[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 19.12.2005

KOM(2005) 672 v konečnom znení

ZELENÁ KNIHA

Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES

(predložený Komisiou) {SEK(2005) 1732}

OBSAH

1 Súvislosti a ciele zelenej knihy 3

1.1 Žaloby o náhradu škody ako súčasť systému uplatňovania antitrustovýchpravidiel Spoločenstva 3

1.2 Rozbor problému 4

1.3 Ciele 4

2 Hlavné otázky 5

2.1 Prístup k dôkazom 5

2.2 Predpoklad zavinenia 7

2.3 Náhrada škody 7

2.4 Obhajoba založená na „prenesení“ (passing-on defence) a právo nepriameho odberateľa podať žalobu 8

2.5 Ochrana záujmov spotrebiteľa 9

2.6 Náklady spojené s konaním 9

2.7 Koordinácia uplatňovania práva v súkromnoprávnej a verejnoprávnej oblasti 10

2.8 Súdna príslušnosť a rozhodné právo 11

2.9 Ostatné otázky 12

ZELENÁ KNIHA

Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES

Silná hospodárska súťaž na otvorenom vnútornom trhu poskytuje najlepšiu záruku, že európske spoločnosti budú zvyšovať svoju produktivitu a inovačný potenciál. Uplatňovanie práva hospodárskej súťaže je preto kľúčovým bodom „lisabonskej stratégie“, ktorej cieľom je podpora rastu ekonomiky Európskej únie a vytváranie pracovných miest pre občanov Európy.

V rámci snahy o zlepšenie uplatňovania práva hospodárskej súťaže po uskutočnení modernizácie procesného práva o uplatňovaní článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, sú táto zelená kniha a pracovný dokument úradu Komisie , ktorý je k nej priložený, venované podmienkam podania žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva ES. Tieto dokumenty identifikujú prekážky účinnejšieho systému pre podanie takejto žaloby a navrhujú možnosti riešenia týchto problémov. Zjednodušenie konania pri žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva nielenže uľahčí spotrebiteľom a podnikom, ktoré utrpeli škody z dôvodu porušenia antitrustových pravidiel vymáhanie náhrady za škody od toho, kto sa dopustil porušenia, ale posilní aj uplatňovanie antitrustového práva.

1 Súvislosti a ciele zelenej knihy

1.1 Žaloby o náhradu škody ako súčasť systému uplatňovania antitrustových pravidiel Spoločenstva

Antitrustové pravidlá uvedené v článkoch 81 a 82 Zmluvy o ES sa uplatňujú v súkromnoprávnej aj verejnoprávnej oblasti. Obidve formy sú súčasťou spoločného systému uplatňovania práva a slúžia tým istým cieľom: zabraňovať narušeniu hospodárskej súťaže spôsobenému správaním, ktoré antitrustové právo zakazuje a ochraňovať podniky a spotrebiteľov pred takýmto narušením a akýmikoľvek škodami, ktoré môže spôsobiť. Uplatňovanie antitrustového práva v súkromnoprávnej rovnako ako verejnoprávnej oblasti je dôležitým nástrojom na vytvorenie a udržanie konkurencieschopnej ekonomiky.

Čo sa týka uplatňovania práva v súkromnoprávnej oblasti aj Komisia aj orgány hospodárskej súťaže jednotlivých členských štátov uplatňujú v individuálnych prípadoch právo hospodárskej súťaže Spoločenstva. Podľa nariadenia 1/2003 tvorí Komisia spolu s orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov sieť orgánov hospodárskej súťaže, ktoré majú na starosti uplatňovanie antitrustového práva Spoločenstva vo verejnoprávnej oblasti. Ako súčasť ich činnosti v oblasti uplatňovania práva prijímajú tieto orgány, medziiným, rozhodnutia o tom, že podnik porušil antitrustové právo ako aj rozhodnutia, ktorými sa ukladajú pokuty. Uplatňovanie práva vo verejnoprávnej oblasti je nevyhnutné na dosiahnutie účinnej ochrany zverených práv a účinného presadzovania plnenia povinností plynúcich zo Zmluvy o ES.

