[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 16.5.2006

KOM(2006) 223 v konečnom znení

KONVERGENČNÁ SPRÁVA KOMISIE

O LITVE ZA ROK 2006

(vypracovaná v súlade s článkom 122 odsek 2 zmluvy na žiadosť Litvy) [SEK(2006) 614]

1. ÚčEL SPRÁVY

V článku 122 ods. 2 zmluvy sa vyžaduje, aby Komisia a ECB predkladali Rade správu o uskutočnenom pokroku pri plnení záväzkov členskými štátmi, pokiaľ ide o dosiahnutie hospodárskej a menovej únie aspoň raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu, na ktorý sa vzťahuje výnimka.

Táto správa bola vypracovaná na žiadosť Litvy predloženej 16. marca 2006. Podrobnejšie vyhodnotenie stavu konvergencie v Litve je uvedené v technickej prílohe k tejto správe [SEK(2006) 614].

Obsah správ, ktoré vypracovala Komisia a ECB, vychádza z článku 121 ods. 1 zmluvy. V tomto článku sa vyžaduje, aby správy zahŕňali preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútu národnej centrálnej banky a článkov 108 a 109 zmluvy a štatútu ESCB a ECB. Správy takisto musia poskytovať informácie o dosahovaní vysokého stupňa trvalo udržateľnej konvergencie v príslušnom členskom štáte podľa plnenia štyroch konvergenčných kritérií (stabilita cien, rozpočtový stav verejných financií, stability výmenných kurzov a dlhodobej úrokovej sadzby) a musia zohľadňovať viacero ďalších faktorov, ktoré sú uvedené v pododseku článku 121 ods. 1. Tieto štyri konvergenčné kritériá a obdobia, počas ktorých sa musia dodržiavať, sú ďalej rozvinuté v protokole pripojenom k zmluve (protokol o konvergenčných kritériách uvedený v článku 121).

2. PRÁVNA ZLUčITEľNOSť

Vo svojej konvergenčnej správe [KOM(2004) 690] za rok 2004 Komisia dospela k záveru, že pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura, právne predpisy Litvy, najmä Zákon o Banke Litvy, ústava Litvy, ako aj zákon o mene a zákon o dôveryhodnosti litas, neboli úplne v súlade s článkom 109 zmluvy a so štatútom ESCB/ECB. Okrem toho sa odporúčala oprava zostávajúcich nedostatkov, najmä pokiaľ ide o ciele banky.

Tieto nedostatky sa riešili v troch zákonoch, ktoré 25. apríla 2006 prijal litovský parlament Seimas, a vstupujú do platnosti v deň zrušenia výnimky Litovskej republiky Radou Európskej únie podľa postupu stanoveného v článku 122 ods. 2 zmluvy. V prvom zákone sa upravujú zmeny a doplnenia Zákona o Banke Litvy. Druhým zákonom sa zrušuje zákon o mene a zákon o dôveryhodnosti litas, ktoré tiež neboli úplne v súlade. Tretím zákonom sa zavádzajú zmeny a doplnenia k článku 125 Ústavy Litovskej republiky.

Pokiaľ ide o Zákon o Banke Litvy, prípady nesúladu, na ktoré bolo poukázané v konvergenčnej správe za rok 2004, boli odstránené. Zmeny a doplnenia posilňujú „osobnú“ nezávislosť a zohľadňujú požiadavky Zmluvy o ES, najmä pokiaľ ide o príslušné úlohy a právomoci ECB, ESCB a Rady v oblasti menovej politiky, vedenia devízových operácií a definovania devízovej politiky, udržiavania a riadenia devízových rezerv a vydávania bankoviek a mincí. Potreba predchádzajúceho súhlasu ECB na účasť Banky Litvy v medzinárodných menových organizáciách sa plne zohľadňuje, pričom možnosť, aby parlament zrušil Banku Litvy, sa odstránila. Okrem toho sa vložil odkaz na sekundárny cieľ ESCB, ktorý má prednosť pred dodatočným cieľom Banky Litvy podporovať hospodársku politiku, ktorú uskutočňujú národné orgány.

Právne predpisy Litvy, najmä Zákon o Banke Litvy, a ústava Litvy sú zlučiteľné s požiadavkami Zmluvy o ES a štatútu ESCB/ECB.

