V Bruseli dňa 27.01.2005

KOM(2005)14 onečná verzia

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Návrh Spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení

{SEC(2005)69}

OBSAH

Úvod 3

1. Sociálna ochrana a sociálne začlenenie: reakcia na zmenu 3

2. Podporovanie sociálneho začlenenia 5

3. Dôchodky a aktívne starnutie 8

4. Kľúčové politické posolstvá 10

ÚVOD

Cieľom Lisabonskej stratégie je podporovať model udržateľného rozvoja Únie. Implementáciou tohto modelu, v ktorom sa kladie dôraz nielen na hospodársky rast, ale aj sociálnu súdržnosť a ochranu životného prostredia, sa zvyšuje životná úroveň obyvateľov Európy. V rámci tejto podpory sa zdôrazňuje potreba zlepšiť koordinačné mechanizmy na úrovni EÚ a takýmto spôsobom podporiť konzistentné, navzájom sa posilňujúce politiky v oblasti hospodárstva, zamestnanosti a sociálnych vecí.

Zatiaľ čo zdravý hospodársky rast a rast zamestnanosti sú nevyhnutnou podmienkou udržateľnosti systémov sociálnej ochrany, pokrok v dosahovaní vyšších stupňov sociálnej súdržnosti spolu s efektívnymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy predstavuje faktor, ktorý podstatne podporuje rozvoj. V tomto kontexte odporúča táto Spoločná správa o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení vynaložiť úsilie na modernizáciu systémov sociálnej ochrany prostredníctvom rozhodných a dôveryhodných reformných stratégií.

Sociálne začlenenie a národné stratégie boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sú hlavným predmetom tejto správy, ktorá sa opiera o dve kolá otvorenej metódy koordinácie (OMK) v oblasti sociálneho začlenenia na úrovni EÚ15 a jej úspešného rozšírenia do 10 nových členských štátov v roku 2004. Správa sa zaoberá aj témou dôchodkov, ale v menšom rozsahu. Základným východiskom je v tomto prípade Spoločná správa o primeraných a udržateľných dôchodkoch z roku 2003. Novšie práce Výboru pre sociálnu ochranu (SPC, Social Protection Committee), ako aj výsledky bilaterálnych rozhovorov medzi Európskou komisiou a novými členskými štátmi pred ich vstupom do EÚ poskytujú dodatočný materiál.

Táto Spoločná správa má byť doplnením Spoločnej správy o zamestnanosti a Správy o implementácii hlavných pokynov hospodárskej politiky (BEPG, Broad Economic Policy Guidelines) s cieľom poskytnúť vyvážený, globálny obraz hlavných výziev, ktoré musia členské štáty zohľadniť, ak chcú dosiahnuť ambiciózne lisabonské ciele. Odvoláva sa na odporúčania Správy skupiny nezávislých expertov na najvyššej úrovni (skupiny W. Koka) týkajúcich sa potreby venovať väčšiu pozornosť implementácii lisabonských cieľov a politickým zaväzkom na všetkých úrovniach.

Sociálna ochrana a sociálne začlenenie: reakcia na zmenu

Vysoká úroveň sociálnej ochrany umožňuje spoločnostiam pomáhať v núdzi a odstrániť alebo predchádzať najhorším a nehumánnym formám chudoby. Dobre koncipované systémy sociálnej ochrany tiež prispievajú k hospodárskemu rozvoju vytváraním vhodného prostredia pre hospodársky rast – prostredia, v ktorom ľudia a podniky s dôverou konzumujú a investujú. Takéto sociálne systémy uľahčujú štrukturálnu zmenu zabezpečením pracovníkov pred vplyvmi reštrukturácie; tiež stabilizujú agregovaný dopyt počas hospodárskych cyklov a vytvárajú vhodné podmienky pre hospodárske zotavenie.

Systémy sociálnej ochrany musia reagovať na rozšírené sociálne trendy, aby mohli plniť svoju centrálnu úlohu v európskej spoločnosti a hospodárstve. Komplex demografických, hospodárskych a spoločenských faktorov, ktoré iniciovali a naďalej budú iniciovať štrukturálne zmeny v rámci EÚ, vystavil systémy sociálnej ochrany tlaku adaptácie a modernizácie.