Všetky časti článkov 81 a 82 Zmluvy o ES sú priamo uplatniteľné. Uplatňovanie práva v súkromnoprávnej oblasti takisto od počiatku zohrávalo úlohu pri uplatňovaní článkov 81 a 82 Zmluvy o ES. Uplatňovanie práva v súkromnoprávnej oblasti v tomto kontexte znamená uplatňovanie antitrustového práva v občianskoprávnych sporoch pred vnútroštátnymi súdmi. Takéto uplatňovanie môže mať rôzne formy. Článok 81 ods. 2 Zmluvy o ES uvádza, že dohody alebo rozhodnutia zakázané článkom 81 sú neplatné. Pravidlá uvedené v Zmluve o ES môžu byť tiež použité pri žalobách na zdržanie sa určitého konania. Takisto môže byť priznaná náhrada škody tým, ktorí utrpeli škodu v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel.

Táto zelená kniha sa sústreďuje iba na žaloby o náhradu škody. Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva slúžia niekoľkým účelom, menovite na odškodnenie tých, ktorí utrpeli škodu zapríčinenú protisúťažným správaním a na zabezpečenie plnej účinnosti antitrustových pravidiel uvedených v Zmluve o ES, odrádzaním od narúšania hospodárskej súťaže, a tým významne prispievajú k udržovaniu fungujúcej hospodárskej súťaže v Spoločenstve (odrádzanie)[1]. Tým, že budú jednotlivé podniky alebo spotrebitelia v Európe schopní podať účinne žalobu o náhradu škody, dostanú sa do tesnejšieho kontaktu s pravidlami hospodárskej súťaže a budú aktívnejšie zapojení do uplatňovania týchto pravidiel. Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ESD) rozhodol, že účinná ochrana práv garantovaných Zmluvou o ES vyžaduje, aby jednotlivci, ktorí utrpeli škodu v dôsledku porušenia článkov 81 a 82 Zmluvy o ES mali právo súdneho vymáhania náhrady škody[2].

1.2 Rozbor problému

Hoci právne predpisy Spoločenstva z tohto dôvodu požadujú účinný systém pri žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel, predstavuje táto časť práva v 25 členských štátoch obraz „celkového nedostatočného vývoja“[3].

Európsky súdny dvor rozhodol, že nakoľko nie sú k dispozícii pravidlá na úrovni Spoločenstva, ktoré by sa venovali tejto záležitosti, je na právnych systémoch členských štátov, aby prijali podrobné pravidlá pre podanie žaloby o náhradu škody. Keďže tieto záležitosti nespadajú do súdnej príslušnosti súdov Spoločenstva (okrem konaní o predbežných opatreniach), budú o týchto prípadoch vo všeobecnosti pojednávať súdy členských štátov. V rôznych členských štátoch stoja v ceste účinnému fungovaniu konaní pri žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva Spoločenstva značné prekážky.

1.3 Ciele

Účelom tejto zelenej knihy a pracovného dokumentu útvarov Komisie je rozpoznať hlavné prekážky, ktoré stoja v ceste účinnejšiemu systému pri žalobách o náhradu škody a predložiť rôzne alternatívy ďalších úvah a možných opatrení na jeho zlepšenie pri následných žalobách (napr. prípady, v ktorých je občianskoprávne konanie vo veci žaloby začaté po tom, čo orgán hospodárskej súťaže zistil porušenie práva hospodárskej súťaže) a aj pri samostatných žalobách (žaloby, ktoré nevzídu z predošlého zistenia porušenia práva hospodárskej súťaže orgánom hospodárskej súťaže).

2 Hlavné otázky

Hlavné otázky sú zosumarizované nižšie a detailnejšie sa nimi zaoberá pracovný dokument. Všetky zainteresované strany sú vyzvané, aby skúmali prezentované úvahy. Pre získanie podrobnejších údajov o zdrojoch použitých informácií pozri priložený pracovný dokument.

Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k diskutovaným otázkam a k možnostiam špecifikovaným na základe týchto otázok, ako aj k akýmkoľvek iným aspektom týkajúcim sa žalôb o náhradu škody pre porušenie anitrustového práva. Pripomienky pomôžu Komisii rozhodnúť, či je potrebné zaviesť opatrenia na úrovni Spoločenstva, aby sa zlepšili podmienky pri antitrustových žalobách o náhradu škody.

2.1 Prístup k dôkazom

Žaloby o náhradu škody v antitrustových prípadoch zvyčajne vyžadujú skúmanie v rámci širokého súboru faktov. Osobitým problémom pri tomto druhu žaloby je skutočnosť, že relevantný dôkaz často nie je k dispozícii a je zadržovaný stranou, ktorá porušila pravidlá hospodárskej súťaže. Prístup žalujúcich k takýmto dôkazom je kľúčom k zvýšeniu účinnosti žalôb o náhradu škody. Preto je treba uvážiť, či by nemala byť zavedená povinnosť predložiť dokumenty alebo inak poskytnúť prístup k dôkazom. Toto je osobitne dôležité pri samostatných žalobách.

