Brusel, 17.02.2005

KOM(2005) 50 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o fungovaní spoločnej organizácie trhu s banánmi

OBSAH

Úvod 3

1. Štruktúra a implementácia SOT s banánmi 3

1.1. Organizácie producentov 3

1.2. Kompenzačná pomoc 3

1.3. Štrukturálne opatrenia 5

1.4. Obchod s tretími krajinami 5

1.4.1. Dovozný režim (EU-15) 5

1.4.2. Používanie licencií a operátori v (EÚ-15) 6

1.4.3. Prechodné opatrenia v dôsledku rozšírenia (EÚ-10) 6

1.4.4. Rokovania podľa článkov XXIV.6 a XXVIII GATT 7

2. zvláštny rámec pomoci tradičným dodávateľom banánov z krajín AKT 7

3. Trhové trendy 7

3.1. Dodávky na trh Spoločenstva 7

3.1.1. Produkcia EÚ 7

3.1.2. Dovoz do EÚ 8

3.1.3. Ceny 8

ÚVOD

Článok 32 nariadenia Rady (EHS) č. 404/93 o spoločnej organizácii trhu s banánmi[1] stanovuje, že najneskôr 31. decembra 2004 musí Komisia predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade o fungovaní organizácie spoločného trhu (SOT) s banánmi. Táto vecná správa poskytuje prehľad fungovania SOT s banánmi od roku 1999.

V súčasnosti prebieha podrobné hodnotenie implementácie SOT od roku 1993 a dokončené bude v druhom štvrťroku roka 2005. Komisia sa zároveň zapojila do rokovaní podľa článku XXVIII GATT, aby zaviedla režim „len sadzieb“ pre dovozy banánov najneskôr od 1. januára 2006.

Na základe výsledkov hodnotenia Komisia prehĺbi debatu s inštitucionálnymi, ekonomickými a sociálnymi partnermi o možných zlepšeniach SOT. Vhodné návrhy by mohli byť predložené po tejto debate Európskemu parlamentu a Rade.

1. ŠTRUKTÚRA A IMPLEMENTÁCIA SOT S BANÁNMI

Spoločná organizácia trhu s banánmi bola vytvorená nariadením Rady (EHS) č. 404/93[2], ktoré bolo prijaté 13. februára 1993 ako súčasť vytvárania spoločného trhu. Pokrýva spoločné kvalitatívne a marketingové normy, organizácie producentov, pomoc producentom Spoločenstva a obchod s tretími krajinami. SOT s banánmi rokmi prešiel niekoľkými úpravami, najmä v roku 1998 a 2001, hlavne vo vzťahu k dovoznému režimu.

1.1. Organizácie producentov

21 existujúcich producentských organizácií združuje všetkých producentov Spoločenstva, pričom sú rozložení nasledovne:

Kanárske ostrovy | 5 |

Guadeloupe | 2 |

Martinik | 4 |

Madeira | 2 |

Azory | 5 |

Algarve | 1 |

Kréta | 1 |

Lakónia | 1 |

[Cyprus | 1 bude vytvorená]. |

Minimálna veľkosť organizácie, pokiaľ ide o počet producentov a množstvo obchodovaných banánov, sa líši podľa funkcie výrobnej štruktúry produkujúceho regiónu.

1.2. Kompenzačná pomoc

Kompenzačná pomoc sa vypočítava na základe rozdielu medzi:

- „paušálnym referenčným príjmom“ za banány vyprodukované a uvádzané na trh v rámci Spoločenstva a

- „priemerným príjmom z produkcie“ získaným na trhu Spoločenstva počas každého roka za banány vyprodukované a uvedené na trh v rámci Spoločenstva.

Pôvodný paušálny referenčný príjem bol určený pre banány z baliarne na základe informácií o priemerných cenách zaznamenaných v roku 1991. Následne bol zvýšený o 5% v roku 1998 a až o 8% od roku 1999 v dôsledku Poľnohospodárskej rady z júna 1998. Súčasná úroveň predstavuje 64,03 EUR na 100 kilogramov.