3. CENOVÁ STABILITA

Vývoj referenčnej hodnoty

V roku 2004 konvergenčná správa o Litve spĺňala kritérium stability cien. Priemerná miera inflácie v Litve počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola – 0,2 % pod úrovňou referenčnej hodnoty 2,4 %.

Priemerná inflácia počas 12-mesačného obdobia, ktorá sa používa na vyhodnocovanie konvergencie, klesla počas roka 2002 a bola negatívna v priebehu roka 2003 a počas väčšiny roka 2004. Od polroka roku 2004 začala postupne narastať a od apríla 2005 sa nachádza nad referenčnou hodnotou. V marci 2006 referenčná hodnota bola 2,6 %, vypočítaná ako priemer 12-mesačných priemerných hodnôt miery inflácie v troch členských štátoch, ktoré dosahujú najlepšie výsledky (Švédsko, Fínsko a Poľsko) plus 1,5 percentuálneho bodu. Príslušná miera inflácie v Litve bola 2,7 %, hneď nad referenčnou hodnotou.

Základné faktory a trvalá udržateľnosť

Po získaní nezávislosti v prvých rokoch prechodného obdobia bola v Litve trojciferná inflácia. Zavedením litas v roku 1993 sa inflácia obmedzila a kurz sa stabilizoval. Inflácia poklesla na jednocifernú hodnotu v roku 1997 a počas niekoľkých ďalších rokov sa ďalej znížila. Vtedy rýchly nárast administratívnych cien v súvislosti s prechodným obdobím poklesol a počas nasledujúcich rokov rýchly rast produktivity a rovnomerné zvyšovanie nominálneho efektívneho kurzu ako reakcia na tendencie zhodnocovania príslušných mien, na ktoré bol litas naviazaný (najprv amerického dolára, potom eura) tiež pomohlo znížiť infláciu.

Od apríla 1999 do júla 2004 zaznamenala Litva predĺžené obdobie dlhšie ako päť rokov, keď harmonizovaná miera inflácie bola nižšia ako 2 %. Od júna 2002 do apríla 2004 spotrebiteľské ceny klesali dokonca medziročne, čomu napomáhala zmena nadviazania litas na euro začiatkom roka 2002, čím sa predĺžilo obdobie efektívneho nominálneho zhodnocovania litas. Následne sa opäť objavila pozitívna miera inflácie a v druhom polroku roka 2004 medziročná miera inflácie HICP vzrástla približne na 3 %. Návrat pozitívnej miery inflácie sa odrazil v kombinácii faktorov vrátane zvýšenia nákladov na mzdy; značného zvýšenia cien nespracovaných potravín, ktoré čiastočne súviseli s cenovou arbitrážou, keďže pristúpenie do EÚ umožnilo konvergenciu cien potravín; zvýšenie nepriamych daní a administratívnych cien a dosah vyšších cien energie. Aj keď značná časť nárastu inflácie HICP od leta roku 2005 bola spôsobená externými faktormi, ako sú napr. nárast cien energií, administratívnymi cenami a cenami energií, inflácia sa posúvala približne od 1 % v lete roku 2005 na 2,7 % v prvom štvrťroku 2006, a to najmä v prípade potravín, dopravy a niektorých služieb, ako sú napr. reštauračné služby.

Ceny za dovoz zemného plynu k 1. januáru 2006 značne vzrástli, približne o 40 %, po skončení viacročnej zmluvy s významným vývozcom plynu. To viedlo v januári 2006 k zvýšeniu cien plynu na varenie a vykurovanie a zvýšenie inflácie približne o 0,1 percentuálneho bodu. Hlavný dosah vyšších cien za dovoz plynu sa pravdepodobne prejaví s oneskorením ako dôsledok úpravy regulovaných cien za rozvod tepla.

Predpokladá sa, že inflácia počas zostávajúceho obdobia roku 2006 sa bude postupne zvyšovať a odrážať tlaky následkom vyšších mzdových nákladov (v roku 2005 došlo k nárastu jednotkových mzdových nákladov na 3,8 %) a dovozných cien najmä za energetické výrobky, čo sa s oneskorením čiastočne odrazí v spotrebiteľských cenách. Očakáva sa, že priemerná inflácia vzrastie v roku 2005 z 2,7 % na 3,5 %.