Podobne možno uvažovať o zavedení povinnosti ukladajúcej žalovanej strane, aby zverejnila dokumenty poskytnuté orgánu hospodárskej súťaže. V prípadoch, v ktorých Komisia alebo orgány hospodárskej súťaže členských štátov vykonali šetrenie je možné, že bol získaný relevantný dôkaz, ktorý by mohol byť dôležitý pre žalujúcu stranu v následných prípadoch. Použitie takéhoto materiálu pri neskorších občianskoprávnych žalobách o náhradu škody by mohlo pomôcť pri preukazovaní nároku na náhradu škody. Aby sa znížilo administratívne zaťaženie orgánov hospodárskej súťaže, mali by si prístup k týmto dokumentom dohodnúť strany medzi sebou.

Žalujúcej strane môžu v tomto smere takisto pomôcť pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a požiadavkov na hodnotenie dôkazov. Otázka dôkaznej hodnoty rozhodnutí orgánov hospodárskej súťaže členských štátov je osobitne dôležitá.

Otázka A: | Mali by pri občianskoprávnych súdnych konaniach o náhradu škody podľa článku 81 a 82 Zmluvy o ES jestvovať osobitné pravidlá o poskytnutiu dôkazných dokumentov? Ak áno, akú podobu by takéto zverejnenie dokumentov malo mať? |

Možnosť 1: | Poskytnutie dokumentov by sa malo realizovať vtedy, keď jedna zo strán podrobne objasnila príslušné fakty týkajúce sa prípadu a predložila primerane dostupné dôkazy podporujúce jej tvrdenia (fact pleading). Poskytnutie dokumentov by sa malo obmedziť na primerane určené individuálne dokumenty a byť prikázané súdom. |

Možnosť 2: | Okrem fact pleading by malo byť umožnené aj povinné zverejnenie kategórií dokumentov medzi stranami na príkaz súdu. |

Možnosť 3: | Okrem fact pleading by mala jestvovať aj na všetky strany sa vzťahujúca povinnosť poskytovať iným stranám k žalobe zoznam relevantných dokumentov, ktoré vlastní, a ktoré sú pre nich prístupné. |

Možnosť 4: | Uvalenie sankcií za zničenie dôkazov, aby sa umožnilo ich zverejnenie, ako je uvedené v možnosti 1 a 3. |

Možnosť 5: | Povinnosť uchovávať relevantné dôkazy. Podľa tohto pravidla môže súd pred začatím občianskoprávneho konania vo veci žaloby prikázať, aby boli dôkazy relevantné pre následné konanie uchované. Strana požadujúca takýto príkaz by však mala predložiť primerane dostupné dôkazy na podporu prípadu porušenia práva prima facie. |

Otázka B: | Sú osobitné pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom, ktorými disponuje orgán hospodárskej súťaže, užitočné pri žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva? Ako by mohol vyzerať takýto prístup? |

Možnosť 6: | Povinnosť každej zo zúčastnených strán konania pred orgánom hospodárskej súťaže predložiť druhej strane občianskoprávneho konania všetky dokumenty, ktoré boli poskytnuté orgánu, okrem žiadostí o uplatnenie miernejšieho režimu pri udeľovaní sankcií (leniency). Otázky týkajúce sa zverejnenia obchodných tajomstiev a iných dôverných informácií ako aj práva na obhajobu by spadali pod právne predpisy príslušného štátu (t. j. právo príslušného súdu). |

Možnosť 7: | Prístup vnútroštátnych súdov k dokumentom, ktoré vlastní Komisia. V tejto súvislosti by Komisia rada získala tieto pripomienky: (a) vyjadrenia vnútroštátnych súdov do akej miery budú schopné garantovať dôverné zaobchádzanie s obchodnými tajomstvami alebo inými dôvernými informáciami a (b) pripomienky k situáciám, v ktorých by vnútroštátne súdy požadovali od Komisie informácie, ktoré môžu poskytnúť takisto strany. |

Otázka C: | Malo by byť zmiernené dôkazné bremeno, ktoré pri žalobách o náhradu škody od žalujúceho požaduje preukázanie porušenia? Ak áno, ako? |

Možnosť 8: | Učinenie rozhodnutí orgánov hospodárskej súťaže v členských štátoch EÚ v prípadoch porušenia záväznými pre občianskoprávne súdy, prípadne presunutie dôkazného bremena na druhú stranu v prípadoch, pri ktorých bolo vynesené takéto rozhodnutie. |

