú kľúčový význam pre vykonávanie účinných kontrol na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

V septembri 2003 navrhli útvary Komisie členským štátom stratégiu, ktorá mala v súlade so solúnskym akčným plánom podporiť členstvo všetkých nových členských štátov v medzinárodných režimoch kontrol vývozu. Stratégiu schválil Politický a bezpečnostný výbor Rady. Výsledkom tejto iniciatívy bolo prijatie všetkých nových členských štátov EÚ do Austrálskej skupiny a do Skupiny jadrových dodávateľov v máji 2004. V prípade Režimu kontroly raketových technológií, do ktorého ešte nevstúpilo sedem nových členských štátov EÚ ani Rumunsko, a v prípade Wassennaarského usporiadania, ktorého členom sa doteraz nestal Cyprus, sa už taký úspech nedosiahol. Preto je dôležité pokračovať v aktívnom podporovaní členstva a zároveň zohľadňovať potrebu rozširovať režimy o ďalších významných dodávateľov technológií s dvojakým použitím a zachovávať účinné rozhodovacie systémy. Medzitým je potrebné nájsť aj praktické krátkodobé riešenie (napr. dočasný štatút pozorovateľa), ktoré umožní novým členským štátom prístup ku všetkým príslušným dôverným informáciám, týkajúcim sa najmä zamietnutých žiadostí, a technickým informáciám o položkách, ktoré majú byť predmetom kontroly.

iii) Účasť ES v režimoch a koordinácia pozícií EÚ

Solúnsky akčný plán a stratégia EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia vyzývajú k tomu, aby EÚ zohrávala v režimoch kontroly vývozu vedúcu úlohu, okrem iného zabezpečením koordinovaných pozícií v režimoch a intenzívnejšieho zapojenia účasti Komisie v režimoch. Útvary Komisie v tomto smere navrhli Rade v roku 2003 politiku, ktorá sa však doteraz implementovala len čiastočne. Problémy Komisie pri zlepšovaní koordinácie EÚ vyplývali okrem iného z toho, že v režimoch nemá zodpovedajúci štatút, najmä v Režime kontroly raketových technológií a vo Wassenaarskom usporiadaní, čo obmedzuje možnosti Komisie konštruktívne prispievať v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o položkách s dvojakým použitím.

Komisia preto odporúča v spolupráci s členskými štátmi preskúmať otázku jej štatútu v medzinárodných režimoch, aby sa v prvom kroku zabezpečil prístup k elektronickým systémom spravovania dokumentov Režimu kontroly raketových technológií a Wassenaarského usporiadania.

Podľa názoru Komisie sú koordinácia a účasť EÚ, ktoré boli zdôraznené v stratégii EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, politickou prioritou EÚ, aby sa mohli úspešne pripraviť zasadnutia a aby sa zjednodušilo rokovanie o návrhoch s tretími krajinami. Táto koordinácia sa osvedčila pri obhajovaní záujmov EÚ najmä v Austrálskej skupine v čase prijímania usmernení alebo v Režime kontroly raketových technológií a Wassenaarskom usporiadaní, napr. v otázkach kontrol vývozu technológií, ktoré sa môžu použiť v projekte Galileo. Mali by sa ďalej podporovať možnosti organizovať ad hoc stretnutia delegátov EÚ, ktorí sa zúčastňujú na medzinárodných režimoch kontroly vývozu a sú členmi príslušných skupín v Rade. Mala by sa zachovať a podporovať koordinácia medzi jednotlivými príslušnými skupinami Rady (CONOP, CODUN, COTER, skupina pre jadrové otázky, COARM a pracovná skupina pre položky s dvojakým použitím (pozri slovník pojmov v prílohe I), aby sa zabezpečila dôslednosť a účinnosť implementácie stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia.

