[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 5.12.2006

KOM(2006) 762 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

SPRÁVA O KONVERGENCII, DECEMBER 2006

(pripravené v súlade s článkom 12 2 ods. 2 Zmluvy){SEK(2006) 1570}

1. ÚčEL SPRÁVY

V súlade s článkom 122 ods. 2 Zmluvy sa od Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) žiada, aby správu o vývoji plnenia ich záväzkov v súvislosti s dosiahnutím hospodárskej a menovej únie podávali Rade aspoň raz za dva roky, alebo na žiadosť členského štátu s výnimkou.

Posledné konvergenčné správy Komisie a ECB, prijaté v októbri 2004, sa vzťahujú na desať členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v máji 2004, a Švédsko.[1] Na žiadosť príslušných národných orgánov boli Litva a Slovinsko hodnotené v správach o konvergencii, ktoré boli uverejnené v máji 2006.[2] Súčasná správa pokrýva ďalších deväť členských štátov s výnimkou: Českú republiku, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovensko a Švédsko.[3] Detailnejšie zhodnotenie stavu konvergencie v týchto krajinách je v technickej prílohe pripojenej k tejto správe [SEC(2006) 1570].

Obsah správ pripravených Komisiou a ECB sa riadi článkom 121 ods. 1 Zmluvy, v ktorom sa nariaďuje, aby správy obsahovali aj preskúmanie zlučiteľnosti národných právnych predpisov s článkami 108 a 109 Zmluvy, ako aj štatútom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a ECB. Správy musia zároveň preskúmať napredovanie v dosahovaní vysokého stupňa konvergencie podľa plnenia konvergenčných kritérií (stabilita cien, stav verejných financií, stabilita výmenných kurzov, dlhodobá úroková miera) a vziať do úvahy viaceré ďalšie faktory uvedené v poslednom pododseku článku 121 ods. 1. Tieto štyri konvergenčné kritériá sú ďalej rozvinuté v protokole pripojenom k Zmluve (Protokol č. 21 o konvergenčných kritériách).

Preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov , vrátane štatútov národných centrálnych bánk, s článkami 108 a 109 Zmluvy a štatútu ESCB/ECB, požaduje zhodnotenie súladu so zákazom menového financovania (článok 101 Zmluvy), so zákazom zvýhodneného prístupu (čl. 102 Zmluvy), so zlučiteľnosťou s cieľmi ESCB (čl. 105.1 Zmluvy), s nezávislosťou centrálnej banky (čl. 108 Zmluvy) a integráciou národných centrálnych bánk do ESCB (niektoré články Zmluvy a štatútu ESCB).

Kritérium stability cien je stanovené v článku 121 ods. 1 Zmluvy: „dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability […], ako ukazuje miera inflácie, ktorá sa približuje k miere inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky“.

V článku 1 Protokolu o konvergenčných kritériách sa uvádza „kritérium cenovej stability […] znamená, že členský štát si udržiava dlhodobú cenovú stabilitu a priemernú mieru inflácie vykazovanú v priebehu roka pred preskúmaním, ktorá neprekračuje viac ako o 1,5 percentného bodu miery inflácie maximálne troch členských štátov, ktoré dosiahli v oblasti cenovej stability najlepšie výsledky. Inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien na porovnateľnom základe, ktorý zohľadní rozdiely medzi definíciami jednotlivých štátov“. Požiadavka udržateľnosti znamená, že uspokojivý vývoj inflácie sa musí dosiahnuť primeraným správaním vstupných výdavkov a ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj cien štrukturálne, skôr ako brať do úvahy vplyv dočasných faktorov. Skúmanie konvergencie preto zahŕňa hodnotenie zásadných faktorov inflácie a strednodobých výhľadov. Hodnotí sa tiež schopnosť krajiny dosiahnuť referenčnú hodnotu v nasledujúcich mesiacoch.

Podľa výpočtov dosiahla referenčná hodnota inflácie úroveň 2,8 % v októbri 2006[4], pričom najlepší výkon podalo Poľsko, Fínsko a Švédsko.

Zmluva sa odvoláva na kritérium výmenných kurzov v tretej zarážke článku 121 nasledovne „dodržanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov Európskeho menového systému minimálne počas dvoch rokov bez devalvácie voči mene iného členského štátu.“

V článku 3 Protokolu o konvergenčných kritériách sa uvádza: „kritérium účasti v mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému (...) znamená, že členský štát dodržiaval normálne rozpätie stanovené mechanizmom výmenných kurzov Európskeho menového systému bez výrazného napätia minimálne dva predchádzajúce roky pred preskúmaním. Osobitne v tomto období členský štát z vlastného podnetu nedevalvoval bilaterálny výmenný kurz svojej meny voči mene ktoréhokoľvek iného členského štátu.“

Príslušné dvojročné obdobie na zhodnotenie stability výmenných kurzov v tejto správe je od novembra 2004 do októbra 2006.

Kritérium stavu verejných financi je stanovené v druhej zarážke článku 121 ods. 1 Zmluvy nasledovne: „udržanie stability stavu štátnych finančných prostriedkov, ktorý vychádza zo stavu štátneho rozpočtu, ktorý nevykazuje nadmerný deficit v zmysle článku 104 ods. 6.“ Okrem toho sa v článku 2 Protokolu o konvergenčných kritériách ustanovuje, že toto kritérium znamená: „v čase vykazovania sa na členský štát nevzťahuje rozhodnutie Rady podľa článku 104 ods. 6 tejto Zmluvy o výskyte nadmerného deficitu“.

V štvrtej zarážke článku 121 ods. 1 Zmluvy sa vyžaduje „stálosť konvergencie dosiahnuteľnej členským štátom a jeho účasti v mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery .“ V článku 4 Protokolu o konvergenčných kritériách sa ďalej uvádza „kritérium konvergencie úrokových sadzieb (...) znamená, že v priebehu jedného roka pred preskúmaním neprekročila priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu o viac ako dva percentné body úrokovú sadzbu tých troch štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosiahli najlepšie výsledky. Úrokové sadzby sa hodnotia na základe dlhodobých štátnych dlhopisov alebo porovnateľných cenných papierov, pričom sa prihliada na rozdielne definície v jednotlivých členských štátoch.“

Podľa výpočtov dosiahla referenčná hodnota úrokových sadzieb v októbri 2006 úroveň 6,2 %.

V článku 121 Zmluvy sa zároveň vyžaduje preskúmanie doplňujúcich faktorov, ktoré sú dôležité pre ekonomickú integráciu a konvergenciu. K týmto doplňujúcim faktorom patrí integráciu finančného a výrobkového trhu, vývoj platobnej bilancie na bežných účtoch a vývoj mzdových nákladov za jednotku a ďalšie cenové indexy, ktoré sú zahrnuté do hodnotenia cenovej stability.

2. HODNOTENIE PODľA čLENSKÝCH šTÁTOV

2.1. Česká republika

Podľa správy Komisie o konvergencii z roku 2004 Česká republika spĺňa dve kritériá konvergencie (kritérium cenovej stability a dlhodobých úrokových mier). V rámci hodnotenia právnej konvergencie sa dospelo k názoru, že právne predpisy Českej republiky nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Zákon o Českej národnej banke (ČNB) bol počas posledných rokov niekoľkokrát zmenený a doplnený, najmä v rokoch 2005 a 2006. Nezlučiteľnosti zdôraznené v správe o konvergencii z roku 2004 však neboli odstránené.

Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, právne predpisy Českej republiky, najmä zákon o Českej národnej banke, nie je v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Ročná inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) v Českej republike bola od začiatku roku 2002 pod 3,5 %, pričom priemer za obdobie rokov 1999 až 2005 bol 2,3 %. Počas posledných rokov boli zaznamenané značné inflačné tlaky bez zmeny. Inflácia miezd sa znižovala vplyvom uvoľneného trhu práce, aj keď periodické podmienky sa postupne zlepšili počas obdobia rokov 2003 až 2005. Rast dovozných cien bol do značnej miery obmedzený zhodnocovaním výmenných kurzov koruny v nominálnych platných podmienkach. Česká inflácia bola napriek tomu do istej miery nestála kvôli vplyvu regulovaných cien, pristúpeniu k EÚ a kolísaniu cien potravín a dovozných cien. V období rokov 2007 až 2008 sa očakáva mierne zvýšenie inflácie spôsobené lepšími periodickými podmienkami a plánovaným zvýšením spotrebnej dane a regulovaných cien. Vývoj inflácie bude v strednodobom horizonte závisieť od vývoja výmenných kurzov pri zohľadnení vysokej miery otvorenosti Českej republiky a pozície fiškálnej politiky. Od apríla 2005 dosahovala 12-mesačná priemerná inflácia v Českej republike referenčnú hodnotu alebo úroveň pod touto hodnotou. Priemerná miera inflácie v Českej republike počas 12 mesiacov do októbra 2006 bola 2,2 %, čo je menej ako referenčná hodnota na úrovni 2,8 % a je pravdepodobné, že zostane pod referenčnou hodnotou ešte niekoľko mesiacov. Česká republika spĺňa kritérium cenovej stability.

Na Českú republiku sa v súčasnosti vzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004)[5]. Rada odporučila Českej republike znížiť deficit pod 3 % HDP do roku 2008 spoľahlivým a udržateľným spôsobom. K zvýšeniu deficitu verejných financií po roku 2000 došlo do veľkej miery v dôsledku jednorazových opatrení spojených s prechodom predovšetkým v súvislosti s reštrukturalizáciou v podnikateľskom odvetví a bankovníctve a v dôsledku zvyšovania sociálnych výdavkov. Významné zníženie deficitu v roku 2004 na 2,9 % HDP sa pripísalo hlavne oživeniu ekonomického rastu a možnosti udelenej vládnym orgánom preniesť nevyčerpané finančné prostriedky. Ekonomické podmienky pomohli fiškálnemu posilneniu počas nedávnych rokov, napriek sa silný rast nevyužil na zrýchlenie tempa fiškálnej úpravy. Kým percento zadlženia sa podstatne zvýšilo v porovnaní s rokom 2000, zostáva relatívne nízko na úrovni približne 30 % HDP. Deficit verejných financií v roku 2005 bol na úrovni 3,6 % HDP a verejný dlh dosiahol úroveň 30,4 % HDP.[6] Česká republika nespĺňa kritérium stavu verejných financií.

Česká koruna sa nezúčastňuje na ERM II. Od roku 1998 Česká republika riadi režim plánovania miery inflácie v spojení s plávajúcim kurzom. Česká koruna zaznamenala dlhodobé nominálne zhodnocovanie od konca 90. rokov 20. storočia s výnimkou obdobia od polovice roka 2002 do jari 2004. Počas týchto dvoch rokov pred týmto hodnotením, t.j. medzi novembrom 2004 a októbrom 2006, sa koruna voči euru zhodnotila približne o 10 %. Česká republika nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Českej republike v priebehu roka do októbra 2006 bola 3,8 % pod referenčnou hodnotou na úrovni 6,2 %. Priemerné dlhodobé úrokové miery v Českej republike boli pod referenčnou hodnotou od vstupu do EÚ. Od začiatku roka 2005 výnosy z dlhopisov českej vlády tesne kopírovali dlhopisy z eurozóny, s úrokovým diferenciálom neprevyšujúcim 35 bázických bodov. Po období mierneho pozitívneho rozdielu v roku 2005 sa rozsah zmenil na mierne negatívny v prvej polovici roka 2006. Česká republika spĺňa kritérium konvergencie dlhodobej úrokovej miery.

Skúmali sa aj doplňujúce faktory, vrátane integrácie výrobkového a finančného trhu a vývoja platobnej bilancie. Česká ekonomika je vysoko integrovaná s ekonomikou EÚ. Predovšetkým sa významne rozvil obchod a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi. Dosiahla sa aj značná integrácia domáceho finančného odvetvia do rozsiahlejšieho odvetvia EÚ, predovšetkým prostredníctvom vysokej miery zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov. Pozícia Českej republiky v zahraničí sa počas uplynulých rokov zlepšila. Súčasný deficit bežných účtov sa významne znížil z približne 6 % HDP v roku 2003 na takmer 2 % HDP v roku 2005, najmä kvôli prudkej zmene vo vývoze tovaru. Z finančnej stránky je finančné vykazovanie v prebytku, čo zvlášť odzrkadľuje podstatný nárast v príleve čistých priamych zahraničných investícií, ktoré v roku 2005 dosiahli približne 8 % HDP.

Vzhľadom na toto hodnotenie Komisia dospela k záveru, že štatút Českej republiky ako „členského štátu s výnimkou“ sa nemení.

2.2. Estónsko

Podľa správy Komisie o konvergencii z roku 2004 Estónsko spĺňa dve kritériá konvergencie (cenová stabilita a stav verejných financií) a nebol dôvod pochybovať, že Estónsko by nesplnilo kritérium úrokovej miery. V hodnotení právnej konvergencie sa dospelo k názoru, že právne predpisy Estónska nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, právne predpisy Estónska (najmä zákon o Eesti Pank, Ústava Estónskej republiky, ako aj zákon o mene a zákon o bezpečnosti estónskej koruny) nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Návrh zákona pozmeňujúci a doplňujúci zákon o Eesti Pank bol predložený parlamentu (Riigikogu) v septembri 2005 a prijatý 7. júna 2006. Vzhľadom na zákon o Eesti Pank, nezlučiteľnosti uvedené v správe o konvergencii z roku 2004 boli odstránené. Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, článok 111 Estónskej ústavy nie je formálne zlučiteľný s požiadavkami Zmluvy a štatútom ESCB. Napriek tomu sa v rozhodnutí komory estónskeho najvyššieho súdu pre revíziu ústavy z 11. mája 2006 presne definuje najmä neuplatniteľnosť článku 111 po zavedení eura v Estónsku, a preto akákoľvek ďalšia zmena a doplnenie už nie je potrebná.

Vnútroštátne právne predpisy Estónska sa môžu považovať za plne zlučiteľné s požiadavkami Zmluvy a štatútu ESCB, s výhradou, že sa zruší zákon o mene a zákon o bezpečnosti estónskej koruny s účinnosťou odo dňa zavedenia eura.

Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien v Estónsku zaznamenala silnú tendenciu spomalenia počas posledného desaťročia a v roku 2003 sa ustálila na 1,4 %. Inflácia sa však zvýšila na 3 % v roku 2004 a v roku 2005 na 4,1 % a odvtedy už zostala na vysokej úrovni. Hoci to zo začiatku spôsobovali vonkajšie cenové šoky (najmä vyššie celosvetové ceny ropy) a úprava nepriamych daní, zdá sa, že takisto zásadné inflačné tlaky sa zvýšili nedávno, keď sa v dôsledku rastúceho dopytu a napätého trhu práce zvyšuje kapacitný tlak na hospodárstvo. Očakáva sa, že inflácia ostane na vyššej úrovni ešte nejaký čas vplyvom silného dopytu a rastu miezd, vyšších cien energií pre domácnosti, ako aj zvýšenia nepriamych daní, aby sa splnili požiadavky EÚ. Estónska 12-mesačná priemerná inflácia bola nad referenčnou hodnotou od septembra 2004. Priemerná miera inflácie Estónska počas 12 mesiacov do októbra 2006 bola 4,3 %, čo je viac ako 2,8 % referenčnej hodnoty a je pravdepodobné, že zostane nad referenčnou hodnotou ešte niekoľko mesiacov. Estónsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

Na Estónsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. V období rokov 2000 až 2005 Estónsko zaznamenalo priemerný všeobecný prebytok verejných financií 1,1 % HDP. Rozpočtové ciele boli pravidelne prekonávané, najmä čo sa týka vývoja rastúcich príjmov. V roku 2005 Estónsko zaznamenalo všeobecný prebytok verejných financií na úrovni 2,3 %, na tej istej úrovni ako predchádzajúci rok.[7] Periodicky upravený prebytok sa mierne znížil v roku 2005, čo naznačuje expanzívnu fiškálnu politiku v období veľmi silného rastu. Tento všeobecný hrubý dlh verejných financií v roku 2005 predstavoval 4,5 % HDP, pričom ide o najnižšiu úroveň zo všetkých členských štátov EÚ. Vládne orgány využili toto obdobie silného rastu na vybudovanie značných vládnych rezerv. Estónsko spĺňa kritérium stavu verejných financií.

