[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 02.03.2006

KOM(2006) 87 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie

ÚVOD

V prípravách na samit OSN v septembri 2005 sa darcovská komunita na fóre na vysokej úrovni v Paríži v marci 2005 zaviazala radikálne zmeniť svoje postupy, a tak zlepšiť dosah svojich činností a pomôcť uskutočniť kvalitatívny skok potrebný na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov. V dôsledku toho prijala Európska únia (členské štáty a Komisia vrátane 10 nových členských štátov ako objavujúcich sa poskytovateľov pomoci) ambiciózne ciele ako individuálni poskytovatelia pomoci aj ako kolektívna skupina. EÚ, rozhodnutá posunúť medzinárodnú agendu vpred a prevziať svoj podiel na úsilí, dala zvýšenej efektívnosti pomoci vo svojej rozvojovej stratégii centrálnu úlohu a konkrétne sa zaviazala zvýšiť efektívnosť tejto pomoci.

Tento súbor rozhodnutí predstavuje vyčerpávajúci zoznam podrobných a konkrétnych opatrení, ktoré treba vypracovať a zaviesť do roku 2010. Na základe poučenia z uvedenej oblasti, osvedčených postupov a očakávaní partnerských krajín pramenia tieto opatrenia zo zásad harmonizácie, vlastníctva, súladu a riadenia podľa výsledkov Parížskej deklarácie. Tieto záväzky je potrebné teraz previesť do konkrétnych akcií a EÚ sa musí zamerať na ich implementáciu na mieste, berúc do úvahy realitu špecifík jednotlivých krajín.

Časť I tohto akčného plánu zhŕňa, per memoria , v jedinom a komplexnom dokumente koncepcie deviatich časovo viazaných cieľov, ktoré má teraz EÚ ako skupina splniť.

Časť II tohto akčného plánu predstavuje prvé štyri bezprostredné ciele, ktoré už boli vypracované a sú pripravené na okamžité schválenie a implementáciu vo vybranom počte partnerských krajín.

Časť III tohto akčného plánu opisuje zostávajúcich päť cieľov, ktoré treba vypracovať počas roku 2006 a implementovať v uvedenej oblasti do roku 2010.

Treba poznamenať, že dva bezprostredné ciele tohto akčného plánu sú podrobnejšie rozobrané v dvoch osobitných oznámeniach (t. j. v oznámení o financovaní rozvoja a efektivite pomoci a v oznámení o spoločnom programovacom rámci). Ako také tvoria tieto tri dokumenty „ balík efektívnosti pomoci“ predložený Rade a Parlamentu.

Tab. 1. Synoptická tabuľka

| | | | | | | | |

Os 1

Letmý pohľad na pomoc EÚ

Atlas poskytovateľov pomoci

( bezprostredný cieľ)

Kompendium EÚ

(krátkodobý cieľ)

Mechanizmy monitorovania

(bezprostredný cieľ) | |

Os 2

Vedenie parížskej agendy

Cestné mapy

(bezprostredný cieľ)

Spoločné programovanie

(bezprostredný cieľ)

Spoločné opatrenia

(krátkodobý cieľ) | |

Os 3

Presadzovanie konsenzu EÚ

Deľba práce

(krátkodobý cieľ)

Spolufinancovanie

(krátkodobý cieľ)

Vízia EÚ

(krátkodobý cieľ) | | | | | | | | | | |

ČASŤ I SLEDOVANIE NAŠICH ZÁVÄZKOV

Naše záväzky na zvýšenie efektívnosti pomoci možno rozdeliť do troch navzájom prepojených osí, ktoré sa zaoberajú:

1. transparentným mapovaním a monitorovaním našich činností na základe poznatkov;

2. implementáciou našich kolektívnych záväzkov prijatých Parížskou deklaráciou o harmonizácii a súlade;

3. realizáciou piliera efektívnosti pomoci v novom strategickom rámci EÚ, ako ho definuje vyhlásenie o novej rozvojovej politike („Európsky konsenzus“) a stratégia EÚ pre Afriku.