Maximálne množstvo banánov Spoločenstva, na ktoré je možné uplatniť systém kompenzačnej pomoci je pevne stanovené vo výške 867 500 ton. Maximálne množstvo je rozdelené pre každý región producenta v Spoločenstve nasledovne:

Kanárske ostrovy | 420 000 t |

Guadeloupe | 150 000 t |

Martinik | 219 000 t |

Madeira, Azory a Algarve | 50 000 t |

Kréta a Lakónia | 15 000 t |

Cyprus | 13 500 t. |

V roku 2001 Rada zaviedla ustanovenie[3], ktoré oprávňuje členské štáty neposkytnúť kompenzačnú pomoc produkcii banánov pochádzajúcej z nových plantáží. Toto ustanovenie môže byť uplatnené, keď sa členský štát domnieva, že existuje riziko pre trvalo udržateľný rozvoj produkčných oblastí, s konkrétnym odkazom na ochranu životného prostredia, ochranu pôdy a charakteristické črty krajiny. Rozhodnutie Komisie z 31. mája 2002[4] povolilo Španielsku zaviesť dočasné opatrenie, ktorým sa na trh uvádzaná produkcia z nových banánových plantáží vysadených 1. júna 2002 alebo neskôr vylučuje z kompenzačnej pomoci.

Rozpočtové výdavky EÚ v rámci kompenzačnej pomoci sa líšia podľa vývoja trhových cien získaných producentmi Spoločenstva a od množstiev ponúkaných na trhu v uvedenom roku. Priemerné ročné výdavky v období rokov 1999–2003 predstavujú 249 miliónov EUR.

Doplnková pomoc bola poskytnutá producentským regiónom, ak ich priemerný produkčný príjem bol aspoň o 10% nižší ako priemerný príjem Spoločenstva. Vo všeobecnosti, s cieľom podporiť trhovo orientovaný prístup producentmi Spoločenstva, výška poskytnutej doplnkovej pomoci je nepriamo úmerná rozdielu medzi regionálnou cenou a cenou Spoločenstva.

Podrobné hodnotenie fungovania a rentability vnútorného režimu, vrátane možných nedostatkov pri jeho uplatňovaní, sa bude realizovať v rámci hodnotenia SOT, ktoré práve prebieha.

Podrobné údaje o výške „základnej“ kompenzačnej pomoci a doplnkovej pomoci, ako aj o rozpočtových výdavkoch za roky 1999–2003, sú uvedené v prílohe 1.

1.3. Štrukturálne opatrenia

Producenti banánov majú tiež nárok na štrukturálnu podporu v rámci opatrení rozvoja vidieka, všeobecne platných pre rôzne produkty a financované prostredníctvom EPUZF. Právny základ tejto podpory je nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999[5].

Na banány sa vzťahujú tri druhy opatrení pre rozvoj vidieka: investície do fariem, zlepšovanie spracovania a uvádzania poľnohospodárskych produktov na trh a agroenvironmentálne opatrenia. Takéto opatrenia boli zahrnuté do operačných programov producentských regiónov. Synergia medzi rôznymi nástrojmi pomoci Spoločenstva pre banánový sektor bude špecificky analyzovaná v rámci hodnotenia.

1.4. Obchod s tretími krajinami

1.4.1. Dovozný režim (EU-15)

Dovozný režim prešiel dvoma významnými úpravami v roku 1998 a v roku 2001.

Reforma z roku 1998 bola ustanovená v nariadení Rady (ES) č. 1637/98 z 28. júla 1998[6] a implementovaná nariadením Komisie (ES) č. 2362/98 z 28. októbra 1998[7]. Upravený režim je platný od 1. januára 1999. Od rozdelenia operátorov na základe kategórie a funkcie sa upustilo a namiesto neho sa používa jediné rozdelenie na „tradičných operátorov“ a „nových operátorov“. Nový operátori mali prístup k väčšiemu podielu colnej kvóty – 8% namiesto prvotných 3,5%. Prídely „tradičných operátorov“ boli stanovené na základe posledných „skutočných dovozov“, teda prepustenie do voľného obehu a úhrada dovozného cla. Licencie by sa mohli používať pri dovoze banánov z Latinskej Ameriky a banánov z krajín AKT (princíp „spoločného hrnca“).

