[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 7.12.2006

KOM(2006) 779 v konečnom znení

VÝKLADOVÉ OZNÁMENIE

o uplatňovaní článku 296 zmluvy v oblasti verejného obstarávania pre rezort obrany

(predložená Komisiou) {SEK(2006) 1554}{SEK(2006) 1555}

VÝKLADOVÉ OZNÁMENIE

o uplatňovaní článku 296 zmluvy v oblasti verejného obstarávania pre rezort obrany (Text s významom pre EHP)

Úvod

Verejné obstarávanie pre rezort obrany tvorí veľkú časť verejného obstarávania v rámci Európskej únie. Rozpočty členských štátov na obranu majú spoločne hodnotu približne 170 miliárd EUR, z čoho sa viac ako 80 miliárd EUR vyčleňuje na obstarávanie.

Väčšina týchto výdavkov sa delí medzi relatívne malé a zatvorené vnútroštátne trhy: Sektor obrany v Európe zostáva rozdrobený na vnútroštátne úrovne, má teda 25 rôznych zákazníkov a 25 rôznych regulačných rámcov. Toto rozdrobenie je hlavnou prekážkou pre spoluprácu i pre hospodársku súťaž v rámci Európy. Je zdrojom dodatočných nákladov a nehospodárnosti a má preto negatívny vplyv na konkurencieschopnosť európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne, rovnako ako na úsilie členských štátov primerane vyzbrojiť svoje ozbrojené sily.

Právne predpisy v oblasti obstarávania pre rezort obrany sú dôležitým prvkov tohto rozdrobenia. Väčšina zákaziek týkajúcich sa obrany sa oslobodzuje od pravidiel vnútorného trhu a prideľuje sa na základe vnútroštátnych pravidiel o obstarávaní, ktoré majú veľmi rozdielne výberové kritériá, ohlasovacie postupy atď. Stupeň zverejňovania majú ministerstvá obrany v jednotlivých členských štátoch takisto veľmi rozdielny. To všetko môže obmedzovať prístup inonárodných dodávateľov na trh a teda narúšať hospodársku súťaž v rámci Európy.

Vo svojom oznámení z marca 2003[1] Komisia preto určila právne predpisy v oblasti obstarávania za jednu z oblastí, v ktorých treba konať, s cieľom zriadiť európsky trh s obrannými zariadeniami (EDEM). To viedlo k zverejneniu Zelenej knihy o obstarávaní pre rezort obrany[2] v septembri 2004, v ktorej boli zainteresované osoby vyzvané, aby vyjadrili svoje stanovisko k rôznym spôsobom zlepšenia transparentnosti a otvorenosti trhov pre rezort obrany medzi členskými štátmi EÚ. Táto konzultácia potvrdila, že platný legislatívny rámec pre obstarávanie v rezorte obrany nefunguje správne:

- Pretrvávajú pochybnosti o rozsahu pôsobnosti článku 296 Zmluvy o ES, ktorý umožňuje členským štátom odchýliť sa od pravidiel vnútorného trhu, keď sú ich základné záujmy bezpečnosti ohrozené. Keďže deliaca čiara medzi obstarávaniami v rezorte obrany, ktoré sa týkajú základných záujmov bezpečnosti, a tými, ktoré sa týchto záujmov netýkajú, je nejasná, nie vždy je zrejmé, ktoré pravidlá by sa mali pri jednotlivých zákazkách uplatňovať. Následkom toho zostáva uplatňovanie článku 296 Zmluvy o ES problematické a medzi jednotlivými členskými štátmi sa výrazne líši.

- Súčasná smernica o verejnom obstarávaní sa dokonca aj vo svojom revidovanom znení (2004/18/ES) považuje za nevhodnú pre mnohé zákazky v oblasti obrany, pretože neberie do úvahy niektoré osobité vlastnosti týchto zákaziek. Mnohé členské štáty nie sú z toho dôvodu ochotné uplatňovať smernicu o verejnom obstarávaní pri obrannom vybavení, a to ani vtedy, keď nie sú splnené podmienky uplatňovania článku 296.

