[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 20.4.2005

KOM(2005) 153 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Posilnenie reakcie EÚ na katastrofy a krízy v tretích kajinách

1. ÚVOD

Toto oznámenie je reakciou Komisie na akčný plán, ktorý Luxembursko ako predsedajúca krajina predložilo Rade pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (RVZVV) 31. januára 2005 po katastrofe spôsobenej cunami 26. decembra 2004.

Na katastrofu spôsobenú cunami Európa reagovala okamžite a veľkoryso. Európske spoločenstvo hralo v tomto úsilí významnú úlohu. Jeho reakcia na jednej strane preukázala, že Únia má prostredníctvom programov Spoločenstva, ako aj bilaterálnych programov, rozsiahle kolektívne zdroje a nové možnosti v oblasti vojenského pôsobenia, na druhej strane tiež nastolila otázky v súvislosti s operatívnou a politickou komplexnosťou pri pripravenosti a reakcii na katastrofy a krízy.

Akčný plán luxemburského predsedníctva má tri piliere:

- opatrenia zamerané na riešenie potrieb oblastí zasiahnutých cunami;

- opatrenia na zvýšenie schopnosti EÚ reagovať, jej koherencia a efektívnosť;

- opatrenia na posilnenie prevencie, včasného varovania a príprava na možné katastrofy v budúcnosti.

Predseda Komisie reagoval na akčný plán EÚ v RVZVV správou o finančnej pomoci Spoločenstva oblastiam postihnutým cunami a plánom dlhodobého rozvoja schopnosti Únie predvídať a reagovať na katastrofy a krízy v budúcnosti. Toto oznámenie vychádza z uvedeného plánu.

Súčasťou tohto oznámenia sú dve prílohy. Prvou je aktualizovaná správa o opatreniach, ktoré Komisia urobila pri riešení potrieb oblastí zasiahnutých vlnami cunami v Indickom oceáne. V nej sa uvádza jej program humanitárnej pomoci v hodnote 103 miliónov eur, ďalší program dlhodobejšej obnovy v hodnote 350 miliónov eur a súbor sprievodných opatrení vrátane obchodných koncesií a aktivít Európskej investičnej banky.

Z druhej prílohy sú zrejmé rozličné nástroje a programy Spoločenstva, ktoré zlepšujú včasné varovanie a zvyšujú pripravenosť na katastrofy na celom svete.

2. ZABEZPEČENIE KOHERENTNEJ A EFEKTÍVNEJ REAKCIE

Na pôsobenie mimo svojho územia Spoločenstvo vyvinulo viacero rozličných nástrojov. Reagujú na rozličné politiky a úlohy: v humanitárnej oblasti, pri stabilizácii a obnove, pri dosahovaní cieľov trvale udržateľného rozvoja, v oblasti hospodárskej spolupráce a základných práv. Reakcia Spoločenstva na katastrofu spôsobenú cunami preukázala široké spektrum nástrojov, ktoré má Spoločenstvo k dispozícii pri riešení dôsledkov katastrof a kríz. Dokázala, že okrem príslušných nástrojov v oblasti vonkajších vzťahov je možné koordinovane mobilizovať aj mnohé nástroje vnútornej politiky, a tak zintenzívniť spoločnú reakciu. Medzi tieto nástroje nepatrí iba mechanizmus civilnej ochrany Spoločenstva, ale aj programy v oblasti výskumu, informačnej spoločnosti a spravodlivosti, slobody, bezpečnosti a rybného hospodársva. Sila reakcie Spoločenstva je v jeho schopnosti integrovať možnosti pôsobenia, ktoré mu poskytujú vnútorné politiky, s opatreniami, ktoré sa vykonávajú v rámci špeciálnych nástrojov týkajúcich sa vonkajších vzťahov.

Ďalší rozmer poskytujú vojenské a civilné kapacity, ktoré sa rozvíjajú v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Tieto rôznorodé možnosti pôsobenia predstavujú jednu z predností Únie. Jej dvojaká úloha spočíva jednak v zabezpečení efektívnej, rýchlej a flexibilnej reakcie na naliehavé situácie, jednak v koherentnej mobilizácii a rozvoji týchto zdrojov a využití predností každého z nich.

Opatrenia uvedené v tomto oznámení sú zamerané na spoločný cieľ, ktorým je zvýšenie efektívnosti, koherencie a koordinácie medzi rozličnými nástrojmi vonkajšej politiky Únie v katastrofických a krízových situáciach, pričom sa zachovajú ich odlišné úlohy, najmä v oblasti známej ako „humanitárny priestor[1]“. Tieto opatrenia majú Komisii umožniť:

- na úrovni EÚ významne prispieť k rozvoju politík a praxe týkajúcich sa reakcie na katastrofy a krízy;

- podporiť zvýšenie operačnej koordinácie medzi Komisiou, členskými štátmi a generálnym sekretariátom Rady;

- riešiť väčší nedostatok administratívnych kapacít;

- pri reakciách na katastrofy a krízy prispieť k posilneniu širšieho medzinárodného rámca .

Európska únia už zriadila mnohé významné fóra, na ktorých možno riešiť otázky politiky a operačnej koherencie pri katastrofách a krízach, alebo ktoré poskytujú modely na pokračovanie v tejto práci. Medzi ne patrí každoročná rozprava v RVZVV o efektívnosti opatrení v oblasti pôsobenia v zahraničí, program implementácie „záväzkov z Barcelony[2]“ týkajúcich sa harmonizácie politík a postupov pri zahraničnej pomoci, prebiehajúca diskusia medzi Komisiou a členskými štátmi o kvalite humanitárnej pomoci a scenáre strategického plánovania, ktoré má vypracovať civilno-vojenská bunka. Komisia bude hrať významnú úlohu na týchto fórach, rovnako ako v príslušných medzinárodných grémiách, akými sú napríklad Výbor OECD pre rozvojovú pomoc a medzinárodné stretnutia týkajúce sa vhodného humanitárneho darcovstva.

3. ZVÝšENIE REAKCIESCHOPNOSTI ÚNIE - ZLEPšENIE SÚčASNÝCH NÁSTROJOV, ICH EFEKTÍVNOSTI A CELKOVEJ KOHERENCIE

Hlavnými nástrojmi okamžitej reakcie EÚ na katastrofy sú aj naďalej humanitárna pomoc Spoločenstva, poskytovaná podľa nariadenia Rady (ES) 1257/96, a kapacity členských štátov mobilizované v rámci mechanizmu ES v oblasti civilnej ochrany. Vojenské prostriedky EÚ môžu túto pomoc v rámci obidvoch nástrojov doplniť a posilniť. Ďalej sa v súčasnosti vypracúvajú scenáre strategického plánovania, týkajúce sa tzv. petersberských humanitárnych úloh s využitím civilných a vojenských prostriedkov.

Na tieto nástroje nadväzuje krátko- a strednodobá pomoc ES pri katastrofách a krízach v rámci jeho mechanizmu rýchlej reakcie[3] a jeho ťažiskové programy zahraničnej pomoci. Presné načasovanie fáz tejto pomoci záleží na charaktere udalosti, pričom vždy môže byť na mieste široké spektrum pracovníkov z oblasti civilného a vojenského sektora.

V tejto časti sa oznámenie zaoberá opatreniami na posilnenie súčasných nástrojov Spoločenstva a ich spojitosťou a koherenciou so širšou reakciou EÚ a medzinárodného spoločenstva.

3.1. Humanitárna pomoc

Jediným cieľom humanitárnej pomoci Spoločenstva je zabrániť ľudskému utrpeniu alebo ho zmierniť. Reakciu Spoločenstva v oblasti humanitárnej pomoci určujú výlučne samotné obete a nezakladá sa na politických úvahách, ani im nepodlieha. Poskytuje sa podľa medzinárodného humanitárneho práva a na základe humanitárnych princípov neutrality, nestrannosti a nediskriminácie. Tieto základné princípy sú v súčasnosti zakotvené v Ústave. Pre efektívnosť pomoci, bezpečnosť a ochranu záchranárov pri ich pôsobení, ako aj i obetí, majú tieto skutočnosti rozhodujúci operačný význam.

Katastrofa spôsobená cunami ukázala význam vojenských logistických prostriedkov pri dopĺňaní a podpore pôsobenia humanitárnych organizácií v prípadoch, keď ich schopnosť záchrany alebo poskytnutia pomoci bola naplno vyťažená alebo nestačila. Je však potrebné zabezpečiť, aby si všetky humanitárne operácie s využitím vojenských prostriedkov zachovali civilný charakter a nestrannosť. Je to dôležité najmä v komplexných núdzových situáciách[4], pri ktorých sa v prvom rade treba vyhnúť zámene úloh medzi príslušníkmi vojenských jednotiek a humanitárnymi pracovníkmi. Z tohto dôvodu, a zároveň aby sa zachovala neutralita „humanitárneho priestoru“, Komisia pripisuje veľkú dôležitosť dodržiavaniu usmernení OSN týkajúcich sa využitia vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri humanitárnych operáciách[5], a to v konfliktných i v nekonfliktných situáciách. Tieto medzinárodne prijaté usmernenia umožňujú mobilizáciu vojenských prostriedkov na humanitné operácie a pomoc pri odstraňovaní dôsledkov katastrof na požiadanie civilných humanitárnych organizácií a v súčinnosti s nimi. Tieto usmernenia sú tiež kľúčovými operačnými prvkami bezpečnosti a ochrany záchranárov a obetí.

Komisia uznáva a podporuje prvoradú úlohu OSN pri koordinácii úsilia zameraného na medzinárodnú humanitárnu pomoc.

Komisia bude spolupracovať s civilno-vojenskou bunkou Rady, aby zabezpečila, že tieto zásady a usmernenia sa náležite zohľadnia vo všetkých príslušných scenároch strategického plánovania, ktoré vytvorí táto bunka.

3.1.1. Zvýš enie pripravenosti

Humanitárnu pomoc Spoločenstva sprostredkúvajú predovšetkým špecializované agentúry OSN, pobočky Červeného kríža a mimovládne organizácie. Mnohé z týchto organizácií pôsobia na základe medzinárodného mandátu a sú uznávané ako vedúce organizácie vo svojej špecifickej oblasti[6].