Tieto zlepšenia by Komisii okrem toho umožnili podporovať pravidelný dialóg medzi členskými štátmi EÚ a výrobným odvetvím EÚ pred preskúmaním kontrolných zoznamov v rámci režimov a zabezpečiť, aby sa dodávatelia EÚ mohli podieľať na návrhoch, ktoré slúžia na prispôsobenie rozhodnutí, prijatých v rámci režimov, dodávateľskej a inovačnej kapacite EÚ v odvetví položiek s dvojakým použitím.

iv) Technická pomoc tretím krajinám a medzinárodná spolupráca

Komisia si jasne uvedomuje, že úsilie medzinárodného spoločenstva podporovať účinné vnútroštátne kontroly vývozu a organizovať ich multilaterálne má odstrániť nedostatky vyplývajúce zo zvýšenia počtu zdrojov ponúkajúcich položky s dvojakým použitím v krajinách, ktorých politika a postupy pri realizácii kontrol vývozu nie sú práve najúčinnejšie. Stratégia EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia vyjadruje jasný záväzok v podobe podpory politiky a postupov pri realizácii kontrol vývozu v rámci hraníc EÚ a mimo nich v koordinovanej spolupráci s medzinárodnými partnermi. Identifikuje sa v nej požiadavka na vytvorenie programu pomoci pre štáty, ktoré potrebujú technické znalosti v oblasti kontroly vývozu.

V novembri 2003 prijala Rada pre všeobecné záležitosti a zahraničné vzťahy dokument, ktorý má integrovať politiku nešírenia zbraní do širších vzťahov EÚ s tretími krajinami, okrem iného vložením doložky o nešírení zbraní do dohôd uzavretých s týmito krajinami. EÚ sa v súčasnosti usiluje o zapracovanie ustanovení o nešírení zbraní do všetkých nových dohôd s tretími krajinami podobne ako v prípade krajín dohody z Cotonou s krajinami AKT (tieto krajiny súhlasili so spoluprácou s EÚ v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prostredníctvom účinného systému vnútroštátnych kontrol vývozu). Kľúčový prvok uvedenej doložky stanovuje, že partneri EÚ musia zaviesť účinný systém vnútroštátnej kontroly vývozu tovaru súvisiaceho so zbraňami hromadného ničenia. EÚ je preto teraz odhodlaná poskytovať väčšiu pomoc v oblasti kontroly vývozu.

Komisia by chcela pri realizácii kontroly vývozu v oblasti technickej pomoci urobiť ešte viac. Z toho dôvodu začala v úzkej spolupráci so sekretariátom Rady (najmä s úradom pre osobitného zástupcu vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku) a s členskými štátmi viaceré činnosti technickej pomoci pre krajiny ako Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Ruská federácia, Čína, Ukrajina a Spojené arabské emiráty. Tieto činnosti podporia program priebežnej pomoci v oblasti kontroly vývozu, ktorý má byť financovaný z nového nástroja stability v období 2007–2013.

Komisia sa zaviazala rozvíjať spoluprácu s ostatnými tretími krajinami a hlavnými obchodnými partnermi a medzinárodnými organizáciami na základe skúseností získaných najmä zo spolupráce s Medzinárodnou organizáciou pre atómovú energiu (IAEA). Na tento účel chce uľahčiť najmä prijatie opatrení týkajúcich sa kontroly vývozu v rámci konkrétnych projektov, a umožniť tak účasť tretích krajín na výskumných a priemyselných projektoch financovaných zo zdrojov EÚ, pričom bude vychádzať z bohatých skúseností získaných najmä v rámci projektu Galileo.

V. Hodnotenie vplyvu návrhov

V septembri 2005 sa začalo so zisťovaním názorov vývozcov o vykonávaní nariadenia a so štúdiou hodnotenia vplyvu, aby sa posúdili dôsledky jednotlivých možností reformy kontrol vývozu. Do štúdie hodnotenia vplyvu, ktorá zahŕňala verejnú výzvu na vyjadrenie názorov všetkých zainteresovaných strán, sa zapojili členské štáty, vývozcovia, prepravcovia a obchodníci. Výsledky boli uverejnené vo februári 2006[3] a v nadväznosti na to prediskutované s členskými štátmi a vývozcami.

Zohľadnila sa väčšina odporúčaní a pripomienok zainteresovaných asociácií výrobného odvetvia, aj keď oznámenie neobsahuje niektoré návrhy, pretože by neboli politicky uskutočniteľné (napríklad radikálne zjednodušenie zoznamu kontrolovaných položiek alebo vnútroštátnych kontrol).

Skúmali sa jednotlivé možnosti a na základe výsledkov štúdie a pripomienok členských štátov a vývozcov Komisia zvolila najlepšie možnosti z hľadiska efektívnosti vynaložených nákladov. Všetky navrhované zmeny regulačného rámca sa posúdili z hľadiska potreby obmedziť zaťaženie výrobcov a vývozcov, ako aj správy členských štátov na nevyhnutné minimum. V dôvodovej správe návrhu Komisie na zmenu a doplnenie a rekodifikáciu nariadenia Rady (ES) č. 1334/2000 a v poznámke pripojenej k uvedenému návrhu je hodnotenie vplyvu opísané podrobnejšie.

