[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel 7.6.2005

KOM(2005) 107 konečná verzia

AKČNÝ PLÁN ŠTÁTNEJ POMOCI

Menšia a lepšie zacielená štátna pomoc: orientačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 – 2009(Konzultačný dokument) (predložený Komisiou) {SEC(2005) 795}

OBSAH

Úvod 3

I. modernizovaná politika štátnej pomoci v kontexte lisabonskej stratégie hospodárskeho rastu a zamestnanosti 3

I.1 Princípy politiky štátnej pomoci: prečo potrebuje EÚ politiku štátnej pomoci? 3

I.2 Nové výzvy pre politiku štátnej pomoci ES 5

I.3 Ako sa postaviť k novým výzvam? 5

II. Zameranie na kľúčové priority 9

II.1 Zacielenie na inovácie, výskum a vývoj na prehĺbenie poznania spoločnosti 9

II.2 Vytvorenie lepšieho podnikateľského prostredia a stimulovanie podnikania 10

II.3 Investície do ľudského kapitálu 10

II.4 Vysokokvalitné služby vo všeobecnom hospodárskom záujme 11

II.5 Lepšie stanovovanie priorít prostredníctvom zjednodušenia a konsolidácie 11

II.6 Cielená politika regionálnej pomoci 12

II.7 Podpora trvalo udržateľného rozvoja z hľadiska životného prostredia 13

II.8 Vytváranie moderných dopravných a energetických infraštruktúr a infraštruktúr pre informačné a komunikačné technológie 13

III. Modernizácia metód a postupov štátnej pomoci 13

III.1 Lepšie riadenie – spoločná zodpovednosť s členskými štátmi 13

III.2 Menej byrokracie a lepšie zacielené vykonávanie a monitorovanie 14

III.3 Prispôsobenie procesných pravidiel pre rozšírenú Európsku úniu 15

III.4 Podrobné preskúmanie ostatných dokumentov 16

III.5 Zavedenie a zhodnotenie nových postupov do budúcnosti 18

ÚVOD

1. Osobitné výzvy v súčasnosti vyžadujú komplexnú reformu politiky štátnej pomoci . Je čas, aby sa v Komisii v partnerstve s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami vytvoril impulz na to, aby pravidlá poskytovania štátnej pomoci lepšie prispievali k trvalo udržateľnému hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti, sociálnej a regionálnej súdržnosti a k ochrane životného prostredia.

2. Tento akčný plán je konzultačným dokumentom , ktorý predstavuje orientačný plán reformy štátnej pomoci v období rokov 2005/2009, ktorej sa Komisia bude držať v úzkej spolupráci s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami.

3. Útvary Komisie privítajú do 15. septembra 2005 akékoľvek pripomienky k tomuto akčnému plánu. Zainteresované strany sa budú okrem toho podieľať na vypracúvaní každého konkrétneho návrhu.

4. Pripomienky sa zasielajú Európskej komisii s označením State aid reform (Reforma štátnej pomoci) elektronickou poštou na adresu STATEAIDGREFFE@CEC.EU.INT alebo poštou na adresu:

DG Competition

State Aid Register

SPA 3, office 6/5

B-1049 Brussels

Belgium.

I. modernizovaná politika štátnej pomoci v kontexte lisabonskej stratégie hospodárskeho rastu a zamestnanosti

I.1 Princípy politiky štátnej pomoci: prečo potrebuje EÚ politiku štátnej pomoci?

5. Od podpísania Rímskej zmluvy v roku 1957 je politika štátnej pomoci neoddeliteľnou súčasťou politiky hospodárskej súťaže a úlohou Európskej komisie je predchádzať tomu, aby pomoc, ktorú poskytujú členské štáty, neprimerane narúšala hospodársku súťaž.

6. Politika hospodárskej súťaže spočíva na myšlienke, že trhové hospodárstvo je najlepšou zárukou zlepšovania životných podmienok v EÚ v prospech občanov, čo je jedným z prvoradých cieľov Zmluvy o založení EÚ. Fungovanie trhov je základným prvkom zabezpečovania požadovaných výrobkov pre spotrebiteľov za nízke ceny. Hospodárska súťaž je okrem toho rozhodujúca pre podnecovanie konkurencieschopnosti európskej ekonomiky, pretože vytvára prostredie, v ktorom sa primerane ocenia spoločnosti, ktoré sú efektívne a inovačné.

7. Kontrola štátnej pomoci vychádza z potreby udržať rovnaké podmienky pre všetky podniky aktívne na jednotnom európskom trhu bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte majú sídlo. Treba sa osobitne zaoberať tými opatreniami v oblasti štátnej podpory, ktoré selektívne poskytujú niektorým firmám neopodstatnené výhody, čo môže spomaľovať alebo brániť tomu, aby trhové sily ocenili najkonkurencieschopnejšie firmy, čím sa zníži celková konkurencieschopnosť Európy. Môže to viesť aj k sústredeniu vplyvu na trhu v rukách niektorých firiem, napríklad keď spoločnosti, ktoré nedostávajú štátnu pomoc (napr. zahraničné firmy) musia obmedziť svoju prítomnosť na trhu, alebo keď sa štátna pomoc používa na vytvorenie prekážok pre vstup na trh. V dôsledku týchto deformácií hospodárskej súťaže môžu byť spotrebitelia vystavení vyšším cenám, nižšej kvalite tovaru alebo obmedzeným inováciám.

8. Ďalej je dôležité uvedomiť si, že štátna pomoc sa neposkytuje zadarmo . Štátna pomoc nie je ani zázračným riešením, ktoré okamžite odstráni všetky problémy. Štátnu pomoc v konečnom dôsledku financujú daňoví poplatníci a to so sebou nesie aj príležitostné náklady na ňu. Poskytovanie pomoci podnikom znamená odoberanie financií z iných oblastí politiky. Štátne zdroje sú obmedzené a sú potrebné na mnoho základných účelov, ako je systém vzdelávania, zdravotníctva, národnej bezpečnosti, sociálnej ochrany a iných. Preto je potrebné, aby členské štáty robili výber transparentne a aby opatrenia uskutočňovali podľa priorít.

9. V článku 87 Zmluvy o založení ES sa zakazuje, aby členský štát priamo alebo prostredníctvom štátnych zdrojov poskytoval akúkoľvek pomoc, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých tovarov, pokiaľ to ovplyvňuje obchodovanie medzi členskými štátmi. V zmluve sa Komisii pridelila úloha sledovať pripravované a existujúce opatrenia členských štátov týkajúce sa štátnej pomoci, aby zabezpečila, že tieto nenarúšajú hospodársku súťaž a obchodovanie vo vnútri Spoločenstva do takej miery, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom. Do jej zodpovednosti patrí zaistiť, aby sa medzi členskými štátmi udržali rovnaké podmienky bez ohľadu na rôzne úrovne ich zdrojov a rôzne tradície štátnej intervencie do trhov.