OS 1: LETMÝ POHĽAD NA POMOC EÚ

Nepretržitá revízia našich činností je veľmi dôležitou podmienkou znalostnej analýzy našich úspechov a neúspechov, z ktorej môžeme odvodiť racionálne a optimálne prerozdelenie našich činností a metód. Takéto objektívne preskúmanie našej rozvojovej pomoci nie je len povinnosťou transparentnosti voči našim voličom a verejnej mienke, ale aj dôležitým základom, na ktorom sa formuje naše strategické myslenie.

Zdokonaľovanie mapovania našej pomoci

Prvé vydanie Atlasu poskytovateľov pomoci EÚ ukázalo dva trendy: (i) koncentráciu pomoci v určitých „atraktívnych“ krajinách a sektoroch, vznik niektorých „sirotských“ alebo zabudnutých krajín a sektorov a (ii) rozdrobenie činností v „obľúbených“ krajinách/sektoroch v dôsledku znásobenia aktérov a projektov malého rozsahu.

Na to, aby sa analýza Atlasu poskytovateľov pomoci ďalej vyvinula do prevádzkových zásad, ako sa lepšie zorganizovať a zlepšiť našu deľbu práce, je potrebné atlas zdokonaliť do presnejších a osobitejších hodnotení, a zároveň zachovať profil viditeľný pre verejné povedomie.

Revidovanie rozvojových pravidiel EÚ

Program efektívnosti medzinárodnej pomoci stále viac podporuje vznik spoločných činností a synergií medzi aktérmi rozvoja.

Primárnym cieľom tohto cvičenia je dať našim partnerským krajinám, ako aj ďalším aktérom rozvoja doslova hotový prehľad všetkých bežných pravidiel a postupov členských štátov. Táto konsolidácia systémov poskytovateľov pomoci z členských krajín EÚ sa pretaví do rôznych kompendií. Tie sa koncipujú ako knihy komplexných a operatívnych nástrojov, aby uľahčili prácu akéhokoľvek prevádzkovateľa (či už je to štátny úradník partnerskej krajiny, MSP alebo mimovládna organizácia), ktorý potrebuje pochopiť naše pravidlá. Identifikáciou rôznych stavebných blokov môžu kompendiá slúžiť aj ako základ podnecovania budúceho pokroku v harmonizácii a zjednodušovaní.

Monitorovanie našich sľubov

V Parížskej deklarácii sa poskytovatelia pomoci a partnerské krajiny dohodli na vytvorení mechanizmu monitorovania bez toho, aby vytvorili paralelné „odvetvie monitorovania“. Na zachovanie tempa reforiem a plnenia dáva EÚ svoju plnú podporu silnému, ale reálnemu procesu monitorovania (i) na medzinárodnej úrovni pre ciele, na ktorých sa spoločne dohodlo spoločenstvo poskytovateľov pomoci, ako aj (ii) na úrovni EÚ pre naše vlastné dodatočné záväzky a príspevky.

OS 2: PRIJATIE OKAMŽITÉHO OPATRENIA

Realizácia nášho kolektívneho príspevku k samitu OSN Milénium v septembri 2005 predstavuje kľúčovú podporu medzinárodného úsilia za zefektívnenie pomoci za posledné dva roky, formálne prijatého prostredníctvom Parížskej deklarácie (PD) o harmonizácii a súlade vo februári 2005. Tento balík záväzkov EÚ vychádza z počiatočných odporúčaní správy ad hoc pracovnej skupiny o harmonizácii (ADWPH), ktorá bola formálne schválená v záveroch Rady pre všeobecné záležitosti v novembri 2004.

Podporovanie miestnych koordinačných procesov

„Cestná mapa“ identifikuje konkrétne otázky harmonizácie (z predloženej ponuky akcií), ktoré si vyžadujú realizáciu od všetkých poskytovateľov pomoci EÚ činných v danej krajine. Cestné mapy nie sú myslené ako náhrada za akčné plány harmonizácie a súladu pod vedením krajiny, ale skôr ako nástroj na identifikáciu oblastí, v ktorých by poskytovatelia pomoci EÚ mohli pomôcť posilniť existujúce miestne procesy, či už pod vedením vlády alebo poskytovateľov pomoci, alebo ich prípadne vytvoriť rozšírením súčasných iniciatív.