V januári 2001 sa Rada rozhodla, že najneskôr v januári 2006[8] sa musí zaviesť dovozný režim „len sadzieb“. V súlade s dojednaniami uzatvorenými medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými a Ekvádorom v apríli 2001 sa od 1. júla 2001 v súčasnosti uplatňuje dočasný režim prostredníctvom dovozných licencií. Zrieknutie sa práv článkov I a XIII GATT získané v novembri 2001 umožnili vyhradiť kvótu C (750 000 ton) pre krajiny AKT a uplatňovať nulové clo na banány z krajín AKT dovezené v rámci troch colných kvót A/B a C. Za týmto účelom bola spoločná organizácia trhu zmenená a doplnená nariadeniami Rady č. 216/2001 z 25. januára 2001 a č. 2587/2001 z 19. decembra 2001[9]. Implementačné pravidlá boli prijaté nariadením Komisie (ES) č. 896/2001 zo 7. mája 2001[10].

Uplatňujú sa nasledovné tri colné kvóty:

- Kvóta A: 2 200 000 ton pri viazanej colnej sadzbe vo výške 75 EUR/t (0 pre banány z krajín AKT),

- Kvóta B (autonómne colné kvóty): 453 000 ton pri colnej sadzbe vo výške 75 EUR/t (0 pre banány z krajín AKT),

- Kvóta C: 750 000 ton pri colnej sadzbe vo výške 0 EUR/t (vyhradené pre banány z krajín AKT).

Kvóty A a B sú otvorené pre banány akéhokoľvek pôvodu, kvóta C je vyhradená pre krajiny AKT. Dovozy banánov mimo kvóty podliehajú clu vo výške 680 EUR/t a banány z krajín AKT ťažia z colnej preferencie vo výške 300 EUR/t.

83% z množstiev dostupných v rámci kvóty A/B je vyčlenených pre „tradičných operátorov“ a 17% pre „netradičných operátorov“. V rámci kvóty C sú vyššie uvedené percentuálne podiely v uvedenom poradí 89% a 11%.

Ujednania o dovozných licenciách pre tradičných operátorov sú riadené na základe historických referencií. Referenčné množstvo pre každého tradičného operátora je určené na základe priemeru jeho primárnych dovozov počas rokov 1994, 1995 a 1996, ktoré sa zohľadnili pre rok 1998. Aby sa údaje aktualizovali, referenčné množstvá pre tradičných operátorov na rok 2004 a rok 2005 sa vypočítavajú na základe používania dovozných licencií v roku 2002 a v roku 2003 v uvedenom poradí.

1.4.2. Používanie licencií a operátori v (EÚ-15)

Dovozy banánov do Spoločenstva sú realizované na základe dovozných licencií vydaných členskými štátmi na žiadosť registrovaných operátorov. Licencie sú platné v celom spoločenstve.

V období od januára 1999 do júna 2001 sa licencie dostupné pre banány z Latinskej Ameriky prakticky využili v celej svojej výške. Licencie pre banány pochádzajúce od tradičných dodávateľov z krajín AKT[11] neboli však plne využité. V roku 1999 využili tradiční operátori 88% licencií, ktoré mali k dispozícii, a noví operátori len 36%. V roku 2000 boli tieto údaje 84% a 46% v uvedenom poradí. V tom istom období bolo zaregistrovaných 625 tradičných operátorov, pričom počet nových operátorov sa neustále zvyšoval na 1383 v druhej polovici roka 2001.

V roku 2001, ktorý bol prechodným rokom, boli licencie využité úplne v prípade kvóty A/B. V prípade kvóty C bolo využitých 86,6%. Výkonnosť sa zlepšila v nasledovných rokoch. V roku 2002 boli licencie využité v plnej miere v prípade kvóty A/B a na 95% v prípade kvóty C. V roku 2003 boli všetky kvóty využité na 100%.

V období od júla 2001 do roku 2003 zostal počet tradičných operátorov skôr stabilný s celkovým počtom 174 tradičných operátorov v roku 2003 (147 operátorov v kvóte A/B a 26 operátorov v kvóte C).

V tom istom čase sa počet netradičných operátorov neustále zvyšoval, hlavne v kvóte C. Počet netradičných operátorov v kvóte A/B sa zvýšil zo 188 v druhej polovici roka 2001 na 220 v roku 2003. V kvóte C sa zvýšil z 37 na 79.

1.4.3. Prechodné opatrenia v dôsledku rozšírenia (EÚ-10)

Ďalšie množstvo 300 000 ton bolo pevne stanovených pre dovozy banánov do nových členských štátov na obdobie od 1. mája do 31. decembra 2004[12]. Na rok 2005 bolo dodatočné množstvo pevne stanovené na úrovni 460 000 ton[13].

