[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 05.10.2005

KOM(2005) 474, konečné znenie

OZNÁMENIE KOMISIE

Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ - smerom k integrovanejšiemu prístupu k priemyselnej politike {SEK(2005) 1215} {SEK(2005) 1216} {SEK(2005) 1217}

OBSAH

1. Priemyselná politika EÚ a akčný program pre rast a zamestnanosť 3

2. Dôležitosť výrobného priemyslu EÚ 4

3. Hodnotenie odlišných výziev politiky v rôznych sektoroch. 6

4. Na prvovýrobu a výrobu polotovarov (napr. chemických látok, ocele, celulózy a papiera) pripadá asi 40 % pridanej hodnoty spracovateľských odvetví EÚ. Ako dodávatelia kľúčových vstupov pre ostatný priemysel EÚ môžu byť tieto odvetvia dôležitým zdrojom inovácie pre ostatné sektory. Miera rastu v tomto sektore, okrem a gumárenského priemyslu, dosahovala stredné až nízke hodnoty. Tieto sektory sú zväčša energeticky náročné, a teda hlavná skupina výziev sa vzťahuje na energetiku a životné prostredie. K významným výzvam špecifickým pre jednotlivé sektory patria právne predpisy REACH v prípade chemického priemyslu a otázky zjednodušovania právnych predpisov v prípade stavebného sektora. Štrukturálne zmeny sú dôležitou témou pre keramický, tlačiarenský a oceliarsky priemysel.Smerom k pracovnému programu pre priemyselnú politiku 7

4.1. Medzisektorové iniciatívy v oblasti politík 8

4.2. Iniciatívy v jednotlivých sektoroch 11

5. ZÁVER 13

OZNÁMENIE O IMPLEMENTÁCII LISABONSKÉHO PROGRAMU SPOLOčENSTVA: RÁMCOVÁ POLITIKA POSILNENIA VÝROBY V EÚ- SMEROM K INTEGROVANEJšIEMU PRÍSTUPU K PRIEMYSELNEJ POLITIKE

PRIEMYSELNÁ POLITIKA EÚ A AKčNÝ PROGRAM PRE RAST A ZAMESTNANOSť

Presadzovaním svojho obnoveného akčného programu pre hospodársky rast a zamestnanosť[1] vyjadrila Komisia svoj záväzok zamerať obnovenú Lisabonskú stratégiu na hospodársky rast a zamestnanosť. Za týmto účelom boli za priority EÚ vyhlásené:

- zvýšiť investičnú a pracovnú príťažlivosť Európy

- do stredu európskeho rastu vkladať vedomosti a inovácie

- vytvárať politiky, ktoré umožnia zvýšiť počet a kvalitu pracovných miest.

Toto oznámenie o priemyselnej politike bolo vyhlásené v rámci Lisabonského programu Spoločenstva[2] z júla 2005 a je významným príspevkom k dosiahnutiu týchto cieľov. Pre schopnosť Európy rásť je ozdravenie výrobného priemyslu kľúčové. Keďže tento sektor prechádza v súčasnosti významnými zmenami a čelí veľkým výzvam, aby sa mohol ďalej rozvíjať a prosperovať, si vyžaduje priaznivé podnikateľské prostredie.

Hlavnou úlohou priemyselnej politiky je poskytovať správny rámec podmienok pre rozvoj podnikov a inovácie, aby sa EÚ stala atraktívnym miestom pre priemyselné investície a vytváranie pracovných miest. Je očividné, že hospodársky rast vychádza predovšetkým z podnikov súkromného sektora, a nie z verejného sektora. Zodpovednosťou podnikov je rozvíjať svoje produkty a postupy a zlepšovať si kvalifikáciu, čo povedie k otvoreniu nových trhov a novým príležitostiam, ktoré vyplývajú z technologického rozvoja a zmedzinárodňovania. Pri využívaní týchto nových príležitostí zohrávajú kľúčovú úlohu podniková sociálna zodpovednosť a trvale udržateľný rozvoj.

Z hľadiska priemyselnej politiky je úlohou verejných orgánov konať len v prípade potreby, t. j. keď určité typy zlyhaní trhu opodstatňujú zásah vlády alebo treba posilniť štrukturálne zmeny. Tieto si môžu vyžiadať zavedenie sprievodných opatrení na zníženie spoločenských nákladov na štrukturálne zmeny na základe neustáleho dialógu so všetkými zainteresovanými stranami. Za týmto účelom môžu verejné orgány použiť politické nástroje, ako sú lepšia regulácia, jednotný trh, inovačná a výskumná politika, zamestnanosť a sociálna politika atď., ktoré sa aplikujú všeobecne v celom hospodárstve bez rozlišovania medzi sektormi alebo firmami spolu s ďalšími sprievodnými opatreniami na zjednodušenie sociálnej a hospodárskej spolupatričnosti.

Komisia sa riadi horizontálnym charakterom priemyselnej politiky a je rozhodnutá predísť návratu k politike selektívneho zasahovania. Rozsah nástrojov politiky by sa však nemal chápať len ako všeobecné horizontálne opatrenia. Aby bola priemyselná politika efektívna, musí vziať do úvahy špecifický obsah jednotlivých sektorov. Politiky je potrebné skombinovať individuálnym spôsobom na základe konkrétnych charakteristík sektorov a jedinečných možností a výziev, ktorým čelia. Toto má nevyhnutne za následok, že zatiaľ čo sú všetky politiky dôležité, v súčasnosti majú určité politiky v EÚ väčší význam pre určité sektory ako iné.

Komisia sa preto pridŕža svojich predchádzajúcich záväzkov podporovať a uľahčovať proces priemyselnej inovácie a zmien[3]. Žiada sa však nový prístup k priemyselnej politike, ktorý sa zameria na dosiahnutie lepšie koncipovaných politík, ktoré sú relevantnejšie, integrovanejšie a konsenzuálnejšie.

V oznámení o Akčnom programe pre rast a zamestnanosť sa upozorňovalo najmä na to, že priemyselná politika sa zakladá na partnerstve medzi EÚ a členskými štátmi[4]. Viaceré výzvy priemyselnej politiky musia byť adresované na európskej úrovni, keďže jednotlivé členské štáty nemôžu pri významnejších prípadoch hospodárskej súťaže, regulácie jednotného trhu alebo sociálnej a hospodárskej prepojenosti uspieť, ak konajú izolovane. Členské štáty tiež zodpovedajú za mnohé prvky priemyselných politík, a toto sa zdôrazňuje v usmerneniach pre národné reformné programy. Toto oznámenie prehlbuje a dopĺňa rámec priemyselnej politiky EÚ zameraním sa na praktické uplatnenie v individuálnych sektoroch. Rozsah a rôznorodosť politických výziev, ktoré predložili rôzne sektory, sa preto podrobne preskúmala na základe systematického preverovania príležitostí a výziev stojacich pred 27 samostatnými sektormi výrobného priemyslu EÚ[5]. Na tomto základe bol vytvorený pracovný plán priemyselnej politiky na nastávajúce roky.

DÔLEžITOSť VÝROBNÉHO PRIEMYSLU EÚ

SILNÝ A SPRÁVNE FUNGUJÚCI PRIEMYSELNÝ SEKTOR JE POTREBNÝ NA VYUžÍVANIE celého potenciálu EÚ pre rast ako aj na zlepšenie a zachovanie hospodárskeho a technologického vodcovstva EÚ.

- Výrobný priemysel EÚ ako taký je dôležitý – zabezpečuje asi pätinu produkcie EÚ, kde zamestnáva 34 miliónov ľudí. Okrem toho:

- Výroba je kľúčová pre využitie novej poznatkovej ekonómie – viac ako 80 % výdavkov súkromného sektora na výskum a vývoj sa vynaloží na výrobu[6].

- Výroba vytvára nové a inovatívne výrobky, ktoré tvoria tri štvrtiny vývozu EÚ.

- Výrobný priemysel EÚ sa z veľkej väčšiny skladá z malých a stredných podnikov (MSP): MSP predstavujú viac ako 99 % spoločností a 58 % pracovných miest vo výrobnom priemysle.

- Výroba vytvára rast a pracovné miesta v rozšírenom hospodárstve EÚ: je úzko prepojená so sektormi služieb tým, že vytvára dopyt po obchodných službách a priemyselné odvetvia zásobuje kľúčovými vstupmi.

Výroba v EÚ v súčasnosti prechádza revolúciou s novými príležitosťami a výzvami[7]. Vznikajú nové technológie, ktoré umožňujú rýchle zavádzanie nových výrobkov a zvyšovanie flexibility výrobných procesov. Spoločnosti v EÚ sú zároveň konfrontované s rastúcim zmedzinárodňovaním svetového hospodárstva poháňaným zlepšujúcimi sa dopravnými spojmi, klesajúcimi nákladmi na komunikáciu, odbúravaním bariér obchodu a investícií a intenzívnejšou súťažou. EÚ takto čoraz viac čelí medzinárodnej konkurencii ako miesto investícií, výroby a financovania výdavkov na výskum a vývoj.

Výrobný priemysel EÚ na tieto výzvy reaguje . Hoci v raste produktivity je medzi EÚ a ďalšími priemyselne vyspelými ekonomikami, najmä USA rozdiel, do istej miery to skôr vyplýva z efektu priemyselného zloženia vzhľadom na nižší podiel sektorov vyrábajúcich IKT v EÚ. V skutočnosti väčšina jednotlivých výrobných odvetví EÚ preukázala v porovnaní so svojimi partnermi dobrú výkonnosť . Napriek tomu priemyselná štruktúra hospodárstva EÚ ako celku jej nevytvára ideálne východisko, aby mohla čeliť prebiehajúcemu procesu globalizácie. Viaceré významné výrobné odvetvia EÚ ako strojné inžinierstvo, chemický a automobilový priemysel majú evidentne značné komparatívne výhody a oproti zvyšku sveta zaznamenávajú obchodné prebytky, európsky obchod sa v celkovom meradle stále sústreďuje v sektoroch so strednou a vysokou úrovňou technológie a nízkou až priemernou úrovňou pracovnej sily.[8]. Tým je EÚ vystavená konkurencii výrobcov v nastupujúcich ekonomikách, ktorí zvyšujú intenzitu pracovnej sily produkujúcej na vývoz a dobiehajú EÚ v oblasti iných ako cenových faktorov, ktoré často tvoria základ konkurenčnej výhody EÚ na svetových trhoch. Preto sa treba prispôsobiť a urobiť a štrukturálne zmeny, ktoré umožnia posun smerom k upevneniu komparatívnej výhody, aby EÚ mohla maximalizovať zisky z integrácie Číny, Indie a ďalších rýchlo rastúcich hospodárstiev do celosvetovej ekonomiky.

Za posledné roky toky priamych zahraničných investícií EÚ v nových ázijských ekonomikách narástli, hoci ich podiel na celkových tokoch zostáva obmedzený[9]. Medzinárodný presun pracovných miest EÚ do krajín s nízkymi nákladmi sú vo väčšine výrobných odvetví obmedzené, hoci môžu mať nepríjemné dôsledky v rámci miestnych alebo individuálnych sektorov, najmä u menej kvalifikovaných robotníkov, ktorým by sa malo pomáhať zvládnuť dôsledky priemyselnej reštrukturalizácie.

Medzinárodná hospodárska súťaž narastá aj v oblasti výdavkov na výskum a vývoj. Posuny na svetových trhoch spolu s faktormi, ako sú ľudské zdroje, kvalita miestnych výskumných a inovačných systémov a výskyt špičkových výskumných centier zohrávajú stále významnejšiu úlohu pri priestorovom prideľovaní výdavkov na výskum a vývoj. Je zjavné, že EÚ ako miesto pre výskum nie je dostatočne konkurencieschopná. USA a Japonsko priťahujú čoraz viac medzinárodných výdavkov ako EÚ a pribúdajú dôkazy o tom, že Čína a India sa stávajú dôležitými destináciami nových investícií na výskum a vývoj. Spojené štáty sú úspešnejšie ako EÚ v získavaní výskumných pracovníkov a vysoko kvalifikovaného personálu. Tieto tendencie sú predmetom značného znepokojenia, keďže vedú k strate prostriedkov na výskum a vývoj ako aj výskumných pracovníkov v EÚ.

V celkovom meradle bol výkon jednotlivých výrobných sektorov EÚ v poslednom období bol dobrý, ale stále sú pred nami dôležité úlohy. Najmä vytváranie rámcových podmienok na zabezpečenie zvýšenej prispôsobivosti a štrukturálnych zmien sú kľúčovými faktormi potrebnými na zaistenie konkurencieschopnosti výroby EÚ, najmä vo svetle čoraz silnejšej konkurencie z Číny a nastupujúcich ázijských ekonomík.

Výzvou pre priemysel EÚ a jednotlivé sektory má byť schopnosť riadiť a ďalej zlepšovať svoj výkon v budúcnosti s ohľadom na ďalšie technické objavy a pokračujúce zmedzinárodňovanie. Výzvou pre tvorcov politiky je jasne a súdržne reagovať výrazným zlepšovaním rámcových podmienok a všeobecného prostredia, v ktorých sa európsky priemysel nachádza.

HODNOTENIE ODLIšNÝCH VÝZIEV POLITIKY V RÔZNYCH SEKTOROCH.

Za účelom nadviazania na silné stránky priemyslu EÚ útvary Komisie so zapojením zainteresovaných strán a členských štátov podrobne preskúmali konkurencieschopnosť 27 individuálnych sektorov výrobného a stavebného priemyslu[10] . Cieľom skúmania bolo stanoviť, do akej miery ich výkon je alebo by mal byť ovplyvnený nástrojmi priemyselnej politiky. Na preskúmanie boli vybraté oblasti zvlášť dôležité pre rast sektorovej produktivity a medzinárodnú konkurencieschopnosť:

• zaistenie otvoreného a konkurencieschopného jednotného trhu vrátane hospodárskej súťaže

• vedomosti ako je výskum, inovácie a schopnosti

• lepšia regulácia

• súčinnosť politík konkurencieschopnosti, energetiky a životného prostredia

• zabezpečenie úplnej a primeranej účasti na celosvetových trhoch,

• zjednodušenie sociálnej a hospodárskej spolupatričnosti.

Proces skúmania viedol k systematickej identifikácii najvýznamnejších výziev v oblasti konkurencieschopnosti a politiky pre každý individuálny sektor z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska tak, ako ich uvádza príloha 1[11].

Po preskúmaní sa individuálne sektory zoskupili do štyroch väčších kategórií: potravinársky priemysel a biologické vedy; strojárstvo a priemysel systémov, móda a priemyselný dizajn; a prvovýroba a výroba polotovarov.[12] Každá z týchto širších kategórií priemyslu je charakterizovaná vlastnou osobitnou zostavou konkrétnych výziev.

Potravinársky priemysel a biologické vedy

Potravinársky priemysel a biologické vedy (napr. potraviny a nápoje, lieky, biotechnológia) tvoria asi pätinu výroby EÚ a sú charakterizované strednou a vysokou mierou rastu. Hlavná skupina výziev pre túto skupinu sa vzťahuje na vedomosti a lepšiu reguláciu. Ako vysoko inovatívne odvetvia spočívajú kľúčové vedomostné výzvy na výskume a vývoji, ochrane práv duševného vlastníctva a financovaní inovácií veľmi inovatívnych malých a stredných podnikov (MSP). Odvetvia sa spoliehajú aj na pokračovanie prispôsobovania a aktualizácie predpisov zároveň s technickým pokrokom pri zabezpečení zdravia a bezpečnosti. Medzinárodná konvergencia právnych predpisov tak predstavuje problém pre mnohé odvetvia. Medzi kľúčové výzvy špecifické pre daný sektor patrí potreba väčšieho pokroku na vytváranie úplne konkurencieschopného jednotného trhu farmaceutických výrobkov a otázky životného prostredia a prístupu na trh vo vzťahu k potravinárskemu a nápojovému priemyslu, liečivám a kozmetike.