Vyvíjanie spoločného viacročného programovacieho rámca (JPF)

Podstatou JPF je vytvoriť mechanizmus porovnateľný so súčasnými vnútroštátnymi dokumentmi a cyklami, ktorý je otvorený pre ďalších poskytovateľov pomoci, a ktorý ponúka rámec na preskupenie a zduplikovanie stavebných blokov systémov členských štátov, čím znižuje náklady na transakcie nášho programovania. Rámec by mal obsahovať také prvky ako faktický opis profilu krajiny, spoločnú analýzu situácie, matrice poskytovateľov pomoci a analýzu zmesi politík EÚ. V strednodobom pláne by mal poskytovateľom pomoci ponúkať možnosť kolektívnej strategickej reakcie na problémy vyplývajúce zo spoločnej analýzy krajiny a v dlhodobom pláne dláždiť cestu prípadnému spoločnému programovaniu. O tejto otázke sa diskutuje už dlho – odkedy Rada v novembri 2004 stanovila zásady, v apríli 2005 obsah a v novembri 2005 kalendár procesu JPF.

Vyvíjanie spoločných miestnych systémov

Tieto systémy, uvádzané v záveroch Rady ako spoločné finančné mechanizmy (Joint Financial Arrangements – JFA), sa snažia podporovať jednotný dialóg, čerpanie a mechanizmy podávania hlásení na úrovni krajiny – medzi spoločenstvom poskytovateľov pomoci a partnerskou krajinou schválením formálneho dokumentu. Existujúce čiastočné a zaujímavé príklady v teréne – t. j. v Zambii a Mozambiku – sú vybudované hlavne okolo podpory rozpočtu a SWAP-ových operácií. Tieto existujúce produkty sa ukázali ako veľmi efektívne na a) znižovanie nákladov na transakcie a bremena uvaleného na partnerskú krajinu, b) vytváranie dobrých a udržateľných pracovných vzťahov medzi poskytovateľmi pomoci, ako aj c) pri deľbe práce. Zámerom je vypracovať spoločnú šablónu, ktorá sa upraví podľa osobitostí krajiny.

OS 3: PRESADZOVANIE EURÓPSKEHO KONSENZU

Vyhlásenie novej rozvojovej politiky – „Európsky konsenzus o rozvoji“ – prijaté v decembri 2005 zdôrazňuje efektívnosť pomoci EÚ ako kľúčového prvku jej spoločnej vízie. Stratégia EÚ pre Afriku, schválená v tom istom čase Európskou radou, vyzýva na rýchlu a vytrvalú realizáciu programu efektívnosti pomoci aj v Afrike. Ako taký si tento nový politický rámec vyžaduje:

(i) lepšiu deľbu práce zameranú na väčšiu komplementárnosť, ako aj na zabezpečenie minimálnej prítomnosti EÚ v krehkých krajinách, a najmä u „sirôt pomoci“;

(ii) viac spoločných akcií prostredníctvom intenzívnejšieho využívania spolufinancovania využívaním skúseností nových členských štátov a zároveň uľahčovaním ich postupného objavovania sa ako nových poskytovateľov pomoci;

(iii) posilňovanie vstupu a dosahu EÚ spolu so zásadami a otázkami, ktoré zdôrazňuje Európsky konsenzus.

Zlepšovanie deľby práce

Nadmerná fragmentácia rozvojovej pomoci vedie k roztrúseniu, duplicite a dokonca aj k protikladným činnostiam pomoci a znižuje jej potenciálny dosah kumuláciou zbytočných správnych nákladov a zvyšovaním bremena kladeného na partnerské krajiny. Kľúčom k zvyšovaniu efektívnosti našej pomoci je posilňovanie komplementárnosti našich činností. Prostredníctvom Parížskej deklarácie sa poskytovatelia pomoci dohodli plne využiť svoju príslušnú porovnateľnú výhodu a zároveň rešpektovať vlastnú zodpovednosť partnerskej krajiny pri dosiahovaní vyššej komplementárnosti.