Dodatočné množstvo bolo presne stanovené na prechodnej báze. Spravuje sa oddelene, avšak prostredníctvom tých istých mechanizmov a nástrojov ako v prípade colných kvót A/B a C. V žiadnom prípade by nemal byť dotknutý výsledok rokovaní WTO a je možné ho zvýšiť v prípade, že to odôvodní dopyt.

1.4.4. Rokovania podľa článkov XXIV.6 a XXVIII GATT

Dňa 19. januára 2004 ES oznámilo WTO stiahnutie harmonogramu ES, stiahnutie harmonogramov desiatich nových členských štátov a dočasné uplatňovanie harmonogramu ES pre ES-25 až do ukončenia rokovaní týkajúcich sa kompenzačnej úpravy, ako aj pripravenosti ES vstúpiť do rokovaní, s cieľom vyriešiť kompenzačné úpravy podľa článku XXIV.6 GATT. Dňa 22. marca 2004 Rada splnomocnila Komisiu, aby s obchodnými partnermi Spoločenstva viedla rokovania podľa článku XXIV.6.

Dňa 4. júna 2004 Rada splnomocnila Komisiu, aby viedla rokovania podľa článku XXVIII. Dňa 15. júla 2004 Komisia oznámila WTO svoj zámer upraviť záväzné ustanovenia pre banány v sadzbách Spoločenstva v rámci GATT. Rokovania sa začali v novembri.

2. ZVLÁšTNY RÁMEC POMOCI TRADIčNÝM DODÁVATEľOM BANÁNOV Z KRAJÍN AKT

Aby sa mohli vyriešiť problémy s konkurencieschopnosťou, ES zaviedla zvláštny rámec pomoci (ZRP) tradičným dodávateľom banánov z krajín AKT . ZRP, ktorý bol zriadený v roku 1999 nariadením Rady (ES) č. 856/1999[14] z 22. apríla 1999, sa snaží pomáhať tradičným dodávateľom banánov z krajín AKT pri ich prispôsobovaní sa meniacej sa situácii na trhu. Finančné prostriedky daného systému pomáhajú prijímajúcim krajinám zlepšiť konkurencieschopnosť ich banánových sektorov a podporovať diverzifikáciu, kde nie je zlepšenie konkurencieschopnosti banánového sektoru trvalo udržateľné.

V období 1999–2003 bolo celkovo pre prijímajúce krajiny vyčlenených 216,18 miliónov EUR. Najväčšími príjemcami finančných prostriedkov sú Náveterné ostrovy[15], pre ktoré bolo v danom období vyčlenených 51% finančných prostriedkov.

Komisia pravidelne predkladá správy o implementácii ZRP Európskemu parlamentu a Rade.

3. TRHOVÉ TRENDY

3.1. Dodávky na trh Spoločenstva

Príslušné grafické údaje sú uvedené v prílohe 2.

3.1.1. Produkcia EÚ

Celková produkcia EÚ-15 so 754 000 tonami v roku 2003 predstavuje zhruba 1% svetovej produkcie v tom istom roku (obr. 2, príloha 2).

V rokoch 1999–2003 produkcia v EÚ-15 kolísala okolo 750 000 ton a celkovo vzrástla o 3,5%. V rámci tejto lehoty sa vývoj produkcie líšil od jedného členského štátu po iný (obr. 3, príloha 2).

3.1.2. Dovoz do EÚ

Trh EÚ-15 absorbuje 4 milióny ton banánov ročne, toto číslo kolísalo a v období 1999-2003 celkovo vzrástlo o 5%. Krajiny EÚ-15 dovážajú zhruba 82% banánov spotrebovaných na ich trhu, čo je 3,4 ton (2003). Toto číslo sa skladá zo 63% „banánov z Latinskej Ameriky“, ktoré pochádzajú z Latinskej Ameriky, a z 19% banánov pochádzajúcich z krajín AKT. Zostávajúcich 18% trhového podielu pripadá na banány s pôvodom v Spoločenstve (obr. 1, príloha 2).

Podiel banánov troch rôznych pôvodov na trhu EÚ je pomerne stabilný, avšak napriek tomu, že sa súhrnné čísla výrazne nemenia, štruktúra dovozov v rámci dodávateľov banánov z Latinskej Ameriky a najmä dodávateľov banánov z krajín AKT sa mení (obr. 6, príloha 2).