10. V zmluve sa výslovne povoľujú výnimky zo zákazu na poskytovanie štátnej pomoci v prípade, keď navrhnuté systémy pomoci môžu mať priaznivý dosah na celkové podmienky v Únii. Štátna pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú so zmluvou za podmienky, že spĺňa jasne stanovené ciele v spoločnom záujme a nenarúša hospodársku súťaž a obchodovanie v rámci Spoločenstva do takej miery, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom. Opatrenia štátnej pomoci môžu byť niekedy účinným nástrojom na dosiahnutie cieľov v spoločnom záujme. Môžu korigovať zlyhania trhu, čím sa zlepší jeho fungovanie a podnieti sa konkurencieschopnosť Európy. Môžu pomôcť napríklad aj pri podpore sociálnej a regionálnej súdržnosti, trvalo udržateľného rozvoja a kultúrnej rozmanitosti bez ohľadu na korekciu zlyhaní trhu.

11. Štátna pomoc by sa však mala použiť, iba keď je vhodným nástrojom na dosiahnutie presne definovaného cieľa, keď vytvára správnu motiváciu, je primeraná a keď v čo najmenšej miere narúša hospodársku súťaž . Z týchto dôvodov je posudzovanie zlučiteľnosti štátnej pomoci hlavne o vyrovnávaní nepriaznivých účinkov pomoci na hospodársku súťaž s jej kladnými účinkami v zmysle spoločného záujmu.

12. Zatiaľ čo pravidlá horizontálnej štátnej pomoci sa vzťahujú v podstate na všetky odvetvia, niektoré z nich majú veľmi osobitné pravidlá a vzhľadom na osobitnú povahu pravidiel, ktorými sa spravuje poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, ťažba uhlia a doprava, použijú sa tieto osobitné pravidlá. Zatiaľ čo princípy navrhnuté v akčnom pláne by sa mali vzťahovať na všetky odvetvia, reformou týchto osobitných pravidiel sa akčný plán nezaoberá. Do úvahy sa musia vziať aj ciele Zmluvy o Euratome a záväzky súvisiace so Svetovou obchodnou organizáciou.

I.2 Nové výzvy pre politiku štátnej pomoci ES

13. V tomto okamihu stojí politika štátnej pomoci pred novými výzvami, ktoré si vyžadujú konať. Ako Európska rada jasne vyjadrila v novembri 2004, tzv. lisabonskej stratégii treba nový impulz. Oznámenie Komisie predložené na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2005 „ Spoločne smerom k hospodárskemu rastu a zamestnanosti, nový začiatok pre lisabonskú stratégiu “, už stanovil nový lisabonský akčný program, v ktorom zohráva dôležitú úlohu kontrola štátnej pomoci.

14. Európska rada z marca 2005 vyzvala „členské štáty, aby sa naďalej usilovali o znižovanie celkovej úrovne štátnej pomoci zohľadňujúc pritom akékoľvek zlyhania trhu. Túto snahu musí sprevádzať preskupenie pomoci v prospech podpory určitých horizontálnych cieľov, ako je výskum a inovácie a optimalizácia ľudského kapitálu. Reforma regionálnej pomoci by mala tiež podporiť vysokú úroveň investícií a zabezpečiť zmiernenie rozdielov v súlade s lisabonskými cieľmi“.

15. Politika štátnej pomoci ochraňuje hospodársku súťaž na jednotnom trhu a úzko sa spája s mnohými cieľmi spoločného záujmu, ako sú služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, regionálna a sociálna súdržnosť, zamestnanosť, výskum a vývoj, ochrana životného prostredia a ochrana a podpora kultúrnej rozmanitosti. Musí byť prospešná sama osebe a aj tým, že posilňuje iné politiky, aby bola Európa príťažlivejším miestom na investovanie a prácu, prehlbovanie poznania a inovácií pre hospodársky rast a vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest.

16. Rozšírenie v roku 2004 nemalo obdobu pokiaľ ide o rozsah. Táto skutočnosť podčiarkuje potrebu úpravy politiky štátnej pomoci a lepšieho riadenia, aby sa v rozšírenej Únii zabezpečila účinná kontrola.

17. Okrem toho zvyšujúca sa komplexnosť a počet dokumentov , ktoré Komisia postupne prijala, vyvolali potrebu zefektívniť politiku štátnej pomoci, zamerať pozornosť na najdeformujúcejšie druhy pomoci a urobiť kontrolu štátnej pomoci predvídateľnejšou a použiteľnejšou, čím by sa na minimum obmedzila právna neistota a administratívne zaťaženie Komisie aj členských štátov. Je tiež potrebné posilniť záväznú povinnosť členských štátov vykonávať pravidlá štátnej pomoci. A nakoniec je potrebné zvýšiť transparentnosť a presadzovanie politiky štátnej pomoci, aby sa podniky, akademická obec, odborníci na hospodársku súťaž, spotrebitelia a široká verejnosť mohli zapájať do činnosti pôsobiacej proti neoprávnenej pomoci, najmä pred vnútroštátnymi súdmi.

I.3 Ako sa postaviť k novým výzvam?

18. Nové výzvy si vyžadujú dôkladnú úpravu súčasných pravidiel štátnej pomoci z hľadiska hmotnoprávneho aj procesnoprávneho. Akékoľvek účinné hodnotenie dosahov pridelenia alebo rozdelenia štátnej pomoci musí zohľadňovať to, ako v skutočnosti prispievajú k dosiahnutiu spoločne odsúhlasených politicky žiaducich cieľov. Cieľom je predstaviť komplexný a jednotný reformný balík založený na týchto prvkoch:

- menšia a lepšie zacielená štátna pomoc;

- zdokonalený ekonomický prístup;

- účinnejšie postupy, lepšie vykonávanie, vyššia predvídateľnosť a zvýšená transparentnosť;

- spoločná zodpovednosť Komisie a členských štátov: Komisia nemôže zlepšiť postupy a pravidlá štátnej pomoci bez účinnej podpory členských štátov a bez ich odhodlania dôsledne plniť svoje povinnosti spojené s oznamovaním akejkoľvek plánovanej pomoci a so správnym uplatňovaním pravidiel.

19. Hospodárske a právne analýzy sa používajú na splnenie záväzkov Komisie podľa zmluvy, v niektorých prípadoch na určenie, kedy je opatrenie štátnou pomocou (napr. uplatňovanie princípu trhového investora alebo hodnotenie oprávnenosti niektorých opatrení podľa povahy alebo všeobecnej schémy finančného systému) a najmä na určenie, kedy sa môže štátna pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú so zmluvou. Pri posudzovaní, či sa pomocné opatrenie môže považovať za zlučiteľné so spoločným trhom, zvažuje Komisia kladný dosah pomocného opatrenia (dosahovanie cieľa v spoločnom záujme) a jeho možné záporné vedľajšie účinky (narušenie obchodu a hospodárskej súťaže). Je na členských štátoch, aby pred implementáciou predpokladaného opatrenia podali v tomto ohľade potrebný dôkaz.

