52005DC0562




[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 9.11.2005

KOM(2005) 562 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Stanovisko Komisie k žiadosti Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko o členstvo v Európskej únii {SEK(2005) 1425}{SEK(2005) 1429}

A. ÚVOD

a) Úvod

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko predložila 22. marca 2004 svoju žiadosť o členstvo v Európskej únii a Rada ministrov požiadala Komisiu, aby 17. mája 2004 predložila svoje stanovisko k tejto žiadosti v súlade s postupom ustanoveným v článku 49 Zmluvy o Európskej únii, ktorým sa stanovuje: „O členstvo v únii môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje zásady uvedené v článku 6 ods. 1). Svoju žiadosť adresuje Rade, ktorá sa uznáša jednomyseľne po porade s Komisiou a po obdržaní súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša absolútnou väčšinou svojich poslancov.“

Článok 6 ods. 1 stanovuje „Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom.“

Toto je právny rámec, na základe ktorého Komisia predkladá súčasné stanovisko.

Žiadosť Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko o členstvo je súčasťou historického procesu, v ktorom krajiny západného Balkánu prekonávajú politickú krízu vo svojom regióne, a orientujú sa na pripojenie k oblasti mieru, stability a prosperity vytvorenej Úniou. V „Solúnskej agende pre západný Balkán“ prijatou Európskou radou na jej zasadnutí v júni 2003 sa zdôrazňuje „že tempo ďalšieho pohybu krajín západného Balkánu smerom k EÚ môžu ovplyvňovať len ony a bude závisieť na správaní sa každej krajiny pri implementácii reforiem, teda dodržiavaní kritérií, ktoré stanovila Európska rada na svojom zasadnutí v Kodani v roku 1993, a podmienok procesu stabilizácie a pridruženia.“

Zasadnutie Európskej rady v Kodani v júni 1993 dospelo k záveru, že:

„Pridružené krajiny v strednej a východnej Európe, ktoré si to želajú, sa stanú členmi Únie. Pridruženie sa uskutoční, len čo bude krajina schopná prevziať záväzky členstva splnením hospodárskych a politických podmienok.

Členstvo si vyžaduje,:

- aby kandidátska krajina dosiahla stabilitu inštitúcií, ktoré zaručujú demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín,

- existenciu fungujúceho trhového hospodárstva, ako aj kapacity na zvládnutie konkurenčného tlaku a trhových síl v rámci Únie,

- schopnosť prijať záväzky členstva vrátane dodržiavania cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie.

Schopnosť únie prijímať nových členov pri zachovaní tempa európskej integrácie je takisto dôležitým kritériom vo všeobecnom záujme ako Únie, tak aj kandidátskych krajín.”

Európska rada na svojom zasadnutí v Madride v decembri 1995 uviedla potrebu „vytvoriť podmienky pre postupnú, rovnomernú integráciu žiadateľských krajín, najmä prostredníctvom rozvoja trhového hospodárstva, úpravy ich administratívnej štruktúry, vytvorenia stabilného hospodárskeho a menového prostredia.”

Rada na svojom zasadnutí 29. apríla 1997 definovala podmienky procesu stabilizácie a pridruženia (PSP), do ktorých zahrnula spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (MTTJ; International Criminal Tribunal for the Former Yugoslavia, ICTY) a regionálnu spoluprácu. Tieto podmienky sú základným prvkom SAP a sú začlenené do dohody o stabilizácii a pridružení (DSP; Stabilisation and Association Agreement, SAA) s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, ktorá nadobudla platnosť v apríli 2004.

Vo svojom stanovisku preto Komisia analyzuje žiadosť Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na základe schopnosti krajiny splniť kritéria stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani v roku 1993 a podmienky stanovené pre SAP, hlavne podmienky definované Radou v jej záveroch z 29. apríla 1997.

Metóda použitá pri príprave tohto stanoviska je rovnaká ako metóda použitá pri príprave predchádzajúcich stanovísk. Komisia analyzovala ako súčasnú situáciu, tak aj strednodobé výhľady. Na účely tohto stanoviska a bez toho, aby bol dátum budúceho pristúpenia vopred stanovený, bola definovaná strednodobá perspektíva na obdobie piatich rokov. Pri príprave svojho odporúčania o začatí prístupových rokovaní venovala Komisia mimoriadnu pozornosť existujúcim kapacitám Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, ktoré sú potrebné na splnenie politických kritérií.

