[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 7.10.2005 KOM(2005) 132 v konečnom znení/2 CORRIGENDUM: tableau p. 7Concerne toutes les langues OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU Urýchlenie pokroku smerom k splneniumiléniových rozvojových cieľov- Prínos Európskej únie - {SEK(2005) 452}{SEK(2005) 456} OBSAH 1. Nutnosť väčšieho prínosu Európy 3 2. Prostriedky zodpovedajúce cieľom 5 2.1. Vyššie zdroje 5 2.2. Väčšia kvalita pomoci 7 2.2.1. Ľahšie predvídateľná podpora 8 2.2.2. Odpovede na vonkajšie destabilizujúce udalosti 9 3. Koherencia pre rozvoj 9 4. Priznať prioritu Afrike 10 4.1 Zlepšiť kvalitu správy v Afrike 11 4.2 Prepojiť Afriku: infraštruktúry a obchod 12 4.3 Pracovať v prospech spravodlivej spoločnosti, ktorá umožní lepší prístup k službám a slušnej práci, pre ženy aj pre mužov, a v prospech trvalo udržateľného životného prostredia 13 5. Záver - K novej rozvojovej stratégii EÚ 14 PRÍLOHA 1. NUTNOSť VÄčšIEHO PRÍNOSU EURÓPY Ak sa miléniové rozvojové ciele (ďalej len „MRC“) majú stať skutočnosťou, bude rok 2005 medzníkom, rokom rozvoja. Na samite Organizácie Spojených národov v septembri 2005 sa opäť zhromaždia hlavy štátov a vlád pri príležitosti Valného zhromaždenia Spojených národov, aby sa okrem iného vyhodnotilo plnenie deklarácie a zároveň sa vypracoval prehľad zaznamenaného pokroku smerom ku konečnému dosiahnutiu MRC. EÚ prijala konkrétne záväzky na realizáciu týchto cieľov do roku 2015 a vo chvíli, keď sa celé medzinárodné spoločenstvo pripravuje na vypracovanie prvého hodnotenia situácie, EÚ si je plne vedomá dôležitosti a naliehavosti tejto úlohy. V tomto kontexte Európska rada počas svojho zasadnutia 22. a 23. marca 2005 vyzvala Komisiu a Radu, aby „urýchlili svoju prácu, najmä čo sa týka rôznych súčastí programu rozvoja“, s cieľom zadefinovať stanoviská Únie k rôznym témam a umožniť tak Európskej únii hrať aktívnu úlohu v nadchádzajúcich diskusiách. EÚ sa už vyslovila v prospech procesu, ktorý by viedol k vyhodnoteniu plnenia záväzkov od roku 2000 a k prijatiu usmernení v otázke výzvy spoločnej bezpečnosti, dohôd na zlepšenie uskutočňovania záväzkov prijatých v rámci Miléniovej deklarácie a MRC, a rozhodnutí o organizačných reformách nevyhnutných na dosiahnutie cieľov[1]. Toto oznámenie hodnotí prínos Únie v oblasti rozvoja a navrhuje opatrenia, ktoré sa musia prijať na urýchlenie plnenia MRC. Ako ukazuje konsolidovaná správa Únie o MRC[2] vypracovaná Komisiou na žiadosť členských štátov[3], Spoločenstvo a členské štáty už vo výraznej miere prispeli k úsiliu medzinárodného spoločenstva. Európska únia musí dnes ešte posilniť svoju činnosť. Počas miléniového samitu v roku 2000 prijalo medzinárodné spoločenstvo ambicióznu stratégiu prístupu k hlavným výzvam budúcich desaťročí. Hlavy štátov a vlád prijali Deklaráciu milénia, pričom sa zaviazali znižovať chudobu, chrániť spoločné životné prostredie, mier a bezpečnosť, dobrú správu, demokratizáciu a šírenie ľudských práv, chrániť najviac zraniteľných, uspokojovať špecifické potreby Afriky a posilňovať Organizáciu Spojených národov. Podľa slov generálneho tajomníka „tento dokument definuje model na vytvorenie mierumilovnejšieho, prosperujúceho a spravodlivejšieho sveta prostredníctvom spoločnej bezpečnosti a globálneho partnerstva pre rozvoj.“ Osem miléniových rozvojových cieľov (MRC) spolu s Deklaráciou milénia vytýčili tieto presné ciele: (1) znížiť chudobu a hlad vo svete, (2) zabezpečiť základné vzdelanie pre všetkých, (3) podporovať rovnosť pohlaví, (4) znížiť detskú úmrtnosť, (5) zlepšiť zdravie matiek, (6) bojovať proti HIV/AIDS a iným chorobám, (7) zabezpečiť trvalo udržateľné životné prostredie a (8) zúčastniť sa na svetovom partnerstve pre rozvoj. Od septembra 2000: (1) Spoločenstvo a väčšina členských štátov prijali alebo presmerovali svoje politiky rozvojovej spolupráce s cieľom sústrediť svoje úsilie na uskutočňovanie miléniových rozvojových cieľov a/alebo širších cieľov Deklarácie milénia; (2) EÚ umiestnila rozvoj do centra svojej obchodnej politiky na multilaterálnej úrovni, na regionálnej úrovni a prostredníctvom svojich špecifických nástrojov, najmä mimoriadnou pozornosťou, ktorú venuje najmenej rozvinutým krajinám (vrátane voľného prístupu vývozcov z týchto krajín na trh Spoločenstva v rámci iniciatívy „ Všetko okrem zbraní“) a iným malým a zraniteľným ekonomikám, ako aj zvýšením svojej pomoci spojenej s obchodom; EÚ zároveň uznala, že obchod je oblasť, ktorá sa musí integrovať do stratégií spolupráce a rozvoja. (3) EÚ ako celok aj jednotlivé členské štáty si vytýčili strednodobé ciele zvyšovania rozvojovej pomoci v horizonte roku 2006 – tieto ciele budú pravdepodobne dosiahnuté. (4) EÚ prijala skupinu opatrení na zvýšenie dopadu a kvality pomoci, najmä prostredníctvom lepšej koordinácie a zvýšeného harmonizačného úsilia. Nutnosť urýchliť pokrok smerom k MRC sa všeobecne uznáva. Niektoré z vytýčených cieľov budú pravdepodobne dosiahnuté na svetovej úrovni (základné vzdelanie, školská dochádzka dievčat). To však nestačí. V niektorých prípadoch je dôležité zabrániť kroku späť, ktorý by mohol byť spojený najmä s negatívnymi následkami prenosných chorôb, s poškodením životného prostredia alebo s bezpečnostnými problémami. Je teda potrebné urobiť viac a lepším spôsobom. Jednoduché sledovanie súčasných politík nie je dostatočné na dosiahnutie vytýčených cieľov. Tento fakt sa vzťahuje najmä na subsaharskú Afriku, kde početné krajiny na mnohých úrovniach výrazne zaostávajú (hlad, detská úmrtnosť, úmrtnosť matiek, prenosné choroby, trvalo udržateľné životné prostredie). Tieto ciele však, okrem nevyhnutnej solidarity, predstavujú aj základnú podmienku bezpečnosti a prosperity pre Európu a vo svete. Je však dôležité nezabúdať, že za rozvoj a za uskutočnenie MRC na prvom mieste zodpovedajú samotné rozvojové krajiny. Pokrok smerom k MRC zaznamenávajú alebo nezaznamenávajú rozvojové krajiny a nie poskytovatelia pomoci. EÚ si vybudovala v boji proti globálnej chudobe úlohu lídra tým, že sa stala najdôležitejším poskytovateľom finančnej pomoci (55 % štátnej pomoci pre svetový rozvoj). Prínos Únie pre agendu MRC je kľúčový a mal by viesť ostatné rozvinuté krajiny k záväzku urobiť viac. Rozvoj musí byť jedným z hlavných pilierov samitu Organizácie Spojených národov. Prostriedky nutné na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov sa neobmedzujú na finančné transfery. Medzi ostatné základné aspekty patrí aj spôsob vlády ako na vnútroštátnej, tak aj na medzinárodnej úrovni, dodržiavanie medzinárodných záväzkov najmä v oblasti ľudských práv, rovnosť mužov a žien, evolúcia pravidiel obchodu a investovania, boj proti prenosným chorobám[4], prístup k vedomostiam, ochrana životného prostredia, bezpečnosť a iné svetové verejné statky. V rámci prípravy príspevku EÚ k samitu v septembri 2005 Rada vyzvala Komisiu, aby pripravila ambiciózne návrhy a to najmä v troch oblastiach, s cieľom urýchliť pokrok smerom k realizácii miléniových rozvojových cieľov[5]: financovanie rozvoja, koherencia rozvojových politík a priznanie priority Afrike. Návrhy Komisie majú tieto ciele: 1. vymedziť nové strednodobé ciele zvyšovania rozpočtov verejnej pomoci v horizonte 2010 – individuálne a pre Úniu ako celok – s cieľom dosiahnuť globálne úsilie na úrovni 0,7% Hrubý národný dôchodok (HND) v roku 2015; 2. urýchliť reformy na zlepšenie kvality pomoci; 3. zvážiť spôsob, akým EÚ prostredníctvom svojho vlastného modelu trvalo udržateľného rozvoja, svojich vnútorných a vonkajších politík, ovplyvňuje podmienky rozvoja; 4. zabezpečiť, aby Afrika mala prioritný prospech z týchto nových usmernení a využiť nové príležitosti na partnerstvo medzi obidvomi svetadielmi. Návrhy týkajúce sa financovania rozvoja a koherencie politík sú detailnejšie formulované v ďalších dvoch oznámeniach[6]. Celok týchto návrhov je kľúčový pre tri piliere trvalo udržateľného rozvoja (ekonomický, sociálny a pilier životného prostredia). 