Na základe týchto zistení oznámila Komisia v decembri 2005 dve iniciatívy s cieľom zlepšiť situáciu[3], ktorá nastala:

1. Prijatie „Výkladového oznámenia o uplatňovaní článku 296 Zmluvy v oblasti obstarávania pre rezort obrany“. Toto oznámenie nebude upravovať, ale vysvetľovať platný právny rámec,

2. Príprava možnej novej smernice o obstarávaní obranného vybavenia, na ktoré sa nevzťahuje výnimka podľa článku 296 Zmluvy o ES. Takáto smernica by mohla priniesť nové, pružnejšie pravidlá prispôsobené osobitostiam rezortu obrany.

Cieľom tohto oznámenia je zabrániť možnej chybnej interpretácii a prípadnému zneužitiu článku 296 Zmluvy o ES v oblasti obstarávania pre rezort obrany. Pre splnenie tohto cieľa predstaví Komisia svoje názory na zásady, ktorými sa riadi uplatňovanie článku 296 Zmluvy o ES, a vysvetlí, ako chápe podmienky uplatňovania príslušnej výnimky vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora. Posledné slovo pri stanovení rozsahu článku 296 Zmluvy o ES bude mať Súdny dvor.

Toto oznámenie nemôže poskytnúť výklad základných záujmov bezpečnosti členských štátov, ani spätne určiť, na ktoré zákazky pre obstarávanie sa výnimka podľa článku 296 Zmluvy o ES vzťahuje, či nevzťahuje. Skôr poskytne verejným obstarávateľom odporúčania týkajúce sa oprávnenosti použitia tejto výnimky, ktoré musia sami zvážiť.

Vysvetlenie platného právneho rámca je dôležitým prvým krokom smerom k väčšej otvorenosti európskych trhov súvisiacich s rezortom obrany. Komisia zároveň posudzuje vplyv prípadnej novej smernice týkajúcej sa obrany. Spojenie tohto oznámenia s takouto novou smernicou môže v skutočnosti predstavovať ten najlepší prístup k riešeniu ťažkostí s uplatňovaním článku 296 Zmluvy o ES na úrovni Spoločenstva. Tieto iniciatívy dopĺňajú úsilie členských štátov posilniť hospodársku súťaž v rámci Európy v oblasti obranného vybavenia, na ktoré sa vzťahuje článok 296 Zmluvy o ES, prostredníctvom Kódexu správania, ktorý riadi Európska obranná agentúra.

Toto oznámenie sa týka iba obstarávania pre rezort obrany vnútroštátnymi orgánmi na európskom vnútornom trhu. Nevzťahuje sa na obchodovanie so zbraňami s tretími krajinami, ktoré sa naďalej riadi pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a najmä jej Dohodou o vládnom obstarávaní (GPA) [4].

1. PRÁVNY ZÁKLAD

Podľa platných právnych predpisov EÚ sa na zákazky pre rezort obrany vzťahujú pravidlá vnútorného trhu. Smernica 2004/18/ES[5] o obstarávaní tovaru, prác a služieb sa teda vzťahuje na „ verejné zákazky zadávané verejnými obstarávateľmi v oblasti obrany, s výnimkou článku 296 zmluvy “ (článok 10 smernice).

Článok 296 Zmluvy o ES znie takto:

(1) Ustanovenia tejto zmluvy nebránia uplatňovaniu týchto pravidiel:

a) žiaden členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie považuje za odporujúce základným záujmom svojej bezpečnosti,

b) každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré považuje za potrebné na ochranu základných záujmov svojej bezpečnosti, ktoré sú spojené s výrobou alebo obchodovaním so zbraňami, strelivom a vojenským materiálom; takéto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvňovať podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu týkajúce sa výrobkov, ktoré nie sú určené osobitne na vojenské účely.

(2) Rada môže jednomyseľne na návrh Komisie zmeniť zoznam výrobkov z 15. apríla 1958, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia odseku 1 písm. b).

