[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 8.2.2006

KOM(2006) 43 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o používaní predpisov v oblasti vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, ciel, daní a iných opatrení

OBSAH

1. Úvod 3

2. Súvislosti 3

3. Úvodné poznámky o transpozícii a uplatňovaní smerníc 3

3.1. Nedodržiavanie lehoty na transponovanie smerníc v tejto oblasti 3

3.2. Uplatňovanie smerníc vo vzťahoch s novými členskými štátmi 4

4. Analýza používania opatrení vzájomnej pomoci v období rokov 2003-2004 4

4.1. Úvodné poznámky 4

4.2. Štatistické údaje 5

4.3. Vyhodnotenie štatistických údajov 6

5. Iniciatívy Spoločenstva na posilnenie vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok 8

5.1. Stále podporné činnosti členských štátov pri uplatňovaní vzájomnej pomoci 8

5.2. Nové iniciatívy na zlepšenie vzájomnej pomoci 9

6. Závery a odporúčania 9

6.1. Závery 9

6.2. Odporúčania 9

1. ÚVOD

Pre vnútroštátne daňové orgány, ktorých výkonná právomoc je obmedzená na územie ich členského štátu, môže zvýšený pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu na celom území Európskej únie spôsobovať problémy pri vymáhaní pohľadávok, najmä v prípadoch daňového podvodu.

V týchto podmienkach sa vzájomná pomoc vnútroštátnych orgánov pri vymáhaní daňových pohľadávok, ako ju upravuje smernica Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976[1] a smernica Komisie 2002/94/ES z 9. decembra 2002[2], javí ako užitočný, či dokonca nevyhnutný nástroj. Nestačí totiž len zistiť prípady podvodu, je potrebné takisto vymôcť dlžné dane a poplatky a skutočnosť, že dlžníci sa usadili alebo premiestnili svoj majetok do iného členského štátu, nemôže predstavovať neprekonateľnú prekážku pre vymáhanie ich daňových pohľadávok.

Táto správa zhŕňa výsledky vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok poskytovanej na základe týchto nových predpisov v priebehu rokov 2003 a 2004.

2. SÚVISLOSTI

Podľa článku 25 ods. 2 smernice 76/308/EHS zmenenom a doplnenom v článku 1 ods. 13 smernice Rady 2001/44/ES z 15. júna 2001[3] je Komisia povinná pravidelne vypracovávať správu o používaní predpisov v oblasti vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, ciel, daní a iných opatrení, ktoré prijali členské štáty transpozíciou smernice 76/308/EHS, a o výsledkoch dosiahnutých vďaka tejto vzájomnej pomoci. Aby mohla Komisia vypracovať tieto správy, každý členský štát je povinný každoročne ju informovať o počte žiadostí o informácie, o oznámenie a o vymáhanie pohľadávky, ktoré odošle a dostane každý rok, o sume predmetných pohľadávok a o sumách, ktoré sa podarilo vymôcť. Vzhľadom na to, že členské štáty mali transponovať smernicu 2001/44/ES najneskôr 30. júna 2002 a že najneskôr 30. apríla 2003 mali transponovať smernicu Komisie 2002/94/ES z 9. decembra 2002 – smernicu ustanovujúcu podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice 76/308/EHS zmenenej a doplnenej smernicou 2001/44/ES – táto správa je prvou správou tohto druhu a je založená na informáciách od členských štátov, ktoré sa týkajú žiadostí o informácie, o oznámenie a o vymáhanie pohľadávok, ktoré odoslali a prijali v rokoch 2003 a 2004.

3. ÚVODNÉ POZNÁMKY O TRANSPOZÍCII A UPLATňOVANÍ SMERNÍC

3.1. Nedodržiavanie lehoty na transponovanie smerníc v tejto oblasti

Ako už bolo uvedené vyššie, základná smernica 76/308/EHS bola zmenená a doplnená smernicou Rady 2001/44/ES z 15. júna 2001, ktorá mala byť transponovaná do vnútroštátneho právneho poriadku najneskôr 30. júna 2002. Podrobné pravidlá vykonávania ustanovené smernicou Komisie 2002/94/ES z 9. decembra 2002 mali byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku najneskôr 30. apríla 2003.