Podľa návrhu Komisie na kontrolu prepravy a prekládky budú môcť príslušné vnútroštátne orgány zhabať prepravované položky s dvojakým použitím (ako je stanovené v navrhovanej rekodifikácii nariadenia), určené pre tretie krajiny, len v prípade, že spravodajské informácie získané členskými štátmi svedčia o úmysle použiť položky na šírenie zbraní hromadného ničenia, čo je v rozpore so zmluvami a dohodami o nešírení takýchto zbraní. Takéto prípady by sa nemali vyskytnúť veľmi často. Možnosť uplatňovať kontroly na každú prekládku v rámci EÚ sa vylúčila kvôli nepraktickosti tohto riešenia.

Pokiaľ ide o poskytovanie sprostredkovateľských služieb týkajúcich sa položiek s dvojakým použitím, v štúdii hodnotenia vplyvu sa zistilo, že z praktického hľadiska by bolo ťažké vykonávať systematické kontroly sprostredkovateľských činností (prostredníctvom povolenia), ktoré vykonávajú fyzické alebo právnické osoby v EÚ, a že takéto kontroly by sa nemohli uplatňovať na občanov EÚ, ktorí poskytujú sprostredkovateľské služby v zahraničí. Z tohto dôvodu Komisia navrhla obmedziť kontroly na činnosti, ktoré sa vykonávajú z EÚ, a na prípady, v ktorých si je sprostredkovateľ vedomý skutočnosti, že uvedené položky by sa mohli použiť na účely šírenia zbraní.

Štúdia hodnotenia vplyvu poukázala na výhody vyplývajúce z opatrení zabezpečujúcich väčšiu transparentnosť právnych predpisov EÚ a členských štátov.

Okrem toho sa v štúdii potvrdilo, že na úrovni EÚ je potrebné ďalej definovať a objasňovať podmienky využívania všeobecného povolenia Spoločenstva na vývoz a vnútroštátnych všeobecných povolení .

Štúdia hodnotenia vplyvu zdôraznila aj potrebu vytvoriť ďalšie všeobecné povolenia Spoločenstva na vývoz s cieľom zosúladiť postupy EÚ s postupmi hlavných dodávateľov a členov medzinárodných režimov kontroly vývozu. Vývozcovia vypracovali návrhy, na ktoré bude Komisia reagovať pravdepodobne v čase prípravy návrhov zmien prílohy I k uvedenému nariadeniu v roku 2007 (podrobnosti sú uvedené v prílohe V k tomuto dokumentu). Existuje možnosť kompromisu medzi vytvorením nových povolení Spoločenstva na vývoz do určitých krajín a sprísnením kontrol vývozu do krajín, ktoré nie sú členmi režimu.

Prijatie osvedčených postupov na udeľovanie globálnych povolení na vývoz by malo viesť k intenzívnejšiemu využívaniu týchto povolení, aby nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže medzi vývozcami EÚ.

Štúdia hodnotenia vplyvu okrem toho zdôraznila bezpečnosť a obchodné výhody, ktoré vyplynú z harmonizácie vykonávania vnútroštátnych kontrol položiek neuvedených v zozname . Európska komisia upozornila členské štáty na skutočnosť, že čoraz väčší počet zamietnutých žiadostí sa týka položiek, ktoré nie sú uvedené v zozname a ktoré sa samozrejme môžu voľne vyvážať do ostatných členských štátov, ak tieto členské štáty neuplatňujú tú istú kontrolu konečného použitia. V štúdii sa navrhlo, aby vnútroštátne colné orgány mohli zadržať všetky položky s dvojakým použitím, ktoré nie sú uvedené v zozname a ktoré sú predmetom vnútroštátnej kontroly konečného použitia. Okrem toho z nej vyplynulo, že bez väčšej harmonizácie oznamovania kontrol výrobnému odvetviu a zvyšovania informovanosti existuje riziko, že v snahe predísť zamietnutiu žiadostí týkajúcich sa neuvedených položiek sa budú položky vyvážať cez iný členský štát.

Zavedenie „ komitologického postupu“ by malo urýchliť aktualizáciu príloh k nariadeniu (ES) č. 1334/2000. Okrem toho bude Komisia musieť zohrávať aktívnejšiu úlohu v medzinárodných režimoch kontroly vývozu.

Návrhy na začatie rokovaní s tretími krajinami s cieľom zabrániť tomu, aby jednotný trh negatívne ovplyvnili predpisy tretích krajín o spätnom vývoze uplatňované v rámci EÚ, by boli výhodné pre výrobné odvetvie EÚ aj pre vývozcov z tretích krajín. Návrhy na prípadné zavedenie (odchylne od súčasných pravidiel stanovených nariadením) spoločného rozhodovacieho procesu podľa vzoru projektu Galileo a prípadné zavedenie režimu pre konkrétne projekty na kontrolu vývozu nových alebo citlivých technológií s dvojakým použitím, ktoré sú uvedené v zozname a ktoré boli vyvinuté v EÚ, by boli užitočné pre priemyselné projekty a výskumné projekty spolufinancované zo strany ES a členských štátov a otvorené pre tretie krajiny.

Väčšina ďalších naplánovaných činností pomôže zlepšiť koordináciu a vykonávanie kontrol vývozu v rámci EÚ a zabezpečiť transparentnosť. Podporia vytvorenie rovnakých východiskových podmienok, bez ktorých si výrobné odvetvie EÚ nemôže udržať svoju konkurencieschopnosť. Väčšina navrhovaných opatrení bude vyžadovať lepšie a v niektorých prípadoch iné využitie dostupných zdrojov v členských štátoch.

Intenzívnejšia spolupráca medzi členskými štátmi môže síce vyžadovať určité zdroje v členských štátoch s najmodernejšími kapacitami, ale zvýši celkovú účinnosť režimu EÚ. Niektoré členské štáty budú pravdepodobne musieť zdokonaliť kontroly vývozu a navýšiť pridelené zdroje tak, aby zodpovedali vysokým štandardom z hľadiska účinnosti, a splnili požiadavky vývozcov na rýchlejšie a účinnejšie systémy, ako napr. rýchlejšie vybavovanie žiadostí o povolenie vývozu podľa možnosti v stanovených termínoch, riadenie orientované na riziko, rozširovanie interných programov na dodržiavanie postupov pri vývoze alebo väčšia podpora výrobného odvetvia pri spracovaní ich žiadostí o informácie.

VI. Závery a ďalšie kroky

Najvyššou prioritou by malo byť, aby Rada čo najskôr prijala potrebné zmeny a doplnenia nariadenia, ktoré obsahuje návrh na rekodifikované znenie.

Avšak vzhľadom na skutočnosť, že pri zlepšovaní kontrol vývozu nie je vo všetkých prípadoch potrebné regulačné opatrenie, Komisia vyzýva Radu, aby vzala na vedomie všetky oblasti, pre ktoré boli navrhnuté opatrenia, a aby schválila konkrétne opatrenia, ktoré majú byť prijaté v dohodnutom orientačnom časovom rámci, ktorým by podľa návrhu Komisie mohol byť pre zavedenie všetkých opatrení koniec roku 2008 a pre prístup Komisie k WAIS a ePOC (elektronické systémy distribúcie v rámci Wassenaarského usporiadania a Režimu kontroly raketových technológií) začiatok roku 2007. Komisia okrem toho vyzýva Radu, aby venovala pozornosť implementácii niektorých odporúčaní uvedených vo vzájomnom preskúmaní na vnútroštátnej úrovni, ktorá bude predmetom správ, ktoré predsedníctvo pravidelne predkladá Rade, najbližšie v decembri 2006.

Európska komisia vo svojej budúcej správe[4] o vykonávaní nariadenia preskúma vykonávanie nariadenia a pokrok dosiahnutý v oblastiach uvedených v tomto oznámení a označí oblasti, v ktorých by prichádzali do úvahy ďalšie opatrenia. Okrem toho sa bude ďalej zaoberať realizáciou kontrol vývozu, aby sa kontroly v budúcnosti zameriavali skôr na dodržiavanie pravidiel zo strany výrobného odvetvia a nie na povolenia vývozu udeľovaných od prípadu k prípadu.