Správa obsahujúca podrobnú analýzu, na ktorej je založené toto stanovisko, je verejne prístupná ako osobitný dokument ( Analytická správa o stanovisku k žiadosti Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko o členstvo v EÚ ).

b) Vzťahy medzi EÚ a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, ktorá je najjužnejšou časťou bývalej Zväzovej socialistickej juhoslovanskej republiky a má 2 milióny obyvateľov, sa stala nezávislou v novembri 1991. Krajina udržiava zmluvné vzťahy s Európskymi spoločenstvami od roku 1996. V roku 1997 podpísala dohodu o spolupráci, ako aj dohody o obchode a textile, ktoré nadobudli platnosť v roku 1998. Dohoda o stabilizácii a pridružení (DSP) bola podpísaná v apríli 2001 a do platnosti vstúpila 1. apríla 2004.

Hlavnou výzvou pre politickú stabilitu krajiny bola od jej nezávislosti kríza v roku 2001. Ohridskou rámcovou dohodou podpísanou 13. augusta 2001 a záväzkom vlád úradujúcich od roku 2001, ktoré sa ju rozhodli implementovať, sa dosiahol návrat k stabilite. Podľa rámcovej dohody bola potrebná implementácia širokého legislatívneho programu, ktorý bol ukončený v júli 2005. Vláda teraz pokračuje v efektívnej implementácii nového legislatívneho rámca, ktorým sa ďalej posilní atmosféra dôvery a stability v krajine a podporí sa narastajúce pozitívne prostredie pre integráciu do EÚ.

Európska únia tento proces dôsledne podporuje. Záväzok EÚ na dosiahnutie mieru a stability v krajine ďalej dokazuje vojenská misia EÚ „Concordia“, ktorá od marca do decembra 2003 nahradila misie NATO. Po prijatí rozhodnutia v septembri 2003 umiestnila EÚ v decembri 2003, na pozvanie vlády, policajnú misiu „EUPOL Proxima“. Táto misia má mandát na podporu konsolidácie práva a poriadku a reformu polície. Súčasný mandát misie EUPOL Proxima trvá do 15. decembra 2005. V krajine takisto pôsobí od roku 2001 Monitorovacia misia Európskej únie, na základe dohody uzavretej v auguste 2001.

Komisia finančne podporuje Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko v jej úsilí o európsku integráciu a bude sa zameriavať na opatrenia, ktoré sú potrebné na riešenie nedostatkov určených v tomto stanovisku. Národné výročné programy CARDS boli prijaté v roku 2004 a predstavujú 51 miliónov eur a v roku 2005 39 miliónov eur.

B. KRITÉRIÁ ČLENSTVA

1. POLITICKÉ KRITÉRIÁ

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko má stabilné demokratické inštitúcie, ktoré riadne fungujú, pričom rešpektujú hranice svojich právomocí a spolupracujú. Napriek opakovaným odporúčaniam OBSE-ODIHR po voľbách v roku 2002, ukázali miestne voľby v roku 2005 sériu vážnych nezrovnalostí. Včasná a primeraná implementácia odporúčaní OBSE-ODIHR a záväzok politických strán budú rozhodujúce na zabezpečenie úplnej integrity ďalších parlamentných volieb. Zatiaľ čo opozícia všeobecne zohráva normálnu úlohu vo fungovaní inštitúcií, jedna opozičná strana sa rozhodla zdržať sa účasti na práci parlamentu od apríla 2005.

Existuje pevné odhodlanie implementovať Ohridskú rámcovú dohodu a dôležitý pokrok dosiahnutý od roku 2001 je rozhodujúci pre posilnenie stability krajiny. Aby sa ďalej posilnila atmosféra dôvery a upevnili dosiahnuté úspechy, mala by vláda pokračovať v efektívnej implementácii dohody.

Právny štát sa postupne upevňuje. Od krízy v roku 2001 bolo zaznamenané výrazné úsilie reformovať políciu. Je však stále potrebné prijať kroky na zabezpečenie právneho štátu na celom území. To zahŕňa uskutočnenie reformy polície, ktorá je rozhodujúca pre efektívnejšiu činnosť polície, a predchádzanie možnému stupňovaniu incidentov. Je potrebné udržať úsilie na zlepšenie nezávislosti a účinnosti súdneho systému, počnúc zmenou ústavy v súlade s odporúčaniami Rady Európy. Úroveň korupcie zostáva vysoká a ovplyvňuje mnohé aspekty hospodárskeho, sociálneho a politického života krajiny. Preto je potrebné ďalej posilňovať efektívnosť boja proti korupcii.

