52006DC0789




[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.12.2006

KOM(2006) 789 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Investičný prieskum a finanční analytici {SEK(2006) 1655}

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Investičný prieskum a finanční analytici (Text s významom pre EHP)

1. ÚVOD

Účelom tohto oznámenia je poskytnúť prehľad o ustanoveniach nedávnych európskych právnych predpisov týkajúcich sa investičného prieskumu a finančných analytikov a poskytnúť zainteresovaným stranám praktické usmernenie v tejto oblasti a reagovať na správu diskusnej skupiny pre finančných analytikov[1], ktorá pomohla formovať prípravu návrhu uvedených právnych predpisov.

Väčšia časť tohto oznámenia sa zaoberá otázkou konfliktov záujmov a opisuje hlavné európske právne predpisy, ktoré sa osobitne zaoberajú uvedenou problematikou. Záverečná časť je venovaná ďalším otázkam (registrácia analytikov, nezávislý prieskum, vzťahy emitentov s analytikmi a školenia pre investorov).

2. SÚVISLOSTI

2.1. Úloha investičného prieskumu

Okamžitá dostupnosť rôznych druhov finančných informácií zabezpečuje primeranú tvorbu cien, pomáha emitentom zvýšiť dlhový a vlastný kapitál na primárnych trhoch a zabezpečuje široké a likvidné sekundárne trhy s finančnými nástrojmi.

Finanční analytici, ktorí pripravujú investičný prieskum, zohrávajú dôležitú úlohu vo finančnom informačnom „ekosystéme“, ktorý udržuje pri živote finančné trhy. Analytici zhŕňajú základné informácie do stráviteľnejších prieskumných informácií. Tento prieskum zase pomôže investorom prijať investičné rozhodnutia alebo sprostredkovateľom vykonať investičný prieskum, investičné poradenstvo alebo marketingové oznámenia.

Regulácia investičného prieskumu a finančných analytikov, ktorí ho tvoria, musí byť preto citlivou k mnohým úlohám, ktoré prieskum zohráva, a vhodnou pre tieto úlohy. Je takisto veľmi dôležité zabezpečiť, aby akákoľvek takáto regulácia čo najmenej obmedzovala tok informácií, ktoré majú pre investorov potenciálnu hodnotu.

2.2. Regulačná kontrola investičného prieskumu

Od spľasnutia bubliny „novej ekonomiky“ v roku 2000 a niekoľkých následných zrútení popredných spoločností je hodnota a integrita investičného prieskumu na celom svete pod zvýšenou regulačnou kontrolou.

Na neformálnom stretnutí ministrov hospodárstva a financií Európy v Oviede v apríli 2002 sa diskutovalo o politických otázkach súvisiacich najmä so zrútením Enronu a v rámci ďalších iniciatív bola Komisia požiadaná, aby posúdila možné regulačné opatrenie týkajúce sa investičného prieskumu.

Komisia následne zvolala diskusnú skupinu pre finančných analytikov zloženú z odborníkov zo súkromného sektora, nezávislých konzultantov, regulačných orgánov a profesijných orgánov, aby posúdila uvedenú problematiku. Správa skupiny bola vydaná v septembri 2003 a stala sa predmetom následnej verejnej konzultácie.

Táto správa predstavuje odpoveď Komisie na správu diskusnej skupiny a verejnú konzultáciu. Pred poskytnutím odpovede bolo najprv potrebné dokončiť európske právne predpisy zaoberajúce sa prieskumom. To sa nakoniec uskutočnilo v septembri 2006 prijatím vykonávacích opatrení smernice o trhoch s finančnými nástrojmi.[2]

Technický výbor Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO) uverejnil v septembri 2003 správu[3] a vyhlásenie zásad[4], ktoré sa týkali konfliktu záujmov analytikov. Týmito dokumentmi sa zaoberá nasledujúci text.

Správa diskusnej skupiny a správa a vyhlásenie zásad IOSCO pomohli sformovať diskusiu o regulácii finančných analytikov. Uvedená diskusia sa zamerala najmä na možnosť zlého riadenia konfliktov v rámci spoločností vykonávajúcich investičný prieskum, ktoré vedie k zaujatému prieskumu.