Možnosť 9: | Presunutie alebo zmiernenie dôkazného bremena v prípadoch informačnej asymetrie medzi žalujúcim a žalovaným, s cieľom odstrániť túto asymetriu. Takéto pravidlá by mohli v určitom rozsahu kompenzovať chýbajúce alebo málo účinné pravidlá o poskytnutiu dokumentov, ktoré by žalujúca strana mohla využiť. |

Možnosť 10: | Neodôvodnené odmietanie jednej zo strán predložiť dôkazy by mohlo ovplyvniť dôkazné bremeno - od vyvrátiteľnej k nevyvrátiteľnej právnej domnienke - a dá súdu jasnú možnosťou zohľadniť toto odmietnutie pri hodnotení relevantných skutočností. |

2.2 Predpoklad zavinenia

Žaloby o náhradu škody sú žalobami vo veci protiprávneho konania a v mnohých členských štátoch sa pri nich požaduje preukázanie zavinenia. V niektorých týchto členských štátoch sa zavinenie predpokladá, ak je čin v rozpore s antitrustovým právom. Iné štáty však takýto predpoklad zavinenia nepoznajú. Preto je treba zvážiť dôležitosť preukázania zavinenia, ktoré sa vyžaduje pri žalobách o náhradu škody.

Otázka D: | Malo by sa pri žalobách o náhradu škody v prípadoch porušenia antitrustových pravidiel vyžadovať preukázanie zavinenia? |

Možnosť 11: | Dôkaz porušenia by mal byť postačujúci (podobne ako u objektívnej zodpovednosti). |

Možnosť 12: | Dôkaz porušenia by mal byť postačujúci iba pri najzávažnejších porušeniach antitrustového práva. |

Možnosť 13: | Pre žalovaného by mala jestvovať možnosť preukázať, že jeho skutkové alebo právne pochybenie je ospravedlniteľné. Za takýchto okolností by porušenie neviedlo k zodpovednosti za vzniknuté škody (námietka ospravedlniteľnej chyby). |

2.3 Náhrada škody

S vlastnými žalobami o náhradu škody je spojených niekoľko otázok. Musí byť definovaná výška odškodnenia. K dispozícii je niekoľko spôsobov jej definovania, založených prevažne na myšlienke poskytnutia kompenzácie alebo vrátenia protiprávne nadobudnutého zisku. Rovnako treba zvážiť, či by priznaná náhrada škody mala zahrnovať aj z nej plynúci úrok, ďalej rozhodnúť o výške tohto úroku a ako bude vypočítaný. Pri horizontálnych karteloch by okrem toho mohlo byť uvážené zdvojnásobenie náhrady škody, a to automaticky, podmienene alebo podľa uváženia súdu.

Okrem právneho definovania náhrady škody, ktorú treba poskytnúť, je kľúčovým problémom jej vyčíslenie. Bolo vypracovaných niekoľko ekonomických modelov na vyčíslenie náhrady škody v komplexných situáciách. Mala by byť zvážená možnosť využitia týchto modelov pri žalobách o náhradu škody.

Otázka E: | Ako by mala byť definovaná náhrada škody? |

Možnosť 14: | Definovanie náhrady škody, ktorú je treba poskytnúť vzhľadom na škodu, ktorú utrpel žalobca v dôsledku protiprávneho konania zo strany žalovaného (kompenzačná náhrada škody). |

Možnosť 15: | Definovanie náhrady škody, ktorú je treba poskytnúť vzhľadom na protiprávne nadobudnutý zisk na strane toho, kto sa porušenia dopustil (vrátenie protiprávne nadobudnutého zisku). |

Možnosť 16: | Náhrada škody vo výške dvojnásobku pri horizontálnych karteloch. Priznanie takéhoto odškodnenia by mohlo byť automatické, podmienené alebo v závislosti od uváženia súdu. |

Možnosť 17: | Právny nárok na úroky plynúce odo dňa porušenia alebo odo dňa kedy vznikla škoda. |

Otázka F: | Ktorá metóda by mala byť použitá pri vyčísľovaní výšky náhrady škody? |

Možnosť 18: | V čom spočíva pri žalobách o náhradu škody výhoda používania komplexných ekonomických modelov pre vyčíslenie výšky náhrady škody oproti jednoduchým metódam? Mal by byť súd oprávnený stanoviť výšku náhrady na základe spravodlivého uváženia? |