Od 28. júna 2004 sa Estónsko zúčastňuje na ERM II, čo v čase prijatia tejto správy predstavuje obdobie dlhšie ako dva roky. Pred vstupom do ERM II Estónsko úspešne uplatňovalo menový režim zakotvený na nemeckej marke a od roku 1992 na eure. Po vstupe do ERM II sa Estónsko jednostranne zaviazalo udržať svoju menu v systéme. Dodatočné ukazovatele, ako napríklad vývoj krátkodobých úrokových sadzieb a rezerv zahraničných výmenných kurzov, nepoukazujú na tlaky na výmenné kurzy. Mena sa teší vysokej kredibilite finančných trhov a verejnosti. Počas dvojročného obdobia pod dohľadom sa estónska koruna neodchýlila od svojej centrálnej parity a nezaznamenala vážnejšie napätie. Estónsko spĺňa kritérium výmenného kurzu.

V dôsledku nízkej úrovne zadlženosti Estónska nie je k dispozícii žiaden orientačný dlhodobý štátny dlhopis alebo porovnateľný cenný papier, aby sa mohla hodnotiť stálosť konvergencie vzhľadom na dlhodobé úrokové miery. Ukazovateľ úrokovej miery založený na dlhodobých bankových úveroch v korunách domácnostiam a nefinančným firmám bol priemerne 4,1 % v priebehu roka do septembra 2006[8]. Na základe vývoja ukazovateľa úrokových mier a pri zohľadnení i okrem iného aj nízkeho verejného dlhu nie sú žiadne dôvody konštatovať, že Estónsko nespĺňa kritérium dlhodobých úrokových mier.

Skúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane integrácie výrobkového a finančného trhu a vývoja platobnej bilancie. Estónska ekonomika je vysoko integrovaná s ekonomikou EÚ. Predovšetkým sa rozvinul obchod a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi a značne sa rozvila integrácia domáceho finančného odvetvia do rozsiahlejšieho odvetvia EÚ, najmä prostredníctvom vysokej miery zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov a rozšíreným využitím eura ako meny na výpožičky a investície. Súčasný deficit bežných účtov presiahol 10 % HDP od roku 2002. Vysoký deficit bežných účtov v značnej miere odráža rýchly proces rastu v záujme dosiahnutia potrebnej úrovne, kde sú zahraničné úspory mobilizované prostredníctvom vonkajších výpožičiek, aby sa zvýšil rast investícií a produktivity. Napriek tomu z vonkajšej pozície vyplývajú zásadné strednodobé finančné potreby, pričom je nevyhnutné produktívne využitie prílevu investícií. Vonkajší schodok bol financovaný najmä značným prílevom zahraničných priamych investícií a vnútroskupinovým bankovým požičiavaním.

Na základe tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Estónska ako „členského štátu s výnimkou“ sa nemení.

2.3. Cyprus

V správe Komisie o konvergencii z roku 2004 Cyprus spĺňa dve kritériá konvergencie (cenovú stabilitu a dlhodobú úrokovú mieru). V hodnotení konvergencie právnych predpisov sa dospelo k záveru, že právne predpisy Cypru nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Neboli zatiaľ uzákonené žiadne právne predpisy, ktoré by riešili nezlučiteľnosti uvedené v správe o konvergencii z roku 2004. Napriek tomu návrh zákona, ktorým sa pozmeňuje a dopĺňa zákon o Centrálnej banke Cypru z rokov 2002 a 2003, bol predložený parlamentu 12. októbra 2006 na účely odstránenia predmetných nezlučiteľností a zabezpečenia úplného súladu so Zmluvou a štatútom ESCB/ECB. V súčasnej podobe sa týmto návrhom zákona odstraňujú všetky nezlučiteľnosti stanovené v správe o konvergencii z roku 2004.

Cyperské právne predpisy, predovšetkým zákon o Centrálnej banke Cypru, nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB, najmä pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, až kým sa neprijme navrhovaný nový právny predpis.

Cyprus sa zvyčajne tešil pomerne nízkej, aj keď niekedy nestálej inflácii, ktorá bola odrazom citlivosti jeho malej a otvorenej ekonomiky na vonkajšie cenové šoky. Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien bola počas obdobia rokov 1999 až 2005 priemerne na úrovni 2,7 % ale zvýšila sa približne na 6 % na jar 2000 a opäť v zime 2003, v druhom prípade bolo zvýšenie čiastočne spôsobené zvýšením sadzieb DPH a spotrebnej dane v súvislosti s pristúpením krajiny k EÚ. Inflácia sa na začiatku roka 2006 zvýšila, ale počas posledných mesiacov sa znížila na 1,7 % v októbri 2006. Tieto výkyvy do značnej miery odrážajú vplyv cien energií a potravín. Po odznení šoku z cien energií sa očakáva postupné klesanie inflácie. Napriek tomu zvýšenia DPH a spotrebnej dane súvisiace s plnením požiadaviek EÚ budú mať pravdepodobne značný vplyv na zvýšenie inflácie, najneskôr keď súčasné zásahy stratia platnosť na konci roku 2007. Vývoj inflácie v strednodobom horizonte bude vo veľkej miere závisieť od obmedzenia možných tlakov na mzdy. 12-mesačná priemerná inflácia na Cypre bola pod referenčnou hodnotou od augusta 2005. Priemerná miera inflácie na Cypre počas 12 mesiacov do októbra 2006 bola na úrovni 2,3 %, čo je menej ako referenčná hodnota 2,8 %. Očakáva sa, že pod referenčnou hodnotou ostane ešte niekoľko mesiacov. Cyprus spĺňa kritérium cenovej stability.

Na Cyprus sa v súčasnosti nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Rozhodnutie o existencii takéhoto deficitu na Cypre prijaté Radou 5. júla 2004[9] bolo zrušené rozhodnutím Rady z 11. júla 2006[10]. Deficit verejných financií vrcholil na úrovni 6,3 % v roku 2003 ale v nasledujúcich rokoch sa výrazne znížil na úroveň 2,3 % HDP v roku 2005.[11] Počas týchto šiestich rokov do roku 2005 sa podiel celkových príjmov, ako aj podiel celkových výdavkov priemerne zvyšoval. Celkové príjmy sa zvýšili v dôsledku uplatňovania rôznych štrukturálnych a jednorazových opatrení. Štrukturálne opatrenia zahŕňali zosúladenie sadzieb DPH s acquis a odradzujúce opatrenia v súvislosti s daňovými únikmi, kým jednorazové opatrenia nadobudli formu mimoriadnych dividend zo zisku za minulé roky v prípade polovládnych organizácií a formu daňovej amnestie. Rast výdavkov bol obmedzený zavedením najvyššej hranice nominálnych sadzieb rastu súčasných primárnych a kapitálových výdavkov a táto politika pokračovala v nasledujúcich rozpočtoch. Verejný dlh sa v roku 2005 znížil na 69,2 % HDP. Cyprus spĺňa kritérium stavu verejných financií.

Cyperská libra sa zúčastňuje na ERM II od 2. mája 2005, čo v čase prijatia tejto správy predstavuje obdobie 19 mesiacov. Pred vstupom do ERM II, Centrálna banka Cypru riadila systém, aby zvládla fluktuácie voči euru v rámci úzkeho pásma ±2¼% od strednej hodnoty. Širšie fluktuačné pásmo ±15% bolo v platnosti od roku 2001, ale širšie fluktuačné rozpätie sa prakticky nevyužívalo. V období hodnotenia, ktoré nebolo kryté účasťou v rámci ERM II, sa libra priblížila k úrovni budúcej strednej hodnoty. Od vstupu do ERM II libra zostala blízko strednej hodnoty a nezaznamenala žiadne mimoriadne tlaky. Cyprus nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera Cypru v priebehu roka do októbra 2006 bola 4,1 %, teda nižšia ako referenčná hodnota vo výške 6,2 %. Priemerná dlhodobá úroková miera bola pod referenčnou hodnotou od novembra 2005. Dlhodobé úrokové miery Cypru sa podstatne znížili počas posledných niekoľko rokov. Nízke úrokové diferenciály výnosov vzhľadom na eurozónu potvrdzujú nízky zvyšný risk krajiny spôsobený trhmi. Cyprus spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier.

Skúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane integrácie výrobkového a finančného trhu a vývoja platobnej bilancie. Cyperská ekonomika je vysoko integrovaná s ekonomikou EÚ. Predovšetkým sa rozvíja obchod a priame zahraničné investície a cyperský finančný systém je podstatne prepojený s finančnými systémami EÚ a ďalších krajín prostredníctvom pobočiek a dcérskych spoločností zahraničných bánk, ktoré pôsobia na Cypre. Súčasný deficit bežných účtov sa zvýšil počas posledných rokov na 5,7 % HDP v roku 2005. V súčasnom deficite bežných účtov sa odzrkadľujú veľké rozdiely v čistom obchode tovaru a služieb. Tradične značné prebytky z obchodu so službami plne nevyrovnali závažné deficity v obchode s tovarom a negatívne bilancie príjmov. Z finančného hľadiska čistý tok priamych zahraničných investícií bol značný aj keď nestály.

Podľa tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Cypru ako „členského štátu s výnimkou“ sa nemení.

2.4. Lotyšsko

V správe Komisie o konvergencii z roku 2004 Lotyšsko spĺňa dve kritériá konvergencie (stav verejných financií a dlhodobé úrokové miery). V hodnotení právnej konvergencie sa dospelo k názoru, že právne predpisy Lotyšska nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Zákon o banke Lotyšska bol od prijatia správy o konvergencii z roku 2004 dvakrát zmenený a doplnený (december 2005 a jún 2006). Napriek tomu bol vyriešený len obmedzený počet nezlučiteľností.

Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, právne predpisy Lotyšska, najmä zákon o banke Lotyšska, nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútu ESCB/ECB.

Ročná priemerná inflácia Lotyšska bola od roku 2004 väčšinou nad 6 % vplyvom vonkajších cenových šokov a úprav administratívnych cien a nepriamych daní, ako aj zvyšujúcich sa kapacitných tlakov v kontexte predĺženého veľmi rýchleho skutočného rastu HDP. Nedávno sa inflácia mierne upokojila na úrovni 5,6 % v októbri 2006. Kým na nedávne inflačné výnosy mali výraznejší vplyv vonkajšie faktory (najmä ceny energií), stav vyššej inflácie možno zjavne pripísať čoraz významnejším faktorom súvisiacim s dopytom, čo sa prejavilo na relatívne vysokých kľúčových mierach inflácie. Očakáva sa, že inflácia ostane na zvýšených úrovniach ešte nejaký čas, vzhľadom na vzrastajúce tlaky prameniace z vývoja mzdových nákladov oproti pozadiu napätého trhu práce, rastúcej hospodárskej činnosti, zvýšenia spotrebnej dane a procyklických fiškálnych politík. 12-mesačná priemerná inflácia v Lotyšsku bola nad referenčnou hodnotou od vstupu do EÚ. Priemerná miera inflácie v Lotyšsku počas 12 mesiacov do októbra 2006 dosiahla úroveň 6,7 %, čo je vyššia hodnota ako referenčná hodnota na úrovni 2,8 %. Je pravdepodobné, že zostane nad referenčnou hodnotou ešte niekoľko mesiacov. Lotyšsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

Na Lotyšsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Po ruskej menovej kríze (1998) sa v roku 1999 neočakávane skončilo obdobie fiškálnej konsolidácie, keď sa deficit náhle zvýšil na 5,3 % HDP. Následne bilancia verejných financií zaznamenala menšie deficity s priemerom 1,8 % HDP počas obdobia rokov 2000 až 2004, kým v roku 2005 sa zaznamenal okrajový prebytok 0,1 % HDP. V tom istom čase daňové zaťaženie ekonomiky pokračovalo v klesaní z 32 % HDP v roku 1999 na 29 % v roku 2005. Podiely príjmov, ako aj podiel primárnych výdavkov voči HDP klesali plynule. Stav verejných financií bol v roku 2005 vyrovnaný a verejný dlh bol 12,1 % HDP.[12] Lotyšsko spĺňa kritérium stavu verejných financií.

Lotyšský lats sa zúčastňuje na ERM II od 2. mája 2005, čo predstavuje obdobie 19 mesiacov v čase prijatia tejto správy. Pred vstupom do ERM II bol lotyšský lats viazaný na menový kôš SDR do konca roku 2004 a na euro od 1. januára 2005. V období hodnotenia nepokrytom účasťou v ERM II lotyšský lats devalvoval primerane voči euru a po previazaní sa stabilizoval. Po vstupe do ERM II sa Lotyšsko jednostranne zaviazalo držať lats v rozpätí ±1 % strednej hodnoty. Od vstupu do ERM II lotyšský lats zotrval pri strednej hodnote a nezaznamenal žiadne mimoriadne tlaky. Dodatočné ukazovatele, ako napríklad vývoj krátkodobých úrokových mier a zahraničných menových rezerv, nepoukazujú na tlaky na výmenný kurz. Lotyšsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Lotyšsku v priebehu roka do októbra 2006 bola 3,9 %, teda nižšia ako referenčná hodnota vo výške 6,2 %. Priemerná dlhodobá úroková miera v Lotyšsku bola pod referenčnou hodnotou od vstupu do EÚ. Od vstupu do ERM II priemerné rozdiely dlhodobých úrokových mier voči euru kolísali na relatívne primeraných úrovniach, čím dokázali stabilitu menového viazania a dôveru investorov. Lotyšsko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane integrácie výrobkového a finančného trhu a vývoja platobnej bilancie. Lotyšská ekonomika sa stále viac integruje do ekonomiky EÚ. Predovšetkým sa rozvíjal obchod a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi a značne sa rozvila integrácia domáceho finančného odvetvia do rozsiahlejšieho odvetvia EÚ, najmä prostredníctvom vysokej miery zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov a fúziou domácej burzy cenných papierov do škandinávskej burzy OMX Group. Lotyšský deficit bežných účtov prekročil úroveň 10 % HDP od roku 2004, v roku dosiahol 12,7 % HDP (2005). Model vysokého deficitu bežných účtov, hlavne zúčtovaný značnými deficitmi na trhu s tovarom sčasti vyvážený pozitívnymi bilanciami v službách a bežných prevodoch, v značnej miere odráža rýchly proces rastu v záujme dosiahnutia potrebnej úrovne, kde zahraničné úspory sú mobilizované prostredníctvom vonkajších výpožičiek, aby sa zvýšili domáce investície a rast produktivity. Napriek tomu vonkajšia pozícia naznačuje finančné potreby v strednodobom horizonte a prílev investícií je nutné využiť produktívne. Deficity bežných účtov boli financované najmä čistým prílevom pozitívnych zahraničných priamych investícií a značným vnútroskupinovým bankovým požičiavaním, ako aj vkladmi zahraničných rezidentov.

Na základe tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Lotyšska ako „členského štátu s výnimkou“ sa nemení.

2.5. Maďarsko

Podľa správy Komisie o konvergencii z roku 2004 Maďarsko nespĺňa žiadne kritériá konvergencie. V hodnotení právnej konvergencie sa dospelo k názoru, že právne predpisy Maďarska nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Maďarský parlament zmenil a doplnil zákon o Magyar Nemzeti Bank na konci roku 2004. Zmenami a doplneniami sa napriek tomu neodstránili nezlučiteľnosti uvedené v správe o konvergencii z roku 2004. Existuje aj nezlučiteľnosť vzhľadom na zákaz menového financovania.

Čo sa týka integrácie centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, ako aj zákazu menového financovania, právne predpisy v Maďarsku (predovšetkým zákon o Magyar Nemzeti Bank, zákon o ústave a zákon o úverových inštitúciách) nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Po poklese z približne 10 % počas prvých rokov 21. storočia na približne 4 % v roku 2003 sa inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien zdvihla opäť v roku 2004 najmä kvôli zvýšeniam cien energií a potravín. Inflácia sa však zmiernila od konca roku 2004 a držala sa tesne nad 2 % začiatkom roku 2006, do značnej miery ako výsledok náhleho poklesu cien spracovaných potravín v spojení so znížením cien energií. Inflácia v Maďarsku nedávno stúpla v spojení so zvýšením cien potravín, zmenami nepriamych platieb a administratívnych cien ustanovených v lete a oneskorený vplyv devalvácie výmenného kurzu v prvej polovici roku 2006. Očakáva sa, že inflácia sa ďalej zvýši kvôli preneseným vplyvom niekoľkých opatrení zavedených v roku 2006 ako aj významným zvýšeniam administratívnych cien a nepriamych daní očakávaných v roku 2007. Navyše niekoľko reforiem v systéme zdravotnej starostlivosti a systéme vzdelávania, ktoré sa očakávajú pred koncom roku 2007, pravdepodobne zvýšia tlak na ceny. 12-mesačná priemerná inflácia v Maďarsku bola pod referenčnou hodnotou od vstupu do EÚ. Priemerná miera inflácie v Maďarsku počas 12 mesiacov do októbra 2006 bola 3,5 %, čo prevyšuje referenčnú hodnotu na úrovni 2,8 %. Je pravdepodobné, že miera inflácie zostane nad referenčnou hodnotou ešte niekoľko mesiacov. Maďarsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

Na Maďarsko sa v súčasnosti vzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004).[13] Rada odporučila Maďarsku, aby prijala opatrenie v strednodobom rámci na zníženie deficitu pod 3 % HDP do roku 2008 spoľahlivým a udržateľným spôsobom. V novembri roku 2005 Rada rozhodla, že Maďarsko neprijalo primerané opatrenia ako odozvu na jej odporúčania. 1. septembra 2006 Maďarsko predstavilo upravený konvergenčný program, na základe ktorého 9. októbra 2006 Rada udelila Maďarsku ďalší rok na opravu svojho deficitu (do roku 2009). Každoročne od roku 2001 bola fiškálna politika Maďarska expanzívna, čo napomáhalo aj veľké zvyšovanie verejných výdavkov (predovšetkým verejných miezd a sociálnych prevodov) a daňové krátenia, ktoré neboli vyvážené zodpovedajúcimi zníženiami výdavkov. Od roku 2002 presahoval každoročný deficit rozpočtu úroveň 6 % HDP, v roku 2005 dosiahol 7,8 % HDP, vrátane výdavkov na reformu dôchodkov. V roku 2006 vláda oznámila závažné rozpočtové sklzy. Po opravných opatreniach si vládne orgány stanovili cieľ tento rok dosiahnuť schodok vo výške 10,1 % HDP.[14] Verejný dlh sa zvýšil na 61,7 % HDP napriek obrovským príjmom z privatizácie. Maďarsko nespĺňa kritérium stavu verejných financií.

Maďarský forint, ktorý je jednostranne viazaný na euro s fluktuačným rozpätím ( 15% od roku 2001 sa nezúčastňuje na ERM II. Väčšinu obdobia od zavedenia jednostranného viazania na euro kolísal forint v hornej časti pásma. Napriek tomu od augusta 2005 forint voči euru značne devalvoval, pričom najnižšie hodnoty dosiahol v júni 2006, odkedy začal postupne opätovne silnieť. Počas dvoch rokov pred týmto hodnotením, t.j. od novembra 2004 do októbra 2006, forint devalvoval voči euru približne o 9 %. Maďarsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Maďarsku v priebehu roka do októbra 2006 bola 7,1 %, teda vyššia ako referenčná hodnota vo výške 6,2 %. Priemerné dlhodobé úrokové miery v Maďarsku boli nad referenčnou hodnotou od vstupu do EÚ. Úrokový diferenciál výnosov z dlhopisov sa vzhľadom na eurozónu rozšíril z úrovne približne 280 bázických bodov v júni 2006 na približne 350 bázických bodov v auguste 2006 a na približne 375 bázických bodov v októbri 2006. Maďarsko nespĺňa kritérium konvergencie dlhodobej úrokovej miery.

Preskúmali sa aj dodatočné faktory vrátane integrácie výrobkového a finančného trhu a vývoja platobnej bilancie. Maďarská ekonomika je vysoko integrovaná s ekonomikou EÚ. Predovšetkým sa rozvíjal obchod a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi a značne sa rozvila integrácia domáceho finančného odvetvia do rozsiahlejšieho odvetvia EÚ, najmä prostredníctvom vysokej miery zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov. Deficit bežných účtov klesol v roku 2004 z najvyššej úrovne 8,5 % HDP na 6,8 % HDP v roku 2005 v dôsledku menšieho deficitu v obchode s tovarom a službami. Značné deficity bežných účtov počas posledných rokov, ktoré odzrkadľujú napríklad aj schodok verejných úspor, boli financované najmä trvalými vysokými čistými priamymi zahraničnými investíciami (s výnimkou roku 2003, keď značne klesli) a prílevom portfóliového kapitálu. V prvej polovici roku 2006 videlo zhoršenie v hodnotení zahraničných investorov k prudkému poklesu prílevu portfóliového kapitálu.

Na základe tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Maďarska ako „členského štátu s výnimkou“ sa nemení.

2.6. Malta

V správe Komisie o konvergencii z roku 2004 Malta spĺňa jedno kritérium konvergencie (kritérium dlhodobej úrokovej miery). V hodnotení právnej konvergencie sa dospelo k názoru, že právne predpisy Malty nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Napriek tomu, že zákon o centrálnej banke Malty bol v roku 2005 dvakrát zmenený a doplnený, nedošlo k odstráneniu všetkých nezlučiteľností uvedených v správe o konvergencii z roku 2004. Nový návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o centrálnej banke Malty, bol predložený Parlamentu 13. novembra 2006 s cieľom vyriešiť zostávajúce otázky a zabezpečiť úplnú zlučiteľnosť so Zmluvou a štatútom ESCB/ECB. V súčasnej podobe tento návrh zákona odstraňuje všetky nezlučiteľnosti uvedené v správe o konvergencii z roku 2004.

Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, právne predpisy Malty, najmä zákon o centrálnej banke Malty, nie sú až do prijatia nového návrhu zákona v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien na Malte kolísala na úrovni približne 2,5 % v priebehu posledných rokov najmä v dôsledku toho, že otvorená maltská ekonomika je citlivá na vonkajšie šoky (najmä v cenách potravín a energie) a na zmeny nepriamych daní. Na jeseň 2005 sa inflácia značne zvýšila vzhľadom na prudký nárast regulovaných cien energie a súvisiacich produktov. Počas roku 2006 vykazovala značnú nestálosť s výrazným poklesom v októbri v dôsledku priaznivého vývoja cien ropy. V roku 2006 si inflácia bez započítania energie meraná indexom HICP v priemere zachovávala úroveň nižšiu o 2 %. Z miernej dynamiky základnej inflácie vyplýva, že zásadné inflačné tlaky zostali obmedzené v kontexte negatívnej produkčnej medzery a nízkeho mzdového tlaku . Očakáva sa, že po odznení otrasu z cien energií bude v strednodobom horizonte naďalej pokračovať mierny vývoj inflácie. Naďalej hrozí riziko výskytu nepriamych alebo sekundárnych následkov v súvislosti so zvýšením cien energie, aj keď sa zatiaľ neobjavili žiadne významné vedľajšie vplyvy. 12-mesačná priemerná inflácia na Malte bola nad referenčnou hodnotou od mája 2006. Priemerná miera inflácie na Malte počas 12 mesiacov do októbra 2006 bola dosahovala úroveň 3,1 %, čo presahuje referenčnú hodnotu na úrovni 2,8 %. Je pravdepodobné, že v nasledujúcich mesiacoch sa priemerná miera inflácie opäť priblíži k referenčnej hodnote. Malta nespĺňa kritérium cenovej stability.

Na Maltu sa v súčasnosti vzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004).[15] Rada odporučila Malte, aby v strednodobom rámci prijala opatrenie na zníženie deficitu pod úroveň 3 % HDP v roku 2006 spoľahlivým a udržateľným spôsobom. Počas posledných rokov kolísal deficit verejných financií Malty na relatívne vysokých úrovniach (okrem iného aj v dôsledku jednorazových opatrení). V roku 2003 dosiahol najvyššiu úroveň približne 10 % HDP a v nasledujúcich rokoch klesal v súvislosti s vládnym programom na konsolidáciu rozpočtu. Pomerný ukazovateľ príjmov mal stúpajúci trend, výdavky sa do roku 2003 zvyšovali, ale potom sa znížili. Dlh verejných financií sa značne zvýšil v prvej polovici dekády s najvyššou úrovňou približne 75 % v roku 2004. V roku 2005 bol deficit verejných financií 3,2 % HDP a dlh verejných financií mierne klesol na 74,2 % HDP.[16] Malta nespĺňa kritérium stavu verejných financií.

Maltská líra sa zúčastňuje na ERM II od 2. mája 2005, čo v čase prijatia tejto správy predstavuje obdobie 19 mesiacov. Pred vstupom do ERM II bola líra viazaná na menový kôš euro-dolár-sterling. V období hodnotenia nepokrytom účasťou v ERM II sa líra držala blízko budúcej strednej hodnoty. Po vstupe do ERM II sa maltské vládne orgány jednostranne zaviazali udržať líru v strednej hodnote. Počas účasti v ERM II líra zotrvala ustálená vzhľadom na strednú hodnotu a nezaznamenala žiadne vážnejšie napätie. Dodatočné ukazovatele, ako napríklad vývoj krátkodobých úrokových mier a zahraničných výmenných rezerv, nepoukazujú na žiadne tlaky na výmenný kurz. Malta nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera na Malte v priebehu roka do októbra 2006 bola 4,3 %, teda nižšia ako referenčná hodnota vo výške 6,2 %. Od pristúpenia Malty k EÚ nedosahovali priemerné dlhodobé úrokové miery v tomto štáte úroveň referenčnej hodnoty. Rozpätie dlhodobých úrokových sadzieb za posledné roky kolísalo v porovnaní s eurozónou relatívne málo , na jeseň 2006 sa pohybovalo na úrovni približne 50 bázických bodov. Z mierneho rozpätia výnosov vyplýva, že v rámci trhu možno očakávať obmedzené zostatkové riziko. Malta spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane integrácie výrobkového a finančného trhu a vývoja platobnej bilancie. Maltská ekonomika je vysoko integrovaná s ekonomikou EÚ. Predovšetkým sa rozvíjal obchod a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi. Maltský finančný systém je značne prepojený s finančnými systémami ostatných krajín, v rámci EÚ aj mimo nej, prostredníctvom zriadených finančných sprostredkovateľov a poskytovaním cezhraničných služieb Maltská bilancia bežných účtov bola v posledných rokoch skôr nestála v dôsledku obmedzeného rozsahu miestneho hospodárstva, ako ak jeho úzkej odvetvovej základne. Vonkajšia pozícia poukazuje na veľké rozdiely v čistom obchode s tovarom a službami s vysokým deficitom v obchode s tovarom, ktorý je čiastočne vykompenzovaný značným prebytkom služieb. Deficit bežných účtov sa počas posledných rokov podstatne zvýšil; dosiahol úroveň 10,6 % HDP v roku 2005. Toto zvýšenie odzrkadlilo ťažké trhové podmienky v dominantných odvetviach elektroniky a cestovného ruchu a v roku 2005 veľký nárast cien ropy. Z finančného hľadiska sa zaznamenal významný, hoci nestály prílev čistých priamych zahraničných investícií. Vonkajšia pozícia naznačuje značné finančné potreby v strednodobom horizonte.

Na základe tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Malty ako „členského štátu s výnimkou“ sa nemení.

2.7. Poľsko

Podľa správy Komisie o konvergencii z roku 2004 Poľsko nespĺňa žiadne kritériá konvergencie. V hodnotení právnej konvergencie sa dospelo k názoru, že právne predpisy v Poľsku nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Zákon o Národnej banke Poľska bol zmenený a doplnený v rokoch 2004 a 2006, napriek tomu žiadne z týchto zmien a doplnení neriešia nezlučiteľnosti zdôraznené v správe o konvergencii z roku 2004. Navyše existujú nezlučiteľnosti vzhľadom na zákaz menového financovania.

Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura a zákazu menového financovania, právne predpisy v Poľsku (predovšetkým zákon o Národnej banke Poľska, ústava Poľska a zákon o bankovom záručnom fonde) nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Po vysokej a nestálej inflácii v 90. rokoch 20. storočia inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien v Poľsku prudko klesla na veľmi nízku úroveň 2,1 % počas obdobia rokov 2002 až 2005. Zásadné inflačné tlaky sa počas posledných pár rokov nemenili. Inflácia miezd bola obmedzená stagnáciou trhu práce, hoci periodické podmienky sa postupne zlepšili v období rokov 2005 až 2006. Rast dovozných cien sa značne spomalil od roku 2004, v čom sa odrážalo najmä zhodnocovanie efektívneho nominálneho výmenného kurzu zlotého. Napriek tomu však poľská inflácia mala do istej miery kolísavý charakter, najmä vzhľadom na vplyv pristúpenia k EÚ a kolísanie cien potravín a dovozných cien. Počas rokov 2007 až 2008 sa očakáva mierne zvýšenie inflácie zo súčasnej nízkej úrovne vzhľadom na zlepšené periodické podmienky a plánované zvýšenie nepriamych daní. Udržanie uspokojivej inflácie v strednodobom horizonte bude závisieť od udržania rastu miezd spolu s vývojom produktivity, keďže očakávané zníženie nezamestnanosti by do istej miery mohlo ešte viac zvýšiť mzdové tlaky. 12-mesačná priemerná inflácia v Poľsku dosahovala úroveň referenčnej hodnoty alebo nižšiu úroveň od novembra 2005. Priemerná miera inflácie v Poľsku počas 12 mesiacov do októbra 2006 bola 1,2 %, čo je menej ako referenčná hodnota na úrovni 2,8 % a očakáva sa, že zostane pod referenčnou hodnotou ešte niekoľko mesiacov. Poľsko spĺňa kritérium cenovej stability.

Na Poľsko sa v súčasnosti vzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004).[17] Rada odporučila Poľsku, aby znížilo deficit pod 3 % HDP do roku 2007 spoľahlivým a udržateľným spôsobom. 28. novembra 2006 Rada rozhodla, že Poľsko neprijalo adekvátne opatrenie v nadväznosti na odporúčania Rady z júla 2004. Saldo verejných financií bolo počas obdobia rokov 2000 až 2005 záporné, čo priemerne predstavovalo deficit 3,2 % HDP. Deficit klesol v roku 2001 a opäť v roku 2003, keď pomer výdavkov k HDP dosiahol najvyššiu úroveň. Deficit sa znížil počas rokov 2004 až 2005, najmä v dôsledku reforiem dane z príjmov, zmrazenia indexácie sociálnych prevodov, nižších ako očakávaných verejných investícií a niektorých zmien v rámci akruálnej metodológie. V roku 2005 bol deficit verejných financií na úrovni 2,5 % HDP. Ak by sa kapitalizačný systém dôchodkového zabezpečenia vyňal zo sektora verejných financií, dlh verejných financií by dosahoval úroveň 4,4 % HDP.[18] [19] Pomer dlhu verejných financií sa v období rokov 2000 až 2005 zvýšil o približne viac ako 6 percentuálnych bodov. Dlh verejných financií dosahoval úroveň 42,0 % HDP; bez započítania kapitalizačného systému dôchodkového zabezpečenia by to bolo 47,3 % HDP. Poľsko nespĺňa kritérium stavu verejných financií..

Poľský zlotý sa nezúčastňuje na ERM II. Od zrušenia systému posuvného zavesenia v roku 2000 uplatňuje Poľsko režim plánovania miery inflácie kombinovaný s plávajúcim kurzom. Počas minulých pár rokov kurz zlotého vo významnej miere kolísal. Mena sa výrazne zhodnotila v rokoch 2000 a 2001, potom však zaznamenala podstatnú nápravu až do začiatku roku 2004. Počas dvoch rokov pred týmto hodnotením, t.j. od novembra 2004 do októbra 2006, sa zlotý zhodnotil voči euru o približne 8,5 %. Poľsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Poľsku v priebehu roka do októbra 2006 bola 5,2 %, teda nižšia ako referenčná hodnota vo výške 6,2 %. Od augusta 2005 dosahovali priemerné dlhodobé úrokové miery v Poľsku úroveň referenčnej hodnoty alebo boli nižšie. Poľské dlhodobé úrokové miery kolísali počas uplynulých rokov, odrážajúc najmä posuny v inflačných výhľadoch a postavenie menovej politiky, ako aj zmeny postoja trhu, ktoré ovplyvnili rizikové prémie krajiny. Oproti prvým rokom 21. storočia sa rozpätie dlhodobých úrokových sadzieb v porovnaní s eurozónou podstatne znížilo. Priemerné rozdiely sa zúžili približne na 100 bázických bodov na jar 2006, ale opäť sa rozšírili na približne 150 bázických bodov v lete. Poľsko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane integrácie výrobkového a finančného trhu a vývoja platobnej bilancie. Poľská ekonomika je vysoko integrovaná s ekonomikou EÚ. Predovšetkým sa rozvíja obchod a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi, ako aj integrácia domáceho finančného odvetvia do rozsiahlejšieho odvetvia EÚ, najmä prostredníctvom vysokej miery zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov. V roku 2004 sa deficit bežných účtov dočasne zvýšil tesne nad 4 % HDP, najmä vzhľadom na prudké zvýšenie deficitu príjmov, v ktorom sa odrážali predovšetkým vysoké zisky z priamych zahraničných investícií, ale v roku 2005 sa znížil na 1,7 % HDP. Prílev priamych zahraničných investícií, aj keď na nízkej úrovni oproti ďalším novým členským štátom, bol dostatočný na financovanie deficitov bežných účtov v uplynulých rokoch.

Na základe tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Poľska ako „členského štátu s výnimkou“ sa nemení.

2.8. Slovensko

Podľa správy Komisie o konvergencii z roku 2004 Slovensko spĺňa jedno kritérium konvergencie (kritérium dlhodobých úrokových mier). V hodnotení právnej konvergencie sa dospelo k názoru, že právne predpisy Slovenska nie sú úplne v súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Zákon o Národnej banke Slovenska bol zmenený a doplnený v roku 2004 a v roku 2005, ale nezlučiteľnosti zdôraznené v správe o konvergencii z roku 2004 neboli vyriešené. Naďalej existuje nesúlad vzhľadom na zákaz menového financovania.

Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, ako aj zákazu menového financovania, právne predpisy Slovenska (predovšetkým zákon o Národnej banke Slovenska a zákon o ochrane vkladov v banke) nie sú úplne v súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

V uplynulých rokoch Slovensko zaznamenalo nestálu a niekedy vysokú infláciu meranú harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien, vzhľadom na vplyv vonkajších faktorov a úpravy administratívnych cien a nepriamych daní. Trend zhodnocovania kurzu koruny v období rokov 2002 až 2005 zmiernil vývoj inflácie. Inflácia bola upravená kvôli vplyvu zvyšovania administratívnych cien a vývoj podstatnej inflácie bol celkom priaznivý. Nedávno tlak domáceho dopytu a cien energií prispel k zvýšeniu priemernej inflácie z 2,8 % v roku 2005 na 5 % v lete 2006. Očakáva sa, že inflácia sa zmierni v rokoch 2007 a 2008, predovšetkým so zreteľom na menej výrazné zvyšovanie administratívnych cien, kým silný dopyt a rast miezd môžu zvýšiť tlak na infláciu. 12-mesačná priemerná inflácia na Slovensku bola nad referenčnou hodnotou od vstupu do EÚ. Priemerná miera inflácie na Slovensku počas 12 mesiacov do októbra 2006 bola na úrovni 4,3 %, čo je viac ako referenčná hodnota na úrovni 2,8 %, a je pravdepodobné, že zostane nad referenčnou hodnotou ešte niekoľko mesiacov. Slovensko nespĺňa kritérium cenovej stability.

Na Slovensko sa v súčasnosti vzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004)[20] Rada odporučila Slovensku prijať opatrenia v strednodobom rámci, aby znížilo deficit pod 3 % HDP do roku 2007 spoľahlivým a udržateľným spôsobom. Deficit verejných financií Slovenska dosiahol úroveň približne 7 % HDP na začiatku dekády, ale od roku 2002 sa značne znížil. Pomer príjmov, ako aj pomer výdavkov sa znížili, výdavky vo vyššej miere. Od roku 2000 sa podstatne znížil dlh verejných financií, ktorý vtedy predstavoval 50 % HDP. V roku 2005 bol deficit verejných financií na úrovni 3,1 % HDP, kým dlh verejných financií dosiahol úroveň 34,5 % HDP.[21] Slovensko nespĺňa kritérium stavu verejných financií.

Slovenská koruna sa zúčastňuje na ERM II od 28. novembra 2005, čo predstavuje obdobie. 12 mesiacov v čase prijatia tejto správy. Pred vstupom do ERM II malo Slovensko riadený plávajúci režim výmenného kurzu. Počas hodnotiaceho obdobia nepokrytého účasťou v ERM II sa koruna voči euru zo začiatku mierne zhodnocovala, a potom sa pohybovala blízko budúceho stredného kurzu. Od vstupu do ERM II koruna zostala nad strednou hodnotou až na obmedzené obdobie v lete 2006, keď povolebná neistota týkajúca sa dátumu prijatia eura a fiškálne neistoty v spojení so širšími tlakmi na stredoeurópske meny viedli k silným tlakom smerom nadol, ktoré boli spôsobené zásahom centrálnej banky. Od júla 2006 sa koruna výrazne zhodnotila, čo ju vynieslo na úroveň 5,5 % nad centrálnou paritou na konci hodnotiaceho obdobia. Slovensko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera na Slovensku v priebehu roka do októbra 2006 bola 4,3 %, teda nižšia ako referenčná hodnota vo výške 6,2 %. Priemerné dlhodobé úrokové miery na Slovensku boli pod referenčnou hodnotou od vstupu do EÚ. Rozpätie dlhodobých úrokových sadzieb sa v porovnaní s eurozónou od prijatia vládneho programu reforiem v roku 2002 výrazne znižovalo, počas niekoľkých mesiacov v roku 2005 sa dosiahli negatívne výsledky, avšak následne v roku 2006 sa toto rozpätie opäť zvýšilo v reakcii na rast inflácie a následné výkyvy v hlavných sadzbách. Slovensko spĺňa konvergenčné kritérium dlhodobých úrokových mier.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane integrácie výrobkového a finančného trhu a vývoja platobnej bilancie. Slovenská ekonomika je vysoko integrovaná s ekonomikou EÚ. Predovšetkým sa rozvíjal obchod a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi, ako aj integrácia domáceho finančného odvetvia do rozsiahlejšieho odvetvia EÚ, najmä prostredníctvom vysokej miery zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov. Bilancia bežných účtov bola v uplynulých rokoch pomerne nestála v dôsledku výkyvov vo vývoze, ktoré boli spôsobené novými výrobnými kapacitami, so zreteľom na priame zahraničné investície, najmä v automobilovom odvetví. Po podstatnom zlepšení v roku 2003 sa deficit bežných účtov v roku 2005 zvýšil na 8,6 % HDP. Zhoršenie vonkajšej pozície Slovenska bolo spôsobené dynamickou súkromnou spotrebou a zvýšením dovozu spojeného s priamymi zahraničnými investíciami. Očakáva sa, že nové výrobné kapacity orientované na vývoz značne zvýšia vývoz v nasledujúcich rokoch. Deficit bežných účtov bol vo veľkej miere financovaný čistými priamymi zahraničnými investíciami.

Na základe tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Slovenska ako „členského štátu s výnimkou“ sa nemení.

2.9. Švédsko

V správe Komisie o konvergencii z roku 2004 Švédsko spĺňa tri konvergenčné kritériá (kritérium cenovej stability, stavu verejných financií a dlhodobých úrokových mier). V hodnotení právnej konvergencie sa dospelo k názoru, že právne predpisy Švédska nie sú v úplnom súlade s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Zákon o Riksbank bol zmenený a doplnený v rokoch 2004 a 2006, ale nezlučiteľnosti zdôraznené v správe o konvergencii z roku 2004 neboli vyriešené. Ďalej boli zistené nezlučiteľnosti v zákone o politike výmenného kurzu.

Pokiaľ ide o nezávislosť centrálnej banky, ako aj integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, právne predpisy Švédska, predovšetkým zákon o Sveriges Riksbank, nástroj vlády (Ústava Švédska) a zákon o politike výmenného kurzu, nie sú v úplnom súlade s článkami 108 a 109 Zmluvy a štatútom ESCB/ECB.

Počas uplynulých pár rokov bola inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien vo Švédsku zvyčajne pod úrovňou 2 %, s výnimkou rokov 2001 a 2003, keď zvýšené ceny elektriny prispeli k vyššej inflácii. Relatívne rázny ekonomický rast bol spôsobený výnosmi z vysokej produktivity, ktoré do značnej miery vykompenzovali vplyv nárastu miezd na jednotkové náklady práce. Postupný prechod posilňovania kurzu krony v rokoch od 2002 do 2004 a dezinflačný vplyv medzinárodnej konkurencie a globalizácie na ceny dovezeného vyrobeného tovaru prispeli k nízkej inflácii. Očakáva sa, že rastúci dopyt a zlepšenie podmienok na trhu práce nepatrne ovplyvnia zvýšenie inflácie. Napriek tomu strednodobé inflačné vyhliadky zostávajú priaznivé vzhľadom na pozitívne faktory na strane ponuky a dobre ukotvené inflačné očakávania. 12-mesačná priemerná inflácia vo Švédsku bola počas uplynulých rokov trvalo pod referenčnou hodnotou. Priemerná miera inflácie vo Švédsku počas 12 mesiacov do októbra 2006 bola 1,5 %, čo je úroveň nižšia ako referenčná hodnota 2,8 %. Je pravdepodobné, že si túto úroveň udrží aj v nasledujúcich mesiacoch. Švédsko spĺňa kritérium cenovej stability.

Na Švédsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Švédsko malo prebytok verejných financií počas obdobia rokov 2000 až 2005 v priemere 2,0 % HDP. Tento vysoký priemerný prebytok odráža švédsky rozpočtový rámec založený na pravidlách. V roku 2005 bol všeobecný verejný prebytok 3,0 % HDP. Ak by sa kapitalizačný systém dôchodkového zabezpečenia vyňal zo sektora verejných financií, dlh verejných financií by dosahoval úroveň 2,0 % HDP.[22] [23] Verejný dlh bol 50,4 % HDP v roku 2005; bez započítania kapitalizačného systému dôchodkového zabezpečenia by to bolo 50,9 HDP. Švédsko spĺňa kritérium stavu verejných financií.

Švédska krona sa nezúčastňuje na ERM II. Švédsko uplatňuje režim plánovania miery inflácie kombinovaný s plávajúcim kurzom. S výnimkou rýchlej devalvácie kurzu ihneď po zrušení systému pevného výmenného kurzu v roku 1992, kurz krona/euro zaujal pozíciu v relatívne úzkom pásme voči nemeckej marke a následne euru. V období od novembra 2004 do októbra 2006 krona devalvovala oproti euru presne o čosi menej ako 3 %. Švédsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera vo Švédsku v priebehu roka do októbra 2006 bola 3,7 %, teda nižšia ako referenčná hodnota vo výške 6,2 %. Priemerné dlhodobé úrokové miery vo Švédsku boli v posledných pár rokoch trvalo pod referenčnou hodnotou. Rozpätie dlhodobých úrokových sadzieb v porovnaní s eurozónou sa od roku 2003 výrazne zúžilo - z približne 50 bázických bodov na mínus 10 bázických bodov, čo je okrem iného aj odrazom miery záporného úrokového diferenciálu voči eurozóne. Švédsko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane integrácie výrobkového a finančného trhu a vývoja platobnej bilancie. Švédska ekonomika je vysoko integrovaná s ekonomikou EÚ. Predovšetkým sa rozvíja obchod a finančné odvetvie je značne integrované so širším odvetvím, najmä prostredníctvom švédskeho vlastníctva finančných sprostredkovateľov v škandinávsko-baltskom regióne a fúziou švédskej burzy cenných papierov do škandinávskej burzy cenných papierov OMX Group. Švédsko malo niekoľko rokov prebytok bežných účtov približne 6 až 7 % HDP ako výsledok výrazného exportu. Čistý odlev priamych zahraničných investícií sa podieľa na deficite finančných účtov.

Na základe tohto hodnotenia Komisia dospela k záveru, že štatút Švédska ako „členského štátu s výnimkou“ sa nemení.

[1] Európska komisia, Správa o konvergencii 2004, KOM(2004) 690, konečné znenie, 20. október 2004; a Európska centrálna banka, Konvergenčná správa 2004, október 2004.

[2] Európska komisia, Konvergenčná správa o Litve za rok 2006, KOM(2006) 223, konečné znenie, 16. máj 2006; a Európska komisia, Konvergenčná správa o Slovinsku za rok 2006, KOM(2006) 224, konečné znenie, 16. máj 2006; Európska centrálna banka, Konvergenčná správa máj 2006, máj 2006.

[3] Dánsko a Spojené kráľovstvo si vyjednali voliteľné úpravy pred prijatím Maastrichtskej zmluvy a nezúčastňujú sa na tretej etape HMÚ. Pokiaľ tieto štáty neprejavia záujem o účasť v tretej etape a neprijmú jednotnú menu, nie sú predmetom hodnotenia Rady, či spĺňajú potrebné podmienky prijatia eura.

[4] Termín pre použité údaje v tejto správe je 17. november 2006.

[5] 2005/185/ES, Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 20.

[6] V jesennej prognóze útvarov Komisie na rok 2006 sa predpokladá deficit verejných financií vo výške 3,5 % HDP.

[7] V jesennej prognóze útvarov Komisie na rok 2006 sa predpokladá deficit verejných financií vo výške 2,5 % HDP.

[8] Najaktuálnejšie údaje.

[9] 2005/184/ES, Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 19.

[10] 2006/627/ES, Ú. v. EÚ L 256, 20.9.2006, s. 13 - s.14.

[11] V jesennej prognóze útvarov Komisie na rok 2006 sa predpokladá deficit verejných financií vo výške 1,9 % HDP.

[12] V jesennej prognóze útvarov Komisie na rok 2006 sa predpokladá deficit verejných financií vo výške 1,0 % HDP.

[13] 2004/918/ES, Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2004, s. 27.

[14] V jesennej prognóze útvarov Komisie sa predpokladá deficit verejných financií na rovnakej úrovni.

[15] 2005/186/ES, Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 21.

[16] V jesennej prognóze útvarov Komisie na rok 2006 sa predpokladá deficit verejných financií vo výške 2,9 % HDP.

[17] 2005/183/ES, Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 18.

[18] Poľsko využíva prechodné obdobie na výkon rozhodnutia Eurostatu z 2. marca 2004 o klasifikácii kapitalizačného systému dôchodkového zabezpečenia. Počas tohto obdobia, ktoré sa skončí v roku 2007 prvým fiškálnym oznámením, môže Poľsko zaznamenať výnosy a výdavky vznikajúce v súvislosti s kapitalizačným systémom dôchodkového zabezpečenia v rámci sektora verejných financií, čo vyústi do nižšieho deficitu verejných financií.

[19] V jesennej prognóze útvarov Komisie na rok 2006 sa predpokladá deficit verejných financií vo výške 2,2 % HDP (bez započítania kapitalizačného systému dôchodkového zabezpečenia by to bolo 4,2 % HDP).

[20] 2005/182/ES, Ú.v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 16 - 17.

[21] V jesennej prognóze útvarov Komisie na rok 2006 sa predpokladá deficit verejných financií vo výške 3,4 % HDP.

[22] Švédsko využíva prechodné obdobie na výkon rozhodnutia Eurostatu z 2. marca 2004 o klasifikácii kapitalizačného systému dôchodkového zabezpečenia. Počas tohto obdobia, ktoré sa skončí v roku 2007 prvým fiškálnym oznámením, môže Švédsko zaznamenať výnosy a náklady v súvislosti s kapitalizačným systémom dôchodkového zabezpečenia v rámci sektora verejných financií, čo vyústi do vyššieho prebytku verejných financií.

[23] V jesennej prognóze útvarov Komisie na rok 2006 sa predpokladá deficit verejných financií vo výške 2,8 % HDP (bez započítania kapitalizačného systému dôchodkového zabezpečenia by to bolo 1,7 % HDP).