Komisia konštatuje, že viaceré členské štáty nedodržali lehoty stanovené uvedenými smernicami. V jednom prípade sa Komisia dokonca musela obrátiť na Súdny dvor. Ide konkrétne o konanie proti Talianskej republike z dôvodu neoznámenia vnútroštátnych opatrení na transpozíciu smernice 2002/94/ES (tlačová správa IP/04/1506 z 20. decembra 2004).

3.2. Uplatňovanie smerníc vo vzťahoch s novými členskými štátmi

V spojených prípadoch C-361/02 a C-362/02 (Tsapalos a Diamantakis) musel Súd odpovedať na otázku, či sa smernica 76/308/EHS má interpretovať v tom zmysle, že sa vzťahuje na colné pohľadávky, ktoré vznikli v jednom členskom štáte (konkrétne v Taliansku) a sú predmetom titulu vydaného týmto štátom predtým, ako smernica nadobudla účinnosť v inom členskom štáte (konkrétne v Grécku), kde mal sídlo dožiadaný orgán.

V rozsudku z 1. júla 2004 Súdny dvor odpovedal na túto prejudiciálnu otázku rozhodnutím, že smernicu 76/308/EHS (zmenenú a doplnenú) je naozaj potrebné vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na colné pohľadávky, ktoré vznikli v jednom členskom štáte a sú predmetom titulu vydaného týmto štátom pred tým, ako uvedená smernica nadobudla účinnosť v inom členskom štáte, kde má sídlo dožiadaný orgán. Súd považuje ustanovenia smernice za procesné predpisy, ktorých uplatňovanie nie je obmedzené iba na pohľadávky, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti tejto smernice v členskom štáte, kde má sídlo dožiadaný orgán. Toto rozhodnutie sa javí ako veľmi dôležité, najmä z hľadiska pristúpenia nových členských štátov.

4. ANALÝZA POUžÍVANIA OPATRENÍ VZÁJOMNEJ POMOCI V OBDOBÍ ROKOV 2003-2004

4.1. Úvodné poznámky

4.1.1. Oneskorené predkladanie štatistík

Viaceré členské štáty oznámili svoje štatistiky oneskorene, pričom nedodržali ustanovenie článku 29 smernice 2002/94/ES, ktoré ustanovuje, že každý členský štát musí tieto informácie poskytnúť Komisii každoročne do 15. marca.

4.1.2. Odchýlky v štatistikách

Štatistiky jednotlivých členských štátov navyše obsahujú určité nezrovnalosti. Pri prvom predložení štatistík týkajúcich sa roku 2003 musela Komisia najskôr konštatovať, že zistené rozdiely medzi číselnými údajmi, ktoré predložil každý členský štát, sú veľmi vysoké. Podľa týchto prvých oznámení celkový počet žiadostí o vymáhanie pohľadávky, ktoré dostali všetky členské štáty v roku 2003, dosahoval len 70% žiadostí o vymáhanie pohľadávky, ktoré boli oznámené ako odoslané. Na stretnutí Výboru pre vymáhanie pohľadávok[4] v októbri 2004 boli členské štáty vyzvané, aby znovu preanalyzovali svoje štatistiky. V opravených oznámeniach, ktoré Komisia následne dostala, sa odchýlky medzi údajmi členských štátov značne znížili. Celkový počet žiadostí o vymáhanie pohľadávky, ktoré dostali všetky členské štáty v roku 2003, vyplývajúci z druhého výpočtu dosahoval 99% počtu žiadostí, ktoré boli oznámené ako odoslané. V prípade roku 2004 sa však odchýlka znovu zvýšila: počet žiadostí o vymáhanie pohľadávky oznámených ako prijaté dosahuje 91% počtu žiadostí oznámených ako odoslané.

Členské štáty by mali byť pri zostavovaní svojich štatistík pozornejšie.

4.2. Štatistické údaje

Štatistiky poskytnuté členskými štátmi v každom prípade svedčia o širokom využívaní možností vzájomnej pomoci v priebehu rokov 2003 a 2004.

4.2.1. Žiadosti o informácie

Podľa štatistík, ktoré oznámili dožiadané členské štáty, celkový počet žiadostí o informácie, ktoré tieto členské štáty dostali, dosahoval:

- v roku 2003: 435.

- v roku 2004: 727 (81 z nich dostali členské štáty, ktoré pristúpili v roku 2004).

4.2.2. Žiadosti o oznámenie

Podľa štatistík, ktoré dožiadané členské štáty oznámili, celkový počet žiadostí o oznámenie, ktoré boli týmto členským štátom zaslané, dosahoval:

- v roku 2003: 123.

- v roku 2004: 182 (38 z nich dostali členské štáty, ktoré pristúpili v roku 2004).

4.2.3. Žiadosti o vymáhanie pohľadávky

Podľa štatistík, ktoré oznámili dožiadané členské štáty, celkový počet žiadostí o vymáhanie pohľadávky, ktoré dostali všetky členské štáty, dosahoval:

- v roku 2003: 2797.

- v roku 2004: 3735 (326 z nich dostali členské štáty, ktoré pristúpili v roku 2004).

4.2.4. Celková výška vymožených súm

Podľa štatistík, ktoré oznámili dožiadané členské štáty, celková výška pohľadávok, ktoré vymohli tieto členské štáty a pri vymáhaní ktorých boli požiadané o pomoc , dosahuje:

- v roku 2003: 5 050 090,55 EUR.

- v roku 2004: 13 857 040,55 EUR (z ktorých 375 109,07 EUR vymohli členské štáty, ktoré pristúpili v roku 2004).

4.2.5. Percentuálny podiel uspokojených žiadostí o vymáhanie pohľadávky

Podľa štatistík, ktoré oznámili dožiadané členské štáty, celková výška súm, ktoré vymohli tieto členské štáty v pomere k celkovej výške pohľadávok, pri vymáhaní ktorých boli požiadané o pomoc, dosahuje:

- v roku 2003: 1,13 %

- v roku 2004: 1,82 %

4.3. Vyhodnotenie štatistických údajov

4.3.1. Všeobecné poznámky

Účasť členských štátov (v postavení dožadujúceho, ako aj dožiadaného štátu) sa v prípade jednotlivých štátov značne líši. Tieto rozdiely je možné zistiť medzi pôvodnými členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi, ktoré pristúpili 1. mája 2004.

Tento rozdiel nie je prekvapujúci vzhľadom na to, že pohyb osôb je v prípade jednotlivých štátov takisto odlišný. Veľký pohyb osôb medzi určitými členskými štátmi prirodzene ovplyvňuje počet žiadostí o vzájomnú pomoc medzi týmito štátmi (napríklad medzi Spojenými kráľovstvom a Írskom).

Najväčší počet žiadostí o vymáhanie pohľadávky zasiela Nemecko. Podľa oznámených súm, pre ktoré boli zaslané žiadosti o vymáhanie pohľadávky v roku 2004, len tento jeden členský štát požiadal o vzájomnú pomoc vo výške 36,14 % celkovej sumy pohľadávok, pre ktoré boli podané žiadosti v roku 2004). Podľa štatistík, ktoré oznámili dožiadané štáty, nemecké orgány súčasne vymohli 38,59 % zo všetkých pohľadávok, ktoré vymohli členské štáty v roku 2004 na žiadosť iných členských štátov.