Prílohy

I. Slovník základných pojmov a akronymov v oblasti položiek s dvojakým použitím

II. Jurisprudencia Európskeho súdneho dvora v oblasti položiek s dvojakým použitím

III. Súvisiace informácie o medzinárodných režimoch kontroly vývozu

IV. Podrobnosti návrhu Komisie v časti IV a) a b) oznámenia

V. Návrhy na rozsah pôsobnosti ďalších všeobecných povolení Spoločenstva na vývoz

ANNEX I

Glossary of basic dual-use terms and acronyms

- AG (Australia Group): this international export control regime sets up guidelines for export controls of biological and chemical dual-use items and establishes lists of items that each Member commits, at political level, to integrate into its national legislation to the extent that this is compatible with its constitution and other national specificities of its legal and administrative system. Its name derives from the decision of Australia to chair this group. The first meeting of what subsequently became known as the Australia Group took place in Brussels in June 1985. Subsequently the meetings have taken place in Paris, to the exception of the 20th anniversary, in 2005, which was held in Sydney. The number of members including the EC participating in the AG has grown from the original 15 in 1985 to 40[5] at present. Website: http://www.australiagroup.net/ .

- Article 18 Coordination group: expert meeting chaired by the Commission whose mandate is set by the Article 18 of the Regulation No (EC) 1334/2000. The EU experts (one per Member State) are nominated by the Member States. The Group discusses any implementation issue related to the Regulation. It is opened to exporters on ad hoc basis. It has been opened to custom authorities in 2005 and to specialist technology experts in 2006.

- Research : experimental or theoretical work undertaken principally to acquire new knowledge of the fundamental principles or phenomena or observable facts, not primarily directed towards a specific practical aim or objective.

- BTWC – Biological and Toxin Weapons Convention.

- Catch-all or End Use Control : ad hoc controls applying to non-listed items and based on the assessment by the exporter and/or the governments of the risk attached to the end use of these items when exported to certain end-users. Those controls can be imposed by Member States at the national level via their notifications to exporters (Articles 4.1 to 4.3 of the Regulation) and rests also on the exporters who must report to national competent authorities if they are aware of certain transactions covering non listed items which may lead to proliferation of weapons of mass destruction or other purposes and cases referred to in Articles 4.1 to 4.5 of the Regulation. In those cases, exporters have to ask national governments if export authorisations are requested prior to the export.

- COARM is the EU General Affairs Council’s working group dealing with conventional arms.

- CODUN is the EU General Affairs Council’s Committee on Disarmament in the United Nations.

- " Comitology " is established Community shorthand for the work of committees, made up of representatives of Member States and chaired by the Commission, whose function is to assist the Commission in adopting measures implementing Community laws and Community policies.

- CONOP is the EU General Affairs Council’s Committee on Non-Proliferation.

- COTER is the EU General Affairs Council’s Terrorism Working Group (second pillar).

- CWC – Chemical Weapons Convention. It is a multilateral treaty on the prohibition of chemical weapons (178 Parties) which entered into force 29 April 1997.

- CGEA – Community General Export Authorisation established by the Council Regulation (EC) No 1334/2000 for control of exports of Dual-use Items and technology, which allows all exporters who respect its conditions of use set in the Regulation to export listed items (in Annex II of the Regulation) to Australia, Canada, Japan, New Zealand, Norway, Switerland, United States.

- " Dual-Use items " are goods and technology developed for civilian uses, but which can be used for military applications or to produce weapons of mass destruction.

- End-use – the particular way, in which a dual-use item can be used

- End-user – the final or ultimate user of the item.

- International Export control regimes – these regimes have been set up by like minded countries to address proliferation risks as they arose and to facilitate their members' compliance with international non proliferation treaties which encourage international cooperation for legitimate and peaceful purposes. The international regimes include: the Wassenaar Arrangement on Export Controls for Conventional Arms and Dual-Use Goods and Technologies, the Australia Group on chemical and biological weapons materials, the Nuclear Suppliers' Group and the Missile Technology Control Regime. These international export control regimes take decisions by unanimity on the basis of consensus.

- National General Export Authorisations are issued by national authorities and published in national official journal. They are valid for all exporters based in the Member State where they are published and who meets the conditions set in the national law, covering one or several specified countries as well as a number of dual-use items defined in the national law.

- Global export authorisation: granted to one specific exporter in respect of a type or category of dual-use item which may be valid for exports to one or more specified end users in one or more specified third countries.

- IAS : impact assessment study.

