Brusel, 14.2.2005

KOM(2005) 44 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o rovnosti žien a mužov, 2005

OBSAH

1. Úvod 3

2. Hlavný vývoj 3

2.1. Legislatíva EÚ 3

2.2. Rozdiely medzi pohlaviami 4

2.3. Prisťahovalkyne a prisťahovalci 5

3. Výzvy a smerovanie politík 6

3.1. Posilňovanie postavenia žien na trhu práce 6

3.2. Budovanie zariadení starostlivosti o deti a iné závislé osoby 7

3.3. Postavenie mužov pri dosahovaní rovnosti pohlaví 8

3.4. Začlenenie problematiky pohlaví do prisťahovaleckej a integračnej politiky 8

3.5. Monitorovanie vývoja k dosiahnutiu rovnosti pohlaví 9

4. Závery 9

ANNEX 11

1. ÚVOD

Druhá výročná správa o rovnosti žien a mužov, ktorá bola vyžiadaná hlavami štátov a predsedami vlád na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci 2003, je vôbec prvou správou, ktorá sa týka rozšírenej EÚ s 25 členskými štátmi.

Zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi posilňuje nová Zmluva o Ústave pre Európu. Okrem ustanovení súčasnej zmluvy, ktoré sa týkajú rovnosti pohlaví, ústava výslovne zakotvuje, že rovnosť je hodnotou Európskej únie, ktorú je potrebné presadzovať nielen v rámci Európskej únie ale aj v jej vzťahoch so zvyškom sveta.

Demografické zmeny spočívajúce v starnutí obyvateľstva a úbytku populácie v produktívnom veku zostávajú aj po rozšírení EÚ veľkou výzvou. Zdá sa, že napätie vyvolané snahou o zosúladenie rodinného života s profesionálnym, spôsobené sčasti nepostačujúcimi možnosťami starostlivosti o deti a nedostatočne pružnými pracovnými podmienkami, prispieva k odkladu rozhodnutia priviesť na svet prvé dieťa a k nízkej miere pôrodnosti vo väčšine členských štátov. Zo skúseností však vyplýva, že členské štáty, ktoré uplatňujú komplexné stratégie zamerané na zosúladenie práce s rodinným životom, tak u mužov ako aj u žien, vykazujú vyššiu mieru pôrodnosti ako aj vyššiu účasť žien na trhu práce.

Zahrnutie dimenzie rovnosti pohlaví do politík prispeje k dosiahnutiu lisabonských cieľov vo všeobecnosti. Snaha o vysporiadanie sa s výzvou, ktorú predstavuje starnúca spoločnosť, si vyžaduje nové iniciatívy zamerané na zvýšenie zamestnanosti, ktoré by zároveň zabezpečili primerané dôchodky pre ženy a mužov. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať mobilizácii plného potenciálu zamestnanosti žien a zvýšeniu účasti na trhu práce starších žien a prisťahovalkýň, ktoré vykazujú najnižšiu mieru zamestnanosti.

Táto správa poukazuje na hlavné tendencie situácie žien a mužov v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a spoločenského života. Zameriava sa na prisťahovalkyne a prisťahovalcov a zaoberá sa úlohami pri ďalšom presadzovaní rovnosti žien a mužov.

2. HLAVNÝ VÝVOJ

2.1. Legislatíva EÚ

Jedným z najčerstvejších úspechov je rozšírenie acquis Spoločenstva za oblasť zamestnanosti. Rada prijala v decembri 2004 na základe ustanovenia článku 13 Zmluvy o ES smernicu o zásade rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu[1]. Predmetná smernica sa vzťahuje na tovar a služby prístupné verejnosti, ktoré nespadajú do rámca súkromného a rodinného života. Zakotvuje zásadu, že poistno-matematické faktory založené na pohlaví by mali byť odstránené.

Komisia tiež prijala prepracovaný návrh[2], aby prostredníctvom zlúčenia piatich existujúcich smerníc do jednotného textu objasnila zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnávaní a výkone povolania. Rada prijala v decembri 2004 všeobecné zásady, pričom v priebehu jari 2005 sa očakáva prijatie stanoviska zo strany Európskeho parlamentu.