Vyňatie zákaziek pre rezort obrany z pravidiel vnútorného trhu je opatrenie spojené s obchodovaním so zbraňami, strelivom a s vojenským materiálom. Právnym základom tohto opatrenia je článok 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES. Členské štáty môžu využiť túto výnimku pri zadávaní zákaziek v rezorte obrany za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v zmluve, tak ako ich interpretuje Súdny dvor. Rozsah pôsobnosti článku 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES sa zároveň obmedzuje pojmom „základné záujmy bezpečnosti“ a zoznamom vojenského vybavenia uvádzaného v odseku 2 príslušného článku.

Článok 296 ods. 1 písm. a) Zmluvy o ES sa netýka iba obrany, ale vo všeobecnosti sa zameriava na ochranu informácií, ktoré členské štáty nemôžu sprístupniť nikomu bez toho, aby tým neohrozili základné záujmy svojej bezpečnosti. Môže sa to vzťahovať na verejné obstarávanie citlivého vybavenia nielen v sektore obrany, ale aj v sektore bezpečnosti. Vo všeobecnosti však platí, že na prípadné potreby utajenia týkajúce sa procesu obstarávania vojenského vybavenia sa vzťahuje článok 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES.

2. ZÁUJMY BEZPEČNOSTI A ZÁVÄZKY VYPLÝVAJÚCE ZO ZMLUVY

Členské štáty sú zodpovedné za vymedzenie a ochranu záujmov svojej bezpečnosti. V článku 296 Zmluvy o ES sa uznáva toto privilégium a umožňuje sa výnimka v prípadoch, keď by dodržiavanie európskych právnych predpisov ohrozilo základné záujmy bezpečnosti členských štátov.

Využívanie článku 296 Zmluvy o ES pri obstarávaní v rezorte obrany má za následok neuplatňovanie smernice 2004/18/ES, ktorá predstavuje právny nástroj na zabezpečenie dodržiavania základných ustanovení zmluvy týkajúcich sa voľného pohybu tovaru a služieb, ako aj slobody usadiť sa v oblasti verejného obstarávania (články 28, 43 a 49 Zmluvy o ES). Pravidlá tejto smernice vyjadrujú základné princípy a ciele vnútorného trhu, a preto sa akákoľvek výnimka podľa článku 296 Zmluvy o ES dotýka samotnej podstaty Európskeho spoločenstva a svojou povahou predstavuje právne i politicky závažnú skutočnosť.

V zmluve sú preto obsiahnuté prísne podmienky na uplatňovanie tejto výnimky a zvažujú sa záujmy členských štátov v oblasti obrany a bezpečnosti so základnými princípmi a cieľmi Spoločenstva. Cieľom týchto podmienok je zabrániť prípadnému zneužitiu a zabezpečiť, aby táto výnimka zostala skutočne iba výnimkou, ktorá sa obmedzuje iba na prípady, keď členské štáty nemajú inú možnosť, ako chrániť záujmy svojej bezpečnosti na vnútroštátnej úrovni.

Súdny dvor neustále vysvetľoval, že akákoľvek výnimka z pravidiel, ktoré zaručujú účinnosť práv udelených zmluvou, musí mať prísny výklad[6]. Navyše potvrdil i skutočnosť, že to platí aj v prípadoch, ktoré sa vzťahujú na „ situácie, v ktorých môže ísť o verejnú bezpečnosť “. Vo veci Komisia proti Španielsku Súdny dvor rozhodol, že články, v ktorých zmluva umožňuje takéto výnimky (vrátane článku 296 Zmluvy o ES), „sa vzťahujú na výnimočné a jasne definované prípady . Tieto články z dôvodu svojej limitovanej povahy nedovoľujú širší výklad “ [7].

Rozsah aj podmienky uplatňovania článku 296 Zmluvy o ES sa preto musia vykladať reštriktívnym spôsobom.

3. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES umožňuje prijať opatrenia „ spojené s výrobou alebo obchodovaním so zbraňami, strelivom a s vojenským materiálom“ , ktoré špecifikuje zoznam uvedený v odseku 2. Tento zoznam bol prijatý 15. apríla 1958 ako rozhodnutie Rady 255/58. Podľa Súdneho dvora je zrejmé, že článok 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES „ sa nemá vzťahovať na činnosti týkajúce sa iných výrobkov, ako sú vojenské výrobky, ktoré sú ustanovené v (príslušnom) zozname “.[8]

Výklad článku 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES a definícia jeho rozsahu pôsobnosti musia zároveň zohľadňovať skutočnosť, že politiky týkajúce sa obstarávania a techniky sa vyvíjajú. Zoznam z roku 1958 sa zdá byť z hľadiska techniky dostatočne všeobecný na to, aby sa vzťahoval na nedávny i budúci vývoj. Článok 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES sa môže rovnako vzťahovať na obstarávanie služieb a prác, ktoré sa priamo týkajú tovaru uvedeného na zozname, ako aj na moderné obstarávacie metódy za predpokladu, že sú vždy splnené ostatné podmienky uplatniteľnosti článku 296.

Na druhej strane, zoznam z roku 1958 zahŕňa iba zariadenia, ktoré sú čisto vojenskej povahy a slúžia iba na vojenské účely . Je pravda, že bezpečnosť sa stáva komplexným pojmom z dôvodu nových hrozieb, ktoré zotierajú tradičnú deliacu čiaru medzi vojenskými a nevojenskými, vonkajšími a vnútornými dimenziami bezpečnosti. Keďže sa však úlohy vojenských a nevojenských bezpečnostných síl stále líšia, je za normálnych okolností možné rozlišovať medzi vojenským a nevojenským obstarávaním.

Povaha výrobkov na zozname z roku 1958 a presný odkaz v článku 296 Zmluvy o ES na „ osobitne na vojenské účely“ potvrdzujú, že na základe článku 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES sa môže z pravidiel Spoločenstva vyňať iba obstarávanie zariadení, ktoré sú navrhnuté, vyvinuté a vyrábané osobitne na vojenské účely.[9]

Obstarávanie na nevojenské bezpečnostné účely je naopak vyňaté z rozsahu pôsobnosti článku 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES. Pri týchto obstarávaniach môžu na výnimku z pravidiel Spoločenstva na základe článku 14 smernice o verejnom obstarávaní oprávňovať záujmy bezpečnosti iba za predpokladu, že sú splnené podmienky na uplatnenie takejto výnimky.[10]

Na rozdiel od článku 296 ods. 1 písm. b) sa článok 296 ods. 1 písm. a) Zmluvy o ES môže vzťahovať aj na obstarávanie vybavenia, ktoré má dvojaké použitie, teda slúži nielen na vojenské, ale aj na nevojenské bezpečnostné účely, ak by uplatňovanie pravidiel Spoločenstva ukladalo členskému štátu za povinnosť sprístupniť informácie poškodzujúce základné záujmy jeho bezpečnosti.

4. PODMIENKY UPLATŇOVANIA

Vojenské vybavenie uvedené na zozname z roku 1958 nepredstavuje automatickú výnimku z pravidiel vnútorného trhu. V rozhodnutí Rady 255/58 sa uvádza, že zoznam zahŕňa vybavenie, pri ktorom majú členské štáty oprávnený záujem na tom, aby mohli prijať opatrenia ustanovené v článku 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES. Inými slovami, rozhodnutie Rady ako také neumožňuje automatické uplatňovanie tejto výnimky. Súdny dvor navyše niekoľkokrát potvrdil, že článok 296 Zmluvy o ES nepredstavuje automatickú výnimku pre oblasť obrany.[11] Akákoľvek výnimka má naopak právny základ v článku 296 Zmluvy o ES a to znamená, že prvky na príslušnom zozname môžu tvoriť výnimku iba vtedy, ak sú splnené podmienky na uplatnenie článku 296 Zmluvy o ES.[12]