- Individual export authorisation is granted to one specific exporter for one end user in a third country and covering one or more dual-use items or technologies

- Items in the public domain : dual-use items and technologies made available without restrictions upon its further dissemination (copyright restrictions do not remove technology or software from being in the public domain)

- MTCR – Missile Technology Control Regime: this international export control regime was set up in 1987. The MTCR now has 34 member countries[6]. MTCR Website: http://www.mtcr.info. The aim of the MTCR is to restrict the proliferation of missiles, complete rocket systems, unmanned air vehicles, and related technology for those systems capable of carrying a 500 kilogram payload at least 300 kilometres, as well as systems intended for the delivery of weapons of mass destruction (WMD). The Regime’s controls are applicable to certain complete rocket systems (to include ballistic missiles, space launch vehicles (SLVs), and sounding rockets) and unmanned air vehicle (UAV) systems (to include cruise missiles, drones, UAVs, and remotely piloted vehicles [RPVs]). Partners also recognize the importance of controlling the transfer of missile-related technology without disrupting legitimate trade and acknowledge the need to strengthen the objectives of the Regime through cooperation with countries outside the Regime.

- NPT – the Treaty on Non proliferation of Nuclear Weapons. The NPT entered into force in 1970, and with 187 parties, it is one of the most widely-adhered to arms agreements in history.

- NSG – this international export control regime, the Nuclear Suppliers' Group, which consists of 45 member countries,[7] seeks to contribute to the non-proliferation of nuclear weapons through the implementation of Guidelines for nuclear exports and nuclear related exports. The NSG was created following the explosion in 1974 of a nuclear device in India, which demonstrated that nuclear technology transferred for peaceful purposes could be misused. Website: http://www.nuclearsuppliersgroup.org .

- PSC – Political and Security Committee is one of the GAERC preparatory committees and the lynchpin of the CFSP and the ESDP.

- Report of the Commission services on the implementation of Regulation No (EC) 1334/2000 from 2000 to May 2004: this report, in conformity with the obligations set in Article 20 of the Regulation, is available on the DG TRADE webpage at the following address: http://ec.europa.eu/comm/trade/issues/sectoral/industry/dualuse/legis/index_en.htm

- UNSCR – United Nations Security Council Resolution.

- The Wassenaar Arrangement on Export Controls for Conventional Arms and Dual-Use Goods and Technologies is the successor to "COCOM”.It began operations in September 1996. The Wassenaar Arrangement is presently composed of 40 countries[8]. The WA website: www.wassenaar.org . It sets up list of military and dual use items for which exports are to be controlled by the member countries according to the regime's guidelines and in conformity with country's legal and administrative framework. It has been established in order to contribute to regional and international security and stability, by promoting transparency and greater responsibility in transfers of conventional arms and dual-use goods and technologies, thus preventing destabilising accumulations. Participating States seek, through their national policies, to ensure that transfers of these items do not contribute to the development or enhancement of military capabilities which undermine these goals, and are not diverted to support such capabilities. Representatives of Participating States meet regularly in Vienna where the Wassenaar Arrangement's Secretariat is located.

- WMD – Weapons of Mass Destruction, which include nuclear, chemical and biological weapons as well as its means of delivery and in particular missile technology.

- WPDU – Council Working Party on Dual-Use Goods.

ANNEX II

Jurisprudence of the European Court of Justice on dual-use

Jurisprudence of the European Court of Justice in the area of dual-use goods has established that the rules restricting the exports of these goods to third countries fall within the scope of the common commercial policy, as set out in Article 133 of the EC Treaty.

The ECJ delivered preliminary rulings in the case of "Werner" (Case C-70/94) and "Leifer" (case C-83/94)

In the " Werner" (Case C-70/94), the Court stated that "a measure (…) whose effect is to prevent or restrict the export of certain products, cannot be treated as falling outside the scope of the common commercial policy on the ground that it has foreign policy and security objectives".

In the " Leifer " (Case C-83/94), the Court stated that "Article 113 (now Article 133) of the EC Treaty is to be interpreted as meaning that rules restricting exports of dual-use goods to non-member countries fall within the scope of that article and that in this matter the Community has exclusive competence, which therefore excludes the competence of the Member States save where the Community grants them specific authorization". It also ruled that the fact that "a trade measure may have non-trade objectives does not alter the trade nature of such measures". The Court also stated that "the fact that the restriction concerns dual-use goods does not affect that conclusion. The nature of those products cannot take them outside the scope of the common commercial policy.