Veľké posuny vo vekovej štruktúre obyvateľstva budú mať dôležitý dopad na celú oblasť sociálnej politiky. Pokles obyvateľstva vo vekovej skupine 0-14 rokov podčiarkuje dôležitosť vytvárania ústretového prostredia pre deti, vrátane adekvátnej podpory včasného rozvoja a základného vzdelávania. Pokles vo vekovej skupine 15-29 rokov si naliehavo žiada plynulý prechod zo školy do práce. Rýchly nárast vo vekovej skupine 50-64 rokov zvyšuje význam aktívneho starnutia. Nárast vo vekovej skupine 65 rokov a viac zdôrazňuje naliehavosť zabezpečenia trvalo udržateľných dôchodkov. A nakoniec nárast vo vekovej skupine 80+ má za následok stále vzrastajúcu potrebu vekovo primeranej zdravotnej a dlohodobej starostlivosti.

Vyššia miera prisťahovalectva by mohla pomôcť riešiť nerovnováhu, ktorá vyplýva z takýchto demografických zmien, kompenzáciou deficitu pracovnej sily a v kontexte dôchodkových reforiem zlepšením finančnej udržateľnosti dôchodkových systémov. Spoločnosti však budú profitovať z tohto potenciálu len za predpokladu, že vytvoria podmienky nevyhnutné na integráciu prisťahovalcov do oficiálneho trhu práce a len vtedy, ak sa im podarí prekonať napätie medzi rôznymi kultúrami a zdolať prekážky hospodárskej a sociálnej integrácie prisťahovalcov[1].

Demografické zmeny sú spojené s rozsiahlymi zmenami kultúrnych hodnôt, sociálnych vzťahov, organizácie rodín a charakteru práce.

Sociálne potreby sa ďalej vyvíjali a diverzifikovali, do popredia vystúpili aspekty ako kvalita života a rovnováha medzi prácou a voľným časom. Individuálna možnosť voľby získala na význame. Rôznorodosť má svoju dôležitú etnickú dimenziu, najmä vo veľkých mestských centrách. Narastajúca feminizácia pracujúcej časti obyvateľstva sa odráža vo vzniku nových sociálnych požiadaviek (napr. čo sa týka možností opatrovania detí, starších ľudí a nezaopatrených ľudí) a postavila otázku deľby povinností v domácnosti na novú bázu. Uskutočnili sa výrazné zmeny v štruktúre rodín, a to tak v zmysle zmenšenia veľkostí domácností, ako aj narastajúcej rôznorodosti – zapríčinenej nižším počtom uzatvorených a vyšším počtom rozviazaných partnerských vzťahov. Dôsledkom je skutočnosť, že viac ľudí je v prípade núdze odkázaných na alternatívne formy podpory. A v konečnom dôsledku sa aj pracovné prostredie stálo podstatne nestálejším a heterogénnejším. Rastie dopyt po vysokých kvalifikáciách a súčasne vznikajú mnohé pracovné miesta s nižšou produktivitou.

V kontexte týchto zmien sa musia systémy sociálnej ochrany koncipovať takým spôsobom, aby reagovali na hospodárske a sociálne potreby budúcnosti. Napríklad opatrenia na podporu sociálneho začlenenia nie sú dôležité len z dôvodu prevencie alebo boja proti chudobe, ale tiež môžu prispieť k zvýšeniu ponuky pracovných síl na základe rozvíjania pracovných schopností ľudí a zmysluplnej implementácie princípu “urobiť prácu odmenou”. Reformy na zabezpečenie udržateľných a primeraných dôchodkov by sa mali zamerať na to, aby vhodne motivovali pracovníkov dlhšie zotrvať v aktívnom pracovnom živote a zamestnávateľov, aby zamestnávali a nechali ďalej pracovať starších pracovníkov. Prístupné, kvalitné a udržateľné systémy zdravotnej starostlivosti zohrávajú dôležitú úlohu nielen v boji proti chorobám a sociálnemu vylúčeniu, ale tiež z aspektu zachovania produktívnej pracovnej sily.