2. Prostriedky zodpovedajúce cieľom 2.1. Vyššie zdroje Všetky nedávno uverejnené správy a najmä správa o projekte milénia Organizácie Spojených národov[7] a správa generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov[8] dokazujú neodkladnú potrebu zvýšiť úroveň zdrojov na dosiahnutie MRC a poukazujú na početné súvislosti existujúce medzi chudobou, zhoršením stavu životného prostredia a bezpečnosťou. Únia hrala určujúcu úlohu počas konferencie v Monterrey. Musí teda opäť ukázať cestu tým, že si vymedzí strednodobé ciele, ktoré umožnia investovať v roku 2015 do rozvoja 0,7 % HND. Podľa odhadov uvedených v správe o projekte milénia je na dosiahnutie MRC vo všetkých krajinách nutná verejná rozvojová pomoc (VRP) ročne na úrovni okolo 135 miliárd dolárov v roku 2006 a 195 miliárd dolárov v roku 2015. Tieto čiastky zodpovedajú 0,44 a 0,54 % celkového hrubého národného dôchodku (ďalej len „HND“) krajín, ktoré poskytujú pomoc. Vzhľadom na dodatočné potreby v oblasti VRP, ktoré nie sú priamo spojené s MRC, správa odporúča, aby sa poskytovatelia finančnej pomoci zaviazali dosiahnuť cieľ na úrovni 0,7 % HND najneskôr do roku 2015. V súčasnosti štyri krajiny EÚ[9] dosiahli alebo prekročili cieľ na úrovni 0,7 % a šesť ďalších krajín[10] sa zaviazalo ho dosiahnuť pred rokom 2015. Ak sa súčasné trendy potvrdia, EÚ bude môcť dosiahnuť úroveň 0,42% v roku 2006. Európska rada v decembri 2004 znovu zopakovala záväzok EÚ voči splneniu MRC a splnomocnila Komisiu, aby Rade predložila „ konkrétne návrhy na vymedzenie nových vhodných cieľov v oblasti verejnej rozvojovej pomoci na obdobie rokov 2009 - 2010… “. Komisia navrhla definovať dva úzko spojené ciele, ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2010: 5. individuálny strop pre členské štáty, upravený podľa toho, či daný štát bol členom EÚ v roku 2002 (záväzky z Barcelony – EÚ-15), alebo či štát vstúpil do Únie až neskôr (EÚ-10); 6. celkový priemer pre členské štáty. Tieto ciele musia byť dostatočne ambiciózne, aby dosiahnutie cieľa na úrovni 0,7 % v horizonte roku 2015 zostalo vierohodné. V súlade s požiadavkou Rady vymedziť „ nový vhodný cieľ “, je teda prirodzené dosiahnuť polovicu vytýčenej cieľovej hodnoty do roku 2010 . Na vyrovnanie rozdielov, ktoré vznikli na základe prístupu zvoleného v roku 2002 pre splnenie záväzkov schválených na zasadnutí Európskej rady v Barcelone, Komisia navrhuje: 7. aby každý členský štát, ktorý prijal záväzky schválené na zasadnutí Európskej rady v Barcelone (EÚ-15) a ktorý sa stále nachádza pod referenčným prahom, zvýšil svoju VRP na nový individuálny referenčný prah na úrovni (0,51) % VRP/HND v roku 2010. 8. aby členské štáty, ktoré vstúpili do Únie po roku 2002 (EÚ-10) dosiahli individuálny referenčný prah na úrovni (0,17) % VRP/HND v roku 2010, čím sa priblížia k „ acquis z Barcelony“ (0,33 % v roku 2015). Úroveň 0,51 % v roku 2010 predstavuje strednú mieru medzi individuálnym referenčným prahom pre členský štát na úrovni 0,33 % v roku 2006 a 0,7 % v roku 2015. Návrh zaistí spravodlivé rozdelenie nákladov medzi členskými štátmi a vyústi do celkového priemeru pre členské štáty na úrovni (0,56) % (EÚ-25), čo podľa dostupných odhadov umožní poskytnúť dodatočných 20 miliárd eur do roku 2010. Tabuľka: Návrh nových cieľov EÚ v oblasti VRP na obdobie 2006-2010 2006 | 2010 | ROZDIEL 2010-2015 | VRP | % HND | VRP | % HND | VRP | % HND | miliónov eur | miliónov eur | miliónov eur | „Pôvodné členské štáty“ - individuálny cieľ na úrovni 0,51 % | EÚ-15 | 45 788 | 0,43 % | 65 988 | 0,58 % | 16 525 | 0,12 % | „Nové členské štáty“ - individuálny cieľ na úrovni 0,17 % | (rozdiel v porovnaní so stropom 0,33 %) | EÚ-10 | 474 | 0,09 % | 990 | 0,17 % | 816 | 0,16 % | Spoločný cieľ na úrovni 0,56 % | EÚ-25 | 46 262 | 0,42 % | 66 978 | 0,56 % | 17 340 | 0,14 % | Okrem rozpočtov verejnej pomoci musia byť zvážené možnosti financovania z nových zdrojov, ktoré by doplnili zvýšenie časti výdavkov určených na rozvoj vo vnútroštátnych rozpočtoch. Takéto úvahy však v žiadnom prípade nesmú mať za následok odloženie alebo zníženie záväzkov EÚ na rok 2010. Tieto nové zdroje financovania teda na jednej strane doplňujú rozpočty pomoci, v dlhodobej perspektíve by však takéto financovanie malo smerovať k väčšej stálosti a predvídateľnosti . Komisia v súčasnosti skúma rôzne návrhy, najmä Medzinárodný nástroj na financovanie (ďalej len „IFF“)[11] a daňové nástroje, ktoré by mohli byť zavedené na úrovni Spoločenstva . IFF ešte stále kladie niekoľko prekážok technického charakteru, najmä čo sa týka klasifikácie pôžičiek v účtoch rôznych štátov a finančných následkov na rozpočty pomoci po roku 2015. V oblasti daňových nástrojov sa v súčasnosti skúmajú viaceré možnosti. Ak môžu byť politické a technické prekážky (spočívajúce na podrobných hodnotiacich kritériách) v budúcnosti prekonané, Komisia je pripravená definovať pozíciu Európy v prospech dvojakej stratégie: doplniť zvýšenie VRP v roku 2010 inovačnými návrhmi. Rovnako sú zvažované aj nové iniciatívy zrušenia dlhu a to najmä multilaterálneho. Zníženie dlhu je efektívny nástroj na uskutočňovanie pomoci, pretože jeho účinky sú kvázi rozpočtové, trvalo predvídateľné, s nízkymi transakčnými nákladmi. Takéto znižovanie však so sebou prináša riziko v podobe morálneho hazardu na jednej strane a svojim vplyvom na alokáciu zdrojov na druhej strane: najzadĺženejšie krajiny nie sú nutne tie najchudobnejšie ani tie „najcnostnejšie“. Tieto opatrenia smerujúce k znižovaniu zadĺženia by teda mali byť zvažované v každom prípade individuálne a na základe daného kontextu. V takejto situácii by Rada mala vyjadriť svoje stanovisko k celku týchto návrhov ako aj: 9. podporiť – navyše okrem uskutočnenia neskoršej fázy iniciatívy pre veľmi zadĺžené chudobné krajiny (ďalej len „PPTE“) – tvorbu a uskutočnenie alternatívnych možností, ktoré by boli prispôsobené krajinám v situácii po konflikte, krajinám, ktoré vykazujú nedoplatky a ktoré sa nebudú môcť zúčastniť iniciatívy PPTE; 10. preskúmať možnosť použitia prostriedku dočasného zmiernenia nákladov správy dlhu, medzi rôznymi nástrojmi, s cieľom zmierniť následky vonkajších udalostí. 2.2. Väčšia kvalita pomoci Okrem zvýšenia objemu medzinárodnej pomoci musí byť paralelne vedené úsilie zlepšiť jej kvalitu a dosah na plnenie MRC. Medzinárodný proces harmonizácie medzi poskytovateľmi finančnej pomoci, ako aj proces koordinácie jednotlivých stratégií partnerov je v tomto ohľade kľúčový. Tieto procesy si vyžadujú flexibilitu a silnú vôľu zo strany poskytovateľov finančnej pomoci, ktorí musia prispôsobiť svoje procesy programovania, prehľadu, ako aj fungovanie rôznych nástrojov pomoci s cieľom zaručiť zvýšenie efektivity a zníženie transakčných nákladov poskytovania pomoci. Pokrok v oblasti koordinácie a harmonizácie zatiaľ zaostáva ďaleko za svojimi možnosťami. Takýto nedostatok harmonizácie však so sebou prináša správne prekážky a zbytočné náklady na partnerské krajiny. Zatiaľ čo Únia dokázala prijať spoločné stratégie vo výnimočne ťažkých a citlivých oblastiach (napríklad Európska stratégia pre bezpečnosť) je paradoxné, že nedokázala dospieť k rovnakému konsenzu v oblasti, kde je jedným z hlavných aktérov (Únia poskytuje 55 % verejnej medzinárodnej pomoci) a kde je rámec multilaterálnych záväzkov výnimočne presný a úplný. Rada prijala niekoľko odporúčaní, ktoré sa teraz musia prejaviť v praxi, najmä prostredníctvom procesu otvorenej koordinácie. Jedným z dôležitých aspektov bude zlepšenie koordinácie v obidvoch smeroch medzi delegáciami Komisie a diplomatickými zastupiteľstvami členských štátov. Počas nedávneho stretnutia na vysokej úrovni o koordinácii a harmonizácii EÚ opäť zdôraznila svoju vôľu rýchlo dosiahnuť podstatný pokrok v konkrétnom a pragmatickom prístupe k harmonizácii prostredníctvom vytýčenia konkrétnych a záväzných cieľov. Únia sa rovnako zaviazala začať strategickú diskusiu, ktorá by umožnila vývoj reálnej operatívnej komplementarity medzi poskytovateľmi finančnej pomoci. Iniciatívy, ako je Iniciatíva EÚ pre vodu, predstavujú kladné príklady koordinácie, kde sa jasne preukázala vyššia účinnosť iniciatív uskutočňovaných na úrovni EÚ. 2.2.1. Ľahšie predvídateľná podpora Súčasné podmienky poskytovania pomoci krajinám nezaručujú dostatočnú flexibilitu a predvídateľnosť, ktoré sú potrebné na zaistenie investícií a politík nutných na dosiahnutie MRC. Iba záruka disponovať počas