V zmysle článku 296 Zmluvy o ES môžu členské štáty prijímať opatrenia, ktoré považujú za nevyhnutné pre ochranu základných záujmov svojej bezpečnosti. Predpokladá sa, že toto ustanovenie poskytuje členským štátom značný manévrovací priestor pri rozhodovaní o tom, ako chrániť základné záujmy bezpečnosti[13]. Znenie („potrebné na ochranu...“) však takisto ukazuje, že tento priestor nie je obmedzený. Pozorným čítaním tohto ustanovenia („ potrebné na ochranu ...“) sa však ukáže, že toto konanie nie je neobmedzené. Samotná existencia článku 298 Zmluvy o ES, v ktorom sa ustanovuje osobitý postup dodržiavaný v prípade možného nesprávneho uplatňovania článku 296 Zmluvy o ES, potvrdzuje, že členské štáty nemajú absolútnu slobodu pri rozhodovaní o tom, či konkrétnu zákazku pre obstarávanie vylúčia z pravidiel vnútorného trhu. Naopak, „ je povinnosťou členského štátu, ktorý sa snaží uplatniť článok 296 Zmluvy o ES, aby poskytol dôkaz o tom, že príslušné výnimky nepresahujú hranice takýchto (jasne definovaných) prípadov “ a aby preukázal, „ že dané výnimky ... sú potrebné na ochranu základných záujmov jeho bezpečnosti “. [14]

Jediným zámerom, ktorý oprávňuje použiť takúto výnimku, je ochrana základných záujmov bezpečnosti členských štátov. Ostatné záujmy, predovšetkým obchodné a hospodárske, nemôžu oprávňovať na výnimku podľa článku 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES, aj keď sú spojené s výrobou alebo s obchodovaním so zbraňami, strelivom alebo s vojenským materiálom. Na nepriame nevojenské náhrady, napríklad, ktoré neslúžia konkrétnym bezpečnostným záujmom, ale všeobecným hospodárskym záujmom, sa nevzťahuje článok 296 Zmluvy o ES, aj keď sú spojené s obstarávaniami pre rezort obrany, ktoré tvoria výnimku podľa príslušného článku.[15]

Záujmy bezpečnosti členských štátov by sa mali zároveň zvažovať z európskej perspektívy. Môžu sa líšiť napríklad z geografických alebo z historických dôvodov. Na druhej strane, európska integrácia vedie k neustále narastajúcemu prepojeniu národných záujmov medzi členskými štátmi. Rozvoj spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a európskej bezpečnostnej a obrannej politiky ukazuje, že to platí stále viac práve v oblasti bezpečnosti a obrany. Spoločným cieľom členských štátov je najmä rozvoj spoločného trhu s obrannými zariadeniami a konkurencieschopnej obrannej priemyselnej a technologickej základne. Na to by mali myslieť, keď zvažujú, či by uplatnenie pravidiel EÚ o obstarávaní, ktorých cieľom je podporovať hospodársku súťaž v rámci Európy, ohrozilo základné záujmy ich bezpečnosti.

Článok 296 Zmluvy o ES sa navyše nevzťahuje na ochranu všeobecných záujmov bezpečnosti, ale na ochranu základných záujmov bezpečnosti. Táto definícia podčiarkuje výnimočný charakter danej výnimky a jasne uvádza, že samotná vojenská povaha zariadení uvedených na zozname z roku 1958 nestačí na to, aby oprávňovala na výnimku z pravidiel EÚ o obstarávaní. Toto zvlášť dôrazné znenie („základné“) naopak obmedzuje prípadné výnimky z obstarávania, ktoré je pre vojenský potenciál členských štátov najdôležitejšie.

Znenie článku 298 Zmluvy o ES a príslušná judikatúra, ktoré sa všeobecne týkajú článku 296, potvrdzujú, že toto zdôvodnenie by sa malo vzťahovať nielen na uplatňovanie odseku 1 písm. a), ale aj na uplatňovanie odseku 1 písm. b) článku 296 Zmluvy o ES.