ANNEX III

The international export control regimes

The international export control regimes establish norms and guidelines to control nuclear, chemical, biological, missile-related exports as well as the exports of conventional arms and dual-use technologies. Between the 1970s and the 1980s, four international export control regimes were set up to enable their members to participate in international trade while complying with their obligation to facilitate international cooperation for legitimate purposes. These are: the Nuclear Suppliers' Group (NSG) and Zangger Committee for nuclear items; the Australia Group (AG) for chemical and biological dual-use items; the Missile Technology Control Regime (MTCR) for missile related technologies; and the Wassenaar Regime for dual-use items related to conventional weapons. Comprehensive lists of controlled items were developed in the Regimes as only one international treaty of non-proliferation (the Chemical Weapons Convention) lists the dual-use items and technologies subject to controls, whilst the other treaties or arrangements (Biological and Toxin Weapons Convention, the Non Proliferation Treaty, the Hague Code of Conduct on Missiles) do not list any dual-use technologies that can be used for WMD end uses.

Since the terrorist attacks of 11 September 2001, the initial mandates of those regimes, which were to prevent States to acquire dual-use items for producing WMD or conventional weapons, have been adjusted to prevent also the acquisition by non-State actors of dual-use items that could be used for terrorist attacks (either massive or via conventional means).

The threat of massive terrorist attacks using WMDs has led to increased workload in international export control regimes (in particular in the Australia Group) so as to adjust the criteria and guidelines of the regimes to the particular threats

Except for the Wassenaar Arrangement, the international regimes have no technical secretariat to manage the meetings. Except for the Australia Group, the regimes have rotating chairs changed every year. The international regimes hold a plenary meeting per year. This meeting which gathers the heads of delegations of each Member decides on all major issues in particular the entry of new members, the changes to the lists, the adoption of amendments to existing guidelines, outreach to non member countries. They adopt a press-release at that occasion. Decisions are taken at unanimity for all issues. Members have the capacity to make proposals on any subject in the mandate of the regime.

The preparation of the plenary meetings is made by technical expert groups. Those groups usually represent 3 different types of expertise: technical experts to prepare the lists of controls, custom and enforcement officers as well as licensing officers who exchange practices, intelligence expertise where information on sensitive issues regarding proliferation, terrorism and WMD acquisition are exchanged.

All the 25 EU Member States are members in the Australia Group (AG) and the Nuclear Suppliers Group (NSG), but Cyprus is not yet member of the Wassenaar arrangement. Seven new Member States (Cyprus, Estonia, Latvia, Lithuania, Malta, Slovakia and Slovenia) are not yet members of the MTCR nor is Romania (in the process of acceding to the EU). The European Commission is member of the Australia Group and observer in the NSG, but has no status in MTCR and Wassenaar although it can participate in the meetings, along with the Council Secretariat, as part of the EU Presidency delegation since the adoption of the Thessaloniki Action Plan.

Worth noting that the Chemical Weapons Convention mentioned in the Communication is not an international export control regime of the same nature as those 4 described. The fundamental difference is that it is a multilateral treaty (178 Parties) which entered into force 29 April 1997 and contains both provisions and a mechanism for inspections so as to verify State Parties' compliance and also lists of items, including dual use items, whose trade must be controlled. It is the only international non-proliferation treaty containing such lists of items .

ANNEX IV

Details of the Commission proposal mentioned in sections IV. a) and b) of the Communication

a) Proposals for amendment of current Regulation:

Predkladajú sa tieto návrhy na zmenu a doplnenie nariadenia:

- introduction of certain controls on dual-use items in transit within the EU

- control of brokering of dual-use items if there are grounds to suspect a link to a WMD programme

- clarification and update of controls of intangible transfers of technology including the provision of technical assistance

- introduction of some limited adjustments regarding the application of national controls on items non-listed in the Regulation in order to improve their efficiency and the transparency of their operation, although leaving implementation to best practices

- as to general export authorizations, clarification of the conditions for the use of the Community General Export Authorisation (a notification requirement) and of national general export authorizations , and of the criteria for the granting of global authorizations

- proposals to improve the exchange of information among Member States and with the Commission and to ensure that denials of authorisations by one Member State are properly taken into account by the other MS

- introduction of provisions on relations with third countries, according to which negotiations could be conducted with third countries to improve the coordination of the functioning of export control regulations and facilitate the mutual recognition of such controls

- introduction of procedures for a speedier adoption of amendments to the annexes of the Regulation and for measures necessary to implement the Regulation (a comitology procedure)

- possible introduction of an electronic system for exchanging information on denials as well as other information and improvements of the notifications of denials

- replacement of EU intra-community controls with prior notification and a traceability system within the EU

- provision for the establishment by national authorities of indicative deadlines for the processing of applications for export authorisations, and of deadlines for the treatment of requests for information from licensing authorities concerning the application of national controls.