Zámerom je preto posilňovanie deľby práce na úrovni (i) krajiny aj na (ii) celoštátnej/regionálnej úrovni, čo zahŕňa úlohy rôzneho charakteru. Treba sa nimi starostlivo zaoberať v zmysle politického tlaku, nedostatku viditeľnosti a straty príležitostí. V tomto kontexte si osobitnú pozornosť zasluhuje objavujúca sa darcovská činnosť nových členských štátov.

Zvyšovanie počtu spoločných činností EÚ

EÚ sa rozhodla vyvíjať viac spoločných činností. Táto iniciatíva má v úmysle definovať strategický prístup k spolufinancovaniu, ktorý udelí podstatnej časti fondov ES katalytickú úlohu v podpore vývoja viacerých spoločných činností EÚ. Okrem toho, plánované zvyšovanie pomoci v ďalších dvoch rokoch zvýši hlavne toky bilaterálnej pomoci. To prinesie členským štátom určité problémy so správnym riadením. V tomto kontexte sa treba vyhnúť vytváraniu zbytočných dodatočných správnych štruktúr.

Okrem definovania „aktívnej ponuky EK“ (kde by fondy ES mohli spolufinancovať spoločné činnosti) je dôležité definovať aj „pasívnu ponuku EK“ – ktorá by mohla vnútroštátne fondy administratívne smerovať cez Komisiu a viesť k spolufinancovaniu operácií spojených s činnosťami, ktoré vlastní a o ktorých rozhoduje národ. A nakoniec, nové členské štáty stále viac rozvíjajú v tejto oblasti vlastné činnosti. Navrhovaný štruktúrovaný prístup k spolufinancovaniu by mal byť zameraný na podporu ich expanzie.

Posilňovanie vízie EÚ o rozvojovej pomoci

Politický a intelektuálny dosah finančných príspevkov EÚ v oblasti rozvoja dodnes nie je plne uznávaný a rozložený. Zámerom tohto cieľa je posilniť politickú a analytickú úlohu EÚ konkrétnymi opatreniami. Zameriava sa na podnecovanie európskej diskusie o vývoji a podpore osvedčených postupov. EÚ má potenciál slúžiť ako intelektuálny míľnik posilňovaním kolektívneho vkladu a vnímaním osobitného spoločenstva poskytovateľov pomoci EÚ.

2006: MOMENT PRAVDY

Dôležité je, aby sa naše sľuby rýchlo premenili na skutočnosť a do roku 2010 ukázali následný dosah. Navyše, EÚ, podobne ako iní poskytovatelia pomoci, súhlasila so splnením a vyhodnotením svojho pokroku v realizácii svojich príslušných príspevkov do programu harmonizácie na treťom zasadnutí na vysokej úrovni, ktoré sa má konať v roku 2008 v Ghane. Preto je dôležité, aby sa do tohto horizontu dosiahol príslušný masový účinok výsledkov. V snahe splniť tieto dané sľuby a očakávania tento akčný plán predstavuje pre každý z jeho 9 cieľov indikatívne, pragmatické a reálne výsledky na rok 2010, ako aj strednodobé ciele na rok 2008.

Vytvorenie ďalšieho pilotného procesu je len ďalším ospravedlnením toho, že program nepostupuje. Pri schvaľovaní celosvetových procesov je však dôležitá aj ich reálna realizácia zohľadňujúca miestne špecifiká. Akčný plán preto navrhne podporovať a monitorovať realizáciu príslušných cieľov v obmedzenom, ale relevantnom počte krajín, čím poskytne reálnosti našich záväzkov tvár a meno.

ČASŤ II PRIJATIE OKAMŽITÝCH OPATRENÍ

Táto druhá časť akčného plánu odkazuje na štyri ciele, ktoré sú už pripravené na okamžité schválenie v roku 2006. Tie korešpondujú s paralelnými návrhmi, ktoré predloží Rada a Parlament na jar 2006. Tento akčný plán nezachádza do obsahových podrobností, ale skôr sa zameriava na pokrokovú realizáciu cieľov.