V oblasti dodržiavania základných práv nie sú žiadne veľké problémy. Bolo vykonaných niekoľko ústavných a legislatívnych zmien, ktoré poskytujú vysokú úroveň ochrany práv menšín. Je dôležité, aby boli tieto legislatívne ustanovenia aj naďalej riadne implementované.

Krajina plne spolupracuje s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Ratifikovala dvojstrannú dohodu o imunite s USA týkajúcu sa Medzinárodného trestného tribunálu, ktorá nie je v súlade s príslušnými hlavnými zásadami EÚ. Krajina sa zaviazala k regionálnej spolupráci. V tejto oblasti je potrebné udržať úsilie, najmä s cieľom vyriešiť v záujme dobrých susedských vzťahov otázku názvu krajiny s Gréckom.

2. EKONOMICKÉ KRITÉRIÁ

V Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko existuje široká politická dohoda na hlavných zásadách hospodárskych politík. Hospodárstvo dosiahlo vysoký stupeň makroekonomickej stability s nízkou infláciou, vyrovnanými verejnými financiami a nízkym dlhom verejných financií. Liberalizácia cien a obchodu, ako aj privatizácia sú vo väčšej miere ukončené. Zdá sa, že finančný sektor je stabilný. Pracovná sila je vybavená riadnym základným vzdelaním a dotácia krajiny v oblasti dopravy a telekomunikácií je dosť dobrá. Hospodárska integrácia s EÚ významne napreduje.

Fungovanie trhového hospodárstva však narušujú slabé stránky inštitúcií, ako sú pomalé a zložité administratívne postupy, nedostatky v súdnom systéme a obmedzený pokrok v registrácii pôdy a majetku. Z tohto dôvodu nevedie podnikateľské prostredie k stimulácií investícií, najmä priamych zahraničných investícií a rastu. Navyše fungovanie pracovného a finančného trhu je nedostatočné, čo bráni zníženiu najmä vysokej nezamestnanosti a brzdí poskytovanie úverov podnikom. Domáce a zahraničné investície sú nedostatočné, čo vedie k nízkej produktivite rastu a zhoršeniu hospodárskej súťaže. Existencia výrazného neformálneho sektora vedie k vážnym narušeniam v rámci ekonomiky. Komoditná štruktúra vývozu je nevyvážená. V tejto fáze by preto hospodárstvo stálo pred veľkými problémami pri odolávaní konkurenčnému tlaku na jednotnom trhu. Riešením určených nedostatkov pokračovaním v štrukturálnych reformách by sa malo prispieť k zlepšeniu fungovania trhového hospodárstva a jeho konkurencieshopnosti.

3. SCHOPNOSť PLNIť ZÁVÄZKY VYPLÝVAJÚCE Z čLENSTVA

Schopnosť Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko prevziať záväzky členstva boli prehodnotené podľa týchto ukazovateľov:

- Záväzky stanovené v dohode o stabilizácii a pridružení;

- Pokrok pri prijímaní, implementácií a presadzovaní acquis.

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko urobila pokrok pri uplatňovaní dohody o stabilizácii a pridružení, hoci je potrebné venovať náležitú pozornosť dodržiavaniu termínov stanovených v tejto dohode.

Krajina vynaložila výrazné úsilie na zosúladenie svojich právnych predpisov s acquis , najmä v oblastiach týkajúcich sa vnútorného trhu a obchodu. V tomto úsilí je potrebné pokračovať. Krajina však stojí pred hlavnými výzvami implementácie a najmä presadzovania právnych predpisov. Administratívne a súdne kapacity sú v mnohých oblastiach naďalej nedostatočné a bude potrebné ich výrazne posilniť, aby sa mohlo acquis riadne uplatňovať.

Ak bude Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko pokračovať vo svojom úsilí, nemala by mať s uplatňovaním acquis v strednodobom horizonte veľké problémy v týchto oblastiach:

- Rybné hospodárstvo;

- Hospodárska a menová politika;

- Štatistika;

- Podnikanie a priemyselná politika;

- Transeurópske siete;

- Veda a výskum;

- Vzdelávanie a kultúra;

- Vonkajšie vzťahy;

- Zahraničná, bezpečnostná a obranná politika;

- Finančné a rozpočtové ustanovenia.

Krajina bude musieť vynaložiť ďalšie úsilie, aby zosúladila svoje právne predpisy s acquis a efektívne ich implementovala a presadila v strednodobom horizonte v týchto oblastiach:

- Sloboda pohybu pracovníkov;

- Právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby;

- Voľný pohyb kapitálu;

- Finančné služby;

- Ochrana spotrebiteľa a zdravia.

