22.2.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
LI 51/1 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/316
z 21. februára 2019,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1408/2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 4,
so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (1),
po uverejnení návrhu tohto nariadenia (2),
po porade s Poradným výborom pre štátnu pomoc,
keďže:
(1) |
Štátne financovanie, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“), predstavuje štátnu pomoc a podľa článku 108 ods. 3 zmluvy sa musí Komisii notifikovať. V súlade s článkom 109 zmluvy však Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú od tejto notifikačnej povinnosti oslobodené. V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijať predpisy týkajúce sa týchto kategórií štátnej pomoci. Podľa nariadenia (EÚ) 2015/1588 a v súlade s článkom 109 zmluvy Rada rozhodla, že pomoc de minimis môže tvoriť jednu z takýchto kategórií. Na základe uvedenej skutočnosti sa pomoc de minimis poskytnutá jedinému podniku počas určitého časového obdobia, ktorá neprevyšuje určitú stanovenú sumu, považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sa na ňu nevzťahuje notifikačná povinnosť. Členským štátom by sa však malo pripomenúť, že aj keď sa pomoc de minimis nepovažuje za štátnu pomoc, nemala by predstavovať porušenie práva EÚ. |
(2) |
Komisia prijala niekoľko nariadení, v ktorých sa stanovujú pravidlá o pomoci de minimis poskytovanej v sektore poľnohospodárstva, a posledným z nich bolo nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013 (3). |
(3) |
Vzhľadom na skúsenosti získané pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 1408/2013 a so zreteľom na rozmanité využívanie pomoci de minimis v členských štátoch je vhodné upraviť určité podmienky stanovené v uvedenom nariadení. Maximálna výška pomoci, ktorá sa má poskytnúť jedinému podniku počas obdobia troch rokov, by sa mala zvýšiť na 20 000 EUR a vnútroštátna horná hranica by sa mala zvýšiť na 1,25 % ročnej produkcie. |
(4) |
Vzhľadom na zvýšenú potrebu využívať pomoc de minimis v určitých členských štátoch je vhodné umožniť ďalšie zvýšenie maximálnej výšky pomoci na jeden podnik na 25 000 EUR a vnútroštátnej hornej hranice na 1,5 % ročnej produkcie s výhradou dodatočných podmienok potrebných na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu. Skúsenosti získané počas prvých rokov uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1408/2013 ukázali, že koncentrácia pomoci de minimis v určitých sektoroch výrobkov by mohla viesť k potenciálnemu narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu. Podmienkou na použitie vyššieho individuálneho stropu a vyššej vnútroštátnej hornej hranice by preto malo byť uplatnenie sektorovej hornej hranice, ktorá by členským štátom zabránila poskytnúť viac ako 50 % z celkovej kumulatívnej výšky pomoci de minimis za akékoľvek obdobie troch fiškálnych rokov na opatrenia, ktoré predstavujú prínos iba pre jeden konkrétny sektor výrobkov. Prostredníctvom sektorovej hornej hranice by sa malo zabezpečiť, aby sa všetky opatrenia patriace do pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1408/2013 mohli považovať za opatrenia, ktoré nijako neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi a nenarúšajú hospodársku súťaž, ani nehrozia jej narušením. |
(5) |
V súčasnosti nie je pre členské štáty povinné, aby používali národný centrálny register na overenie toho, že nie je prekročený ani individuálny strop de minimis, ani vnútroštátna horná hranica. Používanie centrálneho registra by sa však stalo nevyhnutným v tých členských štátoch, ktoré sa rozhodli pre vyšší individuálny strop a vyššiu vnútroštátnu hornú hranicu, keďže sektorová horná hranica, ktorá je podmienkou pre túto možnosť, si vyžaduje ešte užšie monitorovanie poskytnutej pomoci. Pre takéto členské štáty by preto malo byť povinné používať centrálny register s cieľom viesť záznamy o každej poskytnutej pomoci de minimis, aby bolo možné overiť, že sa neprekročí ani individuálny strop, ani vnútroštátna alebo sektorová horná hranica. |
(6) |
Kritériá na výpočet ekvivalentu hrubého grantu pri úveroch a zárukách by sa mali upraviť podľa zvýšených stropov de minimis. |
(7) |
Vzhľadom na zvýšenú potrebu použitia pomoci de minimis a vzhľadom na to, že súčasné stropy sú neprimerane obmedzujúce, je potrebné zmeniť nariadenie (EÚ) č. 1408/2013 pred dátumom uplynutia jeho účinnosti, t. j. do 31. decembra 2020. Časový odstup medzi nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a koncom obdobia uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1408/2013 by bol veľmi krátky. Z dôvodu zjednodušenia postupov a s cieľom zabezpečiť kontinuitu a právnu istotu by sa preto obdobie uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1408/2013 malo predĺžiť do 31. decembra 2027. |