Cieľ 1 – Atlas poskytovateľov pomoci

Zrevidovaný II. atlas poskytovateľov pomoci EÚ sa vypracoval v piatich zložkách:

(i) Výročná správa EÚ

Na zvýšenie verejného povedomia o rozvojovej pomoci EÚ prezentuje táto výročná správa EÚ naše kolektívne úlohy, ako aj naše spoločné a/alebo individuálne, ale koordinované reakcie. Viditeľným spôsobom vyzdvihuje projektové činnosti každého z poskytovateľov pomoci EÚ (členské štáty a Komisia). Bude sa vydávať od roku 2006 každoročne.

(ii) Vylepšený Atlas poskytovateľov pomoci

V I. diele bude súčasný Atlas zrevidovaný a zaktualizovaný v spolupráci s členskými štátmi a OECD/DAC do polovice roka 2006.

(iii) Dodatočné regionálne zameranie

V II. diele je podľa stratégie EÚ pre Afriku k Atlasu pripojené prvé regionálne zameranie na západnú Afriku. Je dostatočne podrobné, aby umožnilo reálnu diskusiu o deľbe práce, a podporovalo hlbšiu a osobitejšiu analýzu v kontexte vynárajúcich sa regionálnych procesov. Každých šesť mesiacov vyjdú ďalšie diely so zameraním na ďalšie regióny tak, aby bol v strednodobom pláne pokrytý celý rozvojový svet.

(iv) Mapovanie na úrovni krajiny

Dôležité je, aby sa mapovanie pomoci vykonávalo na úrovni krajiny a pokrývalo všetkých poskytovateľov pomoci činných v tejto krajine. Na to, aby to bolo možné, boli v troch zo štyroch pilotných krajín EÚ vypracované modely: partnerský model v Nikaragui, model poskytovateľov pomoci v Mozambiku a model EÚ vo Vietname. Tieto postupy sa do roku 2008 rozšíria na všetkých signatárov Parížskej deklarácie.

(v) Noví poskytovatelia pomoci

Objavujú sa noví aktéri. Ovplyvňujú rozvojové spoločenstvo, ako ho poznáme dnes. Prebiehajúca štúdia sa zaoberá činnosťami najväčších objavujúcich sa poskytovateľov pomoci (v krajinách BRICS – t. j. Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika). Európska komisia navrhuje začať s týmito štátmi do roku 2006 rozvojový dialóg EÚ.

Cieľ 2 – Monitorovanie procesov EÚ a DAC

Monitorovanie musí pokrývať dva súbory záväzkov. Prvý obsahuje medzinárodné zámery a ciele odsúhlasené všetkými účastníkmi, poskytovateľmi a príjemcami pomoci v Paríži vrátane ambicióznejších dodatočných zámerov, ku ktorým sa zaviazala EÚ[1]. Druhý obsahuje príspevky EÚ v zmysle konkrétnych prevádzkových cieľov EÚ ako skupiny.

(i) Prvý súbor záväzkov

Tieto záväzky sa budú monitorovať mechanizmami, ktoré teraz vypracúva spoločný výbor OECD/DAC pre monitorovanie (JVM). Monitorovanie sa týka všetkých poskytovateľov pomoci a partnerských krajín a vychádza z prieskumov krajín merajúcich pokrok v porovnaní s Parížskou deklaráciou. Použité indikátory prieskumu sa majú v roku 2006 odskúšať v teréne v Kambodži, Ghane, Nikaragui, Senegale, Južnej Afrike a Ugande. V snahe vyhnúť sa ďalším omeškaniam musí EÚ začať s rýchlou a vytrvalou realizáciou Parížskej deklarácie.

(ii) Druhý súbor záväzkov

Od roku 2006 sa realizácia konkrétnych prevádzkových cieľov EÚ monitoruje vo výročnej správe o plnení dohody z Monterrey, ktorá inventarizuje plnenie sľubov na úrovni EÚ – v zmysle objemu aj efektívnosti pomoci.