viacerých rokov stabilnými zdrojmi môže ministrom financií umožniť schváliť napríklad zamestnávanie učiteľov a lekárov, ktorých daná krajina potrebuje. Ani pomoc vo forme projektu, ani zrušenie dlhu, ani rozpočtová pomoc – ktorá je však najefektívnejšia na podporu harmonizácie zásahov a na zosúladenie zásahov s vnútroštátnymi politikami a prioritami a s financovaním plnenia MRC – však neumožňujú poskytnúť podporu v dostatočnej výške, dostatočne flexibilnú a ktorá by umožnila financovať bežné výdavky s predvídateľnosťou v strednodobom výhľade. Je teda nutné vytvoriť, ako doplnok k existujúcim nástrojom, nové podmienky poskytovania pomoci, ktoré by boli ľahšie predvídateľné, stabilnejšie, a ktoré by umožnili podporiť uskutočnenie štrukturálnych reforiem nutných na dosiahnutie MRC. Do úvahy pripadajú rozpočtové podpory zaistené počas viacerých rokov (3 až 5 rokov), ktoré nemôžu byť prerušené[12] alebo „zmluva“ v strednodobej perspektíve, ktorá by zaručovala minimálnu úroveň pomoci počas určeného obdobia, ktorá by mohla byť zvýšená o prémie spojené s výkonnosťou, je možné prípadne zvážiť aj pohyblivé trojročné záväzky. Takéto podmienky sa samozrejme budú môcť uplatňovať iba na výkonné krajiny. Podľa prístupu EÚ však musí byť výnimočná pozornosť venovaná aj menej výkonným krajinám a prevencii situácií, ktoré oslabujú dotknuté štáty. Musí sa teda tiež zvážiť zlepšenie podmienok poskytovania pomoci pre tento typ krajín, s výnimočným dôrazom na posilnenie koordinácie, na podporu dobrej správy a na nutnú rovnováhu medzi krátkodobou odozvou a podporou v dlhodobejšom výhľade. 2.2.2. Odpovede na vonkajšie destabilizujúce udalosti Vonkajšie destabilizujúce udalosti, akýkoľvek je ich pôvod, podkopávajú reformné politiky v krajine, čím ohrozujú udržateľnosť dlhu a narúšajú úsilie vynaložené na znižovanie chudoby. Na takéto udalosti je nutné reagovať na dvoch úrovniach. Na jednej strane: - zoperatívniť mechanizmy poisťovania založené na trhovom mechanizme; - zvážiť, medzi rôznymi nástrojmi, možnosť uplatnenia mechanizmov dočasného zmiernenia nákladov správy dlhu. Na druhej strane: používať a posilňovať finančné mechanizmy takého druhu, aký existuje v Dohode z Cotonou (Flex), s cieľom môcť v krátkodobom výhľade pokryť dosah takých destabilizujúcich udalostí na príjmy dotknutých krajín. 3. Koherencia PRE ROZVOJ Pomoc pri rozvoji, akokoľvek je dôležitá, nie je dostatočnou odpoveďou na výzvu MRC. Je nutné širšie a hlbšie úsilie. V dlhodobom výhľade ide o reguláciu globalizácie prostredníctvom verejných politík s cieľom dosiahnuť spravodlivejší svetový poriadok. Dôležitosť rôznych verejných politík, ktoré majú za cieľ prispieť k dosiahnutiu rozvojových cieľov, teda musí byť opäť zdôraznená. Európska únia musí v tomto ohľade hrať dôležitú úlohu, na základe svojich hodnôt a skúseností. V tomto kontexte Rada vyzvala Komisiu, aby pripravila návrhy na zvýšenie koherencie rozvojových politík. Inak povedané, je nutné identifikovať, ako vnútorné a vonkajšie politiky EÚ môžu prispieť k začleňujúcej globalizácii s pozitívnymi následkami pre všetkých v rámci trvalo udržateľného rozvoja. Cieľom je hľadať dodatočné prínosy k rozvoju. Navrhujeme preto využiť koncept koherencie pre rozvoj zároveň s myšlienkou, že projekcia vnútorných politík mimo Únie prináša akciám vedeným na úrovni Európskej únie dôležitú pridanú hodnotu (najmä v oblastiach vzdelávania, životného prostredia, imigračnej a azylovej politiky, colnej a daňovej politiky, zamestnanosti a sociálnej politiky). Takmer všetky politiky Únie majú priamy alebo nepriamy dosah na rozvojové krajiny. Oznámenie o koherencii rozvojových politík označuje politiky, ktorých príspevok k úsiliu rozvojových krajín je najzrejmejší. Aby dosah týchto politík, v konkrétnom prípade programov bilaterálnej spolupráce s rozvojovými krajinami, bol maximálny, musia byť uskutočňované podľa základných princípov rozvojovej spolupráce, teda s rešpektovaním partnerstva a osobitností partnerských krajín, ako aj s dodržaním medzinárodných záväzkov. Pre podporu koherencie politík EÚ v špecifickom kontexte podpory MRC vypracuje Komisia v časovom období medzi týmto a nasledujúcim medzinárodným vyhodnotením plnenia MRC priebežnú správu o koherencii pre rozvoj. Komisia vyzýva Radu, aby sa vyjadrila k návrhom Komisie v týchto rôznych oblastiach[13]. 4. PRIZNAť PRIORITU AFRIKE Všetky správy a analýzy vypracované EÚ a inými organizáciami, medzi inými najmä miléniová správa Organizácie Spojených národov a správa Komisie pre Afriku[14], naznačujú, že početné regióny subsaharskej Afriky výrazne zaostávajú v porovnaní so zvyškom sveta, čo sa týka uskutočňovania MRC. Podľa dostupných odhadov mnohé africké krajiny nedokážu tieto ciele dosiahnuť do konečného termínu v roku 2015[15]. Napriek tomu sú znaky pokroku viditeľné, najmä čo sa týka demokratizácie, hospodárskeho rastu počas posledných troch rokov (až 4,5 % v priemere v roku 2004 a 6 % ak vylúčime Nigériu a Juhoafrickú republiku), reálneho hospodárskeho rastu na obyvateľa (2 %) a zlepšenia rozpočtovej rovnováhy. Komisia teda navrhuje venovať špeciálnu pozornosť subsaharskej Afrike. V prvom rade sa musí zvýšiť objem zdrojov , pričom je nutné zaistiť, aby bol postačujúci podiel dodatočnej verejnej rozvojovej pomoci nasmerovaný do Afriky. V druhom rade, všetky návrhy predložené v tomto oznámení, v oblasti koherencie politík a kvality pomoci, sa musia prioritne uplatňovať v Afrike. Cieľom je predstaviť európsku odpoveď na túto výzvu, ktorá by zahŕňala akcie členských štátov Spoločenstva. V tomto kontexte tento dokument určuje určitý počet akcií, ktoré Spoločenstvo musí uskutočniť. Dohoda z Cotonou, ktorá bola nedávno zmenená, predstavuje prednostný, avšak nie výhradný rámec na uplatňovanie tohto prístupu. V tomto kontexte Komisia navrhuje kľúčové záväzky vzťahujúce sa na akcie, ktoré budú uskutočnené v určitých oblastiach, ktoré sú samotnými Afričanmi považované za nevyhnutné pre ich rozvoj, najmä v rámci akčných plánov Africkej únie a Nového partnerstva pre africký rozvoj (ďalej len „AÚ/NEPAD“). Ambíciou Komisie je dosiahnuť kvalitatívny skok v oblasti veľkých multiplikátorov rozvoja, teda rozhodujúcich prvkov pre trvalo udržateľný rozvoj, bez ktorých žiaden rozvoj v dlhodobom výhľade nie je možný. Je vhodné upozorniť na osobitný multiplikačný efekt EÚ, čo sa týka podpory týchto prvkov. Vzťahuje sa na tieto konkrétne oblasti[16]: 11. zlepšenie kvality správy v Afrike; 12. prepojenie sietí a obchodu v Afrike; 13. úsilie v prospech spravodlivej spoločnosti, prístupu k službám, slušnej práce a trvalo udržateľného životného prostredia. Tieto oblasti nevylučujú, nenahrádzajú ani nekonkurujú ostatným formám spolupráce, ktoré naopak musia pokračovať. Cieľom je skôr preklenúť vzniknutú priepasť a urýchliť akcie ostatných aktérov v sektoroch, kde EÚ disponuje špecifickou skúsenosťou alebo komparatívnou výhodou a kde môže konať rýchlo. Inak povedané, ide o koncentráciu úsilia na kľúčové sektory, v ktorých EÚ zaujíma pozíciu lídra pri riadení medzinárodnej akcie. Jej úspech bude vyhodnotený vzhľadom na jej kapacitu konať v pozícií katalyzátora akcií ostatných poskytovateľov pomoci a zhromaždiť najširšiu možnú podporu. 