Možnosť 19: | Mala by Komisia vydať usmernenia pre stanovenie výšky náhrady škody? |

Možnosť 20: | Zavedenie rozdeleného konania – vo veci zodpovednosti toho, kto sa dopustil porušenia a vo veci stanovenia výšky náhrady škody, ktorá má byť poskytnutá - na zjednodušenie súdneho konania. |

2.4 Obhajoba založená na „prenesení“ (passing-on defence) a právo nepriameho odberateľa podať žalobu

Obhajoba založená na „prenesení" sa týka právneho výkladu faktu, že spoločnosť, ktorá odoberá tovar alebo služby od dodávateľa, ktorý je dotknutou stranou vo veci narušenia hospodárskej súťaže, by mohla mať možnosť zmiernenia svojej ekonomickej straty tým, že prenesie zvýšené cenové zaťaženie na svojich zákazníkov. Škoda spôsobená protisúťažným správaním by takto mohla byť posúvaná na ďalších odberateľov v dodávateľskom reťazci alebo znášaná v plnej miere posledným odberateľom, konečným zákazníkom. Je potrebné zvážiť po právnej stránke, či by ten, kto sa dopustil porušenia, mal mať dovolené použiť takúto obhajobu založenú na „prenesení“. Podobne by malo byť zvážené i právo nepriameho odberateľa, na ktorého bolo alebo nebolo prenesené zvýšené cenové zaťaženie, podať žalobu.

Obhajoba založená na „prenesení“ podstatne zvyšuje zložitosť nárokov na náhradu škody, keďže presné prenášanie škôd v rámci dodávateľského reťazca môže byť veľmi ťažko dokázateľné. Rovnako vznikajú problémy s dokazovaním pri žalobách nepriamych odberateľov, keďže títo nemusia byť schopní preukázať rozsah škôd, ktoré utrpeli a príčinnú súvislosť medzi konaním a vzniknutou škodou.

Otázka G: | Mali by jestvovať pravidlá pre prípustnosť a spôsob realizácie obhajoby založenej „na prenesení“? Ak áno, ako by takéto pravidlá mali vyzerať? Mal by mať nepriamy odberateľ právo podať žalobu? |

Možnosť 21: | Obhajoba založená na „prenesení“ je prípustná a ako priami tak aj nepriami odberatelia môžu žalovať toho, kto sa dopustil porušenia. Táto možnosť by znamenala riziko, že nepriamy odberateľ neuspeje s nárokom na náhradu škody, keďže ten, kto sa dopustil porušenia bude môcť použiť obhajobu založenú „na prenesení“. Ani nepriami odberatelia nebudú úspešní, a to aj z toho dôvodu, že nebudú schopní preukázať či a akého rozsahu boli škody spôsobené v rámci dodávateľského reťazca. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať dôkaznému bremenu. |

Možnosť 22: | Obhajoba založená na „prenesení“ je neprípustná a iba priami odberatelia môžu žalovať toho, kto sa dopustil porušenia. Pri tejto možnosti budú mať priami odberatelia lepšiu pozíciu, keďže ťažkosti spojené s obhajobou založenou na „prenesení“ nezaťažia konanie. |

Možnosť 23: | Obhajoba založená na „prenesení“ je neprípustná a ako priami tak aj nepriami odberatelia môžu žalovať toho, kto sa dopustil porušenia. Hoci vylúčenie obhajoby založenej na „prenesení“ uľahčí konanie v prospech žalobcu, tento variant zahŕňa možnosť, že žalovanému bude nariadená viacnásobná náhrada škody, keďže ako priami tak aj nepriami odberatelia majú právo ho žalovať. |

Možnosť 24: | Dvojstupňové konanie, pri ktorom je obhajoba založená „na prenesení“ neprípustná; ten, kto sa dopustil porušenia môže byť žalovaný ktorýmkoľvek z poškodených a zvýšené cenové zaťaženie je v druhom stupni rozdelené medzi všetky strany, ktoré utrpeli škodu. Táto možnosť je technicky náročná, avšak jej výhodou je poskytnutie spravodlivého odškodnenia pre všetkých poškodených. |

2.5 Ochrana záujmov spotrebiteľa

Z praktických dôvodov je veľmi nepravdepodobné, ak nie nemožné, že spotrebitelia a odberatelia s malými nárokmi na náhradu škody podajú žalobu o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva. Preto by sa malo zvážiť, ako by sa dali tieto záujmy lepšie chrániť prostredníctvom kolektívnych žalôb. Okrem osobitej ochrany záujmov spotrebiteľov, môžu kolektívne žaloby poslúžiť na spojenie veľkého počtu malých žalôb do jednej žaloby, čo by ušetrilo čas i peniaze.