Mimochodom, je potrebné poznamenať, že štatistiky nemusia odrážať celkový dopad vzájomnej pomoci, ktorú si členské štáty poskytujú pri vymáhaní pohľadávok. Tieto čísla v skutočnosti nezahŕňajú výsledky vzájomnej pomoci, ktorá sa prípadne poskytuje na základe iných dohôd mimo Spoločenstva, ako je severský dohovor z 7. decembra 1989, ktorý využívajú škandinávske štáty, mnohostranná dohoda OECD a Rady Európy z 25. januára 1988, alebo dvojstranných dohôd, ktoré by mohli uplatňovať niektoré členské štáty v súlade s článkom 23 smernice 76/308/EHS.

Komisia konštatuje, že súčasné oznamovanie štatistík členskými štátmi neumožňuje zmerať dopad vzájomnej pomoci na vymáhanie každého druhu dane. Aby bola táto analýza užitočná, Komisia chce navrhnúť, aby členské štáty vo svojich budúcich štatistikách uvádzali druh daní a poplatkov, ktoré vymohli na žiadosť iného členského štátu.

4.3.2. Dôvody zvýšenia počtu žiadostí z roka 2003 na rok 2004.

Existuje mnoho dôvodov, pre ktoré počet žiadostí o vzájomnú pomoc stále rastie, a tieto dôvody sú rôzneho druhu.

Na jednej strane tento vývoj priamo súvisí so správaním dlžníkov uvedených pohľadávok:

- vo všeobecnosti je potrebné poukázať na zvýšenie pohybu osôb, tovaru a kapitálu v rámci vnútorného trhu; táto skutočnosť spôsobuje vznik daňových dlhov v členských štátoch, v ktorých predmetní dlžníci nesídlia alebo už nesídlia;

- konkrétnejšie, vnútroštátne administratívne orgány takisto čelia zvýšeniu počtu situácií platobnej neschopnosti vyvolanej podvodom, v ktorých dlžníci organizujú svoje činnosti a svoj majetok tak, aby týmto administratívnym orgánom sťažili nútené vymáhanie daňových pohľadávok (napríklad vytvorením fiktívnych spoločností).

Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že oblasť uplatňovania vzájomnej pomoci sa značne rozšírila:

- najprv smernicou 2001/44/ES, ktorá rozšírila oblasť uplatňovania na všetky pohľadávky týkajúce sa daní z príjmu a z majetku a na dane z poistných prémií. Je zrejmé, že toto rozšírenie možností vzájomnej pomoci ovplyvňuje štatistiky týkajúce sa počtu žiadostí, ktoré zaslali jednotlivé členské štáty. Účinok tohto rozšírenia sa prejavil najmä od roku 2004 (vzhľadom na to, že smernica Komisie 2002/94/ES z 9. decembra 2002 ustanovujúca podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice 76/308/EHS zmenená a doplnená smernicou 2001/44/ES, bola transponovaná v členských štátoch až v priebehu roka 2003). Za týchto podmienok nemožno vylúčiť, že by zvýšenie počtu žiadostí a vymožených súm na základe právnych predpisov Spoločenstva bolo (aspoň čiastočne) kompenzované poklesom počtu žiadostí a výsledkov vzájomnej pomoci, ktorá bola predtým poskytovaná na základe dohovorov alebo dohôd mimo Spoločenstva.

- následne rozšírením územnej oblasti uplatňovania po pristúpení 10 nových členských štátov v roku 2004.

Je mimochodom pravdepodobné, že toto zvýšenie takisto ovplyvnila prijatá smernica Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000[5], ktorou sa zrušila akákoľvek možnosť členských štátov ustanoviť povinné vymenovanie daňového zástupcu vo vnútri Spoločenstva pre dlhy týkajúce sa DPH. Táto smernica pravdepodobne spôsobila nárast významu vzájomnej pomoci pre vymáhanie tejto dane.

4.3.3. Rozdiel medzi žiadosťami o vymáhanie pohľadávok a výsledkami

Napriek nesmiernemu nárastu súm, ktoré boli vymožené na základe vzájomnej pomoci (2,58-násobne z roka 2003 na rok 2004), existuje značný rozdiel medzi sumami, pre ktoré došlo k výmene žiadostí o pomoc pri vymáhaní pohľadávky na jednej strane a sumami, ktoré boli skutočne vymožené na strane druhej.