Tento cieľ je predmetom osobitného oznámenia a pracovného dokumentu útvarov vydaného paralelne s týmto akčným plánom pre Radu a Parlament.

Cieľ 3: Cestné mapy

Súčasné cestné mapy zabezpečujú relevantné pokrytie rozvojových krajín. Cestné mapy majú rôzny charakter, ale väčšina z nich poukazuje na pozitívnu hybnosť a vysoké očakávania. Reakcie možno zoskupiť do nasledujúcich štyroch kategórií krajín:

4. krajiny, kde cestná mapa nepridáva hodnotu,

5. krajiny, kde cestná mapa nebola ešte schválená,

6. krajiny, kde sa iniciuje miestny proces a/alebo cestná mapa EÚ,

7. krajiny, kde je miestny proces a/alebo cestná mapa EÚ už zavedený/á.

Prvá analýza naznačuje, že niekoľko procesov treba urýchliť. Partnerské krajiny a ostatní poskytovatelia pomoci sa preto musia urýchlene zamyslieť nad tým, ako zlepšiť proces cestných máp, ako posilniť a rozdeliť zodpovednosti za monitorovanie a ako zaobchádzať so zvyšujúcou sa ORP na regionálnej úrovni. Cestné mapy by mali byť pripravené do roku 2006. Všetky cestné mapy by sa mali ukončiť do roku 2010.

Preto sa navrhuje, aby sa od roku 2006 pravidelne organizovali technické semináre na hodnotenie procesov, aby sa zorganizovala deľba práce na prevádzkové sledovanie a stanovili kvalitatívne ciele realizácie. Okrem toho by sa v 12 krajinách (t. j. Bangladéš, Burkina Faso, Etiópia, Ghana, India, Jordánsko, Keňa, Mali, Mozambik, Nikaragua, Južná Afrika, Vietnam), kde sú solídne cestné mapy už vytvorené, alebo sa začínajú zavádzať, mal vytvoriť systém stabilnej podpory a monitorovania.

Tento cieľ je predmetom osobitnej správy.

Cieľ 4 – Spoločný programovací rámec (SPR)

Prvá štúdia zanalyzovala kompendium vnútroštátnych programovacích dokumentov a identifikovala duplicity a spoločné stavebné bloky. Druhá štúdia analyzovala poučenia z existujúcich praktických prípadov, najmä Spoločnú stratégiu pomoci (JAS) vypracovanú v Ugande, Tanzánii a Zambii. Tretia štúdia sa zamerala na súčasné programovanie v Ugande a jej zámerom bolo ukázať, ako by mal vyzerať budúci spoločný programovací rámec v danej krajine. Umožnila zviditeľniť potenciálne výsledky a prírastky, pričom pamätala aj na miestne problémy a špecifiká. Nálezy týchto štúdií rozobrali a prediskutovali členské štáty v roku 2005 a následne vytvorili základ, na ktorom Komisia vypracovala svoj návrh na viacročný spoločný programovací rámec.

Hoci SPR by sa mal schváliť do polovice roka 2006, mal by sa zavádzať pragmatickým, progresívnym a „oportunistickým“ spôsobom. V tejto súvislosti predstavuje skutočnosť, že programovací cyklus dvanástich poskytovateľov pomoci v Mozambiku sa práve rozbieha, unikátnu príležitosť. Preto súčasne s udržiavaním celosvetového prístupu, navrhujeme zamerať sa na realizáciu v obmedzenom počte krajín pomocou nasledujúcich jednoduchých výberových kritérií:

8. krajiny, ktoré majú vnútroštátnu stratégiu na odstránenie chudoby;

9. krajiny, kde v rokoch 2006 – 2007 začnú aspoň dvaja poskytovatelia pomoci EÚ nové programovanie;

10. krajiny, ktoré majú dostatočnú miestnu koordinačnú kapacitu.