Z dlhodobého hľadiska silný rast domáceho dopytu a zvýšenie určitých spotrebných daní predstavujú z hľadiska inflácie rizikové faktory. Dosiahnutie a udržanie inflácie na nízkej úrovni z hľadiska strednodobého horizontu bude závisieť na udržaní rastu miezd v súlade s vývojom produktivity.

Priemerná inflácia za 12 mesiacov v Litve je od apríla 2005 nad úrovňou referenčnej hodnoty a je pravdepodobné, že v nadchádzajúcich mesiacoch nad ňou aj zostane. Litva nespĺňa kritérium cenovej stability.

4. STAV VEREJNÝCH FINANCIÍ

V konvergenčnej správe za rok 2004 Komisia uviedla, že Litva nepodlieha rozhodnutia Rady o existencii nadmerného schodku a že spĺňa kritérium stavu verejných financií.

Schodok verejných financií poklesol z 3,6 % HDP v roku 2000 na 1,2 % HDP v roku 2003. V roku 2004 schodok mierne vzrástol na 1,5 % HDP, k čomu prispelo aj zavedenie dôchodkového programu. V roku 2005 schodok poklesol na 0,5 % HDP. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov úpravy rozpočtu v roku 2005 vychádzali z príjmov. Silný nárast príjmov sa odrazil v stabilnej hospodárskej činnosti a v zlepšení výberu a vymáhaní daní. Výdavkové ciele boli vcelku splnené, keďže nedošlo k nadbytočným nákladom prostredníctvom doplnkových rozpočtov v druhom polroku tak ako predtým. Cyklické podmienky podporovali fiškálnu konsolidáciu od roku 2003, ale štrukturálny schodok sa v rokoch 2003 a 2004 zhoršil na základe značného zhoršenia sa primárneho schodku. V roku 2005 sa primárny a štrukturálny schodok zlepšili. Litva teda ďalej zaznamenáva výsledky schodku rozpočtu pod 3 % prahom HDP. Predpokladá sa, že v roku 2006 schodok ostane vcelku stabilný, aj keď existuje neistota týkajúca sa absorpcie fondov EÚ a dosahu daňovej reformy, ktorá zníži sadzbu dane fyzických osôb a zvýši daň právnických osôb.

Pomer štátneho dlhu voči HDP sa stabilne znížil z 23,6 % na konci roka 2000 na hodnotu pod 19 % v roku 2005. Hlavným faktorom, ktorý prispel k zníženiu bol vplyv finančných transakcií štátu, hlavne príjmy z privatizácie a pozitívny nominálneho zhodnotenia litas na zahraničný dlh. Ukazovateľ celkového zadĺženia zostal výrazne pod úrovňou 60 % prahu HDP a predpokladá sa, že zo strednodobého hľadiska tiež ostane stabilným.

Podľa konvergentného programu z decembra 2005 sa predpokladalo, že schodok verejných financií klesne postupne z 1,5 % HDP v roku 2005 (skutočný výsledok v roku 2005 bol nižší schodok o 0,5 percentuálneho bodu HDP) na 1 % HDP v roku 2008 na základe silného rastu HDP. Predpokladané upevnenie závisí od výdavkov, väčšinou následkom zníženia kolektívnej spotreby a sociálnych transferov percent HDP, pričom sa plánuje značné zvýšenie štátnych investícií. V aktualizovanom konvergentnom programe sa odhaduje, že ukazovateľ celkového zadĺženia zostane približne na úrovni 19 – 20 % HDP počas zostávajúceho obdobia programu.

Rada 14. marca 2006 preskúmala aktualizovaný konvergentný program. Rozpočtovú stratégiu programu a riziká rozpočtových prognóz v programe považuje za prijateľné. Keďže sa však strednodobý cieľ cyklicky upravovaného schodku na úrovni 1 % HDP alebo pod touto úrovňou nemusí dosiahnuť počas programového obdobia, Rada vyzvala Litvu, aby zvýšila svoje úsilie pri štrukturálnej úprave rozpočtu. Pokiaľ ide o trvalú udržateľnosť verejných financií, zdá sa, že Litva je v súvislosti s plánovanými rozpočtovými nákladmi na starnutie obyvateľstva vystavená malému riziku.