Podporovanie sociálneho začlenenia

Situácia v oblasti sociálneho začlenenia v 25 členských štátoch

Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu ostáva veľkou výzvou pre Európsku úniu a jej členské štáty. Počet ľudí v Únii postinutých chudobou a sociálnym vylúčením je značný: v roku 2002 to bolo viac ako 68 miliónov alebo 15% európskej populácie vystavenej riziku chudoby. Pritom išlo o 10% alebo menej v prípade Českej Republiky, Švédska, Dánska, Maďarska a Slovinska a 20% alebo viac v prípade Írska, Slovenskej Republiky, Grécka a Portugalska.

Riziko chudoby je podstatne vyššie pre nezamestnaných, slobodných rodičov (predovšetkým pre slobodné matky), starších ľudí, ktorí žijú sami (predovšetkým ženy) a rodiny s viacerými nezaopatrenými osobami. V prípade detí sa chudoba prejavuje vo svojej výraznejšej podobe: deti, ktoré vyrastajú v chudobe, sú s väčšou pravdepodobnosťou vystavené zdravotným problémom, vykazujú horšie výsledky v škole, a riziko budúcej nezamestnanosti a antisociálneho správania je v ich prípade vyššie. Taktiež existujú dôkazy o súvislosti medzi znečisťovaním životného prostredia a sociálnou depriváciou.

Riziko chudoby predstavuje len časť celkového obrazu. Najnovšie informácie ilustrujú rozsah materiálnej deprivácie najmä v tých krajinách, v ktorých sú prahy národnej chudoby podstatne nižšie.

Chudoba a materiálna deprivácia sú často spojené s neschopnosťou úplnej účasti na sociálnom živote, čo je dôsledkom nedostatočného prístupu k zamestnaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave, bývaniu, doprave alebo zdravotnej starostlivosti.

Zamestnanie je kľúčovým faktorom sociálneho začlenenia – nielen z dôvodu, že predstavuje príjem, ale zároveň môže podporiť sociálnu participáciu a osobný rast a prispieť k udržaniu primeranej životnej úrovne v starobe nadobúdaním nárokov na dôchodkové dávky. Prechodom od nezamestnanosti k zamestaniu klesá pravdepodobnosť vystavenia sa riziku chudoby; okrem toho blaho nezamestnaných alebo ľudí v produktívnom veku, ktorí nie sú zárobkovo činní, je ohrozené, ak v domácnosti, v ktorej žijú, nie je žiaden príjem.

Dostupné štatistické údaje o chudobe a sociálnom vylúčení na úrovni EÚ ešte stále nepokrývajú niektoré z najviac ohrozených skupín. Z NAP-ov/inklúzie vyplýva, že prisťahovalci, etnické menšiny a Rómovia, ľudia so zdravotným postihnutím, bezdomovci, obete obchodu s ľuďmi, ľudia, ktorí boli alebo sú umiestnení v opatrovateľských zariadeniach a samostatne hospodáriaci roľníci sú vystavení špecifickým rizikám. Dôležitým aspektom je aj koncentrácia nevýhod v istých obciach a geografických oblastiach mestského alebo vidieckeho charakteru, v ktorých sú ľudia konfrontovaní s hlboko zakorenenými faktormi sociálneho vylúčenia, ktoré sa často prenášajú z generácie na generáciu.

Roky, ktoré bezprostredne predchádzali zavedeniu nových stratégií, sú dôkazom klesajúcej tendencie na úrovni relatívnej chudoby, pričom priemer pre EÚ (15 členských štátov) klesol z 18% v roku 1995 na 15% v roku 2000. Z väčšej časti možno pripísať tento vývoj podstatnému zlepšeniu situácie na trhu práce. V súčasnosti vzniká jasné riziko, že nedávny hospodársky pokles, ktorý je sprevádzaný nárastom nezamestnanosti a poklesom pracovných možností, vystavuje viacerých ľudí riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a oslabuje pozíciu tých, ktorých sa to už týka.

Výzva je ešte väčšia v nových členských štátoch, kde rýchly hospodársky rast sprevádza rozsiahla reštrukturácia priemyslu a poľnohospodárstva, ktorá, ak sa nepodporí vhodnými politikami na sociálne začlenenie, môže mať za následok nárast počtu ľudí vystavených riziku chudoby.

Kľúčové politické priority

Pozitívnym výsledkom v procese sociálneho začlenenia je dosiahnutie väčšej jasnosti v otázke politických priorít pri zdolávaní problému chudoby a sociálneho vylúčenia, čo je zohľadnené aj v politických postupoch členských štátov. V rámci Únie možno definovať sedem kľúčových politických priorít :

Zvyšovanie účasti na trhu práce: Pre väčšinu členských štátov je tento bod najdôležitejšou prioritou, ktorá sa má dosiahnúť rozšírením aktívnej politiky trhu práce a zabezpečením lepšieho prepojenia medzi sociálnou ochranou, celoživotným vzdelávaním a reformami trhu práce s cieľom ich vzájomného posilňovania.

Modernizácia systémov sociálnej ochrany: V tomto prípade ide o zabezpečenie primeraných a prístupných systémov sociálnej ochrany pre všetkých a o to, aby výhody pre tých, ktorí sú schopní pracovať, poskytovali efektívne podnety na prácu a ponúkli ľuďom dostatočnú bezpečnosť pri prispôsobovaní sa zmenám.

Prekonávanie nevýhod vo vzdelávaní a odbornej príprave: Dôraz sa kladie na nasledujúce aspekty: zabrániť predčasnému odchodu z formálneho systému vzdelávania a odbornej prípravy; uľahčiť prechod zo školy do práce, a to predovšetkým absolventom škôl s nízkou kvalifikáciou; zlepšiť prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave pre znevýhodnené skupiny a integrovať tieto skupiny do štandardných systémov; podporovať celoživotné vzdelávanie, vrátane e-learningu. Mnohí sa zhodujú v tom, že je potrebné investovať viac a efektívnejšie do ľudského kapitálu všetkých vekových skupín.

Odstránenie chudoby detí: Tento bod sa považuje za kľúčový krok pri zdolávaní chudoby, ktorá sa dedí z generácie na generáciu. Zvláštna pozornosť sa venuje včasnej intervencii a včasnému prijatiu výchovných opatrení u znevýhodnených detí a rovnako aj zvyšovaniu finančnej podpory a pomoci pre rodiny a slobodných rodičov. Viaceré krajiny kladú zvýšený dôraz na podporu práv dieťaťa ako základu rozvoja politiky.

Zabezpečenie primeraného bývania: V niektorých členských štátoch sa venuje pozornosť zvyšovaniu úrovne bývania, v iných potrebe odstrániť nedostatok sociálnych bytov pre zraniteľné skupiny. Niektoré členské štáty sa zamerali na vyvíjanie integrovanejších postupov riešenia problému bezdomovcov.

Zlepšenie prístupu ku kvalitným službám: Príslušné opatrenia zahŕňajú zlepšenie prístupu k službám zdravotnej starostlivosti a dlhodobej opatrovateľskej starostlivosti; sociálnym službám a doprave, zlepšenie komunálneho prostredia a investovanie do primeranej infraštruktúry a využitie možností nových, pre všetkých prístupných IKT.

Prekonanie diskriminácie a zvýšenie integrácie etnických menšín a prisťahovalcov: Boj proti vysokej miere vylúčenia špecifických skupín, najmä Rómov, si žiada súčasne sledovať tri základné línie: zlepšiť prístup k štandardným službám a možnostiam, presadiť právne predpisy zamerané na prekonávanie diskriminácie a vyvíjať cielené postupy na riešenie konkrétnych problémov.

Pri implementácii týchto priorít musia členské štáty vyvinúť integrované a koordinované stratégie na lokálnej a regiónalnej úrovni, najmä v mestských a vidieckych spoločenstvách, ktorých sa to rôznym spôsobom týka. Tieto stratégie by mali prispôsobiť politiku miestnej situácii a zahrnúť všetky relevantné zúčastnené strany. Zároveň bude nevyhnutné postarať sa o to, aby sa do implementácie všetkých uvedených priorít zahrnulo rodové hľadisko s cieľom podporiť rovnosť oboch pohlaví.

Posilňovanie procesu sociálneho začlenenia

Rozvoj a implementácia NAP-ov/inklúzie zo strany všetkých členských štátov je výrazom záujmu vynaložiť zvýšené úsilie pri prekonávaní chudoby a sociálneho vylúčenia. Bol to predovšetkým rozhodný politický záväzok 10 členských štátov EÚ, ktorý dal nový podnet tomuto procesu a vo všeobecnosti dokazuje, aká dôležitá je otvorená metóda koordinácie.