5. SPÔSOB UPLATŇOVANIA ČLÁNKU 296 ZMLUVY O ES

Členské štáty majú privilégium definovať základné záujmy svojej bezpečnosti a povinnosť tieto záujmy chrániť. Koncepcia základných záujmov bezpečnosti im dáva voľnosť pri výbere opatrení, ktoré majú tieto záujmy chrániť, ale aj osobitnú povinnosť dodržiavať záväzky vyplývajúce zo zmluvy a povinnosť nezneužívať túto voľnosť. Členské štáty nesmú zabúdať najmä na to, že výnimka podľa článku 296 Zmluvy o ES sa uplatňuje iba v jasne definovaných prípadoch a takisto sa musia uistiť, že táto výnimka „ nepresahuje hranice takýchto prípadov “.[16]

Pokiaľ ide o obstarávanie, členské štáty môžu zladiť svoje privilégiá v oblasti bezpečnosti so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy iba tak, že pri každej zákazke pre obstarávanie starostlivo posúdia, či je výnimka z pravidiel Spoločenstva oprávnená alebo neoprávnená. Takéto jednotlivé posudzovanie každého prípadu musí byť obzvlášť dôkladné na rozhraní článku 296 Zmluvy o ES, kde by uplatnenie výnimky mohlo byť sporné.

Predovšetkým to znamená, že verejní obstarávatelia musia zvážiť:

- Ktorého základného záujmu bezpečnosti sa to týka?

- Aké je spojenie medzi týmto záujmom bezpečnosti a konkrétnym rozhodnutím o obstarávaní?

- Prečo je neuplatňovanie smernice o verejnom obstarávaní v tomto konkrétnom prípade dôležité pre ochranu príslušného základného záujmu bezpečnosti?

V článku 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES sa zároveň ustanovuje, že opatrenia prijaté v zmysle tohto článku „ nesmú nepriaznivo ovplyvňovať podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu týkajúce sa výrobkov, ktoré nie sú určené osobitne na vojenské účely“. V rámci obstarávania pre rezort obrany sa to môže týkať náhrad a to najmä nepriamych nevojenských náhrad. Členské štáty sa preto musia uistiť, že dohody o náhradách týkajúce sa zákaziek pre obranu, na ktoré sa vzťahuje článok 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES, sa riadia týmto ustanovením.

6. ÚLOHA KOMISIE

Úlohou Komisie nie je posudzovať základné záujmy bezpečnosti členských štátov, ani vojenské vybavenie, ktoré obstarávajú s cieľom chrániť tieto záujmy. Komisia však ako ochranca zmluvy môže skontrolovať, či sú pri zákazkách v oblasti obstarávania splnené podmienky na uplatnenie výnimky na základe článku 296 Zmluvy o ES.

V takýchto prípadoch je povinnosťou členských štátov na žiadosť Spoločenstva poskytnúť potrebné informácie a dokázať, že daná výnimka je nevyhnutná pre ochranu základných záujmov ich bezpečnosti. Súdny dvor opakovane uviedol, že „ z článku 10 Zmluvy o ES vyplýva, že členské štáty sú povinné spolupracovať v dobrej viere pri prieskume vykonávanom Komisiou podľa článku 226 Zmluvy o ES a poskytovať Komisii všetky informácie, ktoré si na tento účel vyžiada “.[17] Týka sa to všetkých skúmaní, ktoré Komisia vykonáva ako ochranca zmluvy, vrátane prípadných overení uplatniteľnosti článku 296 Zmluvy o ES na zákazky pre rezort obrany.

Je preto povinnosťou príslušného členského štátu, aby počas skúmania vo veci obstarávania pre rezort obrany, ktoré vykonáva Komisia, predložil dôkazy o tom, že na základe konkrétnych podmienok príslušného obstarávania by uplatňovanie smernice Spoločenstva ohrozilo základné záujmy jeho bezpečnosti. Všeobecné odkazy na geografickú a politickú situáciu, na históriu a na záväzky voči Aliancii nie sú v tomto prípade postačujúce.

V zmysle článku 287 Zmluvy o ES sa členským štátom zaručuje, že Komisia zabezpečí absolútnu dôvernosť získaných informácií.

Ak opatrenia prijaté podľa článku 296 Zmluvy o ES poškodzujú podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, Komisia a príslušný členský štát môžu v súlade s článkom 298 Zmluvy o ES spoločne preskúmať, ako sa dajú tieto opatrenia prispôsobiť pravidlám ustanoveným v zmluve.