Strojárstvo a priemysel systémov

Strojárstvo a priemysel systémov (napr. informačné a komunikačné technológie - IKT, ťažké strojárstvo atď.) tvoria asi jednu tretinu pridanej hodnoty výrobného výstupu EÚ a charakterizuje ich stredná a vysoká miera rastu s vysokými podielmi financovania výdavkov na výskum a vývoj. Teda výzvy pre tieto sektory sa vzťahujú najmä na inovácie, ochranu práv duševného vlastníctva a zabezpečenie dostupnosti vysoko kvalifikovaného personálu. Pre mnohé z týchto odvetví jednotný trh závisí od technických noriem, ktoré potrebujú neustálu aktualizáciu. Lepší prístup na medzinárodné trhy je takisto podstatný pre niektoré odvetvia, najmä IKT, elektroinžinierstvo, strojárstvo a motorové vozidlá. Takisto dopravný priemysel čelí mnohým environmentálnym výzvam, najmä potrebe neustále zlepšovať environmentálny výkon vozidiel, lietadiel a lodí.

Móda a priemyselný dizajn

Móda a odvetvia priemyselného dizajnu (napr. textilný a obuvnícky priemysel) tvoria len 8 % výstupu pridanej hodnoty spracovateľských odvetví, hoci za posledné roky zaznamenali obmedzený, resp. nízky rast produkcie a relatívne nízke výdavky na výskum a rozvoj. Kľúčovou výzvou pre tieto odvetvia sú úspešné štrukturálne zmeny. Zlepšovanie inovácie, ochrana práv duševného vlastníctva a kvalifikácia sú potrebné na to, aby sa ďalej zlepšovala kvalita a výrobná rozmanitosť ich výstupuKľúčovou požiadavkou politiky pre tieto odvetvia je získať lepší prístup na v súčasnosti prísne chránené svetové trhy.

Prvovýroba a výroba polotovarov

na prvovýrobu a výrobu polotovarov (napr. chemických látok, ocele, celulózy a papiera) pripadá asi 40 % pridanej hodnoty spracovateľských odvetví eú. ako dodávatelia kľúčových vstupov pre ostatný priemysel eú môžu byť tieto odvetvia dôležitým zdrojom inovácie pre ostatné sektory. miera rastu v tomto sektore, okrem a gumárenského priemyslu, dosahovala stredné až nízke hodnoty. tieto sektory sú zväčša energeticky náročné, a teda hlavná skupina výziev sa vzťahuje na energetiku a životné prostredie. k významným výzvam špecifickým pre jednotlivé sektory patria právne predpisy reach v prípade chemického priemyslu a otázky zjednodušovania právnych predpisov v prípade stavebného sektora. štrukturálne zmeny sú dôležitou témou pre keramický, tlačiarenský a oceliarsky priemysel.

SMEROM K PRACOVNÉMU PROGRAMU PRE PRIEMYSELNÚ POLITIKU

Do pracovného plánu, ktorý sa opisuje v tomto odseku, sa zahŕňa nový prístup k priemyselnej politike zameraný na dosiahnutie lepšie koncipovaných politík, ktoré sú relevantnejšie, integrovanejšie a konsenzuálnejšie. Na základe preskúmania horizontálnych postupov v zmysle ich konkrétnych účinkov na špecifické priemyselné sektory tento prístup umožňuje stanoviť najrelevantnejšie opatrenia pre jednotlivé sektory. Ich prepojením niekoľkých rôznych kľúčových aspektov priemyselných politík do jednotnej iniciatívy sa zabezpečí väčšia súdržnosť a integrácia medzi politikami s väčším dosahom na konkurencieschopnosť. Napokon je to pokus o dosiahnutie väčšieho konsenzu vo veci politiky tým, že sa v začiatočnom štádiu do tvorby politiky zapoja kľúčové zainteresované strany a členské štáty. Európski sociálni partneri majú k tejto práci prispieť tak na horizontálnej úrovni ako aj na úrovni sektorov.

Pracovný program naznačený v tejto časti sa teda zameriava na série nových konkrétnych iniciatív na posilnenie konkurencieschopnosti rôznych sektorov. Tento zoznam teda nie je . uplný V rámci Lisabonského programu Spoločenstva sa mnohé ďalšie akcie a politické iniciatívy s dopadom na priemysel vo všeobecnosti a na sektory v mnohých oblastiach politiky už začali.

Medzisektorové iniciatívy v oblasti politík

Toto oznámenie ohlasuje sedem hlavných medzisektorových iniciatív v oblasti politík s cieľom reagovať na spoločné výzvy zoskupení rôznych odvetví a posilnili súčinnosť rôznych oblastí politík z hľadiska konkurencieschopnosti.

Iniciatíva za práva duševného vlastníctva a proti falšovaniu (2006)

Práva duševného vlastníctva (PDV) majú kľúčový význam pre konkurencieschopnosť mnohých priemyselných sektorov. Zatiaľ čo kľúčové odvetvia už boli zharmonizované, je možné urobiť viac pre zmenu regulačného rámca, ktorý má spĺňať požiadavky priemyslu v čase rýchleho technického rozvoja a spoločenských zmien. Podniky a ich klienti potrebujú PDV, ktoré stimulujú inovácie, poskytujú stabilný rámec pre investičné rozhodnutia a podporujú rozvoj efektívnych obchodných modelov. Diskusia, ktorú podnietila navrhovaná smernica o možnosti patentovať vynálezy implementované na počítačoch preukázala, že nie je jednoduché skoncipovať pravidlá duševného vlastníctva, ktoré vyvážene zohľadňujú potreby všetkých zainteresovaných strán. Komisia teda v roku 2006 otvorí dialóg s priemyselným sektorom a ďalšími zainteresovanými stranami, aby sa zistilo, čo by bolo užitočné spraviť, aby európsky priemysel dostal solídny rámec PVD. Okrem toho je správne presadzovanie PDV v rámci vnútorného trhu a v tretích krajinách najdôležitejšie v boji proti falšovaniu a pirátstvu, ku ktorým dochádza v mnohých odvetviach. Zasahovanie do práv duševného vlastníctva môže ohroziť legitímne podniky, ohroziť inovácie a niekedy predstavovať problém pre zdravie verejnosti. Mnohé spoločnosti, najmä MSP, si zatiaľ neuvedomujú svoje práva získať adekvátnu ochranu duševného vlastníctva, zatiaľ čo hlavným problémom v mnohých oblastiach obchodu je naďalej falšovanie. Zohľadňujúc existujúce a plánované nástroje na boj proti falšovaniu výrobkov a proti pirátstvu vrátane nástrojov používaných pri presadzovaní práva[13] a v colnej oblasti Komisia preskúma štádium pokroku v celej oblasti ochrany práv duševného vlastníctva, pričom sa zameria na otázky konkurencieschopnosti a vystúpi s návrhmi na zlepšenie situácie v roku 2006.

Expertná skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie (koniec roku 2005)

Politika konkurencieschopnosti, energetiky a životného prostredia sú navzájom úzko prepojené a ich dosah je dôležitý najmä pre prvovýrobu a výrobu polotovarov. Vzhľadom na potrebu konzistencie politických a legislatívnych iniciatív v týchto oblastiach a s cieľom dosiahnuť úplné využitie ich súčinnosti je podstatná užšia spolupráca a rozvoj zjednoteného prístupu. Na tento účel sa zriadi skupina expertov na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie. Bude pracovať ako poradenská platforma, kde sa stretnú členovia Komisie pre podnikanie a priemysel, hospodársku súťaž, energetiku a životné prostredie ako aj všetky príslušné zainteresované strany. Má preskúmať súvislosti medzi právnymi predpismi v priemysle, energetike a životnom prostredí, aby zaistila súdržnosť individuálnych iniciatív a zároveň zvýšila udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Toto sa dosiahne vyváženým zapojením všetkých zainteresovaných strán s cieľom vytvoriť stabilný a predvídateľný právny rámec, v ktorom kráča ruka v ruke konkurencieschopnosť, energetika a životné prostredie. Pravdepodobne sa bude týkať otázok: (i) konkrétnej implementácie princípov lepšej regulácie; (ii) klimatických zmien, najmä systému obchodovania s emisnými kvótami, energetickej úspornosti a obnoviteľných zdrojov; (iii) fungovania energetických trhov, najmä s elektrickou energiou; (ii) implementovania tematickej stratégie predchádzania vzniku a recyklácie odpadov a príslušných právnych predpisov; (v) zlepšenia efektívneho využívania zdrojov a zavedenia environmentálnych a ďalších inovačných technológií.

Vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti a prístupu na trh (jar 2006)

Prístup k medzinárodným trhom predstavuje prioritný problém pre väčšinu sektorov. Komisia v súčasnosti pracuje na vhodnom oznámení o revízii stratégie prístupu na trh. Skúma pri tom existujúcu stratégiu a nástroje, ktoré sa zameriavajú na tieto sektory a trhy s najväčším potenciálnym prínosom pre konkurencieschopnosť. Pravidelne sa budú stanovovať prioritné ciele prístupu na trh spolu s efektívnejším využívaním nariadenia o prekážkach obchodu. V spolupráci so zainteresovanými stranami sa vypracuje a implementuje podrobná stratégia, ktorá by mala odstrániť prekážky vo vybraných sektoroch a krajinách. Pre textilný priemysel sa už zaviedol akčný plán prístupu na trh, ktorý bol rozšírený na kožiarske a obuvnícke výrobky. Komisia takisto plánuje spustiť otvorený proces reflexie a diskusie o vonkajších aspektoch konkurencieschopnosti EÚ prostredníctvom ďalšieho oznámenia, ktoré sa okrem iného bude zaoberať otázkami obchodu súvisiacimi s právami duševného vlastníctva, regulačnými problémami, investíciami a verejným obstarávaním, najmä možnosťou „vonkajšieho nástroja obstarávania“, ktorý má vytvoriť podnety pre tretie krajiny, aby začali rokovať o otvorení svojich trhov verejného obstarávania na báze reciprocity.

Nový program zjednodušenia právnych predpisov (október 2005)

Ako hlavná výzva pre niekoľko sektorov bola identifikovaná lepšia regulácia na rôznych úrovniach vrátane výstavby, motorových vozidiel, priemyslu IKT, potravinárskeho priemyslu a biologických vied. Navyše nariadenia o odpade boli identifikované ako mimoriadne dôležité pre celý rad rôznych sektorov a najmä MSP. Komisia už oznámila[14], že zamýšľa znovu začať prácu na zjednodušovaní súčasných právnych predpisov. Po prerokovaní so zainteresovanými stranami sa v októbri uverejní oznámenie stanovujúce Pracovný program zjednodušenia , ktorý zohľadní tri priority stanovené pre tento prístup: (ii) právne predpisy pre automobilový sektor, stavebný sektor a odpadové hospodárstvo; skupina expertov na vysokej úrovni CARS21 už začala skúmať súčasné právne predpisy s cieľom dokončiť tento proces do konca roku 2005.

Zlepšenie kvalifikácie v sektoroch (2006)

Nedostatok kvalifikácie bol identifikovaný ako kľúčová výzva v širokom spektre rôznych odvetví vrátane informačných a komunikačných technológií, strojárenského priemyslu, textilného a kožiarskeho priemyslu, prvovýroby a výroby polotovarov. Okrem toho existujú dôkazy, že presun priemyselnej činnosti je v niektorých prípadoch viac motivovaný nedostatkom kvalifikácie ako nákladovými faktormi. Komisia už začala riešiť otázky nedostatku kvalifikácie prostredníctvom viacero politík ako pracovný program vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2010 vrátane Európskeho kvalifikačného rámca (European Qualification Framework, EQF), ktorý bude slúžiť ako spoločný rámec pre systém vzdelávania a odbornej prípravy, uľahčí transparentnosť, prevod a uznávanie kvalifikácií, pričom špeciálne prihliada na sektorovú úroveň[15]. Na doplnenie súčasných iniciatív sa navrhuje zhodnotiť povahu problému kvalifikácie v určitých odvetviach. Do tejto klasifikácie by patrila identifikácia súčasných požiadaviek na kvalifikáciu a nedostatkov v kvalifikácii a preskúmal by sa pravdepodobný rozvoj kvalifikácií špecifických pre príslušný sektor vrátane možných účinkov na MSP. Nadväzujúc na prebiehajúcu prácu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) by táto informačná základňa umožnila sformulovať budúce konkrétne iniciatívy politík podľa požiadaviek konkurencieschopnosti sektorov.

Riadenie štrukturálnych zmien vo výrobe (koniec roku 2005)

Súkromný sektor nesie hlavnú zodpovednosť za realizáciu štrukturálnych zmien. Napriek tomu má EÚ k dispozícii nástroje na predvídanie a podporu zmien, ktoré boli pomenované v nedávnom oznámení o vplyvoch zamestnanosti na reštrukturalizáciu[16]. Je potrebné, aby sa priemyselné iniciatívy na úrovni EÚ plne integrovali spolu s využívaním štrukturálnych fondov a politických nástrojov jednotlivých členských štátov. V procese skúmania boli identifikované tieto priemyselné odvetvia, pre ktoré je aktuálna prípadná reštrukturalizácia: textilný, kožiarsky, nábytkársky, obuvnícky a keramický priemysel, tlačiarenský, automobilový, lodný priemysel, oceliarsky priemysel a časť potravinárskeho priemyslu. Komisia hodlá zabezpečiť, aby nové programy štrukturálnych fondov obsahovali lepšie predvídanie a pozitívne riadenie hospodárskej reštrukturalizácie. V súlade so strategickými usmerneniami Spoločenstva pre kohéznu politiku 2007-2013 je potrebné podporu programov zameraných na modernizáciu trhov práce a predvídanie postupných zmien v celej Únii v sektoroch, v ktorých sa štrukturálne úpravy identifikovali ako problém, zaviesť do nových programov štrukturálnych fondov spolu s aktívnymi opatreniami na posilnenie hospodárskej prosperity regiónov[17]. Komisia bude naďalej skúmať otázku zlepšovania spolupráce v regiónoch, ktoré čelia podobným problémom a výzvam.

Integrovaný európsky prístup k priemyselnému výskumu a inováciám (2005)

Pripravované oznámenie o výskume a inovácii[18] stanoví nový, integrovaný prístup k politikám a opatreniam na podporu výskumu a inovácie vrátane niekoľkých veľmi relevantných iniciatív pre priemyselné sektory. Nedávne oznámenie o štátnej pomoci pre inovácie okrem toho navrhuje zjednodušiť udeľovanie štátnej pomoci, ktorá rieši zlyhania trhu brániace inováciám. V rámci nadväzovania na oznámenie o výskume a inovácii sa v roku 2006 zriadi európsky systém monitorovania výskumu a inovácií, ktorý zabezpečí konsolidovaný prehľad a analýzu priemyselného výskumu a inovácií a zainteresovaným stranám umožní výmenu názorov. Týmto sa zabezpečí dostupnosť údajov a informácií relevantných pre priemysel a politiku, čo prispeje k predvídaniu prekážok a príležitostí na zlepšenie investícií do výskumu a inovácií a umožní komercializáciu nových technológií v Európe. Na tento účel sa zriadi skupina zainteresovaných na vysokej úrovni, v ktorej budú aj zástupcovia tvorcov politiky, aby poskytli inštrukcie a spätnú väzbu na k zámerom a dôležitosti tejto činnosti pre konkurencieschopnosť.

Európske technologické platformy[19], ktoré sa už preukázali ako dôležitý dobrovoľný postup vytvárania priemyselných a politických stratégií v dobre definovaných technologických kľúčových odvetviach smerom zdola nahor, prispejú prostredníctvom „strategických plánov výskumu“ k zvyšovaniu priemyselných investícií na výskum a inovácie a ku kapacite Európy uviesť nové technológie na trh.

Iniciatívy v jednotlivých sektoroch

Okrem medzisektorových iniciatív sa identifikovalo množstvo nových politických iniciatív špecifických pre sektory, ktoré vychádzajú z ich podstaty alebo zvláštneho významu. Tieto iniciatívy majú rôzne formy. Niektoré aktivizujú nové skupiny expertov na vysokej úrovni alebo politické fóra podľa úspešných vzorov G10 Medicines, LeaderShip 2015 a CARS21, ktoré budú aj naďalej významným prínosom. Kedykoľvek sa navrhuje nová sektorová iniciatíva, sa prísne dbá na to, aby sa dosiahla jej súdržnosť s inými iniciatívami, najmä s nedávno navrhovanými technologickými platformami, sektorovými inovačnými fórami a iniciatívami na budovanie siete v rámci európskej iniciatívy INNOVA a iniciatívy i2010 Európskej informačnej spoločnosti pre rast a zamestnanosť. Úplný zoznam nových a existujúcich medzisektorových iniciatív pre všetky jednotlivé sektory je zosumarizovaný v prílohe 2. Zahŕňa politické, regulačné alebo technické akcie, ktoré závisia od podstaty problému.

Nové iniciatívy, ktoré Komisia prednesie, sú:

- Farmaceutické fórum (prvé zasadnutie v roku 2006)

Na stratégie v oblasti farmaceutiky bude dohliadať výročné Farmaceutické fórum, ktoré sa skladá z členských štátov (na ministerskej úrovni), vyšších predstaviteľov priemyslu a iných kľúčových zúčastnených strán, napr. pacientov a zdravotníkov. Pri riešení rozdrobenia európskeho farmaceutického trhu sa práca zameria na otázky výskumu a vývoja a regulačné problémy na úrovni členských štátov ako sú zásadné otázky, napríklad kľúčové otázky cenovej politiky a relatívnej efektívnosti.

- Strednodobá revízia stratégie v oblasti biologických vied a biotechnológie (2006-2007)

Stratégie biologických vied a biotechnológie sa podrobia strednodobej revízii v rokoch 2006-2007. Bude sa týkať bližšej spolupráce s priemyslom prostredníctvom poradnej skupiny pre konkurencieschopnosť v biotechnológii a pravidelného výročného trojstranného dialógu s priemyslom a členskými štátmi za účelom pomôcť identifikovať problémy, navrhnúť priority a odporúčať opatrenia.

- Nové skupiny na vysokej úrovni pre chemický priemysel (2007) a obranný priemysel

V nadväznosti na očakávané schválenie nového rámca právnych predpisov pre chemický priemysel REACH v roku 2007 sa v skupine na vysokej úrovni navrhuje preskúmať, ako zlepšiť konkurencieschopnosť chemického priemyslu. V obrannom priemysle sa zriadi ďalšia skupina na vysokej úrovni, ktorá preskúma otázky prepravy tovaru sektoru obrany, obstarávania a normalizácie obrany.

- Európsky vesmírny program

Európsky vesmírny program bude spoločnou, všeobecnou a flexibilnou programovou základňou pre činnosti Európskej vesmírnej agentúry, EÚ a príslušných členských štátov. Pracuje sa na oznámení o globálnom monitorovaní životného prostredia a bezpečnosti (GMŽPB), ktoré načrtáva ako prejsť k operačným službám v roku 2008.

- Pracovná skupina pre konkurencieschopnosť IKT (2005/2006)

- Aby verejná politika poskytovala vhodné rámcové podmienky pre konkurencieschopnosť rozvíjajúceho sa sektoru IKT, sa zriadi pracovná skupina, v ktorej budú zástupcovia zainteresovaných strán. Ako dodatok k iniciatívam Komisie v rámci i2010[20] sa zadefinujú kľúčové prekážky konkurencieschopnosti a možné odpovede politiky, napr. v rámci lepšia právna úprava, kvalifikácia, práva duševného vlastníctva a normalizácia. Pracovná skupina takisto umožní štruktúrovaný dialóg, ktorý napomôže mobilizácii sektoru a pritiahne pozornosť členských štátov k prekážkam konkurencieschopnosti výroby IKT v Európe a k prekážkam jej všeobecného a účinného rozšírenia .

- Dialóg o politike ľahkého strojárstva (2005/2006)

Dialóg o politike ľahkého strojárstva rozoberie budúce silné a slabé stránky sektorov a ponúkne možnosť dlhodobého riešenia nedostatkov .

- Séria štúdií o konkurencieschopnosti vrátane výroby IKT, potravinárskeho priemyslu, módy a priemyselného dizajnu

V týchto štúdiách sa rozoberú trendy ovplyvňujúce konkurencieschopnosť priemyselných sektorov s cieľom odvodiť ďalšie návrhy konkrétnych politík a potrebných opatrení.

ZÁVER

Toto oznámenia stanovuje pracovný plán priemyselnej politiky vo výrobných sektoroch na nastávajúce roky. Komisia sa v ňom pridŕža svojich predchádzajúcich záväzkov uvedených v Akčnom programe pre rast a zamestnanosť, že prispeje k podpore silnej priemyselnej bázy. Podnikne všetky potrebné kroky, aby zlepšila rámcové podmienky vo výrobnom priemysle a dosiahla konzistenciu rôznych oblastí politík. V tomto oznámení opísané horizontálne a sektorové iniciatívy majú za cieľ dopĺňať prácu na úrovni členských štátov a riešiť hlavné výzvy, ktorým čelia rôzne sektory výrobného priemyslu. Tento prístup bude potrebné rozšíriť prostredníctvom ďalšej analýzy a návrhov konkrétnych opatrení a činností. V rámci oznámenia plánovaného na rok 2007 sa uskutoční strednodobá revízia, ktorá bude informovať o pokroku uvedeného pracovného programu a zváži ďalšie možnosti jeho rozšírenia na ďalšie ekonomické ciele, napríklad na environmentálne technológie.

[pic]

PRÍLOHA II

[pic]

[pic]

Sektorové opatrenia zahŕňajú štúdie a opatrenia, ktoré priamo súvisia s identifikovanými výzvami, pokiaľ ich horizontálne opatrenia neriešia inak. Integrovaný európsky prístup k priemyselnému výskumu a inováciám sa vo svojej podstate uplatní vo všetkých sektoroch.

[1] „Spolupráca pri raste a tvorbe pracovných miest: nový začiatok Lisabonskej stratégie“ KOM(2005) 24.

[2] „Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: Lisabonský program Spoločenstva“ KOM(2005)330.

[3] Pozri „Priemyselná politika pre rozšírenú Európu“, KOM(2002) 714 a „Podpora zmien v priemysle: priemyselná politika pre rozšírenú Európu“, KOM(2004) 274.

[4] Článok 157 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

[5] Pozri sprievodný pracovný dokument SEK(2005) 1216. Výzvy, ktorým čelia sektory služieb súvisiace s obchodom, sú opísané v Oznámení o konkurencieschopnosti sektorov služieb súvisiacich s obchodom a ich príspevok k výkonnosti európskych podnikov, KOM(2003) 747, v ktorom bol oznámený aj akčný plán služieb súvisiacich s obchodom.

[6] Zdroje: štatistika Eurostatu o súkromnom sektore.

[7] Pozri tiež pripravovanú Výročnú hospodársku správu EÚ, ktorá analyzuje faktory ovplyvňujúce konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ ako celku.

[8] Pozri časť VI dokumentu Indikátory konkurencieschopnosti v sektoroch EÚ 2005, Generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel.

[9] Eurostat: „Priame zahraničné investície EÚ v roku 2003“ Statistics in Focus , 20/2005.

[10] Keďže dostupné údaje o sektoroch v nových členských štátoch boli obmedzené, skúmanie sa musí pokladať za predbežné. Komisia v súčasnosti zhromažďuje a analyzuje chýbajúce údaje, ktoré sa zahrnú do prebiehajúcich politických iniciatív.

[11] Krížiky v tabuľke označujú prípady, v ktorých sa politické výzvy považujú za najväčšiu prioritu pre každý sektor medzi mnohými príslušnými politickými výzvami. Ak krížik nie je uvedený, neznamená to, že táto výzva je pre sektor bezvýznamná, ale len že sa nepovažuje za problém najvyššej priority. Viac podrobností o týchto a ďalších otázkach sa uvádza v sprievodných pracovných dokumentoch.

[12] Pozri prehľad klasifikácie v tabuľke prílohy I. Podobná, ale nie rovnaká klasifikácia bola použitá v dokumente Ministerstva hospodárstva Holandska „Industry Memorandum: Heart for Industry“ (október 2004). Klasifikácia sa zakladá na spoločných výzvach priemyslu a podobnom charaktere výrobkov, postupov atď.

[13] Patria k nim návrhy Komisie na smernicu o „ustanoveniach trestného práva EÚ na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva“ z júla 2005.

[14] V oznámení o lepšom riadení rastu a pracovných miest

[15] „Pracovný program o zámeroch systému vzdelávania a odbornej prípravy “ prijatý v Rade a Komisii 14. februára 2002; pozri tiež „Akčný plán Komisie o kvalifikácii a mobilite“ KOM(2002) 72.

[16] „Oznámenie o reštrukturalizácii a zamestnanosti“ KOM(2005) 120.

[17] „Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti: strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007-2013“ KOM(2005)299, 5.7.2005.

[18] „Viac výskumu a inovácií: investície do rastu a zamestnanosti: spoločný postup“ KOM(2005) pripravované.

[19] Správa pre Európsky radu on európskych technologických platformách a spoločných iniciatív v oblasti technológie: podpora verejno-súkromných partnerstiev na zvýšenie priemyselnej konkurencieschopnosti Európy. SEK(2005)800 z 10. júna 2005

[20] „i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť “ KOM(2005) 229, jún 2005.