Takto sa dostaneme k pokusnému zoznamu krajín (Bangladéš, Burkina Faso, Etiópia, Ghana, Haiti, Mali, Mozambik, Nikaragua, Rwanda, Senegal, Južná Afrika, Tanzánia, Vietnam, Uganda a Zambia), v ktorých môžeme navrhnúť začať s realizáciou SPR do roku 2008. Jedenásť krajín je afrických, čo korešponduje s okamžitou realizáciou programu efektívnosti pomoci v Afrike, ktorú požaduje stratégia EÚ pre Afriku. Ďalšia krajina, Haiti, sa odporúča ako spojenie tohto procesu so špecifikami krehkého štátu. V krajinách, kde sa už stratégia spoločnej pomoci poskytovateľov iniciovala (t. j. v Tanzánii, Ugande a Zambii), je dôležité začleniť samotný SPR do týchto procesov a podporovať ich.

Ďalšie rozšírenie SPR na všetky ostatné krajiny AKT, ako aj na krajiny, ktoré podpísali Parížsku deklaráciu, by sa malo uskutočniť do roku 2010.

Tento cieľ je predmetom osobitného oznámenia vydaného paralelne s týmto akčným plánom Rade a Parlamentu.

ČASŤ III UKONČENIE PROGRAMU

Táto tretia časť akčného plánu sa vzťahuje na posledných päť cieľov, ktoré treba do konca roku 2006 ďalej rozvinúť.

Cieľ 5 – Prevádzková komplementárnosť

Správa ad hoc pracovnej skupiny o harmonizácii poskytla usmernenie vo forme zoznamu krokov vývoja prevádzkovej stratégie EÚ zamerané na komplementárnosť. Komisia navrhuje, aby Rada do polovice roka 2006 schválila pre túto prevádzkovú stratégiu niekoľko usmernení na základe poučení zo zrevidovaného Atlasu poskytovateľov pomoci. Komisia by potom mohla Rade navrhnúť súbor pragmatických prevádzkových zásad na urýchlenie našej deľby práce, ktoré by sa prijali do konca roka 2006.

Po prijatí týchto zásad sa navrhuje rozbaliť ich v teréne spolu s budúcimi regionálnymi kapitolami zrevidovaného Atlasu poskytovateľov pomoci, a tak zahrnúť každých šesť mesiacov jeden región, až kým sa do roku 2010 nedosiahne celosvetové pokrytie.

Tento cieľ je predmetom osobitného oznámenia, ktoré bude neskôr zaslané Rade a Parlamentu.

Cieľ 6 – Zvyšovanie spoločných činností: katalytická úloha spolufinancovania ES

Do konca roku 2006 navrhne Komisia pre fondy ES štruktúrovaný mechanizmus spolufinancovania. Návrh s dvoma kapitolami pre „aktívnu“ a „pasívnu“ ponuku sa zaoberá zásadami, kritériami a prevádzkovými podmienkami štruktúrovaného mechanizmu spolufinancovania. Jeho zámerom je vypracovať činnosti spolufinancovania s členskými štátmi do roku 2010.

Treba poznamenať, že tento cieľ predstavuje ukončenie prebiehajúcej revízie všetkých prekážok spolufinancovania, ktoré momentálne obsahujú pravidlá Európskej komisie. Zahŕňa zmeny vo finančných nariadeniach, v prílohe IV. k dohode z Cotonou a vkladanie aktualizovaných pravidiel do všetkých budúcich nariadení, pre ktoré sa Komisia snaží získať podporu Rady. Je veľmi dôležité, aby sa do roku 2008 odstránili všetky prekážky.

Tento cieľ je predmetom osobitného oznámenia, ktoré bude neskôr zaslané Rade a Parlamentu.

Cieľ 7 – Posilňovanie vízie EÚ

„Európsky konsenzus o rozvoji“ vyzdvihol potenciál spoločnej analýzy a diskusie na európskej úrovni s cieľom podporiť intelektuálne jadro poznania rozvojových otázok EÚ. Toto jadro pomôžu vybudovať tieto prvky:

(i) Sieť rozvojových výskumných stredísk

Hoci európske kompetenčné centrá v oblasti rozvoja poskytujú významné akademické príspevky, ich charakter je stále rozdrobený. Tento nedostatok „jednotného“ európskeho výskumu a vedeckej práce brzdí náš dosah na všeobecné myslenie v tejto oblasti. Preto je dôležité, aby sa tieto centrá lepšie prepojili do flexibilnej siete na proaktívnom základe. Táto sieť by mala vzniknúť do roku 2006, aby zadávala strategické štúdie, ktoré by rozvíjali naše myslenie a posilňovali náš vedecký prínos pre globálne myslenie. Do roku 2008 by mala umožniť sformovanie komplexnej perspektívy a analytickej kapacity EÚ, ktorá podporuje víziu sformovanú v Európskom konsenze.