Prístup jednotlivých členských štátov je rôzny, závisí od východiskových situácií, systému sociálneho zabezpečenia a skúsenosti s vyvíjaním stratégií na prekonávanie chudoby. Väčšina členských štátov vyvinula rozsiahlu koncepciu prekonávania chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorá pokrýva široké spektrum oblastí politiky. Boli prijaté inštitucionálne opatrenia, aby sa otázky sociálnej integrácie stali ústrednou témou pri tvorbe národnej politiky. Väčšia pozornosť sa venuje koordinácii medzi rôznymi oddeleniami a úrovňami vlády s cieľom dosiahnuť integrovanejšie riešenie. A konečne sa zvýšená pozornosť venuje aj podpore účasti kľúčových zúčastnených strán (sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií a podnikov).

Dodnes sa metóda otvorenej koordinácie v oblasti sociálneho začlenenia ukázala byť užitočným prínosom a vytvorila pevnú základňu pre ďalšie opatrenia. V tejto súvislosti akčný plán Spoločenstva v oblasti sociálneho vylúčenia prispel vo výraznej miere podporovaním štúdia, prostredníctvom klasifikačných prieskumov („peer reviews“), transnárodných výmenných projektov a tvorbou sietí na úrovni EÚ. Zároveň je však jasné, že sa v prípade dosiahnutia celkového cieľa procesu sociálneho začlenenia, a síce do roku 2010 rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť proces likvidácie chudoby, musí urobiť podstatne viac tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. V tejto súvislosti by členské štáty mali podniknúť nasledujúce kroky:

- vytvoriť silnejšie prepojenie medzi hospodárskou politikou a politikou zamestnanosti: takéto prepojenie sa musí posilniť najmä zvýšením transparencie, pokiaľ ide o rozpočtové zdroje, ktoré sú potrebné na dosiahnutie úloh a cieľov stanovených v NAP-och/inklúzie, pokiaľ ide o spôsob využitia štrukturálnych fondov na realizáciu cieľov v oblasti sociálneho začlenenia.

- posilniť kapacity implementácie: tento bod zahŕňa posilnenie administratívnych a inštitucionálnych kapacít – vrátane systémov sociálnej ochrany, sociálnych služieb a nástrojov na posúdenie rodového hľadiska –; lepšiu koordináciu medzi rôznymi vládnymi sekciami a úrovňami (napr. národná, regionálna, miestna úroveň); zlepšenie mechanizmov zapojenia zúčastnených strán.

- sústrediť sa na kľúčové témy a stanoviť ambicióznejšie ciele: Proces by sa podstatne posilnil, keby si členské štáty stanovili témy, ktoré sú pre ne rozhodujúce, a pre každú z týchto tém stanovili kvantifikovateľné výsledné ciele. Pokrok k dosiahnutiu týchto cieľov by sa mal kontrolovať a mali by sa o ňom podávať správy. Pre členské štáty, ktoré v istých oblastiach zaostávajú, by zmysluplným spôsobom poslúžili výsledky najúspešnejších členských štátov ako štandardné meradlo.

- posilniť monitoring a evaluáciu politík: Kľúčom k lepšej realizácii je implementácia účinnejších nástrojov monitoringu a evaluácie dopadu politiky, zapojenie všetkých zúčastnených strán, vrátane sociálnych partnerov, a poskytnutie aktuálnejších a relevatnejších údajov.

Na úrovni EÚ, Komisie a Rady by sa malo:

- dbať o zohľadnenie cieľov v oblasti sociálneho začlenenia vo všetkých politikách EÚ: Počítať so sociálnym začlenením pri plánovaní a realizácii všetkých politík EÚ je veľmi dôležité, ak majú byť podkladom pri vyvíjaní úsilia o podporovanie sociálneho začlenenia na národnej úrovni. Tento krok sa uľahčí rozšírením otvorenej metódy koordinácie na oblasť zdravotnej starostlivosti a dlhodobej opatrovateľskej starostlivosti s cieľom zabezpečiť dostupné, kvalitné a udržateľné systémy.