Otázka H: | Malo by jestvovať osobitné konanie pre podanie kolektívnej žaloby a ochranu záujmov spotrebiteľov? Ak áno, ako by takéto konanie malo vyzerať? |

Možnosť 25: | Združenia spotrebiteľov majú právo podať žalobu, čo však nezbavuje jednotlivých spotrebiteľov ich práva na podanie žaloby. Osobitná pozornosť by sa mala venovať problematike práva podať žalobu (možnosť registračného alebo autorizačného systému), rozdelenia odškodnenia (či náhrada za škodu náleží samotnému združeniu alebo jeho členom) a vyčíslenia náhrady škody (náhrada priznaná združeniu môže byť vyčíslená na základe protiprávne nadobudnutého zisku žalovaného, zatiaľ čo náhrady priznané jeho členom sú vyčíslené na základe škody, ktorú utrpeli jednotlivci). |

Možnosť 26: | Osobitný predpis pre kolektívne žaloby podané skupinou odberateľov, ktorí nie sú konečnými spotrebiteľmi. |

2.6 Náklady spojené s konaním

Pravidlá týkajúce sa úhrady nákladov zohrávajú dôležitú úlohu pri podaní žaloby ako pozitívne alebo negatívne stimuly. Vzhľadom na skutočnosť, že právne predpisy Spoločenstva ako aj Európsky dohovor o ľudských právach vyžadujú pri občianskoprávnych žalobách účinný prístup k súdom, mala by sa venovať pozornosť otázke, ako môžu pravidlá týkajúce sa úhrady nákladov uľahčiť tento prístup.

Otázka I: | Mali by byť zavedené osobitné pravidlá na zníženie rizika vzniku nákladov na strane žalobcu? Ak áno, ako by tieto pravidlá mali vyzerať? |

Možnosť 27: | Zavedenie pravidla, ktoré by ustanovovalo, že neúspešní žalobcovia budú platiť náklady spojené s konaním iba v tom prípade, že žalobu podali zrejme bezdôvodne. Zvážiť by sa mohla aj možnosť ponechať na voľnom uvážení súdu, či pred začatím konania rozhodne, že žalobca nebude vystavený žiadnym nárokom na uhradenie nákladov, a to aj v prípade, že žaloba bude neúspešná. |

2.7 Koordinácia uplatňovania práva v súkromnoprávnej a verejnoprávnej oblasti

Uplatňovanie práva vo verejnoprávnej a v súkromnoprávnej oblasti sa navzájom dopĺňajú, a preto by mali byť optimálnym spôsobom koordinované. Rozhodnutia učinené orgánmi hospodárskej súťaže môžu mať značný vplyv na vlastnú možnosť žalobcu preukázať oprávnenosť svojho nároku (pozri bod 2.1, otázka C, možnosť 8). Optimálna koordinácia medzi uplatňovaním práva v súkromnoprávnej a vo verejnoprávnej oblasti je osobitne dôležitá pri koordinácii žiadostí o uplatnenie miernejšieho režimu pri udeľovaní sankcií v rámci verejnoprávneho uplatňovania práva a pri žalobách o náhradu škody. Programy miernejšieho režimu pri udeľovaní sankcií (tzv. „leniency“) a občianska zodpovednosť prispievajú k tomu istému cieľu: účinnejšie odradenie subjektov od zakladania kartelov. Zvážiť by bolo treba aj vplyv nárokov na náhradu škody na fungovanie programov miernejšieho režimu pri udeľovaní sankcií, aby sa zachovala účinnosť uvedených programov. V tejto súvislosti treba zohľadniť skutočnosť, že uplatňovanie programov miernejšieho režimu pri udeľovaní sankcií je vo všeobecnosti osožné pre súkromné strany zúčastnené na konaní vo veci žaloby o náhradu škody, pretože tieto programy odhaľujú utajené kartely.