(8) |
Nariadenie (EÚ) č. 1408/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (EÚ) č. 1408/2013 sa mení takto:
1. |
V článku 2 sa dopĺňajú tieto odseky 3 a 4: „3. Na účely tohto nariadenia „sektor výrobkov“ je sektor uvedený v článku 1 ods. 2 písm. a) až w) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (*1). 4. Na účely tohto nariadenia „sektorová horná hranica“ je maximálna kumulatívna výška pomoci, ktorá sa vzťahuje na opatrenia pomoci, ktoré predstavujú prínos iba pre jeden sektor výrobkov, čo zodpovedá 50 % maximálnej výšky pomoci de minimis poskytovanej v jednotlivých členských štátoch stanovenej v prílohe II.“; (*1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671)." |
2. |
Článok 3 sa nahrádza takto: „Článok 3 Pomoc de minimis 1. Opatrenia pomoci sa považujú za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sú oslobodené od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy v prípade, že spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení. 2. Celková výška pomoci de minimis, ktorú členský štát poskytuje jedinému podniku, nesmie presiahnuť 20 000 EUR v období troch fiškálnych rokov. 3. Kumulatívna výška pomoci de minimis, ktorú členský štát poskytuje podnikom pôsobiacim v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov v období troch fiškálnych rokov, nesmie presiahnuť vnútroštátnu hornú hranicu stanovenú v prílohe I. 3a. Odchylne od odsekov 2 a 3 sa členský štát môže rozhodnúť, že celková výška pomoci de minimis poskytnutá jedinému podniku nesmie presiahnuť 25 000 EUR v období troch fiškálnych rokov a že celková kumulatívna výška pomoci de minimis poskytnutá v období troch fiškálnych rokov nesmie presiahnuť vnútroštátnu hornú hranicu stanovenú v prílohe II, ak sú splnené tieto podmienky:
4. Pomoc de minimis sa považuje za poskytnutú v okamihu, keď podnik nadobudne na základe uplatniteľného vnútroštátneho právneho režimu právny nárok na poskytnutie pomoci, a to bez ohľadu na dátum vyplatenia pomoci de minimis podniku. 5. Stropy de minimis a vnútroštátne a sektorové horné hranice stanovené v odsekoch 2, 3 a 3a sa uplatňujú bez ohľadu na formu pomoci de minimis alebo sledovaný cieľ, ako aj nezávisle od toho, či je pomoc, ktorú poskytuje členský štát, financovaná úplne alebo čiastočne zo zdrojov Únie. Obdobie troch fiškálnych rokov sa určí podľa fiškálnych rokov, ktoré daný podnik používa v príslušnom členskom štáte. 6. Na účely stropov de minimis a vnútroštátnych a sektorových horných hraníc uvedených v odsekoch 2, 3 a 3a sa pomoc vyjadrí ako hotovostný grant. Všetky číselné údaje sú hrubé sumy, to znamená pred odpočítaním daní alebo iných poplatkov. Ak sa pomoc poskytuje inou formou než formou grantu, výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu pomoci. Pomoc splatná v niekoľkých splátkach sa diskontuje na jej hodnotu v čase jej poskytnutia. Ako úroková sadzba na diskontné účely sa použije diskontná sadzba uplatniteľná v čase poskytnutia pomoci. 7. Ak by sa stropy de minimis, vnútroštátne alebo sektorové horné hranice uvedené v odsekoch 2, 3 a 3a presiahli v dôsledku udelenia novej pomoci de minimis, na takúto novú pomoc sa nevzťahujú výhody spojené s týmto nariadením. 8. V prípade fúzií alebo akvizícií sa pri zisťovaní toho, či prípadná nová pomoc de minimis pre tento nový alebo nadobúdajúci podnik presahuje príslušné stropy de minimis alebo príslušnú vnútroštátnu alebo sektorovú hornú hranicu, zohľadní každá pomoc de minimis poskytnutá predtým ktorémukoľvek z fúzujúcich podnikov. Pomoc de minimis zákonne poskytnutá pred fúziou alebo akvizíciou zostáva zákonnou. 9. V prípade rozdelenia jedného podniku na dva či viac podnikov, ktoré sú oddelené, sa pomoc de minimis poskytnutá pred rozdelením priradí tomu podniku, ktorý z nej profitoval, čo je v zásade ten podnik, ktorý preberá činnosti, na ktoré sa pomoc de minimis využila. Ak takéto priradenie nie je možné, pomoc de minimis sa priradí úmerne na základe účtovnej hodnoty vlastného kapitálu nových podnikov v deň nadobudnutia účinnosti rozdelenia podniku.“; |
3. |
Článok 4 sa mení takto:
|
4. |
Článok 6 sa mení takto:
|
5. |
V článku 8 sa druhý odsek nahrádza takto: „Uplatňuje sa do 31. decembra 2027.“; |
6. |
Príloha sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu. |
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 21. februára 2019
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 425, 26.11.2018, s. 2.