Táto skutočnosť nie je úplne prekvapujúca. Zo skúsenosti vo všeobecnosti vyplýva, že nádej vymôcť pohľadávku sa zmenšuje v závislosti od doby, ktorá uplynula od jej vzniku. Keďže má pomoc pri vymáhaní pohľadávky v zahraničí vzhľadom na vnútroštátne exekučné opatrenia podporný charakter, je účinnosť tohto „postupu poslednej nádeje“ z dôvodu jeho povahy relatívna. Toto zistenie potvrdzuje skutočnosť, že pohľadávky, ktoré sú predmetom žiadostí o pomoc, sú beztak pohľadávky, ktorých vymáhanie sa javí ako zložité.

Prieskum medzi členskými štátmi o príčinách tohto rozdielu (pozri bod 5.2.) poukázal aj na iné dôvody:

- problémy týkajúce sa dostupných zdrojov na vyhovenie žiadostiam, ktoré predložili administratívne orgány iných členských štátov;

- problémy v komunikácii medzi príslušnými orgánmi jednotlivých členských štátov (nedostatočne presné a/alebo nedostatočne aktuálne informácie; chýbajúca spätná väzba), ako aj medzi príslušnými orgánmi jedného členského štátu a miestnymi orgánmi toho istého členského štátu;

- problémy súvisiace s oneskoreným predkladaním žiadostí o vzájomnú pomoc, ktoré už dožiadaným orgánom neumožňujú uskutočniť vymáhanie pohľadávky pred premlčaním predmetných dlhov.

Zároveň nie je možné prehliadnuť skutočnosť, že štatistiky súm, ktoré dožiadané orgány vymohli v iných členských štátoch, neumožňujú zmerať celkový dopad postupov vzájomnej pomoci:

- tieto štatistiky nezohľadňujú sumy, ktoré dlžníci platia priamo dožiadaným orgánom na základe oznámenia dlhu alebo začatia konania týkajúceho sa vymáhania pohľadávky dožiadanými orgánmi;

- štatistiky navyše nezohľadňujú prípadné zníženie vymáhaných súm, ktoré bolo poskytnuté po zaslaní žiadostí o vzájomnú pomoc na základe neskoršej námietky voči daňovým dlhom;

- napokon dostupné štatistiky sa týkajú len súm, ktoré už boli dožiadaným orgánom vyplatené a nezohľadňujú prípadné dohodnuté plány vyrovnania dlhov ani výsledky, ktoré by mohli priniesť konania týkajúce sa vymáhania pohľadávky, ktoré sú často pomalé a ešte stále prebiehajú.

5. INICIATÍVY SPOLOčENSTVA NA POSILNENIE VZÁJOMNEJ POMOCI PRI VYMÁHANÍ POHľADÁVOK

5.1. Stále podporné činnosti členských štátov pri uplatňovaní vzájomnej pomoci

Kým nové právne predpisy Spoločenstva prijaté v rokoch 2001 a 2002 boli predpokladom pre zlepšenie vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok medzi členskými štátmi, túto legislatívnu iniciatívu bolo potrebné doplniť o konkrétne opatrenia zamerané na posilnenie spolupráce medzi daňovými orgánmi. Za účelom vyriešenia prípadných problémov pri výklade alebo uplatňovaní smerníc a preskúmania nových potrieb a iných otázok Komisia poskytuje členským štátom stálu podporu prostredníctvom týchto činností:

5.1.1. Pomoc Výboru pre vymáhanie pohľadávok

Ako ustanovuje článok 20 smernice 76/308/EHS zmenenej a doplnenej smernicou 2001/44/ES, Komisii pomáha Výbor pre vymáhanie pohľadávok zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie. Tento výbor sa pravidelne schádza za účelom prerokovania otázok a návrhov, ktoré predloží Komisia a členské štáty.

5.1.2. Program Fiscalis 2003-2007

Program Fiscalis 2003-2007, ktorý prijala Rada a Európsky parlament s cieľom zintenzívniť každodennú spoluprácu medzi daňovými orgánmi a zástupcami daňovej správy, umožnil financovať organizovanie viacerých seminárov na tému vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok. Semináre sa uskutočnili konkrétne v Alicante (Španielsko) v roku 2003, v Bruggách (Belgicko) v roku 2004 a v Bratislave (Slovensko) v roku 2005. Na týchto seminároch sa zástupcovia jednotlivých štátov spoločne zaoberali špecifickými témami a problémami, ktoré súvisia s touto vzájomnou pomocou.

5.2. Nové iniciatívy na zlepšenie vzájomnej pomoci

V máji 2005 Komisia zaslala členským štátom dokument, ktorým ich vyzýva, aby zvážili postupy, ktoré umožňujú zlepšiť vzájomnú pomoc pri vymáhaní pohľadávok, a aby vyjadrili svoj názor na túto problematiku. Tieto úvahy boli rozvinuté v rámci posledného seminára Fiscalis a budú znovu prerokované na budúcom stretnutí Výboru pre vymáhanie pohľadávok.

Na základe týchto úvah Komisia plánuje v roku 2007 predložiť konkrétne návrhy zamerané na potrebu uľahčiť praktické používanie postupov vzájomnej pomoci a na potrebu čo najviac posilniť a zjednodušiť príslušnú legislatívu.

6. ZÁVERY A ODPORÚčANIA

6.1. Závery

Vzájomná pomoc vnútroštátnych orgánov pri vymáhaní daňových pohľadávok je nevyhnutným prvkom v boji proti daňovým podvodom.

Štatistiky týkajúce sa vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok v podobe, v akej fungovala v roku 2003 a v roku 2004, svedčia o významnom rozšírení tejto formy medzinárodnej administratívnej spolupráce.

Napriek tomu naďalej existuje značný rozdiel medzi sumami, pre ktoré boli podané žiadosti o vzájomnú pomoc pri vymáhaní pohľadávky, a sumami, ktoré boli vďaka tejto vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi skutočne vymožené.

Komisia má v úmysle predložiť konkrétne návrhy na zlepšenie vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok v roku 2007. Tieto návrhy budú motivované potrebou uľahčiť praktické používanie postupov vzájomnej pomoci a potrebou čo najviac posilniť a zjednodušiť príslušnú legislatívu.

6 .2. Odporúčania

- Členské štáty musia naďalej intenzívne využívať mechanizmy vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok.

- Musia poskytnúť potrebné ľudské zdroje za účelom rýchleho vybavenia žiadostí o vzájomnú pomoc vzhľadom na skutočnosť, že nádej vymôcť pohľadávky sa zmenšuje v závislosti od doby, ktorá od vzniku predmetných pohľadávok uplynula.

- Členské štáty musia takisto zabezpečiť lepšiu komunikáciu medzi dožadujúcimi a dožiadanými orgánmi. Na jednej strane dožadujúce orgány musia byť dostatočne a nepretržite informované o krokoch, ktoré dožiadané orgány podnikli, aby vyhoveli žiadostiam o vzájomnú pomoc; na druhej strane musia dožadujúce orgány zabezpečiť, aby dožiadané orgány dostali užitočné a aktuálne alebo aktualizované informácie týkajúce sa príslušných pohľadávok a dlžníkov.

- Členské štáty musia zabezpečiť, aby štatistiky, ktoré majú byť predložené na základe článku 25 smernice 76/308/EHS a článku 29 smernice 2002/94/ES, boli spoľahlivé a aby sa oznamovali v lehote stanové týmito predpismi Spoločenstva.

[1] Ú.v. L 73, 19.3.1976, s. 18.

[2] Ú.v. L 337, 13.12.2002, s. 41.

[3] Ú.v. L 175, 28.6.2001, s. 17.

[4] Smernica 76/308/EHS, článok 20.

[5] Ú.v. L 269, 21.10.2000, s. 44.