Prieskumní analytici čelia rôznym potenciálnym konfliktom, ktoré môžu znížiť ich objektivitu. Môžu byť vystavení záujmom spoločnosti alebo určitých skupín klientov, ktoré sú v rozpore so záujmami tých, ktorým je prieskum určený. Medzi niektoré príklady takýchto záujmov patria záujmy emitentov o nakladanie so svojimi cennými papiermi a podnikových finančníkov o pritiahnutie a udržanie podnikateľskej činnosti súvisiacej s vydaním a umiestňovaním. Samotná spoločnosť, ak je vlastníckym obchodníkom, bude mať záujem predávať finančné nástroje. Ak spoločnosť vykonáva sprostredkovateľskú činnosť, akou je sprostredkovanie investičných cenných papierov na základe provízie, bude mať obchodný stimul vydávať príkazy. Všetky tieto záujmy môžu znížiť objektivitu analytika.

2.2.1. Správa diskusnej skupiny

Správa diskusnej skupiny sa zamerala aj na zamedzenie konfliktom záujmov týkajúcich sa investičného prieskumu, ako aj na ich riadenie, monitorovanie a zverejňovanie. Odporúčania boli zamerané najmä na: konflikty záujmov vyplývajúce zo zapojenia analytika do ponúk cenných papierov a inej práce v oblasti podnikových financií; osvedčené postupy pre spoločnosti vydávajúce cenné papiere; odmeňovanie analytikov; cenné papiere, s ktorými obchodujú analytici; odborná spôsobilosť; a rozšírenie investičného prieskumu na maloobchodnom trhu. V prílohe 1[5] sú podrobnejšie uvedené odporúčania diskusnej skupiny.

Po tom, ako Komisia požiadala o pripomienky k odporúčaniam diskusnej skupiny, zaznamenala sa značná podpora prístupu založeného na zásadách navrhnutých diskusnou skupinou a mnohých osobitných odporúčaní diskusnej skupiny, vrátane odporúčaní zameraných na riadenie konfliktov záujmov. Určitá podpora bola vyjadrená európskemu rámcu, ktorý stanovuje minimálne normy; bolo však vyjadrené aj želanie, aby európske normy boli čo najviac zlučiteľné s normami prijatými v iných hlavných jurisdikciách.[6]

2.2.2. Správa a vyhlásenie zásad IOSCO

Aj keď zásady IOSCO nie sú ako celok pre členské štáty ani Spoločenstvo právne záväzné[7], predsa majú presvedčivú silu. Predstavujú pokus regulačných orgánov, ktoré sú členmi IOSCO, dosiahnuť na úrovni zásady zhodu v dôležitých otázkach týkajúcich sa regulácie cenných papierov. V oblasti investičného prieskumu, v ktorej pôsobí mnoho poskytovateľov prieskumu v celosvetovom meradle, je osobitne žiaduce, aby regulačné orgány mohli uplatňovať jednotné pravidlá.

Zásady navrhnuté technickým výborom IOSCO sa zameriavajú na:

- určenie a odstránenie konfliktov záujmov, ktorým čelia analytici, predchádzanie týmto konfliktom, ich riadenie a zverejňovanie;

- integritu analytikov a ich prieskum; a

- školenia pre investorov zamerané na skutočné a potenciálne konflikty záujmov, ktorým čelia analytici.

Zásady a príslušné hlavné opatrenia na implementáciu uvedených zásad sú uvedené v prílohe 2 .

Hoci sa zásady zameriavajú na činnosti burzových analytikov (t. j. tých, ktorí pracujú v integrovaných investičných bankách alebo ako makléri - sprostredkovatelia), je osobitne uvedené, že „burzoví analytici nie sú v žiadnom prípade jedinými, ktorí čelia takýmto konfliktom záujmov, a koncepty vypracované v tejto práci by sa mohli použiť v iných oblastiach“[8]; a v sprievodnej správe sú osobitne uvedené „konflikty záujmov, ktorým čelia burzoví analytici pri vykonávaní prieskumu akcií, a firmy, ktoré ich zamestnávajú“.[9]

3. EURÓPSKE PRÁVNE PREDPISY TÝKAJÚCE SA KONFLIKTOV ZÁUJMOV V INVESTIčNOM PRIESKUME

Dva hlavné európske právne predpisy obsahujú ustanovenia, ktoré sa týkajú otázky konfliktov záujmov súvisiacich s investičným prieskumom. Sú to smernica o zneužívaní trhu[10] a smernica o trhoch s finančnými nástrojmi[11] (MiFID). Smernica o zneužívaní trhu a jej vykonávacie opatrenia nadobudli účinnosť vo všetkých členských štátoch. Členské štáty majú transponovať MiFID a jej vykonávacie opatrenia do 31. januára 2007 a uplatňovať ich na spoločnosti od 1. novembra 2007.

3.1. Smernica o zneužívaní trhu

Článok 6 ods. 5 smernice o zneužívaní trhu obsahuje požiadavku, aby osoby, ktoré tvoria alebo šíria informácie odporúčajúce alebo navrhujúce investičnú stratégiu, ktoré sú určené pre distribučné kanály alebo verejnosť, venovali primeranú pozornosť tomu, aby tieto informácie prezentovali spravodlivo a uverejňovali ich záujmy alebo uvádzali konflikty záujmov týkajúce sa finančných nástrojov, ktorých sa uvedené informácie týkajú.

V smernici 2003/125/ES[12], ktorou sa implementuje článok 6 ods. 5 smernice o zneužívaní trhu, sa stanovuje komplexný režim zverejňovania konfliktov záujmov týkajúcich sa odporúčaní prieskumu (pozri zhrnutie v prílohe 3 ).

Smernica o zneužívaní trhu a jej vykonávacie smernice 2003/124/ES[13] a 2004/72/ES[14] obmedzuje aj emitentov pri prezradení citlivých informácií o cene vybraným analytikom pred ich poskytnutím zvyšnému trhu.

Smernica o zneužívaní trhu a jej vykonávacie opatrenia sa neobmedzujú na investičné spoločnosti v zmysle MiFID[15] a majú vplyv na ďalších tvorcov odporúčaní, medzi ktorých patria nezávislé prieskumné spoločnosti, úverové inštitúcie a podobne.

3.2. MiFID

MiFID stanovuje okrem iného organizačné podmienky a podmienky činnosti investičných spoločností, ktorým bolo udelené povolenie. Ak investičná spoločnosť poskytuje tretím stranám odborné finančné služby, obvykle musí mať povolenie podľa MiFID a splniť všetky jej požiadavky. To platí aj pre poskytovanie pomocných služieb, medzi ktoré patrí „investičný prieskum a finančná analýza alebo iné formy všeobecného odporúčania, ktoré sa týkajú transakcií s finančnými nástrojmi“[16]. Ustanovenia, ktoré sa osobitne týkajú investičného prieskumu, sú uvedené vo vykonávacej smernici podľa MiFID (vykonávacia smernica MiFID)[17].

3.2.1. Konflikt záujmov – všeobecné informácie

MiFID sa zaoberá otázkou konfliktov záujmov všeobecne a vyžaduje, aby investičné spoločnosti:

- prijali všetky primerané opatrenia na určenie príslušných konfliktov záujmov, ktoré vznikli v priebehu poskytovania investičných alebo pomocných služieb;[18]

- dodržiavali a uskutočňovali účinné organizačné a administratívne opatrenia za účelom prijatia všetkých primeraných opatrení určených na to, aby sa zabránilo nepriaznivému ovplyvneniu záujmov ich klientov v dôsledku konfliktov záujmov;[19]

- v prípade, že uvedené organizačné opatrenia nie sú dostatočné na to, aby primerane zabránili rizikám poškodenia záujmov klientov, jasne odhalili klientovi všeobecnú povahu a/alebo zdroje konfliktov záujmov pred uskutočnením obchodu v jeho mene.[20]

Vo vykonávacej smernici MiFID sa stanovuje, že investičné spoločnosti by mali prijať písomné postupy týkajúce sa konfliktov záujmov, v rámci ktorých sa stanovia spôsoby, ktorými spoločnosti navrhujú riadiť konflikty záujmov, ktoré vznikajú v priebehu ich rôznych investičných a vedľajších činností, vrátane poskytovania investičného prieskumu.[21] Ďalšou kľúčovou požiadavkou je potreba zabezpečiť vhodnú úroveň nezávislosti medzi osobami zapojenými do rôznych obchodných činností, ktoré zahŕňajú konflikt záujmov vyvolávajúci riziko poškodenia záujmov klienta.[22] V smernici sa stanovuje aj séria organizačných opatrení na zabezpečenie potrebného stupňa nezávislosti vo vhodných prípadoch, akým je rozdelenie dohľadu alebo odmeňovania medzi rôzne činnosti.[23]

3.2.2. Konflikt záujmov – investičný prieskum

Okrem týchto všeobecných ustanovení vykonávacia smernica MiFID obsahuje osobitné pravidlá[24], ktoré sa týkajú zabezpečovania investičného prieskumu. Vzťahujú sa na investičné spoločnosti, ktoré vykonávajú alebo zabezpečujú vykonanie investičného prieskumu, ktorý je určený na následné šírenie alebo je pravdepodobné, že sa bude šíriť medzi klientmi alebo verejnosťou v rámci ich vlastnej zodpovednosti alebo zodpovednosti príslušníkov skupiny.

Investičný prieskum je definovaný[25] ako podkategória odporúčaní, ktoré sú vymedzené v článku 1 ods. 3 smernice 2003/125/ES. Aby sa takéto odporúčania mohli označiť za investičný prieskum, musia byť označené alebo opísané ako investičný prieskum alebo byť inak prezentované ako objektívne alebo nezávislé a nesmú predstavovať investičné poradenstvo (t. j. poskytovanie osobných odporúčaní, ktoré sa prezentujú ako vhodné pre príjemcu alebo ktoré sú založené na zvážení pomerov danej osoby).[26]

V prípade, že sa uplatňujú ustanovenia, existujú dva dôsledky:

- investičná spoločnosť musí zabezpečiť implementáciu všetkých organizačných opatrení stanovených vo vykonávacej smernici MiFID vo vzťahu k analytikom a iným osobám[27], ktorých povinnosti alebo obchodné záujmy môžu byť v rozpore so záujmami príjemcov prieskumu; uvedené opatrenia si vyžadujú účinné rozdelenie medzi obchodné funkcie, ktoré slúžia rôznym záujmom klientov alebo obchodným záujmom[28]; a

- investičné spoločnosti by mali prijať ďalšie stanovené opatrenia určené na zabezpečenie objektivity investičného prieskumu. Čo je však dôležité, spoločnosť musí zabrániť určitým obchodom s finančnými nástrojmi tým osobám[29], ktoré majú informácie o načasovaní alebo obsahu príslušného investičného prieskumu, ktorý nie je verejný;[30] ako aj určitým osobným transakciám, ktoré sú v rozpore s aktuálnymi odporúčaniami.[31] Existujú aj obmedzenia[32] prijímania stimulov súvisiacich s investičným prieskumom, sľubov priaznivého pôsobenia prieskumu a toho, kto môže preskúmať návrhy investičného prieskumu a na aké účely.

Požiadavky, ktoré sa vzťahujú na vypracovanie prieskumu, sa vzťahujú aj na podstatné úpravy investičného prieskumu vypracovaného treťou stranou.[33] Spoločnosť, ktorá iba šíri prieskum, ktorý vykonala tretia strana, však nie je viazaná uvedenými dôsledkami za predpokladu, že šíriaca spoločnosť nevykoná podstatné úpravy prieskumu a overí, či tvorca prieskumu podlieha požiadavkám, alebo zaviedol politiku, ktorá zodpovedá požiadavkám vykonávacej smernice MiFID.[34]