V zmysle požiadavky minuloročnej správy o rovnosti mužov a žien[3] bola v apríli 2004 prijatá smernica o povoleniach na pobyt vydaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi[4]. Vyzýva na udeľovanie povolení na pobyt obetiam, ktoré spolupracujú v boji proti obchodovaniu s ľuďmi alebo proti činnostiam uľahčujúcim nedovolené prisťahovalectvo.

2.2. Rozdiely medzi pohlaviami

Aj napriek spomaleniu hospodárskeho rastu v niekoľkých posledných rokoch a obmedzenému rastu zamestnanosti pretrváva v rámci rozšírenej EÚ 25 v oblasti vzdelávania a zamestnanosti pozitívny trend smerujúci k preklenutiu rozdielov medzi pohlaviami, hoci rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi sa takmer nemenia.

V oblasti vzdelávania sú ženy aj naďalej početnejšie zastúpené než muži. Percentuálny podiel žien, ktoré ukončili vysokoškolské vzdelanie (terciárny stupeň), vzrástol v roku 2003 vďaka vyššej úrovni vzdelávania v nových členských štátoch[5] na 58 %. V súčasnosti tiež 41 % spomedzi absolventov doktorandského štúdia predstavujú ženy.

V oblasti zamestnanosti rozdiely medzi pohlaviami v rozmedzí rokov 2002 a 2003 v rámci EÚ-25 klesli o 0,5 percentuálneho bodu na úroveň 15,8 %. Pri miere zamestnanosti žien na úrovni 55,1 % je ešte stále možné dosiahnuť strednodobý cieľ žiaducej miery zamestnanosti žien (57 % v roku 2005). S výnimkou skupiny žien vo veku 15 až 24 rokov miera zamestnanosti žien všetkých vekových skupín, a najmä starších žien, neustále vzrastala (o 1,5 percentuálneho bodu na úroveň 30,7 % v roku 2003)[6]. Najväčší rozdiel (19,6 percentuálnych bodov) však zostáva práve medzi staršími ženami a staršími mužmi.

Podiel na práci na čiastočný úväzok predstavuje u žien v priemere 30,4 %, pre porovnanie u mužov to je iba 6,6 %, pričom tento rozdiel od roku 1998 mierne vzrástol. Toto je jeden z mnohých činiteľov, ktorý podmieňuje rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. Nové členské štáty vykazujú nižší podiel na práci na čiastočný úväzok, a to sčasti kvôli rigidite trhu práce a sčasti kvôli nižšej úrovni miezd, v dôsledku čoho je táto možnosť menej vhodná.

Nezamestnanosť v roku 2004 mierne vzrástla, ale rozdiely medzi pohlaviami zostávajú na rovnakej úrovni, ako boli v roku 2003 (1,7 percentuálneho bodu), a preto sú stále značné. Miera nezamestnanosti je u žien na úrovni 10 % a u mužov predstavuje 8,3 %.

Snaha o zosúladenie práce s rodinným životom zostáva výzvou, ako pre ženy, tak aj pre mužov. U žien s malými deťmi je miera zamestnanosti trvalo o 13,6 percentuálnych bodov nižšia než u bezdetných žien, zatiaľ čo muži s malými deťmi vykazujú mieru zamestnanosti o 10 percentuálnych bodov vyššiu než bezdetní muži.[7] Je to zapríčinené obmedzenou dostupnosťou inštitútov starostlivosti o deti a existenciou podľa pohlavia stereotypizovaných modelov rodiny. Ženy vykonávajú väčšinu domácich prác a následkom toho majú menej času na platenú prácu. Muži vykonávajú menej než 40 % domácich prác a v rámci rodín s deťmi vo veku do 7 rokov sa podieľajú na starostlivosti o deti v rozmedzí 25 až 35 %[8].

Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien zostávajú v rámci EÚ-15 stabilne na úrovni 16 %[9]. a len málo nasvedčuje pokroku v ich prekonávaní. Ak sa zohľadnia rozdiely v odmeňovaní v nových členských štátoch, pre EÚ-25 vychádza nižšie číslo, a to na úrovni 15 %. Segregácia pohlaví na trhu práce zostáva vysoká ako na úrovni profesijnej[10] (17,5 %), tak aj na úrovni odvetvovej[11] (25,2 %), a v tejto oblasti sa zaznamenáva tiež len malý pokrok. V roku 2003 spomedzi manažérskych pozícií 31 % zastávali ženy, čo predstavuje nárast oproti 30 % v roku 2002.