20. Komisia bude naďalej rozvíjať svoje kritériá na posudzovanie zlučiteľnosti pomoci, najmä analýzami osobitných odvetví. Celkovo povedané, kladný dosah pomoci závisí od toho: i) ako presne sa určil prijatý cieľ v spoločnom záujme (či sociálny, regionálny, hospodársky alebo kultúrny), ii) či je štátna pomoc vhodným nástrojom na riešenie daného problému v porovnaní s inými politickými nástrojmi a iii) či pomoc vyvoláva potrebnú motiváciu a je primeraná. Na druhej strane miera narušenia spôsobeného pomocou celkovo závisí od: i) postupu pri výbere príjemcov a od podmienok, na ktoré sa pomoc viaže, II) charakteristiky trhu a príjemcu a iii) od výšky a druhu pomoci. Napríklad pomoc na reštrukturalizáciu alebo investičná pomoc pre veľké spoločnosti by sa mala pozorne monitorovať, aby bola jasne určená na ciele v spoločnom záujme, pretože dosah takýchto opatrení na hospodársku súťaž a obchod býva zvyčajne výrazný.

21. S cieľom čo najlepšie prispieť k opätovnému naštartovaniu lisabonskej stratégie hospodárskeho rastu a zamestnanosti Komisia bude tam, kde to je potrebné, posilňovať svoj ekonomický prístup k analýze štátnej pomoci . Ekonomický prístup je nástrojom na lepšie zameranie a zacielenie štátnej pomoci na ciele opätovne naštartovanej lisabonskej stratégie.

22. Lepšie využívanie zdokonaleného ekonomického prístupu je prostriedkom na zaistenie správneho a transparentnejšieho hodnotenia narušení hospodárskej súťaže a obchodovania súvisiacich s opatreniami štátnej pomoci. Tento prístup môže tiež pomôcť preskúmať dôvody, pre ktoré trh sám nie je schopný dosiahnuť ciele v spoločnom záujme, a následne zhodnotiť prínos opatrení štátnej pomoci pre dosiahnutie týchto cieľov.

23. Jedným z kľúčových prvkov v tomto ohľade je analýza zlyhaní trhu , ako sú vonkajšie vplyvy, nedokonalé informácie alebo problémy s koordináciou, ktoré môžu byť príčinou toho, že trhy nedosahujú želané ciele v spoločnom záujme , najmä ak sú hospodárskej povahy. V takých prípadoch určenie konkrétneho zlyhania trhu pomôže lepšie posúdiť, či by štátna pomoc mohla byť oprávnená a prijateľná, či by bola najvhodnejším riešením a ako by sa mala implementovať, aby pomohla dosiahnuť želaný cieľ bez narušenia hospodárskej súťaže a obchodovania v takej miere, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom.

Štátna pomoc v kontexte lisabonskej stratégie

Hospodárska súťaž je životne dôležitá pre efektívne hospodárstvo, pre uvoľnenie európskeho potenciálu hospodárskeho rastu v prospech občanov Európy. V tomto kontexte sa termín „efektívnosť“ vzťahuje na rozsah optimalizácie prospechu na konkrétnom trhu alebo v hospodárstve ako celku. „ Zlyhanie trhu “ je teda situácia, keď trh nevedie k ekonomicky efektívnemu výsledku. Zlyhania trhu majú rôzny pôvod, a to najmä:

- Vonkajšie vplyvy : vonkajšie vplyvy sa vyskytujú vtedy, keď hospodárske subjekty neberú v plnom rozsahu na zreteľ dôsledky svojho konania na iné hospodárske subjekty v spoločnosti. Subjekty na trhu nemusia niesť v plnom rozsahu spoločenské náklady za svoje činnosti (záporné vonkajšie vplyvy), ako je to v prípade znečisťovania spôsobeného priemyselnou činnosťou. Subjekty na trhu tiež nemusia byť schopné v plnom rozsahu využiť svoje činnosti (kladné vonkajšie vplyvy), ako napríklad v oblasti výskumu a inovácií.

- Verejné statky : verejné statky znamenajú určité veci, ktoré sú prospešné pre spoločnosť, ktoré však trh normálne nezabezpečuje, za predpokladu, že je ťažké alebo nemožné vylúčiť niekoho z využívania týchto vecí (a teda donútiť ho, aby za tieto veci platil). Môže to byť prípad národnej obrany alebo určitých druhov verejnoprávneho vysielania.

- Nedokonalé informácie : nedokonalé informácie môžu viesť k transakčným nákladom, nákladom na vyjednávanie, morálnemu riziku alebo antiselekcii, ktoré spätne vedú k neefektívnym výsledkom trhu. Známy príklad nedokonalých informácií sa vyskytuje na finančnom trhu, kde začínajúce firmy zvyčajne čelia problémom so získavaním primeraných financií.

- Problémy s koordináciou : trhy môžu fungovať neefektívne aj vtedy, keď sú medzi subjektami na trhu problémy s koordináciou. Problémy s koordináciou sa môžu vyskytovať napríklad v oblasti stanovovania noriem, v dopravnej infraštruktúre, alebo v oblasti inovácií.

- Vplyv na trhu : Ďalšou príčinou neefektívneho výsledku pôsobenia trhu je existencia vplyvu na trhu, napríklad v prípade monopolu.

Keď trhy nedosahujú ekonomickú efektívnosť, členské štáty alebo Únia sa môžu pokúsiť zasiahnuť, aby korigovali zlyhania trhu. Niektoré z vyššie uvedených situácií možno vyriešiť regulačnými alebo inými prostriedkami. V určitých prípadoch sa však členské štáty môžu rozhodnúť pre použitie štátnej pomoci. Jedným z významných dôvodov pre štátnu pomoc je teda existencia zlyhania trhu.

Nestačí však, aby bola štátna pomoc zacielená na zlyhanie trhu. Prv než sa prikročí k štátnej pomoci, ktorá je vo všeobecnosti len „druhým najlepším“ riešením na dosiahnutie optimálneho rozdelenia zdrojov, by sa malo overiť, či by sa zlyhanie trhu nemohlo odstrániť inými, menej narúšajúcimi opatreniami. Štátna pomoc by mala byť primeraným politickým nástrojom a mala by byť navrhnutá tak, aby vytvorením motivačného účinku a svojou primeranosťou účinne riešila zlyhanie trhu. Štátna pomoc by okrem toho nemala narúšať hospodársku súťaž v takej miere, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom.

V kontexte opätovného naštartovania lisabonskej stratégie Európska rada vyzvala členské štáty, aby venovali pozornosť zlyhaniam trhu. Okrem toho by sa malo vyvinúť úsilie na zabezpečenie sociálnej a ekonomickej súdržnosti a trvalo udržateľného rozvoja.