Litva nepodlieha rozhodnutiu Rady o existencii nadmerného schodku a spĺňa kritérium stavu verejných financií.

5. STABILITA VÝMENNÉHO KURZU

V konvergenčnej správe z roku 2004 bola Litva vyhodnotená tak, že nespĺňa kritérium výmenného kurzu. V čase preskúmania sa Litva zúčastňovala mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) dva mesiace.

Dvojročné obdobie podstatné pre vyhodnotenie stability kurzu sa predlžuje od mája 2004 do apríla 2006. Litva vstúpila do ERM II 28. júna 2004 udržujúc si svoj dlhoročný menový výbor ako jednostranný záväzok v rámci mechanizmu a doteraz sa zúčastňovala ERM II počas 22 mesiacov. Kurz litas voči euro bol stabilný len s malými odchýlkami od centrálneho kurzu počas dvoch mesiacov pred vstupom do ERM II. Odkedy sa litas začali zúčastňovať na ERM II, nedošlo k žiadnej odchýlke od centrálneho kurzu.

Dôvera verejnosti a trhu v účasť na ERM II a v menovom výbore ostáva silná a vývoj ďalších ukazovateľov nepoukazuje na žiadne významné kurzové tlaky na litas. Pomer úradnej menovej rezervy voči finančnej základni značne prekročil hodnotu 100 % a v roku 2005 dosiahol 127,5 %. Voľne použiteľné prostriedky s vplyvom na likviditu neboli do značnej miery aktívne použité.

Krátkodobé úrokové sadzby sa veľmi priblížili k eurozóne, čo poukazuje na to, že podľa finančných trhov neexistuje značné kurzové riziko. Rozpätie 3-mesačného VILIBORU voči EURIBORU značne pokleslo, približne od 65 základných bodov v priemere v apríli 2004 na približne 3 základné body v priemere počas obdobia január – marec 2006.

Litas sa nachádzal na centrálnej sadzbe ERM II počas obdobia dvoch rokov, ktoré sú predmetom tohto hodnotenia. Z podnetu Litvy nedošlo k devalvácii centrálnej parity litas v rámci ERM II. V čase prípadného rozhodnutia Rady v júli 2006 sa litas bude zúčastňovať na ERM II počas obdobia dlhšieho ako 24 mesiacov. Litva spĺňa kritérium výmenného kurzu.

6. DLHODOBÉ ÚROKOVÉ SADZBY

Podľa konvergenčnej správy za rok 2004 Litva splnila konvergenčné kritérium úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v Litve počas 12 mesiacov do augusta 2004 bola 4,7 % pod referenčnou hodnotou 6,4 %.

Rozpätie dlhodobých úrokových sadzieb voči eurozóne značne klesalo od začiatku vstupu do ERM II v júni 2004. Rozpätie následne ďalej pokleslo približne od 55 základných bodov približne v čase vstupu do ERM II približne na 25 základných bodov v marci 2006, čo svedčí, okrem iných ukazovateľov, o dôveryhodnosti makroekonomickej politiky Litvy. Keďže dlhodobé úrokové sadzby Litvy odrážajú primárne trhové sadzby, krátkodobé výkyvy rozpätia odzrkadľovali nestálosť dlhodobých úrokových sadzieb eurozóny.

Pohyblivá priemerná dlhodobá úroková sadzba počas dvanásťmesačného obdobia, ktorá je podstatná na vyhodnotenie kritéria podľa zmluvy, klesala ďalej počas celého obdobia hodnotenia. V marci 2006, čo je najnovší dátum, keď boli údaje k dispozícii, referenčná hodnota, daná priemerom dlhodobých úrokových sadzieb vo Švédsku, Fínsku a Poľsku plus 2 percentuálnych bodov, bola 5,9 %. Pohyblivý priemer výnosov počas dvanásťmesačného obdobia štandardného dlhopisu na desať rokov bol 3,7 % pod referenčnou hodnotou. Litva spĺňa konvergenčné kritérium dlhodobej úrokovej sadzby.

7. ĎALšIE UKAZOVATELE

Litva urobila povzbudzujúci pokrok vzhľadom na integráciu finančných trhov a trhov výrobkov v niekoľkých oblastiach. Finančný systém Litvy sa značne integroval do širšieho finančného systému EÚ. Integrácia sa uskutočňovala prevažne prevzatím finančných sprostredkovateľov zahraničnými subjektami, čo súvisí so značnými úvermi v zahraničnej mene. Dimenzia finančného systému zostáva pomerne malá v porovnaní s HDP, ale finančné prehlbovanie napreduje rýchlo v súlade s hospodárskym vývojom. Vysoká koncentrácia a zahraničné vlastníctvo zdôrazňujú dôležitosť cezhraničnej spolupráce na zabezpečenie primeranej kontrolnej štruktúry a zabezpečenie finančnej stability.

Podobne ako v ostatných nových členských štátoch EÚ aj v Litve došlo za posledných 15 rokov k dôležitým hospodárskym zmenám. Údaje o obchode a priamych zahraničných investíciách ukazujú, že Litva sa čoraz viac integruje do hospodárstva EÚ. Prítomnosť zahraničných firiem napomáha pri podpore presunu technológií, pri zvyšovaní organizačných a manažérskych zručností a pri podpore hospodárskej súťaže. Rozdiely v zložení výrobných sektorov a exportu zostávajú značné v porovnaní s eurozónou, zatiaľ čo úroveň spotrebiteľských cien v Litve je stále nižšia ako priemer EÚ (54,6 % v roku 2004). Značný pokrok bol zaznamenaný vzhľadom na prijatie a uplatňovanie právnych predpisov vnútorného trhu a zlepšovania podnikateľského prostredia.

Litva mala mnoho rokov dosť vysoké schodky platovej bilancie bežného roku, ktoré odrážali značné schodky v obchode s tovarom kompenzované pozitívnou bilanciou v oblasti služieb a bežných transferov. Vysoký schodok platobnej bilancie bežného roku v Litve sa zvýšil zo 4,7 % HDP v roku 2003 na 7,7 % HDP v roku 2004 hlavne následkom silného domáceho dopytu. Tento trend sa zastavil v roku 2005, keď schodok platobnej bilancie bežného roku mierne poklesol na 7,0 % HDP. Mierne zníženie schodku platobnej bilancie bežného roku nastalo následkom zlepšenia v bilancii služieb a transferov (so zvýšením bilancií transferov za posledné dva roky hlavne následkom prílivu prostriedkov EÚ), pričom schodok v obchode s tovarom sa rozšíril a dosiahol 11,2 % HDP, keďže dovoz silnel rýchlym skutočným rastom HDP. Bilancia bežného príjmu bola záporná pri 2,4 % HDP, čo bolo podobné číslo ako za predchádzajúce dva roky, hlavne následkom repatriacie ziskov zahraničných spoločností (čo zdôrazňuje zdravú ziskovosť minulých zahraničných priamych investícií).

Vzor vysokých mier rastu skutočného HDP s relatívne vysokým schodkom platobnej bilancie bežného roku je v súlade s rýchlou cestou dobiehania hospodárstva, pričom zahraničné úspory sa mobilizujú prostredníctvom externého financovania s cieľom financovať investície. Doteraz financovanie schodku platobnej bilancie bežného roku je neproblematické, ale externá pozícia odráža značné finančné potreby zo strednodobého hľadiska. Kľúčovou výzvou pre Litvu bude zabezpečiť, aby nedošlo k značnému rozširovaniu externého schodku a aby miery rastu boli v budúcnosti udržateľné bez negatívneho dosahu na hospodársku súťaž. V budúcnosti sa očakáva, že značný príspevok do domácich investícií bude prúdiť z fondov EÚ, čo pomôže externému financovaniu bez zvýšenia zahraničnej zadĺženosti.

* * *

Litva dosiahla značný pokrok pri dosahovaní vysokého stupňa trvalo udržateľnej konvergencie splnením kritérií verejných financií, stability výmenného kurzu a dlhodobých úrokových sadzieb. Litva zatiaľ nespĺňa kritérium cenovej stability.

Podľa tohto hodnotenia dospela Komisia k záveru, že štatút Litvy ako členského štátu s výnimkou sa nemení.