Pokiaľ ide o riziko chudoby, rozdiely medzi pohlaviami sa zdajú byť mierne. Staršie ženy sú však napriek tomu vystavené väčšiemu riziku chudoby než starší muži[12]. Okrem toho, osamelí rodičia, väčšinou ženy, často trpia na kumulované nevýhody a sú obzvlášť citliví na sociálne vylúčenie.

Medzi dôchodkovými systémami v rámci EÚ existujú značné rozdiely. Vo väčšine krajín predstavujú náhradu zárobkov zo zamestnania v závislosti od celoživotných príspevkov, namiesto toho, aby poskytli dávky všetkým starším ľuďom na základe miesta pobytu. Dôchodkové nároky žien sú podstatne nižšie v porovnaní s mužmi v dôsledku ich zníženej účasti na trhu práce. Avšak niektoré krajiny prispôsobujú svoje systémy tým, že priznávajú dôchodkové práva za obdobia starostlivosti o deti, závislých starších alebo zdravotne postihnutých osôb.

Strednodobé hodnotenie Európskeho sociálneho fondu (ESF) v rámci EÚ-15 ukazuje, že ženy čerpali výhody z celej škály aktivít trhu práce, medzi inými i zo špecifických opatrení na vytvorenie a podporu účinných stratégií starostlivosti o deti, z adaptabilnejších foriem organizácie vzdelávania a odbornej prípravy a zo špecifických činností účelovo zameraných na ženy.

2.3. Prisťahovalkyne a prisťahovalci

V roku 2003 bolo viac než 80 % z celkového nárastu počtu obyvateľstva v rámci EÚ-15 podmienené prisťahovalectvom. Nedávnemu prílivu prisťahovalcov vo väčšine členských štátov dominovalo spájanie rodín a žiadatelia o azyl.

Podiel občanov tretích štátov na celkovej zamestnanosti v EÚ-15 v roku 2003 predstavoval 4 %[13]. Miera zamestnanosti občanov tretích štátov bola v priemere oveľa nižšia než u občanov EÚ, pričom výrazne nižšia bola u žien (o 16,9 percentuálnych bodov nižšia než u občanov EÚ) než u mužov (o 11,0 percentuálnych bodov nižšia než u občanov EÚ). Pokiaľ ide o kvalifikovaných mužov, tento rozdiel zostáva v podstate konštantný (13,0 percentuálnych bodov), avšak rozdiel medzi vysoko kvalifikovanými prisťahovalkyňami a občiankami EÚ vzrástol na 23, 2 percentuálnych bodov. To ukazuje, že prisťahovalkyne zaostávajú v procese začleňovania sa do trhu práce a odzrkadľuje tú skutočnosť, že EÚ naplno nevyužíva pracovný potenciál kvalifikovaných žien spomedzi prisťahovalkýň.

Miera nezamestnanosti občanov tretích štátov bola viac než dvojnásobná v porovnaní s občanmi EÚ. Miera nezamestnanosti prisťahovalcov a prisťahovalkýň je porovnateľná, s výnimkou vysoko kvalifikovaných, kde ženy majú tendenciu byť častejšie nezamestnané než muži[14]. Migrujúce ženy sú sústredené v zle platených odvetviach a povolaniach. Dostupné informácie týkajúce sa zárobkov ukazujú, že prisťahovalkyne sú obzvlášť znevýhodnené. Kým ženy v EÚ mali v roku 2000 v priemere o 16 % nižšie zárobky než muži, prisťahovalkyne (občianky tretích štátov) zarobili o 10 % menej než občianky EÚ. Čo sa týka mužov, rozdiel v odmeňovaní medzi občanmi EÚ a občanmi tretích krajín predstavoval 4 %.