Komisia sa môže v tejto veci obrátiť priamo na Súdny dvor, ak si myslí, že členský štát nesprávne využíva právomoci ustanovené v článku 296 Zmluvy o ES. V takom prípade je povinnosťou členského štátu dokázať, že príslušná výnimka je oprávnená.

Pri posudzovaní prípadných porušení bude Komisia brať do úvahy osobitú citlivosť sektora obrany. Komisia bude zároveň pokračovať v príprave možnej smernice o obstarávaní vojenského vybavenia, na ktoré sa nevzťahuje článok 296 Zmluvy o ES.

[1] KOM(2003) 113, 11. marca 2003.

[2] KOM(2004) 608, 23. septembra 2004.

[3] KOM(2005) 626, 6. decembra 2005.

[4] V článku XXIII odsek 1 Dohody o vládnom obstarávaní sa uvádza, že „nič nemôže zabrániť stranám podniknúť všetky opatrenia a zamlčať informácie v rozsahu, ktorý považujú za potrebný pre ochranu svojich základných bezpečnostných záujmov týkajúcich sa obstarávania zbraní, munície a vojenského materiálu alebo týkajúcich sa obstarávania, ktoré je nevyhnutné z hľadiska národnej bezpečnosti alebo národnej obrany“. V súlade s týmito ustanoveniami sa v prílohe 1 časť 3 v dodatku 1 ku GPA uvádza zoznam dodávok a zariadení zakúpených ministerstvami obrany, na ktoré sa dohoda vzťahuje. Zoznam sa týka iba nevojenského materiálu.

[5] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby.

[6] Rozsudok zo 4. októbra 1991, vo veci C-367/89 Richardt a Les Accessoires Scientifiques , bod 20; najmä pre verejné obstarávanie: rozsudok z 3. mája 1994, vo veci C-328/92 Komisia/Španielsko , bod 15; rozsudok z 28. marca 1995, vo veci C-324/93 Evans Medical a Macfarlan Smith , bod 48.

[7] Rozsudok zo 16. septembra 1999, vo veci C-414/97 Komisia/Španielsko , bod 21; rozsudok z 15. mája 1986, vo veci C-222/84 Johnston , bod 26.

[8] Rozsudok z 30. septembra 2003, vo veci T-26/01 Fiocchi Munizioni/Komisia , bod 61; pozri aj stanovisko generálneho advokáta Jacobsa z 8. mája 1991, vo veci C-367/89 Richardt a Les Accessoires Scientifiques , bod 30.

[9] Vec T-26/01 Fiocchi Munizioni/Komisia , body 59 a 61.

[10] V článku 14 smernice 2004/18/ES sa uvádza: „Táto smernica sa nevzťahuje na verejné zákazky, ktoré sú vyhlásené za tajné, ak ich plnenie musia sprevádzať osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte, alebo ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov daného členského štátu“.

[11] Rozsudok z 26. októbra 1999, vo veci C-273/97 Sirdar , body 15-16; rozsudok 11. januára 2000, vo veci 285/98 Kreil , bod 16; rozsudok z 11. marca 2003, vo veci C-186/01 Dory , bod 30-31.

[12] Pozri aj odpoveď Rady z 3. októbra 1985 pre poslankyňu EP pani Van Hemeldonckovú (1985)0574/F; porovnaním: rozsudok 13. júla 2000, vo veci C-423/98 Albore , body 22-23.

[13] Vec T-26/01 Fiocchi Munizioni/Komisia, bod 58.

[14] Vec C-414/97 Komisia/Španielsko , bod 22.

[15] Náhrady predstavujú kompenzácie, ktoré mnoho vlád požaduje od inonárodných poskytovateľov pre rezort obrany ako podmienku pre nákup vojenského vybavenia. Tieto náhrady sa môžu vzťahovať na široké spektrum činností: priame náhrady sú priamo spojené s predmetom obstarávania, nepriame náhrady naopak nie sú a môžu byť vojenskej i civilnej povahy.

[16] Vec C-414/97 Komisia/Španielsko , bod 22.

[17] Rozsudok z 13. júla 2004, vo veci 82/03 Komisia/Taliansko , bod 15.