Vďaka partnerskej spolupráci Úradu humanitárnej pomoci Európskeho spoločenstva (European Community Humanitarian aid Office-ECHO) s týmito organizáciami má Spoločenstvo vhodne etablovanú kapacity rýchlo reagovať na neočakávané katastrofy. Jeho zastúpenie v asi 70 krajinách celého sveta, osobitná pozornosť venovaná zraniteľným krajinám a rýchly postup pri poskytovaní finančných prostriedkov, ktorý umožňuje, aby sa rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov v naliehavých situáciách prijali už v prvých hodinách po vypuknutí krízy, znamená, že Spoločenstvo je pri náhlych katastrofách medzi prvými poskytovateľmi finančnej pomoci.

Komisia bude pracovať tak, aby zvýšila dodávateľskú kapacitu hlavných partnerov, a to prostredníctvom financovania prípravných opatrení, najmä prípravou zásob najpotrebnejšieho materiálu na okamžité zmiernenie následkov katastrof. Komisia už poskytuje finančné prostriedky UNICEF-u na prípravu zásob základného materiálu pre prípady núdze v oblastných centrách a na prípravu plánov reakcie v 16 ohrozených krajinách. Podobný program vypracovala so Svetovou zdravotníckou organizáciou. V súčasnosti vedie rozhovory s cieľom rozšíriť tieto programy o Medzinárodnú federáciu Červeného kríža a ďalšie medzinárodné mimovládne organizácie. Okrem toho skúma, či jej implementační partneri môžu posilniť svoju logistickú kapacitu, najmä v leteckej doprave, aby sa tak pri zmiernení dôsledkov katastrof urýchlilo poskytnutie materiálu a pomoci.

3.1.2. Zlepšenie kapacity na rýchlu analýzu a posúdenie:

Pri väčšine katastrof sú dobrá koordinácia a spoľahlivé a rýchle posúdenie potrieb kľúčovým faktorom efektívnosti humanitárnej reakcie. Komisia preto posilní svoju kapacitu posudzovania, pričom využije doterajšiu sieť 69 expertov na humanitárnu pomoc a 250 zamestnancov pôsobiacich na jej miestnych zastupiteľstvách v celom svete. Títo experti sa špecializujú na najvýznamnejšie oblasti zmierňovania dôsledkov katastrof a poskytovania humanitárnej pomoci (lekárska starostlivosť, voda a hygiena, poskytovanie potravín, prístrešia a bývania) a v rozpätí 24 hodín sa môžu dostaviť na miesto každej katastrofy. Tým sa zlepší interoperabilita kapacít posudzovania v EÚ a systémami OSN a Červeného kríža. Tento systém bude fungovať na podporu vedúcej úlohy OSN pri koordinácii reakcií na katastrofy.

Konkrétne sa prijmú tieto opatrenia:

- Postupne sa počet expertov na mieste zvýši zo 69 na 150;

- zabezpečí sa odborná príprava expertov v tímoch zaoberajúcich sa posudzovaním katastrof a koordináciou (UNDAC7) pôsobiacich v rámci Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (Office for Coordination of Humanitarian Affairs - OCHA) a tímov zaoberajúcich sa hodnotením na mieste a koordináciou (FACT8), ktoré pracujú v rámci Červeného kríža. Táto odborná príprava bude zameraná na posudzovanie a metodiku koordinácie, aby sa pri posudzovaní potrieb uplatnila synergia a vzájomná výmena skúseností;

- vytvorenie núdzovej kapacity pripravenej na úrovni regionálnych zastupiteľstiev úradu ECHO, ktoré do 24 hodín umožnia rozmiestniť špecializované krízové multisektorové tímy.

Finančné prostriedky sú k dispozícii a rozbehol sa nábor, s cieľom spočiatku zvýšiť počet expertov na 100. Keď budú všetci na miestach, úrad ECHO skôr, než pristupi k ďalšiemu posilneniu, znovu preskúma výkonnosť tejto siete.

3.1.3. Posilnenie kapacity OSN pri rýchlom posudzovaní a tímovej interoperabily

Európska únia uznáva vedúcu úlohu OCHA pri koordinácii katastrof a jej akčný plán reagujúci na cunami opodstatnene zdôrazňuje, že „interoperabilita“ s OSN je žiaduca. Okrem uvedených opatrení Komisia poskytuje priamu podporu koordinačnej schopnosti OCHA pri koordinácii jednak prostredníctvom poskytovania finančných prostriedkov, jednak technickou spoluprácou so spoločným výskumným strediskom EÚ. Poskytuje tiež finančné prostriedky na vypracovanie príručky OCHA o implementácii usmernení týkajúcich sa využívania vojenských prostriedkov pri humanitárnych operáciách.

3.1.4. Jednotky európskych dobrovoľníkov humanitárnej pomoci

Akčný plán EÚ bol podnetom na zváženie možnosti pôsobenia jednotky dobrovoľníkov humanitárnej pomoci. Odráža ustanovenia navrhnuté v Ústave, ktoré sa týkajú jednotiek dobrovoľníkov humanitárnej pomoci9.

Komisia dala podnet na vypracovanie štúdie doterajšieho systému humanitárnej pomoci dobrovoľníkov (napr. dobrovoľníci pôsobiaci v rámci OSN, dobrovoľníci Červeného kríža). Na základe tejto štúdie bude možné nájsť spoločné črty a najvhodnejšie postupy. Štúdia bude obsahovať aj odporúčania možností podpory ES pri odbornej príprave dobrovoľníkov a vypracovanie zoznamu vyškolených dobrovoľníkov, ktorí by boli humanitárnym agentúram k dispozícii na okamžitú výpomoc.

3.1.5 Zlepšenie koherencie humanitárnej reakcie EÚ

Posilnená koordinácia medzi humanitárnou pomocou Spoločenstva a bilaterálnou pomocou členských štátov pri reakcii na katastrofy a krízy by priniesla prospech všetkým. Kľúčom k prijímaniu rozhodnutí v rýchlo sa vyvíjajúcich situáciách je štandardizovaný prísun informácií v reálnom čase. Z toho dôvodu Komisia navrhuje tieto konkrétne opatrenia, ktoré je možné rýchlo implementovať:

- v členských štátoch zriadiť sieť centier pre humanitárne núdzové situácie;

- zdokonaliť súčasný systém spravodajstva o humanitárnych záležitostiach (tzv. 14-bodový systém) EÚ, úplne ho zosúladiť so systémom finančnej kontroly Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí a zlepšiť jeho využívanie v členských štátoch;

- zabezpečiť, aby boli experti na humanitárnu pomoc na mieste k dispozícii členským štátom na účely poskytnutia rád a pomoci pri poskytovaní bilaterálnej humanitárnej pomoci a na uľahčenie koordinácie pomoci Spoločenstva a členských štátov v tejto oblasti.

3.2. Mechanizmus civilnej ochrany

Mechanizmus civilnej ochrany Spoločenstva umožňuje mobilizáciu špecializovaných zdrojov členských štátov na zmiernenie dôsledkov katastrof jednak v EÚ, jednak mimo nej. Zásahy mimo EÚ sa môžu organizovať na základe autonómneho konania, alebo môžu byť súčasťou zásahu pod vedením medzinárodnej organizácie10. Koordináciu aktivít mimo EÚ zabezpečuje Komisia a predsedníctvo EÚ, pričom konajú na základe spoločných konzultácií.

Opatrenia na posilnenie kapacity reakcie mechanizmu civilnej ochrany musia túto dvojakú úlohu zohľadniť. Tieto opatrenia sú podrobnejšie opísané v oznámení Komisie s názvom Zdokonalenie mechanizmu civilnej ochrany Spoločenstva11. Vývoj pôsobenia tohto mechanizmu v tretích krajinách musí okrem toho náležite zohľadňovať mandáty iných medzinárodných organizácií a doterajšie mechanizmy medzinárodnej spolupráce.

Činnosť Spoločenstva sa odteraz sústredí na zdokonalenie mechanizmu civilnej ochrany a maximalizáciu dopadu jeho pomoci v súčasnom právnom rámci. Komisia navrhuje:

- zabezpečiť úplnú implementáciu dohody s Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí s cieľom čo najlepšie využiť zdroje, ktoré sú k dispozícii a zabezpečiť koordinovanú reakciu na katastrofy v tretích krajinách;

- zvýšiť pripravenosť prostredníctvom odbornej prípravy a výcviku. posudzovanie kapacít civilnej ochrany EÚ založené na scenári musí rýchlo pokračovať za plnej účasti všetkých členských štátov;

- vytvoriť modelový prístup založený na rýchlo uplatniteľných modeloch civilnej ochrany v jednotlivých štátoch; ak by tieto modely mali byť určené na použitie v tretích krajinách, bolo by potrebné venovať pozornosť ich komplementárnosti s modelmi, ktoré sa vytvárajú v rámci Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí;

- posilniť väzby medzi mechanizmom civilnej ochrany a systémami včasného varovania a zvýšiť kapacitu vypracúvania analýz a plánovania v Monitorovacom a informačnom centre Komisie (MIC). Súčasťou tohto posilenia bude aj užšia nadväznosť na systém včasného varovania a systém pohotovostných služieb, ktorý prevádzkuje UNDAC a jeho virtuálne terénne operačné a koordinačné centrum (TOKC);

- posilniť posudzovanie osobitných potrieb civilnej ochrany v teréne a zvýšiť koordinačnú kapacitu a rozmiestnenie prostriedkov civilnej ochrany, ktoré poskytne EÚ, v maximálnej koordinácii s inými účastníkmi operácie;

- zlepšiť prístup k vojenským prostriedkom EÚ, určeným na zmierňovanie následkov katastrof, lepším využívaním databáz vojenských prostriedkov EÚ, spolu s civilno-vojenskou bunkou vytvoriť osobitné scenáre plánovania a zaviesť operačné postupy týkajúce sa pracovníkov EÚ vo vojenskom sektore;

- poskytnúť finančné prostriedky Spoločenstva na náklady na dopravu.

Z dlhodobého hľadiska je možné rátať s významnejšími a štrukturálnymi zmenami mechanizmu civilnej ochrany, na ktoré budú vyčlenené väčšie finančné zdroje tak, ako to Komisia navrhuje v rámci svojich nových finančných perspektív12. Ich výsledkom bude komplexnejšia schopnosť EÚ poskytnúť civilnú ochranu, ktorá bude vyžadovať:

- zvýšenie schopnosti civilnej ochrany pri pomoci na úrovni EÚ;

- poverenie Komisie informovať tretie krajiny o možnosti žiadať o pomoc vždy, keď nastane potreba poskytnúť pomoc vo forme civilnej ochrany;

- vytvoriť moduly pohotovostnej pomoci, ktoré je možné po žiadosti o pomoc okamžite rozmiestniť;

- poskytnúť finančné zdroje MIK na prenájom vybavenia potrebného na také zabezpečenie rýchlej reakcie Európy, ktoré nemožno získať z členských štátov alebo iných zdrojov, a zároveň posilňovať súčinnosť so spoločným logistickým centrom OSN;

- pri reakcii na katastrofy podporovať medzinárodnú koordináciu;

3.3. Odstraňovanie následkov katastrof, obnova a rozvojová pomoc

Rovnako ako humanitárna pomoc a civilná ochrana, aj strednodobá pomoc EÚ pri katastrofách, krízach a obnove závisí od dostupnosti kvalitného posúdenia potrieb v ranom štádiu a od potrebnej flexibility kapacity implementácie, ktorá sa musí včas uplatniť.

V týchto intenciách Komisia zriadi tímy na posudzovanie a plánovanie. V nich sa sústredia administratívni pracovníci a odborníci v danom sektore z celej Komisie a jej 130 zastúpení. Tieto tímy by v krátkom čase boli pripravené na mobilizáciu a účasť na misiách v trvaní do jedného mesiaca a mali by možnosť prizvať zahraničných externých odborníkov. Účasť členských štátov je vítaná.

V tímoch s úlohou posudzovať by bolo viacero rozličných oblastí činnosti podľa charakteru krízy a rozsahu reakcie pripravovanej Spoločenstvom, vrátane:

- prispievania k multilaterálnemu posudzovaniu potrieb, ktoré vykonáva Svetová banka alebo OSN;

- programovania a podrobného vypracovania projektov financovania pri naliehavých krízach a obnove;

- integrovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a stratégií plánovania pomoci v naliehavých prípadoch, aby sa zabezpečil čo najplynulejší prechod od pomoci pri naliehavom odstraňovaní dôsledkov katastrofy k pomoci pri obnove, ako aj dlhodobejšej etape rozvoja;

- prispievanie k prieskumným misiám v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ktoré organizuje sekretariát Rady.

Na vytvorenie týchto tímov sa vykonajú viaceré konkrétne kroky:

- vypracuje zoznam interných expertov;

- pripraví sa spoločný kurz odborného vzdelávania;

- prijmú sa opatrenia, aby sa zabezpečilo uvoľňovanie pracovníkov z ich pracovných pozícií a aby ich bolo možné rýchlo mobilizovať.

Pri plánovaní svojej reakcie na katastrofy a krízy Komisia prikladá veľký význam vypracovaniu spoločnej a hodnovernej analýzy situácie v teréne spolu s členskými štátmi a generálnym sekretariátom Rady. Túto analýzu by potom bolo možné využiť pri prijímaní rozhodnutí, pokiaľ ide o jednotlivé priority Spoločenstva, SZBP a bilaterálnych programov pomoci. Na úvod bude Komisia vyhľadávať príležitosti podieľať sa na posudzovaní spolu s kolegami z generálenho sekretariátu Rady.

Okrem toho bude treba prijať opatrenia na urýchlené posilnenie implementačnej kapacity zastúpení Komisie.

3.4. Posilnenie prepojenia medzi programami Spoločenstva a vojenských a civilných kapacít EÚ

Civilno-vojenská plánovacia bunka bude mať významný vplyv na vývoj reakcie EÚ na krízy. Vzhľadom na rozsah skúseností, ktoré má Komisia s organizovaním opatrení pri zmierňovaní následkov a stabilizáciou situácie po kríze, ako aj so zreteľom na objem zdrojov Spoločenstva, ktoré sú viazané na krízové situácie, je dôležité, aby Komisia v plnej miere prispievala na činnosť tejto bunky.

Komisia preto vymenuje kontaktné osoby tejto civilno-vojenskej bunky. Ich prvoradou náplňou bude podporovať koherenciu medzi predpokladmi a plánmi ES a opatreniami SZBP, určovať konkrétne postupy pri využívaní vojenských prostriedkov na podporu civilných programov Spoločenstva, ako aj zabezpečiť, aby sa uvedené zistenia, ktoré sa vzťahujú na humanitárne operácie a zachovanie „humanitárneho priestoru“ vhodne vzali do úvahy. Kontaktné osoby by vypracúvali posudky o humanitárnej pomoci a reakcii na katastrofy, ako aj o organizovaní pomoci pri obnove. Boli by úplne začlenení do práce bunky, pričom by naďalej podávali správy útvarom Komisie.

3.5. Riadne finančné hospodárenie

Pripravované prehodnotenie rozpočtových pravidiel bude obsahovať aj návrhy týkajúce sa najvhodnejšieho postupu pri zosúladení potreby flexibilnej a rýchlej pomoci pri krízach a katastrofách s požiadavkami riadneho finančného hospodárenia a verejného obstarávania. Komisia okrem toho ďalej rozvinie svoje mechanizmy riadenia a nadväzných opatrení, aby zabezpečila riadne a efektívne finančné hospodárenie v oblasti pomoci Spoločenstva pri krízach a katastrofách. So zreteľom na toto úsilie zvýši objem spolupráce a výmeny informácií s ďalšími darcami.

4. Spája NIE PROSTRIEDKOV A CIEľOV – ZÁKLADNÉ šTRUKTURÁLNE OPATRENIA

4.1. Platforma z dokonaleného plánovania, koordinácie a koherencie

Predseda Komisie 31. januára oznámil RVZVV vytvorenie neveľkej, ale účinnej platformy na zlepšenie politiky promptnej koordinácie v rámci útvarov Komisie pri riešení krízových situácií mimo územia Spoločenstva. Táto koordinácia by tiež posilnila a stabilizovala prísun informácií pri prijímaní rozhodnutí, prispela k maximalizácii synergie a komplementárnosti medzi rozličnými nástrojmi Spoločenstva mobilizovanými pri reakcii na krízu a katastrofu a podporovala činnosť útvarov zameraných na geografiu. Pôsobila by pri zlepšení komunikačných kanálov s členskými štátmi a sekretariátom Rady. Táto platforma by tiež stabilizovala a posilnila sektorovú politiku Komisie pri vypracúvaní strategických expertíz týkajúcich sa reakcie na katastrofy a krízy v tretích krajinách13.

Komisia sa okrem toho bude usilovať posilniť koordináciu s generálnym sekretariátom Rady prostredníctvom:

- predkladania návrhov na zlepšenie pôsobenia tímov pre koordináciu reakcie na krízové situácie, ktoré boli navrhnuté v postupoch EÚ pri manažmente kríz, ktoré schválil Politický a bezpečnostný výbor vo februári 2003;

- skvalitnenia výmeny informácií so Spoločným situačným strediskom Rady a zdieľania príslušných možností a vybavenia Komisie.

Na zlepšenie obehu informácií o Spoločenstve a bilaterálnej pomoci v núdzi sa Komisia podujme:

- vypracovať návrhy na vytvorenie stáleho systému centier v agentúrach členských štátov, ktorých náplňou by bola pomoc pri obnove, pričom by tento systém vychádzal z úlohy, ktorú už Komisia má, a to zriadiť zúčtovacie strediská pre Irak a pomoc týkajúcu sa následkov cunami.

4.2. Logistika a verejné obstarávanie

Schopnosť EÚ vyslať komplexné misie ako reakciu na katastrofy alebo krízy si vyžaduje veľké kapacity v oblasti logistiky a telekomunikácií, bezpečnosti, verejného obstarávania, ako aj administratívnu a finančnú podporu.

Potreba týchto kapacít sa však neobmedzuje iba na krízové situácie. Významné programy, ktoré financuje Spoločenstvo, akými sú napríklad volebné pozorovacie misie (na ktoré pripadá 8-10 veľkých misií ročne), si vyžadujú podobné kapacity a vyhovieť týmto požiadavkám je podobnou úlohou.

V rámci programov Spoločenstva sa našlo množstvo riešení týchto potrieb s rozličnou flexibilitou a efektívnosťou. V prípade misií v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) Európskej únie je riešením všetkých týchto úloh poverený vedúci misie alebo osobitný zástupca EÚ osobne. Vedúci misie je tak okrem plnenia svojich ťažiskových politických úloh zodpovedný aj za celú logistiku, finančné hospodárenie a postupy pri obstarávaní. Pôsobí pod vedením Komisie a zodpovedá sa jej, pričom celkovú finančnú zodpovednosť má Komisia.

Komisia zastáva názor, že súčasné postupy nie sú dlhodobo udržateľné a nedokážu podporiť plánovaný rast významu komplexných misií EÚ. Z tohto dôvodu predseda Komisie oznámil, že činnosť mimo Spoločenstva bude pokračovať na základe spoločnej logistickej a administratívnej podpornej platformy.

Na základe tejto platformy, ktorá vychádza z opatrení uvedených v odseku 4.1., sa misii zabezpečí včasné poskytnutie administratívy, logistiky a obstarávania So zreteľom na skutočnosť, že takáto platforma si vyžaduje značný počet zamestnancov, Komisia preskúma všetky možnosti, ktoré má k dispozícii podľa nových rozpočtových pravidiel, vrátane vytvorenia úradu Komisie a zriadenia výkonnej agentúry14 Komisie. Uskutoční analýzu efektivity nákladov, ktorá bude obsahovať porovnanie týchto možností a možnosti ponechať tieto funkcie existujúcim útvarom Komisie. Komisia plánuje dať pred koncom roka návrh rozpočtovému orgánu.

Ako súčasť tejto činnosti bude Komisia pokračovať v rozhovoroch s generálnym sekretariátom Rady a vykoná viacero dohodnutých dočasných opatrení, aby sa obstarávanie pre misie v rámci SZBP urýchlilo.

4.3. Rozvoj implementačnej kapacity a príprava na nástroj stability

Cieľom návrhu Komisie na nástroj stability15 je zefektívniť reakciu Spoločenstva na katastrofy a krízy. Vychádza pri tom z myšlienky zjednotenia finančných zdrojov do jediného integrovaného nástroja. Vzhľadom na rovnaké východisko Komisia postupne zjednotí interné expertízy týkajúce sa cieľov nástroja a vytvorí potrebnú implementačnú kapacitu. Zároveň zabezpečí postupné personálne posilňovanie mechanizmu rýchlej reakcie, aby zabezpečila rozvoj a testovanie vytipovania vhodného projektu a metodiky implementácie budúceho nástroja.

5. Zintenzívnie preventívnych opatrení, včasného varovania a pripravenosti na katastrofy

5.1. Základné informácie

Spôsobilosť rýchlej reakcie musí sprevádzať stratégia prevencie katastrof, pripravenosti a poplachu. Katastrofa spôsobená cunami v Indickom oceáne dramaticky zvýraznila potrebu efektívnych systémov včasného varovania a poukázala tiež na politickú a technickú zložitosť tohto problému.

Spoločenstvo má k dispozícii široké spektrum politík a nástrojov financovania, ktorými môže prispieť k rozvoju systémov včasného varovania a poplachu. V súčasnosti prostredníctvom humanitárnej, rozvojovej a regionálnej pomoci ako aj výskumných programov prispieva na poplašné systémy v Indickom oceáne, Atlantickom oceáne a v Stredomorí. Zvažuje aj vytvorenie spoločného zariadenia pre prírodné katastrofy krajín AKT a ES (prehľad o týchto iniciatívach je v prílohe II). Je potrebné nájsť vhodný rámec politiky, v ktorom by tieto rozličné iniciatívy mohli koherentne pôsobiť. Z tohto dôvodu Komisia založila stálu pracovnú skupinu, ktorá združuje odborníkov v príslušnej oblasti, a navrhuje ťažiskové body uvedenej stratégie.

V Rade taktiež prebiehajú diskusie na najrozličnejších úrovniach a nijaká z pracovných skupín sa nezaoberá úvahami o politických, rozvojových a technických aspektoch včasného varovania pripravenosti na katastrofy.

Rada by mohla zvážiť, ako čo najlepšie stimulovať strategickú diskusiu o týchto problémoch a ako v tejto oblasti lepšie zosúladiť politiky členských štátov.

5.2. Rámec medzinárodnej politiky

Komisia sa významne podieľala na príprave svetovej konferencie o zmiernení následkov katastrof v roku 2005, ktorá sa konala v Kobe, a považuje dokument Vyhlásenie z Hyogo a rámec činnosti na roky 2005-2015 prijatý na tejto konferencii za východiskový bod svojej stratégie. Na základe dodržiavania tohto strategického rámca bude Komisia zdôrazňovať najmä:

- začlenenie zmiernenia následkov katastrof do politík týkajúcich sa trvale udržateľného rozvoja a do programov v krajinách, ktoré boli zasiahnuté katastrofou;

- posilňovanie inštitúcií, mechanizmov a kapacít na všetkých úrovniach, ktoré dokážu pružne reagovať na riziká a priravenosť na katastrofy v EÚ i mimo nej;

- rozvoj včasného varovania zameraného na obyvateľstvo, lepšiu organizáciu a výmenu informácií o rizikách a ochrane, odbornej príprave a výcviku.

- hľadanie, vytipovanie a monitorovanie rizík katastrof, zdokonalenie včasného varovania;

- zníženie základných rizikových faktorov;

Komisia tiež zintenzívni preventívnu činnosť týkajúcu sa životného prostredia s cieľom pôsobiť proti živelným a environmentálnym katastrofám.

5.3. Podpora E S pripravenosti na katastrofy a včasnému varovaniu

V súlade s medzinárodným konsenzom bude Spoločenstvo rozvíjať viacrizikový prístup k včasnému varovaniu a poplachom a bude prispievať k procesu od zisťovania po reakciu na všetkých jeho stupňoch. Komisia bude vo všeobecnosti podporovať regionálne a subregionálne organizácie pri preberaní úloh v súvislosti s implementáciou systémov včasného varovania a poplachu. Popri iných prioritách vnútroštátneho vývoja bude aj skúmať žiadosti o príspevky na štátne systémy.

Bude pritom využívať tieto zdroje:

- humanitárnu a rozvojovú pomoc zameranú na lokálnu pripravenosť na katastrofy a štátne opatrenia, oznamovanie núdzovej situácie a plány na zmiernenie následkov katastrof, vrátane kapacít na zmiernenie rizika katastrof na štátnej aj regionálnej úrovni.

- prostriedky na výskum a rozvoj z programov Spoločenstva „Globálne zmeny a ekosystém“, „Vesmír“ a „Technológia informačnej spoločnosti“. Prispievajú na rozvoj metód a modelov, určovanie rizika a prepovede, na hodnotenie zdravotných, hospodárskych a spoločenských dôsledkov a dopadov na životné prostredie, sledovanie Zeme prostredníctvom satelitov i na mieste ako podkladu na analýzu rizika a odhadu škôd a na rozvoj metodík pri manažmente rizika.

- prenos poznatkov z vedeckého pracoviska Spoločného výskumného centra a poskytnutie operačných služieb v rámci spolupráce ES s Európskou vesmírnou agentúrou pri iniciatíve Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti;

- podpora osobitných nástrojov vytvorených v Spoločnom výskumnom centre Komisie (s finančnými prostriedkami ECHO) v spolupráci s OCHA, napríklad Globálneho poplašného systému pri katastrofách, ktorého úlohou je pracovníkom s rozhodovacími právomocami a agentúram pôsobiacim pri zmierňovaní následkov katastrof promptne poskytnúť informáciu o konkrétnych rizikách a katastrofách;

- práca európskych organizácií normalizácie a ich schopnosť vypracovať harmonizované technické normy, napríklad pri využívaní služieb mobilných operátorov, ktorí umožnia verejným orgánom vyhlásiť poplach prostredníctvom siete GSM.

Efektívne včasné varovanie závisí od prepojenia vedy a metód zisťovania so systémami poplachu a rozhodovania aj v rámci štátnej správy, aj v medzinárodnom spoločenstve. Jedným z poznatkov, ktoré vyplynuli z katastrofy spôsobenej cunami, bola potreba zásadne vylepšiť informačné systémy, databázy a sieť satelitných a pozemných meraní. So zreteľom na vedecké a technické aspekty tejto práce Komisia rozvinie svoje programy v úzkej spolupráci s medzinárodným spoločenstvom prostredníctvom týchto fór:

- Medzinárodná stratégia na zmiernenie následkov katastrof , ktorú vypracovalo OSN a ktorá bude zohrávať kľúčovú rolu pri zabezpečovaní koordinácie medzinárodnej spolupráce v technickej oblasti a rámcové body stratégie zmiernenia následkov katastrof vypracovanej v Hyogo.

- Skupina pozemného sledovania (SPS), ktorej členmi sú operátori pozemných systémov sledovania z jednotlivých štátov, ale aj nadnárodní prevádzkovatelia týchto systémov, zástupcovia Európskej komisie, zúčastnených agentúr OSN a Medzinárodnej oceánografickej komisie. SPS nedávno schválila 10-ročný plán implementácie Globálneho svetového systému sledovania systémov (GSSSS). Ide o koordinovaný systém svetových terénnych systémov a diaľkového snímania údajov. Zložka sledovania, ako súčasť Globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti, bude najvýznamnejším príspevkom Európy ku Globálnemu svetovému systému sledovania systémov.

6. Ochrana a podpora občanov EÚ

Katastrofa spôsobená cunami zvýraznila význam intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi pri poskytovaní pomoci občanom Európy zasiahnutých veľkou krízou. Komisia podporuje činnosť skupiny „konzulárnych záležitostí“ pri zintenzívnení konzulárnej spolupráce a pracovnej skupiny policajnej spolupráce pri vytvorení koordinovaného mechanizmu EÚ týkajúceho sa identifikácie obetí katastrof. Prostredníctvom svojho všeobecného programu Bezpečnosť a ochrana slobôd Komisia poskytne finančnú podporu tejto činnosti. Prispieť by mohol aj mechanizmus civilnej ochrany Spoločenstva.

Prípravné práce na zriadení Európskej zahraničnej služby uvedenej v Ústave, tiež poskytnú príležitosť zvážiť viac inštitucionalizované formy konzulárnej spolupráce.

7. Záver

Rada, Európsky parlament, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov si môžu uvedomiť silu a rozsah kapacít Spoločenstva pri reakcii na katastrofy a krízy a pripravenosti na ne. Vyzývajú sa schváliť opatrenia načrtnuté v tomto oznámení, aby sa tieto kapacity posilnili, a spolupracovať s Komisiou pri zabezpečovaní koherencie na úrovni politickej i operačnej pri pôsobení EÚ v tejto oblasti v zahraničí.

PRÍLOHA I Správa o opatreniach, ktoré Komisia prijala ako reakciu na cunami z 26. decembra 2004

1. Úvod

1.1. Rada 31. januára 2005 prijala akčný plán EÚ ako reakciu na cunami z 26. decembra 2004. Rada vyzvala Radu pre všeobecné záležitosti a zahraničné vzťahy, aby predložila bilanciu vývoja. Toto oznámenie obsahuje správu Rade o napredovaní Komisie pri implementácii jej príspevku k akčnému plánu EÚ, jednak prostredníctvom humanitárnej pomoci a pomoci pri obnove, jednak prostredníctvom súboru sprievodných podporných opatrení.

1.2. Cunami spôsobili jednu z najhorších živelných katastrof v histórii. Rozsiahle oblasti ostrovov Srí Lanka a Maldivy a pobrežné oblasti Indonézie, Indie a Thajska boli úplne zničené. Dnes, tri mesiace po katastrofe, je známy celý rozsah tejto tragédie. Asi 300 000 ľudí prišlo o život a ďalší milión obyvateľov je bez prístrešia.

1.3. Reakcia na katastrofu po cunami však bola výnimočná a preukázala humánnosť ako najlepšiu stránku ľudstva. Miestne obyvateľstvo sa s veľkou odvahou angažovalo pri záchrane svojich spoluobčanov, ako aj turistov. Medzinárodné spoločenstvo, vrátane EÚ, prišlo postihnutým krajinám rýchlo na pomoc s logistickou, humanitárnou a dlhodobejšou rekonštrukčnou pomocou. Darcovia prisľúbili prostriedky vo výške 5,4 miliardy eur. Najväčší dar vo výške 1,5 miliárd eur poskytla EÚ. Aj súkromní darcovia poskytli mimovládnym organizáciám prostriedky vo výške 1,9 miliardy eur. Keď sa Komisia 26 decembra 2004 dozvedela o cunami, bola medzi prvými organizáciami, ktoré reagovali okamžitou aktiváciou mechanizmu civilnej ochrany Spoločenstva a okamžitým schválením rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc. Prvú žiadosť o pomoc zaslalo operačné centrum mechanizmu civilnej ochrany Spoločenstva – Monitorovacie a informačné centrum (MIC) – všetkým zúčastneným krajinám. Členské štáty na tieto žiadosti veľkoryso odpovedali. Všetky európske členské štáty nejakým spôsobom prispeli k úsiliu pri odstraňovaní následkov tejto katastrofy, 16 členských štátov spolu s Bulharskom a Rumunskom poskytlo svoju pomoc prostredníctvom mechanizmu Spoločenstva.

1.4. Úrad ECHO a jeho Červený kríž, OSN a mimovládne organizácie pomohli svojou rýchlou humanitárnou reakciou odvrátiť ďalšiu tragédiu. Je však ešte priskoro na komplexné zhodnotenie reakcie Komisie počas etapy núdzovej situácie. Bol vyčlenený roziahly objem finančných prostriedkov na obnovu, a ak ho členské štáty schvália, od polovice roku sa tieto prostriedky budú dať využívať.

1.5. Úlohy sa však iba začínajú a už sa ukazujú určité riziká, najmä slabá koordinácia stoviek organizácií, ktoré sa na obnove zúčastňujú, obmedzená kapacita prijímania pomoci vzhľadom na množstvo na pomoc zameraných projektov a poskytovanie pomoci v oblastiach konfliktov, ako v provincii Aceh a v severovýchodnej oblasti Srí Lanky. Komisia zavádza opatrenia, ktoré majú zabezpečiť, že v tejto zložitej situácii dokáže poskytovať dlhodobú pomoc pri obnove efektívne a cielene, táto úloha však bude náročná a Komisia sa musí dlhodobo angažovať.

2. Humanitárna pomoc

2.1. Už v deň vypuknutia katastrofy Komisia reagovala schválením humanitárnej pomoci vo výške 3 milióny eur priamym postupom pre núdzové situácie. Bola prvým darcom, ktorý reagoval. V polovici februára bolo poskytnutých 103 miliónov eur na podporu Indonézie, Srí Lanky, Maldív, Indie a Thajska, určených nielen na okamžité odstraňovanie následkov katastrofy, ale aj na bežnú činnosť v rámci obnovy zameranú na schopnosť znovu si zabezpečiť živobytie.

2.2. Úrad humanitárnej pomoci Európskeho spoločenstva (ECHO) poskytol Medzinárodnej federácii Červeného kríža a Červeného polmesiaca príspevok, ktorý umožnil okamžitý začiatok núdzovej operácie, v rámci ktorej boli pokryté naliehavé potreby 500 000 príjemcov bez pomoci a prístrešia, ťažko postihnutých zemetrasením a cunami, vrátane núdzových prístreší a iných foriem nepotravinovej pomoci, vybavenia pre rodiny a pohotovostných zdravotníckych pômocok. S podporou ECHO vyslala Svetová zdravotnícka organizácia do oblasti svoje zdravotnícke krízové tímy. Svetový program potravinovej pomoci podporilo zvýšenie logistickej kapacity pri rozdeľovaní potravín a nepotravinového materiálu zvyšovaním zásob, pozemná i letecká preprava a ľudské zdroje. V súhrne sa na regionálne projekty poskytlo 20,6 milióna eur.

1. Indonézii sa poskytlo 36 miliónov eur. Medzi činnosti, ktoré dostávajú podporu, patrí aj zriadenie systému WHO na včasné varovanie pred ochoreniami; poskytnutie prístupu k primárnej zdravotnej starostlivosti a psychosociálnej podpore pre 90 000 ľudí; vytvorenie 20 detských centier odlúčených detí/detí bez dozoru dospelého, zameraných na evidenciu, vypátranie a zjednotenie s rodinami; prístup k pitnej vode, sanitárnym zariadeniam a rozdeľovanie potravín asi 150 000 ľudom; zlepšovanie životných podmienok ľudí žijúcich v táboroch a zároveň pomoc tým, ktorí sa chcú vrátiť na miesta svojho pôvodu, pri obnove ich domov a návrate k ich pôvodným zamestnaniam v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu.

2. Srí Lanke sa poskytlo 28,27 miliónov eur. Medzi činnosti úradu ECHO patrí: poskytovanie svetovej potravinovej pomoci distribúciou potravín pre 748 000 ľudí, venovanie osobitnej starostlivosti tehotným ženám a deťom a poskytovanie potravín a finančnej odmeny za účasť na pracovných programoch, aby sa obnovila základná infraštruktúra; prostredníctvom mimovládnych organizácií podpora pri poskytovaní prístrešia, potravín, pitnej vody, výbavy pre domácnosti a základných sanitárnych zariadení vyše 150 000 ľuďom žijúcim v táboroch; pomoc 150 000 rodinám pri obnove ich živobytia v oblasti rybolovu a poľnohospodárstva; mobilné zdravotnícke zariadenia; psychologická podpora; a osobitná lekárska starostlivosť o invalidov.

3. Maldivám sa poskytlo 2,73 miliónov eur. Úrad ECHO podporuje UNICEF a rozvojový program OSN pri inštalovaní nádrží na vodu v poškodených školách, opravách menších miestnych kanalizačných systémov, obnove chladiacich priestorov a mrazničiek v poškodených nemocniciach a pomoci rodinám bez prístrešia pri opravách domov a obnove zamestania v oblasti rybolovu a poľnohospodárstva. Indii sa poskytlo 10 miliónov eur. Partneri úradu ECHO tam pomáhajú asi 8 700 postihnutým rodinám rybárov s obnovou malých člnov a poskytovaním rybárskeho náradia, ako aj psychologickou podporou, sprístupnením pitnej vody, náradia, stavebného materiálu a podporou žien a komunít pracujúcich v oblastiach súvisiacich s rybolovom. Napokon, 0,5 milióna eur sa poskytlo Thajsku, kde sa poskytuje pomoc asi 2000 rybárom a ženám z najohrozenejších skupín.

2.3. Komisia, uvedomujúc si možný problém, ktorý môže spôsobiť multiplicitné pôsobenie humanitárnych organizácií pracujúcich pri zmierňovaní následkov katastrofy a v oblasti obnovy vzhľadom na efektívne poskytovanie pomoci, prijala viaceré opatrenia na posilnenie úlohy OSN ako organizácie s mandátom koordinovať úsilie pri medzinárodnej humanitárnej pomoci. Poprvé, Komisia poskytla vyše 50 % svojej humanitárnej pomoci na podporu výzvy OSN ku konsolidovanému procesu; po druhé, Komisia poskytla vyše 6 miliónov eur agentúram OSN, ktoré sú priamo zodpovedné za koordináciu humanitnej pomoci. po tretie, úrad ECHO poskytol finančné prostriedky na zriadenie humanitárnych informačných centier prostredníctvom Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí, a aktívne sa zúčastnil (a vyzval svojich partnerov na účasť) na všeobecných i sektorových koordinačných zasadaniach.

2.4. Po katastrofe spôsobenej cunami úrad ECHO okamžite vyslal svojich expertov do terénu, kde pôsobia v Bangkoku a v Indii. Zároveň posilnil svoje schopnosti hodnotenia a monitorovania v južnej Ázii. V januári boli otvorené dve zastúpenia – v Banda Acehu a Kolombe, pričom v každom z nich pracujú dvaja experti. Okrem toho boli existujúce zastúpenia v Jakarte, Bangkoku a New Delhi personálne posilnené o 4 expertov. Dvaja ďalší experti boli počas prvej etapy krízy mobilizovaní z regionálnych úradov v Afrike a Latinskej Amerike. Pri reakcii na katastrofu spôsobenú cunami bolo celkove mobilizovaných asi 20 expertov.

3. Spojitosť medzi odstraňovaním následkov katastrofy a rozvojom

3.1. Je nesmierne dôležité, aby prvá humanitárna reakcia čo najplynulejšie prechádzala do etapy odstraňovania následkov katastrofy a obnovy. V reakcii EÚ na núdzové situácie je táto spojitosť medzi odstraňovaním následkov katastrofy, obnovou a rozvojom kľúčovým prvkom.

3.2. Ako bolo uvedené, prístup na základe spojitosti medzi odstraňovaním následkov katastrofy, obnovou a rozvojom sa stal súčasťou operácií, ktoré financoval úrad ECHO. Krátkodobé činnosti zamerané na obnovu potrvajú do konca roka 2006, a tak umožnia, aby rozvojová pomoc Európskej komisie nadviazala na výsledky etapy humanitárnej pomoci.

3.3. Pri pokračovaní tejto činnosti, ktorú začal úrad ECHO v etape núdzovej situácie a obnovy, sa značné finančné prostriedky Spoločenstva určené na obnovu použijú na dlhodobejšiu podporu obnovy komunít a živobytia. Osobitné projekty na Srí Lanke a Maldivách sa budú financovať tak, aby priamo umožnili túto spojitosť medzi odstraňovaním následkov katastrofy, obnovou a rozvojom. Táto spojitosť sa bude riešiť prostredníctvom podpory trustového fondu komunitárnym projektom, na ktorých sa zúčastní aj Komisia. Dlhodobé dôsledky katastrofy spôsobenej cunami sa znovu zhodnotia v ďalšej generácii národných dokumentov strategického rozvoja, ktoré sa v súčasnosti už pripravujú.

3.4. Napokon, zástupcovia Komisie v teréne nadväzujú dialóg s partnermi z mimovládnych organizácií, aby zabezpečili, že spojitosť medzi odstraňovaním následkov katastrofy, obnovou a rozvojom sa uplatní aj pri dlhodobejších projektoch financovaných zo zdrojov týcho organizácií.

4. Pomoc pri odstraňovaní následkov katastrofy a obnove

4.1. Etapa núdzovej situácie bola úspešne zvládnutá – obete dostali prístrešia, ako aj podporu a obavy z ochorení sa nepotvrdili. V súčasnosti sa úlohy sústreďujú na obnovu postihnutých oblastí a pomoc komunitám pri novom začiatku života. Pri plnení týchto úloh by sa mal podporovať trvalo udržateľný rozvoj.

4.2. Skúsenosti z predchádzajúcich reakcií na katastrofy, akými bolo zemetrasenie v Gujarate a Hanshin-Awaji, sa v tejto reakcii zohľadnili, najmä potreba starostlivého plánovania a informovanosti o vývoji situácií (napr. prírodných, klimatologických, politických a iných), dôraz na úlohu vlád pri vedení operácie a jej koordinácie, zapojenie miestnych komunít a flexibilné implementačné postupy.

4.3. Na konferencii darcov v Jakarte v januári 2005 prisľúbil predseda Európskej komisie podporu dlhodobej obnovy vy výške 350 miliónov eur. Táto podpora bola už spracovaná do programu a členské štáty majú schváliť tento program zameraný na odstraňovanie následkov cunami, pričom sa zároveň pripravujú potrebné zmeny rozpočtu. Boli vytipované projekty, ktoré sa postupne uplatňujú v rámci mechanizmu rýchlej reakcie.

4.4. Komisia sa pri podpore obnovy sústredí na tie krajiny, ktoré boli postihnuté najviac a ktoré pomoc potrebujú najnutnejšie. Sú to Indonézia, Srí Lanka a Maldivy. Okrem toho poskytne prostriedky aj na regionálne potreby, ako je životné prostredie (pobrežné oblasti) a rozmiestnenie systémov včasného varovania. Ostatné krajiny ako India, Thajsko a Malajzia hodlajú zvládnuť obnovu vlastnými silami. India a Thajsko však už čiastočne získali humanitárnu pomoc a všetky tieto krajiny môžu využiť regionálnu pomoc, napríklad program Pro eco cunami za 15 miliónov eur, a budú využívať rozličné sprievodné opatrenia.

4.5. Posúdenie potrieb, ktoré vykonáva Svetová banka a iné organizácie, tvoria základ rozdelenenia pomoci medzi krajiny a priamo v nich, aby sa zabezpečilo spravodlivé a solídne poskytovanie finančných prostriedkov založené na objektívnych potrebách a schopnosti prijať pomoc. Finančné prostriedky z rozpočtu Spoločenstva boli zatiaľ poskytnuté Indonézii (200 miliónov eur), Srí Lanke (95 miliónov eur) a Maldivám (16 miliónov eur). Zvyšné prostriedky vo výške 350 miliónov eur sa predbežne poskytnú na program Pro eco cunami (15 miliónov eur), projekty mechanizmu rýchlej reakcie (12 miliónov eur) a regionálny a horizontálny nástroj.

4.6. Programy a projekty, ktoré Komisia podporuje, sa zakladajú na národných plánoch obnovy, ktoré vytvorili vlády jednotlivých krajín. Sú však určené aj na to, aby zabezpečili, že pomoc sa bude spravodlivo rozdeľovať medzi všetky oblasti a obyvateľstvo postihnuté touto katastrofou. So zreteľom na charakter škody spôsobenej cunami sa programy sústreďujú na tri oblasti: (i) obnova zničených oblastí, vrátane opravy domov a infraštruktúry v komunitách, ako sú školy a nemocnice tak, aby postihnuté komunity mohli znovu fungovať, ako aj podpora systémom zdravotníctva a školstva; (ii) návrat do pôvodných zamestnaní tak, aby obyvatelia a ich rodiny mohli znovu žiť z vlastných príjmov a aby viedli normálny život; a (iii) oprava väčšej infraštruktúry, najmä ciest, tak, aby hospodárstvo pobrežných oblastí mohlo znovu riadne fungovať. Náležite sa zohľadnia aj dopady na životné prostredie.

4.7. Hlavnými príjemcami tejto pomoci pri obnove budú miestne komunity postihnuté katastrofou a širšie zázemie, v ktorom sa tieto komunity nachádzajú. Cieľovými skupinami budú rybári, miestni podnikatelia a celé obyvateľstvo s dôrazom na tých, ktorí sú najviac znevýhodnení alebo vylúčení, najmä na ženy a deti. Pomoc sa bude týkať aj aktivít v súvislosti s cestovným ruchom, pretože najmä tento sektor utrpel veľké škody, ale bude hrať rozhodujúcu úlohu pri obnove hospodárstva pobrežných oblastí. Širšie koncipované projekty, ktorých cieľom je podpora pri obnove cestovného ruchu (napríklad inzercia a reklamné kampane), sa financujú zo štátnych rozpočtov jednotlivých krajín a z prostriedkov, ktoré poskytli iní darcovia, vrátane USA a Svetovej banky.

4.8. Nijaký iný regió predtým nemusel čeliť takejto výzve z hľadiska koordinácie, pretože počet darcov (asi 70) a mimovládnych organizácií (vyše 300), ktorí sa na pomoci zúčastňujú, je taký vysoký a finančné prostriedky (asi 5,4 miliardy eur z verejných a 1,9 miliardy eur zo súkromných darov) dosahujú taký obrovský objem. Zabezpečiť, aby sa činnosť vlád, darcov a mimovládnych organizácií skoordinovala, bude kľúčovým faktorom pri úspechu alebo neúspechu celého úsilia o obnovu.

4.9. Komisia prispieva ku zlepšeniu tejto koordinácie vo viacerých oblastiach. Po prvé, pri svojej činnosti prihliada na umožnenie koordinácie.Všetky programy sa zakladajú na akčných plánoch vlád jednotlivých štátov a Komisia nasmeruje väčšiu časť svojich finančných prostriedkov do trustových fondov, ktoré, keďže združujú finančné prostriedky darcov, vo veľkej miere napomáhajú úsilie koordinácie. Po druhé, Komisia sa aktívne zúčastňuje na mechanizmoch koordinácie v jednotlivých štátoch a v niektorých prípadoch pomáha zlepšiť komunikáciu s miestnymi komunitami pri plánoch obnovy, ako to je v prípade provincie Aceh. Po tretie, zástupcovia Komisie pôsobiaci v postihnutých krajinách vedú rozhovory s veľkými medzinárodnými mimovládnymi organizáciami, ktoré majú vlastné značné finančné prostriedky, s cieľom zapojiť ich do koordinácie a mechanizmov trustového fondu.

4.10. Po štvrté, reagujúc na požiadavku Rady koordinovať obnovu od začiatku, Komisia vykonáva maximum činností na úrovni EÚ, aby tak vytvorila modelový príklad koordinácie EÚ a zabezpečila vhodné zviditeľnenie Únie. Komisia zriadila virtuálnu sieť, ktorá verejnosti umožňuje monitorovať Komisiu a členské štáty vzhľadom na ich prísľuby a rozhodnutia o financovaní odstraňovania následkov katastrofy a obnovy v krajinách postihnutých cunami. V provincii Aceh sa zriadi „Európsky dom“ na koordináciu a podporu spoločného pôsobenia členských štátov EÚ a Komisie. Vzhľadom na prevahu objemu finančných prostriedkov EÚ v trustových fondoch aj v Indonézii, aj na Srí Lanke sa vyžaduje vhodné zastúpenie Európskej komisie/EÚ v ich riadiacich orgánoch.

4.11. Komisia nemieni využiť trustové fondy iba na uľahčenie koordinácie. Prostredníctvom týchto fondov sa v maximálnej miere zvýši efektivita zásahov Komisie (jednotný súbor postupov pre všetkých zúčastnených darcov) a, združením s inými darcami EÚ, poskytne EÚ väčší strategický a politický vplyv na vlády pri procese obnovy. Vytvorením komunikačných kanálov medzi ústrednou vládou a orgánmi v konfliktých oblastiach by trustové fondy mohli v značnej miere vybudovať dôveryhodnosť a pomôcť pri riešení dlhodobých konfliktov v tejto oblasti.

4.12. Efektivita a koordinácia, ktorá je trustovým fondom vlastná, pomôže aj vyriešiť problém obmedzenej kapacity prijímania pomoci, čo bude značný problém, pretože veľký objem pomoci prichádza slabo rozvinutým miestnym administratívnym štruktúram. Komisia rieši aj problém kapacít, a to na základe dlhodobejšej perspektívy (záväzok na viac ako dva roky a dlhší termín splatnosti), posilnením administratívnych kapacít (na podporu vytvárania kapacít) a vyhýbaním sa oblastiam, ktoré sú v centre záujmu iného darcu.

4.13. Oblasti postihnuté cunami v Indonézii a na Srí Lanke boli a naďalej sú oblasťami konfliktov. Existuje tam možnosť zvýšenia napätia, ak sa nezohľadnia potreby po konflikte. Hoci každé riešenie týchto konfliktov je výlučne záležitosťou týchto krajín, EÚ sa snaží pomôcť obom krajinám na politickej úrovni, ako napríklad v procese spoločného vedenia na Srí Lanke. Komisia tiež poskytuje ďalšiu pomoc pri riešení konfliktov v rámci mechanizmu rýchlej reakcie (prostredníctvom ktorého sa financuje úsilie o sprostredkovanie v provincii Aceh) a ako súčasť svojich ďalších programov týkajúcich sa jednotlivých štátov, okrem reakcie na katastrofu spôsobenú cunami, ako je napríklad obnova vojnou postihnutých oblastí na severovýchode Srí Lanky. Napokon, zabezpečovanie pomoci, ktorou Komisia reaguje, je politicky citlivé – bude sa napríklad používať najvšeobecnejšia definícia oblastí „postihnutých cunami“, pričom zapojenie miestnych komunít a oblastí do trustových fondov otvorí komunikačné kanály a vybuduje dôveru medzi zúčastnenými stranami.

4.14. Zodpovednosť pri využívaní fondov pomoci sa zabezpečuje na všetkých úrovniach. Úrad ECHO požaduje zodpovednosť prostredníctvom svojich partnerských dohôd s mimovládnymi organizáciami. Je zabezpečené časté monitorovanie humanitárnych projektov a plán auditu úradu ECHO 2005 obsahuje všetky projekty týkajúce sa cunami. Náležitá pozornosť, monitorovanie a audit trustových fondov (zväčša zo strany Svetovej banky) a priamych projektov zabezpečí riadne a efektívne finančné riadenie fondov obnovy.

5. Partnerstvá

5.1. Akčný plán EÚ, ktorý prijala Rada pre všeobecné záležitosti a zahraničné vzťahy 31. januára venoval osobitnú pozornosť iniciatívam členských štátov pri podpore uzatvárania partnerstiev medzi oblasťami, mestami a verejnými alebo súkromnými podnikmi. Komisia takéto iniciatívy podporuje vžda, keď je to možné, najmä pokiaľ ide o partnerstvá nemocníc, ktoré pomáhajú vládam obnoviť základnú všeobecnú starostlivosť na klinikách, v nemocniciach, laboratóriách a menších chirurgických pracoviskách. V koordinácii s predsedníctvom EÚ by tieto iniciatívy zjednodušili poskytnutie pomoci po posúdení, ktoré vykoná Svetová zdravotnícka organizácia. Aj program Ázia pro eco cunami, ktorý Komisia schválila 17. marca 2005, bude v rovnakom duchu podporovať projekty, ktoré vzídu z partnerstiev medzi mimovládnymi účastníkmi pomoci, štátnymi, regionálnymi a miestnymi úradmi z členských štátov a postihnutými krajinami v oblastiach, akými sú riadenie pobrežnej zóny, urbanistické a ekologické plány, doprava, riadenie vodných zdrojov a sanitácia.

5.2. Úrad ECHO 18. marca 2005 podpísal s viac ako 30 mimovládnymi a medzinárodnými organizáciami grantové dohody o implementácii humanitnej pomoci obyvateľstvu postihnutému cunami. Úrad ECHO naplno využil svoje dlhodobé kontakty s partnermi z mimovládnych organizácií a na okamžitú implementáciu reakcie Komise na núdzovú situáciu vybral najskúsenejších a najvýkonnejších.

6. Sprievodné opatrenia

6.1. Po skaze, ktorú spôsobili cunami Komisia a Európska investičná banka začali rýchlo skúmať možnosti EIB pripraviť dlhodobý úverový nástroj, ktorý by pomohol financovať činnosť pri obnove, a vyslali do postihnutej oblasti spoločné misie. So zreteľom na obrovské a neočakávané množstvo finančných prostriedkov, ktoré poskytla verejnosť a súkromní darcovia z rozličných krajín, sa z dostupných grantov a pôžičiek poskytovaných za mimoriadne výhodných podmienok pokryje veľká časť potrieb na obnovu infraštruktúry. Spoločné misie tento predpoklad potvrdili. Komisia preto zastáva názor, že je potrebné podporiť EIB pri poskytovaní pôžičiek na projekty v krajinách postihnutých cunami, na ktoré sa využijú nevyčerpané prostriedky vyčlenené na Áziu a Latinskú Ameriku (ALA). Prostriedky ALA sa týkajú všetkých postihnutých krajín okrem Maldív. V tejto súvislosti mieni Komisia predložiť návrh na zmenu a doplnenie doterajšieho rozhodnutia Rady tak, aby na zoznam krajín, ktoré majú nárok na pomoc, boli zapísané aj Maldivy. Súčasne s pôžičkami, ktoré poskytne EIB, Komisia podľa potreby poskytne spoločne vytipovaným projektom grantovú podporu.

6.2. Komisia už začala s uplatňovaním viacerých opatrení týkajúcich sa obchodu, ktoré umožnia postihnutým krajinám lepší prístup na trh EÚ. Takéto opatrenia by týmto krajinám mohli umožniť bez diskriminácie a v súlade so záväzkami WTO zvýšiť ich vývoz. Komisia pritom úzko spolupracovala najmä s členskými štátmi a Európskym parlamentom, aby urýchlila nadobudnutie účinnosti nového Všeobecného systému preferencií tak, aby sa jeho prínos prejavil už v skoršej etape. Prostredníctvom colných koncesií tento nový systém otvorí krajinám postihnutým cunami nové obchodné možnosti v objeme asi 3 miliardy eur. Komisia tiež prejavila svoju ochotu preskúmať prípady spoločností, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia pri obchodovaní s EÚ a ktoré boli priamo postihnuté cunami.

6.3. Ako je uvedené v akčnom pláne, Komisia 16. marca 2005 prijala oznámenie, v ktorom sa navrhujú zjednodušené preferenčné pravidlá o pôvode a sú vzhľadom na rozvoj ústretovejšie. Podľa nových pravidiel, ktoré sa majú prijať, rozvojové krajiny, vrátane krajín postihnutých cunami, by boli schopné lepšie využívať colné preferencie, ktoré im ponúka EÚ. Komisia tiež pracuje na opatreniach, ktoré by krátkodobo pomohli krajinám postihnutým cunami zlepšiť prístup ich výrobkov na trh EÚ.

6.4. Komisia navrhla dve iniciatívy na pomoc sektoru rybného hospodárstva v postihnutých krajinách. Prvá z nich umožnila darcom kontakt s tímom expertov na oblasť rybného hospodárstva, ktorý má pomôcť príslušným orgánom v postihnutých krajinách. Druhý návrh, ktorý Rada prijala 16. marca 2005, obsahuje uvoľnenie predpisov, ktorými sa riadi poskytovanie vyradených rybárskych plavidiel EÚ postihnutým krajinám. Komisia v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo a postihnutými krajinami robí v v súčasnosti prieskum, aby zistila, či plavidlá, ktoré sa môžu poskytnúť, vyhovujú miestnym požiadavkám a podmienkam. Cieľom je obnoviť odvetvie rybolovu na udržateľnú a primeranú úroveň.

6.5. V otázkach spravodlivosti, slobody a bezpečnosti sa začali práce na opatreniach zameraných na koordináciu pri identifikácii obetí katastrofy a konzulárna, ako aj diplomatická spolupráca medzi členskými štátmi EÚ. Návrhy predložené v rámci programu ANEAS sa vyhodnocujú a pilotné projekty v oblasti nelegálneho obchodovania s ľuďmi môžu dostať podporu.

6.6. Komisia úzko spolupracovala so Svetovou zdravotníckou organizáciou a dala jej k dispozícii široké spektrum odborných poznatkov v otázkach týkajúcich sa zdravotníctva. Odborníci na intervenčnú epidemiológiu boli vyslaní do postihnutých oblastí a Komisia sa aktívne zúčastňovala na implementácii plánov reakcie v rámci globálnej siete vypuknutia ochorení a reakcie na ne, ktorú prevádzkuje Svetová zdravotnícka organizácia. V reakcii na následky cunami Komisia na úrovni EÚ rýchlo aktivovala systém včasného varovania a reakcie, ktorý funguje v rámci siete Spoločenstva na monitorovanie epidemiologickej situácie a kontrolu prenosných chorôb. Úlohou tohto systému je pri akomkoľvek zvýšenom riziku zavlečenia nákazlivých chorôb poskytnúť informácie orgánom členských štátov a lekárom.

7. Pripravenosť na katastrofy v Ázii

7.1. Prostredníctvom úradu ECHO Európska komisia podporuje posudzovanie, hodnotenie a posilnenie systémov včasného varovania a pripravenosti na katastrofy v krajinách postihnutých cunami. V zmysle prísľubu počas svetovej konferencie o zmiernení následkov katastrof, ktorá sa konala v Kobe, sa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí na medzinárodnú stratégiu zmiernenia následkov katastrof poskytne príspevok v hodnote 2 miliónov eur, s cieľom prenechať vedúcu úlohu pri koordinácii v tejto oblasti iniciatívam OSN. V dňoch bezprostredne po katastrofe spôsobenej cunami Komisia tiež úzko spolupracovala s Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí a inými partnermi (napríklad Európskou vesmírnou agentúrou) na zriadení informačného systému dopadov katastrofy spôsobenej cunami. Spoločné výskumné stredisko Komisie koordinovalo zriadenie takéhoto systému, ktorý hlavným účastníkom operácií pri zmiernení následkov katastrofy poskytuje údaje zo satelitov, mapy a informácie o celej postihnutej oblasti.

7.2. Prostredníctvom svojho Programu pripravenosti na katastrofy úrad ECHO bude naďalej pokračovať v projektoch pripravenosti na katastrofy na komunálnej úrovni, vrátane podpory systémov včasného varovania zameraných na obyvateľstvo, zvyšovanie jeho informovanosti, odbornú prípravu a činnosť pri zmierňovaní následkov katastrof v menšom rozsahu. Svetový poplašný systém pri katastrofách, ktorý je súčasťou tohto programu, sa bude naďalej rozvíjať, aby sa uplatnil pri ohrození cunami.

7.3. V politických rozhovoroch medzi EÚ a krajinami ohrozenými cunami v Ázii sa bude venovať osobitná pozornosť pripravenosti na katastrofy; pokiaľ ide o zriadenie systému včasného varovania v Indickom oceáne, okrem podpory, ktorú poskytol úrad ECHO, sa ráta aj s možnosťou čerpať pri podpore regionálenho prístupu v rámci kontextu OSN z rezervných fondov programu zameraného na odstraňovanie následkov katastrofy spôsobenej cunami, určeného na roky 2005-2006 Opatrenia by mali byť zamerané aj na budovanie kapacít miestnych komunít pokiaľ ide o komunikačnú infraštruktúru a plánovanie núdzovej komunikácie. Do návrhu a implementácie programov obnovy by mali byť systematicky začlenené aj prístupy zamerané na zníženie rizika.

7.4 Žiadna iniciatíva pripravenosti na katastrofy v tejto oblasti nemôže obísť obrovské riziko, ktoré predstavujú neočakávané epidémie vtáčej chrípky. Okrem úsilia pri obnove oblastí postihnutých cunami treba náležitú pozornosť venovať aj kontrole vtáčej chrípky. Komisia podnikla viacero krokov týkajúcich sa súčasného rozsiahleho výskytu vtáčej chrípky v juhovýchodnej Ázii, ktorý už spôsobil značné škody, odhadované na 8-12 miliárd eur, a smrť asi 50 ľudí. V súčasnosti sa zdá, že vtáčia chrípka je v niektorých krajinách juhovýchodnej Ázie (vrátane Thajska a Indonézie) endemická. Komisia už zabezpečila postihnutým krajinám prvú pohotovostnú technickú a finančnú podporu. Po medzinárodnej konferencii vo Vietname vo februári 2005 a výzvach Medzinárodnej organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo a Svetovej zdravotníckej organizácie adresovaných darcom sa v súčasnosti skúma možnosť ďalšej podpory.

8. Transparentnosť a riadne finančné hospodárenie

8.1. Komisia je rozhodnutá splniť svoje záväzky čo najefektívnejšie a najtransparentnejšie.

8.2. EÚ je najväčším združením darcov, ktorí prispeli na obnovu po katastrofe spôsobenej cunami a mala by sa usilovať, aby sa zorganizovaná pomoc naplno využila na určený účel. Po prvé, Európska komisia zriadila virtuálnu sieť, ktorá verejnosti umožňuje monitorovať prísľuby Komisie a členských štátov a rozhodnutia týkajúce sa financovania odstraňovania následkov cunami. Je prístupná na internetovej stránke Komisie http://europa.eu.int/comm/world/tsunami/index.htm (pozri aj časť 4 tohto oznámenia) Hoci ťažiskové body sa určili v marci, oznamovanie údajov členských štátov týkajúcich sa prísľubov a rozhodnutí o financovaní je potrebné urýchliť. Pokiaľ ide o humanitárnu pomoc, využíva sa súčasná virtuálna sieť (14-bodový systém).

8.3. Po druhé, v Acehu sa zriadi „Európsky dom“ na koordináciu a podporu spoločných postupov členských štátov a Komisie. Komisia pritom ráta s maximálnou spoluprácou členských štátov, aby bol tento „Európsky dom“ úspešný na prospech miestnemu obyvateľstvu.

8.4. Po tretie, je potrebné zabezpečiť aj riadny dozor a monitorovanie využívania finančných prostriedkov prostredníctvom vhodného zastúpenia Európskej komisie/EÚ v riadiacich orgánoch trustových fondov, ktoré sa zakladajú v Indonézii aj na Srí Lanke. Kontrolné mechanizmy a audit uvedený v rámcovej dohode o trustových fondoch a spolufinancovanie dohodnuté medzi Komisiou a Svetovou bankou poskytujú silné záruky riadneho, efektívneho a transparentného narábania s finančnými prostriedkami Spoločenstva.

8.5. Komisia má k dispozícii rigorózne systémy na zabezpečenie riadneho narábania s finančnou pomocou Spoločenstva. Ich súčasťou je prísny výber partnerov pri implementácii, systematické monitorovanie uskutočňovaných projektov expertmi v teréne, audit a externé hodnotenie ex-post. Tieto systémy sa naplno uplatnia pri pomoci v súvislosti s cunami.

8.6. Súčasťou manažmentu tohto navrhovaného programu budú značné nároky na miestne zastúpenia Európskej komisie na Srí Lanke a v Indonézii. Z tohto dôvodu sa zastúpeniu na Srí Lanke udeľujú úplné právomoci. Zastúpenie v Indonézii zriadi svoje vysunuté pracovisko v Acehu, ktoré bude súčasťou pripravovaného „Európskeho domu“.

PRÍLOHA II: PROGRAMY SPOLOčENSTVA TÝKAJÚCE SA VčASNÉHO VAROVANIA A PRÍPRAVENOSTI NA KATASTROFY

1. INDICKÝ OCEÁN

Úrad ECHO prispel sumou 2 milióny eur na prácu sekretariátu Medinárodnej stratégie na zmiernenie katastrof pri hodnotení a posilňovaní systémov včasného varovania v Indickom oceáne. Na základe mandátu, ktorý dostala na konferencii v Kobe, Komisia so záujmom sleduje prácu Medzinárodnej oceánografickej komisie na rozvíjaní systému včasného varovania pred cunami v Indickom oceáne. Ak by z regiónu vzišli reálne návrhy, ktoré by mali všeobecnú podporu, Komisia môže zvážiť príspevok na financovanie takéhoto systému.

Úrad ECHO počas nasledujúcich dvoch rokov prispeje zhruba 9,7 miliónmi eur na komunálne projekty pripravenosti v južnej Ázii.

2. afrika, karibik, tichomorie

Karibské štáty sú obzvlášť ohrozené tropickými búrkami a taktiež boli postihnuté cunami. Zo svojich fondov rozvojovej spolupráce Spoločenstvo prispieva sumou 13,2 milióna eur na regionálny radarový systém včasného varovania a pracuje na projekte v hodnote 3 milióny eur, zameranom na posilnenie regionálnej kapacity pri riadení reakcie na katastrofu. Má program v hodnote 39 miliónov eur na posilnenie morskej ochrany v Guyane. ECHO bude naďalej rozvíjať dlhodobú prácu v rámci podpory pripravenosti na katastrofy na komunálnej úrovni regiónu.

Pokiaľ ide o oblasť Tichomoria, Komisia vyčlenila všetky rezervy financovania, ktoré sú k dispozícii (obálky „B”) na prevenciu a pripravenosť na katastrofy. Komisia dúfa, že pri riešení cyklónových rizík s ňou budú spolupracovať najmä regionálne organizácie a iní darcovia.

V širších súvislostiach Komisia v súčasnosti diskutuje o iniciatíve sekretariátu AKT založiť na základe dohody z Cotonou zariadenie pre prírodné katastrofy. Zameralo by sa na posilnenie kapacít jednotlivých štátov pri riadení systémov včasného varovania a zabezpečenie riadneho oznamovania poplachov obyvateľstvu.

3. Stredomorie a oblasť atlantického oceánu

Zatiaľ čo poplašné systémy, pokiaľ ide o záplavy a zemetrasenia, sú relatívne dobre etablované, včasné varovanie, pripravenosť na katastrofy a núdzové plány v prípade cunami sú v krajinách hraničiacich so Stredomorím minimálne. Komisia rozšíri programy odbornej prípravy v oblasti civilnej ochrany o cvičenia zamerané na riziko cunami.

Projekt Euro Med Bridge v hodnote 2 miliónov eur sa zameriava na vytvorenie systému zmiernenia, ochrany a organizovania reakcie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudským faktorom na obidvoch brehoch Stredozemného mora.

4. výskum, rozvoj a vedecká spolupráca

Konzultačné stretnutia expertov budú aj naďalej financované na základe šiesteho a siedmeho výskumného rámcového programu (priorita Globálna zmena a Výskum ekosystému). Nedávne udalosti podnietili zameranie sa na zmapovanie aktuálneho stavu a na nedostatky a potreby výskumu v súvislosti so systémami včasného varovania. Výskum financovaný Spoločenstvom taktiež prispeje k zlepšenému vedeckému bádaniu cunami, vrátane hĺbkového monitorovania oceánu, socio-ekonomického dopadu cunami a ich dôsledkov na zdravie a využitie pôdy.

Z technických programov informačnej spoločnosti Spoločenstva sa vyčlenilo 40 miliónov eur na projekty týkajúce sa integrácie snímačov na monitorovanie rizika na mieste a informovanie verejnosti o bezpečnostnej situácii, vrátane poplašných mechanizmov, určených úradom a občanom v ohrození, s využitím všetkých primeraných prostriedkov. Pracuje sa na osobitnej výzve s cieľom vývinu a predvedenia schopnosti včasného varovania pred cunami a vyhlásenia poplachu týkajúceho sa Európy a Indického oceánu. Táto výskumná činnosť prebehne v rámci podpory uvedeného rozvoja budúcej infraštruktúry.

Program Spoločenstva Výskumná infraštruktúra založil vysokorýchlostnú globálnu telekomunikačnú sieť na prepojenie medzinárodných výskumných organizácií a iných verejných orgánov. Európska vesmírna agentúra a satelitný úrad OSN (UNOSAT) už naplno využívajú tieto zdrojev hodnote zhruba 60 miliónov eur ročne, vrátane reakcie na cunami v oblasti Indického oceánu. Komisia je pripravená rozšíriť tento zdroj aj na iné organizácie, napríklad na podporu centra včasného varovania v oblasti Indického oceánu.

Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti je iniciatívou ES a Európskej vesmírnej agentúry, ktorá zabezpečuje satelitné a pozemné informačné služby. Naďalej bude hlavným prispievateľom humanitárnych programov a programov zmiernenia katastrof.

Predpokladá sa, že dodatočné podporné opatrenia a výskumné a rozvojové aktivity poskytnú z hľadiska informačných a komunikačných technológií podporu európskej politike a výskumu zameraných na zmiernenie katastrof. Tieto opatrenia zahŕňajú:

- prenos technológie medzi EÚ a krajinami a regiónmi vystavenými nebezpečenstvu cunami na pobreží Indického oceánu s cieľom zdieľania osvedčenej praxe vo využívaní pokročilej informačnej komunikačnej technológie v poplašných systémoch a systémoch včasného varovania, na podporu plnenia noriem a ich úprav vzhľadom na miestne potreby a podmienky;

- spoluprácu so špecializovanými inštitútmi v krajinách na pobreží Stredozemného mora s cieľom podpory harmonizovaného prístupu a včasnému varovaniu pred cunami a k poplachu v Stredomorí;

- ďalšie relevantné workshopy a priemyselné fóra zamerané na riešenie nedostatkov existujúcich technológií včasného varovania a poplachu a podporu interoperability.

[1] Operačné podmienky potrebné na neutrálne, nestranné a nediskriminačné poskytovanie humanitárnej pomoci a zabezpečujúce voľný a priamy prístup k obetiam katastrofy

[2] Rada prijala „záväzky z Barcelony“ 14. marca 2002. Zakladajú sa na medzinárodne prijatých osvedčených postupoch, ktoré boli vypracované jednotkou osobitného určenia pri Výbore rozvojovej pomoci OECD a týkajú sa praxe darcovstva, pričom tvoria súčať procesu harmonizácie politík a postupov pomoci zahraničiu, ktorý odsúhlasili členské štáty a Spoločenstvo.

[3] Nariadenie Rady (ES) č. 381/2001 z 26. februára 2001, na základe ktorého sa vytvára mechanizmus rýchlej reakcie

[4] Pojem „komplexná núdzová situácia“ sa vzťahuje na humanitárne krízy v konfliktných oblastiach.

[5] „Usmernenia z Oslo“ týkajúce sa živelných katastrof a „usmernenia MCDA“ z roku 2003, týkajúce sa katastrof zapríčinených ľudským faktorom.

[6] Napr. UNHCR pre utečencov, detská organizácia UNICEF, ICRC na ochranu civilného obyvateľstva a zajatcov a na uplatňovanie medzinárodnéhohumanitárneho práva, organizácia OCHA pri OSN na koordináciu humanitárnej pomoci, atď.

7 OSN Disaster Assessment and Coordination teams

8 Field Assessment and Coordination Teams

9 Článok III-321§ 5 Ústavy

10 Rozhodnutie Rady z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany (2001/792/ES Euratom)

11 KOM(2005)137 z 20.4.2004

12 Pozri návrh Komisie na nástroj rýchlej reakcie a pripravenosti na rozsiahlejšie núdzové situácie KOM(2005)113, konečná verzia zo 6.4.2005 a jej návrh na nástroj stability KOM(2004)630, konečná verzia z 29.9.2004.

13 Pozri aj odsek 3.3 oznámenia Komisie „Zlepšenie mechanizmu civilnej ochrany“, KOM(2005)137, konečná verzia z 20.4.2005. Je v úplnom súlade so sytémom ARGUS, ktorý Komisia plánuje zaviesť a ktorý bude združovať všetky špecializované rýchle poplašné systémy pod správu Komisie.

14 Článok 54 Rozpočtových pravidiel

15 KOM(2004) 630, konečná verzia, 29.9.2004