- lepšie využiť potenciál OMK s cieľom prispieť k efekívnejšej realizácii: Výmena pozitívnych skúseností sa musí doplniť transparentnou identifikáciou správnych a nesprávnych postupov, ak ich majú členské štáty efektívne využiť pri tvorbe svojej politiky. V tomto ohľade by mali hrať kľúčovú úlohu spoločné ukazovatele.

- zabezpečiť, aby štrukturálne fondy hrali i naďalej kľúčovú úlohu pri podporovaní sociálneho začlenenia: Potenciál štrukturálnych fondov, najmä ESF, pri prekonávaní chudoby a sociálneho vylúčenia, sa musí posilniť a úplne využiť. Kľúčovú úlohu fondov je potrebné zohľadniť aj v diskusii o nových finančných perspektívach na obdobie rokov 2007-2013.

- ďalej rozvíjať spoločné ukazovatele a zlepšiť zdroje informácií: Napriek zlepšeniu ukazovateľov a podkladových štatistických kapacít, najmä zavedením EU-SILC, existujú ešte vždy deficity ohľadom aktuálnosti a relevantnosti údajov, ktoré sťažujú komparatívnu analýzu. Predovšetkým je potrebné podchytiť mulitidimenzionálny charakter sociálneho vylúčenia a chudoby.

Dôchodky a aktívne starnutie

Udržateľnosť a primeranosť: výzva pre dôchodkové systémy

Členské štáty si už dlho uvedomujú dôsledky demografického vývoja pre dôchodkové systémy, ktoré fungujú na báze repartície, a medzitým sa už vie aj o výzvach, ktoré z nich vyplývajú pre systémy kryté kapitálom. Nevyhnutné sú tu dôveryhodné reformy zamerané na primerané zabezpečenie budúcich výhod finančne udržateľným spôsobom. V kontexte Lisabonskej stratégie sa vyvinula otvorená metóda koordinácie v oblasti dôchodkov s cieľom podporiť príslušné reformné úsilia zamerané na tri dôležité oblasti spoločných cieľov: primeranosť, finančnú udržateľnosť a modernizáciu, a takýmto spôsobom zohľadniť zmeny v spoločnosti.

Prvá Spoločná správa o primeraných a udržateľných dôchodkoch ukázala, že väčšina z 15 členských štátov EÚ už urobila podstatný pokrok, pokiaľ ide o zníženie budúcich verejných výdavkov na dôchodky. Odvtedy už viaceré členské štáty zaviedli ďalšie reformy. V ďalšom kole národných správ o prijatých stratégiách – vrátane 10 nových členských štátov EÚ – sa nanovo posúdi dosiahnutý pokrok.

V Spoločnej správe sa zdôrazňuje, že udržateľnosť a primeranosť sú neodlučiteľne spojené. Budúce dôchodkové systémy môžu (i naďalej) poskytovať primerané dôchodky len za predpokladu, že budú finančne udržateľné a zohľadnia meniace sa spoločenské podmienky a naopak platí, že v prípade, keď dôchodkové systémy nedokážu dôchodcom zabezpečiť primeraný príjem, vznikajú dodatočné náklady, napríklad vo forme vyšších nákladov na sociálnu pomoc. Veľkou výzvou je teda dosiahnuť finančnú udržateľnosť bez toho, aby sa ohrozila primeranosť.

V Spoločnej správe sa konštatuje, že mnohé reformy zamerané na obmedzovanie zvyšovania budúcich výdavkov počítajú aj s opatreniami na zamedzenie vzniku chudoby poskytnutím minimálnych garancií pre starších ľudí. Niektoré z reforiem budú viesť k podstatnému zníženiu náhradných kvót v zákonných dôchodkových systémoch. Väčšie problémy ohľadom primeranosti dôchodkov by v budúcnosti mohli vzniknúť len za predpokladu, že členské štáty nebudú motivovať ľudí k neskoršiemu odchodu do dôchodku. Zároveň musia vytvoriť lepšie možnosti pre zabezpečenie doplnkových dôchodkov.