- introduction of a reference to criminal sanctions to be adopted for the most serious infringements to the Regulation in conformity with reported practices of the Member States.

b) Areas where guidelines/best practices could be elaborated:

Guidelines and best practices are modalities for implementing certain provisions of the Regulation which could be agreed at the level of the Council Dual-Use Working Group and prepared by the experts in the "Coordination Group". They would not be legally binding but provide standards for the application of export controls. In some cases, those guidelines could consist of an adjustment of the international regimes' guidelines to take account of EU specificities, in particular the existence of a single market and common EU borders. In some instances, these guidelines and best practices can be made public for the benefit of exporters, although in other cases their nature would require that they are kept within the relevant administrations as internal guidance. Among the areas where such guidelines and best practices could be prepared are the following:

- implementation and enforcement of controls of intangible transfers of technology including provision of technical assistance

- modalities for the implementation of certain aspects of the controls on non-listed items ("catch all" provision), destined to improve flows of information among Member States and to limit the possibilities of circumvention of controls applied by one Member State via exports through other Member States

- improvement of risk assessment, including possible elements for common risk analysis and enforcement as foreseen by Council Regulation No (EC) 648/2005 on the security amendments to the Customs Code and its implementing provisions to be adopted by the end of 2006

- implementation of global export authorizations (scope, conditions of use and how to check compliance)

- elements used to assess export applications including the compliance capacity of the exporter, supporting documents and end–user certificates

- establishment of target deadlines to decide on applications for authorisations

- internal compliance programmes.

ANNEX V

Suggestions for new Community General Export Authorisations

Areas which have been suggested for the scope of new Community General Export Authorisations:

- some chemical products covered by the Chemical Weapons Convention could benefit from new trade facilitation to a number of Parties to the CWC which are not covered by the Annex II to the Regulation (which defines the Community General Export Authorisation)

- small quantity /value shipments and samples

- Wassenaar non-sensitive items could benefit from the creation of a new Community authorisation covering certain countries which are members of Wassenaar and not listed in Annex II of the Regulation (which defines the Community General Export Authorisation)

- the new Community General Export Authorisations will contain implementing provisions based on those provided in the proposal to amend the Community General Export Authorisation and on those currently in force in the Member States who currently have adopted relatively similar national general export authorisations in their scopes and destinations.

[1] Tento vývoz sa týka všetkých colných položiek, ktoré zahŕňajú tovar s dvojakým použitím, a teda aj tovar, ktorý v presnom slova zmysle nie je tovarom s dvojakým použitím.

[2] Prekládka je čiastočne zahrnutá v definícii prepravy.

[3] Dokument je k dispozícii na tejto adrese: http://ec.europa.eu/comm/trade/issues/sectoral/industry/dualuse/pr230206_en.htm

[4] Správa za obdobie 2000-2004 je dostupná na: http://ec.europa.eu/comm/trade/issues/sectoral/industry/dualuse/legis/index_en.htm

[5] The EU MS and the Commission, Australia, Argentina, Bulgaria, Canada, Iceland, Japan, New Zealand, Norway, Republic of Korea, Romania, Switzerland, Turkey, Ukraine, United States.

[6] Argentina, Australia, Austria, Belgium, Brazil, Bulgaria, Canada, Czech Republic, Denmark, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Japan, Luxembourg, Netherlands, New Zealand, Norway, Poland, Portugal, Rep. of Korea (South Korea), Russia Federation, South Africa, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, Ukraine, United Kingdom, United States.

[7] EU 25 Member States. Non EU Member States: Argentina, Australia, Brazil, Bulgaria, Canada, China, Croatia, Japan, Korea, New Zealand, Norway, Russian Federation, South Africa, Switzerland, Turkey, Ukraine, USA.

[8] Argentina, Australia, 24 EU MS (except Cyprus), Bulgaria, Canada, Croatia,Japan, New Zealand, Norway, Republic of Korea, Romania, Russian Federation, South Africa, Switzerland, Turkey, Ukraine, United States.