4.1 Zlepšiť kvalitu správy v Afrike a. Výzva správneho vládnutia Aj keď dobrá správa a úplné dodržiavanie ľudských práv predstavujú základnú predbežnú podmienku rozvoja, ešte stále nie sú realitou v početných afrických krajinách. EÚ podporovala úsilie, ktoré Afrika v posledných rokoch vynaložila na zlepšenie kvality správy na vnútroštátnej, regionálnej a kontinentálnej úrovni a na posilnenie svojej kapacity podporovať dodržiavanie ľudských práv, ako uvádzajú hlavné medzinárodné a regionálne nástroje, a to na celom území afrického kontinentu. Keďže EÚ musí rozhodnejšie podporiť úsilie Afriky vynakladané na posilnenie správy, mala by zvážiť tieto záväzky: (1) Poskytnúť finančnú podporu[17] rozvoju kapacít Africkej únie (ďalej len „AÚ“) a najmä jej Komisie. Touto podporou EÚ pomôže AÚ byť na úrovni očakávaní, ktoré vyvolala svojimi záväzkami. EÚ pomôže AÚ v transformácií jej inštitúcií na centrálne inštitúcie, ktoré budú referenciou v oblasti vládnutia v Afrike a posilní jej kapacitu podporiť dodržiavanie ľudských práv, ako uvádzajú hlavné medzinárodné a regionálne nástroje, a to na celom území afrického kontinentu. (2) Na to, aby bolo naše partnerstvo s Afrikou výkonné a efektívne, musí byť čo najširšie. Inštitúcie EÚ musia vyhľadávať partnerstvá družby s inštitúciami AÚ, ako je Panafrický parlament, Hospodárska, sociálna a kultúrna rada (ďalej len „CESC“) a Rada pre mier a bezpečnosť. Tieto partnerstvá musia slúžiť ako katalyzátor na vytváranie vzťahov medzi európskymi a africkými aktérmi, od univerzít až po magistráty, cez firmy a priemyselné podniky, odbory, siete občianskej spoločnosti a kultúrne inštitúcie. (3) EÚ má možnosť podporiť africké úsilie vybudovať v Afrike efektívnejšie štáty. Pre rozhodnú podporu reformy správy v Afrike musia EÚ, Komisia a členské štáty vytvoriť spoločný mechanizmus financovania[18] spolu s AÚ/NEPAD v perspektíve podpory reforiem navrhovaných africkým mechanizmom hodnotenia seberovnými (ďalej len „MAEP“). Toto úsilie bude v plnej miere koherentné s vnútroštátnymi stratégiami a so stratégiami vytýčenými v Strategickom dokumente na zníženie chudoby (ďalej len „DSRP“). b. Podporovať mier a bezpečnosť V posledných rokoch Afrika vytvorila inštitucionálnu štruktúru pre mier a bezpečnosť, ktorá má za cieľ prevenciu, riadenie a riešenie konfliktov, a v ktorej centre je Rada pre mier a bezpečnosť AÚ. V rámci Dohody z Cotonou a mechanizmu rýchlej reakcie EÚ, Rada pre mier a bezpečnosť poskytla značnú podporu prostredníctvom širokého spektra akcií mierovej konsolidácie. Na žiadosť afrických vodcov EÚ rovnako vytvorila „prostriedok podpory mieru pre Afriku“ (250 miliónov eur), ktorého cieľom je podporiť africké úsilie pri udržaní mieru. V budúcnosti by EÚ mala rovnako poskytnúť AÚ a regionálnym organizáciam finančné prostriedky nevyhnutné na riešenie konfliktov. Preto EÚ dokončí refinancovanie prostriedku podpory mieru pred koncom roku 2005[19] najprv tak, že obnoví súčasný rozpočet pridelením pomernej časti európskeho programu pre obnovu a rozvoj v Južnej Afrike (ďalej len „PERD“), ako o to požiadali účastníci samitu AÚ v Maputo. 4.2 Pr epojiť Afriku: infraštruktúry a obchod a. Vytvoriť a udržať služby a siete regionálnych infraštruktúr Málo z afrických subsaharských sietí ponúka služby porovnateľné s tými, ktoré ponúkajú iné rozvojové regióny. Súčasné úsilie, ktoré smeruje k vytvoreniu a udržaniu služieb a sietí regionálnych infraštruktúr v subsaharskej Afrike, musí byť urýchlené, aby sa hospodársky rast a obchod stali konkurencieschopnými, a aby si africký vývozcovia dokázali nájsť svoje miesto na svetovom trhu. V tomto ohľade Komisia navrhuje ustanoviť euro-africké partnerstvo v oblasti infraštruktúr [20] . Toto partnerstvo, založené na stratégiách EÚ/NEPAD prispeje k vytvoreniu trvalých cezhraničných infraštruktúr, ktoré sú kľúčové na prepojenie a zdielanie vedomostí svetadielu a na preklenutie „digitálnych rozdielov“ medzi dvoma svetadielmi. Poskytnuté finančné prostriedky budú mať pákový efekt na investície zo súkromného sektora. V prvej fáze bude partnerstvo založené na modeloch použitých pri prostriedkoch pre vodu a pre energiu a sústredí sa na región subsaharskej Afriky. V druhej fáze bude partnerstvo podporovať príspevky zo strany ostatných poskytovateľov pomoci, hlavne medzi členskými štátmi EÚ, ktoré sa budú snažiť zvýšiť svoje rozpočty v oblasti pomoci. b. Zvýšiť kvantitu a kvalitu obchodovania v subsaharske Afrike Už mnoho rokov sa obchodná spolupráca nachádza v centre vzťahov medzi EÚ a krajinami africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (AKT), najmä prostredníctvom udeľovania prednostného prístupu na trh EÚ pre ich výrobky. Samotné preferencie však nestačia. Je nutný globálnejší proces na vytvorenie priaznivých podmienok na investovanie a efektívnych regionálnych trhov, na uľahčenie obchodu, rozvoj štatistických služieb, prekonanie prekážok na strane ponuky a podporu diverzifikácie výrobkov a trhov. Z týchto dôvodov sa štáty AKT a EÚ v rámci Dohody z Cotonou dohodli na začatí rokovaní o uzavretí šiestich regionálnych dohôd o hospodárskom partnerstve (ďalej len „APE“), z ktorých štyri sa týkajú Afriky. Nejde o tradičné rokovania o voľnom obchode, keďže tieto rokovania budú zamerané na obchodnú a regionálnu integráciu, ktoré sú nástrojmi rozvoja. Tieto dohody nadobudnú platnosť v roku 2008. V rámci toho boli vytýčené tieto hlavné oblasti akcie : - hospodárska správa; - obchodná pomoc; - podporné opatrenia určené na kľúčové odvetvia ako sú bavlna, cukor a textil; - vyčlenenie zdrojov na podporu nápravných opatrení; - podpora ambiciózneho programu v oblasti uľahčovania obchodu. 4.3 Pracovať v prospech spravodlivej spoločnosti, ktorá umožní lepší prístup k službám a slušnej práci, pre ženy aj pre mužov, a v prospech trvalo udržateľného životného prostredia Globalizácia a liberalizácia priniesli hospodársky rast a prosperitu svetu ako celku, nie však všetkým jeho regiónom. Niektoré africké regóny prosperovali, zatiaľ čo iné upadali. Úsilie smerujúce k podpore sociálnej súdržnosti a to najmä v oblasti zlepšenia prístupu k základným službám je kľúčové. Spravodlivý hospodársky rast, prístup k produktívnemu zamestnaniu a k slušnej práci pre všetkých a uplatňovanie rovnosti medzi ženami a mužmi sú kľúčové pre trvalo udržateľný rozvoj a eradikáciu chudoby. EÚ tieto iniciatívy v tomto zmysle podporí. Rovnako je vhodné do procesu rozvoja integrovať aj trvalo udržateľné životné prostredie, ak je naším cieľom, aby sa tí najchudobnejší mali v roku 2015 lepšie. V tomto zmysle bude EÚ pokračovaťv spolupráci so svojimi africkými partnermi, v rozvíjaní participatívnych prístupov pre plánovanie a rozpočtovú správu zdrojov na miestnej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Integrovaný lokálny prístup bude vytvorený na posilnenie úlohy sekundárnych centier ako pólov rozvoja pre ich okolie. Tieto centrá by mohli byť transformované na centrá poskytovania služieb , v ktorých by obyvateľstvo malo priamy prístup ku skupine služieb, ako je napríklad základné a stredoškolské vzdelanie, odborné vzdelávanie, a najmä možnosť špecifického vzdelávania pre mladých ľudí, aj prístup k liekom a zdravotníckym službám, základným sociálnym a verejným službám. EÚ musí podporiť tieto krajiny tým, že sa zaviaže v prospech väčšej rovnosti a trvalo udržateľného životného prostredia. V tejto perspektíve EÚ prijme iniciatívne opatrenia na podporu vytvorenia spravodlivých spoločností a na ochranu životného prostredia v Afrike. Rovnako prijme konkrétne politické opatrenia s cieľom posilniť dôležitosť kritérií, ako sú rovnosť a trvalo udržateľné životné prostredie pre určovanie rámca poskytovania pomoci krajinám AKT.[21] EÚ tak poskytne dodatočné zdroje krajinám, ktoré preukazujú svoju vôľu a kapacitu riešiť problémy spojené s nerovnosťou a marginalizáciou, problémy poškodzovania životného prostredia a narúšania sociálnej súdržnosti. 5. ZÁVER - K NOVEJ ROZVOJOVEJ STRATÉGII EÚ EURÓPA VYSTAVENÁ ZÁKLADNÝM VÝZVAM ROZVOJA čELÍ AKO GLOBÁLNY AKTÉR OSOBITNEJ ZODPOVEDNOSTI A MUSÍ PLNE HRAť SVOJU POLITICKÚ ÚLOHU, ABY POSILNILA PROSTRIEDKY ROZVOJA A EFEKTIVITY SPOLUPRÁCE A ADEKVÁTNYM SPÔSOBOM ZABEZPEčILA PODPORU SUBSAHARSKEJ AFRIKE, KTORÁ ZAOSTÁVA V DOSIAHNUTÍ MNOHÝCH VYTÝčENÝCH CIEľOV. Konsolidovaná správa EÚ o MRC a správa o monitoringu barcelonských záväzkov objasnili dôležitosť doteraz vynaloženého úsilia. Toto oznámenie, ako aj konkrétne návrhy, ktoré sa na jednej strane vzťahujú na financovanie rozvoja a na druhej strane na zlepšenie koherencie pomoci, vymedzujú rámec na budúce akcie. Aj v Afrike je zmena možná. Afrika dokázala svoju vôľu niesť zodpovednosť za svoj politický a sociálno-hospodársky rozvoj. Mnohé krajiny začali svoju transformáciu na demokracie, mier zavládol na viacerých miestach svetadielu, hospodársky rast sa zrýchľuje. S príchodom Africkej únie a iniciatívy NEPAD vznikla ambiciózna inštitucionálna štruktúra, ako aj charta, ktorá umiestňuje dobrú správu a slobodu do centra procesu rozvoja. Rok 2005 by mohol byť rokom Afriky. Európa sa musí prispôsobiť tomuto súčasnému vývoju a hrať úlohu iniciátora v podpore Afriky, najmä tým, že Afrike prizná prioritné miesto v oblasti finančnej podpory rozvoja, čím prispeje k splneniu záväzkov, ktoré na seba vzala G8 v roku 2002[22]. Cesta Afriky k trvalo udržateľnému rozvoju a k dosiahnutiu MRC je dlhá a ťažká. Teraz sa však musí naštartovať nová dynamika rozvoja, v rámci ktorej budú EÚ a Afrika spolupracovať. Toto oznámenie, ako aj oznámenia o financovaní a koherencii, a správy, na ktorých základe boli oznámenia vypracované, vytvárajú rámec príspevku EÚ k stretnutiu na vysokej úrovni Organizácie Spojených národov v septembri 2005, pokiaľ ide o rozvoj a súčinnosť s ostatnými politikami. V tomto kontexte Komisia vyzýva Radu, aby zakotvila konečné návrhy a záväzky Európskej únie na urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov. Okrem uvedenej udalosti bude takto začatý proces aj súčasťou formulácie novej deklarácie o rozvojovej politike Únie s perspektívou vytvoriť skutočnú európsku rozvojovú stratégiu. ANNEX 1: THE MILLENNIUM DEVELOPMENT GOALS, TARGETS AND INDICATORS Millennium Development Goals (MDGs) | Goals and Targets (from the Millennium Declaration) | Indicators for monitoring progress | GOAL 1: ERADICATE EXTREME POVERTY AND HUNGER | Target 1: Halve, between 1990 and 2015, the proportion of people whose income is less than less than one dollar a day | 1. Proportion of population below $1 (PPP) per day 2. Poverty gap ratio [incidence x depth of poverty] 3. Share of poorest quintile in national consumption | Target 2: Halve, between 1990 and 2015, the proportion of people who suffer from hunger | 4. Prevalence of underweight children under-five years of age 5. Proportion of population below minimum level of dietary energy consumption | GOAL 2: ACHIEVE UNIVERSAL PRIMARY EDUCATION | Target 3: Ensure that, by 2015, children everywhere, boys and girls alike, will be able to complete a full course of primary schooling | 6. Net enrolment ratio in primary education 7. Proportion of pupils starting grade 1 who reach grade 5b 8. Literacy rate of 15-24 year-olds | GOAL 3: PROMOTE GENDER EQUALITY AND EMPOWER WOMEN | Target 4: Eliminate gender disparity in primary and secondary education, preferably by 2005, and in all levels of education no later than 2015 | 9. Ratios of girls to boys in primary, secondary and tertiary education 10. Ratio of literate women to men, 15-24 years old 11. Share of women in wage employment in the non-agricultural sector 12. Proportion of seats held by women in national parliament | GOAL 4: REDUCE CHILD MORTALITY | Target 5: Reduce by two-thirds, between 1990 and 2015, the under-five mortality rate | 13. Under-five mortality rate 14. Infant mortality rate 15. Proportion of 1 year-old children immunised against measles | GOAL 5: IMPROVE MATERNAL HEALTH | Target 6: Reduce by three-quarters, between 1990 and 2015, the maternal mortality ratio | 16. Maternal mortality ratio 17. Proportion of births attended by skilled health personnel | GOAL 6: COMBAT HIV/AIDS, MALARIA AND OTHER DISEASES | Target 7: Have halted by 2015 and begun to reverse the spread of HIV/AIDS | 18. HIV prevalence among pregnant women aged 15-24 years 19. Condom use rate of the contraceptive prevalence rate 19a. Condom use at last high-risk sex 19b. Percentage of population aged 15-24 years with comprehensive correct knowledge of HIV/AIDS 19c. Contraceptive prevalence rate 20. Ratio of school attendance of orphans to school attendance of non-orphans aged 10-14 years | Target 8: Have halted by 2015 and begun to reverse the incidence of malaria and other major diseases | 21. Prevalence and death rates associated with malaria 22. Proportion of population in malaria-risk areas using effective malaria prevention and treatment measures 23. Prevalence and death rates associated with tuberculosis 24. Proportion of tuberculosis cases detected and cured under directly observed treatment short course DOTS (Internationally recommended TB control strategy) | GOAL 7: ENSURE ENVIRONMENTAL SUSTAINABILITY | Target 9: Integrate the principles of sustainable development into country policies and programmes and reverse the loss of environmental resources | 25. Proportion of land area covered by forest 26. Ratio of area protected to maintain biological diversity to surface area 27. Energy use (kg oil equivalent) per $1 GDP (PPP) 28. Carbon dioxide emissions per capita and consumption of ozonedepleting CFCs (ODP tons) 29. Proportion of population using solid fuels | Target 10: Halve, by 2015, the proportion of people without sustainable access to safe drinking water and basic sanitation | 30. Proportion of population with sustainable access to an improved water source, urban and rural 31. Proportion of population with access to improved sanitation, urban and rural | Target 11: By 2020, to have achieved a significant improvement in the lives of at least 100 million slum dwellers | 32. Proportion of households with access to secure tenure | GOAL 8: DEVELOP A GLOBAL PARTNERSHIP FOR DEVELOPMENT | Target 12: Develop further an open, rule-based, predictable, non-discriminatory trading and financial system Includes a commitment to good governance, development and poverty reduction – both nationally and internationally Target 13: Address the special needs of the least developed countries Includes: tariff and quota free access for the least developed countries' exports; enhanced programme of debt relief for heavily indebted poor countries (HIPC) and cancellation of official bilateral debt; and more generous ODA for countries committed to poverty reduction Target 14: Address the special needs of landlocked developing countries and small island developing States (through the Programme of Action for the Sustainable Development of Small Island Developing States and the outcome of the twenty-second special session of the General Assembly) Target 15: Deal comprehensively with the debt problems of developing countries through national and international measures in order to make debt sustainable in the long term | Some of the indicators listed below are monitored separately for the least developed countries (LDCs), Africa, landlocked developing countries and small island developing States. Official development assistance (ODA) 33. Net ODA, total and to the least developed countries, as percentage of OECD/DAC donors’ gross national income 34. Proportion of total bilateral, sector-allocable ODA of OECD/DAC donors to basic social services (basic education, primary health care, nutrition, safe water and sanitation) 35. Proportion of bilateral official development assistance of OECD/DAC donors that is untied 36. ODA received in landlocked developing countries as a proportion of their gross national incomes 37. ODA received in small island developing States as a proportion of their gross national incomes Market access 38. Proportion of total developed country imports (by value and excluding arms) from developing countries and least developed countries, admitted free of duty 39. Average tariffs imposed by developed countries on agricultural products and textiles and clothing from developing countries 40. Agricultural support estimate for OECD countries as a percentage of their gross domestic product 41. Proportion of ODA provided to help build trade capacity Debt sustainability 42. Total number of countries that have reached their HIPC decision points and number that have reached their HIPC completion points (cumulative) 43. Debt relief committed under HIPC Initiative 44. Debt service as a percentage of exports of goods and services | Target 16: In cooperation with developing countries, develop and implement strategies for decent and productive work for youth | 45. Unemployment rate of young people aged 15-24 years, each sex and total | Target 17: In cooperation with pharmaceutical companies, provide access to affordable essential drugs in developing countries | 46. Proportion of population with access to affordable essential drugs on a sustainable basis | Target 18: In cooperation with the private sector, make available the benefits of new technologies, especially information and communications | 47. Telephone lines and cellular subscribers per 100 population 48. Personal computers in use per 100 population Internet users per 100 population | ANNEXE 2: EU FOCUS ON AFRICA This annex will further develop the proposals of the Communication on the three areas mentioned in the Chapter ‘Focus on Africa’. 1. Improving Africa’s governance a. The governance challenge The EU has supported African efforts to address the governance challenge at three levels: country, sub-regional and –more recently- continental. At country level , the EU has made major efforts to support the building of legitimate, transparent and viable states. Through different programs the EU is supporting Africa’s efforts to improve the quality of public service, to enhance parliamentary control, to empower civil society and to promote a more long-term outlook favouring sustainable development. Positive signs can be seen: 10 legislative elections took place in 2004 (such as South Africa and Ghana; Malawi and Mozambique –in both of which European Observation Missions were offered) and 10 are scheduled in 2005 (for example Burundi, CAR, Ethiopia, Senegal, RDC, Mauritius, Ivory Coast). The work to redress fragile states remains critical. To put those countries back on track, the EU is developing, on a case-by-case basis, long term strategies capable of addressing both short term needs and the long term development agenda. The experience in Burundi shows us that the EU can play a key role in ensuring a smooth transition from conflict to development. The experience in Burundi also demonstrates that the EU should tackle all parts of the chain: the financing of the AU peacekeeping mission, post-conflict reconstruction and the financing of elections. The EU is equally supporting the capacity of the sub-regional organisations as actors of governance. The EU welcomes the bold positions taken recently by the ECOWAS and SADC in favour of the Rule of Law and democratic principles. The EU, based on its own experiences of regional integration, believes that fully effective and reliable RECs will be crucial in creating sub-regional trade markets and the first building blocks in the process towards continental integration. Recently, a continental level of governance has emerged with the establishment of the African Union in July 2002, succeeding to the Organisation of African Unity (OAU). The AU aims to develop and integrate the continent through the promotion of peace and good governance on the basis of African-owned strategies. The AU/NEPAD agenda provides a common framework for new initiatives in Africa. The EU has given its full support to this young political organisation, which, only two years after its establishment, has made considerable progress and earned international respect as a credible and legitimate continental political interlocutor for Africa. The EU will translate this political commitment into tangible support to reinforce the AU’s capacities and launch twinning partnerships between the EU and AU, between European and African institutions. But the EU must bring more decisive support to African efforts to strengthen Africa’s governance and respect for human rights. Through the African Peer Review process, African countries will undergo, through different phases, a comprehensive review of the human, civil, political, economic, cultural and social rights in the country. The EU must support the African Partners as they table concrete proposals on all areas of the Review, for example on judicial reform, the fight against corruption, public service or social reforms . The EU will support this African-led political process and will provide financial support to reforms. Good Governance will also need to take into consideration environmental sustainability. The EU will also work to move environmental concerns into the mainstream of policy making by promoting work with the relevant national ministries, sub-regional organisations and the AU/NEPAD on the cost of non-environment. b. Promotion of Peace and Security The AU has shown that it is both willing and able to assume responsibility and leadership for the African peace and security agenda in close cooperation with the UN (e.g. Burundi, Côte d’Ivoire, Liberia, and Sudan, RCA, DRC/GLR) while the EU has developed instruments able to respond on time and efficiently to these efforts. The EU was able to provide important support for a broad range of peace building activities such as mediation, negotiation and reconciliation efforts, and for demobilisation and reintegration of former combatants and child soldiers. Addressing MDG 7 is also important for Peace and Security. Climate change is likely to lead to further drying of the drought-prone regions of Africa. Without adaptation measures, this could result in substantial movements of population threatening security. Insufficient access to or illegal exploitation of natural resources, can create or fuel conflict. Peace efforts benefit from taking better account of environmental issues in conflict prevention resolution and post conflict. The EU has, at the request of the African leaders in Maputo, set up the Peace Facility for Africa (250M€) to support African peacekeeping efforts. Rapidly, this instrument has become the financial backbone of the emerging African Peace and Security architecture. The Peace Facility has already been used to finance peace support missions in Darfur (Sudan) and the Central African Republic as well as to provide capacity building support for the AU Peace and Security Directorate. For the future, coherence needs to be maintained between the developmental approach of the Peace Facility for Africa on the one hand and support measures foreseen in the framework of the European Security and Defence Policy (ESDP) on the other. In the future, the EU should continue to be able to provide the African Union and the sub-regional organisations with the necessary financial means to resolve conflicts. To this end, the EU should ensure sufficient financing of the Peace Facility. 2. Connecting Africa: infrastructure and trade a. Creating and sustaining regional infrastructure networks and services High transport costs handicap Africa’s capacities to compete within a global market. Inland transport costs are twice as high in Sub Sahara Africa countries than in Asia and international maritime costs are three times higher. Higher costs are due to a combination of factors, including lower road quality, time-consuming port procedures and practices, a complexity of documentation and in some countries insufficient competition between service providers. The EU, working together with the Africa Union and in the context of the NEPAD Infrastructure Short-Term Action Plan, will focus on improving trade facilitation – including in relation to the development of transparent and simplified import, export and transition procedures and statistical services – and addressing the missing links of regional and intra-regional networks for interconnectivity across Sub-Saharan African creating a Trans African Network. Together with the AU[23], the EU will continue developing research infrastructures in the developing countries and will focus on the means to develop further infrastructures-related knowledge, and to ensure a fair access to this knowledge, in order for the infrastructure projects to become a foundation for technological innovation. The Commission proposes a Europe-Africa partnership on Infrastructure, including research and statistical infrastructures, sustainable transport, Information and Communication Technologies, satellites, water and sanitation, energy that will fill this existing gap. In doing so, this Partnership will act as a catalyst for other donors. The Commission proposes to agree on a map of strategic African networks, agreed with the AU, to which priority will be given. b. More and better trade for sub-Saharan Africa Trade cooperation between Europe and Sub-Saharan Africa has been based mainly in exemptions from MFN customs duties and tariff quotas granted to the ACP countries for promoting the access of their products into the European market. While placing firmly the EU as Africa’s top trading partner, such preferences have not always delivered the expected developmental results. In fact, preferences alone are not sufficient to trigger exports, economic growth and development if there are no sufficient investments in Africa and hence production of exportable goods or if the goods do not correspond to the demand and requirements in the importing markets. At present, too many local markets remain over-protected, tiny and unattractive, providing little incentive for domestic or foreign investments. It is not only important to develop a more comprehensive process but also to improve trade. For its traditional trade flows, Africa is overwhelmingly dependent on Europe. Therefore, it is equally important to improve trade within Africa by building efficient African markets as it is to increase trade with the EC and other trading partners. In a nutshell, African countries have to integrate in the global economy in a way that corresponds to their development needs. This is the very reason behind the launching of the negotiations of six regional Economic Partnership Agreements (EPAs) , four of which are in Africa. Economic Partnership Agreements EPA negotiations and implementation are closely linked with development cooperation with a view to improving economic governance, fostering competitiveness and building supply side capacity in a manner consistent with sustainable development objectives. In addition, it is also necessary to ensure effective access of African goods to EU and other markets by addressing the problems African countries are encountering in the area of, among others, rules of origin, technical regulations and standards, by taking into account the external effects of EU legislation and by supporting the efforts of the countries concerned to deal with them. Trade will be at the service of development , leaving a high degree of flexibility to take account of the development challenges in Africa. Market-building will precede market opening . Flexibility will be applied as regard asymmetry and progressiveness of ACP tariff reductions, taking into account the level of development of the economies concerned. The transition period opening toward EU goods from 2008 onwards may be extended beyond 10 years to address ACP regional development needs. Appropriate safeguard and food security clauses will be included. The transition to new trading arrangements requires assessing any risks of temporary or structural difficulties or losses for certain countries. Given the flexibility and duration of the transitional period, such negative effects would be diluted over a reasonable time scale. Nevertheless, these issues must be carefully taken into account and for this purpose Sustainability Impact Assessments (SIAs) have been launched and are currently under way. EPA will ensure compatibility and build synergies with multilateral trade negotiations under the Doha Development Agenda (DDA), as well as with the African Union long term project of consolidating the continental market , for which they would become regional “building blocs”. The following focal areas of action have been identified: - Economic governance: EPAs supports triggering and locking-in reforms in key areas such as customs and trade facilitation, taxation, investment, employment social and environmental policies. - Trade-related assistance should be stepped up as discussed in the related Communication on Financing and should address sensitive areas such as sanitary and phytosanitary requirements, regional integration, technical regulations, support to national statistical services and customs cooperation. - Targeted support measures are being adopted in key areas such as cotton, sugar and textiles to increase competitiveness and promote diversification where possible of African producers in sensitive sectors. - Identify adequate and timely available resources to prevent or remedy any major risk signalled by impact assessments and support economic adjustment measures in particularly protecting the weakest and worst-affected economies and social groups, essential public services and social policies. - Support an ambitious Trade Facilitation agenda to eliminate trade barriers between countries, including burdensome import, export and transition procedures (as is being discussed in the framework of the DDA WTO negotiations. 3. Strive towards equitable societies which promote access to services, employment, decent work for both men and women Sustained growth is an essential condition for poverty eradication but not a sufficient one. Access to sustainable basic services and to full and productive employment and ensuring decent work for both men and women are a necessary condition for any long term sustainable development and is key in all strategies to reach the MDGs. Efforts targeted to promote social cohesion, and notably the improvement of access to basic services, are crucial: drinking water and sanitation, investment in human resources, including primary education, gender equality at all levels of education, employment and social protection services, the reduction of child and maternal mortality, improved basic health services including sexual and reproductive health and rights, including struggle against HIV/AIDS, malaria and other major diseases. If progress on the other MDGs is to be maintained over the 10 years to 2015, more attention will need to be paid to environmental sustainability. The framework for doing so already exists in the NEPAD environment initiative, a strategy prepared by African Ministers themselves. Poverty eradication, gender equality, improving child and women’s health and removing barriers to access to education all have strong links with environment and the sustainable management of natural resources. The poor in Africa mostly depend on the environment for their livelihoods. To ensure progress, capacity for the management of natural resources needs to be strengthened and the costs of not protecting the environment have to be understood by Finance Ministries and donors alike. Similarly, regional, decentralised development creates social cohesion and solidarity among its citizens. Local development allows children and old people to have their place in the society. It creates a social safety net and limits on migration. Local, integrated approaches will be set up to reinforce the role of secondary centres as development hubs for their surroundings (centres of services) . Local and regional initiatives need to be supported by adequate and complementary policy measures at national level. In addition to access to basic services, the EU will support the promotion of jobs and decent work for all as a global goal. It also recognises the need to address the importance of post primary education and training in particular in national strategies and is prepared to work jointly with partner countries, regional organizations and donors on ways to best address it. It is also important to increase skills of young African workers to increase productive employment opportunities and to address the informal economy. In addition, African countries that are ready to take specific and ambitious actions to improve equity in their societies deserve Europe’s bold support. Additional financial assistance should be offered to those who engage in this process. Such support should be provided in full alignment with the Poverty Reduction Strategies and the budget cycle. SUMMARY OF COMMITMENTS EU commitment to Africa (1) In the short term, the EU will consider the following commitments: providing financial support[24] to develop the African Union’s capacity and especially its Commission. Through this support, the EU will help the African Union to live up to the expectations of its commitments. The EU will accompany the African Union in the transformation of its institutions to become the central reference institution for Africa’s governance. EU commitment to Africa (2) To be strong and effective, our partnership with Africa must be broad. The EU institutions should seek twinning partnerships with their AU counterparts, such as the Pan African Parliament, the Economic, Social and Cultural Council (ECOSOCC) or Peace and Security Council. These partnerships should serve as a catalyst for linking all European and African stakeholders, from Universities, Municipalities, Businesses and Industries to Trade Unions, Civil Society networks or Cultural institutions. EU commitment to Africa (3) The EU is ready to support African efforts in building more effective states in Africa. In order to give a decisive incentive to the reform of governance in Africa, the EU, the Commission and the Member States should put into place a joint financial mechanism[25] with AU/NEPAD to support the implementation of reforms that the Africa Peer Review Mechanism (APRM) will trigger. These efforts will be done in full coherence with the national strategies and PRSPs. EU commitment to Africa (4) The EU will conclude the replenishment of the Peace Facility before the end of 2005[26], including in a first stage with the topping up of the current budget through allocating a proportional share from the South African European Programme for Reconstruction and Development (EPRD) as was requested by the AU Samit in Maputo. EU commitment to Africa (5) The Commission proposes to set up a Europe-Africa partnership on Infrastructure.[27] The Partnership, based on the AU/NEPAD strategies, will support the establishment of sustainable cross-border infrastructure essential for the interconnectivity and knowledge sharing of the continent. Finance provided will leverage private sector investments. In the first phase, the Partnership will build on the models provided by the Water and Energy Facilities and focus on Sub-Sahara Africa. In a second phase, the Partnership will trigger input from other donors including from the EU Member states efforts to increase their aid budgets. EU Commitment to Africa (6) The EU will provide incentives to the promotion of equitable and sustainable societies in Africa. To this effect, the EU will take account of concrete policy measures to improve equity and environmental sustainability as part of the criteria to determine the aid allocations of ACP countries.[28] This will ensure that there will be additional resources available for countries that show that they are willing and able to address issues of inequality and mar,ginalisation, environmental degradation and promote social cohesion. [1] Vyhlásenie zástupcu predsedníctva EÚ na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v novembri 2004. [2] Pracovný dokument útvarov Konsolidovaná správa EÚ o miléniových rozvojových cieľoch, apríl 2005.V roku 2004 uverejnili členské štáty a Komisia správy o svojom príspevku k uskutočneniu MRC. Na základe týchto správ sa vypracovala konsolidovaná správa EÚ, ktorá sa vzťahuje na obdobie 2000 - 2004. Je potrebné poznamenať, že táto konsolidovaná správa nemá za cieľ prisúdiť vývoj určitého MRC individuálnej akcii niektorého z členských štátov, Spoločenstva alebo Únie. Takéto hodnotenie by totiž nebralo do úvahy vzájomnú závislosť, ktorá existuje medzi jednotlivými cieľmi a nebolo by v súlade s princípmi vlastníctva, koordinácie a komplementarity, ktoré sa uplatňujú – niekedy určite len veľmi čiastočne – pri procese rozvojovej spolupráce. [3] Závery CAGRE, apríl 2004. [4] Špecifické akcie boja proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze v rozvojových krajinách, ktoré majú za cieľ dosiahnuť príslušné miléniové rozvojové ciele, budú vymedzené v osobitnom oznámení. [5] Závery CAGRE, november 2004. [6] Oznámenia Komisie: „Financovanie rozvoja a efektivita pomoci“ - KOM(2005) 133; „Koherencia rozvojových politík“ - KOM(2005) 134. [7] Správa o projekte Ciele milénia, Investovať do rozvoja: praktický plán uskutočnenia miléniových rozvojových cieľov, január 2005. [8] Správa prezentovaná generálnym tajomníkom OSN pod názvom „Za viac slobody: k rozvoju, bezpečnosti a ľudským právam pre všetkých“. [9] Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko. [10] Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Španielsko, Spojené Kráľovstvo. [11] Medzinárodný nástroj na financovanie (International Financing Facility) - návrh Spojeného Kráľovstva na „predfinancovanie“ VRP. [12] Okrem prípadov porušenia „základných prvkov“ dohôd o partnerstve a spolupráci. [13] Pozri poznámku (6). [14] Komisia pre Afriku, vytvorená Spojeným Kráľovstvom v roku 2004, je zložená z rôznych afrických a európskych osobností. [15] „Subsaharská Afrika, ktorej situácia je najvážnejšia, je totiž uväznená v bludnom kruhu aids, vzostu malárie, poklesu potravinovej výroby na obyvateľa, zhoršenia ubytovacích podmienok a životného prostredia do takej miery, že väčšina krajín v danom regióne je veľmi vzdialená od dosiahnutia niektorých alebo všetkých cieľov“. [Región] „vykazuje najvyššiu mieru podvyživených obyvateľov, (…) najnižšie miery základnej školskej dochádzky, (…) [a najvyššie rozdiely] medzi pohlaviami (…). Kríza HIV/AIDS v súčasnosti pustoší podstatnú časť svetadielu (…). V danom regióne sú následky tuberkulózy najvážnejšie na svete a zaznamenané miery úmrtnosti matiek a detí sú najvyššie na svete. (…) Pokrok v oblasti prístupu k pitnej vode je síce povzbudivý, ale stále príliš pomalý na dosiahnutie úrovne vytýčenej MRC. Bez trvalej podpory je málo pravdepodobné, že by subsaharská Afrika dokázala dosiahnuť akýkoľvek z vytýčených cieľov.“ Správa o projekte Ciele milénia Organizácie Spojených národov. Január 2005. [16] Príloha 1 podrobne opisuje každú z týchto oblastí, ako aj zodpovedajúce záväzky EÚ. [17] Komisia ponúkla podporu do výšky 50 miliónov eur v rámci „podmienečnej miliardy“. [18] Vnútorné zdroje AKT poskytnú počiatočnú sumu. V súčasnosti sa skúmajú ostatné možnosti v rámci Európskeho rozvojového fondu (ERF). [19] V súčasnosti sa skúmajú možnosti v rámci ERF. [20] Čo sa týka inštitucionálnych a finančných podmienok, EÚ využije svoje skúsenosti získané vďaka prostriedkom pre vodu a pre mier. Prijateľné sú návrhy predložené partnerstvami medzi verejným a súkromným sektorom, regionálnymi organizáciami alebo panafrickými štruktúrami (ako sú Rada afrických ministrov zodpovedných za vodu), ktoré majú intraregionálnu alebo kontinentálnu povahu. Každý návrh si vyžaduje politický súhlas AÚ, ktorý tak zvýši aspekt apropriácie a koherencie na úrovni svetadielu. Financovanie je predpokladané z titulu deviateho ERF do konca roku 2007. [21] Uskutoční sa v rámci subvencií z titulu nových finančných perspektív a najmä prostredníctvom nástroja na financovanie rozvojovej spolupráce a hospodárskej spolupráce. [22] Na samite v Kananaskis (2002) sa G8 zaviazala poskytnúť Afrike minimálne 50 % - né zvýšenie verejnej rozvojovej pomoci. Ak by sa tento záväzok prijal na úrovni EÚ, a ak budú súčasné trendy pokračovať aj v budúcnosti (dodržanie barcelonských záväzkov na rok 2006), pre Afriku by to znamenalo pomoc vyššiu o 6,5 miliardy eur ročne. [23] In the context of the NEPAD African Forum for Science and Technology and in line with the Millennium Goals Project Report Promoting Innovation to Improve Lives in Developing Nations. [24] The Commission proposed a support of up to 50 million € in the framework of the so called “Conditional Billion”. [25] The intra-ACP resources will provide an initial amount. Other possibilities within the EDF are being identified. [26] Possibilities within the EDF are currently being identified. [27] As for the institutional and financial modalities, the EU will build on the rich experiences gained through the Water and Peace Facility. Eligible are all Public Private Partnership, sub-regional organisations, or pan African structures (such as AMCOW) who submit a proposal of intra-regional or continental nature. In order to increase both the continental coherence and the ownership, every proposal would require the political endorsement of the AU. Until end 2007 financing is foreseen under the 9th EDF. [28] This will be done in the framework of the allocations within the new financial perspectives and notably with the Development Cooperation and Economic Cooperation Instrument.