Dve hlavné reakcie politiky: predĺženie pracovného života a podporovanie súkromných modelov dôchodkového zabezpečenia

Modernizácia systému sociálnej ochrany môže prispieť k tomu, aby sa posunul odchod do dôchodku. Dôležité je, aby sa dôchodky pre dosiahnutím dôchodkového veku alebo pred uplynutím bežnej pracovnej kariéry vyplácali len ľuďom, ktorí skutočne nie sú schopní zarobiť si na svoje živobytie, alebo v prípade, že súhlasia s poistnomatematickým krátením dôchodkov. Zároveň by dôchodkové systémy mali ponúkať možnosť získania nároku na vyššie dôchodky dlhším vykonávaním zárobkovej činnosti. Predĺženie efektívneho dôchodkového veku je dôležitým nástrojom na zabezpečenie vyváženého pomeru medzi primeranosťou a udržateľnosťou.

Štúdia, ktorú zrealizoval Výbor pre sociálnu ochranu ukázala, že najdôležitejšie spôsoby predčasného odchodu z pracovného života – najmä predčasný odchod do dôchodku, nezamestnanecké a invalidné dávky – sa vo väčšine členských štátov vnímajú kriticky. Zároveň sa dôchodcom ponúkajú možnosti dosiahnuť vyšší príjem, a to takým spôsobom, že sa im v prípade odloženého nástupu do dôchodku zabezpečia vyššie dôchodky alebo sa im dovolí kombinovať príjem z činnosti s nárokom na dôchodok (plynulý prechod do dôchodku alebo práca na čiastočný úväzok po nástupe na dôchodok). Možnosti reforiem ešte nie sú v mnohých členských štátoch vyčerpané.

Výbor pre sociálnu ochranu preveruje aj úlohu súkromných systémov dôchodkového zabezpečenia. Väčšina členských štátov výchadza z toho, že súkromná starostlivosť v rámci podnikových dôchodkov alebo súkromných poistení bude hrať v budúcnosti väčšiu úlohu, hoci štátne systémy až na niekoľko málo výnimiek budú aj v budúcnosti najdôležitejším zdrojom príjmov pre dôchodcov. Sukromnými modelmi dôchodkového zabezpečenia sa zvýši komplexita dôchodkových systémov, a to tak na agregovanej úrovni, ako aj na úrovni jednotlivca. Táto skutočnosť si vyžaduje rozvoj rozsiahlych informačných a monitorovacích systémov, ujasnenie prepojenia, predovšetkým ohľadom posudzovania súkromných systémov z daňového hľadiska, a interakciu medzi súkromnými dôchodkovými dávkami a štátnymi príjmovými garanciami pre dôchodcov. Informovanosť je mimoriadne dôležitá aj pre jednotlivca, pretože len vtedy, ak je dobre informovaný, dokáže urobiť ťažké rozhodnutia, ktoré majú ďalekosiahle dôsledky pre jeho príjem a životnú úroveň.

Modernizácia dôchodkového systému

Primerané a spravodlivé dôchodky pre všetkých môžno dosiahnuť len vtedy, ak sa dôchodkové systémy prispôsobia meniacim sa potrebám jednotlivca. Systémy musia zohľadniť vzrastajúcu rôznorodosť foriem zamestnania, ako aj snahy o rovnosť pohlaví. Okrem toho je potrebné zohľadniť otázky spravovania a riadenia, najmä potrebu postaviť reformy na pevnú informačnú základňu a spoľahlivý dohovor.

Modernizáciu dôchodkov a systémov sociálnej ochrany vo všeobecnosti treba vnímať ako kľúčový faktor pri dosahovaní cieľov Lisabonskej stratégie. Reakcia na výzvu demografického vývoja si vyžaduje preveriť tradičné modely životného cyklu, kde sa fázy učenia, práce a starostlivosti stále ťažšie zreteľne ohraničujú. Systémy sociálnej ochrany musia na táketo zmeny reagovať a umožniť a dodať ľuďom odvahu, čo najlepšie využiť možnosti vytvorené dynamickým hospodárstvom a dynamickým trhom práce.

Kľúčové politické posolstvá

- Zlepšenie sociálnej ochrany je dôležitým predpokladom pre rast a zamestnanosť, ako aj sociálnu súdržnosť. Predĺženie pracovného života a zvyšovanie úrovne zamestnanosti by mali ostať najdôležitejším prvkom v modernizácii sociálnej ochrany. Systémy sociálnej ochrany naopak uľahčia prekonávanie nových rizík tým, že zohľadnia vyvíjajúce sa potreby jednotlivca v priebehu životného cyklu.

- Na úrovni EÚ by sa plánované rozšírenie OMK na oblasť zdravotnej starostlivosti a racionalizácia všetkých procesov v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia v roku 2006 mali využiť v tom zmysle, aby sa vo zvýšenej miere sústredila pozornosť na implementáciu a synergie v celej tejto oblasti. Malo by sa to uskutočniť s ohľadom na špecifiká každej oblasti – začlenenia, dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej opatrovateľskej starostlivosti – v rámci otvorenej metódy koordinácie pre sociálnu ochranu.

- Čo sa týka oblasti sociálneho začlenenia, doteraz dosiahnuté výsledky dovoľujú predpokladať, že vytrvalosť a ctižiadostivosť sú oprávnené. Vytrvalosť bude potrebná, pretože riešenie problému chudoby a vylúčenia od jeho základov si bude vyžadovať vynaložiť zvýšené úsilie až za rok 2010; ctižiadostivosť z dôvodu, že proces kolektívneho konania všetkých zúčastnených osôb v rámci EÚ je medzitým už pevne zakotvený.

- Politiky na podporu sociálneho začlenenia síce musia zohľadňovať rôznorodé výzvy v členských štátoch, ale jedna z priorít spočíva v sledovaní multidimenzionálnych prístupov. Doterajšia práca potvrdzuje relevantnosť niektorých kľúčových politických priorít. Sústredenie sa na tieto priority pomôže vysporiadať sa s niektorými z najdôležitejších otázok, ako sú prevencia detskej chudoby, podporovanie opatrovateľských kapacít v rodinách, riešenie odlišného postavenia pohlaví, problémov bezdomovcov a hľadanie nových ciest integrácie etnických menšín a prisťahovalcov.

- Blížiaci sa proces evaluácie v roku 2005 by sa mal zamerať predovšetkým na implementáciu, aby sa pripravilo nové kolo OMK od roku 2006. Členské štáty a Komisia by najmä mali posúdiť, ako možno zvýšiť účinnosť národných stratégií pomocou použitia cieľov, štandardných meradiel a ukazovateľov, pomocou lepšieho prepojenia s hospodárskymi politikami a politikami zamestnanosti, efektívnych mechanizmov monitoringu a evaluácie, na základe využitia štrukturálnych fondov, vrátane Európskeho sociálneho fondu. Ďalej je potrebné preveriť, v akom rozsahu boli národné stratégie schopné zapojiť miestne a regionálne územné združenia, sociálnych partnerov a iné zúčastnené strany a zvýšiť povedomie komplexného problému chudoby a sociálneho vylúčenia.

- Vrátiť ľudí späť do práce, udržať pracovníkov v zamestnaní, zvýšiť zamestnanosť a účasť na trhu práce sú podstatným predpokladom pre uskutočnenie cieľov Lisabonskej stratégie, a síce konkurencieschopnosti, zamestnanosti a sociálneho začlenenia. Sociálne začlenenie stojí v rozšírenej Únii pred veľkými výzvami, keď sa zoberie do úvahy situácia tých, čo sú úplne vylúčení z trhu práce. Na základe skúseností s OMK v oblasti začlenenia a s európskou stratégiou zamestnanosti by v roku 2005 Komisia mala konzultovať so sociálnymi partnermi, členskými štátmi a všetkými príslušnými zúčastnenými stranami, či a v akej podobe sú potrebné ďalšie opatrenia na úrovni EÚ na zdolávanie týchto výziev.

- V oblasti dôchodkov spočíva i naďalej jedna z kľúčových výziev v rámci Európskej únie v udržaní starších pracovníkov v zamestnaní. Tento aspekt by mal byť prioritou v procese zabezpečovania budúcej primeranosti a udržateľnosti dôchodkových systémov. Zvyšovanie predpokladanej dĺžky života si bude vyžadovať predĺženie veku odchodu zo zamestnania a v dôsledku toho postupné odstraňovanie rôznych stimulácií pre predčasný odchod do dôchodku. Členské štáty by mali zhodnotiť úlohu systémov sociálnej ochrany v kontexte podporovania dlhšieho pracovného života.

[1] Pozri návrh Komisie na podrobnú diskusiu o ekonomickej migrácii v (KOM(2004)881), „Zelená kniha o postupe EÚ v oblasti ekonomickej migrácie“.