II. Zameranie na kľúčové priority

II.1 Zacielenie na inovácie, výskum a vývoj na prehĺbenie poznania spoločnosti

24. Budúci hospodársky vývoj Európy závisí od jej schopnosti vytvoriť a rozvíjať hodnotné a inovačné odvetvia založené na výskume, ktoré sú schopné konkurovať najlepším odvetviam sveta. Táto priorita poznania a inovácií bola potvrdená v oznámení Komisie predloženom na jarnom zasadnutí Európskej rady.

25. V tomto kontexte prijme Komisia v roku 2005 oznámenie o štátnej pomoci a inováciách , v ktorom sa bude analyzovať potreba a možnosť upraviť súčasné pravidlá tak, aby sa vytvorili príslušné rámcové podmienky na podporu inovácií v EÚ. Týmto oznámením sa doplní rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie. Inovácie sa vzťahujú na proces, v ktorom sa spájajú vedomosti a technológia s využívaním trhových príležitostí pre nové alebo zdokonalené výrobky, služby a podnikateľské postupy v porovnaní s tými, ktoré sú už dostupné na spoločnom trhu, a ktoré zahŕňajú istý stupeň rizika. Tento proces môžu zabrzdiť zlyhania trhu (väčšinou vonkajšie vplyvy, verejné statky a nedokonalé informácie vedúce k neúčinnému šíreniu, nedostatočnému financovaniu a k nesúladu na pracovnom trhu). Štátna pomoc môže byť odôvodnená, ak je potrebné zvýšiť motiváciu na inovácie a ak nevedie k vytláčaniu súkromných iniciatív alebo k nekalej hospodárskej súťaži.

26. Vademecum o inováciách Komisie ukázalo, že už existuje viacero možností, ako poskytovať pomoc zameranú na zlyhania trhu, ktoré bránia inovačným činnostiam, ale že pravidlá by sa napriek tomu mohli zlepšiť. Budú sa analyzovať aj ďalšie možnosti, aby sa pokryli opatrenia, ktoré môžu podporiť inovácie v spoločnom záujme. Osobitná pozornosť sa bude napríklad venovať špecifickej situácii malých a stredných podnikov, úlohe sprostredkovateľov (napr. skupinám, technickým centrám) a špičkovým výskumníkom pracujúcim v oblasti inovácií. Po revízii príslušných pravidiel sa urobia v oznámení navrhnuté špecifické zmeny a doplnky.

27. Komisia okrem toho upraví rámec Spoločenstva pre výskum a vývoj vzhľadom na lisabonské a barcelonské ciele. Toto preskúmanie by malo lepšie zohľadniť priority politiky Spoločenstva v oblasti výskumu a vývoja, ako je podpora cezhraničnej spolupráce vo výskume, verejno-súkromných výskumných partnerstiev, šírenie výsledkov výskumu a významných výskumných projektov v spoločnom európskom záujme. Štátna pomoc výskumu a vývoju by mohla členským štátom umožniť, aby sa zamerali na zlyhania trhu a vytvorili pre priemysel správnu motiváciu, aby viac investoval do výskumu a vývoja. Komisia založí preskúmanie tohto rámca na prístupe, ktorý lepšie odráža interaktívny proces priemyselných inovácií, v ktorom sa môže zohľadniť aj nepretržitá spätná väzba z trhom.

28. V tomto rámci by sa mal zohľadniť aj vzrastajúci význam verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a vývoja. Mal by obsahovať najmä príslušné ustanovenia o spoločnom výskume, vrátane vlastníctva práv duševného vlastníctva spojených s takýmito projektmi, prístupu k nim a ich využívania. Počas preskúmavania sa bude musieť okrem toho zvážiť aj potreba pomoci pri šírení výsledkov výskumu. Komisia tiež zváži, či by sa nemal rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto rámca tak, aby pokrýval tie druhy pomoci v prospech určitých inovačných činností, ktoré zatiaľ nie sú pokryté existujúcimi usmerneniami ani nariadeniami, čím sa vytvorí rámec pre výskum, vývoj a inovácie . Naviac, ak bude Komisia môcť na základe skúseností stanoviť jasné a všeobecne zlučiteľné kritériá, vyjme určité opatrenia pomoci z povinnosti oznámiť ich Komisii.

II.2 Vytvorenie lepšieho podnikateľského prostredia a stimulovanie podnikania

29. Urýchlene treba konať v zlepšovaní podnikateľského prostredia, najmä znižovaním celkového administratívneho zaťaženia, zjednodušením a zvýšením kvality právnych predpisov, umožnením rýchlejšieho zakladania nových podnikov a vytvorením prostredia, ktoré viac podporuje podnikanie.

30. S cieľom umožniť rýchlejšie zakladanie nových podnikov, Komisia preskúma oznámenie o rizikovom kapitále . Cieľom preskúmania bude prispieť ku kultúre podnikania a ďalšej stimulácii investovania formou rizikového kapitálu, najmä v prospech novozaložených a mladých, inovačných malých a stredných podnikov (MSP) v prípadoch, keď sa tým môže účinne vyriešiť konkrétne zlyhanie trhu. Komisia sa sústredí najmä na potrebu ďalšieho zvyšovania flexibility pravidiel, aby zohľadnila rozmanitosť, predovšetkým pokiaľ ide o úroveň limitov povolených investícií, pri ktorých sa predpokladá existencia tzv. „nedostatku vlastného imania“.

II.3 Investície do ľudského kapitálu

31. Kľúčovými cieľmi Spoločenstva sú dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti, trvalo udržateľný hospodársky rast a ekonomická a sociálna súdržnosť. Európska stratégia zamestnanosti, ktorá je základným kameňom obnovenej lisabonskej stratégie, podporuje vysokú úroveň zamestnanosti spolu s kvalifikovanou, odborne pripravenou a prispôsobivou pracovnou silou. Vyžaduje si to značné investície do ľudského kapitálu. V tomto kontexte by štátna pomoc mohla byť opodstatnená, ak je potrebná na zabezpečenie správnej motivácie pre zamestnávateľov, aby prijímali viac pracovníkov, najmä takých, ktorí majú ťažkosti s prístupom na trh práce a s udržaním sa na ňom, a aby pracovníkom zabezpečovali primeranú odbornú prípravu. Posilnenie prispôsobivosti, zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov a celých podnikov a zvyšovanie kvality opatrení zameraných na vzdelávanie a odbornú prípravu sú okrem toho rozhodujúce pre prehĺbenie schopnosti EÚ predvídať, vyvolávať a absorbovať hospodárske zmeny prichádzajúce stále rýchlejším tempom.

32. Platnosť nariadení o skupinových výnimkách pre pomoc na odbornú prípravu a zamestnanosť sa skončí koncom roku 2006. Komisia zamýšľa zjednodušiť a konsolidovať tieto skupinové výnimky v kontexte nariadenia o všeobecnej skupinovej výnimke, pričom zohľadní vyššie uvedené princípy.

II.4 Vysokokvalitné služby vo všeobecnom hospodárskom záujme

33. Zabezpečenie efektívnych a vysokokvalitných služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme (SVHZ) je kľúčovou zložkou európskeho sociálneho štátu a je rozhodujúce pre zabezpečenie sociálnej a teritoriálnej súdržnosti, vrátane oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a kultúry, ako aj pre efektívne uplatňovanie občianstva. Vysokokvalitné SVHZ tiež prispievajú ku konkurencieschopnosti európskej ekonomiky. Členské štáty majú veľkú voľnosť pri rozhodovaní o tom, či a ako budú financovať poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme. Aby sa však predišlo narušeniu hospodárskej súťaže, poskytované kompenzácie by mali umožniť, aby poskytovanie služieb vo verejnom záujme bolo možné bez toho, aby viedlo k nadmerným kompenzáciám a k neprimeraným narušeniam hospodárskej súťaže.

34. V Bielej knihe o službách vo verejnom záujme sa oznámilo, že Komisia by prijala legislatívne texty, ktoré by poskytli viac informácií týkajúcich sa tohto princípu. Na zvýšenie právnej istoty Komisia prijme rozhodnutie na základe článku 86 ods. 3 a usmernenia, v ktorých upresní, za akých podmienok sú kompenzácie za služby vo verejnom záujme, ktoré sú štátnou pomocou, v súlade so zmluvou. V rozhodnutí Komisie by sa poskytla výnimka z oznamovacej povinnosti pre kompenzácie v malom rozsahu. Osobitné podmienky by platili pre nemocnice a spoločnosti zabezpečujúce sociálne bývanie. A konečne Komisia upraví smernicu o transparentnosti tak, aby sa zohľadnil vývoj jurisprudencie európskych súdov.

II.5 Lepšie stanovovanie priorít prostredníctvom zjednodušenia a konsolidácie

35. Na zabezpečenie lepšej správy vecí verejných a na uľahčenie poskytovania pomoci, ktoré je jasne v súlade so zmluvou, vydá Komisia nariadenie o všeobecnej skupinovej výnimke , aby sa určité kategórie pomoci vyňali z povinnosti oznámiť ich Komisii. Nariadenie bude vychádzať z princípu, že politika štátnej pomoci by sa mala zameriavať na najviac narúšajúce druhy pomoci a že by mala stanoviť jasné „kladné“ a „záporné“ priority.

36. Rada splnomocňujúcim nariadením umožnila Komisii udeliť výnimku určitým oblastiam, v ktorých Komisia môže vymedziť všeobecné kritéria zlučiteľnosti, čo by viedlo k rovnakým interpretáciám vo všetkých členských štátoch. Komisia má za určitých podmienok právomoc udeliť výnimku na pomoc týkajúcu sa MSP, výskumu a vývoja, životného prostredia, zamestnanosti, odbornej prípravy a regionálneho rozvoja. Vo všeobecnej skupinovej výnimke Komisia zamýšľa zjednodušiť a konsolidovať existujúce skupinové výnimky (odborná príprava, MSP a zamestnanosť) a začleniť širšiu škálu výnimiek , najmä pokiaľ ide o pomoc na podporu MSP a výskumu a vývoja. Kategórie pomoci, ktoré možno jasne definovať, môžu patriť do pôsobnosti nariadenia o skupinovej výnimke, zatiaľ čo pre niektoré formy pomoci, ktoré nie je možné vopred presne definovať, môžu byť flexibilnejším nástrojom usmernenia.

37. Komisia zváži aj začlenenie niektorých kategórií pomoci, ako je štátna pomoc pre regióny a životné prostredie a pomoc na záchranu malých a stredných podnikov (SMP), pričom sa bude zaoberať problémami, ktoré vznikajú kumulovaním rôznych druhov pomoci. Komisia tiež na základe ekonomickej analýzy a skúseností zváži udelenie výnimky na väčšie sumy pomoci ako v súčasnosti. Uskutoční sa to však iba za podmienky, že členské štáty budú zodpovednejšie pri dosahovaní súladu s pravidlami a kritériami stanovenými v skupinových výnimkách.

38. Okrem toho sa zvýši limit, do ktorého môžu členské štáty poskytovať pomoc de minimis bez ďalších osobitných požiadaviek, aby sa zohľadnil vývoj ekonomiky.

II.6 Cielená politika regionálnej pomoci

39. Ako sa Komisia jasne vyjadrila vo svojom oznámení na jarnom zasadaní Európskej rady, je v plnom rozsahu odhodlaná presadzovať trvalo udržateľný rozvoj, ako aj modernizáciu a ďalší rozvoj európskeho sociálneho modelu. Tento záväzok sa vzťahuje aj na politiku štátnej pomoci.

40. V tomto kontexte je významným prvkom lisabonskej stratégie najmä súdržnosť: znižovanie rozdielov medzi regiónmi Európy je faktorom stability a obrovským potenciálom pre hospodársky rast. Posledné rozšírenia ukázali, že medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi existuje priestor pre obojstranne prospešný rozvoj. Politika štátnej pomoci môže prispieť k takémuto kladnému výsledku tým, že bude predchádzať škodlivým pretekom medzi regiónmi v získavaní dotácií a vytváraním správnych stimulov pre hospodársky rast a zamestnanosť v najviac zaostávajúcich regiónoch aj inde.

41. Politiku regionálnej pomoci Komisie treba aktualizovať, aby sa zohľadnilo sedem rokov, ktoré uplynuli od prijatia posledných usmernení v roku 1998, najmä rozšírenie. Komisia začala preskúmavanie Usmernení Spoločenstva o regionálnej pomoci (alebo „RAG“) a má úmysel začleniť do nich Multisektorový rámec regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty . V tomto preskúmaní sa zohľadní tretia kohézna správa, v ktorej sa navrhuje organizovať v budúcnosti kohéznu politiku zameranú na tri hlavné ciele: a) konvergenciu, b) regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť a c) európsku teritoriálnu spoluprácu. Tieto ciele podporujú aj návrhy Komisie na nariadenia týkajúce sa štrukturálnych fondov.

42. Vzhľadom na potrebu využívať investičnú pomoc pre veľké firmy s mierou, aby sa zachovala jej účinnosť pri podpore celkovej a dlhodobej konkurencieschopnosti znížením rozdielov medzi regiónmi, tento druh pomoci by sa mohol sústreďovať najmä na najzaostávajúcejšie regióny.

43. Regionálnu pomoc treba vidieť v kontexte ďalších možností poskytovania pomoci na horizontálne účely, ktoré sa predpokladajú v tomto oznámení, najmä na pomocné opatrenia, ktoré sú priamejšie spojené s uskutočňovaním lisabonského programu. Bude potrebné preskúmať, či a do akej miery by sa mali dodržiavať regionálne bonusy prítomné v súčasných textoch o horizontálnej pomoci.

44. Komisia tiež preskúma, aké úrovne pomoci môžu byť odôvodnené mimo najmenej rozvinutých oblastí, aké by mali byť rozdiely v pomoci, ktoré kategórie podnikov by mali dostávať aké kategórie pomoci. Toto všetko by malo dať členským štátom dostatočnú flexibilitu pri rozvíjaní politík na vnútroštátnej úrovni s cieľom podporiť regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť a európsku teritoriálnu spoluprácu, pričom sa bude súčasne plniť aj celkový cieľ, ktorým je „menšia a lepšie zacielená pomoc“.

II.7 Podpora trvalo udržateľného rozvoja z hľadiska životného prostredia

45. Ochrana životného prostredia je sama osebe základom. Pre Európu môže byť aj zdrojom konkurenčnej výhody tým, že poskytuje príležitosti pre inovácie, nové trhy a vyššiu konkurencieschopnosť prostredníctvom efektívnosti zdrojov a investícií.

46. Usmernenia Komisie o štátnej pomoci ochrane životného prostredia sú platné do roku 2007.V roku 2005 Komisia začne uvažovať o spôsoboch a prostriedkoch, ako lepšie pristupovať k výzvam a príležitostiam, ktoré trvalo udržateľný rozvoj vytvára, ako sa uvádza v lisabonskej stratégii a v stratégii trvalo udržateľného rozvoja, najmä s cieľom zabezpečiť úplnú internacionalizáciu nákladov na ochranu životného prostredia. Komisia sa predovšetkým pokúsi podnietiť ekologické inovácie a zvýšenie produktivity prostredníctvom ekologickej účinnosti v súlade s akčným plánom pre environmentálne technológie (ETAP). Určité opatrenia by sa tiež mohli v rámci všeobecnej skupinovej výnimky vyňať z povinnosti oznamovať pomoc.

II.8 Vytváranie moderných dopravných a energetických infraštruktúr a infraštruktúr pre informačné a komunikačné technológie

47. Lisabonský akčný plán zdôrazňuje, že moderné dopravné a energetické infraštruktúry a infraštruktúry pre informačné a komunikačné technológie na celom území EÚ sú predpokladom využitia výhod obnovenej a posilnenej lisabonskej stratégie. Preto vyzýva členské štáty, aby splnili svoje záväzky týkajúce sa investícií do dopravných a energetických sietí. Členské štáty sa pri výstavbe infraštruktúr stále viac spoliehajú na verejno-súkromné partnerstvá. Je teda dôležité, aby boli jasné pravidlá poskytovania štátnej pomoci verejno-súkromným partnerstvám. Povedané všeobecnejšie, v dôsledku nedávneho otvorenia predtým štátom kontrolovaných trhov sa verejné subjekty stále viac angažujú na viacerých trhoch. Toto môže spôsobiť právne problémy súvisiace s uplatniteľnosťou pravidiel štátnej pomoci. Komisia zváži potrebu vydania usmernenia v tejto oblasti.

III. Modernizácia metód a postupov štátnej pomoci

III.1 Lepšie riadenie – spoločná zodpovednosť s členskými štátmi

48. V súčasnosti má politika štátnej pomoci určité nedostatky v metódach a postupoch , ktoré sa dajú pozorovať v zdĺhavom prístupe k jednotlivým prípadom. Dôvody tohto omeškania spočívajú do istej miery v mnohých záväzných požiadavkách v procesnom nariadení Rady (ES) č. 659/1999 (napr.: požiadavky na jazykové znenia a na uverejnenie), a ak sa nič nepodnikne, tento časový rámec sa vzhľadom na rozšírenie pravdepodobne ešte predĺži. Dlhšie časové rámce sú jasne neprijateľným riešením, ak sa berie do úvahy, že dĺžka konania by mohla byť na úkor zabezpečenia účinnej kontroly pri dodržiavaní práv tretích strán.

49. V prípadoch, keď to je v rozsahu pôsobnosti existujúcich procesných nariadení možné, Komisia v krátkom čase zdokonalí svoj vnútorný postup a administratívu a zvýši účinnosť, vykonávanie a monitorovanie. Keďže úspech bude závisieť aj od postupov v členských štátoch, aj oni by mali vyvinúť úsilie na zvýšenie účinnosti, transparentnosti a implementácie politiky štátnej pomoci.

50. Komisia po konzultáciách s členskými štátmi, ako aj s verejnosťou o tom, ako zlepšiť postupy spravovania kontroly štátnej pomoci zváži vydanie usmernení o osvedčených postupoch . Pokúsi sa najmä zaviesť predvídateľnejšie časové harmonogramy; jasné medzistupne postupu a zabezpečiť vyššiu transparentnosť tým, že poskytne viac informácií na internete. Komisia tiež skráti lehoty tým, že podporí kvalitnejšie oznámenia a bude odrádzať od neúplných oznámení systematickým používaním príkazov na poskytnutie informácií, ktorými sa žiada, aby členské štáty poskytli v určitej lehote úplné informácie.

51. Hoci má Komisia právomoc prijímať podrobné pravidlá o štátnej pomoci, úspešná implementácia týchto pravidiel a postupov vo veľkej miere závisí od členských štátov. V kontexte rozšírenia kontrolu opatrení štátnej pomoci vykonali funkčne nezávislé monitorovacie úrady v nových členských štátoch. Bola to cenná skúsenosť, ktorá by sa mala zohľadniť pri posudzovaní ďalšej spolupráce medzi Komisiou a všetkými členskými štátmi. V tomto kontexte Komisia vyhodnotí, či by nezávislé orgány v členských štátoch mohli zohrať istú rolu a uľahčiť Komisii jej úlohu pri vykonávaní štátnej pomoci (odhaľovanie a predbežné spätné vymáhanie nezákonne poskytnutej pomoci, výkon rozhodnutí o vymáhaní).

III.2 Menej byrokracie a lepšie zacielené vykonávanie a monitorovanie

52. Očakáva sa, že usmernenia o osvedčených postupoch spolu so všeobecnou skupinovou výnimkou, ako aj vyšší limit de minimis skrátia časové obdobie, v rámci ktorého Komisia príjme rozhodnutia, a znížia aj administratívne zaťaženie členských štátov. Ale členské štáty by sa mali aktívnejšie angažovať pri zabezpečovaní dodržiavania podmienok na udelenie výnimky v plnom rozsahu a uchovávania údajov v súlade s príslušnými pravidlami, aby Komisia mohla v prípade pochybností alebo sťažností overiť súlad.

53. Účinnosť a vierohodnosť kontroly štátnej pomoci predpokladá správne vykonávanie rozhodnutí Komisie, najmä pokiaľ ide o spätné vymáhanie nezákonne poskytnutej a nezlučiteľnej štátnej pomoci. Nedávne skúsenosti ukázali, že členské štáty neuspokojivo implementujú rozhodnutia o spätnom vymáhaní a naviac, že členské štáty niekedy nesprávne implementujú podmienečné alebo kladné rozhodnutia. Komisia sa preto bude:

- snažiť o dosiahnutie rýchlejšieho a účinnejšieho vykonávania rozhodnutí o vymáhaní, čím sa zaistí rovnosť zaobchádzania zo všetkými príjemcami. Z tohto dôvodu bude Komisia dôslednejšie monitorovať výkon rozhodnutí o vymáhaní zo strany členských štátov. Vymáhanie sa musí uskutočniť v súlade s vnútroštátnymi postupmi. Ak sa však zdá, že sa vymáhanie neuskutočňuje okamžite a účinným spôsobom, Komisia bude aktívnejšie stíhať nesúlad podľa článku 88 ods. 2 a článkov 226 a 228 zmluvy;

- požadovať väčšiu transparentnosť všeobecných princípov kontroly štátnej pomoci a zváži vytvorenie siete úradov pre štátnu pomoc alebo kontaktných bodov, aby sa zjednodušil tok informácií a výmena osvedčených postupov;

- podporovať presadzovanie, znalosť a pochopenie kontroly štátnej pomoci na všetkých úrovniach, aby pomohla úradom poskytujúcim pomoc navrhnúť opatrenia, ktoré sú v súlade s pravidlami zmluvy.

54. Komisia vystupňuje monitorovanie súladu členských štátov s podmienkami ustanovenými v rozhodnutiach o štátnej pomoci, vrátane dodržiavania ustanovení v nariadeniach o všeobecných skupinových výnimkách. Bude tiež povzbudzovať členské štáty, aby sa podieľali na vypracúvaní porovnávacích ukazovateľov, pomocou ktorých sa overí, či štátna pomoc plní svoj cieľ, a či je tým najlepším spôsobom štátnej intervencie pre ktorýkoľvek stanovený cieľ. Dá sa to dosiahnuť v partnerstve s vnútroštátnymi audítorskými orgánmi.

55. Komisia sa tiež bude angažovať pri presadzovaní toho, aby zainteresované strany zabezpečili úplné dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci. Článok 88 ods. 3 má priamy účinok a dáva vnútroštátnym súdom právomoc pozastaviť a predbežne spätne vymáhať pomoc poskytnutú nezákonne predtým, ako ju schváli Komisia. Väčšiu disciplínu v oblasti štátnej pomoci by teda mohli zabezpečiť napríklad súkromnoprávne spory pred vnútroštátnymi súdmi. Posilniť by sa malo aj právne povedomie podnikových audítorov, vnútroštátnych regulátorov trhu a vnútroštátnych audítorských orgánov. Z tohto dôvodu Komisia začala s vypracúvaním štúdie zameranej na dva hlavné aspekty vynucovania právnych predpisov o štátnej pomoci na vnútroštátnej úrovni; konkrétne na úlohu vnútroštátnych súdov pri ochrane práv prenesených na zainteresované strany, najmä súťažiteľov medzi prijímateľmi nezákonne poskytnutej pomoci a vykonávania záporných rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni, najmä tých, ktoré zaväzujú na spätné vymáhanie pomoci.

56. Jednou z ďalších oblastí, v ktorej by vnútroštátne súdy mohli zohrávať väčšiu rolu, je kontrola toho, či opatrenia, ktoré by mali spadať do skupinovej výnimky alebo do limitu de minimis a ktoré by sa teda nemali oznamovať Komisii, skutočne spĺňajú požadované kritériá. V prípade potreby Komisia zváži preskúmanie oznamu o spolupráci medzi vnútroštátnymi súdmi a Komisiou v oblasti štátnej pomoci, najmä pokiaľ ide o rozšírenie rozsahu jeho pôsobnosti na iné vnútroštátne orgány.

III.3 Prispôsobenie procesných pravidiel pre rozšírenú Európsku úniu

57. Komisia zhodnotí všetky možné riešenia na zníženie administratívnych nákladov a zdokonalenie procesných pravidiel s osobitným zacielením na skrátenie časovej lehoty na spracovanie prípadov, v ktorých Komisia začala konanie; na poskytnutie jasnej motivácie na splnenie povinnosti oznámiť opatrenia pomoci a na dosiahnutie ich vyššej účinnosti, lepšieho monitorovania a vykonávania. V tomto kontexte Komisia zamýšľa predložiť v roku 2007 konzultačný dokument, ktorý prediskutuje s členskými štátmi a ktorý by mohol viesť k návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (procesné nariadenie) .

58. Na zváženie sú napr. tieto možnosti:

- – Úspora času a zvýšenie transparentnosti , Komisia by sa tiež mohla zaviazať, že ukončí svoje skúmanie v kratšom časovom rámci za predpokladu, že členské štáty zabezpečia dobrú spoluprácu, že sa v prípade pochybností začnú konania a že sa prijmú záporné rozhodnutia, ak sa do stanoveného termínu nepredložia všetky dôležité informácie. Okrem toho by sa mohli preskúmať administratívne postupy a jazykové problémy, ako sú napr. požiadavky na preklad.

- Zabezpečenie riadneho oznámenia opatrení pomoci , rozsah pôsobnosti príkazu na spätné vyplatenie by sa mohol rozšíriť tak, aby sa uplatnilo systematické prechodné spätné vyplácanie neoznámenej pomoci a aby sa mohol pre členské štáty zaviesť nejaký druh odradzovacieho mechanizmu pre opatrenia, ktoré neboli oznámené. Mohlo by sa napríklad pravidelne vykonávať preskúmavanie záznamov členských štátov o oznámeniach. Keď sa zdá, že členský štát riadne neoznamuje svoju štátnu pomoc, mohla by Komisia začať konanie pre porušenie podľa článkov 226 a 228 zmluvy a uplatniť sankcie.

- Dosiahnutie väčšej účinnosti , diskusia o vhodných opatreniach a ich návrh by mohli byť formulované presnejšie. Komisia by tiež mohla podnietiť konzultácie účastníkov trhu a zbieranie dôležitých informácií z oblasti prostredníctvom nových nástrojov, ktoré poskytujú ďalšie vyšetrovacie právomoci. Očakávať by sa mohol aj písomný postup pre Poradný výbor pre štátnu pomoc.

59. Komisia ďalej zhodnotí potrebu rozšírenia rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 994/98, ktoré umožňuje Komisii poskytovať skupinové výnimky na ďalšie druhy opatrení, napr. na pomoc pri zachovávaní kultúrneho dedičstva. V tomto kontexte Komisia zamýšľa objasniť úlohu a používanie skupinových výnimiek a usmernení a zváži možnosť dať skupinovým výnimkám nielen tie pozitívne účinky, ktoré už majú, ale v niektorých prípadoch aj negatívny účinok. To by znamenalo, že niektoré kritériá pre vyňatie z oznamovacej povinnosti by boli zároveň kritériami zlučiteľnosti pomoci, čím by sa vnútroštátnej jurisdikcii umožnilo uplatniť skupinové výnimky priamo nielen vyhlásením zlučiteľnosti, ale aj nezlučiteľnosti určitej pomoci.

III.4 Podrobné preskúmanie ostatných dokumentov

60. Komisia zvážila potrebu preskúmať každý jednotlivý dokument Komisie týkajúci sa poskytovania štátnej pomoci. V poslednom štádiu reformy sa Komisia v prípade potreby zameria na preskúmanie zostávajúcich dokumentov, aby sa vo všetkých nástrojoch štátnej pomoci jednotne a dôkladne uplatňovali rovnaké pravidlá.

61. V tomto zmysle Komisia preskúma oznámenie o krátkodobom poistení vývozných úverov a metodiku výpočtu referenčných sadzieb a sadzieb v prípadoch spätného vymáhania. Pred uplynutím doby platnosti nových usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu uverejnených v roku 2004, ktorá je do roku 2009, začne Komisia uvažovať o potrebe zmeniť niektoré existujúce ustanovenia v týchto usmerneniach. Zohľadní konkrétne zmeny a doplnky politiky regionálnej pomoci, vzťah s rôznymi vnútroštátnymi postupmi v prípade insolventnosti a pravidlá sociálnej ochrany pracovníkov spoločností, ktoré sa reštrukturalizujú.

62. Médiá, audiovizuálne služby, tvorivé odvetvia a oblasť kultúry ako celok majú vysoký potenciál v oblasti inovácií, konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest. Zohrávajú tiež kľúčovú úlohu pri zachovávaní a podpore bohatej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v EÚ. Pri hodnotení problematiky štátnej pomoci v týchto odvetviach Komisia v plnom rozsahu zohľadňuje príslušné ustanovenia zmluvy (najmä články 151 ods. 4 a 87 ods. 3 písm. d) a protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, ktorý je prílohou k Amsterdamskej zmluve, a reaguje na osobitné verejné záujmy spojené s týmito činnosťami. Vo vzťahu k tomu opätovne preverí svoje oznámenie o uplatnení pravidiel štátnej pomoci v prípade verejnoprávneho vysielania . Najmä v súvislosti s rozvojom nových digitálnych technológií a internetových služieb sa objavili nové otázky týkajúce sa rozsahu činností verejnoprávneho vysielania. Zváži aj preskúmanie oznámenia o určitých právnych aspektoch týkajúcich sa kinematografických a iných audiovizuálnych diel (oznámenie o kinách) . Na základe svojich skúseností v tejto oblasti by Komisia okrem toho mohla požiadať Radu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti splnomocňujúceho nariadenia, aby aj kiná mohli využívať skupinovú výnimku .

63. Komisia sa okrem toho bude ďalej podieľať na širších úvahách o spôsoboch, akými sa štátna pomoc poskytuje podnikom. Niektoré opatrenia pomoci sú transparentnejšie ako iné; niektoré sú presnejšie zamerané na konkrétne ciele. To vyvoláva otázky o účinnosti a rušivých účinkoch rôznych foriem pomoci. Preto Komisia vydá konzultačný dokument o prvku pomoci pri rôznych formách pomoci , aby zistila názory členských štátov a podnikov. Konzultácia by mohla určiť, či by Komisia mala byť systematicky prísnejšia k určitým formám pomoci ako k ostatným.

64. Na doplnenie tohto všeobecného zamyslenia Komisia opätovne preverí svoj oznam o štátnej pomoci formou záruk , aby využila s ním spojené skúsenosti a posúdila, či by sa súčasné pravidlá a kritériá mali zmeniť a doplniť. V tom istom kontexte Komisia posúdi opätovné preverenie svojho oznamu o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v prípade opatrení týkajúcich sa priameho zdanenia podnikateľskej činnosti uverejneného v roku 1998, aby posúdila najmä to, či sa má jeho pôsobnosť rozšíriť na nepriame zdanenie.

65. A nakoniec Komisia rozhodne, či je ešte potrebný rámec pre štátnu pomoc pre výstavbu lodí , alebo či sa toto odvetvie môže spravovať horizontálnymi pravidlami.

66. Po dosiahnutí dohody o novom nariadení Rady o rozvoji vidieka, ktoré sa očakáva v júni 2005, Komisia preskúma súčasné osobitné pravidlá pre štátnu pomoc v odvetví poľnohospodárstva . Predbežné návrhy sa predložia načas, aby sa mohli formálne prijať v roku 2006 a uplatňovať od 1. januára 2007.

III.5 Zavedenie a zhodnotenie nových postupov do budúcnosti

67. Po ukončení dôkladného preskúmania štátnej pomoci Komisia vykoná hodnotenie, aby sa uistila, že nové pravidlá a postupy politiky štátnej pomoci správne fungujú v prospech európskych občanov. V prípade potreby sa navrhnú nové riešenia.

68. Na obrázku 1 je prehľadný orientačný plán na roky 2005 - 2009 s predbežným rozdelením do troch štádií.

Obrázok 1: Plán 2005 – 2009 (orientačný)

Úpravy | 2005/2006 | 2007/2008 | 2009 |

Podstata | Orientačný plán reformy štátnej pomoci 2005-2009 Usmernenia o regionálnej pomoci Všeobecná skupinová výnimka (MSP, zamestnanosť, odborná príprava, výskum a vývoj, de minimis, regionálny rozvoj, životné prostredie) Oznámenie o úrokových sadzbách Usmernenia pre výskum, vývoj a inovácie Oznámenie o krátkodobom poistení úverov Oznámenie o rizikovom kapitále Rozhodnutie a usmernenia o službách vo všeobecnom hospodárskom záujme a smernica o transparentnosti Usmernenia o životnom prostredí Rámec pre štátnu pomoc pre výstavbu lodí | Hodnotenie/úprava usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Oznam o štátnej pomoci formou záruk Oznámenie o priamom zdanení podnikateľskej činnosti Oznámenie o štátnej pomoci pre verejnoprávne vysielanie Ďalšie možnosti skupinových výnimiek | Zhodnotenie reformy a preskúmanie existujúcich pravidiel štátnej pomoci |

Konzultačné dokumenty | Oznámenie o inováciách | Konzultačný dokument o možnosti úpravy nariadenia Rady (ES) č. 659/99. Konzultačný dokument o rôznych formách pomoci |

Postup | Usmernenia o osvedčených interných postupoch Podpora presadzovaniu štátnej pomoci. Zvýšené monitorovanie rozhodnutí a spätného vymáhania Možnosť návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 994/98 (splnomocňujúce nariadenie) | Možnosť návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 659/99 (procesné nariadenie) Oznam o spolupráci medzi vnútroštátnymi súdmi a Komisiou v oblasti štátnej pomoci |

69. Na obrázku 2 je prehľad očakávaných veľkých zmien štruktúry pravidiel štátnej pomoci.

Obrázok 2: OČAKÁVANÉ VEĽKÉ ZMENY ŠTRUKTÚRY

[pic]

* * *[pic][pic][pic]