3.2.3. Zverejnenie konfliktov záujmov a vzťah k režimu smernice o zneužívaní trhu

Pokiaľ ide o zverejňovanie konfliktov týkajúcich sa prieskumu, MiFID dopĺňa podrobný režim v smernici o zneužívaní trhu tým, že vyžaduje:

- zverejňovanie v prípadoch, keď organizačné opatrenia nie sú dostatočné na to, aby sa primerane zabránilo rizikám poškodenia záujmov klienta;[35] a

- zverejňovanie politiky investičnej spoločnosti v oblasti konfliktov záujmov.[36]

Zámerom je, aby MiFID a smernica o zneužívaní trhu pôsobili spoločne bez problémov. Oblasť „odporúčaní“ v zmysle smernice 2003/125/ES (v prípade, že boli vypracované investičnou spoločnosťou) by mala obsahovať výlučne investičný prieskum na účely MiFID alebo marketingové oznámenia na účely MiFID. Odporúčania investičnej spoločnosti, ktoré nepredstavujú investičný prieskum, musia byť jasne identifikovateľné ako marketingové oznámenia[37] a musia obsahovať jasné a výrazné vyhlásenie, že (alebo v prípade ústnych odporúčaní v tom zmysle, že) neboli vypracované v súlade s normami určenými na podporu objektivity investičného prieskumu.[38]

Diagram v prílohe 4 vysvetľuje vzťah medzi odporúčaniami, marketingovými oznámeniami, investičným poradenstvom a investičným prieskumom.

4. ĎALšIE OTÁZKY

HLAVNÝMI NEDORIEšENÝMI otázkami, ktoré vyplývajú zo správy diskusnej skupiny a zásad IOSCO, sú:

- možnosť povinnej registrácie analytika, podľa možnosti spojenej s odbornou spôsobilosťou ;

- regulačné a konkurenčné postavenie nezávislých prieskumných spoločností voči poskytovaniu prieskumu investičnými bankami;

- naliehavosť kódexu osvedčených postupov alebo pravidiel správy podnikov, ktoré sa týkajú vzťahov emitenta s analytikmi ; a

- dôležitá úloha školení pre investorov zameraných na riešenie problému konfliktov záujmov v investičnom prieskume.

4.1. Registrácia analytikov

Komisia sa rozhodla, že v tomto štádiu nenavrhne povinnú registráciu analytikov spojenú s odbornou spôsobilosťou. Diskusná skupina bola rozdelená v názoroch na potrebu podrobiť analytikov povinným minimálnym požiadavkám na odbornú spôsobilosť.[39] Neexistujú žiadne dostatočné dôkazy o tom, že problémy týkajúce sa zaujatosti analytikov vyplývajú z nedostatku odbornej spôsobilosti. Skôr sa zdá, že vyplývajú z neschopnosti spoločností primerane riadiť konflikty záujmov, ktoré vznikajú pri vykonávaní investičného prieskumu. Tieto otázky rieši MiFID.[40] Povinná registrácia analytikov nie je okrem toho jedným z hlavných opatrení IOSCO.

4.2. Nezávislý prieskum

Komisia sa nedomnieva, že nutne existujú podstatné rozdiely v kvalite medzi prieskumom, ktorý vykonávajú nezávislé prieskumné spoločnosti, a prieskumom, ktorý vykonávajú investičné spoločnosti. Zatiaľ čo nezávislé spoločnosti musia pokryť svoje náklady tak, že ich účtujú klientom, väčšiu časť prieskumu, ktorý vykonávajú investičné banky, zaplatia inštitucionálni investori (a prostredníctvom nich ich vlastní klienti) iba nepriamo. Tento proces môže byť často trochu neprehľadný a zodpovednosť nie je vždy jasná.

Týmito otázkami sa v značnej miere zaoberá MiFID a jej vykonávacie opatrenia. Najmä vykonávacie opatrenia týkajúce sa stimulov dovoľujú, aby investičné spoločnosti (napríklad správcovia portfólia) prijali stimuly od tretích strán (napríklad ich sprostredkovateľov) iba vtedy, ak sú úplne prezradené ich klientom, a iba vtedy, ak sú určené na zlepšenie kvality poskytnutia príslušnej investičnej alebo vedľajšej služby klientovi a nenarušujú dodržanie povinnosti spoločnosti konať v najlepšom záujme klienta.[41] Tieto opatrenia sa týkajú najmä „balíkových“ a „zmiernených“ služieb[42], ktoré prijímajú správcovia portfólia od maklérskych firiem alebo v mene maklérskych firiem[43]. Prijímanie a poskytovanie „zmierneného“ a „balíkového“ prieskumu môže pokračovať nad rámec implementácie MiFID iba vtedy, ak sa môže primerane opodstatniť a preukázať, že splnil prísne testy v právnych predpisoch. Takto sa zabezpečuje, že prieskum vykonaný bankami v rámci organizácie a prieskum vykonaný nezávislými investičnými spoločnosťami v rámci takzvaných dohôd o spoločnej provízii, ostáva na rovnakej konkurenčnej úrovni.[44]

4.3. Vzťahy emitentov s analytikmi

Komisia uvádza, že pri konzultácii o správe diskusnej skupiny bola vyjadrená podpora určitej forme kódexu osvedčených postupov alebo pravidlám správy spoločnosti, ktoré sa týkajú vzťahov emitentov s analytikmi .

MiFID a smernica o zneužívaní trhu s ich prísnymi pravidlami týkajúcimi sa riadenia konfliktov a zverejňovania a prezentácie prieskumu, zabránia tomu, aby emitenti mali neprimeraný vydavateľský vplyv na prieskum pripravený investičnými spoločnosťami. Zakážu takisto, aby emitenti prezradili analytikom citlivé informácie týkajúce sa cien pred ich poskytnutím zvyšku trhu, okrem prípadov, keď sú dôverné a podliehajú povinnosti utajenia.

Komisia sa domnieva, že kódexy osvedčených postupov profesijných alebo obchodných združení môžu pomôcť podporiť profesionálnejšie vzťahy medzi emitentmi a analytikmi.[45] Takéto kódexy sa zaoberajú takými otázkami, ako odvetné opatrenia emitentov proti analytikom, ktorí poskytujú negatívne alebo „podvodné“ odporúčania.

Na základe týchto skutočností Komisia nenavrhuje v tomto štádiu predložiť legislatívny návrh v tejto oblasti.

4.4. Školenia pre investorov

Technický výbor IOSCO uviedol, že školenia pre investorov by mali zohrávať dôležitú úlohu v riadení konfliktov záujmov analytikov.

Komisia súhlasí s tým, že investori by mali byť informovaní o možnosti konfliktov záujmov, ktoré ovplyvňujú investičný prieskum, a o význame zverejňovania konfliktov. To je oblasť, ktorú považujeme za osobitne vhodnú pre opatrenia členských štátov, obchodných združení a samozrejme samotných investičných spoločností.

Pokiaľ ide o Komisiu, tá je povinná v rámci svojej stratégie ochrany zdravia a spotrebiteľov zabezpečiť lepšiu informovanosť a osvetu spotrebiteľov.[46] V tejto súvislosti Komisia plánuje konferenciu na jar 2007, na ktorej by sa spojili príklady osvedčených postupov v oblasti osvety spotrebiteľov a zlepšenia finančnej gramotnosti spotrebiteľov. Výsledky tejto konferencie budú stimulom pre ďalšie úvahy Komisie o jej ďalšej úlohe, ak bude nejaká, ktorú by mala zohrávať vo finančnej osvete spotrebiteľov.

4.5. Ďalšie témy uvedené v odporúčaniach diskusnej skupiny a zásadách IOSCO

Aj keď sa uvedené legislatívne opatrenia osobitne nezaoberajú odporúčaniami diskusnej skupiny alebo zásadami IOSCO týkajúcimi sa nezávislosti analytikov, budú užitočné tým, že pomôžu:

- investičným spoločnostiam sformulovať svoje politiky konfliktov záujmov podľa MiFID a text svojich požadovaných zverejnení podľa smernice o zneužívaní trhu;

- analytikom, emitentom a investičným spoločnostiam vypracovať kódexy správania a iné samoregulačné opatrenia na zabezpečenie primeraného riadenia a zverejňovania konfliktov záujmov a iných otázok, ktoré ovplyvňujú kvalitu a integritu prieskumu.

5. ZÁVER

Pri zohľadnení všetkých skutočností budú MiFID a smernica o zneužívaní trhu a ich vykonávacie opatrenia predstavovať významný krok k vytvoreniu európskeho regulačného rámca na zamedzenie konfliktom záujmov vo všetkých investičných a vedľajších službách, vrátane investičného prieskumu, ako aj na ich riadenie a zverejňovanie. Aby všetky takéto opatrenia boli úplne účinné, členské štáty ich musia implementovať v dohodnutej lehote. Regulačné orgány by mali v prípade potreby zvážiť aj vydanie usmernenia, aby sa zabezpečilo súbežné a spoločné uplatňovanie legislatívnych opatrení.

V tomto momente sa Komisia nedomnieva, že je v tejto oblasti potrebné prijať ďalšie osobitné právne predpisy. Komisia však bude naďalej starostlivo monitorovať uplatňovanie týchto opatrení, vrátane ich vplyvu na trh v oblasti investičného prieskumu. Tieto skúsenosti budú cennými nástrojmi na preskúmanie legislatívnych opatrení za účelom ich neustáleho zlepšovania. Ak sa existujúce opatrenia ukážu ako nedostatočné, potom Komisia v súlade so zásadou lepšej regulácie zváži predloženie ďalších návrhov (legislatívnych alebo iných). Akékoľvek takéto návrhy by boli predmetom konzultácií a hodnotenia vplyvu regulácie.

[1] Diskusná skupina pre finančných analytikov: Osvedčené postupy na integrovanom európskom finančnom trhu, september 2003). Pozri http://europa.eu.int/comm/internal_market/en/finances/mobil/finanalysts/index_en.htm.

[2] Pozri oddiel 5.

[3] Technický výbor IOSCO, Správa o konflikte záujmov analytikov (september 2003) na internetovej stránke http://www.iosco.org/library/pubdocs/pdf/IOSCOPD152.pdf

[4] Technický výbor IOSCO, Vyhlásenie zásad riešenia konfliktov záujmov analytikov v oblasti burzových cenných papierov (september 2003) na internetovej stránke http://www.iosco.org/library/pubdocs/pdf/IOSCOPD150.pdf

[5] Všetky prílohy uvedené v tomto oznámení sú obsiahnuté v pracovnom dokumente útvarov Komisie „Investment research and financial analysts – Annexes“ (SEK(2006) 1655) (dostupné len v anglickom jazyku).

[6] Ďalšie informácie sú uvedené v zhrnutí odpovedí na internetovej stránke http://ec.europa.eu/internal_market/securities/docs/analysts/contributions/contributions-summary_en.pdf

[7] V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že Európa je v IOSCO zastúpená iba na úrovni regulačných orgánov určitých členských štátov.

[8] Pozri odsek 2 vyhlásenia zásad IOSCO.

[9] Oddiel V, s. 14 správy IOSCO.

[10] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu). Ú. v. EÚ L 96 12.4.2003, s. 16.

[11] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS. Ú. v. EÚ L 145 30.4.2004, s. 1. Zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/ES z 5. apríla 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi s ohľadom na určité termíny. Ú. v. EÚ L 114 , 27.4.2006, s. 60.

[12] Smernica Komisie 2003/125/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o správne poskytovanie investičných odporúčaní a zverejňovanie konfliktu záujmov, Ú. v. EÚ L 339, 24.12.2003, s. 73.

[13] Smernica Komisie 2003/124/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o vymedzenie a zverejňovanie dôverných informácií a vymedzenie manipulácie s trhom, Ú. v. EÚ L 339, 24.12.2003, s. 70.

[14] Smernica Komisie 2004/72/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o prijatú trhovú prax, vymedzenie dôvernej informácie, vo vzťahu k derivátom komodít, vypracovanie zoznamov zasvätených osôb, oznamovanie operácií manažérov a ohlasovanie podozrivých operácií, Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 70.

[15] Ako je uvedené v článku 4 ods. 1 bod 1 MiFID.

[16] Investičné služby sú služby stanovené v oddiele A prílohy 1 k MiFID. Pomocné služby sú služby stanovené v oddiele B uvedenej prílohy.

[17] Smernica Komisie 2006/73/ES, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice, Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26.

[18] Článok 18 ods. 1.

[19] Článok 13 ods. 3.

[20] Článok 18 ods. 2.

[21] Článok 22 vykonávacej smernice.

[22] Článok 22 ods. 3 vykonávacej smernice.

[23] Článok 22 ods. 3 vykonávacej smernice.

[24] Článok 25 vykonávacej smernice.

[25] Článok 24 vykonávacej smernice.

[26] Článok 4 ods. 1 bod 4 MiFID a článok 52 vykonávacej smernice MiFID.

[27] V odôvodnení 30 vykonávacej smernice sa uvádza, že medzi takéto ďalšie osoby by mali patriť pracovníci finančných útvarov spoločností a osoby zapojené do predaja a obchodovania v mene klientov alebo spoločnosti.

[28] Článok 22 ods. 3 a odôvodnenie 36 vykonávacej smernice.

[29] Tento pojem je definovaný v článku 2 ods. 3 vykonávacej smernice.

[30] Článok 25 ods. 2 písm. a) vykonávacej smernice.

[31] Článok 25 ods. 2 písm. b) vykonávacej smernice.

[32] Článok 25 ods. 2 písm. c) - e) vykonávacej smernice.

[33] Odôvodnenie 35 vykonávacej smernice.

[34] Článok 25 ods. 3 vykonávacej smernice.

[35] Článok 18 ods. 2 MiFID.

[36] Článok 19 ods. 3 MiFID a článok 30 ods. 1 vykonávacej smernice.

[37] Článok 19 ods. 2 MiFID.

[38] Článok 24 ods. 2 vykonávacej smernice.

[39] na s. 50 správy diskusnej skupiny (citované v poznámke pod čiarou 1).

[40] Pozri ustanovenia uvedené v oddiele 3.2.

[41] Článok 26 vykonávacej smernice.

[42] „Balíkové služby“ sú služby, ktoré poskytujú investičné spoločnosti svojim klientom (napríklad inštitucionálnym investorom) ako súčasť celého balíka služieb, za ktoré sa platí jediný poplatok, obvykle provízia. „Zmiernené služby“ sú služby, ktoré sa poskytujú klientovi ako súčasť balíka, za ktorý sa platí jediný poplatok, ale ktoré neposkytuje daná investičná spoločnosť, ale iná strana na základe dohody s ňou.

[43] To platí pre poskytovateľov oprávnených podľa MiFID, ktorí zabezpečujú správu individuálneho portfólia, a takisto pre správcov PKIPCP na základe článku 5 ods. 3 smernice o PKIPCP (smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3.

[44] Pozri odôvodnenie 37 vykonávacej smernice, v ktorom sa odporúča, aby nezávislé prieskumné spoločnosti prijali normy riadenia a zverejňovania konfliktov, ktoré sú podobné normám uvedeným v MiFID.

[45] Príkladmi takýchto kódexov sú Charta finančných oznámení (vypracovaná spoločne Cercle de Liaison des Informateurs Financiers en France (CLIFF) a Société Française des Analystes Financiers (SFAF)) na internetovej stránke http://www.cliff.asso.fr/en-GB/iso_album/charter.pdf. Pozri aj usmernenie k osvedčeným postupom vypracované Združením pre investičnú správu a prieskum a Národným inštitútom pre vzťahy s investormi na internetovej stránke http://www.cfainstitute.org/standards/ethics/aimrniricomment.html. Pozri aj Zásady etického konania Združenia certifikovaných medzinárodných analytikov na internetovej stránke http://tinyurl.com/lxsq2.

[46] Pozri Zdravší, bezpečnejší a dôverujúcejší občania: Stratégia pre zdravie a ochranu spotrebiteľa, KOM(2005) 115, konečné znenie; 2005/0042 (COD), v odseku 4.2.4.