Miera zamestnanosti prisťahovalcov sa líši v závislosti od miesta ich pôvodu[15]. Cudzinci z iných priemyselných krajín majú podobnú alebo vyššiu mieru zamestnanosti a nižšiu mieru nezamestnanosti, než je priemer EÚ, kým prisťahovalci z ostatných častí sveta majú podstatne nižšiu mieru zamestnanosti a podstatne vyššiu mieru nezamestnanosti, než je priemer EÚ. Rozdiely v miere zamestnanosti sú najväčšie u žien.

3. VÝZVY A SMEROVANIE POLITÍK

Na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2004 sa politika rovnosti pohlaví uznala za nástroj sociálnej súdržnosti a ekonomického rastu. Snahy o presadzovanie rovnosti pohlaví sa doposiaľ sústreďovali hlavne na ženy. Zmeny vo vzťahu k ženám sa tiež dotýkajú mužov, nakoľko rovnosť pohlaví je o vzťahu medzi ženami a mužmi založenom na rovnakých právach, rovnakých povinnostiach a rovnakých príležitostiach vo všetkých sférach života.

V snahe vysporiadať sa s problémom starnúcej spoločnosti, Európa potrebuje zmobilizovať ľudí k vstupu na trh práce a vytvoriť politiky na ďalšie presadzovanie zamestnávania žien všetkých vekových skupín, avšak predovšetkým tých vo vyššom veku, a plne využívať pracovný potenciál žien spomedzi prisťahovalkýň. Výzvu predstavuje tiež prekonávanie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien a pomoc pri zosúlaďovaní práce s rodinným životom, ako pre ženy tak aj pre mužov.

3.1. Posilňovanie postavenia žien na trhu práce

Posilňovanie postavenia žien na trhu práce, zabezpečenie trvalo udržateľného systému sociálnej ochrany a vytváranie inkluzívnej spoločnosti je naďalej základom na dosiahnutie lisabonských cieľov.

- Členské štáty musia vhodnými opatreniami riešiť problematiku značných rozdielov v miere zamestnanosti starších žien a starších mužov s cieľom dosiahnuť mieru zamestnanosti starších pracovníkov na úrovni 50 % do roku 2010.

- Členské štáty a sociálni partneri by sa mali zaoberať pretrvávajúcou problematikou značných rozdielov v odmeňovaní medzi mužmi a ženami a značnej segregácie pohlaví v rámci trhu práce.

- Členské štáty by mali zabezpečiť rovnaké príležitosti na trhu práce pre ženy a pre mužov, ktorí majú povinnosť starať sa o iné osoby, a to prostredníctvom vytvorenia systému nástrojov, ktoré by im umožnili pracovať na plný úväzok, pokiaľ si to prajú, alebo navrátiť sa k práci na plný úväzok po určitom čase práce na čiastočný úväzok.

- Členské štáty by mali pokračovať vo svojich snahách o modernizáciu systémov sociálnej ochrany prezentovaných v ich národných správach o systémoch dôchodkového zabezpečenia z roku 2002. Systémy dôchodkového zabezpečenia a iných sociálnych dávok by mali byť prispôsobené kontextu, v ktorom sú ženy zamestnané do tej istej miery ako muži, ašpirujú na ten istý postup v zamestnaní ako muži, a kde sa muži v rovnakej miere podieľajú na domácich prácach a povinnostiach starostlivosti o iných.

- Členské štáty by mali odstrániť finančné a nefinančné demotivačné činitele vplývajúce na účasť žien na trhu práce, ako aj tie činitele, ktoré spôsobujú dlhé prestávky v kariére s negatívnymi následkami na výšku a nárokovateľnosť dôchodkových dávok. To zahŕňa najmä individualizáciu zdaňovania a systému sociálnych dávok a podporu cenovo prístupných zariadení starostlivosti o deti.

- Členské štáty by sa mali uistiť, že opatrenia a činnosti financované z prostriedkov štrukturálnych fondov, a zvlášť Európskeho sociálneho fondu, sú zamerané na boj proti stereotypom založeným na pohlaví v oblasti vzdelávania a na trhu práce a že prispievajú k prekonávaniu rozdielov v odmeňovaní medzi mužmi a ženami.

3.2. Budovanie zariadení starostlivosti o deti a iné závislé osoby

Vznik starnúcej spoločnosti si vyžaduje adaptáciu sociálnych politík, ktorá je finančne a sociálne trvalo udržateľná. Zabezpečenie vhodných opatrovateľských zariadení naďalej predstavuje základný nástroj, ktorý ženám umožňuje vstúpiť na trh práce a zotrvať tam počas ich života.