(3) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 9).
PRÍLOHA
„PRÍLOHA I
Maximálne kumulatívne sumy pomoci de minimis poskytované v jednotlivých členských štátoch podnikom pôsobiacim v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov uvedené v článku 3 ods. 3
(v EUR) |
|
Členský štát |
Maximálne sumy pomoci de minimis (1) |
Belgicko |
106 269 708 |
Bulharsko |
53 020 042 |
Česko |
61 865 750 |
Dánsko |
141 464 625 |
Nemecko |
732 848 458 |
Estónsko |
11 375 375 |
Írsko |
98 460 375 |
Grécko |
134 272 042 |
Španielsko |
592 962 542 |
Francúzsko |
932 709 458 |
Chorvátsko |
28 920 958 |
Taliansko |
700 419 125 |
Cyprus |
8 934 792 |
Lotyšsko |
16 853 708 |
Litva |
34 649 958 |
Luxembursko |
5 474 083 |
Maďarsko |
99 582 208 |
Malta |
1 603 917 |
Holandsko |
352 512 625 |
Rakúsko |
89 745 208 |
Poľsko |
295 932 125 |
Portugalsko |
87 570 583 |
Rumunsko |
215 447 583 |
Slovinsko |
15 523 667 |
Slovensko |
29 947 167 |
Fínsko |
55 693 958 |
Švédsko |
79 184 750 |
Spojené kráľovstvo |
394 587 292 |
PRÍLOHA II
Maximálne kumulatívne sumy pomoci de minimis poskytované v jednotlivých členských štátoch podnikom pôsobiacim v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov uvedené v článku 3 ods. 3a
(v EUR) |
|
Členský štát |
Maximálne sumy pomoci de minimis (2) |
Belgicko |
127 523 650 |
Bulharsko |
63 624 050 |
Česko |
74 238 900 |
Dánsko |
169 757 550 |
Nemecko |
879 418 150 |
Estónsko |
13 650 450 |
Írsko |
118 152 450 |
Grécko |
161 126 450 |
Španielsko |
711 555 050 |
Francúzsko |
1 119 251 350 |
Chorvátsko |
34 705 150 |
Taliansko |
840 502 950 |
Cyprus |
10 721 750 |
Lotyšsko |
20 224 450 |
Litva |
41 579 950 |
Luxembursko |
6 568 900 |
Maďarsko |
119 498 650 |
Malta |
1 924 700 |
Holandsko |
423 015 150 |
Rakúsko |
107 694 250 |
Poľsko |
355 118 550 |
Portugalsko |
105 084 700 |
Rumunsko |
258 537 100 |
Slovinsko |
18 628 400 |
Slovensko |
35 936 600 |
Fínsko |
66 832 750 |
Švédsko |
95 021 700 |
Spojené kráľovstvo |
473 504 750 |
(1) Maximálne sumy sú vypočítané na základe priemeru troch najvyšších hodnôt ročnej poľnohospodárskej výroby každého členského štátu v období rokov 2012 – 2017. Touto metódou výpočtu sa zabezpečí, že so všetkými členskými štátmi sa zaobchádza rovnako a že žiadna z vnútroštátnych priemerných hodnôt nie je nižšia ako maximálne sumy, ktoré boli predtým stanovené na obdobie rokov 2014 – 2020.
(2) Maximálne sumy sú vypočítané na základe priemeru troch najvyšších hodnôt ročnej poľnohospodárskej výroby každého členského štátu v období rokov 2012 – 2017. Touto metódou výpočtu sa zabezpečí, že so všetkými členskými štátmi sa zaobchádza rovnako a že žiadna z vnútroštátnych priemerných hodnôt nie je nižšia ako maximálne sumy, ktoré boli predtým stanovené na obdobie rokov 2014 – 2020.