(ii) Európske dni rozvoja

V súčasnosti neexistuje žiadna udalosť alebo moment, ktoré symbolizujú analytický príspevok EÚ v oblasti rozvoja, ani udalosť alebo moment, ktoré zhromažďujú všetkých aktérov EÚ. Väčšina politických strán, zväzov alebo organizácií má moment „kohézie“ perspektívneho myslenia ako „letné univerzity“ alebo „tematické týždne“. Takáto udalosť alebo moment môžu poslúžiť rozvoju intelektuálnej dynamiky a konfrontácie a zhromaždiť aktérov rôznych spoločenstiev so zmyslom pre kolektív okolo spoločného programu.

Počnúc rokom 2006 sa preto navrhuje každoročne zorganizovať „ Európske dni rozvoja “ ako súčasť posilňovania nášho kolektívneho vkladu a efektívnosti našich akcií.

(iii) Znásobenie spoločného vzdelávania

„Európsky konsenzus“ podčiarkol aj spoločné prevádzkové zámery a metódy zodpovedajúce pragmatickým modalitám. Komisia aj členské štáty vypracovali programy odborného vzdelávania pracovníkov rozvoja. Preto sa navrhuje vypracovať aj európsku vzdelávaciu mapu, ktorá preskupí príslušné vzdelávacie nástroje Komisie a členských štátov tak, aby sa v budúcnosti mohli ponúknuť ktorémukoľvek členovi EÚ. Tento systém by sa mal odskúšať pri príležitosti prvých Európskych dní rozvoja v roku 2006 a ďalej exponenciálne rozvíjať až do konca roku 2008.

Cieľ 8 – Spoločné miestne opatrenia

Komisia a členské štáty musia urýchlene spoločne vypracovať flexibilné spoločné miestne opatrenia, ktoré umožnia prispôsobiť sa miestnym špecifikám, a schváliť ich do konca roka 2006.

Do roku 2008 by uvedené opatrenia mali byť navrhnuté pre všetkých 14 krajín, ktoré podpísali Rímsku deklaráciu o harmonizácii (t. j. Bangladéš, Bolívia, Kambodža, Etiópia, Fidži, Kirgizská republika, Maroko, Mozambik, Nikaragua, Niger, Senegal, Tanzánia, Vietnam a Zambia), v ktorých sa v roku 2004 uskutočnil prieskum harmonizácie DAC a ktorých situácia má preto solídny základ.

Cieľ 9 – Prehľad rozvojových pravidiel EÚ: kompendiá

Vypracujú sa tieto štyri kompendiá:

11. kompendium pravidiel EÚ pre programovanie,

12. kompendium pravidiel EÚ pre obstarávanie,

13. kompendium pravidiel a zásad EÚ pre mimovládne organizácie,

14. kompendium pravidiel EÚ pre dotácie.

Všetky sa vypracujú do konca roku 2006. Neskôr sa v roku 2008 zrevidujú v očakávaní ďalších pravidiel zjednodušenia a harmonizácie.

[1] (i) poskytnúť všetku pomoc na budovanie kapacít prostredníctvom koordinovaných programov so stále väčším využívaním dohôd medzi viacerými poskytovateľmi pomoci; (ii) 50 % pomoci vláda-vláde smerovať cez systémy krajiny vrátane stále vyššieho percenta našej pomoci poskytovanej prostredníctvom podpory rozpočtu alebo celosektorovými prístupmi; (iii) vyhýbať sa zakladaniu akýchkoľvek nových jednotiek realizácie projektu; (iv) znížiť počet nekoordinovaných misií o 50%.