- Členské štáty by v súlade s barcelonskými cieľmi mali podporovať budovanie cenovo prístupných, dostupných a kvalitných zariadení starostlivosti o deti, predovšetkým pre deti vo veku do troch rokov.

- V súvislosti so starnutím populácie je potrebné uskutočňovať aktivity a prijímať záväzky na úrovni členských štátov s cieľom zabezpečiť náležitú úroveň starostlivosti o iné závislé osoby než deti tak, aby sa predišlo vyradeniu pracovníkov, obzvlášť žien, z trhu práce.

- Členské štáty by mali plne využívať potenciál finančných príspevkov poskytnutých zo štrukturálnych fondov, predovšetkým z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (ERDF) na vybudovanie opatrovateľských zariadení.

3.3. Postavenie mužov pri dosahovaní rovnosti pohlaví

Presadzovanie rovnosti žien a mužov prináša zmeny ako pre mužov, tak aj pre ženy. Preto je nevyhnutné, aby muži, rovnako ako ženy, aktívne participovali na vytváraní nových stratégií na dosiahnutie rovnosti pohlaví.

- Sociálni partneri zohrávajú zásadnú úlohu pri presadzovaní pružných pracovných opatrení s cieľom uľahčiť zosúladenie profesijného života s rodinným, ako pre mužov tak aj pre ženy. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať činnostiam zameraným na mužov s cieľom podporovať zmenu pracovnej kultúry v snahe podporiť rovnosť pohlaví.

- Členské štáty by mali presadzovať vhodné systémy rodičovskej dovolenky pre obidvoch rodičov. Je obzvlášť dôležité zlepšiť možnosti čerpania dovolenky pre mužov prostredníctvom vytvárania finančných a iných stimulov.

- Členské štáty a sociálni partneri by mali iniciovať aktivity na zvyšovanie povedomia, ktoré by povzbudili mužov podielať sa na zodpovednosti za starostlivosť o deti a iné závislé osoby.

3.4. Začlenenie problematiky pohlaví do prisťahovaleckej a integračnej politiky

Účinná a zmysluplná integrácia prisťahovalcov na trh práce a do spoločnosti je jedným z kľúčových faktorov na dosiahnutie lisabonských cieľov. Problematike pohlaví do značnej miery chýba integračná politika, čo znemožňuje naplno využívať potenciál prisťahovalkýň v rámci trhu práce.

- Pri transpozícii smernice o práve na zjednotenie rodiny[16] by sa mali členské štáty uistiť, že obmedzenia vstupu na trh práce sú minimalizované a nebránia integrácii prisťahovalkýň.

- Rozličné situácie a podmienky prisťahovalcov a prisťahovalkýň by sa mali riešiť v rámci ďalšieho rozvoja integračných politík.

- Osobitnú pozornosť je potrebné venovať dvojitej diskriminácii v podobe sexizmu a rasizmu, ktorej sú prisťahovalkyne často vystavované, predovšetkým na trhu práce.

- V záujme docielenia úspešnej integrácie prisťahovalcov, a obzvlášť prisťahovalkýň, do hospodárskeho a spoločenského života, je potrebné zohľadňovať kultúrne praktiky a očakávania vzťahujúce sa na úlohu mužov a žien nielen v prijímajúcich krajinách, ale aj v ich domovskom štáte.

- Je dôležité naplno využívať finančné prostriedky Spoločenstva na účely riešenia problematiky pohlaví v rámci prisťahovaleckej a integračnej politiky, obzvlášť prostredníctvom akčných programov Spoločenstva v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, boja proti spoločenskému vylúčeniu a diskriminácii, iniciatívy EQUAL, Európskeho fondu pre utečencov a prípravných akcií INTI.