Otázka J: | Ako je možné dosiahnuť optimálnu koordináciu uplatňovania práva v súkromnoprávnej a verejnoprávnej oblasti? |

Možnosť 28: | Nezverejnenie žiadosti o miernejší režim pri udeľovaní sankcií. Tým by sa chránila dôvernosť návrhov adresovaných orgánu hospodárskej súťaže v rámci žiadosti o miernejší režim pri udeľovaní sankcií. |

Možnosť 29: | Podmienené zníženie výšky nároku na náhradu škody voči žiadateľovi o miernejší režim pri udeľovaní sankcií; nároky vôči iným, ktorí sa dopustili porušenia – ktorí sú spoločne a nerozdielne zodpovední za celkovú škodu – zostávajú nezmenené. |

Možnosť 30: | Oslobodenie žiadateľa o miernejší režim pri udeľovaní sankcií od spoločnej zodpovednosti, čím sa zníži riziko vystavenia žiadateľa nárokom na náhradu škody. Jedným z možných riešení by bolo ohraničenie zodpovednosti žiadateľa o miernejší režim pri udeľovaní sankcií na taký podiel na náhrade škody, ktorý korešponduje s podielom žiadateľa na kartelizovanom trhu. |

2.8 Súdna príslušnosť a rozhodné právo

Súdna príslušnosť pri žalobách podaných proti žalovanému, ktorý má bydlisko v jednom z členských štátov sa stanovuje podľa nariadenia 44/2001[4]. Žalovať ho možno u súdu štátu, v ktorom má bydlisko alebo – podľa výberu žalobcu – u súdu štátu, v ktorom sa poškodzujúca udalosť odohrala. Pod miestom, kde sa poškodzujúca udalosť odohrala sa rozumie (a) miesto, kde bol realizovaný čin, ktorý mal za následok vznik škody alebo (b) miesto, kde sa vyskytli škody (podľa výberu žalujúceho). Články 6, 27 a 28 nariadenia povoľujú koordináciu rozdielnych avšak spolu súvisiacich žalôb.

Čo sa týka rozhodného práva, na toto by sa mal vzťahovať návrh nariadenia Komisie o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky („nariadenie Rím II“)[5]. Keďže nároky na náhradu škody sú väčšinou dôsledkom úmyselného protiprávneho konania, spadajú do pôsobnosti tohto návrhu. V tejto súvislosti je treba zvážiť, či všeobecné pravidlo uvedené v článku 5 návrhu je uplatniteľné pri antitrustových prípadoch alebo či je nevyhnutné prijať osobitné pravidlo. Takéto pravidlo by mohlo objasniť, že je treba aplikovať metódu založenú na rozbore vplyvov. Prípadne by právne predpisy členského štátu, v ktorom súd rozhoduje, mohli byť rozhodným právom vo všetkých prípadoch. Osobitná pozornosť by sa mala venovať prípadom v ktorých je protisúťažným správaním zasiahnuté územie viac než len jedného štátu.

Otázka K: | Ktoré hmotné právo by malo byť uplatniteľné pri antitrustových nárokoch na náhradu škody? |

Možnosť 31: | Rozhodné právo by malo byť určené na základe všeobecného pravidla uvedeného v článku 5 navrhovaného nariadenia Rím II, t. j. vo vzťahu k miestu, kde vznikla škoda. |

Možnosť 32: | Malo by jestvovať osobitné pravidlo pre nároky na náhradu škody založené na porušení antitrustového práva. Toto pravidlo by malo objasňovať, že pre tento typ nárokov všeobecné pravidlo uvedené v článku 5 znamená, že sa tieto nároky posúdia v súlade s právnymi predpismi štátov, na ktorých trhu boli poškodenému spôsobené škody zapríčinené protisúťažným správaním. |

Možnosť 33: | Osobitné pravidlo by mohlo stanoviť, že pod rozhodným právom sa budú vždy rozumieť právne predpisy štátu, v ktorom súd rozhoduje. |

Možnosť 34: | Pri prípadoch, kde je protisúťažným správaním, na ktorom je založená žaloba, zasiahnuté územie viac než len jedného štátu a kde podľa súdnej príslušnosti môže súd rozhodovať o celej škode, ktorú utrpel žalujúci, by bolo potrebné zvážiť, či by žalujúcemu malo byť poskytnuté právo výberu rozhodného práva v spore. Táto voľba by mohla byť obmedzená na výber jediného rozhodného práva z tých, na ktoré možno uplatniť zásadu zasiahnutého trhu. Voľba by taktiež mohla byť rozšírená, aby pri výbere jediného rozhodného práva umožnila výber buď práva uplatniteľného jednotlivo u každej škody alebo práva sídla súdu. |

2.9 Ostatné otázky

Vzhľadom na komplexnosť žalôb o náhradu škody pre porušenie antitrustového práva je pre zabezpečenie účinného konania osobitne dôležité znalecké posúdenie záležitosti pri pojednávaní pred súdom. Ak by boli znalci určovaní súdom, znamenalo by to úsporu nákladov, pretože by sa znížil počet potrebných znalcov. Znížil by sa tiež počet znalcov poskytujúcich navzájom si odporujúce vyjadrenia, v závislosti od stanoviska ich klienta.

Otázka L: | Mal by byť znalec, ak je nevyhnutný, určený súdom? |

Možnosť 35: | Požiadavka na strany, aby pred vlastným výberom znalca dali prednosť dohode na tom znalcovi, ktorého určí súd. |

Zastavenie plynutia premlčacích lehôt alebo dlhšie premlčacie lehoty zohrávajú dôležitú úlohu pri garantovaní účinného podávania žalôb o náhradu škody, predovšetkým v prípadoch následných žalôb.

Otázka M: | Malo by dochádzať k zastaveniu plynutia premlčacej lehoty? Ak áno, kedy by k tomu malo dochádzať? |

Možnosť 36: | Zastavenie plynutia premlčacej lehoty Komisiou alebo niektorým z vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže pri žalobách o náhradu škody od termínu začatia konania. Prípadne by premlčacia lehota mohla začať plynúť až od doby, kedy súd najvyššej inštancie rozhodol vo veci porušenia. |

Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná pri všetkých nárokoch na náhradu škody. Hoci môže byť dokázanie spojitosti medzi porušením a spôsobenou škodou, vzhľadom na hospodársku komplexnosť príslušných prípadov, obzvlášť ťažké, právne ponímanie vlastnej príčinnej súvislosti, tak ako je uvedené v rozhodnom práve jednotlivých členských štátov, preukázateľne nepredstavuje veľkú prekážku pre žalobcu. Avšak uplatnenie požiadavky existencie príčinnej súvislosti by nemalo viesť k tomu, že tí ktorí utrpeli škodu zapríčinenú porušením antitrustových pravidiel budú vylúčení z nároku na náhradu za svoje straty.

Otázka N: | Je objasnenie právnej požiadavky existencie príčinnej súvislosti nevyhnutné k tomu, aby sa zjednodušili konania vo veci žalôb o náhradu škody? |

Otázka O: | Jestvujú ešte nejaké ďalšie otázky, ku ktorým by sa zainteresované subjekty chceli vyjadriť? |

Komisia by rada získala pripomienky k tejto zelenej knihe, predovšetkým k uvedeným otázkam a možnostiam, aby mohla zvážiť, či je potrebné a vhodné zaviesť opatrenie na úrovni Spoločenstva, ktoré pomôže zlepšiť podmienky pri následných a samostatných žalobách.

Aby sa uľahčila výmena názorov, bola vytvorená nasledujúca internetová stránka venovaná tejto zelenej knihe:

http://europa.eu.int/comm/competition/antitrust/others/actions_for_damages/gp.html

Pripomienky môžu byť zasielané do 21.apríla 2006 elektronickou poštou na túto adresu:

comp-damages-actions@cec.eu.int

alebo poštou na adresu:

European CommissionDirectorate-General for CompetitionUnit COMP/A-1 – Antitrust policy and strategic supportReview of damages actions for breach of the EC antitrust rulesB-1049 Brussels.

Bežnou praxou Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž je uverejňovať príspevky prijaté v rámci verejnej konzultácie. Je však možné požiadať, aby príspevky alebo ich časti neboli uverejnené. Ak si želáte, aby Váš príspevok nebol uverejnený, uveďte to, prosím, zreteľne na prednej strane príspevku a pošlite verziu svojho príspevku, ktorá nie je dôverná Generálnemu riaditeľstvu pre hospodársku súťaž na uverejnenie.

[1] Pozri rozhodnutie Súdu z 20. septembra 2001, vo veci C-453/99, Courage v. Crehan , odseky 26 a 27.

[2] Pozri rozhodnutie súdu v prípade Courage v poznámke pod čiarou č. 1.

[3] Pozri štúdiu o podmienkach pri žalobách o náhradu škody v prípade porušenia anitrustových pravidiel ES, ktorá je k dispozícii na internetovej stránke Komisie:http://europa.eu.int/comm/competition/antitrust/others/private_enforcement/index_en.html.

[4] Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. V Dánsku sa súdna príslušnosť riadi Bruselským dohovorom o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [Ú. v. ES C 189, 28.7.1990, s. 2], ktorý bol pozmenený a je v podstate zhodný s nariadením 44/2001.

[5] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky („Rím II“), KOM(2003)427 konečná verzia, v znení zmieneného návrhu (odkaz nie je k dispozícii).