Krajina bude musieť vynaložiť značné a udržateľné úsilie, aby zosúladila svoje právne predpisy s acquis , efektívne ich implementovala a presadila v strednodobom horizonte v týchto oblastiach:

- Verejné obstarávanie;

- Obchodné právo;

- Informačná spoločnosť a médiá;

- Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka;

- Potravinová bezpečnosť, veterinárna a rastlinolekárska politika;

- Dopravná politika;

- Energetika;

- Zdaňovanie;

- Sociálna politika a zamestnanosť;

- Regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov;

- Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť;

- Colná únia.

Pokiaľ sa úsilie značne neurýchli, krajina nebude môcť v strednodobom horizonte dosiahnuť súlad s požiadavkami acquis v týchto oblastiach:

- Voľný pohyb tovaru;

- Zákon o duševnom vlastníctve;

- Politika hospodárskej súťaže;

- Finančná kontrola.

V oblasti životného prostredia bude potrebné veľmi výrazné úsilie vrátane podstatných investícií a posilnenia administratívnych kapacít na presadzovanie právnych predpisov. Úplný súlad s acquis by sa mohol dosiahnuť len v dlhodobom horizonte a vyžadoval by vyššiu úroveň investícií.

C. ZÁVER A ODPORÚČANIE

- Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko je fungujúcou demokraciou so stabilnými inštitúciami, ktoré vo všeobecnosti zaručujú právny štát a rešpektovanie základných práv. Krajina v roku 2001 podpísala dohodu o stabilizácii a pridružení a odvtedy vo všeobecnosti uspokojivo dodržiava záväzky, ktoré s tým súvisia. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko úspešne implementovala legislatívnu agendu Ohridskej rámcovej dohody, ktorá prispela k významným politickým zlepšeniam a pokroku v oblasti bezpečnosti v krajine. Teraz je potrebné tieto právne predpisy plne presadzovať. Krajina je naďalej zaviazaná k regionálnej spolupráci. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko potrebuje vynaložiť dodatočné úsilie najmä v oblastiach volebného procesu, reformy polície a boja proti korupcii. Na základe celkového pokroku dosiahnutých reforiem sa Komisia domnieva, že krajina úspešne napreduje na ceste k splneniu politických kritérií stanovených na zasadnutí Európskej rady v Kodani v roku 1993 a procesu stabilizácie a pridruženia.

- Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko prijala dôležité kroky smerom k vytvoreniu fungujúceho trhového hospodárstva. Hoci by krajina nebola schopná zvládať konkurenčný tlak v rámci Únie v strednodobom horizonte, kurz hospodárskych reforiem, ktoré krajina začala realizovať, ak sa dynamicky uskutočnia, jej umožní tomuto tlaku v budúcnosti odolávať.

- Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko bude schopná prevziať väčšinu záväzkov členstva v strednodobom horizonte za predpokladu, že vynaloží značné úsilie na zosúladenie svojich právnych predpisov s acquis, najmä na zabezpečenie implementácie a presadzovania právnych predpisov. Pokiaľ sa úsilie značne neurýchli, krajina nebude môcť dosiahnuť súlad s požiadavkami acquis v strednodobom horizonte v oblastiach voľného pohybu tovaru, zákona o duševnom vlastníctve, politiky hospodárskej súťaže a finančnej kontroly. Úplný súlad s acquis v oblasti životného prostredia je možné dosiahnuť len v dlhodobom horizonte a vyžadoval by vyššiu úroveň investícií.

Vzhľadom na uvedené dôvody a berúc do úvahy najmä výrazný pokrok, ktorý krajina dosiahla pri dokončení legislatívneho rámca v súvislosti s Ohridskou rámcovou dohodou z roku 2001, a po štyroch rokoch implementácie dohody o stabilizácii a pridružení (vrátane uplatňovania jej ustanovení týkajúcich sa obchodu vo forme predbežnej dohody) odporúča Komisia, aby Rada udelila Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko štatút kandidátskej krajiny. Tento štatút je politické uznanie užšieho vzťahu medzi EÚ a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko na ceste k jej členstvu v EÚ.

Komisia sa domnieva, že rokovania o pristúpení k Európskej únii by sa mali s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko začať, keď dosiahne dostatočný stupeň súladu s kritériami pre členstvo.

Toto stanovisko sprevádza návrh európskeho partnerstva pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, ktorý určuje priority, ktoré musí krajina riešiť pri príprave na začatie rokovaní. EÚ bude naďalej dôsledne monitorovať pokrok politických reforiem. Komisia predloží Rade najneskôr do konca roka 2006 správu o pokroku v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko.