OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU PRE REGIÓNY - Biela kniha o verejnoprospesných sluzbách

1. Úvod

V posledných rokoch sa diskusia o európskom modeli spoločnosti sústredila na úlohu Európskej únie vo formovaní budúcnosti verejnoprospesných sluzieb [1]. Uznávajúc zásadný význam dobre fungujúcich, dostupných, cenovo prístupných a vysoko kvalitných verejnoprospesných sluzieb pre kvalitu zivota európskych občanov, zivotné prostredie a konkurencieschopnosť európskych podnikov prijala Európska komisia Zelenú knihu o verejnoprospesných sluzbách, [2] ktorá spustila rozsiahlu verejnú konzultáciu o tom, ako najlepsie podporiť poskytovanie vysoko kvalitných verejnoprospesných sluzieb v Európskej únii. Zelená kniha vyzvala na pripomienkovanie celkovej úlohy Európskej únie v definovaní cieľov verejných sluzieb, ktoré sledujú verejnoprospesné sluzby, a spôsob organizácie, financovania a hodnotenia týchto sluzieb.

[1] Pozri definíciu pojmov v prílohe 1

[2] COM(2003) 270, 21.5.2003

Diskusia, ktorú Zelená kniha otvorila, sa stretla s pomerne veľkým záujmom a mnohé zainteresované strany ju uvítali. Komisia dostala skoro 300 príspevkov od veľmi rôznych respondentov vrátane mnohých členských státov [3]. Pracovníci Komisie vypracovali správu o verejnej konzultácii, ktorá analyzuje predlozené príspevky a poskytuje základný materiál k tejto Bielej knihe [4].

[3] Úplné znenie príspevkov je k dispozícii na webovej stránke Komisie: http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/service_general_interest/comments/public_en.htm

[4] Správa o verejnej konzultácii k Zelenej knihe o verejnoprospesných sluzbách, pracovný materiál Komisie, SEC(2004) 326, 15.03.2004, je k dispozícii na: http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/service_general_interest

Komisia čerpá z tejto diskusie svoje závery v Bielej knihe v súlade s poziadavkou, ktorú Európsky parlament vzniesol vo svojom uznesení k Zelenej knihe 14. januára 2004 [5].

[5] Rezolúcia Európskeho parlamentu k Zelenej knihe o verejnoprospesných sluzbách, 14.01.2004, (T5-0018/2004)

O otázkach nastolených v Zelenej knihe diskutoval aj Európsky hospodársky a sociálny výbor [6] a Výbor pre regióny [7], ktoré predlozili aj svoje názory.

[6] Stanovisko k Zelenej knihe o verejnoprospesných sluzbách, CESE 1607/2003, 11.12.2003.

[7] Stanovisko Výboru pre regióny k Zelenej knihe o verejnoprospesných sluzbách z 20. novembra 2003, CdR 149/2003 v konečnom znení

Navyse sa verejnoprospesné sluzby stali aj predmetom intenzívnej diskusie v rámci Dohovoru o budúcnosti Európy.

Rôzne otázky týkajúce sa hospodársky vseobecne prospesných sluzieb nakoniec preskúmal aj Súdny dvor, najmä v súvislosti s ich financovaním, a vydal medzné rozhodnutie o odmeňovaní verejných sluzieb [8].

[8] Rozsudok z 24. júla 2003 v kauze C-280/00 Altmark Trans

Diskusia odhalila pomerne veľké rozdiely v názoroch a pohľadoch. Napriek tomu sa vsak zdá, ze sa objavil konsenzus o potrebe zabezpečiť harmonickú kombináciu trhových mechanizmov a poslaní verejných sluzieb. Verejnoprospesné sluzby a kontext, v ktorom sa poskytujú vrátane samotnej Európskej únie, sa permanentne vyvíja a bude vyvíjať aj naďalej. Komisia predlozením tejto Bielej knihy neplánuje uzavrieť diskusiu, ktorá sa vyvinula na európskej úrovni. Jej cieľom je prispieť k prebiehajúcej diskusii a ďalej ju viesť definovaním úlohy Únie a rámca, ktorý umozní riadne fungovanie týchto sluzieb.

Biela kniha uvádza prístup Komisie k vývoju pozitívnej úlohy Európskej únie v napredovaní rozvoja vysoko kvalitných verejnoprospesných sluzieb a predstavuje hlavné prvky stratégie zameranej na zabezpečenie prístupu k vysoko kvalitným sluzbám za primerané ceny pre vsetkých občanov a podniky v Únii. Dokument sa sústreďuje len na niekoľko kľúčových otázok diskusie, lebo nie je mozné zaoberať sa vsetkými otázkami nastolenými počas verejnej konzultácie. Špecifickejsie problémy sa budú rozoberať v kontexte relevantných politík.

2. Spoločná zodpovednosť verejného orgánu v Únii

Verejná diskusia o Zelenej knihe ukázala, ze existuje rozsiahla dohoda o význame vysoko kvalitných verejnoprospesných sluzieb pre európske spoločnosti. Rozdelenie úloh a právomocí medzi Úniou a členskými státmi vedie k spoločnej zodpovednosti Únie a verejných orgánov v členských státoch, ale za podrobnú definíciu sluzieb, ktoré sa budú poskytovať, a za dodávanie týchto sluzieb sú stále zodpovedné členské státy.

2.1. Základný komponent európskeho modelu

Diskusia o Zelenej knihe dôrazne potvrdila význam verejnoprospesných sluzieb ako jeden z pilierov európskeho modelu spoločnosti. Napriek niekedy podstatným rozdielom v názoroch a pohľadoch rôznych účastníkov diskusie ukázala konzultácia rozsiahly konsenzus o potrebe zabezpečiť poskytovanie vysoko kvalitných a cenovo prístupných verejnoprospesných sluzieb vsetkým občanom a podnikom v Európskej únii. Potvrdila aj existenciu spoločnej koncepcie verejnoprospesných sluzieb v Únii. Táto koncepcia odráza hodnoty a ciele Spoločenstva a je zalozená na skupine spoločných prvkov vrátane univerzálnej sluzby, kontinuity, kvality sluzby, cenovej prístupnosti, ako aj na ochrane pouzívateľov a spotrebiteľov.

V Únii sú verejnoprospesné sluzby stále nepostrádateľné na zabezpečenie sociálnej a územnej jednoty a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Občania a podniky právom očakávajú prístup k cenovo dostupným, vysoko kvalitným verejnoprospesným sluzbám v celej Európskej únii. Pre občanov Únie je tento prístup základným komponentom európskeho občianstva a je potrebný na to, aby im umoznil plne vyuzívať svoje základné práva. Pre podniky je dostupnosť vysoko kvalitných verejnoprospesných sluzieb neodmysliteľným predpokladom konkurenčného obchodného prostredia. Poskytovanie vysoko kvalitných, dostupných a cenovo prístupných verejnoprospesných sluzieb, ktoré spĺňajú potreby spotrebiteľov a podnikov, je preto dôlezitým prvkom, ktorý prispieva k dosiahnutiu strategického cieľa Únie ,stať sa najviac konkurencieschopným a najdynamickejsím hospodárstvom na svete zalozeným na poznatkoch a schopným udrzateľného hospodárskeho rastu s viacerými a lepsími pracovnými prílezitosťami a väčsou sociálnou previazanosťou [9]".

[9] Lisabonské zasadanie Rady Európy 23. a 24. marca 2000, Závery prezídia, odsek 5. Podrobnosti pozri na http://europa.eu.int/comm/lisbon_strategy/intro_en.html .

Ako zdôraznila Komisia v Zelenej knihe, verejnoprospesné sluzby pomáhajú dosahovať ciele Únie vo veľkom počte politík Spoločenstva. Politiky Spoločenstva zároveň významnou mierou prispievajú k zlepsovaniu kvality, výberu a efektívnosti viacerých verejnoprospesných sluzieb.

V súlade s princípmi uvedenými v článku 16 Zmluvy [10] a v článku 36 Charty základných práv [11] sa Komisia zaviazala plne brať do úvahy specifickú úlohu verejnoprospesných sluzieb v politikách a aktivitách spadajúcich do sféry jej kompetencie. Jej cieľom bude zabezpečiť, aby Európska únia aj naďalej pozitívne prispievala k rozvoju verejnoprospesných sluzieb ako súčasti európskeho modelu a zároveň respektovala rôznorodosť tradícií, struktúr a situácií existujúcich v členských státoch. V súlade s princípmi lepsej regulácie [12] bude dosahovaniu tohto cieľa napomáhať predchádzajúce stanovenie vplyvu hlavných iniciatív [13] ako aj pravidelné hodnotenie relevantných politík Spoločenstva.

[10] Článok 16 znie: ,Bez ujmy článkov 73, 86 a 87 a na základe miesta, aké zaujímajú hospodársky vseobecne prospesné sluzby v spoločných hodnotách Únie a ich úloha v podpore sociálnej a územnej jednoty, Spoločenstvo a členské státy sa v rámci svojich príslusných právomocí a v rámci uplatňovania tejto Zmluvy budú starať o to, aby tieto sluzby fungovali na základe princípov a podmienok, ktoré im umozňujú plniť ich poslania "

[11] Článok 36 znie: ,Únia uznáva a respektuje právo na prístup k hospodársky vseobecne prospesným sluzbám ako sa uvádza v národných zákonoch a postupoch v súlade so Zmluvou o zalození Európskeho spoločenstva tak, aby podporila sociálnu a územnú jednotu Únie"

[12] Európsky rezim: lepsie zákonodarstvo, oznámenie Komisie, COM(2002) 275 v konečnom znení, 5.6.2002

[13] Oznámenie Komisie o hodnotení vplyvu, COM(2002) 276, 5.6.2002

V tomto kľúčovom bode rozvoja Únie sa bude mimoriadna pozornosť venovať vývoju v nových členských státoch a ich specifickým potrebám vyplývajúcim predovsetkým z transformácie ich ekonomík v priebehu posledných dvoch desaťročí.

2.2. Zodpovednosť za verejné orgány

Hoci poskytovanie verejnoprospesných sluzieb mozno organizovať v spolupráci so súkromným sektorom, alebo ho zveriť súkromným či verejným podnikom, definovanie povinností a poslaní verejnej sluzby zostáva aj naďalej úlohou verejných orgánov na relevantnej úrovni. Relevantné verejné orgány sú zodpovedné aj za trhovú reguláciu a za to, aby prevádzkovatelia plnili poslania verejnej sluzby, ktorá im bola zverená.

V konzultácii o Zelenej knihe sa zdôrazňovalo, ze v rámci konkurenčného vnútorného trhu si verejné orgány musia zachovať právomoci na zabezpečenie efektívneho dosahovania definovaných cieľov verejných politík a respektovania princípov demokratického výberu vrátane úrovne kvality a výsledných nákladov. Pre relevantné verejné orgány je dôlezité, aby mali k dispozícii adekvátne nástroje a odborné vedomosti a skúsenosti. Jestvujúce predpisy Spoločenstva specifické pre sektory poskytujú specifické právne nástroje a právomoci, ktoré orgánom členských státov umozňujú presadzovať ciele verejných politík. Členské státy by mali venovať pozornosť predovsetkým stále zlozitejsím úlohám regulačných orgánov a poskytnúť im potrebné nástroje a prostriedky.

2.3. Spoločná zodpovednosť Únie a jej členských státov

Komisia uz vo svojej Zelenej knihe uviedla, ze Zmluva poskytuje Spoločenstvu celý rad prostriedkov na zabezpečenie prístupu pouzívateľov k vysoko kvalitným a cenovo prístupným verejnoprospesným sluzbám v Európskej únii. Verejnoprospesné sluzby vsak musia byť definované, organizované, financované a monitorované v prvom rade relevantnými národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi.

Táto spoločná zodpovednosť je koncepciou zalozenou na článku 16 Zmluvy o ES, ktorý zveruje Spoločenstvu a členským státom povinnosť, aby v rámci svojich príslusných právomocí zabezpečili, ze ich politiky umoznia prevádzkovateľom verejnoprospesných hospodárskych sluzieb plniť ich poslania. V článku 86(2) Zmluvy o ES [14] sa implicitne uznáva aj právo členských státov prideliť určité povinnosti verejnej sluzby ekonomickým prevádzkovateľom a zabezpečiť ich dodrziavanie.

[14] Článok 86 (2) uvádza: ,Podniky poverené prevádzkovaním hospodársky vseobecne prospesných sluzieb ... budú podliehať predpisom obsiahnutým v tejto Zmluve, najmä predpisom o hospodárskej súťazi, pokiaľ uplatňovanie týchto predpisov právne alebo fakticky nebráni plneniu určitých úloh, ktoré im boli pridelené. Vývoj obchodu nesmie byť ovplyvnený do takej miery, ktorá by odporovala záujmom Spoločenstva"

V diskusii o Zelenej knihe sa vseobecne dohodlo, ze nie je nevyhnutné zveriť Spoločenstvu ďalsie právomoci v oblasti verejnoprospesných sluzieb. Komisia s touto analýzou v podstate súhlasí. Zastáva názor, ze právomoci, ktoré má Spoločenstvo vzhľadom na verejnoprospesné sluzby v súčasnosti, sú vhodné a dostatočné na zabezpečenie udrzania a vývoja dobrého fungovania sluzieb v celej Únii.

Komisia zároveň víta novelizáciu ustanovení súčasného článku 16 Zmluvy o ES, ako ich navrhla Európska konvencia v článku III-6 návrhu ústavnej zmluvy. Článok III-6 znie:

,Bez dotknutia článkov III-55, III-56 a III-136 a na základe miesta, aké zaujímajú hospodársky vseobecne prospesné sluzby ako sluzby, ktorým vsetci v Únii prikladajú význam, ako aj ich úlohy v podpore sociálnej a územnej jednoty sa Únia a členské státy v rámci svojich príslusných právomocí a v rámci uplatňovania ústavy budú starať o to, aby tieto sluzby fungovali na základe princípov a podmienok, najmä hospodárskych a finančných, ktoré im umozňujú plniť ich poslania. Tieto princípy a podmienky budú definované európskymi zákonmi."

Keď vstúpi do platnosti ústavná zmluva, toto ustanovenie bude poskytovať ďalsí právny základ pre činnosť Spoločenstva na poli hospodársky vseobecne prospesných sluzieb v rámci právomocí Únie a v rámci rozsahu uplatňovania Ústavy.

3. Vedúce princípy prístupu Komisie

Prístup Komisie je zalozený na viacerých princípoch, ktoré sa odrázajú v sektorových politikách Spoločenstva, a mozno ich vysvetliť na základe výsledkov diskusie o Zelenej knihe:

3.1. Umozniť verejným orgánom operovať v blízkosti občanov

V konzultácii sa zdôrazňovalo, ze verejnoprospesné sluzby by mali byť organizované a regulované čo mozno najblizsie k občanom a musia prísne respektovať princíp podriadenosti.

Komisia respektuje nevyhnutnú úlohu členských státov a regionálnych a miestnych orgánov v oblasti verejnoprospesných sluzieb. Táto úloha sa odráza v politikách Spoločenstva týkajúcich sa verejnoprospesných sluzieb, ktoré sú zalozené na rôznych stupňoch konania a na pouzití rôznych nástrojov v súlade s princípom podriadenosti.

Podobne ako v minulosti plánuje Komisia v kazdom potrebnom prípade navrhovať specifickú sektorovú reguláciu len v oblastiach, ktoré podobne ako veľké sieťové odvetvia majú jasný celoeurópsky rozmer, a prezentovať silný prípad definovania európskej koncepcie vseobecného prospechu. Takáto regulácia Spoločenstva spravidla definuje len regulačný rámec, ktorý môzu implementovať a specifikovať členské státy podľa situácií specifických pre jednotlivé krajiny.

3.2. Dosiahnuť ciele verejnej sluzby v rámci konkurenčných otvorených trhov

Na základe konzultácie Komisia zostáva toho názoru, ze ciele otvoreného a konkurenčného vnútorného trhu a vývoj vysoko kvalitných, dostupných a cenovo prístupných verejnoprospesných sluzieb sú kompatibilné. A naozaj, vytvorenie vnútorného trhu výrazne prispelo k zlepseniu efektívnosti, viacero verejnoprospesných sluzieb sa stalo cenovo prístupnejsími. Navyse viedlo k zväčseniu výberu ponúkaných sluzieb, čo je viditeľné najmä v sektore telekomunikácií a dopravy [15].

[15] Podrobné hodnotenie bude uvedené v nasledujúcom pracovnom dokumente Komisie: ,Hodnotenie výkonnosti sieťových odvetví poskytujúcich verejnoprospesné sluzby - Správa za rok 2004"

V určitých situáciách sa vsak dosahovanie cieľa národnej verejnej politiky bude zrejme musieť skoordinovať s určitými cieľmi Spoločenstva. Na úrovni Zmluvy sa týmito situáciami zaoberá článok 86(2), ktorý hovorí, ze hospodársky vseobecne prospesné sluzby nepodliehajú aplikácii pravidiel Zmluvy do rozsahu potrebného na plnenie poslania vseobecného prospechu. To znamená, ze podľa Zmluvy o ES a podľa podmienok stanovených v článku 86(2) má v prípade napätia prednosť efektívne plnenie verejnoprospesných úloh pred aplikáciu pravidiel Zmluvy [16]. Tým sa vsak skôr ochraňuje samotné poslanie nez spôsob jeho naplnenia. Ustanovenia Zmluvy preto povoľujú zosúladiť hľadanie a dosahovanie cieľov verejnej politiky s konkurenčnými cieľmi Európskej únie ako celku, a najmä s potrebou zabezpečiť rovnaké hracie pole pre vsetkých poskytovateľov sluzieb a čo najlepsie vyuzitie verejných peňazí.

[16] Uplatňovanie článku 86(2) je podrobne vysvetlené v oznámení Komisie o verejnoprospesných sluzbách v Európe, Ú. v. ES 17, 19.1.2001, s. 4

3.3. Zabezpečiť jednotu a univerzálny prístup

Zabezpečenie prístupu vsetkých občanov a podnikov k cenovo prístupným, vysoko kvalitným verejnoprospesným sluzbám na celom území členských státov je nevyhnutné na podporu sociálnej a územnej jednoty v Európskej únii vrátane zmensovania handicapov spôsobených nedostupnosťou sluzieb v okrajových regiónoch. Komisia sa vo vsetkých svojich politikách zaviazala podporovať a zlepsovať efektívny univerzálny prístup k verejnoprospesným sluzbám.

V tomto kontexte je univerzálna sluzba kľúčovým pojmom, ktorý vyvinulo Spoločenstvo na zabezpečenie efektívnej dostupnosti základných sluzieb [17]. Ustanovuje právo kazdého občana na prístup k určitým sluzbám, ktoré sa pokladajú za základné, a poskytovateľom sluzieb ukladá povinnosť ponúkať definované sluzby podľa specifikovaných podmienok vrátane úplného pokrytia územia a za prístupnú cenu. Univerzálna sluzba je dynamická a flexibilná koncepcia, ktorá sa ukázala ako efektívne, bezpečné sieťové poskytovanie sluzieb tým, ktorí by si inak tieto základné sluzby nemohli dovoliť kúpiť. Mozno ju periodicky predefinovať a prispôsobovať sociálnemu, hospodárskemu a technickému prostrediu. Táto koncepcia umozňuje definovať spoločné princípy na úrovni Spoločenstva a implementáciu týchto princípov ponechať na členské státy, takze bude mozné zohľadniť specifické situácie v kazdej krajine v súlade s princípmi podriadenosti.

[17] Pozri Zelenú knihu o verejnoprospesných sluzbách, COM(2003) 270, 21.5.2003, odseky 50 az 54

Spoločenstvo v rámci svojich strukturálnych politík pomáha zabraňovať, aby citlivé sociálne skupiny alebo regióny neboli vylúčené z prístupu k základným sluzbám [18]. Na spolufinancovanie v sieťových struktúrach mozno podľa určitých kritérií pouziť strukturálne fondy [19]. Navyse politika Komisie v oblasti transeurópskych sietí zlepsuje prístup k dopravným, energetickým a komunikačným sieťam vo vzdialenejsích oblastiach a bude napomáhať pripájaniu nových členských státov na infrastruktúru pätnásťky, čím sa zachová vysoká úroveň kvality, bezpečnosti a istoty. Komisia vo svojej iniciatíve európskeho rastu predstavila ambiciózny program implementácie prioritných cezhraničných projektov v oblasti dopravných, energetických a sirokopásmových komunikačných sietí [20].

[18] Nové partnerstvo pre jednotu, tretia správa o hospodárskej a sociálnej jednote, COM(2004) 107, 18.2.2004

[19] Pozri napríklad pracovný materiál Komisie: Pokyny ku kritériám a modality implementácie strukturálnych fondov na pomoc elektronickým komunikáciám, SEC(2003) 895

[20] Oznámenie Komisie, Európska iniciatíva pre rast, investície do sietí a poznatky o raste a pracovných prílezitostiach, záverečná správa pre Radu Európy, 11.11.2003, COM(2003) 690 v konečnom znení

3.4. Udrzať vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a istoty

Verejná konzultácia zdôraznila nevyhnutnosť zabezpečiť vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a istoty. Komisia súhlasí, ze vsetci občania a pouzívatelia by mali dostávať verejnoprospesné sluzby vysokej kvality. Aj fyzická bezpečnosť spotrebiteľov a pouzívateľov, vsetkých osôb zapojených do produkcie a poskytovania týchto sluzieb a vseobecnej verejnosti musí byť garantovaná vrátane ochrany proti mozných hrozbám ako sú napr. teroristické útoky a ekologické katastrofy. Okrem toho, bezpečnosť poskytovania sluzieb, a najmä bezpečnosť ich dodávania tvorí nevyhnutnú poziadavku, ktorá sa musí odraziť v definícii poslania sluzieb. Podmienky, za ktorých sa sluzby dodávajú, musia prevádzkovateľom poskytovať aj dostatočnú motiváciu na udrzanie adekvátnej úrovne dlhodobej investície. Kvalita a bezpečnosť dodávky predstavuje pre spoločnosť hospodárske náklady, ktoré by mali byť dostatočne transparentne vyvázené očakávanými výhodami.

V súlade s politikou udrzateľného rozvoja Únie treba venovať pozornosť aj úlohe verejnoprospesných sluzieb v ochrane zivotného prostredia a specifickým charakteristikám verejnoprospesných sluzieb priamo súvisiacich s oblasťou zivotného prostredia, ako napr. v sektoroch vodného a odpadového hospodárstva.

Komisia plne berie tieto poziadavky do úvahy a bude zabezpečovať, aby politiky Spoločenstva prispievali k zachovaniu standardov kvality, bezpečnosti a istoty a uľahčovali ho. Pokrok bude monitorovať najmä vo svojich pravidelných hodnoteniach a správach zo sektorov.

3.5. Zabezpečiť práva spotrebiteľov a pouzívateľov

Konzultácia o Zelenej knihe ukázala, ze existuje rozsiahla dohoda o spôsobe organizácie poskytovania verejnoprospesných sluzieb tak, aby zabezpečovala vysokú úroveň práv spotrebiteľov a pouzívateľov. Komisia plánuje zaloziť svoje politiky na princípoch identifikovaných v Zelenej knihe a v oznámení Komisie o verejnoprospesných sluzbách v Európe zo septembra 2000 [21].

[21] COM(2000) 580, 20.9.2000, Ú. v. ES 17, 19.1.2001. Pozri najmä odseky 8 az 13

Tieto princípy zahŕňajú najmä prístup k sluzbám vrátane cezhraničných sluzieb na celom území Únie a pre vsetky skupiny obyvateľstva, cenovú prístupnosť sluzieb vrátane speciálnych schém pre osoby s nízkymi príjmami, fyzickú bezpečnosť, istotu a spoľahlivosť, kontinuitu, vysokú kvalitu, výber, transparentnosť a prístup k informáciám od poskytovateľov sluzieb a regulačných orgánov.

Implementácia týchto princípov si zvyčajne vyzaduje existenciu nezávislých regulačných orgánov s jasne definovanými právomocami a povinnosťami. Sem patria sankčné právomoci (prostriedky na monitorovanie transpozície a vymáhanie poskytovania univerzálnych sluzieb) a mali by sem patriť aj ustanovenia o zastúpení a aktívnej účasti spotrebiteľov a pouzívateľov v definovaní a hodnotení sluzieb, dostupnosť vhodných mechanizmov postihu a odmeny a existencia evolučnej klauzuly umozňujúcej adaptáciu poziadaviek na meniace sa potreby a obavy pouzívateľov a spotrebiteľov a zmeny ekonomického a technologického prostredia. Regulačné orgány by mali monitorovať aj vývoj na trhoch a poskytovať údaje na účely hodnotenia.

3.6. Monitorovať a hodnotiť plnenie

Na základe verejnej konzultácie zostáva Komisia aj naďalej presvedčená, ze systematické hodnotenie a monitorovanie je nevyhnutným nástrojom zachovania a rozvoja vysoko kvalitných, dostupných a cenovo prístupných verejnoprospesných sluzieb v Európskej únii. Komisia uznáva osobitnú zodpovednosť institúcií Spoločenstva v hodnotení sluzieb, ktoré podliehajú specificky sektorovému regulačnému rámcu zalozenému Spoločenstvom, s pomocou údajov poskytovaných na národnej úrovni. O hodnotení na úrovni Spoločenstva sa vsak môze uvazovať aj v ďalsích oblastiach, ak mozno v specifických prípadoch zistiť, ze toto hodnotenie vytvára pridanú hodnotu.

V súlade s prevládajúcim názorom vyjadreným vo verejnej konzultácii si Komisia myslí, ze akékoľvek hodnotenie by malo mať viacero dimenzií a pokrývať vsetky relevantné právne, ekonomické, sociálne a ekologické aspekty. V kazdom prípade bude musieť akékoľvek hodnotenie riadne zohľadňovať specifické charakteristiky hodnoteného sektora a rôzne situácie existujúce v jednotlivých členských státoch a ich regiónoch. Hodnotenie by malo byť zalozené na periodickom poskytovaní porovnateľných údajov členskými státmi a/alebo národnými regulačnými orgánmi.

3.7. Respektovať rôznorodosť sluzieb a situácií

Konzultácia zdôraznila aj rozdiely medzi rôznymi verejnoprospesnými sluzbami a rôznymi potrebami a preferenciami pouzívateľov a spotrebiteľov vyplývajúcimi z rôznych ekonomických, sociálnych, geografických alebo kultúrnych situácií. Okrem toho zdôraznila, ze osobný charakter mnohých sociálnych a zdravotníckych sluzieb vedie k poziadavkám, ktoré sa výrazne lísia od poziadaviek v sieťových odvetviach. Čo sa týka vysielania, musí sa brať do úvahy význam verejnej sluzby vysielania pre demokratické, sociálne a kultúrne potreby kazdej spoločnosti [22]. Komisia tieto názory podporuje.

[22] Pozri aj Protokol o systéme verejného vysielania v členských státoch prilozený k Zmluve o ES Amsterdamskou dohodou

Akákoľvek politika Spoločenstva v oblasti verejnoprospesných sluzieb musí riadne zohľadňovať rôznorodosť, ktorá charakterizuje rôzne verejnoprospesné sluzby, a okolnosti, za ktorých sa poskytujú. To vsak neznamená, ze netreba zabezpečiť konzistenciu prístupu Spoločenstva v rôznych sektoroch, alebo ze nemôze byť uzitočné vyvíjať spoločné koncepcie, ktoré mozno aplikovať vo viacerých sektoroch.

V tomto kontexte treba poznamenať, ze návrh smernice pre sluzby na vnútornom trhu [23] Komisie pokrýva len sluzby, ktoré korespondujú s hospodárskou činnosťou. Nepokrýva neekonomické verejnoprospesné sluzby, ale len hospodársky vseobecne prospesné sluzby. Navyse určité činnosti, ktoré členské státy môzu pokladať za hospodársky vseobecne prospesné sluzby, ako napr. doprava, sú z tohto návrhu vylúčené, resp. podliehajú výnimkám z princípu krajiny pôvodu, napr. posta a sluzby elektrických, plynových a vodných rozvodov. A čo je dôlezitejsie, tento návrh nevyzaduje, aby členské státy otvorili hospodársky vseobecne prospesné sluzby konkurencii, ani nezasahuje do spôsobu ich financovania alebo organizácie.

[23] COM(2004) 2, 13.1.2004

3.8. Zvysovať transparentnosť

Princíp transparentnosti je kľúčovým pojmom vývoja a implementácie verejných politík týkajúcich sa verejnoprospesných sluzieb. Zabezpečuje, ze verejné orgány môzu uplatňovať svoje zodpovednosti, a ze demokratický výber je mozný a respektuje sa. Princíp by sa mal uplatňovať na vsetky aspekty procesu dodávania sluzieb a pokrývať definíciu poslaní verejných sluzieb, organizáciu, financovanie a reguláciu sluzieb, ako aj ich produkciu a hodnotenie vrátane mechanizmov vybavovania sťazností.

Aplikácia zákona Spoločenstva uz prispieva k zvysovaniu transparentnosti poskytovania verejnoprospesných sluzieb v Únii. Komisia sa zaviazala pracovať na ďalsom zvysovaní transparentnosti poskytovania sluzieb vo vsetkých svojich politikách týkajúcich sa verejnoprospesných sluzieb. Členské státy by mali garantovať úplnú transparentnosť aj v implementácii legislatívy Spoločenstva a v ďalsích relevantných národných ustanoveniach.

3.9. Zabezpečiť právnu istotu

V konzultácii o Zelenej knihe sa poukazovalo na to, ze v určitých oblastiach nebolo uplatňovanie predpisov Spoločenstva na verejnoprospesné sluzby dostatočne jasné. Často sa specificky zdôrazňovalo pouzívanie pravidiel státnej pomoci na financovanie verejnoprospesných sluzieb a predpisov o obstarávaní a koncesovaní sluzieb. Spomínala sa aj situácia sociálnych a zdravotníckych sluzieb.

Komisia si uvedomuje, ze uplatňovanie práva Spoločenstva na verejnoprospesné sluzby by mohlo nastoliť zlozité otázky. Preto sa bude permanentne snaziť o zvysovanie právnej istoty týkajúcej sa aplikácie práva Spoločenstva na poskytovanie verejnoprospesných sluzieb bez ujmy precedenčného práva európskeho Súdneho dvora a súdu prvej instancie. Ako je uvedené nizsie, Komisia uz zmodernizovala jestvujúce predpisy pre verejné obstarávanie a začala s iniciatívami v oblasti státnej pomoci a v súvislosti s partnerstvami verejných a súkromných subjektov [24].

[24] Pozri časti 4.2 a 4.3 nizsie

4. Nové orientácie na jednotnú politiku

4.1. Respektovanie rôznorodosti v jednotnom rámci

Jedna z kľúčových otázok nastolených Zelenou knihou sa týkala potreby rámcovej smernice pre verejnoprospesné sluzby. Názory na túto tému vyjadrené vo verejnej konzultácii zostali rozdelené, k otázke sa vyjadrili skepticky viaceré členské státy a Európsky parlament. Výsledkom sú pretrvávajúce pochybnosti, či bude rámcová smernica v tomto stádiu tým najvhodnejsím prostriedkom. Navyse sa v konzultácii nepreukázala pridaná hodnota horizontálneho rámca v porovnaní s doteraz dodrziavaným sektorovým prístupom.

Komisia preto pokladá za vhodné nepokračovať zatiaľ predlozením návrhu, ale znova preskúmať túto otázku neskôr. V rámci tohto skúmania Komisia najprv podrobí akékoľvek legislatívne návrhy rozsírenému hodnoteniu vplyvu ich hospodárskych, sociálnych a ekologických dôsledkov [25].

[25] Oznámenie Komisie o hodnotení vplyvu, COM(2002) 276 v konečnom znení, 5.6.2002

Čo sa týka kalendára tohto opakovaného skúmania, mozno brať do úvahy aj fakt, ze vstup ústavnej zmluvy a navrhovaného článku III-6 ústavy do platnosti v budúcnosti prinesie ďalsí mozný právny základ, ktorý by mal doplniť uz existujúce. Komisia pokladá za vhodné opäť preskúmať túto otázku po vstupe ústavnej zmluvy do platnosti.

Momentálne bude Komisia sledovať a vyvíjať svoju sektorovú koncepciu spravidla navrhovaním specifických predpisov pre sektory v prípadoch potreby, ktoré umoznia zohľadniť specifické poziadavky a situácie v jednotlivých sektoroch. Bez ujmy jestvujúcich sektorových predpisov Spoločenstva sa vsak bude zvazovať aj horizontálny prístup k viacerým specifickým problémom, ako sú napr. záujmy spotrebiteľov, monitorovanie a hodnotenie verejnoprospesných sluzieb, aplikovanie pravidiel státnej pomoci na finančnú kompenzáciu, alebo vyuzívanie strukturálnych fondov na podporu verejnoprospesných sluzieb.

Zatiaľ čo potreba rámcového nástroja bola otázkou pomerne veľkej kontroverzie, potreba zaistiť konzistenciu a jednotnosť opatrení Spoločenstva v oblasti verejnoprospesných sluzieb bola vo verejnej konzultácii zosiroka uznaná. Zároveň sa zdôrazňovalo, ze politiky Spoločenstva musia respektovať a zohľadňovať rôzne vlastnosti rôznych sluzieb a rôznych realít v členských státoch.

Komisia bude zvysovať svoje úsilie v záujme zabezpečenia úplnej konzistencie politík Spoločenstva v oblasti verejnoprospesných sluzieb a počas nasledujúcich revízií dotknutých sektorov sa bude snaziť o úplnú jednotnosť svojich sektorových politík vzhľadom na svoju vseobecnú koncepciu [26].

[26] Pozri prílohu 2

Okrem toho bude v r. 2005 Komisia skúmať situáciu verejnoprospesných sluzieb v Európskej únii ako aj potrebu akýchkoľvek horizontálnych opatrení. Pred koncom roka 2005 plánuje predloziť správu o svojich nálezoch Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru pre regióny.

Komisia

* opäť preskúma uskutočniteľnosť a potrebu rámcového zákona pre verejnoprospesné sluzby po vstupe ústavnej zmluvy do platnosti,

* začne skúmať situáciu vo verejnoprospesných sluzbách a do konca roka 2005 predlozí správu.

Členské státy

* by mali presadzovať modernizáciu verejnoprospesných sluzieb, aby vsetkým občanom zabezpečili prístup ku kvalitným sluzbám upraveným pre ich potreby a poziadavky.

4.2. Vyjasnenie a zjednodusenie právneho rámca na odmeňovanie povinností verejnej sluzby

Moznosť členského státu definovať a určovať poslanie verejnoprospesných sluzieb sa rozchádza s právom Spoločenstva zvyčajne v dvoch oblastiach - financovanie a zadávanie zákaziek. Táto časť sa zaoberá financovaním. Otázka verejného obstarávania sa bude rozoberať v časti 4.3.

Princíp autonómie členských státov vo výbere politík verejnoprospesných sluzieb podľa vlastného uvázenia sa zvyčajne týka ich financovania. Členské státy majú skutočne siroké moznosti voľby pri rozhodovaní, či a ako budú financovať poskytovanie hospodársky vseobecne prospesných sluzieb. Mechanizmy financovania pouzívané členskými státmi zahŕňajú priamu finančnú podporu zo státneho rozpočtu, speciálne alebo výhradné práva, príspevky účastníkov trhu, spriemerovanie tarify a financovanie na báze solidarity. Členské státy si zvyčajne môzu zvoliť, ktorý mechanizmus financovania budú pouzívať. Ak neexistuje harmonizácia Spoločenstva, hlavným obmedzením ich slobodnej vôle je poziadavka, aby tento mechanizmus financovania neskresľoval konkurenciu na spoločnom trhu. Úlohou Komisie ako garanta Zmluvy je zabezpečiť respektovanie tohto pravidla v prospech daňovníkov a hospodárstva ako takého.

Praktická aplikácia tohto pravidla je vsak momentálne zlozitá. Nie vzdy je napríklad jasné, za akých podmienok bude kompenzácia hospodársky vseobecne prospesných sluzieb vlastne tvoriť státnu pomoc. A podobne, ak sa zistí prítomnosť státnej pomoci, nemusí byť vzdy isté, aké podmienky tejto pomoci sa môzu pokladať za kompatibilné so spoločným trhom. A nakoniec, povinnosť podľa Zmluvy oficiálne informovať Komisiu o plánoch poskytnúť alebo zmeniť pomoc vytvára administratívne bremeno, ktoré nemusí byť vzdy úmerné relatívne skromným výskam pomoci.

Verejná konzultácia potvrdila dopyt po väčsej právnej istote, najmä čo sa týka aplikácie pravidiel státnej pomoci na odmeňovanie verejnej sluzby. Táto výzva bola osobitne silná na miestnej úrovni vzhľadom na miestne sluzby. Je pravda, ze Súdny dvor nedávno stanovil viacero podmienok, za ktorých odmeňovanie hospodársky vseobecne prospesných sluzieb nepredstavuje státnu pomoc [27]. Potreba väčsej právnej istoty vsak pretrváva a je na Komisii, aby tejto istote dala čo najreálnejsiu podobu. Preto Komisia navrhuje viacero iniciatív.

[27] Rozsudok z 24. júla 2003 v kauze C-280/00 Altmark Trans a rozsudok z 24. novembra 2003 v spoločnej kauze C-34/01 az 38/01 Enirisorse SpA

Prvým navrhovaným opatrením je rozhodnutie Komisie, ktoré uvazuje s relatívne malorozmerným financovaním podnikov poverených prevádzkovaním hospodársky vseobecne prospesných sluzieb, čo by za určitých podmienok bolo kompatibilné so spoločným trhom. Takéto financovanie by napríklad mohlo tvoriť aj výnimku z povinnosti predbezného oznamovania, pokiaľ je úmerné skutočným nákladom na sluzby a neprekračuje stanovené prahy. Komisia navrhuje to isté pre financovanie hospodársky vseobecne prospesných sluzieb poskytovaných nemocnicami a sociálnymi zariadeniami bez ohľadu na výsku súm.

Komisia sa týmto v podstate snazí oslobodiť odmeňovanie miestnych poskytovateľov hospodársky vseobecne prospesných sluzieb od predbeznej oznamovacej povinnosti. Po stanovení prahov vo svetle výsledkov práve prebiehajúceho konzultačného procesu sa výrazne zvýsi právna istota pre relatívne malorozmerné verejné financovanie.

Okrem toho Komisia navrhuje zvýsiť právnu istotu aj v odmeňovaní hospodársky vseobecne prospesných sluzieb, ktoré prekračuje vyssie uvedené prahy - a teda sa bude musieť oznamovať Komisii, rámcom Spoločenstva, ktorý stanovuje kritériá pre určovanie výsky tejto odmeny za poskytovanie hospodársky vseobecne prospesných sluzieb.

Komisia navyse plánuje zmeniť a doplniť smernicu 80/723/EEC týkajúcu sa transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými státmi a verejnými podnikmi. Novela bude specifikovať, ze smernica sa vzťahuje na odmeny za poskytovanie verejných sluzieb bez ohľadu na ich právnu kvalifikáciu podľa článku 87 Zmluvy. Rozhodnutie Komisie a rámec Spoločenstva sa nebude vzťahovať na sektor dopravy [28].

[28] Rozhodnutie sa môze vzťahovať na určité lodné linky na ostrovy, na ktorých ročná prevádzka neprekračuje definovaný prah

A nakoniec Komisia plánuje ďalej vyjasniť podmienky, za ktorých môze odmeňovanie tvoriť státnu pomoc podľa práva na základe nedávnych precedentných prípadov Súdneho dvora. Podľa poziadaviek vo viacerých pripomienkach prijatých vo verejnej konzultácii o Zelenej knihe to bude zahŕňať aj ďalsie vyjasnenie rozdielu medzi ekonomickými a neekonomickými činnosťami [29].

[29] Podrobnejsie údaje pozri v oznámení Komisie o verejnoprospesných sluzbách v Európe, Ú. v. ES 17, 19.1.2001, s. 4 (odseky 28 az 30) a v Zelenej knihe o verejnoprospesných sluzbách, COM(2003) 270, 270, 21.5.2003, odseky 43 to 45

Jedným slovom, tieto opatrenia vypracované na základe rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami zrejme zabezpečia prevádzkovateľom aj orgánom najvyssiu moznú právnu istotu a predvídateľnosť. Komisia bude navyse pokračovať v svojom pragmatickom prístupe k určovaniu výsky odmeny za povinnosti verejnej sluzby, aby sa vysoko kvalitné, dostupné a cenovo prístupné verejnoprospesné sluzby aj naďalej poskytovali v blízkosti občanov a dodrziavali spoločné základné pravidlá.

Komisia

* prijme do júla 2005 rozhodnutie o pouzití článku 86 Zmluvy na státnu pomoc vo forme odmeny verejnej sluzby pre určité podniky poverené prevádzkovaním hospodársky vseobecne prospesných sluzieb,

* do júla 2005 schváli rámec Spoločenstva pre státnu pomoc vo forme odmeňovania verejnej sluzby,

* do júla 2005 schváli zmenu a doplnenie smernice 80/723/EEC týkajúcej sa transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými státmi a verejnými podnikmi,

* do júla 2005 ďalej vyjasní, za akých podmienok môze odmeňovanie verejnej sluzby tvoriť státnu pomoc v zmysle článku 87 (1).

Členské státy

* by mali pomáhať Komisii pri aplikácii nového právneho rámca predovsetkým jasným definovaním povinností verejnej sluzby a pouzívaním transparentných pravidiel odmeňovania.

4.3. Poskytnutie jasného a transparentného rámca na výber podnikov poverených verejnoprospesnou sluzbou

Členské státy majú v podstate k dispozícii siroké pole pre rozhodovanie ako organizovať verejnoprospesné sluzby. Ak neexistuje harmonizácia Spoločenstva, relevantné verejné orgány v členských státoch môzu vlastne slobodne rozhodovať, či budú poskytovať verejnoprospesné sluzby sami, alebo ich poskytovanie zveria inému (verejnému alebo súkromnému) subjektu [30]. Poskytovatelia hospodársky vseobecne prospesných sluzieb vrátane domácich poskytovateľov sluzieb sú vsak podniky, čize podliehajú predpisom Zmluvy pre verejnú súťaz [31]. Členské státy prakticky stále viac vyuzívajú verejno-súkromné schémy vrátane návrhových-stavebných-finančných-prevádzkových kontraktov, koncesií a vytvárania ekonomicky zmiesaných spoločností, ktoré zabezpečujú dodávanie infrastruktúrnych projektov alebo verejnoprospesných sluzieb.

[30] Čo sa týka miestnej vnútrostátnej dopravy, Komisia navrhla legislatívu, ktorá bude od členských státov vyzadovať pouzívanie koncesií na verejnoprospesnú sluzbu. Porovnaj: novelizovaný návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o konaní členských státov v súvislosti v poziadavkami verejnej sluzby a prideľovaním zákaziek na poskytovanie verejnej sluzby v osobnej vlakovej, cestnej a vnútrostátnej námornej doprave, Ú. v. ES 151 E, 25.6.2002, s. 146

[31] Podrobné údaje pozri v Zelenej knihe o verejnoprospesných sluzbách, COM(2003) 270, 21.5.2003, odseky 79 az 83

Vo verejnej konzultácii boli vznesené výzvy na vyjasnenie viacerých otázok súvisiacich s predpismi Spoločenstva platnými pre tieto schémy, a najmä s rozsahom a podstatou predpisov Spoločenstva, ktoré musia verejné orgány respektovať pri zverovaní poslania verejnoprospesnej sluzby inému subjektu.

V záujme vyjasnenia platných predpisov sa Spoločenstvo snazí zjednodusiť a vyjasniť smernice pre verejné obstarávanie [32]. Nové smernice, ktoré vlani v marci prijal Európsky parlament a Rada, budú vo vsetkých členských státoch transponované do januára 2006 a mali by vsetkým dotknutým orgánom prideľujúcim zákazky uľahčiť dodrziavanie povinností tranparentnosti podľa zmluvy o ES.

[32] Smernica 2004/18 z 31. marca 2004 o koordinácii postupov prideľovania zákaziek na verejné práce, zákaziek na verejné dodávky a zákaziek na verejné sluzby a smernica 2004/17 z 31. marca 2004, ktorá koordinuje obstarávacie postupy subjektov činných vo vodohospodárskom, energetickom, dopravnom a postovom sektore, OJ L 134, 30.4.2004, s. 1 a s. 114

Navyse, aby sa dalo zistiť, či netreba navrhnúť legislatívu Spoločenstva najmä pre transparentné udeľovanie koncesií na sluzby verejnými orgánmi a pre ďalsie formy spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, Komisia nedávno prijala Zelenú knihu o partnerstve medzi verejnými a súkromnými subjektami v Európskej únii [33]. Táto Zelená kniha spustila rozsiahlu debatu o aspektoch obstarávania v partnerstvách medzi verejnými a súkromnými subjektami.

[33] Zelená kniha o partnerstve medzi verejnými a súkromnými subjektami a o zákone Spoločenstva o verejných zákazkách a koncesiách, COM(2004) 327, 30.4.2004

Komisia

* bude viesť verejnú konzultáciu o Zelenej knihe o aspektoch obstarávania v partnerstvách medzi verejnými a súkromnými subjektami,

* do konca roka 2004 predlozí návrhy, v príslusných prípadoch na základe výsledkov verejnej konzultácie.

Členské státy

* by mali zabezpečiť, aby boli národné rámce pre prideľovanie verejných zákaziek na sluzby zalozené na transparentných a nediskriminačných predpisoch.

4.4. Plné uznanie vseobecného prospechu v sociálnych a zdravotníckych sluzbách

Zelená kniha o verejnoprospesných sluzbách vyvolala pomerne veľký záujem strán angazovaných v oblasti sociálnych sluzieb vrátane zdravotníctva, dlhodobej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, sluzieb pre zamestnancov a bývania pre sociálne slabsie vrstvy. Špecifickú úlohu budú mať verejnoprospesné sociálne sluzby ako neoddeliteľná súčasť európskeho modelu spoločnosti. Na základe princípu solidarity sú verejnoprospesné sociálne a zdravotnícke sluzby orientované na človeka a zabezpečujú, ze občania môzu efektívne vyuzívať svoje základné práva a vysokú úroveň sociálnej ochrany, a posilňujú aj sociálnu a územnú jednotu. Ich poskytovanie, vývoj a modernizácia je v plnom súlade s dosahovaním cieľov stanovených lisabonským zasadaním Rady Európy v marci 2000 a najmä s cieľom dosiahnuť pozitívne spojenie medzi hospodárskymi, sociálnymi a zamestnaneckými politikami. Verejná konzultácia ukázala, ze poskytovatelia sociálnych sluzieb sú pripravení zapojiť sa do procesu modernizácie, aby mohli lepsie reagovať na meniace sa potreby európskych občanov. Vyjadrili vsak aj potrebu väčsej jasnosti a predvídateľnosti potrebnej na zabezpečenie hladkej evolúcie sociálnych sluzieb vrátane zdravotníckych sluzieb.

Hoci je definícia poslaní a cieľov sociálnych a zdravotníckych sluzieb v podstate v kompetencii členských státov, predpisy Spoločenstva môzu ovplyvňovať nástroje na ich dodávanie a financovanie. Jasné uznanie rozdielu medzi poslaniami a nástrojmi by malo pomôcť vyjasniť potrebu modernizácie týchto sluzieb v kontexte vyvíjajúcich sa potrieb pouzívateľov a zachovať ich specifický charakter v zmysle osobitných poziadaviek o. i. na solidaritu, dobrovoľnú sluzbu a obsiahnutie citlivých skupín ľudí. Vysvetlenie tohto rozdielu pomôze členským státom, ktoré pouzívajú na dodávanie sociálnych a zdravotníckych sluzieb trhové systémy, predvídať najmä mozný vplyv zákona EÚ o verejnej súťazi. Samozrejme, bude zálezitosťou politickej voľby členských státov, či budú tieto systémy pouzívať, alebo budú sluzby poskytovať priamo prostredníctvom státnych agentúr financovaných z daní.

Komisia je toho názoru, ze treba vyvinúť systematický prístup k identifikácii a uznaniu specifických charakteristík verejnoprospesných sociálnych a zdravotníckych sluzieb a vyjasniť rámec, v ktorom fungujú a môzu byť modernizované. Tento prístup bude uvedený v oznámení Komisie o verejnoprospesných sociálnych sluzbách vrátane zdravotníckych sluzieb, ktoré bude schválené v priebehu roka 2005.

Toto oznámenie sa bude zaoberať balíkom opatrení Spoločenstva v súvislosti s poskytovaním verejnoprospesných sociálnych a zdravotníckych sluzieb. Bude opisovať aj spôsoby organizovania a fungovania sociálnych a zdravotníckych sluzieb v členských státoch. Tento opis bude vyhotovený v úzkej spolupráci s členskými státmi [34] a organizáciami občianskej spoločnosti.

[34] Predovsetkým s Výborom sociálnej ochrany a novozalozenou Ť skupinou na vysokej úrovni pre zdravotnícke sluzby a lekársku starostlivosť ť

Oznámenie by malo uvádzať aj mechanizmy pravidelného určovania a hodnotenia národných rámcov pre poskytovanie verejnoprospesných sociálnych sluzieb v súlade so vseobecnými princípmi hodnotenia Spoločenstva. Na tento účel by sa mohli pouziť existujúce otvorené metódy koordinácie na poli sociálnej angazovanosti a sociálnej ochrany. Komisia nedávno navrhla otvorený spôsob koordinácie na poli zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, ktorý môze uzitočne prispieť k výmene najlepsích postupov v oblasti zdravotníckych sluzieb a podporiť reformy uskutočňované na tomto poli [35].

[35] Oznámenie Komisie o modernizácii sociálnej ochrany v záujme rozvoja vysoko kvalitnej, prístupnej a udrzateľnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti: podpora národných stratégií pouzívajúcich ,otvorenú metódu koordinácie", COM(2004) 304, 20.4.2004

Komisia momentálne pracuje aj na pokračovaní procesu uvazovania na vysokej úrovni o vývoji mobility pacientov a zdravotnej starostlivosti v Európskej únii a v apríli 2004 schválila oznámenie [36], ktoré pripomína princípy zvykového práva európskeho Súdneho dvora a stanovuje celý rad iniciatív na také témy ako spoločná rezervná kapacita a spolupráca na cezhraničnej starostlivosti s identifikáciou a zosieťovaním európskych referenčných centier a koordináciou hodnotenia nových zdravotníckych technológií. Sprievodné rozhodnutie zakladá novú skupinu na vysokej úrovni, ktorá má uľahčiť spoluprácu medzi členskými státmi v tejto oblasti.

[36] Oznámenie Komisie, Pokračovanie procesu uvazovania na vysokej úrovni o vývoji mobility pacientov a zdravotnej starostlivosti v Európskej únii, COM(2004) 301, 20.4.2004

Komisia

* v priebehu roka 2005 predlozí oznámenie o verejnoprospesných sociálnych a zdravotníckych sluzbách,

* bude uľahčovať spoluprácu medzi členskými státmi v zdravotníckych sluzbách a zdravotnej starostlivosti, aby prispela k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany zdravia v celej Únii.

Členské státy

* by mali zlepsiť svoju spoluprácu v oblasti zdravotníckych sluzieb a zdravotnej starostlivosti v záujme zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia v celej Únii.

4.5. Prognózovanie výsledkov a hodnotenie výkonnosti

Verejná konzultácia potvrdila názor Komisie, ze hodnotenie výkonnosti na úrovni Spoločenstva ako aj na národnej úrovni je pre zabezpečenie rozvoja vysoko kvalitných, dostupných a cenovo prístupných verejnoprospesných sluzieb v permanentne sa vyvíjajúcom prostredí mimoriadne dôlezité. Okrem toho sa prispievatelia jednoznačne zhodli na tom, ze takéto hodnotenie by nemalo byť zalozené len na kritériách hospodárskej efektívnosti, ale aj na sirsích sociálnych, ekonomických a ekologických kritériách.

Komisia v posledných rokoch skutočne zvysuje svoje snahy o hodnotenie v oblasti verejnoprospesných sluzieb. V sieťových odvetviach pokrýva stratégia hodnotenia Komisie pravidelné sektorové i horizontálne hodnotenia a zapája ďalsie institúcie a orgány Európskej únie, ako aj zainteresované strany [37]. Keďze Komisia začala vykonávať horizontálne hodnotenia v r. 2001 a v r. 2004 predlozí svoju prvú správu z horizontálneho hodnotenia, ktoré je plne zalozené na metodike predstavenej v r. 2002, zdá sa, ze skôr, nez sa začne uvazovať o ďalsích mechanizmoch hodnotenia, bude treba nazbierať viac skúseností s týmto procesom.

[37] Podrobnejsie údaje pozri v oznámení Komisie: Metodická poznámka k horizontálnemu hodnoteniu hospodársky vseobecne prospesných sluzieb, COM(2002)331 v konečnom znení, 18.6.2002

Zároveň je tu priestor aj pre zlepsenie hodnotenia vsetkých dotknutých strán. Komisia bude preto zvazovať úpravu dnesnej metodiky a procedúr tak, aby zabezpečila plnú angazovanosť vsetkých dotknutých strán vrátane verejných orgánov, spotrebiteľov, pouzívateľov, poskytovateľov sluzieb a zamestnancov. Bude skúmať aj potrebu akýchkoľvek úprav vzhľadom na hodnotenie vplyvu liberalizácie na občanov, podniky a zamestnancov.

Treba zváziť lepsiu integráciu medzi beznými snahami o hodnotenie speciálne zamerané na verejnoprospesné sluzby a nástrojmi výkazníctva Komisie s sirsím rozsahom. Takto by sa zaistil sirsí a jednotnejsí prístup k hodnoteniu verejnoprospesných sluzieb a mohla by sa vytvoriť skutočná pridaná hodnota bez zvýsenia výkazníckych a statistických poziadaviek na Spoločenstvo, členské státy, podniky a vlastne aj na samotných občanov.

V tomto kontexte je dôlezité a malo by sa udrziavať spojenie medzi vyssie uvedeným sektorovým a horizontálnym hodnotením na jednej strane a ,implementačným balíkom" - pozostávajúcim zo Správy o rozsiahlej implementácii smerníc hospodárskej politiky, Spoločnej správy o zamestnanosti a Správy o implementácii stratégie vnútorného trhu - predlozeným spolu so Správou pre jarné zasadanie Rady Európy na druhej stane.

Navyse by sa hodnotenie verejnoprospesných sluzieb mohlo efektívne integrovať do analýzy niektorých politík Spoločenstva pravidelne vykonávanej Komisiou. Mohlo by to byť relevantné najmä v oblasti sociálnych a zdravotníckych sluzieb.

Na základe tejto skúsenosti s aplikáciou svojej novelizovanej metodiky bude Komisia revidovať svoje mechanizmy hodnotenia vrátane ich rozsahu pri hodnotení svojej koncepcie v r. 2006, ako uviedla vo svojom oznámení z 18. júna 2002. Táto revízia sa bude zaoberať aj potrebou ďalsích opatrení zameraných na zlepsenie dostupnosti a kvality údajov, na výmenu informácií a najlepsích postupov a účasť zainteresovaných strán.

Komisia

* predlozí v r. 2004 svoje prvé horizontálne hodnotenie verejnoprospesných sluzieb na základe svojej metodiky hodnotenia,

* v r. 2006 zreviduje svoje mechanizmy hodnotenia verejnoprospesných sluzieb.

Členské státy

* by mali pomáhať Komisii pri vývoji a aplikácii mechanizmov hodnotenia,

* v príslusných prípadoch by mali zváziť vývoj nástrojov hodnotenia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

4.6. Revízia sektorových politík

V súčasnosti pokrýva specifická sektorová regulácia na úrovni Spoločenstva v zásade veľké sieťové odvetvia ako telekomunikácie, postu, dopravu a energetiku, ktoré majú jasne transeurópsky rozmer. Podľa názoru Komisie potvrdila tento prístup aj verejná konzultácia. Čo sa týka sektora vodohospodárstva, Komisia uverejní výsledky svojho hodnotenia do konca roka [38].

[38] Stratégia vnútorného trhu, priority 2003 - 2006, COM(2003)238, 7.5.2003

Verejná konzultácia potvrdila relevantnosť a dôlezitosť súboru povinností, na ktorých je zalozená súčasná specifická sektorová legislatíva Spoločenstva, a ktoré sú uvedené v Zelenej knihe (univerzálna sluzba, kontinuita, kvalita sluzby, cenová prístupnosť, ochrana pouzívateľa a spotrebiteľa, bezpečnosť a istota, prístup a vzájomné prepojenie). V príslusných prípadoch navrhne Komisia úpravu týchto povinností na základe plánovaných revízií v sektoroch.

V súvislosti s mediálnym pluralizmom verejná konzultácia zdôraznila, ze vo svetle rozdielov, ktoré existujú medzi členskými státmi, treba túto otázku momentálne prenechať členským státom. Komisia súhlasí a usudzuje, ze teraz by nebolo vhodné predloziť iniciatívu Spoločenstva o pluralizme. Komisia bude situáciu zároveň naďalej starostlivo monitorovať.

Čo sa týka institučného rámca regulácie, často sa zdôrazňovala potreba uzsej spolupráce medzi Komisiou a národnými regulačnými orgánmi. Komisia chce podporiť vytvorenie a vývoj úzkej spolupráce medzi regulačnými orgánmi v rámci existujúcich sietí regulačných orgánov [39]. Komisia bude v príslusných prípadoch predkladať návrhy na posilnenie právneho rámca tejto spolupráce.

[39] Podrobnosti pozri bodoch 53 - 59 prílohy k Zelenej knihe o verejnoprospesných sluzbách

Komisia bude vyssie uvedené postoje, ako aj akékoľvek ďalsie výsledky verejnej konzultácie o Zelenej knihe zohľadňovať v revíziách, ktoré sú plánované pre rôzne sektory.

Komisia

* bude podporovať spoluprácu národných regulačných orgánov na základe sietí regulačných orgánov,

* bude zohľadňovať výsledky verejnej konzultácie o Zelenej knihe v revíziách, ktoré sú uz naplánované pre rôzne sektory, a to:

* - revízia rozsahu univerzálnej sluzby v elektronických komunikáciách do júla 2005

* - revízia balíka elektronických komunikácií do júla 2006

* - revízia postovej smernice do konca roka 2006

* - revízia vnútorného trhu elektrickej energie do 1. januára 2006

* - revízia vnútorného trhu plynu do 1. januára 2006

* - revízia realizačnej smernice ,Televízia bez hraníc" začiatkom roka 2005

* - hodnotenie vodohospodárskeho sektora do konca roka 2004.

(Viac podrobností pozri v tabuľke v prílohe, ktorá vsak nie je vyčerpávajúca).

Členské státy

* by mali zaistiť úplnú transpozíciu a aplikáciu existujúcej specificky sektorovej legislatívy,

* mali by národným regulačným orgánom poskytnúť vsetky potrebné nástroje a prostriedky.

* mali by Komisii pomôcť pri podpore uzsej spolupráce v rámci sietí regulačných orgánov.

4.7. Odraz nasich vnútorných politík v nasej medzinárodnej obchodnej politike

Ako zdôraznila Komisia v Zelenej knihe, záväzky Spoločenstva prijaté v kontexte Svetovej obchodnej organizácie (WTO) resp. v kontexte bilaterálnych dohôd sú v plnom súlade s pravidlami vnútorného trhu pre tieto sluzby a zatiaľ neviedli k problémom s organizáciou, poskytovaním a financovaním verejnoprospesných sluzieb v praxi. To isté sa vzťahuje aj na nové záväzky ponúkané v rámci prebiehajúcich rokovaní.

Verejná konzultácia ukázala, ze túzba po zabezpečení stáleho súladu medzi vnútorným regulačným rámcom Spoločenstva a povinnosťami akceptovanými Spoločenstvom a jeho členskými státmi v rámci medzinárodných obchodných mechanizmov, predovsetkým WTO, je veľmi rozsírená. Oprávnene sa očakáva, ze medzinárodné obchodné dohody nenarusia postoje dohodnuté v rámci Európskej únie.

Komisia sa zaviazala plne zabezpečiť tento súlad vo vedení obchodnej politiky Spoločenstva a v tomto zmysle počíta aj s podporou členských státov a Európskeho parlamentu. Za týmto účelom bude Komisia naďalej plne vyuzívať institučný rámec uvedený v Zmluve (články 133 a 300) a zapájať Európsky parlament do tvorby obchodnej politiky bez ohľadu na jeho obmedzené právomoci podľa tohto rámca, zatiaľ čo bude očakávať ziaduce zvýsenie týchto právomoci podľa návrhu ústavnej zmluvy. Komisia bude aj naďalej udrziavať pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou a zabezpečovať najvyssí stupeň transparentnosti v obchodných rokovaniach, ktorých príkladom je zverejnenie úvodnej ponuky Spoločenstva v prebiehajúcich rokovaniach s GATS.

Komisia

* bude naďalej zabezpečovať, aby postoje prijaté Spoločenstvom v medzinárodných obchodných rokovaniach boli v plnom súlade s vnútorným regulačným rámcom EÚ pre verejnoprospesné sluzby.

Členské státy

* by mali spolu s Komisiou pracovať na zabezpečení plného respektovania postojov vnútornej politiky v nasej obchodnej politike.

4.8. Podpora verejnoprospesných sluzieb v spolupráci na rozvoji

V konzultácii o Zelenej knihe sa zosiroka uznal zásadný význam základných verejnoprospesných sluzieb pre rozvoj najchudobnejsích krajín. Zdôrazňovalo sa, ze najväčsou prekázkou zlepsenia týchto sluzieb v najchudobnejsích krajinách je neprítomnosť investícií. V súlade s odporúčaniami uvedenými v oznámení Komisie o reforme státnych podnikov v rozvojových krajinách [40] plánuje Komisia aj naďalej pomáhať pri vytváraní funkčného regulačného a institučného rámca v rozvojových krajinách ako kľúčového predpokladu podpory investícií a prístupu k financovaniu základných verejnoprospesných sluzieb.

[40] Reforma státnych podnikov v rozvojových krajinách so zameraním na verejnoprospesné sluzby: Potreba zváziť vsetky moznosti, Oznámenie Komisie, COM(2003) 326, 3.6.2003

Cieľom iniciatív EÚ v oblasti vodohospodárstva a energetiky predstavených na svetovom summite o udrzateľnom rozvoji je prispieť k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia poskytnutím moderných a cenovo prístupných sluzieb chudobným. Iniciatívy sa týkajú členských státov a depozitárov peňazí občianskej spoločnosti ako aj súkromného sektora a rozvíjajú sa na báze kľúčového princípu vlastníctva prostredníctvom stáleho dialógu s partnermi v Afrike a ďalsích regiónoch, ktorým sa iniciujú aktivity na národnej a regionálnej úrovni. Iniciatíva v oblasti vodohospodárstva a energetiky sa zameriava na budovanie institucionálnej kapacity, krízové sektorové plánovanie a vývoj trhu pomocou cielenej technickej spolupráce a rozsírenej spolupráce s finančnými institúciami.

Komisia

* bude rozvojovým krajinám pomáhať pri vytváraní fungujúceho regulačného a institučného rámca ako kľúčového predpokladu podpory investícií a prístupu k financovaniu základných verejnoprospesných sluzieb.

PRÍLOHA 1 Definícia pojmov [41]

[41] Tieto definície sú zalozené na definíciách pouzitých v Zelenej knihe o verejnoprospesných sluzbách, COM(2003)270, 21.5.2004

Terminologické rozdiely, sémantické zámeny a rôzne tradície v členských státoch viedli v diskusii na európskej úrovni k mnohým nedorozumeniam. V členských státoch sa v kontexte verejnoprospesných sluzieb pouzívajú rôzne pojmy a definície, ktoré odrázajú rôzne historické, ekonomické, kultúrne a politické vývoje. Terminológia Spoločenstva sa snazí tieto rozdiely zohľadniť.

Verejnoprospesné sluzby

Termín Ťverejnoprospesné sluzbyť sa v samotnej Zmluve nevyskytuje. V praxi Spoločenstva sa odvodzuje od termínu Ťhospodársky vseobecne prospesné sluzbyť, ktorý sa pouzíva v Zmluve. Termín Ťverejnoprospesné sluzbyť je sirsí nez termín Ťhospodársky vseobecne prospesné sluzbyť a pokrýva trhové aj netrhové sluzby, ktoré verejné orgány klasifikujú ako verejnoprospesné a podliehajúce specifickým povinnostiam verejnej sluzby.

Hospodársky vseobecne prospesné sluzby

Termín Ťhospodársky vseobecne prospesné sluzbyť sa vyskytuje v článkoch 16 a 86(2) Zmluvy. Nie je definovaný ani v Zmluve, ani v druhotnej legislatíve. V praxi Spoločenstva vsak existuje rozsiahla dohoda, ze tento termín sa vzťahuje na sluzby hospodárskeho charakteru, ktoré členské státy alebo Spoločenstvo podriaďujú specifickým povinnostiam verejnej sluzby z dôvodu kritéria vseobecného prospechu. Koncepcia týchto hospodársky vseobecne prospesných sluzieb teda pokrýva najmä určité sluzby poskytované veľkými sieťovými odvetviami, ako sú napr. doprava, posta, energetika a komunikácie. Tento termín sa vsak rozsiruje aj na akúkoľvek ďalsiu hospodársku činnosť, ktorá podlieha povinnostiam verejnej sluzby.

Biela kniha sa podobne ako Zelená kniha sústreďuje hlavne, ale nielen na otázky súvisiace s Ťhospodársky vseobecne prospesnými sluzbamiť, lebo aj samotná Zmluva sa sústreďuje hlavne na hospodárske činnosti. Termín Ťverejnoprospesné sluzbyť sa v Bielej knihe pouzíva len tam, kde sa text vzťahuje aj na sluzby iného nez ekonomického charakteru, alebo kde nie je potrebné specifikovať ekonomický alebo neekonomický charakter dotknutých sluzieb.

Verejná sluzba

Termíny Ťverejnoprospesná sluzbať a Ťhospodársky vseobecne prospesná sluzbať sa nesmú zamieňať s termínom Ťverejná sluzbať. Tento termín je menej presný. Môze mať rôzne významy, a preto môze viesť k zámenám. Niekedy sa vzťahuje na fakt, ze sluzba je ponúkaná vseobecnej verejnosti, inokedy zdôrazňuje, ze sluzbe bola pridelená specifická úloha vo verejnom záujme, a niekedy sa vzťahuje vlastníctvo alebo statút subjektu, ktorý sluzbu poskytuje [42]. Preto sa v Bielej knihe tento termín nebude pouzívať.

[42] Termín Ťverejná sluzbať a termín Ťverejný sektorť sa často zamieňajú. Termín Ťverejný sektorť pokrýva celú verejnú správu spolu so vsetkými podnikmi kontrolovanými verejnými orgánmi

Povinnosti verejnej sluzby

V Bielej knihe sa pouzíva termín Ťpovinnosti verejnej sluzbyť. Vzťahuje sa na specifické poziadavky, ktoré verejné orgány kladú na poskytovateľa sluzieb v záujme zabezpečenia plnenia určitých cieľov verejného záujmu napríklad v zálezitostiach leteckej, zelezničnej a cestnej dopravy a energetiky. Tieto povinnosti mozno aplikovať na úrovni Spoločenstva, na národnej, alebo regionálnej úrovni.

Verejný podnik

Termín Ťverejný podnikť sa tiez normálne pouzíva na definovanie vlastníctva poskytovateľa sluzieb. Zmluva zabezpečuje striktnú neutralitu. Podľa práva Spoločenstva je irelevantné, či sú poskytovatelia verejnoprospesných sluzieb súkromnými alebo verejnými subjektami; podliehajú rovnakým právam a povinnostiam.

PRÍLOHA 2: Hlavné výsledky verejnej konzultácie [43]

[43] Nasledujúce body sú zalozené na pracovnom materiále Komisie, Správa o verejnej konzultácii k Zelenej knihe o verejnoprospesných sluzbách, SEC (2004) 326, 15.3.2004

1. Význam verejnoprospesných sluzieb

* Existuje rozsiahly konsenzus o zásadnom význame verejnoprospesných sluzieb pre európske spoločnosti. Vseobecne sa uznáva aj to, ze tieto sluzby by sa mali poskytovať spôsobom, ktorý kladie na prvé miesto pouzívateľov.

* Neexistuje ziadna dohoda o vzťahu medzi verejnoprospesnými sluzbami a trhovými princípmi.

2. Úloha Európskej únie

* Hoci sa názory na potrebu novelizácie Zmluvy rôznia, vsetci sa v podstate zhodujú v tom, ze Spoločenstvo by v oblasti verejnoprospesných sluzieb nemalo dostať ďalsie právomoci.

* Zodpovednosti Spoločenstva a členských státov sú, zdá sa, jasné. V niektorých oblastiach sa vsak vyzaduje vyjasnenie predpisov Spoločenstva.

* Vsetci sa v podstate zhodujú v tom, ze specifická sektorová regulácia sa nesmie rozsíriť na vsetky sluzby. U niektorých sluzieb (vodohospodárstvo, odpadové hospodárstvo, miestna verejná doprava) sa vsak názory rozchádzajú na to, či je ziaduci specifický regulačný rámec na úrovni Spoločenstva. Zdôrazňuje sa aj potreba zohľadňovať specifiká niektorých sektorov ako napr. zdravotníctva.

* Existuje rozsiahly konsenzus, ze v tejto etape nie je potrebné vytvárať európske regulačné orgány. Zdá sa, ze preferovanou moznosťou sú siete národných regulačných orgánov koordinovaných na európskej úrovni.

3. Špecifická sektorová legislatíva a vseobecný právny rámec

* Názory na potrebu vseobecného legislatívneho rámca zostávajú rozdelené. Existuje vsak dohoda o pretrvávajúcej potrebe specificky sektorovej legislatívy.

* Mnohé príspevky zdôrazňujú výhody jestvujúcich sektorových politík. Iné poukazujú na to, ze liberalizácia má negatívne sociálne a hospodárske dôsledky.

4. Hospodársky vseobecne prospesné sluzby a neekonomické sluzby

* Mnohí prispievatelia majú pocit, ze rozdiel je dôlezitý. Viacero prispievateľov vsak ziada okrem ekonomických kritérií aj ďalsie kritériá - neekonomické kvôli vytvoreniu väčsej právnej istoty.

* Hoci existuje určitý záujem o ďalsie vyjasnenie situácie v organizáciách poskytujúcich sociálne sluzby podľa zákonov Spoločenstva a o ochranu neekonomických verejnoprospesných sluzieb, ktoré sú súčasťou európskeho sociálneho modelu, väčsina sa zhoduje v tom, ze Spoločenstvo by nemalo dostať ďalsie právomoci ani v oblasti neekonomických sluzieb.

5. Spoločný súbor povinností

* Na potrebu a uskutočniteľnosť stanovenia spoločného súboru povinností na úrovni Spoločenstva sú rôzne názory. Zatiaľ čo niektorí prispievatelia zdôrazňujú potrebu stanoviť povinnosti verejnej sluzby pre kazdý sektor osobitne, ďalsie pripomienky argumentujú, ze vhodná a nevyhnutná je spoločná koncepcia.

* Zdá sa, ze existuje rozsiahly konsenzus, ze regulácia na úrovni Spoločenstva by mala určovať princípy a ciele, zatiaľ čo členské státy by mali byť schopné implementovať a specifikovať predpisy podľa specifických situácií a potrieb na národnej a regionálnej úrovni.

* Neexistuje ziadna dohoda o efektívnej implementácii poziadaviek v legislatíve Spoločenstva, ani o vplyve týchto poziadaviek na sociálnu a územnú jednotu. Hovorí sa, ze je este prílis skoro na vytvorenie nejakého názoru, a ze je potrebné podrobnejsie hodnotenie.

* Názory na potrebu zaviesť dodatočné povinnosti na úrovni Spoločenstva a na potrebu rozsíriť jestvujúce poziadavky na ostatné verejnoprospesné sluzby sú rôzne.

6. Špecifické povinnosti sektorov

* Zdá sa, ze zavedenie dodatočných specifických povinností pre sektory na úrovni Spoločenstva má v tejto etape slabú podporu. Hovorí sa vsak, ze situácia v jednotlivých sektoroch by sa mala zblízka monitorovať najmä vzhľadom na bezpečnosť zásobovania. Z niektorých sektorov zazneli aj výzvy na zlepsenie prístupu a vzájomného prepojenia.

* Ohľadom otvorenia vodohospodárskeho sektora na úrovni Spoločenstva neexistuje ziadna dohoda.

* Existuje rozsiahla zhoda v tom, ze v tomto stádiu by ziadne specifické opatrenia Spoločenstva nemali vziať na seba podobu mediálneho pluralizmu, a ze ochrana pluralizmu by mala byť ponechaná na členské státy.

7. Definícia povinností a výber organizácie

* Niektoré príspevky poukazujú na problémy, ktoré podľa respondentov vyplývajú z uplatňovania zákonov Spoločenstva najmä v oblasti obstarávania a státnej pomoci. Vyzývajú vyjasniť predpisy o koncesiách a partnerstvách verejných a súkromných subjektov. Niektoré pripomienky sa týkajú aj situácií, kde sa prekázka konkurencie na vnútornom trhu vytvorila na národnej úrovni.

* Pripomienky sa zväčsa zhodujú v tom, ze ďalsia harmonizácia povinností verejnej sluzby na úrovni Spoločenstva nie je ziaduca.

* Mnohé príspevky vyjadrujú záujem o flexibilnú a nebyrokratickú výmenu najlepsích postupov a referenčných kritérií pre organizáciu verejnoprospesných sluzieb.

8. Financovanie verejnoprospesných sluzieb

* Rázne sa volá po vyjasnení a zjednodusení pravidiel financovania verejnoprospesných sluzieb, najmä státnej pomoci. Nedávny rozsudok ECJ v kauze Altmark sa pokladá za pozitívny, ale nie dostatočný.

* Existuje aj rozsiahly konsenzus, ze členské státy si musia aj naďalej sami slobodne určovať najvhodnejsí spôsob financovania verejnoprospesnej sluzby za predpokladu, ze sa nebude zbytočne skresľovať konkurencia.

9. Hodnotenie verejnoprospesných sluzieb

* Hoci na celkový význam hodnotenia sú rôzne názory, existuje rozsiahly konsenzus, ze hodnotenie by malo byť komplexné a zohľadňovať politické, sociálne, hospodárske a ekologické kritériá.

* Neexistuje ziadna dohoda ohľadom rozsahu sluzieb, ktoré majú podliehať hodnoteniu, ani ohľadom nevyhnutných procedurálnych a institucionálnych opatrení.

10. Vnútorný rozmer

* Existuje jasná poziadavka zabezpečiť, aby boli postoje, ktoré Spoločenstvo zaujíma v medzinárodných obchodných rokovaniach, v plnom súlade s vnútorným regulačným rámcom EÚ.

* Viaceré pripomienky ziadajú vzhľadom na medzinárodné obchodné rokovania aj viac informácií a transparentnosti.

* Zosiroka sa uznáva zásadný význam nevyhnutných základných sluzieb pre rozvoj najchudobnejsích krajín. Ako hlavný problém boli identifikované prístup k financiám a pritiahnutie zahraničných investícií.

Príloha 3: Prehľad významných sektorových revízií

Elektronické komunikácie

- Revízia akčného plánu eEurope do júna 2004

- Revízia ustanovení nariadenia Komisie 2002/77/ES o sieťach káblovej televízie do konca roka 2004

- Revízia rozsahu univerzálnej sluzby podľa smernice o univerzálnej sluzbe 2002/22/ES do júla 2005

- Revízia balíka elektronických komunikácií do júla 2006

Posty

- Správa o aplikácií postovej smernice do konca roka 2004 a potom kazdé dva roky

- Do konca roka 2006 správa zalozená na stúdii potenciálneho vplyvu úplného ukončenia vnútorného postového trhu v r. 2009 na univerzálnu sluzbu. Návrh na úplné ukončenie vnútorného postového trhu alebo určenie akéhokoľvek iného kroku vo svetle záverov stúdie, v prípade potreby s potvrdením dátumu 2009

Elektrická energia

- Výročné správy o aplikácii smernice 2003/54/ES vrátane správy o povinnostiach verejnej sluzby kazdé dva roky

- Podrobná správa o pokroku vo vytváraní vnútorného trhu s elektrinou do 1. januára 2006. Návrh pre EP prípadne Radu, aby garantovali vysoké standardy verejnej sluzby

- Správa o implementácii nariadenia 1228/2003 o sieťovom prístupe pre cezhraničné výmeny elektrickej energie do júla 2006

- Návrhy pre EP prípadne Radu na zabezpečenie úplnej a efektívnej nezávislosti operátorov rozvodných systémov do 1. júla 2007. V príslusných prípadoch sa tieto návrhy budú zaoberať aj otázkami dominantnosti na trhu, trhovej koncentrácie a predátorského alebo protikonkurenčného chovania

Plyn

- Výročné správy o aplikácii smernice 2003/55/ES vrátane správy o povinnostiach verejnej sluzby podávanej kazdé dva roky

- Podrobná správa o pokroku vo vytváraní vnútorného trhu s plynom do 1. januára 2006. Návrh pre EP prípadne Radu, aby garantovali vysoké standardy verejnej sluzby

- Návrhy pre EP prípadne Radu na zabezpečenie úplnej a efektívnej nezávislosti operátorov rozvodných systémov do 1. júla 2007. V príslusných prípadoch sa tieto návrhy budú zaoberať aj otázkami dominantnosti na trhu, trhovej koncentrácie a predátorského alebo protikonkurenčného chovania

Voda

- Prezentácia výsledkov hodnotenia vodohospodárskeho sektora Komisiou do konca roka 2004

Doprava

- 2004: Schválenie druhého balíka opatrení pre zeleznice EP a Radou, ktorý je momentálne v stave posudzovania

- Prijatie tretieho balíka opatrení pre zeleznice EP a Radou do konca r. 2004

- Prijatie navrhovanej regulácie poziadaviek verejnej sluzby a prideľovania verejných zákaziek na poskytovanie sluzieb v osobnej zelezničnej, cestnej a vnútrostátnej námornej doprave EP a Radou do konca roka 2004

Vysielanie

- Správa o aplikácii realizačnej smernice ,Televízia bez hraníc", v prípade potreby so sprievodnými legislatívnymi návrhmi začiatkom roka 2005