3.5. Monitorovanie vývoja k dosiahnutiu rovnosti pohlaví

Desiate výročie pekinskej Akčnej platformy v roku 2005 poskytuje EÚ príležitosť opätovne potvrdiť záväzky prijaté v deklarácii a akčnej platforme vyhlásenej na Štvrtej svetovej konferencii o ženách, konanej v Pekingu v roku 1995, a podať správu o výsledkoch dosiahnutých v oblasti problematiky rovnosti pohlaví od roku 1995[17]. Hodnotenie vychádza zo súboru kľúčových ukazovateľov vytvorených sčasti v rámci ročných previerok Pekingskej akčnej platformy zo strany Rady a sčasti zo strany Komisie. Tento súbor kľúčových ukazovateľov je tiež základom pre monitorovanie rozvoja prezentovaného v prílohe tejto správy.

Pripravovaný návrh Komisie týkajúci sa vytvorenia Európskeho inštitútu pre rovnosť pohlaví[18] zlepší možnosti monitorovania výsledkov.

Členské štáty, Komisia a Rada ministrov by mali posilniť svoje snahy:

- ďalej rozvíjať systém štatistík vzťahujúcich sa na problematiku pohlaví a ukazovateľov v oblastiach politík, v ktorých takéto údaje chýbajú;

- venovať osobitnú pozornosť zlepšovaniu poskytovania údajov o prisťahovalectve a integrácii, rozčlenených podľa pohlavia;

- zabezpečiť začlenenie problematiky pohlaví do analýz politík, okrem iného aj prostredníctvom využívania údajov rozčlenených podľa pohlavia.

4. ZÁVERY

Európska rada sa vyzýva, aby na základe tejto Správy o rovnosti medzi žien a mužov naliehala na členské štáty, aby pokračovali v snahe o integráciu dimenzie pohlaví do všetkých oblastí politiky s cieľom dosiahnuť rovnosť pohlaví. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať:

- posilňovaniu vnútroštátnych mechanizmov na presadzovanie rovnosti pohlaví;

- zabezpečeniu správnej a rýchlej implementácie smernice o zásade rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky[19], ktorá musí byť transponovaná do októbra 2005;

- pokračovaniu spolupráce so sociálnymi partnermi, aby sa zabránilo segregácii pohlaví na trhu práce a preklenuli rozdiely v odmeňovaní mužov a žien, predovšetkým pokiaľ ide o prisťahovalkyne;

- zvyšovaniu účasti žien na trhu práce, čo nielen posilní trvalú finančnú udržateľnosť systému dôchodkového zabezpečenia, ale tiež poskytne ženám ekonomickú nezávislosť a zlepšenie ich dôchodkových dávok;

- presadzovaniu zamestnanosti prisťahovalkýň a uznaniu ich dôležitej úlohy v integračnom procese,

- zabezpečovaniu a rešpektovaniu základných práv prisťahovalkýň a posilňovaniu úsilia predchádzať a bojovať proti špecifickému násiliu, ktorému sú ženy vystavené;

- dôkladnému posúdeniu, do akej miery systémy dôchodkového zabezpečenia zodpovedajú potrebám mužov a žien a podávaniu správ o výsledkoch v ďalšom kole podávania národných strategických správ o systémoch dôchodkového zabezpečenia v júli 2005;

- budovaniu zariadení starostlivosti o deti a iné závislé osoby a posilneniu stratégií na zosúlaďovanie práce so súkromným životom, angažujúc mužov v rovnakom rozsahu ako ženy;

- plnému využívaniu zdrojov, ktoré sú k dispozícii z prostriedkov štrukturálnych fondov, obzvlášť z ESF, na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi a zabezpečeniu úplného začlenenia problematiky rovnosti pohlaví do budúcich operačných programov štrukturálnych fondov a jej presadzovania v priebehu rôznych fáz ich implementácie;

- ďalšiemu rozvoju systému kľúčových ukazovateľov na monitorovanie pokroku v oblasti problematiky rovnosti žien a mužov, vrátane implementácie pekinskej Akčnej platformy; na tento účel je potrebné pravidelne zhromažďovať vhodné, koherentné a porovnateľné štatistické údaje, rozčlenené podľa pohlavia.

ANNEX

The statistical annex gives a simple, though comprehensive, overview of the situation of women and men, its evolution over time, and remaining gender gaps in the European Union.

Given the importance of a broad approach to gender equality, indicators have been chosen according to two main criteria: their relevance in covering aspects of the lives of women and men, and the availability of comparable, and reliable data. Some indicators have been developed in the framework of the annual review of the Beijing Platform for Action in the Council and others by the Commission for monitoring progress in different policy areas, such as employment, social inclusion, education and research. The proposed data provide information on the following dimensions: paid work, income and pay, decision-making power, knowledge and time. Data on healthy life years at birth and the average age of women at birth of first child is also included.

Paid work

Paid work is a precondition of economic independence during the active ages as well as a basis for pension in older ages. It is measured by the employment and unemployment rates, and the share of part-time work. At present (2003), there is an employment gender gap of 15.8 % in the EU, while the unemployment gender gap (2004) is equal to 1.7 %. Women form the majority of those working part-time. The share of women employees working part-time was 30.5 % in the EU in 2004. The corresponding figure for men was 6.6 %.

Income and pay

In 2003, in the European Union the estimated gender pay gap was 15%. The risk of poverty was higher for women compared to men in 17 of the Member States.

Decision-making

Balanced participation in decision-making is looked at in the political and economic fields. 23 % of parliamentary seats in the EU are currently occupied by women. Some Member States experienced a substantial increase of the number of women in the parliament since 2003 while others saw a slight decrease. The percentage of women in managerial positions in the EU has increased by 1 percentage point since 2002, to reach 31 % in 2003. Very few women (all MS except 4 do not reach 15 % women) are members of the daily executive boards in top 50 companies.

Knowledge

The development towards a knowledge based society makes high demands on the educational level of the labour force. Women present higher educational attainment than men: the gap between women and men aged 20-24 attaining secondary educational level is 5 percentage points in the EU 2004. Traditional patterns remain in the research field where men represented 86% of academic staff who are full professors (or equivalent) in the EU in 2002. More women than men participate in adult education and training (life-long learning) in 21 Member States.

Working Time

The gap between average hours worked by women and men with children shows that women with children work 11 hours per week less than men with children in the EU in 2003.

Healthy life years

Women are expected to live longer in absence of limitations in functioning/disability than men in most Member States (except in Germany, Sweden, Denmark, UK, the Netherlands and Finland.

The average age of women at birth of first child

The average age of women at birth of first child has increased by at least 0.5 years in 14 Member States during the last few years.

[pic][pic]

[pic][pic]

[pic][pic]

[pic][pic]

[pic][pic]

[pic][pic]

[pic][pic]

[1] Smernica Rady č. 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).

[2] Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o vykonávaní zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnávania a povolania (2004/0084/COD).

[3] KOM(2004) 115 konečná verzia.

[4] Smernica Rady 2004/81/ES o povoleniach na pobyt vydaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo ktorým bola poskytnutá pomoc pri nedovolenej imigrácii, a ktorí spolupracujú s príslušnými orgánmi (Ú. v. EÚ L 261,6.8.2004, s. 19).

[5] Eurostat, UOE, 2003

[6] Eurostat, LFS, 2003

[7] Eurostat, LFS, 2003.

[8] How Europeans spend their time, Eurostat, 1998-2002.

[9] Eurostat, odhad, 2003

[10] Vypočítané ako priemerný národný podiel na zamestnanosti žien a mužov v jednotlivých povolaniach; rozdiely sa spočítavajú na účely zistenia výslednej nerovnováhy pohlaví prezentovanej ako podiel na celkovej nezamestnanosti (klasifikácia ISCO).

[11] Vypočítané ako priemerný národný podiel na zamestnanosti žien a mužov v jednotlivých odvetviach; rozdiely sa spočítavajú na účely zistenia výslednej nerovnováhy pohlaví prezentovanej ako podiel na celkovej nezamestnanosti (klasifikácia NACE).

[12] Eurostat, ECHP, 2001

[13] Eurostat, LFS, 2003.

[14] Employment in Europe, EC, 2003.

[15] Employment in Europe, EC, 2004.

[16] Smernica Rady č. 2003/86/EK z 22. septembra 2003 o práve na zjednotenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12).

[17] Peking + 10 – Pokrok v rámci Európskej únie, správa luxemburského predsedníctva, 2005

[18] Komisia plánuje prijať tento návrh v priebehu jari 2005.

[19] Smernica č. 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady č. 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. EÚ L 269, 5.10.2002, s. 15).