Medzi dodávateľmi banánov z Latinskej Ameriky bola vždy evidentná dominancia štyroch najväčších exportérov: Ekvádor, Kostarika, Kolumbia a Panama (97% celkových dovozov banánov z Latinskej Ameriky), ostatní dodávatelia sú menej významní (obr. 4 a 7, príloha 2).

Medzi krajinami AKT sa vývoj dodávok do EÚ medzi dodávateľmi veľmi líšil. Dodávky banánov z karibskej oblasti do EÚ v rokoch 1999-2003 celkovo poklesli o 9,6% a predstavujú v súčasnosti 36,8% celkových dovozov z krajín AKT. Zníženie bolo hlavne výrazné v prípade Náveterných ostrovov, ktorých export do EÚ poklesol o 51,1%. Na druhej strane, Dominikánska republika počas toho istého obdobia zvýšila svoje vývozy do EÚ o 159% a v súčasnosti predstavuje 14% podiel z krajín AKT (6% v roku 1999). Podiel afrických krajín AKT, najmä Kamerunu, sa zvýšil v období od roku 1999 do roku 2003 o 83%, a v súčasne predstavuje 37% celkového dovozu z krajín AKT (obr. 5 a 8, príloha 2).

Z 10 nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v máji 2004 je najväčším dovozným trhom Poľsko. V roku 2003 bolo 98% banánov dovezených novými členskými štátmi z Latinskej Ameriky. Najväčší podiel na trhu vlastní Ekvádor (49%), po ktorom nasleduje Kolumbia (21%), Panama (13%) a Kostarika (12%). Banány karibského pôvodu na trhu takmer neexistujú. Podiel banánov z afrických krajín AKT je 2% (obr. 9, príloha 2).

3.1.3. Ceny

3.1.3.1. Ceny zelených banánov

Dovozné ceny CIF banánov sa v období 1999–2003 zvýšili o 8% a v roku 2003 boli na priemernej úrovni (banány z krajín AKT a banány z Latinskej Ameriky) 598 EUR za tonu (obr. 10, 11, 12 a 13, príloha 2).

3.1.3.2. Ceny žltých banánov

Veľkoobchodné ceny žltých banánov na trhu EÚ počas rokov kolísali. V období rokov 1999–2003 boli na priemernej úrovni 808 EUR za tonu (obr. 14 a 15, príloha 2)

Cenový rozdiel medzi CIF a veľkoobchodnou hodnotou banánov v období 1999–2003 bol v priemere na úrovni 28% v prípade banánov z krajín AKT a 55% v prípade banánov z Latinskej Ameriky.

ANNEX I

[pic]

ANNEX 2

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[1] Ú. v. ES L 47, 25.2.1993, s. 1. Článok zmenený a doplnený nariadením Rady (ES) č. 1637/98 (Ú. v. ES L 120, 28.7.1998, s. 28).

[2] Ú. v. ES L 47, 25.2.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2003.

[3] Nariadenie Rady (ES) č. 2587/2001 (Ú. v. ES L 345, 19.12.2001, s. 13).

[4] Rozhodnutie Komisie C(2002) 2029 (Ú. v. ES L 148, 6.6.2002, s. 28).

[5] Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 583/2004 (Ú. v. EÚ L 91, 30.3.2004, s. 1).

[6] Ú. v. ES L 120, 28.7.1998, s. 28.

[7] Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2004, s. 32. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1632/2000 (Ú. v. ES L 187, 26.7.2000, s. 27).

[8] Nariadenie (ES) č. 216/2001 (Ú. v. ES L 31, 2.2.2001, s. 2).

[9] Ú. v. ES L 345, 29.12.2001, s. 13.

[10] Ú. v. ES L 126, 8.5.2001, s. 6. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 838/2004 (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 52).

[11] 12 krajín AKT: Belize, Kamerun, Kapverdy, Pobrežie slonoviny, Dominika, Grenada, Jamajka, Madagaskar, Somálsko, Svätá Lucia, Svätý Vincent, Surinam.

[12] Nariadenie Komisie (ES) č. 838/2004 (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 52).

[13] Nariadenie Komisie (ES) č. 1892/2004 (Ú. v. EÚ L 328, 30.10.2004, s. 50).

[14] Ú. v. ES L 108, 27.4.1999, s. 2.

[15] Dominika, Grenada, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny.